Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2083(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0334/2017

Predkladané texty :

A8-0334/2017

Rozpravy :

PV 14/11/2017 - 16
CRE 14/11/2017 - 16

Hlasovanie :

PV 16/11/2017 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0448

Prijaté texty
PDF 386kWORD 61k
Štvrtok, 16. novembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Stratégia EÚ a Afriky: podpora rozvoja
P8_TA(2017)0448A8-0334/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. novembra 2017 o stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja (2017/2083(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ktorá bola predstavená na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. júna 2016,

–  so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Parlamentu, Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady a Komisie o novom Európskom konsenze o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť zo 7. júna 2017,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a jeho 17 plánovaných cieľov trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na zásady zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov, ktoré vypracoval Výbor pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS-RAI) s cieľom prispieť k dosiahnutiu prvého a druhého cieľa trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja z roku 2015,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy z roku 2015,

–  so zreteľom na africký akčný samit, ktorý sa konal 16. novembra 2016 a bol zameraný na konsolidovanie afrického rozmeru COP 22,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2016 o akčnom pláne EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (COM(2016)0087),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(1) (Dohoda z Cotonou), a jej revízie z rokov 2005 a 2010,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád afrických a európskych krajín na lisabonskom samite 9. decembra 2007, a na dva akčné plány prijaté v Akkre v októbri 2007 (na obdobie 2008 – 2010) a v Tripolise v novembri 2010 (na obdobie 2011 – 2013),

–  so zreteľom na závery 4. samitu EÚ – Afrika, ktorý sa konal v Bruseli 2 a 3. apríla 2014, na plán, v ktorom sa vymedzuje formát schôdzí (káhirský formát) a oblasti spolupráce medzi oboma kontinentmi v období 2014 – 2017, a na vyhlásenie EÚ a Afriky o migrácii a mobilite,

–  so zreteľom na Agendu 2063, ktorú prijala Africká únia v máji 2014,

–  so zreteľom na správu o návrhoch odporúčaní týkajúcich sa inštitucionálnej reformy Africkej únie, ktorú pripravila Jeho Excelencia Paul Kagamé pod názvom Nutnosť posilniť našu Úniu,

–  so zreteľom na vyhlásenie 3. medzikontinentálneho fóra občianskej spoločnosti, ktoré sa konalo v Tunise 11. až 13. júla 2017, v ktorom sa vyzýva na posilnenie zapojenia organizácií občianskej spoločnosti a na to, aby boli osoby stredobodom stratégie EÚ a Afriky,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD(2),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 5. júla 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)0447),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. novembra 2016 s názvom Obnovené partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (JOIN(2016)0052),

–  so zreteľom na rôzne oznámenia Európskej komisie o vzťahoch medzi EÚ a Afrikou, najmä na oznámenie z 27. júna 2007 s názvom Z Káhiry do Lisabonu – strategické partnerstvo EÚ – Afrika (COM(2007)0357), oznámenie zo 17. októbra 2008 s názvom Rok po Lisabone: Partnerstvo EÚ a Afriky v praxi (COM(2008)0617) a oznámenie z 10. novembra 2010 o upevňovaní vzťahov medzi EÚ a Afrikou: 1,5 miliardy ľudí, 80 krajín, dva kontinenty, jedna budúcnosť (COM(2010)0634),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 4. mája 2017 o novom impulze pre partnerstvo medzi EÚ a Afrikou (JOIN(2017)0017) a na závery Rady k tejto téme z 19. júna 2017,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k vzťahom medzi Úniou a Afrikou a krajinami AKT, najmä na uznesenie zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020(3),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(6),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0334/2017),

A.  keďže medzi Európskou úniou a africkými krajinami existujú historické väzby a ich osudy sú úzko späté; keďže EÚ je hlavným partnerom Afriky v hospodárskej a obchodnej oblasti, ako aj v oblasti rozvoja, humanitárnej pomoci a bezpečnosti;

B.  keďže je potrebné vytvoriť pre partnerstvo medzi Afrikou a EÚ novú víziu, ktorá bude odrážať vývin politickej, hospodárskej, environmentálnej a sociálnej situácie obidvoch kontinentov; keďže je potrebné prispôsobiť sa novým hráčom na medzinárodnej scéne – vrátane Číny – a vykročiť smerom k silnejšiemu, modernejšiemu a politickejšiemu partnerstvu s dôrazom na obranu našich zásadných spoločných záujmov;

C.  keďže vzťahy medzi EÚ a Afrikou musia byť postavené na zásadách vzájomného porozumenia a záujmu a tiež na vyznávaní spoločných hodnôt v rámci obojstranného partnerstva;

D.  keďže vzťahy medzi EÚ a africkým kontinentom sa odvíjajú od rôznych právnych nástrojov a politických stratégií a keďže v záujme zefektívnenia partnerstva a zvýšenia jeho udržateľnosti treba posilniť ich súčinnosť a súdržnosť;

E.  keďže najdôležitejším partnerstvom medzi Úniou a Afrikou je Dohoda z Cotonou, ktorá združuje 79 krajín AKT, z toho 48 krajín subsaharskej Afriky; keďže EÚ nadviazala vzťahy aj s africkými krajinami, ktoré nie sú stranami Dohody z Cotonou; keďže partnerstvo EÚ – AKT bolo vytvorené v čase, keď v krajinách AKT ešte neboli vytvorené ich súčasné regionálne alebo kontinentálne štruktúry spolupráce; keďže vznik AÚ v roku 2003 a spoločnej stratégie EÚ a Afriky v roku 2007 si vyžaduje zefektívnenie rôznych politických rámcov medzi EÚ a Afrikou; keďže cieľ „zaobchádzať s Afrikou ako s celkom“ je jasne uvedený v preambule spoločnej stratégie EÚ a Afriky;

F.  keďže EÚ vedie s africkými krajinami politický a inštitucionálny dialóg uskutočňovaný v rámci samitov EÚ – Afrika, medzivládnej organizácie Únie pre Stredozemie a prípadov spolupráce medzi AKT a EÚ, a to aj na parlamentnej úrovni v rámci Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Delegácie Európskeho parlamentu v Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie a s Panafrickým parlamentom;

G.  keďže 11. Európsky rozvojový fond (ERF) má rozpočet 30,5 miliardy EUR, z čoho 900 miliónov EUR je vyhradených na mierový nástroj pre Afriku, a keďže 1,4 miliardy EUR z rezervy ERF sa použije na Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku; keďže viac než 5 miliárd EUR sa vynaložilo na potreby afrických krajín v rámci nástroja európskeho susedstva (ENI) a keďže 845 miliónov EUR je vyčlenených na celoafrický program v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) na vykonávanie spoločnej stratégie EÚ a Afriky;

H.  keďže ďalší samit AÚ – EÚ, ktorý sa uskutoční v Abidžane 29. a 30. novembra 2017 a bude sa venovať téme Investície do mladých, je príležitosťou vytvoriť, podporovať a rozvíjať hospodárske podmienky skutočnej rovnosti medzi partnermi, ktorí chcú brániť základné spoločné záujmy;

I.  keďže nová spoločná stratégia EÚ a Afriky sa musí zahrnúť do budúcej dohody na obdobie po skončení platnosti Dohody z Cotonou;

J.  keďže EÚ je dlhoročným partnerom a hlavným garantom bezpečnosti na africkom kontinente, čo je otázka mimoriadneho významu; keďže bezpečnosť a udržateľný rast európskeho kontinentu úzko a bezprostredne závisia od stability a rozvoja afrického kontinentu a naopak;

K.  keďže trvalá podpora účinného vykonávania africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry a záväzok EÚ, AÚ a ďalších medzinárodných aktérov pôsobiacich v Afrike majú veľký význam z hľadiska rozvoja a stability afrického kontinentu;

L.  keďže migrácia je hlavným predmetom Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a predstavuje prioritnú tému vonkajších vzťahov EÚ vrátane jej vzťahov s Afrikou; keďže Afrika a Európa majú spoločný záujem a nesú spoločnú zodpovednosť v oblasti migrácie a mobility vrátane boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu a keďže riadenie migrácie si vyžaduje globálne riešenia založené na solidarite, spoločnej zodpovednosti, dodržiavaní práv migrantov a medzinárodného práva, ako aj účinné používanie nástrojov rozvojovej spolupráce;

M.  keďže v Afrike žije viac ako 218 miliónov ľudí v extrémnej chudobe; keďže podiel obyvateľov žijúcich v extrémnej chudobe v subsaharskej Afrike klesol z 56 % v roku 1990 na 43 % v roku 2012; keďže na africkom kontinente sa nachádza 33 zo 47 najmenej rozvinutých krajín, z čoho vyplýva, že partnerstvo medzi EÚ a Afrikou je nevyhnutným nástrojom na vykonávanie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä odstránenia chudoby;

N.  keďže v Afrike sa potreby v oblasti infraštruktúry odhadujú na 75 miliárd EUR ročne, spotrebiteľský trh môže v roku 2020 dosiahnuť hodnotu 1 000 miliárd USD, neustále narastajú priame zahraničné investície, ktoré by mali podľa odhadov dosiahnuť v roku 2020 hodnotu 144 miliárd USD, a počet obyvateľov je v súčasnosti 1 miliarda;

O.  keďže vo vývoze z afrických krajín stále dominujú suroviny a nespracované výrobky a keďže na veľkú časť tohto vývozu sa vzťahujú obchodné preferencie; keďže voľný prístup na trh pre väčšinu afrických výrobkov zvyšuje kapacity afrických krajín a posilňuje ich konkurencieschopnosť a účasť na globálnych trhoch, pokiaľ ich sprevádzajú okrem iného politiky zamerané na udržateľnú industrializáciu a vidiecku produktivitu ako kľúčové možnosti rozvoja;

P.  keďže treba vziať do úvahy demografické trendy a mať na zreteli, že do roku 2050 by na africkom kontinente mohlo podľa niektorých predpovedí žiť 2,5 miliardy ľudí, najmä mladých ľudí, zatiaľ čo v Európe sa očakáva, že jej obyvateľstvo bude podstatne staršie; keďže je preto nesmierne dôležité vytvoriť milióny pracovných miest a napomáhať a podporovať posilňovanie postavenia žien a mladých ľudí, a to najmä prostredníctvom vzdelávania, prístupu k zdravotnej starostlivosti a odbornej príprave na africkom kontinente;

Intenzívnejší politický dialóg medzi EÚ a Afrikou: základný predpoklad obnoveného strategického partnerstva

1.  berie na vedomie oznámenie s názvom O novom impulze pre partnerstvo medzi EÚ a Afrikou, ktoré má vniesť do partnerstva medzi Afrikou a EÚ nový impulz s cieľom rozšíriť a posilniť ho a orientovať sa pritom na prosperitu a stabilitu na obidvoch kontinentoch v súlade so záväzkami prijatými v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja, nového Európskeho konsenzu o rozvoji, ktorý slúži ako súbor usmernení týkajúcich sa európskej rozvojovej politiky, Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a Agendy 2063;

2.  pripomína, že Afrika je kľúčový strategický partner EÚ, a domnieva sa, že je nevyhnutné zintenzívniť vzťahy medzi EÚ a AÚ prostredníctvom prepracovaného a rozšíreného dialógu, ktorý zahŕňa zásady transparentnosti a dobrej správy, s cieľom vytvoriť obojstranne prospešnú situáciu a rovnocennú a udržateľnú spoluprácu s cieľom reagovať na spoločné výzvy a zaistiť spoločné prínosy, a zároveň zaručiť zásadu vlastnej zodpovednosti, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti a miera rozvoja každej partnerskej krajiny;

3.  vyzýva, aby sa budúce partnerstvo zameriavalo na prioritné oblasti, ktoré určili AÚ aj EÚ, ako sú napríklad:

   hospodársky rozvoj (prostredníctvom obchodu, dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP), posilnenej regionálnej integrácie, hospodárskej diverzifikácie, udržateľnej industrializácie a vytvárania kvalitných pracovných miest),
   dobrá správa vrátane ľudských práv,
   ľudský rozvoj prostredníctvom verejných služieb na pokrytie základných potrieb, ako sú vzdelávanie, zdravie, prístup k vode a hygiene, technológia a inovácie,
   bezpečnosť a boj proti terorizmu,
   migrácia a mobilita,
   životné prostredie (vrátane zmeny klímy);

4.  pripomína, že rozpočtová podpora je najlepší spôsob, ako realizovať vlastnú zodpovednosť, keďže vládam dáva prostriedky na rozhodovanie o ich potrebách a prioritách; pripomína, že všeobecná rozpočtová podpora alebo rozpočtová podpora v konkrétnych sektoroch umožňuje podporovanie rozvojových politík a zaručuje maximálne čerpanie prostriedkov;

5.  víta skutočnosť, že ústrednou témou 5. samitu AÚ – EÚ, ktorý sa uskutoční v novembri 2017 v Pobreží Slonoviny, bude mládež vzhľadom na jej význam pre budúcnosť obidvoch kontinentov;

6.  pripomína význam a účinnosť spolupráce AKT – EÚ a výsledky dosiahnuté v oblasti rozvoja; zdôrazňuje, že tento právne záväzný rámec sa musí po roku 2020 zachovať; trvá na tom, že je potrebné posilniť túto spoluprácu a zároveň rozvíjať jej regionálny rozmer, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce s AÚ, regionálnymi hospodárskymi spoločenstvami a ďalšími regionálnymi organizáciami; žiada strategickejší, pragmatickejší, obsiahlejší a lepšie štruktúrovaný prístup k politickému dialógu v rámci rokovaní o dohode po skončení platnosti dohody z Cotonou;

7.  žiada, aby sa posilnil parlamentný rozmer AKT – EÚ; zdôrazňuje, že Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ je jedinečná platforma umožňujúca interakciu a že zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;

8.  zdôrazňuje, že preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) je príležitosťou na zlepšenie koordinácie susedskej politiky a politiky voči iným africkým štátom vytvorením rámcov rozšírenej spolupráce týkajúcej sa regionálnych otázok, ako sú bezpečnosť, energetika a dokonca aj migrácia;

9.  pripomína, že v rámci partnerstva medzi Afrikou a EÚ je potrebné zaujať koordinovaný prístup medzi členskými štátmi EÚ navzájom a medzi EÚ a jej členskými štátmi, ako sa stanovuje v článku 210 ZFEÚ; pripomína tiež, že na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je dôležité, aby sa v európskej aj africkej politike a v európskych a afrických iniciatívach dodržiavala zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorú uplatňuje EÚ;

10.  požaduje, aby sa zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja v plnej miere začlenila do obchodných vzťahov EÚ s Afrikou, čo znamená zahrnutie vykonateľných doložiek o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji do všetkých obchodných dohôd EÚ s africkými krajinami v súlade so záväzkami prijatými Komisiou v stratégii Obchod pre všetkých;

11.  pripomína, že je dôležité, aby členské štáty splnili svoj záväzok venovať 0,7 % svojho HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc s cieľom upevniť spoluprácu s Afrikou;

12.  podporuje prejavenú snahu prehĺbiť spojenectvá medzi EÚ a Afrikou, pokiaľ ide o otázky globálneho riadenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť dialóg s AÚ a že je dôležité zabezpečiť jej finančnú samostatnosť v súlade s rozhodnutím z Kigali o financovaní, a to znížením jej závislosti od vonkajšieho financovania; berie na vedomie návrhy uvedené v správe, ktorú vypracoval Paul Kagamé a ktorá je zameraná na posilnenie AÚ, s cieľom podnietiť proces politickej africkej integrácie;

13.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť vrátane MVO, náboženských organizácií, organizácií mládeže a organizácií bojujúcich za práva žien, súkromného sektora, odborových zväzov, parlamentných zhromaždení, miestnych orgánov a diaspóry, ktoré majú svoje vlastné špecifiká, pri upevňovaní politického dialógu medzi EÚ a Afrikou s cieľom zaistiť partnerstvo orientované na ľudí;

14.  trvá na tom, že je potrebné posilniť účasť občianskej spoločnosti na partnerstve Afrika – EÚ podporovaním posilňovania ich kapacít, najmä prenosom odborných znalostí a zabezpečením ich zapojenia do navrhovania a vykonávania príslušných reforiem a politík; domnieva sa, že zapojenie organizácií občianskej spoločnosti je veľmi dôležité z hľadiska verejnej zodpovednosti; podporuje rôzne platformy, ktoré boli vytvorené s cieľom zahrnúť občiansku spoločnosť medzi kľúčových aktérov partnerstva, najmä Spoločné ročné fórum (SRF), ktoré sa usiluje o realizáciu plánu pre EÚ a Afriku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že SRF nebolo nikdy zvolané, a vyzýva EÚ a AÚ, aby ihneď poskytli potrebné finančné a politické prostriedky na zabezpečenie zmysluplnej účasti všetkých zainteresovaných subjektov na partnerstve, a to aj na rámci 5. samitu AÚ – EÚ;

Budovanie odolnejších štátov a spoločností pre všetkých ľudí, najmä mládež, v záujme splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja

15.  domnieva sa, že odolnosť sa musí – vo všetkých svojich piatich rozmeroch – stať hlavnou osou novej stratégie EÚ a Afriky;

Politická odolnosť

16.  trvá na potrebe podporovať dobrú správu vecí verejných, demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv, ale aj vyvíjať úsilie zamerané na boj proti korupcii na oboch kontinentoch, keďže ide o neoddeliteľné zložky trvalo udržateľného rozvoja;

17.  vyzýva preto na úprimný a inkluzívny, na vzájomnej dôvere založený dialóg, prostredníctvom ktorého sa tieto hodnoty a zásady stanú hlavnou zložkou spolupráce, najmä rozšírením podmienenosti rozvojovej pomoci o ich prísne dodržiavanie;

18.  zdôrazňuje, že riešenie výziev v oblasti správy vecí verejných na obidvoch kontinentoch s väčším odhodlaním má mimoriadny význam pre budovanie spravodlivejších, stabilnejších a bezpečnejších spoločností; zdôrazňuje potrebu naďalej uplatňovať a propagovať ľudské práva a správu vecí verejných na základe existujúcich medzinárodných právnych nástrojov, zákonov, zásad a mechanizmov, a to aj tých, ktoré existujú v rámci afrických regionálnych riadiacich orgánov, ako sú Africká charta ľudských práv a práv národov a jej protokoly, Africká charta o demokracii, voľbách a správe vecí verejných, Africká komisia pre ľudské práva a práva národov a Africký súd pre ľudské práva a práva národov, aby sa tak posilnila zodpovednosť;

19.  pripomína dôležitosť úlohy Medzinárodného trestného súdu v boji proti beztrestnosti a hodnoty mieru, bezpečnosti, rovnosti, spravodlivosti a reparácie, ktorých je nositeľom; vyzýva Európsku úniu a africké štáty, aby pokračovali v podporovaní Rímskeho štatútu a Medzinárodného trestného súdu; naliehavo vyzýva všetkých signatárov Rímskeho štatútu, aby ho čo najskôr ratifikovali;

20.  podporuje zorganizovanie spoločnej konferencie na vysokej úrovni medzi AÚ a EÚ o volebných procesoch, demokracii a správe vecí verejných v Afrike a Európe a žiada, aby do neho bol v plnej miere zapojený Európsky parlament, Panafrický parlament, Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie; vyzýva na posilnenie väzieb medzi rôznymi zhromaždeniami v záujme posilnenia synergií a súladu spoločných opatrení;

Bezpečnostná odolnosť

21.  zdôrazňuje úzke prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom; upozorňuje, že je potrebné lepšie integrovať bezpečnostné otázky a ciele rozvoja s cieľom riešiť špecifické problémy nestabilných štátov a posilňovať odolnejšie štáty a spoločnosti; konštatuje, že toto by sa malo uskutočniť prostredníctvom osobitných nástrojov a dodatočného financovania;

22.  žiada intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a Afrikou v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti v súvislosti s medzinárodným právnym rámcom, aby bolo možné zaujať celostný prístup k riešeniu problémov a lepšie bojovať proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu, najmä v prípade detí, a proti terorizmu; zastáva názor, že činnosti EÚ by mali prebiehať v súčinnosti so stratégiami prijatými africkými krajinami, najmä tými, ktoré sa týkajú mieru a bezpečnosti a sú formulované v Agende 2063;

23.  zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi EÚ, AÚ, regionálnymi organizáciami a ďalšími príslušnými politickými aktérmi v Afrike v oblasti bezpečnosti, aby sa zvýšili kapacity rozvojových krajín, zreformovali ich bezpečnostné sektory, podporili aktivity v oblasti odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie bývalých bojovníkov;

24.  pripomína, že terorizmus je celosvetová hrozba, ktorá sa týka regionálneho mieru a stability, trvalo udržateľného rozvoja a vnútornej bezpečnosti a ktorú musia prostredníctvom koordinovaného úsilia riešiť národné vlády, regionálne a medzinárodné organizácie a európske agentúry; požaduje posilnenú spoluprácu v rámci stratégie EÚ a Afriky, ktorej cieľom je predchádzať beztrestnosti, presadzovať zásady právneho štátu a rozšírenie policajných a justičných kapacít, aby sa uľahčila výmena informácií a najlepších postupov a aby sa predchádzalo financovaniu terorizmu a bojovalo proti nemu; konštatuje, že stratégia boja proti terorizmu by mala zahŕňať aj opatrenia na podporovanie dialógu medzi náboženstvami a predchádzanie radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu v Afrike a Európe, najmä medzi mladými ľuďmi;

25.  pripomína význam rôznych misií a operácií EÚ v Afrike; víta vytvorenie skupiny G5 Sahel; vyzýva, aby sa európske mierové a bezpečnostné opatrenia posilnili v spolupráci s africkými a medzinárodnými partnermi a aby sa podporilo úplné sfunkčnenie africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry (APSA); požaduje počiatočný príspevok EÚ do mierového fondu AÚ na činnosti v rámci okruhu „mediácia a diplomacia“;

Environmentálna odolnosť

26.  pripomína, že Afrika je obzvlášť citlivá na účinky zmeny klímy; považuje za nevyhnutné, aby EÚ vytvorila strategický prístup k budovaniu odolnosti voči klíme a podporovala africké krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny v ich úsilí o obmedzenie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa zmene klímy; zdôrazňuje význam zmeny klímy ako násobiteľa rizika konfliktu, sucha, hladomoru a migrácie, ako sa ukázalo pri nedávnom hladomore v Južnom Sudáne, Nigérii a Somálsku; v tejto súvislosti pripomína, že je nanajvýš dôležité podporovať a plniť záväzok prijatý v Paríži v roku 2015 a vyčleniť do roku 2020 pre rozvojové krajiny 100 miliárd USD; požaduje nové druhy spolupráce Afriky a EÚ na odstránenie prekážok brániacich financovaniu a prenosu technológií;

27.  zdôrazňuje, že Afrika má bohaté a rôznorodé prírodné prostredie; žiada, aby sa ochrana biodiverzity stala ústrednou témou politického programu AÚ – EÚ; požaduje, aby sa stratégia EÚ a Afriky vykonávala v súčinnosti s prioritami akčného plánu EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a aby slúžila na ochranu prírodného dedičstva a najmä prírodných parkov;

28.  podporuje väčšiu mieru investícií do oblastí obnoviteľných zdrojov energie a obehového hospodárstva s cieľom ďalej stimulovať opatrenia, ktoré prispievajú k rešpektovaniu životného prostredia a vytvárajú pracovné príležitosti; pripomína, že zabezpečenie prístupu k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých má rozhodujúci význam pre uspokojenie základných ľudských potrieb, že je nevyhnutné prakticky pre všetky druhy hospodárskej činnosti a je hlavnou hnacou silou rozvoja; žiada nepretržitú podporu EÚ Africkej iniciatíve v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (AREI) a víta návrh Komisie na začatie nového partnerstva EÚ a Afriky v oblasti výskumu a inovácií pre zmenu klímy a energiu z udržateľných zdrojov;

29.  žiada, aby sa partnerstvo EÚ – Afrika zameralo na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť v dlhodobom horizonte a aby podporovalo súčinnosť medzi opatreniami v oblasti potravinovej bezpečnosti a klímy; naliehavo vyzýva v tejto súvislosti EÚ, aby zvýšila svoju pomoc poskytovanú na udržateľné poľnohospodárstvo, poľnohospodársko-lesnícke a poľnohospodársko-ekologické postupy, pri ktorých sa rešpektuje tradičné využívanie pôdy, a aby sa pritom zaručil prístup k pôde, vode a rozmanitým semenám z otvorených zdrojov; okrem toho vyzýva, aby EÚ podporovala drobných výrobcov-poľnohospodárov a pastierov v snahe dosiahnuť potravinovú bezpečnosť prostredníctvom budovania infraštruktúry a investovania do nej v súlade so zásadami zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov výboru CFS a aby podporovala zakladanie družstiev; zdôrazňuje tiež kapacity a skúsenosti, ktoré OOS získali na úrovni spoločenstva v súvislosti s udržateľným poľnohospodárstvom;

30.  víta iniciatívy EÚ, ktoré vyžadujú lepšie hospodárenie a transparentnejšie obchodovanie s prírodnými zdrojmi; je presvedčený, že udržateľné hospodárenie a obchodovanie s prírodnými zdrojmi, ako sú minerály, drevo a voľne žijúce druhy, by krajinám bohatým na zdroje a ich obyvateľstvu umožnilo ich využívanie; pripomína, že v právnych predpisoch EÚ o konfliktných mineráloch je potrebné zaviesť sprievodné opatrenia na základe integrovaného prístupu, ktorý nabáda na uplatňovanie medzinárodných noriem v oblasti náležitej starostlivosti, ako je vymedzené v usmernení OECD; žiada vypracovanie spoločnej charty EÚ a Afriky pre udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi;

Ekonomická odolnosť

31.  domnieva sa, že stabilné regulačné a inštitucionálne prostredie a zdravé hospodárstvo sú základné prvky zvyšovania konkurencieschopnosti, investícií, vytvárania pracovných miest, zvyšovania životnej úrovne a udržateľného rastu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvýšiť online prístupnosť informácií o práve obchodných spoločností; pripomína, že hospodársky rast bez nestranného štátu nezaručuje systematicky sociálny rozvoj ani sociálny pokrok, a zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť prerozdeľovanie bohatstva, poskytovanie služieb občanom a zlepšiť rovnosť príležitostí;

32.  vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi európskym a africkým súkromným sektorom a na sústredenie investícií, najmä prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, na základe prísneho kódexu správania a zásad sociálnej zodpovednosti v kľúčových sektoroch, ako sú:

   energia z udržateľných zdrojov vrátane prístupu k elektrine pre všetkých,
   základná infraštruktúra, najmä v dopravnom sektore vrátane námornej dopravy,
   trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov,
   udržateľné poľnohospodárstvo,
   tzv. modré hospodárstvo – vrátane námorného odvetvia,
   výskum, veda, technológie a inovácie, v súvislosti s témami spoločného záujmu, ako aj s témami, ktoré sa týkajú osobitne jedného z kontinentov, ako sú choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané ochorenia;
   digitalizácia ako kľúčový faktor zabezpečovania rozvoja afrického hospodárstva, ale aj vzájomného prepojenia ľudí;

33.  zdôrazňuje, že regionálna integrácia je hnacou silou hospodárskeho rozvoja a nutnosťou v globalizovanom svete; vyzýva na podporu vzájomnej spolupráce krajín juhu odrážajúcej realitu postupnej transformácie afrického kontinentu; podporuje zriadenie kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike, ako aj cieľ zvýšiť obchod v rámci Afriky do roku 2050 o 50 %; pripomína tiež rozvojové vyhliadky, ktoré ponúkajú dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) a dohody medzi EÚ a africkými krajinami, čo umožňuje podporovať trvalo udržateľný rozvoj, ľudské práva a spravodlivý a etický obchod; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť pravidlá pôvodu podporujúce rozvoj, účinné ochranné doložky, asymetrické liberalizačné harmonogramy, ochranu novovzniknutých priemyselných odvetví, ako aj zjednodušenie a transparentnosť colných režimov; pripomína, že cieľom DHP je pomáhať krajinám AKT rozširovať ich trhy, podnecovať obchod s tovarom a podporovať investovanie a že počítajú s pomalým, postupným a asymetrickým otváraním obchodu s tovarom medzi EÚ a krajinami AKT;

34.  požaduje transparentnosť v obchodných zmluvách a riadne zapojenie všetkých príslušných strán vrátane občianskej spoločnosti týchto krajín do budúcich rokovaní a vykonávania prerokúvaných dohôd prostredníctvom formálnych konzultácií;

35.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby svoje programy pomoci obchodu lepšie koordinovali a podporovali synergie s ich investičnými politikami pre Afriku; okrem toho žiada, aby zvýšili svoje finančné záväzky v súvislosti s pomocou obchodu, ako aj s iniciatívami technickej pomoci a budovania kapacít, čo je veľmi dôležité pre africké krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny;

36.  pripomína, že súkromný sektor, od mikropodnikov po malé a stredné podniky (MSP), družstvá a nadnárodné spoločnosti, má rozhodujúce postavenie z hľadiska tvorby pracovných miest a procesu rozvoja, ktorému pomáha finančnými prostriedkami; zdôrazňuje osobitnú úlohu MSP a malých rodinných podnikov a vyzýva na podporu individuálnych iniciatív; víta v tejto súvislosti zavedenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorého cieľom by mala byť podpora súkromného sektora v afrických krajinách, najmä miestnych podnikov a MSP v nestabilných krajinách, a taktiež podpora investícií a tvorba udržateľných pracovných miest, najmä pre mladé ženy a mladých ľudí;

37.  pripomína povinnosti, ktoré má plniť súkromný sektor podľa usmernení OSN a OECD, a opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ a AÚ na konštruktívnu účasť v medzivládnej pracovnej skupine OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami s cieľom pracovať na vytvorení povinného a vynútiteľného regulačného rámca na základe hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, o spôsobe, akým korporácie dodržiavajú ľudské práva a povinnosti týkajúce sa sociálnych, pracovných a environmentálnych noriem;

38.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvárať dôstojné pracovné miesta a prepájať ich s investíciami, čo by sa malo v obidvoch prípadoch uskutočniť v rámci partnerstva Afrika – EÚ; vyzýva, aby sa v tejto súvislosti dodržiavali normy MOP; zdôrazňuje význam interakcie medzi osobami v sociálnej, hospodárskej a inštitucionálnej sfére, a požaduje, aby sa úloha sociálnych partnerov posilnila tým, že sa posilní účinnosť sociálneho dialógu na všetkých príslušných úrovniach, čo uľahčuje kolektívne vyjednávanie;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku nezákonných finančných tokov prichádza Afrika každý rok o 50 miliárd USD, čo je viac ako ročný objem oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a ohrozuje úsilie v oblasti mobilizácie domácich príjmov; vyzýva preto obidve strany, aby:

   zaviedli účinné nástroje na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom a korupcii vrátane verejnej transparentnosti skutočného konečného vlastníka právnych subjektov, trustov a podobných inštitútov,
   propagovali zásady zodpovedného investovania podporované OSN,
   podporovali iniciatívy na zvýšenie účinnosti a transparentnosti systémov riadenia verejných financií;

40.  vyzýva okrem toho, aby sa skutočne zaviedli hlavné zásady OSN týkajúce sa dlhov a ľudských práv, ako aj zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) týkajúce sa podporovania zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov; víta prácu OSN v prospech medzinárodného mechanizmu na opätovné prerokovanie verejného dlhu;

41.  žiada väčšie finančné začlenenie v Afrike vrátane začlenenia žien prostredníctvom vývoja elektronického bankovníctva s cieľom bojovať proti polarizácii africkej spoločnosti; pripomína, že remitencie predstavujú väčší tok peňazí do rozvojových krajín, ako je celková výška ODA, a môžu významne prispieť k plneniu Agendy 2030; vyzýva preto EÚ, aby ďalej podporovala úsilie AÚ o zlepšenie mechanizmov remitencií;

Sociálna odolnosť

42.  uznáva význam demografického rastu v Afrike, ktorý si vyžaduje dlhodobú strategickú víziu rozvoja udržateľných, inkluzívnych a participatívnych spoločností; zdôrazňuje tiež potrebu zabezpečiť nediskrimináciu zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím a pôvodného obyvateľstva; uznáva, že rastúci počet obyvateľstva v Afrike je pre tento kontinent výzvou z hľadiska miestneho hospodárstva, ako aj príležitosťou; vyzýva preto EÚ, aby prejavila odhodlanie podporovať príslušné verejné politiky a investície do vzdelávania a zdravotníctva vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, aby zabezpečila, že mladí ľudia budú schopní prijímať informované rozhodnutia o svojom sexuálnom a reprodukčnom zdraví, rodovej rovnosti a práv detí, bez čoho nie je možné dosiahnuť sociálnu, hospodársku a environmentálnu odolnosť;

43.  zdôrazňuje, že miera urbanizácie Afriky sa neprestajne zvyšuje a že predstavuje sociálne, hospodárske a environmentálne výzvy; požaduje riešenia na zmiernenie tohto tlaku na mestá a odľahčenie problémov nekontrolovanej urbanizácie;

44.  vyzýva EÚ a AÚ, aby posilnili národné vzdelávacie systémy vrátane kapacity jej administratívnej štruktúry, investovaním najmenej 20 % ich národného rozpočtu do vzdelávania a zvýšením podpory EÚ pre globálne partnerstvo v oblasti vzdelávania a fond Vzdelávanie nepočká (Education cannot wait);

45.  zdôrazňuje potrebu všeobecného, inkluzívneho, spravodlivého a dlhodobého prístupu k vysokokvalitnému vzdelaniu na všetkých úrovniach, od útleho detstva a pre všetkých, s osobitným dôrazom na dievčatá, a to aj v núdzových a krízových situáciách;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné investovať do ľudského kapitálu a že je potrebné, aby boli mladí ľudia spojení s globálnou realitou a mali zručnosti, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám trhu práce, posilnením systémov vzdelávania a odbornej prípravy, tak formálnych, ako aj neformálnych, samostatnej zárobkovej činnosti a podnikania;

47.  domnieva sa, že je dôležité podporovať africké krajiny pri zriaďovaní účinných systémov zdravotnej starostlivosti a zaistením dostupného prístupu ku kvalitným zdravotným službám pre všetkých, pričom sa predovšetkým odstránia prekážky, ktorým čelia ženy a iné zraniteľné skupiny vrátane detí, ľudí so zdravotným postihnutím a osôb LGBTI;

48.  vyzýva na zavedenie minimálneho všeobecného zdravotného poistenia zriadením prierezových národných zdravotníckych systémov; zdôrazňuje, že je potrebné vyškoliť ďalší milión kvalifikovaných zdravotníkov, ako sa pôvodne plánovalo na základe súčasných trendov s cieľom splniť minimálne normy WHO do roku 2030;

49.  zdôrazňuje, že infekčné choroby sú veľkou hrozbou pre sociálnu odolnosť; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila snahy o vedeckú a lekársku spoluprácu medzi obidvomi kontinentmi, ako je partnerstvo Európy a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (EDCTP2), a aby investovala do vedy, technológií a inovácií s cieľom riešiť prostredníctvom svojej rozvojovej spolupráce stále veľké množstvo chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných ochorení;

50.  pripomína, že je potrebné viac investovať do prístupu k službám starostlivosti o zdravie matiek a v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia s cieľom znížiť úmrtnosť matiek a detí a bojovať proti tradičným postupom, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov a nútené manželstvá a manželstvá detí;

51.  zdôrazňuje význam rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v rámci spolupráce EÚ a Afriky; zdôrazňuje pozitívnu úlohu a účasť žien na politickej a hospodárskej sfére, ako aj na predchádzaní konfliktom a budovaní udržateľného mieru;

52.  konštatuje, že kultúra je jednak podporný faktor, a jednak dôležitý prvok rozvoja a môže uľahčiť sociálne začlenenie, slobodu prejavu, budovanie identity, posilnenie občianskeho postavenia a predchádzanie konfliktom pri súčasnom posilnení hospodárskeho rastu; vyzýva preto EÚ a AÚ, aby propagovali medzikultúrny politický dialóg a kultúrnu rozmanitosť a podporovali stratégie na ochranu kultúry a dedičstva; zdôrazňuje, že demokracia je univerzálna hodnota, ktorá sa môže uplatňovať vo všetkých kultúrach; berie na vedomie aj úlohu športu ako zdroja a hnacej sily sociálnej inklúzie a rodovej rovnosti;

Vytvorenie stratégie pre mobilitu a migračné toky, ktoré prispejú k rozvoju oboch kontinentov

53.  pripomína, že migrácia a mobilita medzi Európou a Afrikou a v Európe a v Afrike majú hospodársky, sociálny, environmentálny a politický dosah a že touto výzvou sa musia zaoberať jednotne obidva kontinenty, ako aj v spolupráci s krajinami pôvodu, tranzitu a určenia, pričom sa musia maximalizovať synergie a uplatňovať príslušné politiky a nástroje EÚ na základe solidarity, spoločnej zodpovednosti, rešpektu a ľudskej dôstojnosti; pripomína v tejto súvislosti, že dialóg medzi Afrikou a EÚ by sa mal zintenzívniť ešte pred rokovaniami o dvoch globálnych dohodách, a to o migrácii a utečencoch, ktoré by sa mali vypracovať do roku 2018 pod záštitou OSN, aby sa podľa možností zistili spoločné priority;

54.  pripomína potrebu posilniť pozitívny vplyv migrácie a mobility, aby sa tieto dva javy vnímali ako nástroje vzájomného rozvoja obidvoch kontinentov; zdôrazňuje, že to si vyžaduje dôsledne navrhnutú, vyváženú, dôkazmi podloženú a udržateľnú politickú reakciu s dlhodobou stratégiou, v ktorej sú zohľadnené demografické vyhliadky a hlavné príčiny migrácie;

55.  uznáva, že násilné konflikty, prenasledovanie, nerovnosť, porušovanie ľudských práv, nedostatočná správa vecí verejných, korupcia, terorizmus, represívne režimy, prírodné katastrofy, zmena klímy, nezamestnanosť a chronická chudoba viedli v posledných rokoch k pohybom obyvateľstva a zvýšeniu migrácie do Európy; pripomína však, že viac ako 85 % Afričanov, ktorí opúšťajú svoje krajiny, ostáva na africkom kontinente;

56.  podporuje rôzne iniciatívy prijaté na európskej úrovni s cieľom bojovať proti základným príčinám neregulárnej migrácie: partnerstvá pre migráciu, trustový fond pre Afriku a Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj; vyzýva, aby sa zaručilo ich vykonávanie a pokračovalo sa v ňom flexibilnejším, účinnejším, jednotnejším a transparentnejším spôsobom, pričom sa posilnia možné synergie medzi rôznymi nástrojmi, programami a činnosťami, a to v rámci vnútornej aj vonkajšej činnosti; zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce v oblasti riadenia hraníc;

57.  opakuje svoju výzvu na presadzovanie zákonnej migrácie v súlade s odporúčaniami akčného plánu z Valletty; zdôrazňuje ďalej, že rozvojová pomoc by nemala byť podmienená spoluprácou v otázkach migrácie;

58.  vyzýva členské štáty, aby ponúkli svoje miesta na presídlenie veľkému počtu utečencov; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa vytvoril európsky rámec pre presídlenie, ktorý bude pre členské štáty ľahko uplatniteľný; ďalej vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s africkými krajinami, ktoré čelia pohybom utečencov či dlhodobým krízovým situáciám, a poskytovali im pomoc na posilnenie ich kapacít v oblasti azylu a systémy ochrany;

59.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje finančné príspevky do trustových fondov a iných nástrojov, ktorých cieľom je posilniť inkluzívny a udržateľný rast a stimulovať tvorbu pracovných miest, a tak prispeli k riešeniu hlavných príčin migrácie; žiada tiež silnejšiu kontrolnú úlohu Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť, aby boli partnerstvá v oblasti migrácie a nástroje financovania zlučiteľné s právnym základom, zásadami a záväzkami EÚ;

60.  vyzýva EÚ a AÚ, aby podporovali výmeny študentov, učiteľov, podnikateľov a výskumných pracovníkov medzi obidvomi kontinentmi; víta návrh Komisie zaviesť nástroj africkej mládeže, čím sa rozšíri záber programu Erasmus+, a nástroj odborného vzdelávania a odbornej prípravy EÚ; požaduje diskusiu o uznávaní osvedčení a diplomov v EÚ, ktoré boli vydané africkými školami a univerzitami; konštatuje, že zaručenie cirkulujúcej migrácie je veľmi dôležité z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a z hľadiska predchádzania úniku mozgov z Afriky;

61.  uznáva osobitné miesto diaspóry v prijímajúcich krajinách aj v krajinách pôvodu, pretože posiela významný objem prostriedkov a pôsobí ako rozvojový partner na národnej aj regionálnej úrovni; vyjadruje želanie, aby diaspóra mohla slúžiť ako zdroj informácií vhodných na riešenie skutočných potrieb ľudí, nebezpečenstiev spojených s nelegálnou migráciou, ako aj výziev súvisiacich s integráciou v hostiteľských krajinách;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii Africkej únie, Rade AKT, Panafrickému parlamentu a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0371.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0337.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0246.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.

Právne oznámenie