Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2705(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0590/2017

Predkladané texty :

B8-0590/2017

Rozpravy :

PV 15/11/2017 - 23
CRE 15/11/2017 - 23

Hlasovanie :

PV 16/11/2017 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0450

Prijaté texty
PDF 347kWORD 47k
Štvrtok, 16. novembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Preskúmanie vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia
P8_TA(2017)0450B8-0590/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (EIR) (2017/2705(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2017 s názvom Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063) a 28 priložených správ o jednotlivých krajinách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2016 s názvom Dosahovanie prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania (COM(2016)0316),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(1) (7. environmentálny akčný program,7. EAP),

–  so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj (A/RES/70/1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016)0739),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2017 s názvom Európsky semester 2017: odporúčania pre jednotlivé krajiny (COM(2017)0500),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na správu Komisie z 26. januára 2017 o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo (COM(2017)0033),

–  so zreteľom na otázky Rade (O-000065/2017 – B8-0606/2017) a Komisii (O-000066/2017 – B8-0607/2017) o preskúmavaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ (EIR),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v EÚ platia prísne environmentálne právne predpisy, ale ich nedôsledné a nesprávne vykonávanie predstavuje dlhoročný problém; keďže tieto nedostatky vo vykonávaní ohrozujú udržateľný rozvoj, majú nepriaznivé cezhraničné dôsledky na životné prostredie a ľudské zdravie a prinášajú významné sociálno-ekonomické náklady. keďže okrem toho znižujú dôveryhodnosť EÚ;

B.  keďže 70 % environmentálnych právnych predpisov EÚ vykonávajú regionálne a miestne orgány;

C.  keďže z preskúmavania environmentálnych právnych predpisov (EIR) a z 28 správ o jednotlivých krajinách opätovne vyplýva, že vykonávanie environmentálnych právnych predpisov v EÚ nie je homogénne, ale výrazne sa odlišuje v jednotlivých členských štátoch, ako aj v rámci jednotlivých oblastí ochrany životného prostredia; konštatuje však, že existujú spoločné problémové oblasti, v ktorých je vykonávanie v celej EÚ nedostatočné, a že tieto oblasti sa často týkajú najväčších environmentálnych hrozieb pre zdravie;

D.  keďže dvojročný cyklus podávania správ je veľmi dôležitý z hľadiska indikácie skutočného stavu vykonávania v členských štátoch, ale pravidelné monitorovanie by malo tiež svoj význam;

E.  keďže EIR sa zaoberá dôležitými časťami environmentálnych právnych predpisov EÚ, ale je potrebné ďalej ho rozšíriť tak, aby sa umožnilo systematickejšie riešenie výziev, ktoré predstavuje trvalo udržateľný rozvoj v oblasti životného prostredia;

F.  keďže EIR by malo byť medzisektorovým nástrojom, ktorým bude možné posúdiť vplyv na životné prostredie v iných oblastiach, akými sú poľnohospodárstvo, rybárstvo, priemysel, doprava, lesné hospodárstvo a regionálne politiky vo všeobecnosti;

G.  keďže Komisia by sa mala zamerať na dosiahnutie lepšej porovnateľnosti údajov použitých pri hodnotení výsledkov členských štátov; keďže rozdiely medzi údajmi získanými v rôznych členských štátoch predstavujú významnú prekážku pre ich porovnateľnosť a v konečnom dôsledku aj pre samotné hodnotenie;

H.  keďže je dôležité zapojiť do EIR všetky príslušné orgány spôsobom, ktorý je v súlade s inštitucionálnou realitou v členských štátoch; keďže je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že v niektorých členských štátoch majú regióny plnú právomoc v oblasti environmentálnych právnych predpisov;

I.  keďže EIR je plne komplementárny nástroj k ďalším nástrojom zameraným na lepšie vykonávanie, ako sú IMPEL (Európska sieť pre implementáciu a vymáhanie environmentálneho práva) a projekt Make it Work;

J.  keďže EIR by sa malo považovať za nástroj na politickú diskusiu, najmä na úrovni ministrov, a nie iba za technický nástroj;

Význam a kontext EIR

1.  víta iniciatívu Komisie zaviesť EIR a uznáva jeho obrovský potenciál, ak sa mu bude prikladať správny politický význam a bude plne transparentný; poukazuje na to, že EIR má potenciál zaradiť problémy súvisiace s vykonávaním na popredné miesta politickej agendy, slúžiť orgánom s rozhodovacou právomocou ako mechanizmus včasného varovania a v konečnom dôsledku zlepšovať vykonávanie environmentálnych právnych predpisov a politík EÚ;

2.  pripomína, že Európsky parlament pri viacerých príležitostiach požadoval aktívnejšiu úlohu Komisie v súvislosti s monitorovaním, usmerňovaním a podporou vykonávania environmentálnych právnych predpisov a environmentálnej politiky, napr. pokiaľ ide o smernice o ochrane prírody; domnieva sa, že Komisia by mala konať rozhodne v prípadoch porušenia a aktívne využívať všetky legislatívne opatrenia, ktoré má k dispozícii;

3.  podporuje medziodvetvový holistický prístup viacerých zainteresovaných strán, ktorý prijala Komisia a ktorý má zásadný význam pre dosiahnutie skutočnej zmeny; víta skutočnosť, že v rámci EIR sa identifikujú hlavné príčiny slabého vykonávania a navrhujú sa opatrenia na riešenie týchto výziev konštruktívnym spôsobom;

4.  domnieva sa, že EIR by malo byť jedným z nástrojov na vytvorenie väčšej súdržnosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a vyhodnotenie pokroku, ktorý dosiahli členské štáty a Únia pri dosahovaní environmentálne relevantných cieľov trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby bližšie určila, ako sa vykonávaním environmentálnych právnych predpisov EÚ zároveň podporuje realizácia príslušných cieľov trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnutie osobitných ukazovateľov a čiastkových cieľov trvalo udržateľného rozvoja zo strany členských štátov EÚ;

5.  uznáva, že EIR môže slúžiť aj ako nástroj prevencie a mohol by teda znížiť počet postupov v prípade nesplnenia povinnosti; zdôrazňuje však, že EIR by nemalo nahrádzať alebo odkladať nevyhnutné opatrenia Komisie v súvislosti s postupmi v prípade nesplnenia povinnosti;

Ako zlepšiť EIR a dosiahnuť lepšie výsledky

6.  víta skutočnosť, že EIR pokrýva väčšinu tematických cieľov 7. environmentálneho akčného programu (7. EAP); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že významné oblasti, akými sú zmena klímy, opatrenia energetickej účinnosti, šetrenie energie, chemické látky a priemyselné emisie a niektoré systémové a environmentálne výzvy súvisiace s politikou v oblasti energetiky, dopravy a výrobkov a s regionálnymi politikami doň neboli zahrnuté, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli súčasťou budúcich verzií; poukazuje na to, že existujúce údaje, ktoré už zverejnila Európska environmentálna agentúra, umožňujú aspoň predbežnú analýzu vykonávania právnych predpisov v oblasti zmeny klímy, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a úspor energie na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov;

7.  navyše vyjadruje poľutovanie nad neriešením kľúčových otázok, ako sú rezíduá hormónov a liekov v odpadových vodách, povrchových vodách a podzemných vodách a ich účinky na pitnú vodu, zdravie ľudí, biodiverzitu a (vodné) životné prostredie, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli zahrnuté do budúcich verzií;

8.  zdôrazňuje, že program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 na celosvetovej úrovni a 7. EAP na úrovni EÚ vytvárajú rámec pre progresívne environmentálne politiky;

9.  domnieva sa, že z hľadiska koherentnosti opatrení Únie by silnejšie prepojenie medzi EIR a európskym semestrom bolo prínosom;

10.  zdôrazňuje, že obmedzená dostupnosť údajov môže mať za následok nedostatky vo vykonávaní a ťažkosti pri jeho preskúmavaní;

11.  zdôrazňuje význam harmonizácie údajov a cyklu podávania správ s cieľom zefektívniť budúce procesy preskúmania; vyzýva Komisiu, aby zlepšila porovnateľnosť údajov a do budúcich EIR zahrnula osobitný oddiel na posudzovanie kvality správ a údajov, ktoré členské štáty poskytujú v zmysle rôznych smerníc; zdôrazňuje význam bezpečnej elektronickej výmeny údajov s cieľom uľahčiť podávanie správ členskými štátmi;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať kvalitatívne hodnotenie spolu s kvantitatívnymi cieľmi; v tejto súvislosti sa domnieva, že lepšia spolupráca s Európskou environmentálnou agentúrou by pomohla vytvoriť vhodné indikátory;

13.  zdôrazňuje, že pri EIR by sa mali zohľadniť a posúdiť akékoľvek vážne problémy a možné rozporuplné ciele v rámci environmentálnych politík a iných odvetvových politík, pričom by sa malo upozorniť na akékoľvek prípadné nezrovnalosti a mali by sa vypracovať návrhy na ich nápravu;

14.  je presvedčený, že v záujme nájdenia riešení, ako zabezpečiť lepšie vykonávanie, by členské štáty mali mať menší priestor na voľné konanie;

Ako zlepšiť vykonávanie environmentálnych právnych predpisov

15.  zdôrazňuje, že nedostatočná integrácia environmentálnych otázok do iných politík je jednou z hlavných príčin zaostávania pri vykonávaní environmentálnych právnych predpisov a politiky;

16.  zdôrazňuje, že vykonávanie environmentálneho práva by sa mohlo zlepšiť, keby sa environmentálne právne predpisy viac začleňovali do ostatných oblastí politiky a v plnej miere sa uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti;

17.  je presvedčený, že nedostatočné administratívne kapacity a nedostatočná správa vecí verejných, ktoré patria k hlavným príčinám nesprávneho vykonávania, vyplývajú jednak z nedostatku primeraného financovania, jednak z neefektívneho využívania dostupných finančných prostriedkov zo strany členských štátov, a vyzýva členské štáty na zlepšenie v týchto oblastiach;

18.  domnieva sa, že v záujme dobrej a silnej správy, zlepšenia efektívnosti, partnerstva a transparentnosti verejných orgánov na všetkých úrovniach je nevyhnutné jasné rozdelenie zodpovedností, zabezpečenie primeraných zdrojov, budovanie kapacít a lepšie mechanizmy koordinácie;

19.  zastáva názor, že využívanie trhových nástrojov členskými štátmi, napríklad fiškálna politika založená na zásade „znečisťovateľ platí“, predstavuje účinný a efektívny nástroj na dosiahnutie cieľa, ktorým je úplné vykonávanie environmentálnej politiky;

20.  rozhodne podporuje dôraz, ktorý sa v rámci EIR kladie na výmenu najlepších postupov a partnerské preskúmavanie, a domnieva sa, že by to mohlo pomôcť členským štátom, ktoré čelia ťažkostiam pri vykonávaní environmentálnych právnych predpisov, nájsť inovačné riešenia; vyjadruje presvedčenie, že by bolo prospešné, ak by Komisia v tejto súvislosti poskytla usmernenia;

21.  domnieva sa, že EIR by malo zahŕňať jasné a prísne lehoty stanovené Komisiou na zabezpečenie vykonávania environmentálnych právnych predpisov v členských štátoch;

22.  domnieva sa, že EIR tiež možno použiť ako nástroj na poskytovanie informácií verejnosti, zvyšovanie informovanosti, väčšie zapojenie občianskej spoločnosti a posilnenie verejnej angažovanosti a osvety o environmentálnej politike, z čoho môžu ťažiť tak členské štáty, ako aj občania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala balík opatrení na posudzovanie pokroku dosiahnutého z hľadiska environmentálnej výkonnosti členských štátov vrátane referenčného porovnávania najlepších postupov a hodnotiacich správ, ktoré by sa mali pravidelne aktualizovať a zverejňovať s cieľom zabezpečiť, aby boli verejne dostupné;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili zabezpečenie súladu, a to aj tým, že sa zlepší vykonávanie smernice o environmentálnej zodpovednosti a zintenzívni úsilie pri jej vykonávaní;

24.  zdôrazňuje, že pokiaľ je k dispozícii účinný prístup k spravodlivosti, mimovládne organizácie a široká verejnosť môžu tiež zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní lepšieho vykonávania, čím sa podporí právny štát;

25.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o environmentálnych inšpekciách s cieľom urýchliť vykonávanie environmentálnych právnych predpisov a noriem;

26.  vyzýva Komisiu, aby v rámci dobrej správy vecí verejných a zabezpečovania súladu predložila nový legislatívny návrh o minimálnych normách pre prístup k súdnemu preskúmaniu a aby navrhla revíziu nariadenia, ktorým sa Aarhuský dohovor zavádza do činnosti Únie, s cieľom zohľadniť nedávne odporúčanie Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru;

Úloha členských štátov a inštitúcií EÚ v rámci opatrení nadväzujúcich na EIR

27.  vyzýva Komisiu, príslušné orgány členských štátov a zainteresované strany, aby sa bezodkladne plne zapojili do EIR; zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere zapájali miestne a regionálne orgány a nabádali ich na ďalšie angažovanie sa v sieti IMPEL a aby podporovali účasť miestnych a regionálnych expertov s cieľom bezodkladne zlepšiť výmenu údajov, znalostí a najlepších postupov;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili získavanie údajov a dostupnosť informácií, šírenie osvedčených postupov a zapojenie občanov a aby zvážili väčšie zapojenie miestnych orgánov do procesu definovania environmentálnej politiky;

29.  vyzýva príslušné orgány na zodpovedajúcej úrovni v členských štátoch, aby zabezpečili organizovanie otvorených a inkluzívnych dialógov o vykonávaní, a to za primeraného poskytovania informácií a zapojenia verejnosti a subjektov občianskej spoločnosti, a vyzýva Komisiu, aby sa do týchto dialógov zapájala a informovala o nich Európsky parlament;

30.  víta politické návrhy Komisie týkajúce sa osobitného rámca pre štruktúrovaný dialóg o vykonávaní, no domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť transparentnosť tohto procesu a zapojiť doň príslušné mimovládne organizácie a kľúčové zainteresované strany;

31.  víta diskusiu medzi Komisiou, členskými štátmi a zúčastnenými stranami v expertnej skupine „ekologizácia európskeho semestra“, ale domnieva sa, že zapojenie osobitnej environmentálnej expertnej skupiny zameranej na vykonávanie by mohlo zjednodušiť uskutočnenie štruktúrovaného dialógu o vykonávaní popri dvojstranných dialógoch medzi krajinami;

32.  naliehavo požaduje, aby sa otázka vykonávania pravidelne objavovala medzi prioritami a programami predsedníckej trojky, aby sa o nej rokovalo na zasadnutiach Rady pre životné prostredie najmenej raz do roka, napríklad prostredníctvom špeciálnej Rady pre vykonávanie, a aby bola doplnená o ďalšie fórum, na ktorom sa budú zúčastňovať aj Európsky parlament a Výbor regiónov; vyzýva na spoločné zasadnutia Rady zamerané na vykonávanie medzisektorových horizontálnych otázok a spoločných výziev, ako aj nových otázok s možnými cezhraničnými vplyvmi;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.

Právne oznámenie