Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2035(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0335/2017

Predkladané texty :

A8-0335/2017

Rozpravy :

PV 11/12/2017 - 20
CRE 11/12/2017 - 20

Hlasovanie :

PV 12/12/2017 - 5.12

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0485

Prijaté texty
PDF 384kWORD 58k
Utorok, 12. decembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Dohoda o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom (uznesenie)
P8_TA(2017)0485A8-0335/2017

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie (12409/2016 – C8-0469/2016 – 2016/0166(NLE)2017/2035(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12409/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej (09452/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 31 ods. 1 a článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkami 207 a 209 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä článkom 218 ods. 6 písm. a) uvedenej zmluvy (C8-0469/2016),

–  so zreteľom na podpísanie Dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci 21. decembra 2015 v Astane za prítomnosti podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Federicy Mogheriniovej,

–  so zreteľom na predbežné vykonávanie častí dohody o posilnenom partnerstve a spolupráci v rámci výlučnej právomoci EÚ od 1. mája 2016,

–  so zreteľom na pokračujúce vykonávanie dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom, ktorá bola podpísaná 23. januára 1995, od jej nadobudnutia platnosti 1. júla 1999,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kazachstane vrátane uznesení z 10. marca 2016(2), 18. apríla 2013(3), 15. marca 2012(4) a 17. septembra 2009 o prípade Jevgenija Žovtisa v Kazachstane(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(6) a z 13. apríla 2016 k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia(7),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 19. januára 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o pokračovaní činnosti Medzinárodného strediska pre vedu a techniku zriadeného(8) v Astane v Kazachstane,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. decembra 2017 o návrhu rozhodnutia(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 a 19. júna 2017 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu,

–  so zreteľom na štvrtú správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a útvarov Komisie z 13. januára 2015 o pokroku pri vykonávaní stratégie EÚ pre Strednú Áziu, ktorá bola prijatá v roku 2007,

–  so zreteľom na každoročný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kazachstanom,

–  so zreteľom na rozličné zasadnutia medzi predstaviteľmi EÚ a Strednej Ázie,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0335/2017),

A.  keďže posilnená dohoda o partnerstve a spolupráci by mala viesť k značnému prehĺbeniu politických a hospodárskych väzieb medzi oboma stranami, pričom by mali byť zároveň rešpektované a zohľadnené existujúce spoločenské rozdiely a konkrétne politické, hospodárske a sociálne podmienky zmluvných strán, a to v prospech obyvateľov Kazachstanu aj EÚ;

B.  keďže posilnená dohoda o partnerstve a spolupráci (článok 1) by mohla posilniť rámec plnenia podstatných prvkov, napr. dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a trhového hospodárstva, ktoré už boli stanovené v dohode o partnerstve a spolupráci, ak by sa v súvislosti s vykonávaním všetkých ustanovení používal prísny a účinný mechanizmus monitorovania založený na jasných referenčných hodnotách a termínoch; keďže boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia bol pridaný ako nový podstatný prvok (článok 11);

C.  keďže Kazachstan je prvou stredoázijskou krajinou, ktorá podpísala posilnenú dohodu o partnerstve a spolupráci s EÚ; keďže posilnená dohoda o partnerstve a spolupráci nahradí po ratifikácii všetkými členskými štátmi a Európskym parlamentom dohodu o partnerstve a spolupráci z roku 1999 a keďže znenie dohody o partnerstve a spolupráci bolo zverejnené 15. júla 2015;

D.  keďže PDPS stanovuje širokú škálu nových oblastí spolupráce, ktoré nie sú len v politickom a hospodárskom záujme EÚ, ale sú vhodné aj na podporu Kazachstanu v ďalšej fáze úsilia o modernizáciu krajiny, pričom zároveň zabezpečuje spoluprácu pri riešení globálnych výziev, najmä pokiaľ ide o trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, ktorý bude slúžiť všetkým občanom, zachovávanie kultúrnej rozmanitosti, ochranu životného prostredia a prekonávanie dôsledkov zmeny klímy v súlade s požiadavkami Parížskej dohody, ako aj spoluprácu pri udržiavaní mieru a regionálnu spoluprácu;

E.  keďže od mája 2016 sa dve tretiny PDPS vykonávajú predbežne;

F.  keďže Európsky parlament je v rámci svojich právomocí pripravený zohrávať aktívnu úlohu pri stanovovaní a vypracúvaní konkrétnych oblastí spolupráce s Kazachstanom vrátane parlamentných vzťahov;

G.  keďže Kazachstan je od 1. januára 2016 členom WTO;

H.  keďže Kazachstan je od marca 2012 členom Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie);

Všeobecné ustanovenia týkajúce sa vzťahov medzi EÚ a Kazachstanom a posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci

1.  zdôrazňuje, že posilnenie politických, hospodárskych a kultúrnych vzťahov medzi EÚ a Kazachstanom musí vychádzať zo spoločných záväzkov týkajúcich sa univerzálnych hodnôt, najmä demokracie, právneho štátu, dobrej správy a dodržiavania ľudských práv, a musí byť riadené spoločnými záujmami;

2.  berie na vedomie nemennú stratégiu zbližovania s EÚ, ktorá sa v Kazachstane uplatňuje; podčiarkuje mimoriadne významný prínos Kazachstanu k vykonávaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia, ktorá bude v roku 2019 zásadne revidovaná;

3.  víta skutočnosť, že v PDPS sa stanovuje pevný základ pre prehlbovanie vzťahov; berie na vedomie, že Kazachstan je prvou stredoázijskou partnerskou krajinou, s ktorou EÚ prerokovala a podpísala PDPS; považuje túto dohodu novej generácie za dobrý model, ktorý by sa v budúcnosti mohol uplatniť aj na iné krajiny tohto regiónu;

4.   víta ambíciu PDPS posilniť spoluprácu a výrazne rozšíriť hospodárske vzťahy medzi EÚ a Kazachstanom v rôznych oblastiach spoločného záujmu, ako sú demokracia a právny štát, ľudské práva a základné slobody, trvalo udržateľný rozvoj, zahraničná a bezpečnostná politika, obchod, spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, ako aj v ďalších 29 kľúčových oblastiach odvetvových politík, ako sú hospodárska a finančná spolupráca, energetika, doprava, životné prostredie a zmena klímy, zamestnanosť a sociálne veci, kultúra, vzdelávanie a výskum; nabáda obe strany, aby si aktívne plnili svoje záväzky;

5.  očakáva, že v rámci PDPS sa bude podporovať posilnenie právneho štátu a demokratické zapojenie všetkých občanov, rozmanitejšia politická scéna, lepšie fungujúce, nezávislé a nestranné súdnictvo, zvýšená transparentnosť a zodpovednosť vlády, zlepšenie pracovného práva v súlade s požiadavkami Medzinárodnej organizácie práce (MOP), zvýšenie podnikateľských príležitostí pre malé a stredné podniky, trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia, hospodárenie s vodami a s ďalšími zdrojmi, napríklad efektívnosť pri používaní energie a rozvoj jej obnoviteľných zdrojov;

6.  zdôrazňuje význam a stálu platnosť odporúčaní Európskeho parlamentu k rokovaniam z 22. novembra 2012 o PDPS medzi EÚ a Kazachstanom;

7.  pripomína, že Európsky parlament zdôraznil, že pokrok v rokovaniach o PDPS musí byť spojený s pokrokom v oblasti politických reforiem a skutočným pokrokom v oblasti dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a demokratizácie, pričom pozitívnu úlohu by mohlo zohrávať vykonávanie odporúčaní Benátskej komisie; vyjadruje vážne obavy, že právo na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie je naďalej obmedzované; naliehavo vyzýva krajinu, aby v plnej miere vykonala odporúčania osobitného spravodajcu OSN týkajúce sa práva na pokojné zhromažďovanie a združovanie, ktoré boli uvedené v správe o výsledkoch z jeho služobnej cesty v Kazachstane v januári 2015;

8.  zdôrazňuje, že ďalšie kroky sa musia vykonať na základe zásady „viac za viac“;

9.  víta, že prostredníctvom PDPS sa zaviedla možnosť rokovať o dohode o zjednodušení udeľovania víz medzi EÚ a Kazachstanom spolu s možnosťou rokovať o dohode upravujúcej osobitné povinnosti týkajúce sa readmisií; zdôrazňuje význam zintenzívnenia výmen, a to najmä mládeže a akademických pracovníkov, a v tejto súvislosti vyzýva na výrazné rozšírenie programu Erasmus+ pre Kazachstan;

10.  opakuje svoju výzvu Rade, Komisii a PK / VP, aby:

   zabezpečili, že obe strany budú dodržiavať podstatné prvky PDPS, pretože ich nedodržanie by viedlo buď k riešeniu sporov (článok 278), alebo v prípade závažného porušenia predpisov dokonca k pozastaveniu (článok 279);
   vypracovali kritériá a lehoty na vykonávanie PDPS;
   zabezpečili rozsiahly monitorovací mechanizmus medzi Európskym parlamentom a ESVČ, a to bezprostredne po tom, ako PDPS nadobudne platnosť v plnom rozsahu, vrátane prvkov stanovených v uznesení z 22. novembra 2012;

11.  pripomína, že článok 218 ods. 10 ZFEÚ a príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, pokiaľ ide o okamžitý a úplný prístup Európskeho parlamentu k všetkým rokovacím dokumentom a súvisiacim informáciám, dodržiavajú PK/VP, Rada a Komisia stále len čiastočne;

12.  žiada Parlamentný výbor pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, aby aktualizoval svoj rokovací poriadok s cieľom zabezpečiť demokratickú kontrolu predbežného vykonávania v tých oblastiach, ktoré už nadobudli platnosť, a aby využil svoje právomoci na prijímanie odporúčaní a pripravil sa na preskúmanie celej PDPS, keď nadobudne platnosť v plnom rozsahu;

Politický dialóg a spolupráca, demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných a základné slobody

13.   vyzýva EÚ, aby sa v politickom dialógu s Kazachstanom systematicky venovala najmä otázkam právneho štátu a demokracie, základných slobôd a ľudských práv;

14.  vyzýva Kazachstan, aby so zreteľom na sociálne protesty, ktoré boli v niektorých prípadoch násilné, prijal pri vykonávaní programu Kazachstan 2050 aktívne a konkrétne kroky zamerané na politické, demokratické a sociálne reformy vrátane jednoznačného rozdelenia právomocí medzi výkonnú a zákonodarnú zložku a zavedenia ďalších bŕzd a protiváh do ústavného systému v súlade s medzinárodnými záväzkami krajiny vyplývajúcimi z rôznych nástrojov OSN, OBSE a Rady Európy; opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že prechod krajiny na nový model rastu založený najmä na vede, o ktorý sa krajina usiluje, zrejme nebude možné dosiahnuť bez kvalitného vzdelávacieho systému, bez prístupu veľkej časti obyvateľstva k základným moderným službám, bez inkluzívnej sociálnej politiky a ani bez systému regulovaných sociálnych vzťahov, predovšetkým v hospodárstve; víta tzv. program 100 krokov ako pokus vyriešiť potrebu naliehavých reforiem v Kazachstane;

15.  víta istý pozitívny vývoj v poslednom čase v oblasti ústavnej a administratívnej reformy, ako aj vytvorenie konzultačnej platformy občianskej spoločnosti; vyjadruje však hlboké znepokojenie nad obmedzujúcimi účinkami trestného zákonníka a správneho kódexu, ktoré nadobudli platnosť v roku 2015, na organizácie občianskej spoločnosti a ich činnosť;

16.  vyzýva Kazachstan, aby v plnej miere vykonal odporúčania medzinárodnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR na voľbách 20. marca 2016, podľa ktorej musí krajina ešte urobiť pomerne veľa, aby splnila svoje záväzky voči OBSE týkajúce sa demokratických volieb; naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby neobmedzovali činnosť nezávislých kandidátov; žiada zároveň o rešpektovanie volebného práva občanov;

17.  víta spoluprácu Kazachstanu s Benátskou komisiou a vyzýva na plné vykonanie jej príslušných odporúčaní týkajúcich sa najmä demokratických reforiem a reforiem súdnictva;

18.  víta súčasné administratívne reformy a odporúča ďalšie reformy, ktorými sa zaručí skutočne nezávislé a nestranné súdnictvo, a efektívnejšie úsilie v boji proti korupcii na všetkých úrovniach; vyzýva však na posilnenie správy vecí verejných a reforiem s cieľom zabezpečiť skutočne nezávislé súdnictvo bez korupcie, ktoré zaručí právo na spravodlivý proces a obhajobu, ako aj na účinnejšie úsilie v boji proti korupcii, organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami; vyzýva na zlepšenie a modernizáciu základných sociálnych sektorov a na investovanie do nich; zdôrazňuje, že na zabezpečenie dlhodobej stability krajiny bude treba väčšiu pozornosť upriamiť na hospodársky a sociálny rozvoj v okrajových regiónoch a mimo hlavných miest;

19.  berie na vedomie existenciu platformy pre dialóg s občianskou spoločnosťou; opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o právne predpisy o mimovládnych organizáciách, ktoré obmedzujú ich nezávislosť a schopnosť fungovať; pripomína význam aktívnej a nezávislej občianskej spoločnosti pre udržateľnú budúcnosť Kazachstanu; vyzýva kazašské orgány, aby za všetkých okolností zaručili, aby všetci aktivisti za ľudské práva a mimovládne organizácie v Kazachstane mohli vykonávať svoju legitímnu činnosť v oblasti ľudských práv bez toho, aby sa museli báť represálií, a bez akýchkoľvek obmedzení, a aby tým prispeli k trvalo udržateľnému rozvoju spoločnosti a k posilneniu demokracie; zastáva názor, že PDPS znamená aj posilnenú podporu rozvoju skutočnej občianskej spoločnosti, a vyzýva kazašské orgány, aby konali v tomto zmysle, a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila programy zamerané na posilnenie a konsolidáciu činnosti nezávislých MVO;

20.  žiada skoncovať so súdnym prenasledovaním, obťažovaním a väznením nezávislých novinárov, aktivistov občianskej spoločnosti, predstaviteľov odborových zväzov, obhajcov ľudských práv, opozičných politikov a iných otvorene sa vyjadrujúcich jednotlivcov ako odplatou za ich uplatňovanie slobody prejavu a iných základných slobôd, čo je jav, ktorý sa v posledných rokoch zintenzívnil; žiada plnú rehabilitáciu a okamžité prepustenie všetkých aktivistov a politických väzňov, ktorí sú momentálne vo väzení, ako aj zrušenie obmedzení pohybu pre ostatných; vyzýva na ukončenie zneužívania postupu Interpolu pre vydávanie osôb a zastrašovania politickej opozície v zahraničí;

21.  víta podmienečné prepustenie prominentného kazašského aktivistu a vedúceho predstaviteľa opozičnej strany Alga! Vladimira Kozlova z väzenia v auguste 2016;

22.  vyjadruje znepokojenie nad obmedzovaním slobody médií, slobody prejavu, slobody zhromažďovania a združovania a slobody náboženstva, a to aj prijímaním reštriktívnych právnych predpisov, vyvíjaním tlaku, cenzúrou a trestným stíhaním aktivistov; poukazuje na to, že sloboda prejavu pre nezávislé médiá, blogerov a individuálnych občanov je univerzálnou hodnotou, ktorá sa musí rešpektovať; odporúča Kazachstanu, aby vo svojom právnom systéme uplatňoval normy Rady Európy; berie na vedomie úsilie Kazachstanu o zlepšenie medzinárodného imidžu krajiny, ktorého dôkazom je aj nedávne otvorenie výstavy EXPO 2017 v Astane; napriek tomu poukazuje na to, že represie voči prejavom nesúhlasu a nátlak na občiansku spoločnosť z uplynulých mesiacov sú v rozpore s týmto úsilím;

23.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré z ustanovení nedávno zmeneného trestného zákonníka a trestného poriadku obmedzujú slobodu prejavu; nabáda Kazachstan, aby tieto ustanovenia prehodnotil, najmä pokiaľ ide o kriminalizáciu ohovárania;

24.  zdôrazňuje, že sloboda médií a sloboda prejavu sú nevyhnutnými predpokladmi zavádzania a upevňovania demokracie, právneho štátu a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie, v ktorom musia fungovať nezávislé médiá, je stále nepriateľskejšie; vyjadruje znepokojenie nad návrhom právneho predpisu týkajúceho sa médií, ktorého cieľom je zaviesť pravidlá pre novinárov, na základe ktorých si informácie budú musieť overovať u štátnych orgánov; naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby stiahli takéto ustanovenia z návrhu právneho predpisu a aby novinárom zabezpečili plnú nezávislosť investigatívnej a informačnej činnosti; ďalej vyzýva kazašské orgány, aby upustili od obmedzovania prístupu k vnútroštátnym a zahraničným internetovým a klasickým médiám kritickým voči štátu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Kazachstane je naďalej trestným činom aj ohováranie, a zdôrazňuje, že táto skutočnosť predstavuje problém z hľadiska slobody prejavu v krajine; vyjadruje znepokojenie nad veľkým počtom súdnych konaní pre ohováranie vrátane konaní voči niekoľkým vysielateľom spravodajských programov a ďalším internetovým médiám, ktoré kriticky informujú o vládnej politike a ktorých vysielanie je často blokované, iniciovaných verejnými činiteľmi a verejnými osobnosťami s osobitnou ochranou, ktoré požadujú vysoké sumy ako morálne odškodnenie za články s informáciami o údajnej korupcii, pochybeniach alebo iných problémoch, ktoré im prekážajú;

25.  naliehavo vyzýva na zvrátenie negatívnych trendov, pokiaľ ide o slobodu médií, slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania a združovania a slobodu náboženstva; odporúča Kazachstanu, aby vo svojich právnych predpisoch uplatňoval normy Rady Európy; konštatuje, že od roku 2016 sa všetky kazašské MVO musia registrovať u príslušných orgánov a každoročne poskytovať informácie o svojej činnosti, aby mohli byť zaradené do štátnej databázy mimovládnych organizácií; zdôrazňuje, že tento krok môže byť zameraný na zvýšenie transparentnosti v tomto odvetví; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že nové požiadavky rozširujú už aj tak rozsiahle ohlasovacie povinnosti mimovládneho sektoru voči štátu, pričom politika transparentnosti je nepomerne viac uplatňovaná voči subjektom z neziskového, mimovládneho sektora, keďže sa neuplatňuje voči žiadnym iným právnym subjektom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že angažovanosť v neregistrovaných združeniach je trestná a neposkytnutie informácií do novej databázy alebo poskytnutie „nesprávnych“ informácií môže vyústiť do uloženia sankcií pre príslušné organizácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že činnosť registrovaných verejných združení môže byť súdom pozastavená alebo ukončená za akékoľvek porušenie vnútroštátneho práva, a to bez ohľadu na jeho závažnosť;

26.  konštatuje so znepokojením, že nedávne prijatie právnych predpisov v boji proti terorizmu vrátane návrhu na odňatie občianstva osôb podozrivých z terorizmu by mohlo viesť k potláčaniu umiernenej a legitímnej politickej opozície; naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby tieto právne predpisy neuplatňovali, keďže by mohli viesť k obmedzovaniu slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a viery, nezávislosti súdnictva alebo k zákazu opozičnej činnosti;

27.  berie na vedomie, že Výbor OSN pre ľudské práva vyjadril vo svojich záverečných pripomienkach o Kazachstane prijatých v lete 2016 znepokojenie nad všeobecne formulovanými ustanoveniami článku 174 trestného zákonníka, ktorým sa zakazuje „podnecovanie“ sociálnych, národných alebo iných nepokojov, a článku 274, ktorým sa zakazuje „šírenie informácií, o ktorých sa vie, že nie sú pravdivé“, a nad ich využívaním na nenáležité obmedzovanie slobody prejavu a ostatných práv chránených Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko aktivistov občianskej spoločnosti a novinárov bolo obvinených a uväznených na základe uvedených článkov trestného zákonníka; poznamenáva, že medzi nimi sú aj Max Bokajev a Talgat Ajan, ktorí boli odsúdení na päť rokov odňatia slobody za účasť na pokojných protestoch proti pozemkovej reforme, ktoré sa konali v Kazachstane na jar 2016; naliehavo vyzýva vládu Kazachstanu, aby ich všetkých prepustila a aby stiahla obvinenia vznesené proti nim;

28.  vyzýva Kazachstan, aby pozmenil zákon o odborových zväzoch z roku 2014 a zákonník práce z roku 2015 s cieľom zosúladiť ich s normami MOP; pripomína Kazachstanu jeho záväzky plne dodržiavať závery, ktoré prijal výbor MOP pre uplatňovanie noriem (v rokoch 2017, 2016 a 2015);

29.  odsudzuje uzavretie Konfederácie nezávislých odborových zväzov Kazachstanu (CITUK) súdnym príkazom z januára 2017 z toho dôvodu, že konfederácia údajne nepotvrdila svoj štatút podľa kazašského reštriktívneho zákona o odborových zväzoch z roku 2014; pripomína kazašským orgánom, že je potrebné zaručiť nezávislé a nestranné súdnictvo a umožniť skutočný sociálny dialóg, a to aj podporou existencie a fungovania nezávislých odborov, akými je napríklad CITUK a jeho členské organizácie; poukazuje na závery výboru MOP pre uplatňovanie noriem k situácii v Kazachstane z júna 2017; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Larisa Charkovová, predsedníčka CITUK, bola 25. júla 2017 súdom uznaná za vinnú zo sprenevery a podvodu v súvislosti s použitím finančných prostriedkov odborových zväzov, pričom sa predpokladá, že išlo o politicky motivované obvinenie; vyjadruje nesúhlas s tým, že súd jej svojvoľne vymeral štvorročný trest obmedzenej slobody pohybu, prikázal jej vykonať 100 hodín verejnoprospešných prác a zakázal jej päť rokov vykonávať vedúcu funkciu vo verejných združeniach; vyzýva Kazachstan. aby zrušil rozsudok a obvinenia, ktoré boli voči nej vznesené;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v apríli a máji 2017 boli ďalší dvaja odboroví predáci, Nurbek Kušakbájev a Amin Jeleusinov, odsúdení na dva a pol, respektíve dva roky odňatia slobody, na základe obvinení zo spáchania trestného činu, ktoré boli zrejme tiež politicky motivované; poznamenáva, že rozsudky voči trom vedúcim osobnostiam odborov sú ranou pre činnosť nezávislých odborových organizácií v krajine;

31.  berie na vedomie mnohoetnický a mnohonáboženský charakter Kazachstanu a zdôrazňuje potrebu ochrany menšín a ich práv, najmä so zreteľom na používanie jazykov, slobodu náboženského vyznania a viery, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti; víta mierové spolužitie rôznych spoločenstiev v Kazachstane;

32.  vyzýva na zásadnú revíziu každoročného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kazachstanom s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a zameranie na výsledky; vyzýva kazašské orgány, aby sa doňho v plnej miere zapojili, rovnako ako všetkých ostatných fór s cieľom dosiahnuť hmatateľný pokrok v oblasti ľudských práv v krajine, pričom osobitnú pozornosť by mali venovať jednotlivým prípadom; pripomína, že v týchto dialógoch a konzultáciách musí byť zaručená účasť občianskej spoločnosti;

33.  zdôrazňuje, že je potrebná neustála činnosť v rámci mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva, najmä so zreteľom na účinné vykonávanie jej odporúčaní;

34.  trvá na tom, že Kazachstan musí dodržiavať odporúčania Výboru OSN proti mučeniu, ako aj odporúčania osobitného spravodajcu OSN o mučení z roku 2009;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Kazachstan napriek výzvam UNHCR doposiaľ odmieta nezávislé medzinárodné vyšetrovanie udalostí z roku 2011 v Žanaozene;

36.  víta žiadosť krajiny pristúpiť k viacerým dohovorom Rady Európy;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Kazachstan nie je stranou ani signatárskym štátom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, a vyzýva ho, aby štatút podpísal a pristúpil k nemu;

Medzinárodné vzťahy, regionálna spolupráca a globálne výzvy

38.  víta konštruktívnu spoluprácu Kazachstanu v medzinárodných vzťahoch ako významného prispievateľa k mieru a stabilite na regionálnej, ako aj celosvetovej úrovni, napríklad sprostredkovaním rozhovorov o iránskom jadrovom programe, rokovaniami medzi stranami sýrskeho konfliktu v Astane s cieľom nájsť komplexné riešenie na ukončenie vojny v Sýrii, diplomatickým úsilím v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a iniciatívou zameranou na konferenciu o interakciách a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii; nabáda Kazachstan, aby sa aj naďalej angažoval a zohrával konštruktívnu úlohu na medzinárodnej scéne; víta v tejto súvislosti výzvu Kazachstanu na postupné odstránenie ozbrojených konfliktov nešírením jadrových zbraní a odzbrojením, ako aj iniciovanie všeobecnej deklarácie o vybudovaní sveta bez jadrových zbraní; víta najmä rozhodnutie Kazachstanu nepripojiť sa k ruskému embargu na poľnohospodárske produkty z EÚ a považuje to za konkrétny a povzbudivý signál snahy tejto krajiny o zintenzívnenie dialógu a spolupráce s EÚ;

39.  berie na vedomie geostrategický význam Kazachstanu a uznáva mnohostranne zameranú zahraničnú politiku krajiny, ktorej cieľom je nadväzovať priateľské a predvídateľné vzťahy, pričom prednosť má budovanie a vyvažovanie dobrých susedských vzťahov s Ruskom, Čínou, susednými krajinami v Strednej Ázii a ostatnými partnermi vrátane USA a EÚ;

40.  považuje Kazachstan za dôležitého aktéra v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky v neposlednom rade vzhľadom na dôslednú úlohu, ktorú zohráva v rámci celosvetového jadrového odzbrojovania a bezpečnosti, ako aj na jeho nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2017 – 2018;

41.  uznáva výzvy v oblasti bezpečnosti, ktorým Kazachstan čelí, pokiaľ ide o organizáciu Dá’iš a iné teroristické organizácie, ktoré za také označila Bezpečnostná rada OSN; berie na vedomie, že medzi zahraničnými bojovníkmi na Blízkom východe sa vo vysokom počte vyskytujú kazašskí štátni príslušníci uznáva možnú hrozbu ďalšej destabilizácie Kazachstanu vyplývajúcu z pretrvávajúceho konfliktu v Afganistane, náboženského extrémizmu, obchodovania s drogami a terorizmu; žiada užšiu spoluprácu v oblasti boja proti násilnému extrémizmu a terorizmu a zdôrazňuje, že prednostne sa treba zamerať na základné príčiny radikalizácie; poznamenáva, že článok 13 PDPS je zameraný na protiteroristické opatrenia a najmä v súčasnom medzinárodnom prostredí má kľúčovú úlohu;

42.  berie na vedomie, že Kazachstan je členským štátom všetkých hlavných regionálnych organizácií; považuje medzinárodný profil, ktorý si Kazachstan nedávno vybudoval ako predsedajúca krajina takých rôznorodých medzinárodných organizácií, ako OBSE, Organizácia islamskej spolupráce (OIC), Spoločenstvo nezávislých štátov, Šanghajská organizácia pre spoluprácu a Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, za dobrý východiskový bod pre spoločné činnosti, ktorých cieľom je stabilizovať bezpečnostnú situáciu v Strednej Ázii a nájsť viacstranné riešenia globálnych výziev; víta v tejto súvislosti jednoznačné vyjadrenia Kazachstanu, že jeho členstvo v Eurázijskej hospodárskej únii nebude mať vplyv na posilnenie vzťahov s EÚ;

43.  odporúča, aby EÚ pokračovala v podpore regionálnej spolupráce v Strednej Ázii, a to najmä v oblasti právneho štátu, opatrení na budovanie dôvery, hospodárenia s vodami a zdrojmi, riadenia hraníc, stability a bezpečnosti; podporuje v tejto súvislosti úsilie Kazachstanu presadzovať dobré susedské vzťahy a stať sa garantom stability v regióne; žiada, aby sa v Strednej Ázii dospelo k dlhodobému riešeniu otázok spojených s hospodárením s vodami, energetikou a bezpečnosťou, v ktorom budú zohľadnené záujmy všetkých strán;

44.  uznáva, že Kazachstan je v regióne Strednej Ázie vedúcou mocnosťou; naliehavo Kazachstan vyzýva, aby túto pozíciu využil ako základ pre pozitívnu spoluprácu so susednými krajinami v regióne a podnikol kroky s cieľom pokročiť v procese regionálnej spolupráce;

Trvalo udržateľný rozvoj, energetika a životné prostredie

45.  víta tretiu stratégiu modernizácie Kazachstanu ohlásenú v januári 2017, ktorej cieľom je zaradiť Kazachstan medzi 30 najrozvinutejších krajín sveta;

46.  víta rozšírenú kapitolu o spolupráci v oblasti surovín a energetiky, ktorá má veľký potenciál prispieť k energetickej bezpečnosti EÚ; pripomína, že Kazachstan zohráva dôležitú úlohu ako dodávateľ energie pre EÚ; žiada EÚ o aktívnejšiu spoluprácu v oblasti energetiky a o zintenzívnenie dialógu s Kazachstanom a ďalšími krajinami Strednej Ázie v záujme posilnenia energetickej bezpečnosti EÚ;

47.  víta začlenenie kapitoly o spolupráci v oblasti zmeny klímy do PDPS; žiada EÚ, aby naďalej spolupracovala s vládou Kazachstanu a pomáhala jej pri stanovovaní a rozvíjaní inovatívnych a udržateľných environmentálnych a ekologických politík; pripomína, že Kazachstan výrazne pociťuje následky dvoch environmentálnych katastrof, ktoré patria k najničivejším človekom spôsobeným katastrofám na svete, a to vysychania Aralského jazera a sovietskeho jadrového testovacieho miesta pri meste Semej/Semipalatinsk; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila poskytovanie pomoci kazašským orgánom, a to na technickej, ako aj finančnej úrovni, s cieľom podstatne zlepšiť hospodárenie s vodami a ochranu vody Aralského jazera v rámci akčného programu Medzinárodného fondu na záchranu Aralského jazera, a aby vypracovala účinný akčný plán sanácie bývalého jadrového polygónu; víta účasť Kazachstanu na dobrovoľnom programe partnerstva s názvom Zelený most; vyjadruje presvedčenie, že tento program vytvorí stabilný a dlhodobý základ pre ekologické investície a transfer nových technológií a inovácií, ako aj posun vpred k spoločnosti, ktorá nevyužíva energiu z uhlíkových zdrojov;

48.  zdôrazňuje, že v súvislosti s ťažbou a spracovaním rozsiahlych prírodných zdrojov Kazachstanu je potrebné uplatňovať zásady trvalo udržateľného rozvoja z hľadiska životného prostredia; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že krajina plní požiadavky iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

Obchod a hospodárstvo

49.  pripomína, že EÚ je pre Kazachstan najdôležitejším obchodným a investičným partnerom a že Kazachstan je hlavným obchodným partnerom EÚ v Strednej Ázii; vyjadruje nádej, že tieto vzťahy sa budú aj naďalej upevňovať; konštatuje, že 80 % kazašského vývozu do EÚ pozostáva z ropy a plynu; opätovne zdôrazňuje význam väčšej diverzifikácie jeho obchodných vzťahov s EÚ; zdôrazňuje, že obchod a ľudské práva sa môžu navzájom pozitívne posilňovať, ak fungujú v prostredí, v ktorom sa uplatňujú zásady právneho štátu; zdôrazňuje, že podnikateľská komunita má dôležitú úlohu, a to pozitívnym spôsobom motivovať k podpore ľudských práv, demokracie a sociálnej zodpovednosti podnikov; poukazuje na to, že globálne hodnotové reťazce prispievajú k posilňovaniu medzinárodných pracovných, environmentálnych a sociálnych noriem a noriem v oblasti ľudských práv vrátane prijímania a vykonávania opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vzdelávacích príležitostí, nestranných inštitúcií a znižovania korupcie;

50.  víta pristúpenie Kazachstanu k WTO 1. januára 2016, čím sa podporila hospodárska a administratívna modernizácia krajiny; konštatuje, že kazašské hospodárstvo je založené najmä na využívaní a vývoze surovín a uhľovodíkov; dúfa, že ambiciózny program hospodárskej diverzifikácie, v rámci ktorého by EÚ mohla zohrávať dôležitú úlohu, a reformy krajiny, ktorý zahŕňa okrem iného profesionalizáciu verejnej správy a zavedenie opatrení na boj proti korupcii, sa podarí v plnej miere realizovať; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby Kazachstanu pomohla pri premene jeho hospodárstva na hospodárstvo, ktoré je udržateľné a šetrné k životnému prostrediu;

51.  berie na vedomie úsilie Kazachstanu plne liberalizovať pohyb kapitálu vo forme priamych investícií a vyjadruje poľutovanie nad tým, že hlava PDPS venovaná obchodu a podnikaniu neobsahuje protikorupčné ustanovenia; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať otázkam správy a riadenia spoločností a korupcii pri monitorovaní vykonávania dohody, aby sa zabránilo zvýšeniu rizika prania špinavých peňazí;

52.  víta odhodlanie Kazachstanu, ktoré sa prejavilo počas prvého roka uplatňovania dohody, ctiť a plniť svoje záväzky v rámci PDPS a WTO; vyzýva Kazachstan, aby si plnil svoje záväzky v rámci PDPS, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, na základe regionálneho režimu vyčerpania;

53.  vyzýva Kazachstan, aby plne prispôsobil dovozné clá svojim záväzkom v rámci WTO a PDPS bez ohľadu na svoje členstvo v Eurázijskej ekonomickej únii (EEU), aby nemusel hradiť nákladné kompenzačné platby obchodným partnerom, ktorí sú členmi WTO;

54.  vyzýva Kazachstan, aby pristúpil k obchodnému kontrolnému a expertnému systému (TRACES) s cieľom umožniť účinné sanitárne a fytosanitárne kontroly (SPS) a aby využíval dvojstranné osvedčenia SPS medzi EÚ a Kazachstanom;

55.  berie na vedomie všeobecné päťročné prechodné obdobie pre verejné obstarávanie a osemročné prechodné obdobie pre stavebníctvo stanovené v PDPS a očakáva zvýšený objem obchodu po uplynutí týchto období; konštatuje, že verejné obstarávanie predstavuje pre Kazachstan dôležitý nástroj verejnej politiky;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Európskej komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre Strednú Áziu, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Kazachstanu.

(1) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 159.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0083.
(3) Ú. v. EÚ C 45, 5.2.2016, s. 85.
(4) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 93.
(5) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 30.
(6) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0121.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0007.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0484.

Právne oznámenie