Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie z 24. januára 2017 s názvom Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny – Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COM(2017)0030),

–  so zreteľom na správu Komisie z 24. januára 2017 vypracovanú na základe článku 25 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ 2013 – 2016 (COM(2017)0032),

–  so zreteľom na výsledky verejných konzultácií o občianstve EÚ z roku 2015, ktoré uskutočnila Komisia, a na výsledky prieskumov Eurobarometra o volebných právach a občianstve z roku 2015,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na články 2, 6 a 9 až 12 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), na články 18 až 25 ZFEÚ a články 11, 21 a 39 - 46 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na dodržiavanie zásad právneho štátu zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v ktorom je zakotvené právo na slobodu pohybu osôb,

–  so zreteľom na petičné právo zakotvené v článku 44 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na článok 165 ZFEÚ,

–  so zreteľom na petičné právo stanovené v článku 227 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na závery Rady z 29. februára 2016 o stratégii jednotného trhu(1), a najmä na dokument o výsledkoch neformálneho stretnutia centier siete SOLVIT, ktoré sa konalo 18. septembra 2015 v Lisabone(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o Správe o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: Výročná správa za rok 2014(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničných aspektoch osvojení(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017(7) o realizácii programu Európa pre občanov,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (COM(2016)0411),

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície o činnosti pracovnej skupiny výboru pre otázky blaha detí(8) a najmä na jej závery,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2016 o činnostiach Výboru pre petície za rok 2015(9),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre petície z 23. marca 2017(10) a na stanovisko Výboru pre ústavné veci z 1. júna 2017(11) týkajúce sa správy Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov EÚ za rok 2015,

–  so zreteľom na vypočutia, ktoré zorganizoval Výbor pre petície v rokoch 2016 a 2017, a najmä na: spoločné verejné vypočutie z 11. mája 2017 s názvom Situácia a práva občanov EÚ v Spojenom kráľovstve, ktoré spolu organizovali výbory LIBE, PETI a EMPL; verejné vypočutie z 11. októbra 2016 s názvom Prekážky pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu; verejné vypočutie zo 4. mája 2017 s názvom Boj proti diskriminácii a ochrana menšín; spoločné verejné vypočutie z 15. marca 2016 s názvom Občianstvo Únie v praxi, ktoré zorganizovali Generálne riaditeľstvo Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov a výbory Európskeho parlamentu LIBE, PETI, AFCO a JURI, a spoločné vypočutie o stave bez štátnej príslušnosti zorganizované výbormi LIBE a PETI 29. júna 2017,

–  so zreteľom na vypočutie výboru PETI z 23. februára 2016 s názvom Rozšírenie rozsahu pôsobnosti Charty základných práv EÚ (článok 51)?, vypočutie z 21. júna 2016 s názvom Transparentnosť a sloboda informácií v inštitúciách EÚ a vypočutie z 22. júna 2017 s názvom Obnovenie dôvery občanov v európsky projekt spolu s predchádzajúcimi vypočutiami v tomto volebnom období s názvom Právo na predkladanie petícií (23. júna 2015) a Európska iniciatíva občanov (26. februára 2015),

–  so zreteľom na štúdie s názvom Prekážky práva na voľný pohyb a pobyt pre občanov EÚ a ich rodiny, Diskriminácia vyplývajúca z prijatých petícií, Vplyv brexitu na právo na petície a na právomoci, úlohy a činnosť Výboru pre petície a Ochranná úloha Výboru pre petície v kontexte vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorých vypracovanie zadala v rokoch 2016 a 2017 tematická sekcia C Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre petície,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0385/2017),

A.  keďže občianstvo EÚ a práva s ním súvisiace boli pôvodne zavedené v roku 1992 Maastrichtskou zmluvou a ďalej posilnené Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť v decembri 2009, ako aj Chartou základných práv EÚ;

B.  keďže aktívne občianstvo si vyžaduje predchádzajúcu záruku a využívanie všetkých ľudských práv, a najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

C.  keďže celostný prístup zameraný na dosiahnutie cieľov stanovených v zmluvách EÚ, ako sú úplná zamestnanosť a sociálny pokrok, je veľmi dôležitý na to, aby umožnil skutočné využívanie práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

D.  keďže prístup k občianstvu EÚ sa získava prostredníctvom štátnej príslušnosti členského štátu, ktorú upravujú vnútroštátne právne predpisy; keďže z tejto inštitúcie zároveň vyplývajú práva a povinnosti, ktorú sú stanovené právom Únie a nezávisia od členských štátov; keďže z uvedeného dôvodu je zároveň pravdou, že tieto práva a povinnosti nemôžu byť neodôvodnene obmedzované členskými štátmi vrátane orgánov ich nižších územných celkov; keďže v kontexte prístupu k štátnemu občianstvu by sa členské štáty mali riadiť zásadami práva EÚ, ako sú zásady proporcionality a nediskriminácie, ktoré sú dobre rozpracované v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie; keďže podľa zmlúv musia inštitúcie EÚ venovať každému občanovi EÚ rovnakú pozornosť;

E.  keďže občania EÚ veria, že členské štáty vrátane orgánov ich nižších územných celkov uplatňujú právo Spoločenstva a ich vnútroštátne právne predpisy, čo je predpokladom pre účinné vykonávanie práv vyplývajúcich z ich občianstva EÚ;

F.  keďže úsilie o presadzovanie občianstva EÚ súvisí so zlepšovaním kvality demokracie v rámci Únie, s praktickým požívaním základných práv a slobôd a s príležitosťou každého občana priamo sa zúčastňovať na demokratickom živote Únie;

G.  keďže akákoľvek jednostranná zmena na hraniciach členského štátu predstavuje prinajmenšom porušenie článku 2, článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ako aj ohrozenie možnosti využívať všetky práva vyplývajúce z občianstva EÚ;

H.  keďže Lisabonskou zmluvou sa konsolidovali neodňateľné práva a záruky vyplývajúce z občianstva EÚ, okrem iného sloboda cestovať, pracovať a študovať v iných členských štátoch EÚ, podieľať sa na európskom politickom živote, presadzovať rovnosť a rešpektovanie rozmanitosti a byť chránený pred diskrimináciou, najmä diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti; keďže čoraz väčšie uplatňovanie práva na voľný pohyb v rámci EÚ v priebehu posledných desaťročí mal za následok vznik zmiešaných rodín s rozličnými štátnymi príslušnosťami, často vrátane detí; keďže je to pozitívny trend pre konsolidáciu občianstva EÚ ako inštitúcie ako takej, zahŕňa aj osobitné problémy a predstavuje výzvy z rôznych hľadísk vrátane právnych hľadísk;

I.  keďže perspektíva vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ (brexit) zdôraznila význam práv vyplývajúcich z občianstva EÚ a ich kľúčovú úlohu v každodennom živote miliónov občanov EÚ, pričom sa v EÚ v tejto súvislosti zvýšila informovanosť o potenciálnej strate práv, ktorú by brexit spôsobil na oboch stranách, s osobitným dôrazom na 3 milióny občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a 1,2 milióna občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ;

J.  keďže nedávne udalosti v Spojenom kráľovstve, humanitárna utečenecká kríza, vysoká miera nezamestnanosti a chudoby a nárast xenofóbie a rasizmu v EÚ podkopali dôveru v systém EÚ a európsky projekt ako celok;

K.  keďže právo na slobodu pohybu a jeho uplatňovanie je ústredným prvkom občianstva EÚ a dopĺňa ostatné slobody vnútorného trhu EÚ; keďže najmä mladí Európania považujú slobodu pohybu, ktorej patrí medzi občanmi EÚ prvé miesto z hľadiska uznania a popularity, za najpozitívnejší výdobytok EÚ po zabezpečení mieru;

L.  keďže právo na slobodu pohybu a jeho uplatňovanie bolo porušené rôznymi členskými štátmi, ktoré, ako sa uvádza v mnohých petíciách, vyhostili občanov EÚ zo svojho územia alebo hrozili, že tak urobia;

M.  keďže, ako vyplýva z petícií a sťažností adresovaných Komisii a sieti SOLVIT, občania EÚ čelia pri uplatňovaní svojich základných práv a slobôd značným ťažkostiam z dôvodu závažných hospodárskych a zamestnaneckých problémov, ktoré sa zhoršujú administratívnym zaťažením a byrokraciou v členských štátoch, a z dôvodu nesprávnych informácií a/alebo nedostatočnej spolupráce orgánov členských štátov;

N.  keďže zásada nediskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického či sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo osobného presvedčenia, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, ako je zakotvená v článku 21 Charty základných práv EÚ, je hlavným vyjadrením občianstva EÚ; keďže zároveň tvorí kľúčovú zložku úspešného uplatňovania slobody pohybu, o čom svedčia petície;

O.  keďže dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám je jednou zo základných hodnôt EÚ zakotvených v zmluvách; keďže približne 8 % občanov EÚ patrí k národnostnej menšine a približne 10 % hovorí regionálnym jazykom alebo jazykom menšín; keďže je potrebné posilniť účinnú ochranu menšín;

P.  keďže posilnenie práv občanov a demokratických inštitúcií zahŕňa boj proti diskriminácii a rodovej nerovnosti v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

Q.  keďže nedostatočné zastúpenie žien na rozhodovacích pozíciách, a to najmä v politickej sfére a na úrovni predstavenstiev podnikov, bráni rozvoju spôsobilostí a oslabuje účasť žien na demokratickom živote EÚ;

R.  keďže účasť a vedúce postavenie žien v procese politického rozhodovania sú stále vystavené rôznym prekážkam, ako je napríklad pretrvávanie rodových stereotypov a dôsledky nedávnej hospodárskej krízy s jej negatívnym dosahom na problematiku rodovej rovnosti;

S.  keďže pretrvávajú výrazné nedostatky, pokiaľ ide o ochranu obetí rodovo motivovaného a domáceho násilia v celej EÚ v prípadoch cezhraničných rodinných sporov;

T.  keďže diskriminácia, ktorej čelia ženy v celej EÚ, je prekážkou pre rovnosť; keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené medzi voličmi, ako aj na vedúcich pozíciách, či už ide o volenú funkciu, štátnu službu, akademickú obec, médiá alebo súkromný sektor; keďže rozsiahla viacnásobná diskriminácia, s ktorou sa ženy stretávajú, a neprimerane vysoký počet žien, ktoré sú vystavené chudobe a sociálnemu vylúčeniu, predstavujú prekážky pre plné uplatňovanie ich občianskych práv;

U.  keďže právo predložiť petíciu Európskemu parlamentu, stanovené v článkoch 20 a 227 ZFEÚ a v článku 44 Charty základných práv EÚ, je jedným z pilierov občianstva EÚ, je druhým najznámejším právom vyplývajúcim z občianstva EÚ a musí zabezpečovať prepojenie medzi občanmi a európskymi inštitúciami prostredníctvom otvoreného, demokratického a transparentného procesu;

V.  keďže základné práva občanov EÚ by sa mohli zaručiť pomocou nového prístupu, pokiaľ ide o výklad článku 51 Charty základných práv EÚ,

W.  keďže európski občania sú v Európskom parlamente priamo zastúpení a majú demokratické právo voliť a byť volení v európskych voľbách, dokonca aj keď majú pobyt v inom členskom štáte; keďže právo občanov EÚ, ktorí uplatnili svoje právo na slobodu pohybu, voliť v európskych a miestnych voľbách nie je uľahčované a presadzované vo všetkých členských štátoch rovnako; keďže rôzne petície poukázali na existenciu byrokratických prekážok a nedostatkov administratívneho charakteru alebo iného druhu pri výkone práva voliť v národných alebo regionálnych voľbách svojho domovského členského štátu pre tých, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte; keďže niektorí občania sú obmedzovaní pri uplatňovaní tohto demokratického práva, napríklad osoby so zdravotným postihnutím v členských štátoch, ktoré ratifikovali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ale ktoré nesplnili svoju povinnosť zreformovať svoje volebné zákony s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať svoje volebné právo;

X.  keďže občania majú spolu s inými občanmi EÚ zo všetkých členských štátov právo organizovať alebo podporovať európsku iniciatívu občanov, ktorá by im mala umožniť stanoviť legislatívny program EÚ; keďže európska iniciatíva občanov je dôležitým nástrojom priamej demokracie, ktorý občanom umožňuje aktívne sa zapájať do vytvárania európskych politík a právnych predpisov; keďže európska iniciatíva občanov by mala byť transparentná a účinná; keďže uplatňovanie tohto práva zatiaľ nebolo uspokojivé;

Y.  keďže vytvorenie schengenského priestoru a začlenenie schengenského acquis do rámca EÚ výrazne posilňuje slobodu pohybu v EÚ a je jedným z najväčších úspechov európskeho integračného procesu; keďže Rada Európskej únie vo svojich záveroch č. 9166/3/11 a 9167/3/11 z 9. júna 2011 potvrdila úspešné ukončenie procesu hodnotenia a technickej pripravenosti Bulharska a Rumunska na pristúpenie k schengenskému priestoru;

Z.  keďže bezpečnosť je jednou z najväčších obáv občanov EÚ; keďže EÚ by mala dať svojim občanom pocit, že ich sloboda je chránená a bezpečnosť zaistená na celom jej území, a zároveň zabezpečiť, aby sa rovnako rešpektovali a chránili ich slobody a práva; keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorá sa musí účinne riešiť na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, aby sa zaistila bezpečnosť európskych občanov;

AA.  keďže podľa posúdenia vplyvu vypracovaného Komisiou (SEC(2011)1556), pripojeného k návrhu, ktorý viedol k prijatiu smernice Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách(12), takmer sedem miliónov občanov EÚ cestuje alebo žije na miestach za hranicami EÚ, kde ich vlastná krajina nemá veľvyslanectvo alebo konzulát; keďže sa očakáva, že počet nezastúpených občanov EÚ sa do roku 2020 zvýši najmenej na 10 miliónov; keďže občania EÚ s pobytom na území štátu mimo EÚ, v ktorom ich členský štát pôvodu nemá zastúpenie, majú právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych úradov ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;

1.  berie na vedomie správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2017, ktorá obsahuje výpočet nových priorít podľa oblastí činnosti na nadchádzajúce roky; pripomína, že správne uplatňovanie práva EÚ je spoločnou zodpovednosťou členských štátov a inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí Komisia zohrávať ako strážkyňa zmlúv pri uplatňovaní článkov 258 až 260 ZFEÚ; vyjadruje, že sú potrebné priority na účinnú reakciu na obavy občanov a riadne vymedzené, konkrétne záväzky a opatrenia na ďalšie tri roky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju politiku v oblasti presadzovania práva EÚ pomocou všetkých dostupných nástrojov a mechanizmov;

2.  poznamenáva, že petičné právo, právo predložiť vec európskemu ombudsmanovi a právo na prístup k dokumentom a registrom sú nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania práv občanov EÚ a na zvýšenie transparentnosti rozhodovania; vyjadruje preto svoje želanie, aby sa tieto práva presadzovali a zdôrazňovali ako kľúčové prvky správy Komisie o občianstve EÚ a aby v nej boli riadne zohľadnené;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že účinné uplatňovanie petičného práva sa uľahčilo vďaka vylepšenému spracovaniu petícií v Európskom parlamente a spusteniu portálu Výboru pre petície koncom roka 2014, keďže tento portál umožňuje nekomplikované predkladanie petícií a ich účinnejšiu správu, ako sa uvádza na inom mieste v príslušných výročných správach Výboru pre petície; žiada, aby sa bezodkladne dokončilo vykonanie ďalších krokov v rámci projektu tak, ako sa predpokladalo, keďže to predkladateľom petícií a podporovateľom umožní oveľa interaktívnejšie sledovať petičný proces;

4.  zdôrazňuje, že úspešné uplatňovanie občianskych práv si vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali všetky práva a slobody zakotvené v Charte základných práv EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že prijatie demokratickej a participatívnej správy vecí verejných, najvyššia možná miera transparentnosti a priama účasť všetkých občanov na rozhodovacích procesoch v konečnom dôsledku posilnia občianstvo EÚ; žiada členské štáty, aby lepšie informovali občanov EÚ o ich právach a povinnostiach a aby uľahčili rovnaký prístup k týmto právam a ich rovnaké dodržiavanie v krajine ich pôvodu i v ktoromkoľvek inom členskom štáte; vyjadruje poľutovanie nad existujúcimi výnimkami z častí zmlúv EÚ pre niektoré členské štáty, čo de facto vedie k rozdielom v právach občanov;

5.  vyjadruje veľké poľutovanie nad tým, že je to už takmer desať rokov, počas ktorých sa nedosiahol žiadny výrazný pokrok pri prijímaní smernice o boji proti diskriminácii s platnosťou pre celú EÚ; vyzýva všetky inštitúcie EÚ a najmä členské štáty, aby ako najvyššiu prioritu opätovne naštartovali príslušné rokovania; berie na vedomie záväzok Komisie aktívne podporovať závery z týchto rokovaní;

6.  zastáva názor, že by sa mala zvýšiť účinnosť politík EÚ v oblasti boja proti diskriminácii a že by sa mali odstrániť zostávajúce prekážky; odporúča, aby Komisia aktualizovala prvé dve smernice o boji proti diskriminácii, najmä smernicu Rady 2000/43/ES a smernicu Rady 2000/78/ES, s cieľom zosúladiť ich so súčasným znením zmlúv a Charty základných práv EÚ;

7.  žiada o prijatie účinného legislatívneho rámca a koordinačných opatrení na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň sociálnej ochrany a stabilné, riadne platené pracovné miesta; tento prístup považuje za nevyhnutný na posilnenie základných práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

8.  zdôrazňuje, že úsporné opatrenia prijaté na úrovni EÚ a členských štátov zhoršili hospodársku a sociálnu nerovnosť, čo vážne obmedzilo praktické uplatňovanie základných práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

9.  pripomína svoje pozmeňujúce návrhy prijaté 14. septembra 2017(13) a návrh Komisie o komplexnej smernici o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych ustanovení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dostupnosti výrobkov a služieb (COM(2015)0615) vrátane rôznych spôsobov dopravy; odporúča, aby zákonodarcovia urýchliť svoje činnosti v súvislosti s prijatím Európskeho aktu o prístupnosti; víta medziinštitucionálnu dohodu o vykonávaní Marrákešskej zmluvy v rámci právnych predpisov EÚ o autorských právach, o ktorú sa Výbor pre petície zasadzoval od roku 2011, a opakovane vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Marrákešskú zmluvu; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a podpísali protokol k tomuto dohovoru; podporuje rozšírenie používania vzájomne uznávaného preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím na čo najväčší počet členských štátov; nabáda ich, aby uľahčili mobilitu osôb so zdravotným postihnutím a funkčným obmedzením v EÚ; zdôrazňuje potrebu zlepšiť prístupnosť webových stránok EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím;

10.  vyzýva Komisiu, aby podnikla aktívnejšie kroky proti diskriminácii LGBTI osôb a aby bojovala proti homofóbii vymedzením konkrétnych opatrení, ktoré by sa mali prijať na vnútroštátnej a európskej úrovni; žiada zároveň inštitúcie EÚ, aby pozorne sledovali práva LGBTI osôb a presadzovali uznávanie cezhraničných práv LGBTI osôb a ich rodín v EÚ;

11.  pripomína, že zásada rovnosti medzi ženami a mužmi sa môže realizovať len prostredníctvom strategického hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ, a to aj prostredníctvom Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019; vyzýva Komisiu, aby uľahčila plný prístup k službám sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby prijala zmysluplné opatrenia na odstránenie diskriminácie a na boj proti diskriminačným vyhláseniam, ktoré sú namierené voči ženám v EÚ a ktoré podporujú rodové stereotypy; opakuje, že je potrebné investovať do občianstva a občianskej výchovy a vzdelávania v oblasti rodovej rovnosti v celej Európe; upozorňuje na to, že pretrvávajú rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov v EÚ, čo oslabuje možnosť skutočnej hospodárskej samostatnosti pre milióny žien; zdôrazňuje význam politickej účasti mladých ľudí, najmä žien a dievčat, a žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali viac opatrení na podporu ich účasti.

12.  víta návrh Komisie, aby EÚ podpísala Istanbulský dohovor a pristúpila k nemu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obmedzením na dve oblasti, t. j. na otázky týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach a otázky týkajúce sa azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, sa vytvára právna neistota, pokiaľ ide o rozsah pristúpenia EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili rokovania o ratifikácii a vykonávaní Istanbulského dohovoru; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby urýchlene ratifikovali tento dohovor, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice o boji proti násiliu voči ženám; víta skutočnosť, že Komisia predložila balík opatrení na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a vyzýva všetky inštitúcie, aby čo najskôr tieto opatrenia vykonávali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístup žien na vedúce pozície a ich zastúpenie a aby prijali konkrétne opatrenia na riešenie potrieb zraniteľných občanov, ktorí čelia viacnásobnej prierezovej diskriminácii, aby títo občania boli schopní uplatňovať svoje občianske práva, napríklad prostredníctvom vhodných stratégií; vyzýva Radu, aby zintenzívnila svoje úsilie odblokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností; opätovne žiada Komisiu, aby prijala svoj strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 vo forme oznámenia;

13.  pripomína, že na európskom kontinente tradičné menšiny po stáročia spolunažívali s väčšinovými kultúrami; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia zohrávať aktívnejšiu úlohu pri ochrane menšín napr. presadzovaním stretnutí, seminárov a uznesení na zvyšovanie informovanosti, ako aj konkrétnymi administratívnymi opatreniami v rámci inštitúcií EÚ; domnieva sa, že EÚ by mala stanoviť prísne normy na ochranu menšín počnúc normami kodifikovanými v nástrojoch medzinárodného práva, ako sú normy Rady Európy, a že tieto normy by mali byť pevne zakotvené v právnom rámci zaručujúcom demokraciu, právny štát a základné práva v celej EÚ; nabáda členské štáty, aby v plnom rozsahu ratifikovali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a aby v dobrej viere vykonávali zmluvy; rovnako pripomína potrebu uplatňovať zásady vypracované v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); vyjadruje poľutovanie nad každou rétorikou, ktorá podnecuje k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti; nabáda vlády členských štátov, aby našli trvalé riešenia a podporovali kultúru jazykovej rozmanitosti vo všetkých členských štátoch a v EÚ ako celku, mimo úradných jazykov EÚ, pretože zmluvy a Charta základných práv Európskej únie obsahujú odkazy na ochranu národnostných menšín a diskrimináciu na základe jazyka;

14.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad počtom Rómov v Európe, ktorí sú obeťami diskriminačnej registrácie pri narodení, a preto nemajú žiadne doklady totožnosti, zamieta sa im prístup k nevyhnutným základným službám v krajine ich bydliska, čo má rovnako za následok zamietnutie požívania akéhokoľvek práva v EÚ; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali okamžité nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť požívanie ich základných ľudských práv a všetkých práv poskytovaných na základe občianstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby posúdila a monitorovala situáciu v členských štátoch a iniciovala identifikáciu a ochranu osôb, ktorých občianstvo nebolo uznané a ktoré nemajú prístup k dokladom totožnosti;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2017 o prekážkach pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu(14) a uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 o ochrane záujmov dieťaťa v celej EÚ na základe petícií adresovaných Európskemu parlamentu(15) predložili konkrétne opatrenia na odstránenie prekážok voľného pohybu;

16.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala uplatňovanie smernice 2004/38/ES v členských štátoch a aby prijala primerané opatrenia na odstránenie potenciálnych prekážok slobody pohybu; víta nástroj elektronického vzdelávania o práve na slobodu pohybu občanov Únie, ktorý umožňuje miestnym orgánom lepšie pochopiť práva a povinnosti vyplývajúce z voľného pohybu.

17.  uznáva úsilie Komisie zabezpečiť dostupnosť a lepšiu prístupnosť rozmanitých kanálov na poskytovanie informácií a pomoci v súvislosti s EÚ a právami, ktoré poskytuje svojim občanom, ako sú sieť Europe Direct, portál Vaša Európa a portál elektronickej justície, s cieľom lepšie informovať osoby, ktoré uplatňujú svoje práva ako občania EÚ; uznáva návrh Komisie na jednotnú digitálnu bránu s cieľom poskytnúť občanom jednoduchý online prístup k informáciám, pomoci a službám na riešenie problémov týkajúcich sa uplatňovania práv na jednotnom trhu;

18.  vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť SOLVIT zlepšením interakcie medzi svojimi útvarmi a národnými centrami s cieľom zabezpečiť lepšie monitorovanie nevyriešených a opakujúcich sa prípadov a užšie prepojenie rôznych nástrojov presadzovania právnych predpisov EÚ, akými sú EU Pilot a CHAP, zároveň vyzýva členské štáty, aby medzi občanmi EÚ presadzovali sieť SOLVIT a jej služby, ako aj iné mechanizmy nápravy a účasti občanov, a to na úrovni Únie, (napr. prostredníctvom Výboru Európskeho parlamentu pre petície, európskeho ombudsmana a európskej iniciatívy občanov), ako aj na vnútroštátnej úrovni ( napr. prostredníctvom miestnych ombudsmanov, výborov pre petície a ľudových legislatívnych iniciatív);

19.  podporuje záväzok Komisie v správe o občianstve EÚ za rok 2017, ktorým je zorganizovať celoeurópsku informačnú kampaň o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ s cieľom pomôcť občanom lepšie pochopiť ich práva; upozorňuje, že občania by mali mať prístup k všetkým informáciám potrebným na skutočné posilnenie európskeho občianstva a že tieto informácie by mali byť poskytované jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby občania mohli prijímať informované rozhodnutia o uplatňovaní svojich práv vyplývajúcich zo zmlúv a práv zaručených Chartou základných práv EÚ; ako najvhodnejšie nástroje v tejto súvislosti odporúča presadzovanie transparentnosti a aktívnu konzulárnu podporu spolu s primeraným uverejňovaním informácií potrebných na uľahčenie usadenia sa nových príchodzích;

20.  pripomína, že prístup k zdravotníckym službám, koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia a uznávanie odborných kvalifikácií v iných členských štátoch sú oblasti, v ktorých občania EÚ často čelia ťažkostiam, a žiada o ich dôrazné presadzovanie Komisiou s cieľom napraviť túto situáciu;

21.  vyjadruje svoje znepokojenie nad nárastom politickej nespokojnosti medzi verejnosťou; zdôrazňuje, že boj proti xenofóbii, rasizmu, diskriminácii a nenávistným prejavom musí byť prioritou;

22.  uznáva, že posilňovanie účasti voličov v európskych voľbách patrí do spoločnej zodpovednosti EÚ a členských štátov; nabáda členské štáty, aby presadzovali demokratickú účasť lepším informovaním občanov o ich práve voliť a byť volený v miestnych a európskych voľbách prostredníctvom rôznych kanálov a zrozumiteľným jazykom a odstránením všetkých prekážok ich účasti, ako sú ekonomická, sociálna a jazyková diskriminácia, nekalé praktiky alebo korupcia; naliehavo žiada členské štáty, aby odstránili prekážky prístupu občanov so zdravotným postihnutím a aby uľahčili hlasovanie občanov žijúcich, pracujúcich alebo študujúcich mimo ich zvyčajného miesta volieb využitím riešení elektronickej identifikácie a hlasovania;

23.  domnieva sa, že reforma volebného aktu by mala byť príležitosťou na to, aby sa Únia stala demokratickejšou; zdôrazňuje skutočnosť, že s týmto názorom sa stotožňujú tisícky Európanov; pripomína, že treba podporovať účasť na európskych voľbách zvyšovaním viditeľnosti politických strán na európskej úrovni a že posilňovanie európskeho charakteru volieb do Európskeho parlamentu je spoločnou zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov; nabáda Radu, aby zahrnula rodové hľadisko a rodovo vyvážené zoznamy do rámca ďalšej revízie uvedeného aktu; žiada Komisiu, aby riešila sťažnosti týkajúce sa uplatňovania práva voliť v európskych a miestnych voľbách s cieľom navrhnúť konkrétny akčný plán na zavedenie elektronického hlasovania vo voľbách do Európskeho parlamentu počnúc čo najskôr realizovateľným dátumom a aby tento systém vo väčšej miere sprístupnila pre všetkých občanov EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urobili všetko, čo môžu, na podporu osôb, ktoré nemajú štátne občianstvo žiadneho štátu a ktoré sa trvale zdržiavajú v členských štátoch EÚ, aby sa im udelilo štátne občianstvo hostiteľského členského štátu, aby mohli v plnej miere využívať svoje práva vyplývajúce z občianstva EÚ; domnieva sa, že občania EÚ, ktorí sa presťahovali a majú pobyt v inom členskom štáte, by mali mať možnosť uplatňovať svoje volebné právo v celonárodných voľbách vo svojej krajine pôvodu; vyzýva členské štáty, ktoré svojim občanom, ktorí sa rozhodnú žiť dlhšie obdobie v inom členskom štáte, odoberajú volebné právo, aby zmiernili podmienky pre týchto občanov a ponechali im právo voliť v národných voľbách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať svoje právo hlasovať bez akejkoľvek formy diskriminácie; podporuje možnosť, aby sa okrem vnútroštátnych identifikačných dokladov zaviedol európsky preukaz totožnosti;

24.  berie na vedomie najnovšie oznámenie Komisie (COM(2017)0482) o európskej iniciatíve občanov, ktorá obsahuje návrh na revíziu nariadenia (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011, a to s cieľom zlepšiť jeho fungovanie; dúfa, že revízia nariadenia vyústi do nástroja európskej iniciatívy občanov, ktorý je transparentnejší, účinnejší a užívateľsky ústretovejší a súčasne zabezpečuje demokratickú a širšiu účasť občanov na diskusii o Európe a stanovovaní programu; zdôrazňuje významnú legislatívnu úlohu, ktorú bude Európsky parlament zohrávať, a význam dobrej spolupráce s Komisiou počas revízie nariadenia; vyzýva Komisiu, aby zahrnula ustanovenia zamerané na revíziu podmienok právnej prípustnosti, registračné požiadavky a postupy preskúmania pre európsku iniciatívu občanov;

25.  zastáva názor, že v záujme občianstva Únie je treba, aby Komisia posilnila európsky kultúrny rozmer; podporuje program Európa pre občanov na financovanie inovačných projektov, ktoré by mohli mať systémový vplyv; navrhuje, aby sa súčasne s programom Európa pre občanov a ako doplnok k nemu vytvoril program Spoznávať Európu;

26.  navrhuje, aby s cieľom posilniť občianstvo Únie a uplatňovanie tohto občianstva Komisia podnecovala miestne orgány k tomu, aby vymenovali poradcov zodpovedných za európske záležitosti, keďže ide o úroveň, ktorá je najbližšie k občanom;

27.  odporúča, aby Komisia vo všetkých svojich riaditeľstvách aj v zastupiteľských úradoch v členských štátoch zaviedla vstupný register, ktorý občanom umožní obrátiť sa na ktorúkoľvek inštitúciu EÚ písomne alebo osobne s náležitými zárukami;

28.  odporúča, aby Komisia v spolupráci s poskytovateľmi univerzálnych poštových služieb zaviedla systém zasielania správ s certifikáciou obsahu, dátumu a odosielateľa, aby sa občania mohli na diaľku písomne obrátiť na európske inštitúcie s náležitými zárukami;

29.  vyjadruje presvedčenie, že základné právo na slobodu prejavu a informácie zakotvené v článku 11 Charty základných práv EÚ, slobodné médiá a prístup k pluralite názorov v spoločnosti a v médiách sú nevyhnutnou súčasťou fungujúcej demokracie, a preto predstavujú ústavný základ členstva v EÚ, ako je to zakotvené v článkoch 2 a 6 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje potrebu jasne vymedzenej politiky EÚ na riešenie protieurópskej propagandy a falošných informácií, ako aj na podporu nezávislosti verejných médií od vlád; navrhuje, aby sa minimálny čas vo verejných vysielacích médiách vo všetkých členských štátoch venoval obsahu, ktorý sa týka záležitostí EÚ; navrhuje, aby inštitúcie EÚ pristúpili k vytvoreniu európskych televíznych kanálov vysielajúcich vo všetkých členských štátoch a vo všetkých úradných jazykoch EÚ a k vzdelávaniu občanov v oblasti mediálnej gramotnosti od raného veku; podporuje šírenie tlače a multimediálnej produkcie vo všetkých úradných jazykoch EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvyšovať informovanosť európskych novinárov;

30.  zastáva názor, že jazyková rozmanitosť a transparentnosť sú kľúčovými nástrojmi na priblíženie občanov k EÚ a ich zapojenie do jej činností; poznamenáva, že prístup k dokumentom predstavuje 30 % prešetrovaní, ktoré európsky ombudsman uzavrel v roku 2016, a preto odporúča presadzovanie práva na prístup k dokumentom a preklad čo najväčšieho počtu dokumentov do všetkých úradných jazykov EÚ; podporuje zintenzívnenie dialógu s občanmi a nabáda k verejným diskusiám s cieľom dosiahnuť, aby občania EÚ lepšie chápali vplyv EÚ na ich každodenný život a aby sa mohli zúčastňovať na výmene názorov, a to prostredníctvom blokov v televíznych programoch pre cielené publikum; požaduje horizontálnu smernicu o oznamovaní protispoločenskej činnosti, ktorá stanoví vhodné kanály a postupy na oznamovanie prípadov;

31.  podporuje presadzovanie kultúry verejnej služby v inštitúciách EÚ a vnútroštátnych inštitúciách a domnieva sa, že EÚ by mala ísť príkladom prostredníctvom najvyšších administratívnych noriem a noriem transparentnosti, v súlade s článkom 41 Charty základných práv EÚ; navrhuje, aby sa miestne kancelárie EÚ v členských štátoch zmenili na jednotné kontaktné miesta ponúkajúce komplexné služby pre občanov EÚ, aby sa znížila byrokracia a obmedzili prekážky, ktoré predstavuje z hľadiska uplatňovania práv vyplývajúcich z občianstva EÚ; zdôrazňuje význam projektu „len raz“, v rámci ktorého sa odstraňuje zbytočné zaťaženie európskych podnikov, od ktorých sa pri ich pôsobení za hranicami opakovane vyžaduje predkladanie rovnakých údajov a dokumentov;

32.  zdôrazňuje, že dostupné vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v oblasti informovania budúcich občanov EÚ o ich právach; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvoj prierezových zručností, ktoré prehlbujú porozumenie medzi kultúrami a aktívnu účasť v rôznorodých spoločenstvách prostredníctvom programu Erasmus+; nabáda členské štáty, aby v učebných osnovách škôl venovali viac priestoru občianskej výchove zameranej predovšetkým na občianstvo EÚ a rovnako na záležitosti EÚ a aby tomu prispôsobili odbornú prípravu učiteľov; pripomína, že treba podporovať učiteľov a pedagogických pracovníkov, aby do svojej výučby zahrnuli informácie o právach a občianstve v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné ďalej podporovať a rozvíjať online platformy pre vzdelávanie odborníkov, aby mali prístup k inovačným viacjazyčným vzdelávacím materiálom, ktoré im pomôžu inšpirovať a motivovať študentov, pokiaľ ide o získavanie vedomostí o EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naštartovala stratégiu pre vzdelávanie v oblasti európskeho občianstva, ktorá zahŕňa navrhované usmernenia s cieľom vypracovať učebný plán, ktorý by mohol zahŕňať návštevy škôl v inštitúciách EÚ;

33.  pripomína, že podľa platného práva EÚ vystúpenie členského štátu z Únie sa rovná strate európskeho občianstva pre jeho občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude prvým prípadom v histórii, keď boli občania zbavený práv, ktoré im boli udelené v zmluvách EÚ; zdôrazňuje, že sa očakáva, že táto strata práva bude mať závažný vplyv na ich každodenný život; zdôrazňuje, že každá dohoda by mala byť založená na zásadách rovnosti, symetrie, spravodlivého zaobchádzania, reciprocity a nediskriminácie, ako aj na plnom rešpektovaní integrity práva EÚ vrátane Charty základných práv Európskej únie a rámca ich presadzovania; naliehavo vyzýva obe rokujúce strany, aby uprednostňovali všetkých dotknutých občanov a chránili ich práva; vyzýva rokujúce strany, aby zachovali všetky súvisiace sociálne, hospodárske a rodinného práva, a najmä právo na zdravotnú starostlivosť, a to v najväčšej miere, ktorá je možná v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva;

34.  navrhuje stanoviť európsky štátny sviatok na 9. mája s cieľom posilniť európsky pocit spolupatričnosti k európskej rodine;

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby ich vnútroštátne právne predpisy boli dostatočne jasné a podrobné, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práva na voľný pohyb občanov a ich rodín, pristúpilo k náležitej odbornej príprave príslušných vnútroštátnych orgánov v tejto oblasti a aby sa poskytovali presné informácie zainteresovaným stranám presným spôsobom, a aby sa posilnila dobrá spolupráca a rýchla výmena informácií s inými vnútroštátnymi správnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o cezhraničné poistenie a starobný dôchodok; vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi hostiteľskými členskými štátmi a relevantnými konzulátmi, na základe ktorej sa zabezpečí riadna sieť pre poskytovanie pomoci a spravodlivé zaobchádzanie v cezhraničných prípadoch, najmä pokiaľ ide o opatrovnícke práva na deti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o cezhraničnom uznávaní rozhodnutí o osvojení;

36.  vyzýva Radu Európskej únie a Európsku radu, aby všetkým krajinám, ktoré spĺňajú potrebné technické kritériá, umožnili stať sa členmi schengenského priestoru, čím sa všetkým občanom EÚ umožní využívať právo na slobodu pohybu bez prekážok v podobe hraničných kontrol;

37.  pripomína, že právne predpisy EÚ týkajúce sa bezpečnosti by mali byť aktuálne, efektívne a účinné, pokiaľ ide o prevenciu a odhaľovanie meniacich sa bezpečnostných hrozieb a reagovanie na ne; vyzýva na urýchlené vykonávanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, lepšie presadzovanie existujúcich právnych nástrojov EÚ v tejto oblasti a účinnejšiu výmenu informácií a koordináciu medzi členskými štátmi a s agentúrami EÚ; víta iniciatívy Komisie na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu je dôležité plne dodržiavať základné práva; zdôrazňuje, že harmonizácia vnútornej a vonkajšej činnosti EÚ v oblasti bezpečnosti má zásadný význam pre účinnú ochranu občanov EÚ;

38.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o vytvorenie účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, ktorá by sa zaoberala všetkými aspektami teroristickej hrozby;

39.  považuje deradikalizáciu a predchádzanie radikalizácii za absolútnu prioritu pre EÚ a dôrazne vyzýva na posilňovanie osobitných medzisektorových programov zameraných na vzdelávanie, dobrovoľnícke a kultúrne činnosti a prácu s mládežou a programy určené na deradikalizáciu v rámci inštitúcií, miestnych spoločenstiev, občianskej spoločnosti, náboženských komunít a regionálnych správ; je presvedčený, že komplexnú politiku v tejto oblasti by mali sprevádzať dlhodobé proaktívne procesy boja proti radikalizácii v oblasti súdnictva; zdôrazňuje, že treba vypracovať stratégie týkajúce sa sociálneho začleňovania a politiky zamerané na odstraňovanie diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby k radikalizácii pristupovali komplexne a využívali odborné znalosti siete na zvyšovanie informovanosti o radikalizácii, ktorá bola zriadená na podnet Komisie; zdôrazňuje, že predchádzanie radikalizácii možno takisto podporiť prostredníctvom opatrení financovaných z programov EÚ, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 či Európa pre občanov;

40.  požaduje plné a účinné vykonávanie smernice (EÚ) 2015/637, aby sa zabezpečila konzulárna ochrana občanov EÚ v tretích krajinách, kde ich členské štáty nemajú zastúpenie;

41.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na nový, bezpečnejší formát náhradného cestovného dokladu EÚ určeného nezastúpeným občanom EÚ nachádzajúcim sa mimo EÚ, ktorých pas bol odcudzený, stratil sa, bol zničený alebo dočasne nie je k dispozícii, aby sa zaručilo, že sa budú môcť bezpečne vrátiť domov;

42.  zdôrazňuje, že obetiam trestnej činnosti a terorizmu treba zaručiť primeranú úroveň práv bez diskriminácie v celej EÚ a že by sa s nimi malo zaobchádzať s rešpektom a dôstojnosťou a mali by dostávať primeranú podporu v súlade s ich individuálnymi potrebami a s potrebami ich rodín; zdôrazňuje, že počet európskych občanov zasiahnutých teroristickými útokmi v krajine, ktorá nie je ich vlastná, stúpa, a preto naliehavo žiada, aby sa v členských štátoch v súlade so smernicou (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu vypracovali protokoly na pomoc štátnym príslušníkom iných členských krajín v prípade teroristického útoku; prízvukuje, že je potrebná osobitná smernica o ochrane obetí terorizmu;

43.  vyjadruje poľutovanie nad existenciou cezhraničných prekážok v občianskych a sociálnych veciach, ako je rodinné právo alebo dôchodky, ktoré bránia mnohým občanom plne využívať výhody občianstva EÚ;

44.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosti odškodnenia, ktoré sú k dispozícii rodičom a deťom v prípade rozluky alebo rozvodu, nie sú v každom členskom štáte rovnaké, takže stovky rodičov v Európe sa obrátili na Výbor pre petície a vyzvali ho, aby bol aktívnejší aj napriek tomu, že má v tejto oblasti veľmi obmedzené právomoci;

45.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť ochranu obetí rodovo motivovaného násilia a zohľadňovanie záujmov dieťaťa v prípadoch cezhraničných rodinných sporov;

46.  víta zriadenie zboru solidarity EÚ pre mladých európskych občanov a žiada, aby bola táto iniciatíva riadne financovaná, aby kvalitné pracovné miesta neboli nahradené neplatenou dobrovoľníckou činnosťou;

47.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na koordináciu a spoluprácu s cieľom účinne riešiť otázky dvojitého zdanenia a daňovej diskriminácie v akomkoľvek cezhraničnom kontexte a aby lepšie zohľadňovali reálne podmienky cezhraničnej mobility pracovníkov; domnieva sa, že existujúce dvojstranné dohovory v daňovej oblasti alebo jednostranné opatrenie niektorého členského štátu v súčasnosti riešia problematiku dvojitého zdanenia nedostatočne a vyžadujú si jednotné a urýchlené opatrenie na úrovni EÚ;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, európskej ombudsmanke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Dokument Rady 6622/16. (2) Dokument Rady 14268/15. (3) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 146. (4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0106. (5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0385. (6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0013. (7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0063. (8) PE 601.177v04-00. (9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0512. (10) PE 597.698v03-00. Pozri tiež správu A8-0265/2017. (11) PE 603.107v02-00. Pozri tiež správu A8-0265/2017. (12) Ú. v. EÚ L 106, 24.4.2015, s. 1. (13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0347. (14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0083. (15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0142.