Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2122(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0365/2017

Predkladané texty :

A8-0365/2017

Rozpravy :

PV 12/12/2017 - 17
CRE 12/12/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 13/12/2017 - 13.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0494

Prijaté texty
PDF 457kWORD 73k
Streda, 13. decembra 2017 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politika EÚ v tejto oblasti
P8_TA(2017)0494A8-0365/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2017/2122(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (ďalej len „CEDAW“) z 18. decembra 1979(1),

–  so zreteľom na všeobecné odporúčania dohovoru CEDAW č. 12, 19 a 35 o násilí páchanom na ženách, 26 o migrujúcich pracovníčkach a 32 o rodových rozmeroch postavenia utečenca, azylu, štátnej príslušnosti a postavenia žien bez štátnej príslušnosti,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN (ďalej len „VZ OSN“) č. 69/167 z 18. decembra 2014(2) o ochrane a podpore ľudských práv a základných slobôd všetkých migrantov bez ohľadu na ich postavenie z hľadiska migrácie,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z 18. decembra 1990(3),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, 1820, 1888, 1889, 1960, 2106, 2122 a 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na dohovor z roku 1951 a protokol z roku 1967 o právnom postavení utečencov(4), ako aj na dohovory MOP č. 43 a 97,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(5),

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov prijaté Valným zhromaždením OSN 19. septembra 2016(6),

–  so zreteľom na 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN a na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorých cieľom je zaistenie mieru a prosperity pre ľudí aj planétu(7),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 12. apríla 2011, ktorý EÚ podpísala 13. júna 2017(8),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ktoré boli prijaté v roku 1976 a revidované v roku 2011(9),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada prijala 25. júna 2012(10),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(11),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (na roky 2015 – 2019): preskúmanie v polovici trvania, jún 2017 (SWD(2017)0254),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien, prijatý v roku 2015 (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej „PK/VP“) Federica Mogheriniová(12), ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú v roku 2017(13),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP(14),

–  so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015 (COM(2015)0240) a na oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy (COM(2016)0385),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa prijaté v roku 2007 a revidované v roku 2017(15),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí v Rade, Európskom parlamente a Európskej komisii, s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť(16), ktoré prijala Rada, Európsky parlament a Komisia 7. júna 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline prijaté v roku 2014(17),

–  so zreteľom na ochranu slobody prejavu offline a online, ktorú priznáva článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článok 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté v roku 2013(18),

–  so zreteľom na medzinárodnú ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery, ktorú priznáva článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Deklarácia z roku 1981 o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery, článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady o netolerancii, diskriminácii a násilí na základe náboženstva alebo viery prijaté 21. februára 2011(19),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti prijaté v roku 2013(20),

–  so zreteľom na usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2012(21),

–  so zreteľom na Protokol OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu(22) a na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“) prijaté v roku 2013(23),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s tretími krajinami prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2009(24),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP) prijaté v roku 2005 a revidované v roku 2009(25),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie prijaté v roku 2008(26),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2008(27),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(28),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv prijaté v roku 2005 a revidované v roku 2008(29),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/CFSP(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(32) a predchádzajúce uznesenia o tejto téme,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(34),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(35),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o prioritách EÚ pre zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016(36),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene(37), v ktorej sa vyzýva PK/VP, aby začala iniciatívu zameranú na uvalenie zbrojného embarga EÚ na Saudskú Arábiu,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na skutočnosť, že jeho Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získali v roku 2016 Nádja Murád a Lamjá’ Hadží Bašár,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste(38), na správu osobitnej spravodajkyne pre otázky menšín z 28. januára 2016 o menšinách a diskriminácii na základe kastových a obdobných systémov zdedeného postavenia(39) a na usmerňovací nástroj OSN týkajúci sa diskriminácie na základe pôvodu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(40),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0365/2017),

A.  keďže článok 21 Zmluvy o EÚ zaväzuje EÚ k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (ďalej len „SZBP“) založenej na zásadách, ktoré inšpirovali jej vytvorenie a na základe ktorých sa usiluje o dosiahnutie pokroku vo svete: demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity a dodržiavania Charty OSN, Charty základných práv Európskej únie a medzinárodného práva; keďže Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

B.  keďže porušovanie ľudských práv a základných slobôd na celom svete vrátane zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy, ku ktorému v súčasnosti dochádza, si vyžaduje rozhodné úsilie zo strany celého medzinárodného spoločenstva;

C.  keďže rešpektovanie, podpora, nedeliteľnosť a ochrana univerzálnosti ľudských práv sú základným kameňom SZBP; keďže Európsky parlament má v rámci svojej úlohy týkajúcej sa kontroly SZBP právo byť informovaný a konzultovaný o jej hlavných aspektoch a základných možnostiach (článok 36 Zmluvy o EÚ);

D.  keďže v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie prijatej Radou v júni 2016 sa potvrdzuje, že ľudské práva je nutné systematicky presadzovať vo všetkých politických sektoroch a inštitúciách vrátane medzinárodného obchodu a obchodnej politiky;

E.  keďže zvýšená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami navzájom je základným predpokladom úspešnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; keďže zlepšenie súdržnosti by malo umožniť, aby EÚ rýchlejšie reagovala v počiatočných fázach porušovania ľudských práv a v určitých prípadoch predvídala jeho páchanie a predchádzala mu, a to aj v oblasti medzinárodného obchodu a obchodnej politiky;

F.  keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu, v rámci ktorého zohráva ústrednú úlohu OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb;

G.  keďže článok 207 ZFEÚ stanovuje, že obchodná politika EÚ sa musí zakladať na zásadách a cieľoch vonkajšej činnosti Únie; keďže obchod a ľudské práva sa môžu v tretích krajinách navzájom ovplyvňovať a keďže v rámci systému zodpovednosti podnikov, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v OSN, a globálnych hodnotových reťazcov zohráva podnikateľská komunita dôležitú úlohu tým, že ponúka pozitívne podnety pri presadzovaní ľudských práv, demokracie a sociálnej zodpovednosti podnikov; keďže dobrá správa vecí verejných a orgány verejnej moci konajúce vo všeobecnom záujme zohrávajú v správaní podnikov významnú úlohu; keďže EÚ sa podieľa na úsilí o vypracovanie návrhu záväznej zmluvy týkajúcej sa podnikania a ľudských práv;

H.  keďže ochrana ľudských práv najzraniteľnejších skupín, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, osoby so zdravotným postihnutím, komunita LGBTI, ženy, deti, žiadatelia o azyl a migranti, si vyžaduje osobitnú pozornosť;

I.  keďže ženy a deti čelia hrozbám, diskriminácii a násiliu, najmä vo vojnových zónach a v rámci autoritatívnych režimov; keďže rodová rovnosť v sebe zahŕňa základné európske hodnoty a je zakotvená v právnom a politickom rámci EÚ; keďže násilie voči ženám a dievčatám a ich diskriminácia sa v posledných rokoch zintenzívňujú;

J.  keďže štáty majú konečnú zodpovednosť za zabezpečenie všetkých ľudských práv prostredníctvom prijatia a vykonávania medzinárodných zmlúv a dohovorov o ľudských právach, monitorovania prípadov porušovania ľudských práv a zaistenia účinného právneho prostriedku pre obete;

K.  keďže čoraz častejšie sa porušovania ľudských práv, ktoré predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane genocídy, dopúšťajú štátni a neštátni aktéri;

L.  keďže sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania vrátane slobodnej možnosti veriť či neveriť, praktikovať alebo nepraktikovať náboženstvo podľa svojho výberu a prijať, opustiť alebo zmeniť náboženstvo musí byť zaručená všade na svete a bezpodmienečne zachovaná, najmä prostredníctvom dialógu medzi náboženstvami a kultúrami; keďže zákony zakazujúce rúhanie sú všeobecne rozšírené, pričom štáty stanovujú tresty, ktoré siahajú od trestov odňatia slobody až po bičovanie a trest smrti;

M.  keďže sloboda presvedčenia a prejavu, sloboda zhromažďovania a združovania a organizovanie pravidelných, transparentných a riadnych volebných procesov sú základnými prvkami demokracie; keďže v spoločnostiach, ktoré sú krehké a náchylné na konflikty alebo v ktorých dochádza k utláčaniu, môžu voľby v niektorých prípadoch spôsobiť rozsiahle násilie;

N.  keďže spolupráca s tretími krajinami na všetkých dvojstranných a viacstranných fórach, napríklad počas dialógov o ľudských právach, je jedným z najúčinnejších nástrojov riešenia otázok ľudských práv;

O.  keďže je potrebné zabezpečiť dostupnosť primeraných zdrojov a čo najefektívnejšie ich použiť s cieľom posilniť podporu ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

P.  keďže prístup k vode a sanitácii je základným ľudským právom a jeho obmedzenie je jednou z príčin geopolitického napätia v určitých regiónoch;

Q.  keďže lokality kultúrneho dedičstva čelia rastúcim hrozbám v podobe rabovania a vandalizmu, najmä na Blízkom východe;

R.  keďže vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri predchádzaní prípadom porušovania ľudských práv a konfliktom a prispieva k zvýšeniu účasti občanov na rozhodovacích procesoch v rámci demokratických systémov; keďže štáty by mali podporovať vzdelávacie inštitúcie, ktoré presadzujú ľudské práva, úctu a rozmanitosť; keďže komunikačné kanály, ktorých počet sa zvyšuje, predstavujú dôležitý nástroj, ktorý umožňuje rýchle informovanie o prípadoch porušovania ľudských práv a oslovenie veľkého počtu obetí alebo potenciálnych obetí porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ako aj poskytovanie informácií a pomoci týmto osobám; keďže zber komplexných rozčlenených údajov je nevyhnutný s cieľom chrániť ľudské práva, a to najmä tých najzraniteľnejších skupín, marginalizovaných skupín a skupín, ktoré sú ohrozované rizikom marginalizácie; keďže používanie vhodných ukazovateľov je tiež účinný spôsob posudzovania pokroku pri plnení záväzkov štátov v rámci medzinárodných zmlúv;

Všeobecné úvahy

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tlakom proti demokracii, ľudským právam a zásadám právneho štátu, ktoré sú aj naďalej ohrozované na celom svete; pripomína, že EÚ sa zaviazala k podpore univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd a hodnôt, ako aj k presadzovaniu demokratických zásad, ktoré treba na celom svete posilňovať;

2.  opakuje svoje pevné presvedčenie, že EÚ a jej členské štáty musia aktívne presadzovať zásadu uplatňovania hľadiska ľudských práv a demokracie ako vzájomne sa posilňujúcich základných zásad, ktoré sú jadrom EÚ, vo všetkých politikách EÚ vrátane politík s vonkajším rozmerom, ako je politika v oblasti rozvoja, migrácie, bezpečnosti, boja proti terorizmu, rozširovania a obchodu; opakuje v tejto súvislosti, že je veľmi dôležité zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj väčšiu koordináciu vonkajších politík členských štátov; zdôrazňuje, že rastúca zložitosť konfliktov vo svete si vyžaduje integrovaný, jednotný a intenzívny medzinárodný prístup a spoluprácu; pripomína, že cieľ EÚ zvýšiť svoj medzinárodný vplyv ako dôveryhodný a legitímny medzinárodný aktér je vo veľkej miere ovplyvňovaný jej schopnosťou presadzovať ľudské práva a demokraciu vnútorne a navonok v súlade so záväzkami zakotvenými v jej zakladajúcich zmluvách;

3.  zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce medzi Komisiou, Radou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), Európskym parlamentom a delegáciami EÚ s cieľom presadzovať a zabezpečiť jednotný a spoločný hlas na obranu ľudských práv a demokratických zásad; okrem toho vyzdvihuje význam silného záväzku k podpore týchto hodnôt na mnohostranných fórach, a to aj prostredníctvom včasnej koordinácie na úrovni EÚ a aktívneho prístupu počas rokovaní; v tejto súvislosti nabáda EÚ, aby iniciovala rezolúcie a podieľala sa na ich podpore a aby zintenzívnila vykonávanie cezhraničných iniciatív v rámci všetkých mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv;

4.  víta skutočnosť, že v roku 2016 sa o otázkach právneho štátu, demokratických zásadách a porušovaní ľudských práv pravidelne diskutovalo na plenárnych schôdzach a boli predmetom rôznych parlamentných uznesení, pričom tieto otázky sa objavovali na schôdzach výborov a medziparlamentných delegácií;

5.  vyzdvihuje prácu Podvýboru pre ľudské práva (ďalej len „DROI“), ktorý udržiava intenzívne pracovné vzťahy s ESVČ, ostatnými inštitúciami EÚ, občianskou spoločnosťou, viacstrannými inštitúciami pre ľudské práva a osobitným zástupcom EÚ (ďalej len „OZEÚ“) pre ľudské práva;

6.  pripomína, že v roku 2016 podvýbor DROI vypracoval tri správy, konkrétne v oblasti ľudských práv a migrácie v tretích krajinách, zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ako aj boja proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci vonkajších vzťahov EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia v nadväznosti na tieto iniciatívne správy;

7.   konštatuje, že v roku 2016 uskutočnil podvýbor DROI početné služobné cesty do rôznych krajín s cieľom zhromažďovať a vymieňať si informácie s miestnymi vládnymi a mimovládnymi aktérmi v oblasti ľudských práv, predložiť pozíciu Európskemu parlamentu a podporiť zlepšenie ochrany a rešpektovania ľudských práv;

Riešenie otázok v oblasti ľudských práv

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom útokov proti náboženským menšinám, ktoré sú často páchané neštátnymi aktérmi, ako sú ISIS/Dá’iš; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé krajiny majú a presadzujú antikonverzné zákony a zákony o rúhaní, ktoré účinne obmedzujú slobodu náboženského vyznania alebo viery a slobodu prejavu náboženských menšín a ateistov, a dokonca ich o všetky tieto slobody pripravujú; požaduje opatrenia na ochranu náboženských menšín, neveriacich a ateistov, ktorí sú obeťami zákonov o rúhaní, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zapájali do politických diskusií o zrušení takýchto zákonov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie dodržiavania slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a aby podporovali dialóg medzi kultúrami a náboženstvami v rokovaniach s tretími krajinami; žiada konkrétne opatrenia na účinné vykonávanie usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, a to aj zabezpečením systematickej a konzistentnej odbornej prípravy zamestnancov EÚ v ústrediach a v delegáciách; plne podporuje prax EÚ zaujať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o tematické rezolúcie o slobode náboženského vyznania a viery, v Rade OSN pre ľudské práva (ďalej len „UNHRC“) a na pôde VZ OSN; v plnej miere podporuje prácu Jána Figeľa, osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ;

9.  opakuje, že sloboda prejavu online a offline je zásadnou zložkou každej demokratickej spoločnosti, keďže živí kultúru pluralizmu, ktorý oprávňuje občiansku spoločnosť a občanov vyvodzovať zodpovednosť voči svojim vládam a osobám prijímajúcim rozhodnutia a podporuje dodržiavanie zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že obmedzenie slobody prejavu online alebo offline, ako napríklad odstránením obsahu online, sa smie zrealizovať iba za výnimočných okolností, keď je predpísané zákonom a odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa; zdôrazňuje preto, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o presadzovanie slobody prejavu prostredníctvom svojich vonkajších politík a nástrojov; opakuje svoju požiadavku, aby EÚ a jej členské štáty posilnili monitorovanie všetkých typov obmedzení slobody prejavu a médií v tretích krajinách, aby urýchlene a systematicky takéto obmedzenia odsudzovali a aby využili všetky dostupné diplomatické prostriedky a nástroje na zvrátenie týchto obmedzení; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa slobody prejavu online a offline a pravidelné monitorovanie ich vplyvu; odsudzuje smrť a uväznenie veľkého počtu novinárov a blogerov v roku 2016 a vyzýva EÚ, aby ich účinne chránila; víta nový európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ktorý začal fungovať v roku 2016, s osobitným zameraním na odbornú prípravu delegácií EÚ a mediálnych aktérov v tretích krajinách, ktorá je venovaná spôsobu uplatňovania usmernení; zdôrazňuje význam odhalenia a odsúdenia nenávistných prejavov a podnecovania k násiliu, a to na internete aj inde, keďže predstavujú hrozbu pre právny štát a hodnoty zakotvené v ľudských právach;

10.  je hlboko znepokojený tým, že občianska spoločnosť vrátane organizácií založených na náboženskom vyznaní sa čoraz viac stáva terčom útokov na celom svete, okrem iného prostredníctvom stále väčšieho počtu represívnych zákonov prijímaných na celom svete, a to v niektorých prípadoch pod zámienkou boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že fenomén zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti je celosvetovým javom; pripomína, že nezávislá občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri obrane a presadzovaní ľudských práv a fungovaní demokratických spoločností, najmä prostredníctvom podpory transparentnosti, zodpovednosti a oddelenia právomocí; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby neustále monitorovali prípady porušovania slobody zhromažďovania a združovania a poukazovali na ne, a to aj pokiaľ ide o rôzne formy zákazov a obmedzení pre organizácie občianskej spoločnosti (OOS) a ich činností, ako sú zákony zamerané na zmenšovanie priestoru občianskej spoločnosti alebo podpora mimovládnych organizácií sponzorovaných autoritárskymi vládami (vládou organizovaných mimovládnych organizácií); ďalej vyzýva EÚ, jej členské štáty a delegácie EÚ, aby využili všetky dostupné prostriedky, ako napríklad dialógy o ľudských právach, politické dialógy a verejnú diplomaciu, na systematické poukazovanie na jednotlivé prípady ohrozených obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, najmä tých, ktorí sú zadržiavaní alebo uväznení bezdôvodne a/alebo z dôvodu ich politického presvedčenia alebo sociálnej angažovanosti, a aby jednoznačne odsúdili represie, prenasledovanie a zabíjanie obhajcov ľudských práv vrátane tých, ktorí pôsobia v oblasti životného prostredia; žiada vytvorenie systému na účinné monitorovanie priestoru pre občiansku spoločnosť s jasnými kritériami a ukazovateľmi v záujme zabezpečenia vhodného a priaznivého právneho prostredia pre občiansku spoločnosť;

11.  vyzýva delegácie EÚ a diplomatické zbory členských štátov, aby naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to prostredníctvom systematického monitorovania súdnych procesov, návštev zatknutých aktivistov a vydávaním vyhlásení v jednotlivých prípadoch podľa potreby; zdôrazňuje význam nástrojov tichej diplomacie v tomto smere; víta skutočnosť, že EÚ v roku 2016 upozorňovala na prípady obhajcov ľudských práv v rámci dialógov a konzultácií na úrovni EÚ s viac ako 50 krajinami; zdôrazňuje skutočnosť, že z núdzového fondu EIDHR sa na úrovni EÚ v roku 2016 podporilo viac ako 250 obhajcov ľudských práv, čo v porovnaní s rokom 2015 predstavuje nárast o 30 %; víta vytvorenie a úspešné fungovanie mechanizmu EÚ na obranu ľudských práv ProtectDefenders.eu, ktorý zaviedla občianska spoločnosť a ktorý poskytuje zásadnú podporu veľkému počtu obhajcov ľudských práv; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pokračovanie programu po októbri 2018 a zvýšila svoje kapacity s cieľom poskytnúť väčšiu podporu obhajcom ľudských práv na celom svete;

12.  považuje za veľmi poľutovaniahodné, že mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a trest smrti sa naďalej uplatňujú v mnohých krajinách na celom svete, a vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o ich odstránenie; v tejto súvislosti víta revíziu právnych predpisov EÚ o obchode s určitým tovarom, ktoré by sa mohli použiť v prípade trestu smrti, mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; naliehavo preto vyzýva ESVČ a PK/VP, aby sa výraznejšie angažovali v boji proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu vrátane trestu smrti prostredníctvom intenzívnejšieho diplomatického úsilia a systematickejšieho formovania verejnej mienky; v tejto súvislosti zdôrazňuje znepokojujúce podmienky väznenia v niektorých väzniciach vrátane neošetrovania zdravotných problémov a odporúča, aby ESVČ, delegácie EÚ a členské štáty využívali všetky existujúce nástroje, ako sú usmernenia EÚ o mučení, a to tak, aby sa využil celý ich potenciál; víta skutočnosť, že v decembri 2016 VZ OSN s podporou 117 krajín prijalo rezolúciu OSN o moratóriu na trest smrti; konštatuje, že v roku 2016 počet vykonaných popráv v celosvetovom meradle v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesol, a vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že celkový počet popráv zostáva napriek tomu vyšší ako priemer zaznamenaný v predchádzajúcom desaťročí; zdôrazňuje, že obeťami sú často členovia spoločnosti, ktorí vyjadrujú nesúhlas, a zraniteľné skupiny; vyzýva krajiny, ktoré stále uplatňujú tieto praktiky, aby prijali moratórium a zrušili trest smrti;

13.  uznáva potenciálne obrovský význam moderných informačných a komunikačných technológií pre podporu, obhajovanie a nápravu ľudských práv vo svete a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prostredníctvom využívania svojich informačných kanálov systematicky pripomínali vo svojich špecifických rámcoch a oblastiach právomoci pozíciu Európskeho parlamentu k rôznym ľudskoprávnym otázkam a zároveň prispievali k efektívnosti a viditeľnosti spoločného úsilia EÚ; vyjadruje svoje znepokojenie nad čoraz častejším využívaním určitých technológií dvojakého použitia na kybernetický dohľad proti politikom, aktivistom a novinárom; víta v tejto súvislosti prebiehajúcu prácu inštitúcií EÚ na aktualizácii nariadenia Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(41); dôrazne odsudzuje nárast počtu obhajcov ľudských práv, ktorí čelia digitálnym hrozbám vrátane vyzradených údajov prostredníctvom konfiškácie zariadenia, diaľkového dohľadu a únikov údajov; vyjadruje znepokojnenie nad tým, že online platformy v rámci odstraňovania teroristického obsahu a propagandy z platforiem odstraňujú legitímne videozáznamy dokazujúce možné vojnové zločiny;

14.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcou privatizáciou zásady právneho štátu na internete, keď súkromné spoločnosti rozhodujú o obmedzeniach základných práv, ako je sloboda prejavu, na základe svojich podmienok poskytovania služieb, a nie na základe demokraticky prijatých právnych predpisov;

15.  vyzýva Komisiu, aby prijala smernicu o oznamovaní a prijímaní opatrení, ktorá zvýši transparentnosť a primeranosť postupov odstraňovania nezákonného obsahu a súčasne poskytne účinné nápravné opatrenia používateľom, ktorých obsah bol neodôvodnene odstránený;

16.  odsudzuje používanie sexuálneho násilia na ženách a dievčatách vrátane masového znásilňovania, sexuálneho otroctva, nútenej prostitúcie, rodovo podmienených foriem prenasledovania, obchodovania s ľuďmi, sexuálnej turistiky a všetkých ostatných foriem fyzického, sexuálneho a psychického násilia ako vojnovej zbrane; upozorňuje na skutočnosť, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú v Rímskom štatúte klasifikované ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy alebo mučenia; zdôrazňuje význam obrany práv žien vrátane ich sexuálnych a reprodukčných práv, a to prostredníctvom právnych predpisov, vzdelávania a podpory organizácií občianskej spoločnosti; víta prijatie akčného plánu pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, v ktorom sa stanovuje komplexný zoznam opatrení na zlepšenie postavenia žien z hľadiska rovnakých práv a posilnenia ich postavenia; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jeho účinné vykonávanie; víta zároveň prijatie strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, v ktorom sa presadzuje rodová rovnosť a práva žien na celom svete; zdôrazňuje význam ratifikácie a účinného vykonávania Istanbulského dohovoru zo strany všetkých členských štátov; poukazuje na to, že vzdelávanie je najlepším nástrojom na boj proti diskriminácii a násiliu páchanému na ženách a deťoch; požaduje, aby si Komisia, ESVČ a PK/VP lepšie plnili povinnosti a záväzky v oblasti práv žien vyplývajúce z CEDAW, a povzbudzuje tretie krajiny, aby ich takisto plnili; domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať v uplatňovaní hľadiska podpory žien v rámci operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), predchádzania konfliktom a rekonštrukcie po skončení konfliktu; opätovne zdôrazňuje význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; zdôrazňuje význam systematickej, rovnej, plnej a aktívnej účasti žien na prevencii a riešení konfliktov, pri presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem, na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po skončení konfliktu a na procesoch prechodu k demokracii, čo vedie k trvalému a stabilnému politickému riešeniu; pripomína, že Sacharovovu cenu získali v roku 2016 Nádja Murád a Lamjá’ Hadží Bašár, ktoré prežili sexuálne zotročovanie zo strany ISIS/Dá’iš;

17.  zdôrazňuje, že dostupná zdravotná starostlivosť a všeobecné rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a plánovania rodiny a prístup k nim, ako aj prístup k primeraným produktom ženskej hygieny, materskej, predpôrodnej a popôrodnej zdravotnej starostlivosti a bezpečným službám v oblasti prerušenia tehotenstva sú dôležitými prvkami na záchranu života žien a prispievajú k tomu, že sa znižuje počet vysoko rizikových pôrodov a dojčenská a detská úmrtnosť; považuje za neprijateľné, že telá žien a dievčat, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, sú stále ideologickým bojiskom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali neodňateľné práva žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie a odsudzuje časté porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien vrátane odopierania prístupu k službám plánovaného rodičovstva, antikoncepcii a bezpečnému a legálnemu vykonávaniu umelého prerušenia tehotenstva;

18.  dôrazne odsudzuje obnovenie a rozšírenie pravidla global gag a jeho vplyv na globálnu zdravotnú starostlivosť o ženy a dievčatá a ich práva; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty vyplnili medzeru vo financovaní, ktorú v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a súvisiacich práv zanechali Spojené štáty americké, a aby na to využili financovanie rozvoja tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

19.  pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ a jej členských štátov a že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je jedným z hlavných cieľov Únie, ako je zakotvené v zmluvách; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti do všetkých právnych predpisov, usmernení, opatrení a financovania EÚ ako základný princíp EÚ, s osobitným dôrazom na politiky EÚ v oblasti vonkajších vzťahov; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu delegácií EÚ, ako aj úlohu hlavnej poradkyne ESVČ pre rodové otázky zabezpečením osobitného rozpočtu pre oblasť jej právomoci;

20.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že výsledky 61. zasadnutia Komisie pre postavenie žien (CSW) sa zahrnú do jej politík a poskytnú nový impulz pri podpore „posilnenia ekonomického postavenia žien“ a pri riešení rodovej nerovnosti v meniacom sa svete práce;

21.  berie na vedomie pozitívny prínos posilnenia postavenia žien pri dosahovaní inkluzívnej, spravodlivej a mierovej spoločnosti a trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že vo všetkých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja sa kladie výslovný dôraz na rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien a že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie s cieľom dosiahnuť úplné uplatňovanie práv žien a účinné vykonávanie politík podporujúcich posilnenie ekonomického a sociálneho postavenia žien a ich účasti na rozhodovacích procesoch; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať posilneniu postavenia domorodých žien;

22.  poukazuje na to, že ženy by mali byť podporované v tom, aby sa samy organizovali v odborových zväzoch, a že by nemali byť diskriminované pri úsilí o získavanie financií na podnikanie;

23.  vyzýva EÚ, aby podporovala všetky združenia žien, ktoré každý deň pomáhajú ženám v oblastiach postihnutých humanitárnymi krízami a konfliktami;

24.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu všeobecnej ratifikácie a účinného vykonávania Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC) a jeho opčných protokolov s cieľom poskytovať deťom právnu ochranu; zdôrazňuje, že deti sú často vystavené osobitným typom zneužívania, ako sú manželstvá maloletých alebo mrzačenie pohlavných orgánov, a preto potrebujú zvýšenú ochranu; zdôrazňuje, že detská práca, nábor detí v ozbrojených konfliktoch, manželstvá maloletých a manželstvá vynútené násilím zostávajú v niektorých krajinách závažným problémom; žiada EÚ, aby systematicky konzultovala s relevantnými miestnymi a medzinárodnými organizáciami pre práva detí a v rámci svojich politických dialógov a dialógov o ľudských právach s tretími krajinami poukazovala na záväzky zmluvných štátov v oblasti vykonávania dohovoru; víta stratégiu Rady Európy v oblasti práv dieťaťa (2016 – 2021); požaduje, aby EÚ prostredníctvom svojich externých delegácií aj naďalej propagovala súbor nástrojov EÚ – UNICEF v oblasti práv dieťaťa zameraný na začlenenie týchto práv do rozvojovej spolupráce a pracovníkom delegácií EÚ poskytovala v tejto oblasti primerané školenia; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia navrhla komplexnú stratégiu pre práva detí a akčný plán na nasledujúcich päť rokov s cieľom venovať prioritu právam detí v rámci vonkajších politík EÚ, a víta skutočnosť, že v roku 2016 v rámci nástroja rozvojovej spolupráce boli zdroje vyčlenené na podporu agentúr OSN pri vykonávaní opatrení zameraných na práva detí, ktoré sa musia koncipovať tak, aby sa maximalizoval skutočný prínos pre deti v núdzi, najmä v oblasti zdravotných systémov a prístupu k vzdelaniu, vode a sanitácii; požaduje naliehavé riešenie problému detí bez štátnej príslušnosti, najmä narodených mimo krajiny pôvodu svojich rodičov, a migrujúcich detí;

25.  dôrazne odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, náboženstva, pohlavia, sexuálnej orientácie, pohlavných znakov, jazyka, kultúry, sociálneho pôvodu, kasty, rodu, veku, zdravotného postihnutia alebo z akéhokoľvek iného dôvodu; zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie pri odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti prostredníctvom dialógov o ľudských právach a politických dialógov, práce delegácií EÚ a verejnej diplomacie; okrem toho zdôrazňuje, že EÚ by mala pokračovať v podpore ratifikácie a úplného vykonávania všetkých dohovorov OSN, ktoré podporujú toto úsilie;

26.  opätovne zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi znamená nábor, prepravu, presun, odovzdanie alebo prevzatie osôb použitím hrozby alebo násilia alebo iných foriem nátlaku, únosu, podvodu, zneužitia postavenia alebo bezbrannosti alebo poskytnutia alebo prijatia peňažného plnenia alebo výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, ktorá má kontrolu nad inou osobou, na účel jej vykorisťovania; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali opatrenia na odrádzanie od dopytu, ktorý podporuje všetky formy vykorisťovania osôb, najmä žien a detí, ktoré vedú k obchodovaniu s nimi, pričom zachovajú prístup zameraný na ľudské práva a na obete; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty uplatňovali stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi a smernicu 2011/36/EÚ(42) týkajúcu sa tejto otázky; vyjadruje hlboké znepokojenie nad extrémnou zraniteľnosťou migrantov a utečencov voči vykorisťovaniu, prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať rozlišovanie medzi pojmami „obchodovanie s ľuďmi“ a „prevádzačstvo“;

27.  odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv osôb, ktoré trpia v dôsledku kastovej hierarchie a diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, vrátane odmietania rovnosti a prístupu k právnemu systému a zamestnaniu, pretrvávajúcej segregácie a prekážok uplatňovania základných ľudských práv a rozvoja spôsobených príslušnosťou ku kaste; opakuje svoju výzvu na rozvoj politiky EÚ v oblasti diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste a výzvu pre EÚ, aby využila každú príležitosť na vyjadrenie hlbokého znepokojenia nad týmto porušovaním ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a podporovali príslušné iniciatívy na úrovni OSN a delegácií prostredníctvom vykonávania a monitorovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, sledovania nového usmerňovacieho nástroja OSN týkajúceho sa diskriminácie na základe pôvodu a podporovania realizácie odporúčaní mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv zo strany štátov na tému diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste;

28.  s vážnym znepokojením konštatuje, že menšinám stále hrozí zvýšené nebezpečenstvo diskriminácie a že sú osobitne citlivé na politické, hospodárske, environmentálne a pracovné zmeny a narušenia; konštatuje, že mnohí takíto ľudia majú len obmedzený alebo žiadny prístup k politickému zastúpeniu a sú vážne postihnutí chudobou; zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o odstránenie porušovania ľudských práv páchaného na menšinách; zdôrazňuje, že menšinové spoločenstvá majú osobitné potreby a že by sa im mal zaručiť úplný prístup a rovnaké zaobchádzanie vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života;

29.  víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a opätovne zdôrazňuje význam jeho ratifikácie a efektívneho vykonávania členskými štátmi aj inštitúciami EÚ; zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie nezbavuje osobu ľudskej dôstojnosti, z čoho vyplýva povinnosť štátu tieto osoby chrániť; zdôrazňuje najmä potrebu dôveryhodne uplatňovať zásadu univerzálnej dostupnosti a práva osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ vrátane oblasti rozvojovej spolupráce a vyzdvihuje normatívnu a horizontálnu povahu tejto otázky; žiada EÚ, aby začlenila boj proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia do svojej vonkajšej činnosti a politiky rozvojovej pomoci; v tejto súvislosti víta začlenenie práv osôb so zdravotným postihnutím do nového Európskeho konsenzu o rozvoji;

30.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu systematickému zavádzaniu doložiek o ľudských právach do medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami vrátane obchodných a investičných dohôd; pripomína, že všetky ľudské práva sa musia považovať za rovnocenné, nedeliteľné a vzájomne previazané a prepojené; vyzýva Komisiu, aby účinne a systematicky monitorovala vykonávanie týchto doložiek a poskytovala Európskemu parlamentu pravidelné správy o dodržiavaní ľudských práv v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcich dohôd prijala štruktúrovanejší a strategickejší prístup k dialógom o ľudských právach; pozitívne hodnotí systém preferencií VSP+ ako prostriedok na podporu účinného vykonávania 27 ťažiskových medzinárodných dohovorov o ľudských právach a pracovných normách; žiada skutočné presadzovanie systému VSP+ a očakáva, že Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o stave jeho ratifikácie a pokroku dosiahnutom v rámci tohto systému; pripomína dôležitosť riadneho vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

31.  opätovne potvrdzuje, že činnosti všetkých spoločností vrátane európskych, ktoré pôsobia v tretích krajinách, by mali byť v plnom súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby to zaistili; potvrdzuje navyše význam podpory sociálnej zodpovednosti podnikov a európskych podnikov, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri presadzovaní medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv, pričom zdôrazňuje, že spolupráca medzi ľudskoprávnymi a obchodnými organizáciami by zlepšila postavenie miestnych aktérov a podporila občiansku spoločnosť; uznáva, že globálne hodnotové reťazce môžu prispievať k posilneniu základných medzinárodných pracovných, environmentálnych a sociálnych noriem a predstavujú príležitosti a výzvy, pokiaľ ide o udržateľný pokrok a podporu ľudských práv, a to najmä v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri dosahovaní primeraného, spravodlivého, transparentného a udržateľného riadenia globálnych hodnotových reťazcov a zmierňovala akékoľvek nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vrátane porušovania pracovných práv; poukazuje však na to, že v prípade porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním by sa mal obetiam zaručiť účinný prístup k prostriedkom nápravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky projekty podporované EIB budú v súlade s politikou EÚ a so záväzkami v oblasti ľudských práv; berie na vedomie prebiehajúce rokovania o záväznej dohode o nadnárodných korporáciách a iných podnikoch so zreteľom na ľudské práva; nabáda EÚ, aby sa na takýchto rokovaniach konštruktívne zúčastňovala;

32.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetku politickú váhu na zabránenie spáchaniu akéhokoľvek aktu, ktorý by sa mohol považovať za genocídu, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, aby reagovali účinným a koordinovaným spôsobom v prípadoch, keď k takýmto trestným činom dôjde, aby zmobilizovali všetky potrebné prostriedky na postavenie všetkých zodpovedných osôb pred súd, a to aj uplatnením zásady univerzálnej jurisdikcie, a aby pomáhali obetiam a podporovali procesy stabilizácie a zmierenia; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorilo nástroje, ktoré budú minimalizovať časový odstup medzi varovaním a reakciou, s cieľom zabrániť vzniku, opakovaniu a vyhroteniu násilného konfliktu, ako je napríklad systém včasného varovania EÚ;

33.  vyzýva EÚ, aby poskytla podporu organizáciám (vrátane MVO, organizácií, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvorených zdrojov, a občianskej spoločnosti), ktoré zbierajú, uchovávajú a chránia dôkazy, či už v digitálnej alebo inej podobe, o spáchaných zločinoch, aby sa tak uľahčilo ich medzinárodné trestné stíhanie;

34.  vyjadruje závažné znepokojenie nad ničením kultúrneho dedičstva v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi; poznamenáva, že spomedzi 38 ohrozených pamiatok kultúrneho dedičstva vo svete sa 22 nachádza na Blízkom východe; podporuje iniciatívu kultúrneho dedičstva a jej činnosti v Sýrii a Iraku zamerané na zistenie skutočností o zničení archeologického a kultúrneho dedičstva;

35.  víta úsilie EÚ o podporu medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) zriadeného OSN na pomoc pri vyšetrovaní závažných zločinov spáchaných v Sýrii; zdôrazňuje, že podobný nezávislý mechanizmus treba zriadiť aj v Iraku; vyzýva EÚ a členské štáty, aby finančne prispeli na IIIM, ak tak ešte neurobili;

36.  dôrazne odsudzuje ohavné zločiny a porušovanie ľudských práv páchané štátnymi a neštátnymi aktérmi; je šokovaný širokou škálou zločinov vrátane vrážd, mučenia, znásilňovania využívaného ako vojnová zbraň, zotročovania a sexuálneho otroctva, najímania detských vojakov, nútenej náboženskej konverzie a systematických čistiek a vyvražďovania náboženských menšín; pripomína, že situáciu, ktorú musia znášať náboženské menšiny na územiach kontrolovaných ISIS/Dá’iš, označil Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(43), za genocídu; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať stíhanie členov neštátnych skupín, ako je ISIS/Dá’iš, a to požiadaním Bezpečnostnej rady OSN o udelenie jurisdikcie v tejto veci Medzinárodnému trestnému súdu (ďalej len „MTS“), alebo zabezpečením toho, aby sa o spravodlivosť postaral súd zriadený ad hoc alebo univerzálna jurisdikcia;

37.  opakuje svoju plnú podporu MTS, Rímskemu štatútu, úradu prokurátora, právomociam prokurátora z úradnej moci a pokroku dosiahnutom v otváraní nových vyšetrovaní, keďže ide o nevyhnutné prostriedky v boji proti beztrestnosti v prípade masových krutostí; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali zmeny z Kampaly o trestnom čine agresie a pridali „masové krutosti“ do zoznamu trestných činov, v ktorých má EÚ právomoc; odsudzuje všetky pokusy o oslabenie jeho legitímnosti alebo nezávislosti a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôsledne spolupracovali s cieľom podporovať vyšetrovania a rozhodnutia MTS v záujme skoncovania s beztrestnosťou v prípade medzinárodných zločinov vrátane prípadov týkajúcich sa zatknutia osôb hľadaných Medzinárodným trestným súdom; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby dôsledne podporovali preskúmania, vyšetrovania a rozhodnutia MTS a prijímali kroky v záujme prevencie a účinnej reakcie na prípady nespolupracovania s MTS, ako aj aby poskytli primerané finančné prostriedky; víta stretnutie zo 6. júla 2016 medzi zástupcami EÚ a Medzinárodného trestného súdu v Bruseli v rámci prípravy na 2. stretnutie za okrúhlym stolom medzi MTS a EÚ, ktoré umožnilo príslušných zamestnancom MTS a inštitúciám EÚ identifikovať oblasti spoločného záujmu, vymieňať si informácie o relevantných činnostiach a zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi oboma stranami; s hlbokou ľútosťou berie na vedomie nedávne oznámenia o odstúpeniach od Rímskeho štatútu, čo predstavuje problém, pokiaľ ide o prístup obetí k spravodlivosti, a treba ich dôrazne odsúdiť; domnieva sa, že Komisia, ESVČ a členské štáty by mali naďalej povzbudzovať tretie krajiny, aby ratifikovali a uplatňovali Rímsky štatút; opätovne vyzýva PK/VP, aby vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitné právo a medzinárodnú spravodlivosť, ktorého úlohou by bolo podporovať, zohľadňovať a zastupovať záväzok EÚ bojovať proti beztrestnosti a podporovať MTS vo všetkých zahraničných politikách EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali mechanizmy zodpovednosti OSN a rezolúcie OSN na viacstranných fórach vrátane Rady pre ľudské práva;

38.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu uplatňovania zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni ako základnú zásadu na upevňovanie demokracie; nabáda EÚ, aby podporovala nestranný výkon spravodlivosti na celom svete prostredníctvom podpory procesov legislatívnej a inštitucionálnej reformy v tretích krajinách; navyše nabáda delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby systematicky monitorovali súdne procesy s cieľom podporiť nezávislosť súdnictva;

39.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl, medzi ktorými je čoraz väčší počet žien, ktorí sú obeťami konfliktov, prenasledovania, zlyhaní v oblasti správy, chudoby, nelegálneho prisťahovalectva a sietí obchodovania s ľuďmi a prevádzačov, a súcíti s nimi; zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať konkrétne kroky s cieľom riešiť základné príčiny migračných tokov a nájsť dlhodobé riešenia založené na dodržiavaní ľudských práv a dôstojnosti, a zamerať sa preto na vonkajší rozmer utečeneckej krízy, a to aj prostredníctvom hľadania trvalo udržateľných riešení konfliktov v našom susedstve, napríklad rozvíjaním spolupráce a partnerstiev s dotknutými tretími krajinami, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom a zaisťujú dodržiavanie ľudských práv v daných krajinách; vyjadruje hlboké znepokojenie nad násilím voči detským migrantom vrátane nezvestných maloletých migrantov bez sprievodu a vyzýva na presídlenie, programy zlučovania rodín a humanitárne koridory; je hlboko znepokojený kritickou situáciou a rastúcim počtom vnútorne vysídlených osôb a vyzýva na ich bezpečný návrat, presídlenie alebo miestnu integráciu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytovali humanitárnu pomoc v oblasti vzdelávania, bývania, zdravotnej starostlivosti a v ďalších humanitárnych oblastiach, ktoré pomôžu utečencom čo najbližšie k ich domovu, a aby riadne vykonávali politiky návratu; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu k migrácii založeného na ľudských právach a vyzýva EÚ, aby ďalej spolupracovala s OSN, regionálnymi organizáciami, vládami a mimovládnymi organizáciami; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali spoločný európsky azylový balík a spoločné právne predpisy v oblasti migrácie, najmä v záujme ochrany zraniteľných žiadateľov o azyl; zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných krajín a bezpečných krajín pôvodu nesmie brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl; varuje pred zneužívaním zahraničnej politiky EÚ ako „riadenia migrácie“; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli úplnú transparentnosť týkajúcu sa finančných prostriedkov, ktoré boli pridelené tretím krajinám na účely spolupráce v oblasti migrácie, a zabezpečili, aby z takejto spolupráce nemali prospech štruktúry zapojené do porušovania ľudských práv, ale aby sa táto spolupráca naopak spájala so zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách;

40.  domnieva sa, že rozvojová spolupráca a podpora ľudských práv a demokratických zásad vrátane zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných by sa mali realizovať spoločne; v tejto súvislosti pripomína, že OSN vyhlásila, že bez prístupu založeného na ľudských právach nemožno v plnej miere dosiahnuť rozvojové ciele; ďalej pripomína, že EÚ sa zaviazala podporovať partnerské krajiny a zohľadňovať pritom stav ich vývoja a pokroku v oblasti ľudských práv a demokracie;

41.  poukazuje na to, že podiel osôb vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia je u žien vyšší, a žiada Komisiu, aby v rámci svojich rozvojových politík zvýšila úsilie o vykonávanie opatrení na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

42.  pripomína, že druhé kritérium zo spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP ukladá členským štátom povinnosť preskúmať každú licenciu na vývoz zbraní so zreteľom na dodržiavanie ľudských práv v krajine určenia; v tejto súvislosti pripomína záväzok, ktorý Komisia prijala v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu v súvislosti s bezpečnostnými silami a vykonávaním politiky EÚ v oblasti ľudských práv vrátane vypracovania a vykonávania politiky náležitej starostlivosti v tejto oblasti;

43.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, ktorá by dodržiavala ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo a riešila záležitosti ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť trvá na tom, aby EÚ zakázala vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu;

44.  domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí o zlepšenie dodržiavania ľudských práv LGBTI osôb v súlade s usmerneniami EÚ o tejto otázke; požaduje úplné vykonávanie týchto usmernení, a to aj prostredníctvom školení personálu EÚ v tretích krajinách; odsudzuje skutočnosť, že v 72 krajinách je homosexualita stále trestným činom, je znepokojený tým, že v 13 z týchto krajín sa uplatňuje trest smrti, a domnieva sa, že násilné praktiky a činy násilia voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie, napríklad nútené odhalenia, zločiny z nenávisti a nenávistné prejavy online aj offline, ako aj nápravné znásilnenia, by nemali zostať nepotrestané; berie na vedomie legalizáciu manželstiev a civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia v niektorých krajinách a nabáda na ich ďalšie uznanie; odsudzuje porušovanie telesnej integrity páchané voči ženám a menšinám; vyzýva štáty, aby zakázali tieto praktiky, stíhali ich páchateľov a podporovali obete;

45.  zdôrazňuje zásadný význam boja proti všetkým formám korupcie s cieľom zaručiť právny štát, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv; dôrazne odsudzuje každý prístup tolerujúci takéto korupčné praktiky;

46.  pripomína, že korupcia predstavuje hrozbu pre rovnaké uplatňovanie ľudských práv a podkopáva demokratické procesy, akými sú zásada právneho štátu a nestranný výkon spravodlivosti; zastáva názor, že EÚ by mala zdôrazňovať význam integrity vo všetkých platformách na dialóg s tretími krajinami, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných, financií a majetku v zmysle Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC); odporúča, aby EÚ využila svoje odborné znalosti na dôslednejšiu a systematickejšiu podporu tretích krajín v ich úsilí v boji proti korupcii zriaďovaním a konsolidáciou nezávislých a účinných protikorupčných inštitúcií; vyzýva najmä Komisiu, aby vo všetkých budúcich obchodných dohodách, o ktorých bude rokovať s tretími krajinami, dohodla ustanovenia o boji proti korupcii;

47.  poukazuje na dôležité záväzky a povinnosti štátov a iných zodpovedných subjektov v oblasti zmierňovania zmeny klímy, predchádzania jej negatívnym vplyvom na ľudské práva a posilňovania súdržnosti politík v záujme zabezpečenia toho, že zmierňovanie zmeny klímy a úsilie o adaptáciu na zmenu klímy budú primerané, dostatočne ambiciózne, nediskriminačné a po každej stránke v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že podľa odhadov OSN bude do roku 2050 mnoho osôb vysídlených z environmentálnych dôvodov; zdôrazňuje prepojenie obchodných, environmentálnych a rozvojových politík a ich prípadný pozitívny a negatívny vplyv na dodržiavanie ľudských práv; víta medzinárodné odhodlanie podporovať integráciu otázok životného prostredia a prírodných katastrof a zmeny klímy s ľudskými právami;

48.  zdôrazňuje, že zaberanie pôdy sa v posledných rokoch v rozvojových krajinách výrazne rozmohlo; domnieva sa, že boj proti drancovaniu a zaberaniu zdrojov by mal byť prioritou; odsudzuje postupy, akými sú zaberanie pôdy a svojvoľné využívanie prírodných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zareagovala na množstvo nedávnych uznesení Európskeho parlamentu týkajúcich sa tejto oblasti;

49.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ľudské práva a prístup k tovaru a službám, ako je voda a sanitácia, boli zahrnuté v sociálnej, vzdelávacej, zdravotnej a bezpečnostnej politike;

50.  vyzýva medzinárodné inštitúcie, vlády štátov, MVO a jednotlivcov, aby súčinne spolupracovali v záujme vytvorenia vhodného regulačného rámca s cieľom zaistiť zaručený prístup k minimálnemu množstvu vody pre všetkých ľudí na svete; zdôrazňuje, že voda by sa nemala považovať za tovar, ale za otázku rozvoja a udržateľnosti, a že privatizácia vody neoslobodzuje štáty od ich povinností v oblasti ľudských práv; vyzýva krajiny, v ktorých je voda jednou z príčin napätia alebo konfliktu, aby spolupracovali pri spoločnom využívaní vody, a tak dosiahli obojstranne prospešnú situáciu z hľadiska udržateľnosti a mierového rozvoja regiónu;

Riešenie výziev v oblasti podpory demokracie a súvisiacich činností

51.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej aktívne podporovať demokratické a účinné inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv v ich úsilí o podporu demokratizácie; víta neoceniteľnú pomoc, ktorú organizáciám občianskej spoločnosti na celom svete poskytuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, ktorý je naďalej hlavným nástrojom EÚ na vykonávanie jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv; okrem toho víta konzistentné úsilie Európskej nadácie na podporu demokracie zamerané na podporu demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd v rámci východného a južného susedstva EÚ;

52.  pripomína, že skúsenosti a poznatky získané z prechodu k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete;

53.  v tejto súvislosti pripomína svoju výzvu určenú Komisii, aby vypracovala usmernenia EÚ na podporu demokracie;

54.  odporúča, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o rozvoj komplexnejšieho prístupu k procesu demokratizácie, v ktorom sú slobodné a spravodlivé voľby len jedným aspektom, s cieľom pozitívne prispieť k posilneniu demokratických inštitúcií a dôvery verejnosti vo volebné procesy na celom svete;

55.  víta skutočnosť, že EÚ v roku 2016 do celého sveta vyslala osem volebných pozorovateľských misií a osem misií expertov na voľby; zdôrazňuje skutočnosť, že od roku 2015 EÚ rozmiestnila 17 volebných pozorovateľských misií a 23 misií expertov na voľby; opätovne zdôrazňuje svoje pozitívne vnímanie pretrvávajúcej podpory EÚ zameranej na volebné procesy a poskytovanie volebnej pomoci, ako aj podpory domácim pozorovateľom; v tejto súvislosti víta a v plnej miere podporuje prácu skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb (DEG);

56.  pripomína význam vhodného nadviazania na správy a odporúčania volebných pozorovateľských misií ako spôsobu zvýšenia ich vplyvu a posilnenia podpory EÚ pri presadzovaní demokratických noriem v dotknutých krajinách;

57.  víta záväzok Komisie, ESVČ a členských štátov v rámci súčasného akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu pevnejšie a konzistentnejšie spolupracovať s orgánmi riadiacimi voľby, parlamentnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom prispieť k posilneniu ich postavenia, a tým k posilneniu demokratických procesov;

58.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasný politický vývoj v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách je politika rozširovania jedným z najsilnejších nástrojov na upevňovanie dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby vystupňovala svoje úsilie o podporu posilňovania demokratickej politickej kultúry, dodržiavania zásad právneho štátu, nezávislosti médií a súdnictva a boja proti korupcii v týchto krajinách; vyjadruje presvedčenie, že základom revidovanej európskej susedskej politiky by mala byť aj naďalej ochrana, aktívna podpora a presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad; zdôrazňuje skutočnosť, že ochrana, aktívna podpora a presadzovanie ľudských práv a demokracie sú v záujme partnerských krajín aj EÚ; ďalej zdôrazňuje, že je nutné, aby EÚ dodržala záväzok, ktorý dala svojim partnerom, najmä vo svojom susedstve, že podporí hospodárske, sociálne a politické reformy, bude chrániť ľudské práva a pomôže nastoliť právny štát, keďže ide o najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zaistenie stability v jej susedstve; pripomína, že Únia pre Stredozemie môže a mala by formovať politický dialóg v tejto oblasti a zasadzovať sa o silný program týkajúci sa ľudských práv a demokracie v tomto regióne; pripomína, že každá krajina, ktorej cieľom je vstup do EÚ, musí v plnej miere zaručiť dodržiavanie ľudských práv a striktne spĺňať kodanské kritériá, ktorých nesplnenie by mohlo viesť k zmrazeniu rokovaní;

59.  zdôrazňuje, že súčasťou budovania mieru je úsilie o prevenciu a obmedzovanie konfliktov a o posilňovanie odolnosti politických, sociálno-ekonomických a bezpečnostných inštitúcií, aby sa tak položili základy pre dlhodobo udržateľný mier a rozvoj; zdôrazňuje, že presadzovanie zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv má pre udržanie mieru rozhodujúci význam;

Zabezpečenie komplexného a uceleného prístupu k podpore ľudských práv a demokracie prostredníctvom politík EÚ

60.  berie na vedomie prijatie výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016; domnieva sa, že výročná správa je nevyhnutným nástrojom na preskúmanie, komunikáciu a diskusiu týkajúcu sa politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie vo svete a cenným prostriedkom, ktorý poskytuje komplexný prehľad o prioritách, úsilí a problémoch EÚ v tejto oblasti a ktorý môže poslúžiť na nájdenie ďalších spôsobov ich účinného riešenia;

61.  dôrazne pripomína svoje pozvanie pre PK/VP, aby sa zúčastnila na diskusii s poslancami EP počas dvoch plenárnych schôdzí ročne, a to raz pri príležitosti predkladania výročnej správy a raz v reakcii na svoju vlastnú správu; pripomína význam trvalého medziinštitucionálneho dialógu, najmä pokiaľ ide o prijímanie opatrení v nadväznosti na naliehavé uznesenia Európskeho parlamentu týkajúce sa ľudských práv; pripomína, že aj písomné odpovede zohrávajú dôležitú úlohu v medziinštitucionálnych vzťahoch, keďže umožňujú systematicky a dôkladne prijímať následné kroky ku všetkým bodom, ktoré uviedol Európsky parlament, a prispievajú tak k posilňovaniu účinnej koordinácie; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby dôsledne odpovedali na otázky na písomné zodpovedanie a aby sa zaoberali otázkami ľudských práv, na ktoré poukázal dialóg na najvyššej úrovni s dotknutými krajinami;

62.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za ich vyčerpávajúce správy o činnostiach, ktoré EÚ vykonala v oblasti ľudských práv a demokracie v roku 2016; domnieva sa však, že aktuálny formát výročnej správy o ľudských právach a demokracii by sa mohol zlepšiť tým, že by poskytol lepší prehľad o konkrétnom vplyve opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

63.  opakuje svoj názor, že prijatie strategického rámca EÚ a prvého akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu v roku 2012 predstavovalo pre EÚ významný míľnik v snahe o to, aby ľudské práva a demokracia boli ústrednou témou v jej vonkajších vzťahoch; víta skutočnosť, že Rada v júli 2015 prijala nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 a vykonanie preskúmania v polovici trvania v roku 2017; vyzýva PK/VP, ESVČ, Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili efektívne a súdržné vykonávanie súčasného akčného plánu, a to aj prostredníctvom skutočnej spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že členské štáty by mali podávať správy o tom, ako plán vykonávajú; osobitne upozorňuje na dôležitosť zvýšenia účinnosti a maximalizáciu miestneho vplyvu nástrojov využívaných na podporu dodržiavania ľudských práv a demokracie na celom svete;

64.  opakuje svoj názor, že pevný konsenzus a posilnená koordinácia medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, ako aj skutočná spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni sú potrebné, aby sa súdržne a dôsledne presadzoval program v oblasti ľudských práv a demokracie; rozhodne zdôrazňuje, že členské štáty by mali prevziať väčšiu zodpovednosť za vykonávanie akčného plánu a strategického rámca EÚ a používať ich ako vzor pri presadzovaní ľudských práv a demokracie na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni;

65.  uznáva zásadnú úlohu OZEÚ pre ľudské práva pána Lambrinidisa v oblasti posilňovania viditeľnosti a účinnosti EÚ pri ochrane a presadzovaní ľudských práv a demokratických zásad na celom svete a zdôrazňuje jeho úlohu pri podpore konzistentného a jednotného vykonávania politiky EÚ v oblasti ľudských práv; víta predĺženie mandátu OZEÚ do 28. februára 2019 a opakuje svoju požiadavku, aby sa tento mandát zmenil na trvalý; odporúča v tejto súvislosti, aby OZEÚ mal iniciatívnu právomoc, aby bola verejnosť o ňom lepšie informovaná a aby mal primerané personálne a finančné zdroje na využitie svojho plného potenciálu; okrem toho odporúča, aby OZEÚ zvýšil transparentnosť svojich činností, plánov, správ o pokroku a preskúmaní;

66.  konštatuje, že činnosť a vplyv OZEÚ pre ľudské práva možno posudzovať len čiastočne prostredníctvom preskúmania výročnej správy o ľudských právach, jeho účtu v sociálnych médiách a sprístupnených prejavov;

67.  plne podporuje stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktorými sa prispôsobujú opatrenia EÚ osobitnej situácii a potrebám v každej krajine; opakuje svoju požiadavku, aby poslanci EP mali prístup k obsahu stratégií; rozhodne zdôrazňuje význam zohľadnenia stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny na všetkých úrovniach tvorby politiky vo vzťahu k jednotlivým tretím krajinám; pripomína, že stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny by mali zodpovedať opatreniam EÚ, ktoré je potrebné vykonať v každej krajine v závislosti od osobitných situácií, a mali by obsahovať merateľné ukazovatele pokroku a možnosť prípadnej úpravy;

68.  víta zriadenie kontaktných miest pre otázky ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých delegáciách EÚ a misiách SBOP; pripomína svoje odporúčanie, aby PK/VP a ESVČ vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest v delegáciách, aby sa tak mohli rozvíjať, pôsobiť ako skutoční poradcovia pre ľudské práva a efektívne vykonávať svoju prácu;

69.  uznáva, že dialógy o ľudských právach s tretími krajinami môžu byť účinným nástrojom obojstrannej účasti a spolupráce, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv; víta nadviazanie dialógov o ľudských právach s čoraz väčším počtom krajín; chváli a ďalej podporuje zapojenie občianskej spoločnosti do prípravných dialógov; opakuje svoju výzvu na vytvorenie komplexného mechanizmu na monitorovanie a revíziu fungovania dialógov o ľudských právach;

70.  pripomína záväzok EÚ vytvoriť z ľudských práv a demokracie ústrednú tému svojich vzťahov s tretími krajinami; zdôrazňuje preto, že presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad, a to aj doložiek o podmienenosti týkajúcej sa ľudských práv v medzinárodných dohodách, treba podporovať prostredníctvom všetkých politík EÚ s vonkajším rozmerom, napríklad prostredníctvom politiky rozširovania a susedskej politiky, SBOP a politík v oblasti životného prostredia, rozvoja, bezpečnosti, boja proti terorizmu, obchodu, migrácie, spravodlivosti a vnútorných vecí;

71.  pripomína, že základným nástrojom SZBP sú sankcie; naliehavo vyzýva Radu, aby prijala sankcie stanovené v právnych predpisoch EÚ, ak budú považované za potrebné na dosiahnutie cieľov SZBP, najmä v záujme ochrany ľudských práv a upevnenia a podpory demokracie, pričom zaistí, aby tieto sankcie nemali dosah na civilné obyvateľstvo; žiada, aby sa tieto sankcie sústredili na vedúcich predstaviteľov, v prípade ktorých bola zistená zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, s cieľom potrestať ich za ich zločiny a porušovanie práva;

72.  berie na vedomie úsilie Komisie o splnenie svojho záväzku zahrnúť ustanovenia o ľudských právach do svojich posúdení vplyvu, pokiaľ ide o legislatívne a nelegislatívne návrhy, vykonávacie opatrenia a obchodné a investičné dohody; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila kvalitu a komplexnosť hodnotení vplyvu a aby zabezpečila systematické začleňovanie otázok týkajúcich sa ľudských práv do znenia legislatívnych a nelegislatívnych návrhov;

73.  opakuje svoju plnú podporu výraznému zapojeniu EÚ do podpory a presadzovania ľudských práv a demokratických zásad prostredníctvom spolupráce so štruktúrami OSN a s jej špecializovanými agentúrami, Radou Európy, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a s regionálnymi organizáciami, ako sú Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Zoskupenie južnej Ázie pre regionálnu spoluprácu (SSARC), Africká únia, Liga arabských štátov a ďalšie organizácie, v súlade s článkami 21 a 22 Zmluvy o EÚ;

74.  zdôrazňuje, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov stanovených v rámci nového akčného plánu musí EÚ vyčleniť dostatok zdrojov a odborných kapacít, a to tak v oblasti špecifických ľudských zdrojov v delegáciách a ústrediach, ako aj v oblasti dostupných finančných prostriedkov;

75.  okrem toho pripomína, že aktívne a dôsledné zapojenie EÚ do všetkých mechanizmov OSN pre ľudské práva, najmä tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN a UNHRC, má najvyššiu prioritu; oceňuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov o posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN; nabáda EÚ, aby zvýšila svoje úsilie o to, aby jej hlas bol vypočutý, a to aj zintenzívnením stále výraznejšieho využívania medziregionálnych iniciatív a podieľaním sa na sponzorovaní a vedení, pokiaľ ide o rezolúcie; zdôrazňuje potrebu vedúceho postavenia EÚ pri presadzovaní reformy OSN s cieľom posilniť dosah a účinnosť viacstranného systému založeného na pravidlách a zabezpečiť efektívnejšiu ochranu ľudských práv a pokrok v oblasti medzinárodného práva;

o
o   o

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 70. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.

(1) http://www.ohchr.org/Documents/ProfessionalInterest/cedaw.pdf
(2) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/167
(3) https://treaties.un.org/doc/source/docs/A_RES_45_158-E.pdf
(4) http://www.unhcr.org/3b66c2aa10
(5) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf
(6) http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/generalassembly/docs/globalcompact/A_RES_71_1.pdf
(7) https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld
(8) https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/rms/090000168008482e
(9) http://www.oecd.org/corporate/mne/oecdguidelinesformultinationalenterprises.htm
(10) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131181.pdf
(11) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf
(12) http://europa.eu/globalstrategy/sites/globalstrategy/files/regions/files/eugs_review_web_0.pdf
(13) http://europa.eu/globalstrategy/sites/globalstrategy/files/full_brochure_year_1.pdf
(14) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.
(15) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_guidelines_rights_of_child_0.pdf
(16) https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/european-consensus-on-development-final-20170626_en.pdf
(17) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_human_rights_guidelines_on_freedom_of_expression_online_and_offline_en.pdf
(18) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/137585.pdf
(19) http://www.ceceurope.org/wp-content/uploads/2015/08/CofEU_119404.pdf
(20) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/guidelines_death_penalty_st08416_en.pdf
(21) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/20120626_guidelines_en.pdf
(22) https://www.osce.org/odihr/19223?download=true
(23) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/137584.pdf
(24) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_guidelines_on_human_rights_dialogues_with_third_countries.pdf
(25) Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 12.
(26) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/16173_08_en.pdf
(27) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/10019_08_en.pdf
(28) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.
(29) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_guidelines_hrd_en.pdf
(30) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10255-2016-INIT/sk/pdf
(31) Prijaté texty, P8_TA(2017)0344.
(32) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.
(33) Prijaté texty, P8_TA(2016)0404.
(34) Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.
(35) Prijaté texty, P8_TA(2016)0300.
(36) Prijaté texty, P8_TA(2016)0020.
(37) Prijaté texty, P8_TA(2016)0066.
(38) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 69.
(39) http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session31/Documents/A_HRC_31_56_en.doc
(40) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.
(41) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.
(42) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(43) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 35.

Právne oznámenie