Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 17. mája 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2016/008 FI/Nokia Network Systems
 Výročná správa za rok 2014 o subsidiarite a proporcionalite
 Finančné technológie: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora
 Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel v Chorvátsku *
 Námietka voči delegovanému aktu: identifikácia vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami
 Geneticky modifikovaná bavlna GHB119
 Geneticky modifikovaná kukurica DAS-40278-9
 Situácia v Maďarsku
 Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2016/008 FI/Nokia Network Systems
PDF 355kWORD 50k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť – EGF/2016/008 FI/Nokia Network Systems, Fínsko) (COM(2017)0157 – C8-0131/2017 – 2017/2058(BUD))
P8_TA(2017)0209A8-0196/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0157 – C8-0131/2017),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0196/2017),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže Únia podporuje globalizáciu; keďže Únia sa stará o jednotlivcov, na ktorých sa dočasne nepriaznivo odrazili zmeny na globálnom trhu; keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu prijímateľov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Fínsko predložilo žiadosť EGF/2016/008 FI/Nokia Network Systems o finančný príspevok z fondu EGF v dôsledku prepúšťania v ekonomickom odvetví, ktoré je v rámci klasifikácie NACE Rev. 2 zaradené do divízie 26 (Výroba počítačov, elektronických a optických výrobkov), v spoločnosti Nokia Oy (Nokia Network Systems) a u jej troch dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov pôsobiacich najmä v regiónoch na úrovni NUTS 2 Helsinki-Uusimaa (Uusimaa) (FI1B), Länsi-Suomi (Pirkanmaa) (FI19) a Pohjois- ja Itä-Suomi (Pohjois-Pohjanmaa) (FI1D) a keďže sa očakáva, že na opatreniach sa zúčastní 821 z celkového počtu 945 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF;

E.  keďže žiadosť bola predložená podľa kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, podľa ktorého je potrebných aspoň 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení v referenčnom období štyroch mesiacov v členskom štáte vrátane dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Fínsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 2 641 800 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 4 403 000 EUR;

2.  berie na vedomie, že Fínsko predložilo žiadosť o finančný príspevok z EGF 22. novembra 2016 a že po tom, ako Fínsko pohotovo poskytlo dodatočné informácie, Komisia dokončila jej posúdenie 7. apríla 2017 a v ten istý deň o ňom informovala Európsky parlament;

3.  pripomína, že v odvetví výroby počítačov, elektronických a optických výrobkov bolo doteraz podaných 15 žiadostí o finančný príspevok z fondu EGF, pričom tri z nich predložilo Fínsko(4), a všetky sa týkali globalizácie; konštatuje, že štyri z 15 žiadostí sa týkali spoločností koncernu Nokia; konštatuje, že v záverečných správach k prípadom z roku 2012 sa uvádza, že 44 % pracovníkov zapojených do činností EGF bolo zamestnaných dva roky potom, čo Fínsko podalo žiadosť o príspevok z EGF, a že v správe k prípadom z roku 2013 sa uvádza, že bolo zamestnaných 65 % pracovníkov; očakáva, že Komisia do hodnotenia v polovici obdobia, ktoré má zverejniť do 30. júna 2017(5), zahrnie podrobné informácie o dlhodobej miere opätovného začlenenia prijímateľov pomoci z EGF, čo už požadoval v uznesení Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016(6);

4.  pripomína, že IKT zohrávajú vo Fínskom hospodárstve zo štrukturálneho hľadiska kľúčovú úlohu; domnieva sa, že najnovšie prepúšťanie v spoločnosti Nokia Oy odráža trend, ktorý ovplyvňuje celé fínske odvetvie technológií, v ktorom je zamestnanosť v posledných dvoch rokoch veľmi nestabilná v dôsledku vysokého tlaku na efektívnosť a zachovanie konkurencieschopnosti produktov;

5.  pripomína, že odvetvie IKT je veľmi citlivé na zmeny na svetovom trhu; konštatuje, že hospodárska súťaž v tomto odvetví je globálna, čo znamená, že všetky subjekty na trhu môžu súperiť o rovnakého zákazníka, a lokalita, v ktorej sa zamestnanci nachádzajú, a kultúrne prostredie, z ktorého pochádzajú, majú len obmedzený význam;

6.  poznamenáva, že prepúšťanie v spoločnosti Nokia Oy je súčasťou jej programu globálnej transformácie, ktorý je potrebný, aby spoločnosť mohla súťažiť s východoázijskými konkurentmi;

7.  upozorňuje, že po založení spoločného podniku so spoločnosťou Siemens v oblasti sieťových technológií spoločnosť Nokia Oy prijala niekoľko opatrení vrátane presunu zdrojov na technológie budúcnosti a znižovania počtu zamestnancov s cieľom dosiahnuť do konca roku 2018 zníženie ročných prevádzkových nákladov o 900 miliónov EUR;

8.  poznamenáva, že zamestnanci prepustení spoločnosťou Nokia Oy v roku 2016 majú vysokú (40 %) a stredne vysokú (60 %) kvalifikáciu a pracovali v oblasti programovania a dizajnu, pričom ich odborné zručnosti boli v mnohých prípadoch zastarané; poznamenáva, že 21 % cieľových prijímateľov je starších ako 54 rokov, čiže sú vo veku, kedy je mimoriadne náročné opätovne si nájsť zamestnanie na trhu práce; dodáva, že miera nezamestnanosti v dvoch z troch dotknutých regiónov je dlhodobo nad celoštátnym priemerom a miera nezamestnanosti osôb s vysokou kvalifikáciou je v týchto regiónoch celkovo vysoká, pričom situácia je obzvlášť zložitá v prípade zamestnancov starších ako 50 rokov;

9.  berie na vedomie, že Fínsko vypracovalo koordinovaný balík personalizovaných služieb na základe konzultácii so zúčastnenými stranami a Ministerstvo pre zamestnanosť a hospodárstvo zvolalo pracovnú skupinu, ktorá zahŕňa zástupcov prijímateľov, sociálnych, štátnych a regionálnych partnerov;

10.  berie na vedomie, že Fínsko plánuje sedem typov opatrení: i) odborné vedenie (koučing) a iné prípravné opatrenia, ii) služby zamestnanosti a podnikateľské služby, iii) odborná príprava, iv) granty na rozbehnutie podnikateľskej činnosti, v) odborné posúdenia, vi) dotácie na mzdy a vii) príspevky na náklady na cestu, nocľah a sťahovanie; poznamenáva, že tieto opatrenia predstavujú aktívne opatrenia na trhu práce; konštatuje, že tieto opatrenia pomôžu opätovne zamestnať prepustených pracovníkov;

11.  poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov budú tvoriť 13,34 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je výrazne pod maximálnou hodnotou 35 % uvedenou v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny prijímateľov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

12.  víta, že na informovanie fínskych uchádzačov o prácu o pracovných príležitostiach v zahraničí sa využíva služba siete EURES; konštatuje, že medzinárodné podujatia zamerané na nábor pracovníkov budú organizované na regionálnej úrovni v spolupráci s EGF a službami siete EURES; víta tieto opatrenia a skutočnosť, že fínske orgány nabádajú prepustených pracovníkov, aby v plnej miere využívali svoje právo na voľný pohyb;

13.  víta škálu školení a poradenských služieb, ktoré majú byť poskytované, ako aj podporu osôb hľadajúcich zamestnanie mimo Fínska a začínajúcich podnikov (startupov); z hľadiska veku a schopností príslušných pracovníkov považuje tieto opatrenia za obzvlášť vhodné;

14.  víta skutočnosť, že fínske orgány začali poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 2. júna 2016, teda v dostatočnom časovom predstihu pred podaním žiadosti o podporu navrhovaného koordinovaného balíka z fondu EGF;

15.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je udržateľné;

16.  víta sumu 59 000 EUR, ktorá bola vyčlenená na informácie a propagáciu, a zdôrazňuje jej význam pre motiváciu oprávnených prijímateľov k účasti na opatreniach podporovaných z EGF;

17.  konštatuje, že na kontrolu a podávanie správ sú pridelené dostatočné finančné prostriedky; konštatuje, že systematické podávanie správ o službách podporovaných z EGF zlepší náležité využívanie finančných prostriedkov; víta sumu 20 000 EUR, ktorá bola pridelená na kontrolu a podávanie správ;

18.  konštatuje, že podnik Nokia Network Systems splnil svoje zákonné povinnosti a uskutočnil konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami;

19.  zdôrazňuje, že fínske orgány potvrdzujú, že na uvedené oprávnené opatrenia sa neprijímajú finančné príspevky z iných finančných nástrojov Únie;

20.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prispôsobenou odbornou prípravou a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

21.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví; konštatuje, že Fínsko potvrdilo, že príspevok z EGF tieto opatrenia skutočne nenahradí;

22.  odporúča členským štátom, aby vyhľadávali súčinnosť s inými činnosťami financovanými z vnútroštátnych prostriedkov alebo prostriedkov EÚ a aby okrem opatrení EGF využívali aj ďalšie programy EÚ;

23.  žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu k dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

24.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

25.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti z Fínska – EGF/2016/008 FI/Nokia Network Systems

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/951.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) EGF/2007/004 FI/Perlos, EGF/2012/006 FI/Nokia Salo, EGF/2013/001 FI/Nokia.
(5) Nariadenie (EÚ) č. 1309/2013, článok 20.
(6) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014 (prijaté texty, P8_TA(2016)0361).


Výročná správa za rok 2014 o subsidiarite a proporcionalite
PDF 335kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o výročnej správe za rok 2014 o subsidiarite a proporcionalite (2015/2283(INI))
P8_TA(2017)0210A8-0114/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe právnych predpisov a na jej najnovšie znenie, ako aj na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právnych predpisov,

–   so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na praktické opatrenia dohodnuté 22. júla 2011 medzi príslušnými útvarmi Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti s vykonávaním článku 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v prípade dohôd v prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(4),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu podpísanú 5. februára 2014 medzi Európskym parlamentom a Výborom regiónov,

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2014 (COM(2015)0315),

–  so zreteľom na výročnú správu Výboru regiónov o subsidiarite za rok 2014,

–  so zreteľom na polročné správy konferencie COSAC o vývoji postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, z 19. júna 2014, 14. novembra 2014, 6. mája 2015 a 4. novembra 2015,

–  so zreteľom na články 52 a 132 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0114/2017),

A.  keďže v roku 2014 bolo Komisii doručených 21 odôvodnených stanovísk v súvislosti s 15 návrhmi Komisie; keďže celkovo bolo prijatých 506 podaní vrátane podaní v rámci politického dialógu;

B.  keďže v roku 2014 tri vnútroštátne parlamentné komory (dánsky Folketing, holandská Tweede Kamer a Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva) predložili správy s podrobnými návrhmi týkajúcimi sa možností posilnenia úlohy národných parlamentov v rozhodovacom procese;

C.  keďže v dohode o spolupráci uzavretej medzi Európskym parlamentom a Výborom regiónov a podpísanej 5. februára 2014 sa obe inštitúcie zaviazali k posilňovaniu legitimity Európskej únie;

D.  keďže 19. mája 2015 prijala Komisia balík opatrení na lepšiu reguláciu, ktoré obsahujú nové integrované usmernenia na lepšiu právnu reguláciu vrátane aktualizovaných usmernení na hodnotenie subsidiarity a proporcionality v kontexte posúdenia vplyvu nových iniciatív;

E.  keďže v roku 2014 vykonalo oddelenie Európskeho parlamentu pre hodnotenie vplyvu 31 prvotných vyhodnotení, dve podrobné vyhodnotenia a tri alternatívne alebo doplňujúce posúdenia vplyvu týkajúce sa posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, a jedno posúdenie vplyvu týkajúce sa pozmeňujúcich návrhov;

F.  keďže delegované právomoci v legislatívnych aktoch Únie sa zverujú, keď je potrebná flexibilita a efektívnosť, a nemožno ich zabezpečiť riadnym legislatívnym postupom; keďže prijímanie pravidiel, ktoré sú zásadné z hľadiska daného predmetu, je vyhradené zákonodarcom;

G.  keďže subsidiarita a proporcionalita sú rozhodujúce v kontexte spätného hodnotenia, v ktorom sa posudzuje, či opatrenia EÚ skutočne prinášajú očakávané výsledky, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť, vzájomný súlad, relevantnosť a pridanú hodnotu EÚ;

1.  víta pokračujúce zohľadňovanie zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú v súlade so zmluvami hlavnými zásadami Európskej únie, keď sa rozhoduje konať, a mali by sa považovať za neoddeliteľnú súčasť procesu tvorby politík EÚ; pripomína, že v súvislosti s akoukoľvek novou legislatívnou iniciatívou zmluva ukladá Komisii povinnosť preskúmať, či je EÚ oprávnená podniknúť opatrenia a či je toto opatrenie odôvodnené z dôvodov subsidiarity a proporcionality, a že ku každej iniciatíve je pripojená dôvodová správa, v ktorej sa okrem iného objasňuje, ako iniciatíva dodržiava tieto zásady;

2.  upozorňuje na to, že kontrola subsidiarity národnými parlamentmi členských štátov patrí medzi dôležité nástroje znižovania tzv. demokratického deficitu, ako aj spolupráce medzi európskymi a vnútroštátnymi inštitúciami; poznamenáva, že národné parlamenty hrajú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa rozhodnutia prijímali na úrovni, ktorá je čo najefektívnejšia a čo najbližšie k občanom; zdôrazňuje, že prijatie právnych aktov si vyžaduje súhlas veľkej väčšiny v Rade vrátane národných ministrov všetkých členských štátov, ktorí sa politicky zodpovedajú svojim národným parlamentom, a že je to ďalší spôsob, akým sa dá riadne dodržiavať zásada subsidiarity;

3.  konštatuje výrazné zníženie počtu odôvodnených stanovísk, ktoré národné parlamenty zaslali v roku 2014; zdôrazňuje však, že toto zníženie môže vyplývať z klesajúceho počtu legislatívnych návrhov predložených Komisiou; upozorňuje na skutočnosť, že v roku 2014 sa pri žiadnom návrhu Komisie neuplatnil postup „žltej karty“ alebo “oranžovej karty“ podľa Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality; pripomína, že postup „žltej karty“ sa v minulosti začal dvakrát (v rokoch 2012 a 2013), čo dokazuje, že systém funguje;

4.  poznamenáva, že v roku 2014 iba 15 komôr vydalo odôvodnené stanovisko a že v porovnaní s rokom 2013 ide asi o 50 % zníženie miery účasti všetkých 41 komôr;

5.  víta skutočnosť, že v roku 2014 všetky inštitúcie EÚ zohrali aktívnu úlohu pri zabezpečovaní kontroly uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality v súlade s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii; víta skutočnosť, že politický dialóg medzi Komisiou a vnútroštátnymi parlamentmi bol posilnený, a to aj prostredníctvom rôznych návštev komisárov v národných parlamentoch;

6.  konštatuje však, že väčšinu stanovísk predložených národnými parlamentmi predkladá len niekoľko národných komôr; nabáda ostatné komory, aby sa viac zapájali do európskej diskusie;

7.  poznamenáva, že niektoré národné parlamenty poukázali na to, že v niektorých legislatívnych návrhoch Komisie je odôvodnenie subsidiarity a proporcionality nedostatočné alebo dokonca chýba; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje vysvetľujúce vyhlásenia tým, že vždy poskytne podrobnú, komplexnú a skutkovo podloženú analýzu svojich návrhov z hľadiska subsidiarity a proporcionality, čo by národným parlamentom pomohlo účinnejšie preskúmať uvedené návrhy;

8.  poznamenáva, že výbor pre posudzovanie vplyvov (IAB) uviedol, že približne 32 % posúdení vplyvu, ktoré v roku 2014 preskúmal, obsahovalo neuspokojivú analýzu zásady subsidiarity alebo zásady proporcionality alebo oboch zásad; konštatuje, že táto miera je podobná ako miera v predchádzajúcich rokoch, a preto sa domnieva, že môžu byť potrebné zlepšenia;

9.  v súvislosti s uvedeným poukazuje na zásadný význam posudzovania vplyvu ako nástroja podpory pri rozhodovaní v legislatívnom procese a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba náležite zvážiť otázky týkajúce sa subsidiarity a proporcionality; víta v tomto smere balík opatrení na lepšiu právnu reguláciu, ktorý Komisia prijala 19. mája 2015 s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ lepšie slúžili záujmom občanov, čo je okrem iného reakciou na obavy, ktoré IAB vyjadril v súvislosti so subsidiaritou a s proporcionalitou; víta, že Komisia doň zahrnula dôkladnejšie vysvetlenie spôsobu, ako legislatívne návrhy spĺňajú právne povinnosti týkajúce sa subsidiarity a proporcionality, a to aj v jej analýzach vplyvu; zdôrazňuje však, že balík opatrení na lepšiu právnu reguláciu sa musí použiť na vytvorenie spoľahlivých európskych právnych predpisov týkajúcich sa záležitostí, v prípade ktorých skutočný pokrok a pridanú hodnotu možno najlepšie dosiahnuť na európskej úrovni;

10.  pripomína význam výročných správ o subsidiarite a proporcionalite, ktoré pripravila Komisia; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila podrobnejšie výročné správy o subsidiarite a proporcionalite vrátane dôkladnejšej analýzy zásady proporcionality;

11.  víta správy vypracované viacerými národnými parlamentmi, najmä dánskym Folketingom, holandskou Tweede Kamer a Snemovňou lordov Spojeného kráľovstva, pretože sú cenným prínosom k diskusii o úlohe národných parlamentov v rozhodovacom procese EÚ, a berie na vedomie návrhy obsiahnuté v týchto správach; konštatuje, že obsahujú pripomienky týkajúce sa spôsobu, ako rozšíriť rozsah pôsobnosti mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, čo naznačuje, že odôvodnené stanoviská by sa mali týkať aj súladu návrhov so zásadou proporcionality; je však presvedčený, že uskutočniteľnosť týchto návrhov si vyžaduje starostlivé posúdenie a revíziu príslušných zmlúv a protokolov, pretože nie sú zohľadnené v existujúcich zmluvách; nabáda ďalšie národné parlamenty, aby sa podelili o svoje názory na úlohu, ktorú by národné parlamenty mali hrať v rozhodovacom procese EÚ; víta účasť národných parlamentov na európskej diskusii, a nabáda ich, aby ešte užšie spolupracovali navzájom, ako aj s Európskym parlamentom;

12.  navrhuje, aby sa v prípade akéhokoľvek preskúmania zmlúv a protokolov vzťahujúcich sa k týmto zmluvám zvážilo, či by sa odôvodnené stanoviská mali obmedziť iba na skúmanie dôvodov subsidiarity, resp. či by mali zahŕňať aj posúdenie proporcionality, na vhodný počet reakcií národných parlamentov požadovaný na začatie postupu udelenia „žltej karty“ alebo „oranžovej karty“ a na určenie toho, aké by mali byť účinky, ak by sa dosiahli prahové hodnoty pre tieto postupy v súlade s článkom 7 ods. 2 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

13.  poznamenáva, že niekoľko národných parlamentov vyjadrilo v rámci Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) záujem navrhnúť zavedenie mechanizmu „zelenej karty“ ako nástroja v kontexte zlepšovania politického dialógu; domnieva sa, že by sa malo zvážiť zavedenie tohto mechanizmu „zelenej karty“, ktorý by umožnil národným parlamentom navrhnúť preskúmanie legislatívnej iniciatívy Komisiou; v tejto súvislosti navrhuje, že by sa mohlo zvážiť, aký počet národných parlamentov by bol potrebný na začatie takéhoto postupu a aké by malo dôsledky; zdôrazňuje, že prípadné zavedenie takéhoto mechanizmu by nemalo oslabiť inštitúcie EÚ a riadny legislatívny postup;

14.  berie na vedomie žiadosť viacerých národných parlamentov rozšíriť osemtýždňové obdobie, v ktorom môžu vydávať odôvodnené stanovisko podľa článku 6 Protokolu č. 2; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mohla zvážiť otázka primeraného obdobia, ktoré by národné parlamenty mali mať na vydanie odôvodneného stanoviska, ak o to požiadajú pre časové obmedzenia na základe odôvodnených objektívnych dôvodov, ako sú prírodné katastrofy a obdobia prázdnin, na ktorom sa dohodnú národné parlamenty a Komisia; domnieva sa, že toto by sa mohlo dosiahnuť politickým záväzkom dohodnutým v prvom rade medzi inštitúciami a národnými parlamentmi bez toho, aby to viedlo k omeškaniu pri prijímaní príslušných právnych predpisov; zdôrazňuje, že takéto obdobie by malo byť výsledkom spravodlivej rovnováhy medzi právom národných parlamentov vzniesť námietky z dôvodov subsidiarity a efektívnosťou, s akou by Únia mala reagovať na požiadavky občanov; v tejto súvislosti poznamenáva, že národné parlamenty majú možnosť zasiahnuť a posúdiť otázku súladu so zásadou subsidiarity predtým, ako Komisia predloží svoju legislatívnu iniciatívu, počas predkladania zelených a bielych kníh alebo ročného pracovného programu Komisie; domnieva sa, že od prijatia Lisabonskej zmluvy sa zapojenie národných parlamentov do záležitostí EÚ výrazne zvýšilo, a to aj ich pravidelným prepojením s inými národnými parlamentmi;

15.  domnieva sa, že ak sa členské štáty dohodnú na predĺžení obdobia umožňujúceho národným parlamentom vydať odôvodnené stanovisko podľa článku 6 Protokolu č. 2, malo by sa to zahrnúť do nadchádzajúcej revízie zmluvy; zdôrazňuje, že takéto predĺženie obdobia by sa následne mohlo stanoviť aj v sekundárnych právnych predpisoch;

16.  pripomína, že národné parlamenty môžu kedykoľvek vyjadrili obavy týkajúce sa subsidiarity v rámci konzultačného postupu alebo politického dialógu prostredníctvom stanoviska adresovaného Komisii;

17.  vyzýva národné parlamenty a Európsky parlament, aby navzájom účinnejšie spolupracovali, a to aj vytvorením neformálnych kontaktov medzi poslancami Európskeho parlamentu a poslancami národných parlamentov v konkrétnych politických oblastiach;

18.  domnieva sa, že je dôležité podporovať národné a regionálne parlamenty prostredníctvom nástrojov umožňujúcich výmenu informácií, ako napríklad vytvorenie IT platformy, ku ktorej môžu mať prístup občania EÚ; zdôrazňuje, že najmä vzhľadom na to, že počet odôvodnených stanovísk, ktoré predložili národné parlamenty v roku 2014, zostal nezmenený v pomere k počtu návrhov Komisie, mal by sa vytvoriť mechanizmus na zlepšenie zapojenia národných parlamentov do legislatívneho procesu EÚ, hoci právomoci každej inštitúcie a zásada subsidiarity sa musia v plnom rozsahu rešpektovať;

19.  vyzýva, aby sa na posilnenie úlohy národných parlamentov v legislatívnom procese EÚ využívala medziparlamentná spolupráca; zdôrazňuje význam lepšieho využívania medziparlamentných nástrojov dostupných národným parlamentom, ako napríklad COSAC, medziparlamentné zasadnutia konané v Európskom parlamente a Medziparlamentná konferencia pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku;

20.  domnieva sa, že je dôležité zvýšiť informovanosť národných parlamentov o ich osobitnej úlohe v európskom rozhodovacom procese a podporovať ďalšie využívanie platformy na medziparlamentnú výmenu v rámci EÚ (IPEX), ktorá uľahčuje výmenu informácií; pripomína, že verejné konzultácie pravidelne organizované Komisiou by mohli byť zdrojom informácií, ale zostávajú z veľkej časti nevyužité poslancami národných parlamentov;

21.  odporúča, aby sa ďalej využívala sieť zástupcov národných parlamentov na zvýšenie informovanosti o zásadách subsidiarity a proporcionality a na zlepšenie fungovania platformy IPEX;

22.  zastáva názor, že v súlade s článkom 7 ods. 1 Protokolu č. 2 musia všetky inštitúcie EÚ počas rozhodovacieho procesu Únie primerane zohľadňovať odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi, a v tejto súvislosti nabáda inštitúcie EÚ, aby prijali vhodné opatrenia;

23.  pripomína, že podľa zásady proporcionality zakotvenej v článku 5 Zmluvy o EÚ „neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv“; zdôrazňuje, že Súdny dvor uviedol, že zásada proporcionality „ vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie“;

24.  vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala dôkladné posúdenia proporcionality v prípade každého legislatívneho návrhu, ktoré by mali zahŕňať primeranú analýzu rôznych legislatívnych možností, ktoré má k dispozícii, a zásadné vysvetlenie environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvov, ktoré sa očakávajú podľa zvolenej alternatívy, a jej potenciálnych účinkov na konkurencieschopnosť a na MSP; domnieva sa, že tieto dôkladné posúdenia proporcionality by mali pomôcť Komisii vylúčiť alternatívy s neprimeraným vplyvom alebo tie, ktoré zbytočne zaťažujú jednotlivcov, podniky, najmä MSP, občiansku spoločnosť, zamestnancov a iné dotknuté subjekty, a mali by umožniť lepšie skúmanie návrhov, čo sa týka proporcionality; domnieva sa, že by sa mohlo zvážiť rozšírenie rozsahu odôvodnených stanovísk tak, aby zahŕňali dodržiavanie zásady proporcionality;

25.  vyzýva Komisiu, aby s pomocou národných parlamentov posúdila možnosť stanoviť nezáväzné usmernenia s cieľom uľahčiť národným parlamentom ich úlohu posudzovania súladu legislatívnych návrhov so zásadami subsidiarity a proporcionality;

26.  víta vyhlásenie sa predsedov talianskej poslaneckej snemovne, francúzskeho národného zhromaždenia, nemeckého spolkového snemu a luxemburskej poslaneckej snemovne, v ktorom sa zdôrazňuje, že „je potreba viac a nie menej Európy, aby sa dalo reagovať na výzvy, pred ktorými stojíme, a to vo vnútri i navonok“;

27.  opakuje, že už sa mohli zaviesť viaceré iniciatívy s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi európskymi inštitúciami a národnými parlamentmi a zvýšiť jej účinnosť, pričom predovšetkým:

   navrhuje, aby sa odôvodnené stanoviská národných parlamentov zasielané podľa článku 6 Protokolu č. 2 k Zmluve o EÚ a ZFEÚ bezodkladne postupovali spoluzákonodarcom;
   navrhuje, aby Komisia vypracovala usmernenia týkajúce sa odôvodnených stanovísk k otázkam subsidiarity, a to za účasti národných parlamentov a bez toho, aby sa oslabili ich právomoci;
   nabáda národné parlamenty, aby sa podelili o svoje poznámky k posúdeniam, ktoré vypracovala Komisia;

28.  domnieva sa, že Komisia, Rada a Európsky parlament by sa mali náležite zaoberať hodnoteniami dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré vypracoval Výbor regiónov, ktorý vydáva stanoviská k legislatívnym návrhom;

29.  zdôrazňuje, že právne predpisy by mali byť zrozumiteľné a jasné, čo zainteresovaným stranám umožní ľahko pochopiť ich práva a povinnosti, obsahovať vhodné požiadavky na podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie, zabraňovať neprimeraným nákladom a byť v praxi vykonateľné;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0103.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0061.
(3) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117.
(4) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87.


Finančné technológie: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora
PDF 472kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora (2016/2243(INI))
P8_TA(2017)0211A8-0176/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách(1),

–  zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o prístupe malých a stredných podnikov k financovaniu a o väčšej rozmanitosti financovania malých a stredných podnikov v rámci únie kapitálových trhov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Únia kapitálových trhov – urýchlenie reformy (COM(2016)0601),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. mája 2016 o kolektívnom financovaní v únii kapitálových trhov EÚ (SWD(2016)0154),

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009),

–  so zreteľom na správu európskych orgánov dohľadu zo 16. decembra 2016 o automatizácii finančného poradenstva,

–  so zreteľom na dokument na rokovanie európskych orgánov dohľadu z 19. decembra 2016 o využívaní veľkých dát finančnými inštitúciami (JC 2016 86),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 26. februára 2015 ku kolektívnemu financovaniu založenému na poskytovaní úverov (EBA/Op/2015/03),

–  so zreteľom na dokument na rokovanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo zo 4. mája 2016 o využívaní veľkých dát finančnými inštitúciami (EBA/DP/2016/01),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy ku kolektívnemu financovaniu založenému na poskytovaní úverov z 18. decembra 2014 (ESMA/2014/1378),

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy z 7. januára 2017 o využívaní technológie tzv. distributed ledger na trhoch s cennými papiermi,

–  so zreteľom na správu Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zo 7. septembra 2016 o rizikách a zraniteľných miestach vo finančnom systéme EÚ,

–  so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre bankovníctvo na základe údajov za tretí štvrťrok 2016,

–  so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) z marca 2016,

–  so zreteľom na piatu správu EIOPA o spotrebiteľských trendoch zo 16. decembra 2016 (EIOPA-BoS-16-239),

–  so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy za štvrtý štvrťroku 2016,

–  so zreteľom na občasník Európskej centrálnej banky č. 172 z apríla 2016 s názvom Technológie distribuovaných záznamov o transakciách (Distributed Ledger Technologies – DLT) s cennými papiermi po ich zobchodovaní: Revolúcia či evolúcia?,

–  so zreteľom na dokument Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru (CPMI) z februára 2017 s názvom Technológie distribuovaných záznamov o transakciách v platobných systémoch, systémoch zúčtovania a vyrovnania: Analytický rámec,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0176/2017),

A.  keďže finančné technológie by sa mali chápať ako financovanie poskytované alebo podporované novými technológiami, ktoré majú vplyv na celý finančný sektor vo všetkých jeho prvkoch od bankovníctva až po poisťovníctvo, dôchodkové fondy, investičné poradenstvo, platobné služby a trhové infraštruktúry;

B.  keďže finančné služby sa vždy opierali o technológie a inovácie v súlade s technologickým vývojom;

C.  keďže každý subjekt môže patriť do odvetvia finančných technológií, a to bez ohľadu na právnu formu; keďže hodnotový reťazec v oblasti finančných služieb v čoraz väčšej miere zahŕňa alternatívnych aktérov, ako napríklad začínajúce spoločnosti alebo technologických gigantov; keďže tento pojem teda zahŕňa širokú škálu podnikov a služieb, ktoré sa vo veľkej miere líšia jedna od druhej, predstavujú rôzne výzvy a regulačný prístup, ktorý musí líšiť;

D.  keďže široké spektrum noviniek v odvetví finančných technológií vychádza z nových technológií, ako sú aplikácie využívajúce technológiu distribuovaných záznamov o transakciách (DLT), inovatívne platby, automatizované poradenstvo (tzv. robo-advice), veľké dáta, cloud computing, inovatívne riešenia v oblasti identifikácie klientov/onboardingu, platformy kolektívneho financovania a mnohé iné;

E.  keďže investície do aplikácií finančných technológií predstavujú miliardy eur a každoročne narastajú;

F.  keďže uplatňovanie technológií sa vyvíja rôznym tempom, pričom rozsah a dôsledky ich vývoja ostávajú neisté, ale majú potenciál veľmi podstatným spôsobom transformovať finančný sektor; keďže niektoré aplikácie finančných technológií sa môžu jedného dňa stať systémovo významné;

G.  keďže vývoj finančných technológií by mal prispievať k rozvoju a konkurencieschopnosti európskeho finančného systému a hospodárstva vrátane dobrých životných podmienok európskych občanov a zároveň posilňovať finančnú stabilitu a udržiavať najvyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa;

H.  keďže finančné technológie môžu vytvárať značné výhody, ako napríklad rýchlejšie, lacnejšie, lepšie navrhnuté, inkluzívnejšie, odolnejšie a transparentnejšie a lepšie finančné služby pre spotrebiteľov a podniky, a môžu tiež vytvárať mnoho nových podnikateľských príležitostí pre európskych podnikateľov; keďže v oblasti retailových finančných služieb sú skúsenosti spotrebiteľov hnacou silou pre účastníkov trhu; keďže pokrok a inovácie v odvetví finančných služieb by nemali vylučovať hotovosť ako platobný prostriedok;

I.  keďže vývoj nových finančných služieb a digitalizácia existujúcich služieb sa zmenia dynamiku trhu odvetvia finančných služieb zavedením nových foriem hospodárskej súťaže, inovácie, partnerstiev a outsourcingu aktérov a medzi aktérmi;

J.  keďže podpora spravodlivej hospodárskej súťaže, neutralizácia hospodárskych rent, keď tieto existujú, a vytvorenie rovnakých podmienok pre finančné služby v EÚ je predpokladom posilnenia finančných technológií v Európe a zabezpečovania spolupráce medzi všetkými aktérmi;

K.  keďže ekonomický výskum ukázal, že nákladová efektívnosť finančného systému môže viesť k nižším cenám pre spotrebiteľov retailových finančných produktov a služieb; keďže finančné technológie môžu prispievať k tomuto poklesu cien;

L.  keďže riešenia založené na finančných technológiách môžu najmä pre MSP zvýšiť prístup ku kapitálu, a to prostredníctvom cezhraničných finančných služieb, alternatívnych pôžičiek a investičných kanálov, ako sú napríklad kolektívne financovanie a úvery medzi partnermi, čím sa posilní únia kapitálových trhov;

M.  rozvoj finančných technológií môže tiež uľahčiť cezhraničné finančné toky a integráciu kapitálových trhov v Európe, a tým stimulovať cezhraničné podnikanie, čím sa umožní dokončenie únie kapitálových trhov;

N.  keďže rozvoj v oblasti finančných technológií, najmä v oblasti riešení domácich a cezhraničných platieb, môže tiež podporovať neustály rozvoj jednotného trhu s tovarom a službami a uľahčovať dosiahnutie cieľov skupiny G20 a G8 „ciele 5x5“ zníženia nákladov na remitencie;

O.  keďže finančné technológie môžu prostredníctvom sprístupňovania špecifických finančných služieb pre tých, ktorí k nim predtým nemali prístup, slúžiť ako účinný nástroj pre finančnú inklúziu, a tak učiniť rast inkluzívnejším; keďže riešenie problémov finančného vzdelávania a digitálnych zručností európskych občanov je potrebné na to, aby finančné technológie priniesli skutočné finančné začlenenie;

P.  keďže právne predpisy, regulácia a dohľad musia prijímať na inovácie a nájsť správnu rovnováhu medzi stimulmi na ochranu inovatívnych spotrebiteľov a investorov a finančnou stabilitou; keďže finančné technológie si vyžadujú vyváženejší prístup medzi „reguláciou inštitúcie“ a „reguláciou činnosti“; keďže zložitý vzťah medzi finančnými technológiami a súčasným nariadením môže viesť k nesúladu, keď sú spoločnosti a poskytovatelia služieb regulovaní rozdielne, hoci vykonávajú v podstate zhodné činnosti, a keď sú niektoré činnosti nedostatočne zachytené vo vymedzení a/alebo rozsahu činnosti v súčasnom nariadení; keďže súčasný európsky rámec ochrany spotrebiteľov a investorov v oblasti finančných služieb sa primerane nezaoberá všetkými finančnými službami;

Q.  keďže európske orgány dohľadu (ESA) začali identifikovať možné riziká a prínosy inovačných finančných technológií; keďže príslušné vnútroštátne orgány monitorujú tento technologický vývoj a predložili rôzne prístupy; keďže rozvoj ekosystému finančných technológií v Európe brzdia rozdielne právne predpisy v jednotlivých členských štátoch a nedostatok spolupráce naprieč trhmi; domnieva sa, že rozhodujúce opatrenia na úrovni EÚ s cieľom podporovať spoločný prístup k finančných technológiám sú dôležité pre rozvoj silného ekosystému finančných technológií v Európe;

R.  keďže finančné technológie môžu prispievať k znižovaniu rizika vo finančnom systéme decentralizáciou a dekoncentráciou rizík, rýchlejším zúčtovaním a vyrovnávaním hotovostných platieb a obchodov s cennými papiermi a lepšou správou kolaterálu a optimalizáciou kapitálu;

S.  keďže od finančných technológií možno očakávať, že niektoré z ich najvýznamnejších vplyvov budú v poobchodnom hodnotovom reťazci, ktorý zahŕňa služby ako služby zúčtovanie, vyrovnanie, úschovu aktív a podávanie regulačných správ, v ktorom by technológie, akými sú napríklad DLT, mohli zmeniť celý sektor; keďže v rámci tohto hodnotového reťazca by sa niektorí sprostredkovatelia, ako napríklad správcovia, centrálne protistrany (CCP) a centrálne depozitáre cenných papierov, v dlhodobom horizonte mohli stať nadbytočnými, zatiaľ čo niektoré iné funkcie budú stále musieť vykonávať nezávislé, regulované subjekty;

T.  keďže regulačné technológie (RegTech) môžu znamenať značný prínos pre finančné inštitúcie a orgány dohľadu tým, že umožňujú využitie nových technológií na riešenie regulačných požiadaviek a požiadaviek na dodržiavanie súladu transparentnejšie a účinnejšie v reálnom čase;

U.  keďže poisťovnícke technológie (InsurTech) predstavujú poistenie, ktoré je sprostredkované alebo poskytované prostredníctvom nových technológií, napríklad prostredníctvom automatizovaného poradenstva, posúdenia rizika a využitia veľkých dát, ale aj prostredníctvom poistenia pred novými hrozbami, ako napríklad poistenie proti kybernetickým útokom;

V.  keďže lepší prístup k financovaniu pre spoločnosti pracujúce v oblasti produktov a služieb finančných technológií a pre inovatívnych obchodných partnerov, ktorí im poskytujú technologický materiál, ktorý potrebujú na poskytovanie týchto produktov a služieb, je naliehavo potrebný na posilnenie finančných inovácií v Európe, najmä pre začínajúce podniky s cieľom stať sa rozširujúcimi sa podnikmi; keďže v tejto súvislosti dostupnosť rizikového kapitálu ako zdroja financovania a prítomnosti silného odvetvia technológií sú kľúčovými faktormi pre podporu dynamického prostredia finančných technológií v Európe;

W.  keďže kybernetické útoky predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre všetku digitálnu infraštruktúru, a teda aj finančnú infraštruktúru; keďže riziko útoku na finančný sektor je trojnásobne vyššie v porovnaní s inými sektormi; keďže bezpečnosť, spoľahlivosť a kontinuita poskytovania jeho služieb sú nevyhnutné na zabezpečenie dôvery verejnosti v toto odvetvie; keďže jeho spotrebitelia sú tiež veľmi zraniteľní voči podobným útokom alebo krádeži identity;

X.  keďže pripojené zariadenia sú neoddeliteľnou súčasťou služieb finančných technológií; keďže internet vecí (IoT) je obzvlášť zraniteľný kybernetickými útokmi, a preto predstavuje osobitnú výzvu pre kybernetickú bezpečnosť; keďže prepojený systém je bezpečný len natoľko, ako jeho najslabší článok;

Y.  keďže s príchod finančných technológií, spotrebitelia a investori musia mať možnosť naďalej sa spoliehať na vysoké normy ochrany spotrebiteľa a investorov, ochrany údajov a práv na súkromie a právnej zodpovednosti poskytovateľov finančných služieb;

Z.  keďže, na uľahčenie finančných technológií je dôležité vytvoriť súdržný a podporný regulačný rámec a konkurenčné prostredie, ktoré umožnia finančným technológiám rozvíjať sa a využívať rôzne inovačné nástroje na zabezpečenie šifrovania elektronickej identifikácie a autentifikácie jednoduchým rozhraním;

AA.  keďže automatizáciu vo finančnom sektore, ako aj v iných odvetviach, môžu narušiť existujúce modely zamestnanosti; keďže zlepšovanie a rozvoj zručností, odborná príprava a rekvalifikácia budú musieť byť jadrom každej európskej stratégie v oblasti finančných technológií;

AB.  keďže sieťové účinky na štruktúru trhu v mnohých oblastiach digitálneho hospodárstva sú zamerané na malý počet účastníkov trhu, čo prináša výzvy v oblasti práva hospodárskej súťaže a protimonopolného práva;

Vymedzenie rámca EÚ pre finančné technológie

1.  víta nový vývoj v oblasti finančných technológií a vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný akčný plán finančných technológií v rámci svojich stratégií únie kapitálových trhov (CMU) a jednotného digitálneho trhu (DSM), ktorý môže celkovo prispieť k dosiahnutiu efektívneho a konkurencieschopného, pevnejšieho a integrovanejšieho a stabilnejšieho a udržateľnejšieho európskeho finančného systému, zabezpečiť dlhodobý úžitok reálnemu hospodárstvu a riešiť potreby ochrany spotrebiteľov a investorov a právnej istoty;

2.  víta nedávne vytvorenie pracovnej skupiny pre finančné technológie s úlohou posúdiť inovácie v tejto oblasti a zároveň vypracovať stratégie na čelenie prípadným výzvam finančných technológií, ako aj začať verejnú konzultáciu o finančných technológiách zo strany Komisie; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament zapojila do práce pracovnej skupiny pre finančné technológie; zastáva názor, že tieto iniciatívy, ktoré Komisia nedávno prijala, sú zásadnými krokmi na vypracovanie komplexnej stratégie Komisie pre digitálne technológie a na zníženie regulačnej neistoty v oblasti finančných technológií;

3.  domnieva sa, že finančného technológie môžu prispieť k úspechu iniciatív CMU, napríklad rozšírením možností financovania v EÚ, a povzbudzuje Komisiu, aby využila výhody finančných technológií pri napredovaní v CMU;

4.  žiada Komisiu, aby zaviedla primeraný, medziodvetvový a holistický prístup k svojej práci v oblasti finančných technológií, poučila sa z toho, čo sa dosiahlo v iných jurisdikciách, a prispôsobila sa rozmanitosti použitých aktérov a obchodných modelov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby konala ako prvá s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre rast európskych uzlov a firiem v oblasti finančných technológií;

5.  zdôrazňuje, že právne predpisy v oblasti finančných služieb tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnych úrovniach, by sa mali podľa potreby revidovať a mali by byť dostatočne priaznivé pre inovácie, aby sa dosiahli a zachovali rovnaké podmienky medzi subjektmi; odporúča najmä, aby sa v súlade so zásadou inovácie riadne posúdil potenciálny vplyv právnych predpisov na oblasť inovácií ako súčasť hodnotenia vplyvu, čo by malo viesť k tomu, aby tento vývoj poskytoval v plnom rozsahu „značné hospodárske a spoločenské prínosy“;

6.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a zároveň uľahčiť prístupu pre nových účastníkov trhu a predchádzať regulačnej arbitráži medzi členskými štátmi a právnymi postaveniami, by právne predpisy a dohľad v oblasti finančných technológií mali vychádzať z týchto zásad:

   a) rovnaké služby a rovnaké riziko: uplatňovanie rovnakých pravidiel bez ohľadu na typ príslušného právneho subjektu alebo jeho sídla v Únii;
   b) technologická neutralita;
   c) prístup založený na posúdení rizík, pričom sa zohľadní proporcionálnosť legislatívnych opatrení a opatrení v oblasti dohľadu rizikám a závažnosti rizík;

7.  odporúča, aby príslušné orgány umožňovali novým, ako aj existujúcim účastníkom trhu kontrolované experimentovanie s novými technológiami a podnecovali ich k tomu; konštatuje, že takéto kontrolované prostredie na experimentovanie môže mať podobu regulačného pieskoviska pre služby digitálnych technológií s potenciálnymi prínosmi pre spoločnosť, ktoré by spájalo široké spektrum účastníkov trhu a ktoré už úspešne jestvuje v niekoľkých členských štátoch; poukazuje na to, že proaktívne a prezieravé zapojenie orgánov do dialógu s účastníkmi trhu a všetkými ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami a orgánmi dohľadu a regulačnými orgánmi je potrebné a môže pomôcť vyvinúť nové technologické odborné znalosti; vyzýva príslušné orgány, aby zvážili vypracovanie nástrojov finančného a/alebo prevádzkového záťažového testovania aplikácií finančných technológií, ak môžu spôsobiť systémové riziká, ktoré by dopĺňali prácu ESRB;

8.  zdôrazňuje, že niektoré centrálne banky už experimentujú s digitálnou menou centrálnych bán, ak aj s ďalšími novými technológiami; vyzýva príslušné orgány v Európe, aby posúdili vplyv potenciálnych rizík a prínosov digitálnej meny centrálnych bánk na základe distribuovanej účtovnej knihy a súvisiacich požiadaviek potrebných z hľadiska ochrany spotrebiteľa a transparentnosti; nabáda ich tiež, aby experimentovali, aby sa udržal krok s vývojom trhu;

9.  zdôrazňuje význam toho, aby regulátori a orgány dohľadu získali dostatočné odborné znalosti, aby mohli primerane kontrolovať čoraz zložitejšie služby v oblasti finančných technológií; zdôrazňuje, že vďaka tejto nepretržitej kontrole budú regulačné orgány schopné odhaľovať a predvídať osobitné riziká v súvislosti s rôznymi technológiami, ako aj okamžite zakročiť, a mať jasný program, ak bude potrebný;

10.  zdôrazňuje preto význam jednotného kontaktného miesta pre poskytovateľov služieb a používateľov finančných technológií v rámci regulačných a dozorných orgánov; uznáva potrebu odstrániť izoláciu dohľadu naprieč sektormi, a odporúča úzku spoluprácu orgánov dohľadu nad finančným sektorom s inými príslušnými vnútroštátnymi a európskymi orgánmi, ktoré majú požadované technologické odborné znalosti;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali a podporovali viac výskumných projektov týkajúcich sa finančných technológií;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť finančné inovácie v Európe; vyzýva na uľahčenie prístupu k financiám pre inovačné poskytovateľov finančných služieb a inovatívne podniky, ktoré im poskytli materiál potrebný na poskytovanie týchto služieb;

13.  zdôrazňuje, že podniky v oblasti finančných technológií pozitívne prispievajú k rozvoju finančného sprostredkovania, ale zároveň so sebou prinášajú nové riziká súvisiace s finančnou stabilitou; konštatuje, že regulačné a dozorné orgány získavajú zo súvah zavedených finančných inštitúcií veľké množstvo informácií súvisiacich s vykonávaním mnohých regulačných rámcov, ako sú kapitálové požiadavky, ukazovateľ pákového efektu, pomer likvidity a iné, zatiaľ čo v prípade nebankových subjektov poskytujúcich úvery, ako sú skupinové financovanie a priame financovanie, je ťažké získať z ich súvah dostatočné informácie o finančných sprostredkovateľských činnostiach; preto naliehavo žiada regulačné a dozorné orgány, aby zvážili, akým spôsobom by mohli získať vhodné informácie o dohľade na zachovanie finančnej stability a v prípade potreby ukladať regulačné obmedzenia na ich súvahy s cieľom dosiahnuť a zachovať finančnú stabilitu;

14.  zdôrazňuje, že regulačné technológie majú potenciál zlepšiť súlad postupov, najmä kvalitu a včasnosť informácií o dohľade, tým, že sa tieto zjednodušia a zvýši sa ich nákladová efektívnosť; vyzýva orgány, aby objasnili právne podmienky, za ktorých sa subjektu dohľadu umožňuje zadávať činnosti v oblasti dodržiavania predpisov tretím stranám, a súčasne aby zaistili zavedenie vhodných mechanizmov dohľadu nad tretími stranami a že právnu zodpovednosť za súlad bude naďalej niesť tento subjekt; vyzýva príslušné orgány, najmä Komisiu, vzhľadom na jej činnosť súvisiacu s európskym poobchodným fórom, aby zaujali proaktívny prístup v snahe pochopiť prekážky používania nových riešení finančných a regulačných technológií vo fáze pred obchodovaním a po skončení obchodovania, na ktoré sa vzťahuje smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), nariadenie o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) a nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSDR) a aby tam, kde neexistujú žiadne prekážky, objasnila právo subjektov na využívanie takýchto riešení na plnenie svojich povinností podľa týchto právnych predpisov;

15.  pripomína, že inovačné finančné služby by mali byť dostupné v celej EÚ, a preto by sa nemalo neprimerane obmedzovať ich cezhraničné poskytovanie v rámci Únie; vyzýva Komisiu a ESA, aby monitorovali prekrývanie nariadení a zamedzovali ho, nové prekážky vstupu na trh a vnútroštátne prekážky pre tieto služby; vyzýva Komisiu, aby zabránila vzniku prekážok medzi členskými štátmi z dôvodu nezrovnalostí medzi vnútroštátnymi režimami a podporovala osvedčené postupy v regulačných prístupoch členských štátov; vyzýva Komisiu a ESA, aby podľa potreby uplatňovali režimy povolení pre poskytovateľov nových finančných služieb ponúkaných v celej Únii; podporuje snahu Komisie zaoberať sa tým, ako EÚ môže pomôcť zlepšiť výber, transparentnosť a hospodársku súťaž v oblasti retailových finančných služieb v prospech európskych spotrebiteľov, a zdôrazňuje, že tento cieľ by mal byť doplnkom k cieľu zlepšovania efektívnosti finančného systému;

16.  víta skutočnosť, že v celej EÚ sa objavil dynamický súbor komunít finančných technológií; vyzýva Komisiu a súvisiace orgány správy hospodárskych záležitostí EÚ, aby úzko spolupracovali s uzlami finančných technológií a zlepšovali inteligentné podnikanie týchto spoločenstiev a ich úsilia, a to podnecovaním a financovaním inovácií a osvojením si ich ako zdroja budúcej konkurenčnej výhody EÚ vo finančnom sektore;

17.  konštatuje, že začínajúce podniky finančných technológií sú obzvlášť zraniteľné voči zneužívateľom patentov, t. j. voči subjektom, ktoré nakupujú patenty s úmyslom ich uplatnenia voči podnikom, ktoré už využívajú technologické práva prostredníctvom hrozieb žalobou za porušovanie patentových práv; vyzýva Komisiu, aby túto situáciu analyzovala a navrhla opatrenia na boj proti zneužívateľom patentov v oblasti finančných technológií;

18.  zdôrazňuje potenciálnu úlohu finančných technológií pre digitalizáciu verejných služieb, čím sa prispeje k ich väčšej účinnosti, napríklad v oblasti výberu dane a predchádzania daňovým podvodom;

19.  zdôrazňuje, že vzhľadom na sieťové účinky je štruktúra trhu v mnohých oblastiach digitálneho hospodárstva zameraná na malý počet účastníkov trhu, čo prináša výzvy v oblasti práva hospodárskej súťaže a protimonopolného práva; vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila vhodnosť regulačného rámca pre hospodársku súťaž na riešenie výziev digitálneho hospodárstva vo všeobecnosti, a najmä na oblasť finančných technológií;

20.  poukazuje na to, že existuje priestor na ďalšie zlepšovanie prostriedkov, ktoré možno používať na cezhraničné platby; podporuje rozvoj takýchto platobných prostriedkov v rámci Európy a vyjadruje poľutovanie nad vysokým stupňom fragmentácie trhu v oblasti elektronického bankovníctva v EÚ a nad neexistenciou systému kreditných alebo debetných kariet, ktorý by bol vo vlastníctve európskych subjektov a fungoval na úrovni celej EÚ; vyjadruje presvedčenie, že tento systém má rozhodujúci význam pre riadne fungovanie únie kapitálových trhov a je rozhodujúcou súčasťou jednotného digitálneho trhu, pretože podporuje európsky elektronický obchod a cezhraničnú hospodársku súťaž vo finančných službách; vyzýva Komisiu, aby určila, aké kroky treba podniknúť na vytvorenie priaznivého prostredia na rozvoj tohto systému; uznáva, že v záujme hospodárskej súťaže je potrebné, aby takýto systém koexistoval a v prípade potreby spolupôsobil s inými inovatívnymi spôsobmi platby;

21.  zdôrazňuje, že spotrebitelia sú hnacou silou rastu finančných technológií; zdôrazňuje, že cieľom akýchkoľvek budúcich legislatívnych zmien by mala byť podpora spotrebiteľov pri tejto transformácii;

Údaje

22.  pripomína, že zhromažďovanie a analýza údajov sú pre finančné technológie kľúčové, a preto zdôrazňuje potrebu súdržného a technologicky neutrálneho uplatňovania existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa údajov vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov (VNOÚ), revidovanej smernice o platobných službách (PSD2), nariadenia o elektronickej identifikácii a autentifikácii v službách (eIDAS), štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD4) a smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS); zdôrazňuje, že na to, aby sa mohlo rozšíriť inovatívne financovanie v Európe, je potrebné zabezpečiť voľný tok údajov v rámci Únie; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa v kontexte poskytovania finančných služieb používali iba objektívne a relevantné údaje; víta verejnú konzultáciu Komisie z 10. januára 2017 o dátovom hospodárstve (COM(2017)0009), ktorá by mala poskytnúť dôkazy a zistiť, či jestvujú prekážky voľného toku údajov v rámci Únie;

23.  zdôrazňuje potrebu stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa vlastníctva údajov, prístupu k nim a ich prenosu; zdôrazňuje, že zariadenia alebo procesy založené na vznikajúcich technológiách, ako je napríklad strojové učenie, spôsobujú zvýšenie množstva údajov; zdôrazňuje, že vo VNOÚ sa stanovuje jasný právny rámec pre ochranu osobných údajov, ale že je potrebná väčšia právna istota, pokiaľ ide o iné kategórie údajov; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa malo jasne rozlišovať medzi nespracovanými údajmi a údajmi vyplývajúcimi z ďalšieho spracovania;

24.  zdôrazňuje, že otvorené bankovníctvo a spoločné využívanie údajov prispievajú k zabezpečovaniu toho, aby všetky obchodné modely finančných technológií mohli spoločne rásť v prospech spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje nedávne úspechy PSD2, pokiaľ ide o iniciovanie platieb a prístup k údajom o účtoch;

25.  zdôrazňuje prínos, ktorý môže mať cloud computing pre spotrebiteľov a poskytovateľov finančných služieb z hľadiska nákladovej efektívnosti, zníženia času potrebného na uvedenie na trh a lepšieho využívania zdrojov v oblasti IKT; konštatuje, že neexistujú jasné a komplexné európske pravidlá pre externé ukladanie údajov do cloudu, pokiaľ ide o finančný sektor; zdôrazňuje potrebu vypracovania takýchto usmernení a spoločného prístupu k využívaniu cloud computingu vo vnútroštátnych príslušných orgánoch (VPO); zdôrazňuje, že takéto pravidlá alebo usmernenia sú potrebné na zabezpečenie prispôsobivosti a rýchlosti prijímania cloud computingu; zdôrazňuje, že súčasťou týchto usmernení by mali byť prísne normy v oblasti ochrany údajov a ochrany spotrebiteľa; vyzýva Komisiu a ESA, aby v tejto súvislosti preskúmali rôzne možnosti, ako napríklad vopred schválené zmluvy medzi poskytovateľmi cloudových služieb a finančnými inštitúciami;

26.  poukazuje na potrebu vytvoriť väčšiu informovanosť spotrebiteľov, pokiaľ ide o hodnotu ich osobných údajov; konštatuje, že spotrebitelia môžu uzatvárať zmluvy s cieľom podeliť sa o digitálny obsah výmenou za zaplatenie poplatku; zdôrazňuje, že to môže byť hospodárskym prínosom, ale môže sa to využiť aj diskriminačným spôsobom; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia európskej stratégie spoločného využívania údajov s cieľom umožniť spotrebiteľom kontrolu nad svojimi údajmi; domnieva sa, že jasný prístup zameraný na spotrebiteľa zvýši dôveru v služby založené na cloude a bude stimulovať nové inovačné služby ponúkané zo strany rôznych aktérov vo finančnom hodnotovom reťazci, napr. využitím rozhraní na programovanie aplikácií (API) alebo uľahčovaním priameho prístupu k údajom pre elektronické platobné služby; žiada Komisiu, aby preskúmala budúci potenciál systémov správy osobných údajov (Personal Information Management Systems - PIMS) ako technického nástroja pre spotrebiteľov na správu osobných údajov;

27.  pripomína, v kontexte zvýšeného využívania údajov o zákazníkoch alebo veľkých dát zo strany finančných inštitúcií, ustanovenia VNOÚ, ktorý priznáva dotknutej osobe právo získať vysvetlenie rozhodnutia dosiahnutého automatizovaným spracovaním a napadnúť toto rozhodnutie(4); zdôrazňuje, že treba zaručiť, aby sa nesprávne údaje mohli meniť a aby sa používali iba overiteľné a relevantné údaje; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zvýšili úsilie na zaručenie presadzovania týchto práv; domnieva sa, že súhlas na použitie osobných údajov musí byť dynamický a dotknuté osoby musia mať možnosť upraviť a prispôsobiť svoj súhlas;

28.  konštatuje, že zvýšené používanie údajov o zákazníkoch alebo veľkých dát zo strany finančných inštitúcií môže priniesť spotrebiteľom výhody, ako napríklad rozvoj prispôsobenejších, segmentovaných a lacnejších ponúk na základe efektívnejšieho rozdelenie rizika a kapitálu; berie na druhej strane na vedomie rozvoj dynamického určovania cien a jeho potenciál viesť k opačnému výsledku, ktorý by mohol mať nepriaznivý vplyv na porovnateľnosť ponúk a efektívnu hospodársku súťaž a na spoločné znášanie a rozdelenie rizika, napríklad v sektore poisťovníctva;

29.  berie na vedomie čoraz častejšie kombinovanie osobných údajov a algoritmov s cieľom poskytovať služby, ako napríklad automatizované poradenstvo; zdôrazňuje potenciál zvýšenia efektívnosti, ktorý prináša automatizované poradenstvo, ako aj jeho pozitívne účinky na finančné začleňovanie; zdôrazňuje, že chyby alebo odchýlky v algoritmoch alebo podkladových údajoch môžu spôsobiť systémové riziko a poškodiť spotrebiteľov, napríklad prostredníctvom prehlbovania vylúčenia; žiada Komisiu a ESA, aby monitorovali tieto riziká s cieľom zabezpečiť, aby automatizácia finančného poradenstva mohla skutočne vytvoriť lepšie, transparentnejšie, dostupnejšie a nákladovo efektívnejšie poradenstvo, a aby sa zaoberali narastajúcimi ťažkosťami pri zisťovaní zodpovednosti za škody spôsobené takýmito rizikami v súčasnom rámci právnej zodpovednosti za používanie údajov; zdôrazňuje, že na automatizované poradenstvo i na osobné poradenstvo by sa mali uplatňovať rovnaké požiadavky na ochranu spotrebiteľa;

Kybernetická bezpečnosť a riziká v oblasti IKT

30.  zdôrazňuje potrebu komplexného zabezpečenia v rámci celého hodnotového reťazca v oblasti finančných služieb; poukazuje na rozsiahle a rôznorodé riziká, ktoré predstavujú kybernetické útoky zamerané na infraštruktúru našich finančných trhov, internet vecí, meny a údaje; vyzýva Komisiu, aby kybernetickú bezpečnosť urobila prvoradou prioritou v akčnom pláne pre finančné technológie, a vyzýva európske orgány dohľadu a ECB, aby v rámci svojej úlohy bankového dohľadu kybernetickú bezpečnosť urobili kľúčovým prvkom svojich regulačných a dozorných programov;

31.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi pravidelne preskúmavali existujúce operačné normy týkajúce sa rizík IKT finančných inštitúcií; okrem toho, vzhľadom na odlišné úrovne ochrany v rámci stratégií kybernetickej bezpečnosti členských štátov, požaduje usmernenia európskych orgánov dohľadu týkajúce sa dohľadu nad týmito rizikami; zdôrazňuje význam technického know-how v európskych orgánoch dohľadu, aby sa im umožnilo plniť ich úlohy; nabáda na ďalší výskum v tejto oblasti;

32.  zdôrazňuje potrebu výmeny informácií a osvedčených postupov medzi orgánmi dohľadu, ako aj medzi regulačnými orgánmi a vládami na ich príslušných úrovniach, medzi výskumnými pracovníkmi a účastníkmi trhu a medzi samotnými účastníkmi trhu; vyzýva Komisiu, členské štáty, účastníkov trhu a Agentúre Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), aby preskúmali potenciál transparentnosti a výmeny informácií ako nástroja na boj proti kybernetickým útokom; navrhuje preskúmať možné prínosy jednotného kontaktného miesta pre účastníkov trhu v tejto oblasti, ako aj zvážiť koordinovanejší prístup v oblasti vyšetrovania počítačovej kriminality v oblasti finančných služieb, vzhľadom na ich čoraz častejší cezhraničný charakter;

33.  zdôrazňuje, že nariadenie o poskytovaní infraštruktúry finančných služieb musí umožňovať primerané systémy stimulovania pre poskytovateľov, aby zodpovedajúcim spôsobom investovali do kybernetickej bezpečnosti;

34.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili včasnú transpozíciu smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov (NIS); víta nové verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré nedávno začala Komisia s účasťou príslušného odvetvia; žiada Komisiu, aby vypracovala súbor nových a konkrétnych iniciatív na posilnenie odolnosti podnikov v sektore finančných technológií, najmä MSP a začínajúcich podnikov, proti kybernetickým útokom;

35.  konštatuje, že dôvera verejnosti v príslušné technológie je životne dôležitá pre budúci rast finančných technológií, a poukazuje na potrebu lepšieho vzdelávania a informovanosti o pozitívnom vplyve finančných technológií na každodenné činnosti, ale o rizikách týkajúcich sa sieťovej a informačnej bezpečnosti pre občanov a podniky, najmä MSP;

36.  víta pokračujúce úsilie v oblasti normalizácie, ktoré zvýši bezpečnosť pripojených zariadení; zdôrazňuje však, že bezpečnosť musí byť poskytnutá nad minimálnu úroveň normalizácie, najmä preto, že jednotné normalizované bezpečnostné opatrenia zvyšujú riziko veľkého narušenia bezpečnosti z dôvodu možného dominového efektu; dôrazne nabáda spoločnosti, aby rozvíjali heterogénne vlastné riešenia na zabezpečenie svojich zariadení a činnosti;

Blockchains

37.  zdôrazňuje potenciál aplikácií technológie blockchain pre prevody cenných papierov a hotovosti, ako aj na uľahčovanie „inteligentných zmlúv“, ktoré otvárajú širokú škálu možností pre obe strany finančných zmlúv, najmä pre financovanie obchodu a obchodné dohody o úveroch, ktoré majú možnosť zjednodušiť zložité obchodné a finančné zmluvné vzťahy medzi podnikmi (B2B) a medzi podnikmi a spotrebiteľmi (B2C); zdôrazňuje, že platformy technológie blockchain sú vhodné aj na zjednodušenie zložitých transakcií B2B a B2C;

38.  pripomína výhody a riziká aplikácií neautorizovanej technológie blockchain; vyzýva Komisiu, aby organizovala každoročnú konferenciu všetkých zainteresovaných strán k tejto téme; vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným využívaním neautorizovaných aplikácií technológie blockchain na trestnú činnosť, daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a pranie špinavých peňazí; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala tieto otázky vrátane úlohy mixers/tumblers (mixovacích služieb) v tomto procese, a aby sa nimi v správe zaoberala;

Interoperabilita

39.  uznáva význam aplikačných programovacích rozhraní (APIs), ako doplnku iných nástrojov, ktoré môže používať spotrebiteľ, pokiaľ ide o poskytovanie prístupu k finančnej infraštruktúre novým účastníkom; odporúča vytvoriť súbor štandardizovaných rozhraní API, ktoré by predajcovia mohli využívať, napríklad v oblasti otvoreného bankovníctva, spolu s možnosťou, aby takíto predajcovia mohli vyvíjať svoj vlastný softvér;

40.  domnieva sa, že interoperabilita služieb finančných technológií, tak v rámci Európy, ako aj prostredníctvom spolupráce s jurisdikciami tretích krajín a s inými hospodárskymi odvetviami, je kľúčovou podmienkou budúceho rozvoja európskeho sektora finančných technológií a plnej materializácie príležitosti, ktoré môže vytvoriť; podporuje štandardizáciu dátových formátov tam, kde je to možné, ako je to v prípade PSD2, ktorá by tomu pomohla;

41.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala prácu členských štátov a účastníkov trhu s cieľom zabezpečiť interoperabilitu medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami elektronickej identifikácie; zdôrazňuje, že používanie týchto systémov by malo byť otvorené pre súkromný sektor; domnieva sa, že prijateľné by mali byť aj prostriedky identifikácie na diaľku, ktoré nie sú stanovené v nariadení e-IDAS, pokiaľ majú bezpečnostnú úroveň rovnocennú s podstatnou mierou istoty uvedeného nariadenia, a sú preto bezpečné a interoperabilné;

42.  zdôrazňuje význam interoperability tradičných i nových platobných riešení s cieľom dosiahnuť integrovaný a inovatívny európsky platobný trh;

43.  žiada, aby európske orgány dohľadu zisťovali prípady, v ktorých cielené alebo na riziko zamerané overovanie totožnosti môže byť alternatívou k silnému overovaniu; ďalej žiada Komisiu, aby preskúmala, či silné overovanie totožnosti môžu uskutočňovať aj iné subjekty ako banky;

44.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi rozvíjali technologicky neutrálne normy a licencie, a to tak na zásadách poznaj svojho klienta, ako aj identifikácie na diaľku, napríklad na základe biometrických kritérií, ktoré rešpektujú súkromie užívateľov;

Finančná stabilita a ochrana spotrebiteľov a investorov

45.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní svojich akčných plánov finančných technológií venovala osobitnú pozornosť potrebám retailových spotrebiteľov a investorov a rizikám, voči ktorým môžu byť zraniteľní z hľadiska rastúcej expanzii služieb finančných technológií pre súkromných zákazníkov, napríklad pri kolektívnom financovaní a úveroch medzi partnermi; zdôrazňuje, že na služby finančných technológií sa vzťahujú rovnaké normy v oblasti ochrany spotrebiteľa ako na iné finančné služby, a to bez ohľadu na distribučný kanál alebo miesto, kde sa nachádza zákazník;

46.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby pokračovali v prebiehajúcej práci v oblasti sledovania technologického vývoja a analýzy jeho výhod a možných rizík a urýchľovali ju, najmä pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov a investorov a finančné začleňovanie;

47.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery finančné technológie môžu pomôcť poskytovať spotrebiteľom kvalitnejšie finančné poradenstvo a či je rozdrobený regulačný rámec EÚ pre poradenstvo dostatočný na to, aby tieto činnosti obsiahol;

48.  domnieva sa, že stále existuje značná právna neistota okolo poisťovacích technológií, a zdôrazňuje, že tento problém sa musí riešiť tak, aby sa zabezpečila bezpečnosť, súkromie, spravodlivá hospodárska súťaž a finančná stabilita; zdôrazňuje, že väčšia právna istota pomôže zabezpečiť, aby sa spotrebitelia zle regulovaných spoločností poskytujúcich poisťovacie technológie nestali obeťami strát alebo zavádzajúceho predaja, a pomôže spoločnostiam a spotrebiteľom lepšie využívať riešenia poisťovacích technológií;

49.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa zvýšila finančná stabilita spolu s rozvojom riešení finančných technológií; nabáda k preskúmaniu technológie s otvoreným zdrojovým kódom s partnerským preskúmaním ako prostriedku na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva európske orgány dohľadu, aby sa spojili ako partneri so súkromnými subjektmi pri vyvíjaní a hodnotení inovačných technológií, ktoré majú potenciál zabezpečiť finančnú stabilitu a zvýšiť ochranu spotrebiteľov, napríklad zmierňovaním neobjektívnosti algoritmoch alebo zvyšovaním povedomia spotrebiteľov o kybernetických hrozbách;

50.  konštatuje, že rôznorodosť a hospodárska súťaž medzi účastníkmi trhu sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré prispievajú k finančnej stabilite; vyzýva regulačné orgány a orgány dohľadu, aby sledovali vplyv digitalizácie na konkurenčné postavenie všetkých relevantných segmentov finančného sektora, a aby navrhovali a zavádzali nástroje na prevenciu alebo nápravu protisúťažného správania alebo narúšania hospodárskej súťaže;

Finančné vzdelávanie a zručnosti v oblasti IT

51.  zdôrazňuje, že tak finančná, ako aj digitálna gramotnosť sú kľúčovými faktormi efektívneho využívania finančných technológií a nižšej miery rizika v prostredí týchto technológií;

52.  zdôrazňuje, že náležité finančné vzdelávanie retailových spotrebiteľov a investorov je potrebné na to, aby sa finančné technológie stali skutočným nástrojom finančného začleňovania a aby sa tým spotrebiteľom a investorom, ktorí sú čoraz priamejšie vystavení okamžite prístupným personalizovaným produktom a službám finančného investovania, umožnilo uskutočňovať riadne finančné rozhodnutia nezávisle od týchto ponúk a porozumieť všetkým rizikám vyplývajúcim z používania týchto inovatívnych technológií; vyzýva Komisiu a európske orgány dohľadu, aby zvýšili svoju podporu iniciatívam na zlepšenie finančného vzdelávania; zdôrazňuje, že odborná príprava a informácie o právach spotrebiteľov a investorov by mali byť ľahko dostupné;

53.  upozorňuje na prognózu Komisie, že Európa môže do roku 2020 čeliť nedostatku až 825 000 odborníkov v oblasti IKT; domnieva sa, že je potrebných viac počítačových vedcov, a vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na zmeny na trhu práce, ku ktorým môže dôjsť rýchlejšie, ako dnes môžeme očakávať;

54.  podčiarkuje potrebu zvýšeného digitálneho vzdelávania a zručností v rámci finančného sektora, v rámci regulačných orgánov a v spoločnosti ako celku, vrátane odborného vzdelávania; vyzýva Komisiu, aby predstavila najlepšie postupy v rámci koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta;

o
o   o

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0228.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0358.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0434.
(4) pozri odôvodnenie 71 VNOU.


Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel v Chorvátsku *
PDF 239kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel v Chorvátsku (05318/2017 – C8-0033/2017 – 2017/0801(CNS))
P8_TA(2017)0212A8-0171/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (05318/2017),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0033/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0171/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Námietka voči delegovanému aktu: identifikácia vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami
PDF 263kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o delegovanom nariadení Komisie z 24. marca 2017, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o odstránenie Guyany z tabuľky v bode I prílohy k uvedenému nariadeniu a pridanie Etiópie do uvedenej tabuľky (C(2017)01951 – 2017/2634(DEA))
P8_TA(2017)0213B8-0294/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)01951) (ďalej len „pozmeňujúce delegované nariadenie“),

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES(1) (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí), a najmä jej článok 9 ods. 2 a článok 64 ods. 5,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami(2), a najmä jeho prílohu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o delegovanom nariadení Komisie z 24. novembra 2016, ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa smernica (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami(3),

–  so zreteľom na list z 24. marca 2017 sprevádzajúci pozmeňujúce delegované nariadenie,

–  so zreteľom na doteraz vykonanú prácu a vyvodené závery dvoch osobitných výborov Európskeho parlamentu, Výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku a Vyšetrovacieho výboru pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže delegované nariadenie, jeho príloha a pozmeňujúce delegované nariadenie majú slúžiť na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CTF), ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ a kvôli ktorým musia povinné subjekty EÚ prijímať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

B.  keďže najnovšie delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675, ktorým sa smernica (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, nadobudlo účinnosť 23. septembra 2016;

C.  keďže delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 bude naďalej účinné, a to aj v prípade, že sa pozmeňujúce delegované nariadenie zamietne;

D.  keďže zoznam krajín sa aj po zmene zavedenej pozmeňujúcim delegovaným nariadením, ktoré prijala Komisia 24. marca 2017, zhoduje so zoznamom, ktorý identifikovala Finančná akčná skupina (FATF) na svojom 29. plenárnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 20. až 24. februára 2017;

E.  keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 28 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a opakuje v dôvodovej správe (C(2016)04180) k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/1675, posúdenie Komisie je samostatný proces; keďže Komisia sa teda nemusí držať noriem FATF a môže buď ponechať tretiu krajinu na svojom zozname, aj keď ju FATF zo svojho zoznamu odstráni, alebo pridať na zoznam ďalšie tretie krajiny, pokiaľ je to v súlade s konkrétnymi kritériami stanovenými v článku 9 ods. 2 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

F.  keďže posúdenie Komisie je samostatný proces, ktorý sa musí vykonať komplexným a nezaujatým spôsobom, pričom sa všetky tretie krajiny posúdia na základe rovnakých kritérií vymedzených v článku 9 ods. 2 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

G.  keďže Európsky parlament zamietol skoršie pozmeňujúce delegované nariadenie (C(2016)07495) preto, lebo postup Komisie nebol dostatočne samostatný a neuznal nevyčerpávajúci charakter zoznamu kritérií („najmä“) uvedených v článku 9 ods. 2 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, čo vylučuje súvisiace trestné činy spojené s praním špinavých peňazí, ako napríklad daňové trestné činy;

H.  keďže Európsky parlament naďalej zastáva názor, že nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu môžu pretrvávať, pokiaľ ide o viaceré aspekty článku 9 ods. 2 v určitých krajinách, ktoré nie sú v pozmeňujúcom delegovanom nariadení zahrnuté do zoznamu vysokorizikových tretích krajín;

I.  keďže Európsky parlament vzal riadne na vedomie list Komisie z 24. marca 2017, ktorý sa týka prebiehajúceho preskúmavania možností Komisie znížiť svoju závislosť od externých zdrojov informácií; keďže zavedenie samostatného hodnotiaceho procesu týkajúceho sa zostavenia zoznamu EÚ, v ktorom sú uvedené vysokorizikové tretie krajiny, ako to požadoval Európsky parlament, je jednou zo skúmaných možností;

J.  keďže Európsky parlament si je vedomý času a zdrojov, ktoré si môže vyžiadať vypracovanie samostatného hodnotiaceho procesu, a to najmä vzhľadom na extrémne obmedzený počet zamestnancov a zdroje, ktoré má Komisia k dispozícii, aby bránila finančným trestným činom, ale očakáva rozhodnejší záväzok Komisie s pevnými a ambicióznymi cieľmi (ako napr. plán), aby poskytla jasný odkaz na spoločný záväzok inštitúcií v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a financovaniu terorizmu;

K.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci spoločne požiadali komisára zodpovedného za tento delegovaný akt, aby predstúpili pred nich s cieľom uskutočniť riadnu diskusiu o návrhu a námietkach Európskeho parlamentu;

1.  vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a aby jej oznámil, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

3.  vyzýva Komisiu, aby predložila nový delegovaný akt, ktorý zohľadní uvedené obavy vrátane odporúčania prijať plán na samostatný hodnotiaci proces;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
(2) Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0008.


Geneticky modifikovaná bavlna GHB119
PDF 280kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (D050182 – 2017/2675(RSP))
P8_TA(2017)0214B8-0293/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D050182) povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3, článok 9 ods. 2, článok 19 ods. 3 a článok 21 ods. 2,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedeného v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré prebehlo 27. marca 2017 a neprinieslo žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 21. septembra 2016 a uverejnené 21. októbra 2016(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 25. marca 2011 spoločnosť Bayer podala v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému holandskému orgánu žiadosť o uvedenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú bavlnu GHB119, sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh; keďže táto žiadosť sa týkala aj uvedenia geneticky modifikovanej bavlny GHB119 na trh vo výrobkoch, ktoré sú z nej zložené alebo ju obsahujú, na použitia – okrem použitia v podobe potraviny a krmiva –, ktoré sú prípustné v prípade akýchkoľvek iných druhov bavlny, s výnimkou účelu pestovania;

B.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal 21. septembra 2016 v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 21. októbra 2016,

C.  keďže jednoznačný identifikačný znak BCS-GHØØ5-8 pridelený bavlne GHB119, ako sa uvádza v žiadosti, vyjadruje proteín PAT, ktorý zaisťuje toleranciu voči herbicídom na báze glufosinátu amónneho, a proteín Cry2Ae, ktorý zabezpečuje rezistenciu voči určitým škodcom z radu Lepidoptera; keďže povolenie na dovoz tejto bavlny do Únie by nepochybne viedlo k zvýšeniu jej pestovania v iných častiach sveta, so zodpovedajúcim nárastom používania herbicídov na báze glufosinátu amónneho;

D.  keďže glufosinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú kritériá vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009(5); keďže platnosť povolenia glufosinátu sa skončí 31. júla 2018;

E.  keďže nezávislý výskum vyvolal obavy, pokiaľ ide o výrazné nedostatky v porovnávacom posúdení, napríklad skutočnosť, že i keď boli v prípade mnohých zlúčenín zaznamenané štatisticky výrazné rozdiely v zložení, ďalšie preskúmanie nebolo považované za potrebné; obavy týkajúce sa závažných nedostatkov, pokiaľ ide o toxikologické posúdenie, napríklad skutočnosť, že bol zohľadnený iba jeden spôsob účinkovania toxínov Bt a že nebolo vykonané žiadne preskúmanie kombinačných účinkov ani posúdenie rezíduí pesticídov; a obavy týkajúce sa posúdenia prípadného vplyvu na imunitný systém, ktoré neprinieslo konečné závery(6);

F.  keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok; keďže tieto pripomienky sa okrem iného týkali: chýbajúcich údajov, pokiaľ ide o identifikáciu a kvantifikáciu rezíduí herbicídov a metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách a semenách používaných ako potraviny/krmivá, nedostatkov posúdenia environmentálneho rizika a plánu monitorovania životného prostredia týkajúceho sa okrem iného rôznych názorov na to, či sa voľne rastúce príbuzné druhy v Európe nahlasujú, alebo chýbajúcich údajov, pokiaľ ide o klíčivosť dovážaných semien, ako aj skutočnosti, že neboli zohľadnené mimovoľné vplyvy; keďže v rámci niektorých z týchto pripomienok bola ďalej kritizovaná vo všeobecnosti mimoriadne nedostatočná databáza a konkrétne skutočnosť, že bolo zohľadnené iba veľmi obmedzené množstvo štúdií, že napríklad v prípade rastlinného materiálu z bavlny GHB119 nebol vykonaný žiadny primeraný test toxicity, ako ani vhodné štúdie účinkov geneticky modifikovanej bavlny na zdravie ľudí a zvierat a že predložená štúdia týkajúca sa výživy nebola považovaná za prípustnú(7);

G.  keďže úrad EFSA nepovažoval napriek všetkým uvedeným obavám za potrebné vykonať akékoľvek monitorovanie potravín/krmív odvodených z bavlny GHB119 po uvedení na trh;

H.  keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedeného v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré prebehlo 27. marca 2017, neprinieslo žiadne stanovisko; keďže 15 členských štátov hlasovalo proti, pričom iba 11 členských štátov, ktoré predstavujú len 38,69 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za a 2 členské štáty sa hlasovania zdržali;

I.  keďže v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území (COM(2015)0177), a v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijaté Komisiou bez podpory stanoviska výboru členských štátov a že navrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív, pričom ide o výnimku v prípade postupu ako celku; keďže predseda Komisie Juncker niekoľkokrát odsúdil túto prax ako nedemokratickú(8);

J.  keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003(9), a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

K.  keďže v odôvodnení 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, sa jasne stanovuje, že: „Pri zvažovaní prijatia ďalších návrhov vykonávacích aktov týkajúcich sa mimoriadne citlivých oblastí, ako sú dane, zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a ochrana životného prostredia, a v snahe nájsť vyvážené riešenie Komisia koná v čo najväčšej miere tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor.“;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(10) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných organizmov, kým sa proces povoľovania upraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, čo sa ukázalo ako nedostatočné;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) K dispozícii na adrese: https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4586
(4)–––––––––––– – Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110),uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2015)0456),uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0040),uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0039),uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0038),uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto genetických modifikácií, sú z nich zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0271),uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (P8_TA(2016)0272),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (P8_TA(2016)0388),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (P8_TA(2016)0389),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (P8_TA(2016)0386),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (P8_TA(2016)0387),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0390),uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (P8_TA(2017)0123).
(5) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(6) Bauer-Panskus/Then: komentár inštitútu Testbiotech o vedeckom stanovisku k žiadosti (EFSA-GMO-NL-2011-96) o uvedenie geneticky modifikovanej bavlny GHB119 od spoločnosti Bayer CropScience AG rezistentnej voči hmyzu a tolerantnej voči herbicídom; komentár je k dispozícii na adrese: https://www.testbiotech.org/node/1860
(7) http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA -Q-2011-00311
(8) napríklad v úvodnom vyhlásení na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnutom do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo v správe o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0379.
(10) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


Geneticky modifikovaná kukurica DAS-40278-9
PDF 281kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (D050183 – 2017/2674(RSP))
P8_TA(2017)0215B8-0292/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (D050183) povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3, článok 9 ods. 2, článok 19 ods. 3 a článok 21 ods. 2,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré prebehlo 27. marca 2017 a neprinieslo žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 26. októbra 2016 a uverejnené 5. decembra 2016(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 11. novembra 2010 spoločnosť Dow AgroSciences Europe v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 predložila príslušnému vnútroštátnemu orgánu v Holandsku žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže žiadosť sa týkala aj umiestnenia na trh geneticky modifikovanej kukurice DAS-40278-9 vo výrobkoch z nej zložených alebo ju obsahujúcich na iné použitie než potraviny a krmivá, ktoré sú prípustné aj v prípade inej kukurice, s výnimkou pestovania;

B.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal 26. októbra 2016 v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 5. decembra 2016(5);

C.  keďže v kukurici DAS-40278-9 dochádza k expresii proteínu AAD-1, ktorý jej poskytuje toleranciu na kyselinu dichlorfenoxyoctovú (2,4-D) aryloxyfenoxypropionátové herbicídy (AOPP);

D.  keďže nezávislý výskum poukazuje na riziká, ktoré aktívna látka 2,4-D predstavuje pre vývoj embrií, vrodené chyby a narušenie endokrinných systémov; keďže nie je jasné či a do akej miery produkty 2,4-D obsahujú nečistoty vysoko toxických dioxínov a furánov, čo sú ľudské karcinogény a endokrinné disruptory, ktoré zostávajú v životnom prostredí a hromadia sa v potravinovom reťazci(6);

E.  keďže schválenie aktívnej látky 2,4-D bolo obnovené v roku 2015; keďže prítomnosť nečistôt, ako sú dioxíny a furány, bola uznaná pod určitými úrovňami; keďže žiadateľ ešte musí predložiť informácie o možných endokrinných vlastnostiach látky(7);

F.  keďže povolenie dovozu kukurice DAS-40278-9 do Únie nepochybne povedie k rozšíreniu jej pestovania inde, napr. v USA, Brazílii a Argentíne, a k zodpovedajúcemu zvýšeniu používania 2,4-D a herbicídov AOPP; keďže nezávislý výskum tiež upozorňuje na veľké nedostatky v porovnávacom posúdení, vážne nedostatky, pokiaľ ide o toxikologické posúdenie (napr. skutočnosť, že nebolo vyžiadané testovanie celej rastliny v štúdii o kŕmení, neboli zohľadnené dlhodobé alebo akumulované účinky, neprebehla diskusia o vplyve na reprodukčné systémy a objavili sa metodické chyby v štúdiách o zvieratách), a posúdenie prípadného vplyvu na imunitný systém, ktoré neprinieslo konečné závery(8);

G.  keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok; keďže tieto pripomienky sa okrem iného týkali týchto skutočností: chýbajúce alebo nedostatočné údaje, chýbajúce vysvetlenia, protichodné výroky v žiadosti, nedostatočne navrhnutý test, chýbajúce testy, napr. pokiaľ ide o alergénnosť, pochybné výsledky štúdií na posúdenie bezpečnosti, chýbajúca akákoľvek 90-dňová štúdia subchronickej toxicity s celou potravinou, čo spôsobuje, že nie je možné posúdiť možné riziko konzumácie potravinových výrobkov vyrobených z tejto kukurice, ako aj výber a návrh štúdií zohľadnených pri posudzovaní rizika(9);

H.  keďže úrad EFSA nepovažoval napriek všetkým týmto obavám za potrebné vykonať akékoľvek monitorovanie potravín/krmív odvodených z kukurice DAS-40278-9 po uvedení na trh;

I.  keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedeného v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré prebehlo 27. marca 2017, neprinieslo žiadne stanovisko; keďže 16 členských štátov hlasovalo proti, pričom iba 9 členských štátov, ktoré predstavujú len 36,22 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za a 3 členské štáty sa hlasovania zdržali;

J.  keďže v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území (COM(2015)0177), a v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijaté Komisiou bez podpory stanoviska výboru členských štátov a že navrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív, pričom ide o výnimku v prípade postupu ako celku; keďže predseda Komisie Juncker niekoľkokrát odsúdil túto prax ako nedemokratickú(10);

K.  keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003(11), a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

L.  keďže v odôvodnení 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, sa jasne stanovuje, že: „Pri zvažovaní prijatia ďalších návrhov vykonávacích aktov týkajúcich sa mimoriadne citlivých oblastí, ako sú dane, zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a ochrana životného prostredia, a v snahe nájsť vyvážené riešenie Komisia koná v čo najväčšej miere tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor“;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(12) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných organizmov, kým sa proces povoľovania upraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4633
(4)–––––––––––– – Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110),uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2015)0456),uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0040),uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0039),uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0038),uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto genetických modifikácií, sú z nich zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0271),uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (P8_TA(2016)0272),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (P8_TA(2016)0388),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (P8_TA(2016)0389),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (P8_TA(2016)0386),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (P8_TA(2016)0387),uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (P8_TA(2016)0390),uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (P8_TA(2017)0123).
(5) K dispozícii je na adrese: https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4633
(6) http://www.pan-europe.info/sites/pan-europe.info/files/public/resources/reports/pane-2014-risks-of-herbicide-2-4-d.pdf
(7) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/2033 z 13. novembra 2015, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky 2,4-D a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 298, 14.11.2015, s. 8).
(8) Bauer-Panskus/Then: komentár inštitútu Testbiotech o vedeckom stanovisku EFSA k žiadosti DOW AgroSciences LLC (EFSA-GMO-NL-2010-89) o umiestnenie na trh geneticky modifikovanej kukurice tolerujúcej herbicídy DAS-40278- 9 je k dispozícii na adrese: https://www.testbiotech.org/node/1862
(9) Pozri Register otázok EFSA, príloha G k otázke č. EFSA-Q-2011 – 00894, ktorý je k dispozícii na webovej adrese: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2010-01326
(10) Napríklad v úvodnom vyhlásení na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnutom do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo v správe o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0379.
(12) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


Situácia v Maďarsku
PDF 272kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o situácii v Maďarsku (2017/2656(RSP))
P8_TA(2017)0216B8-0295/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 2, 6 a 7,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 4, 12, 13, 14, 16, 18 a 21,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä vo veciach Szabó a Vissy v. Maďarsko, Karácsony a iní v. Maďarsko, Magyar Keresztény Mennonita Egyház a iní v. Maďarsko, Baka v. Maďarsko a Ilias a Ahmed v. Maďarsko,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a množstvo dohovorov OSN o ľudských právach, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. decembra(1) a z 10. júna 2015(2) o situácii v Maďarsku, z 3. júla 2013 o situácii v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku(3), zo 16. februára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku(4) a z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku(5),

–  so zreteľom na vypočutie o situácii v Maďarsku, ktoré uskutočnil 27. februára 2017 Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na rozpravu v pléne o situácii v Maďarsku, ktorá sa uskutočnila 26. apríla 2017,

–  so zreteľom na Rímsku deklaráciu vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie z 25. marca 2017,

–  so zreteľom na zákon CLXVIII z roku 2007 o vyhlásení Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, prijatý maďarským národným zhromaždením 17. decembra 2007,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2162 (2017) z 27. apríla 2017 s názvom Znepokojujúci vývoj v Maďarsku: návrh zákona o MVO obmedzujúci občiansku spoločnosť a možné zatvorenie Stredoeurópskej univerzity,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 8. marca 2017 o novom maďarskom zákone, ktorý umožňuje automatické zadržanie žiadateľov o azyl, a jeho list z 27. apríla 2017 adresovaný predsedovi maďarského národného zhromaždenia, v ktorom vyzýva na zamietnutie navrhovaného zákona o MVO financovaných zo zahraničia,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie o začatí konania proti Maďarsku o nesplnení povinnosti v súvislosti so zákonom, ktorým sa mení štátny zákon o vysokoškolskom vzdelávaní, ako aj na ďalšie prebiehajúce a nastávajúce konania o nesplnení povinnosti proti Maďarsku,

–  so zreteľom na odpoveď Komisie na maďarskú vnútroštátnu konzultáciu „Stop Bruselu“,

–  so zreteľom na návštevu komisára Avramopoulosa v Maďarsku, ktorá sa uskutočnila 28. marca 2017,

–  so zreteľom na list Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci adresovaný podpredsedovi Timmermansovi so žiadosťou o stanovisko Komisie k súladu tohto zákona, ktorým sa menia určité zákony súvisiace s posilnením postupu vykonávaného v oblasti strážených hraníc, s ustanoveniami acquis Únie v oblasti azylu, a tiež pokiaľ ide o Chartu základných práv pri vykonávaní opatrení uvedených v tomto zákone,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a keďže tieto hodnoty sú univerzálne a spoločné pre členské štáty (článok 2 Zmluvy o EÚ);

B.  keďže Charta základných práv Európskej únie je súčasťou primárneho práva EÚ a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

C.  keďže Maďarsko je členským štátom Európskej únie od roku 2004 a podľa prieskumov verejnej mienky prevažná väčšina maďarských občanov podporuje členstvo krajiny v EÚ;

D.  keďže podľa ustanovení charty sú umenie aj vedecký výskum slobodné a akademická sloboda sa rešpektuje; keďže charta takisto zaručuje slobodu zakladať vzdelávacie inštitúcie za predpokladu dodržiavania demokratických zásad;

E.  keďže sloboda združovania by mala byť chránená a keďže dynamická občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri podporovaní verejnej účasti na demokratickom procese a zodpovednosti vlád za plnenie ich zákonných povinností vrátane ochrany základných práv, životného prostredia a boja proti korupcii;

F.  keďže právo na azyl je zaručené, a to s náležitým ohľadom na ustanovenia Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 a jeho protokolu z 31. januára 1967 o postavení utečencov a v súlade so Zmluvou o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

G.  keďže 91,54 % žiadostí o azyl bolo v roku 2016 zamietnutých; keďže od roku 2015 nové právne predpisy a postupy prijaté v Maďarsku v oblasti azylu nútia všetkých žiadateľov o azyl vstupovať na územie Maďarska cez tranzitnú zónu na maďarskom území, ktorá umožňuje vstup len obmedzenému počtu osôb, čo je momentálne desať; keďže mimovládne organizácie opakovane informovali, že migranti na maďarských hraniciach sa okamžite musia vrátiť späť do Srbska, v niektorých prípadoch sa s nimi zaobchádza kruto a násilne zaobchádzaním bez ohľadu na ich žiadosti o ochranu; keďže maďarská vláda si nesplnila povinnosti premiestňovať žiadateľov o azyl v súlade s právnymi predpismi EÚ;

H.  keďže európsky komisár pre ľudské práva Rady Európy v súvislosti s písomnými pripomienkami predloženými 17. decembra 2016 Európskemu súdu pre ľudské práva k dvom sťažnostiam proti Rakúsku týkajúcimi sa presunu žiadateľov z Rakúska do Maďarska podľa nariadenia Dublin III vyhlásil, že „vzhľadom na radikálne zmeny zavedené v Maďarsku v oblasti azylového práva a praxe v posledných mesiacoch podstupujú žiadatelia o azyl, ktorí boli vrátení späť na toto územie, značné riziko, že budú obeťami porušovania ľudských práv“;

I.  keďže 11 utečenci, známi pod menom. „Röszke 11“, ktorí sa nachádzali na mieste 16. septembra 2016, teda deň po tom, ako Maďarsko zatvorilo hranice so Srbskom, boli obvinení z teroristického činu a odsúdených na trest odňatia slobody na 10 rokov väzenia v nespravodlivom súdnom procese v novembri 2016 medzi nimi Ahmed H., sýrsky občan s bydliskom na Cypre, a to z jediného dôvodu, že použili megafón na zmiernenie napätia a hodili do príslušníkov hraničnej polície tri predmety;

J.  keďže od prijatia jeho uznesenia zo 16. decembra 2015 boli vyjadrené obavy v súvislosti s viacerými otázkami, konkrétne s využívaním verejných výdavkov, útokmi proti organizáciám občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, právami žiadateľov o azyl, hromadným sledovaním občanov, slobodou združovania, slobodou prejavu, pluralitou médií a so zatvorením redakcie novín Népszabadság, s právami Rómov vrátane vysťahovania Rómov v Miškovci a segregácie rómskych detí v oblasti vzdelávania, s právami LGBTI osôb, právami žien, reformou súdnictva vrátane možnosti udeliť trest doživotného odňatia slobody bez možnosti prepustenia, s núteným vysťahovaním maďarských MVO Roma Parliament a Phralipe Independent Gypsy Organisation z ich ústredia, ako aj v súvislosti s hroziacim zatvorením archívov Lukács;

K.  keďže obsah a jazyk používaný vo vnútroštátnej konzultácii „Stop Bruselu“, ktorá sa venuje prisťahovalectvu a terorizmu, a v reklamných kampaniach vlády sú veľmi zavádzajúce a nevyvážené;

L.  keďže v prípade Szabó a Vissy v. Maďarsko Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že maďarské právne predpisy o tajnom protiteroristickom dohľade zavedené v roku 2011 sú porušením práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, domova a korešpondencie; keďže v prípade Ilias a Ahmed v. Maďarsko súd v súvislosti s vyhostením žiadateľov do Srbska zistil porušenie práva na slobodu a bezpečnosť, práva na účinný opravný prostriedok v súvislosti s podmienkami v tranzitnej zóne Röszke a práva na ochranu pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním; keďže v prípade Baka v. Maďarsko súd rozhodol, že Maďarsko porušilo právo na spravodlivý súdny proces a slobodu prejavu Andrása Baku, bývalého predsedu Najvyššieho súdu Maďarska;

M.  keďže najnovší vývoj v Maďarsku, najmä pokiaľ ide o zákon, ktorým sa menia určité zákony zamerané na sprísnenie postupov uplatňovaných v oblastiach podliehajúcich riadeniu hraníc a na azyl, zákon, ktorým sa mení štátny zákon o vysokoškolskom vzdelávaní predstavujúci priame ohrozenie Stredoeurópskej univerzity a vyvolávajúci veľké verejné odsúdenie, a návrh zákona o transparentnosti organizácií podporovaných zo zahraničia (zákon maďarského parlamentu T/14967), vyvoláva obavy týkajúce sa súladu týchto zákonov s právom EÚ a Chartou základných práv;

1.  pripomína, že hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ musia dodržiavať všetky členské štáty EÚ;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vývoj v Maďarsku viedol v posledných rokoch k zhoršeniu situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv, okrem iného slobody prejavu, akademickej slobody, ľudských práv migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, slobody zhromažďovania a združovania, k obmedzeniam a prekážkam v činnosti organizácií občianskej spoločnosti, zhoršeniu práva na rovnaké zaobchádzanie, práva osôb patriacich k menšinám vrátane Rómov, Židov a LGBTI osôb, sociálnych práv, fungovania ústavného systému, nezávislosti súdnictva a ďalších inštitúcií, ako aj k množstvu znepokojujúcich obvinení z korupcie a konfliktov záujmov, čo by sa celkovo mohlo považovať za začiatok systémového ohrozenia právneho štátu v tomto členskom štáte; domnieva sa, že Maďarsko je skúškou pre EÚ, v ktorej má preukázať schopnosť a ochotu reagovať na hrozby a porušenia vlastných zakladajúcich hodnôt zo strany členského štátu; so znepokojením konštatuje, že vývoj v niektorých iných členských štátoch vykazuje podobné znepokojujúce znaky narúšania právneho štátu ako v Maďarsku;

3.  vyzýva maďarskú vládu, aby sa zapojila do dialógu s Komisiou o všetkých otázkach uvedených v tomto uznesení, najmä pokiaľ ide o ľudské práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, slobodu združovania, slobodu vzdelávania a akademického výskumu, segregáciu Rómov vo vzdelávaní a ochranu tehotných žien na pracovisku; pripomína, že obidve strany by sa mali na takomto dialógu zúčastňovať nestranným spôsobom, na základe dôkazov a v duchu spolupráce; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament informoval o svojich posúdeniach;

4.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi vyhláseniami a iniciatívami maďarskej vlády, najmä v súvislosti s pokračovaním konzultačnej kampane „Zastavme Brusel!“ a s vyšetrovacími opatreniami zameranými na zahraničných pracovníkov Stredoeurópskej univerzity, ako aj s vyhláseniami vodcov vládnucej strany, ktorí odmietajú akékoľvek legislatívne zmeny zohľadňujúce odporúčania inštitúcií EÚ a medzinárodných organizácií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto signály nepreukazujú jasný záväzok maďarských orgánov v plnom rozsahu zabezpečiť, aby ich kroky boli v súlade s primárnym a sekundárnym právom EÚ;

5.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala využívanie finančných prostriedkov EÚ maďarskou vládou, najmä v oblasti azylu a migrácie, informovania verejnosti, vzdelávania, sociálneho začleňovania a hospodárskeho rozvoja, aby sa zabezpečilo, že každý spolufinancovaný projekt bude v plnom v súlade s primárnym a sekundárnym právom EÚ;

6.  vyzýva maďarskú vládu, aby zatiaľ zrušila zákon, ktorým sa menia určité zákony zamerané na sprísnenie postupov uplatňovaných v oblastiach podliehajúcich riadeniu hraníc a na azyl, a zákon, ktorým sa mení štátny zákon o vysokoškolskom vzdelávaní, a aby stiahla návrh zákona o transparentnosti organizácií, podporovaných zo zahraničia (zákon maďarského parlamentu T/14967);

7.  naliehavo žiada maďarskú vládu, aby s okamžitou platnosťou pozastavila všetky lehoty uvedené v novele zákona o vyššom vzdelávaní, bezodkladne začala dialóg s príslušnými orgánmi USA s cieľom zabezpečiť budúce fungovanie Stredoeurópskej univerzity udeľujúcej tituly akreditované v USA a aby sa verejne zaviazala, že táto univerzita bude môcť zostať v Budapešti ako slobodná inštitúcia;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neodpovedala na výzvu Európskeho parlamentu na aktivovanie rámca EÚ na posilnenie právneho štátu, ktorá je uvedená v jeho uzneseniach z 10. júna 2015 a 16. decembra 2015 o situácii v Maďarsku, v snahe zabrániť prostredníctvom dialógu s týmto členským štátom tomu, aby začínajúce systémové ohrozenie právneho štátu ďalej eskalovalo; zastáva názor, že súčasný prístup Komisie sa sústreďuje najmä na okrajové, technické aspekty právnych predpisov, pričom neberie do úvahy trendy, modely a kombinovaný účinok opatrení na právny štát a základné práva; domnieva sa, že konania o porušení predpisov vo väčšine prípadov hlavne neviedli k skutočným zmenám a riešeniu situácie v širšom zmysle;

9.  domnieva sa, že súčasná situácia v Maďarsku predstavuje jasné riziko závažného porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ a je dôvodom na začatie postupu podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

10.  poveruje preto svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v súlade s článkom 83 rokovacieho poriadku začal konanie a vypracoval osobitnú správu s cieľom usporiadať plenárne hlasovanie o odôvodnenom návrhu, ktorým sa vyzve Rada, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

11.  pripomína, že je potrebné pravidelne uskutočňovať monitorovanie a viesť dialóg za účasti všetkých členských štátov, Rady, Komisie a Európskeho parlamentu, aby sa zaručila ochrana základných hodnôt EÚ týkajúcich sa demokracie, základných práv a právneho štátu, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(6), a zároveň sa predišlo duplicite noriem;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade, prezidentovi, vláde a parlamentu Maďarska, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0461.
(2) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 46.
(3) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 52.
(4) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 27.
(5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 154.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.


Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie
PDF 280kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017 o európskom kvalifikačnom rámci pre celoživotné vzdelávanie (2016/2798(RSP))
P8_TA(2017)0217B8-0298/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (COM(2016)0383),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 15. decembra 2004 č. 2241/2004/ES o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass)(2), ktorým sa zaviedol rámec slúžiaci ľuďom na prezentáciu svojich zručností a kvalifikácií,

–  so zreteľom na nové priority európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020 stanovené v spoločnej správe Rady a Komisie z roku 2015 o vykonávaní strategického rámca európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020 (ET 2020)(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(4),

–   so zreteľom na prehľad o uznávaní predchádzajúceho neformálneho vzdelávania a informálneho učenia vo vysokoškolskom vzdelávaní siete Eurydice,

–  so zreteľom na viacjazyčnú Európsku klasifikáciu zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO), ktorá spolu s Európskym kvalifikačným rámcom (EKR) bude používať spoločný formát elektronického zverejňovania informácií o kvalifikáciách (súčasť prílohy VI k tomuto návrhu),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET)(5),

–  so zreteľom na nezávislý Európsky register zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania(6) vytvorený ako register agentúr zabezpečovania kvality, ktoré z veľkej časti spĺňajú európske normy a usmernenia pre zabezpečenie kvality v rámci Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania,

–  so zreteľom na Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS)(7) vytvorený v rámci Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) zriadeného odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009(8),

–  so zreteľom na bolonský proces vo vysokoškolskom vzdelávaní, jerevanské ministerské komuniké z roku 2015 a správu s názvom Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2015: správa o vykonávaní bolonského procesu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport(9),

–  so zreteľom na dohovor Rady Európy o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (tzv. lisabonský dohovor o uznávaní) a na odporúčanie o používaní kvalifikačných rámcov na uznávanie zahraničných kvalifikácií, v ktorom sa výslovne odkazuje na EKR ako na nástroj určený na uznávanie akademických titulov,

–   so zreteľom na stratégiu s názvom „Rozšírenie účasti v záujme kapitálu a rastu: stratégia rozvoja sociálneho rozmeru a celoživotného vzdelávania v oblasti európskeho vysokoškolského vzdelávania do roku 2020“, ktorá zahŕňa všetky krajiny, ktoré sa zúčastňujú EKR,

–   so zreteľom na správu UNESCO o uznávaní, potvrdzovaní a akreditácii neformálneho vzdelávania a informálneho učenia v členských štátoch UNESCO z roku 2015,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(10) zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013(11),

–  so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (O-000038/2017 – B8-0218/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže riadne pochopenie a ocenenie zručností presahuje rámec oblastí, ktoré vyžaduje pracovný trh; keďže EKR je prínosom pre zručnosti, ktoré sú dostupné, a pre zručnosti, po ktorých je na trhu práce dopyt, pričom ich môže určiť a zosúladiť, a tým poskytnúť sociálne a hospodárske výhody; konštatuje, že je nevyhnutné pomôcť jednotlivcom k tomu, aby po celý svoj život získavali a dopĺňali svoje kompetencie a zručnosti;

B.  keďže lepšia porovnateľnosť kvalifikácií zlepšuje možnosti zamestnania a profesijného rastu všetkých migrujúcich pracovníkov,

C.  keďže by sa mal kláť dôraz na zručnosti v oblasti IKT a zaviesť štrukturálne opatrenia, aby sa ľuďom pomohlo získať a potvrdiť tieto zručnosti;

D.  keďže so zreteľom na nové výzvy spojené so spoločnosťou a s technologickými a demografickými zmenami, môže ďalší EKR prostredníctvom procesu svojho rozvoja podporiť celoživotné vzdelávanie z hľadiska podpory rovnakých príležitostí a spravodlivosti vo vzdelávaní a zlepšiť priepustnosť medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy; keďže vzdelávanie a odborná príprava by mali pomôcť ľuďom prispôsobiť sa akýmkoľvek okolnostiam, ktorým môžu čeliť, a to zvyšovaním ich kvalifikácie a vzdelávaním holistickým spôsobom, aby sa stali kritickými, sebavedomými a nezávislými a aby získali zručnosti potrebné pre 21. storočie;

E.  keďže sústavný rozvoj vedomostí, zručností a kompetencií – tiež známe ako celoživotné vzdelávanie – môže prispieť k zlepšeniu jednotlivých možností ľudí, pokiaľ ide o prácu a život, môže im pomôcť v dosahovaní osobného rozvoja a využitiu ich plného potenciálu, a tým vytvoriť prínos pre spoločnosť, ako aj zlepšiť vyhliadky ľudí na zamestnanie a zabezpečenie ich kariéry;

F.  keďže jedným z cieľov EKR je uľahčiť porovnávanie systémov vzdelávania, a tým poskytnúť podnet na zmenu a reformy na vnútroštátnej a odvetvovej úrovni v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 a rámca ET 2020;

G.  keďže z dôvodu nedostatočných ambícií členských štátov a napriek doterajšej miere zapojenia naďalej pretrváva nedostatok transparentnosti a nízka miera uznávania zahraničných kvalifikácií; keďže je potrebné upraviť EKR tak, aby boli kvalifikácie ešte transparentnejšie a bolo ich možné porovnať;

H.  keďže EKR by mal používateľom poskytnúť rámec na zastrešenie a uľahčiť spoluprácu medzi orgánmi členských štátov, sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, odborovými zväzmi, občianskou spoločnosťou a inými zúčastnenými stranami na medzinárodnej úrovni;

I.  keďže len Holandsko a Švédsko zaviedli v rámci svojich vnútroštátnych kvalifikačných rámcov (VKR) osobitné postupy na začlenenie neformálnych kvalifikácií; keďže žiaden členský štát nemá v rámci svojich VKR osobitné postupy týkajúce sa informálneho učenia;

J.  keďže členské štáty by mali čo najskôr, ale najneskôr do roku 2018, v súlade s EKR zaviesť opatrenia na uznávanie neformálneho a informálneho učenia previazané s vnútroštátnymi kvalifikačnými rámcami vrátane zručností nadobudnutých prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti;

K.  keďže členské štáty, ktoré sa osobitne zaviazali k jerevanskému komuniké z roku 2015, preskúmajú vnútroštátne právne predpisy, či sú v úplnom súlade s lisabonským dohovorom o uznávaní, a preskúmajú VKR, či vzdelávacie postupy v týchto rámcoch primerane uznávajú predchádzajúce vzdelávanie;

L.  pripomína, že je povinnosťou a výlučnou kompetenciou členských štátov dbať na kvalitu obsahu výučby a organizáciu vzdelávacích systémov; keďže EKR nemá vplyv na túto zodpovednosť;

M.  keďže v súčasnosti existujú rozdiely pri uznávaní osvedčení medzi regiónmi, a to najmä cezhraničnými regiónmi, ktoré vedú k rozdielom v zamestnateľnosti;

N.  keďže verejné aj neverejné knižnice prispievajú významnou mierou k celoživotnému vzdelávaniu a zlepšovaniu čitateľskej a digitálnej gramotnosti;

O.  keďže v súčasnosti je do EKR zapojených 39 krajín: členské štáty EÚ, krajiny EHP, kandidátske krajiny, potenciálne kandidátske krajiny (Bosna a Hercegovina a Kosovo) a Švajčiarsko;

1.  uznáva iniciatívu Komisie týkajúcu sa revízie EKR a ďalšej podpory modernizácie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, pričom sa budú stále rešpektovať vnútroštátne právomoci týkajúce sa systémov vzdelávania a zaručí sa ochrana charakteristických znakov systémov vzdelávania členských štátov;

2.  poukazuje na to, že podpora kritického a kreatívneho myslenia má zásadný význam pre rozvoj nových zručností, ktoré budú potrebné v budúcnosti;

3.  odporúča, aby sa zachovala bohatá škála nielen technických, ale aj manuálnych zručností, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu a umožňujú rozvoj a rast odvetví remeselnej výroby, ktoré je potrebné zachovať na zaručenie individuálnej identity každého členského štátu;

4.  pripomína, že jednou z úloh EKR je zvyšovanie porovnateľnosti kvalifikácií v členských štátoch a zároveň rešpektovanie národných vzdelávacích špecifík;

5.  poukazuje na to, že Únia by mala každému, bez ohľadu na vek alebo postavenie, umožniť, aby boli jasným a prístupným spôsobom uznané jeho zručnosti a skúsenosti, najmä v cezhraničných oblastiach, a tým boli aj zviditeľnené a ocenené bez ohľadu na to, kde alebo akým spôsobom boli nadobudnuté, vrátane tých, ktoré boli nadobudnuté prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zvýšili úsilie o rýchlejšie a efektívnejšie uznávanie kvalifikácií a referencovanie príslušnej úrovne EKR;

6.  pripomína, že je potrebné zdôrazniť vykonávanie EKR s cieľom zvýšiť kvalitu a potenciál tohto nástroja;

7.  odporúča väčšiu pružnosť, pokiaľ ide aktualizáciu referencovania vnútroštátnych kvalifikačných rámcov s EKR;

8.  pripomína, že jednou z hlavných úloh EKR musí byť uľahčenie a podpora prenosu kvalifikácií a potvrdenia formálnej a informálnej odbornej prípravy a vzdelávania medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom umožniť nadnárodnú pracovnú a vzdelávaciu mobilitu, riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na európskom trhu práce a lepšie uspokojiť osobné potreby občanov a širokej verejnosti;

9.  vyzýva Komisiu, aby zvážila, či si všetky tri horizontálne oblasti (znalosti, zručnosti a spôsobilosti) vyžadujú ďalšie preskúmanie, aby sa stali zrozumiteľnejšie a jasnejšie; žiada, aby bol európsky rámec kľúčových kompetencií z roku 2006 použitý ako cenný zdroj a hlavný referenčný dokument s cieľom dosiahnuť väčšiu súdržnosť terminológie medzi rôznymi rámcami EÚ a v konečnom dôsledku priniesť skutočný prístup k výsledkom vzdelávania;

10.  poukazuje na to, že je dôležité analyzovať a rozvíjať nástroje na predpovedanie budúcich potrieb zručností; nabáda preto členské štáty a všetky príslušné zainteresované strany, ako sú zamestnávatelia, aby si v tejto súvislosti vymieňali osvedčené postupy;

11.  poukazuje na význam systémov odbornej prípravy a učňovskej praxe pri formovaní zručností; zdôrazňuje preto, že je v členských štátoch potrebné podporovať systémy duálneho vzdelávania, ktoré kombinujú učňovskú prax v podnikoch so vzdelávaním na odborných školách; pripomína, že zamestnávatelia a podnikatelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri odbornej príprave na pracovisku a pri zabezpečovaní učňovskej praxe, a zastáva názor, že ich úloha by sa mala ďalej podporovať a rozvíjať;

12.  odporúča, aby v záujme splnenia cieľov stratégie Európa 2020 bol EKR dostatočne prepojený s potrebami spoločnosti a trhu práce s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a pomáhať jednotlivcom rozvíjať ich potenciál;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere využívať možnosti, ktoré poskytuje EKR, s cieľom stimulovať a uľahčiť mobilitu študentov a pracovníkov v rámci EÚ, a tým podporiť celoživotné vzdelávanie a rozvoj mobilnej a flexibilnej pracovnej sily v Európe v časoch hospodárskych problémov a globalizácie trhu;

14.  zdôrazňuje, že veľký počet členských štátov sa stále nachádza v prvých fázach vykonávania svojich VKR, ktoré sú založené na ôsmich úrovniach EKR; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k tomu, aby zabezpečili ďalšie vykonávanie tohto procesu;

15.  zdôrazňuje význam iniciatívy ESCO, v rámci ktorej sa v 25 jazykoch určujú a kategorizujú zručnosti, spôsobilosti, kvalifikácie a povolania dôležité pre pracovný trh EÚ a vzdelávanie a odbornú prípravu;

16.  požaduje dôraznú podporu a presadzovanie spoločných európskych zásad týkajúcich sa poskytovania a okamžitého potvrdzovania a uznávania neformálnych a informálnych vzdelávacích postupov, pretože je to osobitne dôležité z hľadiska začlenenia „atypických“ študentov; v tejto súvislosti poukazuje na narastajúci počet odbornej prípravy v priemyselných odvetviach, čo by malo by sa malo začleniť do procesu potvrdzovania, pričom zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať starším ľuďom, ľuďom s postihnutím, dlhodobo nezamestnaným osobám, starším pracovníkom a iným skupinám; nabáda Komisiu, aby posúdila, či je možné využívať kredity ECVET na potvrdzovanie a uznávanie informálneho učenia a neformálneho vzdelávania; je presvedčený, že sa pritom nebudú znehodnocovať výsledky formálnej metódy;

17.  zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia medzi EKR a ďalšími nástrojmi uznávania a transparentnosti, ako je ECVET, ECTS a Europass, s podporou systémov zabezpečovania kvality s cieľom vytvoriť súčinnosť a zvýšiť účinnosť nástrojov transparentnosti;

18.  odporúča Komisii, aby vytvorila nástroj vlastného hodnotenia pre zamestnávateľov s cieľom zabezpečiť účinnejšie využívanie EKR; nabáda zamestnávateľov, aby kriticky posúdili úroveň zručností a kvalifikácií potrebných pre pracovné miesto;

19.  zdôrazňuje potenciálne riziká spojené s vymedzením výsledkov vzdelávania v EKR vzhľadom na vplyv na učebné osnovy; poukazuje na význam rôznorodosti vzdelávacích systémov v EÚ a zúčastnených krajinách;

20.  vyzýva ostatné členské štáty, aby urýchlene prepojili svoje VKR s EKR; naliehavo požaduje rýchlejšie tempo s cieľom odstrániť všetky zostávajúce prekážky uznávania;

21.  odporúča, aby Komisia opätovne zhodnotila náklady na zlepšenie EKR, keďže v súčasnosti sa nepredpokladajú žiadne dodatočné náklady; je znepokojený tým, že sa podceňuje rozsah práce pri revízii EKR;

22.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali stratégie týkajúce sa sociálneho rozmeru v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť podporu rovnakých príležitostí, zlepšiť spravodlivosť vo vzdelávaní, bojovať proti nerovnosti a zabezpečiť lepšiu priepustnosť medzi systémami vzdelávania a odbornej pomoci; naliehavo žiada Komisiu, aby členské štáty v tomto procese podporila;

23.  vyzýva Komisiu, aby zvážila svoju podporu financovania odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania založeného na výkonnosti, ako aj poplatkov za vzdelávanie v rámci programu modernizácie s cieľom zabezpečiť sociálnu úlohu systémov vzdelávania a odbornej prípravy a prístup ku kvalifikáciám;

24.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila príslušné budúce úlohy ECVET a ECTS s cieľom zabezpečiť zvýšenú transparentnosť revízie vzhľadom na zainteresované strany;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť záväzku začleniť informálne učenie a neformálne vzdelávanie do VKR, ktoré je v súčasnosti z väčšiny VKR vylúčené, a následne do EKR, a to najmä informálne učenie, ktoré je v súčasnosti vylúčené úplne;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné lepšie porozumieť kvalifikáciám získaným mimo EÚ v záujme ich potvrdenia a uznania a s cieľom podporiť integráciu migrantov a utečencov do európskej spoločnosti, na trhu práce EÚ a v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ; v tejto súvislosti víta odporúčanie, ktoré je základom vzťahov medzi vnútroštátnymi a regionálnymi kvalifikačnými rámcami tretích krajín, vnútroštátnymi kvalifikačnými rámcami členských štátov a EKR, a najmä možnosť štruktúrovaných dialógov so susednými krajinami EÚ, ktoré majú s EÚ dohodu o pridružení, čo zrejme viesť k posilneniu ich vnútroštátnych kvalifikačných rámcov s EKR a EÚ a k podpore (napr. formou rozvojovej pomoci) tretím krajinám pri vytváraní ich vnútroštátnych kvalifikačných rámcov;

27.  podporuje záujem tretích krajín o referencovanie svojich kvalifikačných systémov s EKR a zároveň efektívnu zmenu ustanovení EKR tak, aby v prípade ich záujmu bolo umožnené jednoduchšie formálne porovnávanie kvalifikácie získanej v tretích krajinách s kvalifikáciami získanými v EÚ;

28.  trvá na tom, že do tvorby, vykonávania, presadzovania a monitorovania EKR tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnych úrovniach by sa mali zapojiť príslušné zainteresované strany, ako sú verejné služby zamestnanosti, sociálni partneri, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy a občianska spoločnosť, ktorí by mali navzájom spolupracovať s cieľom zabezpečiť mu širšiu podporu;

29.  vyjadruje presvedčenie, že taký nástroj, ako je EKR, si vyžaduje neustálu aktualizáciu a úpravy a že by v záujme podpory a zlepšenia mal byť pravidelne monitorovaný, najmä z hľadiska užívateľskej ústretovosti, priepustnosti a transparentnosti; zdôrazňuje, že EKR bude úspešný len v prípade, ak sa členské štáty skutočne zaviažu k vykonávaniu a uplatňovaniu tohto nástroja;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.
(4) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1.
(6) https://www.eqar.eu
(7) http://ec.europa.eu/education/library/publications/2015/ects-users-guide_en.pdf
(8) Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11.
(9) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(10) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
(11) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132.

Právne oznámenie