Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 13. júna 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Posilňovanie zapojenia partnerov a zviditeľňovanie výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov
 Nákladová účinnosť 7. výskumného programu
 Osoby bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii
 Cezhraničné fúzie a rozdelenia
 Účasť Únie v partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA)***I
 Osobitné opatrenia na poskytovanie dodatočnej pomoci členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami ***I
 Označovanie energetickej účinnosti ***I
 Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 ***I
 Posúdenie vykonávania programu Horizont 2020
 Základné piliere politiky súdržnosti EÚ po roku 2020
 Stav populácií rýb a sociálno-ekonomická situácia v odvetví rybolovu v Stredozemí

Posilňovanie zapojenia partnerov a zviditeľňovanie výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov
PDF 476kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov (2016/2304(INI))
P8_TA(2017)0245A8-0201/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174, 175 a 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o oneskorenom vykonávaní operačných programov EŠIF – vplyv na politiku súdržnosti a ďalší postup(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(6),

–  so zreteľom na Závery Rady z 16. novembra 2016 k výsledkom a novým prvkom politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zabezpečenie viditeľnosti politiky súdržnosti: informačné a komunikačné pravidlá 2014 – 2020(8),

–  so zreteľom na bleskový prieskum Eurobarometra 423 zo septembra 2015, ktorý zadala Komisia, na tému Informovanosť a vnímanie občanov v oblasti regionálnej politiky EÚ(9),

–  so zreteľom na Van den Brandeho správu s názvom Viacúrovňové riadenie a partnerstvo, vypracovanú v októbri 2014 na žiadosť komisára pre regionálnu a mestskú politiku Johannesa Hahna(10),

–  so zreteľom na plán komunikácie Európskeho výboru regiónov na rok 2016 s názvom Prepojiť regióny a mestá v záujme silnejšej Európy(11),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Implementation of the partnership principle and multi-level governance in the 2014-2020 ESI Funds (Uplatňovanie zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia v rámci EŠIF na obdobie 2014 – 2020)(12) z júla 2016, ktorej vypracovanie zadala Komisia,

–  so zreteľom na prezentáciu sekretariátu skupiny Interreg Europe s názvom Designing a project communication strategy (Koncipovanie stratégie projektovej komunikácie)(13),

–  so zreteľom na správu vypracovanú v rámci hodnotenia ex post a predpokladaného prínosu vykonávania politiky súdržnosti v krajinách zoskupenia V4 pre krajiny EÚ-15, ktorú zadalo poľské ministerstvo hospodárskeho rozvoja, s názvom How do EU-15 Member States benefit from the Cohesion Policy in the V4 (Aký prínos má vykonávanie politiky súdržnosti v krajinách V4 pre členské štáty EÚ-15?)(14),

–  so zreteľom na príručku Európskej siete proti chudobe (EAPN) z roku 2014 s názvom Giving a voice to citizens: Building stakeholder engagement for effective decision-making – Guidelines for Decision-Makers at EU and national levels (Priestor pre názory občanov: prehĺbenie zapojenia zainteresovaných strán v prospech účinných rozhodovacích postupov – Usmernenia pre subjekty zodpovedné za prijímanie rozhodnutí na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni)(15),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálna politika a politika súdržnosti) z novembra 2014 s názvom Communicating Europe to its Citizens: State of Affairs and Prospects (Oboznamovanie občanov s Európou: súčasná situácia a vyhliadky),

–  so zreteľom na brífing generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z apríla 2016 s názvom Research for REGI Committee: Mid-term review of the MFF and Cohesion Policy (Výskum pre výbor REGI: preskúmanie viacročného finančného rámca a politiky súdržnosti v polovici obdobia),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. septembra 2016 s názvom Ex post hodnotenie EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013 (SWD(2016)0318),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0201/2017),

A.  keďže politika súdržnosti významne prispieva k posilneniu rastu a zamestnanosti a zmenšovaniu rozdielov medzi regiónmi EÚ;

B.  keďže financovanie prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ má pozitívny vplyv na hospodárstvo aj na život občanov, ako vyplýva z viacerých správ a nezávislých hodnotení, no výsledky neboli vždy dobre spropagované a informovanosť o jej pozitívnych účinkoch je naďalej slabá; keďže pridaná hodnota politiky súdržnosti presahuje preukázaný pozitívny hospodársky, sociálny a územný vplyv, keďže zahŕňa aj záväzok členských štátov a regiónov k posilňovaniu európskej integrácie;

C.  keďže informovanosť koncových používateľov a občianskej spoločnosti o miestnych programoch, ktoré financuje EÚ, má kľúčový význam, bez ohľadu na mieru financovania v danom regióne;

D.  keďže zásada partnerstva a model viacúrovňového riadenia, ktoré sú založené na lepšej koordinácii medzi orgánmi verejnej správy, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, môžu účinne prispieť k lepšiemu sprostredkovaniu cieľov a výsledkov politiky EÚ;

E.  keďže nepretržitý dialóg a účasť občianskej spoločnosti majú zásadný význam pre zabezpečenie zodpovednosti za verejné politiky a ich legitímnosť, čím sa vytvára zmysel pre spoločnú zodpovednosť a transparentnosť v rozhodovacom procese;

F.  keďže zviditeľnenie EŠIF môže prispieť k zlepšeniu, pokiaľ ide o vnímanie účinnosti politiky súdržnosti, a k opätovnému získaniu dôvery a záujmu občanov o európsky projekt;

G.  keďže je zásadne dôležité, aby sa uplatňovala ucelená komunikačná politika nielen v následnej fáze, pokiaľ ide o konkrétne výsledky EŠIF, ale aj v počiatočnej fáze, s cieľom informovať tvorcov projektov o možnostiach financovania, a tak sa posilňovala účasť verejnosti na vykonávacom procese;

H.  keďže by sa malo využívať viac metodík poskytovania informácií a diverzifikácie komunikačných kanálov a tieto metodiky by sa mali zlepšiť;

Všeobecné úvahy

1.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti je jedným z hlavných verejných nástrojov rastu, ktorý prostredníctvom svojich piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov zabezpečuje investície vo všetkých regiónoch EÚ a pomáha znižovať rozdiely, podporovať konkurencieschopnosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zlepšovať kvalitu života európskych občanov;

2.  so znepokojením konštatuje, že celkové povedomie a vnímanie verejnosti, pokiaľ ide o účinnosť regionálnej politiky EÚ, v priebehu rokov upadá; poukazuje na prieskum Eurobarometer 423 zo septembra 2015, v ktorom len viac ako tretina (34 %) Európanov uviedla, že počula o projektoch spolufinancovaných z prostriedkov EÚ a zameraných na zlepšenie kvality života v oblasti, kde žijú; konštatuje, že väčšina respondentov uviedla ako dôležité oblasti vzdelávanie, zdravie, sociálnu infraštruktúru a politiku životného prostredia; domnieva sa, že nielen kvantita, ale predovšetkým kvalita projektov financovaných v rámci EŠIF a ich pridaná hodnota z hľadiska hmatateľných výsledkov sú predpokladmi pozitívnej osvety; zdôrazňuje preto, že pri posudzovaní, výbere, vykonávaní a finalizácii projektov sa treba sústrediť na dosahovanie očakávaných výsledkov, aby sa tak predišlo neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov, čo by mohlo politike súdržnosti robiť zlú reklamu; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že pri výbere komunikačných opatrení treba osobitne prihliadať na ich obsah a záber, a opätovne pripomína, že najlepšou reklamou je preukázať zmysluplnosť a užitočnosť realizovaných projektov;

3.  konštatuje, že zabezpečovanie viditeľnosti investícií v rámci politiky súdržnosti by malo byť naďalej spoločnou zodpovednosťou Komisie a členských štátov, pričom cieľom by malo byť sformulovanie účinných európskych komunikačných stratégií zameraných na zabezpečenie viditeľnosti investícií v rámci politiky súdržnosti; v tejto súvislosti si všíma úlohu riadiacich orgánov, najmä príslušných miestnych a regionálnych orgánov, z hľadiska inštitucionálnej komunikácie aj príjemcov, pretože po komunikačnej stránke predstavujú najúčinnejšie prepojenie na občanov tým, že poskytujú informácie na mieste a približujú im európsky projekt; navyše pripomína, že tieto orgány majú najlepší prehľad o miestnej a regionálnej situácii a potrebách a že výraznejšie zviditeľnenie si vyžaduje väčšie úsilie o lepšiu informovanosť a transparentnosť medzi radovými občanmi;

4.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie viditeľnosti politiky je potrebný duálny proces komunikácie a interakcie s partnermi; navyše poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na zložité problémy a s cieľom zaistiť legitímnosť a poskytnúť účinné dlhodobé riešenia musia verejné orgány v súlade so zásadou partnerstva zapojiť príslušné zainteresované strany do všetkých fáz rokovania a vykonávania partnerskej dohody a operačných programov; navyše zdôrazňuje potrebu posilnenia inštitucionálnej kapacity verejných orgánov a partnerov a pripomína úlohu, ktorú v tomto smere môže zohrávať Európsky sociálny fond (ESF);

5.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z hľadiska zjednodušovania administratívnych postupov bol v členských štátoch zaznamenaný nerovnomerný pokrok, pokiaľ ide o širšiu mobilizáciu a zapojenie partnerov na regionálnej a miestnej úrovni vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov a orgánov zastupujúcich občiansku spoločnosť; v tomto smere pripomína význam sociálneho dialógu;

Problémy, ktoré treba riešiť

6.  poukazuje na nárast euroskepticizmu a populistickej protieurópskej propagandy, v rámci ktorých sa skresľujú informácie o politikách Únie, a vyzýva Komisiu a Radu, aby analyzovali ich základné príčiny a riešili ich; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu vypracovať účinnejšie komunikačné stratégie, ktoré budú používať jazyk blízky občanom a budú sa snažiť preklenúť priepasť medzi EÚ a jej občanmi vrátane nezamestnaných občanov a občanov, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, prostredníctvom širokého spektra mediálnych platforiem na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré dokážu poskytnúť občanom presné a ucelené informácie o pridanej hodnote európskeho projektu z hľadiska ich kvality života a prosperity;

7.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v súčasnom rámci aj v rámci reformy politiky súdržnosti po roku 2020 zanalyzovali dosah opatrení zameraných na posilnenie prepojenia s európskym semestrom a zavádzanie štrukturálnych reforiem prostredníctvom programov financovaných z EŠIF na vnímanie politík EÚ;

8.  uznáva, že právny rámec poskytuje obmedzené možnosti, pokiaľ ide o zabezpečenie primeranej viditeľnosti politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že v dôsledku toho rôzne zainteresované strany nie vždy považovali informovanie o jej konkrétnych výsledkoch za dôležité; domnieva sa, že odporúčané komunikačné činnosti o hmatateľných výsledkoch by sa mali nepretržite aktualizovať; v tejto súvislosti si všíma skutočnosť, že súčasťou technickej pomoci z EŠIF nie sú finančné prostriedky účelovo viazané na komunikáciu, a to ani na úrovni Únie ani na úrovni členských štátov; zdôrazňuje však povinnosť riadiacich orgánov a príjemcov pravidelne monitorovať súlad s informačnými a komunikačnými činnosťami, ako sa stanovuje v článku 115 a v prílohe XII nariadenia o spoločných ustanoveniach;

9.  opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné nájsť správnu rovnováhu medzi potrebou zjednodušenia pravidiel, ktoré upravujú vykonávanie politiky súdržnosti, a potrebou zachovať riadne a transparentné finančné hospodárenie a bojovať proti podvodom, a zároveň o tom náležite informovať verejnosť; v tejto súvislosti pripomína, že treba jasne rozlišovať medzi nezrovnalosťami a podvodom, aby sa tak nepodlamovala dôvera verejnosti v riadiace orgány a miestne samosprávy; navyše trvá na tom, že treba zjednodušiť a znížiť administratívnu záťaž príjemcov bez toho, aby to malo vplyv na nevyhnutné kontroly a audit;

10.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinného dosahovania a oznamovania výsledkov na miestnej aj regionálnej úrovni je nevyhnutné zvýšiť zodpovednosť za vykonávanie politiky priamo na mieste; oceňuje, že zásada partnerstva poskytuje z hľadiska vykonávania európskych verejných politík pridanú hodnotu, čo sa potvrdilo aj v nedávnej štúdii Komisie; poukazuje však na to, že mobilizácia partnerov je v niektorých prípadoch stále zložitá, pretože zásada partnerstva sa uplatňuje formálne, no neumožňuje skutočnú účasť na procese riadenia; pripomína, že je potrebné vynaložiť väčšie úsilie a investovať viac zdrojov do využívania partnerstva a výmeny skúseností prostredníctvom platforiem pre dialóg partnerov, a to aj s cieľom znásobiť vďaka nim príležitosti financovania EÚ a jeho úspechy;

11.  okrem toho pripomína, že investície v rámci politiky súdržnosti majú dlhodobý strategický charakter, takže výsledky niekedy nevidno okamžite, čo má nepriaznivý vplyv na viditeľnosť nástrojov politiky súdržnosti, najmä v porovnaní s inými nástrojmi Únie, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI); naliehavo preto vyzýva, aby činnosti v oblasti komunikácie prípadne pokračovali ešte ďalšie štyri roky po ukončení projektu; zdôrazňuje, že realizácia niektorých investícií (najmä do ľudských zdrojov) je menej viditeľná a ťažšie merateľná ako v rámci hmotných investícií, a žiada podrobnejšie a diferencovanejšie hodnotenie dlhodobého vplyvu politiky súdržnosti na životy občanov; zastáva preto názor, že osobitná pozornosť by sa mala venovať hodnoteniu ex post a komunikačným činnostiam týkajúcim sa prínosu EŠIF k stratégii Únie pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorá je dlhodobou európskou stratégiou rozvoja;

12.  konštatuje, že dôležitú úlohu pri informovaní občanov o rozličných politikách EÚ a otázkach EÚ vo všeobecnosti zohrávajú médiá; vyjadruje však poľutovanie nad pomerne obmedzeným priestorom, ktorý médiá poskytujú informovaniu o investíciách v rámci politiky súdržnosti EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať informačné kampane a komunikačné stratégie, ktoré sú zamerané na médiá, sú prispôsobené súčasným informačným výzvam a poskytujú informácie dostupným a atraktívnym spôsobom; zdôrazňuje, že je potrebné zužitkovať rastúci vplyv sociálnych médií, výhody, ktoré prináša digitálny pokrok, a kombináciu rôznych druhov dostupných komunikačných kanálov s cieľom lepšie ich využiť pri propagácii poskytnutých príležitostí a dosiahnutých úspechov v rámci EŠIF;

Zlepšenie komunikácie a zapojenie partnerov v druhej polovici obdobia 2014 – 2020

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili koordináciu a dostupnosť existujúcich komunikačných prostriedkov a nástrojov na úrovni EÚ s cieľom riešiť témy, ktoré majú vplyv na program EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť pokyny k technikám a metódam efektívnej komunikácie o tom, ako politika súdržnosti prináša hmatateľné výsledky pre každodenný život občanov EÚ; vyzýva riadiace orgány a príjemcov, aby aktívne a systematicky oboznamovali s výsledkami, prínosom a dlhodobým vplyvom politiky pri zohľadnení rozličných fáz rozvoja projektov;

14.  zdôrazňuje, že samotné zobrazenie symbolu Európskej komisie na popisných paneloch už nepostačuje s ohľadom na množstvo a kvalitu informácií, ktoré prinášajú tradičné a moderné médiá; vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinnejšie identifikačné nástroje;

15.  víta súčasné konkrétne komunikačné aktivity, ako je kampaň s názvom Európa v mojom regióne, webová aplikácia Komisie Rozpočet EÚ zameraný na výsledky, spolupráca so sieťou CIRCOM Regional(16), program Európa pre občanov, a možnosti, ktoré prináša novozriadený európsky zbor solidarity; navyše zdôrazňuje úlohu informačných centier Europe Direct z hľadiska decentralizovanej komunikácie s cieľom zvýšiť povedomie o vplyve politiky súdržnosti v praxi, a to na miestnej aj regionálnej úrovni; okrem toho zdôrazňuje, že treba vyvinúť úsilie na oslovenie študentov a novinárov, ktorí predstavujú potenciálne komunikačné vektory, a zabezpečiť rovnováhu informačných kampaní zo zemepisného hľadiska;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť ustanovenia týkajúce sa komunikácie v nariadení o spoločných ustanoveniach; vyzýva Komisiu, aby zvážila pridanú hodnotu, ktorú by prinieslo vyčlenenie finančných prostriedkov konkrétne na komunikáciu v rámci technickej pomoci a tiež prípadné zvýšenie počtu záväzných požiadaviek na propagáciu projektov v rámci politiky súdržnosti a na informovanie o nich; žiada Komisiu, aby v roku 2017 poskytla jasné pokyny k tomu, ako by sa v súčasnom období financovania mohla využiť technická pomoc na účely komunikácie, s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre miestne a regionálne orgány a ostatných príjemcov; navyše opätovne pripomína, že bežné komunikačné a reklamné normy, ktoré sú síce dobre sformulované v prípade štrukturálnych a technologických investícií, nie sú také účinné pre nehmotné investície do ľudského kapitálu;

17.  zdôrazňuje, že v rámci hierarchie priorít politiky súdržnosti EÚ treba prisúdiť význačnejšie miesto komunikácii, najmä v kontexte práce riadiacich zamestnancov, ktorí nie sú priamo zodpovední za komunikáciu, a začleniť komunikáciu medzi bežné postupy EŠIF; žiada o posilnenie profesionality v oblasti komunikácie, najmä konaním na miestnej úrovni a predchádzaním využívaniu žargónu EÚ;

18.  víta hodnotenie programov politiky súdržnosti ex post v období 2007 – 2013, ktoré vykonala Komisia a ktoré poskytuje skvelé zdroje pre oboznamovanie s dosiahnutými výsledkami a účinkami; berie na vedomie iniciatívu krajín V4 o externých vplyvoch politiky súdržnosti v členských štátoch EÚ15(17) a vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozsiahlejšiu objektívnu štúdiu na úrovni všetkých 28 členských štátov EÚ; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby odlíšila svoje komunikačné stratégie zamerané na členské štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi, a členské štáty, ktoré sú čistými príjemcami, a vyzdvihla špecifický prínos politiky súdržnosti pre oživenie reálnej ekonomiky, podporu podnikania a inovácií, vytváranie príležitostí pre rast a tvorbu pracovných miest vo všetkých regiónoch EÚ a zlepšenie komunitnej a hospodárskej infraštruktúry, a to pomocou priamych investícií, ako aj priameho a nepriameho vývozu (vonkajšie vplyvy);

19.  vyzýva Komisiu a riadiace orgány, aby určili spôsoby, ako možno uľahčiť a štandardizovať prístup k informáciám, aby podporovali výmenu znalostí a osvedčených postupov z oblasti komunikačných stratégií s cieľom lepšie zužitkovať existujúce skúsenosti a dosiahnuť väčšiu transparentnosť a zviditeľnenie možností financovania;

20.  víta skutočnosť, že nástroj e-súdržnosť, ktorého cieľom je zjednodušiť a urýchliť vykonávanie EŠIF, bol zavedený v súčasnom programovom období; zdôrazňuje, že tento nástroj dokáže účinne prispievať k dostupnosti informácií, monitorovaniu priebehu programu a tvorbe užitočných prepojení medzi zainteresovanými stranami;

21.  domnieva sa, že je potrebná posilnená komunikácia prostredníctvom nových mediálnych kanálov, čo si bude vyžadovať komunikačnú stratégiu pre platformy digitálnych a sociálnych médií, ktorá bude zacielená na informovanie občanov a poskytne im príležitosť vyjadriť svoje potreby, zameria sa na oslovovanie koncových používateľov pomocou rozličných súborov nástrojov, napríklad interaktívnych internetových prostriedkov, a vývoj dostupnejšieho mobilného obsahu a aplikácií, ako aj prípadné zabezpečenie dostupnosti informácií v rôznych jazykoch upravených pre rozličné vekové skupiny; vyzýva riadiace orgány, aby príslušným GR poskytli aktuálne informácie o finančných údajoch, dosiahnutých výsledkoch a investíciách, s cieľom zobraziť na platforme otvorených údajov EŠIF prehľadné údaje a tabuľky, ktoré môžu slúžiť žurnalistom; žiada o rozbehnutie regionálnych iniciatív oceňovania najlepších projektov po vzore ocenenia RegioStars;

22.  ďalej navrhuje, aby sa zlepšilo monitorovanie a hodnotenie súčasných komunikačných činností a aby sa zriadili regionálne pracovné skupiny pre komunikáciu, ktorých členmi budú aktéri na viacerých úrovniach;

23.  vyzdvihuje úlohu, ktorú má európsky kódex správania pre partnerstvo a zásada partnerstva pri posilňovaní kolektívneho záväzku k politike súdržnosti a zapojenia do nej; vyzýva na posilnenie väzby medzi verejnými orgánmi, potenciálnymi príjemcami, súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou a občanmi prostredníctvom otvoreného dialógu a v prípade potreby na úpravu zloženia partnerstiev v priebehu vykonávania s cieľom zabezpečiť správnu kombináciu partnerov zastupujúcich záujmy komunity v každej fáze procesu;

24.  víta inovatívny model viacúrovňovej a mnohostrannej spolupráce, ktorý bol navrhnutý v rámci mestskej agendy EÚ, a odporúča, aby sa v prípade potreby využil aj pri vykonávaní politiky súdržnosti;

25.  zdôrazňuje, že treba posilniť komunikačný rozmer cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, a to aj na úrovni prebiehajúcich makroregionálnych stratégií, ktoré by mali byť pre občanov EÚ viditeľnejšie, šírením osvedčených postupov a úspešných príkladov investovania a investičných príležitostí;

Podpora informovania o politike súdržnosti po roku 2020

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby oživili atraktivitu financovania z prostriedkov politiky súdržnosti EÚ ďalším zjednodušením a obmedzovaním tzv. gold-platingu, a aby so zreteľom na nedávny návrh skupiny na vysokej úrovni zloženej z nezávislých odborníkov na monitorovanie zjednodušenia pre príjemcov prostriedkov z EŠIF zvážili zníženie zložitosti a prípadne aj počtu právnych predpisov a usmernení;

27.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na príspevok politiky súdržnosti EÚ k pozitívnemu stotožneniu sa s projektom európskej integrácie zvážila možnosť zaviesť vo formulároch projektových žiadostí povinnú kolónku pre komunikáciu, ako súčasť zvýšeného využívania technickej pomoci prostredníctvom finančných prostriedkov účelovo viazaných na komunikáciu na programovej úrovni, pri zohľadnení toho, aby sa neznásobovali obmedzenia a aby sa zabezpečila potrebná flexibilita; navyše vyzýva riadiace orgány a miestne a regionálne orgány, aby zlepšovali kvalitu svojej komunikácie o konečných výsledkoch projektov;

28.  upozorňuje na naliehavú potrebu prehĺbiť dialóg medzi Úniou a občanmi, prehodnotiť komunikačné kanály a stratégie a vzhľadom na príležitosti, ktoré poskytujú sociálne siete a nové digitálne technológie, prispôsobiť hlavné myšlienky miestnym a regionálnym súvislostiam; navyše zdôrazňuje prípadnú úlohu zainteresovaných subjektov z radov občianskej spoločnosti ako komunikačných vektorov; pripomína však, že vzdelávací obsah je rovnako dôležitý ako mediálne stratégie a propagácia na rozličných platformách;

29.  v súvislosti s komunikáciou a viditeľnosťou zdôrazňuje potrebu ďalej zjednodušovať politiku po roku 2020, a to aj pokiaľ ide o spoločné systémy riadenia a auditu, s cieľom nájsť správne vyváženie medzi politikou orientovanou na výsledky a primeraným množstvom kontrol a zjednodušenými postupmi

30.  žiada, aby sa v rámci programového obdobia po roku 2020 ďalej posilňovala zásada partnerstva; je presvedčený, že aktívne zapájanie zainteresovaných strán vrátane organizácií, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, do procesu rokovania a vykonávania partnerskej dohody a operačných programov by mohlo prispieť k posilneniu zodpovednosti za vykonávanie politiky a jej transparentnosti a zároveň by mohlo priniesť lepšie vykonávanie politiky z hľadiska rozpočtu EÚ; vyzýva preto členské štáty, aby zvážili zavedenie existujúcich modelov participatívnej správy, pričom spoja všetkých relevantných partnerov v rámci spoločnosti a zabezpečia účasť zainteresovaných strán na participatívnom zostavovaní rozpočtu s cieľom určiť v prípade potreby zdroje vyčlenené na vnútroštátne, regionálne a miestne spolufinancovanie, a tak posilňovať vzájomnú dôveru a zapájanie občanov do rozhodnutí o verejných výdavkoch; navrhuje tiež, aby sa vykonalo participatívne vyhodnotenie výsledkov za účasti príjemcov a rôznych zainteresovaných strán s cieľom zhromaždiť relevantné údaje, čo by mohlo prispieť k zlepšeniu aktívnej účasti a zviditeľneniu budúcich akcií;

31.  ďalej trvá na prehĺbení spolupráce medzi mestami a vidiekom v záujme vytvárania územných partnerstiev medzi mestami a vidieckymi oblasťami využívaním celkového potenciálu, ktorý poskytujú synergie medzi fondmi EÚ, a nadviazaním na odborné poznatky mestských oblastí a ich väčšiu kapacitu pri riadení fondov;

32.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa vo svojich príslušných akčných plánoch komunikácie zamerali na posilnenie spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, ministerstvami a sprostredkovateľmi informácií na rôznych úrovniach a na zostavenie prehľadu o cieľových skupinách s cieľom vytvoriť a tlmočiť správy špecificky prispôsobené pre konkrétne cieľové skupiny, a tak priamejšie osloviť občanov na danom mieste a lepšie ich informovať;

33.  v tejto súvislosti poukazuje na význam kultúrneho posunu v tom zmysle, že za komunikáciu sú zodpovedné všetky zúčastnené strany, pričom hlavnými sprostredkovateľmi informácií sa stávajú samotní príjemcovia;

34.  ďalej žiada Komisiu a členské štáty, aby posilnili úlohu a postavenie už existujúcich komunikačných a informačných sietí a využívali interaktívnu platformu elektronickej komunikácie EÚ o vykonávaní politiky súdržnosti s cieľom zozbierať všetky relevantné údaje o projektoch EŠIF, čo konečným používateľom umožní poskytnúť spätnú väzbu k procesu vykonávania a dosiahnutým výsledkom nad rámec strohého opisu projektu a vynaložených nákladov; zastáva názor, že takáto platforma by tiež uľahčila hodnotenie účinnosti komunikácie o politike súdržnosti;

o
o   o

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0055.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.
(7) http://www.consilium.europa.eu/press-releases-pdf/2016/11/47244650399_en.pdf
(8) http://ec.europa.eu/regional_policy/sk/information/publications/brochures/2014/ensuring-the-visibility-of-cohesion-policy-information-and-communication-rules-2014-2020
(9) http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/67400
(10) http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/informing/dialog/2014/5_vandenbrande_report.pdf
(11) http://cor.europa.eu/en/about/Documents/CoR-communication-plan-2016.pdf
(12) http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/policy/how/studies_integration/impl_partner_report_en.pdf
(13) http://www.interregeurope.eu/fileadmin/user_upload/events/Rotterdam/pdf/Designing_communication_strategy.pdf
(14) https://www.strukturalni-fondy.cz/getmedia/fdc8a04e-590d-47ac-9213-760d4ac76f75/V4_EU15_manazerske-shrnuti.pdf?ext=.pdf.
(15) http://www.eapn.eu/images/stories/docs/EAPN-position-papers-and-reports/2014-eapn-handbook-Give-a-voice-to-citizens-Guidelines-for-Stakeholder-Engagement.pdf.
(16) Profesijné združenie regionálnych verejnoprávnych televízií v Európe.
(17) Správa vypracovaná v rámci hodnotenia ex post a predpokladaného prínosu vykonávania politiky súdržnosti v krajinách zoskupenia V4 pre krajiny EÚ-15, ktorú zadalo poľské ministerstvo hospodárskeho rozvoja, s názvom How do EU-15 Member States benefit from the Cohesion Policy in the V4 (Aký prínos má vykonávanie politiky súdržnosti v krajinách V4 pre členské štáty EÚ-15?).


Nákladová účinnosť 7. výskumného programu
PDF 395kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o nákladovej účinnosti 7. výskumného programu (2015/2318(INI))
P8_TA(2017)0246A8-0194/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013)(1),

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(3) (nariadenie o rozpočtových pravidlách),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami inštitúcií(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 2/2013 s názvom Zabezpečila Komisia efektívnu implementáciu siedmeho rámcového programu pre výskum?,

–  so zreteľom na správu výboru pre vedu a techniku Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva s názvom Odchod z EÚ: následky a príležitosti pre vedu a výskum, zo 16. novembra 2016(5),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2016 o udelení absolutória za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2014, oddiel III – Komisia(6),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0194/2017),

A.  keďže viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2007 – 2013 sa skončil, ale vykonávanie siedmeho rámcového programu pre výskum a inovácie (RP7) ešte prebieha;

B.  keďže na projekty v oblasti výskumu a inovácie vykonávané počas VFR 2014 – 2020 sa vzťahuje nariadenie o programe Horizont 2020;

C.  keďže podľa informácií Európskeho parlamentu neexistuje komplexná analýza nákladovej účinnosti RP7;

D.  keďže komplexné hodnotenie RP7 sa malo – v ideálnom prípade – uskutočniť pred nadobudnutím účinnosti programu Horizont 2020;

E.  keďže údaje o chybovosti a hodnotenie ex post programu neposkytujú úplné informácie o nákladovej účinnosti;

Siedmy rámcový program (RP7)

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že celkový schválený rozpočet pre RP7 predstavoval 55 miliárd EUR, čo sa rovná približne 3 % celkových výdavkov na výskum a technický rozvoj v Európe, resp. 25 % konkurenčného financovania; počas sedemročného obdobia trvania RP7 bolo predložených viac ako 139 000 výskumných návrhov, z ktorých sa vybralo 25 000 najkvalitnejších projektov, ktoré získali finančné prostriedky; hlavní príjemcovia spomedzi 29 000 organizácií, ktoré boli zapojené do RP7, boli okrem iného univerzity (44 % z finančných prostriedkov RP7), výskumné a technologické organizácie (27 %), veľké súkromné spoločnosti (11 %) a MSP (13 %), zatiaľ čo podiel verejného sektora (3 %) a organizácií občianskej spoločnosti (2 %) bol skôr okrajový;

2.  je si vedomý, že RP7 slúži príjemcom zo všetkých členských štátov EÚ, pridružených a kandidátskych krajín, ako sú Švajčiarsko, Izrael, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko, Turecko, Chorvátsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Faerské ostrovy a Moldavsko, ako aj z partnerských krajín v rámci medzinárodnej spolupráce;

3.  upozorňuje na hodnotenie ex post RP7, ktoré vypracovala skupina odborníkov na vysokej úrovni(7), ktorá RP7 považuje za úspešný; skupina na vysokej úrovni zdôraznila najmä to, že RP7:

   podporuje vedeckú excelentnosť na individuálnej a inštitucionálnej úrovni,
   podporuje prelomový výskum prostredníctvom nového programu s názvom RP7 – NÁPADY (FP7 – IDEAS) (Európska rada pre výskum),
   strategicky zapája priemysel a MSP,
   posilňuje nový spôsob spolupráce a otvorený rámec pre inovácie,
   podporuje kultúru spolupráce a buduje komplexné siete schopné riešiť tematické výzvy, čím posilňuje Európsky výskumný priestor,
   prostredníctvom výskumu, technológií a inovácií – RP7 – SPOLUPRÁCA (FP7 – COOPERATION) rieši určité spoločenské výzvy,
   podporuje harmonizáciu národných výskumných a inovačných systémov a politík,
   stimuluje mobilitu výskumných pracovníkov v celej Európe – RP7 – ĽUDIA (FP7 – PEOPLE), vytvára potrebné podmienky pre otvorený trh práce pre výskumných pracovníkov,
   podporuje investície do európskych výskumných infraštruktúr,
   dosahuje kritickú mieru, pokiaľ ide o výskum v celej Európe a vo svete;

4.  berie na vedomie, že verejné konzultácie so zainteresovanými stranami v rámci hodnotenia RP7, ktoré sa uskutočnili od februára do mája 2015, poukázali na tieto nedostatky:

   vysoká administratívna záťaž a zložité právne a rozpočtové pravidlá,
   vysoký stupeň nadmerného záujmu,
   nedostatočný dôraz na spoločenský vplyv,
   príliš úzky rozsah tém a výziev,
   nedostatočný dôraz na účasť priemyslu,
   vysoký prah pre nováčikov; nízka priemerná miera úspešnosti návrhov a žiadateľov na úrovni 19 %, resp. 22 %,
   slabá komunikácia;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že RP7 sa podľa Komisie plne nevykoná a nevyhodnotí pred rokom 2020, čo môže spôsobiť oneskorenie budúcich následných programov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby hodnotiacu správu zverejnila čo najskôr, a to najneskôr predtým, ako predloží výskumný program nasledujúci po programe Horizont 2020;

Závery Európskeho dvora audítorov (Dvor audítorov)

6.  so znepokojením zdôrazňuje, že Dvor audítorov považuje systémy dohľadu a kontroly nad politikami v oblasti výskumu a inými vnútornými politikami za „čiastočne účinné“;

7.  žiada Komisiu, aby podrobne informovala jeho príslušný výbor o 10 operáciách, ktoré predstavovali 77 % chýb v roku 2015, a o prijatých nápravných opatreniach;

8.  so znepokojením konštatuje, že chybovosť v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v rámci absolutória za posledné rozpočtové roky bola vždy vyššia ako 5 %;

9.  konštatuje, že v roku 2015 z celkového počtu 150 operácií, ktoré Dvor audítorov kontroloval, 72 (48 %) obsahovalo chybu; na základe 38 vyčíslených chýb Dvor audítorov odhaduje, že chybovosť sa pohybuje na úrovni 4,4 %; okrem toho Komisia, vnútroštátne orgány alebo nezávislí audítori mali v 16 prípadoch vyčísliteľných chýb dostatočné informácie na to, aby chybám predišli alebo ich odhalili a opravili pred schválením výdavkov; ak by sa všetky tieto informácie použili na opravu chýb, odhadovaná chybovosť v tejto kapitole by bola o 0,6 % nižšia;

10.  ľutuje, že v 10 z 38 operácií, ktoré boli ovplyvnené vyčísliteľnou chybou, Dvor audítorov zaznamenal chyby prevyšujúce 20 % skúmaných položiek; týchto 10 prípadov (deväť zo siedmeho rámcového programu pre výskum a jedna z programu pre konkurencieschopnosť a inovácie na obdobie 2007 – 2013) tvorí 77 % z celkovej odhadovanej chybovosti v oblasti „Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“ v roku 2015;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina vyčísliteľných chýb, ktoré Dvor audítorov zistil (33 z 38), sa týkala preplatenia neoprávnených nákladov na zamestnancov a nepriamych nákladov deklarovaných príjemcami, pričom takmer všetky chyby, ktoré Dvor audítorov zistil vo výkazoch výdavkov, boli zapríčinené nesprávnou interpretáciou zložitých pravidiel oprávnenosti príjemcov alebo nesprávnym výpočtom ich oprávnených nákladov, čo vedie k zrejmému záveru, že tieto pravidlá je potrebné zjednodušiť;

12.  berie na vedomie, že Komisia vypočítala v roku 2014 zvyškovú chybovosť (na konci programu a po opravách) na úrovni 3 % (2,88 % v roku 2015);

13.  pripomína svoju pozíciu zo správ o udelení absolutória Komisii za roky 2012 a 2014: je presvedčený, že Komisia by sa mala naďalej usilovať o primeranú rovnováhu medzi atraktívnosťou programu pre účastníkov a legitímnou nevyhnutnosťou zodpovednosti a finančnej kontroly; pripomína v tejto súvislosti vyhlásenie generálneho riaditeľa z roku 2012, že je nereálne uplatňovať postup, ktorého cieľom je za každú cenu udržať zvyškovú chybovosť pod úrovňou 2 %;

14.  ľutuje, že hlavnými zdrojmi chýb boli nesprávne vypočítané náklady na zamestnancov a neoprávnené priame a nepriame náklady;

15.  poukazuje na zistenia uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov č. 2/2013, v ktorej Dvor audítorov dospel k záveru, že procesy Komisie sú nastavené tak, aby zabezpečovali, že finančné prostriedky sa investujú do vysoko kvalitného výskumu, a je znepokojený týmito zisteniami; zameranie na účinnosť však bolo slabšie;

   existujúce nástroje informačných technológií (IT) neumožnili účinné vykonávanie projektov a v ôsmich útvaroch Komisie pracuje viac ako 2 500 zamestnancov na vykonávaní RP7, spomedzi ktorých 1 500 (60 %) je priamo pridelených na riadenie vykonávania špecifického programu „Spolupráca“,
   čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu by sa mal ešte viac skrátiť a
   model finančnej kontroly RP7 v dostatočnej miere nezohľadňuje riziko chyby;

16.  berie na vedomie odpovede Komisie na závery Dvora audítorov, v ktorých sa poukazuje na to, že napriek tomu sa podpísalo 4 324 grantov pre takmer 20 000 účastníkov, čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu sa už znížil a kontrolná štruktúra bola navrhnutá tak, aby sa čo najviac opierala o kontrolu ex post;

Nákladová účinnosť RP7

17.  zdôrazňuje, že pri hodnotení nákladovej účinnosti by sa malo zvážiť uplatnenie kritérií hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti (riadne finančné hospodárenie)(8) pri dosahovaní politických cieľov;

18.  berie na vedomie, že vykonávanie rámcových výskumných programov bolo rozdelené medzi rôzne generálne riaditeľstvá, výkonné agentúry, spoločné podniky, tzv. orgány podľa článku 185, Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT);

19.  poukazuje na to, že generálne riaditeľstvo pre výskum a inovácie (GR RTD) schválilo v roku 2015 platby vo výške 3,8 miliardy EUR, pričom priamu zodpovednosť za vykonanie 67,4 % z nich nieslo GR, za 12,6 % spoločné podniky, za 10,7 % EIB a Európsky investičný fond (EIF) a za 2,4 % výkonné agentúry;

20.  konštatuje, že podľa výročnej správy o činnosti GR RTD za rok 2015 Európska únia prispela na program RP7 sumou 44,56 miliardy EUR, z čoho 58 % smerovalo do Nemecka, 16 % do Spojeného kráľovstva, 11 % do Francúzska, 8 % do Talianska a 7 % do Španielska;

21.  poukazuje na to, že GR RTD zriadilo kontrolný rámec s cieľom zmierniť vlastné riziká na rôznych stupňoch priamych a nepriamych procesov riadenia grantov; GR RTD okrem toho zaviedlo stratégiu dohľadu nad finančnými nástrojmi, ktoré vykonávajú EIB a EIF;

22.  berie na vedomie, že v súvislosti s RP7 na roky 2007 – 2013 GR RTD do konca roku 2015 dokončilo a uzavrelo 3 035 zo 4 950 dohôd o grantoch a 1 915 projektov, pričom zostáva uhradiť ešte 1,6 miliardy EUR; v roku 2015 GR RTD uskutočnilo celkovo 826 konečných platieb; nabáda GR, aby rozvíjalo tieto štatistiky v nasledujúcich rozpočtových rokoch;

23.  upozorňuje najmä na skutočnosť, že ukazovatele ako čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu, podaním žiadosti a získaním informácií a podaním žiadosti a uskutočnením platby zaznamenali pozitívny trend a považovali sa za uspokojivé (93 – 100 % súlad);

24.  berie na vedomie, že GR RTD vykonalo 1 550 auditov, ktoré sa vzťahovali na 1 404 príjemcov a 58,7 % rozpočtu počas programového obdobia RP7;

25.  poznamenáva, že podľa GR RTD sa na dohľad a koordináciu aktivít týkajúcich sa výkonných agentúr použilo 9,4 ekvivalentu plného pracovného času, čo predstavuje 1,26 milióna EUR, resp. 1,35 % celkových administratívnych nákladov; okrem toho v roku 2015 Výkonná agentúra pre výskum (REA) a Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum (ERCEA) čerpali na operačné aktivity rozpočtové prostriedky vo výške 1,94 miliardy EUR a Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME) a Výkonná agentúra pre inovácie a siete (INEA) vynaložili platobné rozpočtové prostriedky vo výške 480,5 milióna EUR;

26.  konštatuje, že GR RTD vznikli náklady vo výške 1,67 milióna EUR, resp. 0,35 % zo 479,9 milióna EUR vyplatených spoločným podnikom za dohľad nad ich činnosťami; ďalej konštatuje, že GR RTD vznikli náklady vo výške 0,7 milióna EUR alebo 0,78 % platieb vyplatených orgánom podľa článku 185 za dohľad nad ich činnosťami;

27.  zdôrazňuje, že spoločné podniky a orgány podľa článku 185 sú zodpovedné za svoje vlastné audity, s výsledkami ktorých majú oboznámiť GR RTD;

28.  so znepokojením berie na vedomie, že GR RTD odhadlo celkovú zistenú chybovosť na 4,35 %; GR sa zároveň domnieva, že zvyšková chybovosť (na konci programu a po opravách) sa rovná 2,88 %;

29.  konštatuje, že na konci roku 2016 suma, ktorá sa mala vrátiť, predstavovala 68 miliónov EUR, z ktorých sa skutočne vyzbieralo 49,7 milióna EUR;

30.  poznamenáva však, že pravidlá RP7 neboli dostatočne kompatibilné so všeobecnými podnikateľskými postupmi, že systém kontroly potreboval lepšiu rovnováhu medzi rizikom a kontrolou, že príjemcovia potrebovali lepšie usmernenia v záujme zvládnutia zložitosti programu a že bolo potrebné uplatňovať efektívnejšie metódy preplácania;

31.  je znepokojený tým, že vo výročnej správe o činnosti GR RTD bolo uvedené, že ku koncu roka 2015 stále nebolo dokončených 1 915 projektov RP7 v hodnote 1,63 miliardy EUR, čo by mohlo spôsobiť oneskorenie vykonávania programu Horizont 2020;

32.  konštatuje, že dosiahnutie synergií medzi odvetvím výskumu a inovácií na jednej strane a štrukturálnymi fondmi na druhej strane je v záujme Európskej únie;

33.  konštatuje, že Komisia by mala zabezpečiť, aby financovanie RP7 a výskumu na vnútroštátnej úrovni bolo v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci s cieľom zabrániť nezrovnalostiam a duplicite financovania; zdôrazňuje, že by sa mali vziať do úvahy vnútroštátne špecifiká;

34.  zdôrazňuje význam finančných nástrojov v oblasti výskumu a inovácií; zdôrazňuje, že s ohľadom na konkurencieschopnosť výskumu môže využívanie finančných nástrojov na projekty s vyššími úrovňami technologickej pripravenosti poskytnúť dostatočnú návratnosť verejných investícií; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že „finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF 2007 – 2013) ponúka úvery a hybridné alebo mezanínové financovanie na zlepšenie prístupu k rizikovému financovaniu pre projekty z oblasti výskumu a inovácie; konštatuje, že príspevok Únie na RSFF 2007 – 2015 vo výške 961 miliónov EUR podporil činnosti, ktoré predstavujú viac ako 10,22 miliardy EUR z očakávanej sumy 11,31 miliardy EUR; konštatuje, že nástroj na rozdelenie rizika (RSI) pre MSP poskytol finančné prostriedky vo výške viac ako 2,3 miliardy EUR, ku ktorým Únia prispela sumou 270 miliónov EUR(9); zastáva názor, že tieto číselné údaje podčiarkujú vysoký záujem spoločností a ďalších príjemcov o oblasť rizikového financovania;

35.  poukazuje na potrebu lepšie zamerať finančné nástroje RP7 tak, aby sa zabezpečila podpora nováčikov s obmedzeným prístupom k financovaniu v oblasti výskumu a inovácií;

36.  konštatuje, že niektoré opatrenia odporúčané externým audítorom a/alebo Útvarom pre vnútorný audit Komisie, konkrétne dve opatrenia týkajúce sa kontrolných systémov pre dohľad nad externými subjektmi a tri opatrenia pre účastnícky záručný fond, neboli zahrnuté;

37.  navrhuje lepšie oznamovanie výsledkov v členských štátoch a informačné kampane týkajúce sa programu;

Vyhliadky do budúcnosti v rámci programu Horizont 2020

38.  zdôrazňuje skutočnosť, že v súvislosti s programom Horizont 2020 bolo do konca roku 2015 uverejnených 198 výziev s termínom na predloženie do tohto dátumu; v reakcii na tieto výzvy bolo prijatých celkom 78 268 návrhov, z ktorých 10 658 sa zaradilo do hlavného alebo rezervného zoznamu; to znamená, že úspešnosť bola približne 14 %, pričom sa zohľadnili iba návrhy spĺňajúce kritériá; za to isté obdobie sa s príjemcami podpísalo 8 832 dohôd o grante, z čoho 528 podpísalo GR RTD;

39.  uznáva, že boli dosiahnuté úspory nákladov vo výške 551 miliónov EUR v RP7 v porovnaní s RP6 a že Komisia sa usilovala o ďalšie zjednodušenie vykonávania programu Horizont 2020 v porovnaní s RP7; zdôrazňuje, že je dôležité, aby zjednodušenie bolo prospešné pre všetky oblasti politiky vrátane štrukturálnych fondov s cieľom zachovať rovnaké zaobchádzanie s príjemcami európskej finančnej pomoci;

40.  s uspokojením berie na vedomie, že GR RTD presúva riadenie zmlúv prostredníctvom outsourcingu na výkonné agentúry a iné orgány, čím sa snaží o ďalšie zníženie režijných nákladov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výkonné agentúry budú v rámci programu Horizont 2020 riadiť 55 % rozpočtu;

41.  zdôrazňuje, že veľký počet politických aktérov vrátane generálnych riaditeľstiev Komisie, výkonných agentúr, spoločných podnikov a orgánov podľa článku 185 si vyžaduje značnú mieru koordinácie, ktorej účinnosť má mimoriadny význam;

42.  berie na vedomie rozdielne názory EIT a Komisie na jednej strane a Dvora audítorov na druhej strane, pokiaľ ide o zákonnosť platieb; zastáva názor, že riešenie tejto nezhody nesmie poškodiť príjemcov, ktorí konali v dobrej viere;

43.  v súvislosti s programom Horizont 2020 víta tieto skutočnosti:

   štruktúra programu je menej zložitá a zabezpečuje interoperabilitu medzi rôznymi časťami,
   v súčasnosti platí jednotný súbor pravidiel,
   v súčasnosti existuje jedna sadzba financovania na projekt,
   pre nepriame náklady platí paušálna sadzba (25 %),
   kontroluje sa iba finančná životaschopnosť koordinátorov projektu,
   zaviedol sa lepšie merateľný prístup zameraný na výkonnosť,
   na oblasť výskumu a inovácie sa uplatňuje jedna stratégia auditu,
   vytvoril sa jednotný portál účastníkov na účel riadenia grantov a odborníkov,
   granty, zmluvy s odborníkmi a archivovanie sú riadené elektronicky;

44.  víta vytvorenie spoločného centra podpory, ktoré bude pomáhať pri koordinácii a realizácii programu účinným a harmonizovaným spôsobom v siedmich generálnych riaditeľstvách Komisie, štyroch výkonných agentúrach a šiestich spoločných podnikoch; konštatuje, že spoločné centrum podpory poskytuje od 1. januára 2014 spoločné služby v oblasti právnej podpory, auditov ex post, IT systémov a operácií, obchodných postupov a informácií a údajov o programe pre všetky generálne riaditeľstvá, výkonné agentúry a spoločné podniky zamerané na výskum, ktoré vykonávajú programu Horizont 2020;

45.  navrhuje, aby sa posilnila úloha národných kontaktných miest s cieľom poskytnúť kvalitnú technickú podporu na mieste; domnieva sa, že prostredníctvom ročného hodnotenia výsledkov, odbornej prípravy a podpory dobre fungujúcich národných kontaktných miest sa úspešnosť programu Horizont 2020 zvýši;

46.  víta skutočnosť, že podiel pridelených finančných prostriedkov z programu Horizont 2020 pre malé a stredné podniky sa zvýšil z 19,4 % v roku 2014 na 23,4 % v roku 2015, a odporúča, aby sa tento trend aktívne podporoval;

47.  považuje za neprijateľné, že GR RTD nesplnilo požiadavku Európskemu parlamentu, aby generálne riaditeľstvá Komisie uverejňovali všetky svoje odporúčania pre jednotlivé krajiny vo svojich výročných správach o činnosti;

48.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre výskumných pracovníkov vykonávajúcich tú istú prácu v rámci toho istého projektu a aby vytvorila zoznam všetkých podnikov podľa štátnej príslušnosti, ktoré sú kótované na burze cenných papierov a/alebo vykazujú zisk v ročnej účtovnej závierke a ktoré prijímajú finančné prostriedky z programu Horizont 2020;

49.  uznáva, že v nových prvkoch zavedených v programe Horizont 2020 sú zohľadnené aj pripomienky Dvora audítorov;

50.  pripomína, že sa pripravuje deviaty rámcový program pre výskum; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa pri vymedzovaní tohto programu použili najlepšie postupy z programu Horizont 2020; navrhuje zvýšiť finančné prostriedky pre inovácie, čo je hospodársky efektívne pre podnikateľský sektor, a zaistiť väčšiu flexibilitu medzi rozpočtami jednotlivých podprogramov tak, aby sa predišlo nedostatku finančných prostriedkov na tie, ktoré sú kvalifikované ako „vynikajúce“;

Dosah vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie na RP7

51.  berie na vedomie výsledok hlasovania občanov Spojeného kráľovstva z 23. júna 2016, v ktorom vyjadrili politickú vôľu vystúpiť z Európskej únie;

52.  víta prácu Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o hodnotenie následkov tohto hlasovania pre oblasť vedy a výskumu(10) a o snahy udržať negatívny vplyv na európsku konkurencieschopnosť na minimálnej úrovni;

53.  poukazuje na to, že organizácie so sídlom v Spojenom kráľovstve získali prostredníctvom výziev grantového financovania v roku 2014 sumu 1,27 miliardy EUR, resp. 15 % z celkového financovania, a v roku 2015 sumu 1,18 miliardy EUR, resp. 15,9 % z celkového financovania – najvyšší podiel finančných prostriedkov EÚ, ktorý v tom roku získal akýkoľvek členský štát(11);

Závery

54.  dospel k záveru, celkovo bolo riadenie RP7 zo strany Komisie z hľadiska nákladov účinné; konštatuje, že program tiež zlepšil svoju efektívnosť napriek oneskoreniam a opakovaným chybovostiam pri jeho vykonávaní;

55.  víta skutočnosť, že obavy Dvora audítorov boli zohľadnené;

56.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že novinky zavedené v rámci programu Horizont 2020, ako sú paušálne sadzby pre nepriame náklady, jednotná stratégia auditu, jednotný portál účastníkov atď., sa podobným spôsobom uplatnia aj v iných oblastiach politiky, napr. v prípade štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že ku všetkým príjemcom grantov by sa malo pristupovať spravodlivo a rovnako;

57.  vyzýva členské štáty, aby vyvinuli osobitné úsilie v záujme splnenia cieľa investovať 3 % HDP do výskumu; domnieva sa, že by to podporilo excelentnosť a inováciu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť navrhnúť vedecký dohovor na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni vychádzajúci z dynamiky už vytvoreného Dohovoru primátorov a starostov;

58.  je znepokojený tým, že agentúry REA a ERCEA vo svojich hodnotiacich správach poukazujú na to, že pokiaľ ide o cyklickú spätnú väzbu a komunikáciu medzi Komisiou a výkonnými agentúrami, ešte stále existuje priestor na zlepšenie;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu dvoru audítorov a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 10.11.2015, s. 1.
(5) http://www.parliament.uk/business/committees/committees-a-z/commons-select/science-and-technology-committee/inquiries/parliament-2015/leaving-the-eu-inquiry-16-17/publications/
(6) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 25.
(7) Záväzok a súdržnosť, hodnotenie ex post 7. rámcového programu EÚ, november 2015 https://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/fp7_final_evaluation_expert_group_report.pdf
(8) Hlava II siedma kapitola nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(9) COM(2016)0675, s. 18 a 19.
(10) Pozri správu Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva, Výboru pre vedu a technológie zo 16. novembra 2016.
(11) Monitorovacia správa o programe Horizont za rok 2015, s. 21 a nasl.


Osoby bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii
PDF 311kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o situácii osôb bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii (2016/2220(INI))
P8_TA(2017)0247A8-0182/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia nástrojov OSN v oblasti ľudských práv vrátane tých, ktoré sa týkajú práva na štátnu príslušnosť, ako je Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o právach dieťaťa, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954, Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a jeho opčný protokol, Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín,

–  so zreteľom na iné nástroje OSN týkajúce sa osôb bez štátnej príslušnosti a práva na štátnu príslušnosť, napríklad na záver výkonného výboru Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) č. 106 o identifikácii osôb bez štátnej príslušnosti, prevencii tohto stavu a znižovaní počtu a ochrane takýchto osôb(1), ktorý bol schválený rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. A/RES/61/137 (2006),

–  so zreteľom na kampaň UNHCR zameranú na odstránenie stavu bez štátnej príslušnosti do roku 2024(2) a na celosvetovú kampaň za rovnaké práva na štátnu príslušnosť, ktorú podporujú UNHCR, orgán OSN Ženy a iné subjekty a ktorú schválila Rada OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 15. júla 2016 o ľudských právach a svojvoľnom zbavovaní štátnej príslušnosti (A/HRC/RES/32/5),

–  so zreteľom na Viedenskú deklaráciu a akčný program(3) schválený na Svetovej konferencii o ľudských právach OSN 25. júna 1993,

–  so zreteľom na všeobecné odporúčanie č. 32 Výboru na odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), ktoré sa týka rodového rozmeru postavenia utečenca, azylu, štátnej príslušnosti a stavu bez štátnej príslušnosti v prípade žien(4),

–  so zreteľom na Deklaráciu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o ľudských právach(5),

–  so zreteľom na článok 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa stanovuje, že Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta musí prispievať k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júla 2015 o akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019(6),

–  so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012(7),

–  so zreteľom na závery Rady zo 4. decembra 2015 o osobách bez štátnej príslušnosti(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o stratégii EÚ pre Mjanmarsko/Barmu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o Mjanmarsku, najmä o situácii Rohingyov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(12),

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky s názvom Riešenie vplyvu stavu bez štátnej príslušnosti na ľudské práva v rámci vonkajšej činnosti EÚ z novembra 2014,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0182/2017),

A.  keďže región južnej a juhovýchodnej Ázie tvoria tieto krajiny: Afganistan, Bangladéš, Bhután, Brunej, Kambodža, India, Indonézia, Laos, Malajzia, Maldivy, Mjanmarsko, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Srí Lanka, Thajsko, Východný Timor a Vietnam, ktoré sú všetky členmi alebo majú štatút pozorovateľa buď v rámci Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), alebo Zoskupenia južnej Ázie pre regionálnu spoluprácu (SAARC);

B.  keďže vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv sa uvádza, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach; keďže právo na štátnu príslušnosť, ako aj to, že nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený svojej štátnej príslušnosti, je zakotvené v článku 15 tejto deklarácie, ako aj v ďalších medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv; keďže však medzinárodné právne nástroj ešte len musia splniť svoj hlavný cieľ, ktorým je zaistenie práva každej osoby na štátnu príslušnosť;

C.  keďže všetky ľudské práva sú všeobecne platné, nedeliteľné, vzájomne závislé a navzájom prepojené; keďže ľudské práva a základné slobody získavajú všetky ľudské bytosti už narodením a ich ochrana a podpora je najdôležitejšou úlohou vlád;

D.  keďže v Dohovore o právach dieťaťa, ktorý ratifikovali všetky krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie, sa stanovuje, že dieťa musí byť ihneď po narodení zapísané do matriky a musí mať od narodenia právo získať štátnu príslušnosť; keďže sa odhaduje, že polovicu osôb bez štátnej príslušnosti na svete tvoria deti a že mnohé z nich sú bez štátnej príslušnosti od narodenia;

E.  keďže v deklarácii ľudských práv ASEAN sa vyhlasuje, že každá osoba má právo na štátnu príslušnosť, ako sa stanovuje v právnych predpisoch, a že žiadnu osobu nemožno svojvoľne zbaviť štátnej príslušnosti ani jej uprieť právo na zmenu štátnej príslušnosti;

F.  keďže osoba bez štátnej príslušnosti sa v Dohovore o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 vymedzuje ako osoba, ktorá sa nepovažuje za štátneho príslušníka žiadneho štátu podľa jeho právnych predpisov; keďže príčiny vzniku stavu bez štátnej príslušnosti sa môžu líšiť a patrí medzi ne aj nástupníctvo a rozpad štátov, v niektorých prípadoch udalosti súvisiace s núteným útekom, migrácia a obchodovanie s ľuďmi, ako aj zmeny a medzery v právnych predpisoch o štátnej príslušnosti, strata štátnej príslušnosti v dôsledku dlhodobého pobytu mimo krajiny, svojvoľné pozbavenie štátnej príslušnosti, diskriminácia na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu alebo z iných dôvodov, administratívne a byrokratické prekážky a vrátane získania alebo registrácie rodných listov; keďže väčšinu týchto príčin, ak nie všetky, možno hľadať v prípadoch osôb bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii;

G.  keďže je dôležité poznamenať, že osoba bez štátnej príslušnosti a utečenec nie je to isté; keďže väčšina ľudí bez štátnej príslušnosti nikdy neopustila miesto, kde sa narodili, ani nikdy neprekročila medzinárodnú hranicu;

H.  keďže absencia štátnej príslušnosti je komplexným problémom a vedie k širokej škále prípadov porušovania ľudských práv, ktoré zahŕňa aj problémy týkajúce sa rodných listov a iných dokladov o osobnom stave, ako aj iných problémov týkajúcich sa vlastníckych práv, vylúčenia s programov zdravotnej starostlivosti pre deti a systémov verejných škôl, vlastníctva firmy, politického zastúpenia a voličskej účasti, prístupu k sociálnemu zabezpečeniu a verejným službám; keďže absencia štátnej príslušnosti môže prispievať k obchodovaniu s ľuďmi, svojvoľnému zadržiavaniu, porušovaniu slobody pohybu, vykorisťovaniu a zneužívaniu detí a k diskriminácii žien;

I.  keďže stavu bez štátnej príslušnosti sa stále venuje len obmedzená medzinárodná pozornosť napriek tomu, že má veľmi znepokojivé celosvetové a regionálne dôsledky v oblasti ľudských práv, a naďalej sa považuje za vnútornú záležitosť štátov; keďže obmedzovanie a napokon zrušenie stavu bez štátnej príslušnosti by sa malo stať prioritou v oblasti ľudských práv na medzinárodnej úrovni;

J.  keďže v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie, ako sú napríklad Nepál, Malajzia a Brunej, stále dochádza k právnej diskriminácii na základe pohlavia, napríklad pri získavaní štátnej príslušnosti alebo jej prenose na niečie dieťa alebo manžela/manželku;

K.  keďže podľa odhadu UNHCR v tomto regióne nebolo pri narodení zaregistrovaných 135 miliónov detí do päť rokov, ktorým hrozí, že nebudú mať štátnu príslušnosť;

L.  keďže ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti zároveň prinesie väčšiu demokraciu, pretože niekdajšie osoby bez štátnej príslušnosti budú následne zahrnuté do demokratického procesu a budú schopné k nim prispievať;

M.  keďže zložitý problém stavu bez štátnej príslušnosti zostáva na okraji medzinárodného práva a politiky, aj keď nejde o marginálnu otázku;

N.  keďže stave bez štátnej príslušnosti ohrozuje možnosti rozvoja dotknutého obyvateľstva a účinné vykonávanie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

O.  keďže cieľom globálneho akčného plánu UNHCR na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti na roky 2014 – 2024 je podporiť vlády pri riešení existujúcich závažných situácií osôb bez štátnej príslušnosti, zabrániť vzniku nových prípadov a lepšie identifikovať a chrániť obyvateľstvo bez štátnej príslušnosti; keďže opatrenie 10 tohto akčného plánu poukazuje na potrebu zlepšiť kvantitatívne a kvalitatívne údaje o osobách bez štátnej príslušnosti; keďže EÚ sa zaviazala, že bude aktívne podporovať akčný plán;

P.  keďže v záveroch Rady o akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 sa potvrdzuje význam riešenia otázky stavu bez štátnej príslušnosti vo vzťahoch s prioritnými krajinami a zamerania úsilia na predchádzanie vzniku skupín osôb bez štátnej príslušnosti v dôsledku konfliktu, vysídlenia a rozpadu štátov;

Q.  keďže vo Výročnej správe EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2015 – otázky týkajúce sa jednotlivých krajín a regiónov z 20. septembra 2016 sa potvrdzuje cieľ EÚ posilňovať jednotnosť, účinnosť a viditeľnosť ľudských práv v zahraničnej politike EÚ a cieľ posilniť profil zapojenia EÚ do mechanizmov OSN a regionálnych mechanizmov v oblasti ľudských práv s cieľom rozvíjať regionálnu zodpovednosť a podporovať univerzálnosť ľudských práv, pričom osobitne sa v nej spomína, že súčasťou týchto krokov je začatie prvého politického dialógu o ľudských právach s mechanizmami Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v oblasti ľudských práv;

R.  keďže EÚ určila, že ľudské práva sa stanú jadrom jej vzťahov s tretími krajinami;

S.  keďže absencia štátnej príslušnosti podporuje pohyby obyvateľstva, vysťahovalectvo a obchodovanie s ľuďmi, čím sa destabilizujú celé subregióny;

T.  keďže mnohé z 10 miliónov osôb bez štátnej príslušnosti na svete bývajú v južnej a juhovýchodnej Ázii a Rohingyovia v Mjanmarsku sú najväčšou skupinou osôb bez štátnej príslušnosti na svete, pričom na viac ako 1 milión osôb sa vzťahuje mandát UNHCR v oblasti stavu bez štátnej príslušnosti, ale veľké komunity osôb bez štátnej príslušnosti žijú aj v Thajsku, Malajzii, Bruneji, vo Vietname, na Filipínach a inde; keďže Tibeťania bez štátnej príslušnosti žijú v krajinách, ako sú India a Nepál; keďže na niektoré z týchto skupín sa mandát UNHCR v oblasti stavu bez štátnej príslušnosti vzťahuje, ale na iné nie; keďže štatistické pokrytie a správy o skupinách osôb bez štátnej príslušnosti po celom svete sú neúplné, pretože nie všetky krajiny vedú o tomto probléme štatistiky; keďže v južnej aj juhovýchodnej Ázii existujú dlhotrvajúce a nevyriešené prípady, ako aj prípady, v ktorých sa dosiahol pokrok;

U.  keďže v posledných rokoch sa v južnej a juhovýchodnej Ázii dosiahol pokrok vďaka zmenám v právnych predpisoch o štátnej príslušnosti, ktorými sa zaviedli vhodné ustanovenia na predchádzanie stavu bez štátnej príslušnosti a na umožnenie takýmto osobám, aby získali štátnu príslušnosť; keďže toto úsilie treba zvýšiť a prijaté právne predpisy sa musia dodržiavať aj v praxi;

V.  keďže Rohingyovia patria medzi najprenasledovanejšie menšiny na svete, tvoria najväčšiu skupinu osôb bez štátnej príslušnosti na svete a oficiálne prišli o štátnu príslušnosť v roku 1982 v dôsledku barmského zákona o občianstve; keďže Rohingyovia sú neželaní tak mjanmarskými orgánmi, ako aj susednými krajinami, hoci v niektorých z týchto krajín žije veľké množstvo utečencov; keďže prebiehajú boje v Arakanskom štáte; keďže tisícky utečencov, ktorým sa podarilo dostať cez hranicu do Bangladéša, zúfalo potrebujú humanitárnu pomoc, sú násilne zatláčané späť, hoci ide o porušovanie medzinárodného práva; keďže Rohingyovia unikajú pred politikou kolektívneho trestu z Arakanského štátu, kde bezpečnostné sily stupňujú bezohľadné odvetné útoky, podľa správ strieľajú na dedinčanov z bojových vrtuľníkov, vypaľujú domy, svojvoľne zatýkajú ľudí a znásilňujú ženy a dievčatá; keďže domáce a medzinárodné reakcie na zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv a humanitárunu krízu Rohingyov boli doteraz značne nedostatočné a ešte nebolo preskúmaných mnoho nástrojov na vyriešenie tejto problematiky;

W.  keďže so státisícami tzv. Biharov sa po bangladéšskej vojne o nezávislosť, keď Pakistan odmietol ich repatriáciu, nezaobchádzalo ako s občanmi Bangladéša; keďže od roku 2003 sa však v množstve súdnych rozhodnutí potvrdilo, že Biharovia sú občanmi Bangladéša; keďže veľké množstvo Biharov stále nie je naplno začlenené do bangladéšskej spoločnosti a programov v oblasti rozvoja a mnohí z nich si nedokážu naplno uplatniť svoje opätovne potvrdené práva;

X.  keďže v južnej a juhovýchodnej Ázii stále žije mnoho ďalších skupín osôb bez štátnej príslušnosti; keďže však v posledných rokoch nastal aj pozitívny vývoj, napríklad v Indonézii, ktorá zrušila rodovú diskrimináciu pri získavaní štátnej príslušnosti a v roku 2006 reformovala svoj zákon o štátnej príslušnosti, aby indonézski migranti už nemohli prísť o občianstvo, ak strávia viac ako päť rokov v zahraničí, keby to viedlo k stavu bez štátnej príslušnosti; v Kambodži, kde sa zabezpečila bezplatná registrácia narodených detí do 30 dní po pôrode; vo Vietname, kde v roku 2008 zjednodušili získavanie občianstva každej osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá žila vo Vietname viac ako 20 rokov; a v Thajsku, kde po reforme zákonov o štátnej príslušnosti a evidencii občanov získalo od roku 2011 štátnu príslušnosť 23 000 osôb bez štátnej príslušnosti;

Y.  keďže je nesmierne dôležité, aby vlády a príslušné orgány všetkých krajín v regióne plne dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a chránili utečencov v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

Z.   keďže skupiny osôb bez štátnej príslušnosti by mali mať prístup k humanitárnym programom, v rámci ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť, vzdelávanie v oblasti potravín a výživová pomoc;

1.  vyjadruje znepokojenie z miliónov prípadov osôb bez štátnej príslušnosti po celom svete, najmä v južnej a juhovýchodnej Ázii, a vyjadruje solidaritu s týmito osobami;

2.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti so situáciou menšiny Rohingyov v Mjanmarsku; vyjadruje zdesenie nad správami o rozsiahlom porušovaní ľudských práv a nepretržitom utláčaní a diskriminácii Rohingyov a tým, že nie sú uznaní za súčasť mjanmarskej spoločnosti, čo pôsobí ako koordinovaná kampaň na podporu etnických čistiek; zdôrazňuje, že Rohingyovia žijú na území Mjanmarska už mnoho generácií a majú plný nárok na mjanmarské občianstvo, tak ako ho mali v minulosti, ako aj na všetky práva a povinnosti, ktoré s ním súvisia; naliehavo vyzýva vládu a orgány Mjanmarska, aby obnovili mjanmarské občianstvo pre menšinu Rohingyov; ďalej naliehavo žiada okamžité otvorenie Arakanského štátu pre humanitárne organizácie, medzinárodných pozorovateľov, mimovládne organizácie a novinárov; vyjadruje presvedčenie, že bude potrebné zorganizovať nestranné vyšetrovanie, aby sa osoby, ktoré porušujú ľudské práva, za svoje činy zodpovedali; ďalej vyjadruje presvedčenie, že sú naliehavo potrebné opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšej diskriminácii, prejavom nepriateľstva a násilnostiam voči menšinám alebo podnecovaniu k takémuto konaniu; očakáva, že nositeľka Nobelovej ceny za mier a laureátka Sacharovovej ceny pani Su Ťij využije rôzne svoje funkcie v myanmarskej vláde, s cieľom priblížiť sa k vyriešeniu tohto problému;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že absencia štátnej príslušnosti sa v niektorých prípadoch zneužíva ako nástroj na marginalizáciu osobitných komunít a na odobratie práv týmto komunitám; je presvedčený, že právne, politické a sociálne začlenenie menšín je kľúčovým prvkom prechodu k demokracii a že vyriešenie problematiky osôb bez štátnej príslušnosti by prispelo k lepšej sociálnej súdržnosti a politickej stabilite;

4.  upozorňuje na skutočnosť, že absencia štátnej príslušnosti môže spôsobiť významnú humanitárnu krízu, a pripomína, že osoby bez štátnej príslušnosti by mali mať prístup k programom humanitárnej pomoci; zdôrazňuje skutočnosť, že absencia štátnej príslušnosti často vedie k nedostatočnému prístupu k vzdelávaniu, zdravotným službám, práci, slobode pohybu a bezpečnosti;

5.  je znepokojený chýbajúcimi údajmi o osobách bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii, kde je k dispozícii len málo údajov alebo vôbec žiadne údaje z Bhutánu, Indie, Nepálu a Východneho Timoru; ďalej vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tím, že aj keď sú k dispozícii celkové čísla, chýbajú rozčlenené údaje napríklad o ženách, deťoch a iných zraniteľných skupinách; poukazuje na to, že v dôsledku chýbajúcich informácií je ťažšie formulovať cielené kroky, okrem iného v rámci kampane UNHCR na odstránenie problému osôb bez štátnej príslušnosti do roku 2024; dôrazne nabáda štáty v južnej a juhovýchodnej Ázii, aby o problematike osôb bez štátnej príslušnosti vypracovali a zverejnili spoľahlivé členené údaje;

6.  poukazuje na to, že sú aj pozitívne príklady, ako iniciatíva Filipín z mája 2016 na riešenie potreby údajov o miere výskytu a situácii detí bez štátnej príslušnosti v tomto regióne; vyzýva EÚ, aby ponúkla svoju spoluprácu a podporu na komplexnom zmapovaní stavu bez štátnej príslušnosti a na určení projektov na ukončenie tohto stavu v regióne;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie skutočnosťou, že Brunej, Malajzia a Nepál majú právne predpisy, ktoré vedú k diskriminácii na základe pohlavia; zdôrazňuje potrebu preskúmania ustanovení týkajúcich sa zákona o štátnej príslušnosti, najmä v spojitosti s Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

8.  víta priaznivý vývoj v regióne a úsilie, ktoré sa vyvíja na Filipínach, vo Vietname a v Thajsku, a nabáda krajiny v regióne, aby spolupracovali a aby si vymieňali osvedčené postupy a snažili sa spoločne o ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti v celom regióne;

9.  pripomína na situáciu, ku ktorej dochádza po ukončení stavu bez štátnej príslušnosti v regióne, a na zásadu účasti na dodržiavaní ľudských práv; podporuje začleňovanie komunít bez štátnej príslušnosti a ľudí, ktorí kedysi nemali štátnu príslušnosť, do projektov rozvoja a do plánovania; podporuje vlády a projekty rozvoja na odstraňovanie diskriminácie, ku ktorej dochádza po ukončení stavu bez štátnej príslušnosti, podľa vzoru článku 4 ods. 1 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý je fakticky zameraný na urýchlenie dosiahnutia rovnosti;

10.  uznáva síce národnú zvrchovanosť v otázkach, ako je občianstvo, naliehavo však vyzýva krajiny, v ktorých žijú skupiny obyvateľov bez štátnej príslušnosti, aby podnikli konkrétne kroky na vyriešenie tohto problému v súlade so zásadami zakotvenými v medzinárodných dohovoroch, ktoré ratifikovali, najmä Dohovor o právach dieťaťa; berie na vedomie viacero príkladov pozitívneho vývoja, ku ktorému došlo v regióne;

11.  naliehavo vyzýva vládu Bangladéša, aby sa zaviazala k jasnému plánu, ktorý by umožnil plné vykonávanie Mierovej dohody z Čittágonských hôr z roku 1997, čo by umožnilo rehabilitáciu Jummanov, ktorí v súčasnosti žijú v Indii a nemajú štátnu príslušnosť;

12.  dôrazne nabáda štáty, aby vykonávali doložku, ktorá je zakotvená aj v Dohovore o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961 a podľa ktorej osoba narodená v určitom štáte zároveň získa aj štátnu príslušnosť tohto štátu, ak by inak tejto osobe hrozilo, že bude bez štátnej príslušnosti;

13.  zdôrazňuje, že existuje súvislosť medzi chýbajúcou štátnou príslušnosťou osôb a ich sociálnou a ekonomickou zraniteľnosťou; nalieha na vlády v rozvojových krajinách, aby zabránili odopieraniu, strate a odoberaniu štátnej príslušnosti, prijali spravodlivé zákony o štátnej príslušnosti a uplatňovali prístupné, dostupné a nediskriminačné postupy vybavovania dokumentov týkajúcich sa štátnej príslušnosti;

14.  víta záväzok Rady riešiť problematiku osôb bez štátnej príslušnosti vo vzťahoch s prioritnými krajinami vyjadrený v jej záveroch k akčnému plánu pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 a okrem toho víta záväzok Rady posilňovať vzťahy s ASEAN; odporúča, aby sa úsilie sústreďovalo nielen na vznik skupín osôb bez štátnej príslušnosti v dôsledku konfliktu, vysídľovania a zániku štátov, ale aj na iné významné aspekty, ako je napríklad absencia štátnej príslušnosti, ktorý vzniká v dôsledku diskriminácie, ako aj nedostatočnej registrácie narodených detí a evidencie občanov;

15.  pripomína opatrenie prisľúbené v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorým je vytvorenie spoločného rámca medzi Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) na riešenie problematiky osôb bez štátnej príslušnosti s tretími krajinami; zdôrazňuje, že vytvorenie a rozšírenie formálneho rámca by bolo prostriedkom, ktorým by Európska únia mohla podporiť cieľ UNHCR, ktorým je ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti vo svete do roku 2024;

16.  vyzýva EÚ, aby podporovala rozvoj globálnych riešení stavu bez štátnej príslušnosti spolu s osobitnými regionálnymi alebo miestnymi stratégiami, keďže univerzálny prístup nebude dostatočne účinný na vyriešenie tejto problematiky;

17.  domnieva sa, že EÚ by mala vo väčšej miere zdôrazňovať zásadný vplyv stavu bez štátnej príslušnosti na globálne záležitosti, ako je odstránenie chudoby, vykonávanie programu a cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, podpora práv dieťaťa a potreba riešiť problém nelegálnej migrácie a obchodovania s ľuďmi;

18.  víta prijatie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16.9, na základe ktorého by sa všetkým ľuďom mala poskytovať právna identita a registrácia pri pôrode; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že absencia štátnej príslušnosti nie je v programe 2030 výslovne uvedená ako dôvod diskriminácie a ani ako cieľ v oblasti znižovania chudoby; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri plnení svojich cieľov trvalo udržateľného rozvoja zvážili začlenenie ukazovateľov o absencii štátnej príslušnosti do svojich mechanizmov sledovania a podávania správ;

19.  zdôrazňuje význam účinnej komunikačnej stratégie, pokiaľ ide o osoby bez štátnej príslušnosti, s cieľom zvyšovať informovanosť o tejto problematike; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s UNHCR a prostredníctvom svojich delegácií v dotknutých tretích krajinách informovala o osobách bez štátnej príslušnosti častejšie a podrobnejšie a aby sa zameriavala na porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v dôsledku stavu bez štátnej príslušnosti;

20.  vyzýva EÚ, aby vytvorila komplexnú stratégiu na riešenie stavu bez štátnej príslušnosti na základe dvoch súborov opatrení; domnieva sa, že prvý súbor by sa mal týkať naliehavých situácií a druhý by mal vymedzovať dlhodobé opatrenia na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti; domnieva sa, že stratégia by sa mala zameriavať na obmedzený počet priorít a že EÚ by sa mala ujať vedenia v prípade naliehavých situácií s cieľom zvyšovať informovanosť o tejto problematike na medzinárodnej úrovni;

21.  zdôrazňuje, že komplexná stratégia EÚ na riešenie stavu bez štátnej príslušnosti by sa mala dokázať prispôsobiť konkrétnym situáciám, ktorým osoby bez štátnej príslušnosti čelia; zdôrazňuje, že na vymedzenie náležitých opatrení treba rozlišovať medzi absenciou štátnej príslušnosti v dôsledku nedostatočnej administratívnej kapacity absenciou štátnej príslušnosti v dôsledku diskriminačnej štátnej politiky namierenej proti určitým komunitám alebo menšinám;

22.  pripomína, že pre členské štáty je prioritou podpora pozitívneho vývoja pri riešení situácie osôb bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii, a navrhuje nový komplexný politický prístup zahŕňajúci:

   podnecovanie štátov, aby pristúpili k dohovorom týkajúcim sa osôb bez štátnej príslušnosti tým, že budú pri bilaterálnych kontaktoch medzi parlamentmi a ministerstvami vyzdvihovať výhody týchto dohovorov;
   podporovanie odvetvových orgánov združenia ASEAN a zoskupenia SAARC na podporu ich príslušných členských štátov s cieľom naďalej uplatňovať právo na štátnu príslušnosť a ukončiť absenciu štátnej príslušnosti;
   zdôrazňovanie hodnoty dohovorov týkajúcich sa osôb bez štátnej príslušnosti na viacstranných fórach;
   pracovať so štátmi s cieľom hájiť prínosy zhromažďovania medzisektorových, rozčlenených a overiteľných vnútroštátnych údajov o osobách bez štátnej príslušnosti a osobách s neurčenou štátnou príslušnosťou v štátoch, keďže identifikácia osôb bez štátnej príslušnosti je prvým krokom, ktorý musia dotknuté štáty urobiť, aby mohli prijať potrebné opatrenia na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti; zozbierané údaje sa následne použijú na registráciu, dokumentáciu, poskytovanie verejných služieb, udržiavanie právneho štátu a poriadku a plánovanie rozvoja;
   sústavné zdôrazňovanie skutočnosti, že registrácia narodených detí musí byť bezplatná, ľahko prístupná a musí sa vykonávať nediskriminačne;
   sústavné zdôrazňovanie skutočnosti, že národné systémy riadenia identifikácie musia zahŕňať a poskytovať preukazy totožnosti všetkým osobám na území vrátane ťažko dostupných a marginalizovaných skupín, ktorým môže hroziť, že nebudú mať štátnu príslušnosť;
   podporovanie krajín južnej a juhovýchodnej Ázie v tom, aby zabezpečovali prístup k vzdelaniu každému vrátane detí bez štátnej príslušnosti, keďže absencia štátnej príslušnosti je významnou prekážkou, ktorá deťom bráni v prístupe k rovnakým príležitostiam v oblasti vzdelávania;
   podporovanie významnej úlohy inovatívnych technológií prostredníctvom používania digitálnych programov registrácie narodených detí s cieľom zlepšiť registráciu a archiváciu záznamov;
   riešenie otázky obsahu a uplatňovania vnútroštátnych právnych predpisov a svojvoľného pozbavenia alebo upierania práva na štátnu príslušnosť na základe etnického pôvodu, čo je hlavnou príčinou stavu bez štátnej príslušnosti v regióne;
   nabádanie štátov v regióne, aby riešili potreby žien a otázky týkajúce sa sexuálneho násilia a násilia založeného na rodovej príslušnosti, a to prostredníctvom ľudských práv a komunitných prístupov, najmä v prípade obetí obchodovania s ľuďmi;
   riešenie problematiky zákonov o štátnej príslušnosti a diskriminácie na základe pohlavia, keďže v niektorých krajinách je ťažké, alebo dokonca nemožné, aby matky preniesli svoje občianstvo na svoje deti;
   zaistenie toho, aby všetky rozvojové projekty a humanitárna pomoc, na ktoré EÚ poskytuje finančné prostriedky, boli nastavené tak, aby vždy, keď je to potrebné, bolo ich súčasťou aj riešenie problematiky osôb bez štátnej príslušnosti;
   budovanie kapacít príslušných inštitúcií a subjektov EÚ na to, aby chápali problémy osôb bez štátnej príslušnosti a boli schopné vyhodnocovať situáciu, plánovať činnosť a podávať správy, a zaviesť pravidelné podávanie správ o úspechoch EÚ v boji proti stavu bez štátnej príslušnosti, a to aj zaradením oddielu o osobách bez štátnej príslušnosti do výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete;
   zaistenie toho, aby boli témy stavu bez štátnej príslušnosti, štátnej príslušnosti a občianstva vhodne zahrnuté do stratégií jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv a demokracie a aby tieto stratégie vychádzali zo zásady, že každý, bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru alebo náboženské vyznanie, národný pôvod alebo príslušnosť k národnej alebo etnickej menšine, má právo na štátnu príslušnosť; riešenie problematiky osôb bez štátnej príslušnosti v rámci každého politického dialógu a dialógu o ľudských právach, ktorý sa vedie s dotknutými krajinami;
   stanovenie usmernení EÚ v oblasti ľudských práv, ktoré by sa týkali stavu bez štátnej príslušnosti, s cieľom určiť konkrétne merateľné ciele v rámci snahy EÚ o ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti po celom svete;
   zintenzívnenie dialógu o osobách bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii s príslušnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, ako aj so susedmi krajín južnej a juhovýchodnej Ázie a inými aktívnymi štátmi v regióne;
   zaistenie toho, aby účastníci volebných pozorovateľských misií vedeli o problematike osôb bez štátnej príslušnosti v krajinách, kde tento problém existuje;
   zdôrazňovanie potreby posilňovania regionálnych orgánov pôsobiacich v oblasti ľudských práv, aby mohli zohrávať aktívnejšiu úlohu pri identifikácii a odstraňovaní stavu bez štátnej príslušnosti;
   vyhradenie primeraných finančných prostriedkov v rámci rozpočtov nástroja financovania rozvojovej spolupráce, Európskeho rozvojového fondu a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva pre mimovládne organizácie a iné organizácie, ktoré sa snažia pomôcť komunitám osôb bez štátnej príslušnosti; podporovanie partnerstiev medzi organizáciami občianskej spoločnosti a komunitami osôb bez štátnej príslušnosti, aby mohli bojovať za svoje práva;
   podnecovať krajiny ku koordinácii pri riešení problému stavu bez štátnej príslušnosti, najmä pokiaľ má cezhraničné vplyvy, a to aj výmenou najlepších postupov pri uplatňovaní medzinárodných noriem pre boj proti stavu bez štátnej príslušnosti;
   zabezpečenie následných opatrení, ako je zvyšovanie informovanosti a technická podpora pre verejné správy ako prostriedky budovania kapacít, a to aj na miestnej úrovni, ak nastal pozitívny vývoj, ktorý treba realizovať v praxi, napríklad v Thajsku, na Filipínach, vo Vietname a v Bangladéši, kde Biharovia opäť získali občianstvo vrátane svojich hlasovacích práv;

23.  vyzýva vlády Brunejsko-darussalamského štátu, Malajzie a Nepálu, aby vo svojich zákonoch o štátnej príslušnosti zrušili ustanovenia, ktoré diskriminujú na základe rodu, a aby presadzovali právo detí na štátnu príslušnosť;

24.  upozorňuje na súvislosť medzi absenciou štátnej príslušnosti a núteným vysídľovaním, a to najmä v oblastiach zasiahnutých konfliktmi; pripomína, že najmenej 1,5 milióna osôb bez štátnej príslušnosti vo svete sú utečenci alebo bývalí utečenci vrátane mnohých mladých žien a dievčat;

25.  pripomína, že absencia štátnej príslušnosti vo svete je problém, ktorý je z veľkej časti nezmapovaný a nedostatočne sa o ňom informuje, a dostupné údaje vychádzajú z rôznych definícií; nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo jednotnú definíciu a vyriešilo problém chýbajúcich údajov o absencii štátnej príslušnosti v rozvojových krajinách, a to najmä tým, že pomôže miestnym úradom pri zavádzaní náležitých metód kvantifikácie, identifikácie a registrácie osôb bez štátnej príslušnosti, ako aj posilnením svojich štatistických možností;

26.  vyzýva Komisiu, aby podnietila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, nabáda na aktívnu koordináciu vnútroštátnych kontaktných miest pre osoby bez štátnej príslušnosti a víta kampaň s názvom IBelong;

27.  poukazuje na kľúčovú úlohu Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a Dohovoru o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961, v ktorých sa vyžaduje vytvorenie právnych rámcov na identifikáciu a ochranu osôb bez štátnej príslušnosti a na predchádzanie stavu bez štátnej príslušnosti a ktoré môžu slúžiť ako dôležitý počiatočný krok pre štáty, ktoré chcú dosiahnuť pokrok pri riešení problému stavu bez štátnej príslušnosti;

28.  víta podporu, ktorú EÚ pomocou rôznych nástrojov poskytuje osobám bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii, a nabáda Úniu, aby sa v rámci svojich programov rozvojovej spolupráce, a všeobecnejšie aj vo svojej vonkajšej činnosti, naďalej zameriavala na riešenie dôsledkov absencie štátnej príslušnosti pre rozvoj, mier a stabilitu.

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) http://www.unhcr.org/excom/exconc/453497302/conclusion-identification-prevention-reduction-statelessness-protection.html
(2) http://www.unhcr.org/protection/statelessness/54621bf49/global-action-plan-end-statelessness-2014-2024.html
(3) http://www.ohchr.org/Documents/ProfessionalInterest/vienna.pdf
(4) http://www.refworld.org/docid/54620fb54.html
(5) http://www.asean.org/wp-content/uploads/images/ASEAN_RTK_2014/6_AHRD_Booklet.pdf
(6) https://ec.europa.eu/anti-trafficking/sites/antitrafficking/files/council_conclusions_on_the_action_plan_on_human_rights_and_democracy_2015_-_2019.pdf
(7) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131181.pdf
(8) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/12/04-council-adopts-conclusions-on-statelessness/
(9) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/06/20-fac-conclusions-myanmar-burma/
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0404.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0316.
(12) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 141.


Cezhraničné fúzie a rozdelenia
PDF 351kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o vykonávaní cezhraničných zlúčení, splynutí a rozdelení (2016/2065(INI))
P8_TA(2017)0248A8-0190/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 49, 54 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na šiestu smernicu Rady 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 o rozdelení verejných akciových spoločností, vychádzajúcu z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE)(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve(5),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2012 s názvom Akčný plán: Európske právo obchodných spoločností a správa a riadenie spoločností – moderný právny rámec pre väčšiu angažovanosť akcionárov a udržateľné spoločnosti (COM(2012)0740),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2016  s názvom Budovanie spravodlivého, konkurencieschopného a stabilného systému dane z príjmov právnických osôb (COM(2016)0682),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa slobody usadiť sa, konkrétne vo veciach SEVIC Systems AG(8), Cadbury Schweppes plc & Cadbury Schweppes Overseas Ltd/Commissioners of Inland Revenue(9), CARTESIO Oktató és Szolgáltató bt.(10), VALE Építési kft.(11), KA Finanz AG/Sparkassen Versicherung AG Vienna Insurance Group(12), Kamer van Koophandel en Fabrieken voor Amsterdam/Inspire Art Ltd.(13), Überseering BV/Nordic Construction Company Baumanagement GmbH (NCC)(14), Centros Ltd/Erhvervs- og Selskabsstyrelsen(15) a The Queen/H. M. Treasury and Commissioners of Inland Revenue, ex parte Daily Mail and General Trust plc.(16),

–  so zreteľom na spätnú väzbu Komisie z októbra 2015, ktorá obsahuje súhrn odpovedí na verejné konzultácie o cezhraničných zlúčeniach, splynutiach a rozdeleniach, ktoré sa uskutočnili medzi 8. septembrom 2014 a 2. februárom 2015(17),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C Európskeho parlamentu o právach občanov a ústavných veciach z júna 2016 s názvom Cross-border mergers and divisions, transfers of seat: is there a need to legislate? (Cezhraničné zlúčenia, splynutia a rozdelenia, premiestnenie sídla: treba prijať právne predpisy?)(18),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z decembra 2016 s názvom Ex-post analysis of the EU framework in the area of Cross-border mergers and divisions (Analýza ex post rámca EÚ v oblasti cezhraničných zlúčení, splynutí a rozdelení)(19),

–  so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2017 s názvom Vytvorenie Európy, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje, a najmä na jeho kapitolu II bod 4 (COM(2016)0710),

–  so zreteľom na článok 52 svojho rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracúvania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k nemu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0190/2017),

A.  so zreteľom na nezanedbateľné dôsledky rozsiahlej reformy práva obchodných spoločností pre európsku konkurencieschopnosť, ako aj prekážky brániace úplnému vykonávaniu smernice o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach;

B.  keďže cezhraničné rozdelenia spoločností zatiaľ nie sú upravené právom Európskej únie; keďže dotknuté spoločnosti čelia zjavným procesným, administratívnym a finančným ťažkostiam a pretrváva riziko zneužitia a dumpingu;

C.  keďže Európsky parlament dôrazne a nepretržite vyzýva na zavedenie európskeho práva o cezhraničnom premiestňovaní sídel alebo ústredí spoločností; keďže požiadavky Európskeho parlamentu majú rozsiahlu podporu väčšiny zainteresovaných strán;

D.  keďže v záujme zlepšenia mobility spoločností v EÚ je dôležité, aby existoval spoločný právny rámec týkajúci sa zlúčení, splynutí a rozdelení spoločností, ako aj operácií súvisiacich s premiestnením sídla;

E.  keďže nie všetky členské štáty, v ktorých prebieha cezhraničné zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností alebo premiestnenie ich sídla alebo ústredia, disponujú pravidlami, ktoré pracovníkom priznávajú práva, pokiaľ ide o konzultácie, informácie a účasť na spolurozhodovaní;

F.  keďže pri premiestnení sídla by sa nemali obchádzať právne, sociálne a daňové požiadavky stanovené právom Európskej únie a členských štátov pôvodu, ale cieľom by malo byť skôr vytvorenie jednotného právneho rámca, ktorý zabezpečí najvyššiu možnú mieru transparentnosti a zjednodušenie postupov a zabráni daňovým podvodom;

G.  keďže príslušné acquis EÚ poskytuje pracovníkom široké spektrum práv na informácie, konzultácie a účasť; keďže smernica 2009/38/ES(20) a smernica 2005/56/ES zaručujú cezhraničnú účasť pracovníkov a stanovujú zásadu už existujúcich práv; keďže tieto práva pracovníkov by mali byť chránené aj v prípade premiestnenia sídla;

H.  keďže všetky nové iniciatívy v oblasti európskeho práva obchodných spoločností by mali vychádzať z dôkladného hodnotenia existujúcich foriem práva obchodných spoločností, príslušných rozsudkov Súdneho dvora EÚ o cezhraničnej mobilite spoločností, ako aj z posúdení vplyvu zohľadňujúcich záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane investorov, akcionárov, veriteľov a pracovníkov, a to pri dodržiavaní zásady subsidiarity a zásady proporcionality;

Horizontálne otázky

1.  upozorňuje, že je dôležité stanoviť rámec pre komplexnú reguláciu mobility podnikov na európskej úrovni s cieľom zjednodušiť postupy a požiadavky týkajúce sa premiestňovania, rozdelenia, zlúčenia alebo splynutia spoločností, ako aj zabrániť zneužívaniu a fiktívnemu premiestňovaniu na účely sociálneho alebo daňového dumpingu;

2.  vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť výsledkom verejnej konzultácie, ktorá prebehla od 8. septembra 2014 do 2. februára 2015 a týkala sa možnosti revízie smernice 2005/56/ES a možnosti zavedenia legislatívneho rámca pre reguláciu cezhraničných rozdelení; pripomína, že výsledky konzultácie naznačili istý konsenzus v súvislosti s cieľmi oživenia vnútorného trhu a podpory práv pracovníkov, pokiaľ ide o priority prijímania právnych predpisov o cezhraničnom zlúčení, splynutí a rozdelení;

3.  považuje za dôležité, aby budúce legislatívne návrhy v oblasti mobility podnikov obsahovali ustanovenia zabezpečujúce maximálnu harmonizáciu – najmä pokiaľ ide o procesné normy, práva aktérov správy a riadenia spoločností, predovšetkým menších aktérov, a rozšírenie uplatniteľnosti na všetky subjekty vymedzené v článku 54 ZFEÚ ako spoločnosti, ako aj ďalšie odvetvové pravidlá, napríklad v oblasti práv pracovníkov;

4.  zastáva názor, že nové pravidlá týkajúce sa zlúčenia, splynutia a rozdelenia, ako aj premiestňovania sídel by mali uľahčovať mobilitu spoločností v rámci Únie so zreteľom na ich podnikateľské potreby reštrukturalizácie, aby mohli lepšie využívať možnosti vnútorného trhu, a mali by podnikom uľahčiť slobodu zvoliť si spôsob organizácie, s náležitým ohľadom na práva pracovníkov; v tejto súvislosti upozorňuje, že v záujme stanovenia platného vnútroštátneho práva je dôležité odstrániť prekážky vyplývajúce z kolízie právnych poriadkov; nazdáva sa, že ochranu pracovných práv by bolo možné riešiť prostredníctvom rôznych právnych aktov EÚ, najmä prostredníctvom návrhu smernice o minimálnych normách pre pracovníkov a o účasti zamestnancov na európskych formách práva obchodných spoločností a v dozorných radách vytvorených podľa európskeho práva;

Cezhraničné zlúčenia alebo splynutia

5.  zdôrazňuje pozitívny účinok smernice 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, ktorou sa uľahčili cezhraničné zlúčenia a splynutia kapitálových spoločností v Európskej únii – ako ukazujú i oficiálne údaje potvrdzujúce výrazné zvýšenie počtu cezhraničných zlúčení a splynutí v uplynulých rokoch –, znížili sa s tým súvisiace náklady a zjednodušili sa administratívne postupy;

6.  domnieva sa, že je nevyhnutné vykonať revíziu smernice 2005/56/ES s cieľom zlepšiť jej vykonávanie a zohľadniť nedávny vývoj judikatúry Súdneho dvora EÚ v oblasti slobody spoločností usadiť sa, ako aj vývoj európskeho práva obchodných spoločností; nazdáva sa, že budúci legislatívny návrh, ktorým sa mení smernica 2005/56/ES by mal obsahovať nový súbor pravidiel týkajúcich sa rozdelenia spoločností a mali by sa ním stanoviť usmernenia pre ďalšie právne predpisy o mobilite spoločností;

7.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila výsledky konzultácie z októbra 2015, ktoré poukazujú najmä na potrebu maximálnej harmonizácie kritérií, ktorými sa upravujú účinky zlúčenia alebo splynutia na jednotlivé zainteresované strany v rámci podnikov;

8.  pokladá za prvoradé, aby sa pre celý rad aktérov a kategórií správy a riadenia spoločností stanovil pokročilejší súbor pravidiel a aby sa tieto pravidlá používali aj pre budúce spoločné modely cezhraničného rozdelenia a premiestnenia sídla alebo ústredia; považuje za nevyhnutné zjednodušiť postupy cezhraničného zlúčenia a splynutia pomocou jasnejšieho vymedzenia noriem týkajúcich sa právnej dokumentácie – počnúc otázkami súvisiacimi s informovaním akcionárov a zhromažďovaním dokumentov o zlúčení alebo splynutí – a nových postupov digitalizácie za predpokladu, že budú zachované základné procesné normy a požiadavky stanovené v smernici 2005/56/ES (vrátane vydávania osvedčenia o náležitostiach, ktoré predchádzali zlúčeniu alebo splynutiu, a preskúmania zákonnosti v súlade s jej článkami 10 a 11) a budú chránené otázky verejného záujmu, ako sú právna istota a spoľahlivosť obchodných registrov;

9.  očakáva, že ustanovenia o právach pracovníkov budú vymedzené spôsobom, ktorý zabráni tomu, aby niektoré spoločnosti využívali smernicu o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach s jediným cieľom premiestniť svoje sídlo alebo ústredie z nekalých daňových, sociálnych alebo právnych dôvodov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pri uplatňovaní vnútroštátnych sankcií za nedodržanie právnych predpisov v oblasti práv pracovníkov predchádzalo nejasnostiam;

10.  domnieva sa, že je dôležité zlepšiť niektoré kľúčové aspekty, ako sú:

   správa aktív a pasív;
   metóda oceňovania aktív;
   pravidlá ochrany veriteľov;
   začiatok a trvanie obdobia ochrany veriteľov v súlade so zásadou pridelenia zodpovednosti valnému zhromaždeniu;
   oznamovanie informácií o spoločnosti prostredníctvom vzájomne prepojených a štandardizovaných registrov členských štátov;
   práva menšinových akcionárov;
   stanovenie minimálnych noriem týkajúcich sa informovania a spolurozhodovania pracovníkov a konzultácií s nimi;
   určité špecifické výnimky z procesných požiadaviek;

11.  kladie veľký dôraz na ochranu niektorých práv menšinových akcionárov, ako je právo prešetriť zlúčenie alebo splynutie, právo na náhradu škody v prípade zrieknutia sa svojho podielu z dôvodu nesúhlasu so zlúčením alebo splynutím a právo namietať proti vhodnosti výmenného pomeru;

12.  podporuje možnosť zavedenia urýchlených cezhraničných postupov v prípade dohody všetkých akcionárov, absencie pracovníkov alebo nepatrného vplyvu na veriteľov;

Cezhraničné rozdelenia

13.  pripomína, že smernicou 82/891/EHS sa upravujú iba rozdelenia spoločností v rámci členského štátu; konštatuje, že hoci osobitné prípady, ktoré sa týkajú rozdelenia spoločností medzi jednotlivými členskými štátmi, sú zriedkavejšie, ako bolo uvedené i v rámci konzultácie Komisie v roku 2015, údaje o vnútroštátnych rozdeleniach vykazujú skutočnú potrebu vytvoriť osobitný rámec EÚ pre cezhraničné rozdelenia, zdôrazňuje, že žiadna nová smernica by sa nemala používať ako formálny nástroj pre rozdelenia v podniku na účely taktizovania pri výbere súdu (tzv. forum shopping) s cieľom vyhnúť sa zákonným povinnostiam podľa vnútroštátneho práva;

14.  vyzýva Komisiu, aby zvážila značné hospodárske dôsledky, ktoré by vyplynuli z právnej úpravy v oblasti správy cezhraničných rozdelení, ako sú zjednodušenie organizačnej štruktúry, zlepšenie adaptačnej kapacity a nové príležitosti na vnútornom trhu;

15.  berie na vedomie zdĺhavé a zložité postupy potrebné pre cezhraničné rozdelenia v súčasnosti, ktoré sa zvyčajne vykonávajú v dvoch fázach: počiatočné vnútroštátne rozdelenie a následné cezhraničné zlúčenie alebo splynutie; vyjadruje presvedčenie, že zavedenie harmonizovaných noriem na úrovni EÚ v oblasti cezhraničného rozdelenia by viedlo k zjednodušeniu operácií, zníženiu nákladov a skráteniu trvania postupov;

16.  upozorňuje, že v záujme stanovenia platného vnútroštátneho práva je dôležité odstrániť prekážky vyplývajúce z kolízie právnych poriadkov;

17.  pripomína, že v niektorých členských štátoch neexistujú vnútroštátne právne predpisy ad hoc týkajúce sa spôsobu vykonania cezhraničného rozdelenia;

18.  domnieva sa, že budúca legislatívna iniciatíva o cezhraničných rozdeleniach by mala vychádzať z týchto zásad a požiadaviek uvedených v kontexte smernice o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach:

   procesné otázky a otázky týkajúce sa zjednodušenia vrátane všetkých hlavných foriem rozdelenia spoločnosti, ktoré sa v súčasnosti používajú (rozdelenia typu split-up, spin-off či hive-down);
   práva veriteľov a menšinových akcionárov s dôrazom na zásady ochrany a efektivity;
   dodržiavanie noriem týkajúcich sa účasti a ochrany pracovníkov a zastúpenia pracovníkmi, s cieľom zlepšiť ochranu pracovníkov, najmä ochranu pred sociálnym dumpingom;
   otázky týkajúce sa účtovníctva;
   aktíva a pasíva;
   harmonizácia pravidiel a postupov, napríklad: práva spojené s akciami, požiadavky týkajúce sa registrácie a komunikácie medzi obchodnými registrami, dátum dokončenia transakcie, minimálny obsah podmienok rozdelenia, pravidlá väčšiny a príslušný orgán dohľadu nad regulárnosťou a zákonnosťou transakcie;

o
o   o

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

(1) Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 47.
(2) Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 22.
(5) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.
(6) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 78.
(7) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 5.
(8) Vec C-411/03, SEVIC Systems AG, 13.12.2005, ECLI:EU:C:2005:762.
(9) Vec C-196/04, Cadbury Schweppes Overseas Ltd/Commissioners of Inland Revenue, 12.9.2006, ECLI:EU:C:2006:544.
(10) Vec C-210/06, CARTESIO Oktató és Szolgáltató bt., 16.12.2008, ECLI:EU:C:2008:723.
(11) Vec C-378/10, VALE Építési kft., 12.7.2012, ECLI:EU:C:2012:440.
(12) Vec C-483/14, KA Finanz AG/Sparkassen Versicherung AG Vienna Insurance Group, 7.4.2016, ECLI:EU:C:2016:205.
(13) Vec C-167/01, Kamer van Koophandel en Fabrieken voor Amsterdam/Inspire Art Ltd., 30.9.2003, ECLI:EU:C:2003:512.
(14) Vec C-208/00, Überseering BV/Nordic Construction Company Baumanagement GmbH (NCC), 5.11.2002, ECLI:EU:C:2002:632.
(15) Vec C-212/97, Centros Ltd/Erhvervs- og Selskabsstyrelsen, 9.3.1999, ECLI:EU:C:1999:126.
(16) Vec 81/87, The Queen/H. M. Treasury and Commissioners of Inland Revenue, ex parte Daily Mail and General Trust plc., 27.9.1988, ECLI:EU:C:1988:456.
(17) http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2014/cross-border-mergers-divisions/docs/summary-of-responses_en.pdf
(18) PE 556.960, http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/556960/IPOL_STU(2016)556960_EN.pdf
(19) PE 593.796.
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28).


Účasť Únie v partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA)***I
PDF 353kWORD 50k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Únie v partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA), na ktorom sa spoločne podieľajú niektoré členské štáty (COM(2016)0662 – C8-0421/2016 – 2016/0325(COD))
P8_TA(2017)0249A8-0112/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0662),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 185 a 188 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0421/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. januára 2017(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 26. apríla 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0112/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2017 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o účasti Únie na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA), na ktorom sa spoločne podieľajú niektoré členské štáty

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/1324.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o finančných zárukách vykonávacej štruktúry programu PRIMA

1.  V súvislosti s iniciatívou PRIMA sa v nariadení EÚ o rozpočtových pravidlách v článku 58 ods. 1 písm. c) bode vi) stanovuje, že Komisia môže zveriť úlohy súvisiace s plnením rozpočtu Únie súkromnoprávnemu subjektu poverenému vykonávaním verejnej služby (vykonávacia štruktúra – IS). Takýto orgán musí poskytovať primerané finančné záruky.

2.  V záujme riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ by tieto záruky mali zahŕňať bez obmedzenia rozsahu alebo súm každý dlh IS vo vzťahu k Únii vzťahujúci sa na všetky úlohy súvisiace s plnením rozpočtu, ako sa predpokladá v dohode o delegovaní. Komisia od ručiteľov očakáva, že prijmú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za dlhy IS.

3.  Na základe podrobného posúdenia rizík, najmä ak sa výsledok posúdenia na základe pilierov, ktoré sa vykonáva ex ante vo vzťahu k IS v súlade s článkom 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách, považuje za dostatočný, však povoľujúci úradník Komisie zodpovedný za iniciatívu PRIMA predpokladá, že:

–  pri zohľadnení zásady proporcionality môžu byť finančné záruky požadované od IS obmedzené na maximálnu výšku príspevku Únie,

–  v súlade s tým môže byť zodpovednosť každého ručiteľa úmerná podielu jeho príspevku do PRIMA.

Ručitelia sa môžu dohodnúť na spôsoboch, akými budú kryť túto zodpovednosť vo svojich listoch obsahujúcich vyhlásenie o zodpovednosti.

(1) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 80.


Osobitné opatrenia na poskytovanie dodatočnej pomoci členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami ***I
PDF 327kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na poskytovanie dodatočnej pomoci členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami (COM(2016)0778 – C8-0489/2016 – 2016/0384(COD))
P8_TA(2017)0250A8-0070/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0778),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0489/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 24. mája 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0070/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na poskytovanie dodatočnej pomoci členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1199.)

(1) Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 38.


Označovanie energetickej účinnosti ***I
PDF 340kWORD 54k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec pre označovanie energetickej účinnosti a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (COM(2015)0341 – C8-0189/2015 – 2015/0149(COD))
P8_TA(2017)0251A8-0213/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0341),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0189/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. januára 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. apríla 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0213/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj pôvodný návrh;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1369.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

k článkom 290 a 291 ZFEÚ

Pripomínajúc Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva, najmä jej odsek 26, Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlasujú, že ustanoveniami tohto nariadenia nie je dotknutá žiadna budúca pozícia týchto inštitúcií, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ v iných legislatívnych spisoch.

Vyhlásenie Komisie k otázke finančného odškodnenia spotrebiteľov

Vzhľadom na neustále úsilie zamerané na posilnenie presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov by Komisia mala preskúmať, či možno uplatniť odškodnenie spotrebiteľov v prípade nesúladu, pokiaľ ide o triedu energetickej účinnosti uvedenú na štítku, aby sa im nahradila prípadná finančná ujma z dôvodu nesprávne označených výrobkov alebo nižšej skutočnej energetickej účinnosti či horších environmentálnych parametrov v porovnaní s údajmi uvedenými na štítku.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 3.3.2016, s. 6.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 6. júla 2016 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0304).


Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 ***I
PDF 323kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 445/2014/EÚ, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 (COM(2016)0400 – C8-0223/2016 – 2016/0186(COD))
P8_TA(2017)0252A8-0061/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0400),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 167 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0223/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 24. mája 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0061/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. júna 2017 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení rozhodnutie č. 445/2014/EÚ, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/1545.)


Posúdenie vykonávania programu Horizont 2020
PDF 409kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu (2016/2147(INI))
P8_TA(2017)0253A8-0209/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (Euratom) č. 1314/2013 zo 16. decembra 2013 o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa stanovuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1312/2013/EÚ z 11. decembra 2013 o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy(6),

–  so zreteľom na nariadenia Rady (EÚ) č. 557/2014, 558/2014, 559/2014, 560/2014 a 561/2014 zo 6. mája 2014(7) a nariadenia Rady (EÚ) č. 642/2014(8) a 721/2014(9) zo 16. júna 2014, ktorými sa stanovujú spoločné podniky financované v rámci programu Horizont 2020,

–  so zreteľom na rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 553/2014/EÚ, 554/2014/EÚ, 555/2014/EÚ a 556/2014/EÚ z 15. mája 2014(10), ktorými sa stanovuje článok 185 o verejno-verejných partnerstvách financovaných v rámci programu Horizont 2020,

–  so zreteľom na pravidlá pre skupinu na vysokej úrovni o maximalizovaní vplyvu programov pre výskum a inováciu EÚ z 3. februára 2017(11),

–  so zreteľom na správy Komisie o monitorovaní programu Horizont 2020 za roky 2014 a 2015,

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Európskom výskumnom priestore: čas na jeho realizáciu a monitorovanie pokroku (COM(2017)0035),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vykonávanie stratégie pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií (COM(2016)0657),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0106),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa reakcie na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni o hodnotení ex post siedmeho rámcového programu (COM(2016)0005),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Výročná správa o aktivitách Európskej únie v oblasti výskumu a technického rozvoja v roku 2014 (COM(2015)0401),

–  so zreteľom na správy Komisie z rokov 2014 a 2015 o začlenení sociálnych a humanitných vied do programu Horizont 2020: účastníkoch, rozpočte a disciplínach,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Lepšia právna regulácia pre investície na úrovni EÚ založené na inováciách (SWD(2015)0298),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Európsky výskumný priestor: správa o pokroku z roku 2014 (COM(2014)0575),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhá situačná správa o vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti jadrovej energetiky v Európskej únii (SWD(2014)0299),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hlavné iniciatívy programu FET: nový partnerský prístup k riešeniu veľkých vedeckých výziev a na podporu inovácie v Európe (SWD(2014)0283),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Druhé priebežné hodnotenie spoločných podnikov pre vykonávanie spoločných technologických iniciatív Čisté nebo, Palivové články a vodík a Iniciatíva pre inovačné lieky (COM(2014)0252),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Úloha a vplyv spoločných technologických iniciatív (JTI) a verejno-súkromných partnerstiev (PPP) pri implementácii programu Horizont 2020 pre udržateľné priemyselné zmeny(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)(16),

–  so zreteľom na článok 52 svojho rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0209/2017),

A.  keďže program Horizont 2020 je najväčší centrálne riadený program výskumu a inovácií v EÚ a najväčší verejne financovaný program výskumu a inovácií na svete;

B.  keďže pri rokovaní o programe Horizont 2020 a súčasnom viacročnom finančnom rámci (VFR) požiadal Európsky parlament o 100 miliárd EUR namiesto 77 miliárd EUR, ktoré boli schválené; keďže rozpočet sa javí ako veľmi obmedzený, ak má program Horizont 2020 plne preskúmať potenciál excelentnosti a primerane reagovať na spoločenské výzvy, ktorým v súčasnosti čelí európska a globálna spoločnosť;

C.  keďže správa skupiny na vysokej úrovni o maximalizácii vplyvu programov EÚ v oblasti výskumu a vývoja a predbežné hodnotenie naplánované na 3. štvrťrok 2017 položia základy pre štruktúru a obsah deviateho rámcového programu, o ktorom bude v prvej polovici roka 2018 uverejnený návrh;

D.  keďže hospodárska a finančná kríza bola rozhodujúcim faktorom pri navrhovaní programu Horizont 2020; keďže nové súčasné výzvy, nové politické a hospodárske paradigmy a pokračujúce globálne trendy budú pravdepodobne ovplyvňovať budúci rámcový program (RP);

E.  keďže rámcový program musí byť založený na európskych hodnotách, vedeckej nezávislosti, otvorenosti, rozmanitosti, vysokých európskych etických normách, sociálnej súdržnosti a rovnakom prístupe občanov k riešeniam a odpovediam, ktoré poskytuje;

F.  keďže investície do výskumu a vývoja sú nevyhnutné pre európsky hospodársky a sociálny rozvoj a globálnu konkurencieschopnosť; keďže dôležitosť vynikajúcej vedy na podporu inovácií a dlhodobých konkurenčných výhod sa musí odzrkadliť vo financovaní 9. rámcového programu;

Štruktúra, filozofia a vykonávanie programu Horizont 2020

1.  domnieva sa, že viac ako tri roky po začatí programu Horizont 2020 nastal čas, aby Európsky parlament vypracoval svoju pozíciu k svojmu predbežnému hodnoteniu a vízii budúceho deviateho rámcového programu;

2.  pripomína, že cieľom programu Horizont 2020 je prispieť k budovaniu spoločnosti a hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách a posilniť vedecko-technickú základňu a nakoniec aj konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom posilnenia dodatočného verejného a súkromného financovania v oblasti výskumu a vývoja a pomáhať dosiahnuť cieľ vo výške 3 % HDP pre výskum a vývoj do roku 2020; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ investovala v roku 2015 iba 2,03 % HDP, pričom jednotlivé údaje pre rôzne krajiny sa pohybovali v rozmedzí od 0,46 % do 3,26 %(17), pričom významní globálni konkurenti prekonávajú EÚ, pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj;

3.  pripomína, že Európsky výskumný priestor (EVP) je v priamej súťaži s najlepšími výskumnými regiónmi sveta a že posilnenie EVP je preto kolektívnou povinnosťou Európy; nabáda príslušné členské štáty, aby prispeli v dostatočnej výške k dosiahnutiu cieľa EÚ 3 % HDP pre výskum a vývoj; poznamenáva, že celkové zvýšenie na úrovni 3 % by pre výskum a inovácie v Európe prinieslo navyše viac ako 100 miliárd EUR ročne;

4.  zdôrazňuje, že z hodnotenia siedmeho rámcového programu a monitorovania programu Horizont 2020 vyplýva, že rámcový program EÚ pre výskum a inovácie je úspechom a má pre EÚ jasnú pridanú hodnotu(18); uznáva, že existujú možnosti na zlepšenie rámcového programu a budúcich programov;

5.  domnieva sa, že dôvodmi jeho úspechu sú multidisciplinárne a kolaboratívne nastavenie a požiadavky na excelentnosť a vplyv;

6.  chápe, že zámerom rámcového programu je stimulovať zvýšenie výdavkov priemyslu na výskum a vývoj(19); poznamenáva, že účasť priemyslu vrátane MSP je výrazne vyššia ako v prípade siedmeho rámcového programu; pripomína však, že v priemere priemysel dostatočne nezvýšil svoj podiel na výdavkoch v oblasti výskumu a vývoja, ako bolo dohodnuté v záveroch zo zasadnutia Rady v Barcelone(20); žiada Komisiu, aby posúdila európsku pridanú hodnotu a relevantnosť pre verejnosť, pokiaľ ide o financovanie nástrojov zameraných na podniky, ako sú spoločné technologické iniciatívy(21), a súdržnosť, otvorenosť a transparentnosť všetkých spoločných iniciatív(22);

7.  poznamenáva, že rozpočtom, riadením a vykonávaním programu sa zaoberá viac ako 20 rôznych orgánov EÚ; kladie otázku, či to má za následok nadmerné úsilie v oblasti koordinácie, administratívnu zložitosť a duplicitu; vyzýva Komisiu, aby pracovala na zjednodušení tohto systému;

8.  poznamenáva, že piliere 2 a 3 sú zamerané najmä na vyššie úrovne pripravenosti technológie (TRL), čo by mohlo obmedziť budúcu absorpciu rušivých inovácií, ktoré sa stále nachádzajú v poradovníku výskumných projektov s nižšou úrovňou pripravenosti technológie; vyzýva, aby úrovne technologickej pripravenosti boli starostlivo vyvážené tak, aby podporovali celý hodnotový reťazec; domnieva sa, že úrovne pripravenosti technológie môžu vylučovať netechnologické formy inovácií vytvorené základným alebo aplikovaným výskumom, najmä z oblasti spoločenských a humanitných vied;

9.  vyzýva Komisiu, aby ponúkla vyváženú kombináciu malých, stredných a veľkých projektov; konštatuje, že priemerný rozpočet na projekty sa v rámci programu Horizont 2020 zvýšil a že väčšie projekty sú náročnejšie, pokiaľ ide o prípravu návrhu a projektové riadenie, čo zvýhodňuje účastníkov, ktorí majú s rámcovými programami väčšou skúsenosť, vytvára prekážky pre novo príchodzích a sústreďuje financovanie do rúk obmedzeného počtu inštitúcií;

Rozpočet

10.  zdôrazňuje, že súčasná veľmi nízka miera úspešnosti vo výške menej ako 14 % (23)predstavuje v porovnaní so siedmym rámcovým programom negatívny trend; zdôrazňuje, že nadmerný počet žiadostí neumožňuje, aby bolo financovanie dostupné pre väčší počet veľmi kvalitných projektov, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že škrty uskutočnené Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) tento problém prehĺbili; vyzýva Komisiu, aby už nevykonávala ďalšie škrty v rozpočte programu Horizont 2020;

11.  zdôrazňuje rozpočtové tlaky, ktorým čelí rámcový program Únie pre výskum a inováciu; vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom, ktorý mala platobná kríza v rozpočte EÚ na vykonávanie programu počas prvých rokov súčasného VFR; okrem toho berie na vedomie umelo spôsobené oneskorenie v roku 2014 v prípade výziev na predkladanie ponúk v hodnote 1 miliardy EUR a výrazné zníženie úrovne predbežného financovania v prípade nových programov; v tejto súvislosti vyzdvihuje, že v súlade s článkom 15 nariadenia o VFR sa v rokoch 2014 – 2015 vykonalo prednostné vyčlenenie zdrojov pre program Horizont 2020; zdôrazňuje, že tieto prednostne vyčlenené prostriedky boli v plnej miere vyčerpané programom, čím sa preukázala jeho výborná výkonnosť a ešte väčšia absorpčná kapacita; zdôrazňuje, že týmto prednostným vyčlenením prostriedkov sa nezmenilo celkové finančné krytie programov, čo povedie k nižšiemu objemu rozpočtových prostriedkov v druhej polovici VFR; vyzýva obe zložky rozpočtového orgánu a Komisiu, aby zabezpečili primeranú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v nasledujúcich rokoch a vyvinuli maximálne úsilie s cieľom predísť vzniku novej platobnej krízy v posledných rokoch súčasného VFR;

12.  zdôrazňuje, že program Horizont 2020 musí byť primárne založený na grantoch a zameraný najmä na financovanie základného a kooperatívneho výskumu; trvá na tom, že výskum môže byť pre investorov vysoko rizikovou investíciou a že prax financovania výskumu prostredníctvom grantov je nutnosťou; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že mnohé verejné subjekty sú aj tak právne vylúčené z prijímania úverov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch existuje tendencia prejsť od využívania grantov k využívaniu úverov; uznáva, že finančné nástroje by mali byť dostupné pre vysokú úroveň pripravenosti technológie, mali by mať blízko k činnostiam trhu ako súčasť finančných nástrojov InnovFin a mali by byť mimo rámcového programu (napr. schémy EIB, EIF);

13.  zdôrazňuje, že niektoré členské štáty nedodržiavajú svoje národné investičné záväzky v oblasti výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že je potrebné splniť cieľ vo výške 3% HDP, a dúfa, že bude možné tento cieľ čo najskôr zvýšiť na úroveň najväčších celosvetových konkurentov EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vykonávali národné stratégie s cieľom dosiahnuť tieto zámery, a požaduje, aby niektoré časti štrukturálnych fondov boli určené na činnosť a programy v oblasti výskumu a vývoja, najmä na investície do budovania kapacít, výskumnú infraštruktúru a mzdy a aj na podporné činnosti súvisiace s prípravou návrhov a projektového riadenia rámcového programu;

Hodnotenie

14.  potvrdzuje, že „excelentnosť“ by mala zostať hlavným hodnotiacim kritériom vo všetkých troch pilieroch rámcového programu, hoci berie na vedomie súčasné kritériá „vplyvu“ a „kvality a účinnosti vykonávania“, ktoré môžu pomôcť preukázať pridanú hodnotu projektu pre EÚ; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby zohľadňovaní kritérií „vplyvu“ a „kvality a účinnosti vykonávania“, ktorými sú: nedostatočná účasť nedostatočne zastúpených regiónov EÚ, začlenenie nedostatočne zastúpených oblastí vedy, ako sú sociálne a humanitné vedy, a využívanie výskumnej infraštruktúry financovanej z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré sa javia ako dôležité pre úspešné vykonávanie ERA a pre zabezpečenie súčinnosti medzi rámcovými programami a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

15.  vyzýva na lepšie a transparentnejšie hodnotenie a zabezpečenie kvality zo strany hodnotiteľov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť spätnú väzbu voči účastníkom v priebehu hodnotiaceho procesu, a naliehavo vyzýva, aby sa zohľadnili sťažnosti neúspešných žiadateľov týkajúce sa toho, že súhrnné hodnotiace správy nie dosť podrobne a jasne informujú o tom, čo je potrebné vykonať inak, aby sa dosiahol úspech; preto vyzýva Komisiu, aby spolu s výzvou na predkladanie návrhov zverejnila podrobné kritériá hodnotenia projektov s cieľom zabezpečiť účastníkom podrobnejšie a informatívnejšie súhrnné hodnotiace správy a aby výzvy na predkladanie návrhov organizovala tak, aby sa zabránilo podávaniu nadmerného počtu žiadostí, čo negatívne ovplyvňuje motiváciu výskumníkov a reputáciu programu;

16.  vyzýva Komisiu, aby stanovila širšiu definíciu „vplyvu“, ktorá zohľadní hospodárske aj sociálne účinky; zdôrazňuje, že posúdenie vplyvu základných výskumných projektov by malo zostať flexibilné; vyzýva Komisiu, aby zachovala rovnováhu medzi žiadosťami o prístup zdola nahor a zhora nadol a aby analyzovala, ktorý postup hodnotenia (vo fáze jeden alebo dva) je vhodnejší z hľadiska predchádzania nadmernému dopytu a vykonávania kvalitného výskumu;

17.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery by presnejšie tematické zameranie malo význam v kontexte udržateľnosti;

18.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila prístupnosť portálu účastníkov, rozšírila sieť národných kontaktných miest a poskytla jej viac zdrojov s cieľom zabezpečiť efektívne služby pre mikropodniky a malé podniky, najmä počas predkladania a hodnotenia projektov;

19.  domnieva sa, že Európska rada pre výskum by sa mala viac angažovať v kolaboratívnych projektoch v celej Európe a mala by najmä pribrať regióny a inštitúcie s nízkou kapacitou s cieľom šíriť politiku a znalosti EÚ v oblasti výskumu a inovácií v celej EÚ;

Prierezové otázky

20.  poznamenáva, že zainteresované strany všeobecne vítajú štruktúru programu Horizont 2020 a osobitne prístup k problémom spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v posilňovaní prístupu z hľadiska problémov spoločnosti a zdôraznila význam spoločného výskumu s účasťou univerzít, výskumných organizácií, priemyslu (najmä MSP) a iných subjektov; žiada Komisiu, aby počas realizácie rámcového programu a v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zvážila posúdenie dostatočnosti a jednotlivých rozpočtov na pokrytie spoločenských výziev na základe súčasnej ekonomickej, spoločenskej a politickej situácie;

21.  uznáva úsilie Komisie o racionalizáciu administratívy a skrátenie času medzi zverejnením výzvy na predkladanie návrhov a pridelením grantu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o zníženie byrokracie a zjednodušenie administratívy; víta návrh Komisie na zavedenie jednorazových platieb s cieľom zjednodušiť administratívu a audity;

22.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či zjednodušený model financovania zavedený pre program Horizont 2020 viedol k zvýšenej účasti priemyslu, ako sa plánovalo; v tejto súvislosti vyzýva na posúdenie efektívnosti modelu financovania;

23.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery by sa používaním vnútroštátnych alebo špecifických účtovných systémov namiesto systému určeného v pravidlách, ktorými sa upravuje účasť na programe, mohol dosiahnuť značne zjednodušený účtovný postup, a tým znížená miera chybovosti v súvislosti s auditom európskych projektov financovania; v tejto súvislosti požaduje užšiu spoluprácu s Európskym dvorom audítorov a zavedenie jednotného všeobecného auditu;

24.  poznamenáva, že v záujme väčšej efektívnosti investícií je kľúčová súčinnosť medzi fondmi; zdôrazňuje, že RIS3 je dôležitým nástrojom na katalýzu súčinnosti, ktorým sa stanovujú národné a regionálne rámce pre investície do výskumu, vývoja a inovácií, a preto ich treba podporiť a posilniť; vyjadruje poľutovanie nad existenciou zásadných prekážok pre plné fungovanie súčinnosti(24); usiluje preto o zladenie pravidiel a postupov pre projekty výskumu, vývoja a inovácií v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a rámcových programov a konštatuje, že efektívne využívanie systému založeného na známke excelentnosti bude možné len vtedy, keď budú splnené vyššie uvedené podmienky; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila časť EŠIF na synergie RIS3 s programom Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu pravidiel štátnej pomoci a umožnila odôvodniteľnosť projektov v oblasti výskumu a vývoja financovaných zo štrukturálnych fondov v rámci pravidiel rámcového programu a zároveň zaručila ich transparentnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne uplatňovanie zásady doplnkovosti, ktorá v praxi znamená, že príspevky európskych fondov by nemali nahrádzať národné alebo rovnocenné výdavky členského štátu v regiónoch, v ktorých sa táto zásada uplatňuje;

25.  konštatuje, že úspešné zavedenie Európskeho výskumného priestoru (ERA) vyžaduje plné využitie potenciálu výskumu, vývoja a inovácií všetkých členských štátov; uznáva, že existuje problém rozdielnej účasti v programe Horizont 2020, ktorý treba riešiť na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, a to aj prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby upravili existujúce nástroje alebo aby prijali nové opatrenia s cieľom preklenúť tento rozdiel, napríklad pomocou vývoja nástrojov na vytváranie výskumných sietí; víta politiku šírenia excelentnosti a rozširovania účasti; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či tri nástroje rozširovania dosiahli svoje konkrétne ciele: poskytnúť primeraný rozpočet a vyvážený súbor nástrojov reagujúcich na nerovnosti, ktoré v EÚ existujú na poli výskumu a inovácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli jasné pravidlá, ktoré umožnia plné vykonávanie systému založeného na známke excelentnosti, a aby zvážili financovania pri využití synergií; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus umožňujúci začleniť do rámcového programu projekty výskumnej infraštruktúry financované pomocou európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva na revíziu ukazovateľov používaných pri definícii „nedostatočne zastúpených“ krajín a regiónov a na pravidelné overovanie zoznamu týchto krajín a regiónov v priebehu realizácie rámcového programu;

26.  poznamenáva, že podľa výročných správ Komisie o vykonávaní programu Horizont 2020 v rokoch 2014 a 2015 dostali krajiny EÚ-15 spoločne 88,6 % prostriedkov, ale krajiny EÚ-13 len 4,5 %, čo predstavuje menej ako financovanie pre pridružené krajiny (vo výške 6,4 %);

27.  víta úsilie o zabezpečenie lepších prepojení medzi Európskym výskumným priestorom a európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania s cieľom uľahčiť odbornú prípravu novej generácie výskumných pracovníkov; uznáva význam zahrnutia STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a zručností v oblasti výskumu a podnikania do vzdelávania od počiatku s cieľom podnietiť mladých ľudí v rozvoji týchto zručností, keďže výskum a vývoj treba vnímať skôr zo štrukturálneho než z cyklického alebo časového hľadiska; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili stabilitu a atraktívnosť zamestnávania mladých výskumných pracovníkov;

28.  zdôrazňuje význam užšej spolupráce medzi priemyslom a univerzitnými a vedeckými subjektmi na uľahčenie vytvorenia špecializovaných štruktúr v rámci univerzít a výskumných centier s cieľom nadviazať užšie prepojenie s výrobným odvetvím;

29.  zdôrazňuje, že globálna spolupráca je dôležitý prostriedok na posilnenie európskeho výskumu; potvrdzuje, že medzinárodná účasť klesla v siedmom rámcovom programe z 5 % na 2,8 % v programe Horizont 2020; pripomína, že rámcový program by mal prispieť k zabezpečeniu toho, aby Európa zostala kľúčovým globálnym hráčom, a zároveň zdôrazňuje význam vedeckej diplomacie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala podmienky medzinárodnej spolupráce v rámcovom programe a aby zaviedla konkrétne a okamžité opatrenia a dlhodobú strategickú víziu a štruktúru na podporu tohto cieľa; víta v tejto súvislosti iniciatívy, ako sú BONUS a PRIMA;

30.  zdôrazňuje, že treba posilniť medzinárodnú spoluprácu v rámci deviateho rámcového programu a šíriť vedeckú diplomaciu;

31.  pripomína, že integrácia spoločenských a humanitných vied znamená výskum v oblasti týchto vied v interdisciplinárnych projektoch a nie ex post doplnok k inak technologickým projektom a že najnaliehavejšie problémy, ktorým čelí EÚ, si vyžadujú metodický výskum, ktorý je koncepčne väčšmi zameraný na spoločenské a humanitné vedy; konštatuje, že spoločenské a humanitné vedy sú v súčasnom rámcovom programe nedostatočne zastúpené; vyzýva Komisiu, aby zlepšila možnosti výskumných pracovníkov v oblasti spoločenských a humanitných vied zapojiť sa do interdisciplinárnych projektov rámcového programu a poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na témy spoločenských a humanitných vied;

32.  poukazuje na rovnováhu výskumu a inovácií v rámci programu Horizont 2020 a požaduje, aby sa uplatňoval rovnaký prístup v prípade nového rámcového programu; víta vytvorenie Európskej rady pre inováciu (EIC)(25), ale trvá na tom, že by to nemalo znovu viesť k oddeleniu výskumu od inovácií alebo k ďalšej fragmentácii financovania; zdôrazňuje skutočnosť, že program Horizont 2020 nezameriava účinne na „údolie smrti“, ktoré predstavuje hlavnú prekážku pre konverziu prototypov na sériovú výrobu;

33.  vyzýva Komisiu, aby objasnila nástroje a fungovanie EIC, a zdôrazňuje, že je potrebné zhodnotiť pilotné výsledky EIC; vyzýva Komisiu, aby ponúkla vyváženú kombináciu malých, stredných a veľkých projektov; zdôrazňuje, že EIC by za žiadnych okolností nemala nahradiť pilier 2 a že tento pilier by sa nemal stať individuálnym podporným nástrojom, ale mal by sa skôr naďalej zameriavať na kolaboratívny výskum; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a posilniť nástroj pre MSP a urýchlenie procesu inovácií; vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmy na lepšie začlenenie MSP do väčších interdisciplinárnych projektov v rámci keďže s cieľom využiť ich plný potenciál; vyzýva Komisiu, aby udržiavala znalostné a inovačné spoločenstvá v súčasnej štruktúre EIT a zdôrazňovala pritom dôležitosť transparentnosti a rozsiahle zapojenie zainteresovaných strán a aby analyzovala, ako môžu EIT a ZIS spolupracovať s EIC; žiada Komisiu, aby v spolupráci s EIC navrhla rámec pre investície do rizikového kapitálu s cieľom podporiť investície do rizikového kapitálu v Európe;

34.  víta iniciatívy, ktoré spájajú verejný a súkromný sektor s cieľom stimulovať výskum a inovácie; zdôrazňuje potrebu posilniť vedúce postavenie EÚ pri stanovovaní priorít verejných výskumných potrieb a dostatočnú transparentnosť, vysledovateľnosť a primeranú úroveň návratnosti investícií v rámci programu Horizont 2020 z hľadiska cenovej dostupnosti, dostupnosti a vhodnosti konečných produktov, a to najmä v niektorých citlivých oblastiach, ako sú zdravie, ochrana verejného záujmu a spravodlivý sociálny vplyv; vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala mechanizmy, najmä s ohľadom na dlhodobé využívanie všetkých projektov financovaných z grantov poskytnutých rámcovým programom, z hľadiska prepojenia spravodlivej verejnej návratnosti a stimulov pre účasť priemyslu;

35.  víta skutočnosť, že otvorený prístup je teraz v rámci programu Horizont 2020 všeobecnou zásadou; upozorňuje na to, že z dostatočného počtu publikácií súvisiacich s projektmi Horizontu 2020 až do decembra 2016(26) vyplýva, že sú nutné nové politiky posilňovania voľnej výmeny dát a znalostí, aby bolo prístupné maximálne množstvo výskumných výsledkov a vedeckých údajov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala kritériá flexibility, ktoré by mohli byť prekážkou pre tento cieľ, a rozšírila znalosti a rozvoj;

36.  víta pilotné financovanie otvorených výskumných údajov ako prvý krok smerom ku cloudu pre otvorenú vedu; uznáva význam a potenciál elektronických infraštruktúr a superpočítačov, potrebu účasti zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora a občianskej spoločnosti a význam občianskej vedy pri zabezpečovaní toho, aby spoločnosť zohrávala pri vymedzovaní a riešení problémov a pri spoločnom presadzovaní riešení aktívnejšiu úlohu; vyzýva Komisiu a verejné a súkromné výskumné spoločenstvo, aby preskúmali nové modely, ktoré integrujú súkromné zdroje cloudu a vytvárania sietí a verejné elektronické infraštruktúry, a začali občianske programy v oblasti vedy a inovácií;

37.  víta koncepciu inovačných centier, ktorú Komisia nedávno zaviedla, ktoré ďalej posilnia európske inovačné prostredie tým, že spoločnosti, a najmä MSP získajú podporu pri zlepšovaní obchodných modelov a výrobných procesov;

38.  nabáda národné kontaktné miesta, aby sa viac zapájali do podpory projektov, ktorým bola udelená známka excelentnosti, a pomáhali pri hľadaní ďalších zdrojov verejného alebo súkromného financovania pre tieto projekty, či už vnútroštátneho alebo medzinárodného, posilnením spolupráce v tejto oblasti v rámci siete národných kontaktných miest;

Odporúčania 9. rámcového programu

39.  domnieva sa, že EÚ má potenciál stať sa svetovým vedúcim globálnym centrom pre výskum a vedu; ďalej sa domnieva, že deviaty rámcový program sa musí stať hlavnou prioritou pre Európu v záujme posilnenia rastu, pracovných miest a inovácií;

40.  víta úspech programu Horizont 2020 a pákový efekt s faktorom na úrovni 1 : 11; vyzýva Komisiu, aby navrhla zvýšený celkový rozpočet vo výške 120 miliárd EUR pre 9. RP; domnieva sa, že nad rámec zvýšenia rozpočtu je potrebný rámec zahŕňajúci inovácie, a preto vyzýva Komisiu, aby objasnila koncepciu inovácií a jej rôznych typov;

41.  konštatuje, že EÚ čelí viacerým významným a dynamickým výzvam, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom poskytla v pilieri 3 a vyvážený a flexibilný súbor nástrojov reagujúcich na dynamickú povahu vznikajúcich problémov; zdôrazňuje potrebu zaistiť dostatočne pružný rozpočet pre špecifické výzvy v pilieri 3, ako aj pravidelnú revíziu primeranosti týchto výziev;

42.  vyzýva Komisiu, aby zachovala rovnováhu medzi základným výskumom a inováciami v rámci deviateho rámcového programu; poznamenáva, že je potrebné posilniť spoločný výskum; zdôrazňuje význam lepšieho zapojenia MSP do projektov spolupráce a inovácií;

43.  nabáda Komisiu, aby posilnila súčinnosť medzi 9. rámcovým programom a inými vyčlenenými európskymi fondmi na výskum a inovácie a aby vytvorila harmonizované nástroje a zosúladené pravidlá pre tieto fondy na európskej aj vnútroštátnej úrovni a v úzkej spolupráci s členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby v budúcich rámcových programoch naďalej prihliadala na normalizáciu, ktorá v súvislosti s inováciami zohráva dôležitú úlohu;

44.  konštatuje, že deviaty rámcový program by mal riešiť možný problém nadmerného dopytu a nízkej miery úspešnosti, ktorý sa vyskytuje v programe Horizont 2020; navrhuje zvážiť opätovné zavedenie dvojfázového postupu hodnotenia, a to s jednotnou prvou fázou a špecifikovanou druhou fázou určenou pre vybraných žiadateľov; žiada Komisiu, aby zabezpečila dostatočne komplexné súhrnné hodnotiace správy s upozorneniami na spôsob zlepšenia návrhu;

45.  zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota musí byť naďalej nespornou základnou zložkou rámcového výskumného programu;

46.  vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci oddelila výskum v oblasti obrany od civilného výskumu s dvoma rôznymi programami a dvoma odlišnými rozpočtami, ktoré nebudú mať vplyv na rozpočtové ambície civilného výskumu deviateho rámcového programu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu návrh možných spôsobov financovania budúceho programu výskumu v oblasti obrany v súlade so zmluvami s osobitným rozpočtom, novými zdrojmi a osobitnými pravidlami; zdôrazňuje význam parlamentného dohľadu v tejto oblasti;

47.  domnieva sa, že program v oblasti technológií budúcnosti a vznikajúcich technológii (FET) má veľký potenciál pre budúcnosť a predstavuje správny nástroj na šírenie inovačných myšlienok a poznatkov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

48.  zdôrazňuje, že v kontexte Parížskej dohody a cieľov EÚ v oblasti klímy je potrebné uprednostniť financovanie výskumu v oblasti zmeny klímy a infraštruktúry na zber údajov o klimatických zmenách - najmä preto, že Spojené štáty zvažujú významné rozpočtové škrty pre výskumné inštitúcie USA v oblasti životného prostredia;

49.  zdôrazňuje, že 9. RP pre výskum a inovácie by mal posilniť spoločenský pokrok a konkurencieschopnosť EÚ, vytváranie rastu a pracovných miest, prinášanie nových znalostí a inovácií s cieľom riešiť rozhodujúce výzvy, ktorým čelí Európa, ako aj ďalší pokrok smerom k rozvoju udržateľného Európskeho výskumného priestoru; v tejto súvislosti víta súčasnú pilierovú štruktúru rámcového programu a vyzýva Komisiu, aby zachovala túto štruktúru v záujme kontinuity a predvídateľnosti; preto žiada Komisiu, aby pokračovala v práci na súdržnosti, zjednodušení, transparentnosti a prehľadnosti programu, na zlepšení procesu hodnotenia, znížení fragmentácie a duplikácie a na zabránení zbytočnej administratívnej záťaži;

50.  uznáva, že administratívne úlohy a výskum sa vo veľkej miere navzájom rušia; zdôrazňuje preto, že je dôležité udržiavať povinnosť predkladať správy na minime s cieľom zabrániť tomu, aby byrokratická záťaž zabraňovala inováciám a zabezpečila efektívne využívanie finančných prostriedkov v rámci keďže a súčasne zabezpečila autonómiu výskumu; nabáda Komisiu, aby na tento účel zintenzívnila svoje úsilie o zjednodušenie;

51.  konštatuje, že Komisia sa čoraz častejšie odvoláva na podporu založenú na výkone; vyzýva Komisiu, aby presnejšie vymedzila pojem výkon;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili súčinnosť medzi rámcovým programom a ostatnými fondmi s cieľom riešiť problém nedostatkov v oblasti výskumu, ktorým čelia konvergenčné regióny v niektorých členských štátoch pri uplatňovaní zásady doplnkovosti; vyjadruje poľutovanie, že finančné alokácie zo štrukturálnych a investičných fondov môžu viesť k zníženiu národných výdavkov v oblasti výskumu a vývoja v tých regiónoch, v ktorých sa uplatňujú, trvá však na tom, že musia dopĺňať vnútroštátne verejné výdavky; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že investície do výskumu a vývoja sa budú považovať skôr za investíciu do budúcnosti ako za náklady;

53.  konštatuje, že účinné investície do výskumu a inovácií v rámci štrukturálnych fondov sú možné len v prípade riadne vybudovaných základov v členských štátoch; požaduje preto užšie prepojenie medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny súvisiacimi so štrukturálnymi reformami a investíciami do výskumu a inovácií;

54.  zdôrazňuje potrebu nových centier a regiónov väčšej excelentnosti a význam pokračovania v rozvoji Európskeho výskumného a inovačného priestoru; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť viac synergií medzi RP, EFSI a EŠIF na dosiahnutie tohto cieľa; žiada politiky, ktoré odstránia prekážky, ako sú nízke mzdy, ktorým čelia východné a južné krajiny, aby sa zabránilo úniku mozgov; vyzýva na excelentnosť projektov, ktoré majú mať prioritu pred excelentnosťou vedúcich „elitných“ inštitúcií;

55.  domnieva sa, že treba vytvoriť výraznejšie stimuly na využívanie prostriedkov z EŠIF na investície do výskumu a inovácií, ak to vyplýva z odporúčaní pre jednotlivé krajiny alebo ak sú zistené nedostatky; konštatuje, že v období rokov 2014 – 2020 sa z EŠIF poskytnú prostriedky na investície do výskumu a inovácií vo výške 65 miliárd EUR; navrhuje preto, aby sa výkonnostná rezerva EŠIF v členských štátoch použila na investovanie podstatnej časti príjmov zo štrukturálnych fondov do výskumu a inovácií;

56.  víta princíp a potenciál známky excelentnosti ako značky kvality pre synergie medzi EŠIF a programom Horizont 2020, ale konštatuje, že známka sa v praxi neuplatňuje v dostatočnej miere v dôsledku nedostatočného financovania v členských štátoch; domnieva sa, že projekty, ktoré boli predložené na financovanie v rámci Horizontu 2020 a úspešne prešli prísnymi kritériami výberu a udeľovania, ale nemohli sa financovať v dôsledku obmedzení rozpočtu, by sa mali financovať zo zdrojov EŠIF, ak sú na tento účel dostupné zdroje; zdôrazňuje, že by sa mal vymedziť aj podobný mechanizmus pre projekty výskumnej spolupráce;

57.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila novú, zvýšenú úroveň podpory pre mladých výskumných pracovníkov v 9. RP, ako napríklad celoeurópske nástroje na vytváranie sietí, a posilnila systém financovania pre začínajúcich výskumných pracovníkov, ktorí majú menej ako dva roky praxe po dokončení PhD.;

58.  poznamenáva, že akcie Marie Sklodowska-Curie sú zdrojom financovania, ktorý je u výskumných pracovníkov dobre známy a ktorý podporuje mobilitu výskumných pracovníkov a rozvoj mladých výskumných pracovníkov; domnieva sa, že v záujme kontinuity by v rámci deviateho rámcového programu bolo vhodné naďalej financovať akcie Marie Sklodowska-Curie;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií, ktoré musia byť dodatkové a nesmú nahrádzať verejné investície; pripomína, že dve tretiny cieľa 3 % HDP na výskum a vývoj by mali pochádzať zo súkromného sektora(27); oceňuje úsilie, ktoré doteraz vyvíjal priemysel, a vzhľadom na všeobecne obmedzené zdroje verejných výdavkov na výskum a vývoj vyzýva súkromný sektor, aby sa viac zapájal do výdavkov na výskum a vývoj, ako aj do programov otvoreného prístupu a otvorenej vedy; vyzýva Komisiu, aby určila stupeň účasti veľkého priemyslu (či už prostredníctvom pôžičiek, grantov alebo na vlastné náklady) v závislosti od úrovne európskej pridanej hodnoty projektu a jeho potenciálu byť hnacou silou pre MSP, a zohľadnila osobitosti a potreby každého odvetvia; vyzýva Komisiu, aby monitorovala nepeňažné príspevky s cieľom zabezpečiť, aby investície boli skutočnými a novými investíciami;

60.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila transparentnosť a prehľadnosť pravidiel verejno-súkromnej spolupráce v rámci projektov deviateho rámcového programu na základe výsledkov a odporúčaní vyplývajúcich z hodnotenia; žiada Komisiu, aby overila a posúdila existujúce nástroje pre verejno-súkromné partnerstvá;

61.  zdôrazňuje skutočnosť, že bez ohľadu na nástroj pre MSP by sa mala naďalej podporovať účasť priemyslu, keďže priemysel disponuje v mnohých oblastiach nevyhnutnými odbornými znalosťami a predstavuje významný finančný príspevok;

62.  vyjadruje poľutovanie nad zmiešaným súborom výsledkov dosiahnutých zameraním programu Horizont 2020 na rodovú rovnosť, keďže jediným cieľom, ktorý sa podarilo dosiahnuť, je podiel žien v poradných skupinách, zatiaľ čo podiel žien v hodnotiacich komisiách projektov a medzi koordinátormi projektov a rodový rozmer obsahu výskumu a inovácií zostávajú pod cieľovými úrovňami; zdôrazňuje potrebu zlepšiť účasť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v 9. RP a dosiahnuť cieľové úrovne stanovené v nariadení Horizont 2020 a vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu zameranú na preskúmanie prekážok alebo ťažkostí, ktoré môžu ovplyvniť nedostatočné zastúpenie žien v programe; nabáda členské štáty, aby v súlade s cieľmi Európskeho výskumného priestoru vytvorili rodovo vyvážené právne a politické prostredie a poskytli podnety na zmenu; víta usmernenia Komisie o rodovej rovnosti v programe Horizont 2020(28); pripomína, že podľa tejto príručky je rodová rovnováha jedným z faktorov hodnotenia priorít návrhov nad hranicou s rovnakými výsledkami;

63.  poznamenáva, že v budúcom rámcovom programe sa bude musieť vziať do úvahy vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ a jeho dôsledky; poznamenáva, že výskum a vývoj majú prínos z jasných a stabilných dlhodobých rámcov a že Spojené kráľovstvo má vedúce postavenie v oblasti vedy; vyjadruje želanie, aby siete a spolupráca medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ mohli pokračovať v oblasti výskumu a aby sa za určitých podmienok rýchlo našlo stabilné a uspokojivé riešenie, aby sa zabezpečilo, že EÚ nepríde o vedecké výsledky vytvorené v rámci programu Horizont 2020 a 9. RP;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 948.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 892.
(7) Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 54 – 178.
(8) Ú. v. EÚ L 177, 17.6.2014, s. 9.
(9) Ú. v. EÚ L 192, 1.7.2014, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 1 – 53.
(11) http://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/hlg_issue_papers.pdf
(12) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 24.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0052.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0075.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0311.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0320.
(17) Štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Horizont 2020, rámcový program EÚ pre výskum a inováciu. Posúdenie vykonávania na úrovni EÚ.
(18) Viac ako 130 000 doručených návrhov, 9 000 podpísaných grantov, 50 000 účastníkov a 15,9 miliardy EUR z finančných prostriedkov EÚ.
(19) Dve tretiny 3 % HDP pre výskum a vývoj by mali pochádzať z priemyslu. Pozri Súkromné výdavky na výskum a vývoj podľa Eurostatu: http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsc00031&plugin=1
(20) http://ec.europa.eu/invest-in-research/pdf/download_en/barcelona_european_council.pdf
(21) Sedem spoločných technologických iniciatív tvorí viac ako 7 miliárd EUR financií programu Horizont 2020, teda približne 10 % celkového rozpočtu na program Horizont 2020 a viac ako 13 % momentálne dostupných finančných prostriedkov na výzvy v rámci programu Horizont 2020 (približne 8 miliárd EUR ročne počas siedmich rokov).
(22) Pozri závery Rady z 29. mája 2015.
(23) Štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Horizont 2017, rámcový program EÚ pre výskum a inováciu. Posúdenie vykonávania na úrovni EÚ.
(24) Veľká výskumná infraštruktúra zapadá do rámca a cieľov EFRR, ale finančné prostriedky fondu EFRR vyčlenené na vnútroštátnej úrovni nie je možné použiť na jej spolufinancovanie; náklady na výstavbu spojené s novou výskumnou infraštruktúrou sú oprávnené v rámci EFRR, nie však prevádzkové a personálne náklady.
(25) Oznámenie Komisie s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733).
(26) Správa OpenAIRE: V programe Horizont 2020 bolo z celkového počtu 10 684 projektov ukončených 2 017 projektov (19 %) a 8 667 projektov stále prebieha. V správe OpenAIRE sa uvádza 6 133 publikácií, ktoré súvisia s 1 375 projektmi programu Horizont 2020.
(27) Pozri závery Rady z 29. mája 2015.
(28) Pozri usmernenia Komisie o rodovej rovnosti v programe Horizont 2020.http://eige.europa.eu/sites/default/files/h2020-hi-guide-gender_en.pdf


Základné piliere politiky súdržnosti EÚ po roku 2020
PDF 385kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 2016/2326(INI)
P8_TA(2017)0254A8-0202/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej článok 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 4, 162, 174 až 178 a 349,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 – Rozpočet EÚ zameraný na výsledky (COM(2016)0603),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2016 o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2010 o európskej stratégii pre podunajskú oblasť(12), uznesenie zo 6. júla 2010 o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti(13), uznesenie z 28. októbra 2015 k stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora(14) a uznesenie z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ pre alpský región(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ(20),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu o najvzdialenejších regiónoch, najmä na uznesenie z 18. apríla 2012 o úlohe politiky súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie v súvislosti so stratégiou Európa 2020(21) a na uznesenie z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(23),

–  so zreteľom na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na závery Rady o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 31 z roka 2016 s názvom „Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený“, ktorá bola prijatá 21. marca 2017,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. decembra 2015(24) týkajúci sa výkladu článku 349 ZFEÚ,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

–  so zreteľom na správu Komisie z 22. februára 2016 o doplnkovosti európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskeho fondu pre strategické investície – zabezpečenie koordinácie, synergií a komplementárnosti,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0202/2017),

A.  keďže politika súdržnosti EÚ vychádza zo Zmluvy o EÚ a ZFEÚ a je vyjadrením solidarity EÚ ako jednej zo základných zásad Únie, pretože sleduje cieľ zakotvený v zmluve, ktorým je znižovanie regionálnych rozdielov a podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vo všetkých regiónoch EÚ;

B.  keďže po roku 2008 EÚ prestala fungovať ako nástroj konvergencie, čo prehĺbilo existujúce rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich, ako aj sociálne a hospodárske nerovnosti v celej EÚ; pripomína, že politika súdržnosti na európskej úrovni je veľmi účinná, najmä pri podpore rôznych foriem teritoriálnej spolupráce, a preto je z hospodárskeho, sociálneho a územného hľadiska stále naliehavo potrebnou politikou, ktorá spája osobitné potreby daného územia s prioritami EÚ a prináša hmatateľné praktické výsledky pre všetkých občanov;

C.  keďže politika súdržnosti je naďalej hlavnou, nesmierne úspešnou a oceňovanou investičnou a rozvojovou politikou v rámci celej EÚ, zameranou na udržateľnú tvorbu pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a konkurencieschopnosti po roku 2020, najmä vzhľadom na prudký pokles verejných a súkromných investícií v mnohých členských štátoch a na dôsledky globalizácie; pripomína, že politika súdržnosti zohráva zásadnú úlohu a vykazuje významnú schopnosť reagovať na makroekonomické obmedzenia;

D.  keďže posledná reforma politiky súdržnosti v roku 2013 bola rozsiahla a významná, keď sa ťažisko politiky presunulo smerom k prístupu orientovanému na výsledky, tematickému zameraniu, účinnosti a efektívnosti na jednej strane a k zásadám partnerstva, viacúrovňového riadenia, inteligentnej špecializácie a prístupov založených na miestnom kontexte na druhej strane;

E.  keďže obnovená politika súdržnosti viedla k postupnej zmene zamerania z veľkých infraštruktúrnych projektov smerom k stimulácii vedomostnej ekonomiky a inovácií;

F.  keďže tieto zásady by sa mali ponechať a konsolidovať po roku 2020 s cieľom zabezpečiť kontinuitu, viditeľnosť, právnu istotu, dostupnosť a transparentnosť vykonávania politiky;

G.  keďže v záujme úspešnosti politiky súdržnosti po roku 2020 je zásadne dôležité znížiť administratívne zaťaženie jej príjemcov a riadiacich orgánov, nájsť správnu rovnováhu medzi orientáciou politiky na výsledky a úrovňou kontrolných opatrení v záujme zvýšenia proporcionality, začať uplatňovať diferenciáciu pri vykonávaní programov a zjednodušiť pravidlá a postupy, ktoré sa v súčasnosti často vnímajú ako príliš komplikované;

H.  keďže tieto prvky v kombinácii s integrovaným politickým prístupom a so zásadou partnerstva znázorňujú pridanú hodnotu politiky súdržnosti;

I.  keďže zvýšené obmedzenia, čo sa týka rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov, ani dôsledky brexitu by nemali viesť k oslabeniu politiky súdržnosti EÚ; v tejto súvislosti vyzýva vyjednávačov za EÚ a Spojené kráľovstvo, aby zvážili výhody a nevýhody pokračujúcej účasti Spojeného kráľovstva na programoch Európskej územnej spolupráce;

J.  keďže politika súdržnosti už rieši veľmi široké spektrum výziev súvisiacich s jej cieľmi stanovenými v zmluvách a nemožno očakávať, že bude riešiť všetky nové problémy, ktorým EÚ bude čeliť po roku 2020, pri rovnakom – alebo dokonca menšom – rozpočte, hoci dosah môže byť väčší, ak členské štáty, regióny a mestá budú môcť pružnejšie podporovať nové politické výzvy;

Pridaná hodnota politiky súdržnosti EÚ

1.  dôrazne odmieta akýkoľvek zo scenárov pre EÚ-27 po roku 2025 uvedených v Bielej knihe o budúcnosti Európy, ktorý by znamenal zníženie úsilia EÚ v súvislosti s politikou súdržnosti; naopak, vyzýva Komisiu, aby predložila komplexný legislatívny návrh silnej a účinnej politiky súdržnosti po roku 2020;

2.  zdôrazňuje, že rast a regionálnu, hospodársku a sociálnu konvergenciu nemožno dosiahnuť bez dobrej správy vecí verejných, spolupráce, vzájomnej dôvery všetkých zúčastnených strán a účinného zapojenia všetkých partnerov na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako je to zakotvené v zásade partnerstva (článok 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach, NSU); pripomína, že opatrenia zdieľaného hospodárenia v rámci politiky súdržnosti EÚ poskytujú EÚ jedinečný nástroj, ktorým sa priamo riešia obavy občanov týkajúce sa vnútorných a vonkajších výziev; zastáva názor, že zdieľané hospodárenie, ktoré vychádza zo zásady partnerstva, viacúrovňového riadenia a koordinácie rozličných administratívnych úrovní, má mimoriadny význam z hľadiska zabezpečenia väčšej zodpovednosti všetkých zainteresovaných strán za vykonávanie politiky;

3.  zdôrazňuje urýchľujúce účinky politiky súdržnosti a ponaučenia, ktoré z nej môžu vyplynúť pre administratívy, príjemcov a zainteresované strany; zdôrazňuje horizontálny a prierezový prístup politiky súdržnosti ako inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej politiky, ktorá poskytuje rámec pre mobilizáciu a koordináciu vnútroštátnych a regionálnych aktérov a ich priame zapájanie do spolupráce na dosahovaní priorít EÚ prostredníctvom spolufinancovaných projektov; v tejto súvislosti požaduje optimálnu koordináciu a spoluprácu medzi GR v Európskej komisii zodpovednými za politiku súdržnosti a inými GR, ako aj s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

4.  vyjadruje poľutovanie nad neskorým prijatím viacerých operačných programov a neskorým vymenovaním riadiacich orgánov v niektorých členských štátoch v súčasnom programovom období; víta prvé známky urýchleného vykonávania operačných programov počas roka 2016; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory vykonávania pokračovala v činnosti pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie a aby identifikovala príčiny oneskorení a navrhla praktické spôsoby a opatrenia, ako takýmto problémom predchádzať na začiatku ďalšieho programového obdobia; dôrazne povzbudzuje všetky zainteresované strany, aby naďalej zlepšovali a urýchľovali vykonávanie bez toho, aby dochádzalo k ťažkostiam;

5.  konštatuje, že nedostatky systému finančného plánovania a plnenia rozpočtu viedli k nahromadeniu nezaplatených účtov a bezprecedentného množstva neuhradených platieb prenesených z predchádzajúceho viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) do súčasného VFR; vyzýva Komisiu, aby navrhla štruktúrované riešenie s cieľom vyriešiť tieto problémy do skončenia súčasného VFR a zabrániť tomu, aby presahovali do nasledujúceho VFR; zdôrazňuje, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov musí zodpovedať minulým záväzkom, najmä ku koncu obdobia, keď má množstvo žiadostí o platbu zo strany členských štátov tendenciu značne sa zvyšovať;

6.  uznáva, že v niektorých členských štátoch zásada partnerstva viedla k užšej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, pričom naďalej existuje priestor na zlepšenie s cieľom zabezpečiť skutočné a včasné zapojenie všetkých zainteresovaných strán, aj z radov občianskej spoločnosti, s cieľom zvýšiť zodpovednosť a viditeľnosť v súvislosti s vykonávaním politiky súdržnosti bez zvýšenia administratívneho zaťaženia a bez oneskorení; zdôrazňuje, že zainteresované strany by sa naďalej mali zapájať v súlade s prístupom viacúrovňového riadenia; zastáva názor, že zásada partnerstva a kódex správania by sa mali v budúcnosti ďalej posilňovať napríklad zavedením jasných minimálnych požiadaviek na zapojenie partnerov;

7.  zdôrazňuje, že hoci sa politikou súdržnosti zmiernil dosah nedávnej hospodárskej a finančnej krízy v EÚ a úsporných opatrení, regionálne rozdiely, rozdiely v konkurencieschopnosti a sociálne nerovnosti sú naďalej veľké; požaduje posilnené opatrenia na zníženie týchto rozdielov a zabránenie vzniku nových rozdielov vo všetkých typoch regiónov, pri súčasnom zachovaní a konsolidácii podpory pre regióny, aby sa uľahčilo prevzatie zodpovednosti za politiky vo všetkých druhoch regiónov a dosiahli sa ciele EÚ na celom jej území; domnieva sa v tejto súvislosti, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť zvýšeniu odolnosti regiónov voči náhlym otrasom;

8.  poukazuje na to, že územnou spoluprácou vo všetkých jej formách vrátane makroregionálnych stratégií, ktorých potenciál zatiaľ nie je naplno využitý, sa koncepcia politickej spolupráce a koordinácie regiónov a občanov prenáša v cezhraničnom meradle v rámci EÚ; zdôrazňuje význam politiky súdržnosti pri riešení osobitných problémov neoddeliteľne spojených s ostrovmi, cezhraničnými regiónmi a najsevernejšími riedko osídlenými regiónmi stanovenými v článku 174 ZFEÚ, s najvzdialenejšími regiónmi vymedzenými v článkoch 349 a 355 ZFEÚ, ktoré majú osobitné postavenie a ktorých osobitné nástroje a financovanie by sa mali zachovať aj po roku 2020, a s okrajovými regiónmi;

9.  konštatuje, že Európska územná spolupráca je jedným z dôležitých cieľov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020, ktorý predstavuje výraznú pridanú hodnotu k cieľom EÚ, podporuje solidaritu medzi regiónmi EÚ a so susednými krajinami a uľahčuje výmenu informácií a prenos osvedčených postupov, napr. štandardizovaných dokumentov; trvá na potrebe naďalej podporovať cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu v rámci cieľa posilňovania územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ; domnieva sa, že by mala ostať dôležitým nástrojom aj po roku 2020; zdôrazňuje však, že súčasný rozpočet Európskej územnej spolupráce nezodpovedá veľkým výzvam, ktorým čelia programy Interreg, ani účinne nepodporuje cezhraničnú spoluprácu; vyzýva preto na výrazné zvýšenie rozpočtu Európskej územnej spolupráce v ďalšom programovom období;

10.  zdôrazňuje význam súčasného európskeho programu spolupráce Interreg pre európske verejné orgány na uľahčenie výmeny skúseností a prenosu osvedčených postupov; navrhuje, aby sa v nasledujúcom európskom programe Interreg po roku 2020 rozšírili možnosti financovania s cieľom umožniť investície do fyzických pilotných projektov a demonštračných projektov a aby sa pritom zohľadnilo aj zapojenie zainteresovaných strán v celej Európe;

Štruktúra politiky súdržnosti po roku 2020 – kontinuita a oblasti na zlepšenie

11.  zdôrazňuje, že súčasná kategorizácia regiónov, zavedené reformy, napr. tematická koncentrácia, a rámec výkonnosti poukázali na dôležitosť politiky súdržnosti; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie pružnosti pri vykonávaní celého rozpočtu EÚ; považuje vytvorenie rezervy v tejto súvislosti za zaujímavú možnosť, ako riešiť významné nepredvídané udalosti počas programového obdobia a uľahčiť preprogramovanie, operačných programov s cieľom prispôsobiť investície z EŠIF meniacim sa potrebám každého regiónu a tiež riešiť účinky globalizácie na regionálnej a miestnej úrovni, ale bez nepriaznivého vplyvu na investície v rámci politiky súdržnosti a strategické zameranie, dlhodobé ciele a istotu plánovania a stabilitu viacročných programov pre regionálne a miestne orgány;

12.  uznáva hodnotu ex ante kondicionalít, najmä tej, ktorá sa týka stratégií výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3), ktoré naďalej podporujú strategické programovanie EŠIF a vedú k väčšej orientácii na výsledky; všíma si, že ex ante kondicionality umožňujú EŠIF účinne podporovať ciele stratégie Európa po roku 2020 bez toho, aby bolo dotknuté dosiahnutie cieľov súdržnosti ustanovených v zmluve;

13.  nesúhlasí s makroekonomickou podmienenosťou a zdôrazňuje, že prepojenosť medzi politikou súdržnosti a procesmi správy hospodárskych záležitostí v rámci európskeho semestra musí byť vyvážená, vzájomná a nerepresívna vo vzťahu k všetkým zainteresovaným stranám; podporuje väčšie uznanie územného rozmeru, ktoré by mohlo byť prínosné pre európsky semester, t. j. že správa hospodárskych záležitostí a ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v rámci politiky súdržnosti, ako aj udržateľného rastu, zamestnanosti a ochrany životného prostredia by sa mali zohľadňovať v rámci vyváženého prístupu;

14.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že finančné prostriedky politiky súdržnosti sú určené na podnecovanie investícií, rastu a zamestnanosti v celej EÚ, by Komisia mala v rámci 7. správy o súdržnosti a v úzkej spolupráci s vládami členských štátov preskúmať, ako by sa mohol riešiť vplyv týchto investícií na deficity verejných financií týchto vlád;

15.  poukazuje na to, že zvyšovanie administratívnej a inštitucionálnej kapacity – a teda posilňovanie vnútroštátnych a regionálnych agentúr na podporu investícií, – v oblasti programovania, vykonávania a hodnotenia operačných programov, ako aj kvality odbornej prípravy v členských štátoch a regiónoch je rozhodujúce z hľadiska včasných a úspešných výsledkov politiky súdržnosti a smerovania k vyšším štandardom; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam iniciatívy Taiex regio peer 2 peer, ktorou sa zvyšuje administratívna a inštitucionálna kapacita a zlepšujú výsledky investícií EÚ;

16.  zdôrazňuje potrebu zjednodušiť celkový systém riadenia politiky súdržnosti na všetkých úrovniach správy uľahčením programovania, riadenia a hodnotenia operačných programov, aby sa stala prístupnejšou, flexibilnejšou a účinnejšou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti tzv. gold-platingu v členských štátoch; žiada Komisiu, aby zvýšila možnosti pre e-súdržnosť a osobitné typy výdavkov, ako sú štandardné stupnice jednotkových nákladov a paušálne sumy v rámci NSU, a aby zaviedla digitálnu platformu alebo jednotné kontaktné miesta s informáciami pre žiadateľov a príjemcov; podporuje závery a odporúčania, ktoré doposiaľ prijala skupina na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre príjemcov prostriedkov z EŠIF, a nabáda členské štáty, aby tieto odporúčania vykonali;

17.  žiada Komisiu, aby zvážila riešenia založené na proporcionalite a diferenciácii pri vykonávaní programov, a to na základe rizík, objektívnych kritérií a pozitívnych stimulov pre programy, ich rozsahu a administratívnej kapacity, najmä vzhľadom na viaceré stupne auditu, ktorý by sa mal sústrediť na boj proti nezrovnalostiam, konkrétne podvodom a korupcii, a množstvo kontrol, v záujme dosiahnutia väčšej harmonizácie medzi politikou súdržnosti, politikou hospodárskej súťaže a ďalšími politikami Únie, predovšetkým pravidiel štátnej pomoci, ktoré sa uplatňujú v prípade EŠIF, ale nie EFSI alebo programu Horizont 2020, ako aj vzhľadom na možnosť jednotného súboru pravidiel pre všetky EŠIF s cieľom zefektívniť financovanie a súčasne zohľadniť špecifiká každého fondu;

18.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na skutočné zjednodušenie a v zhode s orgánmi vykonávajúcimi riadenie programov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni pripravila uskutočniteľný plán rozšírenia systému zjednodušených nákladov na EFRR, a to aj v súlade s ustanoveniami navrhovaného nariadenia, ktorým sa menia finančné pravidlá pre rozpočet, tzv. „súhrnným nariadením“;

19.  domnieva sa, že granty by mali zostať základom financovania politiky súdržnosti; berie však na vedomie čoraz dôležitejšiu úlohu finančných nástrojov; poukazuje na to, že pôžičky, vlastné imanie alebo záruky môžu zohrávať doplňujúcu úlohu, ale mali by sa používať opatrne, na základe primeraného hodnotenia ex ante, pričom granty by mali dopĺňať len tam, kde takéto finančné nástroje preukazujú pridanú hodnotu a mohli by mať pákový efekt spočívajúci v pritiahnutí doplňujúcej finančnej podpory, a to s prihliadnutím na regionálne rozdiely a rôznorodosť postupov a skúseností;

20.  zdôrazňuje význam pomoci Komisie, EIB a členských štátov miestnym a regionálnym orgánom v oblasti inovatívnych finančných nástrojov prostredníctvom platforiem, napríklad platformy fi-compass, alebo poskytovaním stimulov pre príjemcov; pripomína, že tieto nástroje nie sú vhodné pre všetky druhy intervencií v rámci politiky súdržnosti; zastáva názor, že všetky regióny by mali mať možnosť rozhodovať na dobrovoľnej báze o zavedení finančných nástrojov podľa ich potrieb; namieta však proti záväzným kvantitatívnym cieľom pre využívanie finančných nástrojov a zdôrazňuje, že rozsiahlejšie využívanie finančných nástrojov by nemalo viesť k zníženiu rozpočtu EÚ vo všeobecnosti;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu súčinnosť a komunikáciu medzi EŠIF a inými fondmi a programami Únie vrátane EFSI a uľahčila vykonávanie operácií financovaných z viacerých fondov; upozorňuje však, že EFSI by nemal oslabovať strategickú súdržnosť, územnú koncentráciu a dlhodobý výhľad programovania politiky súdržnosti ani nahrádzať či vytláčať granty a ani sa nesnažiť nahradiť či znížiť rozpočet ESIF; trvá na skutočnej doplnkovosti jeho zdrojov; žiada, aby sa jasne rozlišovalo medzi EFSI a politikou súdržnosti a zároveň sa poskytli príležitosti na ich kombinovanie a jednoduchšie využívanie bez toho, aby sa miešali, čím by sa mohla zatraktívniť štruktúra financovania, a tak sa rozumne využívali obmedzené zdroje EÚ; je presvedčený o nevyhnutnosti harmonizácie pravidiel pre operácie financované z viacerých zdrojov a tiež o potrebe jasnej komunikačnej stratégie týkajúcej sa existujúcich možností financovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vyvinula súbor nástrojov pre príjemcov;

22.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vypracovanie dodatočného súboru ukazovateľov na doplnenie ukazovateľa HDP, ktorý zostane hlavnou legitímnou a spoľahlivou metódou na spravodlivé rozdeľovanie EŠIF; domnieva sa, že s cieľom poskytnúť úplný obraz o regionálnom rozvoji by sa v tejto súvislosti mal vyhodnotiť a zvážiť index sociálneho pokroku alebo demografický ukazovateľ; domnieva sa, že takéto ukazovatele by mohli lepšie odrážať nové druhy rozdielov, ktoré sa objavujú medzi regiónmi EÚ; zdôrazňuje tiež význam ukazovateľov výsledkov pre posilnenie orientácie politiky na výsledky a výkonnosť;

23.  žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie opatrení zameraných na riešenie otázky vnútroštátneho financovania projektov politiky súdržnosti vzhľadom na problém, ktorému čelia miestne a regionálne orgány vo vysoko centralizovaných členských štátoch, ktoré nemajú dostatočné fiškálne a finančné kapacity a ktoré majú veľké ťažkosti so spolufinancovaním projektov a často aj s navrhovaním projektovej dokumentácie vplyvom nedostatku dostupných finančných zdrojov, čo vedie k menšiemu využívaniu politiky súdržnosti;

24.  nabáda Komisiu, aby zvážila možnosť využitia úrovne NUTS III ako klasifikácie regiónov v rámci politiky súdržnosti z hľadiska niektorých vybraných priorít;

Kľúčové oblasti politiky pre modernizovanú politiku súdržnosti po roku 2020

25.  zdôrazňuje význam ESF, záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, najmä v oblasti boja proti dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Únii, ktoré dosahujú historicky vysokú úroveň, predovšetkým v menej rozvinutých regiónoch, najvzdialenejších regiónoch a regiónoch, ktoré kríza najviac zasiahla; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú MSP zohrávajú pri tvorbe pracovných miest, keďže zabezpečujú 80 % pracovných miest v Únii, a pri podpore inovatívnych odvetví, ako sú digitálne a nízkouhlíkové hospodárstva;

26.  domnieva sa, že v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 by mala pokračovať starostlivosť o zraniteľné a marginalizované osoby, riešenie zvyšujúcich sa nerovností a budovanie solidarity; všíma si pozitívny vplyv investícií do vzdelávania, odbornej prípravy a kultúry, pokiaľ ide o pridanú hodnotu v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti; poukazuje tiež na potrebu zachovať sociálne začlenenie vrátane výdavkov z ESF doplnené investíciami z EFRR v tejto oblasti;

27.  navrhuje, aby sa EŠIF viac používali pri riešení demografických zmien a ich regionálnych a miestnych dôsledkov; zastáva názor, že v regiónoch, ktoré čelia výzvam spojeným napríklad s vyľudňovaním, by sa mali EŠIF optimálne zameriavať na tvorbu pracovných miest a rast;

28.  berie na vedomie rastúci význam územnej agendy a úspešných partnerstiev vidieka a miest, ako aj príkladnú úlohu inteligentných miest ako mikrokozmov a katalyzátorov inovatívnych riešení miestnych a regionálnych problémov;

29.  víta Amsterdamský pakt a lepšie uznanie úlohy miest a mestských oblastí pri tvorbe európskej politiky a žiada účinné vykonávanie pracovného postupu založeného na spolupráci prostredníctvom partnerstiev, ktoré pakt so sebou prináša; očakáva začlenenie výsledkov do budúcich politík EÚ po roku 2020;

30.  zdôrazňuje posilnený mestský rozmer politiky súdržnosti v podobe konkrétnych ustanovení v záujme trvalo udržateľného rozvoja miest a mestských inovačných opatrení; domnieva sa, že po roku 2020 by sa mal ďalej rozvíjať a finančne podporiť a že by sa malo posilniť subdelegovanie právomocí na nižšie úrovne; nabáda Komisiu aby zlepšila koordináciu medzi rôznymi opatreniami, ktoré sa zameriavajú na mestá, s cieľom posilniť priamu podporu miestnej štátnej správy v rámci politiky súdržnosti poskytnutím financovania a zabezpečením prispôsobených nástrojov územného rozvoja; zdôrazňuje budúcu úlohu nástrojov územného rozvoja, ako sú miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície;

31.  podporuje záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody o zmene klímy; v tejto súvislosti pripomína cieľ použiť aspoň 20 % rozpočtu EÚ na opatrenia súvisiace so zmenou klímy, ktorý schválili všetky inštitúcie EÚ, a zdôrazňuje, že EŠIF zohrávajú v tomto smere kľúčovú úlohu a mali by sa naďalej využívať čo najefektívnejšie na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa jej a tiež v súvislosti s ekologickým hospodárstvom a energiou z obnoviteľných zdrojov; považuje za nevyhnutné skvalitniť systém monitorovania a sledovania výdavkov v oblasti klímy; v tomto smere vyzdvihuje potenciál Európskej územnej spolupráce a úlohu miest a regiónov v rámci mestskej agendy;

32.  konštatuje, že RIS3 posilňuje regionálne inovačné ekosystémy; zdôrazňuje, že výskum, inovácie a vývoj technológií musia naďalej zohrávať dôležitú úlohu, aby EÚ mohla obstáť v globálnej konkurencii; domnieva sa, že model inteligentnej špecializácie by sa mal stať jedným z hlavných prístupov politiky súdržnosti po roku 2020, a to prostredníctvom podpory spolupráce medzi rôznymi regiónmi, mestskými a vidieckymi oblasťami a oživenia hospodárskeho rozvoja EÚ, čím sa vytvoria synergie medzi nadnárodnými stratégiami RIS3 a svetovými klastrami; pripomína existujúci pilotný projekt Cesta k dokonalosti (S2E), v rámci ktorého sa naďalej podporujú regióny pri rozvoji a využívaní súčinnosti medzi EŠIF, Horizontom 2020 a ďalšími programami financovania EÚ; zastáva preto názor, že je potrebné ďalšie úsilie o maximalizovanie synergií s cieľom ďalej posilňovať inteligentnú špecializáciu a inovácie po roku 2020;

33.   zdôrazňuje, že väčšie zviditeľnenie politiky súdržnosti má zásadný význam pre boj proti euroskepticizmu a môže prispieť k obnove dôvery občanov; zdôrazňuje, že na zlepšenie viditeľnosti EŠIF je potrebné, aby sa väčší dôraz kládol na obsah a výsledky programov, a to prostredníctvom zostupného a vzostupného prístupu, ktorý umožní zapojenie zainteresovaných strán a príjemcov, ktorí môžu byť účinným kanálom pre šírenie výsledkov politiky súdržnosti, a príjemcov; okrem toho nalieha na Komisiu, členské štáty, regióny a mestá, aby efektívnejšie informovali o merateľných výsledkoch politiky súdržnosti, ktoré prinášajú pridanú hodnotu do každodenného života občanov EU; naliehavo žiada, aby komunikačné činnosti financované z osobitného rozpočtu v rámci technickej pomoci pokračovali prípadne aj po skončení projektu, keď sú jasne viditeľné jeho výsledky;

Vyhliadky do budúcnosti

34.  požaduje, aby sa posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity v celej EÚ a riadenie finančných prostriedkov EÚ v záujme rastu, pracovných miest a konkurencieschopnosti dostalo do popredia agendy EÚ; žiada tiež, aby sa pokračovalo v boji proti regionálnym rozdielom, chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii; domnieva sa, že okrem cieľov zakotvených v zmluvách by politika súdržnosti mala naďalej slúžiť aj ako nástroj na dosahovanie politických cieľov EÚ, a tak zároveň prispievať k lepšej informovanosti o svojich výsledkoch a ostať hlavnou investičnou politikou Únie dostupnou pre všetky regióny;

35.  opakuje, že je najvyšší čas na prípravu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020, aby sa skutočne mohla zaviesť na začiatku nového programového obdobia; žiada preto, aby Komisia včas začala s prípravou nového legislatívneho rámca, konkrétne hneď po prezentácii návrhu Komisie nasledujúceho VFR a jeho preložení do všetkých úradných jazykov; okrem toho požaduje včasné prijatie všetkých legislatívnych návrhov pre budúcu politiku súdržnosti a poskytnutie usmernení k riadeniu a kontrole pred začatím nového programového obdobia, a to bez retroaktívneho účinku; zdôrazňuje, že oneskorené vykonávanie operačných programov nepriaznivo ovplyvňuje efektívnosť politiky súdržnosti;

36.  poznamenáva, že jadro súčasného legislatívneho rámca politiky súdržnosti by sa malo zachovať aj po roku 2020 spolu s presnejšou, posilnenou, ľahko prístupnou a na výsledky zameranou politikou a s pridanou hodnotou politiky, ktorá je občanom lepšie sprostredkovaná;

37.  zdôrazňuje vzhľadom na návrh Komisie 2016/0282(COD), že prijímanie migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou, ako aj ich sociálna a ekonomická integrácia si vyžadujú súdržný nadnárodný prístup, ktorý by sa tiež mal riešiť súčasnou a budúcou politikou súdržnosti EÚ;

38.  zdôrazňuje význam stability pravidiel; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní vykonávacích ustanovení týkajúcich sa politiky súdržnosti v rámci nasledujúceho VFR zavádzala zmeny v minimálnej miere; je presvedčený, že rozpočet vyčlenený na politiku súdržnosti po roku 2020 je potrebné zachovať na primeranej úrovni, ak nie zvýšiť, vzhľadom na zložité vnútorné a vonkajšie výzvy, ktoré táto politika bude musieť riešiť so zreteľom na svoje ciele; domnieva sa, že táto politika sa za nijakých okolností vrátane brexitu nesmie oslabiť a že jej podiel v rámci celkového rozpočtu EÚ by sa nemal znižovať odčerpávaním prostriedkov na nové výzvy; zdôrazňuje navyše viacročnú povahu politiky súdržnosti a vyzýva na zachovanie jej 7-ročného programového obdobia alebo na zavedenie programového obdobia 5 + 5 rokov s povinnou revíziou v polovici obdobia;

39.  žiada o rýchle prerozdelenie výkonnostnej rezervy; konštatuje, že čas medzi príslušným výkonom a uvoľnením rezervy je príliš dlhý, čím sa znižuje účinnosť rezervy; naliehavo žiada Komisiu, aby umožnila členským štátom sfunkčniť využívanie výkonnostnej rezervy ihneď po dokončení preskúmania;

40.  v tejto súvislosti poukazuje na to, že v rámci politiky súdržnosti, najmä v ďalšom období financovania, musí byť prioritou digitálna agenda vrátane poskytovania potrebnej infraštruktúry a pokročilých technologických riešení; konštatuje, že rozvoj v odvetví telekomunikácií musí v každom prípade sprevádzať primeraná odborná príprava, ktorá by sa taktiež mala podporovať v rámci politiky súdržnosti;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a tiež členským štátom, ich parlamentom a Výboru regiónov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(8) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0217.
(12) Ú. v. EÚ C 305 E, 11.11.2010, s. 14.
(13) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 1.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0383.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0336.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0311.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2015)0307.
(21) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 1.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2014)0133.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.
(24) ECLI:EU:C:2015:813.


Stav populácií rýb a sociálno-ekonomická situácia v odvetví rybolovu v Stredozemí
PDF 305kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o stave populácií rýb a sociálno-ekonomickej situácii v sektore rybolovu v Stredozemí (2016/2079(INI))
P8_TA(2017)0255A8-0179/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(1) (nariadenia o SRP),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999(4) nariadenie o NNN rybolove,

–  so zreteľom na strednodobú stratégiu Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) (2017 – 2020), ktorá sa zameriava na udržateľnosť rybárstva Stredozemného mora a Čierneho mora,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o návrhu smernice Rady, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COGECA), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (EUROPÊCHE) 21. mája 2012, v znení zmenenom 8. mája 2013(5),

–  so zreteľom na rezolúciu OSN z 25. septembra 2015 nazvanú Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na regionálnu konferenciu na tému Budovanie budúcnosti pre udržateľný maloobjemový rybolov v Stredozemnom a Čiernom mori (Alžír, Alžírsko, 7. – 9. marca 2016),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0179/2017),

A.  keďže Stredozemné more je so svojimi 17 000 morskými druhmi jednou z hlavných oblastí biodiverzity vo svete; keďže pri rozhodovaní o ich riadení preto treba uplatňovať prístup spoločný pre mnohé druhy;

B.  keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Konzultácie k rybolovným možnostiam na rok 2017 v rámci spoločnej rybárskej politiky (COM(2016)0396) tvrdí, že v Stredozemnom mori je stále rozšírený nadmerný rybolov a sú naliehavo potrebné opatrenia na zvrátenie tejto situácie; keďže Komisia v uvedenom dokumente vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnoho posudzovaných populácií je lovených vysoko nad úrovňou odhadu cieľa maximálneho udržateľného výnosu (MSY);

C.  keďže Stredozemie musí prijať výzvu na splnenie cieľa, ktorým je postupná obnova a zachovanie populácií rýb nad úrovňami biomasy umožňujúcimi dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu pre všetky populácie najneskôr do roku 2020; keďže táto výzva si bude vyžadovať, aby sa na nej podieľali krajiny mimo EÚ a aby prijali záväzok; keďže celková úroveň nadmerného rybolovu v Stredozemnom mori zodpovedá zhruba dvoj- až trojnásobku maximálneho udržateľného výnosu; keďže napriek značnému úsiliu vynaloženému na úrovni EÚ i mimo EÚ na zabezpečenie vykonávania a dodržiavania právnych predpisov v odvetví rybárstva sa viac ako 93 % posudzovaných druhov v Stredozemnom mori stále považuje za druhy podliehajúce nadmernému rybolovu;

D.  keďže rybolov v tomto regióne má veľký sociálno-ekonomický význam pre pobrežné obyvateľstvo; keďže toto odvetvie zamestnáva státisíce ľudí, a to aj prostredníctvom sekundárneho sektora spracovania, pričom najmä zamestnanosť značného počtu žien závisí od rybolovu; keďže Stredozemie zásadným spôsobom prispieva k potravinovej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v regióne; keďže rybolov ponúka spôsob doplnenia príjmu alebo dodávky potravín a prispieva k stabilite v regióne;

E.  keďže Stredozemné more je ovplyvnené širokou škálou faktorov, ktoré majú spolu s rybolovom dosah na zdravie populácií rýb, ako napríklad znečistenie spôsobené námornou dopravou;

F.  keďže maloobjemový rybolov predstavuje 80 % flotíl a 60 % pracovných miest v oblasti Stredozemného mora; keďže je poľutovaniahodné, že neexistuje spoločne dohodnutá definícia maloobjemového rybolovu na európskej úrovni, pričom uznáva, že je to veľmi náročné vzhľadom na rôzne špecifiká a charakteristiky morského ekosystému a odvetvia rybolovu; keďže „maloobjemový pobrežný rybolov“ je formálne vymedzený iba na účely Európskeho rybárskeho fondu (nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006) ako „rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami celkovej dĺžky menej ako 12 metrov, nepoužívajúcimi vlečný výstroj“ (napríklad vlečné siete); keďže vymedzenie maloobjemového rybolovu by malo zohľadňovať viaceré národné a regionálne charakteristiky;

G.  keďže na stretnutí na vysokej úrovni o stave populácií v Stredozemnom mori (vo februári 2016 v Catanii) sa dospelo k dohode o naliehavej potrebe zvrátiť tieto negatívne trendy a bola potvrdená veľká výzva obnoviť a zachovať populácie rýb nad úrovňami biomasy umožňujúcimi dosiahnuť maximálny udržateľný výnos pri súčasnom dodržiavaní povinnosti v rámci SRP týkajúcej sa MSY pre všetky druhy najneskôr do roku 2020;

H.  keďže okrem nadmerného rybolovu Stredozemné more čelí mnohým výzvam, pričom väčšina z nich súvisí s husto obývaným pobrežím (nadmerné množstvo živín, znečisťujúce látky, zmeny biotopu a pobrežia), ale aj s námornou dopravou a nadmerným využívaním zdrojov (okrem iného ťažba ropy a zemného plynu); keďže okrem toho je Stredozemné more veľmi citlivé na zmenu klímy, ktorá v spojení s intenzívnou námornou dopravou uľahčuje prinesenie a udomácnenie nových inváznych druhov;

I.  keďže nemožnosť používať osobitné nástroje a techniky, ktoré sú prijateľnejšie a majú menej výrazný dosah na stav ohrozených populácií, vážne ovplyvňuje životaschopnosť už marginalizovaných pobrežných a ostrovných komunít, bráni rozvoju a vo zvýšenej miere spôsobuje vyľudňovanie;

J.  keďže pobrežné komunity naprieč členskými štátmi v oblasti Stredozemia sú vo vysokej miere závislé od rybolovu, a najmä maloobjemového rybolovu, a teda sú ohrozené nedostatočnou udržateľnosťou populácií rýb;

K.  keďže mnoho pobrežných komunít v EÚ vo vysokej miere závisí od činností maloobjemového tradičného rybolovu v oblasti Stredozemného mora;

L.  keďže rekreačný rybolov má v mnohých regiónoch Stredozemia sociálno-ekonomickú hodnotu a priamy, ako aj nepriamy vplyv na zamestnanosť;

M.  keďže treba zohľadniť úlohu rekreačného rybolovu z hľadiska stavu populácií v Stredozemí;

1.  zdôrazňuje dôležitosť včasného a komplexného presadzovania cieľov a opatrení spoločnej rybárskej politiky (SRP) a včasného vypracovania a účinného vykonávania viacročných plánov riadenia v súlade s prístupom sústredeným na regionalizáciu a veľký počet druhov; zdôrazňuje najmä to, že je potrebné dosiahnuť cieľ dobrého environmentálneho stavu stanovený rámcovou smernicou EÚ o stratégii pre morské prostredie (smernica 2008/56/EC) a zohľadniť skutočnosť, že o opatreniach v oblasti riadenia rybárstva by sa malo rozhodovať v kontexte spoločnej rybárskej politiky;

2.  zastáva názor, že vo vzťahu k Stredozemiu by sa malo naďalej uplatňovať rozdielne zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými morskými oblasťami v rámci SRP, keďže jeho veľkú časť tvoria medzinárodné vody, v ktorých rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o stav populácií, zohrávajú tretie krajiny;

3.  domnieva sa, že je naliehavo potrebná kolektívna reakcia založená na viacúrovňovej medzinárodnej, európskej, vnútroštátnej a regionálnej spolupráci; domnieva sa, že všetky zúčastnené strany vrátane profesionálnych a rekreačných rybárov, rybolovného priemyslu, tradičného a drobného maloobjemového rybolovu, vedcov, regionálnych organizácií, manažérov morských chránených oblastí, odborových a mimovládnych organizácií by mali byť zapojené do inkluzívneho procesu zdola nahor; zdôrazňuje strategickú úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohráva Poradná rada pre Stredozemie;

4.  zdôrazňuje, že bez informovanosti, plnej podpory a zapojenia pobrežných komunít, ktoré musia byť v záujme svojej hospodárskej a sociálnej budúcnosti informované o rizikách prelovenia populácií a druhov, riadiace opatrenia a predpisy nenaplnia svoj potenciál;

5.  poznamenáva, že neexistujú žiadne spoločné, podrobné vymedzenia maloobjemového a drobného rybolovu; zdôrazňuje, že takéto definície sú čo najskôr potrebné pre ďalšie politické opatrenia na úrovni EÚ;

6.  trvá na tom, že vymedzenie politík rybolovu by malo zahŕňať rybárov a ich združenia a organizácie výrobcov, odborové organizácie, pobrežné akčné skupiny a miestne komunity, ktorí by mali byť zapojení do rozhodovacieho procesu a byť jeho integrálnou súčasťou v súlade so zásadou regionalizácie spoločnej rybárskej politiky, a to vrátane tretích krajín na východnom a južnom pobreží Stredozemného mora; zdôrazňuje, že iba vytvorením spravodlivých, vyvážených a rovnocenných podmienok pre všetky zúčastnené krajiny a pre všetkých prevádzkovateľov v rybárskom sektore v Stredozemí sa budú dať zabezpečiť zdravé rybolovné zdroje a udržateľné a ziskové rybolovné oblasti, a teda zaručiť súčasnú úroveň zamestnanosti a v ideálnom prípade vytvárať viac pracovných miest v sektore rybolovu; zdôrazňuje významnú úlohu silných a nezávislých sociálnych partnerov v sektore rybolovu, ako aj inštitucionalizovaného sociálneho dialógu a účasti zamestnancov na záležitostiach podnikov;

7.  konštatuje, že v rámci SRP sa poskytujú stimuly vrátane rybolovných možností, a to pre selektívny rybolov s malým vplyvom na morský ekosystém a rybolovné zdroje; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty uplatňovali transparentné a objektívne kritériá vrátane environmentálnych, sociálnych a ekonomických kritérií (článok 17 nariadenia o SRP); naliehavo vyzýva k vynaloženiu úsilia v tomto smere v snahe zabezpečiť, aby sa flotilám maloobjemového (drobného a tradičného) rybolovu poskytlo viac stimulov a prednostný prístup k pobrežným rybolovným oblastiam, ak lovia selektívne a spôsobom, ktorý má obmedzený vplyv; zdôrazňuje, že je dôležité konzultovať s dotknutými pobrežnými komunitami;

8.  poznamenáva, že vplyv rekreačného rybolovu na populácie rýb a jeho sociálno-ekonomický potenciál v Stredozemí neboli dostatočne preskúmané; domnieva sa, že v budúcnosti by sa mali zhromaždiť údaje týkajúce sa počtu rekreačných rybárov, objemu ich úlovkov a nimi vytvorenej pridanej hodnoty v pobrežných komunitách;

9.  poznamenáva, že rekreačný rybolov predstavuje pre miestne komunity podstatný ekonomický príjem prostredníctvom činností, ako je cestovný ruch, a keďže má malý vplyv na životné prostredie, mal by sa teda podporovať;

10.  domnieva sa, že je nevyhnutné vymedziť pobrežný, maloobjemový pobrežný a tradičný rybolov v súlade so sociálno-ekonomickými charakteristikami a uplatňovať pritom regionálny prístup;

11.  zdôrazňuje, že pobrežný rybolov využíva tradičnú výstroj a techniky, ktoré svojou špecifickosťou definujú identitu a spôsob života pobrežných oblastí, a preto je nevyhnutné zachovať ich využívanie a chrániť ich ako súčasť kultúrneho, historického a tradičného dedičstva;

12.  domnieva sa, že v kontexte regionalizácie a vzhľadom na osobitosti každého druhu rybolovu by sa mali umožniť odôvodnené výnimky týkajúce sa používania špecifického rybárskeho výstroja a techník;

13.  zdôrazňuje, že podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) by sa pri ochrane, využívaní živých morských zdrojov a ich riadení mal uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti, ktorý zohľadňuje sociálno-ekonomické aspekty s cieľom dosiahnuť udržateľné rybárstvo a súčasne chrániť a zachovávať morské prostredie ako celok; zdôrazňuje, že nedostatok vedeckých informácií nesmie byť zámienkou na nevykonanie opatrení zameraných na ochranu zdrojov a hospodárenie s nimi; domnieva sa, že je nevyhnutné urýchlene odstrániť nedostatok údajov a konkrétnych vedeckých informácií o stave populácií; zdôrazňuje, že by sa malo konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré by mali byť zapojené do tohto procesu;

14.  domnieva sa, že na ochranu a zachovanie rybolovných a environmentálnych zdrojov v Stredozemnom mori musia byť politiky riadenia rybárstva efektívne a musia ich sprevádzať silné, rozsiahle a naliehavé politiky a opatrenia na boj proti faktorom, ktoré tieto zdroje postihujú a majú na ne nepriaznivý vplyv, ako sú: zmena klímy (globálne otepľovanie, acidifikácia, zrážky), znečistenie (chemické, organické, makroskopické a mikroskopické), nekontrolovaný prieskum a ťažba ropy a zemného plynu, námorná doprava, invázne druhy a ničenie alebo poškodzovanie prirodzených biotopov, najmä pobrežných; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie porozumieť vplyvu týchto faktorov na populácie rýb; žiada, aby sa existujúce európske kapacity na pozorovanie a monitorovanie v Stredozemnom mori (ako napríklad sieť EMODnet a programu Copernicus a jeho morské zložky v tejto súvislosti posilnili;

15.  domnieva sa, že ochrana a zachovanie rybolovných zdrojov a morských zdrojov v oblasti Stredozemia by nemali byť založené len na opatreniach týkajúcich sa odvetvia rybolovu, ale takisto by mali zahŕňať aj iné odvetvia, ktoré majú vplyv na morské prostredie;

16.  zastáva názor, že by sa malo zintenzívniť úsilie v oblasti námorných poznatkov, najmä so zreteľom na komerčne využívané druhy, a že tieto poznatky by sa mali využiť ako základ na plánovanie ich udržateľného využívania;

17.  naliehavo zdôrazňuje, že rozsiahly problém nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu stále pretrváva v oblasti Stredozemného mora, dokonca aj v krajinách EÚ; domnieva sa, že nijaké opatrenia na zachovanie zdrojov, a to aj najmä opatrenia pre hospodárstva s maloobjemovým rybolovom, nemôžu byť účinné bez rozhodného a odhodlaného boja proti NNN rybolovu; domnieva sa, že EÚ musí podporovať stredozemské krajiny mimo EÚ v ich úsilí v boji proti NNN rybolovu; navyše sa domnieva, že vzhľadom na veľmi odlišné postupy inšpekcií a udeľovania sankcií by sa kontrolné postupy mali harmonizovať v celej oblasti Stredozemného mora;

18.  opätovne pripomína, že pobrežné komunity majú výrazný vplyv na účinnosť opatrení zameraných na prevenciu, odhaľovanie a identifikáciu NNN rybolovu;

19.  domnieva sa, že prvoradú pozornosť treba venovať zintenzívneniu monitorovacej činnosti na súši, v rámci celého distribučného reťazca (trhy a odvetvie stravovacích služieb), a na mori, a to najmä v oblastiach, kde je rybolov pozastavený alebo zakázaný;

20.  domnieva sa, že s cieľom zabrániť sociálnym rozdielom by sa mali rybolovné možnosti rozdeľovať na základe objektívnych a transparentných kritérií vrátane kritérií environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho charakteru, s náležitým ohľadom na metódy s malými dôsledkami; domnieva sa, že aj rybolovné možnosti by sa mali rovnomerne rozdeľovať v rámci rôznych segmentov rybolovu vrátane tradičného a maloobjemového rybolovu; okrem toho sa nazdáva, že v súlade s článkom 17 nariadenia o SRP by sa flotilám mali poskytnúť stimuly na používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja a techník, ktoré majú znížený vplyv na morské prostredie;

21.  zastáva názor, že prelovenie populácií v Stredozemnom mori by sa malo riešiť prostredníctvom opatrení v oblasti riadenia a zachovania rybárstva pre komerčný a rekreačný rybolov, a to najmä prostredníctvom oblastných a časových obmedzení a denných alebo týždenných obmedzení rybolovu, a prípadne kvótami; domnieva sa, že by sa tým zaručili rovnaké podmienky s tretími krajinami pre spoločné populácie; vyjadruje presvedčenie, že o týchto opatreniach by sa malo rozhodovať v úzkej spolupráci s príslušným odvetvím s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie;

22.  víta nárast počtu inšpekcií Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva a zdôrazňuje potrebu posilnenia úsilia na riešenie dvoch hlavných problémov z hľadiska dodržiavania predpisov v roku 2016, pričom ide najmä o: nepravdivé vyhlásenia alebo falošné dokumenty (lodný denník, vyhlásenia o vylodení a preprave, potvrdenia o predaji atď.) a používanie zakázaného alebo nevyhovujúceho rybárskeho výstroja;

23.  zdôrazňuje, že rybári by v žiadnom prípade nemali preberať zodpovednosť vyplývajúcu z povinnosti vylodiť úlovky stanovenej v reformovanej SRP;

24.  vyzýva na vypracovanie štúdie o dôsledkoch, ktoré bude mať ukončenie odhadzovania úlovkov z hľadiska odobratia živín morským organizmom a iným druhom, napríklad čajkám;

25.  poznamenáva, že sústava chránených morských oblastí pokrýva príliš malú časť Stredozemného mora, pričom možno konštatovať výrazné rozdiely medzi jednotlivými oblasťami; poukazuje na to, že existuje všeobecný nedostatok hospodárskych zdrojov; domnieva sa, že je veľmi dôležité uznať a posilniť úlohu, ktorú majú chránené morské oblasti ako pokročilé laboratóriá pre vedecký výskum, pre vykonávanie osobitných opatrení a spoluprácu a spoločné riadenie s rybármi a pre optimalizáciu ich využívania, a to vzhľadom na vedecké poradenstvo a ciele v oblasti ochrany; v tejto súvislosti považuje za dôležité zaistiť stabilné zvýšenie financovania systému; domnieva sa, že je veľmi dôležité užšie spolupracovať s GFCM a nečlenskými krajinami EÚ s cieľom určiť oblasti, ktoré je potrebné podrobiť opatreniam na ochranu, a vytvoriť účinný monitorovací a kontrolný systém na kontrolu účinnosti týchto oblastí;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby chránené morské oblasti do roku 2020 pokrývali aspoň 10 % Stredozemného mora, v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja 14.5 Organizácie Spojených národov; vyzýva GFCM, aby sa na výročnom zasadnutí v roku 2018 dohodla na progresívnom kalendári s kvalifikovanými cieľmi na dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje, že existujúce chránené morské oblasti v mnohých prípadoch nie sú primerane spravované; preto sa domnieva, že okrem zavedenia účinného monitorovacieho a kontrolného systému je potrebné vypracovať a uplatňovať opatrenia v oblasti riadenia v súlade s ekosystémovým prístupom, aby bolo možné monitorovať účinnosť opatrení týkajúcich sa ochrany;

27.  zdôrazňuje najmä potrebu chrániť spoluprácu v oblasti riadenia citlivých oblastí, ktoré sú dôležitými neresiskami ekonomicky najdôležitejších druhov (napríklad oblasť Jabuka Pit v Jadranskom mori);

28.  zdôrazňuje, že Stredozemie sa vyznačuje biologicky jedinečnou populáciou, ktorú využívajú flotily z rôznych krajín, a teda kľúčový význam má úzka spolupráca a koordinácia opatrení na reguláciu rybolovu medzi všetkými zainteresovanými stranami a na všetkých úrovniach;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom riešiť problém morského odpadu a plastov v mori, ktoré spôsobujú veľmi vážne environmentálne, ekologické, hospodárske a zdravotné škody;

30.  domnieva sa, že v súvislosti s politikami je nevyhnutné uplatňovať rôznorodý a diferencovaný prístup v rámci plánov riadenia, s rôznymi kritériami založenými na biologických vlastnostiach druhov a technických vlastnostiach rybárskych metód; navyše zastáva názor, že každý viacročný plán by mal stanovovať primerané plánovanie v priestore (rotujúce oblasti „bez rybolovu“, s celkovým alebo čiastočným uzatvorením v závislosti od systémov rybolovu) a čase (obdobia hájenia), popri podpore technických opatrení zameraných na maximálnu selektívnosť výstroja; zdôrazňuje, že by sa mala stanoviť primeraná finančná kompenzácia;

31.  víta záväzky Komisie vo vzťahu k viacročnému plánu riadenia pre Stredozemné more; zdôrazňuje dôležitosť regionalizácie spoločnej rybárskej politiky pre riadenie rybolovu v oblasti Stredozemného mora; žiada zapojenie Poradnej rady pre Stredozemie (MEDAC) počas celého procesu plánovania a vytvárania viacročného plánu riadenia a regionalizovaných opatrení;

32.  zdôrazňuje, že v obdobiach hájenia treba zaručiť dôstojný príjem pre rybárov;

33.  zdôrazňuje, že pre Stredozemie by sa mala pre všetky komerčné a rekreačné cieľové druhy stanoviť minimálna povolená veľkosť v závislosti od pohlavnej zrelosti a vychádzajúc z najlepších vedeckých poznatkov; poukazuje na to, že treba prijať opatrenia na presadzovanie prísnejšieho dodržiavania týchto minimálnych povolených veľkostí;

34.  domnieva sa, že treba podporovať koordinovanú činnosť s tretími krajinami z oblasti Stredozemia, a to zintenzívnením politickej a technickej spolupráce pod záštitou medzinárodných inštitúcií pôsobiacich v tejto oblasti; víta nedávne spustenie programu Komisie MedFish4Ever, ktorý je výzvou na prijatie opatrení s cieľom zastaviť prelovenie populácií rýb v Stredozemnom mori; zdôrazňuje, že je potrebné urobiť všetko, čo je v rámci tohto programu v našich silách, na podporu udržateľného rybolovu v krajinách Stredozemia;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a vykonávať dohodu o časovopriestorovom uzatvorení rybolovu, ktorou sa v priebehu roka stanovujú dočasné sekvenčné obmedzenia rybolovu v oblastiach chovu určitých druhov; poukazuje na to, že toto obmedzovanie rybolovného úsilia podľa obdobia roka a jeho špecializácia budú mať vysoko produktívny charakter a mali by sa plánovať po dohode s rybárskymi komunitami a vedeckými poradcami;

Opatrenia súvisiace s tretími krajinami

36.  vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia prostredníctvom GFCM na zlepšenie stavu populácií spoločných s tretími krajinami, pričom by sa využívali výhody z činnosti v rámci spolupráce, ktorá už bola nadviazaná medzi orgánmi zastupujúcimi flotily a podnikmi pôsobiacimi v odvetví rybolovu a príslušnými úradmi alebo orgánmi v dotknutých tretích krajinách;

37.  poznamenáva, že chýbajúci spoločný regulačný rámec pre flotily z EÚ a mimo EÚ pôsobiace v Stredozemnom mori vytvára nespravodlivú hospodársku súťaž medzi rybármi a zároveň ohrozuje dlhodobú udržateľnosť úlovkov v prípade spoločne využívaných druhov;

38.  zdôrazňuje dôležitosť spolupráce a potrebu podporovať dodržiavanie pravidiel a rovnaké podmienky v oblasti kontroly rybolovu s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (RFMO) a posilňovať horizontálnu koordináciu pri riadení morských oblastí a populácií rýb mimo vnútroštátnych jurisdikcií;

39.  vyzýva Komisiu, aby pomáhala stredozemským krajinám mimo EÚ pri dosahovaní udržateľného rybolovu, a to aj podporovaním maloobjemového a pobrežného rybolovu, vymieňaním si najlepších postupov a otvorenou komunikáciou, a pri nadviazaní potrebného dialógu medzi rôznymi zúčastnenými vnútroštátnymi správnymi orgánmi s cieľom primeraným spôsobom podporiť vykonávanie strednodobej stratégie GFCM (2017 – 2020) a zvrátiť znepokojivý trend, pokiaľ ide o stav populácií v Stredozemnom mori; vyzýva Komisiu, aby organizovala efektívne výmeny informácií s tretími krajinami Stredozemia o činnostiach flotíl tretích krajín pôsobiacich v Stredozemnom mori;

40.  žiada vypracovanie regionálneho plánu pod záštitou Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky plavidlá loviace v oblasti Stredozemného mora a zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi rybolovnými zdrojmi a kapacitou flotíl všetkých krajín na pobreží Stredozemného mora, okrem toho požaduje vytvorenie regionálneho centra pre systém monitorovania plavidiel (VMS) a spoločné operácie v oblasti inšpekcie;

41.  odporúča, aby Komisia pozastavila dovozy z tretích krajín, ktoré neprijímajú opatrenia potrebné na zamedzenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktoré im ako vlajkovým štátom, prístavným štátom, pobrežným štátom alebo štátom predaja vyplývajú ako povinnosť z medzinárodného práva;

42.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali tretie krajiny v ich úsilí účinnejšie bojovať proti NNN rybolovu v celom Stredozemnom mori, poskytovali im na tento účel maximálnu možnú pomoc a spolupracovali s nimi;

43.  naliehavo žiada pobrežné štáty, aby spolupracovali na vytvorení oblastí obmedzeného rybolovu a morských chránených oblastí, a to aj v medzinárodných vodách;

44.  zdôrazňuje, že treba stanoviť súbor základných pravidiel pre riadenie rekreačného rybolovu v celom Stredozemnom mori;

Sociálno-ekonomické aspekty

45.  zdôrazňuje, že priamo na lodiach je zamestnaných 250 000 osôb a že počet osôb závislých od odvetvia rybolovu sa exponenciálne zvýši, ak doň zahrnieme aj rodiny, ktoré žijú vďaka regionálneho rybolovu a ktoré sú zamestnané v súvisiacich odvetviach, ako je údržba lodí a cestovný ruch vrátane cestovného ruchu spojeného s rekreačným rybolovom; konštatuje, že 60 % činností súvisiacich s rybolovom sa vykonáva v rozvojových krajinách južného a východného Stredozemia, čo ukazuje, aká dôležitá je úloha maloobjemového (drobného a tradičného) rybolovu a rekreačného rybolovu pre udržateľný rozvoj týchto regiónov, a najmä pre najzraniteľnejšie pobrežné komunity;

46.  domnieva sa, že zlepšenie pracovných podmienok rybárov má zásadný význam počnúc dôstojným odmeňovaním a spravodlivou hospodárskou súťažou, pričom osobitný dôraz treba klásť na vysokú mieru úrazov v tomto odvetví a vysoké riziko chorôb z povolania; navrhuje, aby členské štáty vytvorili nástroje na podporu príjmu, pri riadnom dodržiavaní zákonov a zvyklostí každého členského štátu; a napokon odporúča, aby členské štáty vytvorili fond na kompenzáciu stabilného príjmu, z ktorého by sa pokryli obdobia zákazu rybolovu, ktoré môžu zahŕňať obdobia nepriaznivých poveternostných podmienok znemožňujúcich rybolov, a obdobia uzavretia rybolovu (obdobia hájenia), ktoré slúžia na zachovanie životného cyklu využívaných druhov, environmentálne katastrofy alebo udalosti, počas ktorých dochádza k dlhotrvajúcemu znečisteniu životného prostredia alebo ku kontaminácii morskými biotoxínmi;

47.  poznamenáva, že odvetvie rybolovu v EÚ prechádza už niekoľko rokov ťažkým obdobím z dôvodu vyšších výrobných nákladov, klesajúcich populácií rýb, slabších úlovkov a neustáleho poklesu príjmu;

48.  konštatuje, že sociálno-ekonomická situácia v tomto sektore sa z rôznych dôvodov zhoršila, a to aj v dôsledku poklesu populácií rýb, zníženia hodnoty rýb pri prvom predaji (ktoré nebolo zohľadnené v maloobchodných predajných cenách v dôsledku nespravodlivého rozdelenia pridanej hodnoty v hodnotovom reťazci väčšinou sprostredkovateľov a v niektorých regiónoch v dôsledku monopolov na distribúciu), a zvýšenia cien palív; konštatuje, že tieto problémy prispeli k zvýšeniu rybolovného úsilia, čo vyvoláva znepokojenie predovšetkým v prípade maloobjemového rybolovu a skutočne môže ohroziť budúcnosť tohto tradičného spôsobu života a prežitie miestnych komunít, ktoré sú veľmi závislé od rybolovu;

49.  zdôrazňuje význam rozvoja iniciatív, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a sú zlučiteľné so znížením rybolovného úsilia, napríklad cestovný ruch v oblasti rybolovu a výskumné činnosti;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby všetkým pracovníkom v sektore rybolovu zlepšili prístup k dôstojným pracovným podmienkam a adekvátnemu sociálnemu zabezpečeniu, a to bez ohľadu na veľkosť a typ podniku, ktorý ich zamestnáva, miesto zamestnania alebo príslušnú zmluvu, a to aj prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva podpísaných v regióne s cieľom bojovať proti sociálnemu dumpingu a zlepšiť prístup k trhom a financiám, spoluprácu s orgánmi verejnej správy a inštitúciami a diverzifikáciu spôsobov obživy; zdôrazňuje význam účinných pracovných inšpekcií a kontrol;

51.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť pracovné podmienky rybárov vzhľadom na vysokú mieru úrazov v tomto odvetví, ako aj neprimerane vysoké riziko chorôb z povolania, tak telesných, ako aj duševných; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť riadne vyváženie pracovného a súkromného života rybárov; zdôrazňuje význam primeraného sanitárneho vybavenia na palube rybárskych plavidiel, ako aj dôstojného ubytovania a možností pre rekreačné činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby prístavy a ich vodné cesty boli vždy počas prevádzky bezpečné a splavné;

52.  zdôrazňuje potrebu zaručiť, aby všetky ryby a výrobky z rýb dovážané do EÚ spĺňali podmienky, ktoré sú v súlade s medzinárodnými environmentálnymi a pracovnými normami a normami v oblasti ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž a udržateľnosť v sektore rybolovu v záujme zachovania pracovných miest a rastu; zdôrazňuje, že je to veľmi dôležité nielen vzhľadom na hospodársku súťaž v rámci Únie, ale predovšetkým aj vzhľadom na konkurentov so sídlom v tretích krajinách;

53.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali podporovať plné využívanie prostriedkov z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) a nástroja európskeho susedstva; nazdáva sa, že Komisia by mala vyvinúť maximálne úsilie, aby pomohla členským štátom a štátom mimo EÚ čo najefektívnejšie využívať všetky dostupné finančné prostriedky, a to najmä s ohľadom na:

   zlepšenie pracovných podmienok a bezpečnosti na palube,
   zvýšenie hodnoty práce a odborného vzdelávania a podporu vzniku a rozvoja nových hospodárskych činností v sektore (napríklad prostredníctvom prijímania do zamestnania, vzdelávania a multidisciplinárnej odbornej prípravy mladých ľudí;
   zlepšenie postavenia žien v rybolove a s ním súvisiacich odvetviach so zreteľom na skutočnosť, že ženy tvoria viac než 12 % celkovej pracovnej sily v tomto odvetví;

54.  pripomína, že Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) musí poskytnúť pomoc odvetviu maloobjemového rybolovu pri obnove rybárskeho výstroja, predovšetkým s cieľom splniť prísne obmedzenia spojené s povinnosťou vylodiť úlovky;

55.  vyzýva Komisiu, aby podporila založenie a činnosť miestnych akčných skupín v oblasti rybárstva (FLAG), ktoré podporujú model udržateľného rybárstva;

56.  domnieva sa, že je nevyhnutné podporovať, posilňovať a stimulovať spoluprácu medzi rybármi, najmä rybármi vykonávajúcimi maloobjemový rybolov v tej istej oblasti alebo regióne, na účely spoločného riešenia plánovania miestnych rybolovných zdrojov a hospodárenia s nimi v záujme účinnej a praktickej regionalizácie a v súlade s cieľmi SRP; nazdáva sa, že obrovská fragmentácia a diferenciácia povolaní, cieľov, technických vlastností a použitého vybavenia je charakteristickým znakom rybolovu v Stredozemnom mori a že horizontálny a jednotný prístup by teda nerešpektoval tieto miestne špecifiká;

57.  konštatuje, že počet populácií bez spoľahlivého posúdenia ich stavu zostáva i napriek nedávnym zlepšeniam vysoký a že Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) vyjadril poľutovanie nad tým, že v skutočnosti došlo k zníženiu počtu posúdení zo 44 v roku 2012 na iba 15 v roku 2014; zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia rýchleho a náležitého zberu údajov a podporovania zvýšenia počtu štúdií a druhov, ktorých sa údaje týkajú, a tým prehĺbiť poznatky o populáciách a vplyve rekreačného rybolovu a vonkajších faktorov, ako je znečistenie, a to s cieľom dosiahnuť udržateľné riadenie populácií;

58.  domnieva sa, že racionálne a udržateľné hospodárenie so zdrojmi je závislé od kvantity a vedeckého využívania zozbieraných údajov o faktoroch, ako sú kapacity rybolovu, vykonávané rybolovné činnosti a ich sociálno-ekonomická situácia a biologický stav využívaných populácií;

59.  konštatuje, že iba 40 % vyloženého nákladu v oblasti pôsobnosti GFCM pochádza z populácií, pre ktoré existuje vedecké posúdenie poskytnuté Komisii, a že percentuálny podiel klesá, pokiaľ ide o populácie, ktoré podliehajú plánu riadenia; upozorňuje, že je potrebné zlepšiť pokrytie rozsah vedeckých posúdení stavu populácií a zvýšiť percentuálny podiel vylodeného úlovku pochádzajúceho z foriem rybolovu regulovaných viacročnými plánmi riadenia;

60.  domnieva sa, že posúdenia rybolovného úsilia v rámci rekreačného rybolovu a zber údajov o úlovkoch v každej morskej oblasti a Stredozemnom mori sú dôležité;

61.  zdôrazňuje potrebu integrovaných prístupov, ktorými sa súčasne zohľadní rôznorodosť morského prostredia, komplexnosť (využívaných i nevyužívaných) druhov v mori, rôzne charakteristiky a vykonávanie rybolovných činností, fenomén poklesu hodnoty rýb pri prvom predaji a v niektorých regiónoch i monopolov na distribúciu, ako aj všetky ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie populácie rýb;

62.  uznáva, že dostupné údaje pre meranie rozsahu a vplyvu činností maloobjemového rybolovu sú obmedzené a môžu sa v jednotlivých štátoch líšiť; uznáva, že pre tento nedostatok údajov existuje tendencia k podceňovaniu drobného rybolovu;

63.  zdôrazňuje, že lepšie pochopenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov rôznych druhov rybolovu, najmä maloobjemového a rekreačného rybolovu, by pomohlo pri určovaní najlepších opatrení v oblasti riadenia;

64.  dôrazne podporuje návrh GFCM vypracovať prehľad rybárskych činností a zahrnúť doň informácie o rybárskych nástrojoch a operáciách, opis rybolovných oblastí, ako aj cieľové druhy a náhodné úlovky s cieľom poskytnúť úplný opis rybolovných činností v oblasti a interakcií s ostatnými odvetviami, ako je rekreačné rybárstvo;

65.  domnieva sa, že na rekreačný rybolov by sa mali uplatňovať nové pravidlá a že by sa mal vypracovať prehľad činností rekreačného rybolovu vrátane informácií o rybárskom výstroji a rybolovných operáciách, opisu rybolovných oblastí, cieľových druhov a vedľajších úlovkov;

66.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozsiahlu vedeckú spoluprácu a pracovala na zlepšení zberu údajov v prípade najdôležitejších populácií, skrátila doby medzi zberom a konečným posúdením a požadovala od STECF posudzovanie nových populácií; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že väčšina vykládok v Stredozemnom mori sa týka druhov, o ktorých nie sú dostatočné údaje („rybárstvo bez dostatočných údajov“);

67.  zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné vymieňať si údaje a bojovať proti ich neprístupnosti a rozptýleniu, a to tým, že sa vypracuje spoločná databáza s komplexnými a spoľahlivými údajmi o zdrojoch rybolovu a vytvorí sa sieť odborníkov a výskumných ústavov pre rôzne oblasti vedy o rybárstve; zdôrazňuje, že táto databáza by mala byť financovaná z prostriedkov EÚ a mala by obsahovať všetky údaje o rybárstve a rybolovných činnostiach podľa jednotlivých zemepisných podoblastí vrátane údajom o rekreačnom rybárstve s cieľom uľahčiť kontrolu kvality, nezávislých a komplexných údajov, a tým zlepšiť posudzovanie populácií;

68.  poznamenáva, že vplyv, charakteristiky a rozsah NNN rybolovu nie sú v súčasnosti v dostatočnej miere predmetom posudzovania, ich posudzovanie sa líší v jednotlivých krajinách v oblasti Stredozemného mora a že tieto krajiny preto nie sú primerane zastúpené, pokiaľ ide o informácie o súčasnom stave rybolovu a trendoch v priebehu času; zdôrazňuje, že tieto krajiny by mali byť náležite zohľadnené pri vypracúvaní vedeckých posúdení na účely riadenia rybárstva;

69.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti podvodom s produktmi mora označovaním a sledovateľnosťou výrobkov a zvýšili svoje úsilie v boji proti nezákonnému rybolovu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dostupných informácií o stave väčšiny populácií („populácie, o ktorých neexistuje veľa údajov“) a nad skutočnosťou, že približne 50 % úlovkov nie je oficiálne deklarovaných a 80 % vykládok pochádza z „populácií, o ktorých neexistuje veľa údajov“;

70.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a v plnej miere vykonávali všetky príslušné dohovory MOP pre pracovníkov v odvetví rybárstva s cieľom zabezpečiť dobré pracovné podmienky a posilnenie inštitúcií kolektívneho vyjednávania, aby pracujúci v námornom odvetví vrátane samostatne zárobkovo činných osôb mohli využívať svoje pracovné práva;

71.  vyzýva Komisiu, aby nabádala na investície do diverzifikácie a inovácie v odvetví rybárstva rozvojom doplnkových činností a podporovala tieto investície;

Informovanosť

72.  zdôrazňuje, že účinné výsledky a maximálne splnenie cieľov možno dosiahnuť vysokou mierou zodpovednosti a informovanosti prevádzkovateľov v tomto odvetví, rozvíjaním zručností a vzdelávaním (profesionálnych a rekreačných) rybárov a ich zapájaním do rozhodovacieho procesu a doplnením osobitných opatrení na šírenie osvedčených postupov;

73.  domnieva sa, že je dôležité podporovať povinné poskytovanie náležitých podrobných spotrebiteľských informácií o pôvode výrobkov a spôsobe a dátume úlovku; nazdáva sa, že treba analyzovať a posúdiť, či opatrenia ustanovené v rámci novej spoločnej organizácie trhov (SOT) dokázali zlepšiť spotrebiteľské informácie;

74.  navyše považuje za dôležité zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a vzdelávať a nabádať ich na zodpovednú konzumáciu rýb uprednostňovaním miestnych druhov, ktoré boli ulovené udržateľnými metódami a pravdepodobne pochádzajú z populácií, ktoré nie sú nadmerne využívané a široko predávané; pokladá za nevyhnutné, aby bol v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami na tento účel zriadený účinný systém vysledovateľnosti a označovania, a to s cieľom okrem iného informovať spotrebiteľa a bojovať proti potravinovým podvodom;

75.  domnieva sa, že sa musí nájsť rovnováha medzi spravodlivou hospodárskou súťažou, požiadavkami spotrebiteľov, udržateľnosťou sektora rybolovu a zachovaním pracovných miest; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu a silnej politickej vôle všetkých stredozemských krajín s cieľom reagovať na výzvy a zlepšiť situáciu v Stredozemnom mori;

76.  víta kampaň MEDFISH4EVER, ktorú začala Komisia s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o situácii v Stredozemnom mori;

77.  domnieva sa, že školy, nemocnice a iné verejné zariadenia by mali byť zásobované rybami z miestnych rybolovov;

78.  zdôrazňuje, že vzhľadom na tento nový scenár a všetky tieto nové vzájomne súvisiace faktory v Stredozemnom mori sa nariadenie (ES) č. 1967/2006 musí pre Stredozemie zrevidovať, aby sa zosúladilo so súčasnou situáciou;

79.  upozorňuje, že treba zrevidovať nariadenie (ES) č. 1967/2006, najmä časť, ktorá sa týka zákazu používania určitých druhov tradičného výstroja (napríklad zákaz používania žiabroviek mimo komerčného rybolovu), a ustanovenia, ktoré sa týkajú osobitných charakteristík rybárskeho výstroja, ako sú výška a veľkosť ôk rybárskych sietí a hĺbka a vzdialenosť od pobrežia, pri ktorom možno výstroj používať;

o
o   o

80.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
(3) Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.
(4) Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0343.

Právne oznámenie