Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 4. júla 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Vymenovanie členky Európskej komisie
 Rámcová dohoda medzi EÚ a Kosovom o všeobecných zásadách účasti Kosova na programoch Únie ***
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: EGF/2017/001 ES/Castilla y León ťažba
 Európske normy pre 21. storočie
 Smerom k celoeurópskemu rámcu pre kryté dlhopisy
 Úloha cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybného hospodárstva
 Premlčacie lehoty pri dopravných nehodách
 Spoločné minimálne normy týkajúce sa civilných konaní
 Makrofinančná pomoc Moldavskej republike ***I
 Zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami ***I
 Zavedenie dočasných autonómnych obchodných opatrení pre Ukrajinu ***I
 Návrh opravného rozpočtu č. 2 k všeobecnému rozpočtu na rok 2017 – pripísanie prebytku za rozpočtový rok 2016
 Dlhšia životnosť výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti
 Riešenie porušení ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy
 Súkromné bezpečnostné spoločnosti
 Pracovné podmienky a neisté pracovné miesta

Vymenovanie členky Európskej komisie
PDF 241kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o schválení vymenovania pani Mariye Gabrielovej za členku Komisie (C8-0166/2017 - 2017/0805(NLE))
P8_TA(2017)0275

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 246 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na bod 6 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1),

–  so zreteľom na odstúpenie pani Kristaliny Georgievy z funkcie členky Komisie,

–  so zreteľom na list Rady z 29. mája 2017, ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom rozhodnutie, ktoré sa má prijať po spoločnej dohode s predsedom Komisie ohľadom vymenovania pani Mariye Gabrielovej za členku Komisie (C8-0166/2017),

–  so zreteľom na vypočutie pani Mariye Gabrielovej dňa 20. júna 2017, ktoré viedol Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre kultúru a vzdelávanie v spojení s Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výborom pre právne veci a Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, a na hodnotiace vyhlásenie vypracované po tomto vypočutí,

–  so zreteľom na článok 118 a prílohu VI rokovacieho poriadku,

1.  schvaľuje vymenovanie pani Mariye Gabrielovej za členku Komisie na zvyšok funkčného obdobia Komisie, t. j. do 31. októbra 2019;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.


Rámcová dohoda medzi EÚ a Kosovom o všeobecných zásadách účasti Kosova na programoch Únie ***
PDF 245kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení rámcovej dohody medzi Európskou úniou a Kosovom(1) o všeobecných zásadách účasti Kosova na programoch Únie (13391/2016 – C8-0491/2016 – 2013/0115(NLE))
P8_TA(2017)0276A8-0207/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13391/2016),

–  so zreteľom na návrh rámcovej dohody medzi Európskou úniou a Kosovom o všeobecných zásadách účasti Kosova(2) na programoch Únie (13393/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 212 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0491/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0207/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kosova.

(1)* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.
(2)* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: EGF/2017/001 ES/Castilla y León ťažba
PDF 350kWORD 47k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť – EGF/2017/001 ES/Castilla y León ťažba, Španielsko) (COM(2017)0266 – C8-0174/2017 – 2017/2079(BUD))
P8_TA(2017)0277A8-0248/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0266 – C8‑0174/2017),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0248/2017),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady skrátením času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Španielsko predložilo žiadosť EGF/2017/001 ES/Castilla y León o finančný príspevok z EGF v súvislosti s prepúšťaním v hospodárskom sektore zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 5 (Ťažba uhlia a lignitu) v regióne na úrovni NUTS 2 Castilla y León (ES41) a keďže sa očakáva, že na týchto opatreniach sa zúčastní 339 prepustených pracovníkov, ako aj až 125 mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a sú vo veku do 30 rokov; keďže k prepúšťaniu došlo v podnikoch Hullera Vasco Leonesa SA, Centro de Investigación y Desarrollo SA, Hijos de Baldomero García SA, Minas del Bierzo Alto SL a Unión Minera del Norte SA;

E.  keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF odchylne od kritérií oprávnenosti stanovených v článku 4 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, podľa ktorého je potrebných aspoň 500 pracovníkov prepustených v referenčnom období deviatich mesiacov v podnikoch, ktoré pôsobia v rovnakom odvetví ekonomickej činnosti vymedzenom na úrovni divízie klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch úrovne NUTS 2;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF sú splnené, a Španielsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 1 002 264 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov v hodnote 1 670 440 EUR;

2.  konštatuje, že španielske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 20. januára 2017 a Komisia dokončila posúdenie 2. júna 2017 a Európsky parlament o ňom informovala v ten istý deň;

3.  pripomína, že počas uplynulých 10 rokov produkcia uhlia v Únii a celosvetové ceny uhlia prudko klesli, čo viedlo k zvýšeniu objemu uhlia dovážaného z krajín mimo Únie a k tomu, že mnohé uhoľné bane v Únii prestali byť ziskové a boli nútené ukončiť svoju činnosť; upozorňuje, že tieto trendy boli v Španielsku ešte výraznejšie a viedli k reorganizácii a opätovnej transformácii odvetvia ťažby uhlia; zdôrazňuje, že zamestnanosť v regióne Castilla y León bola vážne postihnutá dosahom krízy v odvetví ťažby, a upozorňuje, že iba v regióne Castilla y León bolo v rokoch 2010 až 2016 potrebné zatvoriť 10 spoločností pôsobiacich v oblasti ťažby uhlia;

4.  konštatuje, že Španielsko požiadalo o výnimku z článku 4 ods. 1 písm. b) z toho dôvodu, že územie postihnuté prepúšťaním tvorí viacero malých izolovaných miest v odľahlom, riedko osídlenom kantábrijskom horskom údolí, pričom tieto mestá sú vo väčšine prípadov veľmi závislé od ťažby uhlia a trpia nedostatočnou prepojenosťou, a preto ich možno považovať za malý trh práce podľa článku 4 ods. 2;

5.  poukazuje predovšetkým na veľmi nízku hustotu obyvateľstva, problémy súvisiace s hornatým terénom a zložitú situáciu v oblasti zamestnanosti v severnej časti provincií León a Palencia; vyjadruje znepokojenie nad prudkým poklesom počtu obyvateľov, ktorý bol proporčne najväčší u osôb do 25 rokov;

6.  poukazuje na to, že finančný príspevok bude určený 339 prepusteným pracovníkom, z ktorých 97 % tvoria muži;

7.  víta rozhodnutie Španielska poskytnúť až 125 osobám vo veku do 30 rokov, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), personalizované služby spolufinancované z EGF; konštatuje, že tieto služby budú zahŕňať podporu pre tých, ktorí si chcú založiť vlastný podnik;

8.  konštatuje, že opatrenia sa prijmú na základe štúdie, ktorá bude vypracovaná k otázke tvorby pracovných miest a výrobných činností v regióne Castilla y León, s cieľom lepšie vymedziť iniciatívy uvedené v balíku;

9.  konštatuje, že Španielsko plánuje šesť typov opatrení pre prepustených pracovníkov a osoby NEET, na ktoré sa vzťahuje táto žiadosť: i) úvodné a informačné stretnutia, ii) profesijná orientácia a poradenstvo, iii) intenzívna pomoc pri hľadaní zamestnania, iv) odborná príprava v oblasti medziodvetvových zručností a kompetencií a rekvalifikácia, v) podpora podnikania a vi) podpora pri začínaní podnikateľskej činnosti, ako aj program stimulov;

10.  berie na vedomie, že stimuly budú zodpovedať úrovni 19,53 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je hlboko pod maximálnou hodnotou 35 % stanovenou v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou dotknutých prijímateľov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

11.  konštatuje, že poskytnuté kurzy odbornej prípravy budú zahŕňať semináre týkajúce sa metód hľadania zamestnania, odbornú prípravu v oblasti osobných a sociálnych zručností, znalostí v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) a cudzích jazykov, pričom odborná príprava bude zameraná na posilnenie zručností súvisiacich s baníctvom, ktoré môžu byť relevantné pre iné hospodárske odvetvia alebo rozvíjanie zručností v sektoroch, akými sú: cestovný ruch a pohostinnosť vo vidieckych oblastiach; obnova životného prostredia v banských oblastiach; opätovné zalesňovanie a krajinotvorba;

12.  víta skutočnosť, že na regionálnej úrovni sa uskutočnili konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane odborových organizácií, obchodných združení, regionálnej agentúry pre hospodársky rozvoj, inovácie, financovania a internacionalizácie podnikov a verejnej nadácie spojenej s regionálnou verejnou službou zamestnanosti, s cieľom vypracovať koordinovaný balík personalizovaných služieb, a že v záujme prístupu k opatreniam financovaným z EGF a počas ich vykonávania sa bude uplatňovať politika rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj zásada nediskriminácie;

13.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

14.  víta začlenenie príspevkov na výdavky na opatrovateľov závislých osôb medzi dostupné stimuly z hľadiska pravdepodobného pozitívneho vplyvu na rodovú rovnováhu; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné informácie o využití tejto možnosti;

15.  pripomína, že je potrebné urýchlene transformovať hospodárstva Únie a podporovať vznik príslušných pracovných miest so zreteľom na Parížsku dohodu na základe konferencie COP 21;

16.  poznamenáva, že je dôležité začať informačnú kampaň s cieľom osloviť osoby NEET, ktoré by mohli mať nárok na tieto opatrenia, pričom je v prípade, ak je to možné, potrebné zaistiť rodovú rovnováhu;

17.  vyzýva Komisiu, aby v budúcich návrhoch uviedla podrobnejšie informácie o odvetviach, ktoré majú potenciál rásť, a môžu teda prípadne poskytovať ľuďom prácu, a aby zbierala potvrdené údaje o dosahu financovania z EGF vrátane údajov o kvalite pracovných miest a o miere opätovného začlenenia na trh práce dosiahnutej vďaka EGF;

18.  zdôrazňuje, že španielske orgány potvrdili, že na uvedené oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie, že sa zabráni akémukoľvek dvojitému financovaniu a že oprávnené opatrenia budú dopĺňať opatrenia financované zo štrukturálnych fondov;

19.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

20.  víta skutočnosť, že plán intervencie bude zahŕňať iniciatívu v oblasti monitorovania, na ktorej by sociálni aktéri mali mať možnosť zúčastniť sa, pričom cieľom je zaručiť, aby sa návrh vykonával v súlade s odporúčaniami štúdie, ktorá sa týka požiadaviek súvisiacich s odbornou prípravou a príležitostí na zamestnanie a ktorá sa má vykonať ako súčasť opatrení zahrnutých do iniciatívy, a zároveň je cieľom zabezpečiť riadne hospodárenie so stanoveným rozpočtom;

21.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

22.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

23.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Španielska – EGF/2017/001 ES/Castilla y León mining

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/1372.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Európske normy pre 21. storočie
PDF 410kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o európskych normách pre 21. storočie (2016/2274(INI))
P8_TA(2017)0278A8-0213/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (smernica NIS),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 1. júna 2016 o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 v rokoch 2013 až 2015 (COM(2016)0212),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 s názvom Analýza vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 v rokoch 2013 až 2015 a prehľad (SWD(2016)0126),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európske normy pre 21. storočie (COM(2016)0358),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 o využití potenciálu európskych noriem v oblasti služieb na pomoc európskym spotrebiteľom a podnikom (SWD(2016)0186),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2017 (COM(2016)0357),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 o vykonávaní opatrení ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu na rok 2016 vrátane vykonávacích aktov a mandátov zaslaných európskym normalizačným organizáciám (SWD(2016)0185),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (COM(2016)0176),

–  so zreteľom na spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie v rámci stratégie jednotného trhu, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európske normy pre 21. storočie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európska normalizácia v roku 2016,

–   so zreteľom na stratégiu Európskej komisie pre slobodný softvér na roky 2014 – 2017(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0213/2017),

A.  keďže európsky systém normalizácie je kľúčovým prvkom zabezpečenia jednotného trhu; keďže opatrenia Komisie stanovujúce spoločnú víziu pre európsku normalizáciu sú priamym výsledkom desiatich priorít Junckerovej Komisie, a najmä priorít týkajúcich sa prepojeného digitálneho jednotného trhu a stratégie pre jednotný trh;

B.  keďže otvorený, inkluzívny, transparentný a primárne trhovo orientovaný európsky systém normalizácie založený na dôvere a riadnom dodržiavaní predpisov zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska pozitívnej reakcie na narastajúcu potrebu noriem v rámci európskej priemyselnej, hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky a legislatívy, ktoré môžu prispieť k bezpečnosti výrobkov, inovácii, interoperabilite, udržateľnosti a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zlepšiť kvalitu života občanov, spotrebiteľov a pracovníkov;

C.  keďže účinný európsky systém normalizácie by mal byť založený na úzkom partnerstve a spolupráci medzi priemyslom, orgánmi verejnej moci, normalizačnými orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami, napríklad organizáciami uznanými podľa prílohy III k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012;

D.  keďže európske normy treba vypracúvať v rámci otvoreného, inkluzívneho a transparentného systému na základe konsenzu medzi všetkými zainteresovanými stranami a s cieľom vymedziť strategické technické alebo kvalitatívne požiadavky, ktoré môžu spĺňať súčasné alebo budúce výrobky, výrobné postupy, služby alebo metódy;

E.  keďže v oznámení Komisie s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh sa uznáva význam otvorených noriem, ale nestanovuje žiadna definícia otvorenej normy; keďže otvorené normy sa ukázali ako dôležité pre vznik a rozvoj internetu a internetových služieb, ktoré potom podporovali inovačné, spoločenské a hospodárske možnosti;

F.  keďže používanie riešení v oblasti licencovania slobodného softvéru a hardvéru by európskym spoločnostiam a verejným správam malo a mohlo pomôcť zabezpečiť lepší prístup k digitálnemu tovaru a službám;

G.  keďže moderný a pružný európsky systém normalizácie je užitočnou súčasťou ambicióznej a obnovenej európskej priemyselnej politiky a fungovania jednotného trhu; keďže normy môžu posilniť globálnu konkurencieschopnosť EÚ, rast, spravodlivú hospodársku súťaž a inovácie, kvalitu, podniky, a najmä výkonnosť MSP a ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a životného prostredia;

H.  keďže v Európe vedľa seba existujú dva rôzne systémy rozvoja noriem, a to jeden založený na zásade národných delegácií a uplatňovaný Európskym výborom pre normalizáciu (CEN) a Európskym výborom pre elektrotechnickú normalizáciu (CENELEC), a druhý založený na platenom členstve zainteresovaných strán, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI); keďže je potrebné vyhodnotiť systémy rozvoja noriem týkajúce sa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 s cieľom identifikovať existujúce problémy a osvedčené postupy;

I.  keďže nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 znamenalo zlepšenie procesu normalizácie tým, že po prvýkrát začlenilo zainteresované strany spoločnosti a MSP do právneho základu európskeho systému normalizácie;

J.  keďže normy IKT, ktoré sa rozvíjajú predovšetkým na globálnej úrovni, umožňujú rozvoj interoperabilných riešení pre doplnkové výrobky a pre rôzne časti konkrétneho výrobku, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj internetu vecí (IoT); keďže roztrieštenosť noriem a patentované alebo polouzatvorené riešenia brzdia rast a využívanie internetu vecí, a preto je potrebné vypracovať strategický prístup k normalizácii IKT v záujme zabezpečenia úspešnej reakcie na potreby nadchádzajúceho desaťročia, čím sa umožní EÚ udržať si vedúcu úlohu v globálnom systéme normalizácie;

K.  keďže zverejňovanie dokumentov a údajov napĺňa vládnu zodpovednosť a ciele transparentnosti vrátane zodpovednosti, reprodukovateľnosti, udržateľnosti a spoľahlivosti vládnych opatrení; keďže dokumenty alebo údaje musia mať pri uverejnení otvorený a štandardizovaný formát, aby sa predišlo situáciám odkázanosti na určitého dodávateľa, keď softvérový produkt alebo predajca už nemusia byť komerčne dostupní, a aby boli nezávislé subjekty schopné zavádzať tieto formáty v rámci rôznych modelov vývoja a obchodných modelov vrátane otvoreného zdroja tak, aby sa zabezpečila kontinuita vládnych a administratívnych procesov;

L.  keďže odvetvie dopravy stojí na čele vývoja a zavádzania noriem, ktoré sú potrebné na vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru;

Všeobecné úvahy

1.  víta všeobecný normalizačný balík Komisie, ktorý je spolu s oznámením o normách IKT a spoločnou iniciatívou v oblasti normalizácie zameraný na stanovenie koherentnej a jednoduchej európskej politiky normalizácie s cieľom zachovať jej početné úspešné prvky, zlepšiť jej nedostatky a dosiahnuť správnu rovnováhu medzi európskym, vnútroštátnym a medzinárodným rozmerom; zdôrazňuje, že akékoľvek budúce preskúmanie európskeho systému normalizácie (ESN) by malo byť založené na silných stránkach existujúceho systému, ktoré predstavujú pevný základ pre zlepšenie bez toho, aby sa vykonali akékoľvek radikálne zmeny, ktoré by narušili jeho základné hodnoty;

2.  uznáva osobitosť a význam ESN pre všetky zainteresované strany vrátane priemyslu, MSP, spotrebiteľov a zamestnancov a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európsky systém bude aj naďalej existovať a že bude mať dostatočné zdroje na splnenie cieľov nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, čím prispeje okrem iného k interoperabilite, právnej istote a uplatňovaniu vhodných záruk pre podniky a spotrebiteľov a pre voľný pohyb informačných technológií; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie viacročného finančného rámca (VFR) zaručila udržateľný rozpočet pre ESN;

3.  víta okrúhly stôl pre relevantnosť noriem pre trh (SMARRT) v rámci spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie, ktorý umožňuje dialóg medzi Komisiou a priemyslom a úplnú transparentnosť pre zainteresované strany, pokiaľ ide o program Výboru pre normy;

4.  poznamenáva, že normy sú dobrovoľný, trhovo orientovaný nástroj, ktorý poskytuje technické požiadavky a usmernenia a ktorého používanie uľahčuje súlad tovarov a služieb s európskymi právnymi predpismi a podporuje európske politiky, keď sa vypracúvajú zodpovedným, transparentným a inkluzívnym spôsobom; zdôrazňuje však, že normy nemožno považovať za právo Únie, keďže právne predpisy a politiky týkajúce sa úrovne ochrany spotrebiteľa, zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a údajov a úrovne sociálneho začlenenia stanovuje zákonodarca;

5.  uznáva úlohu otvorených, normalizovaných formátov pre povinnú transparentnosť vlád, verejnej správy a európskych inštitúcií; vyzýva členské štáty, aby sa pokúsili uplatňovať spoločné normy, pokiaľ ide o digitálnu správu, s osobitným zameraním na súdne orgány a miestne orgány; zdôrazňuje, že otvorené normy majú zásadný význam pre ďalší rozvoj politík otvorených údajov verejnej správy a inteligentných miest a že dokumenty a údaje sa preto musia uverejňovať v otvorených, normalizovaných formátoch, ktoré možno ľahko implementovať tak, aby sa uľahčilo opätovné využívanie údajov; zdôrazňuje úlohu verejného obstarávania a riešení spočívajúcich na otvorených normách pri predchádzaní odkázanosti na určitého dodávateľa;

6.  je pevne presvedčený, že otvorené dáta sú najmä v sektore dopravy zásadným prvkom pre zužitkovanie všetkých výhod digitálneho jednotného trhu, ako je podpora a rozvoj multimodálnej dopravy; preto zdôrazňuje potrebu väčšej právnej istoty, najmä pokiaľ ide o vlastníctvo a zodpovednosť; vyzýva preto Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu zverejnila plán rozvoja noriem zameraných na harmonizáciu údajov a programovacích rozhraní v oblasti dopravy financovanej z verejných zdrojov v záujme podnietenia inovácií náročných na údaje a poskytovania nových dopravných služieb;

7.  zdôrazňuje, že súčasný systém akreditácie skúšobných inštitúcií vždy nezaručuje, že výrobky a služby na trhu, ktoré dobrovoľne uplatňujú európske normy, sú v súlade s týmito normami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločná iniciatíva v oblasti normalizácie (JIS) a ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu (AUWP) nevenujú žiadnu pozornosť akreditácii skúšobných inštitúcií a noriem, a vyzýva Komisiu, aby tento aspekt zohľadnila pri navrhovaní nových iniciatív;

8.  domnieva sa, že otvorené normy musia byť založené na otvorenosti procesu normalizácie a na rozvoji a dostupnosti noriem pre vykonávanie a používanie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 a zásadami WTO; berie na vedomie zámer Komisie, ako sa uvádza v pláne týkajúcom sa patentov nevyhnutných pre normy (SEP), objasniť otázky týkajúce sa zásad FRAND a licencovania SEP; nabáda Komisiu, aby spolu s európskymi normalizačnými organizáciami (ESO) a komunitami otvorených zdrojov preskúmala vhodné spôsoby vzájomnej spolupráce;

9.  zdôrazňuje, že európsky systém normalizácie musí prispieť k európskej inovácii, posilniť konkurencieschopnosť Únie, upevniť jej miesto v medzinárodnom obchode a podporiť blahobyt jej občanov; považuje preto za dôležité, aby Európa obhajovala svoju kľúčovú úlohu v medzinárodnom systéme normalizácie, a zdôrazňuje dôležitosť presadzovania európskych noriem na globálnej úrovni pri rokovaní o obchodných dohodách s tretími krajinami; zdôrazňuje, že európsky systém normalizácie môže mať prospech aj z dohôd o partnerstve, ktoré ESO uzavreli s normalizačnými organizáciami z tretích krajín, a konštatuje, že články 13 a 14 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 už predpokladajú účasť mnohých organizácií pre rozvoj noriem (SDO) pri verejnom obstarávaní v oblasti IKT; odporúča, aby ESO zvážili užšiu spoluprácu s vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi (NSB) tretích krajín vrátane sprievodných normalizačných orgánov, ak existujú možnosti na podrobné zosúladenie; nabáda Komisiu, členské štáty a ESO, aby naďalej pracovali na vytváraní globálnych noriem a zároveň venovali pozornosť aj regionálnemu kontextu a významu normy, keď sa zapájajú do normalizačných prác;

10.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti noriem pomáha zabezpečiť transparentnosť, efektívnosť a súdržnosť a vytvára pre priemyselné odvetvie prostredie naklonené hospodárskej súťaži, čoho dobrým príkladom je Svetové fórum pre harmonizáciu predpisov o vozidlách (WP.29) v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN), ktoré bolo zriadené pre odvetvie IKT;

11.  zdôrazňuje, že normy, ktoré prijímajú medzinárodné organizácie, sa zvyčajne vyvíjajú mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, a odporúča ESO, aby ich schválili až po vnútornom schvaľovacom procese, ktorý zahŕňa zastúpenie zainteresovaných strán, ako sú organizácie uznané podľa prílohy III, najmä pokiaľ ide o harmonizované normy podporujúce vykonávanie európskych právnych predpisov;

12.  zastáva názor, že ESO by mali za každých okolností vypracúvať inkluzívne, udržateľné, bezpečné a vysokokvalitné normy, ku ktorým majú všetky zainteresované strany spravodlivý prístup a ktoré platia rovnako pre všetkých, pričom sa minimalizuje vplyv na životné prostredie a primerane sa chránia osobné údaje a súkromie;

13.  považuje spoluprácu Komisie a členských štátov s priemyslom EÚ za kľúčový prostriedok na uľahčenie prijímania globálnych noriem európskeho typu pri definovaní a zavádzaní technológií 5G;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdiely medzi vnútroštátnymi normami, napríklad v odvetví nákladnej dopravy a logistiky, aj naďalej predstavujú prekážku pre vnútorný trh, a preto vyzýva Komisiu a ESO, aby vždy, keď to považujú za potrebné, vypracovali príslušné normy na harmonizáciu podmienok na vnútroštátnej úrovni s cieľom odstrániť všetky prípadné prekážky pre vnútorný trh; v tomto smere zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o harmonizáciu noriem naprieč rôznymi druhmi dopravy;

15.  okrem toho poukazuje na to, že normalizácia nielenže bráni roztrieštenosti trhu, ale môže výrazne prispieť aj k zníženiu administratívneho zaťaženia a dopravných nákladov pre všetky podniky (napr. prostredníctvom elektronických dokumentov), a najmä pre MSP, a môže uľahčiť riadne presadzovanie právnych predpisov EÚ (napr. prostredníctvom digitálnych tachografov či elektronických mýtnych systémov);

16.  konštatuje, že nariadením (EÚ) č. 1025/2012 sa zlepšila inkluzívnosť ESN, ktorý umožňuje aktívnu účasť MSP, spotrebiteľov, pracovníkov a environmentálnych organizácií na procese normalizácie, a nabáda na pokračovanie v tomto smere tak, aby boli všetci primerane zastúpení a mohli sa zúčastňovať na systéme normalizácie a využívať tak v plnej miere výhody, ktoré vyplývajú zo štandardizácie; vyzýva Komisiu, ESO a NSB, aby určili najlepšie spôsoby na dosiahnutie tohto cieľa a na riešenie problémov, vrátane nedostatku informovanosti, ktoré bránia väčšej účasti;

17.  víta úsilie ETSI o zabezpečenie jednoduchého prístupu pre európske MSP, ako aj jeho dlhodobú stratégiu na roky 2016 – 2021 zameranú konkrétne na medziodvetvovú spoluprácu;

18.  uznáva, že rýchlosť vypracúvania noriem sa zvýšila, a pripomína, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť včasný vývoj noriem a zároveň ich vysokú kvalitu;

19.  zastáva názor, že okrem existujúcich najlepších postupov zistených medzi normalizačnými komunitami môže zvýšenie informovanosti verejnosti o navrhovaných normách, riadne a včasné zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán a zlepšenie kvality žiadostí o normalizáciu ešte viac zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v rámci systému normalizácie;

20.  okrem toho vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť a poskytla podporu úsiliu kandidátskych krajín o harmonizáciu ich noriem s európskymi normami s cieľom minimalizovať existujúce prekážky;

Normy IKT

21.  víta oznámenie o prioritách v oblasti normalizácie IKT, v ktorom sa stanovuje strategický prístup k normalizácii pre IKT, ale vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila spojitosť medzi týmto oznámením a priebežným plánom normalizácie IKT, balíkom „Normy pre 21. storočie“ a ročným pracovným programom;

22.  konštatuje, že nedávna konvergencia technológií a digitalizácia spoločnosti, podnikov a verejných služieb stiera tradičné rozdiely medzi všeobecnou normalizáciou a normalizáciou v oblasti IKT; domnieva sa, že normalizácia IKT by mala byť súčasťou európskej digitálnej stratégie s cieľom vytvárať úspory z rozsahu, rozpočtové úspory a lepšiu konkurencieschopnosť a inovácie pre európske spoločnosti a zvýšiť medziodvetvovú a cezhraničnú interoperabilitu tovaru a služieb prostredníctvom rýchlejšieho vymedzenia – a to otvoreným a konkurenčným spôsobom – dobrovoľných noriem, ktoré MSP ľahko zavedú;

23.  zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce v rámci komunity pre normalizáciu IKT, najmä medzi jednotlivými ESO, a vyzýva ESO, aby vypracovali spoločný ročný pracovný program, v ktorom určia prierezové oblasti spoločného záujmu;

24.  zdôrazňuje, že otvorené, dobrovoľné, inkluzívne a konsenzuálne orientované procesy normalizácie boli doteraz účinné, keďže predstavujú hnaciu silu inovácií, vzájomného prepájania a zavádzania technológií, a pripomína, že je zároveň dôležité zabezpečiť riadne investície, odborné znalosti a rozvoj v oblasti špičkových technológií a podporovať MSP;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby požiadala ESO, aby prispievali k vysokokvalitným, interoperabilným a otvoreným normám s cieľom bojovať proti roztrieštenosti a stimulovať ich široké prijatie, a uznala existujúci ekosystém a rozmanité obchodné modely, ktoré podporujú rozvoj digitálnych technológií, pretože to prispeje k sociálnej, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti hodnotových reťazcov IKT a potvrdí záväzok k zabezpečeniu ochrany súkromia a údajov vo verejnom záujme;

26.  zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu prispôsobiť politiku normalizácie IKT trhovému vývoju a vývoju politiky, čo povedie k dosiahnutiu významných cieľov európskej politiky, ktoré si vyžadujú interoperabilitu, ako sú prístupnosť, bezpečnosť, elektronický obchod, elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo a doprava; odporúča, aby medzi priority Komisie a ESO patrili normy v oblasti 5G, cloud computingu, internetu vecí, dát a kybernetickej bezpečnosti, ako aj v oblasti vertikálnych domén, ako sú prepojené a automatizované riadenie a inteligentné dopravné systémy, inteligentné mestá, inteligentná energia, vyspelá výroba a inteligentné prostredie pre život;

27.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť otvorený, interoperabilný ekosystém IKT založený na piatich prioritných normách IKT, čím sa podporí hospodárska súťaž pri vytváraní hodnôt v prospech inovácií; domnieva sa, že:

   normy v oblasti 5G by mali umožniť skutočný generačný posun z hľadiska kapacity, spoľahlivosti a latencie, čo technológiám 5G dovolí vysporiadať sa s očakávaným nárastom prenosu údajov a rozličnými požiadavkami služieb, ktoré z nich budú vychádzať;
   normy kybernetickej bezpečnosti by mali umožňovať bezpečnosť prostredníctvom koncepcie (security-by-design) a mali by byť v súlade so zásadami ochrany súkromia prostredníctvom koncepcie (privacy-by-design), podporovať odolnosť sietí a riadenie rizika a mali by byť schopné držať krok s rýchlym nárastom kybernetických hrozieb pre všetok vývoj IKT;
   normy v oblasti cloud computingu by sa mali zbližovať, aby sa umožnila interoperabilita vo všetkých aspektoch cloudových služieb, a tým aj prenosnosť;
   normy v oblasti údajov by mali podporovať medziodvetvové interdisciplinárne toky údajov, čím sa dosiahne lepšia interoperabilita údajov a metaúdajov vrátane sémantifikácie, a prispievať k vypracovaniu referenčnej štruktúry veľkých dát (big data);
   normy v oblasti internetu vecí by mali riešiť súčasnú fragmentáciu bez obmedzovania inovácií v sektore, ktorý sa rozvíja veľmi rýchlo;

28.  uznáva, že efektívne komunikačné siete 5G v zásadnej miere závisia od spoločných noriem na zabezpečenie interoperability a bezpečnosti, ale pripomína, že rozvoj siete s veľmi vysokou kapacitou je jadrom spoľahlivej 5G siete;

29.  konštatuje, že úspech hospodárstva založeného na údajoch závisí od širšieho ekosystému IKT vrátane vysokovzdelaných odborníkov, ako aj kvalifikovaných ľudí s cieľom odstrániť digitálnu priepasť a digitálne vylúčenie;

30.  povzbudzuje Komisiu k tomu, aby zhromaždila štatistické údaje v záujme lepšieho zhodnotenia dosahu digitalizácie a IKT na dopravu a cestovný ruch;

31.  uvedomuje si rastúci počet platforiem, skupín, stretnutí a kanálov týkajúcich sa noriem v oblasti IKT; vyzýva Komisiu, aby zracionalizovala počet platforiem a koordinačných mechanizmov, ktoré sa zaoberajú normalizáciou, a zapojila normalizačné organizácie do nových iniciatív, aby sa predišlo zdvojeniu úsilia zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie koordinovať normy IKT a normalizačné priority medzi rôznymi organizáciami, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby promptne informovala zainteresované strany o dosiahnutých výsledkoch v rámci prebiehajúcich iniciatív týkajúcich sa noriem v oblasti IKT;

32.  zdôrazňuje, že digitalizácia napreduje rýchlym tempom a je významnou hnacou silou hospodárstva; zdôrazňuje dôležitosť účinnej digitalizácie vertikálnych odvetví s cieľom zabezpečiť prínos pre MSP, a najmä spotrebiteľov na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj potrebu primeraného zastúpenia ich záujmov v rámci medzinárodnej normalizácie IKT;

33.  podporuje zámer Komisie preskúmať iniciatívy, ako sú dôveryhodné označenie a certifikačný systém internetu vecí, ktoré môžu pomôcť podporiť dôveru v úroveň súkromia a koncovej bezpečnosti zariadenia internetu vecí tým, že poskytnú merateľné a porovnateľné hodnotenia možných rizík spojených s prevádzkou a používaním zariadenia alebo služby internetu vecí; domnieva sa, že by sa mali rozvíjať v relevantných prípadoch a vtedy, keď by zariadenia internetu vecí mohli mať vplyv na príslušnú infraštruktúru na základe požiadaviek uvedených v smernici NIS, ktorá by mala slúžiť ako základ pre stanovenie bezpečnostných požiadaviek; konštatuje, že každé takéto označenie musí byť schopné prispôsobiť sa budúcim technologickým zmenám a podľa potreby zohľadniť globálne normy;

34.  vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri presadzovaní medziodvetvových, medzijazykových noriem a podpore služieb, ktoré chránia súkromie a sú spoľahlivé a bezpečné;

35.  na tento účel podporuje vymedzenie osobitných a merateľných minimálnych požiadaviek, ktoré zohľadňujú dlhodobú udržateľnosť a spoľahlivosť zariadení alebo služieb internetu vecí, ako aj štandardnú počítačovú bezpečnosť v rámci odvetvia a normy udržateľnosti; takýto zoznam by mal zahŕňať napríklad záväzok sprístupňovať aktualizácie po určité minimálne obdobie po nákupe a záväzok výrobcu alebo poskytovateľa dodržiavať určitý časový rámec, v rámci ktorého poskytne aktualizáciu po zistení a notifikácii zraniteľnosti; na tento účel by Komisia mala vyhodnotiť možnosť samoregulácie odvetvia so zreteľom na rýchlosť, akou sa normy a technológie v odvetví IKT vyvíjajú, a rozmanitosť modelov vývoja a obchodných modelov vrátane otvoreného zdroja, začínajúcich podnikov a MSP;

36.  berie na vedomie obavy o kybernetickú bezpečnosť a osobitosti hrozieb v odvetví dopravy; naliehavo žiada Komisiu, aby sa týmito osobitosťami zaoberala pri prijímaní svojich odporúčaní týkajúcich sa noriem kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa očakáva do konca roka 2017 ako prvý krok ku komplexnej stratégii pre kybernetickú bezpečnosť v odvetví dopravy;

37.  poznamenáva, že normalizácia IKT bude mať pozitívny vplyv na rozvoj služieb súvisiacich s dopravou a cestovným ruchom a multimodálnych dopravných riešení; vyzýva Komisiu, aby spolu s ESO pri vykonávaní svojho prioritného akčného plánu pre normalizáciu IKT prikladala väčší význam tomuto rozvoju, a predovšetkým aby preskúmala potenciálnu úlohu normalizácie z hľadiska podpory technologických zmien a nových obchodných modelov, ktoré vznikajú v odvetví cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na podporu rozvoja integrovaných inteligentných služieb predaja cestovných lístkov a informačných služieb a nových koncepcií mobility, ako je „mobilita ako služba“;

38.  konštatuje, že v dôsledku zvýšeného využívania internetu, online bankovníctva, sociálnych sietí a iniciatív v oblasti elektronického zdravotníctva majú ľudia čoraz väčšie obavy o bezpečnosť a súkromie a že normy v oblasti IKT musia odrážať zásady ochrany jednotlivcov, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov;

39.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula digitálnu integráciu výroby ako normalizačnú prioritu v oblasti IKT, a vyzýva na rozvoj otvorených noriem pre komunikačný protokol a formáty údajov na účely digitálnej integrácie výrobných zariadení s cieľom zabezpečiť úplnú interoperabilitu medzi strojmi a zariadeniami;

40.  uznáva niektoré obavy, najmä pokiaľ ide o IKT a patenty nevyhnutné pre normy (SEP), a uznáva, že spoľahlivá, spravodlivá a primeraná politika v oblasti práv duševného vlastníctva podnieti investície a inovácie a uľahčí využívanie digitálneho jednotného trhu a nových technológií, najmä pokiaľ ide o nasadenie 5G a zariadení internetu vecí, keďže sa do veľkej miery opierajú o štandardizáciu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať vyvážený normalizačný rámec a efektívne postupy licencovania SEP na základe metodiky FRAND (spravodlivých, primeraných a nediskriminačných postupov) a riešenia legitímnych obáv poskytovateľov aj nadobúdateľov licencií na SEP, pričom sa zabezpečí, aby normalizačný proces ponúkal rovnaké podmienky, v ktorých podniky všetkých veľkostí vrátane MSP môžu spolupracovať vzájomne prínosným spôsobom; podporuje úsilie Komisie o zabezpečenie toho, aby interoperabilitu medzi digitálnymi komponentmi bolo možné dosiahnuť prostredníctvom rôznych druhov licenčných riešení a obchodných modelov;

41.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne objasnila hlavné prvky spravodlivej, účinnej a vymožiteľnej metodiky licencovania na základe zásad FRAND, pričom sa zohľadnia záujmy držiteľov práv a používateľov noriem, ktoré zahŕňajú SEP, ako aj primeraná návratnosť investícií a široká dostupnosť technológií vyvinutých v rámci udržateľného procesu otvorenej normalizácie; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie rozsudok SDEÚ C-170/13 (Huawei/ZTE), v ktorom sa dosiahla rovnováha medzi držiteľmi SEP a používateľmi noriem s cieľom prekonať porušovanie patentov a zabezpečiť efektívne riešenie sporov; ďalej vyzýva Komisiu, aby zlepšila definíciu týkajúcu sa informácií o rozsahu patentov a riešila otázky súvisiace s informačnou asymetriou medzi MSP a veľkými podnikmi, zvýšila transparentnosť vyhlásení o patentoch nevyhnutných pre normy a zlepšila kvalitu informácií o vzťahu medzi SEP a produktmi; domnieva sa, že akákoľvek kompenzácia vývojárov SEP musí byť založená na spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienkach, ako aj transparentných, primeraných, predvídateľných a udržateľných sadzbách odmien s výnimkou prípadov, keď sa vývojári rozhodnú normu sprístupniť bez finančnej náhrady; uznáva však, že existujú rôzne obchodné modely, napríklad bezodplatné poskytovanie licencií a implementácia slobodného softvéru, a preto by sa v právnych predpisoch a diskusii malo naďalej uznávať využívanie všetkých modelov na základe zahŕňajúcom práva všetkých sektorov trhu a držiteľov práv duševného vlastníctva;

42.  konštatuje potrebu prístupu založeného na dôkazoch pri monitorovaní a ďalšom vývoji rámca na udeľovanie licencií s cieľom zabezpečiť dynamický ekosystém, ktorý vytvára pridanú hodnotu a zamestnanosť;

43.  vyzýva Komisiu, aby uverejňovala polročné správy s uvedením skutočných prípadov: a) nelicencovaného využívania SEP (t. j. porušovania) v trvaní 18 mesiacov alebo viac; a b) problémov s prístupom k normám z dôvodu systematického nedodržiavania záväzkov FRAND;

44.  vyzýva Komisiu, aby uzavrela diskusiu o „vnímanej potrebe“ vedeckého cloudu a aby v úzkej súčinnosti s členskými štátmi prijala okamžité opatrenia týkajúce sa európskeho cloudu pre otvorenú vedu, ktorý by mal hladko integrovať existujúce siete, údaje a vysokovýkonné počítačové systémy a služby v oblasti elektronickej infraštruktúry naprieč vednými odbormi v rámci spoločných politík a noriem v oblasti IKT;

Európske normy pre 21. storočie

45.  víta normalizačný balík Komisie s názvom Normy pre 21. storočie a zastáva názor, že normalizačný systém by sa mal stať transparentnejším, otvorenejším a inkluzívnejším s cieľom úplne integrovať záujmy občanov, spotrebiteľov a MSP;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebol konzultovaný pred prijatím balíka, a naliehavo vyzýva európske inštitúcie, aby zosúladili rôzne iniciatívy do jedného strategického, celostného pracovného programu a vyhli sa zdvojovaniu činností a politík; zdôrazňuje, že príslušný výbor Európskeho parlamentu môže zohrávať dôležitú úlohu v oblasti verejnej kontroly noriem harmonizovaných na základe mandátu Komisie;

47.  požaduje ráznejšie posilnenie, zosúladenie a zlepšenie precíznosti ročného pracovného programu Únie (AUWP);

48.  zdôrazňuje, že v ďalšom AUWP je potrebné osobitne sa zaoberať opatreniami na zlepšenie koordinácie režimov pre normy IKT a ostatné normy, prispieť k zlepšeniu pravidiel rôznych NSB a presadzovať inkluzívnosť ESO tým, že sa viac pozornosti bude venovať úlohe zainteresovaných strán uvedených v článku 5;

49.  zdôrazňuje význam medziinštitucionálneho dialógu pre prípravu AUWP a podporuje úsilie zaangažovať ešte pred prijatím AUWP všetky príslušné zainteresované strany do výročného normalizačného fóra s cieľom diskutovať o nových oblastiach, existujúcich problémoch a potrebných zlepšeniach normalizačného procesu;

50.  nabáda členské štáty, aby investovali do národných normalizačných stratégií, ktoré takisto pomôžu verejnému sektoru, normalizačným orgánom, zainteresovaným stranám spoločnosti, MSP a akademickej obci na vnútroštátnej úrovni a povzbudia ich, aby vypracovali a realizovali individuálne akčné plány normalizácie;

51.  víta JIS a odporúča, aby bol aj Európsky parlament prizvaný zúčastniť sa a prispieť k tejto iniciatíve, pričom zdôrazňuje, že pravidlá takýchto verejno-súkromných partnerstiev musia dodržiavať všetky zainteresované strany vrátane inštitúcií EÚ; vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní kľúčových opatrení a odporúčaní JIS a aby do konca roka 2017 predložila Európskemu parlamentu správu o dosiahnutom pokroku;

52.  víta záväzok prijatý v rámci JIS vypracovať štúdiu o hospodárskom a sociálnom vplyve zahŕňajúcu informácie o politikách, rizikách a výsledkoch, pokiaľ ide o aspekty noriem a ich používania súvisiace s kvalitou života, sociálnymi otázkami a zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby v štúdii vychádzala z kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov a zanalyzovala obchodné modely procesu normalizácie a rôzne finančné modely – zahŕňajúce príležitosti a výzvy – na zabezpečenie ľahkého prístupu k harmonizovaným normám;

53.  zdôrazňuje, že sa v čoraz väčšej miere uznáva dôležitý prínos normalizácie pre výskum a vývoj a že normalizácia zohráva dôležitú úlohu pri prekonávaní rozdielu medzi výskumom a trhom, podporuje šírenie a využívanie výsledkov výskumu a vytvára základ pre ďalšiu inováciu;

54.  vyzýva Komisiu, aby prijala politiky, ktoré odstránia nadmerné prekážky v inovatívnych odvetviach, s cieľom stimulovať investície do výskumu a vývoja a normalizácie na úrovni EÚ; poznamenáva, že vertikálne odvetvia by mali vypracovať vlastné plány normalizácie a vychádzať pritom z procesov vedených odvetvím, ktoré v prípade, že budú vedené pevným odhodlaním dosiahnuť spoločné normy, budú spôsobilé stať sa celosvetovými normami; domnieva sa, že normalizačné orgány v EÚ by v tomto procese mali zohrávať osobitnú úlohu;

55.  nalieha na strany zúčastnené na JIS, aby zabezpečili lepšie zosúladenie výskumu a inovácie s prioritami stanovovania noriem;

56.  domnieva sa, že voľne dostupné poznatky a otvorené licencie sú najlepšími nástrojmi na podporu inovácií a technologického rozvoja; nabáda výskumné inštitúcie, ktoré sú príjemcami prostriedkov EÚ, aby používali otvorené patenty a licencie v záujme zabezpečenia väčšej úlohy pri stanovovaní noriem;

57.  podporuje opatrenia zamerané na zlepšenie súčinnosti medzi komunitami pre normalizáciu a výskum a pri presadzovaní noriem v ranej fáze výskumných projektov; nabáda národné orgány pre normalizáciu, aby presadzovali normalizáciu medzi výskumníkmi a inovačnou komunitou vrátane príslušných vládnych organizácií a financujúcich agentúr, a odporúča, aby sa v rámci programu Horizont 2020 vypracovala osobitná kapitola o normalizácii;

58.  nalieha na Komisiu, aby nabádala ESO, aby zabezpečili, že normy v oblasti služieb významných pre trh budú odrážať zvyšujúci sa podiel služieb v hospodárstve a budú vypracované s cieľmi zaistiť bezpečnosť a kvalitu služieb a uprednostniť oblasti, ktorých spotrebitelia sú najviac poškodení, bez toho, aby tým boli narušené existujúce vnútroštátne regulačné požiadavky, najmä ustanovenia o pracovnom práve alebo o kolektívnych zmluvách a kolektívnom vyjednávaní; ďalej uznáva, že normy v oblasti služieb často zodpovedajú národným špecifikám a že ich vývoj súvisí s potrebami trhu, záujmami spotrebiteľov a verejným záujmom; zdôrazňuje, že rozvoj európskych noriem v oblasti služieb by mal prispieť k fungovaniu vnútorného trhu so službami a zároveň zvýšiť transparentnosť, kvalitu a konkurencieschopnosť a podporovať hospodársku súťaž, inovácie a ochranu spotrebiteľa;

59.  poukazuje na to, že proces normalizácie v Európe musí zahŕňať normy, ktoré zlepšia bezbariérovú prístupnosť dopravy a dopravných služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

60.  domnieva sa, že rýchlo sa meniaci moderný svet s jeho zvýšenou technickou komplexnosťou vedie k rozvoju čoraz väčšieho počtu noriem a platforiem na spracovanie špecifikácií, ktoré nezodpovedajú štandardizačným orgánom uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, a že v súčasnosti existujú väčšie požiadavky, pokiaľ ide o zapojenie MSP a mikropodnikov; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k prostriedkom na vypracovanie a používanie noriem;

61.  zdôrazňuje význam prepojenia platforiem a databáz na európskej úrovni, čo umožní lepšiu interoperabilitu sietí a systémov;

62.  je presvedčený, že normalizácia IKT zahŕňa nielen stanovovanie požiadaviek na výrobky, ale aj vývoj inovatívnych technológií;

63.  zdôrazňuje, že jednotné (technické) opatrenia pomáhajú znížiť náklady na vývoj, výrobu a certifikáciu a predchádzať duplicite úloh;

64.  zdôrazňuje, že demografické starnutie v Európe si vyžaduje systematické začleňovanie potrieb starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím a ďalších zraniteľných členov spoločnosti do vývoja noriem, ktoré sú vhodným nástrojom, ktorý pomáha dosiahnuť aktívnu a zdravú spoločnosť v Európe a zvýšiť prístupnosť výrobkov a služieb pre ľudí;

65.  poukazuje na to, že inovácie v odvetviach dopravy a cestovného ruchu prinášajú obrovské príležitosti a majú pozitívny vplyv na spoločnosť aj podniky v EÚ, najmä MSP a začínajúce podniky, a trvá na tom, že je potrebné vypracovať nové normy, podľa možnosti na základe medzisektorového prístupu, a presadzovať normalizáciu s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie iniciatív EÚ v oblasti digitalizácie, ako sú kooperatívne inteligentné dopravné systémy (C-ITS), a vývoj dopravných aplikácií v rámci systémov satelitnej navigácie EÚ (Galileo a EGNOS);

Európske normalizačné organizácie

66.  víta úlohu, ktorú zohrávajú ESO, ale nabáda na ďalšie iniciatívy zamerané na zlepšenie ich otvorenosti, prístupnosti a transparentnosti, a odporúča, aby sa ich práca riadila európskymi záujmami;

67.  uznáva, že zásada národných delegácií má zásadný význam pre európsky systém, ale upozorňuje, že existujú rozdiely, pokiaľ ide o zdroje, technické odborné znalosti a zapojenie zúčastnených strán na vnútroštátnej úrovni, a odporúča, aby sa práca národných delegácií doplnila;

68.  uznáva význam včasného vypracúvania noriem, ako aj uvádzania odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie (ÚV) v prípade harmonizovaných noriem; uvedomuje si klesajúci počet odkazov na normy v ÚV a vyzýva Komisiu, aby preskúmala a riešila príčiny tohto javu a odstránila zbytočné prekážky; v tejto súvislosti odporúča intenzívnejšie zapojenie expertov Komisie a konzultantov nového prístupu do procesu normalizácie a vyzýva Komisiu, aby spolu s ESO vypracovala usmernenia pre hodnotenie noriem s cieľom pomôcť rôznym útvarom v rámci Komisie, ESO a konzultantom nového prístupu vyhodnocovať normy koherentným spôsobom;

69.  opakuje, že transparentné a prístupné odvolacie mechanizmy budujú dôveru v ESO a procesy stanovovania noriem;

70.  nabáda na využívanie nových IKT s cieľom zlepšiť prístupnosť a transparentnosť procesov normalizácie, a to napríklad nástroja elektronického učenia sa CEN-CENELEC pre MSP; domnieva sa, že používanie digitálnych nástrojov môže uľahčiť účasť zainteresovaných strán na vývoji noriem a poskytnúť informácie o nadchádzajúcej, prebiehajúcej a dokončenej normalizačnej činnosti;

Strategické odporúčania

71.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčinnosť a koordináciu medzi európskymi inštitúciami, ESO, NSB a všetkými príslušnými organizáciami zainteresovaných strán prostredníctvom výročného normalizačného fóra a zároveň uznala medzinárodný kontext noriem; uznáva, že prevažná väčšina noriem sa vyvíja dobrovoľne v reakcii na potreby trhu a spotrebiteľov, a podporuje to;

72.  požaduje prísne uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, pokiaľ ide o uznávanie organizácií uvedených v prílohe III, a uverejňovanie správ v súlade s článkom 24 daného nariadenia;

73.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne harmonizovala podmienky pre organizácie uvedené v prílohe III a zabezpečila odstránenie faktických prekážok ich účinného zapájania sa do normalizácie;

74.  odporúča, aby sa členský status, práva a povinnosti organizácií uvedených v prílohe III, napríklad právo na odvolanie, poradné právomoci, právo na stanovisko pred prijatím normy a prístup k technickým výborom a pracovným skupinám, preskúmali v rámci ESO s cieľom posúdiť, či spĺňajú požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

75.  vyzýva ESO, aby zabezpečili, že dohody ISO-CEN (Viedeň) a IEC CENELEC (Frankfurt) nebudú brániť účasti alebo obmedzovať účasť organizácií uvedených v prílohe III alebo NSB na procese normalizácie;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a urýchľovali budovanie – a to aj prostredníctvom modernizácie, konverzie a skvalitňovania – a uľahčovali financovanie budovania infraštruktúry potrebnej na to, aby sa na trhu ujali nové technológie podporované európskymi normami (napr. infraštruktúra pre alternatívne palivá) v súlade s požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia a životného prostredia; zdôrazňuje, že infraštruktúra je dlhodobou investíciou a že jej normalizácia by preto mala zabezpečovať maximálnu interoperabilitu a poskytovať priestor na budúci technologický vývoj a jeho uplatnenie;

77.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESO a NSB presadzovala ľahko použiteľné kontaktné miesta prístupu k normám, ktoré môžu používateľom noriem poskytnúť pomoc a informácie týkajúce sa dostupných noriem a ich všeobecných špecifikácií a pomôcť im nájsť normy, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám, ako aj usmernenia týkajúce sa zavádzania týchto noriem; ďalej odporúča, aby informačné a vzdelávacie kampane na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ propagovali úlohu noriem, a nabáda členské štáty, aby do národných vzdelávacích systémov zahrnuli príslušné kurzy odborného vzdelávania o normách;

78.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula aktivity v oblasti sledovania technologického vývoja s cieľom identifikovať budúci vývoj IKT, pre ktorý by mohla byť normalizácia prínosná, uľahčila tok a transparentnosť informácií potrebných na preniknutie týchto technológií na trh a na ich prevádzku a v tejto súvislosti presadzovala ľahko prístupné a používateľsky jednoduché mechanizmy hodnotenia prostredníctvom internetu;

79.  odporúča, aby NSB preskúmali, či je možné poskytnúť prístup k normám do tej miery, aby používateľ noriem mohol posúdiť relevantnosť normy; dôrazne odporúča, aby NSB a ESO pri určovaní úrovne poplatkov týkajúcich sa noriem zohľadnili potreby MSP a zainteresovaných strán, ktoré nie sú komerčnými používateľmi;

80.  vyzýva Komisiu, aby pripravila európsky register so zoznamom existujúcich európskych noriem vo všetkých úradných jazykoch EÚ, ktorý by obsahoval aj informácie o prebiehajúcej normalizačnej činnosti ESO, existujúcich normalizačných mandátoch, dosiahnutom pokroku a rozhodnutiach obsahujúcich formálne námietky;

81.  vyzýva Komisiu, aby sledovala medzinárodný vývoj v oblasti normalizácie IKT a ak je to potrebné, aby podporila účasť a koordináciu európskych zainteresovaných strán vo vedúcich pozíciách v rámci príslušných normalizačných orgánov a v strategicky dôležitých normalizačných projektoch s cieľom presadzovať európsky regulačný model a záujmy; nabáda na využívanie multilaterálnej platformy pre normalizáciu v oblasti IKT s cieľom prepojiť ESO a medzinárodné normalizačné orgány v oblasti IKT;

82.  nabáda EÚ, aby prijala model referenčnej architektúry pre priemysel 4.0 v záujme digitalizácie európskeho priemyslu;

83.  vyzýva členské štáty, aby používali európske normy v oblasti IKT v postupoch verejného obstarávania s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a podporiť inovatívne technológie; zdôrazňuje však, že používanie noriem by nemalo spôsobiť ďalšie prekážky, najmä malým podnikom, ktoré sa usilujú o účasť na postupoch verejného obstarávania;

84.  vyzýva inštitúcie EÚ, národné vlády a ESO, aby vypracovali školiace usmernenia pre tvorcov politík s cieľom pomôcť im prekonať rozpory vyplývajúce z používania rozdielnych pracovných metód v rôznych oddeleniach a inštitúciách a vytvoriť normalizačnú kultúru a znalosti o tom, ako procesy normalizácie fungujú a kedy sa dajú použiť;

o
o   o

85.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 56.
(2) https://ec.europa.eu/info/european-commissions-open-source-strategy_en


Smerom k celoeurópskemu rámcu pre kryté dlhopisy
PDF 278kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o smere k celoeurópskemu rámcu pre kryté dlhopisy (2017/2005(INI))
P8_TA(2017)0279A8-0235/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) z 20. decembra 2016 o krytých dlhopisoch: odporúčania o harmonizácii rámcov krytých dlhopisov v EÚ (EBA-Op-2016-23),

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 30. septembra 2015 na tému Kryté dlhopisy v Európskej únii a na nedatovaný dokument Komisie s názvom Súhrn príspevkov do verejnej konzultácie o krytých dlhopisoch,

–  so zreteľom na správu Komisie z 20. októbra 2015 o článku 503 nariadenia (EÚ) č. 575/2013: kapitálové požiadavky na kryté dlhopisy (COM(2015)0509),

–  so zreteľom na stanovisko EBA z 1. júla 2014 o prednostnom kapitálovom zaobchádzaní s krytými dlhopismi (EBA/Op/2014/04),

–  so zreteľom na správu EBA z 1. júla 2014 o rámci krytých dlhopisov EÚ a zaobchádzaní s kapitálom: reakcia na výzvu Komisie na odporúčania z decembra 2013 v súvislosti s článkom 503 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na odporúčanie E ESRB o financovaní úverových inštitúcií z decembra 2012 (ESRB/12/2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie(1), najmä na jej článok 52 ods. 4 (ďalej len „smernica o PKIPCP“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012(2), a najmä na jeho článok 129 (ďalej len „NKP“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012(3), a najmä na jej článok 44 ods. 2,

–  so zreteľom na článok 1 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2205 zo 6. augusta 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa zúčtovacej povinnosti(4),

–  so zreteľom na článok 1 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1178 z 10. júna 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa zúčtovacej povinnosti(5),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie(6) (ďalej len „delegovaný akt o PKL“),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0235/2017),

A.  keďže kryté dlhopisy (ďalej len „KD”) sú nástroje, ktoré sa dlhodobo vyznačujú nízkou mierou zlyhania a spoľahlivými platbami, a ktorými sa spolufinancuje približne 20 % európskych hypotekárnych úverov, pričom v Európe v roku 2015 predstavovali viac ako 2 000 miliárd EUR v záväzkoch; keďže približne 90 % KD z celého sveta sa vydáva v deviatich európskych krajinách;

B.  keďže KD zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní úverových inštitúcií, najmä počas finančnej krízy; keďže KD si počas krízy zachovali vysokú úroveň bezpečnosti a likvidity, čo treba pripísať kvalite vnútroštátnych právnych predpisov; keďže obdobie 2008 – 2014 charakterizované zvyšovaním rozptylu cien KD v členských štátoch nie je presvedčivým dôkazom roztrieštenosti trhu, keďže rozptyl úzko súvisel s rozptylom cien vládnych dlhopisov a možno iba odzrkadľoval podkladové riziko v krycích skupinách; keďže primeraná citlivosť voči riziku v cenách krytých dlhopisov v členských štátoch je dôkazom riadne fungujúcich a dobre integrovaných trhov;

C.  keďže existuje významné cezhraničné investície do európskych trhov s KD; keďže KD majú dobre diverzifikovanú investorskú základňu, v ktorej popredné postavenie zaujímajú banky, ktorých podiel na trhu v rokoch 2009 až 2015 predstavoval približne 35 %; keďže trhový podiel správcov aktív, poisťovní a dôchodkových fondov klesol o takmer 20 percentuálnych bodov a v zásade ho nahradili vyššie investície do KD zo strany centrálnych bánk;

D.  keďže KD sú atraktívnymi dlhovými nástrojmi, pretože sú až po úroveň kolaterálu v krycej skupine oslobodené od uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov stanoveného v článku 44 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD); keďže pri KD, ktoré sú v súlade s článkom 129 nariadenia CRR, sa môžu využívať preferenčné rizikové váhy;

E.  keďže jedným z faktorov ovplyvňujúcich dopyt bánk po KD je delegovaný akt o PKL, ktorý bankám umožňuje zahrnúť KD do vankúša likvidity aj vtedy, keď sa na ne podľa bazilejských pravidiel nevzťahuje PKL;

F.  keďže programy KD sú za určitých podmienok oslobodené od požiadaviek na počiatočnú maržu voči kreditnému riziku protistrany v derivátových transakciách;

G.  keďže KD sa podľa vlastného uváženia členských štátov môžu oslobodiť od požiadavky EÚ vyplývajúcej z vysokej finančnej angažovanosti;

H.  keďže pozície nezabezpečených veriteľov bánk sú nepriaznivo ovplyvňované zaťaženosťou aktív v dôsledku požiadaviek týkajúcich sa nadmerného zabezpečenia kolaterálom (NZK), nie však v dôsledku zásady dlhového financovania s oddelenými krycími skupinami; keďže takéto operácie, ak zahŕňa pomer výšky úveru k cene výrazne pod hranicou 100 % výšky úveru k cene, vo všeobecnosti zlepšujú pozície nezabezpečených veriteľov bánk, a to do takej miery, že na uspokojenie pohľadávok voči krycím skupinám nie sú potrebné rezervy;

I.  keďže KD zaujímajú popredné miesto na strane aktív v súvahách mnohých bánk; keďže pre finančnú stabilitu je nevyhnutné, aby pre tieto aktíva aj naďalej platila maximálna bezpečnosť a likvidita; keďže inovácie v oblasti KD, ktoré emitentom umožňujú presun rizika na investorov podľa vlastného uváženia, by nemali viesť k oslabovaniu tohto cieľa;

J.  keďže emisie KD s podmieneným predĺžením splatnosti (štruktúry s dátumom splatnosti, ktorý sa môže posunúť na neskoršie obdobie (tzv. soft-bullet), a s podmieneným prevodom (CPT)) v priebehu 12 mesiacov vzrástli o 8 % a v apríli 2016 dosiahli trhový podiel 45 %; keďže takéto opcie zmierňujú riziko likvidity v nevyvážených krycích skupinách, znižujú požiadavky nadmernej kolateralizácie a pomáhajú zabraňovať predaju aktív (tzv. fire sales); keďže predĺženiami termínov splatnosti sa však riziko posúva z emitenta na investorov; keďže preferenčné regulačné zaobchádzanie by sa malo udeľovať len dlhovým nástrojom, ktoré sú obzvlášť bezpečné;

K.  keďže právo EÚ neobsahuje presné vymedzenie KD;

L.  keďže trhy s KD sú menej rozvinuté v členských štátoch, v ktorých neexistuje tradícia vydávanie takýchto dlhopisov alebo rast ktorých brzdia riziká štátneho dlhu alebo zložité makroekonomické podmienky;

M.  keďže vo všeobecnosti sa uznáva, že vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa veľmi líšia, najmä pokiaľ ide o technické aspekty, ako napríklad úroveň verejného dohľadu;

N.  keďže celoeurópsky rámec pre kryté dlhopisy sa musí zamerať na najprísnejšie normy;

O.  keďže existuje niekoľko veľmi úspešných národných rámcov pre KD vychádzajúcich z historických a právnych východísk a čiastočne začlenených do vnútroštátnych právnych predpisov; keďže tieto vnútroštátne rámce majú rovnaké základné vlastnosti, najmä dvojitá ochrana, oddelenie krycích skupín s nízkorizikovými aktívami a osobitný verejný dohľad; keďže môže byť užitočné rozšíriť tieto zásady aj na iné druhy dlhových nástrojov;

P.  keďže harmonizácia by nemala byť založená na univerzálnom prístupe, pretože by to mohlo viesť k vážnemu obmedzeniu rôznorodosti produktov a negatívne ovplyvniť vnútroštátne trhy, ktoré fungovali úspešne; keďže pri harmonizácii by sa mala dodržiavať zásada subsidiarity;

Q.  keďže účastníci trhu prijali iniciatívy na podporu rozvoja trhov s KD, príkladom čoho je vytvorenie z označenia Krytý dlhopis (CBL) v roku 2013 a vytvorenie harmonizovaného vzoru transparentnosti (HTT);

R.  keďže na základe preskúmania orgánmi dohľadu EBA identifikoval osvedčené postupy pre vydávanie KD a dohľad nad nimi a posúdil zosúladenie vnútroštátnych právnych rámcov s týmito postupmi;

S.  keďže v reakcii na verejné konzultácie Komisie veľká väčšina zainteresovaných strán vyjadrila nesúhlas s úplnou harmonizáciou, pričom investori zdôrazňovali dôležitosť rôznorodosti produktov; keďže zainteresované strany opatrne vyjadrili podporu pre právne predpisy EÚ, ale iba za predpokladu, že budú založené na zásadách, budú vychádzať z existujúcich rámcov a budú rešpektovať najmä charakteristiky vnútroštátnych právnych rámcov;

Všeobecné pripomienky a stanoviská

1.  zdôrazňuje, že domáce a cezhraničné investície do KD na trhoch EÚ fungujú dobre podľa súčasného právneho rámca; zdôrazňuje, že rozmanitosť zdravých a bezpečných produktov treba zachovať;

2.  poukazuje na to, že harmonizácia vnútroštátnych modelov alebo ich nahradenie európskym modelom by mohli mať neúmyselné negatívne dôsledky pre trhy, ktorých súčasný úspech závisí od toho, aby právne predpisy o KD boli súčasťou vnútroštátnych právnych predpisov; trvá na tom, že lepšie integrovaný európsky rámec by sa mal obmedzovať na prístup založený na zásadách, ktorým sa stanovujú ciele, ale ktorý určenie konkrétnych spôsobov a prostriedkov prenecháva na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov; zdôrazňuje, že tento rámec by mal byť založený na kvalitných normách a zohľadňovať najlepšie postupy na základe vnútroštátnych režimov, ktoré fungujú dobre, tak, aby nedošlo k ich narušeniu; zdôrazňuje, že prípadný nový európsky rámec pre KD zosúladený s najlepšími postupmi by mal byť smerodajný pre vznikajúce trhy a mal by zvýšiť kvalitu KD;

3.  žiada vypracovanie smernice EÚ, v ktorom sa jasne rozlišuje medzi dvoma typmi krytých dlhopisov, ktoré v súčasnosti existujú, a to:

   a) KD, ktoré spĺňajú platné normy stanovené v článku 129 NKP (ďalej len prvotriedne kryté dlhopisy (PKD), a
   b) KD, ktoré nespĺňajú požiadavky na PKD, ale spĺňajú platné normy stanovené v článku 52 ods. 4 smernice o PKIPCP;

zdôrazňuje, že PKD by v právnych predpisoch mali aj naďalej byť nadradené BKD, pričom BKD by mali byť nadradené iným formám zabezpečených dlhov; uznáva potenciál všetkých dlhové nástroje spĺňajúcich požiadavky stanovené v smernici o PKIPCP na dosiahnutie cieľov únie kapitálových trhov;

4.  vyzýva členské štáty, aby chránili označenie „krytý dlhopis“ (pre PKD aj BKD) tým, že vo vnútroštátnych právnych predpisoch zabezpečia, aby KD boli vysoko likvidné dlhové nástroje s veľmi nízkym rizikom; dôrazne navrhuje, aby sa dlhové nástroje kryli aktívami, ktoré sú podstatne rizikovejšie ako verejný dlh a hypotéky (napr. investície do infraštruktúry bez vládneho krytia alebo úvery malým a stredným podnikom (MSP)) neoznačovali ako kryté dlhopisy, ale radšej ako európske zabezpečené dlhopisy (EZD); podporuje zásadu, že krycie skupiny PKD aj BKD by mali byť v plnej miere zabezpečené aktívami dlhodobého charakteru, ktoré sa dajú ľahko ohodnotiť a odobrať;

5.  vyzýva Komisiu, aby medzi do smernice zahrnula zásady právneho rámca pre európske zabezpečené dlhopisy (EZD), ako napríklad dvojitá ochrana, osobitný verejný dohľad, odolnosť voči úpadku a požiadavky na transparentnosť; vyzýva členské štáty, aby tieto zásady začlenili do svojho vnútroštátneho práva a postupov v prípade platobnej neschopnosti; zdôrazňuje, že pevný právny rámec pre EZD by mali potenciál zvýšiť transparentnosť EZD, ich likviditu a nákladovú efektívnosť v porovnaní s cennými papiermi, ktoré využívajú zmluvné dohody; zdôrazňuje, že by to mohlo pomôcť EZD financovať rizikovejšie činnosti, napríklad úvery pre MSP, spotrebiteľské úvery alebo investície v oblasti infraštruktúry, ktoré nemajú štátne záruky; konštatuje, že EZD by boli vyňaté z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov stanoveného v článku 44 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií;

6.  podporuje začlenenie minimálnych noriem dohľadu, ktoré odrážajú identifikované osvedčené postupy pre KD, do smernice; podporuje zbližovanie postupov v oblasti dohľadu v celej EÚ;

7.  žiada, aby sa smernicou zvýšila transparentnosť v súvislosti s informáciami o aktívach v krycích skupinách a s právnym rámcom určeným na zabezpečenie dvojitej ochrany a oddelenie týchto aktív v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia krízovej situácie finančnej inštitúcie; ďalej v tejto súvislosti trvá na tom, aby sa smernica zakladala na zásadách a zameriavala výlučne na informačné požiadavky;

Vymedzenie PKD, OKD, EZD a ich regulačný rámec

8.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho rámca pre kryté dlhopisy (smernica), v ktorom sa súčasne vymedzia PKD, OKD a EZD, aby sa dalo vyhnúť narušeniam trhu počas prechodných fáz; vyzýva Komisiu, aby v tomto vymedzení uviedla všetky tieto spoločné zásady dosiahnuteľné počas platnosti tohto emitovaného nástroja, a to nezávisle od možného preferenčného zaobchádzania:

   a) PKD, BKD a EZD by mali byť plne zabezpečené krycou skupinou aktív;
   b) vnútroštátnym právom by sa mala zabezpečiť dvojitá ochrana, t. j. investor má:
   i) nárok voči emitentovi dlhového nástroja, ktorý sa rovná plným platobným záväzkom;
   ii) ekvivalentný nárok na právo prednosti na kryciu skupinu aktív (vrátane substitučných aktív a derivátov) v prípade zlyhania emitenta;

ak by tieto nároky nestačili na úplné splnenie platobných záväzkov emitenta, zostávajúce nároky investora musia byť rovnocenné s nárokmi nadradených nezabezpečených veriteľov emitenta;

   c) je zabezpečené účinné oddelenie všetkých aktív krycej skupiny v právne záväzných dohodách, ktoré sú ľahko vymožiteľné v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia jeho krízovej situácie; to isté bude platiť pre všetky substitučné aktíva a deriváty, ktoré hedžujú riziká krycej skupiny;
   d) PKD, BKD a EZD sú odolné proti úpadku, t. j. je zaručené, že platobné záväzky emitenta nie sú automaticky zrýchlené v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia jeho krízovej situácie;
   e) uplatňuje sa NZK zohľadňujúce osobitné riziká spojené s PKD, OKD a EZD, a to v rozsahu, ktorý sa určí vo vnútroštátnych právnych predpisoch; hodnota všetkých aktív krycej skupiny vždy musí byť väčšia ako hodnota neuhradených platobných záväzkov; metódy oceňovania aktív krycej skupiny a frekvencia výpočtu by sa mali jasne vymedziť vo vnútroštátnych právnych predpisoch a mali by sa v nich náležite zohľadňovať všetky relevantné riziká poklesu;
   f) v európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisoch sa vymedzuje parameter maximálneho pomeru výšky úveru k hodnote (ďalej len „PVÚH“) pre aktíva krycej skupiny; odstránenie aktív krycej skupiny porušujúcich limity PVÚH by nemalo byť povinné, ale skôr treba zabezpečiť, aby takéto odstránenie nastalo iba vtedy, ak sa nahrádzajú akceptovateľnými aktívami s prinajmenšom rovnakou trhovou hodnotou;
   g) časť aktív krycej skupiny alebo facilít likvidity je dostatočne likvidná na to, aby platobné záväzky programu krytých dlhopisov alebo EZD mohli byť splnené na ďalších šesť mesiacov, a to okrem prípadov s dlhopismi rovnovážne financovanými z viacerých zdrojov alebo dlhopismi s dátumom splatnosti, ktorý sa môže posunúť na neskoršie obdobie a s podmieneným prevodom (CPT);
   h) derivátové nástroje sú povolené iba na účely hedžingu rizika a derivátové zmluvy, ktoré uzavrel emitent s protistranou derivátu a registrované v krycej skupine sa nemôžu ukončiť pri platobnej neschopnosti emitenta;
   i) vnútroštátne právo ustanovuje solídny rámec osobitného verejného dohľadu tým, že špecifikuje príslušný orgán, osobu dohliadajúcu nad krycou skupinou a osobitného referenta spolu s jasným vymedzením povinností a právomocí v oblasti dohľadu príslušného orgánu, aby sa zabezpečilo, že:
   i) emitenti budú mať kvalifikovaný personál a primerané prevádzkové postupy riadenia krycích skupín, aj v prípade záťaže, platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie;
   ii) charakteristiky krycích skupín spĺňajú uplatniteľné požiadavky, a to tak pred vydaním, ako aj do lehoty splatnosti dlhového nástroja;
   iii) PKD, OKD a EZD s príslušnými požiadavkami (a to aj vo vzťahu k oprávnenosti krycích aktív a krytia) sú predmetom trvalého a pravidelného nezávislého monitorovania;
   iv) emitenti pravidelne vykonávajú záťažové testy týkajúce sa výpočtu požiadaviek na krytie, pričom zohľadňujú hlavné rizikové faktory, ktoré majú vplyv na dlhový nástroj, ako napríklad úverové, úrokové a menové riziká a riziká likvidity;

povinnosti a právomoci príslušného orgánu a osobitného správcu v prípade platobnej neschopnosti emitenta alebo riešenia krízovej situácie musia byť jasne vymedzené;

   j) emitent je povinný zverejňovať aspoň dvakrát ročne súhrnné údaje o krycích skupinách na takej úrovni podrobnosti, ktorá umožňuje investorom vykonávať podrobnú analýzu rizík; mali by sa poskytovať informácie týkajúce sa charakteristík krycích aktív z hľadiska úverového rizika, trhového rizika a rizika likvidity, o protistranách zapojených do krycích skupín a o úrovniach zákonného, zmluvného a dobrovoľného NZK, pričom by mala existovať aj časť týkajúca sa derivátov pripojených k aktívam krycích skupín a záväzkov;
   k) splatnosť sa môže predĺžiť len v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta a so súhlasom príslušného orgánu dohľadu, alebo na základe objektívnych finančných spúšťacích mechanizmov ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a schválených príslušným európskym orgánom; presné podmienky tohto predĺženia a potenciálnych zmien týkajúcich sa kupónu, splatnosti a iných vlastností by mali byť jasne uvedené medzi zmluvnými podmienkami každého dlhopisu;

9.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula do vymedzenia pojmu PKD v smernici tieto dodatočné zásady:

   a) dlhový nástroj je plne zabezpečený kolaterálom vo forme aktív podľa článku 129 ods. 1 NKP a spĺňa dodatočné požiadavky článku 129 ods. 3 a 7 NKP; v prípade úverov na nehnuteľný majetok určených na bývanie zabezpečených zárukou, ako sa uvádza v článku 129 ods. 1 písm. e) nariadenia CRR, nesmú existovať žiadne právne prekážky pre správcu programu KD, aby uložil na úvery uložil vyššie hypotekárne záložné právo, ak je emitent krytých dlhopisov v platobnej neschopnosti alebo rieši krízovú situáciu a záruka sa z nejakého dôvodu neplní; oprávnenosť lodí ako aktív krycej skupiny (článok 129 ods. 1 písm. g) nariadenia CRR) sa preskúma;
   b) maximálne parametre PVÚH pre hypotekárne úvery začlenené do krycích skupín sú stanovené európskymi právnymi predpismi takým spôsobom, že neprekračujú PVÚH, ktoré sú v súčasnosti stanovené v článku 129 NKP, ale podliehajú pravidelnému preskúmaniu a úprave v súlade s nezávislými záťažovými testmi, ktoré sa zakladajú na nezávislých hodnoteniach trhových cien, ktoré by mohli prevládať na dotknutých trhoch s nehnuteľnosťami v prípade, keď by boli pod tlakom; malo by sa podporovať používanie pomeru úveru k hodnote poskytnutého hypotekárneho financovania namiesto pomeru úveru k trhovej hodnote;

10.  zdôrazňuje, že váhy rizika priradené KD v európskych právnych predpisoch musia odrážať trhové posúdenia príslušných rizík; poznamenáva, že vzhľadom na určité vlastnosti to neplatí pre všetky ostatné typy dlhových nástrojov, ktoré môžu využívať preferenčné regulačné zaobchádzanie;

11.  vyzýva Komisiu, aby európske orgány dohľadu (ESA) oprávnila na hodnotenie súladu s kritériami pre PKD, OKD a EZD s cieľom doplniť alebo dokonca nahradiť zoznamy ustanovené v článku 52 ods. 4 smernice PKIPCP oficiálnym zoznamom vyhovujúcich režimov PKD, OKD a EZD na európskej úrovni;

12.  vyzýva EBA, aby vydal odporúčania pre režimy PKD, OKD a EZD, pokiaľ ide o kritériá akceptovateľnosti pre aktíva (vrátane nahradenia aktív), pomery PVÚH a minimálne účinné úrovne NZK pre rôzne typy aktív, ako aj o prípadné revízie nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR); vyzýva EBA, aby poskytol usmernenia potrebné na zriadenie osobitného rámca verejného dohľadu a administratívneho rámca;

13.  odporúča odstránenie prekážok prístupu na trh pre emitentov na rozvojových trhoch s krytými dlhopismi, a to prostredníctvom zabezpečenia spravodlivého zaobchádzania s krytými dlhopismi od emitentov v tretích krajinách, za predpokladu, že ich právne, inštitucionálne a dohľadové prostredie splní dôkladné posúdenie rovnocennosti, ktoré vykoná príslušná európska inštitúcia; odporúča, aby sa podporovali kľúčové zásady európskych právnych predpisov, čo by prípadne mohlo viesť k stanoveniu referenčných hodnôt pre trhy s krytými dlhopismi na celom svete;

14.  vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu európskych právnych predpisov v oblasti finančných služieb, v ktorej sa stanoví regulačné zaobchádzanie s PKD, OKD a EZD;

15.  vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb zohľadňovala potenciál PKD, OKD a EZD pre dosiahnutie cieľov únie kapitálových trhov;

16.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala možné prekážky pre rozvoj systémov krytých dlhopisov na vnútroštátnej úrovni a vydala usmernenia s cieľom odstrániť tieto prekážky, a to bez toho, aby bolo dotknuté riadne a obozretné fungovanie bánk,

17.  vyzýva Komisiu a EBA, aby prehodnotili (prípadne v rámci posúdenia vplyvu) oprávnenosť námorného záložného práva na lode ako aktíva krycej skupiny, ako je stanovené v článku 129 ods. 1 písm. g) nariadenia CRR; je znepokojený tým, že preferenčné zaobchádzanie s loďami narúša hospodársku súťaž s ostatnými dopravnými prostriedkami; žiada Komisiu a EBA, aby preskúmali, či je KD na lode sú na rovnakej úrovni ako ostatné kryté dlhopisy v súlade s CRR, pokiaľ ide o ich likviditu a ich hodnotenia rizika vykonávané nezávislými ratingovými agentúrami, a či teda je odôvodnené preferenčné zaobchádzanie s takýmito dlhopismi na základe oprávnenosti PKL a nižších rizikových váh v CRR;

18.  vyzýva členské štáty, aby vo vnútroštátnom práve stanovili možnosť vytvoriť oddelené krycie skupiny, pričom každá z nich by pozostávala z homogénnej triedy aktív (ako napríklad úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie); vyzýva členské štáty, aby umožnili použitie všetkých krycích aktív, ako je uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a), b) a c) CRR, ako substitučných aktív určených na naplnenie požiadavky na krytie a aby jasne stanovili limity kreditnej kvality, veľkosti expozície a horné hranice, pokiaľ ide krytie zo substitučných aktív;

Podpora transparentnosti trhu a dobrovoľného zbližovania

19.  víta zlepšenia ratingových metodík KD a rozšírenie ratingových trhov pre KD;

20.  zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia rovnakých podmienok s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na finančných trhoch; zdôrazňuje, že európske právne predpisy nesmú rozlišovať medzi rôznymi typmi zabezpečených dlhových nástrojov, pokiaľ neexistujú primerané dôvody domnievať sa, že sa tieto nástroje líšia z hľadiska bezpečnosti alebo z hľadiska likvidity;

21.  víta iniciatívy na trhu na vypracovanie harmonizovaných noriem a vzorov na zverejňovanie informácií (napr. HTT) s cieľom uľahčiť porovnanie a analýzu rozdielov medzi krytými dlhopismi v celej EÚ;

22.  podporuje vypracovanie odporúčaní EBA pre trhové normy a usmernenia o osvedčených postupoch; v tomto smere nabáda na dobrovoľné zbližovanie;

23.  nabáda na pravidelné vykonávanie záťažových testov pre kryté dlhopisy a zverejňovanie výsledkov záťažových testov;

o
o   o

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskemu orgánu pre bankovníctvo.

(1) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 186.
(2) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.
(4) Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2015, s. 13.
(5) Ú. v. EÚ L 195, 20.7.2016, s. 3.
(6) Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1.


Úloha cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybného hospodárstva
PDF 306kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o úlohe cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybárstva (2016/2035(INI))
P8_TA(2017)0280A8-0221/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(3) (ďalej len „rámcová smernica EÚ o vode“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o maloobjemovom pobrežnom rybolove, drobnom rybolove a reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (COM(2014)0254),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, a najmä na cieľ č. 4 („Dosiahnuť udržateľnejší rybolov a zdravšie moria“), v ktorom sa EÚ okrem iného zaväzuje odstrániť nepriaznivé vplyvy na populácie rýb, druhy rýb, ich biotopy a ekosystémy, a to aj prostredníctvom „poskytnutia finančnej motivácie v rámci budúcich finančných nástrojov pre rybné hospodárstvo a v rámci morskej politiky zameranej na morské chránené územia (vrátane území sústavy Natura 2000 a území zriadených medzinárodnými alebo regionálnymi dohodami). Mohlo by to zahŕňať obnovenie morských ekosystémov, prispôsobenie rybolovných činností a podporovanie angažovanosti daného sektora v alternatívnych činnostiach, ako napr. ekoturizme, monitorovaní a riadení morskej biodiverzity a boji proti morskému odpadu“,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0221/2017),

A.  keďže v odvetví tradičného rybárstva došlo k postupnému zhoršeniu situácie;

B.  keďže pre mnoho drobných rybárov sa diverzifikácia stala nutnosťou na zabezpečenie dodatočných zdrojov príjmu, pretože ich príjem je často nedostatočný;

C.  keďže pokiaľ ide o diverzifikáciu v odvetví rybárstva, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že veľká časť tohto odvetvia závisí takmer výlučne od tradičných foriem rybolovu;

D.  keďže vo väčšine pobrežných a ostrovných regiónov dochádza k prudkému hospodárskemu poklesu, čo má za následok vyľudňovanie, pretože obyvatelia odchádzajú do oblastí s väčšími príležitosťami na zamestnanie a vzdelávanie;

E.  keďže hoci niektoré pobrežné rybolovné oblasti sa nachádzajú v blízkosti turistických destinácií, nie sú schopné dosiahnuť náležitý hospodársky rast, a to napriek tomu, že sektory rybolovu a cestovného ruchu sú vzájomne kompatibilné;

F.  keďže cestovný ruch súvisiaci s rybolovom môže prispievať k vytváraniu pracovných miest, podporovať sociálne začleňovanie, zlepšovať kvalitu života a posilňovať komunity, ktoré sú závislé od rybárstva, a to najmä v oblastiach, kde sú iné hospodárske činnosti zriedkavé; keďže tento potenciál sa výrazne líši tak z regionálneho hľadiska, ako aj v závislosti od typu rybárstva a veľkosti plavidiel;

G.  keďže cestovný ruch súvisiaci s rybolovom môže prispieť k zníženiu vplyvu na populácie rýb a životné prostredie, ako aj k zvýšeniu znalostí a povedomia o potrebe ochrany životného prostredia a kultúry; keďže najmä turistický rybolov a turistické služby ponúkané rybármi na súši môžu byť skutočným prostriedkom na doplnenie hlavnej činnosti a diverzifikáciu v mnohých európskych regiónoch;

H.  keďže činnosti cestovného ruchu súvisiace s rybolovom môžu pomôcť zvýšiť viditeľnosť rybárov a podporiť uznanie a pochopenie ich širokého okruhu činností; keďže turistický rybolov a iné rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom (turistické služby ponúkané rybármi na súši, rekreačný rybolov atď.) sú širokej verejnosti málo známe a je nutné zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o význame konzumácie miestnych rybích výrobkov z krátkeho dodávateľského reťazca;

I.  keďže cestovný ruch súvisiaci s rybolovom môže byť príležitosťou na prilákanie turistov pomocou širokej ponuky zahŕňajúcej miestne výrobky až po ekologicky šetrné formy podnikania;

J.  keďže tradičná gastronómia spojená s produktmi rybolovu a tradičný konzervárenský a spracovateľský priemysel by mohli predstavovať významný prínos pre cestovný ruch, ktorý sa vyvíja okolo odvetvia rybolovu;

K.  keďže rybolov prináša rôzne sociálne výhody a má priaznivý vplyv na ľudské zdravie a pohodu;

L.  keďže sociálno-ekonomické zisky z cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom sa vyznačujú výraznou sezónnosťou, ktorá je sústredená hlavne v letných mesiacoch; keďže prínosy, ktoré možno získať z väčšej lojality zákazníkov, čo je často spomínaná téma, sú dosiahnuteľné v priebehu celého roka;

M.  keďže rok 2018 bude Európskym rokom kultúrneho dedičstva, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie občanov o európskej histórii a presvedčiť ich o tom, že hodnoty tvoriace súčasť ich kultúrneho dedičstva sú ich spoločným zdrojom; keďže tradičný rybolov je súčasťou bohatého kultúrneho dedičstva Európy a prispieva k identite miestnych komunít, najmä z hľadiska toho, ako pomáha pri vytváraní chutí, potravín, tradícií, histórie a krajiny; keďže tento aspekt sa značne posilňuje prostredníctvom kontaktov s turistami;

N.  keďže Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) poskytuje podporu pre investície, ktoré prispievajú k diverzifikácii príjmu rybárov prostredníctvom rozvoja doplnkových činností, vrátane investícií do doplnkového bezpečnostného vybavenia na palube, turistického rybolovu, pobrežných turistických služieb, stravovacích služieb, služieb pre rekreačné a športové rybárstvo a vzdelávacej činnosti súvisiacej s rybárstvom;

O.  keďže neexistuje žiadna spoločná definícia ani právny základ pre oblasť cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom; keďže napríklad v Taliansku sa cestovný ruch tohto druhu považuje za povolanie, ale vo Francúzsku sa klasifikuje ako vedľajšia činnosť; keďže v závislosti od jeho právneho postavenia môžu existovať výrazné rozdiely, pokiaľ ide o daňový režim, postupy vydávania povolení, požiadavky na kvalifikáciu, bezpečnostné vybavenie atď.;

P.  keďže v rámcovej smernici EÚ o vode a v rámcovej smernici o morskej stratégii sa ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť dobrý stav pobrežných a morských vôd; keďže smernica o biotopoch od členských štátov vyžaduje, aby stanovili a zachovali morské a pobrežné biotopy prostredníctvom vytvorenia a riadenia lokalít sústavy Natura 2000;

Q.  keďže vo väčšine chránených morských oblastí a morských a pobrežných lokalít sústavy Natura 2000 je odvetvie cestovného ruchu obzvlášť dôležité; keďže existuje mnoho pozitívnych príkladov spoločného riadenia a partnerstiev medzi riadiacimi orgánmi chránených morských oblastí a drobnými rybármi, ktoré sú zamerané na propagáciu cestovného ruchu v oblasti rybolovu, a iných prostriedkov na prezentáciu tradičného rybolovu na účely cestovného ruchu a kultúry;

R.  keďže údaje týkajúce sa cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom v Európe a mimo Európy sú nedostatočné a nekonzistentné a neumožňujú porovnávanie;

S.  keďže v rámci stratégie „modrého rastu“ v roku 2012 EÚ určila pobrežný a námorný cestovný ruch ako kľúčové odvetvie pre rozvoj udržateľného a inkluzívneho hospodárstva;

T.  keďže Komisia v roku 2010 vo svojom oznámení s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch vyjadrila potrebu rozvíjať stratégie pre udržateľný pobrežný a námorný cestovný ruch;

U.  keďže v roku 2012 Komisia začala verejnú konzultáciu o výzvach a príležitostiach pre pobrežný a námorný cestovný ruch v Európe a následne zverejnila 20. februára 2014 oznámenie s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu;

V.  keďže činnosti cestovného ruchu súvisiace s rybárstvom vykonávajú komerční rybári s cieľom diverzifikovať svoje aktivity, podporovať a zhodnocovať svoju profesiu a sociálno-kultúrne dedičstvo, ako aj zlepšovať udržateľné využívanie vodných ekosystémov, a to v niektorých prípadoch nalodením turistov na rybárske plavidlá; keďže, hoci aspekt cestovného ruchu a rekreačný účel uvedených rybárskych činností sú evidentné, neexistuje ich jasné normatívne vymedzenie;

W.  keďže výrazom „turistický rybolov“ sa rozumejú turisticko-rekreačné rybárske činnosti vykonávané komerčnými rybármi, ktorí berú turistov na palubu svojich plavidiel, aby im ukázali svet rybárstva;

X.  keďže turistické služby ponúkané rybármi na súši zahŕňajú gastronomický cestovný ruch a pohostinské činnosti, ktoré vykonávajú komerční rybári; keďže jedným z hlavných rozdielov medzi dvoma uvedenými druhmi cestovného ruchu je, že turistické služby ponúkané rybármi na súši nemožno vykonávať na palube rybárskych plavidiel;

Y.  keďže rekreačný rybolov je činnosť vykonávaná výlučne na rekreačné a/alebo súťažné športové účely, ktorá využíva živé vodné zdroje, pričom sa zakazuje akákoľvek forma predaja úlovkov; keďže rekreačný rybolov sa síce nevykonáva na účely vytvárania príjmov, považuje sa však za jednu z činností cestovného ruchu vytvárajúcich paralelné hospodárstvo, ktorú by mali riadiť profesionálni rybári prostredníctvom služieb, zariadení a infraštruktúry ponúkaných rekreačným rybárom; keďže nekontrolovaný a intenzívny rekreačný rybolov však môže mať nepriaznivý vplyv na populácie rýb v niektorých oblastiach;

Z.  keďže neexistujú žiadne spoľahlivé sociálno-ekonomické ani environmentálne štatistiky týkajúce sa vplyvu rekreačného rybolovu na populácie rýb, najmä v oblastiach, v ktorých je rekreačný rybolov intenzívny, a keďže neexistujú jasné pravidlá ani dôkladné kontroly úlovkov a už vôbec nemožno hovoriť o kontrole nezákonného predaja úlovkov rekreačného rybárstva prostredníctvom neformálnych kanálov, ktoré sú vo všeobecnosti prepojené s reštauráciami;

Rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom v krajinách EÚ

AA.  keďže zo štúdie, ktorú v roku 2015 vypracovala pobrežná akčná skupina „il mare delle Alpi“(6) o zvykoch a názoroch obyvateľstva v územnej pôsobnosti tejto skupiny, vyplýva, že tretina respondentov konzumuje ryby niekoľkokrát týždenne, a to iba štyri rybie potravinárske produkty, z ktorých dva sú sladkovodné a dva morské (ryby s vysokým obsahom tuku, losos, treska a pstruh); keďže rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom vytvárajú väčšie povedomie o druhoch rýb a o gastronomických tradíciách, ktoré sú často pre širokú spotrebiteľskú verejnosť neznáme; keďže vplyv na diverzifikáciu rybolovného úsilia je evidentný;

AB.  keďže v Taliansku bol zaznamenaný neustály nárast počtu žiadostí o povolenie vykonávať činnosti cestovného ruchu spojené s rybolovom; keďže podľa nedávno uskutočneného prieskumu talianske regióny s najvyšším počtom vydaných povolení sú Ligúria (290), Emilia-Romagna (229), Sardínia (218), Kalábria (203), Kampánia (200) a Sicília (136); keďže od roku 2002 do roku 2012 bolo registrovaných celkovo 1 600 povolení; keďže v roku 2003 regiónmi s najvyšším počtom povolení boli Kampánia (63), Ligúria (62), Sicília (60) a Sardínia (59), pričom s malým odstupom nasledovali Apúlia (46), Kalábria (39) a Toskánsko (37)(7);

AC.  keďže tretina plavidiel, na ktoré sa vzťahuje oprávnenie vykonávať rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom, nemôže vziať na palubu viac ako štyroch cestujúcich, 29 % plavidiel môže mať na palube 5 až 8 cestujúcich a zostávajúcich 37 % môže prevážať 9 až 12 cestujúcich(8);

AD.  keďže k vysokému prílevu turistov dochádza takmer výlučne v mesiacoch júl a august, čo znamená, že cestovný ruch súvisiaci s rybolovom má veľmi sezónny charakter a je dôležité podporovať diverzifikáciu;

AE.  keďže čo sa týka vzdelania, preukazuje sa podobná schéma ako v prípade vekových kategórií, a síce že prevádzkovatelia turistického rybolovu majú vyššiu úroveň vzdelania než tí, ktorí vykonávajú iba profesionálny rybolov; keďže viac ako 30 % kapitánov lodí má vysokoškolský diplom alebo odbornú kvalifikáciu a aspoň základnú znalosť anglického jazyka (64 %), francúzskeho jazyka (34 %), španielskeho jazyka (16 %) alebo nemeckého jazyka (7 %)(9);

AF.  keďže prieskum medzi prevádzkovateľmi turistického rybolovu v Taliansku ukázal, že turistický rybolov môže byť prospešný pre úsilie chrániť populácie rýb a morské ekosystémy, najmä prostredníctvom znížených úlovkov, ako aj – zo sociálneho hľadiska – pre telesnú a duševnú pohodu rybárov a ich rodín prostredníctvom skrátenia pracovného času na mori(10);

AG.  keďže bola zaznamenaná zvýšená účasť žien nielen v rámci vedľajších aktivít k rybárskym činnostiam, ale aj pokiaľ ide o rozvoj vlastných činností v oblasti cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

AH.  keďže mladých ľudí možno tiež považovať za cieľovú skupinu pre rozvoj turistických destinácií zameraných na rybolov;

AI.  keďže tradičný rybolov je v súčasnosti najmenej známa činnosť primárneho sektora, ktorá je zároveň najmenej skúmaná a využívaná ako nástroj vzdelávania na základných a stredných akademických úrovniach;

AJ.  keďže existuje široký priestor na zavedenie vzdelávacích aktivít týkajúcich sa tradičného rybolovu na základe modelov, ako je napríklad „škola na farme“;

AK.  keďže rozvoj rybárskych činností súvisiacich s cestovným ruchom vo veľkej miere závisí od partnerstiev, miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu, v rámci ktorých subjekty pôsobiace v odvetví rybárstva a ďalšie miestne verejné a súkromné subjekty spoločne vypracúvajú a vykonávajú stratégiu zdola nahor, ktorá sa prispôsobuje a reaguje na hospodárske, sociálne a environmentálne potreby v príslušnej oblasti; keďže hoci miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu v EÚ pôsobia vo veľmi rôznorodých prostrediach a používajú veľmi rozdielne stratégie, drvivá väčšina považuje cestovný ruch za kľúčový prvok rozvoja;

AL.  keďže Komisia zriadila podpornú jednotku Európskej siete rybárskych oblastí (FARNET) s cieľom prispieť k vykonávaniu osi 4 Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo; keďže FARNET je sieťová platforma pre rybolovné zóny a pomáha miestnym akčným skupinám v oblasti rybolovu pri rozvoji miestnych stratégií, iniciatív a projektov;

AM.  keďže miestni aktéri sa vďaka miestnym akčným skupinám v oblasti rybolovu naučili, ako sa môže turistická ponuka rybolovnej zóny rozvinúť tak, aby zahŕňala celý balík činností a mohla tak zostať atraktívnou aj vo vysoko konkurenčnom prostredí cestovného ruchu; keďže cestovný ruch sa týmto spôsobom môže stať hlavným zdrojom dodatočných príjmov pre rybárske komunity, a tým v konečnom dôsledku prispieť k celkovému rozvoju pobrežných a ostrovných regiónov;

AN.  keďže úspešné príklady svedčia o cennej pomoci miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu pre komunity zaoberajúce sa drobným rybolovom v Grécku, Taliansku a Španielsku; keďže sieť FARNET navyše upozornila na osvedčené postupy vo Francúzsku, v Belgicku, Španielsku, Chorvátsku a Taliansku(11);

AO.  keďže vo Fínsku sa zaviedol model posudzovania vplyvu turistických činnosti spojených s rybolovom na základe dĺžky návštev, miest pobytu a počtu návštevníkov; keďže pri posudzovaní boli odhalené problémy, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „rybolovný turista“ a spôsob, ako by sa mali návštevy počítať(12);

AP.  keďže v rôznych pobrežných obciach členských štátov sa konajú festivaly, v rámci ktorých je dôležité začleniť ďalšie prostriedky na prilákanie väčšieho počtu turistov, napríklad kombináciou týchto festivalov s ďalšími kvalitnými ponukami v primárnom sektore: šírenie poznatkov o drobnom rybolove a spôsobe života rybárov a zabezpečenie kontaktu s tradičnými kultúrami vrátane regionálnych potravín a vína, ako aj špičkových výrobkov spracovateľského a konzervárenského priemyslu odrážajúcich rozmanitosť EÚ;

AQ.  keďže v Španielsku boli vytvorené špecializované agentúry, ako je napríklad Turismo marinero – Costa del Sol, ktorých cieľom je podpora tradičného rybárskeho priemyslu a pomoc miestnemu obyvateľstvu pri rozvoji a propagácii turistických činností súvisiacich s rybolovom; keďže agentúra Costa del Sol organizuje kurzy varenia na palube plavidiel používaných miestnymi rybármi, výlety zamerané na pozorovanie druhov rýb a činnosti rekreačného rybolovu; keďže zároveň sa organizujú prehliadky so sprievodcom v parku Bioparc, čo je múzeum pod šírym nebom vytvorené špeciálne pre deti, kde sa môžu niečo naučiť o morskej biológii, tradičnom rybolove (tradičnom rybárskom vybavení a postupoch) a miestnej kultúre; konštatuje, že realizovanie iniciatív podľa tohto vzoru a výmena odborných poznatkov v tejto oblasti medzi jednotlivými členskými štátmi by boli prospešné pre pobrežné a vidiecke komunity, najmä v okrajových regiónoch(13);

AR.  keďže Komisia, Európsky parlament a členské štáty preto nesmú bez rozdielu zakazovať tradičné techniky drobného rodinného rybolovu, ale najprv musia vykonať riadne posúdenie vplyvu, aby neznemožnili využívanie vznikajúcich foriem cestovného ruchu v oblasti udržateľného, drobného a autentického rybolovu s tradičným rybárskym výstrojom;

AS.  keďže v Chorvátsku slúžia rybárske festivaly, ktoré sa konajú počas letných mesiacov v pobrežných a ostrovných turistických centrách, na propagáciu rybárskych tradícií, kultúrneho a historického dedičstva, miestnej gastronómie a tradičného spôsobu života;

1.  domnieva sa, že je nevyhnutné upraviť a prispôsobiť rybárske plavidlá na vykonávanie činností v oblasti cestovného ruchu, pretože plavidlá musia byť renovované, aby sa zaistila bezpečnosť turistov a odstránili prekážky, pokiaľ ide o vykonávanie rybolovných činností, a zároveň aby sa zabezpečilo pohodlie umožňujúce príjemné zážitky, a to bez zvyšovania ich rybolovných kapacít; poukazuje však na to, že úpravy tohto druhu, najmä keď sa vykonávajú v období mimo turistickej sezóny, nesmú viesť k žiadnym obmedzeniam pre komerčný rybolov;

2.  poukazuje na dosiaľ nevyužitý potenciál cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom, ktorý môže priniesť značné výhody pre komunity žijúce v pobrežných oblastiach prostredníctvom diverzifikácie zdrojov miestnych príjmov; v tejto súvislosti sa domnieva, že cestovný ruch v oblasti rybolovu na mori a turistické služby ponúkané rybármi na pobreží môžu dopĺňať komerčný rybolov a poskytovať dodatočný príjem pre rybárske komunity;

3.  je presvedčený, že strategickým cieľom iniciatívy Komisie by mala byť podpora činností v oblasti turistického rybolovu, turistických služieb ponúkaných rybármi na pobreží a cestovného ruchu súvisiaceho so športovým rybolovom a umožnenie ich plného rozvoja v celej EÚ, a to prostredníctvom spoločnej siete a rámca vytvorených na tento účel;

4.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskej komisie pre cestovný ruch a jej portálu visiteurope.com podporovala udržateľné turistické destinácie rekreačného rybolovu v Európe a cielenými informačnými kampaňami upozorňovala rybolovné podniky na potenciál týchto nových a udržateľných obchodných modelov a na príležitosti rastu, ktoré poskytujú;

5.  vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie a rozvoj rybolovného cestovného ruchu s cieľom uplatnenia odstupňovanej obchodnej stratégie, ktorá je prispôsobená potenciálu tohto segmentu a môže účinnejšie splniť jeho potreby, a pracovala na novej forme cestovného ruchu, v ktorej sa kľúčový dôraz kladie okrem iných aspektov na kvalitu, pružnosť, inovácie a zachovanie historického a kultúrneho dedičstva v rybolovných oblastiach, ako aj na ich životné prostredie a zdravie; ďalej žiada Komisiu, aby propagovala a podporovala investície do rybárstva v oblasti cestovného ruchu s cieľom vytvoriť diferencované kapacity cestovného ruchu podporou gastronómie spojenej s produktmi drobného rybolovu, rybárskym cestovným ruchom, podmorským turizmom alebo so športovým potápaním atď., čím sa umožní udržateľné využitie rybolovného dedičstva a rozpoznateľnosť konkrétnej rybolovnej oblasti;

6.  vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory vytvárania a rozvoja cestovného ruchu v oblasti rybolovu podnecovala a aktívne podporovala investície do diverzifikácie rybárstva z hľadiska kultúry a umenia ako súčasti tradičného dedičstva (nepriemyselné výrobky, hudba, tanec atď.) a podporovala investície do propagovania rybárskych tradícií, dejín a celkového rybárskeho dedičstva (rybársky výstroj, techniky, historické dokumenty a iné) otváraním múzeí a organizovaním výstav, ktoré úzko súvisia s pobrežným rybolovom;

7.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť povoliť zmiešané používanie plavidiel určených na činnosti spojené s úlovkami tak, aby si zachovali tento účel a zároveň mohli zahŕňať aj iné druhy činností v odvetví rekreácie a cestovného ruchu, ako sú námorné informačné dni alebo činnosti spojené so spracovaním, vzdelávaním alebo gastronómiou atď., a to v súlade so systémom, ktorý funguje v odvetví rozvoja vidieka vrátane poľnohospodárskych škôl alebo agroturistiky;

8.  považuje preto za nevyhnutné vytvoriť európsku sieť rybárskych činností spojených s cestovným ruchom a európsku sieť služieb cestovného ruchu súvisiacich so športovým/rekreačným rybolovom na základe mimoriadne úspešného príkladu FARNET, ktorý poskytuje značnú pomoc miestnym akčným skupinám v oblasti rybolovu;

9.  domnieva sa, že je naliehavo potrebné starostlivo nasmerovať podporné politiky a riadne posúdiť ich výsledky a zároveň systematizovať, štandardizovať a zdokonaľovať zhromažďovanie štatistických údajov o príspevku týchto rozmanitých činností k výnosu európskych rybárskych oblastí; zdôrazňuje tiež význam monitorovania skutočného vplyvu rekreačného rybolovu ako hospodárskej činnosti, jeho dosahu na populácie rýb a akejkoľvek potenciálnej súťaže s profesionálnym rybolovom prostredníctvom neformálnych kanálov predaja; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila zapojenie odvetvia rybolovu do navrhovania takýchto monitorovacích opatrení;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali a podporovali partnerstvá s odvetvím cestovného ruchu v oblasti rybolovu podporované riadiacimi orgánmi chránených morských oblastí v týchto oblastiach a lokalitách sústavy Natura 2000 s cieľom skombinovať ochranu prírodných zdrojov s podporou a rozvojom kultúry prostredníctvom zodpovedného využívania;

11.  považuje za mimoriadne dôležité zosúladiť vymedzenie rybárskych činností spojených s cestovným ruchom na úrovni Únie s osobitným dôrazom na turistický rybolov, turistické služby ponúkané rybármi na pobreží, cestovný ruch súvisiaci s akvakultúrou a cestovný ruch súvisiaci so športovým/rekreačným rybolovom; uvedené vymedzenie by malo zohľadniť veľkú rôznorodosť foriem, ktoré môžu mať tieto činnosti, zaistiť konzultácie všetkých zúčastnených strán a zabezpečiť, aby sa cestovný ruch súvisiaci s rybolovom považuje za pomocnú činnosť, ktorá umožní rybárom doplniť ich hlavnú rybolovnú činnosť bez toho, aby sa presunuli do iného sektora ako rybolovu;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi rôznymi formami cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom zahŕňajúcimi cestovný ruch v oblasti rybolovu (rybárska turistika a turistické služby ponúkané rybármi na súši), námorné a pobrežné činnosti súvisiace s vodou, rekreačný rybolov (vrátane cestovného ruchu spojeného s drobným rybolovom), vnútrozemský rybolov a činnosti vychádzajúce z dedičstva a kultúry, ktoré sú zamerané na tvorbu súčinnosti s marketingovými iniciatívami pre kvalitné prvotné produkty, a to pri súčasnom rešpektovaní prírodného dedičstva a potreby zabezpečiť ochranu zvierat a biodiverzity;

13.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na obrovské rozdiely medzi prevádzkovateľmi EÚ v odvetví rybolovu, ktorí sú zapojení do cestovného ruchu, prijala spoločné pravidlá týkajúce sa bezpečnosti plavby, zdravotníckych a hygienických požiadaviek na plavidlá, na ktorých sa vykonávajú činnosti turistického rybolovu, a prípadných daňových úľav pod podmienkou, že uvedené opatrenia budú dostatočne pružné, aby zohľadňovali významné rozdiely z hľadiska jednotlivých oblastí rybárstva a rybárskych plavidiel, ako aj špecifické regionálne charakteristiky;

14.  odporúča, aby sa zásada dekarbonizácie a energetickej účinnosti motorových plavidiel začlenila do rámca úprav, ktoré sa musia vykonať v prípade takýchto plavidiel, keď sú prispôsobované na využívanie na tieto činnosti;

15.  považuje za vhodné zabezpečiť primerané zariadenia na prepravu a ubytovanie dotknutých turistov, ako aj údržbu verejných priestranstiev a starostlivosť o ne, ktorá je nevyhnutná na zaistenie dlhodobej úspešnosti činností cestovného ruchu;

16.  vyzýva členské štáty, aby plnili svoje povinnosti podľa rámcovej smernice EÚ o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom zabezpečiť dobrý stav pobrežných a morských vôd, a to najmä zvýšením efektívnosti využívania zdrojov, účinným predchádzaním znečisteniu a odpadu a bojom proti nemu;

17.  vyzýva členské štáty, aby zmiernili administratívne zaťaženie zjednodušením udeľovania povolení a iných byrokratických postupov;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto činnosti boli zlučiteľné s ochranou biodiverzity, lokalít sústavy Natura 2000 a chránených morských oblastí (stratégia EÚ v oblasti biodiverzity, smernice o vtákoch a biotopoch), a teda je nutné posilniť dialóg a súčinnosť s ostatnými dotknutými členskými štátmi;

19.  domnieva sa, že by sa mali zabezpečiť vzdelávacie programy pre rybárov a chovateľov rýb, ich rodiny a všetky miestne zúčastnené osoby s cieľom zaistiť, aby mali jazykové znalosti a vedomosti potrebné na prijatie turistov a zaručenie ich bezpečnosti, ako aj v záujme podpory informovanosti o morskej biológii, miestnych druhoch rýb, životnom prostredí a kultúrnych tradíciách; vyzýva Komisiu a Radu, aby uznali úlohu žien v odvetví cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom a v rámci udržateľného rozvoja oblastí závislých od rybolovu s cieľom zaručiť ich účasť za rovnakých podmienok;

20.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby šírili informácie o Európskom portáli pre pracovnú mobilitu EURES prevádzkovanom Komisiou, ktorý uchádzačom o zamestnanie a zamestnávateľom poskytuje informácie o pracovných príležitostiach, zručnostiach a potrebnej odbornej príprave v oblasti tzv. modrých pracovných miest, a aby podporovali otvorené on-line kurzy zamerané na zvyšovanie kvalifikácie alebo rekvalifikáciu v súvislosti s riadením cestovného ruchu a inovatívnou rybárskou turistikou;

21.  vyzýva Komisiu, aby v rámci Európskeho portálu pre malých podnikateľov vytvorila osobitný oddiel, ktorý by pomáhal podnikateľom/rybárom pri získavaní finančných prostriedkov na činnosti v oblasti cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

22.  domnieva sa, že získanie odborných zručnosti v oblastiach, ako je digitálny marketing, riadenie a správa komunikácie prostredníctvom sociálnych médií, sociálno-kultúrny manažment a jazykové zručnosti, je prioritou v oblastiach rybolovu, a to v záujme podpory vytvárania a šírenia ponuky cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

23.  považuje za dôležité zabezpečiť, aby jednotlivé ponuky cestovného ruchu mali svoj osobitý charakter, ktorý by v každom prípade vychádzal zo stratégie založenej na miestnych špecifikách, súvisiacej špecializácii a dostupných zdrojoch; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali udržateľné formy cestovného ruchu a ekoturizmu, najmä prostredníctvom inovatívnych marketingových stratégií, ktoré by sa mali zameriavať na tradičné charakteristiky a prvky udržateľnosti a mali by byť neustále monitorované s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom;

24.  požaduje, aby sa navrhovali integrované ponuky, ktoré spotrebiteľom poskytnú komplexné zážitky založené na štruktúrovanej a synergickej kombinácii všetkého, čo príslušná oblasť môže ponúknuť, a aby sa vytvárali partnerstvá na prilákanie spotrebiteľov prostredníctvom dynamiky cestovného ruchu, ktorá už funguje v oblastiach susediacich s tradičnými rybolovnými oblasťami, ako je konferenčný a/alebo profesijný cestovný ruch;

25.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala zapojenie rybolovu a pracovníkov v oblasti rybolovu aj do projektov, ktoré sa týkajú cestovného ruchu zameraného na kultúru a dedičstvo, ako je znovuobjavovanie námorných činností a tradičných rybolovných oblastí a povolaní;

26.  poukazuje na význam spolupráce medzi poskytovateľmi služieb cestovného ruchu a rybármi s cieľom maximalizovať potenciál cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

27.  zdôrazňuje význam činností v oblasti cestovného ruchu spojených s pozorovaním voľne žijúcich živočíchov, a najmä pozorovaním veľrýb, pri rešpektovaní prírodných biotopov týchto živočíchov a ich biologických potrieb; keďže by to mohlo byť v mnohých ohľadoch prínosné zo vzdelávacieho, z environmentálneho, vedeckého a zo sociálno-ekonomického hľadiska a mohlo by to pomôcť zvýšiť povedomie o týchto jedinečných druhoch a vzácnom prostredí, v ktorom žijú, ako aj ich uznanie;

28.  vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby zabezpečili udržateľnú inovatívnu infraštruktúru vrátane internetového pripojenia a informačných technológií s cieľom podporovať rozvoj cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom a obnovu existujúcej námornej, riečnej a jazernej infraštruktúry;

29.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili propagačné a komunikačné kampane, napríklad v súvislosti s iniciatívami Európske vysokokvalitné destinácie a Európsky rok kultúrneho dedičstva v roku 2018, ako aj s iniciatívami, ktorých cieľom je takisto zlepšiť znalosti a povedomie o tradičnej kultúre rybolovu a akvakultúre; naliehavo žiada zúčastnené strany, aby využili potenciál turistov a tých, ktorí môžu cestovať mimo sezóny;

30.  domnieva sa, že zodpovedné a udržateľné obchodné modely na diverzifikáciu rybárstva musia zahŕňať rešpektovanie kultúry miestnych rybárskych komunít a pomáhať zachovať ich identitu; zdôrazňuje najmä, že rekreačný rybolov súvisiaci s cestovným ruchom by mal byť v súlade so záujmami malých miestnych podnikov prevádzkujúcich drobný rybolov;

31.  domnieva sa, že je dôležité rozvíjať rybársku turistiku a turistické služby ponúkané rybármi na súši ako formy „aktívnej dovolenky“ s významnými vedľajšími prínosmi, ako je podpora námorných kultúrnych a rybárskych tradícií a vzdelávanie v oblasti environmentálneho povedomia a zachovania druhov;

32.  poukazuje na potrebu preskúmať možnosti, ako rozšíriť potenciálny dopyt po prerobených plavidlách rozšírením ponuky, aby prilákala napríklad vzdelávaciu komunitu, ktorá má skúsenosti s využitím poľnohospodárskeho sektora na pedagogické účely, ako sú projekty „škola na farme;

33.  zdôrazňuje, že diverzifikácia produktov si žiada vhodné propagačné úsilie a v prípade cieľovej skupiny rybárov treba vypracovať stratégiu na zviditeľnenie vrátane cezhraničných propagačných iniciatív;

34.  domnieva sa preto, že rybolovné oblasti by mali zvážiť začatie spoločných marketingových kampaní s inými destináciami v tom istom regióne – ako sa navrhuje v uznesení Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe(14) – a presadzovanie spoločných marketingových platforiem s osobitným dôrazom na propagáciu a predaj on-line, a to na základe medzinárodnej spolupráce;

35.  domnieva sa, že v rámci tejto marketingovej stratégie by sa mali vytvoriť synergie medzi marketingovými iniciatívami pre vysokokvalitné čerstvé alebo spracované produkty, gastronómiu a cestovný ruch zoskupenými do územných oblastí, ktoré sú jednotné z hľadiska kultúry, spôsobu výroby či ochrany životného prostredia a/alebo sa zakladajú na súčinnosti;

36.  považuje za potrebné zachovať využívanie tradičných postupov a techník, ako je napríklad almadraba a xeito, pretože sú úzko spojené s identitou a spôsobom života pobrežných regiónov, a uznať, že tvoria súčasť kultúrneho dedičstva;

37.  poukazuje na význam investovania do diverzifikácie rybolovu s cieľom podporovať tradície, históriu a rybárske dedičstvo ako celok (vrátane tradičného rybárskeho vybavenia a techník);

38.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do diverzifikácie rybárstva v záujme podpory spracúvania produktov rybolovu;

39.  vyzýva členské štáty, aby prijali stratégie na riešenie problému sezónnosti turistických činností, napríklad prostredníctvom gastronomických festivalov a podujatí, prístavných a dedinských trhov/jarmokov(15), tematických dedín alebo múzeí (pozri Španielsko a Cetara), kde sa akcie môžu konať po celý rok bez ohľadu na poveternostné podmienky či podmienky na mori;

40.  je presvedčený, že vyvážená kombinácia alternatívnych a cielených produktov cestovného ruchu a primeraná propagácia a marketing týchto produktov môžu pomôcť vyvážiť problémy spojené so sezónnosťou;

41.  považuje za mimoriadne dôležité, aby si členské štáty, regióny a zúčastnené strany vymieňali najlepšie postupy, a to vzhľadom na nedostatočnú súčinnosť medzi podnikmi v morských oblastiach EÚ a následnú roztrieštenosť a obmedzený hospodársky prínos; poznamenáva, že je potrebné podporovať spoluprácu medzi výskumnými ústavmi, múzeami, podnikmi v oblasti cestovného ruchu, správcami lokalít sústavy Natura 2000 a chránených morských oblastí, tradičnými konzervárenskými odvetviami a odvetviami spracúvania rýb, ako aj ďalšími zúčastnenými stranami s cieľom vyvíjať udržateľné inovatívne produkty, ktoré okrem toho, že prinesú hospodársku pridanú hodnotu, splnia aj očakávania návštevníkov; zdôrazňuje, že tieto činnosti by mali byť začlenené do jednotného všeobecného rámca na podporu udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu v príslušných povodiach; domnieva sa, že miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu môžu v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu, a preto musia mať k dispozícii primerané finančné prostriedky;

42.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili väzby medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a EÚ s cieľom presadzovať formy správy, ktoré uľahčia vykonávanie prierezových politík v záujme podpory cieľov v rôznych oblastiach činnosti vrátane udržateľného a inkluzívneho rastu;

43.  vyzýva Komisiu, aby v rámci siete FARNET a miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu podporovala celoeurópsky dialóg s prístavmi, zainteresovanými stranami v oblasti cestovného ruchu a odborníkmi v oblasti životného prostredia;

44.  vyzýva vnútroštátne orgány a agentúry, aby užšie spolupracovali s agentúrami pre cestovný ruch a aby pripisovali vysokú prioritu diverzifikácii modrej ekonomiky, najmä s ohľadom na námorný cestovný ruch a doplňujúce odvetvia; konštatuje, že v príslušných prípadoch by to malo zahŕňať aj integráciu morského rybolovu do turistických balíkov a marketingových kampaní, najmä pre ostrovy a pobrežné oblasti; zdôrazňuje, že udeľovanie povolení na dvojaké používanie rybárskych plavidiel – tak plavidiel na komerčný a drobný rybolov, ako aj plavidiel na účely námorného cestovného ruchu vrátane turistického rybolovu – by sa malo považovať za prioritu a že by sa mali poskytovať granty na pomoc pri úprave týchto plavidiel;

45.  vyzýva Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány, príslušný sektor a iné zúčastnené strany, aby prijali cielené kroky v súlade s politikami EÚ, ktoré majú vplyv na odvetvie rybolovu a akvakultúry; poznamenáva, že je potrebné prijať príručku najlepších postupov, v ktorej sa uvedú najvýznamnejšie príklady týchto činností s cieľom podnietiť ďalšie podniky, aby tieto príklady nasledovali; pripomína, že je tiež potrebné zapojiť miestnu vedeckú komunitu, aby sa zabránilo problémom v oblasti životného prostredia;

46.  zdôrazňuje význam obchodných modelov šetrných k životnému prostrediu, a preto odporúča, aby odborníci v oblasti životného prostredia vždy úzko spolupracovali s miestnymi akčnými skupinami (ako sú miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu a vidiecke miestne akčné skupiny);

47.  požaduje, aby sa vyčlenili potrebné finančné prostriedky na vytvorenie európskej siete na výmenu najlepších postupov a na mapovanie rybolovných činností s informáciami o zaujímavých miestach a charakteristikách každej rybárskej komunity;

48.  vyjadruje nádej, že sa budú využívať osobitné mechanizmy podpory (v rámci ENRF a/alebo iných nástrojov), ktoré možno aktivovať v prípade núdze (napr. v prípade prírodnej katastrofy) v oblastiach, v ktorých rybolov a cestovný ruch súvisiaci s rybolovom predstavujú jediný zdroj príjmu;

49.  považuje za nevyhnutné podnecovať financovanie takýchto opatrení v rámci ENRF, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF), Kohézneho fondu, rámcového programu pre výskum a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v úzkej spolupráci s poradcami z Európskej investičnej banky (EIB) a zjednodušiť poskytovanie úverov za zvýhodnených podmienok s cieľom predísť osobitným problémom, ktorým sú vystavené ženy pri získavaní prostriedkov na financovanie projektov, ktoré možno začleniť do vnútroštátnych programov;

50.  zdôrazňuje, že v programovom období 2007 – 2013 mali miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu k dispozícii 486 miliónov EUR z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a v uvedenom období dostalo podporu približne 12 000 miestnych projektov;

51.  nabáda členské štáty a miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu, aby čo najlepšie využili dostupné finančné prostriedky a podľa možnosti siahli aj po financovaní z viacerých zdrojov (spolu s EFRR, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) alebo ESF);

52.  vyzýva členské štáty, aby na regionálnej úrovni zriadili kontaktné miesta s cieľom poskytovať primerané informácie a podporu;

53.  odporúča, aby miestne akčné skupiny pre rybolov úzko spolupracovali s odborníkmi v oblasti cestovného ruchu s cieľom určiť projekty a primerané financovanie na diverzifikáciu rybárskych oblastí, a to prostredníctvom osi 4 ENRF;

54.  poukazuje na to, že z ENRF sa poskytuje osobitná finančná podpora iniciatívam, ktoré sú v rybárskych spoločenstvách propagované ženami;

55.  vyzýva členské štáty, aby stanovením kritérií výberu operácií v rámci ENRF zabezpečili, že rodová rovnosť sa riadne uplatňuje a presadzuje vo financovaných akciách (napr. uprednostňovaním akcií, ktoré sa konkrétne zameriavajú na ženy alebo sú nimi realizované);

56.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu s cieľom vyhodnotiť pravdepodobný sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv týchto činností;

57.  vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu sociálno-ekonomického vplyvu rekreačného rybolovu na vnútrozemský cestovný ruch, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a navrhla možné opatrenia pre regióny, v ktorých sa potenciál takéhoto rybolovu málo využíva;

58.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zlepšili zhromažďovanie a správu údajov o cestovnom ruchu súvisiacom s rybolovom;

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, vládam členských štátov a poradným radám.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.
(3) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 167.
(5) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 24.
(6) ’Indagine sulle abitudini e opinioni dei cittadini nel comprensorio del GAC “il mare delle Alpi” – Analisi della pescaturismo in Italia come strumento di sviluppo sostenibile’ (2015).
(7) ’L’integrazione della pesca con altre attività produttive – La pescaturismo come modello sociale e culturale’, Cenasca Cisl et al., (2005).
(8) ’Indagine sulle abitudini e opinioni dei cittadini nel comprensorio del GAC “il mare delle Alpi” – Analisi della pescaturismo in Italia come strumento di sviluppo sostenibile’ (2015).
(9) ’L’integrazione della pesca con altre attività produttive – La pescaturismo come modello sociale e culturale’, Cenasca Cisl et al., (2005).
(10) ’Indagine sulle abitudini e opinioni dei cittadini nel comprensorio del GAC “il mare delle Alpi” – Analisi della pescaturismo in Italia come strumento di sviluppo sostenibile’ (2015).
(11) Socio-economic analysis on fisheries-related tourism in EUSAIR – Nemo project 1M-MED14-11, WP2, Action 2.3.
(12) ‘Perspectives for the development of tourism activities related to fishing’, European Parliament, IP/B/PECH/IC/2013-103 (2014).
(13) ‘Perspectives for the development of tourism activities related to fishing’, European Parliament, IP/B/PECH/IC/2013-103 (2014).
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0391.
(15) Napr. Vlaggetjesdagen a Havendagen v Holandsku.


Premlčacie lehoty pri dopravných nehodách
PDF 475kWORD 59k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o premlčacích lehotách pri dopravných nehodách (2015/2087(INL))
P8_TA(2017)0281A8-0206/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a príslušnú judikatúru,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o zásadách vnútroštátnej procesnej autonómie a účinnej súdnej ochrany(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky(2) („nariadenie Rím II“),

–  so zreteľom na Haagsky dohovor zo 4. mája 1971 o práve použiteľnom na dopravné nehody,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti(3) („smernica o poistení motorových vozidiel“),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o počítaní lehôt(4),

–  so zreteľom na štúdiu o posúdení európskej pridanej hodnoty oddelenia posudzovania európskej pridanej hodnoty výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) s názvom Premlčacie lehoty pri dopravných nehodách, ktorá je sprievodným dokumentom legislatívnej iniciatívnej správy Európskeho parlamentu(5),

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Cezhraničné dopravné nehody v EÚ – možný vplyv autonómnych vozidiel(6),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Odškodnenie obetí cezhraničných dopravných nehôd v EÚ: porovnania vnútroštátnych postupov, analýza problémov a hodnotenie možností na zlepšenie postavenia cezhraničných obetí(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 obsahujúce odporúčania pre Komisiu týkajúce sa premlčacej doby pre cezhraničné nároky na náhradu škody v prípadoch ujmy na zdraví a smrteľných úrazov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2003 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel(10),

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0206/2017),

A.  keďže v Únii sa pravidlá premlčania pre občianskoprávne nároky medzi členskými štátmi značne líšia, takže neexistujú dva členské štáty, ktoré by uplatňovali rovnaké základné pravidlá premlčania; keďže príslušné premlčanie sa určuje tiež na základe rôznych faktorov vrátane toho, či prebieha súvisiace trestné konanie a či sa nárok považuje za vyplývajúci z porušenia právnych predpisov alebo zo zmluvy;

B.  keďže vnútroštátne systémy premlčania sú teda veľmi komplexné a často môže byť náročné pochopiť, ktorá premlčacia doba sa všeobecne uplatňuje, kedy a ako premlčacia doba začína plynúť a ako sa pozastaví, preruší alebo predĺži;

C.  keďže neznalosť cudzích právnych predpisov v oblasti premlčania môže viesť k strate práva na uplatnenie inak platného nároku alebo k prekážkam, ktoré bránia obetiam v prístupe k spravodlivosti, vo forme ďalších nákladov a oneskorení;

D.  keďže v súčasnosti sú dostupné len obmedzené štatistické údaje o zamietnutí nároku na náhradu škody pri cezhraničných dopravných nehodách z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty;

E.  keďže v oblasti cezhraničných dopravných nehôd je jediný žalobný dôvod harmonizovaný na úrovni Únie dôvod stanovený v článku 18 smernice o poistení motorových vozidiel, ktorý obetiam umožňuje žiadať náhradu škody vo svojej krajine pobytu prostredníctvom nároku na náhradu vzneseného priamo voči príslušnej poisťovni alebo príslušnému orgánu pre náhradu škody v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel(11);

F.  keďže premlčacie doby sú dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou systémov členských štátov v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti, ktoré sa týkajú prípadov dopravných nehôd, lebo krátka premlčacia doba môže vyvážiť prísne pravidlo o zodpovednosti alebo štedré priznávanie náhrad za spôsobenú škodu;

G.  keďže premlčacie doby pre nároky sú veľmi dôležité na zabezpečenie právnej istoty a definitívnosti sporov; keďže právo odporcu na právnu istotu a definitívnosť sporov by však malo byť vyvážené základnými právami žiadateľa na prístup k spravodlivosti a účinnému prostriedku nápravy, pričom zbytočne krátke premlčacie doby by mohli brániť účinnému prístupu k spravodlivosti v Únii;

H.  keďže so zreteľom na súčasné odlišnosti týkajúce sa premlčacích lehôt a typy problémov, ktoré sú priamo spojené s rôznorodými vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa cezhraničných ujm na zdraví a škôd na majetku, je určitá úroveň harmonizácie jediný spôsob, ako zabezpečiť primeranú úroveň istoty, predvídateľnosti a jednoduchosti pri uplatňovaní pravidiel členských štátov týkajúcich sa premlčania v prípadoch cezhraničných dopravných nehôd;

I.  keďže takáto legislatívna iniciatíva by sa mala usilovať o vyváženú spravodlivosť medzi účastníkmi, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa pravidiel premlčania a uľahčenie počítania a pozastavenia plynutia doby; keďže sa preto týmto predstavuje cielený prístup, v ktorom sa zohľadňuje rastúci objem cezhraničnej dopravy v rámci Únie bez toho, aby sa prepracoval celý právny rámec členských štátov;

1.  uznáva, že situácia obetí dopravných nehôd sa v posledných pár desaťročiach značne zlepšila, a to aj na úrovni jurisdikcie v medzinárodnom práve súkromnom, tým, že obete v cudzine môžu využiť konanie v členskom štáte svojho pobytu pre akýkoľvek priamy nárok uplatnený voči poisťovni poskytujúcej poistenie zodpovednosti vozidla alebo voči orgánu pre náhradu škody;

2.  poznamenáva však, že v Únii stále existujú dva paralelné režimy upravujúce rozhodujúce právo v prípadoch dopravných nehôd v závislosti od krajiny, kde bol uplatnený nárok, a to buď Haagsky dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody z roku 1971, alebo nariadenie Rím II, čo v kombinácii s voľbou možností súdov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012(12) vytvára právnu neistotu a zložitosť, ako aj možné príležitosti na taktizovanie pri výbere súdu;

3.  opakuje, že pri cezhraničnom spore je dĺžka vyšetrovania a rokovania často omnoho dlhšia ako v prípade domácich sporov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takéto problémy môžu byť ešte horšie, keď zohrávajú úlohu nové technológie, ako napríklad v prípade autonómnych vozidiel;

4.  v tejto súvislosti pripomína, že téma pravidiel premlčania by sa mala chápať ako súčasť opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach v zmysle článku 67 ods. 4 a článku 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

5.  konštatuje, že v záujme zabezpečenia dostupnosti účinných právnych prostriedkov na ochranu obetí cezhraničných cestných dopravných nehôd a zaručenia právnej istoty je rozhodujúce, aby existovali spoločné minimálne pravidlá pre premlčacie doby v cezhraničných sporoch;

6.  zdôrazňuje, že neprimerane krátke premlčacie doby vo vnútroštátnych právnych systémoch predstavujú prekážky prístupu k spravodlivosti v členských štátoch, čo môže byť v rozpore s právom na spravodlivý proces zakotveným v článku 47 charty a v článku 6 EDĽP;

7.  zdôrazňuje, že výrazný rozdiel v pravidlách členských štátov, pokiaľ ide o premlčacie doby pre cezhraničné cestné dopravné nehody, stavia obete pred ďalšie prekážky pri uplatňovaní nároku na náhradu za ujmu na zdraví alebo škodu na majetku utrpenú v inom ako domovskom členskom štáte;

8.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupnosť a nepretržitú aktualizáciu všeobecných informácií o pravidlách premlčania členských štátov týkajúcich sa nárokov na náhradu škôd vzniknutých pri cezhraničných dopravných nehodách na portáli elektronickej justície;

9.  vyzýva tiež Komisiu, aby vykonala štúdiu o ochrane, ktorú členské štáty poskytujú maloletým osobám a osobám so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o plynutie času na účely premlčania, a o potrebe stanovenia minimálnych pravidiel na úrovni Únie na zabezpečenie toho, aby tieto osoby nestratili svoje právo na požadovanie náhrady pri účasti na cezhraničnej dopravnej nehode a aby sa im zaručil účinný prístup k spravodlivosti v Únii;

10.  žiada Komisiu, aby na základe článku 81 ods. 2 ZFEÚ predložila návrh aktu o premlčacích dobách v súvislosti s ujmou na zdraví a so škodou na majetku pri cezhraničných dopravných nehodách podľa odporúčaní uvedených v prílohe k tomuto uzneseniu;

11.  domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania uvedené v prílohe Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU

ODPORÚČANIA NA VYPRACOVANIE SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O SPOLOČNÝCH PREMLČACÍCH DOBÁCH PRI CEZHRANIČNÝCH DOPRAVNÝCH NEHODÁCH

A.  ZÁSADY A CIELE VYŽIADANEHO NÁVRHU

1.  V Únii je presadzovanie práva na súdoch do veľkej miery záležitosťou vnútroštátnych procesných pravidiel a praxe. Vnútroštátne súdy sú tiež súdy Únie. Pri konaniach na týchto súdoch je teda v ich zodpovednosti zabezpečiť spravodlivosť, nestrannosť a efektívnosť, ako aj účinné uplatňovanie práva Únie, a zaručiť ochranu práv európskych občanov v celej Únii.

2.  Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Podľa záverov predsedníctva Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, a najmä ich bodu 38, by sa mala vypracovať nová procesná legislatíva pre cezhraničné prípady, najmä pokiaľ ide o prvky, ktoré podporujú hladkú justičnú spoluprácu a lepší prístup k právu, napr. predbežné opatrenia, dokazovanie, platobné rozkazy a lehoty.

3.  Spoločné minimálne pravidlá pre premlčacie doby uplatniteľné v cezhraničných sporoch týkajúcich sa ujmy na zdraví a škôd na majetku vyplývajúcich z dopravných nehôd sa považujú za potrebné na zníženie prekážok pre žiadateľov pri presadzovaní ich práv v iných členských štátoch než v členskom štáte ich pobytu.

4.  Spoločné minimálne pravidlá pre premlčacie doby by viedli k väčšej istote a predvídateľnosti, obmedzeniu rizík nedostatočnej náhrady obetí cezhraničných dopravných nehôd.

5.  Cieľom navrhovanej smernice je teda zriadenie osobitného systému premlčania pre cezhraničné veci, ktorý by zabezpečil účinný prístup k spravodlivosti a uľahčil riadne fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu občanov na území členských štátov.

6.  Navrhovanou smernicou sa nemajú nahradiť celé vnútroštátne režimy občianskoprávnej zodpovednosti, ale pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych špecifík je jej cieľom zriadenie spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa premlčacích dôb pre nároky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/103/ES a ktoré majú cezhraničný charakter.

7.  Tento návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, keďže členské štáty nemôžu konať samostatne s cieľom vytvoriť minimálne pravidlá pre premlčacie doby, a návrh neprekračuje rámec absolútne nevyhnutný na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti a právnej istoty v Únii.

B.   TEXT VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Smernica Európskeho parlamentu a Rady o spoločných premlčacích dobách pri cezhraničných dopravných nehodách

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2,

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu adresovanú Európskej komisii,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)  Podľa článku 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú uvedené opatrenia zahŕňať opatrenia zamerané okrem iného na účinný prístup k spravodlivosti a odstránenie prekážok dobrého fungovania občianskoprávnych konaní, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti pravidiel o občianskoprávnych konaniach uplatniteľných v členských štátoch.

(3)  Podľa oznámenia Komisie z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu z roku 2010(13), ak občania cestujú autom do iného členského štátu a stane sa im nehoda, potrebujú právnu istotu, pokiaľ ide o premlčacie doby poistných nárokov. Na tento účel bolo oznámené nové nariadenie o premlčacích dobách v prípadoch cezhraničných nehôd v cestnej doprave, ktoré sa malo prijať v roku 2011.

(4)  Pravidlá premlčania značne ovplyvňujú nielen právo poškodených strán na prístup k spravodlivosti, ale aj ich hmotné práva, lebo bez riadnej a primeranej ochrany práva nemôže existovať účinné právo. Cieľom tejto smernice je presadiť uplatňovanie spoločných premlčacích dôb v prípadoch cezhraničných dopravných nehôd na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti v Únii. Všeobecne uznávané právo prístupu k spravodlivosti znovu potvrdzuje aj článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(5)  Požiadavka právnej istoty a potreba nastolenia spravodlivosti v jednotlivých prípadoch sú základnými prvkami každého priestoru spravodlivosti. Spoločné premlčacie doby, ktorými sa zvýši právna istota, zabezpečí sa ukončenie sporov a podporí sa účinný režim presadzovania, sú preto potrebné na zaručenie uplatňovania uvedenej zásady.

(6)  Ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na nároky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES(14) a ktoré sú cezhraničnej povahy.

(7)  Členským štátom by nemalo nič brániť v uplatňovaní ustanovení tejto smernice v náležitých prípadoch aj na čisto vnútroštátne prípady dopravných nehôd.

(8)  Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“). Opatrenia uvedené v tejto smernici by sa mali riešiť v súlade s uvedeným dohovorom, a najmä s právami na spravodlivé súdne konanie a účinný prostriedok nápravy.

(9)  Zásada lex loci damni predstavuje všeobecné pravidlo stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007(15), pokiaľ ide o rozhodné právo pre prípady ujmy na zdraví alebo škody na majetku, ktoré by sa teda mali určovať na základe toho, kde ujma či škoda nastane bez ohľadu na krajinu alebo krajiny, v ktorých by mohli nastať nepriame dôsledky. Podľa článku 15 písm. h) uvedeného nariadenia rozhodné právo pre mimozmluvné záväzky upravuje najmä spôsob, ktorým môže záväzok zaniknúť, a pravidlá preklúzie a premlčania vrátane noriem týkajúcich sa začiatku plynutia prekluzívnych alebo premlčacích dôb a prerušenia alebo zastavenia ich plynutia.

(10)  V oblasti dopravných nehôd môže byť pre obeť v cudzine ťažké získať od cudzej jurisdikcie v pomerne krátkom čase základné informácie o nehode, ako sú napríklad totožnosť odporcu a možné súvisiace záväzky. Veľmi dlho môže trvať aj určovanie toho, ktorý likvidačný zástupca alebo ktorá poisťovňa sa má vecou zaoberať, zhromažďovanie dôkazov o nehode a zabezpečenie prekladu potrebných dokumentov.

(11)  V prípadoch cezhraničných dopravných nehôd je pomerne bežné, že žiadateľ sa veľmi priblíži uplynutiu lehoty predtým, ako sa môže začať rokovanie s odporcom. Najčastejšie ide o prípady, keď je celková premlčacia doba mimoriadne krátka alebo keď nie je úplne jasné, kedy sa premlčacia doba pozastavuje alebo prerušuje. Zhromažďovanie informácií o nehode, ktorá sa stala v inej krajine než v krajine pobytu žiadateľa, môže trvať značne dlho. Preto by plynutie všeobecnej doby stanovenej v tejto smernici malo byť pozastavené hneď, ako sa predloží nárok poisťovni alebo orgánu pre náhradu, aby žiadateľ mohol rokovať o vysporiadaní nároku.

(12)  Touto smernicou by sa mali stanoviť minimálne pravidlá. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť vyššiu úroveň ochrany. Takáto vyššia úroveň ochrany by nemala predstavovať prekážku pre účinný prístup k spravodlivosti, ktorý majú takéto minimálne pravidlá uľahčovať. Úroveň ochrany vyplývajúca z charty, ako ju vykladá Súdny dvor, a prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie by preto nemali byť ohrozené.

(13)  Touto smernicou by nemali byť dotknuté nariadenie (ES) č. 864/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012(16).

(14)  Táto smernica si kladie za cieľ presadzovanie základných práv a zohľadňuje zásady a hodnoty uznané najmä v charte a zároveň sa usiluje dosiahnuť cieľ Únie, ktorým je zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(15)  Keďže ciele tejto smernice, a to zriadenie spoločných minimálnych noriem pre premlčacie doby pri cezhraničných dopravných nehodách, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(16)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, [Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice]/[bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nebudú zúčastňovať na prijatí tejto smernice a nebudú ňou viazané ani nebudú podliehať jej uplatňovaniu].

(17)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Cieľom tejto smernice je stanoviť minimálne normy týkajúce sa celkovej dĺžky, začiatku, pozastavenia a počítania premlčacích dôb pre nároky na náhradu ujmy na zdraví a škody na majetku a vymáhateľné na základe smernice 2009/103/ES v prípade cezhraničných dopravných nehôd.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na nároky na náhradu v súvislosti s akoukoľvek stratou alebo ujmou v dôsledku nehody spôsobenej vozidlom krytým poistením voči:

a)  poisťovni poskytujúcej krytie osobe zodpovednej v rámci občianskoprávnej zodpovednosti na základe článku 18 smernice 2009/103/ES, alebo

b)  orgánu pre náhradu stanovenému v článkoch 24 a 25 smernice 2009/103/ES.

Článok 3

Cezhraničná dopravná nehoda

1.  Na účely tejto smernice je cezhraničná dopravná nehoda každá nehoda spôsobená prevádzkou vozidiel poistených a obvykle sa nachádzajúcich v členskom štáte, ktorá sa stala v členskom štáte inom, ako je členský štát obvyklého pobytu obete, alebo v tretích krajinách, ktorých národné kancelárie poisťovateľov vymedzené v článku 6 smernice 2009/103/ES sa pridali k systému zelenej karty.

2.  V tejto smernici je „členský štát“ ktorýkoľvek členský štát s výnimkou [Spojeného kráľovstva, Írska a] Dánska.

KAPITOLA II

MINIMÁLNE NORMY PRE PREMLČACIE DOBY

Článok 4

Premlčacia doba

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa na úkony týkajúce sa náhrady za ujmy na zdraví a škody na majetku vyplývajúce z cezhraničnej dopravnej nehody, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 2, uplatňovala premlčacia doba v trvaní najmenej štyroch rokov. Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď žiadateľ zistil alebo mal primerané dôvody zistiť rozsah ujmy, straty alebo škody, jej príčinu a totožnosť zodpovednej osoby a poisťovňu kryjúcu túto osobu voči zodpovednosti za škodu alebo likvidačného zástupcu alebo orgán pre náhradu zodpovedný za poskytnutie náhrady a voči ktorým sa má uplatniť nárok.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď je v príslušnom právnom predpise týkajúcom sa nároku stanovená premlčacia doba dlhšia ako štyri roky, platila táto dlhšia premlčacia doba.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby Komisii poskytli aktuálne informácie o vnútroštátnych pravidlách premlčania pre škody spôsobené dopravnými nehodami.

Článok 5

Pozastavenie premlčania

1.  Členské štáty zabezpečia, aby premlčanie stanovené v článku 4 tejto smernice bolo pozastavené počas obdobia od predloženia nároku žiadateľa:

a)  poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačnému zástupcovi stanovenému v článkoch 21 a 22 smernice 2009/103/ES alebo

b)  orgánu pre náhradu škody stanovenému v článkoch 24 a 25 smernice 2009/103/ES

do zamietnutia nároku odporcom.

2.  Keď je zvyšná časť premlčacej doby po skončení pozastavenia kratšia ako šesť mesiacov, členský štát zabezpečí, aby žiadateľovi bola poskytnutá minimálna doba ďalších šiestich mesiacov na začatie súdneho konania.

Článok 6

Automatické predĺženie doby

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že doba uplynie v sobotu, nedeľu alebo v deň štátneho sviatku, bola táto doba predĺžená do konca prvého nasledujúceho pracovného dňa.

Článok 7

Počítanie dôb

Členské štáty zabezpečia, aby sa každá doba stanovená touto smernicou počítala takto:

a)  plynutie doby sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k rozhodujúcej udalosti;

b)  keď je doba vyjadrená ako jeden rok alebo určitý počet rokov, uplynie v príslušný nasledujúci rok v mesiaci, ktorý má rovnaký názov, a v deň, ktorý má rovnaké číslo ako mesiac a deň, keď došlo k rozhodujúcej udalosti. Ak príslušný nasledujúci mesiac nemá žiadny deň s rovnakým číslom, doba uplynie v posledný deň daného mesiaca;

c)  doby sa nepozastavujú počas súdnych prázdnin.

Článok 8

Vysporiadanie nárokov

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď obete môžu uplatniť postup uvedený v článku 22 smernice 2009/103/ES na vysporiadanie nárokov vyplývajúcich z nehody spôsobenej vozidlom krytým poistením, táto skutočnosť neviedla k tomu, že obetiam sa počas postupu na vysporiadanie svojho nároku zabráni v začatí súdneho či rozhodcovského konania v súvislosti s týmito nárokmi do uplynutia premlčacej doby na základe tejto smernice.

KAPITOLA III

ĎALŠIE USTANOVENIA

Článok 9

Všeobecné informácie o pravidlách premlčania

Komisia poskytne akýmikoľvek vhodnými prostriedkami a vo všetkých jazykoch Únie verejný a ľahký prístup k všeobecným informáciám o vnútroštátnych pravidlách premlčania nárokov na náhradu škôd spôsobených dopravnými nehodami oznámených členskými štátmi podľa článku 4 ods. 3 tejto smernice.

Článok 10

Vzťah k vnútroštátnemu právu

Touto smernicou sa členským štátom nebráni rozšíriť práva v nej stanovené s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany.

Článok 11

Vzťah k iným ustanoveniam práva Únie

Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia (ES) č. 864/2007 a nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 12

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do [jeden rok od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2.  Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.  Členské štáty oznámia Komisii znenie opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Preskúmanie

Komisia najneskôr 31. decembra 2025 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií. Komisia by v tejto súvislosti mala hodnotiť najmä vplyv tejto smernice na prístup k spravodlivosti, právnu istotu a voľný pohyb osôb. V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy na úpravu a posilnenie tejto smernice.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli [dátum]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Pozri tiež: rozsudok z 18. septembra 2003, Peter Pflücke/Bundesanstalt für Arbeit, C-125/01, ECLI:EU:C:2003:477, rozsudok z 25. júla 1991, Theresa Emmott/Minister for Social Welfare a Attorney General, C-208/90, ECLI:EU:C:1991:333 a rozsudok z 13. júla 2006, Vincenzo Manfredi a iní/Lloyd Adriatico Assicurazioni SpA a iní, spojené veci C-295/04 až C-298/04, ECLI:EU:C:2006:461.
(2) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.
(3) Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11.
(4) CETS 076.
(5) PE 581.386, júl 2016.
(6) PE 571.362, jún 2016.
(7) Dostupné online na adrese: http://ec.europa.eu/civiljustice/news/docs/study_compensation_road_victims_en.pdf (30. novembra 2008).
(8) Ú. v. EÚ C 121, 19.4.2011, s. 41.
(9) Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 99.
(10) Prijaté texty, P5_TA(2003)0446.
(11) Pozri tiež: rozsudok z 13. decembra 2007, FBTO Schadeverzekeringen NV/Jack Odenbreit, C-463/06, ECLI:EU:C:2007:792.
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).
(13) COM(2010)0171.
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).


Spoločné minimálne normy týkajúce sa civilných konaní
PDF 651kWORD 73k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 s odporúčaniami Komisii o spoločných minimálnych normách pre občianskoprávne konanie v Európskej únii (2015/2084(INL))
P8_TA(2017)0282A8-0210/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 67 ods. 4 ZFEÚ a článok 81 ods. 2 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR) a príslušnú judikatúru,

–  so zreteľom na pracovný dokument o stanovení spoločných minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie v Európskej únii – právny základ(1),

–  so zreteľom na štúdiu o posúdení európskej pridanej hodnoty od oddelenia posudzovania európskej pridanej hodnoty Výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) s názvom Spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie(2),

–  so zreteľom na podrobnú analýzu výskumnej služby pre poslancov (oddelenie EPRS) s názvom Europeizácia občianskoprávneho konania: Smerom k spoločným minimálnym normám?(3),

–  so zreteľom na dôkladnú analýzu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Harmonizované pravidlá a minimálne normy v európskom práve o občianskoprávnom konaní(4),

–  so zreteľom na projekt Európskeho právneho inštitútu (ELI)/Medzinárodného ústavu pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT) s názvom Od nadnárodných zásad k európskym pravidlám občianskoprávneho konania,

–  so zreteľom na správu Amerického právneho inštitútu (ALI)/UNIDROIT s názvom Zásady nadnárodného občianskoprávneho konania(5),

–  so zreteľom na Štúdiu o aproximácii zákonov a pravidiel členských štátov o určitých aspektoch konania v občianskoprávnych sporoch, tzv. Stormeho správa(6),

–  so zreteľom na súbor predbežných opatrení pre rokovací poriadok Jednotného patentového súdu,

–  so zreteľom na acquis Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (Súdny dvor EÚ) o zásadách vnútroštátnej procesnej autonómie a účinnej súdnej ochrany(7),

–  so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2016,

–  so zreteľom na štúdiu Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva z roku 2016 č. 23 na tému Európske systémy súdnictva: efektívnosť a kvalita justície,

–  so zreteľom na správu Európskej siete odbornej justičnej prípravy za rok 2016 s názvom Zásady justičného vzdelávania(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2014 o preskúmaní Štokholmského programu v polovici trvania(9),

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0210/2017),

Judikatúra Súdneho dvora EÚ o vnútroštátnej procesnej autonómii a účinnej súdnej ochrane

A.  keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ o zásade procesnej autonómie sú v prípade, že neexistujú žiadne pravidlá Únie týkajúce sa procesných aspektov sporu týkajúceho sa práva Únie, za určenie právomoci súdov a za stanovenie podrobností týkajúcich sa postupov, ktoré sa majú dodržiavať, pokiaľ ide o opatrenia začaté s cieľom zabezpečiť ochranu práv, ktoré priznáva Únia, zodpovedné členské štáty;

B.  keďže podľa tej istej judikatúry sa na uplatňovanie vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o procesné pravidlá, vzťahujú dve dôležité podmienky: vnútroštátne procesné pravidlá nemôžu byť menej vhodné, keď sa uplatňujú na spory týkajúce sa práva Únie, než keď sa uplatňujú na podobné spory vnútroštátneho charakteru (zásada rovnocennosti) a nemali by byť upravené tak, aby zabezpečili presadzovanie práv a povinností Únie, ktoré v praxi nie je možné alebo je mimoriadne zložité (zásada účinnosti);

C.  keďže v prípade neexistencie ustanovení Únie, ktoré harmonizujú procesné pravidlá, právomoc členských štátov stanoviť procesné pravidlá na presadzovanie práv, ktoré priznáva Únia, sa nevzťahuje na zavedenie nových prostriedkov nápravy do vnútroštátnych právnych poriadkov s cieľom zabezpečiť uplatniteľnosť práva Únie(10);

D.  keďže judikatúra Súdneho dvora EÚ uľahčuje jeho spoluprácu so súdmi na úrovni členských štátov, a zároveň zlepšuje porozumenie práva Únie občanmi a takýmito súdmi;

Charta

E.  keďže právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zakotvené v článku 47 charty a v článku 6 EDĽP je jednou zo základných záruk dodržiavania zásad právneho štátu a demokracie a je neoddeliteľne spojené s občianskoprávnym konaním ako celkom;

F.  keďže napriek skutočnosti, že článok 47 charty je záväzný a článok 6 EDĽP predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, úroveň ochrany práva na spravodlivé súdne konanie v občianskoprávnom konaní a najmä rovnováha medzi právom žalobcu na spravodlivosť a právom obvineného na obhajobu, nie sú v Únii harmonizované;

G.  keďže napriek tomu bolo právo na spravodlivé súdne konanie ako základné právo doplnené niekoľkými procesnými sekundárnymi legislatívnymi aktmi Únie vrátane nariadenia o veciach s nízkou hodnotou sporu(11), smernice o právnej pomoci(12), odporúčania o kolektívnom uplatňovaní nárokov na nápravu(13), smernice o súdnych príkazoch pre spotrebiteľov(14) a smernice o žalobe o náhradu škody v rámci hospodárskej súťaže(15);

Acquis Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach

H.  keďže občania Únie, najmä tí, ktorí sa pohybujú cez hranice, sa v súčasnosti s oveľa väčšou pravdepodobnosťou dostanú do kontaktu so systémami občianskoprávneho konania iného členského štátu;

I.  keďže minimálne procesné normy občianskoprávneho konania na úrovni Únie by mohli prispieť k modernizácii vnútroštátnych konaní, rovnakým podmienkam pre podniky a k zvýšenému hospodárskemu rastu prostredníctvom účinných a efektívnych justičných systémov a zároveň by mohli uľahčiť prístup občanov k spravodlivosti v Únii a pomôcť presadzovať základné slobody Únie;

J.  keďže v právnych predpisoch Únie sa riešia otázky občianskoprávneho konania nielen horizontálne ako v prípade voliteľných nástrojov(16), ale aj spôsobom špecifickým pre jednotlivé odvetvia v rámci rôznych oblastí politiky, ako je duševné vlastníctvo(17), ochrana spotrebiteľa(18) alebo nedávno právo hospodárskej súťaže(19);

K.  keďže postupný charakter harmonizácie procesných pravidiel na úrovni Únie bol opakovane kritizovaný a vznik práva Únie pre občianskoprávne konanie špecifické pre jednotlivé odvetvia spochybňuje súdržnosť systémov občianskoprávneho konania na úrovni členského štátu a rôznych nástrojov Únie;

L.  keďže navrhovaná smernica je zameraná na zavedenie rámca pre rozhodovanie v občianskoprávnych veciach systematizáciou existujúcich pravidiel občianskoprávneho konania Únie a rozšírením rozsahu ich uplatňovania na všetky záležitosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie;

M.  keďže navrhovaná smernica je navrhnutá tak, aby pomohla dosiahnuť koordinovanejší, súdržnejší a systematickejší prístup k systémom občianskoprávnej spravodlivosti, ktorý nie je obmedzený hranicami, záujmami a zdrojmi jednotlivých krajín;

Právny základ návrhu

N.  keďže v súlade s článkom 4 ods. 1 a článkom 5 ods. 1 Zmluvy o EÚ (zásada prenesenia právomocí), Únia môže prijímať právne predpisy v danej oblasti len vtedy, keď má na to výslovnú právomoc, a to v rozsahu, v akom to je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

O.  keďže v rámci existujúceho rámca zmluvy je hlavný právny základ pre harmonizáciu občianskoprávnych konaní stanovený v hlave V ZFEÚ, ktorá sa týka priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

P.  keďže požiadavka prítomnosti cezhraničného prvku ako podmienky účinnosti právomoci Únie sa zachovala aj v Lisabonskej zmluve, a to s tým dôsledkom, že opatrenia Únie v oblasti spravodlivosti v občianskoprávnych veciach je možné prijímať len vtedy, keď daná vec zahŕňa hraničné kritérium (napr. pobyt, miesto plnenia atď.) zahŕňajúce minimálne dva členské štáty;

Q.  keďže všeobecné ustanovenie článku 114 ZFEÚ o aproximácii ustanovení stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch, ktoré majú za svoj cieľ vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a ešte stále sa používa ako právny základ pre širokú škálu odvetvových smerníc, ktorými sa harmonizujú určité aspekty občianskoprávneho procesného práva, ako napríklad smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (IPRED) a najnovšie o smernicu o škodách pri porušovaní antitrustových pravidiel;

R.  keďže podľa článku 67 ods. 4 ZFEÚ by Únia mala uľahčiť prístup k spravodlivosti najmä prostredníctvom zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskoprávnych veciach, ako je uvedené v príklade v článku 81 ZFEÚ;

Vzájomná dôvera v európskom justičnom priestore

S.  keďže voľný pohyb súdnych rozhodnutí súvisí s potrebou dosiahnuť dostatočnú úroveň vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi rôznych členských štátov, najmä pokiaľ ide o úroveň ochrany procesných práv;

T.  keďže „vzájomná dôvera“ sa v tomto kontexte chápe ako dôvera členských štátov v právne a súdne systémy ostatných členských štátov a vyplýva z nej zákaz preskúmania opatrení iných štátov a ich súdnych orgánov;

U.  keďže zásada vzájomnej dôvery poskytuje väčšiu právnu istotu a dostatočnú stabilitu a predvídateľnosť pre občanov a podniky Únie;

V.  keďže vykonávanie a dodržiavanie zásady vzájomného uznávania rozsudkov v spojení s aproximáciou zákonov uľahčuje spoluprácu medzi orgánmi a právnou ochranou práv jednotlivcov;

W.  keďže systém spoločných minimálnych noriem Únie sformulovaných v podobe zásad a pravidiel by poslúžil ako prvý krok k zblíženiu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa občianskoprávneho konania a viedol by k dosiahnutiu rovnováhy medzi základnými právami účastníkov konania v záujme nastolenia úplnej vzájomnej dôvery medzi súdnymi systémami členských štátov;

X.  keďže na zabezpečenie vzájomnej dôvery je potrebná existencia procesných záruk pre efektívnosť a účinnosť občianskoprávnych konaní a ich dodržiavanie a rovnaké zaobchádzanie s osobami;

Y.  keďže prijatím takéhoto systému spoločných minimálnych noriem by sa tiež stanovil súbor minimálnej úrovne kvality občianskoprávnych konaní v rámci Únie, čo by prispelo nielen k posilneniu vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi, ale aj k hladšiemu fungovaniu vnútorného trhu, keďže sa odhaduje, že procesné rozdiely medzi členskými štátmi môžu okrem iného viesť k narušeniu obchodu a môžu odradiť podniky a spotrebiteľov od uplatňovania ich práv na vnútornom trhu;

Ďalšie hľadiská

Z.  keďže je potrebná aproximácia procesných režimov v Únii; keďže navrhovaná smernica má byť prvým krokom v procese ďalšej harmonizácie a zblíženia systémov občianskoprávneho súdnictva členských štátov a v dlhšom časovom horizonte vytvorenia občianskoprávneho súdneho poriadku Únie;

AA.  keďže navrhovaná smernica nemá vplyv na organizáciu súdnictva členských štátov, ani na hlavné charakteristiky spôsobu vedenia občianskoprávnych sporov, ale umožňuje efektívnejšie vnútroštátne procesné pravidlá;

AB.  keďže je preto nanajvýš dôležité prijať a riadne vykonávať právne predpisy, ktoré zabezpečia prijatie spoločných minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie v Únii;

Judikatúra Súdneho dvora EÚ o vnútroštátnej procesnej autonómii a účinnej súdnej ochrane

1.  berie na vedomie kľúčovú úlohu Súdneho dvora EÚ pri stanovovaní základov pre občianskoprávne konanie v Únii, ktorý zvýšil informovanosť o tom, čo znamená občianskoprávne konanie pre právny systém Únie;

2.  zdôrazňuje však, že zatiaľ čo niektoré normy občianskoprávneho konania, ktoré sú v súčasnosti akceptované ako súčasť procesného systému Únie, boli potvrdené v judikatúre Súdneho dvora EÚ, jeho prínos by sa v konečnom dôsledku mal vnímať skôr tak, že vykladá normy než tak, že ich stanovuje;

3.  preto zdôrazňuje, že bohaté skúsenosti Súdneho dvora EÚ pri skúmaní prostriedkov nápravy a procesných pravidiel, ako aj kompromisy a protichodné hodnoty, ktoré Súdny dvor EÚ sleduje, sú veľmi poučné a mali by sa vziať do úvahy na účely zavedenia horizontálneho zastrešujúceho nástroja legislatívnej povahy, ktorý obsahuje spoločné normy pre občianskoprávne konanie;

Charta

4.  zdôrazňuje, že vzhľadom na spravodlivé súdne konanie a prístup k spravodlivosti by sa mala zachovať a ďalej rozšíriť spolupráca medzi sieťami a databázami, ktorá posilňuje súdnu spoluprácu a výmenu informácií;

5.  preto vrelo víta rozvoj v oblasti elektronickej justície, a najmä vytvorenie Európskej justičnej siete a Európskeho portálu elektronickej justície, ktoré sa majú stať jednotným kontaktným miestom v oblasti spravodlivosti v Únii;

Acquis Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach

6.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by mali byť navrhnuté ďalšie opatrenia na konsolidáciu a posilnenie horizontálneho prístupu k presadzovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie súkromnoprávnymi prostriedkami a či by sa navrhované spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie mohli vnímať tak, že podporujú a zabezpečujú takúto horizontálnu paradigmu;

7.  pripomína, že systematické zhromažďovanie štatistických údajov o uplatňovaní a vykonávaní existujúcich nástrojov Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach má mimoriadny význam;

8.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by dodatočné vykonávacie opatrenia zo strany členských štátov mohli prispieť k účinnému uplatňovaniu samostatných konaní Únie, a tvrdí, že by sa mal na tento účel vytvoriť proces rozsiahleho a systematického dohľadu zo strany Komisie;

Právny základ návrhu

9.  pripomína, že článok 114 ZFEÚ (harmonizácia vnútorného trhu ) bol použitý na prijatie mnohých aktov Únie s procesnými dôsledkami; že článok 114 o aproximácii ustanovení stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch, ktoré majú za svoj cieľ vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu sa ešte stále používa ako právny základ pre širokú škálu odvetvových smerníc, ktorými sa harmonizujú určité aspekty občianskoprávneho procesného práva, ako je smernica o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (IPR);

10.  poznamenáva však, že v článku 81 ZFEÚ sa stanovuje prijatie opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, vrátane opatrení na aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov, najmä ak je to potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu; domnieva sa preto, že článok 81 ZFEÚ predstavuje primeraný právny základ pre navrhovaný legislatívny nástroj;

11.  tvrdí, že pojem „cezhraničné dôsledky“ v texte článku 81 ods. 1 ZFEÚ týkajúci sa prijatia opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach by sa mal vykladať širšie a nemal by sa chápať ako synonymum pojmu „cezhraničný spor“;

12.  zdôrazňuje, že súčasný výklad pojmu „veci, ktoré majú cezhraničné dôsledky“ je pomerne obmedzený a viedol k vytvoreniu dvoch súborov pravidiel a dvoch kategórií účastníkov konania, ktoré môžu viesť k ďalším problémom a zbytočnej zložitosti; zdôrazňuje, že by sa mal preto prijať širší výklad;

13.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že navrhované spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie by viedli k ďalšiemu zvýšeniu efektívnosti, ak by členské štáty rozšírili rozsah pôsobnosti uplatňovania nielen na záležitosti patriace do pôsobnosti práva Únie, ale aj vo všeobecnosti na cezhraničné a čisto vnútroštátne prípady;

Vzájomná dôvera v európskom justičnom priestore

14.  konštatuje, že hlavné činnosti Únie v európskom priestore spravodlivosti, pokiaľ ide o spravodlivosť v občianskoprávnych veciach, sa týkajú zavedenia nástrojov v oblasti jurisdikcie, prejednávania a cezhraničného presadzovania súdnych rozhodnutí;

15.  opakuje a zdôrazňuje, že voľný pohyb rozsudkov zvýšil vzájomnú dôveru medzi súdnymi orgánmi členských štátov, čím sa zvýšila právna istota a zaistila dostatočná stabilita a predvídateľnosť pre občanov a podniky v Únii;

16.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzájomná dôvera je zložitý pojem a že pri budovaní takejto dôvery zohrávajú dôležitú úlohu mnohé faktory, ako sú vzdelávanie sudcov, cezhraničná súdna spolupráca a výmena skúseností a osvedčených postupov medzi sudcami;

17.  konštatuje, že vzájomnú dôveru môžu podporovať okrem iného nelegislatívne metódy, ako je spolupráca sudcov v rámci Európskej siete odbornej justičnej prípravy alebo ich účasť na odbornej príprave;

18.  víta preto deväť zásad justičného vzdelávania Európskej siete odbornej justičnej prípravy, ktoré boli prijaté na jej valnom zhromaždení za rok 2016, v tom, že poskytujú spoločný základ a rámec pre európske súdnictvo, ako aj pre inštitúcie justičného vzdelávania;

19.  napriek tomu tvrdí, že predpokladom vzájomnej dôvery z čisto právneho hľadiska na veľmi základnej úrovni je, že súdne orgány členských štátov vnímajú vzájomné procesné opatrenia – na úrovni práva podľa kníh a práva v praxi – keďže zaručujú spravodlivé občianskoprávne konania;

20.  poukazuje preto na to, že vypracovanie systematických, minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie Únie vo forme cezhraničnej horizontálnej smernice by viedlo k zvýšeniu vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi členských štátov a k zabezpečeniu spoločného vyváženia základných procesných práv pre občianskoprávne prípady v celej Únii, čím by sa vytváral hlboko zakorenený všeobecný pocit spravodlivosti, istoty a predvídateľnosti v celej Únii;

Spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie

21.  zdôrazňuje, že účinné systémy občianskoprávneho konania zohrávajú kľúčovú úlohu pri dodržiavaní zásad právneho štátu a základných hodnôt Únie. Sú tiež predpokladom pre udržateľné investície a prostredie, ktoré je priaznivo naklonené podnikom a spotrebiteľom;

22.  domnieva sa, že nedostatok jasnosti, pokiaľ ide o premlčacie doby v prípade občanov, spotrebiteľov a podnikov v sporoch, ktoré majú cezhraničné dôsledky, môže byť prekážkou prístupu k spravodlivosti. vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posúdili uskutočniteľnosť a vhodnosť harmonizácie uvedených premlčacích lehôt v občianskoprávnych konaniach;

23.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby právne predpisy zabezpečili súbor procesných noriem uplatniteľných na občianskoprávne konania a vyzýva Komisiu, aby pokročila v napredovaní s akčným plánom na vykonávanie Štokholmského programu prijatého Európskou radou v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

24.  preto žiada, aby Komisia podľa článku 225 ZFEÚ predložila do 30. júna 2018 na základe článku 81 ods. 2 ZFEÚ návrh legislatívneho aktu o spoločných minimálnych normách pre občianskoprávne konanie na základe odporúčaní stanovených v prílohe;

25.  potvrdzuje, že odporúčania, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, sú v súlade so základnými právami a zásadami subsidiarity a proporcionality;

26.  domnieva sa, že požadovaný návrh nemá finančné dôsledky, keďže zavedenie minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie povedie k úsporám z rozsahu, pokiaľ ide o zníženie nákladov pre účastníkov konania a ich zástupcov, ktorí sa nebudú musieť oboznámiť s režimom občianskoprávneho konania jednotlivých krajín;

o
o   o

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania uvedené v prílohe Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU

ODPORÚČANIA PRE SMERNICU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O SPOLOČNÝCH MINIMÁLNYCH NORMÁCH PRE OBČIANSKOPRÁVNE KONANIE V EÚ

A.  ZÁSADY A CIELE POŽADOVANÉHO NÁVRHU

1.  V Únii je presadzovanie práva na súdoch do veľkej miery záležitosťou vnútroštátnych procesných pravidiel a praxe. Vnútroštátne súdy sú tiež súdy Únie. Tieto konania na súdoch sú preto v záujme zabezpečenia spravodlivosti, justície a efektívnosti, ako aj účinného uplatňovania práva Únie.

2.  Uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozsudkov v občianskoprávnych veciach zvýšilo dôveru členských štátov v systémy občianskoprávnej spravodlivosti ostatných členských štátov, zatiaľ čo opatrenia na aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov môžu uľahčovať spoluprácu medzi orgánmi a súdnou ochranou práv jednotlivcov. Rozsah vzájomnej dôvery závisí vo veľkej miere od viacerých parametrov, medzi ktoré okrem iného patria mechanizmy ochrany práv žalobcu alebo odporcu, zatiaľ čo zaručujú prístup k súdu a spravodlivosti.

3.  Aj keď členské štáty sú stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), skúsenosť dokazuje, že to samo osebe vždy nezabezpečuje dostatočný stupeň dôvery v systémy občianskoprávneho súdnictva iných členských štátov. Vnútroštátne pravidlá občianskoprávneho konania členských štátov sa značne líšia, často z hľadiska niektorých základných procesných zásad a záruk, čím sa riskuje obmedzenie vzájomnej dôvery medzi súdnymi orgánmi.

4.  V záujme ochrany základných práv a slobôd občanov Únie a s cieľom pomáhať modernizovať vnútroštátne konania a zabezpečovať rovnaké podmienky pre podniky a zvýšený hospodársky rast prostredníctvom účinných a efektívnych právnych systémov je preto nevyhnutné prijať smernicu, ktorou sa ďalej budú rozvíjať minimálne normy stanovené v charte a v EDĽP. Vhodným právnym základom takéhoto návrhu je článok 81 ods. 2 ZFEÚ, ktorý sa týka opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach. Táto smernica má byť prijatá prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

5.  Spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie sa považujú za potrebné na vytvorenie pevného základu pre aproximáciu a zlepšenie vnútroštátnych právnych predpisov so zreteľom na flexibilitu, ktorú poskytujú členským štátom pri príprave nových právnych predpisov v občianskoprávnom konaní, pričom zároveň odráža všeobecný konsenzus o zásadách praxe v oblasti občianskeho práva.

6.  Spoločné minimálne normy by mali viesť k zvýšenej istote v systémoch občianskoprávneho súdnictva všetkých členských štátov, čo by následne malo viesť k účinnejšej, rýchlejšej a pružnejšej justičnej spolupráci v atmosfére vzájomnej dôvery. Tieto spoločné minimálne pravidlá by mali tiež odstrániť prekážky voľného pohybu občanov na celom území členských štátov a zabezpečiť tak, že najmä občania, ktorí cestujú do zahraničia, už nebudú mať obavy z kontaktu so systémami občianskoprávneho súdnictva iných členských štátov.

7.  Zámerom smernice nie je nahradiť vnútroštátne systémy občianskoprávneho konania ako celok. Rešpektujúc osobitosti jednotlivých členských štátov a základné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktorý zabezpečuje účinný a efektívny prístup k spravodlivosti, sa smernica zameriava na stanovenie spoločných minimálnych noriem, pokiaľ ide o funkciu a vedenie občianskoprávnych konaní členských štátov v súvislosti so všetkými otázkami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie. Jej cieľom je aj poskytnúť základ pre postupné prehĺbenie aproximácie systémov občianskoprávneho konania členských štátov.

8.  Tento návrh sa nevzťahuje na ustanovenia členských štátov, ktoré sa týkajú organizácie ich súdov a ich pravidiel, pokiaľ ide o vymenovanie sudcov.

9.  Tento návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, keďže členské štáty nemôžu konať samostatne s cieľom vytvoriť súbor minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie, a návrh nezachádza ďalej, než je absolútne nevyhnutné na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti a vzájomnej dôvere v Únii.

B.  TEXT POŽADOVANÉHO NÁVRHU

Smernica Európskeho parlamentu a Rady o spoločných minimálnych normách pre občianskoprávne konanie v Európskej únii

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2,

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu Európskej komisii,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru musí Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)  Podľa článku 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by tieto opatrenia mali byť okrem iného zamerané na zabezpečenie vzájomného uznania a výkonu rozsudkov medzi členskými štátmi, cezhraničné poskytovanie dokumentov, spoluprácu pri získavaní dôkazov, účinný prístup k spravodlivosti a zrušenie prekážok, ktoré stoja v ceste dobrému fungovaniu občianskoprávneho konania, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti právnych predpisov v občianskoprávnom konaní uplatniteľných v členských štátoch.

(3)  Podľa záverov predsedníctva Európskej rady zo zasadnutia v Tampere 15. a 16. októbra 1999, a najmä ich bodu 33, by posilnené vzájomné uznávanie rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí a potrebná aproximácia právnych predpisov uľahčili spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a súdnu ochranu individuálnych práv. Zásada vzájomného uznávania by sa preto mala stať v rámci Únie základom justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach.

(4)  Podľa akčného plánu Komisie na vykonávanie Štokholmského programu prijatého Európskou radou v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sú európsky justičný priestor a riadne fungovanie jednotného trhu postavené na hlavnej zásade vzájomného uznávania, ktorá na druhej strane vychádza z myšlienky, že členské štáty dôverujú svojim justičným systémom. Táto zásada môže účinne fungovať iba na základe vzájomnej dôvery medzi sudcami, právnikmi, podnikmi a občanmi. Rozsah takejto dôvery závisí od niekoľkých parametrov vrátane existencie mechanizmov na ochranu procesných práv účastníkov konania v občianskoprávnom konaní. Na zabezpečenie uplatňovania tejto zásady sú preto potrebné spoločné minimálne normy, ktoré posilňujú právo na spravodlivé súdne konanie a efektívnosť systémov súdnictva a ktoré prispievajú k účinnému presadzovaniu tohto režimu.

(5)  Stanovením minimálnych pravidiel na ochranu procesných práv účastníkov konania a zabezpečením jednoduchšieho prístupu občanov k spravodlivosti by táto smernica mala posilniť dôveru členských štátov v systémy občianskoprávneho súdnictva ostatných členských štátov, čím môže prispieť k podpore kultúry základných práv v Únii, ako aj k efektívnejšiemu vnútornému trhu, pri súčasnom zachovaní základných slobôd Únie rozvíjaním hlbšieho všeobecného zmyslu pre spravodlivosť, istotu a predvídateľnosť na celom území Únie.

(6)  Ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na občianskoprávne spory, ktoré majú cezhraničné dôsledky, vrátane tých, ktoré vyplývajú z porušenia práv a slobôd zaručených právom Únie. Ak táto smernica odkazuje na porušenie práv vyplývajúcich z práva Únie, týka sa to všetkých situácií, keď sa porušenie pravidiel stanovených na úrovni Únie dotklo, resp. keď sa pravdepodobne dotkne fyzických a právnických osôb. Členským štátom by nič nemalo brániť v uplatňovaní ustanovení tejto smernice, a to ani v čisto vnútroštátnych prípadoch občianskoprávneho konania.

(7)  Všetky členské štáty sú zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950. K opatreniam uvedeným v tejto smernici by sa malo pristupovať v súlade s týmto dohovorom, a najmä právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

(8)  Táto smernica sa snaží podporiť uplatňovanie spoločných minimálnych noriem pre občianskoprávne konanie na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti v Únii. Všeobecne uznávané právo prístupu k spravodlivosti znovu potvrdzuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(9)  Občianskoprávne konania by sa mali ďalej zlepšiť využitím technologického vývoja v oblasti spravodlivosti a nových nástrojov dostupných súdom, ktoré môžu pomôcť prekonať geografické vzdialenosti a ich dôsledky v podobe vysokých trov konania a jeho dlhšieho trvania. Malo by sa viac podporiť využívanie moderných komunikačných technológií stranami a súdmi, aby sa ešte viac znížili náklady na súdne konania a skrátilo trvanie konania.

(10)  S cieľom umožniť osobám, aby boli vypočuté bez nutnosti dostaviť sa na súd, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa ústne pojednávanie, ako aj vykonávanie dôkazov výsluchom svedkov, znalcov alebo strán, realizovalo použitím vhodných prostriedkov diaľkovej komunikácie, iba ak by vzhľadom na špecifické okolnosti sporu použitie takejto technológie nebolo vhodné z hľadiska spravodlivého vedenia konania. Týmto ustanovením nie je dotknuté nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001(20).

(11)  Súdy členských štátov by mali mať možnosť opierať sa o názory expertov v technických, právnych alebo iných dôkazných otázkach. Okrem prípadov, keď sú potrebné donucovacie opatrenia, a v súlade so slobodou poskytovania služieb a s judikatúrou Súdneho dvora by sudcovia v jednom členskom štáte mali mať možnosť vymenovať odborníkov na vedenie vyšetrovania v inom členskom štáte bez toho, aby bolo na ich vedenie potrebné predchádzajúce povolenie. S cieľom zabezpečiť súdnu expertízu a so zreteľom na obmedzenia pri vymenovaní dostatočne kvalifikovaných odborníkov v oblasti právomoci jedného členského štátu, napríklad v dôsledku technickej zložitosti prípadu alebo existencie priameho alebo nepriameho prepojenia medzi znalcom a stranami, by sa mal vytvoriť a priebežne aktualizovať európsky register všetkých vnútroštátnych zoznamov znalcov ako súčasť európskeho portálu elektronickej justície.

(12)  Predbežné a ochranné opatrenia by mali dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi záujmami navrhovateľa o udelenie dočasnej ochrany a záujmami obvineného s cieľom predchádzať zneužívaniu takejto ochrany. Ak sa dočasné opatrenia požadujú pred vydaním rozsudku, súd, na ktorý sa návrh podáva, by sa mal na základe dôkazov predložených navrhovateľom presvedčiť, že je pravdepodobné, že navrhovateľ bude vo veci svojej pohľadávky voči odporcovi úspešný. Navrhovateľ by mal byť okrem toho povinný vo všetkých prípadoch súdu uspokojivo preukázať, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez dočasných opatrení môže byť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku zmarený alebo podstatne sťažený.

(13)  Ustanoveniami tejto smernice by nemali byť dotknuté osobitné ustanovenia týkajúce sa vymožiteľnosti práv v oblasti duševného vlastníctva stanovené v nástrojoch Únie a najmä tie, ktoré sa nachádzajú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES(21). Takisto by nimi nemali byť dotknuté osobitné ustanovenia týkajúce sa vymáhania cezhraničných dlhov stanovené v európskom príkaze na zablokovanie účtov(22).

(14)  Súdy by pri ochrane práv a záujmov všetkých strán a pri účinnom a efektívnom vedení občianskoprávnych konaní mali zohrávať kľúčovú úlohu.

(15)  Cieľ zabezpečiť spravodlivý proces, lepší prístup k spravodlivosti a vzájomnú dôveru ako súčasť politiky Únie na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by mal zahŕňať prístup k súdnym, ako aj mimosúdnym postupom riešenia sporov. S cieľom povzbudiť strany, aby využívali mediáciu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich pravidlá o premlčacích a prekluzívnych dobách nebránili stranám v prístupe k súdnej ochrane alebo k rozhodcovskému konaniu, ak ich pokus o mediáciu zlyhá.

(16)  Vzhľadom na rozdiely medzi pravidlami členských štátov v občianskoprávnom konaní, obzvlášť tých, ktoré upravujú doručovanie dokumentov, je nevyhnutné definovať minimálne normy, ktoré by sa mali uplatňovať na občianskoprávne konania patriace do rozsahu pôsobnosti práva Únie. Prednosť by mali mať najmä tie spôsoby doručovania dokumentov, ktoré zabezpečujú rýchle a bezpečné prijatie dokumentov potvrdené dokladom o doručení. Využívanie moderných komunikačných technológií by sa preto malo významne podporovať. V prípade dokumentov, ktoré musia byť doručené stranám, by malo byť elektronické doručovanie postavené na rovnakú úroveň s poštovým doručovaním. Dostupné elektronické prostriedky by mali zabezpečiť, aby obsah týchto doručených písomností a iná doručená písomná komunikácia verne zodpovedali obsahu zaslaných písomností a inej zaslanej písomnej komunikácii a aby spôsob použitý na potvrdenie doručenia poskytoval potvrdenie príjemcu o doručení a dátum doručenia.

(17)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby strany občianskoprávneho konania mali právo na obhajcu podľa svojho výberu. V cezhraničných sporoch by strany mali mať nárok na predbežné poradenstvo od obhajcu v domovskom štáte a ďalšieho v hostiteľskom štáte s cieľom viesť súdny spor. Dôvernosť komunikácie medzi stranami a ich obhajcom je rozhodujúca pre zabezpečenie účinného výkonu práva na spravodlivé súdne konanie. Členské štáty by preto mali rešpektovať dôvernosť stretnutí a iných foriem komunikácie medzi obhajcom a stranami v rámci práva na obhajcu podľa tejto smernice. Strany prípadu by mali mať možnosť vzdať sa práva priznaného podľa tejto smernice pod podmienkou, že im boli poskytnuté informácie o prípadných dôsledkoch vzdania sa tohto práva.

(18)  Navrhovateľ by kvôli platbe súdnych poplatkov nemal byť nútený cestovať do členského štátu súdu konajúceho v danej veci alebo najať si na tento účel právnika. Na zabezpečenie účinného prístupu žalobcov ku konaniu by členské štáty mali ponúknuť minimálne jeden zo spôsobov diaľkovej platby stanovených v tejto smernici. Informácie o súdnych poplatkoch a spôsoboch platby, ako aj informácie o orgánoch alebo organizáciách oprávnených poskytovať praktickú pomoc v členských štátoch, by mali byť transparentné a ľahko dostupné na internete prostredníctvom národných webových lokalít.

(19)  Členské štáty by mali zabezpečiť dodržiavanie základného práva na právnu pomoc, uvedeného v článku 47 ods. 3 treťom pododseku charty. Všetky fyzické alebo právnické osoby zúčastnené na občianskoprávnych sporoch v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice, či už vystupujú ako žalobcovia alebo odporcovia, by mali mať možnosť uplatniť svoje práva na súdoch aj vtedy, keď im ich osobná finančná situácia znemožňuje znášať náklady konania. Právna pomoc by sa mala vzťahovať na poradenstvo pred súdnym procesom s cieľom dosiahnuť zmier skôr, ako sa začne súdne konanie, právnu pomoc pri predložení veci súdu a zastupovanie na súde a pomoc pri oslobodení od nákladov konania. Týmto ustanovením nie je dotknutá smernica Rady 2003/8/ES(23).

(20)  Vytvorenie európskej justičnej kultúry, ktorá je v plnom súlade so subsidiaritou, proporcionalitou a nezávislosťou súdnictva, je nevyhnutné pre efektívne fungovanie európskeho justičného priestoru. Odborná justičná príprava je kľúčovým prvkom v tomto procese, keďže posilňuje vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, odborníkmi z právnej praxe a občanmi. Členské štáty by v tejto súvislosti mali spolupracovať a poskytovať podporu odbornej príprave a výmene osvedčených postupov medzi odborníkmi v oblasti práva.

(21)  Touto smernicou sa stanovujú minimálne pravidlá. Členské štáty môžu rozšíriť práva stanovené v tejto smernici s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany. Takáto vyššia úroveň ochrany by nemala predstavovať prekážku pre vzájomnú dôveru a účinný prístup k spravodlivosti, ktoré majú tieto minimálne pravidlá uľahčovať. Úroveň ochrany vyplývajúca z charty, ako ju vykladá Súdny dvor, a prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie by nemali byť ohrozené.

(22)  Keďže ciele tejto smernice, a to stanoviť spoločné minimálne normy pre občianskoprávne konanie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov uvedeného opatrenia, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(23)  V súlade s [článkom 3]/[článkami 1 a 2] Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie [tieto členské štáty oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice]/[a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, tieto členské štáty sa nezúčastňujú na prijatí tejto smernice, nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu].

(24)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I:

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Cieľom tejto smernice je aproximácia systémov občianskoprávneho konania, aby sa zabezpečilo plné rešpektovanie práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivé súdne konanie, uznaného v článku 47 charty a v článku 6 EDĽP, tým, že sa stanovia minimálne normy pre začatie, vykonávanie a ukončenie občianskoprávneho konania na súdoch členských štátov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Bez toho, aby tým boli dotknuté normy občianskoprávneho konania, ktoré sú alebo môžu byť poskytnuté v Únii alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ak tieto normy môžu byť priaznivejšie pre zúčastnené strany, sa táto smernica v sporoch, ktoré majú cezhraničné dôsledky, uplatňuje na občianskoprávne a obchodné veci bez ohľadu na charakter súdu, s výnimkou práv a povinností, ktoré strany nemajú k dispozícii podľa príslušného rozhodného práva. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

2.  V tejto smernici „členský štát“ znamená ktorýkoľvek členský štát s výnimkou [Spojeného kráľovstva, Írska a] Dánska.

Článok 3

Spory s cezhraničnými dôsledkami

1.  Na účely tejto smernice sú spory, ktoré majú cezhraničné dôsledky, také, v ktorých:

a)  aspoň jedna zo strán má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho v danej veci; alebo

b)  majú obidve strany bydlisko v tom istom členskom štáte ako súd konajúci v danej veci za predpokladu, že miesto plnenia ich zmluvy, miesto, na ktorom došlo ku škodovej udalosti, alebo miesto vykonávania rozsudku sa nachádza v inom členskom štáte alebo

c)  obe strany majú bydlisko v tom istom členskom štáte ako súd konajúci v danej veci za predpokladu, že sporná záležitosť patrí do rozsahu pôsobnosti práva Únie.

2.  Na účely odseku 1 sa bydlisko určuje v súlade s článkami 62 a 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012(24).

KAPITOLA II:

MINIMÁLNE NORMY PRE OBČIANSKOPRÁVNE KONANIA

Prvý oddiel:

Spravodlivé a účinné výsledky

Článok 4

Všeobecná povinnosť účinnej súdnej ochrany

Členské štáty stanovia opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv priznaných právom Únie v občianskych veciach. Uvedené opatrenia, postupy a prostriedky nápravy musia byť spravodlivé a nestranné, nemajú byť zbytočne zložité alebo nákladné, nesmú obsahovať neprimerané lehoty a mať za následok bezdôvodné zdržania, pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych osobitostí a základných práv.

Uvedené opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť účinné a primerané a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok účinného prístupu k spravodlivosti a k poskytnutiu záruky proti ich zneužívaniu.

Článok 5

Ústne pojednávania

1.  Členské štáty zabezpečia spravodlivé vedenie konania. Keď nie je možné, aby boli strany fyzicky prítomné, alebo keď sa strany dohodli – a súd s tým súhlasil –, že budú využívať rýchle komunikačné prostriedky, členské štáty zabezpečia, že ústne vypočutia sa môžu uskutočniť s využitím všetkých vhodných prostriedkov technológie diaľkovej komunikácie, ako sú videokonferencia alebo telekonferencia, ktoré má súd k dispozícii.

2.  Ak osoba, ktorá má byť vypočutá, má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát súdu konajúceho vo veci, účasť tejto osoby na ústnom pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, telekonferencie alebo inej vhodnej technológie diaľkovej komunikácie sa zabezpečí využitím postupov stanovených v nariadení (ES) č. 1206/2001. Pokiaľ ide o videokonferencie, mali by sa zohľadniť odporúčania Rady o cezhraničných videokonferenciách, ktoré Rada prijala 15. a 16. júna 2015(25), ako aj práca vykonaná v rámci Európskeho portálu elektronickej justície.

Článok 6

Predbežné a ochranné opatrenia

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené predbežné opatrenia na zachovanie skutkového alebo právneho stavu s cieľom zabezpečiť úplnú účinnosť neskoršieho rozsudku v samej veci pred začatím konania vo veci samej a v akejkoľvek fáze počas takéhoto konania.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku zahŕňajú aj opatrenia na zabránenie akémukoľvek bezprostrednému porušeniu alebo okamžitému ukončeniu údajného porušenia, ako aj na zachovanie aktív potrebných na zabezpečenie toho, aby sa nebránilo následnému vymáhaniu pohľadávky alebo aby sa toto vymáhanie podstatne nesťažilo.

2.  Takéto opatrenia musia byť v súlade s právom na obhajobu a musia byť primerané povahe a závažnosti údajného porušenia, čo v prípade potreby umožní stanoviť záruky na pokrytie nákladov a ujmy spôsobených odporcovi neoprávneným návrhom. Súdy sú oprávnené požiadať navrhovateľa, aby poskytol akýkoľvek dostupný dôkazný materiál, aby sa dostatočne presvedčili, že požadované predbežné opatrenie je potrebné a primerané.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby predbežné opatrenia mohli byť v riadne odôvodnených prípadoch prijaté bez toho, aby bol odporca vypočutý, ak by akékoľvek omeškanie spôsobilo navrhovateľovi nenapraviteľnú ujmu alebo ak existuje preukázateľné riziko zničenia dôkazového materiálu. V takomto prípade o tom budú účastníci bezodkladne informovaní, a to najneskôr po vykonaní opatrení.

Na návrh odporcu sa uskutoční preskúmanie vrátane práva na vypočutie v primeranom čase po oznámení opatrení s cieľom rozhodnúť, či sa uvedené opatrenia majú pozmeniť, zrušiť alebo potvrdiť.

Ak sú opatrenia uvedené v prvom pododseku zrušené alebo ak sa následne zistí, že nedošlo k žiadnemu porušeniu alebo hrozbe porušenia, Súdny dvor môže navrhovateľovi na žiadosť odporcu nariadiť, aby odporcovi poskytol primeranú náhradu škody spôsobenej v dôsledku týchto opatrení.

4.  Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby tým bola dotknutá smernica 2004/48/ES a nariadenie (EÚ) č. 655/2014.

Druhý oddiel:

Efektívnosť konania

Článok 7

Procesná efektívnosť

1.  Súdy členských štátov musia rešpektovať právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré zabezpečuje účinný prístup k spravodlivosti, a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonajú dôkazy.

2.  Súdy členských štátov konajú čo najskôr bez ohľadu na existenciu prekluzívnych lehôt pre konkrétne opatrenia v rôznych štádiách konania.

Článok 8

Odôvodnené rozhodnutia

Členské štáty zabezpečia, aby súdy poskytovali dostatočne podrobné odôvodnené rozhodnutia v primeranej lehote s cieľom umožniť stranám účinne využívať všetky práva na preskúmanie rozhodnutia alebo podanie odvolania.

Článok 9

Všeobecné zásady pre vedenie konaní

1.  Členské štáty zabezpečia, aby súdy aktívne viedli prípady s cieľom zabezpečiť spravodlivé, efektívne riešenie sporov primerane rýchlo a s primeranými nákladmi, bez toho, aby tým bola narušená sloboda strán určiť predmet prípadu a súvisiace podporné dôkazy.

2.  Súd do tej miery, v akej je to primerane vykonateľné, vedie prípad po konzultácii so stranami. Aktívne vedenie prípadu môže konkrétne zahŕňať:

a)  povzbudenie strán, aby v priebehu konania navzájom spolupracovali;

b)  včasné identifikovanie problémov;

c)  rýchle rozhodnutie o tom, ktoré problémy je potrebné úplne vyšetriť, a súhrnné riešenie ostatných problémov;

d)  rozhodnutie o poradí riešenia problémov;

e)  pomoc stranám urovnať celý spor alebo jeho časť;

f)  stanovenie harmonogramov na kontrolu napredovania sporu;

g)  riešenie toľkých aspektov žaloby, koľko súd môže riešiť pri tej istej príležitosti;

h)  riešenie žaloby bez toho, aby sa na nej strany museli osobne zúčastniť;

i)  využívanie dostupných technických prostriedkov.

Článok 10

Získavanie dôkazov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii účinné prostriedky predkladania, získavania a zabezpečovania dôkazov, pokiaľ ide o právo na obhajobu a potrebu ochrany dôverných informácií.

2.  V kontexte dokazovania členský štát podporí využívanie moderných komunikačných technológií. Súd konajúci vo veci využije najjednoduchšie a najmenej nákladné spôsoby dokazovania.

Článok 11

Súdni znalci

1.  Bez toho, aby bola dotknutá možnosť účastníkov konania predložiť znalecké posudky, členské štáty zabezpečia, aby súd kedykoľvek určil súdnych znalcov, aby poskytli odborné stanovisko ku konkrétnym aspektom veci. Takýmto znalcom súd poskytne všetky informácie potrebné na vypracovanie znaleckého posudku.

2.  V cezhraničných sporoch okrem prípadov, keď sú potrebné donucovacie opatrenia alebo keď sa vyšetrovanie vykonáva na miestach spojených s vykonávaním právomocí členského štátu alebo na miestach, na ktoré je určitým osobám zakázaný alebo obmedzený prístup alebo sa na ne vzťahuje iné opatrenie podľa zákona členského štátu, v ktorom sa vedie vyšetrovanie, členské štáty zabezpečia, aby súd mohol vymenovať súdneho znalca na vedenie vyšetrovania, ktoré nepatrí do jurisdikcie súdu bez toho, aby bola na tento účel príslušnému orgánu iného členského štátu predložená predchádzajúca žiadosť, ktorá je potrebná.

3.  Na účely odsekov 1 a 2 musí Komisia vypracovať európsky register znalcov tým, že spojí existujúce vnútroštátne zoznamy znalcov, ktoré sprístupní prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.

4.  Súdni znalci zaručia nezávislosť a nestrannosť v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na sudcov uvedenými v článku 22.

5.  Znalecké posudky poskytnuté súdu súdnymi znalcami sa sprístupnia účastníkom konania, ktorí sa k nim môžu vyjadriť.

Tretí oddiel:

Prístup k súdom a spravodlivosti

Článok 12

Riešenie sporov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v každom štádiu konania a so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, ak sa súd domnieva, že spor možno urovnať, bolo možné navrhnúť, aby strany využili na vyriešenie alebo preskúmanie vyriešenia sporu mediáciu.

2.  Odsekom 1 nie je dotknuté právo strán, ktoré sa rozhodli pre mediáciu, začať súdne konanie alebo arbitráž v súvislosti s týmto sporom pred uplynutím premlčacej alebo prekluzívnej doby počas mediačného procesu.

Článok 13

Trovy konania

1.  Členské štáty zabezpečia, aby súdne poplatky účtované v členských štátoch za občianskoprávne spory neboli neprimerané hodnote pohľadávky a neznemožnili ani nadmerne nesťažili konanie.

2.  Súdne poplatky účtované v členských štátoch za občianskoprávne spory nesmú odrádzať občanov od predloženia veci súdu alebo akýmkoľvek spôsobom brániť v prístupe k spravodlivosti.

3.  Strany musia byť schopné platiť súdne poplatky pomocou prostriedkov diaľkovej platby aj z ktoréhokoľvek iného členského štátu než je členský štát, v ktorom sa súd nachádza, a to prostredníctvom bankového prevodu alebo platby kreditnou alebo debetnou kartou.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie o súdnych poplatkoch a spôsoboch platby, ako aj informácie o orgánoch alebo organizáciách oprávnených poskytovať praktickú pomoc v členských štátoch boli transparentnejšie a ľahko dostupné na internete. Členské štáty na tieto účely postúpia tieto informácie Komisii, ktorá by zasa mala zabezpečiť ich sprístupnenie verejnosti a ich všeobecné rozšírenie pomocou akýchkoľvek vhodných prostriedkov, najmä prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.

Článok 14

Zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“

1.  Členské štáty zabezpečia, aby strana, ktorá nemala vo veci úspech, zaplatila náklady na konanie vrátane, nie však výlučne, všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním, alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky a ktoré sú nevyhnutné.

2.  Ak účastník konania uspeje iba čiastočne alebo len za výnimočných okolností, môže súd nariadiť, aby sa trovy spravodlivo rozdelili alebo aby účastníci konania znášali svoje vlastné trovy.

3.  Strana uhradí všetky zbytočné náklady, ktorá spôsobila súdu alebo inej strane, a to buď tým, že podala zbytočné podnety, alebo tým, že inak viedla neprimerané spory.

4.  Súd môže upraviť úhradu nákladov tak, aby odrážali neprimeranú neochotu spolupracovať alebo účasť v zlej viere na úsilí o dosiahnutie zmieru v súlade s článkom 20.

Článok 15

Právna pomoc

1.  Na zaistenie účinného prístupu k spravodlivosti musia členské štáty zabezpečiť, aby súdy mohli strane poskytnúť právnu pomoc.

2.  Právna pomoc môže úplne alebo čiastočne zahŕňať tieto náklady:

a)  súdne poplatky, prostredníctvom úplnej alebo čiastočnej zľavy alebo zmeny splátkového kalendára;

b)  náklady na právnu pomoc a zastúpenie, pokiaľ ide o:

i)  poradenstvo pred súdnym procesom s cieľom dosiahnuť zmier skôr, ako sa začne súdne konanie v súlade s článkom 12 ods. 1;

ii)  začatie a vedenie konaní na súde;

iii)  všetky náklady spojené s konaním vrátane žiadosti o poskytnutie právnej pomoci;

iv)  výkon rozhodnutí;

c)  ďalšie nevyhnutné náklady spojené s konaním, ktoré má uhradiť strana, vrátane nákladov svedkov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a nevyhnutné náklady na cestovné, ubytovanie a stravu danej strany a jej zástupcu;

d)  náklady, ktoré má uhradiť úspešná strana v prípade, že navrhovateľ prehrá spor v súlade s článkom 14.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby každá fyzická osoba, ktorá je občanom Európskej únie alebo štátnym príslušníkom tretej krajiny so zákonným pobytom v členskom štáte Európskej únie, mala nárok požiadať o právnu pomoc, ak:

a)  z dôvodu svojej ekonomickej situácie nie je úplne alebo čiastočne schopná uhradiť náklady uvedené v odseku 2 tohto článku; ako aj

b)  žaloba, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, má odôvodnený predpoklad na úspech vzhľadom na procesné postavenie navrhovateľa; ako aj

c)  žalobca žiadajúci o právnu pomoc je oprávnený podať žalobu podľa príslušných vnútroštátnych ustanovení.

4.  Právnické osoby sú oprávnené požiadať o právnu pomoc vo forme odpustenia zálohovej platby nákladov na konanie a/alebo pomoc obhajcu. Pri rozhodovaní o tom, či takúto pomoc poskytnúť, môžu súdy vziať do úvahy okrem iného:

a)  formu danej právnickej osoby a to, či je zisková alebo nezisková;

b)  finančnú spôsobilosť partnerov alebo zainteresovaných strán;

c)  schopnosť týchto partnerov alebo zainteresovaných strán získať sumy potrebné na začatie súdneho konania.

5.  Členské štáty musia zaistiť, aby občania Únie a právnické osoby boli informovaní o postupe podávania žiadostí o právnu pomoc podľa odsekov 1 až 4, a to s cieľom dosiahnuť jeho účinnosť a prístupnosť.

6.  Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2003/8/ES.

Článok 16

Financovanie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď je návrh na začatie konania financovaný súkromnou treťou stranou, táto súkromná tretia strana nesmela:

a)  usilovať sa o ovplyvnenie procesných rozhodnutí žalobcu, a to aj pokiaľ ide o urovnanie;

b)  poskytovať financovanie na účely uplatnenia nárokov voči odporcovi, ktorý je konkurentom osoby poskytujúcej financovanie, resp. voči odporcovi, od ktorého je osoba poskytujúca financovanie závislá;

c)  účtovať si za poskytnutie financovania neprimeraný úrok.

2.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby v prípade, že súkromná tretia strana poskytuje finančné prostriedky na účely návrhu na začatie konania, neboli poskytnutá odmena alebo úrok účtovaný poskytovateľom týchto finančných prostriedkov použité ako základ pre určenie výšky odmeny alebo výšky úroku, pokiaľ mechanizmy financovania nereguluje orgán verejnej moci na účely zabezpečenia záujmov strán.

Štvrtý oddiel:

Spravodlivosť konania

Článok 17

Doručovanie písomností

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli v zásade používané spôsoby zaručujúce prijatie doručených písomností.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby písomnosti o začatí súdneho konania alebo rovnocenné písomnosti a akékoľvek predvolania na súdne pojednávanie boli doručené v súlade s vnútroštátnym právom jedným z týchto spôsobov:

a)  osobné doručenie;

b)  doručenie poštou;

c)  doručenie elektronickými prostriedkami, ako sú fax alebo e-mail.

Doručenie musí byť preukázané doručenkou podpísanou adresátom s uvedením dátumu prijatia.

Na účely doručenia elektronickými prostriedkami podľa písmena c) prvého pododseku tohto článku sa musia používať primerane vysoké technické normy, ktoré zaručujú totožnosť odosielateľa a bezpečný prenos doručovaných písomností.

Tieto písomnosti môžu byť doručené aj osobne, čo sa preukáže listinou podpísanou príslušnou osobou, ktorá vykonala doručenie, s údajom, že adresát písomnosti prijal alebo že ich odmietol prijať bez zákonného dôvodu, a dátumom doručenia.

3.  Ak doručenie v súlade s odsekom 2 nie je možné a ak je adresa odporcu s určitosťou známa, doručenie môže prebiehať niektorým z týchto spôsobov:

a)  doručenie do vlastných rúk na osobnú adresu odporcu osobám, ktoré žijú v tej istej domácnosti ako odporca alebo sú tam zamestnané;

b)  v prípade, ak odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou alebo právnickou osobou, doručenie do vlastných rúk do prevádzkarne odporcu osobám, ktoré odporca zamestnáva;

c)  uloženie písomností do poštovej schránky odporcu;

d)  uloženie písomností na pošte alebo u príslušných orgánov verejnej moci a vloženie písomného oznámenia o tomto uložení do poštovej schránky odporcu za predpokladu, že v písomnom oznámení sa jasne uvádza povaha písomností ako súdnych dokumentov alebo právny účinok oznámenia, ktorým je, že sa doručenie uskutočnilo a začínajú plynúť lehoty;

e)  doručenie poštou bez dokladu o prijatí podľa odseku 4, ak má odporca adresu v členskom štáte pôvodu;

f)  elektronickými prostriedkami s automatickým potvrdením o doručení za predpokladu, že odporca vopred výslovne súhlasil s týmto spôsobom doručovania.

Doručenie podľa písm. a) až d) prvého pododseku tohto odseku sa potvrdzuje prostredníctvom:

a)  dokladu podpísaného príslušnou osobou, ktorá uskutočnila doručenie, s uvedením všetkých týchto údajov:

i)  plné meno osoby, ktorá doručila oznámenie;

ii)  spôsob doručenia;

iii)  dátum doručenia;

iv)  meno príslušnej osoby, ak boli písomnosti doručené inej osobe ako odporcovi, a jej vzťah k odporcovi; a

v)  ostatné povinné informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa vnútroštátneho práva.

b)  potvrdenia o prijatí osobou, ktorej bola písomnosť doručená na účely písm. a) a b) prvého pododseku tohto odseku.

4.  Písomnosti môžu byť podľa odsekov 2 a 3 tohto článku doručené aj právnemu alebo splnomocnenému zástupcovi odporcu.

5.  Ak písomnosti o začatí súdneho konania alebo rovnocenné dokumenty, alebo akékoľvek predvolania majú byť doručené mimo členských štátov, môžu byť doručené akýmkoľvek spôsobom uvedeným v:

a)  nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007(26), ak sa uplatňuje so zreteľom na práva príjemcu, ktoré mu boli udelené nariadením; or

b)  Haagskom dohovore z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskoprávnych a obchodných veciach alebo akomkoľvek inom dohovore alebo dohode, ak sa uplatňujú.

6.  Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1393/2007 a nie je ňou dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004(27) ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006(28).

Článok 18

Právo na obhajcu v občianskoprávnom konaní

1.  Členské štáty zabezpečia, aby strany občianskoprávneho konania mali právo na obhajcu podľa svojho výberu takým spôsobom, ktorý im umožní reálne a účinne vykonávať ich právo na obhajobu.

V cezhraničných sporoch by členské štáty mali zabezpečiť, aby strany občianskoprávneho konania mali nárok na predbežné poradenstvo od obhajcu v domovskom štáte a ďalšieho v hostiteľskom štáte s cieľom viesť súdny spor.

2.  Členské štáty rešpektujú dôvernosť komunikácie medzi stranami o prípade a ich obhajcovi. Takáto komunikácia zahŕňa stretnutia, korešpondenciu, telefonické rozhovory a akékoľvek iné formy komunikácie, ktoré povoľuje vnútroštátne právo.

3.  Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo, v ktorom sa stanovuje povinná prítomnosť alebo pomoc obhajcu, sa strany občianskoprávneho konania môžu vzdať práva uvedeného v odseku 1 tohto článku, keď:

a)  stranám bola poskytnutá, ústne alebo písomne a v jednoduchom jazyku, ktorému rozumejú, jasná a dostatočná informácia o možných dôsledkoch vzdania sa tohto práva; a

b)  práva sa vzdali dobrovoľne a jednoznačne.

Členské štáty zabezpečia, aby strany mohli odvolať vzdanie sa práva následne kedykoľvek počas občianskoprávneho konania a aby boli o tejto možnosti informované.

4.  Týmto ustanovením nie sú dotknuté osobitné ustanovenia týkajúce sa právneho zastupovania stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007(29), nariadení (ES) č. 1896/2006 a nariadení (EÚ) č. 655/2014.

Článok 19

Prístup k informáciám

Členské štáty sa snažia poskytnúť občanom transparentné a ľahko dostupné informácie o začatí rôznych konaní, premlčacej alebo prekluzívnej dobe, príslušných súdoch na prejednávanie rôznych sporov a o potrebných formulároch, ktoré treba na tento účel vyplniť. Žiadnym ustanovením uvedeným v tomto článku sa od členských štátov nevyžaduje poskytnutie právnej pomoci vo forme právneho posúdenia konkrétneho sporu.

Článok 20

Tlmočenie a preklad zásadných dokumentov

Členské štáty sa usilujú zabezpečiť, aby každá strana sporu v plnej miere chápala súdne konanie. Tento cieľ zahŕňa dostupnosť tlmočenia počas občianskoprávneho konania a písomný preklad všetkých zásadných dokumentov s cieľom zaručiť spravodlivosť konania v súlade s ustanoveniami článku 15 tejto smernice.

Článok 21

Povinnosti účastníkov konania a ich zástupcov

Členské štáty zabezpečia, aby strany konania a ich zástupcovia konali v dobrej viere a so zreteľom na pojednávanie na súde a s ďalšími stranami a neskresľovali prípady alebo skutočnosti pred súdom, či už vedome alebo na základe dobrej viery.

Článok 22

Verejné konanie

Členské štáty zabezpečia, aby bolo konanie prístupné verejnosti, ak súd nerozhodne, aby bolo v nevyhnutnom rozsahu dôverné v záujme niektorého z účastníkov konania alebo iných dotknutých osôb alebo vo všeobecnom záujme spravodlivosti alebo verejného poriadku.

Článok 23

Nezávislosť a nestrannosť súdu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby súdy a ich sudcovia požívali súdnu nezávislosť. Zloženie súdov musí ponúkať dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek legitímnych pochybností o nestrannosti.

2.  Sudcovia nesmú byť pri výkone svojich povinností viazaní žiadnymi pokynmi a nesmú byť ovplyvňovaní ani na nich nesmie byť vyvíjaný tlak na základe akéhokoľvek osobného predsudku alebo zaujatosti v konkrétnom prípade.

Článok 24

Odborná príprava

1.  Bez toho, aby tým bola dotknutá nezávislosť súdnictva a rozdiely v organizácii súdnictva v rámci Únie, členské štáty zabezpečia, aby justícia, školy pre sudcov a právnické povolania zintenzívnili svoje programy v oblasti justičnej odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť, aby právo a postupy Únie boli zahrnuté do činností v oblasti vnútroštátnej prípravy.

2.  Programy odbornej prípravy musia byť orientované na prax, relevantné pre každodennú prácu odborníkov z právnej praxe, prebiehať počas krátkeho obdobia, využívať aktívne a moderné techniky vzdelávania a zahŕňať možnosti počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy. Programy odbornej prípravy musia byť zamerané najmä na:

a)  získanie dostatočných vedomostí o nástrojoch Únie v oblasti justičnej spolupráce a o rozvoji „reflexie“ s cieľom pravidelne sa odvolávať na judikatúru Únie, overovať vnútroštátnu transpozíciu a využívať prejudiciálne konanie Súdneho dvora Európskej únie;

b)  šírenie znalostí a skúseností v práve Únie, postupoch a v iných právnych systémoch;

c)  zjednodušenie krátkodobej výmeny nových sudcov;

d)  zvládnutie cudzieho jazyka a jeho právnej terminológie.

KAPITOLA III:

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ... [jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2.  Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.  Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 26

Preskúmanie

Komisia najneskôr 31. decembra 2025 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o vykonávaní tejto smernice na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií. Komisia v tejto súvislosti musí predovšetkým posúdiť vplyv odporúčania na prístup k spravodlivosti, na právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, na spoluprácu v občianskoprávnych veciach a na fungovanie jednotného trhu, malé a stredné podniky, konkurencieschopnosť hospodárstva Európskej únie a dôveru spotrebiteľa. V prípade potreby musia byť k správe priložené legislatívne návrhy na účely úpravy a posilnenia tejto smernice.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 28

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V … [dňa]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) PE 572.853, december 2015.
(2) PE 581.385, jún 2016.
(3) PE 559.499, jún 2015.
(4) PE 556.971, jún 2016.
(5) Uniform Law Review, 2004(4).
(6) M. Storme, Štúdia o aproximácii zákonov a pravidiel členských štátov týkajúcich sa určitých aspektoch konania v občianskoprávnych sporoch (záverečná správa, Dordrecht, 1994).
(7) Pozri o. i.: rozsudok zo 16. decembra 1976, Comet BV/Produktschap voor Siergewassen, 45/76, ECLI:EU:C:1976:191, a rozsudok z 15. mája 1986, Marguerite Johnston/Chief Constable of the Royal Ulster Constabulary, 222/84, ECLI:EU:C:1986:206.
(8) Dostupné na adrese: http://www.ejtn.eu/PageFiles/15756/Judicial%20Training%20Principles_SK.pdf
(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0276.
(10) Pozri o. i.: rozsudok z 13. marca 2007, Unibet (London) Ltd and Unibet (International) Ltd/Justitiekanslern, C-432/05, ECLI:EU:C:2007:163.
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).
(12) Smernica Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41).
(13) Odporúčanie Komisie z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie (Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 5.12.2014, s. 1.)
(16) Pozri napríklad európske nariadenie o veciach s nízkou hodnotou sporu (pozri druhú poznámku pod čiarou k odôvodneniu G) a nariadenie o konaní týkajúcom sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskoprávnych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 59)).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).
(18) Pozri štvrtú poznámku pod čiarou k odôvodneniu G.
(19) Pozri piatu poznámku pod čiarou k odôvodneniu G.
(20) Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskoprávnych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).
(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskoprávnych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 59).
(23) Smernica Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41).
(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).
(25) Odporúčania Rady – Podpora využívania cezhraničných videokonferencií a výmeny súvisiacich najlepších postupov v oblasti spravodlivosti v členských štátoch a na úrovni EÚ (Ú. v. EÚ C 250, 31.7.2015, s. 1).
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskoprávnych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79).
(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 15).
(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1).
(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).


Makrofinančná pomoc Moldavskej republike ***I
PDF 337kWORD 44k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavskej republike (COM(2017)0014 – C8-0016/2017 – 2017/0007(COD))
P8_TA(2017)0283A8-0185/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0016/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady prijaté spoločne s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku(1),

–  o zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A8-0185/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. júla 2017 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavskej republike

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/1565.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Vzhľadom na iniciatívy súvisiace so zmenami volebného systému v Moldavskej republike Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú, že podmienkou udelenia makrofinančnej pomoci je, že prijímajúca krajina rešpektuje skutočné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a zaručuje dodržiavanie ľudských práv. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť monitorujú plnenie tejto podmienky počas celého životného cyklu makrofinančnej pomoci a venujú maximálnu pozornosť zohľadneniu odporúčaní príslušných medzinárodných partnerov (najmä Benátskej komisie a OBSE/ODIHR) orgánmi Moldavskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 15.


Zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami ***I
PDF 579kWORD 67k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 4. júla 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM(2016)0198 – C8-0146/2016 – 2016/0107(COD))(1)
P8_TA(2017)0284A8-0227/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)   Rovnosť v daňovom zaobchádzaní pre všetkých a najmä pre všetky podniky je nevyhnutnou podmienkou jednotného trhu. Na zabezpečenie riadneho fungovania jednotného trhu je nevyhnutný koordinovaný a harmonizovaný prístup k uplatňovaniu vnútroštátnych daňových systémov, ktorý by prispieval k zabráneniu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a presunu ziskov.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 a (nové)
(-1a)   Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, ako aj systémy presunu ziskov pripravili vlády a obyvateľov o zdroje potrebné okrem iného na zabezpečenie toho, aby existoval univerzálny a bezplatný prístup k verejným službám v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a k štátnym sociálnym službám, a štátom zobrali možnosť zaručiť poskytovanie cenovo dostupného bývania a verejnej dopravy a budovanie infraštruktúry, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sociálneho rozvoja a hospodárskeho rastu. Stručne povedané, tieto systémy prispeli k nespravodlivosti, nerovnosti a hospodárskym, sociálnym a územným rozdielom.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie -1 b (nové)
(-1b)   Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb by mal reagovať na naliehavú potrebu progresívnej a spravodlivej globálnej daňovej politiky, podporovať prerozdeľovanie bohatstva a bojovať proti nerovnostiam.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  V nedávnych rokoch sa výrazne zväčšil problém vyhýbania sa dani z príjmu právnických osôb a stal sa veľkým zdrojom znepokojenia v Únii i celosvetovo. Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 uznala naliehavú potrebu pokročiť v úsilí v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni i na úrovni Únie. Komisia vo svojich oznámeniach s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“16 a „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“17 označila za prioritu potrebu prejsť na systém, podľa ktorého krajina, v ktorej sa vytvárajú zisky, je aj krajinou zdanenia. Komisia označila za prioritu aj potrebu reagovať na volanie našej spoločnosti po spravodlivosti a daňovej transparentnosti.
(1)  Transparentnosť je nevyhnutná na bezproblémové fungovanie jednotného trhu. V nedávnych rokoch sa výrazne zväčšil problém vyhýbania sa dani z príjmu právnických osôb a stal sa veľkým zdrojom znepokojenia v Únii i celosvetovo. Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2014 uznala naliehavú potrebu pokročiť v úsilí v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni i na úrovni Únie. Komisia vo svojich oznámeniach s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“16 a „Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok“17 označila za prioritu potrebu prejsť na systém, podľa ktorého krajina, v ktorej sa vytvárajú zisky, je aj krajinou zdanenia. Komisia označila za prioritu aj potrebu reagovať na výzvu európskych občanov na transparentnosť a potrebu pôsobiť ako referenčný model pre iné krajiny. Je zásadne dôležité, aby transparentnosť zohľadňovala reciprocitu medzi konkurentmi.
__________________
__________________
16 COM(2015)0610 final, 27. október 2015.
16 COM(2015)0610 final, 27. október 2015.
17 COM(2014)0910 final, 16. december 2014.
17 COM(2014)0910 final, 16. december 2014.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015 o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii18 uznal, že zvýšenie transparentnosti v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov a má rozhodujúci význam pre zvýšenie dôvery verejnosti v daňové systémy a vlády.
(2)  Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015 o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii18 uznal, že zvýšenie transparentnosti, spolupráce a konvergencie v oblasti politiky zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov, podporovať tvorcov politiky pri posudzovaní súčasného daňového systému s cieľom vypracovať budúce právne predpisy, zabezpečiť a zvýšiť dôveru verejnosti v daňové systémy a vlády a zlepšiť investičné rozhodovanie založené na presnejších rizikových profiloch jednotlivých spoločností.
__________________
__________________
18 2015/2010(INL).
18 2015/2010(INL).
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín je účinný a vhodný nástroj na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti nadnárodných spoločností, ako aj nato, aby sa verejnosti umožnilo posúdiť vplyv uvedených činností na reálnu ekonomiku. Takisto sa tým zlepší schopnosť akcionárov riadne vyhodnotiť riziká prijaté spoločnosťami, povedie to k investičným stratégiám založeným na presných informáciách a posilní sa tým schopnosť subjektov s rozhodovacou právomocou posudzovať účinnosť a vplyv vnútroštátnych právnych predpisov.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 b (nové)
(2b)  Vykazovanie podľa jednotlivých krajín bude mať pozitívny vplyv aj na práva zamestnancov na informovanie a porady, ako je stanovené v smernici 2002/14/ES, a na kvalitu angažovaného dialógu v rámci spoločností, a to rozširovaním vedomostí o činnostiach spoločností.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  Skupina G20 v novembri 2015 vyzvala na zavedenie celosvetovo spravodlivého a moderného medzinárodného daňového systému a schválila „Akčný plán OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov“ (BEPS), ktorého cieľom je poskytnúť vládam jasné medzinárodné riešenia v súvislosti s nedostatkami a nesúrodosťami v súčasných predpisoch, ktoré umožňujú presúvať zisky podnikov na miesta s nulovým alebo nízkym zdanením, kde nemusí dochádzať k žiadnej tvorbe reálnej hodnoty. Konkrétne v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS sa pre niektoré nadnárodné podniky zavádza dôverné podávanie správ podľa jednotlivých krajín vnútroštátnym daňovým úradom. Komisia 27. januára 2016 prijala „balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam“. Jedným z cieľov tohto balíka je transponovať opatrenie č. 13 akčného plánu BEPS do práva Únie prostredníctvom zmeny smernice Rady 2011/16/EÚ20.
(4)  Skupina G20 v novembri 2015 vyzvala na zavedenie celosvetovo spravodlivého a moderného medzinárodného daňového systému a schválila „Akčný plán OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov“ (BEPS), ktorého cieľom je poskytnúť vládam jasné medzinárodné riešenia v súvislosti s nedostatkami a nesúrodosťami v súčasných predpisoch, ktoré umožňujú presúvať zisky podnikov na miesta s nulovým alebo nízkym zdanením, kde nemusí dochádzať k žiadnej tvorbe reálnej hodnoty. Konkrétne v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS sa pre niektoré nadnárodné podniky zavádza dôverné podávanie správ podľa jednotlivých krajín vnútroštátnym daňovým úradom. Komisia 27. januára 2016 prijala „balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam“. Jedným z cieľov tohto balíka je transponovať opatrenie č. 13 akčného plánu BEPS do práva Únie prostredníctvom zmeny smernice Rady 2011/16/EÚ20. Zdaňovanie ziskov tam, kde sa vytvára hodnota, si vyžaduje komplexnejší prístup k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín, ktoré je založené na verejných správach.
__________________
__________________
20 Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
20 Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) by mala aktualizovať príslušné medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) a medzinárodné účtovné štandardy (IAS), aby sa uľahčilo zavedenie požiadaviek na verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín sa už v Únii zaviedlo pre bankový sektor smernicou 2013/36/EÚ, ako aj pre ťažobný a drevospracujúci priemysel smernicou 2013/34/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 c (nové)
(4c)  Únia preukázala bezprecedentným zavedením verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín, že sa stala svetovým lídrom v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 d (nové)
(4d)  Keďže boj proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť úspešný len spoločnou akciou na medzinárodnej úrovni, je nevyhnutné, aby Únia, pričom by aj naďalej bola svetovým lídrom v tomto zápase, koordinovala svoju činnosť s medzinárodnými aktérmi, napríklad v rámci OECD. Jednostranné opatrenia, hoci aj veľmi ambiciózne, nemajú reálnu šancu na úspech, a navyše takéto opatrenia ohrozujú konkurencieschopnosť európskych spoločností a poškodzujú investičné prostredie Únie.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 e (nové)
(4e)  Väčšia transparentnosť pri zverejňovaní finančných výsledkov vyústi do obojstranne prospešnej situácie, čo povedie k väčšej účinnosti daňových správ, väčšiemu zapojeniu občianskej spoločnosti, lepšej informovanosti zamestnancov a k väčšej ochote investorov podstupovať riziko. Okrem toho podniky budú mať výhody z lepších vzťahov so zainteresovanými stranami, čo povedie k väčšej stabilite a tiež k jednoduchšiemu prístupu k financovaniu z dôvodu jasnejšieho rizikového profilu a zlepšenia dobrej povesti.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Posilnená verejná kontrola daní z príjmu právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, je zásadným prvkom ďalšieho zvyšovania sociálnej zodpovednosti podnikov, prispievania k blahobytu prostredníctvom daní, podpory spravodlivejšej daňovej súťaže v Únii prostredníctvom lepšie informovanej verejnej rozpravy a obnovenia dôvery verejnosti v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmu, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený.
(5)  Okrem zvýšenej transparentnosti dosiahnutej vykazovaním podľa jednotlivých krajín pre vnútroštátne daňové úrady posilnená verejná kontrola daní z príjmu právnických osôb platených nadnárodnými podnikmi, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, je zásadným prvkom presadzovania podnikovej zodpovednosti a ďalšieho zvyšovania sociálnej zodpovednosti podnikov, prispievania k blahobytu prostredníctvom daní, podpory spravodlivejšej daňovej súťaže v Únii prostredníctvom lepšie informovanej verejnej rozpravy a obnovenia dôvery verejnosti v spravodlivosť vnútroštátnych daňových systémov. Túto verejnú kontrolu možno dosiahnuť prostredníctvom správy s informáciami o dani z príjmu, a to bez ohľadu na to, kde je konečný materský podnik nadnárodnej skupiny usadený. Verejná kontrola sa však musí uskutočňovať bez poškodzovania investičného prostredia v Únii alebo konkurencieschopnosti spoločností v Únii, najmä MSP, ako je vymedzené v tejto smernici, a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2015/10171a, ktoré by mali byť vyňaté z povinnosti podávať správu stanovenej v tejto smernici.
__________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)   Komisia vymedzila sociálnu zodpovednosť podnikov (SZP) ako zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť. SZP by mala vychádzať zo samotných spoločností. Verejné orgány môžu zohrávať podpornú úlohu inteligentnou kombináciou dobrovoľných politických opatrení a v prípade potreby doplnkovou reguláciou. Spoločnosti sa môžu stať spoločensky zodpovedné buď tým, že dodržiavajú právne predpisy, alebo tým, že do svojej obchodnej stratégie a obchodných činností začlenenia sociálne, environmentálne, etické a spotrebiteľské hľadiská alebo hľadiská ľudských práv, resp. spojením oboch možností.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny, ak niektoré podniky zo skupiny pôsobia v Únii. V prípade skupín, ktoré vykonávajú činnosti v Únii iba prostredníctvom dcérskych podnikov alebo pobočiek, by tieto dcérske podniky a pobočky mali uverejňovať a sprístupňovať správu konečného materského podniku. Z dôvodu proporcionality a účinnosti by však povinnosť uverejňovať a sprístupňovať správu mala byť obmedzená na stredné alebo veľké dcérske podniky usadené v Únii, prípadne na pobočky porovnateľnej veľkosti otvorené v členskom štáte. Rozsah pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom rozšíriť na pobočky otvorené v členskom štáte podnikom, ktorý je usadený mimo Únie.
(6)  Verejnosť by mala mať možnosť kontrolovať všetky činnosti skupiny, ak niektoré podniky zo skupiny pôsobia v Únii aj mimo nej. Skupiny s prevádzkarňami v Únii by mali dodržiavať zásady Únie v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach. Nadnárodné podniky majú prevádzky po celom svete a ich podnikateľské správanie má významný vplyv na rozvojové krajiny. Zabezpečením prístupu občanov k informáciám o podnikoch podľa jednotlivých krajín sa občanom a daňovým správam v ich krajinách umožní tieto podniky sledovať, posudzovať a brať ich na zodpovednosť. Zverejnením informácií pre každú daňovú jurisdikciu, v ktorej má nadnárodný podnik svoje prevádzky, by Únia zvýšila svoju súdržnosť politík v záujme rozvoja a obmedzila by potenciálne systémy vyhýbania sa daňovým povinnostiam v krajinách, kde sa mobilizácia domácich zdrojov identifikovala ako kľúčová zložka rozvojovej politiky Únie.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Správa s informáciami o dani z príjmu by mala obsahovať informácie o všetkých činnostiach podniku alebo všetkých prepojených podnikov skupiny ovládaných konečným materským podnikom. Informácie by mali vychádzať zo špecifikácií výkazníctva v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS a mali by byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné, aby sa umožnila účinná verejná kontrola, aby zverejnením nevznikali neprimerané riziká alebo nevýhody. Správa by mala obsahovať aj stručný opis povahy činností. Takýto opis môže vychádzať z kategorizácie stanovenej v tabuľke 2 prílohy III ku kapitole V usmernení OECD o dokumentácii o transferovom oceňovaní. Správa by mala zahŕňať celkový opis s vysvetleniami, ak obsahuje významné rozdiely na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.
(8)  Správa s informáciami o dani z príjmu by mala obsahovať informácie o všetkých činnostiach podniku alebo všetkých prepojených podnikov skupiny ovládaných konečným materským podnikom. Informácie by mali zohľadňovať špecifikácie výkazníctva v opatrení č. 13 akčného plánu BEPS a mali by byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné, aby sa umožnila účinná verejná kontrola, aby zverejnením nevznikali neprimerané riziká alebo nevýhody, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a nesprávny výklad týkajúci sa príslušných podnikov. Správa by mala obsahovať aj stručný opis povahy činností. Takýto opis môže vychádzať z kategorizácie stanovenej v tabuľke 2 prílohy III ku kapitole V usmernení OECD o dokumentácii o transferovom oceňovaní. Správa by mala zahŕňať celkový opis s vysvetleniami vrátane prípadov významných rozdielov na úrovni skupiny medzi výškou vzniknutých daní a výškou zaplatených daní, pričom by sa zohľadňovali príslušné sumy týkajúce sa predchádzajúcich účtovných rokov.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  S cieľom zabezpečiť takú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu v každom členskom štáte, by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých členských štátov. S vysokou mierou podrobnosti by navyše mali byť uvedené aj informácie týkajúce sa operácií nadnárodných podnikov, pokiaľ ide o určité daňové jurisdikcie, ktoré predstavujú osobitný problém. Pre všetky ostatné operácie v tretích krajinách by sa informácie mali uvádzať súhrnným spôsobom.
(9)  S cieľom zabezpečiť takú podrobnosť údajov, ktorá občanom umožní lepšie posúdiť, ako nadnárodné podniky prispievajú k blahobytu v každej jurisdikcii, v ktorej pôsobia, a to v Únii i mimo nej, bez poškodenia konkurencieschopnosti podnikov, by sa informácie mali členiť podľa jednotlivých jurisdikcií. Správy s informáciami o dani z príjmu môžu byť zrozumiteľné a použiteľné len vtedy, ak sú informácie rozčlenené podľa jednotlivých daňových jurisdikcií.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Ak by podnik mohol považovať informácie, ktoré sa majú zverejniť, za citlivé obchodné informácie, podnik by mal mať možnosť požiadať o povolenie od príslušného orgánu, kde je usadený, nezverejniť informácie v plnom rozsahu. V prípadoch, keď príslušný vnútroštátny orgán nie je daňovým orgánom, by sa mal do rozhodovania zapojiť príslušný daňový orgán.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 11
(11)  S cieľom zabezpečiť, aby prípady nedodržania predpisov boli sprístupnené verejnosti, by štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti mali skontrolovať, či správa s informáciami o dani z príjmu bola predložená a prezentovaná v súlade s požiadavkami tejto smernice a sprístupnená na webovom sídle príslušného podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku.
(11)  S cieľom zabezpečiť, aby prípady nedodržania predpisov boli sprístupnené verejnosti, by štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti mali skontrolovať, či správa s informáciami o dani z príjmu bola predložená a prezentovaná v súlade s požiadavkami tejto smernice a sprístupnená na webovom sídle príslušného podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku a či zverejnené informácie zodpovedajú auditovaným finančným informáciám podniku v časových lehotách stanovených v tejto smernici.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)  Prípady porušenia povinnosti podávania správ s informáciami o dani z príjmu zo strany podnikov a pobočiek, čo má za následok sankcie stanovené členskými štátmi podľa smernice 2013/34/EÚ, by sa mali uviesť vo verejnom registri, ktorý spravuje Komisia. Uvedené sankcie by mohli okrem iného zahŕňať správne pokuty alebo vylúčenie z verejných výziev na predkladanie ponúk a z prideľovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Únie.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)  S cieľom stanoviť určité daňové jurisdikcie, pre ktoré by sa mala uvádzať vysoká úroveň podrobnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracovanie spoločného zoznamu Únie týchto daňových jurisdikcií. Tento zoznam by sa mal vypracovať na základe určitých kritérií identifikovaných na základe prílohy 1 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie [COM(2016) 24 final]. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas svojej prípravnej práce primerané konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby tieto konzultácie uskutočnila v súlade so zásadami uvedenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva, ako ju schválili Európsky parlament, Rada a Komisia a ktorá čaká na formálne podpísanie. V snahe zabezpečiť rovnakú účasť na príprave delegovaných aktov Európsky parlament a Rada dostávajú všetky dokumenty súčasne s expertmi členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia skupiny expertov Komisie, ktorá sa zaoberá prípravou delegovaných aktov.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 a článku 48c ods. 5 smernice 2013/34/EÚ by sa mali Komisii udeliť aj vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/20111a.
________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)  Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jej účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(14)  Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jej účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenie Únie je teda opodstatnené s cieľom riešiť cezhraničný rozmer v situácii, keď existuje agresívne daňové plánovanie alebo dohody o transferovom oceňovaní. Táto iniciatíva reaguje na obavy, ktoré vyjadrili zainteresované strany v súvislosti s potrebou riešiť deformácie na jednotnom trhu bez toho, aby bola ohrozená konkurencieschopnosť Únie. Spoločnostiam by nemala spôsobovať neprimeranú administratívnu záťaž, vytvárať ďalšie daňové konflikty ani predstavovať riziko dvojitého zdanenia. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, aspoň so zreteľom na väčšiu transparentnosť.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.
(15)  Celkovo je v rámci tejto smernice rozsah zverejňovaných informácií úmerný cieľom zvyšovania verejnej transparentnosti a verejnej kontroly. Usudzuje sa preto, že táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch24 sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.
(16)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch24 sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov, napríklad vo forme porovnávacej tabuľky. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené na dosiahnutie cieľa tejto smernice a s cieľom zabrániť prípadným opomenutiam a rozporom, pokiaľ ide o vykonávanie členskými štátmi v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.
__________________
__________________
24 Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
24 Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48b – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty vyžadujú, aby konečné materské podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré majú konsolidovaný čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR, ako aj podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, ktoré nie sú prepojenými podnikmi a ich čistý obrat presahuje 750 000 000 EUR, každoročne zostavovali a uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu.
Členské štáty vyžadujú, aby konečné materské podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré majú konsolidovaný čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší, ako aj podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo, ktoré nie sú prepojenými podnikmi a ich čistý obrat je na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší, každoročne zostavovali a verejnosti bezplatne sprístupňovali správu s informáciami o dani z príjmu.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48b – odsek 1 – pododsek 2
Správa s informáciami o dani z príjmu sa sprístupňuje verejnosti na webovom sídle podniku k dátumu jej uverejnenia.
Správa s informáciami o dani z príjmu sa podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte zverejňuje a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie. V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou.
Členské štáty neuplatňujú pravidlá stanovené v tomto odseku v prípade, že takéto podniky sú usadené iba na území jedného členského štátu, a nie v inej daňovej jurisdikcii.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48b – odsek 3 – pododsek 1
Členské štáty vyžadujú, aby stredne veľké a veľké dcérske podniky uvedené v článku 3 ods. 3 a ods. 4, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom, ktorý má konsolidovaný čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR a na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu uvedeného konečného materského podniku.
Členské štáty vyžadujú, aby dcérske podniky, na ktoré sa vzťahuje ich vnútroštátne právo a ktoré sú ovládané konečným materským podnikom, ktorý má na svojej súvahe v účtovnom roku konsolidovaný čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší a na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu uvedeného konečného materského podniku.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48b – odsek 3 – pododsek 2
Správa s informáciami o dani z príjmu sa sprístupňuje verejnosti na webovom sídle dcérskeho podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia.
Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle dcérskeho podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie. V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48b – odsek 4 – pododsek 1
Členské štáty vyžadujú, aby pobočky, ktoré na ich území otvoril podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali správu s informáciami o dani z príjmu konečného materského podniku uvedeného v tomto článku ods. 5 písm. a).
Členské štáty vyžadujú, aby pobočky, ktoré na ich území otvoril podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu, každoročne uverejňovali a verejnosti bezplatne sprístupňovali správu s informáciami o dani z príjmu konečného materského podniku uvedeného v tomto článku ods. 5 písm. a).
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48b – odsek 4 – pododsek 2
Správa s informáciami o dani z príjmu sa sprístupňuje verejnosti na webovom sídle pobočky alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia.
Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle pobočky alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie. V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48b – odsek 5 – písmeno a
(a)  podnik, ktorý otvoril pobočku, je buď prepojeným podnikom skupiny, ktorú ovláda konečný materský podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu a ktorý má konsolidovaný čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR, alebo podnikom, ktorý nie je prepojený a ktorý má čistý obrat presahujúci 750 000 000 EUR;
(a)  podnik, ktorý otvoril pobočku, je buď prepojeným podnikom skupiny, ktorú ovláda konečný materský podnik, na ktorý sa nevzťahuje právo členského štátu a ktorý má na svojej súvahe konsolidovaný čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší, alebo podnikom, ktorý nie je prepojený a ktorý má čistý obrat na úrovni 750 000 000 EUR alebo vyšší;
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48b – odsek 5 – písmeno b
(b)  konečný materský podnik uvedený v písmene a) nemá stredne veľký alebo veľký dcérsky podnik uvedený v odseku 3.
(b)  konečný materský podnik uvedený v písmene a) nemá stredne veľký alebo veľký dcérsky podnik uvedený v odseku 3, ktorý už podlieha povinnostiam podávať správu.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48b – odsek 7 a (nový)
7a.  V prípade členských štátov, ktoré neprijali euro, sa suma v národnej mene, ktorá zodpovedá sume uvedenej v odsekoch 1, 3 a 5, vypočíta pomocou výmenného kurzu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie a platného v deň nadobudnutia účinnosti tejto kapitoly.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 2 – úvodná časť
2.  Informácie uvedené v odseku 1 obsahujú tieto údaje:
2.  Informácie uvedené v odseku 1 sa predkladajú v spoločnom vzore a obsahujú tieto údaje rozčlenené podľa daňovej jurisdikcie:
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 2 – písmeno a
(a)  stručný opis povahy činností;
(a)  názov konečného podniku a v náležitých prípadoch zoznam všetkých jej dcérskych spoločností, stručný opis povahy ich činností a ich príslušnú geografickú polohu;
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 2 – písmeno b
(b)  počet zamestnancov;
(b)  počet zamestnancov zamestnaných na základe ekvivalentu plného pracovného času;
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 2 – písmeno b a (nové)
(ba)  neobežný majetok iný ako peňažné prostriedky alebo peňažné ekvivalenty;
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 2 – písmeno c
(c)  výšku čistého obratu, ktorý zahŕňa obrat dosiahnutý so spriaznenými osobami;
(c)  výšku čistého obratu vrátane rozlišovania medzi obratom dosiahnutým so spriaznenými osobami a obratom dosiahnutým s nespriaznenými osobami;
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 2 – písmeno g a (nové)
(ga)  deklarovaný kapitál;
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 2 – písmeno g b (nové)
(gb)   podrobné údaje o získaných verejných dotáciách a akýchkoľvek daroch poskytnutých politikom, politickým organizáciám alebo politickým nadáciám;
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 2 – písmeno g c (nové)
(gc)  informácie, či podniky, dcérske spoločnosti alebo pobočky využívajú referenčné daňové zaobchádzanie z patentových kolónok alebo rovnocenných režimov.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 3 – pododsek 1
Správa prezentuje informácie uvedené v odseku 2 oddelene za každý členský štát. Ak členský štát tvorí viacero daňových jurisdikcií, tieto informácie sa spoja na úrovni členského štátu.
Správa prezentuje informácie uvedené v odseku 2 oddelene za každý členský štát. Ak členský štát tvorí viacero daňových jurisdikcií, tieto informácie sa uvedú oddelene za každú daňovú jurisdikciu.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 3 – pododsek 2
Správa musí obsahovať aj informácie uvedené v odseku 2 tohto článku oddelene za každú daňová jurisdikciu, ktorá bola ku koncu predchádzajúceho účtovného roka uvedená na spoločnom zozname Únie určitých daňových jurisdikcií, ktorý bol vypracovaný podľa článku 48g, pokiaľ správa výslovne nepotvrdzuje, s výhradou zodpovednosti uvedenej v článku 48e nižšie, že prepojené podniky skupiny, ktoré sa riadia zákonmi takejto daňovej jurisdikcie, sa priamo nezapájajú do transakcií s akýmikoľvek prepojenými podnikmi tej istej skupiny, ktorá sa riadi zákonmi niektorého členského štátu.
Správa musí obsahovať aj informácie uvedené v odseku 2 tohto článku oddelene za každú daňovú jurisdikciu mimo Únie.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3
V prípade iných daňových jurisdikcií správa obsahuje informácie uvedené v odseku 2 v súhrnnej forme.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 a (nový)
S cieľom chrániť citlivé obchodné informácie a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž môžu členské štáty povoliť, aby sa jedna alebo viaceré položky informácií uvedené v tomto článku dočasne vynechali zo správy, pokiaľ ide o činnosti v jednej alebo viacerých konkrétnych daňových jurisdikciách, ak sú takej povahy, že by ich zverejnenie vážne poškodilo obchodne postavenie podnikov uvedených v článku 48b ods. 1 a článku 48b ods. 3, na ktoré sa vzťahuje. Takéto vynechanie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu daňového postavenia podniku. Vynechanie sa uvedie v správe spolu s riadne odôvodneným vysvetlením pre každú daňovú jurisdikciu, prečo je to tak, a s odkazom na príslušnú daňovú jurisdikciu alebo príslušné daňové jurisdikcie.
Pozmeňujúci návrh 69/rev
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 b (nový)
Členské štáty takéto vynechania podmieňujú predchádzajúcim súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu. Podnik každoročne žiada o nové povolenie od príslušného orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie na základe nového posúdenia situácie. Ak vynechané informácie už nespĺňajú požiadavky stanovené v pododseku 3a, bezodkladne sa sprístupnia verejnosti. Po uplynutí obdobia nezverejňovania musí podnik retroaktívne zverejniť aj informácie požadované podľa tohto článku za predchádzajúce roky, na ktoré sa vzťahuje obdobie nezverejňovania, a to formou aritmetického priemeru.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 c (nový)
Členské štáty informujú Komisiu o udelení takejto dočasnej odchýlky a dôverným spôsobom jej zašlú vynechané informácie spolu s podrobným vysvetlením udelenej odchýlky. Komisia každoročne uverejňuje na svojom webovom sídle oznámenia prijaté od členských štátov a vysvetlenia poskytnuté v súlade s pododsekom 3a.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 d (nový)
Komisia overuje, či sa požiadavka stanovená v pododseku 3a náležite dodržiava, a monitoruje používanie takejto dočasnej odchýlky povolenej vnútroštátnymi orgánmi.
Pozmeňujúci návrh 70/rev
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 e (nový)
Ak Komisia po vykonaní posúdenia informácií získaných podľa pododseku 3c dospeje k záveru, že požiadavka stanovená v pododseku 3a nie je splnená, príslušný podnik tieto informácie bezodkladne sprístupní verejnosti. Po uplynutí obdobia nezverejňovania musí podnik retroaktívne zverejniť aj informácie požadované podľa tohto článku za predchádzajúce roky, na ktoré sa vzťahuje obdobie nezverejňovania, a to formou aritmetického priemeru.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 3 – pododsek 3 f (nový)
Komisia prostredníctvom delegovaného aktu prijme usmernenia s cieľom pomôcť členským štátom vymedziť prípady, keď sa zverejnenie informácií považuje za také, že vážne poškodzuje obchodné postavenie podnikov, ktorých sa týka.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48c – odsek 5
5.  Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje a sprístupňuje na webovom sídle aspoň v jednom z úradných jazykov Únie.
5.  Správa s informáciami o dani z príjmu sa zverejňuje podľa spoločného vzoru bezplatne dostupného v otvorenom dátovom formáte a sprístupňuje verejnosti na webovom sídle dcérskeho podniku alebo na webovom sídle prepojeného podniku k dátumu jej uverejnenia aspoň v jednom z úradných jazykov Únie. V ten istý deň podnik vloží správu aj do verejného registra spravovaného Komisiou.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48e – odsek 1
1.  Členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku uvedeného v článku 48b ods. 1, ktorí konajú v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie vypracovania, uverejnenia a sprístupnenia správy s informáciami o dani z príjmu v súlade s článkami 48b, 48c a 48d.
1.  S cieľom posilniť zodpovednosť voči tretím stranám a zabezpečiť vhodné riadenie členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov konečného materského podniku uvedeného v článku 48b ods. 1, ktorí konajú v rámci právomocí, ktoré sú im pridelené podľa vnútroštátneho práva, mali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie vypracovania, uverejnenia a sprístupnenia správy s informáciami o dani z príjmu v súlade s článkami 48b, 48c a 48d.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48g
Článok 48g
vypúšťa sa
Spoločný zoznam Únie určitých daňových jurisdikcií
Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 49 v súvislosti s vypracovaním spoločného zoznamu Únie určitých daňových jurisdikcií. Uvedený zoznam musí vychádzať z posúdenia daňových jurisdikcií, ktoré nespĺňajú tieto kritériá:
(1)  transparentnosť a výmena informácií vrátane výmeny informácií na požiadanie a automatickej výmeny informácií o finančných účtoch;
(2)  spravodlivá daňová súťaž;
(3)  normy, ktoré stanovili G20 a/alebo OECD;
(4)  iné relevantné normy vrátane medzinárodných noriem stanovených Finančnou akčnou skupinou.
Komisia zoznam pravidelne preskúmava a v prípade potreby ho zmení tak, aby sa zohľadnili nové okolnosti.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48i – odsek 1
Komisia predkladá správu o plnení povinností podávať správu stanovených v článkoch 48a až 48f a o ich vplyve. Správa musí obsahovať vyhodnotenie toho, či správa s informáciami o dani z príjmu prináša primerané a úmerné výsledky s ohľadom na potrebu zabezpečiť dostatočnú úroveň transparentnosti a potrebu konkurenčného prostredia pre podniky.
Komisia predkladá správu o plnení povinností podávať správu stanovených v článkoch 48a až 48f a o ich vplyve. Správa musí obsahovať vyhodnotenie toho, či správa s informáciami o dani z príjmu prináša primerané a úmerné výsledky a posúdi náklady a prínosy zníženia prahovej hodnoty konsolidovaného čistého obratu, pri prekročení ktorej sú podniky a pobočky povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu. Správa okrem toho vyhodnotí, či je nutné prijať ďalšie doplňujúce opatrenia, s ohľadom na potrebu zabezpečiť dostatočnú úroveň transparentnosti a potrebu zachovať a zabezpečiť konkurenčné prostredie pre podniky a súkromné investície.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48i a (nový)
(2a)  Vkladá sa tento článok:
„Článok 48ia
Najneskôr 4 roky po prijatí tejto smernice a s prihliadnutím na situáciu na úrovni OECD Komisia preskúma a posúdi ustanovenia tejto kapitoly a podá o nich správu, najmä pokiaľ ide o:
–  podniky a pobočky povinné podávať správy s informáciami o dani z príjmu, najmä to, či by bolo vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto kapitoly s cieľom zahrnúť veľké podniky, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 4, a veľké skupiny, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 7 tejto smernice;
–  obsah správy s informáciami o dani z príjmu, ako sa stanovuje v článku 48c;
–  dočasnú odchýlku stanovenú v článku 48c ods. 3 pododsekoch 3a až 3f.
Komisia správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.“
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 b (nový)
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 48i b (nový)
(2b)  Vkladá sa tento článok:
„Článok 48ib
Spoločný vzor správy
Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spoločný vzor, na ktorý sa odkazuje v článku 48b ods. 1, 3, 4 a 6 a v článku 48c ods. 5. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.“
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 49 – odsek 3a
(3a)  Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, musí uskutočniť konzultácie s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami uvedenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z [dátum].“
(3a)  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva*, pričom sa zohľadnia ustanovenia zmlúv a Charty základných práv Európskej únie.
________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
Smernica 2013/34/EÚ
Článok 51 – odsek 1
(3a)  V článku 51 sa odsek 1 nahrádza takto:
Členské štáty ustanovia sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie presadzovania týchto sankcií. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
„Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
Členské štáty stanovia aspoň administratívne opatrenia a sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa prijali v súlade s touto smernicou, podnikmi.
Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do ... [vložte, prosím, dátum jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti] a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa týka týchto ustanovení.
Do … [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia zostaví zoznam opatrení a sankcií stanovených každým členským štátom v súlade s touto smernicou.“

(1) Vec bola vrátená gestorským výborom na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0227/2017).


Zavedenie dočasných autonómnych obchodných opatrení pre Ukrajinu ***I
PDF 333kWORD 45k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení dočasných autonómnych obchodných opatrení pre Ukrajinu, ktorými sa dopĺňajú obchodné koncesie na základe dohody o pridružení (COM(2016)0631 – C8-0392/2016 – 2016/0308(COD))
P8_TA(2017)0285A8-0193/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0631),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0392/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0193/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. júla 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o zavedení dočasných autonómnych obchodných opatrení pre Ukrajinu, ktorými sa dopĺňajú obchodné koncesie na základe dohody o pridružení

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1566.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie v súvislosti s článkom 3 nariadenia o dočasných autonómnych obchodných opatrenia pre Ukrajinu

Komisia konštatuje, že ak by nebolo možné vykonať pozastavenie uplatňovania preferenčných opatrení ešte pred úplným použitím ročných nulových colných kvót pre poľnohospodárske výrobky, bude sa usilovať navrhnúť zníženie alebo pozastavenie týchto koncesií v nasledujúcich rokoch.

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 1. júna 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0236).


Návrh opravného rozpočtu č. 2 k všeobecnému rozpočtu na rok 2017 – pripísanie prebytku za rozpočtový rok 2016
PDF 255kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 2/2017 na rozpočtový rok 2017: Pripísanie prebytku za rozpočtový rok 2016 (09437/2017 – C8-0190/2017 – 2017/2061(BUD))
P8_TA(2017)0286A8-0229/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2017 prijatý s konečnou platnosťou 1. decembra 2016(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 2/2017, ktorý Komisia prijala 12. apríla 2017 (COM(2017)0188),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2017, ktorú Rada prijala 8. júna 2017 a postúpila Európskemu parlamentu 9. júna 2017 (09437/2017 – C8-0190/2017),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0229/2017),

A.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 2/2017 je zahrnúť do rozpočtu na rok 2017 prebytok z rozpočtového roku 2016 vo výške 6 405 miliónov EUR;

B.  keďže hlavnými zložkami uvedeného prebytku sú kladný výsledok plnenia rozpočtu na strane príjmov vo výške 1 688 miliónov EUR, nevyčerpané výdavky vo výške 4 889 miliónov EUR a kurzové rozdiely vo výške - 173 miliónov EUR;

C.  keďže na strane príjmov sú dvoma hlavnými zložkami úroky z omeškania a pokuty (3 052 miliónov EUR) a záporný výsledok plnenia vlastných zdrojov (1 511 miliónov EUR);

D.  keďže na strane výdavkov v sekcii III (Komisia) predstavovali v roku 2016 nevyčerpané prostriedky 4 825 miliónov EUR a prenosy z roku 2015 sumu 28 miliónov EUR a v prípade ostatných inštitúcií to bolo 35 miliónov EUR;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 2/2017 predložený Komisiou, ktorého výhradným cieľom je zahrnúť do rozpočtu prebytok z roku 2016 vo výške 6 405 miliónov EUR v súlade s článkom 18 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s pozíciou Rady k návrhu;

2.  s veľkým znepokojením berie na vedomie značné nevyčerpané prostriedky vo výške 4 889 miliónov EUR za rok 2016 napriek skutočnosti, že opravný rozpočet č. 4/2016 už znížil úroveň platobných rozpočtových prostriedkov o 7 284,3 milióna EUR; upozorňuje, že veľmi nízke čerpanie platobných rozpočtových prostriedkov v oblasti súdržnosti (okruh 1b) je čiastočne spôsobené nepresnými prognózami zo strany členských štátov a oneskoreniami vo vymenovaní riadiacich a certifikačných orgánov na vnútroštátnej úrovni;

3.  upozorňuje na negatívny vplyv poklesu hodnoty britskej libry oproti euru, ktorý je hlavnou príčinou deficitu príjmov vo výške 1 511 miliónov EUR vo vlastných zdrojoch; konštatuje, že takýto deficit mohol spôsobiť vážne problémy pre financovanie rozpočtu Únie; poznamenáva, že uvedený nedostatok príjmov je spôsobený jednostranným rozhodnutím Spojeného kráľovstva vystúpiť z Únie, ale nápravu musí znášať Únia ako celok; trvá na tom, že uvedené náklady by sa mali zohľadniť v rokovaniach o vyrovnaní finančných záväzkov medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou;

4.  poukazuje najmä na relatívne vysokú úroveň pokút v roku 2016, ktorá dosiahla 4 159 miliónov EUR, z čoho 2 861 miliónov EUR je započítaných do prebytku za rok 2016;

5.  trvá na tom, že namiesto úprav príspevkov z HND by rozpočet Únie mal mať možnosť opätovne využívať akýkoľvek prebytok vyplývajúci z nedostatočného čerpania rozpočtových prostriedkov alebo z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, aby tak mohol riešiť finančné potreby Únie;

6.  poznamenáva, že prijatím návrhu opravného rozpočtu č. 2/2017 sa zníži podiel príspevkov HND od členských štátov do rozpočtu Únie na rok 2017 o 6 405 miliónov EUR; opätovne naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili príležitosť takéhoto spätného toku prostriedkov na to, aby dodržali svoje prísľuby týkajúce sa utečeneckej krízy a vyrovnali svoje príspevky s príspevkom Únie do trustových fondov Únie a nového Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj(6);

7.  vyzýva inštitúcie Únie, aby urýchlene spracovali aktuálne a nadchádzajúce návrhy opravných rozpočtov iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj v súlade so záväzkami prijatými v rámci záverov zmierovacieho konania o rozpočte na rok 2017;

8.  ľutuje v súvislosti s týmto návrhom opravného rozpočtu, že prijatie revízie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania bolo v Rade niekoľko mesiacov zablokované; vyjadruje úľavu nad tým, že britská vláda dodržala slovo a blokádu revízie VFR zrušila onedlho po všeobecných voľbách v Spojenom kráľovstve; dúfa, že spätný tok finančných prostriedkov členským štátom uľahčí nadchádzajúce rokovania o vyrovnaní finančných záväzkov medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou;

9.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2017;

10.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 2/2017 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 51, 28.2.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(6) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) a vytvorení záruky EFSD a záručného fondu EFSD (COM(2016)0586).


Dlhšia životnosť výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti
PDF 381kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (2016/2272(INI))
P8_TA(2017)0287A8-0214/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 114,

–  so zreteľom na články 191, 192 a 193 ZFEÚ a na stanovený cieľ, ktorým je rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (COM(2008)0397),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov(1),

–  so zreteľom na pracovný plán Komisie v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019 (COM(2016)0773), konkrétne cieľ stanoviť konkrétnejšie požiadavky, pokiaľ ide o výrobky, a horizontálnejšie požiadavky v oblastiach ako trvácnosť, opraviteľnosť, šíriteľnosť, dizajn umožňujúci demontáž a bezproblémové opätovné použitie a recyklovanie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 s názvom Dobrý život v rámci možností našej planéty(3) (7. environmentálny akčný program),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2013 na tému Smerom k udržateľnejšej spotrebe: životnosť priemyselných výrobkov a informácie pre spotrebiteľov v záujme obnovy dôvery(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2013 s názvom Budovanie jednotného trhu pre ekologické výrobky – Uľahčenie lepšej informovanosti o výsledkoch v oblasti životného prostredia výrobkov a organizácií (COM(2013)0196),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614) a balík predpisov o obehovom hospodárstve, v ktorom je stanovená revízia smernice o odpade (smernica 2008/98/ES, tzv. rámcová smernica o odpade), smernice o obaloch a odpadoch z obalov (smernica 94/62/ES), smernice o skládkach odpadov (smernica 1999/31/ES), smernice o vozidlách po dobe životnosti (smernica 2000/53/ES), smernice o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch (smernica 2006/66/ES) a smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (smernica 2012/19/EÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť. Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016)0739),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2015 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku (COM(2015)0635) predložený Komisiou,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(6),

–  so zreteľom na správu Európskej organizácie spotrebiteľov zo 18. augusta 2015 s názvom Tovar dlhodobej spotreby: udržateľnejšie výrobky, lepšie práva spotrebiteľov. Očakávania spotrebiteľov od programu EÚ v oblasti efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva,

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2016 s názvom Vplyv označenia životnosti na spotrebiteľov,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorá sa realizovala v júli 2016 na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov, s názvom Dlhšia životnosť výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti,

–  so zreteľom na súhrnný dokument Európskeho spotrebiteľského centra z 18. apríla 2016 s názvom Plánované zastarávanie výrobkov alebo nekontrolované správanie konzumnej spoločnosti,

–  so zreteľom na rakúsku normu ONR 192102 s názvom Značka excelentnosti pre opraviteľné elektrické spotrebiče a elektronické prístroje určené na dlhodobú spotrebu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0214/2017),

A.  keďže v pracovnom pláne Komisie v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019 sa uvádza odkaz na obehové hospodárstvo a potrebu začať riešiť problémy trvácnosti a recyklovateľnosti;

B.  keďže prijatie stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) k životnosti výrobkov je dôkazom záujmu hospodárskych aktérov a aktérov občianskej spoločnosti o túto tému;

C.  keďže treba dosiahnuť vyvážený vzťah medzi predĺžením životnosti výrobkov a inováciami, výskumom a vývojom;

D.  keďže štúdia, ktorú si objednal Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, svedčí o tom, že na podporu dlhšej životnosti výrobkov sú potrebné politické opatrenia na širokom základe;

E.  keďže súčasne existujú rôzne hospodárske a obchodné modely vrátane modelu založeného na takom používaní, ktoré umožňuje znižovať nepriaznivé dôsledky pre životné prostredie;

F.  keďže je potrebné podporovať dlhšiu životnosť výrobkov, najmä riešením plánovaného zastarávania výrobkov;

G.  keďže je potrebné podporovať európske odvetvie opráv, ktoré tvoria najmä mikropodniky, malé a stredné podniky;

H.  keďže zvýšenou harmonizáciou opätovného používania výrobkov sa podporí miestne hospodárstvo a vnútorný trh tým, že vzniknú nové miestne pracovné miesta a povzbudí sa trh s použitým tovarom;

I.  keďže z hospodárskeho, ako aj z environmentálneho hľadiska je potrebné chrániť suroviny a obmedziť tvorbu odpadu, pričom na zohľadnenie tejto potreby bol zavedený pojem rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

J.  keďže 77 % spotrebiteľov v EÚ uviedlo, že by uprednostnilo pokus o opravu pokazených výrobkov pred kúpou nových, na čo poukázal Eurobarometer z júna 2014; keďže ešte stále treba zlepšiť informácie poskytované spotrebiteľom o trvácnosti a opraviteľnosti výrobkov;

K.  keďže spoľahlivé a trvácne výrobky poskytnú spotrebiteľom primeranú hodnotu za vynaložené peniaze a zabraňujú nadmernému využívaniu zdrojov a odpadu; keďže je preto dôležité zabezpečiť predĺženie času použiteľnosti spotrebiteľských výrobkov prostredníctvom dizajnu zameraného na životnosť, možnosti opravy, modernizácie, demontáže a recyklácie výrobkov;

L.  keďže klesajúca dôvera spotrebiteľov v kvalitu výrobkov poškodzuje európske podniky; keďže v súčasnosti je v celej EÚ v platnosti zákonná záruka v minimálnej dĺžke 24 mesiacov a niektoré členské štáty ustanovili v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar prísnejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľov;

M.  keďže by sa malo rešpektovať právo spotrebiteľov vybrať si podľa svojich rôznych potrieb, očakávaní a preferencií;

N.  keďže spotrebitelia dostávajú nedostatočné informácie o životnosti výrobkov, zatiaľ čo v štúdii EHSV z marca 2016 sa konštatuje, že existuje pozitívna súvislosť medzi označovaním životnosti výrobkov a správaním spotrebiteľov;

O.  keďže životnosť výrobku a spôsob jeho zastarávania určujú rôzne prirodzené alebo umelé faktory, napríklad zloženie, funkčnosť, náklady na opravu a modely spotreby;

P.  keďže by sa mala zjednodušiť dostupnosť opráv a náhradných dielov;

Q.  keďže okrem dlhej životnosti môže k ochrane zdrojov významne prispieť aj vysoká kvalita výrobkov počas celého ich životného cyklu;

R.  keďže narastá množstvo národných iniciatív s cieľom riešiť problematiku predčasného zastarávania tovaru a softvéru; keďže je potrebné vypracovať spoločnú stratégiu pre jednotný trh v tejto oblasti;

S.  keďže životnosť digitálnych nosičov má kľúčový význam pre životnosť elektronických prístrojov; keďže softvér sa stáva čoraz rýchlejšie zastaraným, a preto musia byť elektronické prístroje prispôsobivejšie, aby si na trhu udržali svoju konkurencieschopnosť;

T.  keďže výrobky so zabudovanými chybami, ktoré sú určené na to, aby sa po určitom počte použití výrobky pokazili a napokon prestali fungovať, slúžia iba na to, aby vzbudili nedôveru spotrebiteľov a nemali by byť povolené na trhu;

U.  keďže podľa údajov prieskumu Eurobarometer sa 90 % európskych občanov domnieva, že výrobky by mali byť jasnejšie označené s uvedením času ich použiteľnosti;

V.  keďže všetky hospodárske subjekty vrátane MSP môžu ťažiť z výrobkov s dlhšou životnosť;

W.  keďže v siedmom environmentálnom akčnom programe sa požadujú konkrétne opatrenia na zlepšenie trvanlivosti, opraviteľnosti a opätovnej využiteľnosti a na predĺženie životnosti výrobkov;

X.  keďže rozšírená zodpovednosť výrobcu má v tomto smere veľký význam;

Y.  keďže dosiahnutie modelu obehového hospodárstva si vyžaduje angažovanosť politikov, občanov a podnikov a spôsobuje zmenu nielen v navrhovaní a predaji výrobkov a služieb, ale tiež v mentalite a očakávaniach spotrebiteľov a v podnikateľských aktivitách prostredníctvom vytvárania nových trhov, ktoré reagujú na zmeny v spotrebiteľských vzorcoch a menia sa smerom k používaniu, opätovnému používaniu a spoločnému využívaniu výrobkov, čím pomáhajú predlžovať životnosť výrobkov a vyrábať konkurencieschopné, trvanlivé a udržateľné výrobky;

Z.  keďže v mnohých svietidlách nie je možné vymeniť žiarovky, čo môže viesť k problémom v prípade, ak žiarovka prestane fungovať, ak sa na trhu objavia novšie a efektívnejšie žiarovky alebo ak sa preferencia zákazníka, napríklad čo sa týka farby vyžarovaného svetla, zmení, pretože je potrebné vymeniť celú lampu;

AA.  keďže LED žiarovky by v ideálnom prípade mali byť vymeniteľné a nie neodstrániteľné;

AB.  keďže počas vývoja obehového hospodárstva je potrebné urobiť ďalšie kroky na podporu opraviteľnosti, upraviteľnosti, modernizácie, trvanlivosti a recyklovateľnosti výrobkov s cieľom predĺžiť životnosť a dobu použiteľnosti výrobkov a ich častí;

AC.  keďže čoraz väčšia rozmanitosť produktov, kratšie inovačné cykly a neustále sa meniace módne trendy zvyšujú frekvenciu kupovania nových výrobkov, čím sa skracuje ich využiteľná životnosť;

AD.  keďže opravy, ponuka použitých výrobkov a výmena výrobkov predstavujú obrovský potenciál, čím vytvárajú sektor, ktorého cieľom je predĺžiť životnosť výrobkov;

AE.  keďže treba vytvoriť rovnováhu medzi cieľom predlžovania životnosti výrobkov a ochranou životného prostredia, kde je stále možné nachádzať stimuly pre inovácie a ďalší rozvoj;

Navrhovať spoľahlivé, trvanlivé a kvalitné výrobky

1.  vyzýva Komisiu, aby v náležitých prípadoch podporovala ustanovenie minimálnych kritérií odolnosti zahŕňajúce okrem iného spoľahlivosť výrobkov, ich opraviteľnosť a schopnosť ďalšieho vývoja počnúc fázou ich navrhovania a ďalej, čo podporia normy vypracované všetkými tromi európskymi normalizačnými organizáciami (ESO) CEN, CENELEC a ETSI;

2.  zdôrazňuje, že treba dosiahnuť rovnováhu medzi predlžovaním životnosti výrobkov, konverziou odpadu na zdroje (druhotné suroviny), priemyselnou symbiózou, inováciami, dopytom spotrebiteľov, ochranou životného prostredia a politikou rastu vo všetkých fázach životného cyklu výrobkov a domnieva sa, že vývoj výrobkov, ktoré čoraz efektívnejšie využívajú zdroje, nesmie viesť ku krátkej životnosti výrobkov ani predčasnému zneškodňovaniu výrobkov;

3.  poukazuje na to, že aspekty, ako sú trvácnosť výrobkov, predĺžené záruky, dostupnosť náhradných dielov, jednoduchosť opráv a vymeniteľnosť dielov, by mali byť súčasťou obchodnej ponuky výrobcov pri plnení rôznych potrieb, očakávaní a preferencií spotrebiteľov a sú dôležitým aspektom voľnej hospodárskej súťaže;

4.  berie na vedomie úlohu obchodných stratégií, akou je napr. leasing, pri navrhovaní trvanlivých výrobkov, pričom lízingové spoločnosti si zachovávajú vlastníctvo prenajatých jednotiek, majú motiváciu výrobky opätovne umiestňovať na trh a investovať do výroby trvanlivejších výrobkov, čoho výsledkom je nižší objem výroby nových výrobkov a vyhadzovaných výrobkov;

5.  pripomína pozíciu Európskeho parlamentu k revízii balíka predpisov o obehovom hospodárstve, ktorým sa mení smernica o odpade, ktorá posilnila zásadu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a tým vytvorila stimuly pre udržateľnejší návrh výrobkov;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výrobcov modulových dizajnov s ľahkou demontážou a vymeniteľnosťou dielov;

7.  uvádza, že snaha o dosiahnutie trvanlivosti a opraviteľnosti výrobku by mal sprevádzať cieľ udržateľnosti napríklad prostredníctvom použitia ekologických materiálov;

8.  so znepokojením konštatuje objem elektronického odpadu, ktorý tvoria modemy, routery a televízne dekodéry/set-top boxy, v dôsledku prechodu spotrebiteľov k novému poskytovateľovi telekomunikačných služieb; pripomína spotrebiteľom a poskytovateľom telekomunikačných služieb, že už aj podľa nariadenia (EÚ) 2015/2120 spotrebitelia pri prechode k novému poskytovateľovi telekomunikačných služieb majú právo na používanie koncových zariadení podľa vlastnej voľby;

Presadzovanie opraviteľnosti a životnosti výrobkov

9.  vyzýva Komisiu, aby podporovala opraviteľné výrobky prostredníctvom týchto krokov:

   podporou a uľahčením opatrení na zvýšenie atraktívnosti voľby opravy pre spotrebiteľov,
   používaním výrobných postupov a materiálov, ktoré uľahčujú a zlacňujú opravu výrobku alebo výmenu jeho dielov, spotrebitelia by sa nemali ocitnúť v nekonečnom cykle opráv a údržby chybných výrobkov,
   v prípade opakovaného nesúladu so zmluvou alebo opravy, ktorá trvá dlhšie ako jeden mesiac, povzbudzovaním k predĺženiu záruky o obdobie rovnajúce sa času, ktorý bol potrebný na vykonanie opravy,
   nabádaním, aby časti nevyhnutné na riadne fungovanie výrobku boli vymeniteľné a opraviteľné, zaradením opraviteľnosti výrobku medzi jeho základné vlastnosti, ak je to prínosné, a odrádzaním od pevného zabudovania základných dielov, ako sú batérie a svetelné diódy (LED) do výrobku, pokiaľ to nie je opodstatnené bezpečnostnými dôvodmi,
   naliehaním na výrobcov, aby pri nákupe poskytovali príručky na údržbu a pokyny k oprave, najmä pre výrobky, u ktorých je údržba a oprava veľmi dôležitá na zlepšenie šance na predlženie ich životnosti,
   zabezpečením možnosti použitia náhrad za originálne diely v rovnakej kvalite a s rovnakým výkonom na účely opravy všetkých výrobkov v súlade s rozhodným právom,
   keď to je možné, rozvojom postupu štandardizácie náhradných súčiastok a nástrojov potrebných na opravu, aby sa zlepšil prínos opravárenských služieb,
   povzbudzovaním výrobcov k tomu, aby na požiadanie poskytli licencovaným opravovniam príručky na údržbu a opravu v rôznych jazykoch,
   povzbudzovaním výrobcov k tomu, aby vypracovali technológiu batérií na zabezpečenie toho, aby životnosť batérií a akumulátorov lepšie zodpovedala predpokladanej životnosti výrobku, alebo alternatívne zvýšili dostupnosť výmeny batérie za cenu, ktorá je primeraná cene výrobku;

10.  domnieva sa, že je výhodné zaručiť dostupnosť náhradných dielov, ktoré sú potrebné na riadne a bezpečné fungovanie výrobkov, či už:

   podporou prístupnosti náhradných dielov popri montáži výrobku,
   nabádaním hospodárskych operátorov k tomu, aby poskytovali vhodnú technickú službu k spotrebiteľskému tovaru, ktorý vyrábajú alebo dovážajú, a dodávali súčiastky nevyhnutné na riadne a bezpečné fungovanie tovaru za cenu primeranú povahe a životnosti výrobku,
   jasným uvádzaním toho, či sú náhradné diely dostupné, za akých podmienok a ako dlho, a prípadne zavedením digitálnej platformy;

11.  nabáda členské štáty, aby preskúmali vhodné stimuly na podporu trvácnych, kvalitných a opraviteľných výrobkov, aby podnietili opravy a predaj použitých výrobkov a zaviedli odborné kurzy zamerané na opravy;

12.  zdôrazňuje, že by vždy malo byť možné využiť služby nezávislého opravára, najmä tým, že sa zakážu dômyselné technické alebo softvérové riešenia znemožňujúce opravu mimo autorizovaných firiem alebo orgánov;

13.  podporuje opakované využívanie náhradných dielov pre trh s použitými výrobkami;

14.  uznáva možnosť využitia 3D tlače s cieľom poskytovať súčiastky pre profesionálov a spotrebiteľov; v tejto súvislosti naliehavo žiada, že musí byť zabezpečená bezpečnosť výrobkov, ochrana pred falšovaním a ochrana autorských práv;

15.  pripomína, že dostupnosť štandardizovaných a modulových komponentov, plánovanie demontáže, navrhovanie výrobkov s dlhou životnosťou a efektívne výrobné procesy zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o úspešné zavádzanie obehového hospodárstva;

Prevádzkovanie hospodárskeho modelu orientovaného na používanie a podpora MSP a zamestnanosti v EÚ

16.  zdôrazňuje, že prechod na obchodné modely, ako napr. „výrobky ako služby“, má potenciál zlepšiť udržateľnosť modelov výroby a spotreby za predpokladu, že systémy poskytovania výrobkov ako služieb nebudú mať za následok skrátenie životnosti výrobkov, a zdôrazňuje, že takéto obchodné modely by nemali vytvárať príležitosti na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

17.  zdôrazňuje, že vývoj nových obchodných modelov, ako napríklad internetových služieb, nových foriem marketingu, obchodných domov len na predaj použitého tovaru a rozšírenejšia dostupnosť neformálnych opravárenských zariadení (opravárenské kaviarne, semináre, na ktorých si ľudia môžu sami opraviť výrobky), môže pomôcť predĺžiť životnosť výrobkov a zároveň zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a dôveru vo výrobky s dlhodobou životnosťou;

18.  vyzýva členské štáty, aby:

   zabezpečili konzultáciu so všetkými dotknutými zainteresovanými stranami s cieľom povzbudiť rozvoj všeobecne prínosného modelu predaja použitých výrobkov,
   zintenzívnili snahy o zavedenie opatrení na podporu rozvoja hospodárstva podporujúceho funkčnosť výrobkov a zvýšenie príťažlivosti nájmu, výmeny a vypožičiavania predmetov,
   povzbudzovali miestne a regionálne orgány k aktívnemu presadzovaniu vývoja hospodárskych modelov, ako je kolaboratívne hospodárstvo a obehové hospodárstvo, ktoré povzbudzujú efektívnejšie využívanie zdrojov, trvácnosť výrobkov a posilňujú opravu, opätovné používanie a recykláciu;

19.  nabáda členské štáty k tomu, aby zabezpečili, že sa vo verejnom obstarávaní bude zohľadňovať ustanovenie smernice 2014/24/EÚ o životných nákladoch, a aby zvýšili mieru opätovného používania zariadení, ktoré zakúpili orgány verejnej správy;

20.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby vo svojich verejných politikách podporovali hospodárstvo spoločného využívania zdrojov so zreteľom na výhody, ktoré poskytuje pri využívaní voľných zdrojov a kapacity, napríklad v odvetviach dopravy a ubytovania;

21.  žiada Komisiu, aby pri propagovaní obehového hospodárstva potvrdila význam trvácnosti výrobkov;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v právnych predpisoch EÚ (rámcová smernica o odpadoch (2008/98/ES)) a najmä aby zachovali najvyššiu využiteľnosť a hodnotu elektrických a elektronických zariadení a nepovažovali ich za odpad, napríklad tým, že udelia prístup k zberným miestam odpadu z elektrických a elektronických zariadení pre personál centier opätovného použitia, ktorý môže tento tovar a ich diely využiť;

23.  nazdáva sa, že opatrenia uvedené v tomto uznesení by sa mali vzťahovať na MSP a predovšetkým mikropodniky podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, a to spôsobom, ktorý je primeraný a primeraný veľkosti a kapacitám MSP alebo mikropodnikov, s cieľom zachovať ich rozvoj a povzbudiť zamestnanosť a odbornú prípravu nových profesií v EÚ;

24.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako podporiť a uľahčiť vymeniteľnosť žiaroviek LED a zvážila, popri opatreniach v oblasti ekodizajnu, menej prísny prístup, ako je napríklad označovanie, motivačné schémy, verejné obstarávanie alebo predĺženú záruku v prípade, keď sa žiarovky nedajú odstrániť;

25.  naliehavo žiada členské štáty, aby vykonávali účinný dohľad trhu s cieľom zabezpečiť, aby európske, ako aj dovezené výrobky spĺňali požiadavky v oblasti politiky výrobkov a ekodizajnu;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili miestne a regionálne orgány a rešpektovali ich právomoci;

Zaručiť lepšiu informovanosť spotrebiteľa

27.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila informácie o trvácnosti výrobkov prostredníctvom:

   zváženia dobrovoľnej európskej značky zahŕňajúcej najmä: trvácnosť, ekodizajn a možnosti modularizácie komponentov ako súčasti vývoja výrobku a opraviteľnosti,
   dobrovoľné experimenty s podnikmi a inými zainteresovanými stranami na úrovni EÚ s cieľom vypracovať označenie predpokladanej dĺžky používania na základe normalizovaných kritérií, ktoré by mohlo byť používané vo všetkých členských štátoch,
   vytvorenia meradla opotrebovania najdôležitejších spotrebných výrobkov, najmä veľkých elektrospotrebičov,
   štúdie vplyvu zosúladenia označovania životnosti so zákonnou zárukou,
   používania digitálnych aplikácií alebo sociálnych médií,
   normalizácie informácií v príručkách k trvácnosti, schopnosti ďalšieho vývoja a opraviteľnosti s cieľom zabezpečiť, aby boli jasné, prístupné a zrozumiteľné,
   informácií založených na štandardných kritériách v prípade, že sa uvádza predpokladanej životnosti výrobku;

28.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby:

   pomáhali územným samosprávnym celkom, podnikom a združeniam pri organizovaní kampaní na zvyšovanie povedomia spotrebiteľov o predĺžení životnosti výrobkov, a to poskytovaním informácií o poradenstve o údržbe, oprave, opätovnom použití atď.,
   podporovali informovanie spotrebiteľov o rýchlo pokazených a neopraviteľných výrobkoch, v prípade potreby prostredníctvom rozvoja notifikačných platforiem pre spotrebiteľov;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporovala pravidelnú a štruktúrovanú výmenu informácií a najlepších postupov v celej Únii, medzi Komisiou a členskými štátmi vrátane regionálnych a miestnych orgánov;

Opatrenia týkajúce sa plánovaného zastarávania

30.  vyzýva Komisiu, aby na základe konzultácií so spotrebiteľskými organizáciami, výrobcami a inými zainteresovanými stranami navrhla na úrovni EÚ vymedzenie pojmu plánovaného zastarávania pre hmotný tovar a softvér; ďalej žiada Komisiu, aby v spolupráci s orgánmi trhového dohľadu preskúmala možnosť zriadenia nezávislého systému, ktorý by testoval a zisťoval zastarávanie zabudované vo výrobkoch; vyzýva v tomto zmysle na lepšiu právnu ochranu oznamovateľov a primerané odrádzajúce opatrenia pre výrobcov;

31.  odkazuje v tejto súvislosti na priekopnícku úlohu niektorých členských štátov, ako napríklad iniciatívu krajín Beneluxu bojovať proti plánovanému zastarávaniu a predlžovať životnosť (elektrických) domácich spotrebičov; zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov v tejto oblasti;

32.  konštatuje, že modernizovateľnosť výrobkov môže spomaliť ich zastarávanie a znížiť vplyvy na životné prostredie a náklady používateľov;

Posilniť právo na zákonnú záruku zhody

33.  považuje za nevyhnutné, aby boli spotrebitelia lepšie informovaní o spôsobe fungovania zákonnej záruky zhody; požaduje, aby sa celý odkaz na túto záruku uvádzal vytlačený na potvrdení o nákupe výrobku;

34.  vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy a opatrenia na zvýšenie dôvery spotrebiteľov:

   posilnením ochrany spotrebiteľa, najmä v prípade výrobkov, u ktorých je primeraná predpokladaná lehota používania dlhšia, a zohľadnením silných opatrení na ochranu spotrebiteľa, ktoré boli už v niektorých členských štátoch prijaté,
   zohľadnením účinkov právnych predpisov týkajúcich sa ekodizajnu a zmluvného práva na energeticky významné výrobky s cieľom vypracovať ucelený prístup k regulácii výrobkov,
   zaručením formálneho informovania spotrebiteľa v rámci kúpnej zmluvy o jeho práve na zákonnú záruku a podporovaním programov na zvyšovanie informovanosti o tomto práve,
   zjednodušením dokladu o nákupe na strane spotrebiteľa tým, že sa záruka bude viazať na predmet, a nie na kupujúceho, a ďalej povzbudením zavádzania systémov elektronických potvrdeniek a digitálnych dokladov o záruke;

35.  žiada zavedenie nástroja na podávanie sťažností na úrovni EÚ v prípadoch, keď sa neuplatňujú práva na záruku, aby sa uľahčilo kontrolovanie uplatňovania európskych noriem zo strany administratívy;

36.  poukazuje na to, že stimul pre trvalo udržateľný dizajn výrobkov je možné zabezpečiť zvýraznením zásady rozšírenej zodpovednosti výrobcu a stanovením minimálnych požiadaviek, ktoré musia byť splnené;

Zabezpečiť ochranu spotrebiteľov pred zastarávaním softvérov

37.  žiada väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o schopnosť vývoja, bezpečnostné aktualizácie a trvácnosť, ktoré sú potrebné na fungovanie softvéru, ako aj hardvéru; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné podporiť intenzívnejšiu spoluprácu medzi podnikmi;

38.  povzbudzuje transparentnosť zo strany dodávateľov a výrobcov uvedením minimálneho obdobia, počas ktorého sú k dispozícii bezpečnostné aktualizácie operačných systémov, v kúpnych zmluvách výrobkov; navrhuje, aby sa vymedzil pojem primeraného obdobia používania; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby dodávateľ tovaru v prípade zabudovaných operačných systémov zabezpečil dodanie týchto bezpečnostných aktualizácií; vyzýva výrobcov, aby poskytovali jasné informácie o kompatibilite softvérových aktualizácií a modernizácií so zabudovanými operačnými systémami, ktoré sú dodávané spotrebiteľom;

39.  žiada, aby boli nevyhnutné aktualizácie softvéru zvratné a aby ich sprevádzali informácie o dôsledkoch na funkčnosť prístroja, a žiada, aby bol nový nevyhnutný softvér kompatibilný so softvérom predchádzajúcej generácie;

40.  vyzýva na modularitu dielov, a to aj procesorov, prostredníctvom štandardizácie, čo by umožnilo zabezpečiť riadnu údržbu tovaru;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.
(2) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(4) Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 23.
(5) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
(6) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.


Riešenie porušení ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy
PDF 391kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o riešení prípadov porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy (2016/2239(INI))
P8_TA(2017)0288A8-0222/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z 9. decembra 1948,

–  so zreteľom na kapitolu VII Charty OSN (Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov),

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery a na usmernenia EÚ týkajúce sa presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti z 31. októbra 2000,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS) zo 17. júla 1998, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2002,

–  so zreteľom na zmeny Rímskeho štatútu z Kampaly prijaté na hodnotiacej konferencii v Kampale v Ugande v júni 2010,

–  so zreteľom na rámec OSN pre analýzu masových krutých zločinov, ktorý vypracoval Úrad osobitných poradcov OSN pre predchádzanie genocídam a zodpovednosť za ochranu,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 15. marca 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/71/L.48 z decembra 2016 o zriadení medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najvážnejšie zločiny podľa medzinárodného práva v Sýrskej arabskej republike od marca 2011 (IIIM),

–  so zreteľom na správu o osobitnom prešetrení udalostí v Aleppe nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku zverejnenú 1. marca 2017,

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2001/443/SZBP z 11. júna 2001 o Medzinárodnom trestnom súde(1),

–  so zreteľom na Rozhodnutie Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002, ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov(3),

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde(4),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci a pomoci medzi MTS a Európskou úniou(5),

–  so zreteľom na pozíciu Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde(6),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o presadzovaní zásady komplementárnosti (SWD(2013)0026),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2014 o komplexnom prístupe EÚ,

–  so zreteľom na stratégiu Siete EÚ pre genocídu v oblasti boja proti beztrestnosti páchateľov trestného činu genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov v rámci Európskej únie a jej členských štátov prijatú 30. októbra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady o podpore spravodlivosti v prechodnom období zo strany EÚ zo 16. novembra 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 9. decembra 2016 pri príležitosti medzinárodného dňa pamiatky a úcty obetiam genocídy a jej predchádzania,

–  so zreteľom na akčný plán Európskej únie pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o trestnom čine agresie(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 8. októbra 2015 o hromadnom vysídľovaní detí v Nigérii v dôsledku útokov skupiny Boko Haram(9) a zo 17. júla 2014 s názvom Nigéria – nedávne útoky sekty Boko Haram(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s názvom Príprava na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 24. novembra 2016 o situácii v Sýrii(12), z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule(13), zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(14) a z 11. júna 2015 o Sýrii: situácia v Palmýre a prípad Mazena Darwisha(15),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0222/2017),

A.  keďže zločiny genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, teda masové kruté zločiny sú najzávažnejšími zločinmi proti ľudstvu a dôvodom na znepokojenie celého medzinárodného spoločenstva; keďže ľudstvom otriasli takéto zločiny;

B.  keďže úlohou medzinárodného spoločenstva je predchádzať takýmto masovým krutostiam; keďže keď dochádza k takýmto zločinom, nesmú ostať nepotrestané a musí sa zabezpečiť účinné, spravodlivé a rýchle stíhanie ich páchateľov na vnútroštátnej či medzinárodnej úrovni v súlade so zásadou komplementárnosti;

C.  keďže zodpovednosť, spravodlivosť, právny štát a boj proti beztrestnosti sú kľúčovými prvkami úsilia o mier, riešenie konfliktov, zmierenie a obnovu;

D.  keďže skutočné zmierenie môže byť založené len na pravde a spravodlivosti;

E.  keďže obete takýchto trestných činov majú právo na prostriedok nápravy a na náhradu, a keďže utečenci, ktorí sa stali obeťami masových krutostí, by mali mať podporu medzinárodného spoločenstva; keďže v tejto súvislosti je dôležité zaujať rodové hľadisko a zohľadniť osobitné potreby žien a dievčat v utečeneckých táboroch počas repatriácie a presídľovania, pri obnove a rekonštrukcii po skončení konfliktu;

F.  keďže Medzinárodný trestný súd (MTS) zohráva kľúčovú úlohu v boji proti beztrestnosti, pri obnove mieru a zabezpečení spravodlivosti pre obete;

G.  keďže MTS je na základe systému odškodnení obetí zločinov v právomoci súdu jedinečnou súdnou inštitúciou na medzinárodnej úrovni;

H.  keďže pre úplnú účinnosť MTS je nevyhnutné pristúpenie všetkých štátov k Rímskemu štatútu; keďže Rímsky štatút MTS ratifikovalo 124 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ;

I.  keďže zmeny Rímskeho štatútu z Kampaly o trestnom čine agresie, ktoré sa považujú za najzávažnejšiu a najnebezpečnejšiu formu nezákonného použitia sily, ratifikovalo 34 krajín, takže dosiahli 30 akceptácií potrebných na svoju aktiváciu a otvorenie možnosti, aby zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, po 1. januári 2017 prijalo na základe zmluvy aktiváciu jurisdikcie súdu v oblasti agresie;

J.  keďže Rusko sa v novembri 2016 rozhodlo stiahnuť svoj podpis z Rímskeho štatútu; keďže v októbri 2016 oznámili svoje odstúpenie od Rímskeho štatútu aj Južná Afrika, Gambia a Burundi; keďže Africká únia (AÚ) prijala 31. januára 2017 nezáväzné uznesenie vrátane stratégie odstúpenia od MTS a vyzvania členských štátov AÚ, aby zvážili vykonanie jej odporúčaní; keďže vo februári resp. v marci 2017 oznámili svoje rozhodnutie odstúpiť od Rímskeho štatútu Gambia a Južná Afrika;

K.  keďže spolupráca medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, a s regionálnymi organizáciami je krajne dôležitá, najmä v situáciách, keď je spochybnená príslušnosť MTS;

L.  keďže MTS v súčasnosti vykonáva desať vyšetrovaní v deviatich krajinách (Gruzínsko, Mali, Pobrežie Slonoviny, Líbya, Keňa, Sudán (Dárfúr ), Uganda, Konžská demokratická republika a (dve vyšetrovania) Stredoafrická republika);

M.  keďže v súlade so zásadou komplementárnosti zakotvenej v Rímskom štatúte koná MTS len v prípadoch, keď vnútroštátne súdy nemôžu alebo nemajú vôľu naozaj vyšetrovať a stíhať masové krutosti, aby sa zachovala hlavná zodpovednosť zúčastnených štátov za postavenie údajných páchateľov najvážnejších zločinov medzinárodného významu pred spravodlivosť;

N.  keďže v spoločnej pozícii Rady 2001/443/SZBP z 11. júna 2001 o MTS členské štáty vyhlásili, že trestné činy v jurisdikcii MTS sa týkajú všetkých členských štátov, ktoré sú odhodlané spolupracovať s cieľom predchádzať týmto trestným činom a skoncovať s beztrestnosťou ich páchateľov;

O.  keďže EÚ a jej členské štáty sú vytrvalými spojencami MTS od jeho vzniku a poskytujú mu nepretržitú politickú, diplomatickú, finančnú a logistickú podporu vrátane presadzovania všeobecnej platnosti a ochrany celistvosti systému Rímskeho štatútu;

P.  keďže EÚ a jej členské štáty sa pred Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) zaviazali, že budú dôrazne podporovať zriadenie účinného mechanizmu na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva; keďže Európsky parlament požiadal PK/VP o podanie správy o cieľoch a stratégii plánovaných na splnenie tohto prísľubu;

Q.  keďže mnohé masové krutosti boli spáchané na území krajín bývalej Juhoslávie vo vojnách v rokoch 1991 – 1995;

R.  keďže súdne konania v prípadoch masových krutostí spáchaných na území krajín bývalej Juhoslávie vo vojnách v rokoch 1991 – 1995 postupujú veľmi pomaly;

S.  keďže Sýria pristúpila k Dohovoru o genocíde v roku 1955 a k Dohovoru o mučení v roku 2004;

T.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 27. októbra 2016 pripomenul, že medzi zneužitia ľudských práv zo strany ISIS/Dá’iš patrí aj genocída;

U.  keďže v niekoľkých správach OSN vrátane správ nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde, osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu, osobitného spravodajcu o otázkach menšín a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj v zdrojoch MVO sa uvádza, že činy páchané všetkými stranami môžu predstavovať masové kruté zločiny a že počas bojov o Aleppo v decembri 2016 boli spáchané vojnové zločiny všetkými stranami;

V.  keďže MTS uviedol, že existujú reálne dôvody domnievať sa, že skupina Boko Haram spáchala v Nigérii zločiny proti ľudskosti podľa článku 7 štatútu vrátane vrážd a prenasledovania;

W.  keďže stovky popráv v Burundi od apríla 2015 viedli k záveru správy nezávislého vyšetrovania OSN, že mnohí ľudia v Burundi by mali byť prenasledovaní za údajné zločiny proti ľudskosti;

X.  keďže organizácie občianskej spoločnosti, medzinárodní právnici a MVO varovali, že udalosti, ktoré sa stali v Burundi na konci roku 2016, by mohli predstavovať genocídu;

Y.  keďže medzinárodné pravidlá o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti sú záväzné aj pre neštátne subjekty alebo osoby konajúce v mene alebo v rámci neštátnych organizácií; keďže túto skutočnosť treba v súčasnosti opätovne potvrdiť ešte vo väčšej miere, keď vo vojnových scenároch pôsobí čoraz viac neštátnych subjektov, ktoré podporujú a páchajú tieto vážne zločiny;

Z.  keďže za určitých podmienok môžu byť za porušenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov v jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora brané na zodpovednosť aj štáty, týka sa to aj Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948;

AA.  keďže Medzinárodný súdny dvor môže určiť zodpovednosť štátu;

AB.  keďže všetky strany konfliktu s úmyslom zastrašenia a poníženia nepriateľa využívajú znásilnenie a sexuálne násilie ako vojnovú taktiku; navyše počas konfliktu sa dramaticky zvyšuje aj násilie založené na rodovej príslušnosti a sexuálne zneužívanie;

AC.  keďže násilie páchané na ženách počas konfliktu a aj po skončení konfliktu sa môže považovať za súčasť pokračovania diskriminácie, ktorú ženy zažívajú v dobe bez konfliktu; keďže konflikt zhoršuje už existujúce vzorce diskriminácie z dôvodu pohlavia, ako aj historicky nerovnaké mocenské vzťahy medzi rodmi a vystavuje ženy a dievčatá zvýšenému riziku sexuálneho, fyzického a psychického násilia;

1.  pripomína záväzok EÚ konať na medzinárodnej scéne v mene zásad, ktoré inšpirovali jej vznik, ako sú demokracia, právny štát a dodržiavanie ľudských práv, a v mene zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že riešenie prípadov najvážnejšieho porušovania ľudských práv, ktoré dosahujú hranicu závažnosti zločinov proti ľudskosti a genocídy, a vážne porušenia medzinárodného humanitárneho práva, ktoré dosahujú úroveň vojnových zločinov, a vzatie zodpovedných osôb na zodpovednosť by mali mať pre EÚ zásadne dôležitý význam;

2.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetku politickú váhu na zabránenie akémukoľvek aktu, ktorý sa môže považovať za krutý zločin, aby reagovali účinným a koordinovaným spôsobom v prípadoch, keď k takýmto trestným činom dôjde, a aby zmobilizovali všetky potrebné prostriedky na postavenie všetkých zodpovedných osôb pred súd, ako aj na pomoc obetiam a podporu procesov stabilizácie a zmierenia;

O potrebe zamerať sa na predchádzanie masovým krutým zločinom

3.  naliehavo žiada zmluvné strany Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948, štyroch ženevských dohovorov z roku 1949, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a iných relevantných medzinárodných dohôd vrátane členských štátov EÚ, aby vykonali potrebné kroky s cieľom zabrániť masovým krutým zločinom páchaným na ich území a pod ich súdnou právomocou či vykonávanými ich občanmi, v súlade s ich záväzkami; vyzýva všetky štáty, ktoré ešte uvedené dohovory neratifikovali, aby tak urobili;

4.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšenia úsilia medzinárodného spoločenstva o monitorovanie a reakciu na akýkoľvek konflikt alebo potenciálny konflikt, ktorý by mohol viesť k aktu, ktorý by sa mohol považovať za masový krutý zločin;

5.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zriadilo nástroje, ktoré budú vedieť minimalizovať medzeru medzi varovaním a reakciou s cieľom zabrániť vzniku, opätovnému vzniku a vyhroteniu násilného konfliktu, ako je napríklad systém včasného varovania EÚ;

6.  požaduje, aby EÚ zintenzívnila úsilie o vytvorenie jednotného a efektívneho prístupu k identifikácii a včasnému reagovaniu na krízy alebo konfliktné situácie, ktoré by mohli viesť k páchaniu masových krutých zločinov; zdôrazňuje najmä význam a potrebu efektívnej výmeny informácií a koordináciu preventívnych činností medzi inštitúciami EÚ vrátane delegácií EÚ, misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a členských štátov, ako aj ich diplomatických zastúpení; v tejto súvislosti víta novú iniciatívu bielej knihy Komisie, ktorá povedie k efektívnejšej vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje význam civilných misií a operácií SBOP uskutočňovaných po konfliktoch s cieľom podporiť zmierenie v tretích krajinách, najmä v tých, v ktorých dochádzalo k zločinom proti ľudskosti;

7.  domnieva sa, že EÚ by mala do svojho komplexného prístupu k vonkajším konfliktom a krízam začleniť potrebné nástroje na zisťovanie akéhokoľvek masového krutého zločinu v jeho počiatočnej fáze a jeho predchádzanie; v tejto súvislosti upozorňuje na rámec OSN pre analýzu masových krutých zločinov, ktorý vypracoval Úrad osobitných poradcov OSN pre predchádzanie genocídam a zodpovednosť za ochranu; domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty by mali vždy prijať pevný postoj v prípadoch, keď tieto zločiny bezprostredne hrozia, a mali by použiť všetky mierové nástroje, ktoré majú k dispozícii, ako napríklad dvojstranné vzťahy, viacstranné fóra a verejnú diplomaciu;

8.  naliehavo žiada PK/VP, aby: pokračovala v spolupráci so zamestnancami delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov, ako aj s občianskymi a vojenskými misiami a ich odbornú prípravu v oblastiach medzinárodných ľudských práv, humanitárneho a trestného práva vrátane schopnosti odhaliť možné situácie vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, genocídy a závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva (MHP), a to aj prostredníctvom pravidelných výmen informácií s miestnou občianskou spoločnosťou; zabezpečila, aby osobitní zástupcovia EÚ presadzovali zodpovednosť za ochranu vždy, keď to je potrebné, a rozšírila mandát osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva na začlenenie otázok zodpovednosti za ochranu; ďalej podporovala koordinačné stredisko EÚ pre zodpovednosť za ochranu v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v kontexte existujúcich štruktúr a zdrojov, ktorého úlohou bude najmä zvýšiť informovanosť o aspektoch zodpovednosti za ochranu a zabezpečiť včasné informačné toky medzi všetkými dotknutými subjektmi o znepokojujúcich situáciách, a pritom tiež podporovať zriadenie vnútroštátnych koordinačných stredísk pre zodpovednosť za ochranu v členských štátoch; a ďalej sprofesionalizovala a posilňovala preventívnu diplomaciu a mediáciu;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby krajiny a regióny ohrozené konfliktom mali kvalifikované a dôveryhodné bezpečnostné sily; vyzýva na ďalšie úsilie zo strany EÚ a členských štátov o vývoj programov na budovanie kapacít pre bezpečnostný sektor, ako aj platforiem na podporu kultúry dodržiavania ľudských práv a ústavy, integrity a služby vo verejnom záujme u miestnych bezpečnostných a vojenských síl;

10.  zdôrazňuje, že riešenie základných príčin násilia a konfliktov, prispievanie k vytváraniu mierových a demokratických podmienok, zaistenie dodržiavania ľudských práv vrátane ochrany žien, mladých ľudí a maloletých osôb, menšín a LGBTI komunity má spolu s podporou dialógu medzi kultúrami a náboženstvami rozhodujúci význam pre zabránenie genocíde a zločinov proti ľudskosti;

11.  požaduje, aby sa na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni vypracovali vzdelávacie a kultúrne programy na podporu chápania príčin a následkov masových krutých zločinov pre ľudstvo a zvyšovania povedomia o potrebe a význame pestovania mieru a podpory ľudských práv a tolerancie medzi náboženstvami a vyšetrovania a stíhania všetkých takýchto trestných činov; v tejto súvislosti víta usporiadanie prvého dňa EÚ proti beztrestnosti genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

O podpore vyšetrovaní a trestnom stíhaní prípadov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov

12.  opakuje svoju plnú podporu MTS, Rímskemu štatútu, úradu prokurátora, právomociam prokurátora z úradnej moci a víta pokrok dosiahnutý v otváraní nových vyšetrovaní ako nevyhnutným prostriedkom v boji proti beztrestnosti v prípade masových krutých zločinov;

13.  víta stretnutie zástupcov EÚ a MTS za okrúhlym stolom, ktoré sa uskutočnilo 6. júla 2016 v Bruseli ako príprava na druhé kolo rokovaní medzi EÚ a ICC, s cieľom umožniť príslušným zamestnancom MTS a európskych inštitúcií určiť spoločné oblasti záujmu, vymeniť si informácie o relevantných činnostiach a zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi EÚ a MTS;

14.  znovu zdôrazňuje, že zachovanie nezávislosti MTS je veľmi dôležité nielen na zabezpečenie jeho plnej efektívnosti, ale aj na podporu univerzálnosti Rímskeho štatútu;

15.  varuje, že výkon spravodlivosti nemôže byť založený na vyvažovaní spravodlivosti akýmikoľvek politickými faktormi, lebo takéto vyváženie by nepodporilo úsilie o zmierenie, ale by ho narušilo;

16.  opätovne potvrdzuje najvyšší význam všeobecného dodržiavania Rímskeho štatútu MTS; vyzýva štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby Rímsky štatút a Dohodu o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, ako aj zmeny Rímskeho štatútu prijaté v Kampale ratifikovali s cieľom podporiť zodpovednosť a zmierenie, ktoré sú kľúčovým prvkom predchádzania krutým zločinom v budúcnosti; opätovne tiež potvrdzuje kľúčový význam integrity Rímskeho štatútu;

17.  s veľkým poľutovaním berie na vedomie nedávne oznámenia krajín o odstúpení od Rímskeho štatútu, čo predstavuje výzvu najmä pokiaľ ide o prístup obetí k spravodlivosti a čo by malo byť ostro odsúdené; víta skutočnosť, že Gambia a Južná Afrika svoje oznámenia o odstúpení od zmluvy stiahli; naliehavo žiada zvyšnú dotknutú krajinu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie; ďalej vyzýva EÚ, aby vyvinula maximálne úsilie s cieľom zaistiť, aby nedochádzalo k odstúpeniam, a to aj prostredníctvom spolupráce s Africkou úniou; víta skutočnosť, že zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami MTS, súhlasilo so zvážením navrhnutých zmien Rímskeho štatútu s cieľom vyriešiť obavy, ktoré Africká únia vyjadrila počas svojho mimoriadneho samitu;

18.  vyzýva štyri signatárske štáty, ktoré informovali generálneho tajomníka OSN, že už nemajú v úmysle stať sa zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, aby zvážili svoje rozhodnutia; okrem toho poznamenáva, že traja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu;

19.  okrem toho vyzýva všetky zmluvné štáty MTS, aby zintenzívnili svoje úsilie o podporu všeobecného pristúpenia k MTS a k Dohode o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu; domnieva sa, že Komisia a ESVČ by mali spolu s členskými štátmi naďalej nabádať tretie krajiny, aby ratifikovali a vykonávali Rímsky štatút a Dohodu o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, a mali by vykonať posúdenie dosiahnutých výsledkov EÚ v tomto smere;

20.  zdôrazňuje význam zabezpečenia dostatočných finančných príspevkov, aby mohol súd pracovať efektívne, a to buď z príspevkov zmluvných štátov alebo finančných mechanizmov EÚ, ako sú európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) alebo Európsky rozvojový fond (ERF), s osobitnou pozornosťou venovanou financovaniu aktérov občianskej spoločnosti pracujúcich na podpore medzinárodných systémov trestného súdnictva a v oblastiach súvisiacich s MTS;

21.  víta neoceniteľnú pomoc organizácií občianskej spoločnosti poskytnutej súdu; vyjadruje znepokojenie vyplývajúce zo správ o hrozbách a zastrašovaní namierených voči niektorým organizáciám občianskej spoločnosti spolupracujúcim so Súdom; žiada, aby sa vykonali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezpečného prostredia, aby mohli organizácie občianskej spoločnosti fungovať a spolupracovať so súdom, a aby sa riešili hrozby a zastrašovanie namierené na ne v tejto súvislosti;

22.  berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol pri realizácii akčného plánu z 12. júla 2011 v nadväznosti na rozhodnutie Rady v súvislosti s MTS z 21. marca 2011; vyzýva na vyhodnotenie vykonávania akčného plánu s cieľom identifikovať možné oblasti, v ktorých by sa účinnosť akcií EÚ mohla zlepšiť, a to aj keď ide o podporu integrity a nezávislosti MTS;

23.  naliehavo vyzýva všetky štáty, ktoré ratifikovali Rímsky štatút, aby plne spolupracovali s MTS v jeho úsilí o vyšetrenie a postavenie osôb zodpovedných za vážne medzinárodné zločiny pred súd, rešpektovali autoritu MTS a plne vykonávali jeho rozhodnutia;

24.  dôrazne nabáda EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky politické a diplomatické možnosti, ktoré majú k dispozícii, a podporili účinnú spoluprácu s MTS, a to najmä v súvislosti s programami na ochranu svedkov a vykonávaním vydaných zatýkacích rozkazov a s osobitným zreteľom na 13 podozrivých, ktorí sú na úteku; vyzýva Komisiu, ESVČ a Radu, aby odsúhlasili prijatie konkrétnych opatrení zameraných na reagovanie na odmietnutie spolupráce s MTS, ktoré by dopĺňali politické vyhlásenia;

25.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili voči tretím krajinám všetky prostriedky vrátane zváženia sankcií – najmä v prípade krajín v situáciách, ktoré sú predmetom vyšetrovania MTS, a krajín, v ktorých MTS vykonáva predbežné preskúmanie – s cieľom posilniť ich politickú vôľu spolupracovať a podporiť ich schopnosť začať vnútroštátne konania o masových krutých zločinoch; vyzýva tiež EÚ a jej členské štáty, aby ponúkli plnú podporu týmto krajinám na pomoc pri ich dodržiavaní požiadaviek MTS; vyzýva členské štáty, aby plne dodržiavali spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008;

26.  domnieva sa, že obete masových krutých zločinov by mali mať prístup k efektívnej a vynútiteľnej náprave a reparácii; zdôrazňuje špeciálnu úlohu obetí a svedkov v konaniach na MTS a potrebu osobitných opatrení zameraných na zaistenie ich bezpečnosti a efektívnej účasti v súlade s Rímskym štatútom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na práva obetí myslela pri všetkých opatreniach v boji proti beztrestnosti a aby dobrovoľne prispievali do trustového fondu MTS pre obete;

27.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila začlenenie zodpovednosti za masových krutých zločinov a podpory MTS do priorít zahraničnej politiky EÚ, a to aj prostredníctvom procesu rozširovania, systematickým zohľadňovaním boja proti beztrestnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu poslancov pri podpore MTS a v boji proti beztrestnosti, a to aj prostredníctvom medziparlamentnej spolupráce;

28.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby koordinácia a spolupráca s MTS bola začlenená do mandátu príslušných regionálnych osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ); vyzýva PK/VP, aby vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitné právo a medzinárodnú spravodlivosť, ktorého úlohou by bolo podporovať, zohľadňovať a zastupovať záväzok EÚ voči boju proti beztrestnosti a podporovať MTS vo všetkých zahraničných politikách EÚ;

29.  zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu Európskeho parlamentu pri monitorovaní činnosti EÚ v tejto oblasti; víta začlenenie odseku o boji proti beztrestnosti a MTS do výročnej správy Európskeho parlamentu o ľudských právach a demokracii vo svete a ďalej navrhuje, aby Európsky parlament zohrával aktívnejšiu úlohu podporovaním a začlenením boja proti beztrestnosti a MTS do všetkých politík a inštitúcií EÚ, najmä do práce svojich výborov E zodpovedných za vonkajšie politiky Únie a delegácií pre vzťahy s tretími krajinami;

30.  zdôrazňuje, že zásada komplementárnosti MTS zahŕňa primárnu zodpovednosť zúčastnených štátov vyšetriť a stíhať masové kruté zločiny; vyjadruje znepokojenie nad tým, že všetky členské štáty EÚ ešte nemajú právne predpisy vymedzujúce tieto zločiny v rámci vnútroštátneho práva, na základe ktorých by ich súdy mohli uplatňovať svoje právomoci; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali súbor nástrojov na presadzovanie zásady komplementárnosti;

31.  povzbudzuje členské štáty, aby zmenili článok 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a pridali masové kruté zločiny na zoznam trestných činov, v ktorých má EÚ právomoc;

32.  dôrazne nabáda EÚ, aby pripravila a poskytla zdroje na vypracovanie akčného plánu na boj proti beztrestnosti v rámci Európy za zločiny, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné právo, s jasnými kritériami pre inštitúcie EÚ a členské štáty s cieľom posilniť vnútroštátne vyšetrovania a stíhania za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny;

33.  pripomína, že štáty vrátane členských štátov EÚ môžu individuálne začať konanie proti iným štátom na Medzinárodnom súdnom dvore za porušenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných dohôd a dohovorov vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 na štátnej úrovni;

34.  pripomína svoje silné odsúdenie masových krutých zločinov, ktoré v Sýrii spáchal Assadov režim a ktoré sa môžu považovať za vážne vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, a odsudzuje atmosféru beztrestnosti páchateľov takýchto zločinov v Sýrii;

35.   odsudzuje rozšírené nedodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a znepokojivú mieru strát na životoch občanov a útokov na občiansku infraštruktúru v ozbrojených konfliktoch na celom svete; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo medzinárodnú konferenciu na prípravu nového medzinárodného mechanizmu na sledovanie a zhromažďovanie údajov a na verejné podávanie správ o porušovaniach v priebehu ozbrojených konfliktov; opakuje svoju požiadavku pre PK/VP, aby každoročne predkladala verejný zoznam údajných páchateľov útokov na školy a nemocnice s cieľom definovať vhodné konanie EÚ na zastavenie týchto útokov;

36.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali hlavné nástroje medzinárodného humanitárneho práva (MHP) a ďalšie dôležité právne nástroje; uznáva dôležitosť usmernení EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva a opakuje svoju žiadosť pre PK/VP a ESVČ, aby posilnili vykonávanie, najmä pokiaľ ide o vojnové zločiny na Blízkom východe; vyzýva EÚ, aby podporila iniciatívy zamerané na šírenie informácií o MHP a osvedčených postupoch jeho uplatňovania, a vyzýva EÚ, aby efektívne využívala všetky dvojstranné nástroje, ktoré má k dispozícii, s cieľom podporiť dodržiavanie MHP zo strany svojich partnerov, a to aj prostredníctvom politického dialógu;

37.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali odmietnuť poskytovať zbrane, vybavenie alebo finančnú či politickú podporu vládam alebo neštátnym subjektom, ktoré porušujú medzinárodné humanitárne právo vrátane páchania znásilnení alebo iného sexuálneho násilia na ženách a deťoch;

38.  okrem toho žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporili reformné procesy a snahy o budovanie národných kapacít zamerané na posilnenie nezávislého súdnictva, sektora presadzovania práva, programu reparácií a systému väzenských zariadení v tretích krajinách, ktoré sú priamo ovplyvnené údajným páchaním takýchto trestných činov, ako sa k tomu zaviazali v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019); v tejto súvislosti víta rámec EÚ na podporu spravodlivosti v prechodnom období z roku 2015 a so záujmom očakáva jeho účinné vykonávanie;

O boji proti beztrestnosti neštátnych aktérov

39.  konštatuje, že medzinárodné trestné právo a najmä mandát a jurisdikcia medzinárodných trestných tribunálov jasne vymedzujú zodpovednosť jednotlivcov, ktorí sú členmi neštátnych skupín zapojených do medzinárodných zločinov; zdôrazňuje, že táto zodpovednosť sa netýka len takýchto jednotlivcov, ale aj nepriamych spolupáchateľov medzinárodných zločinov; povzbudzuje všetky členské štáty, aby postavili pred súd štátne subjekty, neštátne subjekty a osoby zodpovedné za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

40.  zdôrazňuje, že na páchanie násilných zločinov skupinou ISIS/Dá’iš alebo inými neštátnymi subjektmi na dievčatách a ženách všeobecne poukazujú relevantné medzinárodné orgány, poznamenáva, že medzinárodná právna komunita sa usiluje začleniť tieto zločiny do medzinárodného trestného rámca;

41.  opakuje v tejto súvislosti, že dôrazne odsudzuje ohavné zločiny a porušovanie ľudských práv, ktoré páchajú neštátne subjekty, ako sú Boko Haram v Nigérii a ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku; je šokovaný širokou škálou zločinov vrátane zabíjania, mučenia, znásilňovania, zotročovania a sexuálneho otroctva, najímania detských vojakov, nútenej náboženskej konverzie a systematického vyvražďovania náboženských menšín vrátane kresťanov, jezídov a iných; pripomína, že sexuálne násilie môže podľa MTS predstavovať vojnový zločin a zločin proti ľudskosti; domnieva sa, že stíhanie páchateľov by malo byť prioritou medzinárodného spoločenstva;

42.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby bojovali proti beztrestnosti a aby aktívne podporili medzinárodné úsilie o postavenie neštátnych skupín, ako sú Boko Haram, ISIS/Dá’iš a akýchkoľvek iných subjektov, ktoré páchajú zločiny proti ľudskosti, pred súd; vyzýva na vypracovanie jasného prístupu k stíhaniu bojovníkov ISIS/Dá’iš a ich pomocníkov, a to aj využívaním odborných znalostí siete EÚ pre vyšetrovanie a stíhanie genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

43.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať stíhanie členov neštátnych skupín, ako je ISIS/Dá’iš, a to snahou o dosiahnutie konsenzu v Bezpečnostnej rade OSN na udelenie jurisdikcie v tejto veci MTS, pretože Sýria a Irak nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu; zdôrazňuje, že EÚ by mala na medzinárodnej úrovni a všetkými prostriedkami preskúmať a podporiť všetky možnosti stíhania trestných činov spáchaných akoukoľvek stranou sýrskeho konfliktu vrátane ISIS/Dá’iš, napríklad zriadením Medzinárodného trestného tribunálu pre Irak a Sýriu;

44.  odsudzuje veto Ruska a Číny ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN proti povereniu žalobca MTS podľa kapitoly VII Charty OSN a proti prijatiu opatrení na potrestanie Sýrie za použitie chemických zbraní; vyzýva EU, aby podporila rýchle prijatie opatrení na reformu fungovania Bezpečnostnej rady OSN, najmä pokiaľ ide o využívanie práva veta, a najmä francúzsku iniciatívu, v ktorej sa navrhuje, aby sa toto právo nevyužívalo v prípadoch jasnej genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;

45.  podporuje prípadnú výzvu na uplatňovanie zásad vymedzených v kapitole VII Charty OSN so zreteľom na dodržiavanie zásady zodpovednosti za ochranu vždy pod záštitou medzinárodného spoločenstva a s povolením Bezpečnostnej rady OSN;

46.  víta zriadenie vyšetrovacej komisie pre Sýriu Radou pre ľudské práva a medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) Valným zhromaždením OSN, ktoré majú napomáhať pri vyšetrovaní závažných zločinov spáchaných v Sýrii; zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podobný nezávislý mechanizmus v Iraku, a vyzýva všetky členské štáty EÚ, všetky strany konfliktu v Sýrii, občiansku spoločnosť a systém OSN ako celok, aby v plnej miere spolupracovali s IIIM a poskytli mu všetky informácie a dokumentáciu s cieľom prispieť k naplneniu jeho mandátu; vyjadruje poďakovanie členským štátom EÚ, ktoré finančne prispeli k IIIM a vyzýva štáty, ktoré ešte neprispeli, aby tak urobili;

47.  vyzýva EÚ, aby dostatočne financovala organizácie, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvorených zdrojov a digitálnom zhromažďovaní dôkazov týkajúcich sa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a postavenie páchateľov pred súd;

48.  víta úsilie EÚ o podporu práce Komisie pre medzinárodnú spravodlivosť a zodpovednosť a ďalšie mimovládne organizácie, ktoré kruté masové zločiny dokumentujú; vyzýva EÚ, aby poskytla priamu podporu irackej a sýrskej občianskej spoločnosti pri zhromažďovaní, zachovaní a ochrane dôkazov trestných činov spáchaných v Iraku a Sýrii ktoroukoľvek stranou týchto konfliktov vrátane ISIS/Dá’iš; požaduje, aby bol zber a zachovanie digitálnych a iných dôkazov týchto vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy spáchaných všetkými stranami konfliktu základným krokom v boji proti beztrestnosti a prvoradou prioritou; vyjadruje podporu britskej, belgickej a irackej iniciatíve na úrovni OSN (koalícia za postavenie Dá’iš pred súd) zameranej na zhromaždenie dôkazov o zločinoch spáchaných ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku s cieľom uľahčiť ich medzinárodné stíhanie a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa zapojili do koalície alebo ju podporili; ďalej podporuje iniciatívu kultúrneho dedičstva a súvisiace činnosti zisťovania skutočností v Sýrii a Iraku týkajúce sa zničenia archeologického a kultúrneho dedičstva;

49.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky opatrenia potrebné na efektívne prerušenie toku zdrojov pre ISIS/Dá’iš, ktoré siahajú od zbraní cez vozidlá a peňažné príjmy až po mnohé ďalšie typy aktív;

50.  naliehavo vyzýva EÚ, aby uvalila sankcie na krajiny a orgány, ktoré priamo alebo nepriamo uľahčujú tok zdrojov pre ISIS/Dá’iš a tak prispievajú k rozvoju ich teroristickej kriminálnej činnosti;

51.  zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by mali viesť vyšetrovanie a stíhanie voči svojim štátnym príslušníkom alebo ľuďom v ich jurisdikcii, ktorí sa dopustili krutých zločinov v Iraku a Sýrii alebo sa ich pokúsili spáchať alebo sa na nich podieľali ako spoluvinníci, alebo aby ich prípady postúpili Medzinárodnému trestnému súdu v súlade s Rímskym štatútom; pripomína však, že stíhanie členov ISIS/Dá’iš v členských štátoch môže byť len doplnkovým opatrením k medzinárodnej spravodlivosti;

52.  vyzdvihuje význam Dohody o spolupráci a pomoci medzi EÚ a MTS; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali zásadu univerzálnej jurisdikcie pri riešení beztrestnosti, a vyzdvihuje jej význam pre efektívnosť a dobré fungovanie medzinárodného systému trestného súdnictva; vyzýva tiež členské štáty, aby vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti trestali vo vnútroštátnej jurisdikcii, aj keď boli tieto trestné činy spáchané v tretích krajinách alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín;

53.  naliehavo vyzýva všetky krajiny medzinárodného spoločenstva vrátane členských štátov EÚ, aby aktívne pracovali na zabránení radikalizácii a na boji proti nej a na zlepšení svojich právnych a jurisdikčných systémov s cieľom zabrániť svojim štátnym príslušníkom a občanom pridať sa k ISIS/Dá’iš;

Rodová dimenzia pri riešení porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi

54.  zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné odstrániť sexuálne násilie a rodovo motivované násilie zameraním sa na ich rozšírené a systematické využívanie ako vojnovej zbrane proti ženám a dievčatám; naliehavo vyzýva všetky krajiny, aby vypracovali národné akčné programy v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 spoločne so stratégiami na boj proti násiliu na ženách, a vyzýva na všeobecný záväzok vykonávať túto rezolúciu; vyzýva na prijatie globálneho záväzku na zaistenie bezpečnosti žien a dievčat od začiatku každej núdzovej situácie alebo krízy a v situáciách po ukončení konfliktu všetkými prostriedkami, ktoré sú k dispozícii, napr. zabezpečením prístupu k celej škále zdravotných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane zákonného a bezpečného prerušenia tehotenstva pre obete znásilnenia vo vojne; zdôrazňuje navyše, že ženy často ďalej trpia fyzickými, psychologickými a sociálno-ekonomickými dôsledkami násilia aj po ukončení konfliktu;

55.  domnieva sa, že ženy by mali zohrávať dôležitejšiu úlohu v predchádzaní konfliktom, presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem, a zdôrazňuje význam systematickej účasti žien ako základného prvku na akomkoľvek mierovom procese a obnove po konflikte; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali začlenenie žien do mierových procesov a procesov národného zmierenia;

56.  vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné medzinárodné orgány prijali vhodné opatrenia, ako napríklad presadenie vojenských disciplinárnych opatrení, potvrdenie zásady zodpovednosti velenia a odborná príprava vojakov a mierových a humanitárnych pracovníkov o zákaze akéhokoľvek druhu sexuálneho násilia;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.

(1) Ú. v. ES L 155, 12.6.2001, s. 19.
(2) Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 118, 14.5.2003, s. 12.
(4) Ú. v. EÚ L 150, 18.6.2003, s. 67.
(5) Ú. v. EÚ L 115, 28.4.2006, s. 49.
(6) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.
(7) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.
(8) Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 31.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0344.
(10) Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 10.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0459.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0449.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0422.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.
(15) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 61.


Súkromné bezpečnostné spoločnosti
PDF 370kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o súkromných bezpečnostných spoločnostiach (2016/2238(INI))
P8_TA(2017)0289A8-0191/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dokument z Montreux o príslušných medzinárodných právnych záväzkoch a osvedčených postupoch štátov, ktoré sa týkajú činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností počas ozbrojených konfliktov,

–  so zreteľom na rezolúcie 15/26, 22/33, 28/7 a 30/6 Rady OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny OSN pre používaniu žoldnierov ako prostriedku na porušovanie ľudských práv a bránenie uplatňovania práv ľudí na sebaurčenie, ktorá bola zriadená v júli 2005,

–  so zreteľom na správy otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny pre posúdenie možnosti vypracovania medzinárodného regulačného rámca na reguláciu a monitorovanie činnosti súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností a na dohľad nad nimi,

–  so zreteľom na usmernenia OSN o využívaní ozbrojených bezpečnostných služieb súkromných bezpečnostných spoločností, ktoré boli nedávno rozšírené o neozbrojené bezpečnostné služby,

–  so zreteľom na kódex správania OSN pre príslušníkov orgánov presadzovania práva,

–  so zreteľom na návrh prípadného dohovoru o súkromných vojenských a bezpečnostných spoločnostiach pre Radu pre ľudské práva na posúdenie a prijatie opatrení,

–  so zreteľom na medzinárodný kódex správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoC), ktorý prijalo Združenie pre medzinárodný kódex správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoCA) a ktorý predstavuje samoregulačný mechanizmus odvetvia s dobrovoľnými štandardmi,

–  so zreteľom na kódex správania Medzinárodného združenia pre stabilizačné operácie, ktorý predstavuje samoregulačný mechanizmus odvetvia,

–  so zreteľom na kódex správania a etiky pre sektor súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb Konfederácie európskych poskytovateľov bezpečnostných služieb a organizácie UNI Europa,

–  so zreteľom na systém riadenia súkromných bezpečnostných operácií podľa normy ISO 18788, v ktorom sa stanovujú parametre riadenia súkromných bezpečnostných spoločností,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 13. júna 2002 o spolupráci medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov zodpovednými za sektor súkromnej bezpečnosti,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES(2),

–  so zreteľom na koncepciu EÚ pre logistickú podporu vojenských operácií pod vedením EÚ a koncepciu EÚ pre dodávateľskú podporu vojenských operácií pod velením EÚ,

–  so zreteľom na tzv. Priv-War odporúčania pre regulačné opatrenia EÚ v oblasti súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností a ich služieb,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(3) a na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove(4),

–  so zreteľom na mnohé rôzne riziká, výzvy a hrozby v rámci Európskej únie aj mimo nej,

–  so zreteľom na dočasné usmernenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) z mája 2012 v súvislosti s ozbrojenými bezpečnostnými službami na palubách lodí,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0191/2017),

A.  keďže bezpečnosť a obrana sú verejnými statkami riadenými verejnými orgánmi na základe kritérií účinnosti, efektívnosti, zodpovednosti a zásad právneho štátu, pričom nezávisia len od finančných prostriedkov, ale aj od znalostí; keďže verejné orgány v určitých oblastiach nemusia mať k dispozícii potrebné kapacity a spôsobilosti;

B.   keďže bezpečnosť a obranu by mali zabezpečovať najmä verejné orgány;

C.  keďže prieskumy Eurobarometra ukazujú, že občania EÚ chcú, aby bola EÚ aktívnejšia v oblasti bezpečnosti a obrany;

D.  keďže v približne 40 000 súkromných bezpečnostných spoločnostiach v Európe bolo v roku 2013 zamestnaných viac ako 1,5 milióna zmluvných partnerov vykonávajúcich bezpečnostné služby; keďže tento počet sa stále zvyšuje; keďže obrat týchto spoločností v danom roku dosiahol výšku 35 miliárd EUR; keďže hodnota odvetvia súkromnej bezpečnosti sa v roku 2006 celosvetovo zvýšila na 200 miliárd USD, pričom v odvetví fungovalo približne 100 000 SBS a pracovalo 3,5 milióna zamestnancov;

E.  keďže v posledných desaťročiach si súkromné bezpečnostné spoločnosti (SBS), ktoré na účely tohto uznesenia zahŕňajú aj súkromné vojenské spoločnosti, čoraz viac najímali národné vlády, ako aj vnútroštátne vojenské a civilné orgány na poskytovanie služieb v rámci krajiny, ako aj poskytovanie podpory v súvislosti s nasadením v zahraničí;

F.  keďže spektrum služieb poskytovaných SBS je veľmi rozsiahle a siaha od logistických služieb až po skutočnú bojovú podporu, poskytovanie vojenskej technológie a účasť na obnove po skončení konfliktu; keďže SBS poskytujú aj dôležité služby v členských štátoch, napríklad vedenie väzníc a zabezpečovanie strážnej služby na miestach infraštruktúr; keďže SBS sú využívané v civilných, ako aj vojenských misiách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) na ochranu delegácií EÚ, výstavbu bojových táborov, odbornú prípravu, leteckú prepravu a na podporu činností v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci;

G.  keďže v rámci EÚ existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o postupy členských štátov pri využívaní SBS, podpisovanie zmlúv s nimi a kvalitu regulačných systémov, pričom mnohé z nich ich využívajú na podporu svojich kontingentov v mnohostranných operáciách;

H.  keďže k outsourcingu vojenských činností, ktoré boli niekedy neoddeliteľne spojené s ozbrojenými silami, dochádza okrem iného s cieľom poskytovať služby nákladovo efektívnejším spôsobom, ale aj nahradiť chýbajúce spôsobilosti zmenšujúcich sa ozbrojených síl v kontexte zvyšujúceho sa počtu mnohostranných misií v zahraničí a znižovania rozpočtov, čo je výsledkom neochoty osôb prijímajúcich rozhodnutia zaviazať primerané zdroje; keďže by to nemalo byť pravidlom; keďže je potrebné riešiť nedostatky; keďže SBS môžu tiež zabezpečovať spôsobilosti, ktoré vnútroštátnym ozbrojeným silám úplne chýbajú, často veľmi pohotovo a doplnkovým spôsobom; keďže služby SBS sa využívali aj z politických dôvodov s cieľom obísť obmedzenia pre využívanie vojenských jednotiek, a najmä prekonať možný nedostatok verejnej dôvery v nasadenie ozbrojených síl; keďže využívanie SBS ako nástroja zahraničnej politiky musí byť predmetom účinnej parlamentnej kontroly;

I.  keďže SBS boli obvinené zo zapojenia do viacerých prípadov porušovania ľudských práv a incidentov, ktoré si vyžiadali obete na životoch; keďže tieto incidenty boli rôzne podľa krajiny a času a v niektorých prípadoch išlo o vážne porušovanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane vojnových zločinov; keďže niektoré z týchto prípadov sa stíhali; keďže to spolu s chýbajúcou transparentnosťou malo negatívny vplyv na úsilie medzinárodného spoločenstva v dotknutých krajinách a odhalili sa značné medzery v štruktúrach zodpovednosti, okrem iného aj z dôvodu vytvárania mnohých úrovní dcérskych spoločností alebo subdodávateľských zmlúv v rozmanitých krajinách, najmä na miestnej úrovni, čo vedie v niektorých prípadoch k nemožnosti zaručiť základnú úroveň bezpečnosti civilných obyvateľov v hosťovských krajinách;

J.  keďže EÚ a jej členské štáty by sa mali zamerať na to, aby sa v budúcnosti zabránilo takýmto situáciám, pričom by sa mali zdržať outsourcingu vojenských operácií, kde sa predpokladá použitie sily a zbraní, účasť na vojnovom stave alebo iné zapojenie do bojov alebo bojových oblastí nad rámec legitímnej sebaobrany; keďže operácie a činnosti obstarávané outsourcingom od SBS v konfliktných oblastiach by sa mali obmedziť na poskytovanie logistickej podpory a ochrany zariadení, pričom SBS by sa nemali reálne nachádzať v oblastiach, kde prebiehajú bojové operácie; keďže využívanie SBS nemôže za žiadnych okolností nahradiť personál vnútroštátnych ozbrojených síl; keďže pri vykonávaní politík obrany by sa najvyššia priorita mala klásť na zaistenie toho, aby mali ozbrojené sily členských štátov dostatočné zdroje, nástroje, odbornú prípravu, znalosti a prostriedky, s ktorými môžu vykonávať svoje úlohy naplno;

K.  keďže na to, aby mohli štáty využívať výhody, ktoré ponúkajú SBS, a s cieľom umožniť, aby mohla byť voči SBS vyvodená zodpovednosť, by sa mal na medzinárodnej úrovni zaviesť právny rámec so záväznými mechanizmami regulácie a kontroly na regulovanie využívania ich služieb a zabezpečenie dostatočnej kontroly ich činností; keďže SBS sú súčasťou odvetvia, ktoré má výrazne nadnárodný charakter a je prepojené s vládnymi a medzivládnymi subjektmi, k ich regulácii treba pristupovať globálne; keďže súčasná regulačná situácia v tomto odvetví je taká, že tu existujú nejednotné pravidlá, ktoré sa medzi členskými štátmi veľmi odlišujú; keďže nejednotné vnútroštátne právne predpisy a samoregulácia prijatá niektorými SBS len slabo odrádzajú od zneužívania z dôvodu nedostatočných pokút, a táto skutočnosť môže mať veľký vplyv na to, ako SBS fungujú vo viacstranných zásahoch a v konfliktných regiónoch;

L.  keďže nebolo dohodnuté vymedzenie SBS, SVS a ich služieb; keďže, ako sa navrhuje vo vymedzení uvedenom v návrhu dohovoru, ktorý vypracovala pracovná skupina OSN pre žoldnierov, SBS možno definovať ako právnickú osobu, ktorá poskytuje za úhradu vojenské a/alebo bezpečnostné služby prostredníctvom fyzických a/alebo právnických osôb; keďže vojenské služby možno v tomto kontexte definovať ako špecializované služby súvisiace s vojenskými akciami vrátane strategického plánovania; spravodajských služieb; vyšetrovania; pozemného, námorného alebo vzdušného prieskumu; letovej prevádzky akéhokoľvek druhu s posádkou alebo bez; satelitného sledovania a spravodajských služieb; akéhokoľvek prenosu znalostí na vojenské účely; materiálnej a technickej podpory ozbrojených síl a ďalších súvisiacich činností; keďže bezpečnostné služby možno definovať ako ozbrojenú stráž alebo ochranu budov, zariadení, majetku a osôb; akýkoľvek prenos znalostí na účely bezpečnosti a policajnej ochrany; rozvoj a vykonávanie informačných bezpečnostných opatrení a ďalšie súvisiace činnosti;

M.  keďže dokument z Montreux je prvým dôležitým dokumentom, ktorý stanovuje, ako sa medzinárodné právo vzťahuje na SBS; keďže medzinárodný kódex správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoC) stanovuje normy odvetvia a čoraz viac sa stáva nástrojom na zabezpečenie spoločných základných noriem pre globálne odvetvie; keďže združenie medzinárodného kódexu správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb (ICoCA) má za cieľ presadzovať a riadiť uplatňovanie ICoC, vykonávať nad ním dohľad, a podporovať zodpovedné poskytovanie bezpečnostných služieb, ako aj dodržiavanie ľudských práv a vnútroštátneho a medzinárodného práva; keďže pristúpenie k ICoCA je dobrovoľné a spoplatnené, a vysoké poplatky neumožňujú pristúpenie všetkých bezpečnostných spoločností;

N.  keďže reguláciou činnosti SBS sa v súčasnosti zaoberajú mnohé medzinárodné fóra vrátane fóra venovaného dokumentu z Montreux, kde bola EÚ zvolená do skupiny priateľov predsedníctva, t. j. otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, aby posúdila možnosť vypracovať medzinárodný regulačný rámec na reguláciu a monitorovanie činností súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností a vykonávanie dohľadu nad nimi, a Medzinárodného združenia pre kódex správania;

O.  keďže EÚ a 23 členských štátov pristúpili k dokumentu z Montreux a keďže EÚ je členom pracovnej skupiny pre Združenie pre medzinárodný kódex správania súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb; keďže EÚ sa rámci Rady pre ľudské práva podieľa na prípadnom vytvorení medzinárodného regulačného rámca; keďže EÚ zohráva rozhodujúcu úlohu pri podpore vnútroštátnej a regionálnej kontroly poskytovania a vývozu rôznych vojenských a bezpečnostných služieb;

P.  keďže Európska únia nemá náležitý regulačný rámec, a to napriek veľkému počtu SBS európskeho pôvodu a/alebo zasahujúcich v rámci misií a operácií SBOP alebo delegácií EÚ; keďže existujúce normatívne rámce vychádzajú takmer výlučne z amerického modelu uplatňovaného počas irackého konfliktu a sú nastavené v prospech vojenských spoločností zabezpečujúcich bojové misie; keďže tieto odkazy nezodpovedajú ani formátu, ani úlohám európskych SBS;

Q.  keďže je nevyhnutne dôležité prednostne prijať jasné pravidlá interakcie, spolupráce a vzájomnej pomoci medzi orgánmi presadzovania práva a súkromnými bezpečnostnými spoločnosťami;

R.  keďže SBS by mohli zohrávať dôležitejšiu úlohu v boji proti pirátstvu a pri zvyšovaní ochrany námornej bezpečnosti, v misiách s využitím psov, v kybernetickej obrane, v oblasti výskumu a vývoja bezpečnostných nástrojov, v zmiešaných misiách zameraných na dohľad a v odbornej príprave v spolupráci s verejnými orgánmi na základe ich dohľadu; keďže používanie ozbrojených SBS vytvorilo v námornom odvetví osobitné problémy a spôsobilo mnohé incidenty, ktoré viedli k stratám na životoch a diplomatickým konfliktom;

Využívanie SBS na podporu armád v zahraničí

1.  konštatuje, že SBS významným spôsobom pomáhajú štátnym vojenským a civilným orgánom tým, že poskytujú ľudské zdroje a spôsobilosti, ktoré chýbajú v dôsledku rastúceho dopytu po nasadzovaní vojenských síl v zahraničí, a príležitostne, keď to dovoľujú okolnosti, poskytujú aj núdzové kapacity; zdôrazňuje, že vo výnimočných prípadoch vypĺňajú SBS existujúce kapacitné medzery, ktoré by sa však v prvom rade mali snažiť vyplniť členské štáty vnútroštátnymi ozbrojenými silami alebo políciou; zdôrazňuje, že SBS sa používajú ako nástroj na vykonávanie zahraničnej politiky týchto krajín;

2.  poukazuje na potrebu SBS pri operáciách v hostiteľských krajinách, a najmä tých, ktoré sa výrazne líšia, pokiaľ ide o kultúru a náboženstvo, aby sa bral ohľad na miestne zvyklosti a zvyky, neohrozila sa efektívnosť ich misie a nestratila sa podpora miestneho obyvateľstva;

3.  konštatuje, že v porovnaní so štátnou armádou môžu SBS, najmä tie so sídlom v hostiteľských krajinách, poskytnúť cenné miestne znalosti a často zaistiť úsporu nákladov, aj keď sa musí zabezpečiť, aby to nebolo na úkor kvality; zdôrazňuje však, že používanie služieb poskytovaných miestnymi bezpečnostnými v nestabilných krajinách a krízových regiónoch môže mať negatívne dôsledky na ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky, ak sa ich využívaním posilňujú určité miestne ozbrojené subjekty, ktoré by sa mohli zapojiť do konfliktu; konštatuje, že je dôležité jasne právne odlišovať operácie súkromných bezpečnostných spoločností od činností súkromných subjektov priamo zapojených do vojenských činností;

4.  zdôrazňuje, že SBS by nemali zabezpečovať externé vykonávanie činností, ktoré by sa spájali s použitím sily a/alebo aktívnou účasťou na bojoch, okrem prípadov sebaobrany, a že za žiadnych okolností by sa nemalo SBS umožniť, aby sa zúčastňovali vyšetrovaní alebo ich viedli; zdôrazňuje, že v oblasti bezpečnosti a obrany EÚ by malo byť prioritou posilnenie vnútroštátnych ozbrojených síl, ku ktorým môžu byť SBS len doplnkové bez toho, aby mali právomoc v súvislosti so strategickými rozhodnutiami; poukazuje na skutočnosť, že každú účasť súkromných bezpečnostných spoločností na vojenských operáciách je potrebné odôvodniť pomocou jasne definovaných cieľov, ktoré možno overiť prostredníctvom hmatateľných ukazovateľov, že každá takáto účasť musí mať úplne podrobný rozpočet a konkrétne dátumy začiatku a ukončenia a musí sa riadiť striktným etickým kódexom; poukazuje na to, že práca ozbrojených síl a bezpečnostných síl v zahraničí má rozhodujúcu úlohu pri udržiavaní mieru a predchádzaní konfliktom, ako aj pri sociálnej rekonštrukcii a národnom zmierení, ktoré nasledujú po konfliktoch;

5.  zdôrazňuje, že zásada nákladovej efektívnosti využívania SBS ponúka výhody najmä v krátkodobom horizonte, predovšetkým ak sa neberú do úvahy rôzne sociálnohospodárske premenné, a preto by sa nemala stať hlavným kritériom pri riešení bezpečnostných otázok; pripomína, že zodpovednosť a mechanizmus dohľadu sú rozhodujúce, aby sa zaistilo skutočné dosiahnutie legitímnosti a možných výhod SBS;

6.  poukazuje na význam parlamentného dohľadu nad používaním SBS zo strany členských štátov;

Využívanie SBS Európskou úniou

7.  konštatuje, že EÚ využíva SBS v zahraničí na ochranu svojich delegácií a zamestnancov a na podporu civilných a vojenských misií SBOP; konštatuje, že ich používanie tak priamo prispieva k dobrému menu EÚ a jej vnímaniu tretími stranami, takže sa stávajú dôležitými prvkami prítomnosti EÚ v danej krajine majú vplyv na to, do akej miery ľudia Únii dôverujú; žiada Komisiu a Radu, aby zostavili prehľad využívania SBS na podporu misií EÚ, v ktorom uvedú informácie o mieste, čase a účele ich využitia; domnieva sa, že by nebolo nelogické, ak by vo výzvach na predloženie ponuky súvisiacich s bezpečnosťou svojich delegácií Európska únia uprednostňovala využívanie súkromných bezpečnostných spoločností so skutočným sídlom v Európe a podliehajúcich európskej regulácii a európskym daniam;

8.  zdôrazňuje však, že najmä v oblastiach, v ktorých hrozí konflikt, môže mať využívanie SBS na určité úlohy negatívne vedľajšie účinky pre EÚ, najmä jej legitímnosť, tým, že SBS môžu byť náhodne spájané s ozbrojenými skupinami, čo môže mať negatívne dôsledky v prípade ozbrojených incidentov, alebo tým, že by mohlo byť neúmyselným posilnením miestnych aktérov prípadne ohrozené úsilie v oblasti odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie a reformy sektora bezpečnosti; berie na vedomie najmä riziká, ktoré vyplývajú z nekontrolovaného uzatvárania subdodávateľských zmlúv napríklad s miestnymi SBS;

9.  poukazuje na rôzne a závažné zákonné a politické problémy súvisiace s bežnou súčasnou praxou subdodávateľstva v oblasti vojenských a bezpečnostných služieb, predovšetkým pokiaľ ide o služby poskytované miestnymi subdodávateľmi v tretích krajinách; domnieva sa, že členské štáty, ESVČ a Komisia by sa mali dohodnúť na tom, že budú nasledovať príklad NATO a uzatvárať zmluvy len s SBS so sídlom v členských štátoch EÚ;

10.  odporúča preto, aby Komisia navrhla spoločné usmernenia pre uzatváranie zmlúv s SBS na účely najímania, používania a riadenia vojenských a bezpečnostných zmluvných partnerov, v ktorých budú jasne vymedzené podmienky, ktoré musia SBS splniť, aby mohli uzatvárať zmluvy s EÚ, s cieľom nahradiť súčasnú nesúrodú mozaiku prístupov; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby používala rovnaké usmernenia na najímanie, používanie a riadenie vojenských a bezpečnostných zmluvných partnerov vo všetkých vonkajších činnostiach, misiách a operáciách, pre delegácie EÚ vo všetkých krajinách a regiónoch a pre všetky služby revidovaného Spoločného zoznamu vojenského materiálu Európskej únie; domnieva sa, že tieto usmernenia by mali vychádzať z najlepších medzinárodných postupov pre správanie a riadenie SBS, najmä dokumentu z Montreux a ICoC, a mali by obsahovať upozornenie, že k výberu miestnych SBS v komplikovaných post-krízových situáciách treba pristupovať mimoriadne starostlivo; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby využívali len poskytovateľov s certifikátom od ICoC, ako to už robí OSN, kde je ICoC požiadavkou; poukazuje na prístup USA, ktorého súčasťou sú podrobné normy a požiadavky pre každú jednotlivú zmluvu, a žiada EÚ, aby nasledovala tento príklad; zdôrazňuje, že súčasťou zmlúv s SBS by mali byť okrem iného doložky o vlastníctve licencií a oprávnení, o osobných a majetkových záznamoch, odbornej príprave, zákonnom nadobúdaní a používaní zbraní a o vnútornej organizačnej štruktúre;

11.  vyzýva, aby bol na miestach financovaných EÚ a v delegáciách EÚ prítomný bezpečnostný kontrolór EÚ z bezpečnostnej spoločnosti EÚ, pričom jeho úlohou by bolo zaisťovanie kvality poskytovaných bezpečnostných služieb, preverovanie a odborná príprava bezpečnostných služieb najímaných miestne, nadväzovanie a udržiavanie dobrých vzťahov s miestnymi bezpečnostnými službami, vypracúvanie posúdení rizika a vystupovanie ako miesto prvého kontaktu vo veciach bezpečnosti pre delegácie;

12.  odporúča, aby Komisia vypracovala otvorený zoznam poskytovateľov, ktorí spĺňajú normy EÚ, ako napríklad čistý výpis z registra trestov, finančná a hospodárska kapacita, vlastníctvo licencií a oprávnení a previerky personálu; konštatuje, že normy pre SBS sa v EÚ výrazne líšia a domnieva sa, že ostatné členské štáty by sa mali snažiť o dosiahnutie podobných noriem; domnieva sa, že tento zoznam by sa mal aktualizovať v intervaloch nepresahujúcich dva roky;

13.  zdôrazňuje, že v prípade, že sa EÚ spolieha v tretích krajinách, s ktorými uzatvorila dohodu o postavení síl (SOFA), na SBS, v takýchto dohodách sa musia stále uvádzať nasadzované SBS a najmä sa musí objasniť, že tieto spoločnosti budú niesť zodpovednosť podľa práva EÚ;

14.  zdôrazňuje, že by sa mala posilniť koncepcia EÚ pre podporu zmluvných partnerov, ktorá by sa mala stať pre členské štáty a inštitúcie EÚ záväzná; domnieva sa, že by sa najmä mali určiť prísne normy na začlenenie do zmlúv, napríklad na základe noriem USA, a že by sa malo požadovať, aby sa v konfliktných regiónoch nemohli nasadzovať ani subdodávateľsky využívať miestne SBS; zdôrazňuje, že medzinárodné SBS by mali mať zodpovednosť najímať miestnych zamestnancov, ale len individuálne a priamo, aby sa zaistilo efektívne overovanie a zabránilo sa vzniku miestnych bezpečnostných odvetví v konfliktných regiónoch;

Regulácia SBS

15.  odporúča, aby Komisia vypracovala zelenú knihu s cieľom zapojiť všetky zainteresované strany z verejného a súkromného sektora bezpečnosti do širokých konzultácií a diskusií o procesoch týkajúcich sa efektívnejšej identifikácie príležitosti na priamu spoluprácu a vytvorenia základného súboru pravidiel nasadzovania a osvedčených postupov; odporúča vypracovať normy kvality EÚ pre príslušný sektor; preto odporúča, aby sa spresnilo vymedzenie SBS predtým, ako sa zavedie efektívna regulácia ich činností, keďže v dôsledku neexistencie vymedzenia by mohli vznikať legislatívne medzery;

16.  domnieva sa, ako EÚ by ako prvý krok mala presne vymedziť príslušné vojenské a bezpečnostné služby; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby vojenské a bezpečnostné služby (SVBS) bezodkladne pridala do Spoločného zoznamu vojenského materiálu Európskej únie;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu na vytvorenie účinného európskeho regulačného modelu, ktorý:

   pomôže harmonizovať právne rozdiely medzi členskými štátmi prostredníctvom smernice;
   prehodnotí, a tým opätovne stanoví, aktuálne stratégie spolupráce verejného a súkromného sektora;
   zmapuje spoločnosti s jediným konečným využitím, respektíve viacerými konečnými využitiami;
   uvedie do kontextu konkrétny charakter a úlohu súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností;
   stanoví vysoké normy pre súkromných poskytovateľov bezpečnostných služieb, ktorí pôsobia v EÚ alebo za jej hranicami, vrátane primeranej úrovne bezpečnostného preverovania zamestnancov a spravodlivého odmeňovania;
   zaistí, že sa budú ohlasovať nezrovnalosti či protiprávne konanie, ktorých sa SBS dopustia, a umožní vyvodiť voči nim zodpovednosť za porušovanie pravidiel vrátane porušovania ľudských práv počas ich činnosti v zahraničí;
   obsahuje konkrétny námorný prvok s ohľadom na úlohu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

18.  konštatuje, že nové globálne regulačné rámce, ako napríklad dokument z Montreux, ICoC a ďalšie regulačné iniciatívy v rámci OSN, predstavujú jednoznačný pokrok v porovnaní so situáciou len spred desiatich rokov, keď chýbalo akékoľvek zmysluplné nariadenie;

19.  vyjadruje takisto uznanie za úsilie mnohých členských štátov EÚ v súvislosti so zavedením účinnej vnútroštátnej regulácie SBS v nadväznosti na osvedčené postupy uvedené v dokumente z Montreux;

20.  poznamenáva však, že prekážkou hodnotenia výsledkov SBS je nedostatok ucelených správ inštitúcií EÚ a vlád členských štátov o využívaní ich služieb; nabáda členské štáty a inštitúcie EÚ, aby tieto informácie poskytovali dôslednejšie a transparentne, a umožnili tým príslušným rozpočtovým orgánom a nezávislým audítorom náležite posúdiť využívanie SBS; odporúča, aby sa do potrebných procesov hodnotenia, ktoré sú rozhodujúce pre reguláciu tohto odvetvia a dohľad nad ním, aktívne zapájali parlamenty a MVO;

21.  odporúča Komisii a Rade, aby stanovili právny rámec, ktorým sa bude vyžadovať kontrola vývozu vojenských a bezpečnostných služieb vnútroštátnymi právnymi predpismi, a aby vykazovali vývozné licencie na vojenské a bezpečnostné služby udelené členskými štátmi vo výročnej správe EÚ o vývoze výzbroje s cieľom zvýšiť verejnú transparentnosť a zodpovednosť;

22.  zdôrazňuje, že vzhľadom na nadnárodný charakter SBS a najmä to, že svoju činnosť vykonávajú v regiónoch postihnutých krízou, niekedy môžu vznikať medzery (najmä vtedy, keď je miestna právna štruktúra slabá) v jurisdikcii, ktoré môžu sťažiť vyvodzovanie zodpovednosti spoločností alebo ich zamestnancov za ich konanie; konštatuje, že vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa SBS často nemajú extrateritoriálnu platnosť; poukazuje na skutočnosť, že SBS sa musia vždy riadiť zákonom a musia podliehať účinnému dohľadu zo strany hostiteľského, ale aj zmluvného štátu; pripomína, že spory a incidenty týkajúce sa SBS a predstaviteľov Európskej únie, ku ktorým môže dochádzať v rizikových zónach, sú často v právnom vákuu; odporúča preto, aby sa vytvorili jednotné a jasné pravidlá pre európske inštitúcie, ktoré využívajú súkromné SBS na ochranu zamestnancov EÚ, pričom sa jednoznačne stanoví zodpovednosť, aby nevznikali medzery v ochrane a nedochádzalo k beztrestnosti, a zohľadní sa právny rámec hostiteľského štátu; naliehavo tiež vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby zmluvy uzatvárali len s SBS so sídlom v EÚ, a aby túto požiadavku prepojili s povinnosťou vykonávať služby priamo bez využívania miestnych subdodávateľov v často krehkých tretích krajinách;

23.  naliehavo preto žiada EÚ a jej členské štáty, aby využili svoje postavenie vo fóre venovanom dokumentu z Montreux a trvali na pravidelných preskúmaniach stavu vykonávania odporúčaní dokumentu z Montreux pre osvedčené postupy účastníkmi fóra; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr pristúpili k dokumentu z Montreux; nabáda členské štáty, aby sa zapájali do výmeny najlepších postupov;

24.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa usilovali o prijatie medzinárodného právne záväzného nástroja, ktorý by presahoval dokument z Montreux, a to reguláciou činnosti SBS a zaistením rovnakých podmienok, aby hostiteľské štáty mali právomoc regulovať SBS a štáty, ktoré majú s SBS zmluvu, mohli využívať svoje právomoci na ochranu ľudských práv a predchádzanie korupcii; zdôrazňuje, že takýto rámec musí zahŕňať odrádzajúce sankcie za nedodržiavanie právnych predpisov, možnosť vyvodiť zodpovednosť za pochybenia voči príslušným osobám a účinný prístup k náprave pre obete, ako aj systém udeľovania licencií a monitorovania, ktorý bude od všetkých SBS vyžadovať, aby sa podrobili nezávislým auditom a aby všetci ich zamestnanci absolvovali povinné školenie o ľudských právach;

25.  naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členské štáty, ESVČ a Komisiu, aby dôrazne podporili vytvorenie takéhoto medzinárodného dohovoru zameraného na stanovenie medzinárodného právneho režimu na reguláciu príslušných služieb poskytovaných SBS;

26.  oceňuje úsilie Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „IMO”) pri poskytovaní usmernení týkajúcich sa používania súkromných ozbrojených bezpečnostných tímov; nabáda Komisiu a členské štáty EÚ, aby naďalej pracovali s IMO na celosvetovom uplatňovaní týchto usmernení;

27.  zdôrazňuje, že rozhodnutia v oblasti verejného obstarávania sú jedným z najúčinnejších spôsobov ako vyvinúť tlak na SBS; zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby podmienkou uzavretia zmlúv s SBS bolo zavedenie najlepších postupov, napr. transparentnosti, a ich účasť na mechanizme ICoC, ako to už funguje v niektorých členských štátoch; konštatuje však, že na to, aby sa z mechanizmu ICoC na dodržiavanie súladu stal spoľahlivý stimul pre dodržiavanie predpisov, treba ho posilniť a zabezpečiť jeho plnú nezávislosť; konštatuje, že ku kódexu ICoC zatiaľ z členských štátov pristúpili len Švédsko a Spojené kráľovstvo, a domnieva sa, že EÚ by sa mala sústrediť najmä na zaistenie toho, aby k nemu pristúpili aj iné členské štáty;

28.  poznamenáva, že SBS by mali mať poistenie zodpovednosti, vďaka ktorému by bol bezpečnostný trh stabilnejší a spoľahlivejší a mohli by naň vstúpiť aj menšie a stredné SBS;

29.  zdôrazňuje, že pri zadávaní zmlúv SBS by sa mali zohľadňovať a hodnotiť skúsenosti SBS a obdobie práce v nepriateľských prostrediach a nielen obrat z podobných zmlúv;

30.  upozorňuje na to, že SBS okrem bezpečnostných služieb vykonávajú aj spravodajské činnosti, ktoré si vzhľadom na ich možné následky vyžadujú účinnú reguláciu a kontrolu;

31.  berie na vedomie značný vplyv EÚ a jej členských štátov na globálny bezpečnostný priemysel ako dôsledok toho, že mnohé významné spoločnosti v tejto oblasti majú sídlo v EÚ; preto kladie osobitný dôraz na nadchádzajúcu revíziu spoločného zoznamu vojenského materiálu ako príležitosť začleniť do zoznamu určité služby poskytované SBS, v dôsledku čoho by podliehali predpisom o vývoze a v súvislosti so svojou činnosťou v zahraničí by museli dodržiavať určité základné normy;

o
o   o

32.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(2) Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.
(3) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 2.
(4) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 33.


Pracovné podmienky a neisté pracovné miesta
PDF 309kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach (2016/2221(INI))
P8_TA(2017)0290A8-0224/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 151 a 153,

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na smernicu Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o agentúrach dočasného zamestnávania(3) (smernica o agentúrach dočasného zamestnávania),

–  so zreteľom na cielenú revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(4) (smernica o vysielaní pracovníkov) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(5) (smernica o presadzovaní),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(12),

–  so zreteľom na správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o meniacej sa povahe pracovnoprávnych vzťahov a ich vplyve na zachovanie životného minima(13),

–  so zreteľom na európsku platformu na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce,

–  so zreteľom na štúdiu z roku 2016 pripravenú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie(14),

–  so zreteľom na Európsku chartu kvality stáží a odbornej praxe zo 14. decembra 2011,

–  so zreteľom na štvrťročný prieskum Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE) za jeseň 2016,

–  so zreteľom na strategický záväzok Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2010) s názvom Pružné formy práce: „veľmi netypické“ zmluvné vzťahy,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2014) o vplyve krízy na priemyselné a pracovné podmienky v Európe(15),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2015) s názvom Nové formy zamestnávania(16),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2016) s názvom Preskúmanie podvodného zmluvného najímania pracovníkov v Európskej únii(17),

–  so zreteľom na prieskum Eurofoundu o pracovných podmienkach v Európe a jeho šiesty prieskum o pracovných podmienkach v Európe – súhrnná správa(18),

–  so zreteľom na Európsky slovník priemyselných vzťahov Eurofoundu(19),

–  so zreteľom na základné pracovné normy stanovené Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a na jej dohovory a odporúčania týkajúce sa pracovných podmienok,

–  so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o pracovnom pomere č. R198 z roku 2006 (odporúčanie o pracovnom pomere)(20) a na jeho ustanovenia o stanovení pracovného pomeru,

–  so zreteľom na správu MOP z roku 2011 o politikách a právnych predpisoch na boj proti neistému zamestnaniu(21),

–  so zreteľom na správu MOP z roku 2016 o neštandardných formách zamestnania na celom svete(22),

–  so zreteľom na správu MOP z roku 2016 o budovaní sociálneho piliera pre európsku konvergenciu(23),

–  so zreteľom na návrh všeobecného odporúčania OSN č. 28 z roku 2010 o hlavných záväzkoch zmluvných štátov podľa článku 2 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z roku 2011,

–  so zreteľom na stratégiu Rady Európy pre rodovú rovnosť na roky 2014 – 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0224/2017),

A.  keďže sa začali objavovať neštandardné, atypické formy zamestnania; keďže počet pracovníkov s pracovným úväzkom na určitý čas alebo čiastočným úväzkom v EÚ za posledných 15 rokov výrazne vzrástol; keďže sú potrebné účinné politiky, ktoré zahrnú jednotlivé formy zamestnania a budú primerane chrániť pracovníkov;

B.  keďže v uplynulých 10 rokoch štandardné zamestnanie kleslo z 62 % na 59 %(24); keďže pri zachovaní tohto trendu sa veľmi ľahko môže stať, že štandardné zmluvy sa budú vzťahovať len na menšinu pracovníkov;

C.  keďže trvalé pracovné zmluvy na plný úväzok naďalej tvoria väčšinu pracovných zmlúv v EÚ a v niektorých sektoroch sa popri štandardnom zamestnaní vyskytujú netypické formy zamestnania; keďže atypické formy zamestnania môžu mať vzhľadom na neštandardný pracovný čas, ako aj nepravidelné mzdy a dôchodkové príspevky, negatívny vplyv na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

D.  keďže nové formy zamestnania, ktoré sa objavujú, najmä vzhľadom na digitalizáciu a nové technológie, stierajú hranicu medzi závislou a samostatnou zárobkovou činnosťou(25), čo môže tiež viesť k poklesu kvality zamestnania;

E.  keďže niektoré nové formy zamestnania sa líšia od tradičných štandardných foriem zamestnania v mnohých smeroch; keďže niektoré z nich menia vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, iné menia pracovné štruktúry a organizácie práce, ďalšie spôsobujú oboje; keďže to môže viesť k zvýšeniu fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, zhoršeniu pracovných podmienok a zníženiu sociálnej ochrany, môže však priniesť aj výhody; keďže je preto mimoriadne dôležité vykonávanie existujúcich právnych predpisov;

F.  keďže zvyšovanie zamestnanosti v Únii od začiatku hospodárskej krízy je síce vítané, ale možno ho sčasti pripísať nárastu počtu atypických zmlúv, čo v niektorých prípadoch vytvára väčšie riziko neistoty pracovných miest než v prípade štandardného zamestnania; domnieva sa, že je potrebné klásť čoraz väčší dôraz na vytváranie kvalitných pracovných miest;

G.  keďže miera zamestnanosti na čiastočný úväzok od začiatku krízy nikdy neklesla a zamestnanosť na plný úväzok je stále pod úrovňou spred krízy v roku 2008; keďže napriek zvýšeniu v uplynulých rokoch je miera zamestnanosti stále pod cieľom stratégie Európa 2020 na úrovni 75 % a medzi členskými štátmi sa prejavujú veľké rozdiely;

H.  keďže je dôležité rozlišovať medzi novými formami zamestnania, ktoré sa objavujú, a existenciou neistého zamestnania;

I.  keďže EÚ a členské štáty majú spoločné právomoci v oblasti sociálnej politiky; keďže EÚ môže členské štáty v tejto oblasti iba dopĺňať a podporovať;

J.  keďže EÚ môže prijať iba minimálne požiadavky týkajúce sa pracovných podmienok bez harmonizácie zákonov a predpisov členských štátov;

K.  keďže už bola vytvorená európska platforma na boj proti nelegálnej práci, ktorá umožňuje užšiu cezhraničnú spoluprácu a spoločné opatrenia medzi príslušnými orgánmi členských štátov a ďalšími subjektmi v záujme účinného a efektívneho boja proti nezákonnej práci;

L.  keďže neisté zamestnanie vedie k segmentácii trhu a prehlbuje rozdiely v odmeňovaní mužov a žien;

M.  keďže doteraz neexistuje žiadne spoločné vymedzenie pojmu neisté pracovné miesto; keďže takáto definícia by sa mala vypracovať na základe intenzívnej konzultácie so sociálnymi partnermi; keďže typ zmluvy nemôže byť sám osebe predzvesťou rizika neistého zamestnania, ale naopak, toto riziko závisí od mnohých faktorov;

N.  keďže štandardné zamestnanie môže znamenať riadne zamestnanie na plný pracovný čas na základe zmluvy na neurčitý čas; keďže každý členský štát má vlastné zákony a postupy ustanovujúce pracovné podmienky platné pre rôzne typy pracovných zmlúv a stáží; keďže neexistuje žiadne jednoznačné, univerzálne prijímané vymedzenie „štandardného zamestnania“;

O.  keďže nedávne otázky týkajúce sa zastupovania, ktoré sú dôsledkom buď nedostatkov organizácií sociálnych partnerov v niektorých odvetviach alebo niektorých reforiem v európskych krajinách obmedzujúcich úlohy sociálnych partnerov, zasahujú všetky pracovné pomery;

P.  keďže niektoré odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a umenie sú neúmerne postihnuté neistými pracovnými miestami; keďže neisté pracovné miesta sa v posledných rokoch rozšírili aj do ostatných odvetví, ako je letectvo a hoteliersky priemysel(26);

Q.  keďže podľa najnovších štúdií pracovníci v manuálnych zamestnaniach so strednou kvalifikáciou a v nízko kvalifikovaných povolaniach majú nižší príjem, vyhliadky a samotnú kvalitu zamestnania; keďže títo pracovníci častejšie uvádzajú, že sú vystavení rizikám v oblasti životného prostredia, čo vedie k nižšej miere duševného zdravia a telesnej pohody(27);

R.  keďže ženy tvoria 46 % populácie v produktívnom veku na trhu práce EÚ a keďže ide o časť populácie, ktorá je obzvlášť vystavená neistote z dôvodu diskriminácie, a to i pokiaľ ide o mzdy, a keďže ženy zarábajú približne o 16 % menej než muži; keďže ženy častejšie pracujú na zmluvy čiastočný úväzok, na určitý čas alebo za nízky plat, a preto im hrozí väčšie riziko neistoty; keďže tieto pracovné podmienky vedú k celoživotným stratám príjmov a ochrany, či už ide o mzdy, dôchodky alebo dávky sociálneho zabezpečenia; keďže muži pracujú na plný úväzok a v trvalom pracovnom pomeru častejšie ako ženy; keďže ženy sú obzvlášť ovplyvnené nedobrovoľnou prácou na čiastočný úväzok, fiktívnou samostatnou zárobkovou činnosťou a nelegálnou prácou(28);

S.  keďže miera zamestnanosti v EÚ je vyššia u mužov ako u žien; keďže ženy opúšťajú trh práce hlavne z dôvodov starostlivosti o deti alebo staršie osoby, svojho ochorenia alebo pracovnej neschopnosti a iných osobných alebo rodinných povinností; keďže ženy sa často stretávajú s diskrimináciou a prekážkami vzhľadom na ich existujúce alebo potenciálne materské povinnosti; keďže osamelé ženy s nezaopatrenými deťmi čelia mimoriadne vysokému riziku neistoty;

T.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základné právo, ktorým sa stanovuje záruka rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania vo všetkých oblastiach života, a keďže politiky, ktoré majú túto rovnosť zabezpečiť, prispievajú k podpore inteligentného a udržateľného rastu;

U.  keďže mnohí pracovníci, ktorí pracujú na neistom pracovnom mieste alebo sú nezamestnaní, nemajú právo na rodičovskú dovolenku;

V.  keďže mladí pracovníci sú vystavení väčšiemu riziku, že sa ocitnú v neistom zamestnaní; keďže v porovnaní s pracovníkmi vo veku 50 alebo viac rokov je pravdepodobnosť pozície s viacerými nevýhodami je dvakrát vyššia u pracovníkov mladších ako 25 rokov(29);

I.Na ceste k dôstojnej práci – riešenie pracovných podmienok a neistých pracovných miest

1.  vyzýva členské štáty, aby pri stanovovaní existencie pracovného pomeru zohľadnili tieto ukazovatele Medzinárodnej organizácie práce:

   práca sa vykonáva v súlade s pokynmi a na základe kontroly inej strany;
   zahŕňa začlenenie pracovníkov do organizácie podniku;
   vykonáva sa výlučne alebo prevažne v prospech inej osoby;
   pracovník ju musí vykonávať osobne;
   vykonáva sa v rámci stanoveného pracovného času alebo na pracovisku vymedzenom alebo schválenom stranou žiadajúcou o vykonanie tejto práce;
   má konkrétne trvanie a určitú kontinuitu;
   vyžaduje si dostupnosť pracovníka alebo zahŕňa poskytnutie nástrojov, materiálu a strojov stranou žiadajúcou o vykonanie práce;
   pracovníkovi je pravidelne vyplácaná odmena, ktorá je jeho jediným alebo základným zdrojom príjmu, a môžu sa poskytovať aj platby v naturáliách, ako je jedlo, ubytovanie alebo doprava;
   pracovník má každý týždeň nárok na obdobie odpočinku a každý rok nárok na dovolenku;

2.  poznamenáva, že vymedzenie pojmu atypická práca od nadácie Eurofound, v rámci ktorého sa odkazuje na pracovný pomer nezodpovedajúci štandardnému alebo typickému modelu práce na plný pracovný čas, riadnemu zamestnaniu a zamestnaniu na neurčitý čas u jedného zamestnávateľa počas dlhého časového rozpätia(30); zdôrazňuje, že pojmy „atypické“ a „neisté“ nemožno používať ako synonymá;

3.  za neisté zamestnanie považuje také, pri ktorých sa nedodržiavajú medzinárodné a národné normy a právne predpisy a normy a právne predpisy EÚ, a/alebo ktoré neposkytujú dostatočné prostriedky na dôstojný život alebo primeranú sociálnu ochranu;

4.  konštatuje, že niektoré atypické formy zamestnania môžu prinášať väčšie riziká neistoty a nestálosti, napríklad v podobe nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok, zmluvnej práce na určitý čas, dočasnej agentúrnej práce, pracovných zmlúv na nula hodín, neplatených stáží a odbornej praxe;

5.  pevne verí, že pružnosť na trhu práce nemá narušiť práva pracovníkov výmenou za produktivitu a konkurencieschopnosť, ale má úspešne vyvážiť ochranu pracovníkov vrátane príležitosti jednotlivcov a zamestnávateľov dohodnúť sa na spôsoboch práce, ktoré budú vyhovovať potrebám oboch;

6.  konštatuje, že riziko neistoty závisí od typu zmluvy, ale aj od týchto faktorov:

   malá alebo žiadna istota zamestnania v dôsledku netrvalej povahy práce ako pri nedobrovoľne uzavretých a často marginálnych pracovných zmluvách na čiastočný úväzok a v niektorých členských štátoch pri nejasnom pracovnom čase a nejasnej pracovnej náplni, ktorá sa mení v závislosti od požadovanej práce;
   len elementárna ochrana proti prepusteniu a nedostatočná sociálna ochrana v prípade prepustenia;
   odmena, ktorá nie je dostatočná na dôstojné živobytie;
   žiadne alebo len obmedzené práva na sociálnu ochranu alebo výhody;
   žiadna alebo obmedzená ochrana proti akejkoľvek forme diskriminácie;
   obmedzené alebo žiadne vyhliadky na lepšie postavenie na trhu práce alebo kariérny rozvoj a odbornú prípravu;
   nízka úroveň kolektívnych práv a obmedzené právo na kolektívne zastupovanie;
   pracovné prostredie, ktoré nespĺňa minimálne zdravotné a bezpečnostné normy(31);

7.  pripomína, že vymedzenie MOP pojmu „dôstojná práca“, v ktorom sa uvádza: „Dôstojná práca je práca, ktorá je produktívna a poskytuje spravodlivý príjem, bezpečného pracoviska a sociálnej ochrany, lepšie možnosti na ich osobný rozvoj a sociálnu integráciu, slobodu osôb vyjadriť svoje obavy, organizovať a zúčastňovať sa na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich životy a rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania pre všetky ženy a mužov“(32); povzbudzuje MOP, aby doplnila do tohto vymedzenia aj existenčné minimum; nabáda Komisiu a členské štáty, aby pri preskúmavaní alebo tvorbe právnych predpisov v oblasti zamestnania podporili toto vymedzenie;

8.  pripomína faktory úspechu pre osvedčené postupy proti neistej práci, ktorými sú: silný právny základ; zapojenie sociálnych partnerov a zamestnaneckých rád na pracovisku; spolupráca s príslušnými zainteresovanými stranami; vyváženie flexibility a istoty; odvetvové zameranie; nízka administratívna záťaž pre zamestnávateľov; presadzovanie noriem zo strany inšpektorátov práce; a kampane na zvyšovanie informovanosti;

9.  poukazuje na skutočnosť, že program dôstojnej práce MOP je určený špeciálne na zabezpečenie tvorby pracovných miest, práv pri práci, sociálnej ochrany a sociálneho dialógu, ako aj rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že dôstojná práca by mala konkrétne poskytovať:

   existenčné minimum, ktoré zaručuje aj právo na slobodu združovania;
   kolektívne dohody v súlade s postupmi členských štátov;
   účasť pracovníkov v podnikových záležitostiach v súlade s postupmi členských štátov;
   dodržiavanie kolektívneho vyjednávania;
   rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi na rovnakom pracovisku;
   zdravie a bezpečnosť na pracovisku;
   ochranu sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;
   pravidlá týkajúce sa pracovného času a času odpočinku;
   ochrana pred prepustením;
   prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu;
   podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých pracovníkov; zdôrazňuje, že na poskytovanie týchto práv je tiež nevyhnutné zlepšiť vykonávanie pracovného a sociálneho práva;

10.  berie na vedomie, že mnohé faktory, ako napríklad digitalizácia a automatizácia, prispievajú k transformácii charakteru práce vrátane zvýšenia nových foriem zamestnania; v tejto súvislosti poukazuje na to, že nové formy práce by mohli potrebovať novú, pružnejšie reagujúcu a primeranú reguláciu, aby sa zabezpečilo, že budú zahrnuté všetky formy zamestnania;

11.  v kontexte digitálnych pracovných miest pripomína, že pracovníkom digitálnych platforiem a iným sprostredkovateľom by sa malo zaručiť primerané sociálne a zdravotné poistenie a ochrana;

12.  zdôrazňuje, že digitalizácia sa nemusí vnímať len ako deštruktívny faktor, ale naopak, trvá na tom, že prináša príležitosti na rozvoj a rozširovanie individuálnych schopností, ktoré predstavuje;

13.  zdôrazňuje, že podľa odhadov 756 000 pracovných miest nebude v roku 2020 zahrnutých do sektora IKT, čo poukazuje na potrebu zlepšenia digitálnych kapacít európskych pracovníkov;

14.  zdôrazňuje, že hospodárska kríza viedla k migrácii v rámci EÚ, ktorá poukázala na existujúce prekážky brániace voľnému pohybu osôb medzi členskými štátmi a na diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, pričom zdôraznila situáciu neistého zamestnania občanov EÚ;

15.  zdôrazňuje, že podmienky neistých pracovných miest vrátane nelegálnej práce a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti majú dlhodobý vplyv na duševné zdravie a telesnú pohodu a môžu vystaviť pracovníkov väčšiemu riziku chudoby, sociálneho vylúčenia a obmedzovania ich základných práv;

16.  zdôrazňuje, že pracovníci s veľmi krátkodobými zmluvami sú najviac vystavený nepriaznivým podmienkam, pokiaľ ide o fyzické aspekty ich práce; zdôrazňuje, že kombinácia nestálosti pracovného miesta a nedostatočnej kontroly nad pracovným časom často vedie k pracovným rizikám podmienených stresom;

17.  zdôrazňuje, že v určitých odvetviach hospodárstva sa nadmerne rozšírila prax flexibilných nebo atypických pracovnoprávnych vzťahov, ktoré hraničia so zneužívaním;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali politiky, ktoré posilňujú postavenie pracovníkov posilnením sociálneho dialógu a podporou rozšírenia kolektívneho vyjednávania, čím sa zabezpečí, aby všetci pracovníci mohli nezávisle od svojho postavenia slobodne a bez strachu z priamych alebo nepriamych sankcií zo strany zamestnávateľa využívať a vykonávať svoje právo na združovanie a kolektívne vyjednávanie;

19.  zdôrazňuje dôležitosť sociálnych partnerov pri ochrane práv pracovníkov, vymedzovaní dôstojných pracovných podmienok, stanovovaní dôstojných miezd a príjmov v súlade so zákonmi a postupmi členských štátov a pri poskytovaní konzultácií a poradenstva pre zamestnávateľov a pracovníkov;

20.  vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi zabezpečili jednotlivé profesijné dráhy s cieľom uľahčiť prechod medzi rôznymi situáciami, s ktorými sa človek môže počas života stretnúť, najmä pokiaľ ide o celoživotnú odbornú prípravu, dostatočné dávky v nezamestnanosti, prenosnosť sociálnych práv a aktívne a účinné politiky pracovného trhu;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a zaistili účinnú ochranu, ako aj rovnosť príjmov mužov a žien medzi pracovníkmi, ktorí vykonávajú prácu v rámci zamestnaneckého pomeru, prostredníctvom komplexnej politickej reakcie zameranej na odstraňovanie neistého zamestnania a na zaručenie profesijných dráh a riadneho sociálneho zabezpečenia;

22.  zdôrazňuje dôležitosť inšpektorátov práce členských štátov a pripomína, že by mali byť zamerané na cieľ, ktorým je monitorovanie, dodržiavanie a zlepšovanie pracovných podmienok, bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku a boj proti nelegálnej alebo neprihlásenej práci, a za žiadnych okolností sa nesmú zneužiť a stať sa tak kontrolným mechanizmom migrácie; poukazuje na riziko diskriminácie najzraniteľnejších pracovníkov a dôrazne odsudzuje prax spoločností, ktoré zamestnávajú migrantov bez toho, aby im zabezpečili ich plné práva a zamestnanecké výhody a aby im poskytli informácie o týchto otázkach; vyzýva preto členské štáty, aby poskytovali inšpektorátom práce primerané zdroje s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie;

II.Návrhy

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s programom dôstojnej práce MOP, článkom 9 ZFEÚ, Chartou základných práv EÚ a Európskou sociálnou chartou riešili otázku neistého zamestnania vrátane nelegálnej práce a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti s cieľom zabezpečiť, aby všetky typy pracovných zmlúv ponúkali dôstojné pracovné podmienky s riadnym sociálnym zabezpečením;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti všetkým zaužívaným postupom, ktoré by mohli viesť k nárastu neistých pracovných miest, a tým prispeli k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je znižovanie chudoby;

25.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili kvalitu pracovných miest v neštandardných zamestnaniach tým, že poskytnú aspoň súbor minimálnych noriem v oblasti sociálnej ochrany, úrovne minimálnej mzdy a prístupu k odbornej príprave a rozvoju; zdôrazňuje, že by k tomu malo dôjsť pri súčasnom zachovaní príležitostí na vstup;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia budú vhodné na daný účel, pokiaľ ide nové formy zamestnania;

27.  vyzýva Komisiu, aby posúdila nové formy zamestnania motivované digitalizáciou; vyzýva najmä na posúdenie právneho postavenia sprostredkovateľov na trhu práce a online platforiem, ako aj ich zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah(33) („smernica o písomnom vyhlásení“) tak, aby sa v nej zohľadnili nové formy zamestnania;

28.  zdôrazňuje potenciál, ktorý predstavuje kolaboratívne hospodárstvo, najmä z hľadiska nových pracovných miest; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posúdili nové možné normy zamestnávania, ktoré by vznikli na základe kolaboratívneho hospodárstva; trvá na väčšej ochrane pracovníkov v tomto odvetví, a to posilnením transparentnosti ich postavenia, informácií, ktoré dostávajú, a nediskriminácie;

29.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala so svojím preskúmaním smernice o vysielaní pracovníkov a preskúmala smernicu o agentúrnych pracovníkoch na zabezpečenie základných sociálnych práv pre všetkých pracovníkov vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku;

30.  zdôrazňuje potrebu verejných a súkromných investícií, ktoré podporia najmä tie sektory hospodárstva, ktoré sú prísľubom najväčšieho možného multiplikačného účinku, s cieľom podporovať vzostupnú sociálnu konvergenciu a súdržnosť v Únii a tvorbu dôstojných pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať MSP a začínajúce podniky;

31.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti nelegálnej práci, keďže znižuje daňové príjmy a príjmy sociálneho zabezpečenia a vytvára neisté a zlé pracovné podmienky a nespravodlivú hospodársku súťaž medzi pracovníkmi; víta vytvorenie európskej platformy na posilnenie spolupráce na odstraňovaní nelegálnej práce;

32.  konštatuje, že vzhľadom na počet pracovníkov, najmä mladých ľudí, ktorí v súčasnosti odchádzajú zo svojej krajiny pôvodu do iných členských štátov v snahe nájsť pracovné príležitosti, je naliehavo potrebné vypracovať primerané opatrenia, ktoré zaručia, aby žiadny pracovník nezostal bez ochrany sociálnych a pracovných práv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali pracovnú mobilitu v EÚ a zároveň presadzovali zásadu rovnakého zaobchádzania, zabezpečenia miezd a sociálnych noriem a zaručenia úplnej prenosnosti sociálnych práv; vyzýva každý členský štát, aby vytvoril sociálne a zamestnanecké politiky v oblasti rovnakých práv a rovnakých miezd na rovnakom pracovisku;

33.  so znepokojením berie na vedomie oslabenie rozsahu kolektívneho vyjednávania a pôsobnosti kolektívnych dohôd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali strategické politiky týkajúce sa všeobecného začleňovania pracovníkov do kolektívnych zmlúv a súčasnej ochrany a posilnenia úlohy odborov a organizácií zamestnávateľov;

34.  uznáva významnú úlohu, ktorú zohrávali sociálni partneri v súvislosti so smernicami EÚ o práci na čiastočný úväzok, zmluvách na určitý čas a dočasnej agentúrnej práci, a nabáda Európsku komisiu, aby spolu so sociálnymi partnermi v prípade potreby regulovala nové formy zamestnania; vyzýva nadáciu Eurofound, aby preskúmala, ako sociálni partneri vypracúvajú stratégie s cieľom zabezpečiť kvalitné pracovné miesta a obmedziť neisté pracovné miesta;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí zabezpečili, aby jednotlivé samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí sú právne považovaní za spoločnosť s jedným spoločníkom by mali mať právo na kolektívne vyjednávanie a slobodne sa združovať;

36.  pripomína, že podľa Charty základných práv Európskej únie a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času(34) (smernica o pracovnom čase) má každý pracovník právo na obmedzenie maximálneho pracovného času, na denný a týždenný čas odpočinku a na každoročnú platenú dovolenku; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa tieto práva vzťahovali na všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov na požiadanie, pracovníkov v marginálnom zamestnaní na čiastočný úväzok a hromadných pracovníkov; pripomína, že smernica o pracovnom čase predstavuje opatrenie v oblasti zdravia a bezpečnosti; vyzýva na vykonávanie rozhodnutí Súdneho dvora, ktorý potvrdil, že pracovná pohotovosť na pracovisku je pracovný čas, po ktorom musí nasledovať náhradný odpočinok;

37.  pripomína, že marginálne zamestnanie na čiastočný úväzok sa vyznačuje nižšou mierou istoty zamestnania, menšími kariérnymi príležitosťami, nižšími investíciami zamestnávateľov do odbornej prípravy a vyšším podielom nízkych miezd; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnietili opatrenia na podporu dlhšieho pracovného času pre tých, ktorí chcú pracovať viac;

38.  pripomína, že podľa Charty základných práv EÚ má každý právo na prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby odborná príprava a ďalšie vzdelávanie boli dostupné aj pracovníkom v atypickom pracovnom pomere; pripomína, že opatrenia na zvyšovanie kvalifikácie sú v rýchlo sa meniacom digitálnom hospodárstve mimoriadne dôležité; pripomína, že nedostatkové zručnosti a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti; víta nedávne iniciatívy na riešenie nedostatku požadovaných zručností;

39.  požaduje záruku získania zručností ako nové právo pre každého v každej fáze života s cieľom získať základné zručnosti pre 21. storočie vrátane gramotnosti, matematickej gramotnosti, digitálnej a mediálnej gramotnosti, kritického myslenia, sociálnych zručností a príslušných zručností potrebných pre ekologické a obehové hospodárstvo, a to so zreteľom na rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia a kľúčové odvetvia rastu a na zabezpečenie plnej pomoci ľuďom v znevýhodnených situáciách vrátane osôb so zdravotným postihnutím, žiadateľov o azyl, dlhodobo nezamestnaných osôb a iných nedostatočne zastúpených skupín; zdôrazňuje, že vzdelávacie systémy by mali byť inkluzívne, poskytovať kvalitné vzdelanie celému obyvateľstvu, umožňovať ľuďom, aby sa stali aktívnymi európskymi občanmi, pripraviť ich tak, aby boli schopní učiť a prispôsobovať sa počas celého života a reagovať na potreby spoločnosti a trhu práce;

40.  zdôrazňuje, že politiky členských štátov by sa mali formulovať a vykonávať v súlade s vnútroštátnym právom a praxou na základe konzultácie a v úzkej spolupráci s organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov;

41.  pripomína, že neisté zamestnanie poškodzuje nielen jednotlivca, ale vytvára aj vysoké náklady pre spoločnosť v podobe daňových strát a vyšších verejných výdavkov v dlhodobom horizonte, ako aj podpory pre tých, ktorí trpia dlhodobým vplyvom straty príjmov a ťažkými pracovnými podmienkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali používanie zmlúv na dobu neurčitú a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom bojovať proti neistému zamestnaniu;

42.  pripomína, že pracovníci v tieňovej ekonomike čelia vysokej miere neistoty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiky prispôsobené tejto skupine, ktoré budú týchto pracovníkov chrániť tým, že budú riešiť ich problémy bez ohľadu na ich postavenie z hľadiska pobytu;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nelegálnej práci, fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti a všetkým formám nelegálneho zamestnania, ktoré ohrozujú práva pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia; opakuje svoj názor, že vo všetkých budúcich politikách zamestnanosti by sa malo zohľadniť predchádzanie zmluvám s nula hodinami;

44.  zdôrazňuje, že neistým zamestnaním sú postihnutí prevažne najzraniteľnejší pracovníci, ktorí sú vystavení riziku diskriminácie, chudoby a vylúčenia; pripomína najmä skutočnosť, že zdravotné postihnutie, rôzna etnická príslušnosť, pôvod, náboženstvo alebo viera, alebo ženské pohlavie zvyšujú riziko, že takéto osoby budú čeliť neistým pracovným podmienkam; odsudzuje všetky formy neistoty bez ohľadu na zmluvný stav;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnú ochranu zraniteľných pracovníkov; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na boj proti diskriminácii, ktorej čelia ženy na pracovisku, s osobitným dôrazom na zosúladenie pracovného a súkromného života a odstránenie rozdielov v príjmoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je smernica 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania vhodná pre nové formy zamestnania;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili všetky právne predpisy zamerané na aspekty neistej práce, pokiaľ ide o rodový vplyv; domnieva sa, že je potrebné zamerať legislatívne a nelegislatívne opatrenia na potreby žien v neistej práci, keďže inak bude už aj tak nadmerne zastúpená skupina naďalej nadmerne zasiahnutá;

47.  nazdáva sa, že vyšší dopyt po flexibilite na trhu práce by v žiadnom prípade nemal viesť k tomu, aby boli ženy naďalej nadmerne zastúpené v atypických formách zamestnania, a to i na miestach s neistým zamestnaneckým pomerom;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali a riešili jav šikanovania na pracovisku vrátane obťažovania tehotných zamestnankýň alebo akéhokoľvek znevýhodňovania, ktorému sú vystavené po návrate z materskej dovolenky; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali právne predpisy týkajúce sa práv matiek, aby ženy neboli znevýhodňované, pokiaľ ide o dôchodky, pretože sa počas svojho pracovného života stali matkami; zdôrazňuje, že materskú dovolenku musia dopĺňať účinné opatrenia na ochranu práv tehotných žien a nových, dojčiacich a osamelých matiek v zmysle odporúčaní MOP a Svetovej zdravotníckej organizácie;

49.  opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby ľudia vo všetkých pracovných pomeroch a v rámci samostatnej zárobkovej činnosti mali možnosť sčítať nároky na zabezpečenie istoty príjmov v situáciách, ako je nezamestnanosť, zlý zdravotný stav, vysoký vek, prerušenie kariéry kvôli starostlivosti o dieťa alebo inej opatrovateľskej situácii alebo z dôvodov odbornej prípravy;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky v rámci všetkých príležitostí na získanie prvých pracovných skúseností pre mladých ľudí, ako sú stáže, učňovská príprava alebo iné možnosti v rámci systému záruky pre mladých ľudí; nabáda členské štáty, aby prijali a vykonávali rámce kvality pre stáže a učňovskú prípravu, ktoré zabezpečia práva pracovníkov a vzdelávacie zameranie príležitostí na získanie pracovných skúseností pre mladých ľudí;

51.  vyzýva najmä Komisiu a členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na boj proti pracovnej neistote mladých ľudí; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zaviedla v tejto oblasti záruku pre mladých ľudí;

52.  odporúča, aby členské štáty zabezpečili, že všetky vekové skupiny mladých ľudí budú mať v každom veku, a najmä na vyšších úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, prístup k vysoko kvalitnému bezplatnému verejnému vzdelávaniu, pretože sa preukázalo, že vyššia úroveň vzdelania pomáha zmierniť nerovné pracovné postavenie mužov a žien;

53.  zdôrazňuje, že používanie pojmu „pracovník“ Komisiou a členskými štátmi podľa chápania MOP namiesto užšie vymedzeného pojmu „zamestnanec“ by mohlo prispieť k lepšiemu uplatňovaniu a chápaniu základných zásad a práv pri práci;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podnikanie a družstevné hnutia medzi pracovníkmi v oblasti viacúčelových spoločností, ako aj vznikajúci sektor kolaboratívneho hospodárstva a digitálnych platforiem, čím sa znížia riziká spojené s novými modelmi podnikania, pokiaľ ide o práva a pracovné podmienky pracovníkov;

55.  zdôrazňuje, že v rámci poľnohospodárstva krátkodobé zmluvy súvisia so sezónnym charakterom poľnohospodárskych činností; žiada, aby sa toto výrazné prirodzené obmedzenie rešpektovalo s tým, že by sa poľnohospodárom ponechala možnosť najímať pracovníkov podľa ročných období a že by boli ušetrení od dodatočných administratívnych tlakov súvisiacich s náborom a riadením pracovnej sily;

56.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a zvyšovala informovanosť o ochrane práv sezónnych pracovníkov, a vyzýva členské štáty, aby regulovali sociálne a právne postavenie sezónnych pracovníkov, zabezpečili ich hygienické, zdravotné a bezpečnostné podmienky pri práci a aby im poskytli sociálne zabezpečenie dodržujúc článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci(35) vrátane ustanovení týkajúcich sa „rovnakej odmeny a rovnakej sociálnej ochrany“; zdôrazňuje potrebu poskytnúť všetkým sezónnym pracovníkom komplexné informácie týkajúce sa ich zamestnaneckých práv a práv sociálneho zabezpečenia, vrátane dôchodkov, berúc do úvahy aj cezhraničný aspekt sezónnej práce;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12.
(2) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.
(4) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11.
(6) Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.
(7) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 1.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0059.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0346.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0360.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.
(13) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54.
(14) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/587285/IPOL_STU(2016)587285_EN.pdf
(15) http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1398en.pdf
(16) https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1461en.pdf
(17) http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1639en.pdf
(18) http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1634en.pdf
(19) https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary
(20) http://www.ilo.org/dyn/normlex/en/f?p=NORMLEXPUB:12100:0::NO::P12100_INSTRUMENT_ID:312535
(21) http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_dialogue/---actrav/documents/meetingdocument/wcms_164286.pdf
(22) http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---dcomm/---publ/documents/publication/wcms_534496.pdf
(23) http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---dcomm/---publ/documents/publication/wcms_490959.pdf
(24) Trvalé pracovné zmluvy na plný pracovný čas tvoria 59 % celkového počtu pracovných miest v EÚ; samostatná zárobková činnosť so zamestnancami tvorí 4 %, slobodné povolania tvoria 11 %, dočasná agentúrna práca 1 %, práca na určitý čas 7 %, učňovská príprava alebo stáže 2 %, marginálna práca na čiastočný úväzok (menej ako 20 hodín týždenne) 9 % a trvalá práca na čiastočný úväzok 7 %;
(25) Pozri správu MOP z roku 2016 o budovaní sociálneho piliera pre európsku konvergenciu.
(26) Pozri štúdiu z roku 2016 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie.
(27) Eurofound (2014), Profily zamestnaní v rámci pracovných podmienok: identifikácia skupín s viacerými nevýhodami.
(28) Pozri štúdiu z roku 2016 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie.
(29) Eurofound (2014), Profily zamestnaní v rámci pracovných podmienok: identifikácia skupín s viacerými nevýhodami.
(30) Pozri: https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary/atypical-work.
(31) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach.
(32) Správa MOP zo 14. novembra 2016 o neštandardnom zamestnaní na celom svete.
(33) Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32.
(34) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.
(35) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375.

Právne oznámenie