Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 13. septembra 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Námietka voči delegovanému aktu: finančné prostriedky v rámci priameho hospodárenia v Európskom námornom a rybárskom fonde
 Mnohostranná dohoda o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECAA)***
 Podrobenie akrylfentanylu kontrolným opatreniam *
 Politické vzťahy EÚ s Indiou
 Mobilizácia Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Taliansku
 Návrh opravného rozpočtu č. 4/2017, ktorý je pripojený k návrhu na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Taliansku
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2017/002 FI/Microsoft 2
 Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS): pokračovanie súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s leteckými činnosťami a príprava na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021 ***I
 Začlenenie emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 ***I
 Jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov ***I
 Geneticky modifikovaná sója DAS- 68416-4
 Dovoz krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime
 Návrh opravného rozpočtu č. 3/2017: rozpočtové zdroje na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí; plány pracovných miest ACER a SESAR2
 Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP
 Politické vzťahy EÚ s Latinskou Amerikou
 Korupcia a ľudské práva v tretích krajinách

Námietka voči delegovanému aktu: finančné prostriedky v rámci priameho hospodárenia v Európskom námornom a rybárskom fonde
PDF 247kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 12. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o rozdelenie finančných prostriedkov v rámci priameho hospodárenia medzi ciele integrovanej námornej politiky a spoločnej rybárskej politiky (C(2017)03881 – 2017/2743(DEA))
P8_TA(2017)0331B8-0496/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)03881),

–  so zreteľom na list Komisie z 1. septembra 2017, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre rybárstvo predsedovi Konferencie predsedov výborov z 5. septembra 2017,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(1), najmä na jeho článok 14 ods. 4 a článok 126 ods. 5,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(2),

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 12. septembra 2017,

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.


Mnohostranná dohoda o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECAA)***
PDF 250kWORD 44k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Mnohostrannej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, Islandskou republikou, Čiernohorskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Rumunskom, Srbskou republikou a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove(1) o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECAA) (15654/2016 - C8-0098/2017 - 2006/0036(NLE))
P8_TA(2017)0332A8-0260/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15654/2016),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o podpísaní a dočasnom uplatňovaní Mnohostrannej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, Islandskou republikou, Čiernohorskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Rumunskom, Srbskou republikou a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove(2) o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (08823/2/2006),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0098/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0260/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Albánskej republiky, Bosny a Hercegoviny, Bulharskej republiky, Chorvátskej republiky, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Islandskej republiky, Čiernohorskej republiky, Nórskeho kráľovstva, Rumunska a Srbskej republiky a Dočasnej misii Organizácie Spojených národov v Kosove.

(1)* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k otázke štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) k vyhláseniu nezávislosti Kosova.
(2)* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k otázke štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) k vyhláseniu nezávislosti Kosova.


Podrobenie akrylfentanylu kontrolným opatreniam *
PDF 244kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o podrobení N-(1-fenyletyl-4-piperidinyl)-N-fenylakrylamidu (akrylfentanyl) kontrolným opatreniam (08858/2017 – C8-0179/2017 – 2017/0073(NLE))
P8_TA(2017)0333A8-0284/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (08858/2017),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0179/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok(1), a najmä na jeho článok 8 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0284/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 20.5.2005, s. 32.


Politické vzťahy EÚ s Indiou
PDF 363kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o politických vzťahoch EÚ s Indiou (2017/2025(INI))
P8_TA(2017)0334A8-0242/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ a Indie uzavreté v roku 2004 a spoločný akčný plán strategického partnerstva EÚ a Indie zo 7. septembra 2005,

–  so zreteľom na akčný program EÚ – India do roku 2020 prijatý na 13. samite EÚ – India a na spoločné vyhlásenie na tomto samite,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku z júna 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. septembra 2001 s názvom Európa a Ázia: Strategický rámec pre posilnené partnerstvá (COM(2001)0469),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami(1),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 28. októbra 2004 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou: strategické partnerstvo(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. septembra 2008 o príprave samitu EÚ – India (Marseille, 29. septembra 2008)(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Indii vrátane uznesení o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: ciele a stratégie(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2012 o námornom pirátstve(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní(8),

–  so zreteľom na služobnú cestu Výboru pre zahraničné veci do Indie, ktorá sa konala 21. – 22. februára 2017,

–  so zreteľom na 11. samit ASEM (stretnutie Ázia – Európa), ktorý sa konal 15. – 16. júla 2016 v Ulanbátare, a 9. zasadnutie parlamentného partnerstva Ázie a Európy (ASEP), ktoré sa konalo 21. – 22. apríla 2016 v Ulanbátare, a na vyhlásenia prijaté na oboch týchto zasadnutiach

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0242/2017),

A.  keďže EÚ a India sú dve najväčšie demokracie na svete a obe vychádzajú z hlbokej kultúrnej histórie a sú odhodlané spoločne podporovať mier, stabilitu, bezpečnosť, prosperitu, trvalo udržateľný rozvoj a sociálnu spravodlivosť, ako aj dodržiavať ľudské práva, základné slobody, zásady právneho štátu a dobrej správy vecí verejných;

B.  keďže EÚ a India ako prirodzení partneri a faktory stability v súčasnom multipolárnom svete vybudovali počas ostatných dvoch desaťročí strategické partnerstvo založené na spoločných hodnotách a záujmoch; keďže strategické partnerstvo by sa malo prehĺbiť, pretože má veľký potenciál novej dynamiky na medzinárodnej úrovni, a to aj na úrovni OSN, a riešenia takých otázok, ako sú ciele trvalo udržateľného rozvoja či medziľudské kontakty;

C.  keďže na 13. samite EÚ – India, ktorý sa po štvorročnej prestávke konal 30. marca 2016, bol prijatý nový plán pre strategické partnerstvo na nasledujúcich päť rokov;

D.  keďže na 13. samite EÚ – India bolo prijatých niekoľko spoločných vyhlásení: o spoločnom programe v oblasti migrácie a mobility, o partnerstve pre vodu medzi Indiou a EÚ, o partnerstve v oblasti čistej energetiky a klímy a o boji proti terorizmu;

E.  keďže EÚ a India ako významní hospodárski, obchodní a investiční partneri rokujú od roku 2007 o ambicióznej dohode o voľnom obchode a investíciách, ktorá by sa mala čo najskôr uzatvoriť, pričom EÚ je prvým obchodným partnerom Indie; keďže v akčnom programe EÚ – India 2020 sa opätovne potvrdzuje záväzok oboch strán vytvoriť stabilné hospodárske prostredie priaznivé pre rozvoj obchodu a hospodárskej spolupráce;

F.  keďže užšia koordinácia medzi EÚ a jej členskými štátmi, pokiaľ ide o ich vzťahy s Indiou, by umožnila ďalšie prehĺbenie strategického partnerstva;

G.  keďže India je dynamickou demokraciou a otvorenou spoločnosťou so slobodou tlače a aktívnou občianskou spoločnosťou; keďže EÚ a India si navzájom pravidelne vymieňali osvedčené postupy v súvislosti s otázkami ľudských práv a demokracie vrátane otázok týkajúcich sa slobody vyjadrovania a združovania a právneho štátu, ako aj otázok týkajúcich sa zaobchádzania s migrantmi, rešpektovania menšín a presadzovania rovnosti medzi ženami a mužmi, k čomu sa zaväzuje EÚ;

Pevné základy cenného partnerstva

1.  vyjadruje plnú podporu pevnejšej a hlbšej spolupráci medzi EÚ a Indiou vychádzajúcej zo silných politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych väzieb a založenej na spoločných hodnotách demokracie, dodržiavaní ľudských práv a plurality a na vzájomnom rešpektovaní a spoločných záujmoch;

2.  nazdáva sa, že posilnenie vzájomných politických vzťahov by mohlo pozitívne prispieť k upevneniu regionálnej a medzinárodnej spolupráce vo svete, ktorý čelí viacerým globálnym výzvam, ako napríklad bezpečnostnému napätiu, porušovaniu medzinárodného práva, terorizmu, extrémizmu a radikalizácii, nadnárodnému organizovanému zločinu a korupcii, neregulovanej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, dôsledkom zmeny klímy, chudobe, nerovnosti a nedodržiavaniu ľudských práv i rastúcemu populizmu;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a India majú ako dve najväčšie demokracie na svete spoločnú zodpovednosť za podporu mieru, právneho štátu a ľudských práv na celom svete, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce na úrovni OSN;

4.  domnieva sa, že vzťahy medzi EÚ a Indiou sa od prijatia spoločného politického vyhlásenia v roku 1993 výrazne posilnili z hľadiska kvality a rozsahu; zdôrazňuje význam strategického partnerstva EÚ a Indie, ktoré bolo uzavreté v roku 2004 s cieľom potvrdiť úzke väzby medzi oboma partnermi a pozdvihnúť vzájomné vzťahy na vyššiu a intenzívnejšiu úroveň;

5.  zdôrazňuje, že partnerstvo medzi EÚ a Indiou ešte nedosiahlo svoj plný potenciál; nazdáva sa, že obidve strany by mali zvýšiť politické nasadenie, aby sa ich vzájomné vzťahy stali ešte dynamickejšími a cennejšími z hľadiska výziev, ktorým obaja partneri čelia na regionálnej a medzinárodnej úrovni; vyzýva, aby sa zvýšili investície do posilňovania vzájomných väzieb medzi EÚ-27 a Indiou; zdôrazňuje dôležitosť úplného posúdenia fungovania strategického partnerstva s cieľom priniesť nápady o tom, ako partnerstvo ďalej prehlbovať;

Pevnejšie partnerstvo pre vzájomný prospech EÚ a Indie

6.  víta konanie 13. samitu EÚ – India 30. marca 2016 v Bruseli; naliehavo vyzýva EÚ a Indiu, aby tak, ako sa zaviazali, zorganizovali jeden samit za rok, keďže takéto stretnutia na vysokej úrovni pozitívne prispievajú k prehlbovaniu spolupráce, vzájomného porozumenia a vzájomnej viditeľnosti;

7.  víta schválenie akčného programu EÚ – India do roku 2020, ktorý je plánom zameraným na posilnenie strategického partnerstva počas nasledujúcich piatich rokov; berie s uspokojením na vedomie oblasti, v ktorých bola v roku 2016 obnovená spolupráca, ako napríklad boj proti terorizmu, bezpečnosť, migrácia a mobilita, obchod, transfer technológií a kultúra, energetika a vodné hospodárstvo; vyzýva, aby sa tento program vykonával účinne, pomocou jasne stanovených krokov a lehôt;

8.  opakuje svoju podporu prijatiu komplexnej a ambicióznej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, ktorá by mala mať hospodársky, sociálny a politický prínos pre obe strany; pripomína, že EÚ je vedúcim svetovým obchodným blokom a že India má jednu z najvyšších mier rastu HDP na celom svete; pripomína tiež, že EÚ je pre Indiu prvoradým partnerom v oblasti obchodu a investícií a že dovozné a vývozné toky medzi oboma stranami sú pomerne vyvážené;

9.  s potešením berie na vedomie skutočnosť, že EÚ a India opäť diskutujú o tom, ako pokračovať v rokovaniach o dohode o voľnom obchode, ktorá je známa aj ako všeobecná dohoda o obchode a investíciách; naliehavo žiada obe strany, aby s ohľadom na čo najrýchlejšie uzatvorenie dohody o voľnom obchode pokračovali v rokovaniach v duchu reciprocity a vzájomných výhod a zohľadňovali pritom medzinárodné normy, ku ktorým sa obe strany zaviazali, vrátane noriem stanovených v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Medzinárodnej organizácie práce, ako aj zásadu sociálnej zodpovednosti podnikov; uznáva, že ak bude táto dohoda vyrovnaná v súvislosti s obavami oboch strán, možno ňou zaistiť, že z opatrení budú mať prospech európski aj Indickí občania, a to aj v oblasti boja proti chudobe a dodržiavania ľudských práv;

10.  odporúča prijať na úrovni EÚ ucelenú stratégiu pre vzťahy s Indiou s jasne stanovenými prioritami; upozorňuje na to, že je dôležité, aby inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty vykonávali takúto stratégiu premysleným a koordinovaným spôsobom; nazdáva sa, že priority EÚ pre Indiu by sa mohli tiež stanoviť v aktualizovanej stratégii pre vzťahy EÚ – Ázia;

11.  víta záväzok Európskej investičnej banky (EIB) podporovať v Indii dlhodobé investície do infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre hospodársky, sociálny a environmentálne udržateľný rozvoj; vyzýva EIB, aby splnila tento záväzok a posilnila podporu udržateľných investícií v Indii;

12.  zdôrazňuje, že pre fungovanie strategického partnerstva je dôležitý medziparlamentný štruktúrovaný dialóg; nabáda predsedu indického parlamentu, aby sa z poslancov dolnej snemovne (Lok Sabha) a hornej snemovne (Radžja Sabha) indického parlamentu čo najskôr zriadila skupina priateľstva medzi Indiou a Európou ako náprotivok Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Indickou republikou;

Rozsiahly program spolupráce v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky

13.  Opakuje, že v dnešnom medzinárodnom prostredí čelia EÚ aj India naliehavým bezpečnostným výzvam, ktoré si vyžadujú diplomatickú reakciu spolu s posilnenou politikou odstrašovania, dodržiavanie medzinárodného práva a spoluprácu demokratických štátov;

14.  zdôrazňuje, že v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky možno medzi EÚ a Indiou dosiahnuť oveľa väčšiu súčinnosť; vyjadruje presvedčenie, že pravidelný a dôsledný dialóg môže pomôcť vzájomnému porozumeniu, a tým podporiť lepšiu koordináciu medzi EÚ a Indiou v oblasti zahraničnej politiky na regionálnej a medzinárodnej úrovni, a to aj pokiaľ ide o témy, v ktorých obe strany využívali v minulosti odlišné postupy;

15.  víta záväzok, ktorý India prijala v akčnom programe EÚ – India do roku 2020, ktorým je zriadenie fóra pre konzultácie o zahraničnej politike a bezpečnosti; zdôrazňuje pridanú hodnotu zvýšenia frekvencie a významu výmen na vysokej úrovni v oblasti zahraničných vecí a bezpečnosti;

16.  žiada Európsku úniu, ako aj členské štáty a Indiu, aby sa na celosvetovej úrovni naďalej usilovali presadzovať účinný multilateralizmus založený na pravidlách a aby svoje úsilie v tejto oblasti ešte zvýšili; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Radu, aby podporili reformu Bezpečnostnej rady OSN vrátane snahy Indie o stále členstvo; nabáda Úniu a Indiu, aby na úrovni OSN, ale aj na iných medzinárodných fórach, akými sú napríklad WTO, čo najviac koordinovali svoje pozície a iniciatívy v otázkach, v ktorých by ich spolupráca mohla byť prínosná;

17.  oceňuje hodnotné a intenzívne výmeny v otázkach globálneho významu, ktoré sa uskutočňujú v rámci stretnutí Ázia – Európa, ktoré sú fórom viacstrannej spolupráce zahŕňajúce EÚ aj Indiu; podporuje regionálne integračné procesy v Ázii tak na politickej, ako aj na hospodárskej úrovni, keďže môžu pozitívne prispievať k zníženiu počtu konfliktov a k prosperite tohto regiónu;

18.  zdôrazňuje významnú pridanú hodnotu spolupráce medzi EÚ a Indiou, pokiaľ ide o podporu demokratických procesov v Ázii; zdôrazňuje okrem toho, že je dôležité, aby EÚ a India koordinovali svoje politiky v oblasti humanitárnej pomoci a rozvoja, s ohľadom na vysokú úroveň rozvojových činností oboch strán v Ázii s cieľom pozitívne prispievať k politickému, hospodárskemu a sociálnemu pokroku v príslušných krajinách, a to aj pokiaľ ide o menšiny či osoby bez štátnej príslušnosti, ako sú Rohingyovia; vyzýva na zintenzívnenie dialógu na tento účel;

19.  berie na vedomie spoločné vyhlásenie Indie a EÚ o boji proti terorizmu z 30. marca 2016 zamerané na posilnenie spolupráce pri predchádzaní radikalizácii, násilnému extrémizmu a terorizmu a boji proti nim; zdôrazňuje, že je dôležité, aby naďalej pokračovala spolupráca bezpečnostných orgánov a orgánov presadzovania práva EÚ a Indie v rámci existujúcej dohody s Europolom; navrhuje uľahčiť výmenu osvedčených postupov a informácií medzi Indiou a EÚ, a to aj s jednotlivými členskými štátmi; nabáda obidve strany, aby spoločne presadzovali prijatie dohody o komplexnom dohovore o medzinárodnom terorizme na úrovni OSN, ako aj zvýšenie účinnosti systému označovania teroristických organizácií, ktorý používa OSN;

20.  zdôrazňuje význam užšej spolupráce medzi EÚ a Indiou, pokiaľ ide Afganistan, konkrétne prispievania k procesu budovania mieru a zmierovacieho procesu pod vedením Afganistanu, budovania stabilných inštitúcií a fungujúceho štátu a vytvorenia politického a hospodárskeho prostredia, ktoré umožní budovanie mieru a bezpečnosti; nabáda najmä na posilnenie politickej koordinácie v bezpečnostných a vojenských otázkach, pri podpore rozvoja a pri vykonávaní opatrení zameraných na na regionálne otázky; zdôrazňuje, že proces Srdce Ázie je významným fórom pre budovanie dôvery a politickej spolupráce v regióne;

21.  požaduje oživenie úsilia o zblíženie a obnovenie dobrých susedských vzťahov Indie s Pakistanom prostredníctvom komplexného dialógu a prípadným graduálnym prístupom, ktorý začína diskusiou o technických otázkach a opatreniami na budovanie dôvery a napokon vedie k politickým stretnutiam na vysokej úrovni; zdôrazňuje význam bilaterálneho rozmeru v práci na dosiahnutí trvalého mieru a spolupráce medzi Indiou a Pakistanom, čo by pozitívne prispelo k hospodárskemu rozvoju a bezpečnosti v regióne; okrem toho zdôrazňuje zodpovednosť za mier ako povinnosť oboch strán, ktoré sú jadrovými mocnosťami; vyzýva EÚ, aby podnecovala a podporovala proces zmierenia medzi Indiou a Pakistanom; zdôrazňuje zásadný význam boja proti terorizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch vrátane štátom podporovaného terorizmu;

22.  odporúča prehĺbiť spoluprácu v oblasti všeobecného odzbrojenia, nešírenia zbraní hromadného ničenia a jadrovej bezpečnosti, čo sú ciele, ktoré sa zaviazali presadzovať EÚ aj India; v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty, aby podporovali snahu Indie pristúpiť k systémom kontroly vývozu, ako sú Skupina jadrových dodávateľov, Režim kontroly raketových technológií, Wassenaarske usporiadanie a Austrálska skupiny; víta skutočnosť, že India ratifikovala dodatkový protokol MAAE;

23.  víta nekompromisný postoj Indie aj EÚ k nelegálnemu jadrovému programu a programu balistických rakiet v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR), ktoré ohrozujú regionálny a medzinárodný mier, a nabáda na ďalšiu spoluprácu s cieľom zabezpečiť široké uplatňovanie sankcií OSN voči KĽDR;

24.  berie na vedomie obavy Indie týkajúce sa Číny, najmä vzhľadom na asertívnu politiku Číny v oblasti Juhočínskeho mora, významnú vojenskú modernizáciu, strategický vzťah s Pakistanom a nevyriešené otázky hraníc; domnieva sa, že len skutočný dialóg založený na zásadách medzinárodného práva môže prispieť k prekonaniu týchto rozdielov a budovaniu dôvery;

25.  berie s uspokojením na vedomie podporu, ktorú na 13. samite EÚ – India obe strany vyjadrili úplnému vykonávaniu dohody z Minska všetkými stranami v súvislosti s konfliktom na východnej Ukrajine; pripomína, že EÚ dôrazne odsúdila agresívne konanie Ruska a neuznáva protiprávnu anexiu Krymu a Sevastopoľa; vyjadruje nádej, že prostredníctvom dialógu by EÚ a India mohli ešte viac zosúladiť svoje pozície;

26.  nabáda EÚ a Indiu, aby si na samitoch, ako aj v rámci pravidelných zahraničnopolitických a bezpečnostných konzultácií naďalej vymieňali názory na situáciu na Blízkom východe a na oblasti možnej spolupráce, ktoré by mohli podporiť stabilizáciu regiónu, a to aj prostredníctvom opatrení na medzinárodnej úrovni; upozorňuje predovšetkým na význam spolupráce zameranej na zaistenie trvalého politického riešenia situácie v Sýrii v existujúcom rámci OSN v súlade so Ženevským komuniké z 30. júna 2012 a na podporu rekonštrukcie a zmierenia v nadväznosti na uzatvorenie dohody potom, ako sa podarí naštartovať proces dôveryhodnej politickej zmeny pod vedením Sýrie a s jej zodpovednosťou;

27.  zdôrazňuje, že EÚ a India by mohli posilniť svoju spoluprácu a výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o africké krajiny, aby zabezpečili, že sa ich úsilie v oblasti rozvoja navzájom dopĺňa;

28.  poukazuje na značný vzájomný prospech, ktorý by mohol pre EÚ a Indiu vyplynúť zo zintenzívnenia vzájomnej spolupráce v oblastiach, ako je ochrana námornej plavby, kybernetická bezpečnosť a ochrana údajov, ako aj migrácia a mobilita;

29.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ majú spoločné záujmy a zdôrazňuje, že by mali zvýšiť spoluprácu v oblasti námornej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o boj proti pirátstvu, ale aj o zachovanie mieru a stability a zabezpečenie námornej komunikačnej línie v Juhočínskom mori a Indickom oceáne; odporúča preto, aby sa v oblasti námornej bezpečnosti a boja proti pirátstvu vypracovali spoločné stále operačné postupy, ako aj spoločná dohoda o Dohovore OSN o morskom práve, ktorá zohľadní slobodu plavby, vyrieši všetky zostávajúce otázky a stanoví najvhodnejšie spoločné opatrenia opatrenia pre spoluprácu v rámci dohody;

30.  víta prijatie spoločného vyhlásenia medzi EÚ a Indiou o partnerstve pre čistú energiu a klímu na 13. samite EÚ – India v marci 2016; zdôrazňuje pozitívny vplyv Indie a EÚ na rokovaniach o Parížskej klimatickej dohode a vedúce postavenie oboch partnerov vo svete; naliehavo žiada oboch partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zabezpečiť, aby všetci signatári túto dohodu plnili; v tomto zmysle vyzýva na zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a Indiou najmä v oblasti energetiky;

31.  so záujmom berie na vedomie prijatie spoločného vyhlásenia medzi EÚ a Indiou o partnerstve pre vodu na 13. samite EÚ – India v marci 2016; preto žiada EÚ, aby posilnila svoju spoluprácu s Indiou a zintenzívnila podporu indických projektov udržateľného hospodárenia s vodou, ako je „Clean Ganga“;

32.  s uspokojením berie na vedomie spoločné vyhlásenie k spoločnému programu v oblasti migrácie a mobility, ktorého cieľom je poskytnúť rámec pre spoluprácu v oblasti podpory legálnej migrácie, zabraňovania nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, a maximalizovať rozvojový vplyv mobility;

33.  domnieva sa, že medziľudské výmeny by mal byť jedným z hlavných rozmerov strategického partnerstva medzi EÚ a Indiou; zdôrazňuje najmä význam nárastu výmen v oblasti vzdelávania, kultúry a vedeckého výskumu vrátane IT a víta preto nárast počtu študentských výmen v rámci programu Erasmus+, ktorý by sa mal ešte rozšíriť; rovnako s uspokojením berie na vedomie možnosti spolupráce v oblasti rozvoja zručností v rámci iniciatívy Make in India, ako sa uvádza v Akčnom programe 2020, a zdôrazňuje ich význam pre zintenzívnenie obchodných a sociálnych vzťahov; žiada, aby do týchto programov boli na báze rovnosti začlenené študentky, vedkyne, výskumné pracovníčky a odborníčky;

Posilnená výmena informácií o ľudskoprávnom rozmere partnerstva

34.  víta opätovne potvrdený záväzok zintenzívniť výmenu v oblasti ľudských práv v rámci strategického partnerstva EÚ a Indie, keďže posilnená spolupráca v otázkach ľudských práv môže byť prínosná pre občanov oboch strán; zdôrazňuje najmä, že je potrebné posilniť výmenu a koordináciu medzi týmito dvomi partnermi v rámci OSN vrátane vykonávania odporúčaní vyplývajúcich zo všeobecného pravidelného preskúmania OSN o ľudských právach; rovnako zdôrazňuje význam dialógu o ľudských právach; poznamenáva, že od roku 2013 sa neuskutočnila žiadna výmena, a naliehavo žiada, aby sa dialóg uskutočnil čo najskôr;

35.  opätovne pripomína svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k trestu smrti v akýchkoľvek prípadoch a za akýchkoľvek okolností; opakuje svoju výzvu na okamžité moratórium na vykonávanie popráv v Indii;

36.  pripomína, že sloboda prejavu a sloboda združovania sú neoddeliteľnou súčasťou živej demokratickej spoločnosti; chápe, že je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti činností financovaných zahraničnými subjektmi a zaviesť obmedzenia pre tieto činnosti, ktoré môžu predstavovať ohrozenie mieru a stability alebo vnútornej bezpečnosti; v tejto súvislosti však vyjadruje obavy v súvislosti s účinkami platného indického zákona o účasti zahraničných subjektov na financovaní MVO (zákon o regulácii zahraničných príspevkov) na slobodu prejavu a združovania;

37.  uznáva značné úsilie, ktoré indické orgány vynaložili v boji proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste; konštatuje však so znepokojením, že diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste je naďalej zdrojom zlého zaobchádzania a nabáda preto orgány Indie, aby zvýšili úsilie s cieľom odstrániť takéto porušovanie ľudských práv; nabáda ďalej Indiu, aby v plnej miere zabezpečila ochranu menšín, najmä náboženských a etnických menšín, a zdôrazňuje význam podpory tolerancie rôznorodosti pri predchádzaní násilia medzi komunitami; víta skutočnosť, že najvyšší súd Indie nariadil prešetriť súdne konania týkajúce sa protikresťanského násilia v roku 2008 a obete primerane odškodniť;

38.  nalieha na Indiu, aby ratifikovala Dohovor proti mučeniu a jeho opčný protokol a Dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

39.  domnieva sa, že v kontexte záväzku k posilneniu spolupráce v otázkach ľudských práv, ktorý EÚ a India opätovne potvrdili, by sa mali práva žien začleniť do programu dialógu o ľudských právach medzi týmito partnermi; víta záväzky indickej vlády k zlepšeniu práv žien a nastoleniu rovnosti medzi ženami a mužmi v politickom programovaní a nabáda indické orgány, aby prijali ďalšie opatrenia na boj proti rodovému násiliu a podporu rodovej rovnosti; víta navyše skutočnosť, že EÚ v Indii financuje projekty, ktoré sa zaoberajú násilím páchaným na ženách a deťoch a odporúča, aby sa toto financovanie zachovalo; vyzýva na zlepšenie v oblasti práv LGBTIQ osôb a na zrušenie časti 377 indického trestného zákonníka;

o
o   o

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii a vláde a parlamentu Indie.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 77.
(2) Ú. v. EÚ C 174 E, 14.7.2005, s. 179.
(3) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 589.
(4) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 69.
(5) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 1.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0120.
(7) Ú. v. EÚ C 261 E, 10.9.2013, s. 34.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0424.


Mobilizácia Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Taliansku
PDF 329kWORD 44k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Taliansku (COM(2017)0540 – C8-0199/2017 – 2017/2101(BUD))
P8_TA(2017)0335A8-0280/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0540 – C8-0199/2017),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0280/2017),

1.  konštatuje, že toto rozhodnutie predstavuje najvyššiu jednotlivú mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie v histórii;

2.  poznamenáva, že maximálny limit zálohy stanovený v článku 4a nariadenia (ES) č. 2012/2002 zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014(4) môže často predstavovať nedostatočné opatrenie pomoci v prípade katastrof, ktoré sú klasifikované ako „veľké prírodné katastrofy“; zdôrazňuje, že je potrebné zvážiť vyšší limit pre tieto konkrétne prvé finančné príspevky s cieľom účinne a bezodkladne čeliť škodám spôsobeným touto kategóriou katastrof;

3.  víta toto rozhodnutie ako prejav solidarity Únie s občanmi a regiónmi Únie, ktoré zasiahli prírodné katastrofy;

4.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

5.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Taliansku

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/1599.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143).


Návrh opravného rozpočtu č. 4/2017, ktorý je pripojený k návrhu na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ na účely poskytnutia pomoci Taliansku
PDF 254kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4/2017 na rozpočtový rok 2017, ktorý je pripojený k návrhu na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Taliansku (11813/2017 – C8-0304/2017 – 2017/2109(BUD))
P8_TA(2017)0336A8-0281/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2017 prijatý s konečnou platnosťou 1. decembra 2016(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 4/2017, ktorý Komisia prijala 26. júna 2017 (COM(2017)0541),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2017, ktorú prijala Rada 4. septembra 2017 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (11813/2017 – C8-0304/2017),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0281/2017),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 4/2017 sa týka mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“) vo výške 1 196 797 579 EUR v súvislosti so zemetraseniami, ku ktorým došlo v Taliansku v období od augusta 2016 do januára 2017 v regiónoch Abruzzo, Lazio, Marche a Umbria;

B.  keďže v súvislosti s týmto prípadom financovaným z FSEÚ už bola vyplatená suma 30 000 000 EUR prostredníctvom zálohovej platby z rozpočtu Únie na rok 2016;

C.  keďže táto mobilizácia predstavuje historicky najväčšiu mobilizáciu FSEÚ;

D.  keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 4/2017 je formálne zahrnúť zodpovedajúcu rozpočtovú úpravu do rozpočtu Únie na rok 2017;

E.  keďže Komisia preto navrhuje zmeniť rozpočet Únie na rok 2017 a zvýšiť prostriedky v článku 13 06 01 „Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo“ o 1 166 797 579 EUR vo viazaných aj v platobných rozpočtových prostriedkoch;

F.  keďže zatiaľ čo celková suma disponibilná pre mobilizáciu FSEÚ v tejto fáze roka je o 293 971 080 EUR nižšia ako navrhovaná suma, Komisia navrhuje pokryť tento rozdiel z ročnej sumy dostupnej v roku 2018 v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia o VFR; keďže táto možnosť nebola ešte nikdy predtým využitá;

G.  keďže FSEÚ je osobitný nástroj vymedzený v nariadení o VFR a zodpovedajúce viazané a platobné rozpočtové prostriedky majú byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec stropov VFR;

H.  keďže Komisia navrhuje úplné prerozdelenie potrebných platobných rozpočtových prostriedkov v rámci rozpočtu Únie na rok 2017 a doplnenie zápornej rezervy aktivovanej v opravnom rozpočte č. 1/2017 (70 402 434 EUR) z rozpočtových riadkov určených na programy štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013;

1.  zdôrazňuje naliehavú potrebu uvoľniť finančnú pomoc prostredníctvom FSEÚ regiónom postihnutým týmito prírodnými katastrofami; konštatuje, že je mimoriadne dôležité vytvoriť synergie medzi všetkými dostupnými nástrojmi Únie, čo zabezpečí účinné využívanie zdrojov na rekonštrukciu a všetky ostatné potrebné opatrenia;

2.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 4/2017, ako ho predložila Komisia;

3.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2017;

4.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil, že opravný rozpočet č. 4/2017 bol prijatý s konečnou platnosťou, a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 51, 28.2.2017.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2017/002 FI/Microsoft 2
PDF 349kWORD 46k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť z Fínska – EGF/2017/002 FI/Microsoft 2) (COM(2017)0322 – C8-0193/2017 – 2017/2098(BUD))
P8_TA(2017)0337A8-0278/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0322 – C8‑0193/2017),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0278/2017),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najefektívnejšie;

C.  keďže Fínsko podalo na základe intervenčných kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF žiadosť EGF/2017/002 FI/Microsoft 2 o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 1 248 pracovníkov zo spoločnosti Microsoft Mobile Oy a z jej 11 dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov vo Fínsku pôsobiacich v hospodárskom odvetví zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 62 (Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby);

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Fínsko má preto podľa daného nariadenia nárok na finančný príspevok vo výške 3 520 080 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 5 559 300 EUR;

2.  konštatuje, že Fínsko podalo žiadosť 1. februára 2017 a že po dodatočných informáciách poskytnutých Fínskom Komisia dokončila jej hodnotenie 21. júna 2017;

3.  pripomína, že spoločnosť Microsoft nadobudla divíziu mobilných telefónov spoločnosti Nokia a že spoločnosť Microsoft Mobile Oy bola založená v roku 2014; konštatuje, že približne 4 700 zamestnancov spoločnosti Nokia bolo presunutých do podniku Microsoft Mobile Oy vo Fínsku;

4.  konštatuje, že hlavným dôvodom prepúšťania v spoločnosti Microsoft Mobile Oy je celosvetová konkurencia v odvetví mobilných telefónov a následná strata podielu spoločnosti Microsoft Mobile Oy a jej operačného systému založeného na systéme Windows na trhu; konštatuje, že pokles nastal napriek tomu, že spoločnosť Microsoft Mobile Oy uviedla na trh nové mobilné zariadenia a investovala do dizajnu, komponentov a marketingu;

5.  s poľutovaním berie na vedomie výzvy, ktorým čelia výrobcovia mobilných telefónov v EÚ; domnieva sa, že je potrebné poskytnúť primeranú podporu, aby sa mohli dotknutí pracovníci rekvalifikovať, a mali tak lepšiu východiskovú pozíciu pri hľadaní zamestnania v príbuzných alebo rozvíjajúcich sa priemyselných odvetviach;

6.  prichádza k záveru, že prepúšťanie súvisí s presunom výroby mobilných zariadení do krajín s nižšou mzdou; konštatuje, že víťazmi v hospodárskej súťaži výroby smartfónov sú výrobcovia z USA a Ázie, ktorí používajú operačný systém Android alebo iOS;

7.  uznáva, že postihnuté regióny Helsinki-Uusimaa, Länsi-Suomi a Etelä-Suomi už postihlo rozsiahle prepúšťanie zo strany podnikov v odvetviach elektroniky a softvéru a že regióny Länsi-Suomi a Etelä-Suomi majú vysokú mieru regionálnej nezamestnanosti (Länsi-Suomi 14,6 % a Etelä-Suomi 17,5 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva); konštatuje, že sa očakáva, že 1 000 z 1 248 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF, sa zúčastní na týchto opatreniach;

8.  konštatuje, že 92,5 % cieľových príjemcov je vo veku od 30 do 54 rokov a že mnohí z prepustených pracovníkov sú vysokokvalifikovaní pracovníci; konštatuje, že miera nezamestnanosti osôb s vysokým vzdelaním značne vzrástla vo všetkých troch regiónoch; vyjadruje znepokojenie nad už aj tak zložitou situáciou, v ktorej sa nachádzajú nezamestnaní vysokokvalifikovaní a vzdelaní ľudia, ktorých vyhliadky na zamestnanie by inak boli tradične dobré;

9.  berie na vedomie, že Fínsko plánuje šesť typov opatrení: i) koučing a iné prípravné opatrenia, ii) služby zamestnanosti a podnikateľské služby, iii) odborná príprava, iv) granty na rozbehnutie podnikateľskej činnosti, v) dotácie na mzdy a vi) príspevky na cestovné a ubytovacie náklady; poznamenáva, že uvedené opatrenia predstavujú aktívne opatrenia na trhu práce; konštatuje, že na kontrolu a podávanie správ sú pridelené dostatočné finančné prostriedky;

10.  poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov predstavujú 26,74 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je pod maximálnou hodnotou 35 % uvedenou v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

11.  zdôrazňuje význam aktívnych opatrení na trhu práce podporovaných z EGF; konštatuje, že v predchádzajúcich prípadoch podpory z EGF sa ako veľmi užitočné ukázalo poskytovanie služieb prepusteným pracovníkom prostredníctvom osobného kontaktu;

12.  víta, že na informovanie fínskych uchádzačov o prácu o pracovných príležitostiach v zahraničí sa využíva služba siete EURES; víta, že fínske orgány nabádajú prepustených pracovníkov, aby v plnej miere využívali svoje právo na voľný pohyb;

13.  chápe, že vzdelávacie opatrenia financované z EGF budú dopĺňať opatrenia financované z fondu zriadeného podnikom na pomoc bývalým zamestnancom pri zakladaní malých podnikov v odvetví IT a v iných odvetviach; víta túto iniciatívu;

14.  víta skutočnosť, že fínske orgány začali poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 12. júla 2016, teda vo veľkom predstihu pred podaním žiadosti o podporu z EGF pre navrhovaný koordinovaný balík;

15.  víta skutočnosť, že sa uskutočnili konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane zástupcov stredísk pre hospodársky rozvoj (strediská ELY), úradov pre zamestnanosť a hospodársky rozvoj („TE“) daných regiónov, Microsoftu, technologických odvetví Fínska, odborového zväzu Pro, únie fínskych inžinierov a fínskej agentúry pre financovanie inovácií;

16.  pripomína, že v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporeného z EFG by sa mali predvídať budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a že by mal byť kompatibilný s prechodom na udržateľné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje;

17.  uznáva, že súčasná žiadosť je pokračovaním série predchádzajúcich žiadostí Fínska v súvislosti s úpadkom spoločnosti Nokia (EGF/2007/003 FI/Perlos, EGF/2012/006 FI/Nokia Salo, EGF/2013/001 FI/Nokia, EGF/2015/001 FI/Broadcom, EGF/2015/005 FI/Computer Programming, EGF/2016/001 FI/Microsoft a EGF/2016/008 FI/Nokia Network Systems);

18.  konštatuje, že momentálne prebieha intervencia (EGF/2016/001 FI/Microsoft) zameraná na podporu pracovníkov, ktorí boli z podniku Microsoft prepustení skôr; zdôrazňuje, že cieľoví príjemcovia na základe tohto návrhu sú iní ako príjemcovia uvedenej intervencie;

19.  berie na vedomie, že fínske orgány poskytli záruky, že na navrhnuté opatrenia nebude poskytnutá finančná podpora z iných fondov alebo finančných nástrojov Únie, že sa zabráni akémukoľvek dvojitému financovaniu a že tieto opatrenia budú doplnkové k opatreniam financovaným zo štrukturálnych fondov;

20.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávania zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

21.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví; konštatuje, že Fínsko potvrdilo, že príspevok z EGF tieto opatrenia skutočne nenahradí;

22.  žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu k dokumentom súvisiacim s prípadmi podpory poskytnutej z EGF;

23.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

24.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti z Fínska – EGF/2017/002 FI/Microsoft 2

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/1600.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS): pokračovanie súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s leteckými činnosťami a príprava na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021 ***I
PDF 604kWORD 62k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 13. septembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s leteckými činnosťami a prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021 (COM(2017)0054 – C8-0028/2017 – 2017/0017(COD))(1)
P8_TA(2017)0338A8-0258/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Ochrana životného prostredia je jednou z najdôležitejších výziev, ktorým Únia čelí.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Európska rada na zasadnutí 23. a 24. októbra 2014 stanovila záväzný cieľ znížiť domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %. Na zasadnutí 6. marca 2015 Rada formálne schválila tento príspevok Únie a jej členských štátov ako ich plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok podľa parížskej dohody. Závery Európskej rady z októbra 2014 predpokladali, že tento cieľ by mala Únia kolektívne dosiahnuť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v porovnaní s rokom 2005 by malo zníženie emisií do roku 2030 dosiahnuť 43 % v sektoroch v rámci systému obchodovania s emisiami (ETS) a 30 % v sektoroch mimo ETS. Všetky sektory hospodárstva by mali prispieť k zníženiu emisií.
(3)  Európska rada na zasadnutí 23. a 24. októbra 2014 stanovila záväzný cieľ znížiť domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %. Na zasadnutí 6. marca 2015 Rada formálne schválila tento príspevok Únie a jej členských štátov ako ich plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok podľa parížskej dohody. Závery Európskej rady z októbra 2014 predpokladali, že tento cieľ by mala Únia kolektívne dosiahnuť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v porovnaní s rokom 2005 by malo zníženie emisií do roku 2030 dosiahnuť 43 % v sektoroch v rámci systému obchodovania s emisiami (ETS) a 30 % v sektoroch mimo ETS. Všetky sektory hospodárstva by mali prispieť k zníženiu emisií a na tento účel by Komisia mala poskytnúť okrem iného platformu na výmenu osvedčených postupov a poznatkov získaných v oblasti nízkoemisnej mobility medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Dobre fungujúci, reformovaný systém EU ETS s posilneným nástrojom na stabilizáciu trhu bude hlavným európskym nástrojom na dosiahnutie cieľa 40 % zníženia s lineárnym koeficientom a bezodplatného prideľovania kvót po roku 2020. Podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal vyjadriť ako percentuálny údaj v legislatívnom akte, aby sa zvýšila plánovacia istota pri investičných rozhodnutiach, transparentnosť, minimalizoval únik uhlíka a zjednodušil a sprehľadnil celý systém. Uvedené ustanovenia by mali byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a jej záväzkami podľa Parížskej dohody a byť zosúladené s facilitačným dialógom v roku 2018, prvým globálnym hodnotením v roku 2023 a následnými globálnymi hodnoteniami každých päť rokov, ktorých cieľom je informovať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky (NDC).
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Únia a jej členské štáty sa už od roku 1997 usilujú o pokrok smerom k medzinárodnej dohode o znížení vplyvu skleníkových plynov pochádzajúcich z leteckej dopravy a od roku 2008 majú zavedené právne predpisy na obmedzenie vplyvu činností v leteckej doprave na zmenu klímy prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorý sa uplatňuje od roku 2005. S cieľom urýchliť pokrok v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) Únia zbytočne dvakrát prijala časovo obmedzené odchýlky od EU ETS a obmedzila tak plnenie záväzkov na emisie z letov medzi letiskami nachádzajúcimi sa v Európskom hospodárskom priestore (EHP), a to s rovnakými podmienkami pre prevádzkovateľov lietadiel na tratiach bez ohľadu na to, kde sú usadení. Najnovšou odchýlkou od EU ETS v podobe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 421/2014 sa obmedzilo plnenie záväzkov na lety v rámci EHP v období medzi rokmi 2013 a 2016, pričom sa počítalo s možnými zmenami rozsahu pôsobnosti systému, pokiaľ ide o lety na letiská a z letísk nachádzajúcich sa mimo EHP, počnúc 1. januárom 2017 v nadväznosti na preskúmanie stanovené v uvedenom nariadení.
(4)  Únia a jej členské štáty sa už od roku 1997 usilujú o pokrok smerom k medzinárodnej dohode o znížení vplyvu skleníkových plynov pochádzajúcich z leteckej dopravy a od roku 2008 majú zavedené právne predpisy na obmedzenie vplyvu činností v leteckej doprave na zmenu klímy prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorý sa uplatňuje od roku 2005. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 21. decembra 20111a rozhodol, že zahrnutím letov mimo EHP do systému EU ETS sa neporušuje medzinárodné právo. Okrem toho sa členské štáty, zohľadňujúc nárast objemu leteckej dopravy v nadchádzajúcich rokoch, v roku 2004 a v roku 2008 opätovne zaviazali vykonávať koncepciu Jednotného európskeho neba. S cieľom dosiahnuť pokrok v riadení letovej prevádzky treba urýchliť zavedenie systému SESAR (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) a v rámci projektu Čisté nebo treba podporovať inovačné technológie. Zavedenie globálneho trhového opatrenia prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) by malo prispieť k ďalšiemu pokroku v oblasti znižovania emisií z leteckej dopravy. S cieľom urýchliť pokrok v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) Únia zbytočne dvakrát prijala časovo obmedzené odchýlky od EU ETS a obmedzila tak plnenie záväzkov na emisie z letov medzi letiskami nachádzajúcimi sa v Európskom hospodárskom priestore (EHP), a to s rovnakými podmienkami pre prevádzkovateľov lietadiel na tratiach bez ohľadu na to, kde sú usadení. Najnovšou odchýlkou od EU ETS v podobe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 421/2014 sa obmedzilo plnenie záväzkov na lety v rámci EHP v období medzi rokmi 2013 a 2016, pričom sa počítalo s možnými zmenami rozsahu pôsobnosti systému, pokiaľ ide o lety na letiská a z letísk nachádzajúcich sa mimo EHP, počnúc 1. januárom 2017 v nadväznosti na preskúmanie stanovené v uvedenom nariadení.
_________________
1a Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a iní/ Secretary of State for Energy and Climate Change, C-366/10, ECLI:EU:C:2011:864.

Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Vzhľadom na rezolúciu prijatú na 39. zhromaždení ICAO v októbri 2016 týkajúcu sa vykonávania globálneho trhového opatrenia od roku 2021 na účely kompenzácie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy nad úroveň roku 2020 sa považuje za vhodné zachovať existujúcu odchýlku až do ďalšieho pokroku v otázke koncepčných prvkov a vykonávania GTO. V tejto súvislosti ICAO plánuje v roku 2018 prijať štandardy a odporúčania s cieľom doplniť uvedenú rezolúciu a implementovať globálny systém. Jeho praktické sfunkčnenie si však bude vyžadovať opatrenia zo strany členov ICAO na domácej úrovni. ICAO musí takisto vypracovať riadiaci mechanizmus vrátane registračného systému. V tejto súvislosti by sa mala na základe preskúmania vykonávania systému ICAO predĺžiť platnosť súčasných odchýlok od povinností v rámci systému EU ETS pre lety do tretích krajín a z nich s cieľom podporiť dynamiku v rámci ICAO a uľahčiť sprevádzkovanie systému ICAO. V dôsledku predĺženia platnosti odchýlky by mala byť aj suma kvót, ktoré majú byť predmetom aukcie a ktoré majú byť bezodplatne vydané vrátane kvót z osobitnej rezervy, rovnaká ako suma, ktorá by zodpovedala roku 2016, a mala by byť úmerná zníženiu povinne odovzdaných kvót.
(5)  Vzhľadom na rezolúciu prijatú na 39. zhromaždení ICAO v októbri 2016 týkajúcu sa vykonávania globálneho trhového opatrenia od roku 2021 na účely kompenzácie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy nad úroveň roku 2020 ICAO plánuje v roku 2018 prijať štandardy a odporúčania s cieľom doplniť uvedenú rezolúciu a implementovať globálny systém. Jeho praktické sfunkčnenie si však bude vyžadovať opatrenia zo strany členov ICAO na domácej úrovni. ICAO musí takisto vypracovať riadiaci mechanizmus vrátane registračného systému. V tejto súvislosti by sa mala predĺžiť do roku 2021 platnosť súčasných odchýlok od povinností v rámci systému EU ETS pre lety do tretích krajín a z nich s cieľom podporiť dynamiku v rámci ICAO a uľahčiť sprevádzkovanie systému ICAO. V dôsledku predĺženia platnosti odchýlky by mala byť aj suma kvót, ktoré majú byť predmetom aukcie a ktoré majú byť bezodplatne vydané vrátane kvót z osobitnej rezervy, rovnaká ako suma, ktorá by zodpovedala roku 2016, a mala by byť úmerná zníženiu povinne odovzdaných kvót.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  50 % kvót by sa malo dražiť od 1. januára 2021, a celkový počet pridelených kvót by mal byť predmetom uplatňovania lineárneho koeficientu zníženia, ako je ustanovené v článku 9 smernice 2003/87/ES.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)  Príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie alebo ich ekvivalent vyjadrený vo finančnej hodnote by sa mali použiť na riešenie zmeny klímy v Únii a v tretích krajinách, okrem iného na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Únii a v tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a prispôsobenie sa, a to aj v oblasti letectva, leteckej dopravy a udržateľných alternatívnych leteckých palív, na zníženie emisií prostredníctvom dopravy s nízkou úrovňou emisií a na krytie administratívnych nákladov systému EU ETS. Osobitná pozornosť by sa mala venovať členským štátom, ktoré tieto príjmy používajú na spolufinancovanie výskumných a inovačných programov alebo iniciatív v rámci deviateho rámcového programu pre výskum (RP9). Transparentné využívanie príjmov z aukčného obchodovania s kvótami podľa smernice 2003/87/ES je základom záväzkov Únie.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 c (nové)
(5c)  Kompenzácie emisií v rámci globálneho trhového opatrenia zahŕňajú jeden prvok systému opatrení ICAO na dosiahnutie ambiciózneho cieľa uhlíkovo neutrálneho rastu od roku 2020 (CNG 2020) a mali by ich dopĺňať pokroky v oblasti technológií konštrukcie lietadiel a pohonu. Pre technickú inováciu a prevádzkové zlepšenia bude nevyhnutné nepretržité financovanie výskumných stratégií a programov, akými sú napríklad iniciatíva Čisté nebo, SESAR a program Horizont 2020, s cieľom prekročiť rámec CNG 2020 a dosiahnuť celoodvetvové absolútne zníženie emisií. Okrem toho je dôležité, aby boli právne predpisy Únie, ako sú napríklad jednotné európske nebo, zamerané na predchádzanie fragmentácii európskeho vzdušného priestoru a následnému zvýšeniu emisií CO2 v odvetví leteckej dopravy, urýchlene a v plnom rozsahu vykonávané členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Vzhľadom na to, že treba ešte vypracovať kľúčové prvky globálneho trhového opatrenia a že jeho vykonávanie závisí od legislatívy jednotlivých štátov a regiónov, považuje sa za vhodné uskutočniť preskúmanie, keď bude jasná povaha a obsah týchto právnych nástrojov pred začatím globálneho trhového opatrenia ICAO, a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade. V uvedenej správe by sa mali posúdiť štandardy a iné nástroje prijaté v rámci ICAO, opatrenia prijaté tretími krajinami na vykonávanie globálneho trhového opatrenia a jeho uplatňovanie na emisie od roku 2021 a ostatné kroky na medzinárodnej úrovni v príslušnej oblasti (napr. pravidlá o trhoch s uhlíkom a zúčtovaní v rámci UNFCCC a parížskej dohody). V tejto správe by sa malo posúdiť, ako vykonať tieto nástroje v práve Únie prostredníctvom revízie EU ETS. Mali by sa v nej prípadne posúdiť aj pravidlá týkajúce sa letov v rámci EHP. K správe by mal byť v prípade potreby pripojený návrh Európskemu parlamentu a Rade, ktorý bude v súlade s úsilím o zabezpečenie príspevku odvetvia letectva k záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030.
(6)  Vzhľadom na to, že treba ešte vypracovať kľúčové prvky globálneho trhového opatrenia a že jeho vykonávanie závisí od legislatívy jednotlivých zúčastnených štátov a regiónov, Komisia by mala pravidelne predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku rokovaní ICAO, najmä pokiaľ ide o príslušné nástroje prijaté v rámci ICAO, opatrenia prijaté tretími krajinami na vykonávanie globálneho trhového opatrenia a jeho uplatňovanie na emisie v období 2021 – 2035, úsilie o stanovenie ambicióznych a záväzných cieľov na dosiahnutie dlhodobého cieľa letectva, t. j. zníženia emisií CO2 z letectva do roku 2050 na polovicu v porovnaní s rokom 2005, a iné významné kroky na medzinárodnej úrovni (napr. pravidlá o trhoch s uhlíkom a zúčtovaní v rámci UNFCCC a Parížskej dohody). Keď bude jasná povaha a obsah nástrojov ICAO a pred začatím vykonávania globálneho trhového opatrenia ICAO, Komisia by mala predložiť správu, v ktorej by mala posúdiť, ako vykonať tieto nástroje a zabezpečiť ich súlad s právom Únie prostredníctvom revízie EU ETS. V uvedenej správe by sa mali prípadne ďalej posúdiť pravidlá týkajúce sa letov v rámci EHP. K správe by mal byť v prípade potreby pripojený návrh Európskemu parlamentu a Rade, ktorý bude v súlade s úsilím o zabezpečenie príspevku odvetvia letectva k záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  S cieľom zabezpečiť dodržiavanie existujúcich a budúcich domácich klimatických noriem Únie a bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie uvedené v článku 28b smernice 2003/87/ES, by sa mal systém CORSIA v práve Únie vykonávať a zosúladiť prostredníctvom EU ETS.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  Na úrovni Únie sa prijali viaceré legislatívne akty zamerané na predchádzanie fragmentácii európskeho vzdušného priestoru, ktorých cieľom je zlepšiť tok letovej prevádzky a riadenie využívanie vzdušného priestoru, čím sa znižujú emisie. V rámci Únie by sa systém CORSIA mal považovať za súčasť tzv. balíka opatrení ICAO, a to spolu s úplným uplatňovaním právnych predpisov o jednotnom európskom nebi členskými štátmi, SESAR, využívaním GNSS na satelitnú navigáciu a spoločnými technologickými iniciatívami, ako sú Čisté nebo I a Čisté nebo II. Komisia by tiež Európskemu parlamentu a Rade mala podávať správu o opatreniach na vykonanie medzinárodnej dohody o celosvetovom trhovom opatrení, ktoré prijali členské štáty na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy, ktorá by obsahovala aj informácie týkajúce sa využitia príjmov, ktoré členské štáty predkladajú v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 c (nové)
(6c)  Hoci technické pravidlá globálneho trhového opatrenia ICAO Rada ICAO ešte neprijala, je dôležité, aby regulačné orgány a prevádzkovatelia lietadiel mali informácie o požiadavkách na monitorovanie, vykazovanie a overovanie (MRV) a o jednotkách emisií oprávnených podľa systému ICAO čo najskôr s cieľom uľahčiť prípravu na vykonávanie systému ICAO a monitorovanie emisií CO2 od 1. januára 2019. Tieto požiadavky MRV by mali mať stupeň prísnosti, ktorý je v súlade s požiadavkami na monitorovanie a vykazovanie emisií skleníkových plynov podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 601/2012, a malo by sa nimi zabezpečiť, aby predložené správy o emisiách boli overené v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 600/2012.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 d (nové)
(6d)  Hoci by sa mala uznať dôvernosť technickej práce v rámci ICAO, je dôležité aj to, aby sa členské štáty ICAO, prevádzkovatelia lietadiel a občianska spoločnosť naďalej angažovali v práci ICAO s cieľom implementovať globálne trhové opatrenie, a aby ICAO oslovovala všetky zainteresované strany, a informovala ich včas o pokroku a rozhodnutiach. Na dosiahnutie tohto cieľa môže byť nutné revidovať protokoly o nezverejňovaní informácií pre členov a pozorovateľov Výboru ICAO pre ochranu životného prostredia v letectve (CAEP).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Na prijatie všeobecne uplatniteľných nelegislatívnych aktov na doplnenie alebo zmenu určitých nepodstatných prvkov legislatívneho aktu by sa právomoc na prijatie aktov v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o prijatie opatrení na monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií uplatniteľných na prevádzkovateľov lietadiel na účely globálneho trhového opatrenia, ktoré v súčasnosti vypracúva ICAO. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(7)  Na prijatie všeobecne uplatniteľných nelegislatívnych aktov na doplnenie alebo zmenu určitých nepodstatných prvkov legislatívneho aktu by sa právomoc na prijatie aktov v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o prijatie opatrení na monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií uplatniteľných na prevádzkovateľov lietadiel na účely globálneho trhového opatrenia, ktoré v súčasnosti vypracúva ICAO. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, najmä na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov, s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a efektívnosť rozhodovacieho procesu.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Napriek tomu, že dlhodobým cieľom by malo byť, aby sa dosiahol jednotný globálny systém znižovania uhlíkových emisií v leteckej doprave v druhej fáze programu ICAO v roku 2024, v prípade, že globálne trhové opatrenie ICAO nebude postačovať na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti zmeny klímy a záväzkov podľa Parížskej dohody, mali by sa preskúmať aj iné možnosti vedúce k zníženiu uhlíkových emisií.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)  Letectvo má vplyv na klímu aj prostredníctvom uvoľňovania emisií oxidov dusíka, vodných pár a sulfátových a sadzových častíc vo veľkej výške. Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) odhadol, že celkový vplyv leteckej dopravy je v súčasnosti približne dvoj- až štvornásobne vyšší ako vplyv jej emisií oxidu uhličitého v minulosti. Kým vedecký pokrok neprinesie nové informácie, mal by sa vplyv leteckej dopravy riešiť v čo najväčšom rozsahu. Mal by sa podporovať aj výskum vzniku kondenzačných stôp, známych aj ako contrails, ich vývoja na cirusové oblaky, menších priamych účinkov sulfátových aerosólov, sadzí, vodných pár, kondenzačných stôp a cirusových oblakov, a výskum účinných opatrení na ich zmierňovanie vrátane prevádzkových a technických opatrení.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Je nesporné, že emisie pochádzajúce z leteckej dopravy, ktoré znečisťujú klímu, presahujú oblasť účinkov CO2. Komisia sa už v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES1a zaviazala, že v roku 2008 predloží zodpovedajúci návrh týkajúci sa oxidov dusíka. Napriek technickým a politickým ťažkostiam v tejto oblasti by Komisia mala svoje snahy v tomto smere urýchliť.
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 3c – odsek 3 a (nový)
(-1)  V článku 3c sa dopĺňa tento odsek:
„3a. Celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel v roku 2021, je o 10 % nižšie ako priemerné kvóty na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2016, a potom sa každoročne znižuje rovnakou mierou ako celkový strop pre EU ETS uvedený v druhom pododseku článku 9 tak, aby sa strop pre odvetvie leteckej dopravy viac zosúladil s ostatnými odvetviami EU ETS do roku 2030.
Pre činnosti leteckej dopravy z letísk a na letiská nachádzajúce sa v krajinách mimo EHP sa množstvo kvót, ktoré sa pridelia od roku 2021, môže upraviť s prihliadnutím na globálne trhové opatrenie ICAO, ktoré sa bude uplatňovať od roku 2021 na kompenzáciu emisií z medzinárodnej leteckej dopravy presahujúcich úrovne z roku 2020.“
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 3d – odsek 2
-1a)  V článku 3d sa odsek 2 nahrádza takto:
2.  Od 1. januára 2013 sa s 15 % kvót musí obchodovať formou aukcie. Toto percento sa môže v rámci všeobecného preskúmania smernice prehodnotiť.
2.  Od 1. januára 2021 sa s 50 % kvót musí obchodovať formou aukcie. Toto percento sa môže v rámci všeobecného preskúmania smernice prehodnotiť.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 b (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 3d – odsek 3 – pododsek 1
(-1b)  V článku 3d ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:
Prijme sa nariadenie obsahujúce podrobné ustanovenia platné pre členské štáty pri obchodovaní formou aukcie s kvótami, ktoré sa nemusia vydávať bezplatne v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku alebo článkom 3f ods. 8. Počet kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie počas každého obdobia, je úmerný jeho podielu na celkových započítaných emisiách za všetky členské štáty za referenčný rok, o ktorom bola podaná správa v súlade s článkom 14 ods. 3 a ktorý sa overil v súlade s článkom 15. Pre obdobie uvedené v článku 3c ods. 1 je referenčným rokom rok 2010 a pre každé nasledujúce obdobie uvedené v článku 3c je referenčným rokom kalendárny rok, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začatím obdobia, na ktoré sa aukčné obchodovanie vzťahuje.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom [23] na doplnenie tejto smernice tým, že stanoví podrobné podmienky pre členské štáty pri obchodovaní formou aukcie s kvótami, ktoré sa nemusia vydávať bezplatne v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku alebo článkom 3f ods. 8. Počet kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie počas každého obdobia, je úmerný jeho podielu na celkových započítaných emisiách za všetky členské štáty za referenčný rok, o ktorom bola podaná správa v súlade s článkom 14 ods. 3 a ktorý sa overil v súlade s článkom 15. Pre obdobie uvedené v článku 3c ods. 1 je referenčným rokom rok 2010 a pre každé nasledujúce obdobie uvedené v článku 3c je referenčným rokom kalendárny rok, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začatím obdobia, na ktoré sa aukčné obchodovanie vzťahuje.“
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 c (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 3d – odsek 3 – pododsek 2
(-1c)  V článku 3d ods. 3 sa druhý pododsek vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 d (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 3d – odsek 4 – pododsek 1
-1d)  V článku 3d ods. 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z aukčného obchodovania s kvótami. Tieto príjmy by sa mali použiť na riešenie zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách okrem iného na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a prispôsobenie sa, a to najmä v oblasti letectva a leteckej dopravy, na zníženie emisií prostredníctvom dopravy s nízkou úrovňou emisií a na pokrytie nákladov riadenia systému Spoločenstva. Výnosy z obchodovania formou aukcie by sa mali využívať tiež na financovanie príspevkov do Globálneho fondu pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu a opatrení, ktoré zabránia odlesňovaniu. '
„Všetky príjmy pochádzajúce z aukčného obchodovania s kvótami sa použijú na riešenie zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách okrem iného na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Európskej únii a tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie a prispôsobenie sa, a to najmä v oblasti letectva a leteckej dopravy, na zníženie emisií prostredníctvom dopravy s nízkou úrovňou emisií a na pokrytie nákladov riadenia systému Únie a na financovanie spoločných projektov na zníženie emisií skleníkových plynov z odvetvia letectva, akými sú napríklad spoločný podnik SESAR a spoločné technologické iniciatívy Čisté nebo, ako aj všetky iniciatívy umožňujúce rozsiahle používanie systému GNSS na satelitnú navigáciu a interoperabilné spôsobilosti v rámci členských štátov, najmä tie, ktoré zlepšujú infraštruktúru leteckej navigácie, poskytovanie leteckých navigačných služieb a využívanie vzdušného priestoru. Výnosy z obchodovania formou aukcie sa môžu využívať tiež na financovanie príspevkov do Globálneho fondu pre energetickú účinnosť a obnoviteľnú energiu a opatrení, ktoré zabránia odlesňovaniu. Osobitná pozornosť sa bude venovať členským štátom, ktoré príjmy používajú na spolufinancovanie výskumných a inovačných programov alebo iniciatív v rámci deviateho rámcového programu pre výskum (RP9). Transparentné využívanie príjmov z aukčného obchodovania s kvótami podľa tejto smernice má zásadný význam pre plnenie záväzkov Únie.“
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 e (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 12 – odsek 3
(-1e)  V článku 12 sa odsek 3 nahrádza takto:
3.  Členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo iných kvót ako kvót vydaných podľa kapitoly II, rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15, a aby tieto boli následne zrušené.
3. Členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo iných kvót rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15, a aby tieto boli následne zrušené.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 f (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 12 – odsek -3 a (nový)
(-1f)   V článku 12 sa pred odsek 3a vkladá tento odsek:
„-3a. V záujme ochrany environmentálnej integrity EU ETS nemôžu prevádzkovatelia leteckej dopravy ani iní prevádzkovatelia v rámci EU ETS používať kvóty, ktoré členský štát vydal po 1. januári 2018 a vo vzťahu ku ktorému zanikli povinnosti pre prevádzkovateľov leteckej dopravy a iných prevádzkovateľov. Tento odsek sa vykonáva právnym aktov uvedeným v článku 19.“
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 g (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 21 – odsek 2 a (nový)
(-1g)  V článku 21 sa dopĺňa tento odsek:
„2a. V správe uvedenej v odseku 2 sa s použitím údajov získaných prostredníctvom spolupráce uvedenej v článku 18b uvedie zoznam prevádzkovateľov lietadiel, na ktorých sa vzťahujú požiadavku tejto smernice, a ktorí si nezriadili účet v registri.“
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a – bod i
Smernica 2003/87/ES
Článok 28a – odsek 1 – písmeno a
a)  všetky emisie z letov na letiská nachádzajúce sa v krajinách mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a z týchto letísk v každom kalendárnom roku od 1. januára 2013, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b);
a)  všetky emisie z letov na letiská nachádzajúce sa v krajinách mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a z týchto letísk v každom kalendárnom roku od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b;
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a – bod i
Smernica 2003/87/ES
Článok 28a – odsek 1 – písmeno b
b)  všetky emisie z letov medzi letiskom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a letiskom nachádzajúcim sa v inom regióne EHP v každom kalendárnom roku od 1. januára 2013, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.
b)  všetky emisie z letov medzi letiskom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a letiskom nachádzajúcim sa v inom regióne EHP v každom kalendárnom roku od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a – bod i a (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 28a – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ia.  vkladá sa toto písmeno:
„ba) všetky emisie z letov medzi letiskami nachádzajúcimi sa v EHP a vykonávaných ako dôsledok presmerovania letov uvedených v písmene a) alebo b) tohto odseku na letisko, ktoré sa nachádza v EHP, v každom kalendárnom roku od 1. januára 2017, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.“
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b – bod i
Smernica 2003/87/ES
Článok 28a – odsek 2 – pododsek 1
Od 1. januára 2017, odchylne od článkov 3d až 3f až do zmeny v nadväznosti na preskúmanie uvedené v článku 28b nadobudli účinnosť, prevádzkovatelia lietadiel sa vydávajú každý rok, množstvo kvót, ktoré zodpovedá roku 2016. Počnúc rokom 2021 sa na počet emisných kvót uplatňuje lineárny koeficient podľa článku 9.
Od 1. januára 2017 do 31. decembra 2020, odchylne od článkov 3d až 3f až do zmeny v nadväznosti na preskúmanie uvedené v článku 28b nadobudli účinnosť, prevádzkovatelia lietadiel sa vydávajú každý rok, množstvo kvót, ktoré zodpovedá roku 2016. Počnúc rokom 2021 sa na počet emisných kvót uplatňuje lineárny koeficient podľa článku 9.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b – bod ii
Smernica 2003/87/ES
Článok 28a – odsek 2 – pododsek 3
ii.  tretí pododsek sa vypúšťa.
ii.  tretí pododsek sa nahrádza takto:
„Pokiaľ ide o činnosť v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2020, členské štáty uverejnia množstvo kvót pre leteckú dopravu pridelených jednotlivým prevádzkovateľom lietadiel do 1. septembra 2018.“
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c
Smernica 2003/87/ES
Článok 28a – odsek 4
4.  Odchylne od článku 3d ods. 3 sa množstvo emisných kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie od 1. januára 2013, znižuje tak, aby bolo v súlade s jeho podielom započítaných emisií z leteckej dopravy z letov, ktoré nepodliehajú odchýlkam stanoveným v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku.
4.  Odchylne od článku 3d ods. 3 sa množstvo emisných kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020, znižuje tak, aby bolo v súlade s jeho podielom započítaných emisií z leteckej dopravy z letov, ktoré nepodliehajú odchýlkam stanoveným v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno d a (nové)
Smernica 2003/87/ES
Článok 28a – odsek 8
da)  odsek 8 sa vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2003/87/ES
Článok 28b – odsek 1
1.  Komisia podáva správu Európskemu parlamentu a Rade o príslušných štandardoch ICAO alebo iných právnych nástrojoch, ako aj o domácich opatreniach prijatých tretími krajinami s cieľom vykonávať globálne trhové opatrenie a uplatňovať ho na emisie od roku 2021, ako aj o ďalšom príslušnom vývoji na medzinárodnej úrovni.
1.  Komisia do 1. januára 2019 a neskôr v pravidelných intervaloch podáva správu Európskemu parlamentu a Rade o príslušných štandardoch ICAO a odporúčaných postupoch (SARP), schválených odporúčaniach Rady ICAO relevantných pre globálne trhové opatrenie alebo iných právnych nástrojoch, ako aj o domácich opatreniach prijatých tretími krajinami s cieľom vykonávať globálne trhové opatrenie a uplatňovať ho na emisie od roku 2021, ako aj o ďalšom príslušnom vývoji na medzinárodnej úrovni. Komisia takisto poskytne pravidelné informácie Európskemu parlamentu a Rade o zavedení globálneho registra a o vývoji SARP v súlade s postupom normotvorby ICAO. Komisia podáva v súlade s globálnym hodnotením v rámci UNFCCC správu aj o úsilí stanoviť dôveryhodný dlhodobý cieľ zníženia úrovne emisií CO2 z leteckej dopravy za rok 2005 o polovicu do roku 2050.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2003/87/ES
Článok 28b – odsek 2
2.  V tejto správe by sa mali posúdiť spôsoby implementácie daných nástrojov ICAO do práva Únie prostredníctvom revízie tejto smernice. V správe sa podľa potreby posúdia aj pravidlá týkajúce sa letov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).
2.  Do 1. marca 2020 Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o primeranosti týchto nástrojov ICAO a možností pre dané nástroje ICAO, ktoré sa majú implementovať do práva Únie prostredníctvom revízie tejto smernice. V správe sa podľa potreby posúdia aj pravidlá týkajúce sa letov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V správe sa preskúmajú aj ambície a celková environmentálna integrita globálneho trhového opatrenia vrátane jeho všeobecných ambícií v súvislosti s cieľmi Parížskej dohody, úrovne účasti, vykonateľnosti, transparentnosti, sankcií za nedodržiavanie pravidiel, postupy pre účasť verejnosti, kvality kompenzačných kreditov, monitorovania, podávania správ a overovania emisií, registrov, zodpovednosti a pravidiel týkajúcich sa používania biopalív. V správe sa okrem toho zváži, či treba delegovaný akt prijatý podľa článku 28c ods. 2 revidovať.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2003/87/ES
Článok 28b – odsek 3
3.  K správe môžu byť pripojené príslušné návrhy Európskemu parlamentu a Rade na zmenu, vypustenie, predĺženie platnosti alebo nahradenie odchýlok uvedených v článku 28a v súlade so záväzkom Únie na rok 2030 znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve.
3.  K správe uvedenej v odseku 2 tohto článku musia byť pripojené príslušné návrhy Európskemu parlamentu a Rade na zmenu, vypustenie, predĺženie platnosti alebo nahradenie odchýlok uvedených v článku 28a v súlade so záväzkom Únie na rok 2030 znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve s cieľom zabezpečiť úplnú environmentálnu integritu a účinnosť opatrení Únie v oblasti klímy a znížiť akékoľvek nejasnosti pred tým, ako začne fungovať systém CORSIA.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2003/87/ES
Článok 28c – odsek 1
1.  Komisia prijme ustanovenia na primerané monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia, ktoré vypracúva ICAO. Uvedené ustanovenia musia vychádzať z tých istých zásad ako nariadenie uvedené v článku 14 ods. 1 a musia zabezpečiť overovanie podaných správ o emisiách v súlade s článkom 15.
1.  Komisia prijme ustanovenia na primerané monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia, ktoré vypracúva ICAO. Uvedené ustanovenia musia byť v úplnom súlade so zásadami obsiahnutými v nariadení uvedenom v článku 14 ods. 1 a musia zabezpečiť overovanie podaných správ o emisiách v súlade s článkom 15.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Smernica 2003/87/ES
Článok 30 – odsek 4 a (nový)
2a)  V článku 30 sa dopĺňa tento odsek:
„4a. Do 1. januára 2020 Komisia predloží aktualizovanú analýzu vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, podľa potreby spolu s legislatívnym návrhom, ako najlepšie vyriešiť tieto vplyvy.“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0258/2017).


Začlenenie emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 ***I
PDF 677kWORD 73k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 13. septembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD))(1)
P8_TA(2017)0339A8-0262/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1)  Je potrebné zohľadniť Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie -1 a (nové)
(-1a)  Je potrebné zohľadniť Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby EÚ ratifikovala parížsku dohodu. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 201510.
(3)  Dňa 5. októbra 2016 Rada ratifikovala Parížsku dohodu v mene Únie po udelení súhlasu Európskym parlamentom 4. októbra 2016. Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Toto nariadenie tvorí v tejto súvislosti súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo vymedzené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 201510. Únia musí ísť naďalej príkladom a zvýšiť svoje úsilie v oblasti klímy na úroveň, ktorá bude v súlade s cieľom Parížskej dohody.
__________________
__________________
10 http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx
10 http://www4.unfccc.int/ndcregistry/pages/Party.aspx?party=EUU
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  V parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by zmluvné strany mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V Parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.
(4)  V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, čo si od sveta bude vyžadovať, aby vstúpil do obdobia negatívnych úrovní emisií, počas ktorých budú zohrávať ústrednú úlohu lesy, poľnohospodárska pôda a mokrade vrátane rašelinísk. Parížska dohoda sa zameriava aj na posilnenie celosvetovej reakcie na hrozbu zmeny klímy v kontexte udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby, a to aj zvýšením schopnosti prispôsobiť sa nepriaznivým účinkom zmeny klímy a podporou odolnosti voči zmene klímy a rozvojom v prospech nízkych emisií skleníkových plynov spôsobom, ktorý neohrozuje výrobu potravín. Zmluvné strany uznali v Parížskej dohode aj základnú prioritu ochrany potravinovej bezpečnosti a skoncovania s hladom a mimoriadnu citlivosť systémov produkcie potravín voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. V záujme dosiahnutia účelu Parížskej dohody je nutné, aby zmluvné strany zvýšili svoje spoločné úsilie o zmiernenie zmeny klímy a obmedzenie globálneho otepľovania. Zmluvné strany by mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V Parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov. Zmluvné strany tiež uznali v Parížskej dohode, že pri adaptačných opatreniach by sa mal uplatňovať plne transparentný prístup, ktorý by mal zohľadňovať ekosystémy, a mali by vychádzať z najlepších dostupných vedeckých poznatkov a riadiť sa nimi.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Je dôležité, aby boli lesy obhospodarované udržateľným spôsobom v súlade so zásadami udržateľného lesného hospodárstva vyvinutými v rámci procesu Forest Europe. V tomto procese sa udržateľné obhospodarovanie lesov vymedzuje ako spravovanie a využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, schopnosť obnovy, životaschopnosť a ich potenciál plniť teraz aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, vnútroštátnej a globálnej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy. Takéto obhospodarovanie si v tomto kontexte vyžaduje aj uznanie úlohy zalesňovania.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Na dosiahnutie záporných úrovní emisií potrebných na splnenie cieľov Parížskej dohody je potrebný odolný systém započítavania v súvislosti s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom (LULUCF). Keďže zachytávanie prostredníctvom LULUCF je reverzibilné, malo by sa s ním zaobchádzať ako so samostatným pilierom v rámci politiky Únie v oblasti klímy.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Európska rada na svojom zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 uznala aj rozličné ciele odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potrebu zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľnú intenzifikáciu výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa malo odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020.
(5)  Európska rada na svojom zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 uznala aj rozličné ciele odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potrebu zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Okrem toho zavádzanie technologických riešení do sektorov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva prispieva k zlepšovaniu výroby a k znižovaniu environmentálnej stopy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľnú intenzifikáciu výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa malo odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Odvetvie LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka.
(6)  Odvetvie LULUCF je vo veľkej miere vystavené účinkom zmeny klímy a veľmi zraniteľné voči nej. Toto odvetvie má zároveň obrovský potenciál zabezpečiť dlhodobé prínosy pre klímu a významne prispieť k dosiahnutiu dlhodobých cieľov v oblasti klímy na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Odvetvie LULUCF prispieva k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Poskytuje aj biomateriály, ktoré môžu do určitej miery nahradiť fosílne materiály alebo materiály s vysokými emisiami uhlíka obnoviteľnou nízkouhlíkovou biomasou z lesov. Pokiaľ ide o takúto náhradu, mal by sa vziať do úvahy celý životný cyklus týchto materiálov od výroby suroviny po štádium spracovania a výroby. Bioekonomika vrátane náhrad materiálov, ako napríklad v stavebníctve, a vrátane bioenergie zohráva dôležitú úlohu pri prechode na ekonomiku bez fosílnych palív. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, a v súlade s Parížskou dohodou je nevyhnutné udržateľné obhospodarovanie lesov a riadenie zdrojov a dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka. Keďže odvetvie LULUCF je charakterizované dlhými časovými rámcami, dlhodobé stratégie sú potrebné na umožnenie udržateľných investícií v dlhodobom horizonte.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   Únia by sa mala stať svetovým lídrom v podpore a vývoze výskumu a investícií v oblasti udržateľných, vyspelých a inovatívnych postupov, techník a myšlienok v odvetví LULUCF, ako aj v rozširovaní ekologických technológií s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a zároveň zachovať výrobu potravín, čím by išla príkladom svojim medzinárodným partnerom vrátane rozvojových krajín. V tejto súvislosti by sa mala posilniť účinná spolupráca a partnerstvo so subjektmi súkromného sektora, najmä s malými a strednými podnikmi.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  Uprednostňovanie financovania výskumu v oblasti zmeny klímy by posilnilo úlohu odvetvia LULUCF, pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej. Predovšetkým posilnenie programu Únie v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sa predpokladá na obdobie rokov 2021 – 2028, by v odvetví LULUCF prispelo okrem iného aj k prehĺbeniu a rozšíreniu znalostí vedeckých a miestnych komunít o výkonnosti tohto odvetvia, urýchleniu udržateľných inovácií, posilneniu prechodu na digitálny vek, modernizácii odbornej prípravy a vzdelávania, posilneniu odolnosti odvetvia LULUCF a monitorovaniu biodiverzity a ľudskej činnosti.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 c (nové)
(6c)  Výskum úlohy odumretého dreva, najmä nadzemného neopracovaného drevného odpadu a odumretého dreva pod zemou v neobhospodarovaných i obhospodarovaných lesoch by sa mal posilniť s cieľom spresniť započítavanie uhlíka z lesa a výpočet čistej ekosystémovej uhlíkovej bilancie. K dispozícii sú len obmedzené dôkazy, ale tieto naznačujú, že odumreté drevo môže predstavovať obrovské úložisko uhlíka a ponechanie odumretého dreva na mieste by mohlo okrem iného zohrávať dôležitú úlohu z hľadiska biodiverzity a mohlo by sa považovať za dôležitú súčasť stratégie zmierňovania emisií skleníkových plynov. Ide o relevantnú skutočnosť vzhľadom na to, že v rámci lesného hospodárstva sa môže podporovať odstraňovanie odumretého dreva napríklad na energetické účely a akékoľvek rozhodnutie o správnom zmierňovaní a prispôsobovaní by malo byť informovaným a vedecky zdôvodneným rozhodnutím. Na tento výskum by sa na obdobie rokov 2017 – 2020 mali vyčleniť vyhradené zdroje.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 d (nové)
(6d)   Únia prijala záväzky týkajúce sa cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sa dajú naplniť len prostredníctvom riadneho lesného hospodárstva a záväzku zastaviť a zvrátiť odlesňovanie a presadzovať opätovné zalesňovanie.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 e (nové)
(6e)   Mal by sa zabezpečiť komplexný prístup k odlesňovaniu tropických oblastí zohľadňujúci všetky faktory odlesňovania, ako aj cieľ zahrnutý vo vyhlásení Komisie v rámci rokovaní o UNFCCC, t. j. zastaviť globálny úbytok lesnej plochy najneskôr do roku 2030 a do roku 2020 znížiť hrubú mieru odlesňovania tropických oblastí aspoň o 50 % v porovnaní so súčasnou úrovňou.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 f (nové)
(6f)   Lesné hospodárstvo a lesy by sa mali riadiť zodpovedným spôsobom a mali by skutočne prispievať k hospodárskemu rozvoju krajiny a ponúkať životaschopné ekonomické príležitosti pre poľnohospodárov pod podmienkou, že nebude dochádzať k odlesňovaniu citlivých ekosystémov a zakladaniu plantáží na rašeliniskách, že plantáže budú riadené s využitím moderných agroekologických techník s cieľom minimalizovať negatívne environmentálne a sociálne dôsledky a že sa budú rešpektovať práva k pôde, práva pôvodného obyvateľstva, ako aj ľudské práva a práva pracujúcich.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 g (nové)
(6g)  Pokročilé a udržateľné postupy obhospodarovania môžu významne prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov v odvetví LULUCF. Mal by sa podporovať rozvoj inovatívnych postupov a využívanie pokročilých postupov obhospodarovania vlastníkmi pôdy, ako je presné poľnohospodárstvo, presné lesné hospodárstvo a agrodigitalizácia. Monitorovanie prostredníctvom geoinformácií a pozorovania Zeme, ako aj výmena osvedčených postupov sú potenciálnymi prostriedkami pomoci členským štátom pri dosahovaní ich cieľov, a preto by sa mali podporovať.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 h (nové)
(6h)  Agroekológia uľahčuje prechod z lineárnych potravinových systémov na obehové systémy, ktoré odrážajú prírodné cykly a mohli by znižovať uhlíkovú a ekologickú stopu potravinárstva a poľnohospodárstva. Je dôležité podporovať agroekológiu a agrolesníctvo vzhľadom na ich prínos k zmierneniu zmeny klímy.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ11 sa ako prvý krok stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov z odvetvia LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu odvetvia LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 – 2030. Malo by tiež uložiť povinnosti členským štátom pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a povinnosť zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF ako celok netvorilo žiadne čisté emisie. Týmto nariadením by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné subjekty.
(7)  V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ11 sa ako prvý krok stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov z odvetvia LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu odvetvia LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 – 2030. Malo by za každých okolností uložiť povinnosti členským štátom pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a povinnosť zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF ako celok netvorilo žiadne čisté emisie. Týmto nariadením by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné subjekty vrátane poľnohospodárov a lesníkov a je nutné, aby sa členské štáty vyhýbali stanoveniu takýchto povinností počas vykonávania tohto nariadenia.
__________________
__________________
11 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80).
11 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80).
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Poľnohospodárstvo a využívanie pôdy sú odvetvia, ktoré majú priamy a podstatný vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby Únie. Z tohto dôvodu je dôležitým cieľom politík ovplyvňujúcich tieto odvetvia zabezpečenie súladu s cieľmi stratégie Únie v oblasti biodiverzity. Okrem toho existujú aj iné politiky Únie, ktoré môžu podnietiť postupy, ktoré pôjdu nad rámec minimálnych právnych požiadaviek a dobrej štandardnej praxe a prispejú k skutočnému prispôsobeniu sa zmene klímy a zmierňovaniu zmeny klímy a zachovávaniu zachytávačov uhlíka v rámci zabezpečovania verejných statkov. Mali by sa prijať opatrenia na vykonávanie a podporu činností súvisiacich s prístupmi zmierňovania a prispôsobovania s cieľom integrovaného a udržateľného obhospodarovania lesov a poľnohospodárskej pôdy. Napriek tomu, že sa uznáva, že poľnohospodárstvo má obmedzený potenciál zníženia svojich emisií iných ako CO2, musí sa primerane podieľať na zmierňovaní zmeny klímy. To možno dosiahnuť aj podporou zlepšenia pestovania plodín s cieľom zvýšiť obsah organického uhlíka v pôde. Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť súlad SPP a tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)  Mokrade sú najúčinnejšími ekosystémami na ukladanie CO2. Degradácia mokradí v Únii preto nie je len problémom biodiverzity, ale je aj závažným klimatickým problémom. Ochranou a obnovou mokradí by sa naopak mohlo zvýšiť úsilie v oblasti ochrany a znížiť emisie skleníkových plynov v odvetví LULUCF. V tomto kontexte by sa mala zvážiť aj úprava usmernení IPCC z roku 2006, ktorá sa očakáva v roku 2019.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  S cieľom určiť presné účty emisií a záchytov v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel for Climate Change – IPCC) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, čím by sa mali zjednodušiť postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov stanoveného v usmerneniach IPCC.
(8)  S cieľom určiť presné účty emisií a záchytov v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel for Climate Change – IPCC) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, čím by sa mali zjednodušiť postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov stanoveného v usmerneniach IPCC. Vzhľadom na vedúce postavenie Únie v oblasti klímy by členské štáty mali upustiť od tohto štandardného obdobia len v prípade zalesnenej pôdy a iba za veľmi obmedzených okolností odôvodnených usmerneniami IPCC. Možnosť výnimky prihliada na rozdielne prírodné a ekologické pomery členských štátov, a tým rozdielne charakteristiky ich lesnej pôdy.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť postup preskúmania, aby sa zabezpečila transparentnosť a zlepšila kvalita započítavania v tejto kategórii.
(9)  Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania, ktoré sa podstatne líšia v jednotlivých členských štátoch. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa riešili vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny, ako je nemožnosť obhospodarovania lesov v Chorvátsku v dôsledku okupácie jeho územia, chorvátskej vojny za nezávislosť a vojnovej a povojnovej situácie. Príslušné pravidlá započítavania by zároveň mali byť koherentné a obsahovať požiadavky na udržateľné obhospodarovanie lesov prijaté na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe (Forest Europe). Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť transparentný postup, aby členské štáty zlepšili kontrolovateľnosť a kvalitu započítavania v tejto kategórii.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Emisie z vyťaženého dreva v odvetví LULUCF majú potenciál nahradiť emisie v rámci systému ETS a v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje spoločné úsilie, a toto je možné zdôrazniť a zohľadniť v tomto nariadení.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Ak sa Komisia pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania rozhodne využiť pomoc skupiny odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016)3301], mala by vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mala by vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov.
(10)  Pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania by sa mala zriadiť skupina odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016)3301]. Skupina odborníkov pre preskúmanie by mala vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mal by sa vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov. Skupina odborníkov pre preskúmanie by mala konzultovať so Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS, ako aj so zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou pri preskúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie do atmosféry a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom poskytnúť stimuly na širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.
(12)  Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie v dôsledku substitučného efektu (vzhľadom na energetickú náročnosť a úroveň emisií CO2 iných sektorov, napríklad výroba cementu predstavuje takmer 8 % globálnych emisií CO2) a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom oceniť a zintenzívniť širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom namiesto využívania produktov z vyťaženého dreva na energetické účely. Aby bolo možné ďalej podporovať a zahrnúť pozitívny substitučný účinok, Komisia by mala prostredníctvom delegovaného aktu do výpočtov súvisiacich s produktmi z vyťaženého dreva zahrnúť viac produktov. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.
(13)  Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Členské štáty by mali byť nabádané k investovaniu do preventívnych opatrení, ako sú udržateľné postupy obhospodarovania, s cieľom znížiť riziká spojené s prírodnými škodlivými činiteľmi, a tým zabrániť negatívnym vplyvom na lesné zachytávače uhlíka. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v odvetví LULUCF vrátane možnosti kompenzácie emisií z jednej kategórie pôdy záchytmi z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté záchyty za obdobie rokov 2021 až 2030. Obchodovanie medzi členskými štátmi by malo pokračovať ako dodatočná možnosť v záujme prispievania k dodržiavaniu súladu. Na základe postupu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu by členský štát mal mať možnosť využiť presiahnutie cieľa podľa nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a s cieľom splniť záväzky podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť dodržanie jeho záväzkov podľa tohto nariadenia.
(14)  V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v odvetví LULUCF vrátane možnosti kompenzácie emisií z jednej kategórie pôdy záchytmi z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté záchyty za obdobie rokov 2021 až 2030. Obchodovanie medzi členskými štátmi by malo pokračovať ako dodatočná možnosť v záujme prispievania k dodržiavaniu súladu. Na základe postupu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu by členský štát mal mať možnosť využiť presiahnutie cieľa podľa nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a s cieľom splniť záväzky podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť dodržanie jeho záväzkov podľa tohto nariadenia bez toho, aby bola dotknutá celková ambicióznosť cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Členské štáty by mali mať takisto možnosť využiť až 280 miliónov ton celkových čistých záchytov vyplývajúcich z kombinovaných účtovných kategórií odlesnenej pôdy, zalesnenej pôdy, obhospodarovanej ornej pôdy, obhospodarovaných trávnych porastov a podľa okolností obhospodarovaných mokradí a na základe delegovaného aktu, ktorý sa má prijať podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) [2017 / ...] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, obhospodarovanej lesnej pôdy s cieľom zabezpečiť súlad s ich záväzkami podľa nariadenia (EÚ) [2017 / ...].
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a záchytov skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie súladu so záväzkami členských štátov by sa týmto nariadením mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť nahlasovacie požiadavky a kontroly súladu podľa tohto nariadenia by mali tieto správy zohľadňovať. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Tieto ustanovenia možno ďalej racionalizovať, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, pokiaľ ide o integrovaný riadiaci mechanizmus energetickej únie, v súvislosti s ktorým sa v pracovnom programe Komisie predpokladá návrh, ktorý by mal byť predložený koncom roku 2016.
(15)  S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a záchytov skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie súladu so záväzkami členských štátov by sa týmto nariadením mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť nahlasovacie požiadavky a kontroly súladu podľa tohto nariadenia by mali tieto správy zohľadňovať. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Tieto ustanovenia možno ďalej racionalizovať, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, pokiaľ ide o návrh nariadenia o riadení energetickej únie, ktorý Komisia predložila 30. novembra 2016.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)   V rámci UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, zverejňovali a nahlasovali konferencii strán národné inventúry antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov pomocou porovnateľných metodík dohodnutých konferenciou strán. Inventúry skleníkových plynov sú nevyhnutné na monitorovanie vykonávania dekarbonizácie a na posúdenie súladu s právnymi predpismi v oblasti klímy. Záväzky členských štátov zostaviť a spravovať národné inventúry sú stanovené v návrhu Komisie pre nariadenie o riadení energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky, využívanie pôdy by sa malo evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania každej pôdnej plochy zodpovedajúceho systémom zberu údajov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na zber údajov sa budú čo najlepšie využívať už existujúce programy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS) a európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus. Spravovanie údajov vrátane ich výmeny s cieľom opätovného použitia pri nahlasovaní a šírenia by malo byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve.
(17)  S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky by sa využívanie pôdy malo výslovne evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania každej pôdnej plochy zodpovedajúceho systémom zberu údajov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na zber údajov sa čo najlepšie využijú už existujúce programy a prieskumy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS), európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus, najmä prostredníctvom misie Sentinel 2 na zber údajov a európskych systémov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS, ktoré sa môžu používať na podporu prieskumu využívania pôdy. Spravovanie údajov vrátane ich výmeny s cieľom opätovného použitia pri nahlasovaní a šírenia by malo byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodiky a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) č. .../... o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(18)  S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodológie na základe nedávno prijatých usmernení IPCC vrátane dodatkových usmernení pre mokrade z roku 2013 pre národné inventúry skleníkových plynov a usmernení UNFCCC a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) č. .../... o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých 5 rokov s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie môže vychádzať aj z výsledkov globálneho hodnotenia parížskej dohody.
(19)  Komisia by mala do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu v rámci UNFCCC v roku 2018 zverejniť oznámenie, v ktorom vyhodnotí súlad právnych aktov Únie v oblasti klímy a energetiky s cieľmi Parížskej dohody. Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých 5 rokov s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie môže vychádzať aj z výsledkov globálneho hodnotenia Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 a (nový)
Týmto nariadením sa nestanovujú povinnosti v oblasti započítavania a nahlasovania pre súkromné subjekty vrátane poľnohospodárov a lesníkov.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 b (nový)
Týmto nariadením sa prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody zo strany Únie.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
ea)  od roku 2026 obhospodarované mokrade: využívanie pôdy nahlasovanej ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2
2.  Členský štát sa môže rozhodnúť zahrnúť do rozsahu svojich záväzkov podľa článku 4 obhospodarované mokrade definované ako využívanie pôdy nahlasované ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu. Ak sa členský štát rozhodne tak urobiť, musí započítavať emisie a záchyty z obhospodarovaných mokradí v súlade s týmto nariadením.
2.  V období rokov 2021 až 2025 sa členský štát môže rozhodnúť zahrnúť do rozsahu svojich záväzkov podľa článku 4 obhospodarované mokrade. Ak sa členský štát rozhodne tak urobiť, musí započítavať emisie a záchyty z obhospodarovaných mokradí v súlade s týmto nariadením.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno f a (nové)
fa)  „lesná referenčná úroveň“ je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030;
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 a (nový)
V období po roku 2030 sa členské štáty usilujú o zvýšenie svojich záchytov, aby tieto prekročili ich emisie. Komisia navrhne rámec pre ciele po roku 2030, ktorý zahrnie takéto zvýšené záchyty, v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti klímy a záväzkami prijatými podľa Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1
1.  Každý členský štát musí vypracovať a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a záchyty pochádzajúce z kategórií započítavania pôdy uvedených v článku 2. Členské štáty musia zabezpečiť presnosť, úplnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť svojich účtov a ostatných údajov poskytnutých podľa tohto nariadenia. Členské štáty označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).
1.  Každý členský štát musí vypracovať a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a záchyty pochádzajúce z kategórií započítavania pôdy uvedených v článku 2 v súlade s usmerneniami v oblasti nahlasovania prijatými orgánmi UNFCCC alebo Parížskej dohody na obdobie rokov 2021 až 2030. Členské štáty musia zabezpečiť presnosť, úplnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť svojich účtov a ostatných údajov poskytnutých podľa tohto nariadenia. Členské štáty označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 4
4.  Členské štáty zahrnú do svojich účtov za každú kategóriu započítavania pôdy akúkoľvek zmenu v zásobe uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v prílohe I oddiele B. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich účtov nezahrnú zmeny v zásobách uhlíka v prípade úložísk uhlíka, ktoré nie sú zdrojom, s výnimkou nadzemnej biomasy a produktov z vyťaženého dreva na obhospodarovanej lesnej pôde.
4.  Členské štáty zahrnú do svojich účtov za každú kategóriu započítavania pôdy akúkoľvek zmenu v zásobe uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v prílohe I oddiele B. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich účtov nezahrnú zmeny v zásobách uhlíka v prípade úložísk uhlíka, ktoré nie sú zdrojom, s výnimkou nadzemnej biomasy, odumretého dreva (nadzemného a pod zemou) na obhospodarovanej lesnej pôde a produktov z vyťaženého dreva na obhospodarovanej lesnej pôde.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2
2.  Odchylne od požiadavky na uplatňovanie štandardnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 3 môže členský štát previesť ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na lesnú pôdu do kategórie lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou, po 30 rokoch od dátumu konverzie.
2.  Odchylne od požiadavky na uplatňovanie štandardnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 3 môže členský štát previesť ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na lesnú pôdu do kategórie lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou po 30 rokoch od dátumu konverzie, ak je to riadne odôvodnené na základe usmernení IPCC.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 3 a (nový)
3a.  Opatrenia zalesňovania v období rokov 2017 – 2030 na mokradiach vrátane rašelinísk, v sieti Natura 2000 a biotopoch uvedených v prílohe I k smernici 92/43/EHS, najmä prírodných a poloprírodných trávnatých porastoch a vyvýšených rašeliniskách, bažinách a močiaroch a iných mokradiach vrátane rašelinísk sa podľa uplatnených pravidiel hrubého-čistého započítavania neobjavia v národnom započítavaní členského štátu. Takéto oblasti sa podľa okolností zohľadnia pri záchytoch alebo emisiách v kategórii lesnej pôdy po jej premene na obhospodarovanú lesnú pôdu v súlade s článkom 5 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 3
3.  Ak sa členský štát rozhodne do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2020 za obdobie rokov 2021 až 2025 a do 31. decembra 2025 za obdobie rokov 2026 – 2030.
3.  Ak sa členský štát rozhodne do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť v období od roku 2021 do roku 2025 obhospodarované mokrade, oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2020.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 4
4.  Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.
4.  Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový)
Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť v období od roku 2021 do roku 2025 obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 4 a (nový)
4a.  V období od roku 2021 do roku 2025 členské štáty, ktoré nechcú zahrnúť obhospodarované mokrade do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2, napriek tomu oznámia Komisii emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1
1.  Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku ich lesnej referenčnej úrovne. Lesná referenčná úroveň je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.
1.  Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku ich lesnej referenčnej úrovne.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2
2.  Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 vo vzťahu k lesnej referenčnej úrovni záporný, členský štát zahrnie do svojich účtov obhospodarovanej lesnej pôdy celkové čisté záchyty v maximálnej výške päťnásobku ekvivalentu 3,5 percenta emisií daného členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III.
2.  Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 vo vzťahu k lesnej referenčnej úrovni záporný, členský štát zahrnie do svojich účtov obhospodarovanej lesnej pôdy celkové čisté záchyty v maximálnej výške päťnásobku ekvivalentu 3,5 percenta emisií daného členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III. Členské štáty môžu k tomuto údaju 3,5 % pripočítať hodnoty čistých záchytov za obhospodarovanú lesnú pôdu započítaných z aglomerovaných dosiek, reziva a odumretého dreva za podmienok stanovených v druhom, treťom a štvrtom pododseku tohto odseku.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
Čisté záchyty z aglomerovaných dosiek, ako sa uvádza v článku 9 písm. b), a reziva, ako sa uvádza v písm. c) uvedeného článku, sa môžu započítavať samostatne mimo čistých záchytov za obhospodarovanú lesnú pôdu a na ich dôvažok až do výšky 3 % emisií členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III, vynásobenej piatimi.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1 b (nový)
Čisté záchyty z odumretého dreva ako kategórie úložiska uhlíka sa môžu započítavať mimo čistých záchytov za obhospodarovanú lesnú pôdu a na ich dôvažok až do výšky 3 % emisií členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III, vynásobenej piatimi.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1 c (nový)
Kombinovaný údaj čistých záchytov vo výške 3,5 % z prvého pododseku zvýšený o čisté záchyty za obhospodarovanú lesnú pôdu započítané z aglomerovaných dosiek, reziva a odumretého dreva nesmie prekračovať 7 % emisií daného členského štátu v jeho základom roku alebo období uvedenom v prílohe III, vynásobených piatimi.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2
Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhovanú novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch a intenzite obhospodarovania lesov zdokumentovaných za roky 19902009 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO2 za rok.
Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch obhospodarovania lesov v súlade s najlepšími dostupnými údajmi, ako bolo zdokumentované za roky 20002012 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO2 za rok.
Pri zvýšení ťažby zo strany niektorého členského štátu, na základe postupov udržateľného obhospodarovania lesov a vnútroštátnych politík prijatých do dňa predloženia lesnej referenčnej úrovne, sú splnené tieto podmienky:
a)   obhospodarovaná lesná pôda je naďalej záchytom skleníkových plynov; a
b)   v dlhodobej nízkoemisnej stratégii sa navrhnú spôsoby udržiavania alebo posilňovania záchytov a rezervoárov skleníkových plynov do roku 2050 so zámerom splniť cieľ ustanovený v článku 4 ods. 1 Parížskej dohody, konkrétne cieľ dosiahnuť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia.
Komisia môže udeliť odchýlku od základného obdobia rokov 2000 až 2012, ak členský štát predloží odôvodnenú žiadosť, v ktorej zdôvodní, že táto odchýlka je absolútne nevyhnutná z dôvodov dostupnosti údajov, ako je napríklad načasovanie inventarizácie lesov.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2 a (nový)
Odchylne od druhého pododseku možno lesnú referenčnú úroveň v prípade Chorvátska vypočítať s prihliadnutím na obsadenie časti jeho územia v rokoch 1991 – 1998 a na vojnové a povojnové dôsledky na postupy obhospodarovania lesov na jeho území, pričom sa vylúči vplyv politík na vývoj lesov ako zachytávačov uhlíka.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3 – pododsek 3
Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní a bude podliehať verejnej konzultácii.
Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní, a to aj prostredníctvom internetu, a bude podliehať verejnej konzultácii.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 4
4.  Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne.
4.  Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Použitými údajmi sú najnovšie overené účty využívania pôdy a lesné podmienky. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne a nahlási pozitívne zásahy ako dôsledok politiky udržateľného obhospodarovania lesov platnej pri jej vymedzovaní.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 5
5.  Komisia preskúma národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1. Pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie súladu so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1, Komisia môže navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne prepočítať.
5.  Skupina odborníkov pre preskúmanie zriadená v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016)3301] a zahŕňajúca zástupcov Komisie a členských štátov preskúma v spolupráci so Stálym lesníckym výborom a skupinou občianskeho dialógu pre lesy a korok národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne stanovené členskými štátmi určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku, ako aj v článku 5 ods. 1. Komisia môže prepočítať nové alebo opravené lesné referenčné úrovne len vtedy, ak neboli dodržané zásady a požiadavky uvedené v odsekoch 3 a 4 tohto článku, ako aj v článku 5 ods. 1. Komisia zostaví a zverejní súhrnnú správu.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 5 – pododsek 1 a (nový)
Členské štáty poskytnú Komisii všetky požadované údaje a informácie potrebné na vykonanie preskúmania a posúdenia uvedeného v prvom pododseku.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 6
6.  Komisia na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 5 prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním. Do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.
6.  Komisia na základe preskúmania a posúdenia vykonaného skupinou odborníkov pre preskúmanie podľa odseku 5 tohto článku prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním.
Do nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 a (nový)
Komisia prijme v súlade s článkom 14 delegované akty s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou kategórií produktov z vyťaženého dreva a doplnením ďalších produktov, ktoré sú účinné pri sekvestrácii uhlíka, na základe usmernení IPCC a s cieľom zabezpečiť ekologickú rovnováhu, a aktualizáciou štandardných hodnôt polčasu rozpadu stanovených v prílohe V s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1
1.  Na konci obdobia od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 môžu členské štáty zo svojich účtov za zalesnenú pôdu a obhospodarovanú lesnú pôdu vylúčiť emisie skleníkových plynov pochádzajúce z prírodných škodlivých činiteľov, ktoré prekračujú priemernú úroveň emisií spôsobených prírodnými škodlivými činiteľmi v období rokov 2001 – 2020, s výnimkou extrémnych štatistických údajov („úroveň pozadia“) vypočítaných v súlade s týmto článkom a prílohou VI.
1.  Na konci obdobia od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 môžu členské štáty zo svojich účtov za obhospodarovanú lesnú pôdu vylúčiť emisie skleníkových plynov pochádzajúce z prírodných škodlivých činiteľov, ktoré prekračujú priemernú úroveň emisií spôsobených prírodnými škodlivými činiteľmi v období rokov 2001 – 2020, s výnimkou štatistických odľahlých hodnôt („úroveň pozadia“) vypočítaných v súlade s týmto článkom a prílohou VI.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 5 a (nový)
5a.  Posúdenie vplyvov mechanizmu flexibility stanoveného v tomto článku sa zahrnie do správy uvedenej v článku 15.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 12 a (nový)
Článok 12a
Komisia v roku 2027 a v roku 2032 predloží správu o kumulovanej bilancii emisií a záchytov z obhospodarovanej lesnej pôdy v Únii v porovnaní s priemernými emisiami a záchytmi v období od roku 1990 do roku 2009. Pokiaľ je kumulovaná bilancia záporná, Komisia predloží návrh na kompenzáciu a odobratie zodpovedajúceho objemu emisných kvót z kvót členských štátov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...1a.
__________________
1a.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (Ú. v. EÚ L …, …, s. …).
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 10 a 13 sa Komisii poskytuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 9, 10 a 13 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek -1 (nový)
Komisia do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu v rámci UNFCCC v roku 2018 zverejní oznámenie, v ktorom vyhodnotí súlad právnych aktov Únie v oblasti klímy a energetiky s cieľmi Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1
Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody, a v prípade potreby môže predkladať návrhy.
Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody. V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0262/2017).


Jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov ***I
PDF 327kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (COM(2016)0434 – C8-0247/2016 – 2016/0198(COD))
P8_TA(2017)0340A8-0065/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0434),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 79 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0247/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0065/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/1954.)


Geneticky modifikovaná sója DAS- 68416-4
PDF 293kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (D051451 – 2017/2780(RSP))
P8_TA(2017)0341B8-0498/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (D051451) povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách, a najmä na jeho článok 7 ods. 3, článok 9 ods. 2, článok 19 ods. 3 a článok 21 ods. 2(1),

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré prebehlo 12. júna 2017 a neprinieslo žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 26. januára 2017 a uverejnené 16. marca 2017(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 25. januára 2011 spoločnosť Dow AgroSciences Europe v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 predložila príslušnému vnútroštátnemu orgánu v Holandsku žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže táto žiadosť sa týkala aj uvedenia geneticky modifikovanej sóje DAS-68416-4 na trh vo výrobkoch, ktoré sú z nej zložené alebo ju obsahujú, na použitia – okrem použitia v podobe potraviny a krmiva –, ktoré sú prípustné v prípade akýchkoľvek iných druhov sóje, s výnimkou účelu pestovania;

B.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal 26. januára 2017 v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo následne uverejnené 16. marca 2017(5),

C.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

D.  keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok(6); keďže v najznepokojujúcejších posúdeniach sa napríklad uvádza, že „súčasná žiadosť a predložené údaje z posúdenia rizika neposkytujú dostatočné informácie, aby sa jednoznačne vylúčil negatívny vplyv na zdravie zvierat a ľudí“ a že „údaje, ktoré žiadateľ zatiaľ poskytol, nepostačujú na dokončenie posúdenia žiadosti“ a „obmedzené štúdie nie sú zárukou úplného vyhodnotenia rizika“;

E.  keďže členské štáty kritizovali okrem iného: nedostatok štúdií o vplyve geneticky modifikovanej sóje na zdravie ľudí a zvierat, čo bráni dokončeniu posudzovania environmentálneho rizika; výber a umiestnenie miest v teréne určených na porovnávacie posúdenie; skutočnosť, že posúdenie toxikologického rizika nemožno dokončiť, pretože nebol k dispozícii príslušný text o toxicite rastlinného materiálu zo sóje DAS-68416-4; nedostatok informácií o doplnkových herbicídoch, ktoré sa môžu používať pri pestovaní geneticky modifikovanej plodiny, a ich metabolitoch; skutočnosť, že posúdenie výživnosti sa opiera o odvetvovú štúdiu, z ktorej nie je možné vyvodiť žiadne vedecké závery; a skutočnosť, že návrh žiadateľa na plán monitorovania životného prostredia nespĺňa ciele vymedzené v prílohe VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia(7);

F.  keďže sója DAS-68416-4 exprimuje proteín aryloxyalkanoát dioxygenázy-12 (AAD-12), ktorý spôsobuje odolnosť voči kyseline 2,4-dichlórfenoxyoctovej (2,4-D) a ďalším súvisiacim herbicídom, fenoxy- derivátom; keďže okrem toho exprimuje proteín fosfinotricínacetyltransferázy (PAT), ktorý spôsobuje odolnosť voči herbicídom na báze glufozinátu amónneho;

G.  keďže nezávislý výskum poukazuje na riziká, ktoré aktívna látka 2,4-D predstavuje v súvislosti s vývojom embryí, vrodenými chybami a narušeniami endokrinných systémov(8); keďže napriek obnoveniu povolenia aktívnej látky 2,4-D v roku 2015 sú informácie od žiadateľa o možných endokrinných vlastnostiach stále nedostatočné(9);

H.  keďže glufosinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu a preto sa naň vzťahujú podmienky vylúčenia stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh(10); keďže platnosť povolenia glufosinátu sa skončí 31. júla 2018(11);

I.  keďže mnoho odborníkov vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s produktom rozkladu látky 2,4-D, 2,4-dichlórfenolom, ktorý môže byť prítomný v dovážanej sóji DAS-68416-4; keďže 2,4-dichlórfenol je známy ako endokrinný disruptor s reprodukčnou toxicitou,

J.  keďže vzhľadom na skutočnosť, že je vysoko rozpustný v tukoch a olejoch, je možné predpokladať, že 2,4-dichlórfenol sa bude kumulovať v sójovom oleji počas spracúvania sóje; keďže hlavným produktom zo sóje určeným pre ľudí je sójový olej, ktorý sa, okrem mnohých iných produktov, používa aj pri príprave niektorých dojčenských výživ(12);

K.  keďže množstvo 2,4-dichlórfenolu vo výrobku nesmie byť vyššie ako množstvo rezídua 2,4-D; keďže Únia nemá stanovenú maximálnu hladinu rezíduí (MRL) pre 2,4-dichlórfenol;

L.  keďže z nedávnej správy OSN vyplýva, že pesticídy sú zodpovedné za približne 200 000 úmrtí ročne na akútnu otravu, z čoho 99 % sa vyskytuje v rozvojových krajinách; keďže Únia sa zaviazala plniť ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDG), medzi ktoré patrí aj záväzok podstatne znížiť do roku 2030 počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy (SDG 3, cieľ 3.9), pre ktorý je jedným z ukazovateľov miera úmrtnosti na následky neúmyselnej otravy(13); keďže sa preukázalo, že využívanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k zvýšenému používaniu týchto herbicídov v porovnaní s ich konvenčnými variantami(14);

M.  keďže Únia sa zaviazala k súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorej cieľom je minimalizovať rozpory a budovať synergie medzi rôznymi politikami Únie vrátane oblastí obchodu, životného prostredia, poľnohospodárstva(15), s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám a zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce(16);

N.  keďže povolenie dovozu sóje DAS-68416-4 do Únie nepochybne povedie k rozšíreniu jej pestovania v tretích krajinách vrátane rozvojových krajín a k zodpovedajúcemu zvýšeniu používania 2,4-D a herbicídov glufosinátu;

O.  keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je spôsobený najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfozátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny;

P.  keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 12. júna 2017 neviedlo k žiadnemu stanovisku; keďže 15 členských štátov hlasovalo proti, pričom iba 11 členských štátov, ktoré predstavujú len 57 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za a dva členské štáty sa hlasovania zdržali;

Q.  keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 musela prijať rozhodnutia o povolení bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax ako nedemokratickú odsúdil aj predseda Juncker(17);

R.  keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003(18), a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

S.  keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala v čo najväčšej miere konať tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä v citlivých otázkach, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení (ES) č. 178/2002(19) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných organizmov, kým sa proces povoľovania upraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

5.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom (GMP OH) bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov s doplnkovými herbicídmi a ich komerčnými zmesami, ako sa používajú v krajinách, kde sa pestujú;

6.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne GMP OH odolné voči kombinácii herbicídov, ako je to v prípade sóje DAS-68416-4, bez úplného posúdenia špecifických kumulatívnych účinkov rezíduí z postrekov s kombináciou doplnkových herbicídov a ich komerčných zmesí, ako sa používajú v krajinách, kde sa pestujú;

7.  vyzýva Komisiu, aby požadovala oveľa podrobnejšie testovanie zdravotných rizík súvisiacich s transformačnými udalosťami, ako napríklad DAS-68416-4;

8.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégie na posúdenie zdravotného rizika a toxicity a zaviedla monitorovanie po umiestnení na trh, ktoré bude zamerané na celý potravinový a krmovinový reťazec a zmesi v podobe, v akej sa v ňom nachádzajú za bežných podmienok;

9.  vyzýva Komisiu, aby plne začlenila posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí do posúdenia rizika GMP OH, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná plodina určená na pestovanie v Únii alebo na dovoz potravín a krmív;

10.  vyzýva Komisiu, aby plnila záväzok súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorý jej vyplýva z článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4719
(4)–––––––––––––– – Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2015)0456).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0040).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0039).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0038).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0271).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Prijaté texty, P8_TA(2016)0272).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0123).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0215).Uznesenie z 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).
(5) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4719
(6) Príloha G – pripomienky členských štátov a odpovede vedeckej skupiny pre GMO: http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2011-00052
(7) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.
(8) http://www.pan-europe.info/sites/pan-europe.info/files/public/resources/reports/pane-2014-risks-of-herbicide-2-4-d.pdf
(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/2033 z 13. novembra 2015, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky 2,4-D a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 298, 14.11.2015, s. 8).
(10) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(11) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32015R0404&from=SK
(12) Konzultačný dokument členského štátu , s. 31 – 32. http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2011-00052
(13) https://sustainabledevelopment.un.org/sdg3
(14) https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs00267-015-0589-7
(15) Oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj: Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov (COM(2005)0134).
(16) https://ec.europa.eu/europeaid/policies/policy-coherence-development_en
(17) Pozri napríklad úvodné vyhlásenie na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnuté do politických usmernení pre novú Komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) a správu o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(18) Prijaté texty, P8_TA(2015)0379.
(19) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


Dovoz krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime
PDF 340kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/6, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky týkajúce sa dovozu krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime. (D051561/01 – 2017/2837(RSP))
P8_TA(2017)0342B8-0502/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh delegovaného nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/6, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky týkajúce sa dovozu krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime (D051561/01),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(1), a najmä na jeho článok 53 ods. 1 písm. b) bod ii),

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

Všeobecné pripomienky

A.  keďže vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/6 v súčasnosti vyžaduje, aby k zásielkam niektorých potravín vrátane húb, rýb a produktov rybolovu, ryže a sójových bôbov pochádzajúcich alebo odosielaných z ktorejkoľvek časti Japonska bolo priložené platné vyhlásenie japonských orgánov potvrdzujúce, že výrobky spĺňajú najvyššie povolené hodnoty kontaminácie platné v Japonsku (článok 5 ods. 1 a odôvodnenie (2)); keďže v návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie (ďalej len „návrh“) sa teraz vyžaduje, aby takéto vyhlásenie bolo priložené len k obmedzenému zoznamu potravín a krmív z dvanástich prefektúr uvedených v prílohe II; keďže návrh taktiež vypúšťa niekoľko kategórií potravín a krmív z prílohy II;

B.  keďže podobne podľa článku 10 návrhu úradné kontroly, najmä kontroly dokladov všetkých zásielok a náhodné kontroly totožnosti a náhodné fyzické kontroly vrátane laboratórnych analýz na prítomnosť cézia-134 a cézia-137, by sa teraz vyžadovali len pre potraviny a krmivá, ktoré sú uvedené v prílohe II; keďže návrh zachováva nízku frekvenciu kontrol pri dovoze (odôvodnenie 12);

C.  keďže vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/6 zmenené návrhom Komisie už nebude ďalej vyžadovať, aby členské štáty každé tri mesiace informovali Komisiu prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá o všetkých výsledkoch analýz;

D.  keďže návrh zachováva nezmenenú platnú prílohu I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2016/6, v ktorej sa stanovujú najvyššie povolené hodnoty stanovené v japonských právnych predpisoch pre rôzne kategórie potravín a krmív(3); keďže podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/6 alebo návrhu na jeho zmenu sa nevyžaduje overenie zhody s maximálnymi limitmi pre kategórie potravín a krmív v prílohe I, či už vo forme dokumentácie predloženej japonskými orgánmi alebo kontrolou a odberom vzoriek na hraniciach EÚ; keďže preto neexistuje žiadna záruka, že tieto potraviny a krmivá budú v súlade s maximálnymi limitmi rádioaktívnej kontaminácie;

E.  keďže návrh vychádza z údajov o výskyte, ktoré poskytli japonské orgány v rokoch 2014, 2015 a 2016 (viac ako 132 000 údajov o rádioaktivite v krmivách a potravinách s výnimkou hovädzieho mäsa a viac ako 527 000 údajov o rádioaktivite v hovädzom mäse); keďže, zatiaľ čo zmeny v návrhu sú založené na podrobnej analýze uvedených údajov, ani táto analýza ani odkaz na nespracované údaje nie sú v texte uvedené;

F.  keďže je preto veľmi zložité overiť, či sú navrhované opatrenia dostatočné na to, aby chránili zdravie občanov Únie;

G.  keďže však aj bez analýz, na ktorých Komisia založila svoj návrh, existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že tento návrh môže viesť k zvýšeniu expozície rádioaktívnym kontaminovaným potravinám so zodpovedajúcim vplyvom na ľudské zdravie;

H.  keďže predseda Tokyo Electric Power Company (TEPCO) oficiálne požiadal japonskú vládu o povolenie vyliať do Tichého oceánu takmer jeden milión ton vysoko rádioaktívnych vôd, ktoré sa používali na chladenie poškodených reaktorov jadrovej elektrárne; keďže tento postup, ak sa povolí, by mohol mať závažný negatívny dosah na úroveň potravinovej bezpečnosti produktov rybolovu ulovených pri japonskom pobreží;

Konkrétne pripomienky v súvislosti s prílohou II

I.  keďže japonské prefektúry, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje príloha II (Fukušima, Mijagi, Akita, Jamagata, Nagano, Gunma, Ibaraki, Točigi, Čiba, Iwate, Jamanaši, Šizuoka, Niigata) sú vystavené rádioaktívnemu spadu z jadrovej katastrofy, ku ktorej došlo v elektrárni vo Fukušime v roku 2011;

J.  keďže v návrhu sa z prílohy II bez odôvodnenia vypúšťa ryža a odvodené produkty získané z prefektúry Fukušima; keďže to znamená, že prestanú existovať požiadavky na odber vzoriek a analýzu týchto produktov pri ich vstupe do Únie, ani žiadna povinnosť japonských orgánov potvrdiť ich zhodu s maximálnymi úrovňami rádioaktívnej kontaminácie; keďže jedným z produktov vyrábaných z ryže vypustených z prílohy II je ryža používaná v potravinách pre dojčatá a malé deti(4); keďže pre príslušné skupiny, vzhľadom na ich mimoriadnu citlivosť na žiarenie, žiadna úroveň kontaminácie by nemala byť prijateľná; keďže v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom vývoz ryže z Japonska by sa mohol zvýšiť; keďže príkazy na evakuáciu boli nedávno zrušené, je pravdepodobné, že sa obnoví pestovanie ryže na kontaminovaných ryžových poliach;

K.  keďže v odôvodnení 7 návrhu sa síce uvádza, že iba ryža a odvodené produkty pochádzajúce z prefektúry Fukušima budú vyňaté z prílohy II, príloha II sa mení aj tak, že umožňuje, aby sa do Únie bez kontroly, bez odberu vzoriek alebo analýzy dovážalo sedem druhov rýb (vrátane tuniaka modroplutvého, tuniaka severopacifického a makrely), ako aj kôrovce a mäkkýše, ktoré sa zbierajú alebo lovia vo vodách vo Fukušime;

L.  keďže podľa návrhu sedem druhov rýb (vrátane tuniaka modroplutvého, tuniaka severopacifického a makrely), kôrovce (napr. homáre a krevety) a mäkkýše (mušle a slávky) budú vyňaté z prílohy II pre šesť ďalších oblastí, konkrétne Mijagi, Iwate, Gunma, Ibaraki, Čiba a Točigi; keďže nebolo predložené žiadne odôvodnenie ani vysvetlenie tohto zníženia kontrol, ani žiadne vysvetlenie, prečo sa napríklad tieto druhy teraz považujú za dostatočne bezpečné na dovoz do Únie bez kontrol, kým iné nie;

M.  keďže podľa návrhu príloha II sa už nebude vzťahovať na všetky výrobky pochádzajúce z prefektúry Akita (v súčasnosti pokrýva päť výrobkov z Akity – huby, Aralia, bambusové výhonky, osmundu japonskú a košiaburu (jedlá divorastúca rastlina) – a všetky odvodené produkty); keďže nebolo predložené žiadne odôvodnenie alebo vysvetlenie tohto zníženia kontrol;

N.  keďže príloha II sa už nebude vzťahovať na Araliu, bambus a osmundu japonskú pochádzajúce z Jamagaty; keďže nebolo predložené žiadne odôvodnenie alebo vysvetlenie tohto zníženia kontrol;

O.  keďže príloha II sa už nebude vzťahovať na osmundu japonskú, papradie a perovník pštrosí z piatich prefektúr Iwate, Gunma, Ibaraki, Čiba aTočigi; keďže nebolo predložené žiadne odôvodnenie alebo vysvetlenie tohto zníženia kontrol;

P.  keďže do prílohy II boli pridaní jedine ryby a produkty rybolovu z prefektúry Nagano; keďže nebolo poskytnuté žiadne odôvodnenie tohto sprísnenia kontrol; keďže systematické kontroly pre túto prefektúru boli zrušené v decembri 2011; keďže v marci 2014 boli určité voľne rastúce jedlé rastliny opätovne pridané do prílohy II;

Konkrétne pripomienky v súvislosti s prílohou I

Q.  keďže návrh zachováva nezmenenú platnú prílohu I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2016/6, v ktorej sa stanovujú najvyššie povolené hodnoty stanovené v japonských právnych predpisoch; keďže podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/6 alebo návrhu na jeho zmenu sa nevyžaduje overenie zhody s maximálnymi limitmi pre kategórie potravín a krmív v prílohe I, či už vo forme dokumentácie predloženej japonskými orgánmi alebo kontrolou a odberom vzoriek na hraniciach EÚ; keďže preto neexistuje žiadna záruka, že tieto potraviny a krmivá nepresahujú maximálne limity rádioaktívnej kontaminácie;

R.  keďže od 1. apríla 2012 maximálne limity platné v Japonsku, a teda tie, ktoré sú uvedené v prílohe I, neboli upravené smerom nadol; keďže tieto limity by sa mali znížiť, najmä pokiaľ ide o potraviny pre zraniteľné skupiny, ako sú mlieko a potraviny pre malé deti a dojčatá;

S.  keďže šesť rokov po katastrofe je veľmi otázne, či by Únia mala umožniť začleniť do svojho potravinového reťazca (hoci len teoreticky – vzhľadom na to, že neexistuje žiadna právna povinnosť kontrol na hraniciach Únie) produkty s týmito maximálnymi hladinami cézia-134 a cézia-137: 50 Bq/kg pre potraviny pre dojčatá a malé deti (napr. počiatočná výživa dojčiat, následná dojčenská výživa a detské potraviny), ako aj pre mlieko a nápoje na báze mlieka, 10Bq/kg pre minerálne vody, podobné nápoje a čaj pripravovaný z nefermentovaných lístkov a 100 Bq/kg pre ostatné potraviny;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho nariadenia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002;

2.  domnieva sa, že vykonávacie nariadenie Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom a všeobecnými zásadami stanovenými v nariadení (ES) č. 178/2002, ktoré spočívajú v tom, že poskytujú základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho nariadenia a aby najneskôr do konca roku 2017 predložila výboru nový návrh;

4.  vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní svojho nového návrhu, okrem iného:

   zabezpečila, aby všetky potraviny a krmivá dovezené z Japonska do Únie vrátane kategórií uvedených v prílohe I podliehali kontrolám a overovaniu;
   upravila smerom nadol maximálne limity v prílohe I; ako aj
   zohľadnila nedávne zrušenie príkazov na evakuáciu v postihnutých prefektúrach a zabezpečila, aby neexistoval žiadny zodpovedajúci negatívny vplyv na úrovne rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmív dovážaných do Únie;

5.  vyzýva Komisiu, aby počas vypracúvania svojho nového návrhu zaviedla núdzové opatrenia, ako sa vyžaduje v článku 53 nariadenia (ES) č. 178/2002, s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu možnú úroveň ochrany ľudského zdravia;

6.  vyzýva Komisiu, aby okamžite verejne sprístupnila, a to aj prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá, analýzy, o ktoré sa opiera vo svojom návrhu, ako aj podrobnosti o zavedených systémoch kontroly, ktoré zaviedli japonské orgány, s odôvodnením ich relevantnosti a účinnosti;

7.  vyzýva Komisiu, aby poskytla aktualizovaný obraz o radiačnej situácii v Japonsku od roku 2011, ako aj komplexné ročné prehľady rádioaktívnych látok vypúšťaných do atmosféry a Tichého oceánu z jadrovej elektrárne vo Fukušime za obdobie 2011 – 2017, aby sa mohla vypracovať hĺbková analýza týkajúca sa bezpečnosti potravín;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) „Potraviny pre dojčatá a malé deti“, „Mlieko a mliečne nápoje“, „Minerálna voda a podobné nápoje a čaj pripravovaný z nefermentovaných lístkov“ a „Iné potraviny“, ako aj krmivá určené pre hovädzí dobytok a kone, ošípané, hydinu a ryby.
(4) Zaradené pod číselné znaky KN 1901.


Návrh opravného rozpočtu č. 3/2017: rozpočtové zdroje na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí; plány pracovných miest ACER a SESAR2
PDF 259kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2017 na rozpočtový rok 2017: Zvýšenie rozpočtových zdrojov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí s cieľom znížiť nezamestnanosť v rámci celej Európskej únie a aktualizácia plánov pracovných miest zamestnancov decentralizovanej agentúry ACER a spoločného podniku SESAR2 (11812/2017– C8-0303/2017 – 2017/2078(BUD))
P8_TA(2017)0343A8-0282/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2017 prijatý s konečnou platnosťou 1. decembra 2016(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2017 s názvom Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv? Posúdenie záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 3/2017, ktorý Komisia prijala 30. mája 2017 (COM(2017)0288),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2017, ktorú prijala Rada 4. septembra 2017 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (11812/2017 – C8‑0303/2017),

–  so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0282/2017),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 3/2017 sa týka poskytnutia dodatočných viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 500 miliónov EUR na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), na čom sa Európsky parlament a Rada dohodli vo svojej dohode o rozpočte na rok 2017, a tiež zmeny plánu pracovných miest pre decentralizovanú agentúru ACER a spoločný podnik SESAR2, pričom nemá žiadny vplyv na celkový rozpočet ani na celkový počet pracovných miest;

B.  keďže Európsky parlament a Rada vyzvali Komisiu, aby v roku 2017 navrhla opravný rozpočet s cieľom zabezpečiť 500 miliónov EUR na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na rok 2017 poskytnutých z celkovej rezervy na záväzky, a to hneď ako sa prijme technická úprava podľa článku 6 nariadenia o VFR;

C.  keďže v nadväznosti na prijatie technickej úpravy Komisia navrhuje zmeniť rozpočet Únie na rok 2017 a zvýšiť prostriedky v článku 04 02 64 Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

D.  keďže v kontexte revízie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania sa Európsky parlament a Rada dohodli na navýšení prostriedkov pre YEI na roky 2017 – 2020 o 1,2 miliardy EUR a Európsky parlament vo svojom vyhlásení v súvislosti s revíziou VFR v polovici trvania zdôraznil, že uvedená hranica má politickú povahu bez akýchkoľvek právnych dôsledkov;

E.  keďže v kontexte revízie VFR v polovici trvania Komisia vo svojom vyhlásení tiež zdôraznila, že treba zvážiť zvýšenie finančných prostriedkov pre YEI nad rámec dohodnutej sumy 1,2 miliardy EUR s využitím dostupných rezerv v rámci celkovej rezervy na záväzky v súlade s článkom 14 nariadenia o VFR;

F.  keďže požiadavka na zmeny pracovného zaradenia v roku 2017 je potrebná tak pre decentralizovanú agentúru ACER, ako aj pre spoločný podnik SESAR2;

1.  ako prioritnú otázku zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalej zvýšiť finančný záväzok Únie v oblasti boja proti nezamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom dodatočných finančných prostriedkov pre YEI;

2.  vyjadruje poľutovanie nad oneskorením pri úprave rozpočtu Únie na rok 2017 s cieľom zvýšiť prostriedky pre YEI, ako bolo dohodnuté počas ročného rozpočtového postupu na rok 2017, a to z dôvodu zablokovania a neskorého schválenia revízie VFR v polovici trvania Radou;

3.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 3/2017, ako ho predložila Komisia;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchle preprogramovanie príslušných operačných programov s cieľom zabezpečiť, že všetky dodatočné finančné prostriedky pre YEI vo výške 500 miliónov EUR budú plne a efektívne viazané do konca roka 2017; okrem toho vyzýva členské štáty, aby pred zriadením systémov vykonali hodnotenia medzier a analýzy trhu s cieľom optimalizovať prínos YEI;

5.  berie na vedomie úpravy plánov pracovných miest pre decentralizovanú agentúru ACER a spoločný podnik SESAR2; konštatuje, že uvedenými zmenami sa nemení celkový počet pracovných miest a že ich možno financovať v rámci ročných rozpočtov oboch orgánov na tento rok; súhlasí s tým, že k zmene pracovného zaradenia v prípade pracovného miesta AD15 v spoločnom podniku SESAR2 dochádza na princípe ad personam a táto zmena uplynie na konci funkčného obdobia súčasného výkonného riaditeľa;

6.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2017;

7.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 3/2017 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 51, 28.2.2017.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP
PDF 453kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/CFSP (2017/2029(INI))
P8_TA(2017)0344A8-0264/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zásady uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na podporu zásad demokracie a právneho štátu, zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti,

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(1) (ďalej len „spoločná pozícia“),

–  so zreteľom na 17.(2) a 18.(3) výročnú správu EÚ, ktoré boli vypracované na základe čl. 8 ods. 2 spoločnej pozície,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/2309 z 10. decembra 2015 o presadzovaní účinnej kontroly vývozu zbraní(4) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/915 z 29. mája 2017 o osvetových činnostiach Únie na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami(5),

–  so zreteľom na aktualizovaný Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý Rada schválila 6. marca 2017(6),

–  so zreteľom na užívateľskú príručku k spoločnej pozícii, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu,

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatý z 25. júna 2012 a na jeho ods. 11 písm. e), a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) z 20. júla 2015 a na jeho ods. 21 písm. d),

–  so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ATT), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 2. apríla 2013(7) a ktorá nadobudla platnosť 24. decembra 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/768/SZBP zo 16. decembra 2013 o činnostiach EÚ na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami v rámci Európskej bezpečnostnej stratégie(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(9),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009 a stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, transferu, sprostredkovania, technickej pomoci a tranzitu položiek s dvojakým použitím(10) zmenené nariadením (EÚ) č. 599/2014 zo 16. apríla 2014 a na zoznam položiek s dvojakým použitím v jeho prílohe 1 (ďalej len „nariadenie o položkách s dvojakým použitím“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2134 z 23. novembra 2016, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(11),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenia zo 17. decembra 2015(12) o vykonávaní spoločnej pozície, z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene(13), zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(14) a z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 4. júla 2017 o súkromných bezpečnostných spoločnostiach(16),

–  so zreteľom na článok 59 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0264/2017),

A.  keďže inherentné právo na osobnú alebo kolektívnu sebaobranu je zakotvené v článku 51 Charty OSN;

B.  keďže z najnovších údajov(17) vyplýva, že medzinárodné transfery najdôležitejších zbraní v rokoch 2012 – 2016 dosiahli najvyšší objem v akomkoľvek päťročnom období od konca studenej vojny, a boli o 8,4 % vyššie ako priemer za obdobie rokov 2007 – 2011;

C.  keďže vývoz a transfer zbraní má vplyv na bezpečnosť ľudí, ľudské práva, demokraciu, dobrú správu vecí verejných a sociálno-ekonomický rozvoj; keďže vývoz zbraní prispieva aj k okolnostiam, ktoré nútia ľudí utekať zo svojich krajín; keďže tieto skutočnosti si vyžadujú prísny, transparentný, účinný a všeobecne prijatý a vymedzený systém kontroly zbraní;

D.  keďže z najnovších údajov(18) vyplýva, že vývoz z EÚ-28 dosiahol 26 % z celkového objemu v rokoch 2012 – 2016, čo znamená, že EÚ-28 je spoločne druhým najväčším dodávateľom zbraní na svete po USA (33 %) a pred Ruskom (23 %); keďže podľa najnovšej správy pracovnej skupiny pre vývoz konvenčných zbraní (COARM) sa krajinám EÚ udelili v roku 2014 povolenia na vývoz zbraní v celkovej hodnote 94,40 miliardy EUR;

E.  keďže z najnovších údajov(19) vyplýva, že vývoz zbraní na Blízky východ sa zvýšil o 86 % a medzi rokmi 2012 – 2016 predstavoval 29 % svetového vývozu;

F.  keďže posledné oficiálne údaje EÚ ukazujú, že Blízky východ bol najvýznamnejším regiónom, pokiaľ ide o vývoz zbraní EÚ-28 v roku 2015, v celkovej výške 78,8 miliardy EUR s udelenými povoleniami na vývoz zbraní;

G.  keďže niektoré transfery zbraní z členských štátov EÚ do nestabilných a krízou ohrozených regiónov a krajín boli použité na ozbrojené konflikty alebo na vnútornú represiu; keďže niektoré z týchto transferov boli údajne presmerované do rúk teroristických skupín, napríklad v Sýrii a Iraku; keďže v niektorých prípadoch sa zbrane vyvážané do určitých krajín, napríklad do Saudskej Arábie, použili v konfliktov, napríklad v Jemene; keďže týmito vývozmi sa jasne porušuje spoločná pozícia, čo ešte zdôrazňuje potrebu lepšej kontroly a transparentnosti;

H.  keďže neexistuje žiaden štandardizovaný systém kontroly a podávania správ, ktorý by poskytoval informácie o tom, či a do akej miery je vývoz jednotlivých členských štátov v rozpore s uvedenými ôsmimi kritériami, a keďže nie sú k dispozícii ani žiadne sankčné mechanizmy pre prípad, keď členský štát uskutočňuje vývoz, ktorý zjavne nie je zlučiteľný s uvedenými ôsmimi kritériami;

I.  keďže zistenia Bonnského medzinárodného strediska pre konverziu (BICC) preukázali, že v roku 2015 bolo napríklad len v Nemecku udelených 4 256 povolení na vývoz zbraní do 83 krajín, ktoré boli s ohľadom na spoločnú pozíciu vyhodnotené ako problematické(20);

J.  keďže globálne a regionálne bezpečnostné prostredie sa dramaticky zmenilo, najmä pokiaľ ide o južné a východné susedstvo Únie, čím sa zdôrazňuje naliehavá potreba zlepšiť metodiky, pokiaľ ide o predkladanie informácií pre posúdenie rizík pri udeľovaní vývozných povolení, a zaistiť, aby boli bezpečnejšie;

K.  keďže niektoré členské štáty nedávno podpísali strategické dohody o vojenskej spolupráci vrátane transferov veľkého množstva vojenskej technológie vysokej kvality s nedemokratickými krajinami v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky;

L.  keďže, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve, odstránenie chudoby je prioritným cieľom rozvojovej politiky EÚ a takisto jednou z priorít jej vonkajšej činnosti zameranej na vybudovanie stabilnejšieho a lepšie prosperujúceho sveta; keďže dodávanie zbraní do krajín, v ktorých sa odohráva konflikt, ako aj umožnenie šírenia násilia, obmedzuje rozvojový potenciál týchto krajín;

M.  keďže priemyselná panoráma obrany v Európe je sektorom s kľúčovým významom, ktorý zároveň charakterizujú nadmerné kapacity, duplicita a roztrieštenosť, čo pôsobí ako brzda hospodárskej súťaže v rámci obranného priemyslu a čo viedlo k rozšíreniu vývozných politík;

N.  keďže Európsky parlament vyzval vo svojom uznesení z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby začala iniciatívu zameranú na uvalenie zbrojného embarga EÚ na Saudskú Arábiu;

O.  keďže situácia v Jemene sa odvtedy ešte zhoršila aj v dôsledku vojenskej činnosti koalície vedenej Saudskou Arábiou; keďže niektoré členské štáty prestali dodávať zbrane Saudskej Arábii z dôvodu jej konania v Jemene, zatiaľ čo iné pokračujú v dodávkach vojenskej technológie v rozpore s kritériami 2, 4, 6, 7 a 8;

P.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015 zdôraznil, že ľudské práva by mali byť prioritou, a vyzval členské štáty, aby sa dohodli na posune smerom k modernejším, pružnejším vývozným politikám založeným na ľudských právach, a to najmä v súvislosti s krajinami s preukázanou násilnou vnútornou represiou a porušovaním ľudských práv;

Q.  keďže globálna stratégia EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku by mala tiež slúžiť na posilnenie koherentnosti politík týkajúcich sa kontroly vývozu zbraní;

1.  konštatuje, že štáty majú legitímne právo na nadobudnutie vojenskej technológie na účely sebaobrany; zdôrazňuje, že udržanie obranného priemyslu slúži ako súčasť nutnej obrany členských štátov; pripomína, že jedným z motívov zavedenia spoločnej pozície bolo zabrániť tomu, aby sa európske zbrane používali proti ozbrojeným silám členských štátov, ako aj predchádzať porušovaniu ľudských práv a predlžovaniu ozbrojeného konfliktu; pripomína, že spoločná pozícia je právne záväzným rámcom, ktorý stanovuje minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty plniť v oblasti kontroly vývozu zbraní, a že obsahuje povinnosť posudzovať žiadosti o vývozné povolenie s ohľadom na všetkých osem v nej uvedených kritérií;

2.  konštatuje, že rozvoj obranných zariadení je dôležitým nástrojom obranného priemyslu a že európska obranná technologická a priemyselná základňa, ktorá sa ešte musí vyvinúť, by mala slúžiť ako z nástroj na zaistenie bezpečnosti a obrany členských štátov, občanov Únie a mala by prispieť k vykonávaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); vyzýva členské štáty, aby prekonali súčasnú nedostatočnú efektívnosť vo výdavkoch na obranu z dôvodu duplicity, fragmentácie, nedostatku interoperability, a aby sa EÚ zamerala na to, aby bola poskytovateľom bezpečnosti aj prostredníctvom lepšej kontroly vývozu zbraní opakuje, že v článku 10 spoločnej pozície sa uvádza, že úvahy o hospodárskych, obchodných a priemyselných záujmoch členských štátov nesmú ovplyvniť uplatňovanie ôsmich kritérií, ktoré regulujú vývoz zbraní;

3.  poznamenáva však, že vojenská technológia sa niekedy dostáva na neoprávnené miesta určenia a k neoprávneným konečným používateľom, ktorí nespĺňajú kritériá spoločnej pozície; vyjadruje znepokojenie nad tým, že šírenie zbraňových systémov počas vojny a v situáciách s výrazným politickým napätím môže mať neprimeraný vplyv na civilné obyvateľstvo; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s pretekmi v zbrojení a s vojenskými prístupmi k riešeniu politického konfliktu a nestability; zdôrazňuje, že konflikty by sa mali riešiť v prvom rade diplomatickou cestou;

4.  naliehavo vyzýva členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby výrazne zlepšili jednotnosť vykonávania spoločnej pozície s cieľom zvýšiť bezpečnosť civilných obyvateľov, ktorí trpia v dôsledku konfliktu a porušovania ľudských práv v tretích krajinách, bezpečnosť Únie a jej občanov a vytvoriť rovnocenné podmienky pre spoločnosti EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že konzistentné vykonávanie spoločnej pozície má zásadný význam pre dôveryhodnosť EÚ ako globálneho aktéra založeného na hodnotách;

5.  nabáda krajiny v procese získavania štatútu kandidátskej krajiny alebo krajinám, ktoré sa chcú zapojiť do procesu pristúpenia k EÚ, aby uplatňovali ustanovenia spoločnej pozície; víta skutočnosť, že Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Kanada, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Nórsko sa pripojili ku kritériám a zásadám spoločnej pozície, čím pokračujú v ďalšom zosúladení so SZBP a SBOP; vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s tretími krajinami, ktoré sa formálne zaviazali dodržiavať zásady a kritériá spoločnej pozície, najmä s cieľom zlepšiť výmenu informácií a zabezpečiť väčšiu transparentnosť pri udeľovaní povolení; ďalej vyzýva ESVČ, aby osobitne podporovala európske krajiny, aby dodržiavali spoločnú pozíciu na zaistenie bezpečnejšej širšej európskej oblasti;

6.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby úzko spolupracovali pri predchádzaní rizikám vyplývajúcim z presmerovania a hromadenia zásob zbraní, ako napríklad nedovolené obchodovanie so zbraňami a ich pašovanie; zdôrazňuje riziko toho, že zbrane vyvezené do tretích krajín vstúpia späť do EÚ prostredníctvom obchodovania so zbraňami a ich pašovania;

7.  berie na vedomie vysoký stupeň zodpovednosti Únie, pokiaľ ide o bezpečnostné riziko vyplývajúce z neexistencie väčšej podpory a záväzku EÚ v súvislosti s vyraďovaním mnohých zásob strelných zbraní, ktoré stále existujú v Bosne a Hercegovine, Albánsku a na Ukrajine;

8.  domnieva sa, že metodika posudzovania rizík pri udeľovaní vývozných povolení by mala obsahovať zásadu predbežnej opatrnosti a že členské štáty okrem hodnotenia toho, či by určitá vojenská technológia mohla byť použitá na vnútornú represiu alebo iné nežiaduce účely (funkčný prístup), by mali aj posúdiť riziká založené na celkovej situácii v krajine určenia (zásadový prístup);

9.  poznamenáva, že v súvislosti s brexitom bude pre Spojené kráľovstvo dôležité, aby bolo aj naďalej viazané spoločnou pozíciou a vykonávalo operatívne ustanovenia, tak ako ostatné európske tretie krajiny;

10.  žiada Komisiu, členské štáty a ESVČ, aby vytvorili špecializovanú stratégiu na zabezpečenie ochrany oznamovateľov, ktorí oznámia postupy organizácií a spoločností v oblasti zbrojárskeho priemyslu, ktoré porušujú kritériá a zásady uvedené v spoločnej pozícii;

11.  zdôrazňuje význam súladu medzi všetkými režimami kontroly vývozu Únie, najmä pokiaľ ide o výklad kritéria kontroly; zdôrazňuje okrem toho význam súladu medzi nástrojmi na kontrolu vývozu a ostatnými nástrojmi zahraničnej politiky, ako aj obchodnými nástrojmi, napr. systémom všeobecných preferencií a nariadením o nerastoch z konfliktných oblastí;

12.  pripomína škodlivý účinok, ktorý môže mať nekontrolovaný vývoz technológií kybernetického dohľadu spoločnosťami EÚ na bezpečnosť digitálnej infraštruktúry EÚ a v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam rýchlej, účinnej a komplexnej aktualizácie nariadenia EÚ týkajúci o položkách s dvojakým použitím a vyzýva Radu, aby prijala ambiciózny harmonogram v tejto otázke;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité účinne obmedziť vývoz zbraní súkromným bezpečnostným spoločnostiam ako koncovému používateľovi a že takéto povolenie sa udelí len vtedy, keď sa po dôkladnom preskúmaní potvrdí, že súkromná bezpečnostná spoločnosti sa nezúčastnila na porušovaní ľudských práv; zdôrazňuje, že sa musia zaviesť mechanizmy zodpovednosti s cieľom zaistiť zodpovedné používanie zbraní súkromnými bezpečnostnými spoločnosťami;

Plnenie kritérií spoločnej pozície

14.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 1 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 81-krát a v roku 2015 109-krát;

15.  opakuje svoju výzvu určenú VP/PK, aby začala iniciatívu zameranú na uvalenie zbrojného embarga EÚ na krajiny obvinené zo závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva, najmä pokiaľ ide o úmyselné cielenie útokov na občiansku infraštruktúru; znovu zdôrazňuje, že pokračujúce udeľovanie povolení na predaj zbraní do týchto krajín predstavuje porušenie spoločnej pozície;

16.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 2 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 72-krát a v roku 2015 89-krát; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že údaje poukazujú na chýbajúci spoločný prístup k situácii v Sýrii, Iraku a najmä v Jemene; nabáda členské štáty a ESVČ, aby začali diskusiu o rozšírení kritéria 2 tak, aby zahŕňalo ukazovatele demokratickej správy, pretože takéto kritériá posudzovania by mohli pomôcť zaviesť ďalšie ochranné opatrenia proti neželaným negatívnym dôsledkom vývozu; okrem toho sa domnieva, že zásadovejší prístup k posudzovaniu rizika by bol zameraný na celkové dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zo strany príjemcu;

17.  domnieva sa, že vývoz do Saudskej Arábie nie je v súlade minimálne s kritériom 2 týkajúcim sa zapojenia krajiny do závažného porušovania humanitárneho práva podľa príslušných orgánov OSN; opakuje svoju výzvu z 26. februára 2016 týkajúcu sa naliehavej potreby uvaliť na Saudskú Arábiu zbrojné embargo;

18.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 3 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 99-krát a v roku 2015 139-krát; zdôrazňuje, že v súvislosti s kritériom 3 je potrebné posúdili posledné transfery zbraní členskými štátmi na neštátne subjekty vrátane poskytovania technickej pomoci a odbornej prípravy na základe jednotnej akcie z roku 2002 č. 2002/589/CFSP o príspevku Európskej únie k boju proti destabilizačnému kumulovaniu a šíreniu ľahkých a ručných zbraní (ĽRZ);

19.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium 3 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 57-krát a v roku 2015 85-krát; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vojenské technológie vyvážané členskými štátmi sa použili v konflikte v Jemene; naliehavo vyzýva členské štáty, aby plnili spoločnú pozíciu konzistentným spôsobom na základe dôkladného posúdenia dlhodobého rizika;

20.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 5 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 7-krát a v roku 2015 16-krát; pripomína, že toto kritérium sa vzťahuje na bezpečnostné záujmy členských štátov a spojeneckých krajín, pričom uznáva, že tieto záujmy nemôžu ovplyvniť posudzovanie kritérií týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv a regionálneho mieru, bezpečnosti a stability;

21.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 6 uplatnené 6-krát na zamietnutia v roku 2014, pričom v roku 2015 neboli oznámené žiadne zamietnutia; vyjadruje znepokojenie nad správami o presmerovaní vývozu zbraní členskými štátmi na neštátne subjekty vrátane teroristických skupín a upozorňuje, že tieto zbrane by mohli byť použité proti civilnému obyvateľstvu na území EÚ aj mimo neho; opätovne zdôrazňuje význam prísnejšej kontroly takéhoto vývozu zbraní s cieľom plniť medzinárodné záväzky, ktoré sa týkajú boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

22.  je znepokojený možnými odklonmi vývozu do Saudskej Arábie a Kataru ozbrojeným neštátnym aktérom v Sýrii, ktorí sa dopúšťajú závažného porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, a vyzýva pracovnú skupinu COARM, aby naliehavo tento problém riešila; uznáva, že väčšina zbraní v rukách povstalcov a teroristických skupín pochádza zo zdrojov mimo Európy;

23.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium č. 7 uplatnené na zamietnutie žiadosti v roku 2014 117-krát a v roku 2015 149-krát; vyjadruje znepokojenie aj nad údajným odklonom vývozu ĽRZ z európskych krajín do určitých destinácií, z ktorých bol tento vývoz odklonený s cieľom dodávať neštátnym aktérom a iným koncovým používateľom v rozpore so spoločnou pozíciou v krajinách ako Sýria, Irak, Jemen a Južný Sudán; poukazuje na naliehavú potrebu vychádzať pri posudzovaní rizika odklonu nielen z prijatia záväzkov zo strany prijímajúceho štátu v osvedčení o koncovom používateľovi; zdôrazňuje potrebu účinných mechanizmov kontroly po dovoze, aby sa zabezpečilo, že nedochádza k opätovnému vývozu zbraní neoprávneným koncovým užívateľom; zdôrazňuje potenciálnu úlohu, ktorú ESVČ môže zohrávať pri podpore úsilia členských štátov v tejto oblasti;

24.  poznamenáva, že podľa výročných správ bolo kritérium 8 uplatnené jedenkrát na zamietnutia v roku 2014, pričom v roku 2015 neboli oznámené žiadne zamietnutia; uznáva, že lepšie uplatňovanie kritéria 8 by rozhodujúcim spôsobom prispelo k súdržnosti politík EÚ v oblasti rozvojových cieľov a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, konkrétne cieľa 16.4; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby v tejto súvislosti aktualizovali užívateľskú príručku k spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP a zamerali sa na škody, ktoré môže používanie zbraní spôsobiť v oblasti rozvoja;

25.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby do spoločnej pozície pridali nové kritérium s cieľom zabezpečiť, aby sa pri udeľovaní povolení bralo do úvahy riziko korupcie týkajúce sa príslušného vývozu;

Podpora výmeny informácií medzi členskými štátmi

26.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby zlepšili súlad vo vykonávaní spoločnej pozície a posilnili mechanizmy na výmenu informáciu tým, že sprístupnia kvalitatívne a kvantitatívne lepšie informácie na účely posudzovanie rizika pri udeľovaní vývozných povolení na základe bezpečnej a rozsiahlej digitalizácie súčasného systému, a to týmto spôsobom:

   a) poskytovať viac informácií o vývozných povoleniach a skutočných vývozoch, ktoré sa budú zdieľať systematicky a včas, vrátane informácií o problémových koncových používateľov, prípadoch odklonenia, zneužitia osvedčení o koncovom užívateľovi alebo iných problémoch s nimi a o podozrivých makléroch alebo dopravných spoločnostiach, v súlade s domácim právom;
   b) viesť zoznam subjektov a jednotlivcov odsúdených za porušenie právnych predpisov súvisiacich s vývozom zbraní, zistených prípadov odklonenia vývozu a osôb, o ktorých je známe alebo sa predpokladá, že budú zapojené do nelegálneho obchodovania so zbraňami alebo do činností, ktoré predstavujú hrozbu pre medzinárodnú a národnú bezpečnosť;
   c) vzájomne si poskytovať osvedčené postupy prijaté na uplatňovanie uvedených ôsmich kritérií;
   d) vytvoriť z užívateľskej príručky online zdroj;
   e) do konca roka 2018 vytvoriť z výročnej správy EÚ online databázu s možnosťou vyhľadávania a novým formátom, ktorý sa má uplatňovať na údaje z roku 2016;
   f) podporovať jasné, osvedčené postupy spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a orgánmi hraničnej kontroly, a to na základe výmeny informácií s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a odstrániť nelegálne obchodovanie so zbraňami, ktoré predstavuje riziko pre bezpečnosť EÚ a jej občanov;

27.  víta zámer pracovnej skupiny COARM systematickejšie zapojiť ESVČ do prípravy diskusií o situácii v krajinách určenia a potenciálnych koncových používateľoch; zdôrazňuje význam pravidelných konzultácií s pracovnou skupinou pre ľudské práva (COHOM) v tomto procese;

28.  konštatuje, že účinná výmena informácií a spolupráca si tiež vyžaduje schôdze pracovníkov v politickej oblasti, v oblasti udeľovanie povolení a pracovníkov orgánov presadzovania práva, a podporuje poskytnutie dostatočných zdrojov na tento účel; domnieva sa, že rozhodujúci faktor pri posilňovaní spoločnej pozície spočíva v rozširovaní príslušných kapacít členských štátov; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby zvýšili počet zamestnancov pracujúcich na otázky súvisiacich s vývozom na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ; podporuje vytvorenie fondov EÚ na budovanie kapacít pracovníkov v oblasti vývozných povolení a orgánov presadzovania práva v členských štátoch;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať prístup na riešenie situácií, keď členské štáty rôzne vykladajú 8 kritérií spoločnej pozície týkajúce sa vývozu výrobkov, ktoré sú v zásade podobné, na podobné miesta určenia a pre podobných konečných používateľov, aby sa zachovali rovnaké podmienky a dôveryhodnosť EÚ v zahraničí; domnieva sa, že je najvyšší čas zvážiť posilnenie úlohy inštitúcií EÚ so zreteľom na postup udeľovania povolení na úrovni členských štátov, najmä v súvislosti s takýmito situáciami; vyzýva členské štáty, aby podporovali vytvorenie európskeho orgánu na kontrolu zbraní pod záštitou PK/VP; domnieva sa, že by sa malo vydať stanovisko členským štátom, ktoré plánujú udeliť povolenie zamietnuté iným členským štátom alebo členskými štátmi;

30.  zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť úlohu delegácií EÚ pomáhať členským štátom a ESVČ pri posudzovaní rizika týkajúceho sa udeľovania vývozných povolení a pri vykonávaní kontrol koncových užívateľov, kontrol po doručení a kontrol na mieste;

31.  naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili ustanovenia v rámci spoločnej pozície s cieľom zaistiť, že embargom voči tretej krajine by sa automaticky zrušili povolenia, ktoré už boli udelené na tovar, na ktorý sa embargo vzťahuje;

32.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby naďalej poskytovali pomoc krajinám mimo EÚ pri vypracúvaní, aktualizácii, prípadne vykonávaní právnych predpisov a administratívnych opatrení určených na zaistenie systému kontroly vývozu zbraní a vojenskej technológie;

Posilnenie dodržiavania ohlasovacích povinností

33.  považuje za poľutovaniahodné veľmi neskoré uverejnenie 17. výročnej správy EÚ, ktoré sa uskutočnilo minimálne 17 mesiacov po tom, čo boli vydané povolenia alebo prebehol vývoz; okrem toho považuje za poľutovaniahodné, že 18. výročná správy EÚ bola uverejnená až v marci 2017;

34.  kritizuje porušovanie ôsmich kritérií členskými štátmi; domnieva sa, že by sa malo podporovať jednotné a konzistentné uplatňovanie ôsmich kritérií; konštatuje, že chýbajú ustanovenia o sankciách voči členským štátom, ktoré pri udeľovaní povolení nedodržiavajú uvedených osem kritérií a členským štátom odporúča, aby zaviedli postupy na vykonávanie nezávislých kontrol; je presvedčený, že nastal čas na začatie procesu, ktorý bude viesť k mechanizmu so sankciami pre tie členské štáty, ktoré neplnia spoločnú pozíciu;

35.  pripomína, že podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície sú všetky členské štáty povinné ohlasovať vývoz zbraní a vyzýva všetky členské štáty, aby svoje záväzky plnili; vyjadruje poľutovanie v súvislosti s tým, že počet členských štátov, ktoré v plnej miere prispeli k 17. výročnej správe EÚ prostredníctvom rozčlenených údajov o skutočnom vývoze bol 21 a k 18. výročnej správe len 20; žiada všetky členské štáty vrátane troch najvýznamnejších členských štátov vývozu zbraní, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo, ktoré nepredložili úplné informácie, aby s ohľadom na ďalšiu výročnú správu poskytli o svojom minulom vývoze úplné údaje;

36.  vyzýva, aby sa zaručil jednotnejší a včasnejší postup ohlasovania a predkladania údajov, a to stanovením lehoty pre predkladanie údajov najneskôr do l. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa vývoz uskutočnil, a stanovením pevného termínu uverejnenia najneskôr do marca nasledujúceho po roku, v ktorom sa vývoz uskutočnil;

37.  domnieva sa, že spoločná pozícia by mala byť rozšírená o pravidelne aktualizovaný a verejne prístupný zoznam s rozsiahlym odôvodnením, ktorý by poskytoval informácie o tom, do akej miery je alebo nie je vývoz do niektorých prijímajúcich krajín v súlade s ôsmimi kritériami;

38.  považuje za nevyhnutné, aby sa vytvoril štandardizovaný systém kontroly a podávania správ, ktorý by poskytoval informácie o tom, či a do akej miery je vývoz uskutočňovaný jednotlivými členskými štátmi Európskej únie v rozpore s uvedenými ôsmimi kritériami;

39.  naliehavo žiada všetky členské štáty, aby dôkladne plnili svoje ohlasovacie povinnosti stanovené v spoločnej pozícii; zdôrazňuje, že vysoko kvalitné údaje o skutočných dodávkach majú zásadný význam pre pochopenie toho, ako sa spomínaných osem kritérií uplatňuje; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby preskúmali spôsoby, ako využiť údaje získané colnými orgánmi, a to aj vytvorením osobitných colných kódov pre vojenský tovar;

40.  uznáva, že všetky členské štáty EÚ sú signatármi ATT; vyzýva na všeobecné uplatňovanie ATT a na väčšie sústredenie sa na tie krajiny, ktoré nie sú signatármi, vrátane Ruska a Číny; vyjadruje tiež uznanie snahám o informovanosť týkajúcim sa ATT a podporuje účinné vykonávanie tejto zmluvy;

Modernizácia súvisiacich nástrojov

41.  naliehavo žiada revíziu spoločného zoznamu vojenského materiálu a zoznamov priložených k nariadeniu o položkách s dvojakým použitím s cieľom zabezpečiť plné pokrytie všetkých príslušných bezpilotných systémov; pripomína svoje uznesenie z 27. februára 2014 o ozbrojených bezpilotných lietadlách, najmä jeho odsek 2 písm. c), v ktorom vyzval, aby boli ozbrojené bezpilotné lietadlá začlenené do príslušných režimov na kontrolu zbraní;

42.  nabáda členské štáty, aby vykonávali podrobnejšie preskúmanie výroby na základe povolení v tretích krajinách a zaistili lepšiu ochranu proti neželanému použitiu; požaduje prísne uplatňovanie spoločnej pozície v súvislosti s výrobou na základe povolení v tretích krajinách; nabáda členské štáty, aby pri rozhodovaní o transferoch, ktorými by sa zvýšila výroba a/alebo vývozná kapacita tretej krajiny, pokiaľ ide o vojenské zariadenia, zohľadňovali postoj a štatút tejto tretej krajiny v súvislosti s ATT;

43.  domnieva sa, že vykonávanie smernice 2009/43/ES o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva by malo byť v súlade s vykonávaním spoločnej pozície, aj pokiaľ ide o náhradné diely a komponenty; poznamenáva, že rozsah pôsobnosti spoločnej pozície nie je obmedzený, a preto sa týchto osem kritérií vzťahuje aj na vývoz v rámci EÚ;

44.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s problémami týkajúcimi sa kybernetickej bezpečnosti, najmä pokrokom v oblasti hackovacích metód používaných na prístup k informáciám a údajom vnútroštátnych orgánov udeľujúcich povolenia; vyzýva členské štáty a Európsku komisiu na dostatočné investície v oblasti technológií a ľudských zdrojov určených na odbornú prípravu jednotlivcov v osobitných programoch kybernetickej bezpečnosti s cieľom predchádzať a riešiť problémy v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

Úloha parlamentov a verejná mienka

45.  konštatuje, že nie všetky národné parlamenty EÚ vykonávajú kontrolu vládnych rozhodnutí o povoleniach, a to aj vypracúvaním výročných správ o vývoze zbraní, a v tejto súvislosti nabáda, aby sa všeobecne zvýšila parlamentná a verejná kontrola; poukazuje na rokovací poriadok Európskeho parlamentu, v ktorom sa uvádza možnosť pravidelne reagovať na výročné správy EÚ o vývoze zbraní;

46.  víta pravidelné konzultácie s národnými parlamentmi, orgánmi kontroly vývozu zbraní, priemyselnými združeniami a občianskou spoločnosťou ako kľúčové pre zmysluplnú transparentnosť; vyzýva COARM, všetky členské štáty a ESVČ, aby posilnili dialóg s občianskou spoločnosťou a konzultácie s národnými parlamentmi a orgánmi kontroly vývozu zbraní ; nabáda národné parlamenty, občiansku spoločnosť a akademickú sféru, aby vykonávali nezávislé kontroly obchodu so zbraňami, a vyzýva členské štáty a ESVČ, aby podporovali takéto činnosti, a to aj finančnými prostriedkami;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.
(2) Ú. v. EÚ C 163, 4.5.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 153, 16.5.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 56.
(5) Ú. v. EÚ L 139, 30.5.2017, s. 38.
(6) Ú. v. EÚ C 97, 28.3.2017, s. 1.
(7) Zmluva o obchodovaní so zbraňami, OSN, 13-27217.
(8) Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 56.
(9) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 338, 13.12.2016, s. 1.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0472.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0066.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.
(15) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 110.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2017)0289.
(17)Trends in international arms transfers“ (Trendy v medzinárodných transferoch zbraní), 2016 (informačný prehľad Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI, február 2017).
(18) Tamtiež.
(19) Tamtiež.
(20) Správa Spoločnej konferencie pre cirkev a rozvoj (Gemeinsame Konferenz Kirche und Entwicklung – GKKE) o vývoze zbraní za rok 2012, s. 54.


Politické vzťahy EÚ s Latinskou Amerikou
PDF 341kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o politických vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou (2017/2027(INI))
P8_TA(2017)0345A8-0268/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), a najmä na jej hlavu V o vonkajšej činnosti EÚ,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej piatu časť hlavy I až III a hlavu V (spoločná obchodná politika, rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc a medzinárodné dohody),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov (COM(2009)0495),

–  so zreteľom na silné kultúrne, jazykové, politické a historické väzby, ktoré vznikli čiastočne v dôsledku niekoľko desaťročí trvajúcej, intenzívnej migrácie medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku (ďalej len „krajiny LAK“),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2015 (otázky týkajúce sa jednotlivých krajín a regiónov),

–  so zreteľom na vyhlásenia zo samitov hláv štátov alebo predsedov vlád krajín Latinskej Ameriky a Karibiku a Európskej únie, ktoré sa konali do dnešného dňa, a najmä na vyhlásenie z druhého samitu EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), ktorý sa konal v Bruseli 10. a 11. júna 2015 s názvom Formovanie spoločnej budúcnosti: úsilie o prosperujúcu, súdržnú a udržateľnú spoločnosť pre našich občanov a na ktorom sa prijalo politické vyhlásenie s názvom Partnerstvo pre novú generáciu,

–  so zreteľom na vyhlásenie fóra občianskej spoločnosti EÚ – CELAC z 11. mája 2015 s názvom Rovnosť, práva a demokratická účasť obyvateľov Európy, Latinskej Ameriky a Karibiku,

–  so zreteľom na spoločné komuniké z prvého medzisamitového zasadnutia ministrov EÚ – CELAC, ktoré sa konalo v Santo Domingu (Dominikánska republika) 25. a 26. októbra 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na 25. iberoamerickom samite hláv štátov a predsedov vlád, ktorý sa konal v Cartagena de Indias (Kolumbia) 28. a 29. októbra 2016 s názvom Mládež, podnikanie a vzdelávanie,

–  so zreteľom na politické vyhlásenie z piateho samitu hláv štátov alebo predsedov vlád štátov spoločenstva CELAC, ktorý sa konal v Punta Cana (Dominikánska republika) 25. januára 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2016 na podporu mierového procesu v Kolumbii(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenie z 8. júna 2016(2) a uznesenie z 27. apríla 2017(3) o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2014 o zmiznutí 43 študentov učiteľstva v Mexiku(5),

–  so zreteľom na uznesenia Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat), najmä na jeho uznesenia z 22. septembra 2016 o obchodných aspektoch rôznych rokovaní medzi EÚ a LAK, ktoré v súčasnosti prebiehajú(6), o boji proti chudobe ako o súčasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(7), o financovaní politických strán v Európskej únii a Latinskej Amerike(8), a o hospodárskych a finančných vzťahoch s Čínskou ľudovou republikou z pohľadu biregionálneho strategického partnerstva medzi EÚ a LAK(9), a uznesenie z 29. marca 2014 o femicíde v Európskej únii a Latinskej Amerike(10),

–  so zreteľom na odporúčanie EuroLat z 22. septembra 2016 o migrácii, rozvoji a hospodárskej kríze(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou(12),

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie k článku 5 ods. 2 písm. b) bodu ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na Dohovor MOP č. 169 o pôvodnom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách, najmä na jeho článok 14 o práve týchto obyvateľov na vlastníctvo a držbu území, na ktorých obvykle žijú,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o úlohe EÚ v podpore širšieho transatlantického partnerstva(13),

–  so zreteľom na odporúčania uvedené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o účinnosti kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0268/2017),

A.  keďže región Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti (LAK) je dôležitým partnerom EÚ pri hľadaní spoločného riešenia súčasných celosvetových výziev, ako je odstránenie chudoby, prístup k pitnej vode, všeobecné dodržiavanie ľudských práv, mier a bezpečnosť, sociálno-ekonomický rozvoj, absencia dobrej správy vecí verejných, udržateľnosť, boj proti zmene klímy, digitálna transformácia a riadenie migrácie;

B.  keďže partnerstvo medzi EÚ a LAK je založené na úzkych historických a kultúrnych väzbách, rozsiahlych medziľudských kontaktoch, silných a rastúcich obchodných a investičných tokoch a spoločných hodnotách ako demokracia, ľudské práva a právny štát;

C.  keďže v 33 krajinách LAK existujú rôzne politické, hospodárske a kultúrne podmienky, ktoré si v kontexte vonkajšej činnosti EÚ vyžadujú odlišný prístup v rámci súdržného a konzistentného rámca, pričom je potrebné vždy obhajovať hodnoty EÚ týkajúce sa demokracie a ľudských práv;

D.  keďže dlhodobé partnerstvo medzi EÚ a krajinami LAK je založené na historických, kultúrnych, ľudských a hospodárskych väzbách, ktoré sa nesmú považovať za samozrejmosť a ktoré by mali byť horizontálnejšie zamerané, na spoločných zásadách a hodnotách vrátane dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, na právnom štáte, medzinárodnom mieri a bezpečnosti a na spoločnej podpore viacstranného systému globálneho riadenia vychádzajúceho zo spoločných noriem a dialógu;

E.  keďže EÚ a krajiny LAK spoločne tvoria až tretinu celkového počtu obyvateľstva členských krajín OSN a predstavujú približne 25 % celosvetového HDP;

F.  keďže vonkajšia činnosť EÚ v súvislosti s krajinami LAK sa prioritne zameriava na zintenzívnenie politického dialógu a spolupráce v oblasti migrácie, zmeny klímy, energetiky a boja proti organizovanej trestnej činnosti, ako aj investície do hlbších sociálno-ekonomických väzieb prostredníctvom zjednodušenia vízového režimu, študentských výmen a vedeckej spolupráce;

G.  keďže dvojstranné regionálne strategické partnerstvo medzi Európskou úniou, Latinskou Amerikou a Karibikom, ktoré vzniklo v júni 1999 s cieľom posilniť vzťahy medzi obomi regiónmi, sa zatiaľ nepodarilo upevniť;

H.  keďže v regióne LAK došlo za posledné desaťročie k zásadným zmenám, napríklad k prechodu veľkej časti obyvateľstva do strednej triedy vďaka hospodárskym reformám a sociálnym politikám, širšiemu prerozdeľovaniu bohatstva vytvoreného v krajinách regiónu, čo umožňuje lepší prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a dôstojnému bývaniu, ako aj k všeobecnej konsolidácii demokracie a skončeniu komoditného supercyklu, v dôsledku ktorého miliónom ľudí hrozilo opätovné upadnutie do chudoby;

I.  keďže po desaťročí pozoruhodného hospodárskeho rastu viedol koniec cyklu vysokých cien surovín, od ktorých závisí väčšina krajín LAK, spolu so spomalením hospodárstva Číny, ktorá je v súčasnosti po USA ich druhým najväčším obchodným partnerom, k hospodárskej stagnácii, ba priam recesii vo viacerých krajinách regiónu, čo ohrozilo významnú časť dosiahnutého pokroku a pre milióny ľudí znamenalo hrozbu opätovného upadnutia do chudoby;

J.  keďže v niektorých krajinách Latinskej Ameriky verejnosť výraznejšie požaduje väčšiu demokraciu a účasť a udržateľné hospodárske politiky;

K.  keďže kľúčovým prvkom na prilákanie investícií potrebných na podporu oživenia hospodárstva je právny štát, ktorý sa premietne do stabilného právneho rámca so zárukou právnej istoty;

L.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu a stabilného právneho a politického rámca umožňuje obom regiónom vytvárať slobodné podnikateľské prostredie a priaznivé investičné podmienky, ktoré zahŕňajú záruky dodržiavania zásad právnej istoty;

M.  keďže vysoká miera inflácie je prekážkou rastu, a preto ju treba riešiť okamžite; keďže spoľahlivé výmenné kurzy majú zásadný význam z hľadiska hospodárskeho vývoja krajiny; keďže je nevyhnutné vykonávať priemyselnú politiku, prostredníctvom ktorej sa zvýši produktivita, diverzifikuje hospodárstvo a prilákajú investície;

N.  keďže dohody o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami LAK pomáhajú zlepšovať politický a obchodný dialóg, ako aj investičné prostredie, čo vedie k otváraniu trhov v odvetví služieb a verejného obstarávania a umožňuje realizovať infraštruktúrne projekty;

O.  keďže je mimoriadne dôležité, aby Latinská Amerika a EÚ rozvíjali spoločný program;

P.  keďže v EÚ nastali v posledných rokoch významné zmeny, a to hospodárska kríza, výzvy spojené s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ a utečenecká kríza;

Q.  keďže hlavné geopolitické zmeny, ktoré v súčasnosti prebiehajú v krajinách LAK a vyznačujú sa okrem iného čoraz väčšou prítomnosťou ázijských štátov, ktoré majú záujem o hospodárske partnerstvá v tomto regióne, si vyžadujú, aby EÚ posilnila svoje postavenie ako skutočný spojenec svojich partnerov v regióne LAK, a to nielen pokiaľ ide o hospodárske výmeny, ale aj ako partner pri sociálnom pokroku a pri obhajobe spoločných hodnôt;

R.  keďže platná globálna dohoda medzi EÚ a Mexikom, dohoda o pridružení medzi EÚ a Čile a rámcová medziregionálna dohoda o spolupráci medzi EÚ a združením Mercosur nadobudli platnosť postupne v rokoch 1997, 2003 a 1999; keďže prebiehajúce rokovania o aktualizácii týchto dohôd si vzhľadom na svoj význam pre EÚ a krajiny LAK vyžadujú ambiciózne úsilie s cieľom dosiahnuť čo najmodernejší a najpokrokovejší výstup;

S.  keďže EÚ je hlavným zdrojom rozvojovej pomoci, hlavným investorom a jedným z hlavných obchodných partnerov regiónu LAK, čo je vyjadrené v nástroji rozvojovej spolupráce (DCI) na roky 2014 – 2020, a keďže európska spolupráca je intenzívna vďaka finančnej a trojstrannej spolupráci;

T.  keďže Komisia vypracúva v rámci programu 2030 nový rozvojový program a keďže koncepciu trvalo udržateľného rozvoja je nutné uplatňovať vo všetkých krajinách Latinskej Ameriky (vrátane krajín so stredným príjmom) a všetky tieto krajiny treba do tejto koncepcie zapojiť a keďže v tomto novom prístupe sa musia zohľadniť aj iné kritériá, ako je príjem na obyvateľa;

U.  keďže krajiny LAK sú pri určovaní hlavných priorít vonkajšej politiky EÚ sústavne odsúvané na druhú koľaj, a to aj napriek zjavným kultúrnym a jazykovým väzbám, ktoré EÚ historicky spájajú s krajinami LAK, a napriek tomu, že vzhľadom na svoj neustále sa zmenšujúci vplyv vo svete si musí nájsť nových spojencov;

V.  keďže oblasť Atlantiku ako celok – vrátane EÚ, Severnej Ameriky, Strednej Ameriky, Južnej Ameriky a afrických krajín pri pobreží Atlantiku – je veľmi dôležitá, rovnako ako aj spolupráca medzi oblasťami a krajinami Atlantiku, ktorá im umožní riešiť spoločné problémy, ktorým táto rozsiahla oblasť čelí;

W.  keďže nasledujúca Konferencia ministrov WTO sa má konať v decembri 2017 v Buenos Aires a keďže na tejto konferencii sa stretnú aj parlamentné delegácie z členských štátov;

X.  keďže vykonávaním programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 sa zaistí univerzálny prístup k informáciám a ochrana slobody prejavu;

Y.  keďže 10 najlepších krajín z hľadiska riadenia energetiky a 20 % svetových zásob ropy sa nachádza v Latinskej Amerike;

Z.  keďže dve krajiny Latinskej Ameriky – Mexiko a Brazília – boli označené za strategických partnerov EÚ;

1.  zdôrazňuje, že dvojstranné regionálne partnerstvo medzi EÚ a LAK je založené na spoločných zásadách, hodnotách a záujmoch, ako sú demokracia, ľudské práva, mier a solidarita, právny štát a nezávislé súdnictvo, ako aj na záväzku obhajovať tieto hodnoty v horizontálnom vzťahu, a nadobudlo rozhodujúci význam z hľadiska napredovania dvojstranných regionálnych výmen a spolupráce; zdôrazňuje, že bezprostredne po hospodárskej kríze čelia krajiny EÚ a LAK spoločným výzvam v oblasti udržateľného hospodárskeho rastu a boja proti nezamestnanosti, digitálnej transformácie, sociálneho začlenenia a rodovej rovnosti a zároveň vyznávajú spoločné hodnoty;

2.  vyzdvihuje skutočnosť, že v novej geopolitickej situácii sa región LAK posilňuje ako strategická priorita a príležitosť pre zahraničnú politiku EÚ, keďže obidva regióny majú spoločnú víziu sveta založenú na multilateralizme, dialógu, udržateľnosti, právnom štáte, dodržiavaní ľudských práv a inkluzívnych otvorených spoločnostiach; uznáva pozitívny vplyv a bohatú rozmanitosť aktérov vo vzťahoch medzi EÚ a krajinami LAK vrátane štátov, miest a miestnych subjektov, ako aj univerzít, občianskej spoločnosti, firiem a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru; vyzýva na ďalšiu koordináciu dohôd, opatrení v oblasti spolupráce a politických kontaktov na vysokej úrovni;

3.  považuje za rozhodujúce rozširovať politickú a hospodársku spoluprácu a budovať silnejšie partnerstvá s krajinami LAK na biregionálnej, subregionálnej aj bilaterálnej úrovni formou doplňujúcich opatrení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby táto spolupráca účinne prispievala k upevneniu hospodárskeho rastu prostredníctvom udržateľných politík sociálno-ekonomického rozvoja a zároveň k zaisteniu sociálneho začleňovania, občianskych slobôd, ľudských práv a znižovania chudoby; domnieva sa, že v partnerstve medzi EÚ a krajinami LAK a dohodách o pridružení by sa mali zohľadňovať hospodárske rozdiely medzi regiónmi a nemali by sa nimi prehlbovať existujúce asymetrie; konštatuje, že pre národné hospodárstva krajín Latinskej Ameriky má veľký význam prítomnosť európskych podnikov, a zdôrazňuje, že ich činnosť musí podliehať platným pravidlám a procesom monitorovania;

4.  vyzdvihuje význam samitov EÚ – CELAC ako nástroja strategického biregionálneho partnerstva, ktoré predstavuje nový rámec politického dialógu; vyzýva EÚ a CELAC, aby posilnili toto partnerstvo a politický dialóg aj v rámci svojich tematických dialógov a hlavných iniciatív, ako je spoločná iniciatíva pre výskum a inovácie, štruktúrovaný dialóg o migrácii a mechanizmus koordinácie a spolupráce v oblasti drog, prácou na jasne pomenovaných spoločných záujmoch s cieľom spoločne riešiť kľúčové globálne výzvy v oblasti dobrej správy vecí verejných, hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti, kultúry, inovácií a životného prostredia na viacstranných fórach, ako sú OSN, skupina G20 a WTO;

5.  opakuje, že EÚ a krajiny LAK sa zaviazali zintenzívniť spoluprácu na globálnom programe, a zasadzuje sa o viacstranný prístup v rámci WTO ako základ otvoreného obchodného systému založeného na predvídateľných, inkluzívnejších pravidlách, ktoré sú účinnejšie pri dosahovaní cieľov v oblasti znižovania chudoby a podpory udržateľného rastu, pričom sú zároveň transparentné a demokratické a majú posilnený parlamentný rozmer;

6.  opätovne vyjadruje podporu regionálnej integrácii v regióne LAK a zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia medzi rôznymi regionálnymi integračnými systémami v tomto regióne a že zároveň treba rešpektovať rozdielne tempo integrácie; odporúča posilniť dialóg, spoluprácu a výmenu najlepších postupov so spoločenstvami CELAC, Mercosur, Andským spoločenstvom národov (ACN), Stredoamerickým integračným systémom (SICA) a Tichomorskou alianciou, zintenzívniť dialóg o oblastiach spoločného záujmu a posilniť jeho inštitucionálny rámec; odporúča, aby sa v záujme rýchlejšieho rozvoja demokracie v Južnej Amerike posilnili regionálne iniciatívy v oblasti politického dialógu, spolupráce a výmeny najlepších postupov, ako je Únia juhoamerických národov (UNASUR), Organizácia amerických štátov (OAS) a Karibské spoločenstvo (CARICOM); zdôrazňuje význam posilnenia medziparlamentnej spolupráce medzi EÚ a LAK, predovšetkým medzi Európskym parlamentom a rôznymi regionálnymi parlamentmi, a to výmenami politických a inštitucionálnych skúseností a znalostí; víta dialóg, ktorý sa nedávno začal medzi Mercosurom a Tichomorskou alianciou v záujme postupného zbližovania a rozširovania pôsobnosti v súvislosti s konzultáciami o regionálnych a globálnych výzvach v budúcnosti;

7.  zdôrazňuje, že politická stabilita, hospodárske pravidlá a inštitucionálna sila, ktoré zaručujú dodržiavanie zásad právneho štátu a transparentnosti, sú základom prostredia, ktoré priťahuje dlhodobé investície vďaka právnej istote; zdôrazňuje, že takýto právny rámec si vyžaduje silné demokratické inštitúcie a zodpovedné hospodárske plánovanie, ako aj snahu o posilnenie politického dialógu a hospodárskych partnerstiev v rámci regiónu a s vonkajšími partnermi; v tejto súvislosti pripomína, že partnerstvo s Európskou úniou zohráva ústrednú úlohu;

8.  vyzdvihuje dynamiku Tichomorskej aliancie, ktorá zahŕňa Čile, Kolumbiu, Mexiko a Peru, a vyzýva podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby preskúmala možnosť členstva EÚ v tejto aliancii ako pozorovateľa, ktorým sú už aj mnohé členské štáty EÚ;

9.  zdôrazňuje, že súčasné globálne výzvy, medzi ktoré patria ľudské práva, mier, bezpečnosť, boj proti korupcii a beztrestnosti, absencia dobrej správy, sociálno-ekonomický udržateľný rozvoj, odstránenie chudoby, digitálna transformácia, masová migrácia, rodová rovnosť, kybernetická bezpečnosť, organizovaná trestná činnosť a terorizmus, obchodovanie s drogami, zmena klímy, geopolitické zmeny, vnútroštátne a cezhraničné nerovnosti, neformálna práca a rastúca nezamestnanosť, vytvárajú nové možnosti a formy spolupráce v rámci strategicky fungujúceho partnerstva EU – LAK, v ktorých sa bude vychádzať zo spoločnej vízie a programu;

10.  zdôrazňuje, že aj napriek významnému hospodárskemu rozvoju, ktorý priniesol zníženie chudoby a zmenšenie nerovnosti, predstavuje nerovnosť naďalej výraznú prekážku rozvoja regiónu LAK, v ktorom 175 miliónov ľudí, najmä žien a maloletých, žije v chudobe a vylúčení; zdôrazňuje, že hospodársky rast, inkluzívny sociálny rozvoj, spravodlivé rozdelenie bohatstva a všeobecné poskytovanie základných verejných služieb majú pri riešení tejto otázky kľúčový význam;

11.  pripomína, že cieľ, ktorým je odstránenie chudoby a zníženie nerovnosti, sa musí riešiť prostredníctvom hospodárskej politiky a politík sociálnej súdržnosti a začleňovania, väčšieho počtu pracovných príležitostí, prístupu k vzdelaniu, a poukazuje na potrebu chrániť všetkých svojich občanov a rozšíriť strednú triedu bez ohľadu na účinky hospodárskych cyklov, upevniť dosiahnuté zlepšenie životných podmienok, a to aj zavedením sociálneho minima, a dodržiavať demokratické hodnoty a ľudské práva;

12.  podčiarkuje potrebu integrovať ekonomiky do globálneho hodnotového reťazca na základe modelu obehového hospodárstva a uznať význam rozvíjania bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohôd ako účinného nástroja, ktorý môže prispieť k riešeniu spoločných globálnych výziev, a súčasne podporovať okrem iného dôstojnú prácu a sociálny dialóg ako hnacie sily trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť podmienky, ktoré umožnia diverzifikovať hospodárstva obidvoch regiónov, vďaka čomu budú menej citlivo reagovať na celosvetové cyklické zmeny a budú od nich menej závislé; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prenos vedeckých a technologických poznatkov, posilňovať ľudský kapitál a diverzifikovať pracovné miesta, na čo je nevyhnutné zvýšiť investície do vzdelávania, odbornej prípravy a získavania zručností;

13.  víta protokol z 11. novembra 2016 o pristúpení Ekvádora k dohode o voľnom obchode EÚ s Kolumbiou a Peru, ktorý podpísala EÚ, jej členské štáty, Ekvádor, Kolumbia a Peru; pripomína, že táto dohoda odstraňuje vysoké clá a technické prekážky obchodu, liberalizuje trhy so službami a otvára trhy verejného obstarávania, pričom obsahuje aj povinnosti týkajúce sa rýchlych a účinných mechanizmov riešenia sporov;

14.  poukazuje na skutočnosť, že EÚ je najväčším zahraničným investorom v krajinách LAK a druhým najväčším obchodným partnerom, čím sa vytvára obojsmerný hospodársky vzťah založený na hodnotách kvality, sociálnej zodpovednosti, tvorby pracovných miest, prenosu technológií a výskumu a inovácií;

15.  nabáda na vytváranie ďalších verejných a súkromných partnerstiev v záujme podpory hospodárskeho rozvoja, podnikania, rastu a zahraničných investícií; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti neformálnemu hospodárstvu, nedostatočnému rozvoju a nízkej konkurencieschopnosti MSP; vyzýva na uľahčenie a zlepšenie mobility medzi obomi regiónmi a zároveň zaistenie vzájomného súladu pracovných práv a posilňovanie koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia;

16.  zdôrazňuje, že v obidvoch regiónoch je potrebné vyvinúť udržateľné a účinné daňové systémy spolu s primeranou daňovou kultúrou vrátane zriadenia účinných úradov hlavného účtovníctva, čo by mohlo podporiť hospodársky rast a rozvoj sociálnych štátov poskytujúcich a zaručujúcich verejné tovary a služby, ako sú prístup k verejnému vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, infraštruktúre sociálnej ochrany a bezpečnosti pre všetkých občanov, a opakuje, že daňové raje a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam majú škodlivý vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj, pokrok a prosperitu a na riadne fungovanie hospodárskych a sociálnych politík prerozdeľovania zdrojov;

17.  zdôrazňuje, že hospodársky rast a obchod sú kľúčovými prvkami trvalo udržateľného rozvoja, ale nepostačujú na zníženie chudoby, nerovnosti a vylúčenia; žiada, aby sa prijali účinné politiky, ktoré by prispeli k obmedzeniu týchto javov pomocou diverzifikovaného, udržateľného a inkluzívneho rastu so silným dôrazom na sociálne otázky, inštitucionálnu podporu a dodržiavanie ľudských práv;

18.  zastáva názor, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja musí byť najdôležitejším cieľom spolupráce medzi krajinami Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti a EÚ; naliehavo vyzýva Úniu, aby posilnila programy rozpočtovej podpory;

19.   podporuje nový program rozvoja Komisie, ktorý je súčasťou programu 2030; opätovne konštatuje, že program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja by mali byť hlavnými nástrojmi spolupráce medzi EÚ a LAK vrátane všetkých rozmerov hospodárskeho, sociálneho a trvalo udržateľného rozvoja, nielen odstránenia chudoby; zdôrazňuje, že EÚ musí naďalej poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc všetkým krajinám LAK vrátane krajín so stredným a vyšším príjmom, ktoré už nespĺňajú kritériá bilaterálnej rozvojovej spolupráce podľa zásady diferenciácie, na základe nového prístupu nad rámec príjmu na obyvateľa; dôrazne žiada, aby Komisia pokračovala v spolupráci vo výnimočných prípadoch a v súlade s nariadením o nástroji rozvojovej spolupráce s krajinami so stredným a vyšším príjmom počas celého obdobia platnosti nástroja financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 a po roku 2020 s cieľom naďalej podporovať ich úsilie vyvíjané v súvislosti so súčasnými výzvami;

20.  naliehavo vyzýva na lepšiu koordináciu politík a programov na pomoc regiónu LAK, ako aj najvzdialenejším regiónom a zámorským krajinám a územiam; žiada, aby sa splnili politické záväzky prijaté na regionálnych samitoch EÚ a krajín LAK a aby boli vyčlenené potrebné finančné prostriedky;

21.  vyzýva Komisiu, aby určila dostupné nástroje a vyčlenila na ne dostatočné prostriedky a aby prijala vhodné opatrenia na ich zosúladenie so zásadami účinnosti, vhodnosti, harmonizácie, vzájomnej zodpovednosti, zodpovednosti a zosúladenia s rozvojovými stratégiami krajín LAK s cieľom pomôcť týmto krajinám čeliť výzvam, ktoré pred nimi stoja, a pripraviť sa na prípadné obmedzenie oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) v budúcnosti; žiada, aby bol do týchto nástrojov začlenený prenos know-how a odborná príprava a aby boli využité na podporu fiškálnych reforiem a reforiem riadenia verejných financií, ktoré prispievajú k podpore rastu a poskytovaniu kvalitných verejných služieb;

22.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich programoch kombinovaného financovania uplatňovala vykonateľné kritériá týkajúce sa zásad rozvojovej efektívnosti, najmä z hľadiska zodpovednosti, zosúladenia s partnerskými krajinami, rozvojovej a finančnej doplnkovosti, transparentnosti a zodpovednosti;

23.  pripomína, že krajiny LAK sú v dôsledku geografickej polohy a geologických vlastností mimoriadne ohrozené živelnými pohromami, pričom túto situáciu ešte zhoršuje zmena klímy, ktorá sa musí riešiť globálne podľa zásady spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu a krajiny LAK, aby riešili základné príčiny, prijali opatrenia na zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy a prijali stratégie na predchádzanie rizikám a protokoly na rýchlu mobilizáciu humanitárnej pomoci v prípade núdzových situácií;

24.  naliehavo vyzýva na účinné uplatňovanie rodovej rovnosti, posilnenie postavenia žien a politík zameraných na začleňovanie žien do všetkých sfér politického, hospodárskeho a spoločenského života s cieľom posilniť ich aktívne zapojenie v spoločnosti, prísne bojovať proti „femicíde“, zaručiť ženám fyzickú a psychologickú ochranu, uľahčiť im rovnaký prístup na trh práce, k vlastníctvu pôdy a zamestnaniu a zabezpečiť ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť život dievčat a žien; upozorňuje preto, že prístup k vzdelávaniu má zásadný význam a mohol by viesť k sociálnej a hospodárskej transformácii; víta Medziamerický dohovor o prevencii, postihovaní a odstránení násilia na ženách (Dohovor z Belém do Pará) z roku 1994 a žiada, aby mal sekretariát jeho nadväzujúceho mechanizmu MESECVI významnejšiu úlohu; víta skutočnosť, že v roku 2016 vstúpil do platnosti Istanbulský dohovor Rady Európy, a vyzýva krajiny v obidvoch regiónoch, aby ho podpísali, ak to ešte neurobili;

25.  považuje verejné politiky, najmä v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj súkromné iniciatívy, ktoré vytvárajú príležitosti pre takmer 30 miliónov mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, za mimoriadne dôležité; zdôrazňuje, že rozvojové programy musia riešiť veľký počet konfliktov, násilia, organizovanej trestnej činnosti a vrážd, ktoré sa týkajú najmä mladých ľudí a dospievajúcej mládeže a sú jednou z hlavných výziev pre krajiny LAK;

26.  opätovne konštatuje, že je dôležité, aby existovali kvalitné pracovné a vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí, keďže stelesňujú budúce nádeje a sú kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o dlhodobú politickú stabilitu na kontinente; nabáda k ďalšej spolupráci s hospodárskymi fondmi formou bilaterálnej účasti univerzít, výmeny vedomostí a medzinárodnej mobility študentov z EÚ a z LAK, predovšetkým posilnením programu Erasmus+ v rámci partnerstva s CELAC na úrovni vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa začalo v roku 2015; s uspokojením konštatuje, že v roku 2015 sa začal vykonávať program Erasmus+, ktorý ponúka 6 200 možností mobility a 3 500 štipendií zväčša pre študentov zo spoločenstva CELAC do roku 2020; poukazuje na potrebu dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o úplné a vzájomné uznávanie univerzitných diplomov, a posilniť dvojstrannú regionálnu spoluprácu v oblasti kvality a akreditačného systému;

27.  poukazuje na kľúčovú úlohu spolupráce EÚ – CELAC v oblasti vedy, technológií a inovácie a na význam vytvorenia spoločného výskumného priestoru medzi EÚ – CELAC s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti mobility výskumníkov a profesorov;

28.  zdôrazňuje, že práva detí majú veľký význam a že je potrebné, aby všetky krajiny EÚ a LAK prísne dodržiavali Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa;

29.  nabáda na ďalšiu spoluprácu v oblasti podpory technologického rozvoja a zlepšovania prístupu obyvateľstva k informačným a komunikačným technológiám s cieľom prispôsobiť naše spoločnosti digitálnej transformácii;

30.  vyzdvihuje všeobecnú tendenciu a spoločné výzvy posledného desaťročia, ktoré sa týkajú napredovania slobôd a sociálnych práv, ako aj veľké úsilie vynaložené na vypracovanie inkluzívnych verejných politík na ochranu zraniteľných skupín a rovnomerné rozdelenie bohatstva a hospodárskeho rastu, ktoré výrazne prispeli k tomu, že takmer 60 miliónov obyvateľov Latinskej Ameriky sa v posledných 15 rokoch vymanilo z chudoby; vyzýva orgány, aby rešpektovali a zaručili demokratické zásady, základné práva, slobody a bezpečnosť všetkých občanov vrátane náboženských menšín, pôvodných obyvateľov a aktivistov v oblasti životného prostredia, komunity LGBTI, občanov so zdravotným postihnutím, násilne vysídlených ľudí, ľudí bez štátnej príslušnosti a vidieckeho obyvateľstva; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť slobodu zhromažďovania, združovania a prejavu na internete aj mimo neho;

31.  podčiarkuje potrebu zaručiť práva a bezpečnosť náboženských menšín a komunity LGBTI; naliehavo vyzýva vlády krajín LAK, aby schválili zákony a prijali opatrenia, ktoré dokážu chrániť obhajcov ľudských práv a novinárov pred prenasledovaním, zastrašovaním, diskreditačnými kampaňami, svojvoľným zatýkaním, mučením, nedobrovoľnými zmiznutiami a vraždami, ktorých sú často obeťami; vyzýva na ochranu práv a záujmov domorodých národov a obyvateľov vo vidieckych oblastiach v súvislosti s rozvojovými projektmi s veľkým vplyvom na životné prostredie a činnosťami ťažobného priemyslu, pričom by sa v takýchto prípadoch mali zaviesť mechanizmy predbežných konzultácií a udelenia súhlasu;

32.  vyjadruje poľutovanie nad útokmi proti demokraticky zvoleným vodcom opozície, novinárom, obhajcom ľudských práv, najmä tým, ktorí pracujú na problematike životného prostredia, a ich právnikom; vyzýva orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zaručenie ich fyzickej a duševnej integrity a na zaistenie okamžitého, dôsledného a nestranného vyšetrovania s cieľom postaviť zodpovedné osoby pred súd v súlade s medzinárodnými normami;

33.  opakuje, že by sa mala zaručiť aktívna účasť občianskej spoločnosti a MVO a konzultácie s nimi počas procesu rokovaní o obchodných dohodách alebo dohodách o pridružení a počas ich vykonávania;

34.  zdôrazňuje, že v zmluvách je potrebné odkazovať na právo na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania v krajinách LAK;

35.  nabáda členské štáty EÚ, aby zvážili prijatie právnych predpisov stanovujúcich možnosť zmraziť aktíva a obmedziť víza zameraných na jednotlivcov, ktorí sa podieľali na vážnom porušovaní ľudských práv;

36.  opakuje, že politiky a postupy týkajúce sa migrácie musia zaručovať dodržiavanie ľudských práv s osobitným dôrazom na ženy a zraniteľné skupiny, ako sú maloleté osoby, a súčasne zohľadňovať problémy súvisiace s ochranou hraníc a nekriminalizáciu migrantov; zdôrazňuje, že je potrebný komplexný prístup zameraný na uznanie hospodárskeho a sociálneho prínosu migrujúcich pracovníkov pre hosťujúce krajiny, význam tranzitných krajín a že je dôležité vytvoriť legálne spôsoby, ako získať občianstvo v hosťujúcich krajinách, s osobitným dôrazom na vysídlené osoby, ktoré potrebujú azyl; vyzýva na prijatie opatrení, ktoré uľahčia a zlepšia mobilitu medzi krajinami, pričom sa zabezpečí súlad pracovných práv a zlepší koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia;

37.  naliehavo vyzýva krajiny LAK, aby zabezpečili úplné dodržiavanie sociálnych, environmentálnych a pracovných práv; vyzýva na úplné a účinné vykonávanie dohovorov MOP a na rešpektovanie základných pracovných noriem, medzi ktoré patrí okrem iného sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť odstránenie všetkých foriem nútenej a povinnej práce;

38.  poukazuje na výzvy, ktorým obidva regióny čelia, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a ktoré zahŕňajú terorizmus a boj proti obchodovaniu s drogami a organizovanej trestnej činnosti, a odporúča, aby sa naďalej vyvíjalo úsilie o posilnenie obrannej a bezpečnostnej spolupráce prostredníctvom policajnej a vojenskej koordinácie s osobitným dôrazom na výmenu informácií; naliehavo vyzýva krajiny Latinskej Ameriky, aby sa zúčastňovali na misiách krízového riadenia EÚ a mierových misiách rovnako, ako sa na nich už zúčastňuje Kolumbia a Čile; nabáda na podporu ďalšej vojenskej spolupráce v záujme vytvorenia osobitných jednotiek núdzovej pomoci pre prípad prírodných a humanitárnych katastrof; vyzýva na rozšírenie spolupráce v oblasti námornej bezpečnosti, odzbrojovania, nešírenia a kontroly zbraní;

39.  požaduje jednoznačné dodržiavanie zásady územnej celistvosti štátov;

40.  vyjadruje poľutovanie nad zmenšovaním humanitárnej pomoci a odmieta skutočnosť, že k týmto škrtom naďalej dochádza v oblastiach, v ktorých je táto pomoc najviac potrebná (v severnom trojuholníku Strednej Ameriky, na Haiti a v Kolumbii), ako aj v oblastiach výrazne ovplyvnených zmenou klímy a prírodnými katastrofami;

41.  odsudzuje kroky vlád niektorých krajín, ktoré odmietli prijať medzinárodnú humanitárnu pomoc, čím znemožnili pokrytie svojich najzákladnejších potrieb; vyzýva PK/VP, aby naliehala na príslušné orgány, aby umožnili prijatie takejto pomoci, a aby predložila plán pomoci pre jednotlivé krajiny;

42.  vyzýva EÚ, aby sa snažila podporovať krajiny LAK, ktoré sužuje endemické násilie s neakceptovateľným počtom vrážd, nezákonných popráv a nedobrovoľných zmiznutí, keďže bez bezpečnosti nie je možné dosiahnuť skutočnú prosperitu, dôstojnosť a šťastie; nalieha na krajiny LAK, aby prijali opatrenia na zníženie extrémnej preplnenosti väzníc a zlepšenie podmienok väzby, zaručili ochranu fyzickej a psychickej integrity väzňov, vyšetrovali a trestali praktiky mučenia a týrania a podporovali humánnejšie zaobchádzanie s väzňami s cieľom vyhnúť sa vzburám, ku ktorým vo väzeniach často dochádza a ktoré si vyžadujú ľudské životy;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť spoluprácu medzi všetkými krajinami v oblasti Atlantiku v boji proti obchodovaniu s drogami, do ktorej budú zapojené aj dotknuté krajiny západnej Afriky, ktoré sú dôležitým dopravným uzlom pre zásielky drog medzi Latinskou Amerikou a Európou;

44.  žiada EÚ, aby podporila krajiny Strednej Ameriky, ktoré sužuje organizovaná trestná činnosť ohrozujúca ich sociálne a politické štruktúry;

45.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej podporovala bezpečnostnú stratégiu pre Strednú Ameriku a bezpečnostnú stratégiu pre Karibik;

46.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zintenzívniť boj proti korupcii, daňovým podvodom a beztrestnosti, keďže tieto oblasti patria medzi hlavné prekážky brániace rozvoju, zaručiť dodržiavanie zásad právneho štátu, organizáciu slobodných a transparentných volieb, deľbu moci a rovnaký prístup k nezávislému, nestrannému a profesionalizovanému súdnictvu, podporovať dobrú správu vecí verejných, riešiť inštitucionálne nedostatky a posilniť administratívu; uznáva prácu, ktorá bola v tejto oblasti vykonaná v rámci programu EUROsociAL;

47.  vyzýva krajiny EÚ a LAK, aby riešili problém korupcie a bojovali proti nemu prostredníctvom opatrení siahajúcich od prevencie po presadzovanie práva a trestné stíhanie, ako aj účinným vykonávaním multilaterálnych a medzinárodných dohovorov proti korupcii, a poukazuje na skutočnosť, že existencia korupcie podkopáva nielen systém sociálneho zabezpečenia, hospodárskeho blaha a sociálnu rovnosť, ale aj politickú legitimitu a dobrú správu vecí verejných; zdôrazňuje, že absencia nezávislého súdnictva a nezávislej verejnej správy prehlbuje nedôveru vo verejné inštitúcie, čo ohrozuje právny štát a podnecuje násilie; zdôrazňuje, že transparentnosť, slobodné médiá a občianska participácia sú potrebné na posilnenie boja proti korupcii; berie do úvahy skutočnosť, že je potrebné zaviesť nové medzinárodné predpisy, ako napríklad automatickú výmenu daňových informácií a zrušenie bankového tajomstva, s cieľom zasadzovať sa o ukončenie daňových rajov;

48.  žiada prehĺbenie spolupráce v problematike životného prostredia, ktoré je dôležitým spoločným záujmom, s osobitným dôrazom na transformáciu energetiky a proces eliminácie emisií uhlíka, čo bude mať vplyv na hospodárstva obidvoch regiónov; vyzdvihuje potrebu podporovať výskum a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ochranu prírody, obhospodarovanie lesov a politiky zamerané na riešenie príčin a dôsledkov zmeny klímy v regióne, ktorý akútne sužujú jej dôsledky, pričom treba zohľadniť práva miestnych a pôvodných komunít v oblastiach, v ktorých sa ťažia prírodné zdroje; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej podporovať iniciatívy ako EUROCLIMA alebo RIOCC v súlade s programom z Limy o udržateľnom rozvoji, životnom prostredí, zmene klímy a energetike; uznáva spoločnú potrebu uskutočniť energetickú transformáciu s cieľom úspešne naplniť ciele parížskych dohôd; zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie investície a spolupráca medzi inštitúciami a spoločnosťami v EÚ a LAK s cieľom spoločne riešiť energetickú transformáciu, elimináciu emisií uhlíka a zlepšenie základnej infraštruktúry; poukazuje na význam zlepšenia správy vecí verejných a súdnych konaní s cieľom chrániť lesy a rozvíjať agroekologické poľnohospodárske postupy;

49.  považuje za nevyhnutné urýchliť rokovania medzi EÚ a Mercosurom s cieľom urýchlene dospieť ku komplexnej, vyváženej a vzájomne prínosnej dohode o pridružení, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z 9. marca 2017, aby bolo možné dokončiť budovanie siete platných dohôd medzi EÚ a Latinskou Amerikou; zdôrazňuje, že je potrebné dokončiť rokovania a dospieť ku konečnej dohode, ktorú má Európsky parlament ratifikovať ešte pred skončením súčasného volebného obdobia a ktorá pozitívne prispeje k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v obidvoch hospodárskych oblastiach, ako aj k upevneniu historických, kultúrnych, politických vzťahov, spolupráce a dôvery medzi našimi národmi;

50.  zdôrazňuje, že je dôležité urýchliť prebiehajúce rokovania o modernizácii globálnej dohody medzi EÚ a Mexikom, a žiada, aby sa táto dohoda uzatvorila do konca roka 2017; zdôrazňuje, že je dôležité dokončiť dohodu o pridružení medzi EÚ a Čile pred prvým štvrťrokom 2018; vyzýva parlamenty členských štátov, ktoré zatiaľ neratifikovali dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, aby ju ratifikovali;

51.  poukazuje na význam nedávneho pristúpenia Ekvádora k viacsektorovej dohode s Kolumbiou a Peru a pripomína, že k tejto dohode sa môže pripojiť aj Bolívia, ak o to prejaví záujem; víta zrušenie schengenskej vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre občanov Peru a Kolumbie; v tejto súvislosti požaduje zrušenie tejto vízovej povinnosti aj pre Ekvádor; poukazuje na to, že tieto opatrenia prispievajú k zlepšeniu hospodárskych a kultúrnych väzieb EÚ s týmito krajinami;

52.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa do dohôd o pridružení, obchodných a investičných dohôd medzi EÚ a krajinami LAK systematicky začleňovali pravidlá týkajúce sa zodpovednosti podnikov a klauzuly o ochrane ľudských a sociálnych práv;

53.  poukazuje na skutočnosť, že EÚ označila Mexiko a Brazíliu za svojich strategických partnerov, a žiada, aby bol tento štatút udelený aj Argentíne ako mimoriadne významnému aktérovi v tomto regióne a členovi Mercosuru a skupiny G20 a aby sa obnovil rámec inštitucionálnych vzťahov;

54.  uznáva význam iberoamerických samitov, ktorých prevádzkové mechanizmy sa v posledných rokoch posilnili, a zároveň vyzdvihuje úlohu, ktorú zohráva Iberoamerický generálny sekretariát (SEGIB) pri podpore rotujúceho predsedníctva; zdôrazňuje jeho pridanú hodnotu pre partnerstvo týchto dvoch regiónov ako celok, ktorú vytvára ako fórum pre dialóg, koordináciu a spoluprácu; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie mechanizmu spolupráce – ktorý by mohol mať podobu memoranda o porozumení alebo rámcovej dohody o spolupráci medzi Komisiou a/alebo ESVČ a SEGIB –, ktorý by umožnil optimalizovať vzťah medzi týmito dvomi orgánmi a nasmerovať ho na štruktúrovanejšiu, usporiadanejšiu a systematickejšiu úroveň; víta skutočnosť, že na poslednom samite sa venovala veľká pozornosť dôležitým oblastiam vrátane mládeže, vzdelávania a podnikania;

55.  opakuje, že Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie a parlamentné delegácie sú veľmi úspešné a užitočné fóra parlamentného rozmeru strategického partnerstva, ako aj politického dialógu medzi EÚ a krajinami LAK vrátane občianskej spoločnosti, ktorej úloha by sa mala posilniť, a okrem toho aj významným prostriedkom na predkladanie požiadaviek občanov na samitoch EÚ – CELAC; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť viditeľnosť a rozširovanie jeho diskusií a záverov, a to prostredníctvom interakcií na samitoch EÚ – CELAC, ako aj prostredníctvom národných a regionálnych inštitucionálnych kanálov;

56.  vyzdvihuje úlohu Nadácie Európskej únie a Latinskej Ameriky a Karibiku ako medzinárodnej organizácie a vyzýva, aby všetkých 62 členov tejto nadácie urýchlene ratifikovalo dohodu, na základe ktorej bola založená, keďže by mala zohrávať dôležitú úlohu pri podpore dvojstranného regionálneho partnerstva, a požaduje zriadenie trvalých foriem spolupráce medzi nadáciou a združením EuroLat;

57.  podporuje rozšírenie mandátu Európskej investičnej banky na poskytovanie vonkajších úverov pre Latinskú Ameriku s cieľom udržať a rozvíjať operácie v reakcii na potrebu financovania prioritných oblastí, ako sú zmierňovanie zmeny klímy, vývoj sociálnej, hospodárskej a environmentálnej infraštruktúry a podpora pre MSP;

58.  požaduje lepšiu a viacstrannú koordináciu zo strany členských štátov EÚ v rámci Medziamerickej rozvojovej banky (BID) a Rozvojovej banky Latinskej Ameriky (CAF) s cieľom maximalizovať ich hospodársky vplyv v rozvojových programoch pre krajiny LAK;

59.  opätovne vyjadruje podporu mierovému procesu v Kolumbii, ktorý má rozhodujúci význam pre budúcnosť Kolumbijčanov a stabilizáciu v regióne, ktorého je táto krajina súčasťou, a zaväzuje sa, že bude podporovať kolumbijskú vládu pri jeho vykonávaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zapojenia celej kolumbijskej spoločnosti, najmä organizácií združujúcich obete a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj násilne vysídlených ľudí a význam toho, aby vedúci vládni predstavitelia zaručili bezpečnosť a ochranu aktivistov zasadzujúcich sa o ľudské práva a lídrov komunít; nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby naďalej poskytovali politickú a finančnú podporu, a to aj prostredníctvom nariadenia o nástroji rozvojovej spolupráce, najmä jeho článku 5 ods. 2 a trustového fondu EÚ pre Kolumbiu, a podporuje úlohu osobitného vyslanca VP/PK pre Kolumbiu; vyjadruje želanie, aby sa k prebiehajúcemu mierovému procesu zaviazala aj Národná oslobodzovacia armáda; víta skutočnosť, že Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) dokončili pod dohľadom OSN odovzdávanie osobných zbraní; podporuje novú misiu, ktorú zriadila Bezpečnostná rada OSN s cieľom pomôcť členom FARC pri opätovnom začleňovaní do spoločnosti; víta dvojstrannú dohodu o prímerí medzi Národnou oslobodzovacou armádou a vládou Kolumbie;

60.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnym zhoršovaním situácie v oblasti demokracie, ľudských práv a sociálno-hospodárskych aspektov vo Venezuele, kde sa čoraz viac stupňuje politická a sociálna nestabilita; vyzýva venezuelskú vládu, aby zaručila oddelenie a nezávislosť zložiek vlády a obnovila úplnú ústavnú právomoc Národného zhromaždenia; okrem toho vyzýva vládu Venezuely, aby zaistila okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov a aby čo najskôr predložila volebný kalendár, ktorý umožní slobodný a transparentný priebeh volieb; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, regionálnych aktérov a PK/VP, aby presadzovali a podporovali širokú národnú dohodu ako jediné možné riešenie; žiada PK/VP, aby aktívne skúmala možnosť iných opatrení s cieľom konštruktívne presadzovať politickú stabilizáciu v krajine; v tejto súvislosti odmieta všetky pokusy o presunutie jeho ústavne uznaných právomocí na iný orgán; dôrazne odsudzuje voľby do ústavodarného zhromaždenia z 30. júla 2017, pretože tento krok je v rozpore s oddelením právomocí a rešpektovaním práva občanov slobodne vyjadrovať svoje politické názory prostredníctvom demokraticky zvolených a legitímnych inštitúcií; pripomína, že Európsky parlament spolu s mnohými ďalšími medzinárodnými aktérmi neuznáva tieto voľby ani akékoľvek opatrenia či rozhodnutia zo strany novozriadeného zhromaždenia, pretože ich nepovažuje za legitímne, a ľutuje násilné okolnosti, ktoré si vyžiadali mnoho obetí na ľudských životoch a viedli k zraneniu mnohých ľudí; vyjadruje vážne obavy, pokiaľ ide o nezákonné stíhanie a potláčanie demokraticky zvolených poslancov Národného zhromaždenia; odmieta odvolanie generálnej prokurátorky Luisy Ortegy Diazovej a jej politické prenasledovanie, ako aj všetkých členov Najvyššieho súdu vymenovaných legitímnym Národným zhromaždením Venezuely; plne podporuje vyšetrovanie Medzinárodného trestného súdu rozsiahlych trestných činoch a represálií, ktorých sa dopustil venezuelský režim, a vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti zohrávala aktívnu úlohu; žiada VP/PK a Európsku radu, aby zvážili zmrazenie aktív, ako aj obmedzenie prístupu na územie EÚ pre všetky osoby, ktoré sa vo Venezuele zapojili do vážneho porušovania ľudských práv, vrátane členov neuznaného ústavodarného zhromaždenia;

61.   víta podpísanie dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou v decembri 2016; zdôrazňuje, že je dôležité urýchliť jej vykonávanie, čo môže mať pozitívny vplyv na celkové partnerstvo medzi EÚ a CELAC; poukazuje na to, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci by mala prispieť k zlepšeniu životných podmienok a sociálnych práv občanov Kuby, pokroku smerom k demokracii a dodržiavaniu a presadzovaniu základných slobôd; zdôrazňuje, že jej platnosť bude závisieť od skutočného vykonávania ustanovení o ľudských právach stanovených v tejto dohode zo strany kubánskej vlády a na základe uznesení Európskeho parlamentu;

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom krajín CELAC.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0016.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0269.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0200.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0297.
(5) Ú. v. EÚ C 274, 27.7.2016, s. 28.
(6) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/trade_en.pdf
(7) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/poverty_en.pdf
(8) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/pparties_en.pdf
(9) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/china_en.pdf
(10) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/athens2014/adopted_docs/femicide/1026102sk.pdf
(11) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/eurolat/assembly/plenary_sessions/montevideo_2016/adopted_docs/migration_en.pdf
(12) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 54.
(13) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 120.


Korupcia a ľudské práva v tretích krajinách
PDF 456kWORD 69k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách (2017/2028(INI))
P8_TA(2017)0346A8-0246/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii, ktorý nadobudol platnosť 14. decembra 2005(1),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a na odporúčania Rady o ďalšom boji s podplácaním z roku 2009, odporúčania týkajúce sa zníženia základu dane o úplatky zahraničným verejným činiteľom z roku 2009 a ďalšie súvisiace nástroje(2),

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatý v roku 2012 a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 20. júla 2015,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv prijaté na 2914. zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti 8. decembra 2008(3),

–  so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015(4),

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky (EIB) s názvom „Politika prevencie a odrádzania od nedovoleného konania pri činnostiach Európskej investičnej banky („politika EIB na boj proti podvodom“), prijatú 8. novembra 20131(5),

–  so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca Organizácie Spojených národov s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať(6),

–  so zreteľom na závery Rady o obchodných a ľudských právach z 20. júna 2016(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2015 o nedávnych odhaleniach prípadov korupcie na vysokej úrovni vo FIFA(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(15),

–  so zreteľom na Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, Občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii a na rezolúcie (98) č. 7 a (99) č. 5, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 5. mája 1998 a 1. mája 1999, ktorými sa zakladá Skupina štátov proti korupcii (GRECO),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Jakarty o zásadách pre orgány určené na boj proti korupcii prijaté 26. – 27. novembra 2012(16),

–  so zreteľom na Panamské vyhlásenie zo siedmej výročnej konferencie a valného zhromaždenia Medzinárodného združenia orgánov pre boj proti korupcii prijaté 22. – 24. novembra 2013,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o národných inštitúciách na podporu a ochranu ľudských práv prijatú 17. decembra 2015 a na uznesenie Rady pre ľudské práva o národných inštitúciách na podporu a ochranu ľudských práv prijaté 29. septembra 2016(17),

–  so zreteľom na záverečnú správu Poradného výboru Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva o otázke negatívneho vplyvu korupcie na uplatňovanie ľudských práv z 5. januára 2015(18),

–  so zreteľom na Dohovor Africkej únie o predchádzaní a boji proti korupcii (AUCPCC)(19),

–  so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact založiť stratégie a opatrenia na všeobecných zásadách v oblasti ľudských práv, zamestnanosti, životného prostredia a boja proti korupcii(20),

–  so zreteľom na výročný index vnímania korupcie organizácie Transparency International,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0246/2017),

A.  keďže korupcia je komplexný celosvetový jav, ktorý sa týka severu i juhu a ktorý možno vymedziť ako zneužívanie zverenej právomoci na dosiahnutie individuálneho, kolektívneho, priameho alebo nepriameho súkromného prospechu, ktorý predstavuje vážnu hrozbu z hľadiska verejného záujmu, spoločenskej, politickej a hospodárskej stability a bezpečnosti tým, že ohrozuje verejnú dôveru a efektívnosť a účinnosť inštitúcií, a  z hľadiska hodnôt demokracie a ľudských práv, etiky, spravodlivosti, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných;

B.  keďže korupcia môže siahať od snahy o ovplyvňovanie jednotlivcov, verejných činiteľov alebo vykonávania verejných služieb v malom rozsahu až po snahy o narušenie politických, hospodárskych a/alebo právnych systémov vo veľkom rozsahu, a s cieľom podporovať a financovať terorizmus, podnecovať extrémizmus, znižovať daňové príjmy a podporovať siete organizovanej trestnej činnosti;

C.  keďže korupcia je spôsobená skutočnosťou, že politické, hospodárske a súdne systémy nedokážu zabezpečiť dôkladný, nezávislý dohľad a zodpovednosť;

D.  keďže zníženie miery korupcie je nevyhnutné pre hospodársky rast, zníženie chudoby, vytváranie bohatstva, vzdelávanie, blahobyt, zdravotnú starostlivosť, rozvoj infraštruktúry a riešenie konfliktov, ako aj pre budovanie dôvery v inštitúcie, podnikanie a politiku;

E.  keďže korupcia v mnohých krajinách nepredstavuje len významnú systémovú prekážku realizácie demokracie, dodržiavania zásad právneho štátu, politickej slobody a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj všetkých občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ľudských práv, ale môže tiež viesť k mnohým porušeniam ľudských práv; keďže korupcia je jedným z najprehliadanejších porušovaní ľudských práv súčasnosti, pretože podporuje beztrestnosť, nerovnosť aj pokiaľ ide o finančné a hospodárske zdroje, beztrestnosť, arbitrážne konanie, politický a náboženský extrémizmus a konflikty;

F.  keďže korupcia môže tým, že ohrozuje upevnenie demokracie a posilnenie ľudských práv a podkopáva štátne orgány, viesť k sociálnemu nepokoju vrátane násilia, občianskych protestov a rozsiahlej politickej nestability; keďže korupcia zostáva systematicky prehliadaným katalyzátorom konfliktov v rozvojových krajinách, čo vedie k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv vrátane medzinárodného humanitárneho práva a k beztrestnosti páchateľov; keďže súčasný stav korupcie a nezákonného obohacovania v postavení štátnej moci viedlo k uzurpovaniu moci a ponechaniu kleptokratov pri moci;

G.  keďže v mnohých krajinách vedie vysoká miera korupcie k nízkej úrovni ľudského, sociálneho a hospodárskeho rozvoja, nízkej úrovni vzdelania a ostatných verejných služieb, obmedzeným občianskym a politickým právam, malej alebo žiadnej politickej súťaži a slobode médií na internete i mimo neho, a k nedostatkom v oblasti právneho štátu;

H.  keďže korupcia má vplyv na uplatňovanie ľudských práv, má osobitné negatívne dôsledky a neprimerane postihuje najviac znevýhodnené, marginalizované a zraniteľné skupiny, ako sú ženy, deti, osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, chudobní ľudia, pôvodní obyvatelia alebo ľudia patriaci k menšinám, najmä v dôsledku toho, že im bráni v rovnakom prístupe k politické účasti, verejným a sociálnym programom a službám, spravodlivosti, bezpečnosti, prírodným zdrojom vrátane pôdy, pracovným príležitostiam, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu; keďže korupcia ovplyvňuje aj pokrok smerom k ukončeniu diskriminácie, rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, a to tým, že obmedzuje schopnosť žien uplatniť svoje práva; keďže korupcia narúša veľkosť a zloženie vládnych výdavkov, vážne poškodzuje schopnosť štátu čo najviac využívať všetky dostupné zdroje s cieľom plne uplatňovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva, riadne fungovanie demokracie a právneho štátu, ako aj rozvíjať spoločné etické zásady;

I.  keďže cieľ trvalo udržateľného rozvoja OSN č. 16 je zameraný na mier, spravodlivosť, budovanie silných inštitúcií a boj proti korupcii; keďže na všeobecné dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 je potrebné, aby sa EÚ urgentne a priamo zaoberala rôznymi záležitosťami, v ktorých korupcia zohráva kľúčovú úlohu, počnúc porušovaním ľudských práv po chudobu, hlad a nespravodlivosť;

J.  keďže riešenie korupcie si vyžaduje cielené úsilie zamerané na odstránenie korupcie na vysokej úrovni aj drobnej korupcie v tretích krajinách a členských štátoch EÚ, pričom sa v jednotlivých prípadoch zohľadní hierarchický patronát, systémy odmeňovania a klientelizmus v štruktúrach moci, ktoré často spájajú trestné činy korupcie a beztrestnosť na najvyššej úrovni s drobnou korupciou, ktorá priamo ovplyvňuje životy obyvateľstva a ich prístup k základným službám;

K.  keďže korupciu nemožno odstrániť bez pevného politického záväzku na najvyššej úrovni bez ohľadu na zdatnosť, zručnosť a ochotu vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov presadzovania práva;

L.  D. keďže hospodárske dôsledky korupcie sú mimoriadne negatívne, najmä pokiaľ ide o jej vplyv na zvyšovanie chudoby a nerovnosti obyvateľstva, kvalitu verejných služieb, bezpečnosť, prístup ku komplexnej zdravotnej starostlivosti a k vysokej úrovni vzdelania, infraštruktúre, sociálno-hospodárskym príležitosti pre individuálne a hospodárske zrovnoprávnenie, najmä hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a príležitostí na zamestnanie, a pokiaľ ide o odrádzanie od podnikania a stratu investícií;

M.  keďže napríklad korupcia stojí EÚ z hľadiska HDP 179 miliárd až 990 miliárd EUR ročne(21);

N.  keďže podľa Svetovej banky sa vo svete každý rok na podplácanie vynakladá približne 1 bilión USD, pričom sa odhaduje, že celková hospodárska strata z dôvodu korupcie je niekoľkonásobok tohto čísla;

O.  keďže organizovaná trestná činnosť, ktorá je v mnohých krajinách závažným problémom a má cezhraničný rozmer, je často spojená s korupciou;

P.  keďže korupčné konanie a porušovanie ľudských práv sú zvyčajne späté so zneužitím moci, nedostatočným vyvodzovaním zodpovednosti, kladením prekážok spravodlivosti, používaním neprimeraného vplyvu a inštitucionalizáciou rôznych foriem diskriminácie, klientelizmu a s narušením trhového mechanizmu; keďže korupcia vykazuje silnú súvislosť s nedostatkami v oblasti právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, a keďže často ohrozuje účinnosť inštitúcií a subjektov, ktoré sú poverené zabezpečením kontroly a rovnováhy a dodržiavaním demokratických zásad a ľudských práv, ako sú parlamenty, orgány presadzovania práva, súdne orgány a občianska spoločnosť; keďže v krajinách, kde je právny štát ohrozený korupciou, bránia vykonávaniu a posilneniu právnych rámcov skorumpovaní sudcovia, právnici, prokurátori, príslušníci polície, vyšetrovatelia a audítori;

Q.  keďže korupcia a porušovanie ľudských práv sú javom, ktorý zahŕňa nedostatok integrity správania a zlyhanie orgánov, a keďže dôveryhodnosť a legitímnosť verejných a súkromných organizácií možno zaručiť len vtedy, ak je ich každodenné riadenie založené na kultúre prísnej integrity;

R.  keďže také praktiky, ako sú volebné podvody, nelegálne financovanie politických strán, bratríčkovanie alebo vnímaný neprimeraný vplyv peňazí v politike, oslabujú dôveru a vieru v politické strany a zvolených predstaviteľov, volebný proces a vlády, ohrozujú demokratickú legitimitu a dôveru verejnosti v politiku a môžu výrazne oslabiť občianske a politické práva; keďže nedostatočná regulácia a nedostatočná transparentnosť a monitorovanie politického financovania môžu vytvárať príležitosti na neoprávnený vplyv a zasahovanie do riadenia verejných záležitostí; keďže obvinenia z korupcie môžu byť použité aj ako politický nástroj na zdiskreditovanie povesti politikov;

S.  keďže korupcia v sektore súdnictva vedie k porušovaniu zásad nediskriminácie, prístupu k spravodlivosti a práva na spravodlivý proces a na účinný prostriedok nápravy, ktoré sú nevyhnuté pri presadzovaní všetkých ostatných ľudských práv a pri predchádzaní beztrestnosti; keďže absencia nezávislého súdnictva a verejnej správy podporuje nedôveru vo verejné inštitúcie, narúša dodržiavanie zásad právneho štátu a príležitostne podnecuje násilie;

T.  keďže je ťažké merať korupciu, pretože zvyčajne zahŕňa nezákonné praktiky, ktoré sú zámerne utajované, aj keď boli vyvinuté a zavedené niektoré mechanizmy na identifikáciu, monitorovanie a meranie korupcie a boj proti nej;

U.  keďže nové technológie, ako sú počítačové súbory na zapisovanie transakcií alebo techniky a metodiky vyšetrovania z otvoreného zdroja ponúkajú nové príležitosti na zvýšenie transparentnosti činnosti vlády;

V.  keďže posilňovanie ľudských práv, a najmä zásady nediskriminácie, je cenným nástrojom v boji proti korupcii; keďže boj proti korupcii prostredníctvom trestného a súkromného práva znamená prijať represívne a nápravné opatrenia; keďže podpora a posilňovanie ľudských práv, zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných sú kľúčové prvky úspešných a udržateľných protikorupčných stratégií;

W.  keďže vytváranie súčinnosti medzi prístupom trestného súdnictva a prístupom založeným na ľudských právach pri riešení korupcie by mohlo viesť k riešeniu kolektívnych a všeobecných účinkov korupcie a mohlo by zabrániť systémovému narúšaniu ľudských práv ako priamemu či nepriamemu vplyvu korupcie;

X.  keďže inštitucionálny a právny rámec medzinárodného úsilia na boj proti korupcii sa vyvíja, ale z dôvodu nedostatku politickej vôle či spoľahlivých mechanizmov presadzovania existuje výrazná medzera vo vykonávaní; keďže prístup ľudských práv k úsiliu na boj proti korupcii by zabezpečil zmenu paradigmy a mohol by prispieť k uzavretiu tejto medzery vo vykonávaní využitím existujúcich vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných mechanizmov na monitorovanie plnenia povinností v oblasti ľudských práv;

Y.  keďže Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii je jediný právne záväzný, univerzálny protikorupčný nástroj, ktorý zahŕňa päť hlavných oblastí: preventívne opatrenia, kriminalizácia a presadzovanie práva, medzinárodná spolupráca, vyhľadávanie majetku a technická pomoc a výmena informácií;

Z.  keďže existujúce medzinárodné záväzky sú dobrými mechanizmami na prijatie primeraných a odôvodnených opatrení s cieľom predchádzať korupcii vo verejnom a súkromnom sektore alebo ju trestať, najmä v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a ďalších príslušných nástrojov v oblasti ľudských práv;

AA.  keďže súdnictvo, ombudsmani, národné inštitúcie pre ľudské práva a organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri riešení korupcie a ich potenciál sa môže podporiť úzkou spoluprácou s vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi pre boj proti korupcii;

AB.  keďže by sa mali prijať opatrenia na boj proti korupcii prostredníctvom zlepšenia transparentnosti, zodpovednosti a opatrení na boj proti beztrestnosti v rámci štátov a prostredníctvom prioritného rozvoja stratégií a osobitných politík, ktorých cieľom nie je len boj proti korupcii, ale aj pomoc pri rozvoji a/alebo budovaní verejných politík v tejto oblasti;

AC.  keďže občianska spoločnosť aj súkromný sektor môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri navrhovaní inštitucionálnych reforiem s cieľom posilniť transparentnosť a zodpovednosť; keďže sa možno poučiť zo skúseností hnutí za ľudské práva, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti občianskej spoločnosti o nepriaznivých dôsledkoch korupcie a vytváranie aliancií so štátnymi inštitúciami a súkromným sektorom na podporu boja proti korupcii;

AD.  keďže absencia slobodných elektronických aj neelektronických médií nielenže obmedzuje základné právo na slobodu prejavu, ale vytvára aj priaznivé podmienky na vzostup neprehľadných praktík, korupcie a nevhodného správania; keďže nezávislé médiá a rôznorodé a pluralitné mediálne prostriedky zohrávajú dôležitú úlohu pri zaisťovaní transparentnosti a kontroly, a to prostredníctvom oznamovania, vyšetrovania a odhaľovania korupcie a zvyšovania informovanosti verejnosti o prepojení medzi korupciou a porušovaním ľudských práv; keďže v niekoľkých krajinách vrátane členských štátov EÚ boli zavedené zákony na ochranu pred ohováraním, napríklad kriminalizácia činov považovaných za „hanobenie“, čím sa môže obmedziť sloboda prejavu a médií a oznamovatelia a novinári sa môžu odrádzať od odhaľovania korupčnej činnosti;

AE.  keďže mnoho organizácií občianskej spoločnosti vrátane združení pre boj proti korupcii a združení v oblasti ľudských práv, odborových zväzov, investigatívnych novinárov, blogerov a oznamovateľov odhaľuje korupciu, podvody, zlé hospodárenie a porušovanie ľudských práv napriek tomu, že sa otvorene vystavujú riziku odvetných opatrení, a to aj na pracovisku, obvinenia z urážky na cti alebo ohovárania a osobnému nebezpečenstvu; keďže nedostatočná ochrana pred represáliami, zákonmi na ochranu osobnosti a ochranu pred ohováraním a absencia nezávislého a dôveryhodného vyšetrovania môžu ľudí odradiť od toho, aby prehovorili; keďže EÚ má povinnosť chrániť ich najmä pomocou ponuky verejnej podpory vrátane účasti a pozorovania na súdnych procesoch s obhajcami ľudských práv, a čo najúčinnejšieho využívania svojich nástrojov, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR); keďže je nevyhnutné zabezpečiť súlad s existujúcimi právnymi predpismi a ich riadne vykonávanie; keďže osoby, ktoré odhaľujú korupciu, by mali mať nárok na zachovanie dôvernosti svojej identity, na ktorú sa vzťahuje záruka spravodlivého súdneho procesu; keďže oznamovateľom by sa mala poskytnúť medzinárodná ochrana pred trestným stíhaním;

AF.  keďže boj proti korupcii by mal zahŕňať aj opatrenia na odstránenie organizovanej trestnej činnosti, daňových rajov, prania špinavých peňazí, daňových únikov a nelegálnych finančných tokov, ako aj systémov, ktoré ich umožňujú, pretože bránia trvalo udržateľnému rozvoju, pokroku, prosperite a zodpovednosti krajín;

AG.  keďže mnohé tretie krajiny ešte nemajú kapacitu na výmenu daňových informácií s krajinami EÚ, a preto od krajín EÚ nedostávajú žiadne informácie o svojich občanoch, ktorí sa potenciálne vyhýbajú daňovej povinnosti;

AH.  keďže finančné prostriedky EÚ určené tretím krajinám, a to aj v núdzových situáciách, musia byť riadne monitorované jasným systémom bŕzd a protiváh v prijímajúcich krajinách, aby sa zabránilo možnosti korupcie, ktorá by mohla vzniknúť, a aby sa oznamovalo akékoľvek zneužívanie a odhaľovali skorumpovaní úradníci;

AI.  keďže kontrola korupcie a nezákonných finančných tokov je politickou záležitosťou, ktorá sa musí riešiť komplexne, celosvetovo a cezhranične (G20, OSN, OECD, Svetová banka, MMF);

AJ.  keďže s Medzinárodné fórum pre športovú integritu (IFSI), ktoré sa konalo vo februári 2017 v Lausanne vo Švajčiarsku, podporilo spoluprácu medzi vládami, medzinárodnými športovými orgánmi a inými organizáciami s cieľom riešiť korupciu v športe;

1.  vyzýva na prijatie spoločných opatrení na národnej i medzinárodnej úrovni na prevenciu a boj proti korupcii vzhľadom na skutočnosť, že korupcia presahuje hranice a že je potrebné podporovať posilnenú spoluprácu medzi krajinami a medzi regiónmi okrem práce organizácií občianskej spoločnosti v oblasti boja proti korupcii; vyzýva štáty, aby sa aktívne zapojili do medzinárodných fór, aby diskutovali a dospeli k spoločným rozhodnutiam o osvedčených postupoch a politikách prispôsobených konkrétnej situácii každého regiónu s cieľom riešiť korupciu ako vzájomne prepojený komplexný a prenikajúci jav, ktorý bráni politickému, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a podporuje medzinárodnú trestnú činnosť vrátane činností súvisiacich s terorizmom;

2.  vyjadruje odhodlanie pripravovať pravidelnú aktualizačnú správu o korupcii a ľudských právach počas každého volebného obdobia;

3.  domnieva sa, že boj proti korupcii musí zahŕňať partnerský prístup medzi verejným a súkromným sektorom a upozorňuje, že jeho nedodržanie povedie k zakoreneniu chudoby, nerovnosti, poškodeniu povesti a zníženiu vonkajších investícií, ohrozeniu životných príležitostí pre mladých ľudí, a k tomu, že sa nepodarí prerušiť prepojenie medzi korupčnými praktikami a terorizmom;

4.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedostatočným vykonávaním a presadzovaním existujúcich vnútroštátnych a medzinárodných nástrojov na boj proti korupcii, ako sú Dohovor OSN proti korupcii, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (Ruggieho usmernenia), Trestnoprávny dohovor Rady Európy o korupcii a Dohovor OECD o boji proti podplácaniu; žiada signatárske krajiny, aby ich v plnej miere uplatňovali na lepšiu ochranu svojich občanov; zaväzuje sa, že bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi na zvýšení počtu štátov, ktoré sa rozhodli posilniť demokratické procesy a vybudovať zodpovedné inštitúcie;

5.  vyjadruje znepokojenie nad obťažovaním, hrozbami, zastrašovaním a represáliami, ktorým sú vystavení členovia organizácií občianskej spoločnosti vrátane protikorupčných združení a hnutí za ľudské práva, novinárov, blogerov a oznamovateľov, ktorí odhaľujú a oznamujú prípady korupcie; vyzýva orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zaručenie ich fyzickej a psychologickej integrity a aby zabezpečili okamžité, dôkladné a nestranné vyšetrovanie s cieľom postaviť zodpovedné osoby pred spravodlivosť v súlade s medzinárodnými normami;

6.  vyzýva účastníkov londýnskeho protikorupčného samitu z roku 2016, aby splnili prijaté záväzky na riešenie príčin korupcie a metód potrebných na podporu transparentnosti, a aby tiež poskytli podporu tým, ktorých sa to najviac týka;

7.  pripomína, že vytvorenie vonkajšej protikorupčnej stratégie EÚ má zásadný význam pre účinný boj proti korupcii a finančnej trestnej činnosti;

8.  zdôrazňuje, že štáty sú povinné plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv za podmienok Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, a vyzýva tie krajiny, ktoré tak ešte majú urobiť, aby ju podpísali; zdôrazňuje, že štáty sú zodpovedné za prevenciu, a nakoniec aj reakciu na akýkoľvek negatívny vplyv korupcie v ich súdnej právomoci;

9.  uznáva povinnosť zainteresovaných strán z oblasti politiky a prevádzkovateľov podnikov rešpektovať ľudské práva a riešiť korupciu; zdôrazňuje potrebu začlenenia hľadiska ľudských práv do stratégií na boj proti korupcii s cieľom vykonávať povinné a účinné politiky prevencie týkajúce sa záležitostí, ako sú transparentnosť, zákony o prístupe k verejným informáciám, ochrana oznamovateľov a vonkajšie kontroly;

10.  odporúča, aby EÚ zintenzívnila podporu pre medzinárodné nástroje s cieľom zvýšiť transparentnosť tých hospodárskych odvetví, ktoré sú najviac náchylné na zneužívanie ľudských práv a korupciu;

11.  podporuje vytvorenie moderných, transparentných a účinných politických a právnych rámcov na riadenie prírodných zdrojov a domnieva sa, že takéto opatrenia môžu slúžiť ako silné zbrane proti korupcii; v tomto zmysle víta iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju podporu s cieľom pomôcť krajinám bohatým na zdroje vykonávať ju ako silný globálny nástroj na podporu transparentnosti a zodpovednosti pri hospodárení s príjmami z prírodných zdrojov; domnieva sa, že vytvorenie účinného právneho rámca na zabezpečenie správneho uplatňovania zásad iniciatívy EITI spoločnosťami a inými subjektmi, ktoré sú súčasťou dodávateľských reťazcov pre sektor ropy, plynu a baníctva, je kľúčovým opatrením, ktoré by EÚ mala podporovať;

12.  odporúča, aby sa pri riešení a potláčaní nelegálnych finančných tokov kapitálu z Afriky venovala osobitná pozornosť týmto kapitálovým tokom, ktoré sú výsledkom ťažby rúd a nerastných surovín v baniach nachádzajúcich sa v oblastiach konfliktu;

13.  konštatuje, že korupcia je zložitý jav, ktorý pramení z celej škály hospodárskych, politických, administratívnych, sociálnych a kultúrnych faktorov a mocenských vzťahov, a preto pripomína, že ak má rozvojová politika prispievať k boju proti korupcii a pritom sa zároveň sústreďovať na znižovanie chudoby a rozdielov a na lepšiu integráciu, musí presadzovať aj ľudské práva, demokraciu, zásady právneho štátu a verejné sociálne služby, s cieľom povzbudzovať rozvoj dobrej správy vecí verejných a budovať sociálny kapitál, sociálne začlenenie a sociálnu súdržnosť pri zohľadnení kultúrnych a regionálnych špecifík;

14.  zdôrazňuje, že jedným z najúčinnejších spôsobov predchádzania korupcie je obmedziť štátne zásahy a byrokratické sprostredkovanie a predložiť jednoduchšie predpisy;

Hľadiská korupcie a ľudských práv v dvojstranných vzťahoch EÚ

15.  zdôrazňuje potrebu presadzovania zásady miestnej demokratickej zodpovednosti za projekty financované v rámci programov pomoci EÚ s cieľom zabezpečiť minimálny štandard transparentnosti; zdôrazňuje, že vonkajšie finančné nástroje EÚ by mali vychádzať z protikorupčných noriem, podmienenosti zameranej okrem iného aj na výsledky vrátane jasných míľnikov, ukazovateľov a výročných správ o pokroku, ako aj zo záväzkov partnerských krajín v oblasti boja proti korupcii s cieľom zvýšiť mieru čerpania finančnej podpory EÚ;

16.  pripomína potrebu trvalého monitorovania projektov financovaných EÚ a to, že orgány prijímajúcej krajiny by mali byť zodpovedné v prípade, že fondy EÚ nebudú náležite použité, a zdôrazňuje potrebu zapojenia miestnych organizácií občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv pri monitorovaní realizácie zmlúv; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné, aby každý dodávateľ, ktorý prijal finančné prostriedky EÚ, úplne zverejnil všetky požadované informácie vrátane svojho skutočného vlastníctva a podnikovej štruktúry;

17.  odporúča, aby EÚ a ostatní medzinárodní poskytovatelia grantov a pôžičiek vykonávali audity týkajúce sa grantov, pôžičiek a balíkov pomoci, a aby vykonávali náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o vlády a organizácie príjemcov s cieľom predísť poskytovaniu „renty“ kleptokratickým orgánom a organizáciám, ktoré tieto kontrolujú, a ich spolupracovníkom; v tejto súvislosti zastáva názor, že by sa mali podporovať aj partnerské hodnotenia;

18.  zdôrazňuje kľúčový význam protikorupčného programu počas procesu rokovaní o pristúpení k EÚ;

19.  vyzýva EÚ, aby v dohodách s tretími krajinami zaviedla okrem doložiek o ľudských právach aj doložky o boji proti korupcii, v ktorých by sa malo požadovať monitorovanie a konzultácie a ako poslednú možnosť uloženie sankcií alebo pozastavenie takýchto dohôd v prípade závažnej a/alebo systémovej korupcie, ktorá je príčinou závažného porušovania ľudských práv;

20.  vyzýva EÚ, aby vo vnútroštátnom a medzinárodnom práve vypracovala zásady boja proti veľkej korupcii ako trestného činu, riešila prebiehajúce prípady beztrestnosti za veľkú korupciu pomocou prísnejšieho presadzovania protikorupčných zákonov, a zaviedla reformy na odstránenie systémových rozdielov vo vnútroštátnych právnych rámcoch, ktoré umožňujú, aby veľká korupcia prekročila hranice, a vyhnúť sa dohľadu vnútroštátnych finančných regulačných a daňových orgánov;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť sústavnému a štruktúrovanému monitorovaniu a hodnoteniu účinného vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii v členských štátoch EÚ a krajinách, s ktorými EÚ má alebo plánuje mať nejakú dohodu;

22.  vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby so zreteľom na súbor právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti korupcii prevzali vedúce postavenie na medzinárodnej scéne a podporovali boj proti korupcii medzi partnerskými krajinami EÚ;

23.  vyzýva EÚ, aby podporovala protikorupčné opatrenia a účinné mechanizmy pre účasť verejnosti a verejnú zodpovednosť – vrátane práva na prístup k informáciám a uplatňovanie zásad otvorených dát – vo všetkých príslušných dialógoch a konzultáciách o ľudských právach s tretími krajinami, a aby financovala projekty zamerané na vytvorenie, vykonávanie a presadzovanie týchto opatrení;

24.  zdôrazňuje význam vyšetrovania z otvoreného zdroja v súvislosti s protikorupčným výskumom; vyzýva EÚ, aby primerane financovala organizácie, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvoreného zdroja a digitálnom zhromažďovaní dôkazov o korupcii s cieľom odhaliť skorumpovaných úradníkov a zabezpečiť zodpovednosť;

25.  vyzýva EÚ, aby financovala výskum aplikácií na zapisovanie transakcií, ktoré by sa mohli používať na zlepšenie transparentnosti predaja štátneho majetku, sledovanie a vystopovanie peňazí darcov v rámci zahraničnej pomoci EÚ, a ktoré by mohli pomôcť pri riešení volebných podvodov;

26.  víta pretrvávajúce úsilie v rámci nástroja rozvojovej spolupráce a programového nástroja susedstva s cieľom zriadiť a konsolidovať nezávislé a účinné protikorupčné inštitúcie;

27.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vypracovali spoločnú tvorbu programov v oblasti ľudských práv a boja proti korupcii, najmä iniciatív na zlepšovanie transparentnosti, boj proti beztrestnosti a posilňovanie orgánov pre boj proti korupcii; domnieva sa, že toto úsilie by malo zahŕňať podporu národných inštitúcií pre ľudské práva s preukázateľným úspechom v oblasti nezávislosti a nestrannosti konať aj v prípadoch korupcie vrátane vyšetrovacej kapacity na stanovenie väzieb medzi korupciou a porušovaním ľudských práv, spolupráce s orgánmi pre boj proti korupcii a ohlasovania podnetov prokuratúre alebo orgánom presadzovania práva; okrem toho vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje programy spolupráce s tretími krajinami v oblasti súdnictva s cieľom podporovať výmenu osvedčených postupov a účinných nástrojov na boj proti korupcii;

28.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala protikorupčné inštitúcie so sídlom v tretích krajinách s preukázanou nezávislosťou a nestrannosťou, ako je guatemalská Medzinárodná komisia proti beztrestnosti (CICIG), ako aj iniciatívy na výmenu informácií, výmenu najlepších postupov a posilnenie budovania kapacít; vyzýva tieto krajiny, aby týmto inštitúciám poskytli všetky potrebné nástroje vrátane vyšetrovacích právomocí, ktoré im umožnia účinne pracovať;

29.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby nasmerovali ďalšie finančné prostriedky na pomoc so zavádzaním a s vykonávaním programov ochrany určených členom organizácií občianskej spoločnosti vrátane združení pre boj proti korupcii a hnutí na ochranu ľudských práv, novinárov, blogerov a oznamovateľov, ktorí odhaľujú a oznamujú prípady korupcie a porušovanie ľudských práv; trvá na tom, aby sa vo všetkých ďalších aktualizáciách usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv, rozvojovej pomoci alebo v akomkoľvek usmernení k ich vykonávaniu zahrnuli výslovné odkazy a opatrenia na podporu ochrany ľudských práv a boja proti korupcii s cieľom uľahčiť ľuďom oznamovanie podozrivého korupčného konania bez strachu z postihu a podporiť spoločnosti, ktoré ním boli postihnuté; víta konzultačný proces Komisie, ktorý sa nedávno začal v súvislosti s ochranou oznamovateľov; zdôrazňuje, že kontaktné miesta pre ľudské práva v delegáciách EÚ by mali osobitnú pozornosť venovať aj týmto cieľovým skupinám a udržiavať úzky kontakt s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a ochrancami ľudských práv, pričom by zabezpečili ich zviditeľnenie a ochranu na medzinárodnej úrovni, čím by sa tiež zaistili bezpečné kanály na oznamovanie priestupkov;

30.  zdôrazňuje, že orgány dohľadu, miestni exekútori a prokurátori so záznamom o nezávislosti a nestrannosti, ako aj oznamovatelia a svedkovia konkrétnych prípadov, by mali mať možnosť využívať túto pomoc a podporu EÚ prostredníctvom zastúpenia na mieste a pozvaní na školenia v Európe; zdôrazňuje, že táto podpora by sa mala zverejniť vždy, keď je to vhodné;

31.  vyzýva delegácie EÚ, aby využívali demarše a verejnú diplomaciu na miestnej a medzinárodnej úrovni na oznamovanie prípadov korupcie a beztrestnosti, najmä ak vedú k závažnému porušovaniu ľudských práv; ďalej vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby do brífingov pre ESVČ a členské štáty zaradili správy o korupcii (či už vo forme systémovej analýzy alebo konkrétnych prípadov);

32.  odporúča, aby ESVČ a delegácie EÚ v príslušných prípadoch začlenili do dokumentov o stratégii krajiny v oblasti ľudských práv a demokracie osobitné kritérium pre prepojenie medzi korupciou a ľudskými právami, a aby osobitní zástupcovia EÚ pri plnení svojich úloh považovali túto záležitosť za jednu z priorít; žiada predovšetkým, aby sa problematikou korupcie EÚ zaoberala priamo v programových a strategických dokumentoch jednotlivých krajín a prepojila rozpočtovú podporu tretím krajinám s konkrétnymi reformami smerujúcimi k transparentnosti a ďalším protikorupčným opatreniam;

33.  odporúča, aby sa Európska nadácia na podporu demokracie a komplexný mechanizmus EÚ pre ochrancov ľudských práv (protectdefenders.eu) zameriavali na konkrétne programy na ochranu aktivistov bojujúcich proti korupcii, ktorí takisto prispievajú k dodržiavaniu ľudských práv;

34.  vyzýva EÚ, aby vytvorila mechanizmy riešenia sťažností, ktoré by ľuďom, ktorých sa týkajú jej vonkajšie činnosti, umožňovali podávať sťažnosti na prípady porušovania ľudských práv a prípady korupcie;

35.  opätovne pripomína svoju žiadosť z predchádzajúcich uznesení, aby EÚ čo najskôr predložila Rade na prijatie Magnitského zoznam so sankciami voči 32 ruským štátnym príslušníkom, ktorí sú zodpovední za smrť ruského informátora Sergeja Magnitského, a uložila voči týmto úradníkom cielené sankcie, ako zákaz udelenia víz do celej EÚ a zmrazenie ich finančných aktív, ktoré vlastnia v Európskej únii;

36.  nabáda členské štáty, aby zvážili prijatie právnych predpisov zameraných na stanovenie jasných kritérií umožňujúcich zaradenie na čierny zoznam a uloženie podobných sankcií voči jednotlivcom z tretích krajín a ich rodinným príslušníkom, ktorí závažným spôsobom porušili ľudské práva alebo sú za ich porušenie zodpovední alebo sa podieľajú či zúčastňujú na nariaďovaní, kontrole alebo akomkoľvek inom riadení závažnej korupcie vrátane privlastnenia súkromného alebo verejného majetku na osobný prospech, korupcie súvisiacej so štátnymi zákazkami alebo ťažbou prírodných zdrojov, podplácania alebo sprostredkovania či prevodu neoprávnene získaných aktív do zahraničných jurisdikcií; zdôrazňuje, že kritériá na zaradenie do zoznamu by mali byť vytvorené na základe riadne zdokumentovaných, konvergentných a nezávislých zdrojov a presvedčivých dôkazov, umožňujúcich mechanizmy nápravy pre cieľové osoby; zdôrazňuje význam zverejnenia tohto zoznamu s cieľom získať informácie, ktoré povinné osoby potrebujú okrem iného na vykonávanie náležitej starostlivosti o zákazníka podľa smernice EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí(22);

37.  vyzýva EÚ, aby dodržiavala zásadu súdržnosti politiky v záujme rozvoja (článok 208 ZFEÚ) a aktívne prispievala k obmedzovaniu korupcie, ako aj aby priamo a otvorene bojovala proti beztrestnosti prostredníctvom svojich vonkajších politík;

38.  vyzýva EÚ, aby v záujme efektívneho dodržiavania noriem stanovených v Iniciatíve za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI) a medzinárodne dohodnutých zásad účinnosti rozvoja zvýšila transparentnosť a posilnila zodpovednosť svojej oficiálnej rozvojovej pomoci; takisto vyzýva EÚ, aby vytvorila solídny a ucelený systém riadenia rizík s cieľom zabrániť tomu, aby rozvojová pomoc prispievala ku korupcii v prijímajúcich krajinách, a to prepojením rozpočtovej podpory s jasnými protikorupčnými cieľmi; na tento účel zdôrazňuje potrebu vytvoriť spoľahlivé mechanizmy na monitorovanie vykonávania rozpočtovej podpory;

39.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom odstrániť korupciu na vysokých miestach v súvislosti s rozpočtovou podporou venovala pozornosť transparentnosti operácií zahŕňajúcich privatizáciu a obchodovanie s verejnými statkami (najmä s pôdou) a aby sa zúčastnila na podporných programoch OECD týkajúcich sa rozvojových krajín v oblasti správy a riadenia štátnych spoločností;

40.  vyzýva Komisiu, aby podporila rozvojové krajiny v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam tak, že im pomôže pri vytváraní vyvážených, efektívnych, spravodlivých a transparentných daňových systémov;

41.  zastáva názor, že EÚ ako najväčší poskytovateľ pomoci na svete by mala podporiť formy prepájania, pričom by poskytovanie vonkajšej pomoci EÚ podliehalo fiškálnym reformám zameraným na zvýšenie transparentnosti, sprístupňovanie údajov a podporu prístupov uplatňovaných spolu s ostatnými poskytovateľmi pomoci.

42.  zdôrazňuje výrazný negatívny vplyv korupcie na obchod a jeho výhody, hospodársky rozvoj, investície a postupy verejného obstarávania, a žiada Komisiu, aby túto súvislosť zohľadnila vo všetkých obchodných dohodách a začlenila do nich vynútiteľné ustanovenia o ľudských právach a protikorupčné ustanovenia;

43.  poukazuje na to, že obchodná politika prispieva k ochrane a podpore hodnôt, ktoré EÚ zastáva, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, vrátane demokracie, zásad právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, základných práv a slobôd a rovnosti; zdôrazňuje, že konzistentnosť vonkajších a vnútorných politík je rozhodujúca, najmä vo vzťahu k boju proti korupcii; zdôrazňuje, že európski zákonodarcovia musia v tejto súvislosti zohrávať osobitnú úlohu pri uľahčovaní obchodných vzťahov, pretože musia predísť tomu, aby slúžili ako vstupná brána ku korupčným praktikám;

44.  vníma obchodné dohody ako kľúčový mechanizmus na podporu protikorupčných opatrenia a dobrej správy vecí verejných; víta opatrenia, ktoré EÚ prijala na boj proti korupcii v rámci svojej obchodnej politiky, napríklad prostredníctvom všeobecného systému preferencií (GSP+), kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji a zahrnutia povinnosti ratifikovať s obchodnými partnermi medzinárodné dohovory v oblasti boja proti korupcii; opätovne potvrdzuje cieľ stanovený v stratégii Obchod pre všetkých zahrnúť ambiciózne protikorupčné ustanovenia do všetkých budúcich obchodných dohôd; v tejto súvislosti žiada, aby budúce obchodné dohody obsahovali záväzky týkajúce sa multilaterálnych protikorupčných dohovorov, ako sú Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii a Dohovor OECD o boji proti podplácaniu, a horizontálnych ustanovení, ktoré majú byť súčasťou komplexného prístupu a majú sa začleniť do existujúcich obchodných dohôd počas revízie;

45.  zdôrazňuje, že signatárske strany obchodných dohôd by mali prijať opatrenia na podporu aktívnej účasti súkromného sektora, organizácií občianskej spoločnosti a domácich poradných skupín na vykonávaní protikorupčných programov a ustanovení v medzinárodných obchodných a investičných dohodách; vyjadruje presvedčenie, že by sa malo zvážiť začlenenie ochrany oznamovateľov korupcie do budúcich obchodných dohôd, hneď ako sa zavedie systém na úrovni celej EÚ;

46.  uznáva, že je dôležité poskytovať jasné usmernenia a podporu podnikom, aby v rámci svojich činností prijímali účinné protikorupčné postupy, predovšetkým MSP prostredníctvom osobitných ustanovení v obchodných dohodách, aby mohli bojovať proti korupcii; zdôrazňuje, že neexistuje žiaden univerzálny prístup k súladu s predpismi; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť poskytovania pomoci pri budovaní kapacít v súvislosti s projektmi v oblasti boja proti korupcii, ako sú výmena osvedčených postupov a odborná príprava s cieľom pomôcť štátom a podnikateľskému sektoru prekonať všetky problémy, s ktorými sa v tejto oblasti môžu stretnúť;

47.  víta nadobudnutie platnosti dohody WTO o uľahčení obchodu vo februári 2017, ktorá stanovuje opatrenia na boj proti korupcii v celosvetovom obchode; vyjadruje však presvedčenie, že nestačí len prijať právne predpisy alebo ich revidovať a že kľúčom je ich vykonávanie; poukazuje na to, že popri legislatívnej reforme je potrebné zabezpečiť aj odbornú prípravu zástupcov súdnictva, prístup verejnosti k informáciám a opatrenia v oblasti transparentnosti, a vyzýva členské štáty EÚ, aby v týchto záležitostiach navzájom spolupracovali v boji proti korupcii; poukazuje tiež na to, že obchodné dohody by mohli pomôcť pri monitorovaní vnútroštátnych reforiem vo vzťahu k protikorupčným politikám;

48.  vyzýva Komisiu, aby vo všetkých svojich budúcich obchodných dohodách rokovala o vynútiteľných ustanoveniach o boji proti korupcii a praniu špinavých peňazí s nezávislou kontrolou vykonávania protikorupčných ustanovení; v tomto smere vyzýva členské štáty, aby podporovali začlenenie protikorupčných ustanovení do mandátov na rokovania, ako navrhuje Komisia v návrhoch mandátov, ktoré im predkladá; víta začlenenie protikorupčných ustanovení do mandátu na rokovania o modernizácii dohody medzi EÚ a Mexikom; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v snahe bojovať proti korupcii, a to prostredníctvom zvýšenej transparentnosti v obchodných dohodách a začlenením ustanovení zameraných na väčšiu spoluprácu v oblasti regulácie a integritu colných postupov a globálnych hodnotových reťazcov; je presvedčený, že na boj proti korupcii sa musia zaviesť doložky o spolupráci, napríklad o výmene informácií a administratívnej a technickej pomoci, s cieľom vymieňať si a podporovať najlepšie postupy, ktoré prispejú k posilneniu zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; nabáda Komisiu, aby stanovila jasné a primerané podmienky a ukazovatele výkonnosti umožňujúce lepšie posúdenie a preukázanie výsledkov;

49.  poukazuje na význam zachovania prebiehajúceho a pravidelného dialógu s obchodnými partnermi EÚ počas vykonávania dohôd s cieľom zabezpečiť, aby boli dohody vo všeobecnosti, ale aj protikorupčné opatrenia riadne monitorované a vykonávané; berie na vedomie návrh Komisie v rámci jej stratégie Obchod pre všetkých zaviesť mechanizmy konzultácií v prípadoch systémovej korupcie a nedostatkov oblasti správy vecí verejných a vyzýva Komisiu, aby uvažovala o pozastavení výhod vyplývajúcich z dohody v prípadoch neplnenia protikorupčných záväzkov alebo medzinárodných noriem v oblasti boja proti korupcii, ako sú spoločná norma vykazovania OECD, akčný plán OECD pre narúšanie základu dane a presun ziskov, centrálny register skutočného vlastníctva a odporúčania FATF; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné a primerané podmienky a ukazovatele výkonnosti umožňujúce lepšie posúdenie a preukázanie výsledkov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby odhodlane, primerane a rýchlo reagovala v prípadoch, keď vláda prijímajúcej krajiny neplní to, čo už bolo dohodnuté; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmy konzultácií s obchodnými partnermi v prípade systémovej korupcie a aby zabezpečila výmenu odborných znalostí s cieľom pomáhať krajinám v zavádzaní protikorupčných opatrení.

50.  konštatuje, že obchodné dohody musia zahŕňať záväzné a vykonateľné doložky o ľudských právach, ktoré zaručujú, aby súkromné spoločnosti a štátne orgány dodržiavali ľudské práva a najprísnejšie sociálne a environmentálne normy nevyhnutne dôležité na boj proti korupcii;

Rozvoj spravodajských informácií EÚ o korupčných sieťach a sprostredkovateľoch

51.  vyzýva ESVČ, aby zaviedla vytvorenie pracovných skupín medzi veľvyslanectvami členských štátov a delegáciami EÚ v tretích krajinách, prostredníctvom ktorých môžu diplomatickí úradníci analyzovať a vymieňať informácie o štruktúre a fungovaní miestnych korupčných sietí na najvyššej úrovni moci, a dať dohromady dostatok informácií, aby sa zabránilo tajnej dohode EÚ s kleptokratickými režimami; je presvedčený, že takéto informácie by sa mali poskytnúť inštitúciám EÚ diplomatickou a bezpečnou cestou; okrem toho navrhuje, aby delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov podporovali úzke vzťahy s miestnym obyvateľstvom, konkrétne prostredníctvom pravidelného dialógu so skutočnými a nezávislými organizáciami občianskej spoločnosti, novinármi a ochrancami ľudských práv s cieľom získať spoľahlivé informácie o miestnej korupcii, kľúčových sprostredkovateľoch a zadržaných úradníkoch;

52.  zastáva názor, že korporácie by mali podávať orgánom EÚ správy vždy, keď sú požiadané o úplatky a/alebo investície do tretích krajín, a to pomocou miestnych sprostredkovateľov alebo krycích spoločností ako partnerov;

53.  zdôrazňuje, že vzhľadom na zhromaždené informácie by sa s civilnými a vojenskými vyslancami a darcovskými agentúrami EÚ mali vymieňať usmernenia pre jednotlivé krajiny s cieľom zvýšiť informovanosť o rizikách spojených s jednaním s miestnymi dodávateľmi, súkromnými bezpečnostnými spoločnosťami a poskytovateľmi služieb, ktorých skutoční vlastníci môžu byť prepojení s porušovaním ľudských práv a skorumpovanými sieťami;

Súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími opatreniami

54.  domnieva sa, že EÚ sa môže stať dôveryhodným a vplyvným lídrom v boji proti korupcii iba vtedy, ak bude primeraným spôsobom riešiť problémy organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí v rámci svojich vlastných hraníc; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že Komisia sa rozhodla nevykonať následné opatrenia v súvislosti so svojou správou o boji proti korupcii v EÚ z roku 2014 s cieľom poskytnúť novú analýzu o korupcii v členských štátoch EÚ, ktoré by takisto posilnili dôveryhodnosť EÚ pri presadzovaní ambiciózneho programu na boj proti korupcii v jej vonkajších politikách; zdôrazňuje, že Komisia a ostatné inštitúcie EÚ by mali v súlade s ustanoveniami Dohovoru OSN proti korupcii a jeho mechanizmom preskúmania predkladať pravidelné, ambiciózne a podrobné správy a vlastné hodnotenie a vyzýva Komisiu, aby predstavila ďalšie politické a legislatívne iniciatívy na boj proti korupcii a zasadzovala sa za väčšiu integritu a transparentnosť v členských štátoch;

55.  pripomína, že dekriminalizácia korupcie v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ by znížila dôveryhodnosť verejných politík a oslabila by tiež schopnosť EÚ presadzovať ambiciózny program na boj proti korupcii vo svete; podporuje užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a Európskym dvorom audítorov;

56.  opätovne vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby upravili svoje trestné právo s cieľom zriadiť súdnu právomoc vnútroštátnych prokurátorov a súdov v záujme vyšetrovania a pojednávania o trestných činoch podplácania alebo sprenevery verejných financií, bez ohľadu na miesto spáchania daného trestného činu, pokiaľ sa príjmy z tejto trestnej činnosti nachádzajú na území daného členského štátu alebo boli na jeho území „preprané“, alebo ak má daná osoba k tomuto členskému štátu blízky vzťah, a to na základe občianstva, pobytu alebo konečného vlastníctva spoločnosti, ktorá sídli alebo má pobočku v tomto členskom štáte;

Príspevok EÚ, pokiaľ ide o prístup k boju proti korupcii založený na ľudských právach na mnohostranných fórach

57.  vyzýva členské štáty EÚ, aby začali diskusiu na úrovni OSN o posilnení noriem pre nezávislosť a mandátov orgánov pre boj proti korupcii v nadväznosti na skúsenosti Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Medzinárodného koordinačného výboru OSN pre národné inštitúcie pre ľudské práva a orgánov OSN, najmä Rady pre ľudské práva, pokiaľ ide o národné inštitúcie pre ľudské práva (parížske zásady);

58.  zdôrazňuje potrebu posilnenia väzieb medzi orgánmi pre boj proti korupcii a národnými inštitúciami pre ľudské práva na základe mandátu národných inštitúcií pre ľudské práva, pokiaľ ide o riešenie korupcie ako potenciálneho zdroja priameho a nepriameho porušovania ľudských práv;

59.  pripomína svoju žiadosť členským štátom EÚ, aby podporili zriadenie funkcie osobitného spravodajcu OSN pre finančnú trestnú činnosť, korupciu a ľudské práva s komplexným mandátom vrátane plánu orientovaného na ciele a pravidelného hodnotenia opatrení na boj proti korupcii prijímaných štátmi; vyzýva členské štáty EÚ, aby prevzali vedúcu úlohu, pokiaľ ide o mobilizáciu podpory medzi členskými štátmi Rady pre ľudské práva, a aby sa stali spoločnými predkladateľmi uznesenia, ktorého výsledkom bude takýto mandát;

60.  vyzýva OSN, aby na účely zlepšenia účinnosti prijala normatívny nástroj týkajúci sa nezákonných finančných tokov;

61.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť vnútroštátne a medzinárodné protikorupčné komunikačné kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti zamerané na účasť občanov s cieľom objasniť skutočnosť, že korupcia má negatívny vplyv na ľudské práva a okrem iného vedie k sociálnym nerovnostiam, nedostatočnej sociálnej spravodlivosti a zvýšenej miere chudoby; nabáda EÚ, aby vypracovala a vykonávala osobitné programy týkajúce sa existujúcich trestných a procesných právnych predpisov a mechanizmov riešenia sťažností; zdôrazňuje, že vzdelávanie a nestranné, nezávislé informovanie verejnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri výučbe sociálnych zručností a zásad integrity, ktoré slúžia záujmu verejnosti a sociálnemu a hospodárskemu rozvoju spoločnosti;

62.  odporúča, aby sa do všeobecného pravidelného preskúmania, aj ako spôsob na odstránenie korupcie a podporu transparentnosti a najlepších postupov, začlenilo skúmanie otázky korupcie ako príčiny pre porušovanie ľudských práv, a tiež ako výsledku zneužívania ľudských práv a slabého právneho štátu; zdôrazňuje úlohu, ktorou by k tomuto procesu mohla prispieť občianska spoločnosť;

63.  podporuje prehĺbenie medzinárodných záväzkov, aby sa boj proti korupcii stal jadrom cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja ako mechanizmus na boj proti globálnej chudobe;

Korupcia a obchodovanie s ľuďmi

64.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že obchodovanie s ľuďmi môže byť uľahčené korupciou aktérov na rôznych úrovniach zverenej právomoci, ako je polícia, colní úradníci, orgány hraničnej kontroly a imigračné služby, ktorí môžu ignorovať, tolerovať a organizovať obchodovanie s ľuďmi alebo sa na ňom zúčastňovať;

65.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam protikorupčných opatrení, ako je podpora transparentnosti a zodpovednosti v oblasti správy, a to zavedením hlavného mechanizmu na boj proti korupcii a zabezpečením lepšej koordinácie stratégií boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

66.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môžu zohrávať rodovo citlivé prístupy pri vypracúvaní politík na boj proti korupcii v oblasti obchodovania s ľuďmi;

Podnikanie a ľudské práva

67.  podporuje všetky členské štáty OSN, najmä európske členské štáty, aby plne vykonávali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a aby do svojich vnútroštátnych akčných plánov pre ľudské práva začlenili osobitné záväzky týkajúce sa opatrení na boj proti korupcii (v súlade s požiadavkami akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu) alebo aby zaviedli osobitné právne predpisy proti úplatkárstvu;

68.  víta skutočnosť, že niektoré národné akčné plány členských štátov EÚ odkazujú na korupciu, a v tomto zmysle navrhuje osobitné opatrenia na predchádzanie a trestanie korupčných praktík a úplatkárstva, ktoré môžu viesť k porušovaniu ľudských práv; odporúča, aby EÚ podporila dodatočné opatrenia na podporu prijímania a vykonávania kódexov a noriem v oblasti boja proti úplatkárstvu/korupcii a ich dodržiavania v jednotlivých spoločnostiach, a aby mali uchádzači o verejné zákazky platný pevný kódex proti úplatkárstvu a proti korupcii a zásady dobrej daňovej správy; zastáva názor, že zneužívanie verejných fondov, nezákonné obohacovanie alebo podplácanie by mali byť trestné podľa osobitných dodatočných sankcií podľa trestného práva, najmä ak priamo vedú k porušovaniu ľudských práv spôsobenému korupciou;

69.  víta revidovanú smernicu o účtovníctve, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií(23) týkajúcich sa rozmanitosti v súvislosti s požiadavkami týkajúcimi sa podávania správ veľkých spoločností a skupín vrátane ich úsilia v oblasti ľudských práv a boja proti korupcii; podporuje spoločnosti, aby zverejňovali všetky príslušné informácie v súlade s nadchádzajúcim usmernením, ktoré má vydať Komisia;

70.  opätovne vyzýva všetky štáty a EÚ, aby sa aktívne a konštruktívne zapájali do prebiehajúcej činnosti otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny OSN o nadnárodných korporáciách a ďalších obchodných podnikoch, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv s cieľom vypracovať právne záväzný nástroj na predchádzanie, vyšetrovanie, nápravu a prístup k náprave pri porušovaní ľudských práv vrátane porušovania práv v dôsledku korupcie; žiada štáty, aby urobili prijali všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom umožniť občianskoprávne konanie o náhradu škody voči osobám, ktoré sa dopustia korupcie v súlade s článkom 35 Dohovoru OSN proti korupcii;

71.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uplatňovali usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;

Zaberanie pôdy a korupcia

72.  je naďalej znepokojený situáciou v súvislosti so zaberaním pôdy v dôsledku korupčných praktík korporácií, zahraničných investorov, vnútroštátnych a medzinárodných štátnych činiteľov, úradníkov a orgánov; zdôrazňuje, že korupcia umožňuje zaberať pôdu často na základe núteného vysťahovania, okrem iného aj tým, že tretím stranám nekalým spôsobom umožňuje kontrolu nad pôdou bez súhlasu osôb, ktorí na danom pozemku žijú;

73.  zdôrazňuje, že prieskumy ukazujú, že korupcia je v oblasti správy pôdy rozšírená a vo zvýšenej miere zasahuje do všetkých fáz obchodovania s pôdou, čo vedie k celému radu nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, počnúc vysídľovaním komunít bez primeranej náhrady až po vraždenie ochrancov pôdy(24); ďalej so znepokojením konštatuje, že existuje riziko porušovania ľudských práv, ktoré sa zvyšuje v súvislosti s rastúcim dopytom po potravinách, palive a komoditách a s nárastom rozsiahlych investícií do pozemkov v rozvojových krajinách;

74.  pripomína, že finančný sektor má zohrávať kľúčovú úlohu pri predchádzaní najmä tým korupčným praktikám, ktoré uľahčujú zaberanie pôdy; opakovane zdôrazňuje, že banky a finančné inštitúcie by mali uplatňovať povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí spojených s korupciou a zabezpečiť, aby investori, ktorých podporujú, prijali účinné opatrenia týkajúce sa povinnej starostlivosti v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby požadovali uverejnenie podrobných informácií o pôde, ktorú nadobudli spoločnosti v tretích krajinách, a zvýšili svoju podporu rozvojovým krajinám s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie dobrovoľných usmernení pre zodpovednú správu držby pôdy, rybných hospodárstiev a lesov ako prostriedku na riešenie korupcie pri obchodovaní s pôdou;

Voľby a fungovanie demokraticky zvolených orgánov

75.  zdôrazňuje, že jedným z cieľov boja proti korupcii by malo byť skoncovanie so závažným zneužívaním, ktorým sa deformujú demokracia a politické procesy, a presadzovanie nezávislého, nestranného a účinného súdnictva; vyzýva na posilnenie úlohy politických strán ako kanálov demokratického zastúpenia a politickej účasti prostredníctvom efektívneho vybavenia; poznamenáva v tomto zmysle, že regulácia politického financovania vrátane identifikácie darcov a ostatných finančných zdrojov sú preto kľúčové pre zachovanie demokracie;

76.  so znepokojením konštatuje, že volebné podvody a korupcia spojená s volebnými procesmi a fungovaním zvolených zastupiteľských orgánov a zhromaždení vážne podkopávajú dôveru v demokratické inštitúcie a oslabujú občianske a politické práva tým, že bránia rovnakému a spravodlivému zastúpeniu a spochybňujú právny štát; berie na vedomie úlohu volebných pozorovateľských misií pri prispievaní k riadnemu priebehu volieb a podpore reformy volebného zákona; nabáda na ďalšiu spoluprácu so špecializovanými medzinárodnými orgánmi v tejto oblasti, ako sú Rada Európy alebo OBSE;

77.  zdôrazňuje osobitnú potrebu dodržiavať najvyššie možné etické normy a normy transparentnosti vo fungovaní medzinárodných organizácií a regionálnych zhromaždení zodpovedných za ochranu a presadzovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu tým, že spája inštitúcie a profesie na celom svete s cieľom vybudovať kapacitu a podporiť spoločnú kultúru integrity; zdôrazňuje potrebu podporovať transparentné postupy prostredníctvom vypracovania kódexov správania a osobitných opatrení v oblasti transparentnosti v záujme predchádzania a vyšetrenia podvodov alebo pochybenia;

78.  zdôrazňuje, že je potrebné prísne regulovať lobing v súlade so zásadami otvorenosti a transparentnosti s cieľom zabezpečiť, aby mali všetky záujmové skupiny rovnaký prístup k rozhodujúcim činiteľom a aby sa ukončila korupcia a riziko porušovania ľudských práv; vyzýva EÚ a členské štáty, aby identifikovali a odsúdili všetky formy skrytého, neetického alebo nezákonného lobingu; žiada EÚ, aby podporovala transparentné rozhodovacie a legislatívne postupy v členských štátoch aj vo vzťahoch s tretími krajinami;

79.  dôrazne odsudzuje v súvislosti s nedávnymi odhaleniami týkajúcimi sa tzv. azerbajdžanskej práčky špinavých peňazí pokusy Azerbajdžanu a ďalších autokratických režimov v tretích krajinách o ovplyvňovanie európskych činiteľov s rozhodovacími právomocami nezákonným spôsobom; žiada Parlament, aby vykonal komplexné vyšetrovanie uvedených obvinení a aby vo všeobecnosti prešetril vplyv týchto režimov; žiada Parlament, aby prijal prísne opatrenia s cieľom zabrániť takejto korupcii, ktorá by podkopala dôveryhodnosť a legitimitu činnosti Parlamentu, a to aj v oblasti ľudských práv;

Veľké športové podujatia a prepojenia s porušovaním ľudských práv a korupciou

80.  zostáva znepokojený závažným porušovaním ľudských práv vrátane pracovných práv a korupciou na vysokej úrovni, ktoré sú spojené s významnými medzinárodnými športovými podujatiami a súvisiacimi rozsiahlymi projektmi infraštruktúry; podporuje spoluprácu medzi športovými riadiacimi orgánmi a medzinárodnými orgánmi a mimovládnymi organizáciami pre boj proti korupcii s cieľom zaviesť transparentné a overiteľné záväzky organizátorov veľkých športových podujatí v oblasti ľudských práv a tých, ktorí sa ponúkli, že ich budú hosťovať; zdôrazňuje, že tieto kritériá by mali byť súčasťou kritérií na vyhodnotenie ponúk na organizáciu takýchto podujatí;

81.  zastáva názor, že aj veľké medzinárodné mimovládne športové zväzy musia zohrávať dôležitú úlohu v boji proti korupcii a za jej zastavenie, a mali by zvýšiť svoje úsilie, aby tieto zväzy uznali, že majú zodpovednosť za ľudské práva, a že vládne protikorupčné agentúry by preto mali mať väčšie právomoci, pokiaľ ide o vyšetrovanie prípadov korupcie, a v súvislosti s veľkými medzinárodnými mimovládnymi športovými zväzmi by mali ukladať sankcie;

82.  domnieva sa, že vysoká miera korupcie v oblasti športovej správy, dohadovania zápasov, obstarávania, schvaľovacích dohôd, výberu stránok, nezákonných stávok a dopovania, ako aj účasť na organizovanej trestnej činnosti, poškodili dôveryhodnosť športových organizácií;

83.  je presvedčený, že integrita v športe môže prispieť ku globálnemu rozvojovému programu a dobrej správe vecí verejných na medzinárodnej úrovni;

Daňové raje

84.  naliehavo žiada vykonávanie politík nulovej tolerancie voči daňovým rajom a praniu špinavých peňazí, zvyšovanie medzinárodných noriem transparentnosti, a podporuje hlbšiu medzinárodnú spoluprácu s cieľom určiť vlastníctvo utajených krycích spoločností a trustov využívaných na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, podvody, nedovolené obchodovanie, kapitálové toky, pranie špinavých peňazí a využívanie korupcie;

85.  dôrazne sa zasadzuje za vykonávanie verejných štandardov výkazníctva jednotlivých krajín v Európe a v tretích krajinách, pričom nadnárodné korporácie by mali byť povinné predkladať správy obsahujúce základné finančné informácie pre každú jurisdikciu, v ktorej pôsobia, aby sa zabránilo korupcii a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti;

86.  pripomína zodpovednosť EÚ v boji proti daňovým únikom nadnárodných korporácií a jednotlivcov, a pri riešení problému nezákonných finančných tokov z rozvojových krajín, ktoré značne brzdia ich schopnosť využívať dostatočné zdroje na plnenie záväzkov v oblasti ľudských práv;

87.  víta európske iniciatívy v oblasti rozvoja globálnej výmeny informácií o skutočnom vlastníctve s cieľom zvýšiť účinnosť spoločných noriem vykazovania, ktoré môžu pomôcť odhaliť finančné priestupky;

88.  vyzýva na globálnu spoluprácu s cieľom vystopovať ukradnutý majetok a bezpečne ho vrátiť jeho skutočným vlastníkom; opätovne pripomína, že EÚ je povinná pomáhať tretím krajinám pri repatriácii neoprávnene získaných aktív ukrytých vo finančných systémoch a nehnuteľnostiach členských štátov EÚ, a stíhať páchateľov, sprostredkovateľov a prostredníkov; naliehavo vyzýva EÚ, aby uprednostnila túto problematiku veľkého významu v tretích krajinách, ktoré prechádzajú procesmi demokratizácie, a to konkrétne tým, že odstráni právne prekážky a nedostatočnú ochotu spolupracovať zo strany finančných centier; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zrušenia prepojenia zhabania majetku od odsúdenia v dožadujúcom štáte na účely poskytovania vzájomnej právnej pomoci a pokračovania v trestnom stíhaní, ak existuje dostatočný dôkaz o priestupku;

89.  pripomína, že korupcia je úzko spojená s činnosťami, ako sú pranie špinavých peňazí, daňové úniky a nezákonné obchodovanie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že transparentnosť by mala byť základom všetkých protikorupčných stratégií;

90.  zdôrazňuje, že EÚ musí prioritne podporovať boj proti daňovým rajom, bankovému tajomstvu a praniu špinavých peňazí, zrušenie nadmerného služobného tajomstva, dosiahnutie verejného vykazovania podľa jednotlivých krajín pre všetky nadnárodné podniky, a verejné registre skutočných vlastníkov spoločností na všetkých príslušných medzinárodných fórach; poukazuje na to, že väčšina nástrojov na boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti sú vhodné na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí;

Sloboda médií

91.  zdôrazňuje veľký význam nezávislých elektronických či neelektronických médií v boji proti korupcii a v oznamovaní porušovania ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby riešila možný negatívny vplyv zákonov o ochrane pred ohováraním v tretích krajinách a bojovala proti nemu a pripomína svoju výzvu všetkým členským štátom, aby zvážili dekriminalizovanie ohovárania a využívali iba občianske súdne spory ako prostriedok na ochranu povesti; zdôrazňuje, že digitálna bezpečnosť je dôležitým prvkom pre ochranu aktivistov; dôrazne odporúča, aby sa transparentnosť vlastníctva a sponzorovania médií zabezpečila prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov;

92.  žiada, aby sa v medzinárodných vzťahoch EÚ s tretími krajinami prisudzovala väčšia dôležitosť rešpektovaniu slobody médií vzhľadom na ich význam; domnieva sa, že politický dialóg a spolupráca EÚ s tretími krajinami s cieľom zabezpečiť reformy médií by mali byť otvorené, transparentné a mali by byť predmetom kontroly; vyzýva v tejto súvislosti EÚ, aby zabezpečila, aby projekty EÚ v tretích krajinách slúžili okrem iného na presadzovanie slobody médií a zapojenie organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva EÚ, aby verejne odsúdila zavedenie zákonov, ktoré obmedzujú slobodu médií a činnosti organizácií občianskej spoločnosti;

93.  podporuje hodnoty otvoreného a bezpečného internetu pri zvyšovaní informovanosti o korupcii jednotlivcov, organizácií a vlád, a vyjadruje obavy, že tí, ktorí sa snažia obmedziť slobodu online, tak robia preto, aby sa vyhli zodpovednosti;

94.  trvá na tom, že verejné obstarávanie by malo byť spravodlivé, zodpovedné, otvorené a transparentné s cieľom zabrániť krádeži alebo zneužívaniu peňazí daňovníkov a odhaľovať ich;

95.  poukazuje na to, že EÚ by vo všetkých fórach pre dialóg s tretími krajinami vrátane bilaterálnych fór mala zdôrazňovať, aké dôležité je presadzovať právo na prístup k verejným informáciám; zdôrazňuje najmä potrebu stanovenia noriem, ktoré zabezpečia čo najširší a najrýchlejší prístup k takýmto informáciám, keďže rýchlosť prístupu má kľúčový význam pri úsilí o dodržiavanie ľudských práv a boj proti korupcii; vyzýva EÚ, aby podporovala prístup k verejným informáciám v členských štátoch aj v tretích krajinách;

o
o   o

96.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Európskej centrálnej banke.

(1) https://www.unodc.org/unodc/en/treaties/CAC/
(2) http://www.oecd.org/daf/anti-bribery/ConvCombatBribery_ENG.pdf
(3) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=URISERV%3Al33601
(4) http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E
(5) http://www.eib.org/attachments/strategies/anti_fraud_policy_20130917_sk.pdf
(6) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf
(7) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/06/20-fac-business-human-rights-conclusions/
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0403.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(12) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 59.
(13) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 81.
(14) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89.
(15) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 2.
(16) https://www.unodc.org/documents/corruption/WG-Prevention/Art_6_Preventive_anti-corruption_bodies/JAKARTA_STATEMENT_en.pdf
(17) http://nhri.ohchr.org/EN/AboutUs/Governance/Resolutions/A.HRC.RES.33.15%20EN.pdf
(18) http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session28/Documents/A_HRC_28_73_ENG.doc
(19) http://www.eods.eu/library/AU_Convention%20on%20Combating%20Corruption_2003_EN.pdf
(20) https://www.unglobalcompact.org/what-is-gc/mission/principles
(21) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/579319/EPRS_STU%282016%29579319_EN.pdf
(22) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
(23) Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.
(24) Olivier De Schutter, „Tainted Lands: Corruption in Large-Scale Land Deals“ (Nečistá pôda: Korupcia pri rozsiahlom obchodovaní s pôdou), International Corporate Accountability Roundtable & Global Witness (november 2016). https://www.globalwitness.org/en/campaigns/land-deals/tainted-lands-corruption-large-scale-land-deals/

Právne oznámenie