Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 4. októbra 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Dohoda o zriadení Medzinárodnej nadácie EÚ – LAK ***
 Schengenské acquis týkajúce sa vízového informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku *
 Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel v Českej republike *
 Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov v Portugalsku *
 Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov v Grécku *
 Bezpečnostné pravidlá a normy pre osobné lode***I
 Registrácia osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov ***I
 Systém inšpekcií v záujme bezpečnej prevádzky prievozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel v pravidelnej preprave ***I
 Námietka k vykonávaciemu aktu: vedecké kritériá určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém
 Geneticky modifikovaná sója FG72 × A5547-127
 Geneticky modifikovaná sója DAS-44406-6
 Ukončenie manželstiev maloletých
 Konferencia OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP 23)

Dohoda o zriadení Medzinárodnej nadácie EÚ – LAK ***
PDF 243kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o založení Medzinárodnej nadácie EÚ – LAK v mene Európskej únie (11342/2016 – C8-0458/2016 – 2016/0217(NLE))
P8_TA(2017)0368A8-0279/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11342/2016),

–  so zreteľom na návrh dohody o založení Medzinárodnej nadácie EÚ – LAK (11356/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 209 ods. 2, článkom 212 ods. 1, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0458/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0279/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vládam a parlamentom krajín Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC).


Schengenské acquis týkajúce sa vízového informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku *
PDF 241kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa vízového informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (10161/2017 – C8-0224/2017 – 2017/0808(CNS))
P8_TA(2017)0369A8-0286/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10161/2017),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 2 Aktu o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0224/2017),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0286/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.


Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel v Českej republike *
PDF 240kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel v Českej republike (09893/2017 – C8-0197/2017 – 2017/0806(CNS))
P8_TA(2017)0370A8-0288/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (09893/2017),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0197/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0288/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1)Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov v Portugalsku *
PDF 240kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov v Portugalsku (09898/2017 – C8-0213/2017 – 2017/0807(CNS))
P8_TA(2017)0371A8-0289/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (09898/2017),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0213/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0289/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1)Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov v Grécku *
PDF 241kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov v Grécku (10476/2017 – C8-0230/2017 – 2017/0809(CNS))
P8_TA(2017)0372A8-0287/2017

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10476/2017),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0230/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0287/2017),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Bezpečnostné pravidlá a normy pre osobné lode***I
PDF 325kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/45/ES o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (COM(2016)0369 – C8-0208/2016 – 2016/0170(COD))
P8_TA(2017)0373A8-0167/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0369),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0208/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0167/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorou sa mení smernica 2009/45/ES o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017/2108.)

(1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 167.


Registrácia osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov ***I
PDF 328kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 98/41/ES o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov (COM(2016)0370 – C8-0209/2016 – 2016/0171(COD))
P8_TA(2017)0374A8-0168/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0370),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0209/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0168/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorou sa mení smernica Rady 98/41/ES o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, smernici Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/2109.)

(1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 172.


Systém inšpekcií v záujme bezpečnej prevádzky prievozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel v pravidelnej preprave ***I
PDF 325kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o systéme inšpekcií v záujme bezpečnej prevádzky prievozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel v pravidelnej preprave, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole a ruší smernica Rady 1999/35/ES (COM(2016)0371 – C8-0210/2016 – 2016/0172(COD))
P8_TA(2017)0375A8-0165/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0371),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0210/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0165/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o systéme inšpekcií v záujme bezpečnej prevádzky osobných lodí ro-ro a vysokorýchlostných osobných plavidiel v pravidelnej preprave, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES a zrušuje smernica Rady 1999/35/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017/2110.)

(1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 176.


Námietka k vykonávaciemu aktu: vedecké kritériá určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém
PDF 270kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 stanovením vedeckých kritérií určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém (D048947/06 – 2017/2801(RPS))
P8_TA(2017)0376B8-0542/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 stanovením vedeckých kritérií určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém (D048947/06) (ďalej aj „návrh nariadenia“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(1), najmä na jeho článok 4 ods. 1 a článok 78 ods. 1 písm. a) a na bod 3.6.5. druhý odsek a bod 3.8.2. prílohy II k nemu,

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu Súdneho dvora Európskej únie zo 16. decembra 2015(2), a najmä na jeho odseky 71 a 72,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2016 o endokrinných disruptoroch: situácia v nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2015(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júna 2016 o endokrinných disruptoroch a návrhu právnych aktov Komisie, ktorými sa stanovia vedecké kritériá ich určovania v kontexte právnych predpisov EÚ o prípravkoch na ochranu rastlín a biocídnych výrobkoch (COM(2016)0350),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá predloženú v Bruseli 28. februára 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ochrane verejného zdravia pred látkami narušujúcimi endokrinný systém(4),

–  so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(5),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 a článok 106 ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

A.  keďže v súlade s bodom 3.8.2. prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 sa účinná látka schváli iba vtedy, ak sa nepovažuje za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať škodlivé účinky na necieľové organizmy, s výnimkou prípadu, keď je expozícia necieľových organizmov tejto účinnej látke v prípravku na ochranu rastlín za realisticky navrhnutých podmienok používania zanedbateľná (hraničné kritérium v prípade životného prostredia);

B.  keďže v súlade s druhým odsekom bodu 3.6.5. prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 Komisia do 14. decembra 2013 predloží Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat návrh opatrení týkajúcich sa špecifických vedeckých kritérií na určovanie vlastností narúšajúcich endokrinný systém;

C.  keďže Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá 4. júla 2017 zaujal pozitívne stanovisko k návrhu nariadenia, pričom tri členské štáty hlasovali proti a štyri sa zdržali hlasovania;

D.  keďže v poslednom odseku návrhu nariadenia sa stanovuje: „Ak zamýšľané pôsobenie posudzovanej účinnej látky na ochranu rastlín spočíva v regulácii cieľových organizmov iných ako stavovce prostredníctvom ich endokrinného systému, účinky na organizmy toho istého taxonomického kmeňa ako je cieľový organizmus sa na účely identifikácie látky ako látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém v prípade necieľových organizmov nezohľadňujú.“;

E.  keďže Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci T-521/14 jasne uvádza: „la spécification des critères scientifiques pour la détermination des propriétés perturbant le système endocrinien ne peut se faire que de manière objective, au regard de données scientifiques relatives audit système, indépendamment de toute autre considération, en particulier économique“(6) (bod 71);

F.  keďže nie je vedecké vyňať látku so zamýšľaným spôsobom účinku na endokrinný systém zo skutočnosti, že je identifikovaná ako endokrinný disruptor v prípade necieľových organizmov;

G.  keďže návrh nariadenia preto nemožno považovať za návrh založený na objektívnych vedeckých údajoch týkajúcich sa endokrinného systému, ako požaduje Súdny dvor; keďže Komisia tým prekračuje svoje vykonávacie právomoci;

H.  keďže skutočný zámer uvedeného posledného odseku je jasne vysvetlený v súhrnnej správe zo schôdze Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktorá sa konala v Bruseli 28. februára 2017, v ktorej sa uvádza, že „okrem toho, logické odôvodnenie ustanovenia o účinných látkach so zamýšľaným pôsobením na endokrinný systém (ďalej nazývané rastové regulátory) je vysvetlené. [...] Ustanovenie o rastových regulátoroch umožňuje, že hraničné kritériá sa nebudú vzťahovať na látky so zamýšľaným pôsobením na endokrinný systém [...]“;

I.  keďže tento posledný odsek v podstate vytvára výnimku z hraničného kritéria stanoveného v bode 3.8.2. prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009;

J.  keďže na základe odôvodnení 6 až 10 a článku 1 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zrejmé, že pri riešení zložitej otázky stanovenia pravidiel schvaľovania účinných látok zákonodarca musel nastoliť krehkú rovnováhu medzi rôznymi a potenciálne protichodnými cieľmi, konkrétne medzi poľnohospodárskou výrobou a vnútorným trhom na jednej strane a ochranou zdravia a životného prostredia na druhej strane;

K.  keďže Všeobecný súd vo vyššie uvedenom rozsudku uviedol: „Dans ce contexte, il importe de relever que, en adoptant le règlement n° 528/2012, le législateur a procédé à une mise en balance de l’objectif d’amélioration du marché intérieur et de celui de la préservation de la santé humaine, de la santé animale et de l’environnement, que la Commission se doit de respecter et ne saurait remettre en cause [...]. Or, dans le cadre de la mise en œuvre des pouvoirs qui lui sont délégués par le législateur, la Commission ne saurait remettre en cause cet équilibre, ce que cette institution a d’ailleurs en substance admis lors de l’audience“(7) (bod 72);

L.  keďže Európsky parlament sa k tejto skutočnosti vyjadril vo svojom uznesení z 8. júna 2016 a zdôraznil, že „Všeobecný súd rozhodol, že vedecké kritériá možno objektívne stanoviť len na základe vedeckých údajov súvisiacich s endokrinným systémom, bez ohľadu na iné úvahy, najmä hospodárske otázky, a že Komisia nie je oprávnená meniť regulačnú rovnováhu stanovenú v základnom akte uplatňovaním právomocí, ktoré na ňu boli prenesené podľa článku 290 [Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)]“;

M.  keďže rovnaké obmedzenia právomoci sa vzťahujú na Komisiu v súvislosti s vykonávacím aktom v rámci regulačného postupu s kontrolou;

N.  keďže podľa oznámenia Komisie z 15. júna 2016 „Komisii ide v tomto prípade o to stanoviť kritériá určovania endokrinných disruptorov v prípravkoch na ochranu rastlín a biocídnych výrobkoch a nie rozhodnúť o tom, ako sa tieto látky budú regulovať. Dôsledky regulácie už zákonodarca stanovil v právnych predpisoch o prípravkoch na ochranu rastlín (2009) a o biocídnych výrobkoch (2012).“;

O.  keďže hraničné kritérium stanovené v bode 3.8.2. prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 predstavuje podstatný prvok tohto nariadenia;

P.  keďže prijímanie regulačných prvkov, ktoré sú nevyhnutné pre danú záležitosť, je v súlade s dlhoročnou judikatúrou vyhradené pre zákonodarcov EÚ a nemožno ho preniesť na Komisiu;

Q.  keďže Komisia prekročila svoje vykonávacie právomoci tým, že zmenila podstatný regulačný prvok nariadenia (ES) č. 1107/2009, čo je v rozpore s uznaním obmedzenia jej právomocí počas súdneho konania vo veci T-521/14, v rozpore s tvrdeniami v oznámení Komisie z 15. júna 2016 a v rozpore so zásadou právneho štátu, ktorá je základnou zásadou Únie;

R.  keďže aj v prípade, že by v dôsledku vývoja vedeckých a technických poznatkov nastali pádne dôvody na zavedenie výnimky, pokiaľ ide o podmienky schvaľovania látok so zamýšľaným pôsobením na endokrinný systém, takúto výnimku by bolo možné zaviesť len na základe legislatívneho postupu s cieľom zmeniť nariadenie (ES) č. 1107/2009 v súlade s článkom 294 ZFEÚ;

1.  namieta voči prijatiu návrhu nariadenia Komisie;

2.  domnieva sa, že návrh nariadenia Komisie prekračuje vykonávacie právomoci ustanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh nariadenia a aby výboru bezodkladne predložila nový návrh;

4.  žiada Komisiu, aby svoj návrh nariadenia zmenila odstránením jeho posledného odseku;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(2) Rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2015, Švédsko/Komisia, T-521/14, ECLI:EÚ:T:2015:976.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0270.
(4)4 Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 85.
(5) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(6) Keďže rozsudok vo veci T-521/14 je dostupný len vo francúzštine a v švédčine, slovenskú verziu uvedeného textu poskytla prekladateľská služba Európskeho parlamentu: „vymedzenie vedeckých kritérií na určenie vlastností narúšajúcich endokrinný systém sa môže vykonať len objektívne na základe vedeckých údajov týkajúcich sa tohto systému a bez ohľadu na všetky ostatné faktory, najmä hospodárske.“
(7) Keďže rozsudok vo veci T-521/14 je dostupný len vo francúzštine a v švédčine, slovenskú verziu uvedeného textu poskytla prekladateľská služba Európskeho parlamentu: „V tejto súvislosti treba poznamenať, že pri prijímaní nariadenia (EÚ) č. 528/2012 zákonodarca zvážil zámer zlepšiť vnútorný trh a chrániť ľudské zdravie, zdravie zvierat a životné prostredie, pričom dospel k záverom, ktoré Komisia musí rešpektovať a nemôže spochybniť [...]. Komisia nemôže v súvislosti s výkonom právomocí, ktoré na ňu zákonodarca preniesol, spochybňovať túto rovnováhu, teda skutočnosť, ktorú navyše táto inštitúcia v podstate počas vypočutia uznala.“


Geneticky modifikovaná sója FG72 × A5547-127
PDF 289kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (D051972 – 2017/2879(RSP))
P8_TA(2017)0377B8-0540/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (D051972),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3, článok 9 ods. 2, článok 19 ods. 3 a článok 21 ods. 2,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré prebehlo 17. júla 2017 a neprinieslo žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 1. marca 2017 a uverejnené 6. apríla 2017(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 10. decembra 2013 spoločnosť Bayer Crop Science LP a MS Technologies LLC v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 predložila príslušnému vnútroštátnemu orgánu v Holandsku žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže táto žiadosť sa týkala aj uvedenia geneticky modifikovanej sóje FG72 × A5547-127 na trh vo výrobkoch, ktoré sú z nej zložené alebo ju obsahujú, na použitia – okrem použitia v podobe potraviny a krmiva – rovnako ako v prípade akýchkoľvek iných druhov sóje, s výnimkou účelu pestovania;

B.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal 1. marca 2017 v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 6. apríla 2017(5);

C.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

D.  keďže sója FG72 × A5547 – 127 bola vyvinutá tak, aby bola tolerantná voči herbicídom na báze izoxaflutolu (5-cyklopropylizoxazol-4-yl 2-mezyl-4-trifluórmetylfenyl ketón), glyfosátu amónneho (N-(fosfonometyl) glycín) a glufozinátu amónneho (l-fosfinotricín); keďže tolerancia voči týmto herbicídom sa dosahuje exprimovaním proteínov HPPD W336 (4-hydroxylfenyl-pyruvát-dioxygenáza), 2mEPSPS (5-enolpyruvylšikimát-3-fosfát syntáza) a PAT (fosfinotricín acetyl-transferáza);

E.  keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok(6); keďže najkritickejšie pripomienky sa týkajú skutočnosti, že bez 90-dňového testu na subchronickú toxicitu nie je možné vyvodiť žiadny záver o rizikách spojených s používaním tohto geneticky modifikovaného organizmu (GMO) v potravinách a krmivách, informácie o zložení, fenotypové hodnotenie a toxikológia nie sú postačujúce, závery o rovnocennosti medzi GMO a konvenčnou sójou a o bezpečnosti potravín a krmív na základe týchto informácií sú predčasné, a že táto geneticky modifikovaná sója nebola testovaná s vedeckou razantnosťou, potrebnou na preukázanie jej bezpečnosti;

F.  keďže nezávislá štúdia dospela k záveru, že posúdenie rizika zo strany EFSA nie je prijateľné v súčasnej podobe, pretože neumožňuje identifikovať medzery a neistoty v poznatkoch alebo chýba posúdenie vplyvu toxicity na reprodukčný a imunitný systém(7);

G.  keďže platnosť súčasného povolenia glyfosátu sa skončí najneskôr 31. decembra 2017; keďže pretrvávajú otázky o karcinogenite glyfosátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že je nepravdepodobné, že by glyfosát bol karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná žiadna klasifikácia; keďže, naopak, v roku 2015 Medzinárodná agentúra WHO pre výskum rakoviny (IARC) klasifikovala glyfosát ako pravdepodobne karcinogénny pre ľudí;

H.  keďže glufosinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a preto sa naň vzťahujú podmienky vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh(8); keďže platnosť povolenia glufosinátu sa skončí 31. júla 2018(9);

I.  keďže izoxaflutol je pravdepodobne pre ľudí karcinogénny(10), jedovatý pre niektoré vodné organizmy a necieľové rastliny a spolu so svojimi produktami rozkladu a metabolitmi ľahko kontaminujú vodu; keďže tieto obavy majú za následok obmedzenia jeho použitia(11);

J.  keďže používanie doplnkových herbicídov je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín odolných voči herbicídom a možno preto očakávať, že rezíduá z postrekov budú vždy prítomné v zbere a sú jeho nevyhnutnými zložkami; keďže sa preukázalo, že využívanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k zvýšenému používaniu doplnkových herbicídov v porovnaní s ich konvenčnými variantami(12);

K.  keďže rezíduá z postrekov s doplnkovými herbicídmi EFSA neposudzoval; keďže preto nie je možné dospieť k záveru, že geneticky modifikovaná sója postriekaná izoxaflutolom, glyfosátom a glufosinátom je bezpečná na použitie v potravinách a krmivách;

L.  keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je spôsobený najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfosátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny; keďže vo vedeckých publikáciách bolo zdokumentovaných viac ako dvadsať rôznych odrôd burín odolných voči glyfosátu(13); keďže od roku 2009 možno pozorovať buriny odolné voči glufosinátu;

M.  keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, zo 17. júla 2017 neviedlo k žiadnemu stanovisku; keďže 15 členských štátov hlasovalo proti, iba 10 členských štátov, ktoré predstavujú len 38,43 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za a tri členské štáty sa hlasovania zdržali;

N.  keďže hlasovanie odvolacieho výboru 14. septembra 2017 neviedlo k žiadnemu stanovisku; keďže 15 členských štátov hlasovalo proti, 11 členských štátov, ktoré predstavujú len 38,69 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za a dva členské štáty sa hlasovania zdržali;

O.  keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijímané bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax ako nedemokratickú odsúdil aj predseda Komisie Juncker(14);

P.  keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003(15), a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

Q.  keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 koná Komisia v čo najväčšej miere tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä v citlivých otázkach, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(16) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných organizmov, kým sa proces povoľovania upraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

5.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov s doplnkovými herbicídmi a ich komerčnými zmesami, ako sa používajú v krajinách, kde sa pestujú;

6.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom, ktoré sú odolné voči kombinácii herbicídov, ako je to v prípade sóje FG72 × A5547-127, bez úplného posúdenia špecifických kumulatívnych účinkov rezíduí z postrekov s kombináciou doplnkových herbicídov a ich komerčných zmesí, ako sa používajú v krajinách, kde sa pestujú;

7.  vyzýva Komisiu, aby požadovala oveľa podrobnejšie testovanie zdravotných rizík súvisiacich s transformačnými udalosťami, ako napríklad sója FG72 × A5547-127;

8.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégie posúdenia rizika pre zdravie a toxikológiu, a zaviedla monitorovania po uvedení na trh, ktoré budú zamerané na celý potravinový a krmivový reťazec;

9.  vyzýva Komisiu, aby plne začlenila posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí do posúdenia rizika geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná plodina určená na pestovanie v Únii alebo na dovoz potravín a krmív;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4744
(4)–––––––––––––– – Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2015)0456).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0040).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0039).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0038).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0271).uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Prijaté texty, P8_TA(2016)0272).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty P8_TA(2017)0123).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty P8_TA(2017)0215)Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).
(5) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4744
(6) Príloha G – pripomienky členských štátov a odpovede vedeckej skupiny pre GMO http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2013-01032
(7) http://www.testbiotech.org/en/node/1975
(8) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/404 z 11. marca 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok beflubutamid, kaptán, dimetoát, dimetomorf, etoprofos, fipronil, folpet, formetanát, glufozinát, metiokarb, metribuzín, fosmet, pirimifos-metyl a propamokarb (Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2015, s. 6).
(10) https://a816-healthpsi.nyc.gov/ll37/pdf/carcclassJuly2004_1.pdf
(11) Príloha G – pripomienky členských štátov a odpovede vedeckej skupiny pre GMO, s. 27. http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2013-01032
(12) https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs00267-015-0589-7
(13) https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-94-007-7796-5_12
(14) Napríklad úvodné vyhlásenie na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnuté do politických usmernení pre novú Komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo správa o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(15) Prijaté texty, P8_TA(2015)0379.
(16) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


Geneticky modifikovaná sója DAS-44406-6
PDF 297kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (D051971 – 2017/2878(RSP))
P8_TA(2017)0378B8-0541/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (D051971),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3, článok 9 ods. 2, článok 19 ods. 3 a článok 21 ods. 2,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré prebehlo 17. júla 2017 a neprinieslo žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 17. februára 2017 a uverejnené 21. marca 2017(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, 2017/0035(COD)),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 16. februára 2012 spoločnosť Dow AgroSciences LLC a MS Technologies LLC v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 predložila príslušnému vnútroštátnemu orgánu v Holandsku žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže táto žiadosť sa týkala aj uvedenia geneticky modifikovanej sóje DAS-44406-6 na trh vo výrobkoch, ktoré sú z nej zložené alebo ju obsahujú, na použitia – okrem použitia v podobe potraviny a krmiva –, rovnako ako v prípade akýchkoľvek iných druhov sóje, s výnimkou účelu pestovania;

B.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal 17. februára 2017 v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 21. marca 2017(5);

C.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

D.  keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok(6); keďže najkritickejšie pripomienky sa týkajú postrehov, že „súčasná žiadosť a predložené údaje o posúdení rizika neposkytujú dostatočné informácie, aby sa jednoznačne vylúčil negatívny vplyv na ľudí a zvieratá“(7), „informácie o fenotypovom hodnotení, zložení a toxikológii sú nedostatočné“(8) a „príslušný orgán považuje za potrebnú ďalšiu analýzu na vyhodnotenie koncentrácie glyfosátu, 2,4-D, glufozinátu a produktov ich rozkladu v semenách a krmovinách určených na potravinárske a kŕmne účely s cieľom vylúčiť akékoľvek možné nepriaznivé účinky na zdravie ľudí a zvierat“(9);

E.  keďže nezávislá štúdia dospela k záveru, že „posúdenie rizika zo strany EFSA nie je prijateľné v súčasnej podobe, pretože neumožňuje identifikovať medzery a neistoty v poznatkoch a chýba posúdenie vplyvu toxicity na reprodukčný a imunitný systém“; keďže tá istá štúdia dospela k záveru, že „plán monitorovania by mal byť zamietnutý, pretože nebude poskytovať základné údaje“(10);

F.  keďže sója DAS-44406 – 6 exprimuje 5-enolpyruvylšikimát-3-fosfát syntázu (2mEPSPS), na základe ktorej sa zabezpečuje tolerancia voči herbicídom na báze glyfosátu, aryloxyalkanoate dioxygenázy (AAD-12), a zabezpečuje sa tolerancia voči herbicídom na báze kyseliny 2,4-dichlórfenoxyoctovej (2,4-D) a ďalších súvisiacich fenoxy herbicídov, a fosfinotricín acetyl transferázu (PAT), na základe ktorej sa zabezpečuje tolerancia voči herbicídom na báze glufosinátu amónneho;

G.  keďže platnosť súčasného povolenia glyfosátu sa skončí najneskôr 31. decembra 2017; keďže pretrvávajú pochybnosti o karcinogenite glyfosátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že je nepravdepodobné, že by glyfosát bol karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná žiadna klasifikácia; keďže, naopak, v roku 2015 Medzinárodná agentúra WHO pre výskum rakoviny (IARC) klasifikovala glyfosát ako pravdepodobne karcinogénny pre ľudí;

H.  keďže nezávislý výskum poukazuje na riziká, ktoré aktívna látka 2,4-D predstavuje v súvislosti s vývojom embryí, vrodenými chybami a narušeniami endokrinných systémov(11); keďže napriek obnoveniu povolenia aktívnej látky 2,4-D v roku 2015 sú informácie od žiadateľa o možných endokrinných vlastnostiach stále nedostatočné(12);

I.  keďže glufosinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu a preto sa naň vzťahujú podmienky vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh(13); keďže platnosť povolenia glufosinátu sa skončí 31. júla 2018(14);

J.  keďže mnoho odborníkov vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s produktom rozkladu látky 2,4-D, 2,4-dichlórfenolom, ktorý môže byť prítomný v dovážanej sóji DAS-44406-6; keďže 2,4-dichlórfenol je známy ako endokrinný disruptor s reprodukčnou toxicitou,

K.  keďže toxicita 2,4-dichlórfenolu, priameho metabolitu 2,4-D, môže byť vyššia ako samotného herbicídu; keďže 2,4-dichlórfenol je klasifikovaný ako karcinogén IARC typu 2B a je zahrnutý do zoznamu chemikálií na preskúmanie v stratégii EÚ pre endokrinné disruptory(15);

L.  keďže vzhľadom na skutočnosť, že je vysoko rozpustný v tukoch a olejoch, je možné predpokladať, že 2,4-dichlórfenol sa bude kumulovať v sójovom oleji počas spracúvania sóje; keďže hlavným produktom zo sóje určeným pre ľudí je sójový olej, ktorý sa, okrem mnohých iných produktov, používa aj pri príprave niektorých dojčenských výživ(16);

M.  keďže množstvo 2,4-dichlórfenolu vo výrobku nesmie byť vyššie ako množstvo rezídua 2,4-D; keďže Únia nemá stanovenú maximálnu hladinu rezíduí (MRL) pre 2,4-dichlórfenol;

N.  keďže rezíduá z postrekov s doplnkovými herbicídmi neboli posúdené; keďže preto nie je možné dospieť k záveru, že geneticky modifikovaná sója postriekaná 2,4-D, glyfosátom a glufosinátom je bezpečná na použitie v potravinách a krmivách;

O.  keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je spôsobený najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfosátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny; keďže vo vedeckých publikáciách bolo zdokumentovaných viac ako dvadsať rôznych odrôd burín odolných voči glyfosátu(17); keďže od roku 2009 možno pozorovať buriny odolné voči glufosinátu;

P.  keďže povolenie dovozu sóje DAS-44406-6 do Únie nepochybne povedie k rozšíreniu jej pestovania v tretích krajinách a k zodpovedajúcemu zvýšeniu používania herbicídov glyfosát, 2,4-D a glufosinát; keďže sója DAS-44406-6 sa v súčasnosti pestuje v Argentíne, Brazílii, Spojených štátoch amerických a Kanade;

Q.  keďže Únia sa zaviazala plniť ciele trvalo udržateľného rozvoja (CTUR), medzi ktoré patrí aj záväzok podstatne znížiť do roku 2030 počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy (CTUR 3, cieľ 3.9)(18); keďže sa preukázalo, že využívanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k zvýšenému používaniu týchto herbicídov v porovnaní s ich konvenčnými variantami(19);

R.  keďže Únia sa zaviazala k súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorej cieľom je minimalizovať rozpory a budovať synergie medzi rôznymi politikami Únie vrátane oblastí obchodu, životného prostredia a poľnohospodárstva(20), s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám a zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce(21);

S.  keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, zo 17. júla 2017 neviedlo k žiadnemu stanovisku; keďže 15 členských štátov hlasovalo proti, iba 10 členských štátov, ktoré predstavujú len 38,43 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za a tri členské štáty sa hlasovania zdržali;

T.  keďže hlasovanie odvolacieho výboru 14. septembra 2017 neviedlo k žiadnemu stanovisku; keďže 14 členských štátov hlasovalo proti, 12 členských štátov, ktoré predstavujú len 38,78 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za a dva členské štáty sa hlasovania zdržali;

U.  keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijímané bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax ako nedemokratickú odsúdil aj predseda Komisie Juncker(22);

V.  keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003(23), a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

W.  keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 koná Komisia v čo najväčšej miere tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä v citlivých otázkach, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(24) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných organizmov, kým sa proces povoľovania upraví takým spôsobom, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

5.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov s doplnkovými herbicídmi a ich komerčnými zmesami, ako sa používajú v krajinách, kde sa pestujú;

6.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom, ktoré sú odolné voči kombinácii herbicídov, ako je to v prípade sóje DAS-44406-6, bez úplného posúdenia špecifických kumulatívnych účinkov rezíduí z postrekov s kombináciou doplnkových herbicídov a ich komerčných zmesí, ako sa používajú v krajinách, kde sa pestujú;

7.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégie posúdenia rizika pre zdravie a toxikológiu, a zaviedla monitorovania po uvedení na trh, ktoré budú zamerané na celý potravinový a krmivový reťazec;

8.  vyzýva Komisiu, aby plne začlenila posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí do posúdenia rizika geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná plodina určená na pestovanie v Únii alebo na dovoz potravín a krmív;

9.  vyzýva Komisiu, aby plnila záväzok súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorý jej vyplýva z článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4738
(4)––––––––––––––– – Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2015)0456).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0040).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0039).Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0038).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0271).Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Prijaté texty, P8_TA(2016)0272).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty P8_TA(2017)0123).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty P8_TA(2017)0215).Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).
(5) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4738
(6) Príloha G – pripomienky členských štátov a odpovede vedeckej skupiny pre GMO http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2012-00368
(7) Príloha G – pripomienky členských štátov a odpovede vedeckej skupiny pre GMO, s. 1.
(8) Príloha G – pripomienky členských štátov a odpovede vedeckej skupiny pre GMO, s. 52.
(9) Príloha G – pripomienky členských štátov a odpovede vedeckej skupiny pre GMO, s. 87.
(10) http://www.testbiotech.org/node/1946
(11) http://www.pan-europe.info/sites/pan-europe.info/files/public/resources/reports/pane-2014-risks-of-herbicide-2-4-d.pdf
(12) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/2033 z 13. novembra 2015, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky 2,4-D a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 298, 14.11.2015, s. 8).
(13) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(14) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/404 z 11. marca 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok beflubutamid, kaptán, dimetoát, dimetomorf, etoprofos, fipronil, folpet, formetanát, glufozinát, metiokarb, metribuzín, fosmet, pirimifos-metyl a propamokarb (Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2015, s. 6).
(15) Príloha G – pripomienky členských štátov a odpovede vedeckej skupiny pre GMO, s. 5. http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2012-00368
(16) Pripomienky členských štátov a vedeckej skupiny pre GMO vo vzťahu k žiadosti o povolenie geneticky modifikovanej sóje DAS-68416-4, s. 31. http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2011-00052
(17) https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-94-007-7796-5_12
(18) https://sustainabledevelopment.un.org/sdg3
(19) https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs00267-015-0589-7
(20) Oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja – Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov (COM(2005)0134).
(21) https://ec.europa.eu/europeaid/policies/policy-coherence-development_en
(22) Napríklad úvodné vyhlásenie na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnuté do politických usmernení pre novú Komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo správa o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(23) Prijaté texty, P8_TA(2015)0379.
(24) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.


Ukončenie manželstiev maloletých
PDF 272kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o ukončení manželstiev maloletých (2017/2663(RSP))
P8_TA(2017)0379B8-0535/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 16, a na všetky ostatné zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(1),

–  so zreteľom na článok 16 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na článok 23 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na článok 10(1) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 9,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa – Nezabudnúť na žiadne dieťa (2017),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji, v ktorom sa kladie dôraz na záväzok EÚ zohľadňovať ľudské práva a rodovú rovnosť v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na článok 32, 37 a 59 ods. 4 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) z roku 2012 s názvom „Marrying Too Young – End Child Marriage“ (Uzatváranie manželstva v príliš mladom veku – Ukončime manželstvá maloletých),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je odhodlaná podporovať práva detí, a keďže manželstvá maloletých a skoré a nútené manželstvá sú porušením týchto práv; keďže EÚ je odhodlaná komplexne ochraňovať a presadzovať práva dieťaťa v rámci svojej vonkajšej politiky v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa, jeho opčnými protokolmi a s inými príslušnými medzinárodnými normami a zmluvami;

B.  keďže manželstvá maloletých a skoré a nútené manželstvá sú podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv považované za škodlivé praktiky a sú často spojené s vážnymi formami násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane domáceho násilia;

C.  keďže manželstvá maloletých a skoré a nútené manželstvá majú ničivý vplyv na celkové dodržiavanie a uplatňovanie práv dievčat a žien a na zdravie dievčat a prinášajú so sebou vážne riziká komplikácií v tehotenstve a nákaz vírusom HIV; keďže vystavujú dievčatá sexuálnemu zneužívaniu, domácemu násiliu, a dokonca vražde zo cti;

D.  keďže obnovenie a rozšírenie tzv. globálneho náhubkového pravidla („global gag rule“), ktoré obmedzuje finančné prostriedky pre organizácie, ako je UNFPA, ktoré poskytujú dievčatám, ktoré sa stali obeťou manželstva v detskom veku, služby v oblasti plánovaného rodičovstva a sexuálneho a reprodukčného zdravia s cieľom pomôcť znížiť riziko nákazy vírusom HIV a komplikácií v tehotenstve v skorom veku, vyvoláva vážne obavy;

E.  keďže manželstvá maloletých a skoré a nútené manželstvá sú základným odopretím ich práva a možnosti slobodne rozhodovať o svojom tele a práva na telesnú integritu;

F.  keďže manželstvá maloletých sú formou núteného manželstva, pretože deti vzhľadom na svoj vek v podstate nemôžu dať svoj plný, slobodný a informovaný súhlas s uzavretím manželstva alebo s načasovaním tohto kroku;

G.  keďže v rozvojových krajinách sa jedno z troch dievčat vydá skôr, ako dovŕši 18 rokov, a jedno z deviatich dievčat dokonca pred dovŕšením 15 rokov; keďže najviac ohrozené sú dievčatá, ktoré tvoria 82 % detí, ktoré tento problém postihuje;

H.  keďže na nevesty v detskom veku je vyvíjaný veľký sociálny tlak, aby preukázali svoju plodnosť, čo zvyšuje pravdepodobnosť tehotenstiev v skorom veku a častých tehotenstiev; keďže komplikácie v tehotenstve a pri pôrode sú hlavnou príčinou úmrtí dievčat vo veku od 15 do 19 rokov v krajinách s nízkymi a strednými príjmami;

I.  keďže manželstvá maloletých a skoré a nútené manželstvá sú spojené s vysokou mierou úmrtnosti matiek, znížením využívania plánovaného rodičovstva a neželanými tehotenstvami, pričom zvyčajne znamenajú ukončenie vzdelávania príslušného dievčaťa; keďže odstránenie manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev je pevne zakotvené v programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5 a čiastkového cieľa 5.3 a keďže tieto manželstvá boli jasne formulované ako prekážka pre dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

J.  keďže odstránenie manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev je začlenené medzi priority vonkajšej činnosti EÚ v oblasti podpory práv žien a ľudských práv;

K.  keďže viac ako 60 % detských neviest v rozvojových krajinách neabsolvovalo žiadne formálne vzdelávanie, čo je forma diskriminácie na základe pohlavia, a keďže v dôsledku manželstiev maloletých je deťom v školskom veku odopierané právo na vzdelanie, ktoré potrebujú pre svoj osobný rozvoj, prípravu na dospelosť a schopnosť byť prospešný pre svoju komunitu;

L.  keďže tento problém sa vyskytuje nielen v tretích krajinách, ale aj v členských štátoch EÚ;

M.  keďže EÚ sa nedávno rozhodla podpísať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor);

N.  keďže v Istanbulskom dohovore je nútené manželstvo klasifikované ako druh násilia páchaného na ženách a žiada sa v ňom, aby bol skutok nútenia dieťaťa uzavrieť manželstvo a lákania dieťaťa do zahraničia s cieľom prinútiť ho uzavrieť manželstvo považovaný za trestný čin;

O.  keďže je k dispozícii len veľmi málo štatistík na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni, ktoré by preukazovali závažnosť problému manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev v členských štátoch EÚ(2);

P.  keďže v súvislosti s nedávnou migračnou krízou sa objavili nové prípady manželstiev maloletých uzavretých v zahraničí, ktorých obeťami sú niekedy deti mladšie ako 14 rokov;

Q.  keďže v prípade detí, ktoré vstupujú do manželstva pred dovŕšením 18 rokov, je pravdepodobnejšie, že predčasne ukončia školskú dochádzku alebo budú žiť v chudobe;

R.  keďže v dôsledku ozbrojeného konfliktu a nestability sa výrazne zvyšuje výskyt manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev;

1.  pripomína súvislosť medzi prístupom založeným na právach zahŕňajúcim všetky ľudské práva a rodovou rovnosťou a skutočnosť, že EÚ je aj naďalej odhodlaná presadzovať, chrániť a napĺňať všetky ľudské práva a v plnej miere a účinne vykonávať Pekinskú akčnú platformu, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Istanbulský dohovor a akčný plán EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien;

2.  zdôrazňuje, že manželstvá maloletých sú porušením práv dieťaťa a formou násilia páchaného na ženách a dievčatách; zdôrazňuje, že z toho dôvodu je potrebné ich odsúdiť;

3.  žiada EÚ a členské štáty o napĺňanie cieľov programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, aby tak účinnejšie bojovali proti škodlivým praktikám a vyvodili zodpovednosť voči príslušným osobám; vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s orgánom OSN Ženy, Detským fondom OSN, Populačným fondom OSN a ďalšími partnermi s cieľom upriamiť pozornosť na otázku manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev tým, že sa bude klásť dôraz na posilnenie postavenia žien, a to aj prostredníctvom vzdelávania, posilňovania hospodárskeho postavenia a väčšej účasti na rozhodovacom procese, ako aj na ochrane a presadzovaní ľudských práv všetkých žien a dievčat vrátane práva na sexuálne a reprodukčné zdravie;

4.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zlepšili prístup žien a detských neviest k zdravotným službám vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a súvisiacich práv;

5.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby využila všetky dostupné nástroje a aby vytvárala politiky, programy a právne predpisy, vrátane politických dialógov, dialógov o ľudských právach, dvojstrannej a viacstrannej spolupráce, stratégie Obchod pre všetkých, systému VSP+ a ďalších nástrojov, na riešenie a obmedzenie praxe uzatvárania manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev;

6.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby v súvislosti s postupom zameraným na manželstvá maloletých uplatňovali jednotné právne normy, a to aj pokiaľ ide o ratifikáciu Istanbulského dohovoru;

7.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s orgánmi presadzovania práva a súdnymi systémami v tretích krajinách a aby poskytovali odbornú prípravu a technickú pomoc s cieľom pomôcť pri prijímaní a presadzovaní právnych predpisov zakazujúcich skoré a nútené manželstvá vrátane stanovenia minimálnej vekovej hranice pre manželstvo;

8.  zdôrazňuje potrebu vytvorenia osobitných opatrení v oblasti reintegrácie a podpory, ktoré by detským nevestám umožnili návrat do procesu vzdelávania a odbornej prípravy a pomohli im zbaviť sa tlaku súvisiaceho so skorým manželstvom, ktorému sú zo strany rodiny a spoločnosti vystavené;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť rozpočtové prostriedky pre programy predchádzania manželstvám maloletých, ktorých cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom môžu dievčatá dosiahnuť svoj plný potenciál, a to aj prostredníctvom vzdelávania, sociálnych a hospodárskych programov pre dievčatá, ktoré nechodia do školy, systémov na ochranu detí, azylových domov pre dievčatá a ženy, právneho poradenstva a psychologickej podpory;

10.  víta projekty vypracované v rámci programu Daphne, ktoré sú zamerané na pomoc obetiam manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev a na predchádzanie takýmto manželstvám; domnieva sa, že takéto projekty by sa mali posilniť a mali by dostať ďalšiu finančnú podporu v primeranej výške;

11.  žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala deťom zo znevýhodnených komunít, a zdôrazňuje potrebu zamerať sa na zvyšovanie informovanosti a úrovne vzdelávania a na posilnenie hospodárskeho postavenia ako na spôsoby riešenia tohto problému;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať a zaviesť osobitné postupy na zabezpečenie ochrany detí z radov utečencov a žiadateľov o azyl v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa; vyzýva hostiteľské krajiny, aby zabezpečili pre deti utečencov plný prístup k vzdelaniu a aby čo najviac podporili ich integráciu a začlenenie do vnútroštátnych vzdelávacích systémov;

13.  žiada o zavedenie osobitných postupov v prijímajúcich strediskách pre utečencov a žiadateľov o azyl s cieľom identifikovať prípady manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev a pomôcť obetiam;

14.  zdôrazňuje potrebu riadne a jednotne monitorovať prípady manželstiev maloletých v členských štátoch EÚ a zhromaždiť rodovo rozlíšené údaje, aby bolo možné lepšie posúdiť závažnosť tohto problému;

15.  poukazuje na veľký nepomer medzi úradne registrovanými prípadmi a prípadmi potenciálnych obetí žiadajúcich o pomoc, čo naznačuje, že mnohé prípady manželstiev maloletých zrejme unikajú pozornosti orgánov; žiada o osobitnú odbornú prípravu pre sociálnych pracovníkov, učiteľov a ďalších pracovníkov, ktorí prichádzajú do styku s potenciálnymi obeťami a o to, aby im bola poskytnutá príručka o spôsobe identifikácie obetí a o tom, ako začať postupy na pomoc týmto osobám;

16.  vyzýva na posilnenie osobitných projektov a kampaní, ktoré sú súčasťou vonkajšej činnosti EÚ zameranej na problematiku manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať kampaniam na zvyšovanie informovanosti a kampaniam zameraným na vzdelávanie a posilnenie postavenia žien a dievčat v krajinách zapojených do procesu rozširovania a v krajinách európskeho susedstva;

17.  zdôrazňuje, že EÚ by mala tretie krajiny podporovať a nabádať ich k zabezpečeniu toho, aby občianska spoločnosť mohla zohrávať významnú úlohu a zabezpečiť nezávislý prístup detí, ktoré sú obeťami manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev, a ich zástupcov k spravodlivosti spôsobom vhodným pre deti;

18.  zdôrazňuje, že v rámci humanitárnej pomoci je potrebné finančne podporovať projekty zamerané na predchádzanie násiliu založenému na rodovej príslušnosti a na vzdelávanie v núdzových situáciách, a tak zmierniť tlak, ktorému sú vystavené obete manželstiev maloletých a skorých a nútených manželstiev;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať rizikové faktory manželstiev maloletých v humanitárnych krízach prostredníctvom zapojenia dospievajúcich dievčat a začleniť podporu vydatých dievčat do všetkých opatrení v rámci humanitárnej pomoci od začiatku vypuknutia krízy;

20.  dôrazne odsudzuje obnovenie a rozšírenie tzv. globálneho náhubkového pravidla („global gag rule“) a jeho vplyv na práva žien a dievčat, pokiaľ ide o komplexnú zdravotnú starostlivosť a práva; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty vyplnili medzeru vo financovaní, ktorú v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a súvisiacich práv zanechali Spojené štáty americké, a aby na to využili financovanie rozvoja tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 57.
(2) http://fileserver.wave-network.org/home/ForceEarlyMarriageRoadmap.pdf


Konferencia OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP 23)
PDF 322kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP23) (2017/2620(RSP))
P8_TA(2017)0380B8-0534/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži,

–  so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP18) a 8. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP8), ktorá sa konala od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe v Katare, a na prijatie zmeny Protokolu, ktorou sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré sa začína 1. januára 2013 a končí 31. decembra 2020,

–  so zreteľom na otvorenie Parížskej dohody na podpis v hlavnom sídle OSN v New Yorku 22. apríla 2016 a na skutočnosť, že zostala otvorená do 21. apríla 2017, že ju podpísalo 195 štátov a 160 štátov uložilo listiny o jej ratifikácii,

–  so zreteľom na 22. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP22) a 1. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie strán Parížskej dohody (CMA1) a ktorá sa konala 15. až 18. novembra 2016 v marockom Marrákeši,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP22)(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2016 s názvom Rýchlejší prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo (COM(2016)0500),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. februára 2016, 30. septembra 2016 a 23. júna 2017,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017,

–  so zreteľom na ponuku obsahujúcu plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) EÚ a jej členských štátov, ktorú UNFCCC predložili Lotyšsko a Európska komisia 6. marca 2015 v mene Európskej únie a jej členských štátov,

–  so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a na súvisiacu súhrnnú správu,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) z novembra 2016 s názvom Správa za rok 2016 o medzerách v oblasti emisií (The Emissions Gap Report 2016) a na správu UNEP o medzerách v oblasti adaptácie za rok 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal na zámku Elmau v Nemecku 7. až 8. júna 2015, s názvom Predvídať a konať spoločne (Think Ahead. Act together), v ktorom vedúci predstavitelia G7 zopakovali svoj úmysel dodržať záväzok znížiť emisie skleníkových plynov (GHG) o 40 až 70 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 2010, pričom je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa toto zníženie blížilo skôr k 70 než k 40 %,

–  so zreteľom na komuniké vedúcich predstaviteľov G7 z roku 2017 a najmä na Bolonské komuniké ministrov životného prostredia G7,

–  so zreteľom na rozhodnutie odstúpiť od Parížskej dohody, ktoré oznámil prezident Spojených štátov,

–  so zreteľom na encykliku pápeža Františka s názvom Laudato Si,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii týkajúce sa konferencie OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP23) (O-000068/2017 – B8-0329/2017 a O-000069/2017 – B8-0330/2017),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016, pričom 160 zo 197 zmluvných strán dohovoru uložilo svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení do úschovy OSN (od 8. septembra 2017);

B.  keďže návrh reformy systému obchodovania s emisiami (ETS) z júla 2015 a klimatický balík z júla 2016 [zahŕňajúci spoločné úsilie, návrhy týkajúce sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) a Európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu] sú kľúčovými nástrojmi na splnenie týchto záväzkov a opätovné potvrdenie pozície EÚ ako svetového lídra v boji proti zmene klímy;

C.  keďže úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania by sa nemalo vnímať ako prekážka dosahovania hospodárskeho rastu, ale naopak ako hnacia sila pri realizácii nového a udržateľného rastu a vytváraní pracovných miest;

D.  keďže zmena klímy najviac postihne rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré nemajú dostatočné zdroje na to, aby sa pripravili a adaptovali na zmeny, ku ktorým dochádza; keďže podľa Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) je voči tejto výzve obzvlášť zraniteľná Afrika, pričom je vystavená predovšetkým nedostatku vody, mimoriadne prudkým poveternostným udalostiam a potravinovej neistote spôsobenej suchom a dezertifikáciou;

E.  keďže zmena klímy môže prispieť k zvýšeniu konkurencie v oblasti zdrojov, ako sú potraviny, voda a pastviny, a prehĺbiť hospodárske ťažkosti a politickú nestabilitu, ako aj stať sa v blízkej budúcnosti najväčšou hnacou silou vysídľovania obyvateľstva v rámci vnútroštátnych hraníc aj mimo nich; keďže je dôležité zaradiť otázku klimatickej migrácie medzi priority medzinárodného programu;

F.  keďže EÚ 6. marca 2015 predložila Rámcovému dohovoru UNFCCC svoj INDC, ako aj INDC jej členských štátov, čím sa zaviazala k záväznému cieľu dosiahnuť do roku 2030 aspoň 40 % zníženie domácich emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami v roku 1990;

G.  keďže ambiciózna politika zmierňovania zmeny klímy môže vytvárať rast a pracovné miesta; keďže však niektoré konkrétne odvetvia s vysokou uhlíkovou náročnosťou a vysokou intenzitou obchodu môžu byť v dôsledku úniku uhlíka znevýhodňované, pokiaľ na iných trhoch neexistuje porovnateľná ambícia; keďže s cieľom chrániť pracovné miesta v týchto konkrétnych odvetviach je nevyhnutná primeraná ochrana pred únikom uhlíka;

1.  pripomína, že zmena klímy je jednou z najdôležitejších výziev pre ľudstvo a že všetky štáty a všetky subjekty na celom svete musia vynaložiť maximálne úsilie na obmedzenie s tým súvisiacich problémov; zdôrazňuje, že Parížska dohoda je dôležitým krokom týmto smerom, hoci je stále potrebné urobiť oveľa viac;

Vedecký základ pre opatrenia v oblasti klímy

2.  pripomína, že podľa vedeckých dôkazov uvedených v piatej hodnotiacej správe IPCC AR5 z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nesporné, prebieha zmena klímy a ľudská činnosť je hlavným dôvodom otepľovania pozorovaného od polovice 20. storočia; je znepokojený tým, že rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú už zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a vo všetkých oceánoch;

3.  berie na vedomie globálne uhlíkové rozpočty prezentované v 5. hodnotiacej správe IPCC a prichádza k záveru, že zachovanie súčasných úrovní celosvetových emisií skleníkových plynov spôsobí to, že zostávajúci uhlíkový rozpočet umožňujúci obmedziť nárast priemernej globálnej teploty najviac na 1,5°C bude vyčerpaný už v najbližších štyroch rokoch; zdôrazňuje, že všetky krajiny by v súlade s Parížskou dohodou mali urýchliť prechod na nulové emisie skleníkových plynov a odolnosť proti zmene klímy s cieľom zabrániť najhorším dôsledkom globálneho otepľovania;

4.  pripomína význam toho, aby globálne opatrenia v oblasti klímy vychádzali z najlepších dostupných vedeckých poznatkov a víta facilitačný dialóg v roku 2018, ktorý sa uskutoční pred rokom 2020, čo je termín UNFCCC na opätovné predloženie vnútroštátne stanovených príspevkov na rok 2030, ako aj prvú globálnu bilanciu v roku 2023 ako prvé príležitosti presadiť túto zásadu v praxi;

5.  podporuje dialóg medzi expertmi IPCC a zmluvnými stranami počas prípravy výsledkov šiesteho hodnotiaceho cyklu a ich zverejnenia; víta v tejto súvislosti rozhodnutie zverejniť v roku 2018 osobitnú správu IPCC o vplyve globálneho oteplenia o 1,5 °C oproti úrovni z predindustriálneho obdobia, ako aj súvisiacich postupoch týkajúcich sa globálnych emisií skleníkových plynov;

Ratifikácia Parížskej dohody a plnenie záväzkov

6.  víta mimoriadne svižné tempo ratifikácií a rýchle nadobudnutie platnosti Parížskej dohody, ako aj celosvetové odhodlanie s cieľom zabezpečiť jej plné a rýchle vykonanie, ako je vyjadrené v akčnom vyhlásení z Marrákeša; naliehavo vyzýva všetky strany, aby dohodu ratifikovali čo najskôr;

7.  vyjadruje svoju spokojnosť so skutočnosťou, že na zasadnutí COP22 v Marrákeši sa všetky zmluvné strany zaviazali pokračovať v angažovanosti na základe svojich záväzkov z Paríža bez ohľadu na zmenu politických okolností;

8.  vyjadruje svoje sklamanie z oznámenia prezidenta Spojených štátov, Donalda Trumpa, o jeho zámere, aby Spojené štáty odstúpili od Parížskej dohody; vyjadruje poľutovanie nad týmto rozhodnutím, pretože predstavuje krok späť; poukazuje na to, že k formálnemu odstúpeniu môže dôjsť najskôr po ďalších prezidentských voľbách v USA v roku 2020; víta dôrazné reakcie vlád po celom svete a ich pretrvávajúcu a silnejúcu podporu úplného vykonávania Parížskej dohody; s uspokojením berie na vedomie prísľuby niektorých štátov, miest a podnikov USA, že budú naďalej dodržiavať záväzky, ktoré USA prijali v rámci Parížskej dohody;

9.  vyjadruje spokojnosť s tým, že po oznámení prezidenta Trumpa všetky hlavné strany potvrdili svoj záväzok voči Parížskej dohode;

10.  zdôrazňuje, že Európa sa teraz musí chopiť vedenia, pokiaľ ide o obranu Parížskej dohody, aby zabezpečila budúcnosť nášho životného prostredia aj našich priemyselných odvetví; víta skutočnosť, že EÚ posilní existujúce partnerstvá a bude sa snažiť o nadviazanie nových spojenectiev;

11.  poukazuje na rýchly pokrok, ktorý sa podarilo doteraz dosiahnuť, pokiaľ ide o prevedenie medzinárodného záväzku EÚ do právnych predpisov EÚ, ktorými sa stanovuje silný rámec pre politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, a zdôrazňuje svoj zámer uzavrieť tento legislatívny proces do konca roka 2017;

12.  trvá na tom, že najmä po oznámení prezidenta Trumpa je dôležité zaviesť náležité ustanovenia na zamedzenie úniku uhlíka a že treba zabezpečiť, aby spoločnosti, ktoré patria medzi subjekty s najlepšou výkonnosťou a majú vysokú uhlíkovú náročnosť a vysokú intenzitu obchodu, získavali potrebné kvóty bezplatne; žiada Komisiu, aby preskúmala účinnosť a zákonnosť doplnkových opatrení na ochranu priemyselných odvetví, ktorým hrozí únik uhlíka, ako je napríklad úprava hraničnej dane z uhlíka a poplatok za spotrebu, najmä pokiaľ ide o výrobky pochádzajúce z krajín, ktoré si neplnia záväzky podľa Parížskej dohody;

13.  zdôrazňuje, že záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicou 2ºC v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia a ďalej sa usilovať o obmedzenie nárastu teploty na 1,5ºC, ako aj cieľ, ktorým je dosiahnutie rovnováhy medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a ich odstraňovaním pomocou záchytov skleníkových plynov („nulová bilancia emisií“) v druhej polovici tohto storočia, a to na základe zásady rovnakej dôležitosti, predstavujú rozhodujúci prelom v globálnom úsilí o prechod na klimaticky neutrálne globálne hospodárstvo odolné proti zmene klímy;

14.  pripomína, že obmedzenie nárastu priemernej globálnej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2°C nezaručuje, že sa vyhneme výrazne negatívnym dôsledkom zmeny klímy; uznáva, že súčasné záväzky stále nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody; zdôrazňuje preto, že globálne emisie skleníkových plynov by mali čo najskôr dosiahnuť svoj vrchol a že všetky strany dohody, najmä všetky krajiny G20, by mali v nadväznosti na facilitačný dialóg v roku 2018 zintenzívniť svoje úsilie a aktualizovať svoje vnútroštátne stanovené príspevky do roku 2020; pripomína, že globálne emisie uhlíka sa musia postupne odstrániť, a to do roku 2050; domnieva sa, že zavedenie politík a opatrení na splnenie a napokon prekročenie vnútroštátne stanovených príspevkov by malo byť hlavnou vnútroštátnou prioritou pre všetky krajiny a že tieto príspevky by sa mali každých päť rokov prehodnotiť v súlade s mechanizmom ambícií Parížskej dohody; uznáva však, že prísnosť a úroveň ambícií domácich stratégií na zníženie emisií nie sú podmienené predložením aktualizovaných vnútroštátne stanovených príspevkov;

15.  vyzýva všetky zmluvné strany na zabezpečenie toho, aby ich vnútroštátne stanovené príspevky zodpovedali dlhodobým cieľom v súlade s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody; zdôrazňuje, že by sa mala zohľadniť práca vykonaná v súvislosti s osobitnou správou IPCC zameranou na vplyv a smerovanie k úrovni 1,5 ºC, ako aj závery facilitačného dialógu v roku 2018; v tejto súvislosti pripomína záväzok skupiny G7 predložiť stratégie nízkoemisného rozvoja do polovice storočia podstatne skôr než v dohodnutom termíne, teda v roku 2020; uvádza, že je pripravený plne sa zapojiť do vypracovania stratégie EÚ na základe analýzy Komisie, ktorá bola ohlásená v jej oznámení z 2. marca 2016 s názvom Po parížskej konferencii (COM(2016)0110);

16.  zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť všetkých veľkých hospodárstiev, ktoré sú spolu zodpovedné za tri štvrtiny svetových emisií, a domnieva sa, že opatrenia v oblasti klímy by naďalej mali byť kľúčovou témou v rámci skupín G7 a G20, najmä v oblastiach, ako je vykonávanie vnútroštátne stanovených príspevkov, stratégie do polovice storočia, reforma dotácií na fosílne palivá, zverejňovanie uhlíkových emisií, čistá energia a ďalšie; zdôrazňuje potrebu pokračovať v ministerskom zapájaní hlavných hospodárstiev do fór, ako je napríklad ministerské zasadnutie o čistej energii;

17.  vyzýva EÚ, aby sa po facilitačnom dialógu v roku 2018 zaviazala v rámci svojich vnútroštátne stanovených príspevkov do roku 2030 k ďalšiemu zníženiu emisií;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité prezentovať dodržiavanie Parížskej dohody zo strany EÚ, a to aj vykonávaním dohody prostredníctvom právnych predpisov EÚ – vrátane rýchleho prijatia nariadenia EÚ o opatreniach v oblasti klímy spoluzákonodarcami a revízie smernice o EU ETS, ako aj postupným a včasným zvyšovaním cieľov a posilňovaním politických nástrojov EÚ; pripomína, že všetky strany boli vyzvané, aby do roku 2020 oznámili sekretariátu UNFCCC dlhodobé stratégie nízkoemisného rozvoja do polovice storočia; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby v záujme splnenia povinnosti vyplývajúcej z dohody ešte pred uskutočnením konferencie COP24 pripravila pre EÚ stratégiu nulových emisií do polovice storočia a súčasne poskytla nákladovo efektívny spôsob dosiahnutia cieľa čistých nulových emisií prijatého v Parížskej dohode s cieľom udržať nárast priemernej globálnej teploty na výrazne nižšej hodnote ako 2 °C a pokračovať v úsilí o jeho obmedzenie na 1,5 °C; domnieva sa, že tento proces by sa mal začať čo najskôr s cieľom umožniť rozsiahlu diskusiu, v ktorej by mal Európsky parlament zohrávať kľúčovú úlohu, a to v spolupráci s predstaviteľmi vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora; pripomína však, že opatrenia prijaté len na úrovni EÚ nebudú uspokojivé, a preto vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili svoje činnosti smerujúce k povzbudeniu iných partnerov na vykonanie rovnakých krokov;

19.  víta záväzok Parížskej dohody, ktorým je zníženie globálnych emisií na čistú nulu počas druhej polovice storočia; uznáva, že to znamená, že väčšina sektorov v EÚ musí v tejto súvislosti dosiahnuť nulové emisie podstatne skôr;

20.  domnieva sa, že rokovania týkajúce sa kľúčových prvkov Parížskej dohody vrátane posilneného rámca pre transparentnosť, podrobností týkajúcich sa globálneho hodnotenia, ďalších usmernení o plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkoch, pochopenia diferenciácie, straty a škody, financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a podpory kapacít, inkluzívneho viacúrovňového riadenia, ako aj mechanizmu na uľahčenie vykonávania a na podporu dodržiavania, by mali pokročiť; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plnili záväzky dohodnuté v rámci Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o príspevok EÚ k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na túto zmenu, ako aj o podporu v oblasti financií, prenosu technológií a budovania kapacít;

21.  zdôrazňuje, že čas hrá dôležitú úlohu pri spoločnom úsilí v boji proti zmene klímy a dosahovaní cieľov Parížskej dohody; zdôrazňuje, že EÚ má schopnosť aj povinnosť, aby išla príkladom a začala ihneď pracovať na zosúladení cieľov v oblasti klímy a energetiky s dohodnutým medzinárodným cieľom, ktorým je obmedzenie nárastu priemernej globálnej teploty na hodnotu nižšiu než 2°C a súčasne snaha o obmedzenie jej nárastu na 1,5°C;

22.  pripomína, že treba uskutočniť včasnú dekarbonizáciu, ak sa má dosiahnuť táto cieľová hodnota priemernej globálnej teploty, a že globálne emisie skleníkových plynov musia čo najskôr dosiahnuť svoj vrchol; pripomína, že globálne emisie by sa mali postupne odstrániť do roku 2050 alebo krátko po ňom, aby sa svet udržal na nákladovo efektívnej trajektórii emisií kompatibilnej s teplotnými cieľmi stanovenými v Parížskej dohode; vyzýva všetky strany, ktoré majú takú príležitosť, aby uskutočňovali svoje národné ciele a stratégie v oblasti dekarbonizácie tým, že uprednostnia postupné odstraňovanie emisií z uhlia ako najviac znečisťujúceho zdroja energie, a vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi a aby si poskytovali príklady osvedčených postupov;

23.  víta inkluzívnosť procesu UNFCCC; nazdáva sa, že zabezpečenie účinnej účasti si vyžaduje riešenie otázky osobitných alebo protichodných záujmov; v tejto súvislosti vyzýva všetkých zúčastnených na procese, aby zaviedli usmernenia alebo postupy podporujúce otvorenosť, transparentnosť a inkluzívnosť bez toho, aby boli ohrozené ciele a zámery UNFCCC a Parížskej dohody;

24.  vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali dodatok z Dauhy ku Kjótskemu protokolu;

COP23 v Bonne

25.  víta záväzok z Marrákeša dokončiť do roku 2018 pracovný program s cieľom vypracovať podrobné pravidlá vykonávania Parížskej dohody; domnieva sa, že v rámci týchto technických prác je konferencia COP23 zásadným míľnikom;

26.  so záujmom očakáva objasnenie štruktúry facilitačného dialógu v roku 2018 počas COP23, čo bude významnou príležitosťou na vyhodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľa v oblasti zmierňovania a informovanie o príprave a revízii vnútroštátne stanovených príspevkov strán dohody do roku 2030, ktoré treba uskutočniť do roku 2020, s cieľom splniť ciele dohody; domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu v tomto prvom facilitačnom dialógu, aby sa tak posúdili spoločné ambície a pokrok v plnení záväzkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v dostatočnom predstihu pred facilitačným dialógom predložili ďalšie záväzky týkajúce sa znižovania emisií skleníkových plynov nad rámec súčasných záväzkov v rámci Parížskej dohody a primerane prispeli k odstráneniu medzier v zmierňovaní zmeny klímy v súlade s kapacitami EÚ;

27.  pripomína, že zintenzívnenie opatrení na zmierňovanie zmeny klímy v období pred rokom 2020 je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody, a vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že krátkodobé opatrenia ostanú na programe konferencie COP23;

Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a iné prostriedky vykonávania

28.  víta tzv. „Plán 100 miliárd USD“, ktorého cieľom je dosiahnuť do roku 2020 mobilizáciu 100 miliárd USD určených na opatrenia v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa mobilizácie bolo predĺžené do roku 2025, ako bolo dohodnuté na COP21;

29.  víta záväzok zmluvných strán Parížskej dohody zosúladiť všetky finančné toky so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný proti zmene klímy; domnieva sa preto, že EÚ musí urýchlene začať riešiť problém investícií do fosílnych palív a infraštruktúry s vysokými emisiami uhlíka;

30.  uznáva, že je dôležité zaoberať sa mechanizmom na zmierňovanie strát a škôd, ktorý bol zahrnutý do Parížskej dohody, a dôrazne podporuje myšlienku, aby sa počas konferencie COP23 v Bonne uskutočnila diskusia o tomto mechanizme;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby podstatou opatrení v oblasti klímy bolo zachovávanie ľudských práv, a trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby sa v rokovaniach o adaptačných opatreniach prihliadalo na to, že je potrebné dodržiavať, chrániť a podporovať ľudské práva, ktoré zahŕňajú okrem iného rodovú rovnosť, plnoprávnu a rovnocennú účasť žien a aktívnu podporu spravodlivého prechodu pracovnej sily, ktorý vytvára dôstojnú prácu a kvalitné pracovné miesta pre všetkých;

32.  víta neustále zvyšovanie úrovne financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zo strany EÚ, no zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ostatné vyspelé zmluvné strany poskytli svoje príspevky k dosiahnutiu cieľa 100 miliárd USD; požaduje konkrétne záväzky na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, aby sa poskytli dodatočné zdroje financovania;

33.  vyzýva vlády, verejné a súkromné finančné inštitúcie vrátane bánk, dôchodkových fondov a poisťovacích spoločností, aby prijali ambiciózny záväzok zosúladiť úverové a investičné postupy s cieľom obmedziť nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicu 2°C v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody a ukončiť investície do fosílnych palív, a to aj zrušením vývozných úverov na investície do fosílnych palív; požaduje prijatie osobitných štátnych záruk na podporu ekologických investícií a označení a na zavedenie fiškálnych výhod pre zelené investičné fondy a vydávanie ekologických dlhopisov;

34.  uznáva, že zmeny vnútroštátnych a medzinárodných daňových systémov vrátane presunu daňového zaťaženia z práce na kapitál, uplatnenia zásady „znečisťovateľ platí“, obmedzenia investícií do energie z fosílnych zdrojov a stanovenia náležitej ceny uhlíka sú nevyhnutné na vytvorenie hospodárskeho prostredia podporujúceho verejné a súkromné investície, ktoré umožnia realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci priemyselných politík;

35.  nabáda na posilňovanie spolupráce medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami okrem iného v rámci partnerstva v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov tak, aby krajiny mali účinnejší prístup k technickým poznatkom a finančnej podpore potrebným na zavedenie politík na plnenie a prekračovanie ich vnútroštátne stanovených príspevkov;

36.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zhodnotila možné dôsledky Parížskej dohody na rozpočet EÚ a aby vytvorila špecializovaný, automatický mechanizmus financovania zo strany EÚ, v rámci ktorého sa poskytne dodatočné a primerané financovanie s cieľom zabezpečiť, že EÚ prispeje spravodlivým podielom k dosiahnutiu medzinárodného cieľa, ktorým je získať prostriedky vo výške 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy;

37.  žiada, aby sa prijali konkrétne záväzky s cieľom priniesť dodatočné zdroje financovania v oblasti klímy, a to aj zavedením dane z finančných transakcií, odobratím niektorých emisných kvót z EU ETS v období 2021 – 2030 a pridelením príjmu pochádzajúceho z opatrení prijatých na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni a týkajúcich sa emisií pochádzajúcich z činností leteckej a námornej dopravy na medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a Zelenému klimatickému fondu;

Úloha neštátnych subjektov

38.  zdôrazňuje úsilie čoraz širšieho spektra neštátnych subjektov dosiahnuť dekarbonizáciu a vyššiu odolnosť proti zmene klímy; zdôrazňuje preto význam štruktúrovaného a konštruktívneho dialógu medzi vládami, podnikateľmi, mestami, regiónmi, medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a akademickými inštitúciami a zabezpečenia ich účasti na plánovaní a realizácii rozsahovo prispôsobiteľných opatrení v oblasti zmeny klímy s cieľom podporiť výrazné globálne opatrenia na vytvorenie nízkouhlíkových a odolných spoločností a preukázať pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody;

39.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolu s ostatnými stranami UNFCCC podporovali proces, ktorý aktívne zapája neštátne subjekty do rokovaní o vykonávaní Parížskej dohody, podporuje ich snahu prispievať k plneniu vnútroštátne stanovených príspevkov jednotlivých štátov napriek vnútroštátnym politickým zmenám a umožňuje im skúmať nové formy účasti a združovania v rámci UNFCCC;

40.  zdôrazňuje významnú úlohu neštátnych subjektov pôsobiacich v oblasti klímy (NAZCA) pri podpore a sledovaní opatrení neštátnych subjektov, ako sú napríklad Globálny dohovor primátorov a starostov, Inovačná misia, iniciatíva InsuResilience, Udržateľná energia pre všetkých a Partnerstvo v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov;

41.  víta úsilie lídrov v boji proti zmene klímy v rámci Marrákešského partnerstva pre opatrenia v oblasti klímy;

42.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti (územnými celkami, súkromným sektorom, MVO a miestnymi spoločenstvami) na príprave iniciatív v kľúčových odvetviach týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy (energia, technológie, mestá, doprava) a iniciatív týkajúcich sa adaptácie a odolnosti s cieľom odpovedať na problematické otázky adaptácie, najmä pokiaľ ide o prístup k vode, potravinovú bezpečnosť alebo predchádzanie rizikám; vyzýva všetky vlády a subjekty občianskej spoločnosti, aby podporovali a posilňovali tento akčný plán;

43.  pripomína OSN a zmluvným stranám UNFCCC, že individuálne opatrenia sú rovnako dôležité ako opatrenia vlád a inštitúcií; žiada preto, aby sa vynaložilo ešte väčšie úsilie na organizovanie kampaní alebo aktivít na zvyšovanie povedomia a informovanosti obyvateľstva o malých aj veľkých činoch, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

Komplexné úsilie všetkých odvetví

44.  víta budovanie systémov obchodovania s emisiami na celom svete vrátane 18 systémov obchodovania s emisiami, ktoré fungujú na štyroch kontinentoch a predstavujú 40 % svetového HDP; nabáda Komisiu, aby posilňovala väzby medzi EU ETS a inými systémami obchodovania s emisiami s cieľom zavedenia medzinárodných mechanizmov trhu s uhlíkom a v záujme zvýšenia ambícií v oblasti klímy a súčasne zníženia rizika úniku uhlíka vytváraním rovnakých podmienok; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ochranné opatrenia, a tým zabezpečila, že prepojenie EU ETS prispeje k trvalému zmierňovaniu zmeny klímy a neoslabí cieľ EÚ týkajúci sa zníženia vlastných emisií skleníkových plynov;

45.  zdôrazňuje, že sú potrebné vyššie ambície a viac opatrení, aby sa zachoval dostatok stimulov na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2050; zdôrazňuje, že sa zaznamenal nedostatočný pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov v sektoroch dopravy a poľnohospodárstva, pokiaľ ide o ciele do roku 2020, a že je potrebné zintenzívniť úsilie, pokiaľ tieto sektory majú splniť svoje ciele v oblasti znižovania emisií do roku 2030;

46.  zdôrazňuje význam zabezpečenia environmentálnej integrity všetkých budúcich trhových prístupov, či už v rámci alebo nad rámec Parížskej dohody, tým, že sa zohľadnia riziká, ako sú medzery umožňujúce dvojité započítanie, problémy týkajúce sa stálosti a doplnkovosti znižovania emisií, potenciálne negatívne účinky pre trvalo udržateľný rozvoj a zvrátené stimuly na zníženie ambícií v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov;

47.  zdôrazňuje, že ciele 20-20-20 v oblasti emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie zohrávali kľúčovú úlohu hnacieho motora tohto pokroku, pričom zaručovali stabilitu viac než 4,2 milióna pracovných miest v rozličných environmentálnych odvetviach a udržanie rastu zaznamenaného počas hospodárskej krízy;

48.  berie na vedomie rozhodnutie zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) z roku 2016 o vytvorení systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (Carbon Offsetting and Reduction Scheme for International Aviation (CORSIA));

49.  vyjadruje však sklamanie nad skutočnosťou, že ICAO v súvislosti so zavedením systému CORSIA nedosiahla dohodu v oblasti znižovania emisií, ale že namiesto toho sa zamerala najmä na kompenzácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kvalita kompenzácií vôbec nie je zaručená, že uplatňovanie systému CORSIA je právne záväzné až od roku 2027 a že hlavní členovia ICAO sa ešte nezaviazali k účasti na dobrovoľnej fáze, zatiaľ čo ďalší hlavní producenti emisií sa nezaviazali k uhlíkovo neutrálnemu rastu, čo vyvoláva veľmi veľa otázok o skutočnom vplyve na klímu, keďže výsledok veľmi zaostáva za očakávaniami, ktoré Európska únia mala, keď sa rozhodla zastaviť odpočítavanie pre EU ETS; vyzýva na urýchlené dokončenie rozsiahleho súboru pravidiel na sfunkčnenie systému CORSIA, na jeho včasné vykonávanie na národnej a regionálnej úrovni a na jeho náležité presadzovanie všetkými stranami; okrem toho požaduje zlepšenie všetkých technologických inovácií v oblasti výkonu motora a kvality paliva;

50.  pripomína, že zatiaľ čo vnútroeurópske lety budú naďalej zahrnuté do EU ETS, o akejkoľvek zmene platných právnych predpisov a plánovaného zavedenia systému CORSIA možno uvažovať len vzhľadom na úroveň ambícií systému a vykonávacie opatrenia, ktoré ešte iba budú vypracované;

51.  berie na vedomie plán na vypracovanie „komplexnej stratégie IMO na znížení emisií skleníkových plynov z lodí“, ktorý bol prijatý na 70. zasadnutí Výboru pre ochranu morského prostredia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO); naliehavo vyzýva IMO, aby vytvorila globálny mechanizmus v súlade s cieľmi Parížskej dohody, a to prostredníctvom stanovenia ambiciózneho cieľa zníženia emisií a vypracovania konkrétneho harmonogramu ako súčasti prvotnej stratégie IMO pre oblasť emisií skleníkových plynov, ktorá sa má prijať na jar 2018;

52.  víta dodatok z Kigali o postupnom celosvetovom ukončení používania fluórovaných uhľovodíkov (HFC); domnieva sa, že predstavuje konkrétny krok pri napĺňaní Parížskej dohody, vďaka ktorému by bolo možné do roku 2050 zamedziť vzniku viac ako 70 miliárd ton ekvivalentu CO2, čo sa rovná jedenásťnásobku ročných emisií USA, a preto nabáda všetky zmluvné strany Montrealského protokolu, aby prijali všetky potrebné kroky na jeho rýchlu ratifikáciu; pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať;

Odolnosť proti zmene klímy prostredníctvom adaptácie

53.  poznamenáva, že priority predsedníctva Fidži pre COP23 zahŕňajú oblasti, ktorým dominujú opatrenia na adaptáciu a odolnosť; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou pre všetky krajiny, ak majú minimalizovať negatívne vplyvy a naplno využiť príležitosti na rast odolný proti zmene klímy a trvalo udržateľný rozvoj;

54.  žiada o zodpovedajúce stanovenie dlhodobých adaptačných cieľov; pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty sa na zmene podieľajú najmenej, sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností adaptovať sa na ňu;

55.  zdôrazňuje potrebu začlenenia skutočnej adaptácie na zmenu klímy do vnútroštátnych rozvojových stratégií vrátane finančného plánovania a zároveň zlepšenia koordinačných kanálov medzi rôznymi úrovňami riadenia a zainteresovanými stranami; domnieva sa, že koherentnosť so stratégiami a plánmi na znižovanie rizika katastrof je tiež dôležitá;

56.  zdôrazňuje, že je dôležité osobitne posudzovať vplyv zmeny klímy na mestá a ich jedinečné výzvy a príležitosti v oblasti adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania; domnieva sa, že posilňovanie schopnosti miest a miestnych orgánov angažovať sa a pracovať na odolnosti svojho spoločenstva je kľúčom k riešeniu miestneho rozmeru dôsledkov zmeny klímy;

57.  domnieva sa, že politiky v oblasti klímy môžu mať dostatočnú podporu za predpokladu, že ich sprevádzajú sociálne opatrenia vrátane fondu pre spravodlivý prechod na prepojenie existujúcich výziev, ktoré predstavuje boj proti zmene klímy, so snahou bojovať proti nezamestnanosti a neistým pracovným miestam;

58.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 s cieľom lepšie sa zamerať na adaptačné opatrenia na celkovej úrovni EÚ a pridanú hodnotu posilnením väzieb s Parížskou dohodou a podporou ďalšieho rozvoja účinného spoločného využívania osvedčených postupov, príkladov a informácií v oblasti adaptácie; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť systémy a nástroje na sledovanie pokroku a účinnosti národných adaptačných plánov a opatrení;

59.  pripomína, že poľnohospodárska pôda, mokrade a lesy, ktoré pokrývajú viac než 90 % povrchu v EÚ, budú výrazne postihnuté zmenou klímy; toto odvetvie, známe ako odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF), je zachytávačom aj zdrojom emisií a je kľúčové pre zmierňovanie zmeny klímy a podporu odolnosti;

60.  pripomína, že cieľom Parížskej dohody zo 4. novembra 2016 je podľa jej článku 2 okrem iného zvyšovať schopnosť prispôsobiť sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a posilňovať odolnosť voči zmene klímy a rozvoj nízkych emisií skleníkových plynov spôsobom, ktorý neohrozí produkciu potravín, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili finančné toky s týmto cieľom;

61.  zdôrazňuje, že nečinnosť bude mať vážne negatívne a často nezvratné dôsledky vzhľadom na to, že zmena klímy ohrozuje všetky regióny na svete rôznymi, ale veľmi škodlivými spôsobmi, čo vedie k migračným tokom a stratám na životoch, ako aj k hospodárskym, ekologickým a sociálnym stratám; upozorňuje na skutočnosť, že je nevyhnutné stanoviť na celosvetovej úrovni jednotnú politickú a finančnú podporu inovácií v oblasti čistej energie a energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom umožniť realizáciu našich klimatických cieľov a uľahčiť rast;

62.  uznáva, že stanovenie akceptovaného všeobecného vymedzenia pojmu „klimatický utečenec“ prináša veľa ťažkostí, požaduje však seriózne uznanie povahy a rozsahu vysídľovania a migrácie v dôsledku zmeny klímy, ktoré vyplývajú z katastrof spôsobených globálnym otepľovaním; so znepokojením konštatuje, že v rokoch 2008 až 2013 bolo v priemere 166 miliónov ľudí prinútených opustiť svoje domovy z dôvodu prírodných katastrof, zvyšovania hladiny morí, extrémnych výkyvov počasia, dezertifikácie, nedostatku vody a rozširovania tropických chorôb a chorôb prenášaných vektormi; pripomína najmä skutočnosť, že vývoj v niektorých častiach Afriky a Blízkeho východu súvisiaci s klímou by mohol prispieť k politickej nestabilite, hospodárskym ťažkostiam a vyhroteniu utečeneckej krízy v Stredozemí;

63.  konštatuje, že odlesňovanie a degradácia lesov sú zodpovedné za približne 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov, a zdôrazňuje úlohu lesov a ich aktívneho udržateľného obhospodarovania pri zmierňovaní zmeny klímy a potrebu posilniť adaptačnú kapacitu a odolnosť lesov voči zmene klímy; zdôrazňuje potrebu úsilia o zmierňovanie zmeny klímy zameraného na oblasť tropických lesov (REDD +); zdôrazňuje, že bez tohto úsilia hrozí, že cieľ udržania zvýšenia teploty do 2 °C nebude možné dosiahnuť; ďalej vyzýva EÚ, aby zvýšila medzinárodné financovanie znižovania odlesňovania v rozvojových krajinách;

Podpora rozvojových krajín

64.  zdôrazňuje, že významnú úlohu pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody zohrávajú aj rozvojové krajiny a že je nutné pomôcť týmto krajinám pri plnení ich plánov v oblasti klímy, pričom treba v plnej miere využívať synergie s príslušnými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja vykonaných opatrení v oblasti klímy, s akčným programom z Addis Abeby a programom do roku 2030;

65.  zdôrazňuje potrebu podporovať všeobecný prístup k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, a to posilnením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov; Afrika má obrovské prírodné zdroje, ktoré jej môžu zaistiť energetickú bezpečnosť; zdôrazňuje, že v konečnom dôsledku, ak sa účinne vybudujú prepojenia elektrických sietí, časť európskej energie by mohla pochádzať z Afriky;

66.  zdôrazňuje, že EÚ má skúsenosti, kapacitu a globálny dosah na to, aby prevzala vedúcu úlohu pri budovaní modernejšej, čistejšej a odolnejšej infraštruktúry potrebnej na dosiahnutie globálneho prechodu, ktorý bol podnietený Parížom; vyzýva EÚ, aby podporovala úsilie rozvojových krajín pri prechode na nízkouhlíkové spoločnosti, ktoré budú inkluzívnejšie, sociálne a environmentálne udržateľné, prosperujúce a bezpečnejšie;

Priemysel a konkurencieschopnosť

67.  víta pokračujúce úsilie a pokrok európskeho priemyslu dosiahnutý pri plnení jeho záväzkov a využívaní príležitostí vyplývajúcich z Parížskej dohody, pretože to môže viesť k úspešným a nákladovo efektívnym opatreniam v oblasti klímy;

68.  zdôrazňuje, že boj proti zmene klímy je celosvetovou prioritou a mal by sa presadzovať ako skutočne celosvetové úsilie, pričom by sa zároveň mala zabezpečiť energetická bezpečnosť a udržateľné hospodárstvo;

69.  zdôrazňuje, že stabilný a predvídateľný právny rámec a jasné politické signály na úrovni EÚ i na celosvetovej úrovni by uľahčili a zvýšili investície v oblasti klímy;

70.  zdôrazňuje, že pre opatrenia v oblasti klímy a Parížsku dohodu má zásadný význam trvalé odhodlanie, a to najmä na strane hlavných globálnych znečisťovateľov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad vyhlásením vlády USA týkajúcim sa jej postoja k Parížskej dohode; s potešením však víta pokračujúcu podporu zo strany veľkých priemyselných odvetví USA, ktoré si zjavne uvedomujú riziká vyplývajúce zo zmeny klímy a príležitosti, ktoré prinášajú opatrenia v oblasti klímy;

71.  domnieva sa, že pokiaľ si ostatné veľké ekonomiky nestanovia záväzky porovnateľné s tými, ktoré v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov prijala EÚ, bude potrebné zachovať ustanovenia o úniku uhlíka, najmä tie, ktoré sú zamerané na odvetvia vystavené vysokej intenzite obchodu i vysokému podielu nákladov na emisie oxidu uhličitého v rámci výroby, s cieľom zabezpečiť globálnu konkurencieschopnosť európskeho priemyslu;

72.  víta skutočnosť, že Čína a ďalší hlavní konkurenti energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ zavádzajú systémy obchodovania s uhlíkom alebo iné cenové mechanizmy; domnieva sa, že kým sa nedosiahnu rovnaké podmienky, EÚ by mala zachovať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopnosti svojho priemyslu a v prípade potreby zabraňovať úniku uhlíka s ohľadom na to, že politiky v oblasti energetiky, priemyslu a klímy sú navzájom prepojené;

73.  zdôrazňuje význam zvyšovania počtu kvalifikovaných pracovníkov v priemysle a podpory vedomostí a najlepších postupov, čo prospeje tvorbe kvalitných pracovných miest, pričom zároveň treba podporovať spravodlivý prechod pracovnej sily tam, kde je to potrebné;

Energetická politika

74.  vyzýva EÚ, aby naliehala na medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne prijalo konkrétne opatrenia vrátane časového plánu na postupné zrušenie dotácií, ktoré škodia životnému prostrediu, a to vrátane dotácií na fosílne palivá, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, odrádzajú od medzinárodnej spolupráce a bránia inovácii;

75.  zdôrazňuje význam úspor energie, energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov pre znižovanie emisií, ako aj pre finančné úspory, energetickú bezpečnosť a prevenciu a zmierňovanie energetickej chudoby s cieľom chrániť zraniteľné a chudobné domácnosti a pomáhať im; požaduje celosvetovú podporu opatrení v oblasti energetickej účinnosti a úspor energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (napr. stimuláciou vlastnej výroby a spotreby obnoviteľných zdrojov energie), ako aj ich účinné zavádzanie do praxe; poukazuje na to, že uprednostňovanie energetickej účinnosti a svetového prvenstva v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sú dva z hlavných cieľov energetickej únie v EÚ;

76.  zdôrazňuje význam rozvoja technológií uskladňovania energie, inteligentných sietí a reakcie na strane dopytu, pretože prispejú k posilneniu účinného využívania energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie a v sektore vykurovania a chladenia domácností;

Výskum, inovácie a digitálne technológie

77.  poukazuje na skutočnosť, že trvalý a posilnený výskum a inovácie v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptačných politík, efektívneho využívania zdrojov, technológií s nízkymi emisiami a trvalo udržateľného využívania druhotných surovín (tzv. obehové hospodárstvo) sú kľúčovým prvkom boja proti zmene klímy nákladovo efektívnym spôsobom, ako aj znižovania závislosti od fosílnych palív; preto požaduje globálne záväzky na posilnenie a zameranie investícií do tejto oblasti;

78.  zdôrazňuje, že pokrok v technológiách potrebných na dekarbonizáciu si bude vyžadovať jasné politické signály vrátane obmedzenia trhových a regulačných prekážok pre nové technológie a obchodné modely, ako aj správne zacielené verejné výdavky;

79.  pripomína, že výskum, inovácie a konkurencieschopnosť patria medzi päť pilierov stratégie energetickej únie EÚ; konštatuje, že EÚ je odhodlaná zostať globálnym lídrom v týchto oblastiach a zároveň rozvíjať úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi; zdôrazňuje význam budovania a udržiavania silnej inovačnej kapacity v rozvinutých i rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách z hľadiska zavádzania ekologických a udržateľných energetických technológií;

80.  pripomína zásadnú úlohu digitálnych technológií pri uľahčovaní prechodu na iné zdroje energie, vytváraní nových udržateľných obchodných modelov a zlepšovaní energetickej účinnosti a úspor; zdôrazňuje environmentálne výhody, ktoré môže priniesť digitalizácia európskeho priemyslu prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov a zníženia materiálovej náročnosti;

81.  zdôrazňuje význam maximálneho využívania existujúcich programov EÚ a nástrojov ako Horizont 2020, ktoré sú otvorené pre tretie krajiny, a to najmä v oblasti energetiky, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja;

82.  požaduje lepšie využívanie technológií, ako sú napríklad vesmírne satelity, na presný zber údajov o emisiách, teplote a zmene klímy; poukazuje najmä na prínos programu Kopernikus; požaduje zároveň transparentnú spoluprácu a výmenu informácií medzi krajinami, ako aj sprístupňovanie údajov vedeckej obci;

Diplomacia v oblasti klímy

83.  výrazne podporuje pokračujúce zameranie EÚ na diplomaciu v oblasti klímy, ktorá je nevyhnutná na zviditeľňovanie opatrení v tejto oblasti v partnerských krajinách a v očiach svetovej verejnosti; zdôrazňuje potrebu zachovania otázky zmeny klímy ako strategickej priority v diplomatických rozhovoroch, zohľadňujúc najnovší vývoj a meniace sa geopolitické prostredie; zdôrazňuje skutočnosť, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty majú obrovskú zahraničnopolitickú kapacitu a musia na fórach zameraných na zmenu klímy preukázať vedúcu úlohu; zdôrazňuje, že ambiciózne a naliehavé opatrenia v oblasti klímy spolu s vykonávaním záväzkov z konferencie COP21 musia zostať prioritami EÚ v rámci bilaterálnych a biregionálnych rozhovorov na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, G7, G20, OSN, ako aj na iných medzinárodných fórach;

84.  opakuje svoj názor, že ciele politiky v oblasti klímy by mali byť v centre snáh zahraničnej politiky EÚ a globálneho programu; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby preukázali vedúce postavenie v rámci globálnych opatrení v oblasti klímy prostredníctvom nepretržitého odhodlania dodržiavať Parížsku dohodu a aktívneho oslovovania strategických partnerov tak na národnej, ako aj na nižšej ako národnej úrovni, a to s cieľom vytvárať alebo posilňovať klimatické partnerstvá v záujme udržania tempa vedúceho k dosiahnutiu ambiciózneho režimu ochrany klímy;

85.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa usilovali o dosiahnutie širšieho povedomia o klimatických rizikách, ich analýzu a riadenie a aby pomáhali partnerom EÚ na celom svete lepšie chápať, predvídať a zvládať vplyvy zmeny klímy na vnútroštátnu stabilitu, medzinárodnú bezpečnosť a vysídľovanie ľudí;

86.  zaväzuje sa, že bude svoju medzinárodnú úlohu a svoje členstvo v medzinárodných parlamentných sieťach využívať na to, aby sa neustále snažil o pokrok smerom k urýchlenému vykonávaniu Parížskej dohody;

Úloha Európskeho parlamentu

87.  domnieva sa, že musí byť dôsledne začlenený do delegácie EÚ, pretože Európsky parlament musí udeliť súhlas s uzavretím medzinárodných dohôd a ako spoluzákonodarca zohráva ústrednú úlohu pri domácom vykonávaní Parížskej dohody; preto očakáva, že sa bude môcť zúčastniť na koordinačných stretnutiach EÚ v Bonne a že sa mu zaručí prístup ku všetkým prípravným dokumentom od okamihu začatia rokovaní;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0383.

Právne oznámenie