Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 25. októbra 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: požiadavky na poisťovne a distribútorov poistenia týkajúce sa dohľadu nad produktmi a ich správy
 Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: informačné požiadavky a pravidlá výkonu činnosti uplatniteľné na distribúciu investičných produktov založených na poistení
 Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: regulačné technické predpisy týkajúce sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov (ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 600/2014)
 Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: regulačné technické predpisy týkajúce sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov (ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 149/2013)
 Všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018 – všetky oddiely
 Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európska rada a Rada
 Ochrana pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov***I
 Zriadenie systému vstup/výstup (EES) na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice EÚ ***I
 Zmena Kódexu schengenských hraníc, pokiaľ ide o používanie systému vstup/výstup ***I
 Aspekty týkajúce sa základných práv pri integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom

Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: požiadavky na poisťovne a distribútorov poistenia týkajúce sa dohľadu nad produktmi a ich správy
PDF 246kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 21. septembra 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97, pokiaľ ide o požiadavky na poisťovne a distribútorov poistenia týkajúce sa dohľadu nad produktmi a ich správy (C(2017)06218 – 2017/2854(DEA))
P8_TA(2017)0404B8-0572/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)06218),

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 16. októbra 2017,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia(1), a najmä na jej článok 25 ods. 2 a článok 39 ods. 5,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 24. októbra 2017,

A.  keďže toto delegované nariadenie by sa malo uplatňovať od 23. februára 2018, čo je dátum uplatňovania smernice (EÚ) 2016/97, a plné využitie trojmesačného kontrolného obdobia, ktoré má Európsky parlament k dispozícii, by nestačil na to, aby priemysel vykonal nevyhnutné technické a organizačné zmeny;

B.  keďže rýchle uverejnenie delegovaného nariadenia v úradnom vestníku by umožnilo včasné vykonávanie a právnu istotu, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad produktmi a ich správy;

C.  keďže Európsky parlament sa domnieva, že termín na transpozíciu smernice (EÚ) 2016/97 by mal zostať 23. február 2018, ale žiada Komisiu, aby prijala legislatívny návrh, ktorým sa dátum uplatňovania stanoví na 1. októbra 2018;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.


Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: informačné požiadavky a pravidlá výkonu činnosti uplatniteľné na distribúciu investičných produktov založených na poistení
PDF 248kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 21. septembra 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97, pokiaľ ide o informačné požiadavky a pravidlá výkonu činnosti uplatniteľné na distribúciu investičných produktov založených na poistení (C(2017)06229 – (2017/2855(DEA))
P8_TA(2017)0405B8-0575/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)06229),

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 16. októbra 2017,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia(1), a najmä na jej článok 28 ods. 4, článok 29 ods. 4, článok 30 ods. 6 a článok 39 ods. 5,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 24. októbra 2017,

A.  keďže toto delegované nariadenie by sa malo uplatňovať od 23. februára 2018, čo je dátum začatia uplatňovania smernice (EÚ) 2016/97, a plné využitie trojmesačného kontrolného obdobia, ktoré má Európsky parlament k dispozícii, by nestačilo na to, aby priemysel vykonal nevyhnutné technické a organizačné zmeny;

B.  keďže rýchle uverejnenie delegovaného nariadenia v úradnom vestníku by umožnilo včasné vykonávanie a právnu istotu, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa investičných produktov založených na poistení;

C.  keďže Európsky parlament sa domnieva, že 23. február 2018 by sa mal ponechať ako termín na transpozíciu smernice (EÚ) 2016/97, žiada však Komisiu, aby prijala legislatívny návrh, ktorým sa dátum začatia uplatňovania stanoví na 1. októbra 2018;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.


Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: regulačné technické predpisy týkajúce sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov (ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 600/2014)
PDF 252kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 22. septembra 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov (C(2017)06268 – (2017/2860(DEA))
P8_TA(2017)0406B8-0574/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)06268),

–  so zreteľom na list Komisie z 28. septembra 2017, ktorým Európsky parlament žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 16. októbra 2017,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012(1), a najmä na jeho článok 30 ods. 2,

–  so zreteľom na článok 13 a článok 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES(2),

–  so zreteľom na návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov podľa nariadenia EMIR a nariadenia MiFIR, ktoré predložil orgán ESMA 26. mája 2016 podľa článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 600/2014,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 24. októbra 2017,

A.  keďže Komisia schválila návrh regulačných technických predpisov (RTP) až 16 mesiacov po tom, ako ich dostala od Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) 26. mája 2016; keďže počas tohto obdobia oficiálne nekonzultovala orgán ESMA, pokiaľ ide o zmeny k tomuto návrhu RTP, a neinformovala spoluzákonodarcov alebo priemysel o dôvodoch omeškania pri schválení trvajúcom viac než tri mesiace, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 1095/2010; keďže skutočnosť, že Komisia zmeškala lehotu na schválenie návrhu RTP o viac než jeden rok bez toho, aby o tom informovala spoluzákonodarcov, je neprijateľná;

B.  keďže Európsky parlament sa domnieva, že RTP, ktoré sa prijali, sa nezhodujú s návrhom RTP, ktorý predložil orgán ESMA, a to kvôli zmenám Komisie, a domnieva sa, že má tri mesiace na vznesenie námietok voči RTP (ďalej len „kontrolné obdobie“); keďže toto trojmesačné kontrolné obdobie Komisia potvrdila v liste z 28. septembra 2017;

C.  keďže toto delegované nariadenie by sa malo uplatňovať od 3. januára 2018, čo je dátum začatia uplatňovania smernice 2014/65/EÚ („MiFID II“) a nariadenia (EÚ) č. 600/2014 („MiFIR“), a plné využitie trojmesačného kontrolného obdobia, ktoré má Európsky parlament k dispozícii, by nestačilo na to, aby sa odvetvie prispôsobilo zmenám;

D.  keďže rýchle uverejnenie delegovaného nariadenia v úradnom vestníku by umožnilo včasné vykonávanie a právnu istotu, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa nepriameho zúčtovania;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84.
(2) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.


Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: regulačné technické predpisy týkajúce sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov (ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 149/2013)
PDF 252kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 22. septembra 2017, ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 149/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov (C(2017)06270 – (2017/2859(DEA))
P8_TA(2017)0407B8-0573/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)06270),

–  so zreteľom na list Komisie z 28. septembra 2017, ktorým Európsky parlament žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 16. októbra 2017,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov(1), a najmä na jeho článok 4 ods. 4,

–  so zreteľom na článok 13 a článok 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES(2),

–  so zreteľom na návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov podľa nariadenia EMIR a nariadenia MiFIR, ktoré predložil orgán ESMA 26. mája 2016 podľa článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 24. októbra 2017,

A.  keďže Komisia schválila návrh regulačných technických predpisov (RTP) až 16 mesiacov po tom, ako ich dostala od Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) 26. mája 2016; keďže počas tohto obdobia oficiálne nekonzultovala orgán ESMA, pokiaľ ide o zmeny k tomuto návrhu RTP, a neinformovala spoluzákonodarcov ani odvetvie o dôvodoch omeškania pri schválení trvajúcom viac než tri mesiace, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 1095/2010; keďže skutočnosť, že Komisia zmeškala lehotu na schválenie návrhu RTP o viac než jeden rok bez toho, aby o tom informovala spoluzákonodarcov, je neprijateľná;

B.  keďže Európsky parlament sa domnieva, že RTP, ktoré sa prijali, sa nezhodujú s návrhom RTP, ktorý predložil orgán ESMA, a to kvôli zmenám Komisie, a domnieva sa, že má tri mesiace na vznesenie námietok voči RTP (ďalej len „kontrolné obdobie“); keďže toto trojmesačné kontrolné obdobie Komisia potvrdila v liste z 28. septembra 2017;

C.  keďže delegované nariadenie by sa malo uplatňovať od 3. januára 2018, čo je dátum začatia uplatňovania smernice 2014/65/EÚ („MiFID II“) a nariadenia (EÚ) č. 600/2014 („MiFIR“), a plné využitie trojmesačného kontrolného obdobia, ktoré má Európsky parlament k dispozícii, by nestačilo na to, aby sa odvetvie prispôsobilo zmenám;

D.  keďže rýchle uverejnenie delegovaného nariadenia v úradnom vestníku by umožnilo včasné vykonávanie a právnu istotu, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa nepriameho zúčtovania;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.


Všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018 – všetky oddiely
PDF 443kWORD 69k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018 (11815/2017 – C8-0313/2017 – 2017/2044(BUD))
P8_TA(2017)0408A8-0299/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (nariadenie o VFR),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4) (MID z 2. decembra 2013),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2017 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2018(6),

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018, ktorý prijala Komisia 29. júna 2017 (COM(2017)0400),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018, ktorú Rada prijala 4. septembra 2017 a postúpila Európskemu parlamentu 13. septembra 2017 (11815/2017 – C8-0313/2017),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018(7),

–  so zreteľom na článok 88 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ďalších príslušných výborov (A8-0299/2017),

Oddiel III

Všeobecný prehľad

1.  zdôrazňuje, že Európsky parlament vo svojom čítaní rozpočtu na rok 2018 v plnej miere odzrkadľuje politické priority prijaté výraznou väčšinou vo svojich vyššie uvedených uzneseniach z 15. marca 2017 a z 5. júla 2017; pripomína, že trvalo udržateľný rast, zamestnanosť, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť mladých ľudí, bezpečnosti a zmeny klímy sú jadrom uvedených priorít;

2.  zdôrazňuje, že Únia stále stojí pred viacerými výzvami, a je presvedčený, že pri zachovaní rozpočtovej disciplíny treba z rozpočtu Únie vyčleniť potrebné finančné zdroje, aby bolo možné splniť politické priority a aby Únia mohla poskytnúť odpovede a účinne na tieto výzvy reagovať; zdôrazňuje, že výdavky Únie by mali byť založené na zásade európskej pridanej hodnoty a mali by byť v súlade so zásadou subsidiarity;

3.  opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie financovať politiky Únie, ktoré podporujú tvorbu pracovných miest a rast vo všetkých regiónoch prostredníctvom investícií do výskumu, vzdelávania, infraštruktúry, MSP a zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí; nedokáže pochopiť, ako môže Únia dosiahnuť pokrok v týchto oblastiach vzhľadom na škrty navrhnuté Radou v podokruhu 1a; namiesto toho sa rozhodol ešte viac posilniť výskumné a inovačné programy, ktoré majú veľmi vysokú mieru plnenia a ktoré z dôvodu nadmerného počtu žiadostí vykazujú mimoriadne nízku mieru úspešnosti žiadostí;

4.  je naďalej odhodlaný plniť si záväzky prijaté Európskym parlamentom počas rokovaní o Európskom fonde pre strategické investície (ďalej len „EFSI“), a to minimalizáciu vplyvu škrtov súvisiacich s EFSI na programy Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“) v rámci ročného rozpočtového postupu; navrhuje preto, aby sa uvedené škrty kompenzovali obnovením pôvodného ročného profilu týchto dvoch programov s cieľom umožniť im riadne plniť ciele dohodnuté počas prijímania príslušných právnych predpisov;

5.  vyjadruje politickú podporu vytvoreniu európskeho zboru solidarity (ďalej len „ESC“) a víta legislatívny návrh, ktorý v tejto súvislosti predložila Komisia; domnieva sa však, že kým nebude prijaté rozhodnutie o financovaní ESC a príslušné nariadenie v rámci riadneho legislatívneho postupu, rozpočet na rok 2018 by nemal obsahovať žiadne finančné prostriedky na tento účel; rozhodol sa preto, že príslušné rozpočtové prostriedky a prerozdelenie rozpočtových prostriedkov, ktoré Komisia stanovila v návrhu rozpočtu na rok 2018 (ďalej len „NR“), by sa mali v tejto chvíli zrušiť, keďže rozhodnutie o rozpočte na rok 2018 by nijako nemalo predbiehať výsledok legislatívnych rokovaní; je naďalej plne odhodlaný začleniť rozhodnutie o financovaní ESC do rozpočtu na budúci rok prostredníctvom opravného rozpočtu ihneď v prípade, že sa rokovania o príslušnom nariadení neuzavrú pred koncom rozpočtového postupu na rok 2018;

6.  je znepokojený tým, že miera nezamestnanosti mladých ľudí je naďalej nebývalo vysoká, a je presvedčený, že aby sa neohrozila budúcnosť celej generácie mladých Európanov, musia sa prijať dodatočné akcie; preto sa rozhodol posilniť iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (ďalej len „YEI“) nad úroveň, ktorú navrhla Komisia na rok 2018; zdôrazňuje, že takéto posilnenie by sa malo považovať za doplnkové k celkovej výške finančných prostriedkov pridelených na YEI na základe politického rozhodnutia v rámci revízie VFR v polovici trvania, a nie len za prednostné čerpanie prostriedkov v rámci rozpočtu na rok 2018;

7.  pripomína, že politika súdržnosti zohráva prvoradú úlohu pri dosahovaní hospodárskej a sociálnej konvergencie v Únii, a teda aj pri zabezpečovaní rozvoja a rastu; zdôrazňuje, že v roku 2018 by sa programy politiky súdržnosti mali už vykonávať v plnom rozsahu; vyzdvihuje záväzok Európskeho parlamentu zabezpečiť zodpovedajúce prostriedky na tieto programy, ktoré predstavujú jednu z hlavných politík Únie; vyjadruje však znepokojenie nad neprijateľnými oneskoreniami vo vykonávaní operačných programov na vnútroštátnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vymenovanie riadiacich, audítorských a certifikačných orgánov a aby urýchlili vykonávanie; okrem toho vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zjednodušovaní príslušných postupov;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvyšovaním nestability a neistoty v rámci Únie i mimo nej; trvá na tom, že je potrebné obnoviť zameranie Únie na súdržnosť, integráciu, mier, trvalo udržateľný rozvoj a ľudské práva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili a zintenzívnili svoje úsilie o ďalšie udržanie mieru a predchádzanie konfliktom; pripomína celosvetovú inšpiráciu, ktorú priniesla Veľkopiatková dohoda, pričom uznáva bezprecedentné výzvy a tlak po referende v Spojenom kráľovstve z roku 2016; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju podporu zmiereniu s cieľom zaistiť mier a stabilitu v Írsku;

9.  domnieva sa, že hoci už v súčasnosti migračná a utečenecká kríza nedosahuje vrchol, Únia musí byť pripravená reagovať na budúce nepredvídané udalosti v tejto oblasti a presadzovať aktívnejší prístup v oblasti migrácie; preto naliehavo žiada Komisiu, aby neustále monitorovala primeranosť rozpočtových prostriedkov v okruhu 3 a v plnej miere využívala všetky dostupné nástroje ako súčasť VRF s cieľom včas reagovať na neočakávané udalosti, ktoré si môžu vyžadovať dodatočné finančné prostriedky; pripomína, že hoci sa Únii podarilo zaviesť niektoré mechanizmy na pomoc pri riešení tejto situácie, podľa UNHCR doteraz v roku 2017 do Európy po mori ešte stále dorazilo viac ako sto tisíc utečencov a migrantov; preto sa rozhodol v obmedzenej miere posilniť Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť, ako aj agentúry s úlohami v oblasti azylu, ako napríklad Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „EASO“), ktorým treba poskytnúť primerané finančné a ľudské zdroje; opäť pripomína, že strop okruhu 3 vo veľkej miere nepostačuje na zabezpečenie primeraného financovania vnútorného rozmeru migračnej a utečeneckej krízy, ani ďalších prioritných programov, ako sú napríklad programy v oblasti kultúry a občianstva;

10.  zdôrazňuje, že okruh 3 sa vo veľkej miere mobilizoval v posledných rokoch na riešenie migračnej a utečeneckej krízy, a že takéto akcie by mali pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné; konštatuje však, že doteraz poskytované finančné prostriedky nie sú dostatočné; rozhodol sa preto zvýšiť prostriedky pre agentúry v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré v posledných rokoch vzhľadom na zvýšené pracovné zaťaženie a dodatočné úlohy čelia nedostatku personálu a finančných prostriedkov;

11.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasné obavy o bezpečnosť v celej Únii by financovanie v rámci okruhu 3 malo zohľadňovať opatrenia, ktoré budú viesť k zvýšeniu bezpečnosti občanov Únie;

12.  opätovne zdôrazňuje, že nevyhnutná časť riešenia migračnej a utečeneckej krízy, ako aj obáv o bezpečnosť občanov Únie spočíva v riešení hlavných príčin migrácie a pridelení dostatočných finančných prostriedkov na vonkajšie nástroje, ktoré sú zamerané na riešenie otázok, ako sú chudoba, nedostatok pracovných, vzdelávacích a hospodárskych príležitostí, nestabilita, konflikty a zmena klímy, ktorá je jednou zo základných príčin zvyšujúcich sa migračných tokov; domnieva sa, že Únia by mala optimálne využiť finančné prostriedky v okruhu 4, ktoré sa ukázali byť nedostatočné na to, aby sa pomocou nich rovnako riešili všetky vonkajšie výzvy, vzhľadom na to, že zdroje sú zjavne nedostatočné a mali by sa zvýšiť organickejším spôsobom;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri príprave svojej pozície Európsky parlament nebol dostatočne informovaný o rozpočtovom vplyve možného politického rozhodnutia o predĺžení nástroja pre utečencov v Turecku (ďalej len „FRT“); opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že nové iniciatívy sa nesmú financovať na úkor existujúcich projektov v oblasti vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby v prípade predĺženia v FRT navrhla jeho financovanie z nových prostriedkov a do jeho vykonávania zapojila viac miestnych MVO; poznamenáva, že strop okruhu 4 vo veľkej miere nepostačuje na zabezpečenie trvalo udržateľnej a účinnej reakcie na súčasné vonkajšie výzvy vrátane tej, ktorú predstavujú migrácia a utečenci;

14.  pripomína, že rozpočet Únie musí podporovať plnenie cieľov stanovených v Parížskej dohode a vlastných dlhodobých cieľov Únie v oblasti klímy tým, že sa splní cieľ vyčleniť 20 % výdavkov VFR na roky 2014 – 2020 na oblasť klímy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedokázala predložiť konkrétne a realistické návrhy na dosiahnutie týchto cieľov; preto navrhuje zvýšenie nad úroveň návrhu rozpočtu pre akcie súvisiace s klímou; konštatuje však, že tieto zvýšenia nie sú dostatočné, a vyzýva Komisiu, aby predložila všetky potrebné návrhy na dosiahnutie cieľov v nadchádzajúcich návrhoch rozpočtu; v tejto súvislosti konštatuje, že 8,2 % celkových viazaných rozpočtových prostriedkov v návrhu rozpočtu súvisí s ochranou biodiverzity; zdôrazňuje, že zvýšenie o 0,1 % za rok je v kontraste so znepokojujúcim a čoraz rýchlejším poklesom množstva druhov a biotopov;

15.  oceňuje, že nový prístup rozpočtu zameraného na výsledky bol po prvýkrát začlenený do internej prípravy rozpočtu Komisie s cieľom preskúmať výdavky na základe doteraz získaných skúseností a zistiť možné úpravy;

16.  obnovuje škrty navrhnuté Radou v návrhu rozpočtu; nerozumie odôvodneniu navrhovaných škrtov, napríklad v prípade programov Horizont 2020 a NPE, ktoré sú už dotknuté presunmi prostriedkov do EFSI, ako aj na vonkajšiu politiku; v každom prípade namieta proti vyhlásenému zámeru Rady zamerať sa na rozpočtové riadky, v ktorých je nízka miera plnenia alebo schopnosť čerpania, pretože to nie je podložené údajmi o skutočnom plnení a nezohľadňuje rôzny priebeh vykonávania určitých programov;

17.  konštatuje, že na účely primeraného financovania všetkých naliehavých potrieb a vzhľadom na veľmi obmedzené rezervy VFR v roku 2018 sa budú musieť použiť všetky dostupné prostriedky v rámci nástrojov flexibility podľa nariadenia o VFR; očakáva, že Rada si tiež osvojí tento prístup a že sa v zmierovacom konaní ľahko dosiahne dohoda, čo Únii umožní využiť príležitosť a účinne reagovať na výzvy, pred ktorými stojí; zdôrazňuje, že odchýlky od pôvodných programov v rámci súčasného VFR počas každého rozpočtového roka predstavujú argument za úpravu stropov vo VFR na obdobie po roku 2020 smerom nahor;

18.  stanovuje na rok 2018 viazané rozpočtové prostriedky v celkovej výške 162 597 930 901 EUR a platobné rozpočtové prostriedky v celkovej výške 146 712 004 932 EUR;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

19.  odmieta neodôvodnené škrty Rady vo výške 750 miliónov EUR v podokruhu 1a, ktorý samotný predstavuje takmer dve tretiny celkových škrtov Rady vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v rámci okruhov VFR; poznamenáva, že takéto škrty sú v rozpore s uvádzanými vlastnými politickými prioritami Rady;

20.  trvá na tom, že v súvislosti s dosahovaním udržateľného rastu a tvorby pracovných miest v Únii má kľúčový význam posilnenie investície do výskumu, inovácií, vzdelávania, infraštruktúry a MSP; vystríha pred tým, že takéto škrty navrhované Radou ohrozia programy so skutočnou európskou pridanou hodnotou a priamym vplyvom na vytváranie rastu a pracovných miest, ako sú Horizont 2020 alebo NPE; poukazuje najmä na to, že dostatočné finančné prostriedky na program Horizont 2020 sú dôležité, aby sa umožnili rozvoj výskumu a inovácií, vedúca pozícia v oblasti digitalizácie a podpora pre malé a stredné podniky v Európe; pripomína, že tento program preukázal silnú európsku pridanú hodnotu s 83 % projektov financovaných z programu Horizont 2020, ktoré by sa bez podpory na úrovni Únie neuskutočnili; opäť zdôrazňuje význam NPE ako nástroja financovania na dokončenie siete TEN-T a vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru; preto sa rozhodol zrušiť všetky škrty vykonané Radou a navyše plne obnoviť pôvodný profil rozpočtových riadkov programu Horizont 2020 a NPE, ktoré boli znížené z dôvodu financovania záručného fondu EFSI;

21.  zdôrazňuje tiež potrebu posilniť vzdelávanie aj odbornú prípravu a vetvu programu Erasmus+ pre mladých ľudí ako súčasť strategických investícií do európskej mládeže;

22.  zdôrazňuje, že dostatočná finančná podpora pre mikropodniky, podnikateľov a MSP by mala byť kľúčovou prioritou Únie, keďže sú hlavným zdrojom tvorby pracovných miest v celej Európe; zdôrazňuje, že zabezpečenie dobrého prístupu k financiám má zásadný význam, pokiaľ ide o zachovanie konkurencieschopnosti MSP a poskytnutie pomoci týmto podnikom pri prekonaní výziev súvisiacich s prístupom na vnútorný trh, ako aj na svetový trh;

23.  rozhodol sa preto ešte viac posilniť profily tých programov, ktoré sú kľúčové pre podporu rastu a pracovných miest nad rámec NR a stavu v období pred EFSI a ESC, aby zodpovedali všeobecne dohodnutým prioritám Únie, konkrétne Erasmus +, Horizont 2020 (Marie Curie, Európska rada pre výskum, nástroj pre MSP) program COSME, a EaSI (Progress a Eures); vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné finančné prostriedky na rozpočtové riadky súvisiace s programom WIFI4EU a zachovala svoje investičné záväzky pre tento program na obdobie 2017 až 2020;

24.  víta začlenenie rozpočtového riadku „Špeciálne výročné podujatia“ do rozpočtu na rok 2018, čo umožní rozvoj pocitu príslušnosti k Európskej únii u občanov; konštatuje, že rozsah Špeciálneho výročného podujatia by mal preukázateľne slúžiť pridanej hodnote pre európskych občanov v členských štátoch;

25.  zdôrazňuje význam podpory kooperatívneho výskumu v oblasti obrany v Európe na riešenie kľúčových nedostatkov v spôsobilostiach v čase, keď si medzinárodné udalosti a neistota čoraz viac vyžadujú, aby Európa zintenzívnila úsilie v oblasti obrany; podporuje zvýšenie objemu prostriedkov pridelených na prípravnú akciu pre výskum v oblasti obrany; žiada výskumný program v oblasti obrany s vyčleneným rozpočtom v rámci budúceho viacročného finančného rámca, znovu však opakuje svoj dlhodobý postoj, že nové iniciatívy sa financujú prostredníctvom nových rozpočtových prostriedkov, nie na úkor existujúcich programov Únie; zdôrazňuje tiež potrebu zlepšiť konkurencieschopnosť a inovácie v európskom obrannom priemysle;

26.  zastáva názor, že v rámci rozpočtu na rok 2018 by sa malo vyčleniť viac zdrojov na uskutočnenie komplexného a nezaujatého hodnotenia rizika, ktoré predstavujú tretie krajiny z hľadiska ich strategických nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to na základe kritérií vymedzených v článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849(8), a na zostavenie zoznamu vysokorizikových jurisdikcií;

27.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pridelenie primeranej výšky rozpočtových prostriedkov Referenčnému laboratóriu Európskej únie pre alternatívne metódy k testovaniu na zvieratách (EURL ECVAM), ktoré mu umožnia efektívne plniť svoje povinnosti a úlohy uvedené v prílohe VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ(9), najmä čo sa týka koordinácie a podpory vývoja a používania alternatívnych metód k testovaniu na zvieratách, a to aj v oblastiach základného a aplikovaného výskumu a regulačného testovania;

28.  v dôsledku toho zvyšuje úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov v podokruhu 1a nad úroveň NR o 143,9 milióna EUR (bez obnovenia úrovne pred EFSI a ESC, pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať z dostupnej rezervy, ako aj ďalšej mobilizácie celkovej rezervy na záväzky;

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

29.  nesúhlasí so škrtmi navrhnutými Radou vo výške 240 miliónov EUR v platbách v rámci podokruhu 1b vrátane riadkov súvisiacich s podporou a obnovuje ich, kým nebudú aktualizované prognózy Komisie;

30.  s rastúcim znepokojením konštatuje, že neprijateľné zdržania vo vykonávaní európskych štrukturálnych a investičných fondov oslabujú ich účinnosť a vytvárajú tlak na riadiace orgány a príjemcov; znova pripomína riziko, že súčasné zdržania môžu spôsobiť hromadenie neuhradených platieb v druhej polovici obdobia tohto a na začiatku budúceho VFR; dôrazne opakuje svoju výzvu členským štátom, aby od Komisie požadovali poradenstvo a pomoc pri riešení zdržaní vo vymenúvaní riadiacich, certifikačných a audítorských orgánov; je tiež znepokojený trendom znižovania a nedostatočnou presnosťou odhadov členských štátov;

31.  pripomína, že miery nezamestnaností mladých ľudí sú v Únii stále neprijateľne vysoké; zdôrazňuje, že na riešenie tohto problému je dôležité zabezpečiť primerané financovanie systémov záruky pre mladých ľudí prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) a ESF; víta dohodu o potrebe poskytnúť nové finančné prostriedky na YEI a začleniť príslušné rozpočtové prostriedky do NR na rok 2018; domnieva sa však, že vzhľadom na výzvy a riziká, ktoré predstavuje nezamestnanosť mladých ľudí, by zvýšenie rozpočtových prostriedkov YEI prospelo, a preto sa rozhodol stanoviť viazané rozpočtové prostriedky YEI na rok 2018 na 600 miliónov EUR; okrem toho sa domnieva, že akcie v oblasti odborného vzdelávania, mládeže, no najmä učňovské vzdelávanie, by mali byť oprávnené na financovanie v rámci politiky súdržnosti;

32.  víta nový balík 142,8 milióna EUR, ktorý bol vytvorený na uľahčenie vykonávania programu na podporu štrukturálnych reforiem v rokoch 2017 – 2020;

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

33.  pripomína, že návrh Komisie na zvýšenie objemu rozpočtových prostriedkov na financovanie potrieb Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „EPZF“) na rok 2018 z veľkej časti vyplýva z výrazne nižšej sumy pripísaných príjmov očakávaných v roku 2018; berie na vedomie škrty Rady vo výške 275 miliónov EUR, ale domnieva sa, že základom pre prípadné spoľahlivé prehodnotenie rozpočtových prostriedkov EPZF by mal ostať opravný list Komisie, a obnovuje preto úrovne prostriedkov z NR, kým sa tento opravný list nepreskúma v zmierovacom konaní;

34.  zdôrazňuje, že programy skladovania sa v časoch krízy ukázali ako účinné a že zníženie finančných zdrojov vyčlenených v rámci procesu plánovania by bolo kontraproduktívne;

35.  zdôrazňuje, že časť riešenia nezamestnanosti mladých ľudí spočíva v primeranej podpore mladých ľudí vo vidieckych oblastiach; navrhuje preto zvýšenie rozpočtu na platby pre mladých poľnohospodárov o 50 miliónov EUR nad úroveň NR; zdôrazňuje potrebu uľahčiť prístup mladých ľudí k profesiám v rybárstve za pomoci Európskeho námorného a rybárskeho fondu a ďalších finančných zdrojov Únie;

36.  rozhodol sa, v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a s medzinárodnými záväzkami v boji proti zmene klímy, navrhnúť zvýšenie rozpočtu na akcie súvisiace s klímou o 21,2 milióna EUR nad úroveň NR; pripomína, že Európsky dvor audítorov aj Rada ECOFIN potvrdili, že rozpočet Únie nie je v súlade s jej cieľmi v oblasti klímy;

37.  pripomína, že peniaze daňovníkov by sa nemali používať na podporu chovu alebo rozmnožovania býkov, ktoré sa používajú na zápasy; je presvedčený, že pri rozmnožovaní alebo chove na uvedené účely by nemal vznikať nárok na základné platby, a žiada Komisiu, aby predložila návrh, ktorým sa pozmení súčasná legislatíva, pokiaľ ide o túto otázku;

38.  zvyšuje preto viazané rozpočtové prostriedky o 78,1 milióna EUR, následne teda pod stropom na záväzky v okruhu 2 okrem pilotných projektov a prípravných akcií ostáva rezerva vo výške 619,7 milióna EUR;

39.  s poľutovaním zdôrazňuje, že katastrofy vo všeobecnosti postihujú tých, ktorí majú menej prostriedkov na vlastnú ochranu, či už ide o jednotlivcov alebo štáty; domnieva sa, že reakcia na prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené človekom by mala byť čo najrýchlejšia, aby tak bolo možné minimalizovať škody a ochrániť ľudí a majetok; upozorňuje na potrebu ďalšieho zvýšenia finančných prostriedkov, najmä v rozpočtových riadkoch spojených s predchádzaním katastrofám a pripravenosťou na katastrofy v rámci Únie, predovšetkým s ohľadom na požiare v Španielsku a Portugalsku, pri ktorých došlo k tragickým stratám na ľudských životoch a ktoré majú dramatický a podstatný dosah na ľudí;

40.  upriamuje pozornosť na faktory ohrozujúce mnohé lesné ekosystémy, ako napr. šírenie invazívnych cudzích druhov, škodcov (napr. háďatko borovicové a ďalšie) a lesných požiarov; domnieva sa, že prostredníctvom podporných programov a opatrení spoločenstva by sa mali vyčleniť dostatočné finančné zdroje na vyhodnocovanie ekologického a fytosanitárneho stavu lesov a ich rehabilitáciu vrátane zalesňovania; konštatuje, že takéto zdroje sú pre niektoré štáty, najmä Portugalsko a Španielsko, osobitne dôležité a naliehavé v súvislosti s predchádzajúcimi po sebe nasledujúcimi požiarmi, ktoré zasiahli celé ich územia;

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

41.  zdôrazňuje, že pre Európsky parlament musí riešenie otázok migrácie a bezpečnosti zostať absolútnou prioritou Únie, a opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že strop okruhu 3 je zjavne nedostatočný na adekvátne financovanie vnútorného rozmeru týchto problémov;

42.  konštatuje, že hoci sa počet migrantov prichádzajúcich cez stredné a východné Stredozemské more do Únie v prvých deviatich mesiacoch roku 2017 znížil, tlak na trase cez západné Stredozemie zostáva aj naďalej; poznamenáva, že v prvých deviatich mesiacoch roka 2017 viac než sto tisícov migrantov a utečencov vstúpilo do Európy po mori, pričom viac ako 75 % z nich prišlo do Talianska a zvyšok sa rozdelil medzi Grécko, Cyprus a Španielsko; zastáva názor, že na úplné pokrytie potrieb Únie v oblasti migrácie je potrebné zvýšené financovanie, a to prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na podporu členských štátov pri zlepšovaní integračných opatrení a postupov pre tých, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, najmä maloletých bez sprievodu, a tam, kde je to potrebné, na uskutočňovanie operácií návratu pre osoby, ktoré nemajú nárok na ochranu, pri plnom rešpektovaní zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; v tejto súvislosti trvá na tom, aby úrad EASO bol vybavený primeranými finančnými a ľudskými zdrojmi, aby mohol plniť svoje pridelené úlohy;

43.  podporuje vytvorenie nového rozpočtového riadka pre Fond pre pátracie a záchranné operácie na podporu členských štátov pri ich záväzkoch podľa medzinárodného námorného práva; žiada Komisia, aby predložila legislatívny návrh na zriadenie Fondu EÚ pre pátracie a záchranné operácie;

44.  je presvedčený, že v záujme účinného riešenia bezpečnostných obáv občanov Únie potrebuje Fondu pre vnútornú bezpečnosť dodatočné finančné prostriedky, aby členské štáty mali lepšie prostriedky na boj proti terorizmu, cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti, radikalizácii a počítačovej kriminalite; zdôrazňuje najmä, že sa musia poskytnúť dostatočné zdroje na posilnenie bezpečnosti infraštruktúry a výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva a vnútroštátnymi orgánmi, okrem iného aj prostredníctvom zlepšovania interoperability informačných systémov, pričom sa zároveň zabezpečí rešpektovanie práv a slobôd jednotlivcov;

45.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu agentúr Únie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí pri riešení naliehavých problémov občanov Únie; preto sa rozhodol zvýšiť rozpočtové prostriedky a počet zamestnancov Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) vrátane vytvorenia siedmich pracovných miest pre novú prevádzkovú jednotku nazývanú operačná jednotka Europolu pre nezvestné deti, ako aj posilniť Európsku jednotku pre justičnú spoluprácu (Eurojust), EASO a Agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL); opätovne zdôrazňuje príspevok týchto agentúr k posilneniu spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti;

46.  žiada Komisiu, aby so zreteľom na skutočný pokrok v prebiehajúcich medziinštitucionálnych rokovaniach poskytla aktualizované informácie o finančných dôsledkoch zatiaľ neprijatých legislatívnych návrhov v roku 2018 ako súčasť európskej migračnej agendy, najmä reformy dublinského systému, systému vstup/výstup a európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia a EASO tak, aby sa mohli zohľadniť vo fáze zmierovania;

47.  vyjadruje poľutovanie nad svojvoľnými škrtmi viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške viac ako 30 miliónov EUR, ktoré Rada prijala v prípade viacerých programov v oblasti kultúry, občianstva, spravodlivosti, verejného zdravia, práv spotrebiteľov a civilnej ochrany, a to bez ohľadu na vynikajúcu mieru plnenia týchto programov a napriek tomu, že mnohým vysokokvalitným projektom už z dôvodu nedostatočného financovania chýbajú prostriedky; obnovuje rozpočtové prostriedky vo všetkých riadkoch na úroveň NR a navrhuje dodatočné zvýšenie prostriedkov v relevantných rozpočtových riadkoch;

48.  opakuje svoje presvedčenie, že je načase zvýšiť finančné prostriedky na dôležité programy Únie v oblasti kultúry a občianstva, najmä prostredníctvom programu Kreatívna Európa a Európa pre občanov, ktoré majú dôležitú úlohu pri podpore kultúrnych a tvorivých odvetví a aktívneho občianstva, a to najmä vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019; opäť zdôrazňuje, že všetky inštitúcie musia rešpektovať politickú dohodu o financovaní Európskeho roka kultúrneho dedičstva na rok 2018 poskytnutím dostatočných rozpočtových prostriedkov naň prostredníctvom podprogramu Kultúra programu Kreatívna Európa, ak preň na daný rok nebude vytvorený žiadny samostatný rozpočtový riadok; vyzýva Komisiu, aby preskúmala iniciatívy v rámci rozpočtového riadku „multimediálne akcie“ s cieľom zabezpečiť, aby sa prostredníctvom rozpočtu účinne podporilo vysokokvalitné a nezávislé pokrytie záležitostí Únie;

49.  podporuje väčšiu transparentnosť a viditeľnosť cieľa Daphne programu Práva, rovnosť a občianstvo, ako kľúčového nástroja Únie v boji proti všetkým formám násilia páchaného na deťoch, mladých ľuďoch, ženách, osobách LGBTI a iných ohrozených skupinách; podporuje zriadenie Európskeho strediska na monitorovanie rodovo motivovaného násilia v rámci Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť;

50.  zvyšuje viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 3 o 108,8 milióna EUR nad rámec návrhu rozpočtu (bez pilotných projektov a prípravných akcií) a navrhuje financovať toto zvýšenie prostredníctvom ďalšej mobilizácie nástroja flexibility;

Okruh 4 – Globálna Európa

51.  opäť zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie je spojená so stále sa zvyšujúcimi potrebami financovania, ktoré značne presahujú súčasný objem okruhu 4; domnieva sa, že mobilizácia rozpočtu Únie v reakcii na migračné výzvy si bude v nasledujúcich rokoch stále vyžadovať dynamickú odozvu; zdôrazňuje, že ad hoc jednoročné zvýšenie, ako napríklad v roku 2017, nemožno považovať za dostatočné vzhľadom na zložité výzvy, ktorým Únia čelí, a potrebu dôraznejšej vonkajšej činnosti Únie v dnešnom globálnom svete;

52.  domnieva sa, že treba uprednostniť investície v najbližšom susedstve Únie a opatrenia zamerané na riešenie hlavných problémov, ktorým táto oblasť čelí, a to najmä migračnej a utečeneckej krízy a súvisiacich humanitárnych výziev v južnom susedstve a ruskej agresie vo východnom susedstve; je presvedčený, že stabilita a prosperita v susedstve Únie sú prospešné pre dotknuté regióny, ako aj pre Úniu ako celok; opakuje svoju požiadavku, aby sa zlepšila podpora mierového procesu na Blízkom východe, Palestínskej samosprávy a UNRWA, aby bolo možné vyrovnať sa s rastúcimi potrebami, a to v záujme dosiahnutia stanoveného cieľa Únie podporovať rozvoj a stabilitu v regióne a nezlomnosť Palestínčanov; opakuje, že podporovanie krajín, ktoré vykonávajú dohody o pridružení s Úniou, je nevyhnutné v záujme uľahčenia politických a hospodárskych reforiem, ale zdôrazňuje, že takáto podpora by sa mala poskytovať len vtedy, ak tieto krajiny plnia kritériá oprávnenosti, najmä pokiaľ ide o zásady právneho štátu a presadzovanie demokratických inštitúcií; rozhodol sa preto zvýšiť prostriedky pre nástroj európskeho susedstva (ENI), nástroj predvstupovej pomoci (IPA) a nástroj makrofinančnej pomoci (MFA);

53.  zdôrazňuje význam úlohy, ktorú zohráva Európa na celosvetovej úrovni pri odstraňovaní chudoby a zabezpečovaní rozvoja najviac znevýhodnených regiónov, a to v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; preto vyčleňuje dodatočné finančné prostriedky na nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI) a humanitárnu pomoc; pripomína, že vzhľadom na to, že veľká časť migrantov, ktorí sa plavia cez Stredozemné more, pochádza zo subsaharskej Afriky, je podpory Únie v tomto regióne kľúčom k riešeniu základných príčin migrácie;

54.  odmieta výrazné zníženie finančných príspevkov z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti – ENI, IPA, nástroja partnerstva a nástroja rozvojovej spolupráce – na Erasmus + napriek skutočnosti, že výmenné programy mladých ľudí možno považovať za jednu z najúspešnejších dlhodobých investícií do kultúrnej diplomacie a vzájomného porozumenia, a rozhodol sa preto tieto príspevky zvýšiť;

55.  so zreteľom na znepokojujúce zhoršenie situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv sa rozhodol znížiť podporu politických reforiem v Turecku; rozhodol sa ponechať časť zostávajúcich rozpočtových prostriedkov v rezerve, ktorá sa uvoľní, keď Turecko dosiahne merateľné zlepšenia v oblasti zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv a slobody tlače, s cieľom presmerovať tieto prostriedky na subjekty občianskej spoločnosti na vykonávanie opatrení, ktoré podporujú tieto ciele;

56.  domnieva sa, že na adekvátny boj s dezinformačnými kampaňami a na podporu objektívneho obrazu Únie za jej hranicami sú potrebné dodatočné finančné prostriedky; vyzýva preto na zvýšenie financovania na boj proti dezinformačným kampaniam a kybernetickým útokom; rozhodol sa preto zvýšiť zdroje na akcie v oblasti strategickej komunikácie, ktoré sa majú vykonávať v rámci susedstva, ako aj v regióne západného Balkánu; pripomína význam investovania do viditeľnosti vonkajšej činnosti Únie s cieľom posilniť vplyv financovania v tejto oblasti a upevniť verejnú diplomaciu Únie v súlade s ambíciami globálnej stratégie;

57.  považuje za potrebné zvýšiť rozpočtové prostriedky v rozpočtovom riadku pre komunitu tureckých Cyperčanov s cieľom rozhodne prispieť k pokračovaniu a zintenzívneniu misie Výboru pre nezvestné osoby na Cypre, k blahu Maronitov, ktorí sa chcú presídliť, ako aj všetkých osôb žijúcich v enkláve, ako bolo dohodnuté v rámci Tretej viedenskej dohody, a podporiť Technický výbor pre kultúrne dedičstvo spoločný pre obe komunity, a tým podporovať dôveru a zmierenie medzi oboma komunitami;

58.  zdôrazňuje, že trend, v rámci ktorého sa Komisia pristupuje na satelitné rozpočtové mechanizmy, ako sú napr. trustové fondy a iné podobné nástroje, sa niekedy nepreukazoval ako úspešný; je však znepokojený tým, že finančnými nástrojmi mimo rozpočtu Únie by sa mohla ohroziť jej jednotnosť, hrozí obídenie rozpočtového postupu, pričom sa zároveň oslabuje transparentné hospodárenie s rozpočtom a obmedzuje právo Európskeho parlamentu vykonávať účinnú kontrolu výdavkov; domnieva sa preto, že externé nástroje, ktoré sa objavili v posledných rokoch, musia byť začlenené do rozpočtu Únie, pričom Európskym parlament má mať plnú kontrolu nad vykonávaním týchto nástrojov; konštatuje, že do konca septembra 2017 bolo v rámci rozpočtu na rok 2017 na trustové fondy EÚ vyčlenených celkovo 795,4 milióna EUR; žiada Komisiu, aby Európsky parlament a Radu informovala o sume, ktorú má v úmysle vyčleniť na trustové fondy v roku 2018; pripomína svoje znepokojenie nad tým, že príspevky členských štátov do týchto trustových fondov obvykle zaostávajú za ich prísľubmi; berie na vedomie osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 11/2017 o trustovom fonde EÚ Bêkou pre Stredoafrickú republiku; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami, ktoré zistil Dvor audítorov, ako napríklad nedostatočné posúdenie celkových potrieb a nefunkčné mechanizmy koordinácie s inými darcami; vyjadruje svoj zámer posúdiť pridaná hodnota trustových fondov EÚ ako nástroja vonkajšej politiky Únie;

59.  pripomína, že v súlade s článkom 24 nariadenia o VFR sa všetky výdavky a príjmy Únie a Euratomu sa zahrnú do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s článkom 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách; vyzýva Komisiu, aby zachovávala jednotnosť rozpočtu, ktorú považuje za hlavnú zásadu pri zavádzaní nových iniciatív;

60.  zdôrazňuje význam volebných pozorovateľských misií pri posilňovaní demokratických inštitúcií a k budovaniu dôvery verejnosti vo volebné procesy, ktoré zasa podporujú budovanie mieru a stability; zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné zabezpečiť dostatočné finančné zdroje;

61.  poukazuje na to, že financovanie DCI sa nesmie presunúť s cieľom financovať novú iniciatívu budovania kapacít pre bezpečnosť a rozvoj (CBSD) v rámci nástroja na podporu stability a mieru; vyjadruje poľutovanie nad návrhom, ktorý bol uvedený v NR, presunúť 7,5 milióna EUR z DCI na CBSD a zdôrazňuje naliehavú potrebu nájsť alternatívne riešenia na vyplnenie tejto medzery;

62.  opakuje svoju požiadavku, aby sa rozpočtový riadok pre osobitných zástupcov EÚ rozpočtovo neutrálnym spôsobom presunul z rozpočtu SZBP do administratívneho rozpočtu ESVČ v záujme ďalšej konsolidácie diplomatickej činnosti Únie;

63.  v dôsledku toho sa rozhodol zrušiť takmer všetky škrty Rady a zvýšiť sumy v okruhu 4 o 299,7 milióna EUR nad rámec NR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (bez pilotných projektov a prípravných akcií, presunu OZEÚ a prijatých škrtov);

Okruh 5 – Administratíva; ďalšie okruhy – výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu

64.  domnieva sa, že škrty Rady neodrážajú skutočné potreby, čo ohrozuje už aj tak výrazne racionalizované administratívne výdavky; obnovuje všetky administratívne výdavky Komisie, a to aj výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu v okruhoch 1 až 4 podľa NR;

65.  rozhodol sa, v súlade so závermi spoločného stanoviska právnych servisov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k trom aspektom vzťahu medzi úradom OLAF a jeho dozorným výborom z 12. septembra 2016, zadržať 10 % prostriedkov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), kým dozorný výbor nebude mať prístup k spisom prípadov úradu OLAF, pričom jeho rozpočet sa mierne zvyšuje vzhľadom na rozšírené povinnosti;

66.  berie na vedomie, že začiatkom roka 2017 OLAF vyšetroval vážny prípad colných podvodov v Spojenom kráľovstve, ktorý bol spôsobený podhodnotením dovážaných výrobkov a ktorý viedol k strate príjmov rozpočtu Únie na obdobie 2013 – 2016 vo výške takmer 2 miliardy EUR; je znepokojený tým, že uvedený podvod nebol zastavený a že straty v rozpočte Únie pokračujú; žiada Komisiu, aby vzala do úvahy pomalé reakcie správnych orgánov Spojeného kráľovstva na jej odporúčania v tejto súvislosti pri rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ; žiada tie, členské štáty, ktoré namietali proti právnemu rámcu Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie, aby prehodnotil svoje stanovisko s cieľom umožniť rýchle riešenie tohto problému;

Decentralizované agentúry

67.  vo všeobecnosti schvaľuje odhady Komisie, pokiaľ ide o rozpočtové potreby agentúr; domnieva sa preto, že akékoľvek ďalšie škrty navrhované Radou by ohrozili riadne fungovanie agentúr a neumožnili by im plniť úlohy, ktorými boli poverené; domnieva sa, že nové pracovné miesta prijaté v jeho pozícii sú potrebné na plnenie dodatočných úloh vzhľadom na posledný politický vývoj a nové právne predpisy; opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie chrániť prostriedky a v prípade potreby poskytnúť dodatočné prostriedky, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie agentúr;

68.  v súvislosti s výzvami, ktorým Únia čelí v oblasti migrácie a bezpečnosti, a so zreteľom na potrebu koordinovanej európskej reakcie sa rozhodol zvýšiť rozpočtové prostriedky pre Europol, Eurojust, CEPOL, EASO a Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

69.  pripomína, že je dôležité, aby sa Únia zamerala na konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť; pripomína strategickú prioritu Únie v plnej miere rozvinúť a vykonávať projekty Galileo a EGNOS, za ktoré je čiastočne zodpovedná Agentúra pre európsky GNSS (GSA); pripomína, že GSA nemá dostatok zdrojov na kybernetickú bezpečnosť a verejné regulované služby, a rozhodol sa preto zvýšiť jej rozpočtové prostriedky;

70.  domnieva sa, že Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) potrebuje dodatočné rozpočtové prostriedky a personál na plnenie svojich rozšírených úloh týkajúcich sa vykonávania predpisov a usmernení pre elektrické a plynárenské siete a ich monitorovania;

71.  pripomína najmä, že agentúra Európska environmentálna agentúra (ďalej len „EEA“) pomáha Únii prijímať informované rozhodnutia o zlepšovaní životného prostredia, začleňovaní environmentálnych hľadísk do hospodárskych politík a smerovaní k udržateľnosti a že v súvislosti s politikou Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 Komisia predložila návrh novej činnosti agentúry EEA týkajúci sa riadenia energetickej únie bez akéhokoľvek zodpovedajúceho zvýšenia počtu pracovníkov v pláne pracovných miest;

72.  zdôrazňuje, že hoci rozpočtové prostriedky a počet pracovných miest pre Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž sa zdajú nateraz primerané, budúce potreby agentúry v oblasti operačných prostriedkov a personálu sa budú musieť pozorne monitorovať;

73.  víta zahrnutie primeraných zdrojov, ktoré sú v rozpočte na rok 2018 stanovené na podporu európskych orgánov dohľadu (ESA); zdôrazňuje, že ESA majú veľmi dôležitú úlohu, pokiaľ ide o posilňovanie jednotného uplatňovania práva Únie, lepšiu koordináciu vnútroštátnych orgánov a zabezpečenie finančnej stability, lepšie integrované finančné trhy, ako aj ochranu spotrebiteľov a konvergenciu v oblasti dohľadu; zdôrazňuje, že v záujme obozretného používania svojich rozpočtov sa ESA musia dôsledne držať svojich úloh a riadiť sa mandátom, ktorý im udelil zákonodarca Únie;

74.  opätovne zdôrazňuje, že podľa MID z 2. decembra 2013 je rok 2018 posledným rokom uplatňovania 5 % zníženia počtu zamestnancov a prístupu využívajúceho fond pracovných miest na obsadzovanie miest v agentúrach; opätovne zdôrazňuje svoj nesúhlas s akýmkoľvek pokračovaním globálneho prístupu k zdrojom agentúr po roku 2018; opäť potvrdzuje svoju otvorenosť zvýšeniu efektívnosti medzi agentúrami vďaka intenzívnejšej administratívnej spolupráci prípadne dokonca zlúčením a prostredníctvom využívania určitých funkcií buď spoločne s Komisiou, alebo s inou agentúrou; víta v tejto súvislosti iniciatívu ďalej koordinovať činnosti agentúr prostredníctvom vytvorenia stáleho sekretariátu siete agentúr EÚ (v súčasnosti známeho ako spoločný podporný úrad) a podporuje pridelenie dodatočných pracovných miest v pláne pracovných miest Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín, ktorého náklady sa rozdelia medzi existujúce rozpočty agentúr Únie a poskytnú uvedenému úradu;

Pilotné projekty a prípravné akcie (PP/PA)

75.  po uskutočnení dôkladnej analýzy predložených pilotných projektov a prípravných akcií, pokiaľ ide o mieru úspešnosti tých, ktoré prebiehajú, s vylúčením iniciatív, na ktoré sa už vzťahuje existujúci právny základ, ako aj s riadnym zreteľom na hodnotenie vykonateľnosti projektov uskutočnené Komisiou, sa rozhodol prijať kompromisný balík pozostávajúci z obmedzeného počtu pilotných projektov a prípravných akcií, a to aj vzhľadom na obmedzené dostupné rezervy a stropy na pilotné projekty a prípravné akcie;

76.  zdôrazňuje preto úsilie, ktoré v tejto súvislosti vynaložil Európsky parlament, a žiada Komisiu, aby preukázala dobrú vôľu pri vykonávaní prijatých pilotných projektov a prípravných akcií na konci rozpočtového postupu, a to bez ohľadu na posúdenie jeho vykonateľnosti, ako v prípade každého rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady;

Osobitné nástroje

77.  pripomína užitočnosť osobitných nástrojov, ktoré poskytujú flexibilitu nad rámec mimoriadne nízkych stropov súčasného VFR, a víta zlepšenia, ktoré so sebou prináša strednodobá revízia nariadenia o VFR; požaduje široké použitie nástroja flexibility, celkovej rezervy na záväzky a rezervy na nepredvídané udalosti na financovanie širokého spektra nových výziev a dodatočných úloh, ktorým rozpočet Únie čelí;

78.  požaduje navýšenie rezervy na núdzovú pomoc a Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) vo svetle najnovších a tragických katastrof, najmä požiarov a extrémneho sucha v Portugalsku a Španielsku;

79.  pripomína tiež význam Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), rezervy na núdzovú pomoc a FSEÚ; podporuje zámer Komisie umožniť rýchlejšiu mobilizáciu FSEÚ tým, že väčšina jeho ročnej sumy sa uloží do rezervy v rámci rozpočtu Únie nad rámec sumy, ktorá už bola zahrnutá do rozpočtu na zálohové platby; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad škrtom Rady a čiastočne obnovuje NR s výnimkou sumy, ktorá bola presunutá na rok 2017 prostredníctvom opravného rozpočtu č. 4/2017 a mobilizácie Fondu solidarity EÚ pre Taliansko; vyzýva na rozšírenie rozsahu pôsobnosti Fondu solidarity EÚ, aby mohol poskytovať pomoc obetiam teroristických činov a ich rodinám;

Platby

80.  je znepokojený súčasným trendom nedostatočného čerpania platieb v celom rozpočte Únie, nielen v podokruhu 1b, ale aj v rámci okruhov 3 a 4, napriek potrebe reagovať na výrazné zvýšenie počtu výziev a vytvoreniu flexibilných mechanizmov financovania; pripomína, že v uplynulých dvoch rokoch sa úroveň platieb v rámci rozpočtu Únie značne znížila, pričom rozpočet zároveň vykázal vysoký prebytok; preto vyjadruje znepokojenie nad tým, že NR stále ponecháva bezprecedentnú rezervu vo výške 10 miliárd EUR pod stropom platieb, čo odzrkadľuje trend nízkeho plnenia, ktorý môže viesť k akútnym tlakom na platby na konci súčasného VFR;

81.  trvá na potrebe obnoviť NR v platbách vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, a cielene posilňuje platobné rozpočtové prostriedky najmä v riadkoch, v ktorých boli pozmenené viazané rozpočtové prostriedky;

Ostatné oddiely

82.  vyjadruje poľutovanie nad opakovanou snahou Rady o zvýšenie štandardných mier paušálnych znížení pre inštitúcie Únie; je presvedčený, že to má mimoriadne skresľujúci účinok na rozpočty inštitúcií s historicky presnými mierami paušálnych znížení; domnieva sa, že tento prístup nepredstavuje cielené zníženie ani riadne finančné hospodárenie; obnovuje preto miery paušálnych znížení na úrovni uvedenej v NR;

Oddiel I – Európsky parlament

83.  ponecháva svoj celkový rozpočet na rok 2018 na úrovni podľa vyššie uvedeného uznesenia z 5. apríla 2017 t. j. 1 953 483 373 EUR; zahŕňa rozpočtovo neutrálne technické úpravy s cieľom zohľadniť aktualizované informácie, ktoré neboli k dispozícii začiatkom tohto roka;

84.  poznamenáva, že úroveň odhadu rozpočtu na rok 2018 zodpovedá 18,88 %, čo je menej ako v roku 2017 (19,25 %) a najnižší podiel okruhu V za posledných pätnásť rokov; trvá však na tom, že úsilie o dosiahnutie najnižších možných výdavkov Európskeho parlamentu by nemalo ísť na úkor jeho schopnosti vykonávať riadnu legislatívnu činnosť;

85.  pripomína priority Európskeho parlamentu na nadchádzajúci rozpočtový rok, a to upevnenie bezpečnostných opatrení, ktoré už boli prijaté, a zlepšenie odolnosti Európskeho parlamentu voči kybernetickým útokom; zvýšenie transparentnosti vlastného vnútorného rozpočtového postupu Európskeho parlamentu; ako aj zameranie rozpočtu Európskeho parlamentu na jeho hlavné funkcie t. j. legislatívnu činnosť, fungovanie ako jedna zo zložiek rozpočtového orgánu, zastupovanie občanov a kontrolu činnosti ostatných inštitúcií;

86.  víta vytvorenie pracovnej skupiny Predsedníctva Európskeho parlamentu pre príspevok na všeobecné výdavky; pripomína očakávanie väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o príspevok na všeobecné výdavky, a potrebu pracovať na vymedzení presnejších pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti za výdavky povolené v rámci tohto príspevku bez vytvárania dodatočných nákladov pre Európsky parlament;

87.  vyzýva Predsedníctvo, aby v súvislosti s príspevkom na všeobecné výdavky urobilo konkrétne zmeny:

   príspevok na všeobecné výdavky by sa mal vo všetkých prípadoch viesť na samostatnom bankovom účte;
   poslanci Európskeho parlamentu by mali uchovávať všetky príjmové doklady súvisiace s príspevkom na všeobecné výdavky;
   nevyužitá časť príspevku na všeobecné výdavky by sa mala na konci funkčného obdobia vrátiť;

88.  znižuje plán pracovných miest svojho generálneho sekretariátu na rok 2018 o 60 pracovných miest (cieľ zníženia počtu zamestnancov o 1 %) v súlade s dohodou zo 14. novembra 2015, ktorú dosiahol s Radou v otázke všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016; pripomína, že 35 pracovných miest pridelených Európskemu parlamentu v roku 2016 súviselo s novými činnosťami na posilnenie bezpečnosti a ako také boli vyňaté z cieľa zníženia počtu zamestnancov, čo bolo potvrdené prijatím opravného rozpočtu č. 3/2016 a všeobecného rozpočtu na rok 2017(10); vyzýva Komisiu, aby upravila svoje monitorovacie tabuľky s cieľom poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade presné informácie vo všetkých fázach postupu;

89.  víta výmenu názorov o politike Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností, ktoré sa konalo 11. júla 2017 medzi Výborom pre rozpočet, generálnym tajomníkom a podpredsedami zodpovednými za politiku Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností; domnieva sa, že tento dialóg by mal byť kontinuálnym procesom, najmä vzhľadom na nadchádzajúce rokovania Predsedníctva o renovácii budovy Paul-Henri Spaak;

90.  opätovne zdôrazňuje pozíciu Európskeho parlamentu vyjadrenú v uvedenom uznesení z 5. apríla 2017, že existuje priestor na ďalšie zlepšenie, pokiaľ ide o kontrolné mechanizmy týkajúce sa európskych politických strán a politických nadácií; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie na zmenu nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014(11) a víta každé úsilie s cieľom zlepšiť zodpovednosť a transparentnosť vynakladania prostriedkov;

91.  pripomína analýzu Dvora audítorov za rok 2014, v ktorej sa náklady na geografickú rozptýlenosť Európskeho parlamentu odhadli na 114 miliónov EUR ročne; okrem toho konštatuje závery svojho uznesenia z 20. novembra 2013 o umiestnení sídel inštitúcií Európskej únie(12), v ktorom sa uvádza, že 78 % všetkých služobných ciest štatutárnych zamestnancov Európskeho parlamentu je priamym dôsledkom jeho geografickej rozptýlenosti; zdôrazňuje, že v správe sa takisto odhaduje environmentálny vplyv geografickej rozptýlenosti na úrovni od 11 000 do 19 000 ton emisií CO2; opäť zdôrazňuje negatívne vnímanie tohto rozmiestnenia verejnosťou a vyzýva preto na prijatie plánu na zriadenie jedného sídla a zníženie prostriedkov v príslušných rozpočtových riadkoch;

Oddiel IV – Súdny dvor

92.  obnovuje sumy z NR vo všetkých rozpočtových položkách, v ktorých Rada urobila škrty a ktoré sú nevyhnutné na fungovanie súdu, a obnovuje odhady v dvoch rozpočtových položkách s cieľom zvýšiť schopnosť súdu riešiť zvyšujúci sa počet prekladov;

93.  vyjadruje pochybnosti o jednostrannom vyhlásení Rady a so súvisiacim dodatkom o znížení počtu zamestnancov o 5 %, ktoré sú uvedené v pozícii Rady k návrhu rozpočtu na rok 2018 a podľa ktorých musí Súdny dvor ešte zredukovať svoj plán pracovných miest o 19 pracovných miest; zdôrazňuje, že týchto 19 pracovných miest zodpovedá 12 a 7 pracovným miestam, ktoré Európsky parlament a Rada riadne pridelili v rámci rozpočtových postupov na roky 2015 a 2016 v záujme riešenia dodatočných potrieb, a trvá preto na tom, že týchto 19 pracovných miest by nemalo byť vrátených, keďže Súdny dvor už riadne splnil požiadavku zníženia počtu zamestnancov o 5 % zrušením 98 pracovných miest v období 2013 – 2017;

Oddiel V – Dvor audítorov

94.  obnovuje sumy z NR vo všetkých rozpočtových položkách, v ktorých Rada vykonala škrty, aby sa mohol realizovať pracovný program Dvora audítorov a aby sa vypracovali plánované audítorské správy;

95.  vyjadruje výhradu k bodu „Limitované konzultácie, štúdie a prieskumy“, kým nebude známy výsledok prebiehajúcich rokovaní o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách, a kým revízia nenadobudne účinnosť v roku 2018;

Oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor

96.  obnovuje NR vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty;

97.  zvyšuje sumy v dvoch riadkoch nad úroveň NR v súvislosti s prácou domácich poradných skupín na obchodných dohodách;

Oddiel VII – Výbor regiónov

98.  obnovuje NR vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty;

99.  zvyšuje niekoľko riadkov nad úroveň NR v súlade s vlastnými odhadmi Výboru regiónov;

Oddiel VIII – Európsky ombudsman

100.  víta prácu ombudsmanky na hľadaní efektívnych úspor v rámci jej vlastného rozpočtu v porovnaní s predchádzajúcim rokom;

Oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

101.  kladie si otázku, prečo by Rada znížila rozpočet európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov vzhľadom na dodatočné úlohy, ktorými ho poverili Európsky parlament a Rada; preto obnovuje prostriedky vo všetkých rozpočtových riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, s cieľom umožniť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov plniť si svoje povinnosti a záväzky;

Oddiel X — Európska služba pre vonkajšiu činnosť

102.  obnovuje prostriedky vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty;

103.  rozhodol sa vytvoriť rozpočtovú položku „Kapacita strategickej komunikácie“ v súlade so závermi Európskej rady z marca 2015 a vybaviť ESVČ primeraným počtom zamestnancov a nástrojmi v záujme riešenia problému dezinformácií pochádzajúcich z tretích štátov a od neštátnych aktérov;

104.  rozhodol sa presunúť osobitných zástupcov EÚ z kapitoly SZBP do rozpočtu ESVČ, aby sa zlepšila konzistentnosť vonkajšej činnosti Únie;

105.  poskytuje dodatočnú sumu nad rámec odhadov ESVČ na stážistov v delegáciách Únie v reakcii na zistenia vyšetrovania európskej ombudsmanky o neplatených stážach(13);

o
o   o

106.  berie na vedomie jednostranné vyhlásenie Francúzska a Luxemburska, pripojené k pozícii Rady k návrhu rozpočtu na rok 2018 v znení prijatom 4. septembra 2017; pripomína, že zástupcovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie počas jarného rozpočtového trialógu 27. marca 2017 schválili pragmatický harmonogram priebehu rozpočtového postupu vrátane dátumov pre zmierovacie obdobie; pripomína, že Rada pre všeobecné záležitosti na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 25. apríla 2017, s plnými znalosťami o harmonograme schôdzí Európskeho parlamentu na rok 2017 schválila praktický kalendár; preto konštatuje, že rozpočtový postup prebieha v zhode s praktickým kalendárom dohodnutým medzi týmito troma inštitúciami;

107.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu všeobecného rozpočtu Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(2) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0085.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0114.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0302.
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33.)
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0401, P8_TA(2016)0411.
(11) COM(2017)0481.
(12) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 2.
(13) Európsky ombudsman, 454.2014/PMC.


Absolutórium za rok 2015: všeobecný rozpočet EÚ – Európska rada a Rada
PDF 332kWORD 46k
Rozhodnutie
Uznesenie
1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel II – Európska rada a Rada (2016/2153(DEC))
P8_TA(2017)0409A8-0291/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0475 – C8-0271/2016)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 27. apríla 2017(5), ktorým sa odkladá rozhodnutie o absolutóriu za rozpočtový rok 2015, ako aj na priložené uznesenie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 55, 99, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 94 rokovacieho poriadku a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0291/2017),

1.  neudeľuje generálnemu tajomníkovi Rady absolutórium za plnenie rozpočtu Európskej rady a Rady za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Európskej rade, Rade, Komisii a Dvoru audítorov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel II – Európska rada a Rada (2016/2153(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel II – Európska rada a Rada,

–  so zreteľom na článok 94 rokovacieho poriadku a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0291/2017),

A.  keďže všetky inštitúcie Únie by mali byť transparentné a v plnej miere skladať účty občanom Únie za využívanie finančných prostriedkov, ktoré im ako inštitúciám Únie boli zverené;

B.  keďže kombinovaný účinok otvorenej a transparentnej administratívy Únie a potreba chrániť finančné záujmy Únie si vyžadujú otvorený a transparentný postup udeľovania absolutória, v rámci ktorého je každá inštitúcia Únie zodpovedná za rozpočet, ktorý plní;

C.  keďže Európska rada a Rada by mali byť ako inštitúcie Únie demokraticky zodpovedné voči občanom Únie, pretože sú príjemcami prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie;

1.  pripomína úlohu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o udeľovanie absolutória za plnenie rozpočtu, stanovenú v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“);

2.  upozorňuje, že podľa článku 335 ZFEÚ je „[…] Únia zastúpená aj každou z inštitúcií na základe ich administratívnej autonómie v záležitostiach týkajúcich sa ich fungovania“ a že so zreteľom na článok 55 nariadenia o rozpočtových pravidlách to znamená, že každá inštitúcia zodpovedá za plnenie svojho vlastného rozpočtu;

3.  berie na vedomie úlohu Európskeho parlamentu a iných inštitúcií v rámci postupu udelenia absolutória, ktorý sa riadi ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä jeho článkami 162 až 166;

4.  konštatuje, že podľa článku 94 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa „ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii za plnenie rozpočtu v súlade s článkom 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa uplatnia aj na postup udelenia absolutória: [...] osobám zodpovedným za plnenie rozpočtu ostatných inštitúcií a orgánov Európskej únie, ako sú Rada, [...]“;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada sa doteraz nevyjadrila v súvislosti s pripomienkami Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 27. apríla 2017 o absolutóriu(7), pokiaľ ide o trend z predchádzajúcich rokov;

6.  s uspokojením berie na vedomie, že Rada po prvýkrát poskytla Európskemu parlamentu výročné správy o činnosti generálneho riaditeľstva pre administratívu, právneho servisu a generálneho riaditeľstva pre komunikáciu a správu dokumentov za rok 2015; poznamenáva, že zostávajúce riaditeľstvá nemajú povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním, ktorí by vykonávali oddiel II všeobecného rozpočtu Európskej únie – Európska rada a Rada;

7.  poukazuje na to, že v marci 2017 koordinátori Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu rozhodli vytvoriť pracovnú skupinu, v ktorej by boli zastúpené všetky politické skupiny, s cieľom vypracovať návrh na postup udeľovania absolutória Rade; zdôrazňuje, že uvedený návrh už schválil Výbor pre kontrolu rozpočtu a návrh bol zaslaný Konferencii predsedov, ktorá je orgánom zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy Európskeho parlamentu;

Nevyriešené otázky

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet Európskej rady a rozpočet Rady doteraz neboli oddelené, ako to odporučil Európsky parlament v niektorých zo svojich nedávnych uznesení o absolutóriu;

9.  konštatuje, že informácie o politike Rady v oblasti nehnuteľností uvedené na jej webovom sídle nezahŕňajú údaje o nákladoch vzniknutých v súvislosti s budovami Rady; uvedomuje si, že príležitostne si oddelenia nehnuteľností Európskeho parlamentu a Rady vymieňajú informácie; navrhuje, aby boli uvedené výmeny pravidelné a aby sa Európskemu parlamentu poskytovali podrobné informácie vo výročnej finančnej správe Rady;

10.  opakuje svoju výzvu, pokiaľ ide o správy o pokroku projektov v oblasti nehnuteľností a podrobný rozpis dosiaľ vzniknutých nákladov; požaduje informácie o nákladoch, ktoré sa týkajú oneskoreného dokončenia budovy Europa;

11.  konštatuje, že v roku 2015 boli uverejnené nové etické usmernenia pre Radu, po ktorých budú nasledovať opatrenia zamerané na zvyšovanie informovanosti o etike a bezúhonnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pravidlá Rady upravujúce oznamovanie protispoločenskej činnosti sú naďalej verejne nedostupné;

12.  víta zlepšenia na strane Rady vo vzťahu k podnikovej politike, najmä pokiaľ ide o transparentnosť; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada sa stále nepripojila k registru transparentnosti Únie;

13.  naliehavo vyzýva Radu, aby v rámci svojich štruktúr vypracovala podrobné protikorupčné usmernenia a nezávislé politiky;

14.  vyjadruje poľutovanie nad problémami, ktoré sa doteraz opakovane vyskytujú v postupoch udelenia absolutória a ktoré vznikli v dôsledku nedostatku spolupráce zo strany Rady; poukazuje na to, že Európsky parlament odmietol udeliť absolutórium generálnemu tajomníkovi Rady za rozpočtové roky 2009, 2010, 2011, 2012, 2013 a 2014 z dôvodov uvedených vo svojich uzneseniach z 10. mája 2011(8), 25. októbra 2011(9), 10. mája 2012(10), 23. októbra 2012(11), zo 17. apríla 2013(12), z 9. októbra 2013(13), 3. apríla 2014(14), 23. októbra 2014(15), 29. apríla 2015(16), 27. októbra 2015(17), 28. apríla 2016(18) a 27. októbra 2016(19) a odložil svoje rozhodnutie o udelení absolutória generálnemu tajomníkovi Rady za rozpočtový rok 2015 z dôvodov uvedených vo svojom uznesení z 27. apríla 2017;

15.  konštatuje, že neudelenie absolutória neviedlo k žiadnym dôsledkom; domnieva sa, že táto situácia by sa však mala vyriešiť čo najskôr, najmä v záujme občanov Únie;

16.  trvá na tom, že účinná rozpočtová kontrola si vyžaduje spoluprácu Európskeho parlamentu a Rady, ako je uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017; potvrdzuje, že Európsky parlament nemôže prijať kvalifikované rozhodnutie o udelení absolutória;

17.  pripomína Rade názor Komisie vyjadrený v januári 2014, že všetky inštitúcie by mali byť v plnej miere súčasťou nadväzujúceho postupu riešenia poznámok Európskeho parlamentu, ktoré vznesie v postupe udelenia absolutória, a že všetky inštitúcie by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie postupu udelenia absolutória;

18.  konštatuje, že Komisia uviedla, že nebude dozerať na plnenie rozpočtu ostatných inštitúcií a že zodpovedanie otázok adresovaných inej inštitúcii by bolo narušením autonómie tejto inštitúcie pri plnení jej vlastného rozpočtového oddielu;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada stále neposkytla odpovede na otázky Európskeho parlamentu;

20.  trvá na tom, že výdavky Rady musia byť kontrolované rovnakým spôsobom ako výdavky ostatných inštitúcií a že základné prvky takejto kontroly boli stanovené v jeho uzneseniach o absolutóriu za minulé roky;

21.  zdôrazňuje právomoc Európskeho parlamentu udeľovať absolutórium podľa článkov 316, 317 a 319 ZFEÚ v súlade so súčasným výkladom a praxou, konkrétne udeľovať absolutórium za každý okruh rozpočtu osobitne s cieľom zachovať transparentnosť a demokratickú zodpovednosť voči daňovníkom Únie;

22.  domnieva sa, že nedostatok spolupráce Európskej rady a Rady s orgánom udeľujúcim absolutórium predstavuje negatívny signál pre občanov Únie.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.
(2) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 380, 14.10.2016, s. 147.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0147.
(6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0147.
(8) Ú. v. EÚ L 250, 27.9.2011, s. 25.
(9) Ú. v. EÚ L 313, 26.11.2011, s. 13.
(10) Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2012, s. 23.
(11) Ú. v. EÚ L 350, 20.12.2012, s. 71.
(12) Ú. v. EÚ L 308, 16.11.2013, s. 22.
(13) Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 97.
(14) Ú. v. EÚ L 266, 5.9.2014, s. 26.
(15) Ú. v. EÚ L 334, 21.11.2014, s. 95.
(16) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2015, s. 22.
(17) Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2015, s. 49.
(18) Ú. v. EÚ L 246, 14.9.2016, s. 21.
(19) Ú. v. EÚ L 333, 8.12.2016, s. 51.


Ochrana pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov***I
PDF 327kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (COM(2016)0248 – C8-0181/2016 – 2016/0130(COD))
P8_TA(2017)0410A8-0064/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0248),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 153 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0181/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. júla 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0064/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. októbra 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017/2398.)

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 113.


Zriadenie systému vstup/výstup (EES) na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice EÚ ***I
PDF 327kWORD 52k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup (EES) na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe a odopretí vstupu v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie a ktorým sa stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva a ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 767/2008 a nariadenie (EÚ) č. 1077/2011 (COM(2016)0194 – C8-0135/2016 – 2016/0106(COD))
P8_TA(2017)0411A8-0057/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0194),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. b) a d), článok 87 ods. 2 písm. a) a článok 88 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0135/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 12. júla 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0057/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. októbra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov a o odopretí ich vstupu a stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva, a ktorým sa mení Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenia (ES) č. 767/2008 a (EÚ) č. 1077/2011

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/2226.)

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 66.


Zmena Kódexu schengenských hraníc, pokiaľ ide o používanie systému vstup/výstup ***I
PDF 326kWORD 48k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o používanie systému vstup/výstup (COM(2016)0196 – C8-0134/2016 – 2016/0105(COD))
P8_TA(2017)0412A8-0059/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0196),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0134/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 12. júla 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0059/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. októbra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o používanie systému vstup/výstup

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/2225.)

(1) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 66.


Aspekty týkajúce sa základných práv pri integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom
PDF 403kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti protirómskemu zmýšľaniu (2017/2038(INI))
P8_TA(2017)0413A8-0294/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na preambulu Zmluvy o EÚ, najmä jej druhú a štvrtú až siedmu zarážku,

–  so zreteľom aj na článok 2, článok 3 ods. 3 druhú zarážku a článok 6 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom aj na článok 10 a článok 19 ods. 1 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len „charta“), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989, najmä na jeho článok 3,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN A/70/L.1 prijatú Valným zhromaždením 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN A/RES/60/7 prijatú Valným zhromaždením 1. novembra 2005 o spomienke na holokaust,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy o právach národnostných menšín,

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy o náraste neznášanlivosti a rasovo motivovanom násilí voči Rómom v Európe, ktoré bolo prijaté 1. februára 2012,

–  so zreteľom na všeobecné politické odporúčanie Európskej komisie č. 13 proti rasizmu a neznášanlivosti týkajúce sa boja proti odporu voči Rómom a ich diskriminácii,

–  so zreteľom na Chartu európskych politických strán za nerasistickú spoločnosť prijatú Kongresom miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy na jeho 32. zasadnutí v marci 2017,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 1985 (2014) – Postavenie a práva národnostných menšín v Európe a rezolúciu 2153 (2017) – Podpora začlenenia Rómov a kočovníkov,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda z 11. apríla 2017 o 10 cieľoch na nasledujúcich 10 rokov,

–  so zreteľom na Dohovor MOP o diskriminácii v zamestnaní a povolaní z roku 1958 (č. 111),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(4),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch a na závery Rady z 8. decembra 2016 o urýchlenom procese integrácie Rómov a osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 14/2016 z 13. októbra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve,

–  so zreteľom na oznámenia Komisie o integrácii Rómov (COM(2010)0133, COM(2012)0226, COM(2013)0454, COM(2015)0299, COM(2016)0424), ako aj oznámenie o rámci EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rómoch(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – protirómske zmýšľanie v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015(8), najmä na odseky 117 – 122 o právach Rómov,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva o základných právach za rok 2016,

–  so zreteľom na prieskumy agentúry EÚ pre základné práva MIDIS I a II a rôzne ďalšie prieskumy a správy o Rómoch,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 14/2016 o politických iniciatívach a finančnej podpore EÚ na integráciu Rómov: výrazný pokrok za posledné desaťročie, no ďalšie úsilie je potrebné v praxi,

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra s názvom Diskriminácia v EÚ v roku 2015,

–  so zreteľom na správy a odporúčania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), okrem iného jej akčný plán na zlepšenie situácie Rómov a Sintiov v oblasti OBSE,

–  so zreteľom na správy a odporúčania organizácií strážnej služby a organizácií občianskej spoločnosti, predovšetkým Európskeho centra pre práva Rómov, organizácií Fundación Secretariado Gitano, OSF, ERGO a Amnesty International,

–  so zreteľom na referenčný dokument o protirómskom zmýšľaní Aliancie proti protirómskemu zmýšľaniu,

–  so zreteľom na správu Centra pre európske politické štúdie o boji proti inštitucionálnemu protirómskemu zmýšľaniu: odpovede a perspektívne postupy v EÚ a vybraných členských štátoch,

–  so zreteľom na novozriadený Európsky rómsky inštitút pre umenie a kultúru (ERIAC) v Berlíne, ktorého účelom je predstaviť umeleckú a kultúrnu prítomnosť 12 miliónov Rómov žijúcich v Európe a ktorý im umožňuje prejaviť sa, čím prispieva k boju proti protirómskemu zmýšľaniu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0294/2017),

A.  keďže Rómovia sú stále zbavovaní svojich ľudských práv v Európe;

B.  keďže Rómovia sú súčasťou kultúry a hodnôt Európy a prispeli ku kultúrnemu bohatstvu, rozmanitosti, hospodárstvu i spoločnej histórii EÚ;

C.  keďže „protirómske zmýšľanie je osobitná forma rasizmu, ideológia založená na rasovej nadradenosti, forma dehumanizácie a inštitucionálneho rasizmu podporovaného historickou diskrimináciou, ktorá sa prejavuje okrem iného násilím, nenávistnými prejavmi, vykorisťovaním, stigmatizáciou a najotvorenejšou formou diskriminácie“(9);

D.  keďže napriek úsiliu na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni sa pretrvávajúce a štrukturálne protirómske zmýšľanie(10) denne objavuje na všetkých úrovniach európskej spoločnosti v celej Európe, čo sa prejavuje napríklad individuálnym a inštitucionálnym zanedbávaním, diskrimináciou, nerovnosťou a zhoršovaním postavenia, znevažovaním, vyčleňovaním a hľadaním obetného baránka, stigmatizáciou, nenávistným prejavom a vytváraním obetí násilie, extrémnej chudoby a rozsiahleho sociálneho vylúčenia; keďže odpor voči Rómom je na vzostupe a politické strany získavajú popularitu vyjadrovaním zjavne protirómskych nálad;

E.  keďže protirómske zmýšľanie možno nájsť v členských štátoch v práci a činnosti verejných orgánov a inštitúcií v takmer všetkých sférach a na všetkých úrovniach a prejavuje sa najčastejšie v tom, že Rómom sa neposkytuje rovnaký prístup alebo žiadny prístup k verejným službám, upierajú sa im rovnaké práva a rovnaké zaobchádzanie, Rómovia sa obchádzajú v procese tvorby politík a znalostí, sú nedostatočne zastúpení v oficiálnych orgánoch na všetkých úrovniach spoločnosti, vo vytváraní diskriminačných programov a že sa zneužívajú príležitosti financovania na zlepšenie života Rómov;

F.  keďže mimovoľné protirómske zmýšľanie možno pozorovať aj v činnosti inštitúcií EÚ, pretože mnohé programy a fondy EÚ, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na životné podmienky a vyhliadky Rómov, ich nedosahujú alebo symbolicky označia Rómov za ich príjemcov, ale nezohľadňujú ich realitu a diskrimináciu, ktorej čelia;

G.  keďže protirómske zmýšľanie, nech je akokoľvek neúmyselné, možno odhaliť v acquis EÚ, v ktorom sa často nezohľadňuje realita a výzvy Rómov, ktorí boli niekoľko storočí vystavení viacerým formám diskriminácie, a preto nemôžu požívať rovnaké práva a príležitosti a rovnakú úroveň ochrany, aké poskytuje acquis EÚ ostatným občanom EÚ;

H.  keďže v našej spoločnosti existuje pretrvávajúce paternalistické zaobchádzanie s Rómami, zistiteľné v jazyku i konaní, v ktorých sa len zdôrazňuje potreba „začlenenia“ alebo „integrácie“ Rómov, keď v skutočnosti je potrebný podstatný posun v prístupe; keďže im treba zabezpečiť prístup k ich základným právam a občianstvu a ich plné uplatňovanie;

I.  keďže Rómovia sú neustále označovaní za zraniteľných ľudí, aj keď v skutočnosti zbavenie Rómov ich neoddeliteľných ľudských práv a odopieranie rovnakého zaobchádzania a prístupu k blahobytu, službám, informáciám, spravodlivosti, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu atď. znamená, že Rómov robia zraniteľnými štruktúry, ktoré sú diskriminačné a ktoré vytvárajú a udržiavajú tí, ktorí sú pri moci; keďže to dokazuje, že príslušné orgány zanedbali svoje povinnosti týkajúce sa ľudských práv;

Spolupatričnosť a spoluúčasť

1.  zdôrazňuje, že na boj proti podvedomému spoločenskému konsenzu s cieľom vylúčiť Rómov, na boj proti diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu a na odstránenie stereotypov, ktoré po stáročia vytvárala a posilňovala populárna literatúra, médiá, umenie a jazyk, je nevyhnutné vzdelávať väčšinovú spoločnosť o rozmanitosti Rómov, ich histórii, kultúre a rozmere a závažnosti protirómskeho zmýšľania, ktorému čelia vo svojich každodenných životoch; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby prevzali úplnú zodpovednosť za svojich rómskych občanov a zaviedli dlhodobé kampane na zvyšovanie informovanosti a prierezovej citlivosti;

2.  považuje aktívnu a zmysluplnú sociálnu, ekonomickú a kultúrnu účasť Rómov za kľúčovú na účinné riešenie problému protirómskeho zmýšľania a na vytvorenie veľmi potrebnej vzájomnej dôvery v prospech celej spoločnosti; berie na vedomie spoločnú zodpovednosť Komisie a členských štátov v tomto smere; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby navrhli stratégie obsahujúce tak aktívne, ako aj reaktívne opatrenia na základe skutočných systematických konzultácií so zástupcami Rómov a s mimovládnymi organizáciami a zapojili ich do vykonávania, monitorovania a hodnotenia hlavných zavedených programov a projektov na všetkých úrovniach, a to i na miestnej; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytvorenie nezávislých rómskych občianskych organizácií a verejných inštitúcií, ako aj posilnenie postavenia mladých, progresívnych Rómov vo vedúcich pozíciách;

Zmierenie a budovanie dôvery

3.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme vytvorenia dôležitej vzájomnej dôvery zriadila (buď v rámci existujúcich štruktúr alebo ako samostatný orgán) na úrovni EÚ komisiu pre pravdu a zmierenie s cieľom uznať prenasledovanie, vylúčenie a neuznávanie Rómov počas stáročí, aby to zaznamenala v oficiálnej bielej knihe a aby sa zapojila s Európskym parlamentom a rómskymi odborníkmi do vykonávania týchto úloh;

4.  vyzýva členské štáty, aby zriadili buď v rámci existujúcich štruktúr alebo ako samostatný orgán vnútroštátne komisie pre pravdu a zmierenie s cieľom uznať prenasledovanie, vylúčenie a neuznávanie Rómov počas stáročí, a pritom zapojili poslancov, vládnych úradníkov, právnikov, zástupcov Rómov, mimovládne organizácie a organizácie na miestnej úrovni s cieľom zdokumentovať tieto otázky v oficiálnom bielej knihe, a povzbudzuje členské štáty, aby zaradili históriu rómskeho súčasťou do učebných osnov na školách;

5.  vyzýva členské štáty, aby si pripomenuli obete rómskeho holokaustu, aby označili 2. august za pamätný deň rómskeho holokaustu a poskytli primeranú, okamžitú reštitúciu žijúcim obetiam holokaustu prostredníctvom zjednodušeného postupu, ktorý bude sprevádzať informačná kampaň; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli rómske obete do svojich spomienkových osláv, ktoré sa konajú každoročne 27. januára, a vyzdvihli tak pamätný deň holokaustu a aby usporiadali dobrovoľné školenia pre zamestnancov verejnej správy o holokauste Rómov;

Vykonávanie kontrol výkonnosti

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zatiaľ čo sa v členských štátoch realizuje niekoľko cielených programov, väčšina bežných programov vrátane tých, na ktoré sa vzťahujú štrukturálne fondy, zostáva mimo dosahu najviac znevýhodnených osôb, najmä Rómov; vyzýva preto Dvor audítorov, aby dôkladnejšie a pravidelne kontroloval výkonnosť programov EÚ, ako sú programy vzdelávania a zamestnanosti EÚ, napríklad program Erasmus + a iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

7.  vyzýva Komisiu, aby:

   posúdila programy EÚ a príležitosti financovania s cieľom určiť, či spĺňajú požiadavky nediskriminácie a účasti, a v prípade potreby bezodkladne prijala nápravné opatrenia,
   uplatnila rozsiahly dlhodobý monitorovací systém finančného účtovníctva zameraný na kvalitu s cieľom kontrolovať úspešnosť členských štátov pri využívaní programov EÚ,
   aktívne zapájala rómskych adresátov projektov do svojho monitorovania a hodnotenia účinným a transparentným spôsobom,
   zabezpečila, aby bol existujúci mechanizmus na podávanie sťažností pre obyvateľov, mimovládne organizácie a orgány dostupnejší a transparentnejší a umožňoval im podávať správy o diskriminačných fondoch a programoch EÚ,
   pozastavila financovanie v prípadoch zneužívania finančných prostriedkov EÚ;
   vykonala reformu EŠIF tak, aby aktívnejšie poskytovali finančnú podporu na boj proti neznášanlivosti voči Rómom, a
   rozšírila programy financovania Európa pre občanov a Práva, rovnosť a občianstvo a uznala dôležitú úlohu strážnych organizácií a iných zainteresovaných strán pri monitorovaní protirómskeho zmýšľania a zabezpečovaní dodržiavania základných práv;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

   zabezpečili, že príslušné opatrenia financované EÚ s možnými dôsledkami pre rómske komunity budú inkluzívne a budú bojovať proti segregácii,
   zabezpečili, že sa jasne vymedzia segregačné praktiky a výslovne že sa vylúčia z financovania,
   zlepšili príležitosti financovania s cieľom zabezpečiť, aby vytvorené príležitosti vzdelávania a zamestnanosti poskytovali skutočné a udržateľné východisko z nezamestnanosti, čo je nevyhnutné pre dôstojný život,
   zabezpečili, že všetky dostupné zdroje sa budú využívať efektívne, a
   zvýšili mieru čerpania finančných prostriedkov EÚ v súlade s prioritami stanovenými vo vnútroštátnych stratégiách integrácie Rómov;

9.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili koordináciu medzi miestnymi a vnútroštátnymi orgánmi s cieľom odstrániť administratívne a politické prekážky a účinne využívať fondy EÚ na zlepšenie situácie rómskych obyvateľov, najmä detí;

10.  pripomína odporúčanie Rady z roku 2013, v ktorom sa uvádza, že presadzovanie sociálneho začlenenia a boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, okrem iného vrátane sociálno-ekonomického začlenenia marginalizovaných spoločenstiev, ako sú napr. Rómovia, by sa malo uľahčiť pridelením najmenej 20 % z celkových zdrojov ESF v každom členskom štáte na investovanie do ľudí;

Zabezpečenie rovnakých práv a boj proti protirómskemu zmýšľaniu prostredníctvom odbornej prípravy

11.  pripomína, že práva menšín a zákaz diskriminácie tvoria neoddeliteľnú súčasť základných práv a ako také patria do rámca hodnôt EÚ, ktoré sa majú rešpektovať v súlade s článkom 2 ZEÚ; pripomína, že EÚ môže zasiahnuť, ak v súlade s článkom 7 ZEÚ existuje jasné riziko vážneho porušenia týchto hodnôt niektorým členským štátom;

12.  vyzýva členské štáty, aby na základe alarmujúcich správ MVO a strážnych organizácií:

   vykonávali a presadzovali smernicu 2000/43/ES s cieľom účinne zabrániť všetkým formám diskriminácie Rómov a odstrániť tieto formy a zabezpečiť, aby ich vnútroštátne, regionálne a miestne správne predpisy neboli diskriminačné a nevzišli z nich segregačné praktiky,
   uplatňovali a vykonávali rámcové rozhodnutie 2008/913/JHA, pretože ustanovuje prostriedky v záujme úspešného boja proti protirómskych výrokov a násilia proti Rómom;

13.  vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc členským štátom pri transpozícii a implementácii smerníc o rovnakom zaobchádzaní a aby naďalej otvárala konania vo veci porušenia predpisov bez výnimky proti všetkým členským štátom, ktoré porušujú, netransponujú alebo neuplatňujú smernice o rovnakom zaobchádzaní, ako je smernica o rasovej rovnosti (2000/43/ES), smernica o práve pohybovať sa a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (2004/38/ES)(11), smernica o práve obetí (2012/29/EÚ), rámcové rozhodnutie (2008/913/SVV) o rasizme a xenofóbii, smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (2010/13/EÚ)(12) a smernica Rady o rovnakom zaobchádzaní medzi mužmi a ženami (2004/113/ES)(13) a o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES);

14.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vyriešili túto patovú situáciu a znovu začali rokovania o antidiskriminačnej smernici;

15.  odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty popierajú nerovnoprávne postavenie svojich rómskych občanov, ich nedostatočnú politickú vôľu napraviť svoje zlyhanie, čo sa týka zabezpečenia prístupu rómskych občanov k základným právam a ich obviňovanie zo sociálneho vylúčenia zapríčineného štrukturálnym rasizmom;

16.  vyzýva členské štáty, aby:

   jasne odsúdili a potrestali popieranie holokaustu Rómov, nenávistné prejavy a hľadanie obetných baránkov zo strany politikov a verejných činiteľov na všetkých úrovniach a vo všetkých druhoch médií, keďže priamo posilňujú protirómske zmýšľanie v spoločnosti,
   prijali opatrenia na zabránenie a boj proti protirómskym nenávistným prejavom, a to i použitím kultúrneho dialógu;

17.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoju prácu s mimovládnymi organizáciami s cieľom poskytnúť odbornú prípravu v oblasti najlepších postupov v boji proti predsudkom, ako aj v oblasti účinných kampaní boja proti nenávistným prejavom prostredníctvom mapovania osobitných potrieb a požiadaviek partnerov mimovládnych organizácií v tomto smere; vyzýva Komisiu, aby vyzvala občiansku spoločnosť na monitorovanie a podávanie správ o nenávistných prejavoch, trestných činoch z nenávisti a popieraní holokaustu v členských štátoch;

18.  žiada svojho predsedu, aby odsúdil a potrestal poslancov Európskeho parlamentu, ktorí používajú hanlivý, rasistický alebo xenofóbny jazyk alebo takéto správanie v Európskom parlamente;

19.  odsudzuje porušovanie práva Rómov na voľný pohyb; vyzýva členské štáty, aby uznali, že sa základné zásady EÚ musia vzťahovať na všetkých jej občanov a v smernici o voľnom pohybe sa nepovoľuje hromadné vyhostenie ani žiadny druh vytvárania profilov na základe rasy; vyzýva členské štáty pôvodu, aby prevzali svoju zodpovednosť a bojovali proti chudobe a vylúčeniu všetkých svojich občanov, a členské štáty príchodu, aby zintenzívnili cezhraničnú spoluprácu s cieľom bojovať proti diskriminácii a zneužívaniu a zabrániť, aby zneužívanie v krajine príchodu pokračovalo;

20.  vyzýva členské štáty, aby riešili problém zaujatosti voči rómskym utečencom a žiadateľom o azyl v súvislosti s migráciou; pripomína, že členské štáty prijímajú žiadateľov o azyl z krajín západného Balkánu a z hľadiska počtu veľa z nich tvoria Rómovia zo Srbska a z bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a že toto môže súvisieť s konkrétnymi faktormi, ktoré majú vplyv na rómsku komunitu v týchto krajinách; vyzýva na začlenenie osobitnej kapitoly o prenasledovaní v dôsledku odporu voči Rómom v krajine pôvodu informácie týkajúce sa príslušných krajín;

21.  je hlboko znepokojený počtom rómskych obyvateľov v Európe bez štátnej príslušnosti, ktorým bol úplne odmietnutý prístup k sociálnym službám, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti a ktorí boli odsunutí na úplný okraj spoločnosti; žiada členské štáty, aby zabránili situácii osôb bez štátnej príslušnosti a zabezpečili využívanie základných ľudských práv pre všetkých;

22.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali registráciu pri narodení dieťaťa bez diskriminácie a zabezpečili identifikáciu všetkých svojich občanov s cieľom zabrániť tomu, aby dochádzalo k odopretiu prístupu rómskych občanov k všetkým základným službám; žiada členské štáty, aby prijali okamžité nápravné opatrenia na zastavenie diskriminačnej registrácie pri narodení detí a aby prostredníctvom svojich miestnych orgánov prijali aktívne kroky, ktorými zabezpečila, aby bolo zaregistrované každé dieťa; žiada Komisiu, aby posúdila a monitorovala situáciu v členských štátoch, vymieňala si osvedčené postupy o identifikácii a ochrane osôb, ktorých občianstvo nebolo uznané a ktoré nemajú prístup k dokladom totožnosti, a iniciovala osvetové kampane o dôležitosti registrácie narodenia;

23.  je hlboko znepokojený nerovnoprávnym prístupom Rómov k zdravotným informáciám, službám a starostlivosti, ich vážnym nedostatkom preukazov zdravotného poistenia a ich rasovým zneužívaním; vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na odstránenie všetkých prekážok prístupu k systému zdravotnej starostlivosti; žiada členské štáty, aby v prípade potreby zabezpečili finančné prostriedky na programy sprostredkovania zdravotnej starostlivosti pre Rómov a zvýšili informovanosť o zdravotnej starostlivosti a zlepšili prístup k vakcinácii a preventívnej zdravotnej starostlivosti v rómskych spoločenstvách;

24.  je znepokojený diskrimináciou rómskych žien, ktoré sú často umiestňované do segregovaných pôrodníckych oddelení podradnej kvality a čelia fyzickému zneužívaniu, zanedbávaniu, nedostatočnému a zlému zaobchádzaniu zo strany zdravotníckych pracovníkov pri pokuse o prístup k službám sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a ktoré často nemajú prístup k mobilným zdravotným skríningom; naliehavo žiada členské štáty, aby na tento účel okamžite zaviedli monitorovací a nápravný mechanizmus a aby zabezpečili, aby sa zdravotnícky personál, ktorý poruší etiku, zodpovedal za svoje konanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na podporu udržateľného a komplexného budovania kapacít pre rómske ženy, vytvorili špecializované štruktúry, ako sú kontaktné miesta, s cieľom poskytovať materiál o zdravotných informáciách prispôsobený osobitným potrebám a poskytovať potrebnú podporu pre iniciatívy v oblasti zdravia spoločnosti;

25.  vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov uprednostňovali deti, a to najmä poskytovaním prístupu k zdravotnej starostlivosti, dôstojným životným podmienkam a prístupu k vzdelávaniu pre rómske deti; zdôrazňuje, že boj proti negramotnosti rómskych detí je kľúčom k lepšej integrácii a začleneniu rómskych obyvateľov, čo umožní ďalším generáciám zlepšiť ich prístup k zamestnaniu;

26.  naliehavo žiada členské štáty, aby odsúdili nútenú sterilizáciu a poskytli odškodnenie rómskym ženám, ktoré boli predmetom systémovej a štátom podporovanej sterilizácie, spolu s verejným ospravedlnením obetiam tohto zločinu proti ľudskosti;

27.  je hlboko znepokojený fenoménom nezákonného odoberania rómskych detí ich rodičom; žiada členské štáty, aby bezodkladne preskúmali tieto prípady a prijali primerané opatrenia s cieľom zabrániť im;

28.  odsudzuje neschopnosť členských štátov zaručiť rovnoprávny prístup Rómov k spravodlivosti a ich rovnosť pred zákonom, čo sa prejavuje:

   neúspešnosťou alebo neprijateľne dlhým trvaním postupov zabezpečovania spravodlivosti pre obete trestných činov z nenávisti, najmä tých, ktoré boli spáchané príslušníkmi polície,
   neprimeranou kriminalizáciou Rómov,
   nadmernou policajnou prácou (etnické profilovanie, nadmerné procesy zastavovania a prehľadávania, nemiestne útoky na rómske osady, svojvoľné zabavenie a zničenie majetku, nadmerné používanie sily počas zatýkania, útoky, vyhrážky, ponižujúce zaobchádzanie, fyzické zneužívanie a upieranie práv počas policajných výsluchov a vo väzbe),
   a nedostatočnou policajnou prácou v prípade trestných činov spáchaných voči Rómom tým, že sa poskytlo málo alebo sa neposkytla žiadna pomoc (ako v prípadoch obchodovania s ľuďmi a obetí domáceho násilia) a ochrana, alebo sa málo vyšetrovali, prípadne sa nevyšetrovali vôbec prípady trestných činov, o ktorých podali správu Rómovia;

29.  vyzýva členské štáty, aby:

   zaručili, že všetci občania sú si pred zákonom rovní, a zabezpečili, že každý vrátane Rómov má rovnoprávny prístup k spravodlivosti a k procesným právam,
   zabezpečili povinnú odbornú prípravu na pracovisku založenú na ľudských právach a zameranú na služby úradom činným v trestnom konaní a úradníkom v súdnom systéme na všetkých úrovniach,
   vyšetrovali a stíhali trestné činy z nenávisti a poskytli najlepšie postupy, pokiaľ ide o identifikáciu a vyšetrovanie trestných činov z nenávisti vrátane trestných činov motivovaných obzvlášť protirómskym zmýšľaním,
   zriadili v rámci policajných síl jednotky proti trestným činom z nenávisti so znalosťami o protirómskom zmýšľaní,
   povzbudzovali primeranú policajnú prácu a v prípade zneužívania moci zo strany polície zaviedli postihy,
   prijali do zamestnania odborníkov na urovnávanie sporov, aby spolupracovali s políciou,
   povzbudzovali aktívny nábor Rómov ako členov policajných síl,
   zabezpečili, aby programy na podporu obetí riešili osobitné potreby Rómov a poskytovali im pomoc pri hlásení zločinov a podávaní sťažností,
   pokračovali v rozširovaní geografického rozsahu programu JUSTROM, spoločného programu Komisie a Rady Európy zameraného na prístup rómskych žien k spravodlivosti,
   v plnej miere vykonávali smernicu EÚ o obchodovaní s ľuďmi a zintenzívnili svoju spoluprácu medzi políciou a súdnictvom na boji proti obchodovaniu s ľuďmi, a
   v plnej miere vykonávali smernicu 2011/93/EÚ(14) a predchádzali sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí a bojovali proti nemu a chránili obete;

30.  vyzýva Európsku policajnú akadémiu (CEPOL), aby naďalej poskytovala odbornú prípravu v oblasti základných práv a aby dochádzalo k súvisiacej prierezovej senzibilizácii príslušníkov policajných síl;

31.  je hlboko znepokojený rozsiahlou diskrimináciou Rómov v oblasti bývania, pre ktorú je charakteristické diskriminačné prenajímanie a trh s vlastníctvom nehnuteľností, a systémom sociálneho bývania, nútenými vysťahovaniami a demoláciou domovov Rómov bez toho, aby sa im poskytlo primerané alternatívne bývanie, umiestňovaním Rómov do segregovaných táborov a núdzových prístreškov odrezaných od základných služieb, budovaním múrov okolo rómskych osád a neschopnosťou orgánov verejnej moci zabezpečiť Rómom denne úplný prístup k pitnej vode z vodovodu a k systému odpadových vôd;

32.  vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s Rómami pri prístupe k bývaniu a aby v plnej miere využívali finančné prostriedky EÚ na zlepšenie bytovej situácie Rómov, najmä presadzovaním desegregácie, odstránením priestorovej segregácie a podporovaním miestneho rozvoja vedeného spoločenstvom a integrovaných územných investícií podporovaných EŠIF a tiež prostredníctvom ucelenej politiky v oblasti verejného bývania; naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili prístup k verejným službám, ako je voda, elektrina a plyn, a infraštruktúre potrebnej pre bývanie v súlade s vnútroštátnymi právnymi požiadavkami;

33.  žiada Komisiu, aby uznala svoju právomoc v súvislosti s rasovo motivovanými nútenými vysťahovaniami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa nútené vysťahovania uskutočňovali v úplnom súlade s právnymi predpismi Únie, ako aj s ostatnými medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ako sú napríklad záväzky vyplývajúce z Európskeho dohovoru o ľudských právach; žiada ďalej zvýšenie počtu a dostupnosti odborníkov na desegregáciu v členských štátoch, ktorých sa to najviac týka, s cieľom podporiť orgány pri zabezpečovaní toho, aby európske štrukturálne a investičné fondy účinne podporovali desegregáciu, a žiada, aby sa v rámci Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ESF/EFRR) vyčlenili finančné prostriedky na opatrenia na priestorovú desegregáciu;

34.  víta aktívne iniciatívy, ktorých cieľom je zlepšiť situáciu bývania Rómov v mestách; uznáva, že iniciatíva Eurocities zhromažďujúca dôkazy mapovaním, ktoré skúma charakteristické vlastnosti rómskych komunít žijúcich v mestách, výzvy, ktorým čelia, a reakcie miest na ne;

35.  vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcou školskou segregáciou vrátane nadmerného zastúpenia rómskych detí v tzv. osobitných školách, škôl len pre rómske deti, oddelených tried, tzv. kontajnerových škôl atď.; žiada členské štáty, aby navrhli a prijali desegregačné a iné účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a úplného prístupu rómskych detí k vysokokvalitnému vzdelávaniu, ktoré absolvujú deti väčšiny, a na zabezpečenie toho, aby všetky rómske deti ukončili aspoň povinnú školskú dochádzku; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať dôvody predčasného ukončenia školskej dochádzky, najmä to, akú úlohu v tomto jave zohráva protirómske zmýšľanie; ďalej nabáda členské štáty k tomu, aby preskúmali nové spôsoby odstránenia existujúcej vzdelanostnej priepasti prostredníctvom vzdelávania dospelých, odborného vzdelávania a prípravy a informálneho učenia a neformálneho vzdelávania; trvá na tom, že pritom by sa mala venovať pozornosť aj prierezovej diskriminácii, a to so zapojením rómskych expertov a školských mediátorov, a mali by sa zabezpečiť na takéto opatrenia primerané zdroje;

36.  považuje diskrimináciu Rómov v oblasti zamestnania, pre ktorú je najčastejšie príznačná dlhodobá nezamestnanosť, zmluvy na nula hodín, neisté pracovné podmienky, kde chýba zdravotné a sociálne poistenie alebo dôchodok, prekážky na trhu práce (ktoré existujú dokonca aj pre Rómov s vysokoškolským vzdelaním) a nedostatok príležitostí rekvalifikácie, za znepokojujúcu a neprijateľnú; preto naliehavo žiada členské štáty, aby prijali účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s Rómami, pokiaľ ide o prístup na trh práce a príležitosti zamestnania, a odstrániť priame a nepriame prekážky vrátane diskriminácie;

37.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali so súkromným sektorom s cieľom podporiť vzdelávacie, zamestnanecké a podnikateľské príležitosti pre Rómov, najmä v rastúcich technologických odvetviach; vyzýva členské štáty, aby ambiciózne preskúmali, ako nové technológie dokážu pomôcť a prispieť k sociálnemu a hospodárskemu začleneniu Rómov a k boju proti protirómskemu zmýšľaniu; zdôrazňuje, aký je dôležitý regionálny rozvoj z hľadiska vytvárania udržateľných pracovných príležitostí v najmenej rozvinutých regiónoch;

38.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali politiky, pri ktorých sa dokázal ich výrazný pozitívny vplyv, ako je odborná a pracovná príprava, individuálne poradenské služby, samostatná zárobková činnosť, sociálne podnikanie a programy prvých pracovných skúseností s cieľom podporiť účasť Rómov na trhu práce a zabrániť prenosu chudoby medzi generáciami v rómskych komunitách;

39.  odsudzuje viacnásobné a prelínajúce sa formy diskriminácie Rómov, ktoré sú často skryté a utajené; zdôrazňuje, že politiky zamerané na jednu príčinu diskriminácie by mali venovať pozornosť situácii osobitných skupín, ktoré môžu byť obeťami viacnásobnej diskriminácie; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť zlepšeniu dosahovania vzdelania, účasti, prístupu k zamestnaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, ako aj predchádzaniu diskriminácii v prípade Rómov, ktorí čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii a nerovnosti, a zahrnuli nim určené osobitné programy do rámca EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov do roku 2020;

40.  so znepokojením konštatuje, že rómske ženy sú vystavené viacnásobnej a prierezovej diskriminácii preto, že sú ženy a že patria k rómskej etnickej menšine, a tak sa ocitajú v znevýhodnenej pozícii, pokiaľ ide o účasť v spoločnosti na všetkých úrovniach a o prístup k základným službám a zdrojom; zdôrazňuje, že diskriminácia je naliehavejšia u rómskych žien a dievčat, ktoré nemajú doklady totožnosti; zdôrazňuje, že zlepšenie situácie rómskych žien a dievčat si vyžaduje osobitné a cielené nediskriminačné politiky, ktoré umožnia rovnaký prístup k zamestnaniu a vzdelávaniu vrátane celoživotného vzdelávania a ktoré zabezpečia kvalitné bývanie – kľúč k zlepšeniu ich životných podmienok a k boju proti chudobe a vylúčeniu;

41.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že do svojich národných stratégií pre integráciu Rómov bude začlenená osobitná kapitola o právach žien a rodovej rovnosti a že opatrenia v oblasti podpory rodovej rovnosti zamerané na práva žien a hľadisko rodovej rovnosti boli uplatňované v každej ich časti, najmä pri prideľovaní finančných prostriedkov, a to v súlade so závermi Rady o rámci EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov, v ktorých sa požaduje „uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých politikách a činnostiach na podporu začleňovania Rómov“; vyzýva vlády a miestne orgány členských štátov, aby zapojili rómske ženy do prípravy, vykonávania, hodnotenia a monitorovania národných stratégií integrácie Rómov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa systematicky zhromažďovali a pravidelne analyzovali údaje členené podľa rodovej príslušnosti, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, či politiky dosahujú požadované zlepšenia situácie rómskych žien a dievčat, a aby prijali opatrenia, ak neexistuje dostatočný pokrok; vyzýva Komisiu, aby podporovala presadzovanie rodovej rovnosti pri vykonávaní všetkých aspektov stratégie Európa 2020 v súlade so stratégiou rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015;

42.  vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť konkrétnym výzvam, ktorým čelia rómske ženy a dievčatá, pokiaľ ide o predčasné a nútené sobáše a útoky na ich fyzickú integritu, a povzbudzuje členské štáty, aby propagovali a podporovali zhromažďovanie a šírenie údajov o právnych a iných opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni s cieľom predchádzať a bojovať proti násiliu páchanému voči rómskym ženám a dievčatám;

43.  nabáda podniky a miestne orgány, aby vytvorili systémy odbornej prípravy a pracovných príležitostí pre rómske ženy;

44.  vyzýva vlády, aby podnecovali a podporovali účinnú účasť rómskych žien na verejnom a politickom živote;

45.  považuje orgány pre rovnosť za nevyhnutné na to, aby informovali Rómov o ich právach, pomohli im pri uplatňovaní ich práv a podávaní správ o diskriminácii; vyzýva Komisiu a členské štáty na zavedenie noriem s cieľom zabezpečiť, aby mali orgány pre rovnosť primerané právomoci a zdroje na monitorovanie a zasiahnutie v prípade protirómskeho zmýšľania; vyzýva členské štáty, aby podporili prácu a inštitucionálnu kapacitu orgánov pre rovnosť na podporu rovnakého zaobchádzania tým, že im zaručia primerané zdroje, aby mohli poskytovať účinnú právnu a súdnu pomoc, a aby podporili ich prácu s rómskymi právnymi poradcami s cieľom uľahčiť nahlasovanie prípadov zneužívania;

46.  je znepokojený nízkou úrovňou účasti Rómov ako partnerov alebo zástupcov miestnych, regionálnych a národných vlád a neschopnosťou vlád zaručiť ich plné občianstvo; uznáva kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti v tejto oblasti; žiada podporu rozsiahlejšej spolupráce medzi národnými a miestnymi orgánmi, EÚ, Radou Európy a mimovládnymi organizáciami; povzbudzuje vládne inštitúcie a politické strany EÚ a členských štátov, aby aktívne propagovali politickú účasť, posilnenie postavenia Rómov a ich nábor do zamestnania v orgánoch verejnej správy; žiada programy posilňovania postavenia Rómov vrátane tých, ktoré sú zamerané na zvýšenie a zabezpečenie dlhodobej účasti Rómov z prierezovej perspektívy ako zástupcov miestnych a regionálnych samospráv a národných vlád; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa posilnila účasť rómskych žien v politike a rozhodovacom procese;

47.  žiada členské štáty, aby poskytli povinné, praktické a medziodvetvové základné práva a školenia týkajúce sa nediskriminácie pre všetkých zodpovedných verejných činiteľov, ktorí sú kľúčom k správnemu vykonávaniu právnych predpisov EÚ a členských štátov, s cieľom vybaviť ich potrebnými znalosťami a zručnosťami, aby boli schopní slúžiť všetkým občanom z hľadiska založeného na ľudských právach;

48.  vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na silu médií pri ovplyvňovaní vnímania etnických menšín zo strany verejnosti:

   zabezpečili povinné odborné vzdelávanie tým, ktorí pracujú vo verejnoprávnom vysielaní alebo v médiách, s cieľom zvýšiť ich informovanosť o problémoch, ktorým čelia Rómovia, a o škodlivých stereotypoch,
   podporovali prijímanie Rómov do zamestnania vo verejných médiách, a
   podporovali zastúpenie Rómov vo verejných mediálnych radách;

49.  nabáda členské štáty k tomu, aby s cieľom úspešne zabrániť pretrvávaniu protirómskeho zmýšľania zahrnuli do svojich školských osnov povinné kurzy odbornej prípravy na všetkých úrovniach v oblasti ľudských práv, demokratického občianstva a politickej gramotnosti s cieľom ukončiť neistotu Rómov spojenú s totožnosťou, posilňovať ich sebadôveru a schopnosť uplatňovať a požadovať svoje rovnaké práva;

50.  je hlboko znepokojený obmedzeniami vo verejnom sektore, ktoré dramaticky ovplyvnili činnosti štátnych a štátom financovaných mimovládnych organizácií na podporu rovnosti rómskej populácie a obmedzili dosah týchto projektov; zdôrazňuje, že štát a jeho inštitúcie zohrávajú zásadnú úlohu pri presadzovaní rovnosti, ktorú nemožno nahradiť;

Národné stratégie integrácie Rómov

51.  so znepokojením konštatuje, že úsilie a finančné prostriedky, ktoré už boli investované, a mnohé európske a vnútroštátne programy a fondy, ktoré boli určené rómskej komunite, neprispeli výrazne k zlepšeniu ich životných podmienok a neposilnili integráciu Rómov, najmä na miestnej úrovni; preto vyzýva členské štáty, aby v záujme boja proti marginalizácii Rómov, diskriminácie a vylúčeniu a s cieľom podporiť proces integrácie Rómov a boj proti protirómskemu zmýšľaniu:

   určili vyššie ambície pri vypracúvaní svojich národných stratégií integrácie Rómov, aby uskutočnili ďalší výskum úspešných miestnych postupov a programov s aktívnou účasťou Rómov s cieľom odhaliť ich situáciu, realita a problémy, ktorým čelia, a aby venovali osobitnú pozornosť protirómskemu zmýšľaniu a jeho dôsledkom s cieľom pripraviť lepší, komplexný a celostný prístup k tejto problematike, pričom sa budú zaoberať nielen sociálnymi a ekonomickými aspektmi, ale aj bojovať proti rasizmu a zároveň budovať vzájomnú dôveru,
   v plnej miere implementovali národné stratégie pre integráciu Rómov,
   zhodnotili ich účinnosť a pravidelne ich aktualizovali, vymedzili jasné opatrenia, prispôsobené opatrenia a stanovili merateľné ciele a medzníky,
   úzko spolupracovali s každou zainteresovanou stranou vrátane regionálnych a miestnych subjektov, akademickej obce, súkromného sektora, organizácií na najnižšej úrovni a mimovládnych organizácií a aby aktívne zapojili Rómov,
   ďalej rozvíjali zhromažďovanie údajov, prácu v teréne, metódy monitorovania a podávania správ zamerané na finančné a kvalitatívne aspekty, pretože podporujú účinné politiky založené na dôkazoch a môžu prispieť k zlepšeniu účinnosti prijatých stratégií, krokov a opatrení a k určeniu príčin, pre ktoré programy a stratégie neprinášajú dlho očakávané výsledky,
   posilnili svoje vnútroštátne kontaktné miesta pre Rómov tým, že zabezpečia, aby mali primeraný mandát, potrebné zdroje a vhodné pracovné podmienky na vykonávanie svojich koordinačných úloh;

Zameranie sa na protirómske zmýšľanie v zdokonalenej stratégii na obdobie po roku 2020

52.  víta úsilie a mnohé užitočné mechanizmy a prostriedky, ktoré vypracovala Komisia na podporu sociálneho a hospodárskeho začlenenia Rómov, ako aj skutočnosť, že zaviedla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, v ktorom vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátne stratégie;

53.  vyzýva Komisiu, aby:

   rozšírila uplatňovanie rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov po roku 2020, pričom bude vychádzať zo zistení a odporúčaní Dvora audítorov, Agentúry pre základné práva (FRA), mimovládnych organizácií a strážnych organizácií, čím získa lepší, aktualizovaný a ešte komplexnejší prístup prehľad,
   zamerala sa v rámci EÚ na obdobie po roku 2020 okrem sociálneho začlenenia aj na protirómske zmýšľanie a v oblastiach, ako je vzdelávanie, zamestnanie, bývanie, zdravie atď., zaviedla antidiskriminačné ukazovatele, pretože protirómske zmýšľanie oslabuje úspešné vykonávanie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov,
   zaoberala sa protirómskym zmýšľaním ako horizontálnym problémom a vypracovala v spolupráci s členskými štátmi, agentúrou FRA a mimovládnymi organizáciami zoznam praktických opatrení členských štátov na boj proti protirómskemu zmýšľaniu,
   dokončila pracovnú skupinu pre problematiku Rómov príslušných služieb Komisie tým, že by vytvorila projektový tím na rómske otázky na úrovni komisára, spojila všetkých príslušných komisárov pracujúcich v oblasti rovnakých práv a nediskriminácie, občianstva, sociálnych práv, zamestnanosti, vzdelávania a kultúry, zdravia, bývania a ich externého rozmeru s cieľom zabezpečiť vytvorenie nediskriminačných a doplnkových fondov a programov EÚ,
   doplnila prácu koordinačného oddelenia Komisie pre nediskrimináciu a Rómov posilnením tímu, vyčlenením primeraných prostriedkov a zamestnaním ďalších pracovníkov, aby bol dostatok kapacít na boj proti protirómskemu zmýšľaniu, vyššiu informovanosť o rómskom holokauste a pripomenutie pamiatky holokaustu;

54.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby presadzovali práva Rómov v kontexte vonkajších vzťahov; dôrazne trvá na tom, že je potrebné bojovať proti protirómskemu zmýšľaniu a podporovať práva Rómov v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

55.  žiada Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii prijali a rozšírili vymedzenie pojmu protirómske zmýšľanie s cieľom poskytnúť štátnym orgánom jasné usmernenia;

56.  žiada všetky politické skupiny v Európskom parlamente a politické strany v členských štátoch, aby dodržiavali revidovanú chartu európskych politických strán pre nerasistickú spoločnosť, a žiada ich, aby tento svoj záväzok pravidelne obnovovali a aby odsúdili a postihovali nenávistné prejavy;

57.  žiada Agentúru Európskej únie pre základné práva, aby vypracovala štúdiu o protirómskom zmýšľaní v EÚ a kandidátskych krajinách, aby sa vo svojej práci v oblasti rómskej problematiky zamerala na protirómske zmýšľanie a aby ju monitorovala vo všetkých príslušných oblastiach;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Rade Európy, OBSE a Organizácii Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s. 16.
(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(4) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
(6) Ú. v. EÚ C 4 E, 7.1.2011, s. 7; Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 73; Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 112; Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 36; Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 157.
(7) Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 4.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0485.
(9) Všeobecné odporúčanie Európskej komisie č. 13 o boji proti odporu voči Rómom a ich diskriminácii.
(10) Protirómske zmýšľanie sa niekedy pomenúva inak a v rôznych členských štátoch sa občas označuje trochu odlišnými termínmi, napríklad proticigánske zmýšľanie.
(11) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.
(12) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(14) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

Právne oznámenie