Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 14. novembra 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2017/004 IT/Almaviva
 Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ
 Územné typológie ***I
 Uznávanie odborných kvalifikácií vo vnútrozemskej plavbe ***I
 Spolupráca medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ***I
 Zavádzanie nástrojov politiky súdržnosti zo strany regiónov pri riešení demografickej zmeny
 Akčný plán v oblasti retailových finančných služieb

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2017/004 IT/Almaviva
PDF 345kWORD 44k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Talianska – EGF/2017/004 IT/Almaviva) (COM(2017)0496 – C8-0322/2017 – 2017/2200(BUD))
P8_TA(2017)0422A8-0346/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0496 – C8‑0322/2017),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (ďalej len „MID z 2. decembra 2013“), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0346/2017),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najefektívnejšie;

C.  keďže Taliansko podalo na základe intervenčných kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF žiadosť EGF/2017/004 IT/Almaviva o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 1 646 pracovníkov zo spoločnosti Almaviva Contact SpA pôsobiacej v hospodárskom odvetví zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 82 (Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti) v regióne na úrovni NUTS 2 Lazio (ITI4) v Taliansku; keďže sa očakáva, že do opatrení sa zapojí 1 610 prepustených pracovníkov;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Taliansko má preto podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok vo výške 3 347 370 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 5 578 950 EUR;

2.  konštatuje, že talianske orgány podali žiadosť 9. mája 2017 a že po dodatočných informáciách poskytnutých Talianskom Komisia dokončila jej hodnotenie 26. septembra 2017 a v rovnaký deň o tom informovala Európsky parlament;

3.  pripomína, že v dôsledku hospodárskej krízy vznikol výrazný tlak na ceny marketingových služieb a pomoci pre nadobúdateľov tovaru a služieb, čo viedlo k poklesu obratu a ziskovosti poskytovateľov služieb; so zreteľom na skutočnosť, že náklady práce sú zďaleka najvyššou položkou výrobných nákladov v odvetví zákazníckych telefonických centier, konštatuje, že podniky zareagovali na tieto nepriaznivé podmienky premiestnením, zásahmi do nákladov práce alebo ukončením činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že od roku 2009 do prvého štvrťroku 2014 ukončila svoju činnosť jedna tretina všetkých talianskych podnikov v tomto odvetví;

4.  uznáva, že toto prepúšťanie je priamo spojené s poklesom výnosov centra spoločnosti Almaviva v Ríme o 45 % v období od roku 2011 do 2016; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebolo možné dosiahnuť dohodu s jednotným zastúpením odborových zväzov (RSU) o pláne na zosúladenie nákladov práce v Almaviva – Rím s ostatnými centrami spoločnosti Almaviva v Taliansku, čo by v konečnom dôsledku viedlo k znižovaniu miezd, čo vyústilo do ukončenia činnosti rímskeho centra;

5.  konštatuje, že pracovníci zákazníckych telefonických centier by mali byť viac chránení, čo predpokladá najmä to, že sa zamestnanci nebudú presúvať z jedného centra do druhého podľa osobitnej stratégie využívanej na vynucovanie hromadného prepúšťania;

6.  uznáva, že regionálne a miestne hospodárstvo sa len pomaly zotavujú po veľkých problémoch, ktoré vyplynuli z hospodárskej a finančnej krízy a že hromadné prepúšťania môžu toto oživenie zastaviť alebo prerušiť; vyzdvihuje zásadný význam aktívnych opatrení na trhu práce, akými sú tie, ktoré sú spolufinancované z EGF, s cieľom takémuto niečomu zabrániť;

7.  konštatuje, že 79 % cieľových príjemcov sú ženy, pričom veľká väčšina z nich je vo veku od 30 do 55 rokov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebolo možné nájsť schodné riešenie, ktoré by zabránilo prepúšťaniu, najmä vzhľadom na nižšiu pravdepodobnosť, že ženy v tejto vekovej skupine zostanú na trhu práce a budú na ňom postupovať, keďže vzhľadom na ich úlohu neformálnych opatrovateliek a na to, že na pracoviskách nie je zaručená rovnosť príležitostí, je pre ne zložité nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

8.  zdôrazňuje, že odborná príprava a ďalšie personalizované služby by mali plne zohľadniť charakteristiky tejto skupiny pracovníkov, najmä vysoký podiel žien; víta začlenenie sumy v odhadovanej výške 680 000 EUR na úhradu nákladov pre pracovníkov, ktorí sa starajú o závislé osoby;

9.  víta skutočnosť, že talianske orgány začali poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 6. apríla 2017, teda v predstihu pred podaním žiadosti o podporu z EGF pre navrhovaný koordinovaný balík;

10.  konštatuje, že Taliansko plánuje osem typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) individuálne poradenstvo pri hľadaní zamestnania, ii) pomoc pri hľadaní zamestnania, iii) vzdelávanie, rekvalifikácia a odborná príprava, iv) poukaz na opätovné zamestnanie, v) podpora podnikania, vi) príspevok na založenie podniku, vii) úhrada výdavkov pre pracovníkov, ktorí sa starajú o nezaopatrené osoby a viii) úhrada nákladov na mobilitu; poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov budú tvoriť 17,4 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je výrazne pod maximálnou hodnotou 35 % uvedenou v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

11.  víta vytvorenie výboru zriadeného ministerstvom hospodárskeho rozvoja (MiSE(4)), ANPAL(5), regiónom Lazio a odbormi na vymedzenie stratégie a opatrení na podporu bývalých pracovníkov spoločnosti Almaviva, ako aj na vypracovanie koordinovaného balíka personalizovaných služieb;

12.  berie na vedomie, že používanie poukazov na opätovné zamestnanie je novinka, ktorá sa použila iba v jednom predchádzajúcom prípade; zdôrazňuje, že je dôležité riadne posúdiť účinnosť týchto opatrení po uplynutí dostatočného obdobia na zozbieranie dostupných údajov;

13.  zdôrazňuje, že talianske orgány potvrdili, že na oprávnené opatrenia sa neposkytuje finančná podpora z iných finančných nástrojov Únie, ale že tieto opatrenia budú doplnkové k opatreniam financovaným buď z ESF, alebo výhradne z vnútroštátnych zdrojov;

14.  pripomína, že koordinovaný balík personalizovaných služieb podporený z EFG by mal byť navrhnutý tak, aby v ňom boli zohľadnené perspektívy na trhu práce do budúcnosti a zručnosti, ktoré budú v budúcnosti požadované, a mal by byť kompatibilný s prechodom na udržateľné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje;

15.  vyjadruje uznanie talianskej vláde za to, že sa usiluje stanoviť nový právny rámec pre pracovníkov v oblasti telekomunikácií s cieľom zabrániť ďalším takým prípadom, ako je ten, ktorý je predmetom žiadosti EGF/2017/004 IT/Almaviva;

16.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

17.  vyzýva Komisiu, aby naliehala na vnútroštátne orgány, aby v budúcich návrhoch uvádzali podrobnejšie informácie o odvetviach, ktoré majú potenciál rásť, a môžu teda prípadne poskytovať ľuďom prácu, a aby zbierala potvrdené údaje o dosahu financovania z EGF vrátane údajov o kvalite pracovných miest a o miere opätovného začlenenia na trh práce dosiahnutej vďaka EGF;

18.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

19.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

20.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Talianska – EGF/2017/004 IT/Almaviva

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/2192.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ministero dello Sviluppo Economico (MiSE).
(5) Agenzia Nazionale per le Politiche Attive del Lavoro (ANPAL).


Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ
PDF 367kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2017 o záchrane životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ (2017/2085(INI))
P8_TA(2017)0423A8-0330/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ – Správa o monitorovaní a posudzovaní zdokonalených bezpečnostných prvkov vozidiel, ich nákladovej efektívnosti a uskutočniteľnosti na účely preskúmania nariadenia o všeobecnej bezpečnosti vozidiel a nariadenia o ochrane chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky (COM(2016)0787) a na pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0431),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel s ohľadom na ochranu chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky, o zmene a doplnení smernice 2007/46/ES a o zrušení smerníc 2003/102/ES a 2005/66/ES(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/719 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica Rady 96/53/ES, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o cestnej doprave v Európskej únii(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011 – 2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o bezpečnosti európskej cestnej premávky na roky 2011 – 2020(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite (COM(2016)0766),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (COM(2010)0389),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom CARS 2020: Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe (COM(2012)0636),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Prínos a uskutočniteľnosť súboru nových technológií a neregulovaných opatrení v oblastiach bezpečnosti pasažierov a ochrany zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorú vypracovalo laboratórium pre výskum dopravy a ktorá bola uverejnená 26. marca 2015,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom O plnení cieľa 6 politických usmernení Komisie pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam (SWD(2013)0094),

–  so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2017 o bezpečnosti cestnej premávky na podporu vyhlásenia z Vallety z marca 2017,

–  so zreteľom na balík Európa v pohybe, ktorý vydala Komisia 31. mája 2017 a ktorý obsahuje súbor ôsmich legislatívnych iniciatív s osobitným zameraním na cestnú dopravu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/260 z 15. apríla 2016 s názvom Zlepšenie globálnej bezpečnosti cestnej premávky,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0330/2017),

A.  keďže každý rok príde na európskych cestách o život približne 25 500 osôb a približne 135 000 sa ťažko zraní, je v záujme dosiahnutia cieľa vízie nulovej úmrtnosti a po konzultácii s členskými štátmi potrebné prijať viac účinnejších opatrení;

B.  keďže bezpečnosť cestnej premávky závisí od troch faktorov: vozidiel, infraštruktúry a správania vodičov, a preto opatrenia vo všetkých troch oblastiach sú nevyhnutné na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky a mali by sa prijať účinné opatrenia v oblasti aktívnej a pasívnej bezpečnosti vozidiel;

C.  keďže priemerný vek osobných automobilov, ľahkých úžitkových vozidiel a ťažkých úžitkových vozidiel v EÚ sa neustále zvyšuje a v súčasnosti predstavuje viac ako 10 rokov; keďže vek vozidla má priamy vplyv na dôsledky dopravných nehôd a na zranenia, ku ktorým pri nich došlo;

D.  keďže asistentské systémy pre vodiča robia vozidlo bezpečnejším a umožňujú bezpečnú a aktívnu účasť osôb so zníženou pohyblivosťou a starších osôb v cestnej premávke;

E.  keďže inteligentné systémy jazdy znižujú dopravné zápchy, vodičov varujú pred nebezpečenstvami na ich trase, a tým pomáhajú znížiť riziko spôsobenia nehody;

F.  keďže prechod na nezávisle jazdiace vozidlá rýchlo napreduje a bezpečnosť cestnej premávky je vo všeobecnosti naliehavou záležitosťou, takže revíziu nariadenia o všeobecnej bezpečnosti musí Komisii predložiť najneskôr v prvom kvartáli 2018; keďže v každom prípade akýkoľvek ďalší odklad by bol neprijateľný;

G.  keďže k 38 % všetkých smrteľných dopravných nehôd dochádza v mestských oblastiach, často so spoluúčasťou zraniteľných účastníkov cestnej premávky, členské štáty by mali zohľadniť zraniteľných účastníkov cestnej premávky pri plánovaní mestskej dopravy, zlepšiť zaobchádzanie s nimi vo vzťahu k druhom dopravy, ako sú napríklad automobily a autobusy; keďže Komisia by mala predložiť revíziu nariadenia o ochrane chodcov;

H.  keďže existuje jasné prepojenie medzi bezpečnosťou cestnej premávky a pracovnými podmienkami profesionálnych účastníkov cestnej premávky;

Všeobecné požiadavky

1.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali vykonávať účinné a pravidelné kontroly cestnej premávky, lebo hlavnými príčinami nehôd sú naďalej neprimeraná a nadmerná rýchlosť vzhľadom na okolnosti cestnej premávky, nepozornosť a alkohol alebo drogy za volantom, a preto vyzýva:

   a) Komisiu, aby stanovila percentuálny podiel pre vozidlá kategórie M1 a N1, ktoré sa majú kontrolovať,
   b) Komisiu, aby zaviedla prísnejšie kontroly riadneho presadzovanie povinných limitov pracovného času a času odpočinku pre vodičov, ktorí sú profesionálnymi účastníkmi cestnej premávky,
   c) členské štáty, aby zabezpečili posilnenú výmenu osvedčených postupov, najmä pokiaľ ide o stratégie inteligentného presadzovania, a prijali sankcie, ktoré sú odrádzajúce pre páchateľov dopravných priestupkov;

2.  konštatuje, že približne 25 % všetkých ročných smrteľných dopravných nehôd v EÚ je spôsobených požívaním alkoholu; vyzýva preto Komisiu, aby posúdila možné výhody, ktoré vyplynú z harmonizácie EÚ na 0,0 % hranicu koncentrácie alkoholu v krvi pre mladých vodičov počas prvých dvoch rokov a pre vodičov z povolania, a víta politiku nulovej tolerancie pre vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ktorú uplatňujú niektoré členské štáty;

3.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby s prihliadnutím na vyhlásenie z Valletty o zlepšovaní bezpečnosti cestnej premávky, ktoré vydalo maltské predsedníctvo 29. marca 2017, zahrnula nové ciele na zníženie počtu vážnych zranení na cestách v EÚ do svojej novej stratégie bezpečnosti cestnej premávky na desaťročie 2020 – 2030;

4.  vyzýva členské štáty, aby výrazne zlepšili stav svojej cestnej infraštruktúry pomocou pravidelnej a účinnej údržby vrátane dopravných značiek a systémov signalizácie a primeranou modernizáciou s cieľom zvládnuť objem dopravy a aby zaviedli inovatívne opatrenia zabezpečujúce plnú funkčnosť a posilňovanie interoperability asistenčných systémov pre vodiča, čoho výsledkom bude tzv. inteligentná infraštruktúra; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby európska cestná infraštruktúra bola udržiavaná v primeranom stave;

5.  poukazuje na to, že úpravy infraštruktúry (napríklad určité druhy bezpečnostných zvodidiel alebo spomaľovačov) môžu niekedy spôsobiť nehody alebo ich ešte zhoršujú, najmä v prípade dvojkolesových motorových vozidiel; vyzýva preto Komisiu, aby predložila normalizačné opatrenia, ktoré by mohli viesť k náprave akýchkoľvek nedostatkov;

6.  poznamenáva, že mnohí vodiči nie sú si vedomí potreby vytvoriť koridor pre prístup pohotovostných vozidiel na diaľniciach alebo spôsobu, ako tento koridor vytvoriť, a preto vyzýva Komisiu, aby stanovila spoločné normy pre vytvorenie týchto koridorov a iniciovala európsku informačnú kampaň;

7.  poznamenáva, že v prípade chodcov a cyklistov takmer polovica všetkých úmrtí v dôsledku dopravných nehôd sa týka osôb vo veku nad 65 rokov a že dopravné nehody sú najčastejšou príčinou úmrtí mladých ľudí; vyzýva preto členské štáty, aby umožňovali starším ľuďom a mladým vodičom používať cesty bezpečne vypracovaním dobre šírených programov na predchádzanie riziku nehôd spojených s vekom;

8.  poznamenáva, že v 51 % prípadov obeťami smrteľných nehôd v mestských oblastiach sú chodci a cyklisti, a preto nabáda mestá, aby do svojich plánov mobility zahrnuli ciele na zníženie počtu dopravných nehôd; vyzýva tiež členské štáty, aby viac zohľadňovali zraniteľných účastníkov cestnej premávky vyriešením kritických miest, na ktorých dochádza k dopravným nehodám, a budovaním a udržiavaním bezpečnejšej infraštruktúry pre chodcov a cyklistov alebo rozšírením a modernizáciou existujúcej infraštruktúry a zároveň aj zabezpečením lepšieho označovania; rovnako vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na úrovni EÚ nad rámec dostupnosti existujúcich systémov financovania s cieľom uľahčiť rozsiahle zlepšenia cyklistickej infraštruktúry a zaviesť nové aktívne a pasívne technológie pre bezpečnosť vozidiel, ktoré chránia predovšetkým zraniteľných účastníkov cestnej premávky;

9.  konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že niektorí cyklisti nepoznajú dopravné predpisy a/alebo ich nedodržiavajú, niekedy vznikajú situácie, v ktorých môže byť ohrozená ich vlastná bezpečnosť a bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby zvážila, aký druh návrhu by sa mohol predložiť na podporu bezpečnejšieho bicyklovania, a tým umožniť jeho hladné skoordinovanie s ostatnými druhmi mestskej mobility;

10.  podporuje inteligentný dopravný systém (ITS) a prevádzkovateľov verejnej dopravy v záujme ďalšieho rozvoja technológií pre vozidlá, ktoré nabádajú vodičov, aby prešli na bezpečnejšie druhy dopravy pri vstupe do mestských oblastí;

11.  poznamenáva, že nové dopravné prostriedky, akými sú elektrické bicykle a ostatné elektrické pohybové pomôcky, sú čoraz populárnejšie; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne preskúmala bezpečnostné požiadavky pre tieto vozidlá a predložila návrhy na ich bezpečnú integráciu do cestnej dopravy, pričom sa riadne zohľadní zásada subsidiarity;

12.  konštatuje, že vypracúvanie a využívanie bezpečnostných systémov by malo zaručiť bezpečnosť cestnej premávky a že tento postup preto bude vyžadovať určité adaptačné obdobie; vyzýva preto Komisiu, aby pred zavedením špecifických technických predpisov zohľadnila čas potrebný na vytvorenie takýchto systémov;

13.  pripomína, že podvody spojené s počítadlami kilometrov zostávajú nevyriešeným problémom najmä na trhu s ojazdenými vozidlami, ako to uviedla Komisia vo svojej štúdii o fungovaní trhu s ojazdenými vozidlami z hľadiska spotrebiteľa; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili problém manipulácie s počítadlami najazdených kilometrov alebo neoprávnených zásahov do týchto počítadiel prostredníctvom účinných opatrení a právnych predpisov;

14.  konštatuje, že čím viac vozidiel je na cestách, tým je pravdepodobnejšie, že môže dôjsť k nehode; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podporili kolektívnu alebo zdieľanú mobilitu, najmä v mestských oblastiach, s cieľom zmenšiť vozový park, ako aj opatrenia na zvýšenie podielu bicyklov a profesionálne riadených vozidiel;

15.  poukazuje na to, že vybavenie, ktoré musí byť povinne vo vozidle, sa líši od jedného členského štátu k druhému, a preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala celoeurópsky záväzný zoznam predmetov, ktoré mali podliehať požiadavke na vybavenie vozidla;

16.  trvá na tom, že EÚ a jej výskumné centrá by mali zohrávať vedúcu úlohu pri vývoji autonómnych vozidiel, keďže spôsobia revolúciu v automobilovom priemysle, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, pričom sa predpokladá, že každoročne zachránia tisíce životov a prispejú k digitalizácii vnútorného trhu;

Asistenčné systémy pre vodiča na zvýšenie bezpečnosti na cestách

17.  zdôrazňuje, že príčinou približne 92 % všetkých nehôd je ľudská chyba alebo prepojenie ľudskej chyby s vozidlom alebo infraštruktúrou, a preto by montáž asistenčných bezpečnostných systémov pre vodiča mala byť povinná, pričom táto povinnosť by sa mala vzťahovať iba na tie asistenčné systémy pre vodiča, ktoré významne prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky na základe vedeckých dôkazov, majú pozitívny pomer nákladov a prínosov a sú vhodné na uvedenie na trh; okrem toho sa domnieva, že výsledné zvýšenie nákupnej ceny by nemalo byť také veľké, že by si zákazníci nemohli dovoliť kúpiť takéto vozidlá a že asistenčné systémy pre vodiča, ktoré majú význam pre bezpečnosť cestnej premávky, by sa mali pravidelne kontrolovať;

18.  vyzýva Komisiu, aby preverila uvedené bezpečnostné zariadenia vozidla pri vykonávaní dohľadu nad automobilovým trhom;

19.  domnieva sa, že výhody vyplývajúce zo sprísnenia bezpečnostných noriem a vybavenia možno dosiahnuť len v prípade vykonávania a účinného presadzovania existujúcich a budúcich ustanovení; v tejto súvislosti vyzýva na intenzívnejší dohľad nad orgánmi typového schvaľovania a technickými službami v Únii na európskej úrovni; okrem toho vyzýva na intenzívnejší a nezávislejší dohľad nad vozidlami na cestách v celej Únii po ich uvedení na trh s cieľom zabezpečiť, aby aj naďalej spĺňali bezpečnostné kritériá;

20.  zdôrazňuje, že keď sa zistí nesúlad, európski spotrebitelia by mali mať možnosť spoľahnúť sa na rýchle, primerané a koordinované nápravné opatrenia, v prípade potreby aj vrátane stiahnutia vozidiel od používateľov v celej Únii; nazdáva sa, že hospodárske subjekty by mali niesť zodpovednosť za každú škodu spôsobenú majiteľom dotknutých vozidiel v dôsledku nedodržiavania predpisov alebo stiahnutia vozidla;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili úroveň bezpečnosti existujúcich vozidiel v prevádzke a podporovali rozvoj a inovácie, ktoré zvýšia bezpečnosť vozidiel, ktoré už sú v prevádzke, ktoré budú stimulovať a podporovať dodatočné vybavenie vozidiel nákladovo efektívnymi systémami bezpečnosti cestnej premávky, ktoré pomáhajú vodičom lepšie reagovať v nebezpečnej situácii;

22.  vyzýva výrobcov a prevádzkovateľov, aby:

   a) vodičovi jasne vyznačili stav aktivácie každého asistenčného systému pre vodiča,
   b) pri vypínateľných systémoch stanovili dvojstupňový vypínací mechanizmus, v rámci ktorého môže vodič najskôr vypnúť iba výstražný signál a až následne v druhom kroku sám deaktivovať systém,
   c) zabezpečili, aby sa po každom novom naštartovaní vozidla obnovil aktívny stav asistenčného systému pre vodiča, a
   d) zaviedli cenovú politiku, ktorá bude podporovať spotrebiteľov, aby si vyberali vozidlá vybavené systémami na zvýšenie bezpečnosti a asistenčnými systémami pre vodiča;

23.  zdôrazňuje, že evidentné upozornenia by malo byť možné jednoznačne rozlíšiť tak, aby bolo intuitívne jasné, na ktorý systém sa asistencia vzťahuje, a aby tieto upozornenia bez ťažkostí vnímali aj staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, ako je porucha sluchu a/alebo zraku, a osoby so zníženou pohyblivosťou; preto vyzýva zainteresované strany, aby prijali primerané jednotné normy, ktoré umožnia jednotlivým operátorom prijať osobitné riešenia;

24.  víta skutočnosť, že takmer všetkým vozidlám testovaným v rámci Európskeho programu hodnotenia nových automobilov (Euro NCAP) orientovaného na spotrebiteľov sa udelilo päť hviezdičiek a že väčšina výrobcov automobilov úspešne zareagovala na výzvu, ktorou je splniť nové požiadavky Euro NCAP; konštatuje však, že nie všetky modely automobilov predávané v Európe sú testované v rámci programu Euro NCAP a nie všetky modely rovnakého typu sa predávajú s rovnakou špecifikáciou, čo môže byť zdrojom nejasnosti pre spotrebiteľov, a tým vyvolať neprimeranú dôveru spotrebiteľov k vozidlu oproti skutočnému výkonu kúpeného modelu; preto poukazuje na dôležitosť spoľahlivej základnej úrovne povinných bezpečnostných požiadaviek, čím sa zabezpečí, aby pre celý vozový park používaný a predávaný v Európskej únii bolo k dispozícii potrebné bezpečnostné vybavenie;

25.  zastáva názor, že program Euro NCAP by mal vždy odrážať skutočnú bezpečnosť automobilov určitého modelu a nabáda ho k tomu, aby bol ambicióznejší pri posudzovaní bezpečnosti nových vozidiel než to vyžadujú minimálne zákonné požiadavky a aby bral do úvahy aktualizované minimálne zákonné požiadavky s cieľom ďalej podporovať vývoj vozidiel, ktoré zabezpečia vysoké normy bezpečnosti cestnej premávky, a aby Európa zostala ambiciózna a bola svetovým lídrom v oblasti bezpečnosti automobilov;

26.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala prijatie noriem spolu s Európskou hospodárskou komisiou OSN, aby na medzinárodnej úrovni zavládol súlad a zároveň boli obmedzené výnimky z požiadavky na montáž asistenčných systémov pre vodiča na minimum s cieľom vo všeobecnosti zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky; okrem toho zdôrazňuje, že výrobcovia by mali vytvárať jasné informačné materiály s cieľom pomôcť vodičom lepšie pochopiť rozličné asistenčné systémy pre vodiča a ich funkcie;

27.  vyzýva, aby sa zaviedol harmonizovaný európsky prístup, ktorý berie do úvahy všetky existujúce medzinárodné a vnútroštátne právne predpisy a zabezpečuje ich komplementárnosť;

28.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala podiel vozidiel na osobitné účely na dopravných nehodách v mestách a aby v prípade potreby zrušila existujúce výnimky z požiadavky na montáž asistenčných systémov pre vodiča;

29.  zdôrazňuje, že výcvik vodičov by mal zahŕňať pravidelnú a dodatočnú odbornú prípravu v oblasti využívania mechanizmov povinnej asistencie pre vodiča, pričom by mala venovať osobitná pozornosť starším osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou; naliehavo vyzýva autoškoly, aby na jednej strane začlenili otázky súvisiace s prevádzkou týchto systémov do svojej odbornej prípravy a na druhej strane podmienili získanie vodičského preukazu absolvovaním profesionálnej, praktickej odbornej prípravy uskutočnenej v rámci cestnej premávky;

30.  konštatuje, že finančné stimuly, napríklad založené na daniach alebo poistení, pre také opatrenia, ako je montáž dodatočných bezpečnostných systémov asistencie pre vodiča v nových a ojazdených autách alebo ich zaradenie do výcviku vodičov, môžu uľahčiť rozvoj trhu vozidiel s vyššou úrovňou bezpečnosti, vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie takýchto mechanizmov;

31.  vyzýva Komisiu, aby požadovala, aby subjekty pôsobiace na trhu zabezpečili používanie otvorených noriem a rozhraní, ktoré budú viesť k ďalšiemu zlepšeniu interoperability, aby sa mohli vykonávať nezávislé testy prostredníctvom prístupu k príslušným údajom o vozidlách a systémoch vrátane ich aktualizácií a aby ich mohli vykonávať kvalifikovaní odborníci, pričom sa budú rešpektovať údaje, ktoré sú predmetom priemyselného a duševného vlastníctva;

32.  zdôrazňuje, že by sa mala zohľadniť vysoká úroveň ochrany a uchovávania údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ako aj práva na ochranu súkromia a osobných údajov a zaistiť vysoká bezpečnosť IT tak, aby sa vylúčilo riziko nových nehôd z dôvodu diaľkového ovládania palubných systémov alebo konfliktov s kompatibilitou; odporúča, aby sa preskúmala zásada vlastníctva údajov;

33.  zdôrazňuje význam využívania spoľahlivých informácií o polohe a čase od satelitných polohovacích systémov a uplatňovania systému EGNOS/GNSS pre aktívnu bezpečnosť cestnej premávky; žiada, aby sa vyvinulo úsilie na dosiahnutie presnosti aktívnej bezpečnosti cestnej premávky systému EGNOS/GNSS na menej ako jeden meter, a to s cieľom prejsť od schopnosti tohto systému znížiť rýchlosť vozidla na jeho schopnosť automaticky zasiahnuť a odkloniť jazdnú dráhu vozidla; vyzýva na podporu zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky prostredníctvom začlenenia údajov systému EGNOS/GNSS do palubných systémov kontroly;

Bezpečnostné opatrenia na predchádzanie nehodám

34.  víta skutočnosť, že núdzové brzdenie je už od novembra 2015 povinné pre všetky nové nákladné vozidlá a autobusy v EÚ, vyzýva však Komisiu, aby zaviedla povinnosť namontovať automatickú núdzovú brzdovú asistenciu s rozpoznaním chodcov, cyklistov, dvojkolesových motorových vozidiel a motocyklistov do automobilov, ľahkých úžitkových vozidiel, autobusov, autokarov, a najmä ťažkých nákladných vozidiel, pretože tie majú veľký potenciál na zabránenie nehodám na cestách prostredníctvom autonómneho účinného brzdenia a z toho vyplývajúceho skrátenia brzdnej dráhy;

35.  žiada bezpečnejší čelný dizajn ťažkých nákladných vozidiel spojený s lepšou viditeľnosťou chodcov a cyklistov, ako aj bariéry na zabránenie zrážkam a na zmiernenie následkov zrážok;

36.  vyzýva na povinnú montáž regulovateľných inteligentných systémov na zobrazovanie rýchlostného obmedzenia, značiek zastavenia a semaforov, ktoré pomáhajú vodičovi, aby neprekročil povolenú rýchlosť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezchybný stav dopravných značiek a aby dopravné značenie bolo ľahko čitateľné; zdôrazňuje, že pre riadne fungovanie inteligentných asistenčných systémov sú potrebné aktualizované elektronické cestné mapy s vyznačením aktuálnych obmedzení rýchlosti;

37.  zdôrazňuje, že na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky musí byť spomalenie vozidiel ostatných účastníkov cestnej premávky lepšie zobrazené prostredníctvom jedinečných palubných svetelných signálov, a očakáva povinné používanie zobrazovania núdzového brzdenia vo forme blikajúceho brzdového svetla alebo blikajúceho výstražného svetla;

38.  zdôrazňuje, že vzhľadom na význam vypínateľnej asistencie pri udržiavaní v jazdnom pruhu pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorá nielen varuje, ale aj primerane zasahuje bez toho, aby vodičovi bránila priamo zasahovať, by táto asistencia mala byť povinná; konštatuje, že na použitie tohto systému varovania je potrebné, aby sa cestné označenia udržiavali v takom stave, ktorý zabezpečí, aby boli jasne rozpoznateľné;

39.  zdôrazňuje, že rozšírenie priameho výhľadu vodičov ťažkých nákladných vozidiel, autobusov a autokarov a zmenšenie alebo odstránenie mŕtvych uhlov sú životne dôležité pre zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky týchto vozidiel; vyzýva preto Komisiu, aby stanovila ambiciózne diferencované normy priamej viditeľnosti a zaviedla povinnosť inštalovať predné, bočné a zadné kamery, snímače a asistenčné systémy na odbočovanie, pričom treba konštatovať, že takéto opatrenia by mali byť v súlade so smernicou (EÚ) 2015/719 a nemali by viesť k predĺženiu lehôt na vykonávanie v nej stanovených;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť podmienky na montáž alkoholových imobilizérov a systémov na odhalenie nepozornosti vodiča a ospalosti, a naliehavo vyzýva na používanie alkoholových imobilizérov pre profesionálnych vodičov a vodičov, ktorí spôsobili dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu a boli preto odsúdení za jazdu pod vplyvom alkoholu, ako nápravné opatrenie;

41.  poznamenáva, že nákladné vozidlá sú zapojené do 15 % smrteľných nehôd na cestách a zraniteľní účastníci cestnej premávky predstavujú každý rok približne 1 000 úmrtí spojených s nákladnými vozidlami; vyzýva preto Komisiu, aby urýchlila povinné zavedenie ambicióznych diferencovaných noriem priamej viditeľnosti, inteligentnej asistencie pri prispôsobovaní rýchlosti a automatických núdzových brzdových systémov s rozpoznávaním cyklistov a chodcov pre nákladné vozidlá;

Bezpečnostné opatrenia na zmiernenie následkov nehôd

42.  konštatuje, že tlak v pneumatike má významný vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, spotrebu paliva, ako aj emisie; vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla povinnosť inštalovať priame systémy monitorovania tlaku v pneumatikách; vyzýva tiež Komisiu, aby do práva EÚ transponovala zmeny týkajúce sa systémov na meranie tlaku v pneumatikách zamerané na zabezpečenie reálneho fungovania systémov v podmienkach dohodnutých na úrovni EHK OSN;

43.  považuje za nevyhnutné, aby sa stanovila povinnosť namontovať inteligentný systém signalizácie nezapnutia bezpečnostných pásov pre všetky predné sedadlá pre všetky vozidlá a v prípade zadných sedadiel pre vozidlá kategórie M1 a N1;

44.  považuje za dôležitú montáž systémov automatického nastavenia bezpečnostných pásov s cieľom zabrániť úrazom v oblasti krku;

45.  vyzýva Komisiu, aby od roku 2019 rozšírila požiadavku na montáž systému eCall na motocykle, ťažké nákladné vozidlá a autobusy a autokary, a aj na to, aby bol systém dostupný pre dodatočné vybavenie s cieľom zabezpečiť, aby sa mohol namontovať na najvyšší možný počet vozidiel na cestách;

46.  vyzýva na vypracovanie presných a spoľahlivých celoeurópskych štatistík obsahujúcich údaje o nehodách vrátane štatistík o príčinách nehôd, údajov o vystaveniu sa riziku, zoznamu zranení a účastníkov nehôd a konštatuje, že v tejto súvislosti môže byť mimoriadne užitočné zariadenie na zaznamenanie údajov o nehode, pričom tieto údaje musia zostať anonymné a musia sa použiť iba na účely skúmania nehôd;

47.  žiada, aby v celej EÚ zbierali údaje o cestujúcich vo vozidlách zabitých alebo zranených v dôsledku iných príčin, ako sú zrážky; konštatuje, že nie sú k dispozícii údaje o obetiach horúčavy vo vozidle;

48.  požaduje lepšie požiarne bezpečnostné predpisy pre autobusy a autokary s rôznymi druhmi pohonu vrátane autobusov poháňaných stlačeným zemným plynom s cieľom čo najviac zvýšiť ochranu bezpečnosti cestujúcich;

49.  poukazuje na to, že upravený dizajn prednej ochrany proti podbehnutiu nákladného vozidla by mohol znížiť počet úmrtí pri čelných zrážkach medzi osobnými a nákladnými vozidlami o 20 %; vyzýva Komisiu, aby požadovala zlepšenú schopnosť prednej ochrany proti podbehnutiu pohlcovať energiu vozidla pre všetky nové nákladné vozidlá;

50.  vyzýva na povinné skúšky predného, bočného a zadného nárazu pre:

   a) terénne vozidlá (SUV) so zvýšeným sedadlom a maximálnou hmotnosťou viac ako 2 500 kg a
   b) vozidlá s elektrickým pohonom a ostatné nové technológie pohonu;

51.  vyzýva ďalej Komisiu, aby takisto aktualizovala testovacie požiadavky pre systémy pasívnej bezpečnosti motorových vozidiel tak, aby zahŕňali ochranu všetkých zraniteľných účastníkov cestnej premávky v rámci predných a zadných nárazov, a to nielen chodcov, ale aj cyklistov;

52.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby trh mal dostatočný a realistický čas na prispôsobenie sa týmto opatreniam;

53.  zdôrazňuje, že smernica (EÚ) 2015/719 o hmotnostiach a rozmeroch ťažkých nákladných vozidiel má veľký potenciál na zlepšenie bezpečnosti nákladných vozidiel; vyzýva Komisiu, aby urýchlila prácu na tejto smernici a bezodkladne predložila jej posúdenie;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 35, 4.2.2009, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 134.
(4) Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2015, s. 9.
(5) Ú. v. EÚ L 115, 6.5.2015, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 77.
(7) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 155.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0228.
(9) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 49.
(10) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 54.
(11) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 72.


Územné typológie ***I
PDF 326kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1059/2003, pokiaľ ide o územné typológie (Tercet) (COM(2016)0788 – C8-0516/2016 – 2016/0393(COD))
P8_TA(2017)0424A8-0231/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0788),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0516/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. októbra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0231/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. novembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1059/2003, pokiaľ ide o územné typológie (Tercet)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/2391.)

(1) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 71.
(2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 74.


Uznávanie odborných kvalifikácií vo vnútrozemskej plavbe ***I
PDF 327kWORD 54k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o uznávaní odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej plavby a o zrušení smernice Rady 96/50/ES a smernice Rady 91/672/EHS (COM(2016)0082 – C8-0061/2016 – 2016/0050(COD))
P8_TA(2017)0425A8-0338/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0082),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0061/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2016(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre právne veci (A8-0338/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. novembra 2017 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o uznávaní odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej plavby a o zrušení smerníc Rady 91/672/EHS a 96/50/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2017/2397.)

(1) Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 93.


Spolupráca medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ***I
PDF 328kWORD 56k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (COM(2016)0283 – C8-0194/2016 – 2016/0148(COD))
P8_TA(2017)0426A8-0077/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0283),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0194/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality bulharským parlamentom, českou Poslaneckou snemovňou, rakúskou Spolkovou radou a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0077/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. novembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/... o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/2394.)

(1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 100.


Zavádzanie nástrojov politiky súdržnosti zo strany regiónov pri riešení demografickej zmeny
PDF 400kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2017 o zavádzaní nástrojov politiky súdržnosti zo strany regiónov pri riešení demografickej zmeny (2016/2245(INI))
P8_TA(2017)0427A8-0329/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 174 a článok 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o politike súdržnosti v horských regiónoch EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o správe o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o demografickej zmene a jej dôsledkoch pre budúcu politiku súdržnosti EÚ(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(16),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015. Hospodárske a rozpočtové prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2013 – 2060) (European Economy 3/2015),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi prácou a súkromím pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2009 s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ (Správa o starnutí obyvateľstva 2009) (COM(2009)0180),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami (COM(2007)0244),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 s názvom Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť (COM(2006)0571),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. marca 2005 s názvom Zelená kniha „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami“ (COM(2005)0094),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. júna 2016 k odpovedi EÚ na demografickú výzvu(17),

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2013, ktorú vypracovalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia B: Štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, s názvom Ako môže regionálna politika a politika súdržnosti riešiť demografické výzvy?,

–  so zreteľom na publikáciu EZÚS ESPON s názvom Revealing territorial potentials and shaping new policies in specific types of territories in Europe: islands, mountains, sparsely populated and coastal regions (Odkrývanie územného potenciálu a formovanie nových politík na špecifických typoch území v Európe: na ostrovoch, v horách, v riedko osídlených a pobrežných regiónoch)(18),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0329/2017),

A.  keďže demografická zmena je v Európe a na celom svete skutočným problémom a kľúčovou výzvou, a to nielen vo všeobecnosti, ale aj pokiaľ ide o miestny rozvoj a politiky zveľaďovania území v súčasnej EÚ spolu s problémami týkajúcimi sa zamestnanosti, nekontrolovanou globalizáciou, zmenou klímy, prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo a výzvami súvisiacimi s priemyselným a technologickým prechodom a sociálnym a hospodárskym začlenením;

B.  keďže, ako je tomu v prípade väčšiny postindustriálnych spoločností, je pre obyvateľstvo Európy už niekoľko desaťročí príznačná zvyšujúca sa dlhovekosť a nízke miery plodnosti, čo zodpovedá za zmenu štruktúry obyvateľstva a vekovej pyramídy a prináša vedľajšie účinky v podobe ubúdania obyvateľov v produktívnom veku a starnutia obyvateľstva; keďže hospodárska kríza, ktorá zasiahla celú Európsku úniu, mala silný vplyv na mnohé oblasti a regióny, najmä na vidieku, a viedla najmä k vzniku chudoby a úbytku obyvateľstva; keďže pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a zvyšujúce sa rozdiely v dôchodkoch výrazne bránia v účasti žien na trhu práce;

C.  keďže prudký rast obyvateľstva v rozvojových krajinách a demografický pokles obyvateľstva EÚ sa má prejaviť v znížení percentuálneho podielu Európskej únie na počte svetového obyvateľstva zo 6,9 % v roku 2015 na 5,1 % roku 2060(19);

D.  keďže sa predpokladá, že v 132 spomedzi 273 regiónov na úrovni NUTS 2 dôjde v rokoch 2015 až 2050 k poklesu obyvateľstva(20); keďže tento pokles sa dotkne najmä lokálnych administratívnych jednotiek (LAU);

E.  keďže hlavnou prioritou Európskej únie a všetkých členských štátov je podporovať rast, ktorý je inteligentný, udržateľný aj inkluzívny;

F.  keďže geografické alebo demografické črty prispievajú k prehlbovaniu problémov rozvoja; keďže z tohto dôvodu zaradila Lisabonská zmluva územnú súdržnosť medzi ciele hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

G.  keďže demografické zmeny vzhľadom na svoju prírodnú dynamiku a migračné pohyby, ktoré vyvolávajú nevplývajú na všetky krajiny a regióny v rovnakej miere, keďže vo väčšine mestských, a najmä metropolitných oblastí dochádza k nárastu obyvateľstva a vo väčšine vidieckych a vzdialených oblastí k jeho úbytku, pričom v najvzdialenejších regiónoch je situácia veľmi kontrastná; keďže takáto nerovnováha je veľkou výzvou tak pre územia postihnuté vyľudňovaním, ako aj pre územia, kde dochádza k prílevu obyvateľstva; keďže izolované oblasti a oblasti s obmedzeným prístupom sú najviac vystavené úbytku obyvateľstva; keďže na druhej strane je potrebné zdôrazniť účinky odlivu obyvateľov do predmestí, ktorý v dôsledku pohybu veľkého počtu obyvateľov z veľkých miest do okolitých oblastí vytvára tlak na miestne a regionálne orgány;

H.  keďže európske regióny nepredstavujú neprerušované časti územia; keďže v nich môže byť prítomná nezamestnanosť alebo chudoba a čelia osobitným výzvam, najmä pokiaľ ide o demografické zmeny, v dôsledku čoho musia byť nevyhnutne vytvorené cielené nástroje na znižovanie nerovností medzi nižšími regionálnymi oblasťami a na dosahovanie lepšej územnej rovnováhy z hľadiska mestských, prímestských a vidieckych oblastí;

I.  keďže ženy, a najmä slobodné matky sú viac ohrozené chudobou a vylúčením;

J.  keďže demografické zmeny predstavujú výzvu pri zaručovaní sociálnej súdržnosti a blaha pre všetkých obyvateľov a z hľadiska podporovania vyváženého hospodárskeho rozvoja; keďže demografická zmena má vplyv na infraštruktúru a dostupnosť a kvalitu služieb, čo sa premieta do výpadkov pripojenia alebo oblastí bez zdravotnej starostlivosti a je často výsledkom nedostatočného prepojenia medzi mestským a vidieckym obyvateľstvom;

K.  keďže demografické zmeny prinášajú výrazné politické výzvy v rôznych oblastiach, ktoré sú spojené s celým radom oblastí politiky súdržnosti; keďže regionálna politika a jej európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) vrátane Kohézneho fondu sú kľúčovými nástrojmi na riešenie týchto zmien;

L.  keďže nezastavané oblasti v Európskej únii sú domovom 113 miliónov ľudí, 12 miliónov poľnohospodárskych podnikov, zaberajú 172 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy a významne prispievajú k európskym hospodárstvam, kultúram a ekosystémom;

M.  keďže primeraná infraštruktúra a primeraná úroveň služieb sú dôležitými faktormi pri riadení štruktúry obyvateľstva v regiónoch, ktoré sú riedko osídlené alebo čelia vysťahovalectvu a kde je význam investícií a pracovných miest väčší;

N.  keďže dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi rozhodnutie o zotrvaní v konkrétnej oblasti alebo odchode z nej sú vhodná infraštruktúra a prístup k verejným službám a kvalitným pracovným miestam;

O.  keďže ženy sú viac vystavené chudobe a sociálnemu vylúčeniu ako muži, a to najmä vtedy, keď sú staršie ako 60 rokov;

P.  keďže demografická zmena výraznejšie vplýva na regióny, ktoré zaostávajú;

Q.  keďže demografická zmena zasahujúca vidiecke oblasti má okrem závažných demografických následkov aj hospodárske a sociálne následky, spôsobuje územnú fragmentáciu a ovplyvňuje kvalitu života a životného prostredia;

R.  keďže rodová rovnosť je základným právom, spoločnou hodnotou EÚ a nutnou podmienkou pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti;

S.  keďže rodová rovnosť predstavuje dôležitý nástroj hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti;

T.  keďže negatívna demografická zmena zvyšuje dopyt po väčšej solidarite medzi generáciami;

Všeobecné postrehy

1.  zdôrazňuje, že demografické zmeny vystavujú vlády členských štátov a regionálne a miestne orgány výraznému hospodárskemu, sociálnemu, fiškálnemu a environmentálnemu tlaku, pokiaľ ide o zabezpečovanie verejných služieb, najmä sociálneho zabezpečenia a sociálnych služieb, vybudovanie a správu infraštruktúry a zaistenie zachovania ekosystémov prostredníctvom udržateľného priestorového plánovania; zdôrazňuje, že tento tlak sa ešte zintenzívni znížením počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov a zvýšením indexu ekonomického zaťaženia; zdôrazňuje kľúčovú úlohu vysokokvalitných verejných a súkromných služieb; zdôrazňuje význam dostupných vysokokvalitných a cenovo prijateľných verejných a súkromných služieb ako nástroja na zabezpečenie rodovej rovnosti;

2.  domnieva sa, že k demografickým zmenám by sa malo pristupovať koordinovane, a to prostredníctvom opatrení všetkých európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov a uskutočňovaním stratégií pre adaptáciu zohľadňujúcich miestnu a regionálnu realitu a zabezpečujúcich efektívnu viacúrovňovú správu tak pri navrhovaní týchto konkrétnych politík zacielených na určité regióny, ako aj pri ich vykonávaní; zastáva názor, že takáto koordinovaná a integrovaná reakcia by sa mala zameriavať na zlepšenie kvality života občanov, mala by im poskytnúť lepšie hospodárske príležitosti a takisto by sa mala usilovať investovať do kvality, prístupnosti a cenovej dostupnosti sociálnych a verejných služieb v dotknutých regiónoch; okrem toho sa nazdáva, že do tohto procesu by mali byť zapojení aj zástupcovia občianskej spoločnosti a iné zainteresované strany; poukazuje na to, že v komplexnom prístupe akéhokoľvek druhu sa musí prejaviť úloha miest, vidieckych oblastí, rybolovných a pobrežných oblastí, ako aj oblastí čeliacich osobitným problémom súvisiacim s ich geografickou alebo demografickou situáciou, a preto sa v spomínanom prístupe musia tiež zohľadniť osobitné výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny, ako sa výslovne uznáva v Lisabonskej zmluve; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby brali do úvahy dosah jednotlivých politík na rodovú rovnosť a demografické zmeny;

3.  uznáva, že hoci nás demografické zmeny stavajú pred nové výzvy, prinášajú tiež príležitosti na rozvoj na miestnej úrovni v dôsledku posunu v dopyte v mestských spoločenstvách, najmä pokiaľ ide o potraviny, zábavu a odpočinok, vďaka potenciálu poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu produkovať kvalitné, bezpečné a typické produkty; domnieva sa, že vidiecky cestovný ruch a ekologický cestovný ruch, elektronický obchod, komunitné služby, a najmä strieborná ekonomika poskytujú zároveň možnosti rozvoja na miestnej úrovni tým, že zvyšujú hodnotu domácich poľnohospodárskych alebo nepoľnohospodárskych výrobkov, ako sú remeslá, výšivky a keramika, prostredníctvom európskeho systému na ochranu zemepisných označení; v tomto smere vyzdvihuje dôležitosť stratégií pre inteligentnú špecializáciu, ktoré môžu podporiť regióny a miestne územia tým, že identifikujú činnosti s vysokou pridanou hodnotou, a pre vybudovanie atraktívnych inovatívnych ekosystémov na základe skutočnej multifunkčnej stratégie rozvoja vidieka, ktorou sa do regionálneho plánovania začlení obehové hospodárstvo; poukazuje na to, že dôležitým sektorom je aj agroturizmus, ktorý pomáha zachovávať dynamický životný štýl vo vidieckych oblastiach; poukazuje na význam sociálneho dialógu a zapojenia sociálnych partnerov spoločne s inými miestnymi zainteresovanými stranami a orgánmi do všetkých etáp tvorby programov a vykonávania EŠIF s cieľom lepšie predvídať vplyv demografických zmien na miestne trhy práce a vývoj nových stratégií na riešenie takýchto výziev;

Charakteristika demografických zmien v EÚ

4.  konštatuje, že k hlavným problémom súvisiacim s demografickými zmenami, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú v mnohých častiach EÚ, patrí starnutie spôsobené narušením vekovej pyramídy, pokles pôrodnosti a následné drastické zníženie populácie detí a mládeže, neustály úbytok obyvateľstva, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nedostatok pracovných miest, odchod mladých ľudí z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí a zmeny v demografickej štruktúre; uznáva, že ďalšími významnými problémami súvisiacimi s demografickou zmenou sú súčasná poľnohospodárska politika, úbytok tradičných činností, výrobkov a výrobných systémov, pracovnej sily a miestneho know-how, neviditeľná práca žien, nedostatok podnikateľských príležitostí, zaostávajúce regióny alebo regióny s nulovou konkurencieschopnosťou z dôvodu nedostatočných investícií a strata biodiverzity a zalesnených oblastí a ich premena na kríky a riziko požiarov; zdôrazňuje, že vplyv týchto trendov sa výrazne líši v závislosti od regiónu, čo je sčasti spôsobené presunom osôb do veľkých mestských centier s cieľom nájsť si prácu;

5.  zdôrazňuje, že jedným z hlavných cieľov demografickej politiky EÚ by malo byť zohľadnenie všetkých území, ktoré zápasia s demografickou nerovnováhou, a osobitostí týchto území, čomu sa politika súdržnosti dlhodobo snaží prispôsobovať a po roku 2020 bude musieť v tomto smere vyvinúť ešte omnoho väčšie úsilie; zdôrazňuje, že demografické zmeny síce zasahujú všetky oblasti, či už vidiecke, alebo mestské, ich dôsledky sa však líšia a závisia od rôznych faktorov, napríklad od intenzity a rýchlosti výskytu zmeny alebo od toho, či zmena zasahuje regióny s čistým prisťahovalectvom alebo s úbytkom obyvateľstva;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať a podporovať malé a stredné horské a vidiecke poľnohospodárske podniky, ktoré využívaním tradičných techník a výrobných metód s využitím prírodných zdrojov – ako napríklad pastvín a rôznych druhov krmovín – integrovaným a udržateľným spôsobom vyrábajú produkty s osobitnými charakteristikami kvality a mohli by prispieť k zvráteniu alebo zníženiu vyľudňovania v týchto oblastiach;

7.  zdôrazňuje, že tieto demografické javy zasahujúce Úniu nie sú ničím novým, ale v súčasnosti sa zvyšujú s nevídanou intenzitou, predovšetkým v dôsledku sociálnych a hospodárskych tlakov; upozorňuje na stabilný nárast počtu starších ľudí – približne 2 milióny ľudí každý rok dosiahnu vek 60 rokov, čo vplýva na priestorové plánovanie, plánovanie bývania a dopravy a iné druhy infraštruktúry a služieb; so znepokojením konštatuje, že demografické výzvy mimoriadne ťažko zasiahnu regióny vyznačujúce sa prudkým poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku; uznáva, že medzi hlavné faktory prispievajúce k vyľudňovaniu patria nedostatok investícií, zlá infraštruktúra, slabá konektivita, obmedzený prístup k sociálnym službám a nedostatok pracovných miest; zdôrazňuje, že demografické zmeny môžu významne vplývať najmä na dôchodky a na udržateľnosť životného prostredia, keďže tak vyľudňovanie vidieckych oblastí, ako aj rozširujúca sa urbanizácia majú vplyv na ekosystémy, ochranu prírody a využívanie prírodných zdrojov s osobitnými následkami pre oblasť využívania pôdy v mestách, infraštruktúry, trhov s nehnuteľnosťami a zelene;

8.  domnieva sa, že vo všetkých oblastiach by sa mal zohľadniť rodový rozmer demografických zmien, pretože regióny zasiahnuté demografickým poklesom trpia v dôsledku vysťahovalectva aj rodovou a vekovou nevyváženosťou; domnieva sa, že výzvy, ktoré so sebou prinášajú demografické zmeny, sa môžu a musia riešiť prostredníctvom politického rámca podporujúceho rovnosť pohlaví, a preto sa rodové hľadisko musí začleniť do rozpráv o všetkých problematikách súvisiacich s demografickými otázkami; domnieva sa preto, že v budúcnosti by sa malo ešte viac posilňovať uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých EŠIF;

9.   pripomína, že v stratégii Európa 2020 sa riešia demografické výzvy vo väčšine z jej siedmich hlavných iniciatív, ktoré boli navrhnuté na prekonanie problémov a stanovenie základných priorít pre EÚ v oblasti zamestnanosti, inovácií, vzdelávania, znižovania chudoby, klímy a energie; poukazuje na to, že základná časť vykonávania stratégie a jej hlavných iniciatív vychádza z finančnej podpory prostredníctvom nástrojov politiky súdržnosti vrátane ustanovení o boji proti pohybu obyvateľstva a starnutiu a že tieto rozmery je potrebné zdôrazňovať vo všetkých nástrojoch Európskej únie;

10.  domnieva sa, že problémy klesajúceho počtu a starnutia obyvateľstva si budú vyžadovať objektívne, dôsledné a komplexné prehodnotenie mnohých zavedených hospodárskych, sociálnych a politických politík a programov, do ktorých sa bude musieť začleniť dlhodobé hľadisko;

Koordinácia politík EÚ

11.  požaduje lepšiu koordináciu nástrojov EÚ, ako sú predovšetkým spoločná poľnohospodárska politika (SPP), európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) vrátane Kohézneho fondu, Európska územná spolupráca, Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a Nástroj na prepájanie Európy, aby sa tak zabezpečil komplexnejší prístup k demografickým zmenám; navrhuje preto, aby vzhľadom na skutočnosť, že použité mechanizmy doteraz nezabránili postupu demografickej nerovnováhy, bol uskutočnený dôsledný prieskum existujúcich politík a fungovania vyššie uvedených mechanizmov; v tejto súvislosti víta úsilie vynaložené s cieľom maximalizovať synergie medzi EŠIF a EFSI; opätovne vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu pre demografickú zmenu, ktorá bude prednostne zameraná na tieto oblasti: dôstojné pracovné miesta a kvalitné pracovnoprávne vzťahy, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať novým formám práce a ich sociálnej úlohe; územný aspekt politík podporujúcich hospodársku činnosť a zamestnanosť; podpora infraštruktúry ako faktora usídľovania podnikov, aby sa územia čeliace demografickým výzvam stali prístupné a konkurencieschopné; široké pokrytie IKT s konkurencieschopnou kvalitou aj cenou na územiach s nižšou hustotou obyvateľstva; poskytovanie základných štátnych sociálnych služieb na územiach čeliacich demografickým výzvam; verejná doprava na miestnej úrovni na zaistenie prístupu k verejným službám; politiky zamerané na zabezpečenie väčšej vyváženosti rodinných a pracovných záväzkov, udržateľnej generačnej obnovy a primeranej starostlivosti o závislé osoby; politiky v oblasti prijímania, začleňovania a navracania migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou; a čo najväčšie využívanie nových atraktívnejších možností šírenia informácií o vidieckom živote; zdôrazňuje význam existujúcich iniciatív, ako sú európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie, aktívny a asistovaný život a znalostné a inovačné spoločenstvá EIT pre digitálnu oblasť a zdravie; vyzýva Komisiu, aby pri riešení demokratických výziev, ktorým čelia európske regióny, zohľadnila riešenia, ktoré už vznikli z týchto iniciatív; poukazuje na význam európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie ako spôsobu podpory vzdelávania a odbornej prípravy v oblastiach, ktorým hrozí vyľudnenie; domnieva sa, že v programe lepšej právnej regulácie by sa malo vyžadovať, aby sa pred akoukoľvek legislatívnou iniciatívou EÚ vykonala analýza vplyvu s cieľom zahrnúť účinky, ktoré môže mať takáto iniciatíva na demografiu;

12.  vyzdvihuje význam toho, aby EÚ do všetkých politických oblastí vrátane svojich rozpočtových okruhov zahrnula demografické aspekty s cieľom umožniť vypracovanie týchto politík, najmä v oblasti súdržnosti, zamestnanosti, poľnohospodárstva, životného prostredia, informačnej spoločnosti, výskumu, vývoja a inovácií, zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej politiky a dopravy; domnieva sa, že zistenia v rámci správ o demografickom vplyve sa musia začleniť do tvorby jej politík a pri hodnotení výsledkov a neželaných vplyvov týchto politík musia byť zohľadnené demografické kritériá, aby bol vzhľadom na demokratickú zmenu podporený prístup, ktorého súčasťou je začlenenie regionálnych a miestnych orgánov; zastáva názor, že osobitnú pozornosť treba venovať vidieckym oblastiam, ktoré obzvlášť intenzívne pociťujú tieto demografické problémy; v tejto súvislosti poukazuje na potenciál iniciatívy Inteligentné obce, prostredníctvom ktorej možno za pomoci moderných technológií, ako sú siete 5G, a inovácií revitalizovať vidiecke spoločenstvá; okrem toho poukazuje na dôležitosť posilnenej spolupráce medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť všeobecný prístup k vysokokvalitným a dostupným službám vo verejnom záujme a infraštruktúram vrátane digitálnych služieb vo verejnom záujme a infraštruktúr, a to najmä pre deti, mládež a starších ľudí, s cieľom podporovať sociálne začleňovanie, zaisťovať rodovú rovnosť a zmierňovať účinky demografických zmien; poukazuje na význam poskytovania nových príležitostí plateného zamestnania, a to predovšetkým v oblastiach ohrozených vyľudňovaním, aby sa zachovali spoločenstvá a vytvárali podmienky umožňujúce uspokojivé zosúladenie rodinného a pracovného života; považuje za dôležité trvať na globálnej geografickej vízii v rámci ktorej by boli mestské a vidiecke oblasti považované za komplementárne funkčné územia; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia integrácia medzi rôznymi fondmi, aby sa dosiahol skutočný participatívny a udržateľný miestny rozvoj; konštatuje, že demografická politika EÚ by mala byť ucelenejšia a lepšie koordinovaná tak s členskými štátmi, ako aj prierezovo; pripomína, že Európska únia nielenže prispieva finančnými prostriedkami na regionálny rozvoj, ale zároveň do veľkej miery utvára kapacity miestnych a regionálnych orgánov využívať svoje vlastné finančné prostriedky na boj proti sociálnym a územným nerovnostiam; zdôrazňuje, že hoci sa v dôsledku modernizácie štátnej pomoci zjednodušili a rozšírili výnimky, ktoré si nevyžadujú oznamovanie, súčasný rámec je pre menšie regionálne a miestne orgány stále veľmi zložitý a náročný; domnieva sa, že hoci sa v roku 2014 zjednodušili nariadenia o verejnom obstarávaní, malé miestne a regionálne orgány stále narážajú na príliš veľa prekážok, ktoré im bránia zlepšovať hospodárstvo týchto citlivých oblastí;

13.  domnieva sa, že EÚ by mala podporovať politiky v oblasti migrácie a integrácie v členských štátoch dodržiavaním práv a právomocí týchto členských štátov, ako aj zásadu subsidiarity s cieľom minimalizovať negatívne demografické trendy; zdôrazňuje významnú úlohu a politík zameraných na zakladanie a podporu rodín; domnieva sa, že miestne a regionálne orgány by mali mať právomoc úspešne vykonávať integračné politiky v teréne; zastáva názor, že miestne a regionálne orgány by sa mali aktívne podieľať na opatreniach prijímaných na riešenie demografických výziev; požaduje, aby sa v ročnom prieskume rastu a osobitných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zvažovali aj regionálne rozdiely a nerovnováhy medzi regiónmi v jednotlivých členských štátoch; je presvedčený, že v pohraničných regiónoch musí takáto spolupráca odrážať tak dopyt po cezhraničných iniciatívach, ako aj možnosti takýchto iniciatív; navrhuje, aby boli v tejto oblasti vytvorené programy odbornej prípravy s cieľom rozšíriť povedomie o týchto otázkach a lepšie im porozumieť; domnieva sa, že na riešenie demografických problémov je potrebné prijať integrovaný celoeurópsky prístup a že riešenie určitého problému v jednej časti kontinentu by nemalo mať negatívny účinok na iné európske územia; požaduje vytvorenie siete na výmenu osvedčených postupov a skúseností na celoeurópskej úrovni, prostredníctvom ktorej by si mohli miestne a regionálne orgány, ako aj zainteresované strany z občianskej spoločnosti vymieňať skúsenosti v oblasti riešenia problémov spôsobených demografickou zmenou;

Zvyšovanie účinnosti európskych fondov

14.  zdôrazňuje, že prostredníctvom EŠIF sa v nasledujúcom programovom období musia účinnejšie riešiť demografické zmeny, a to prostredníctvom: väčšieho a zacielenejšieho zamerania na demografické zmeny ako prioritnej oblasti v konečných nariadeniach a usmerneniach na podporu členských štátov, regiónov a miestnych samospráv, kde by sa lepšie preskúmal potenciál EŠIF na riešenie demografickej zmeny a navrhovanie a vykonávanie dohôd o pridružení a operačných programov; aktívnejšieho prístupu v tvorbe demografických politík a výmeny osvedčených postupov a skúseností na účely inštitucionálneho vzdelávania; technickej podpory pre riadiace orgány a miestne zainteresované strany pri vykonávaní aktívnych politík na riešenie demografických zmien na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni; a povinnej aktívnej účasti miestnych orgánov na návrhu, riadení a internom hodnotení programov, ktorými sa vykonávajú fondy, a na potrebnej identifikácii regiónov, ktoré čelia demografickým výzvam na úrovni NUTS 3 a LAU; nabáda na poskytovanie technickej podpory a odbornej prípravy miestnym zainteresovaným stranám a riadiacim orgánom v záujme vykonávania účinných politík na riešenie demografických zmien na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; zastáva názor, že v niektorých členských štátoch dotácie na úrovni NUTS 2 často zakrývajú sociálno-územné, vnútroregionálne a dokonca aj nadregionálne nerovnosti; požaduje, aby sa v mapách EÚ používala miera postačujúca na vyjadrenie problémov súvisiacich s územiami, aby sa mohla najznevýhodnenejším oblastiam poskytnúť cielená podpora;

15.  žiada, aby Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) vo väčšej miere prispieval na pomoc regiónom a podporu regiónov s vysokou mierou starnutia, vidieckeho života a úbytku obyvateľstva s cieľom zlepšiť ich dopravnú a telekomunikačnú infraštruktúru, preklenúť digitálnu priepasť (aj medzi generáciami) a využívať lepšie verejné služby; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť oblasti elektronického zdravotníctva; vyzýva členské štáty a regióny, aby lepšie zacielili dostupné investície na riešenie demografických výziev a ich vplyvu;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby používala opatrenia politiky súdržnosti na zastavenie rozširujúceho sa vysťahovalectva z riedko osídlených regiónov, kde sú primeraná infraštruktúra a náležitá úroveň služieb základnými podmienkami najmä na zotrvanie rodín s deťmi;

17.  zdôrazňuje, že Európsky sociálny fond (ESF) by sa mal vo väčšej miere zamerať na odbornú prípravu a vzdelávanie mladých ľudí, mal by podporovať zamestnateľnosť, pomáhať ľuďom pri dosahovaní lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a bojovať proti sociálnemu a digitálnemu vylúčeniu starších osôb; ďalej zdôrazňuje, že tento fond by mal zlepšovať pracovné vyhliadky prostredníctvom prípravných programov pre obyvateľov upadajúcich regiónov a podpory sociálneho a digitálneho začleňovania žien, mladých ľudí a seniorov v týchto oblastiach; z tohto hľadiska sa bude v budúcnosti pri podpore odľahlých regiónov z ESF viac dbať aj na lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom; žiada Komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitného prídelu v rámci existujúcich fondov vyčleneného na pomoc oblastiam, ktoré čelia závažným a trvalým demografickým znevýhodneniam; žiada, aby sa finančné prostriedky vyplácali v súlade s dohovormi, ktoré prioritizujú línie činnosti v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte; zdôrazňuje význam začlenenia Kohézneho fondu do budúcich stratégií na riešenie demografických zmien a pripomína, že tento fond bol vytvorený s cieľom posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ; považuje za dôležité, aby malé organizácie, ktoré rozvíjajú a vedú inovačné sociálne projekty, ako aj celoeurópske nadnárodné pilotné projekty riešiace problémy v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, boli v rámci ESF oveľa viac podporované, aby bola umožnená inovačná regionálna, cezhraničná, nadnárodná a makroregionálna spolupráca, a tak mohli byť riešené výzvy vyvolané demografickými zmenami;

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že záruka EÚ pre mladých ľudí, ktorá by mala byť zameraná na pomoc mladým ľuďom bez pracovných miest, odbornej prípravy alebo vzdelania, dosiahla len obmedzený pokrok a jej výsledky nedosahujú úvodné očakávania, ako zdôraznil Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 5/2017;

19.  zastáva názor, že s cieľom zabrániť územným rozdielom by mali mať z EFSI prospech regióny s najmenej priaznivým demografickým vývojom, a to v podobe väčších investícií do prioritných oblastí EÚ, ako je energetika, doprava, vzdelávanie, podnikanie, výskum v oblasti inovácií, MSP, vzdelávanie alebo sociálna infraštruktúra; zastáva názor, že pri vypracovávaní politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020 by sa malo diskutovať o zvážení vytvorenia osobitného postavenia pre demograficky znevýhodnené regióny;

Budúcnosť politiky súdržnosti vzhľadom na riešenie demografických zmien

20.  je presvedčený, že politika súdržnosti poskytuje správne nástroje na riešenie demografických zmien, najmä v spojení s ostatnými únijnými, vnútroštátnymi a regionálnymi politikami, pokiaľ ide o starnutie a úbytok obyvateľstva, a preto by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri podpore regiónov a poskytovaní flexibility pri prispôsobovaní sa demografickým zmenám; domnieva sa, že by sa to malo odrážať aj v nariadeniach pre jednotlivé fondy zameraných na riešenie demografických zmien, a to v rámci jej vyslovenej oblasti pôsobnosti podľa 174 ZFEÚ; požaduje presné vymedzenie pojmu „závažné a trvalé znevýhodnenie demografickými podmienkami“ spomínaného v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 121 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktoré by umožnilo štatisticky kvantifikovať demografické výzvy; poukazuje na význam prepojení medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a žiada Komisiu, aby zvážila možnosť doplniť stratégie udržateľného a integrovaného rozvoja miest o partnerstvá v záujme udržateľného rozvoja miest a vidieka; domnieva sa, že Komisia by mala prijať aktívne opatrenia na predchádzanie nepriaznivým účinkom demografických zmien a poskytovať technickú pomoc regiónom najviac zasiahnutým vyľudňovaním;

21.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala podporovať zamestnateľnosť a začleňovanie žien, najmä matiek, ktoré sa usilujú nájsť si zamestnanie; preto žiada pre ženy prístup k programom odbornej prípravy a vzdelávania; poukazuje však na to, že získané kvalifikácie by mali zodpovedať potrebám trhu práce; zdôrazňuje, že je potrebné pomáhať mladým matkám pri návrate do práce zabezpečením spoľahlivých zariadení celodennej starostlivosti o deti, ktoré by prijímali deti všetkých vekových kategórií, vrátane zariadení predškolskej prípravy, aby sa zastavilo vyľudňovanie;

22.  domnieva sa, že v záujme riešenia demografických výziev by mali regióny aktívnejšie využívať EŠIF na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a na vytvorenie príležitostí pre mladých ľudí na začatie skutočnej kariéry; konštatuje, že sa to dá dosiahnuť podporou programov odbornej prípravy a podnikania mladých ľudí;

23.  vyzýva na vytvorenie právneho rámca ako súčasti budúceho nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) s cieľom identifikovať regióny, ktoré čelia závažným a trvalým demografickým výzvam; zdôrazňuje, že je potrebné zaujať proaktívnejší a cielenejší prístup k tvorbe demografických politík, keďže výrazné regionálne rozdiely v demografických modeloch pravdepodobne povedú k značnému asymetrickému sociálno-ekonomickému vplyvu na európske územia, čo môže ďalej zvyšovať regionálne rozdiely v Európe; požaduje posilnenie a administratívne zefektívnenie nových nástrojov na posilnenie prístupu zdola nahor a viacúrovňovej správy – ako napríklad miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD) a integrovaná územná investícia (IÚI) – s cieľom zlepšiť miestnu a regionálnu účasť, a to v rámci integrovaného a holistického prístupu k regionálnemu rozvoju; žiada o vytvorenie služieb založených na portáloch, ktoré existujúcim vidieckym podnikmi pomôžu dosiahnuť lepšie prepojenie s mestskými podnikmi; zdôrazňuje, že v rámci budúcej politiky súdržnosti je dôležité lepšie zohľadňovať osobitné územné charakteristiky prejavujúce sa na subregionálnych úrovniach; zdôrazňuje, že nedostatok kapacít a chýbajúci spoľahlivý systém riadenia v mnohých miestnych a regionálnych orgánoch je hlavnou prekážkou úspechu programov EFSI, a preto požaduje nástroje na budovanie kapacít;

24.  vyzýva Komisiu, aby zvážila stanovenie nových kritérií pre rozlíšenie území, ktoré čelia demografickým výzvam prostredníctvom demografických a ekonomických ukazovateľov a ukazovateľov vplyvu na životné prostredie a ukazovateľov dostupnosti a aby vypracovala štúdie zamerané na potenciálne sociálno-ekonomické a environmentálne ukazovatele, ktoré by dopĺňali ukazovateľ HDP za pomoci kritérií zahŕňajúcich sociálny kapitál, strednú dĺžku života a kvalitu životného prostredia; domnieva sa, že ukazovatele HDP a hustoty obyvateľstva samé o sebe nepostačujú na klasifikáciu územia so závažným a trvalým demografickým znevýhodnením; žiada Komisiu, aby do politiky súdržnosti okrem ukazovateľa HDP začlenila nové dynamické ukazovatele, ako napríklad demografický ukazovateľ, a najmä index regionálneho sociálneho pokroku EÚ, s cieľom poskytnúť ucelenejší prehľad o konkrétnych výzvach, ktorým tieto regióny čelia alebo aby zvážila dodatočný príspevok pre tieto regióny podobný príspevku pre riedko obývané oblasti v súčasnom programovom období (príloha VII bod 9 nariadenia o spoločných ustanoveniach); zdôrazňuje, že sú potrebné osobitné nástroje na monitorovanie možných a skutočných vplyvov EŠIF na riešenie demografickej zmeny tým, že budú navrhnuté usmernenia pre ďalší vývoj príslušných demografických ukazovateľov; poukazuje na význam existencie spoľahlivých, aktuálnych a rozčlenených štatistických údajov na účely efektívnejšej a objektívnejšej politickej správy, najmä z hľadiska podrobnejšieho chápania vnútorných znakov rôznych riedko osídlených regiónov EÚ; vyzýva preto Eurostat, aby v rámci štatistík poskytoval podrobnejšie údaje, ktoré sú dôležité pre navrhnutie vhodnej európskej demografickej politiky, najmä demografické, rodinné, sociálne a hospodárske ukazovatele, a teda naliehavo žiada, aby boli štatistické údaje rozdelené na minimálne subregionálnu úroveň, t. j. NUTS 3;

25.  domnieva sa, že súčasťou budúcej politiky súdržnosti by mali byť osobitné opatrenia pre oblasti najviac zasiahnuté demografickými problémami, pričom by táto politika mala umožňovať väčšiu mieru flexibility pri stanovovaní tematických cieľov alebo mier spolufinancovania s cieľom koordinovať medziregionálne a vnútroregionálne stratégie v rámci členského štátu s miestnou účasťou; žiada Komisiu, aby považovala vytvorenie vnútroštátnej stratégie pre demografický vývoj za novú podmienenosť ex ante;

26.  vyzýva Komisiu, aby do stratégie Európa 2020 zaradila hlavnú iniciatívu v oblasti demografie financovanú z existujúcich EŠIF a zahŕňajúcu celý rad opatrení v troch kategóriách: inteligentný rast prostredníctvom opatrení na pomoc regiónom zasiahnutým demografickými problémami v oblasti IKT, výskumu, vývoja a inovácií a MSP; inkluzívny rast prostredníctvom osobitných opatrení povzbudzujúcich mladých ľudí, aby zostali vo svojom regióne, zabezpečujúcich udržateľnú generačnú obnovu, samostatnú zárobkovú činnosť a opatrení na sociálne začlenenie migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou; a udržateľný rast prostredníctvom opatrení pomáhajúcich týmto regiónom investovať do zeleného hospodárstva vrátane udržateľných systémov dopravy; víta Opatrenia EÚ pre inteligentné obce v rámci ktorých sa od politík požaduje, aby venovali osobitnú pozornosť prekonaniu digitálnej priepasti medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a využili potenciál, ktorý ponúka konektivita a digitalizácia vidieckych oblastí, a ktoré podporujú iniciatívu Inteligentný ostrov ako úsilie zdola nahor zo strany európskych ostrovných orgánov a spoločenstiev, ktoré sa snažia zlepšiť život na ostrovoch prostredníctvom udržateľných a integrovaných riešení;

27.  domnieva sa, že viacročný finančný rámec po roku 2020 by mal rázne a rozhodujúcim spôsobom podnietiť snahy o riešenie demografických výziev s ohľadom na súčasnú demografickú situáciu a súčasné demografické trendy a musí zahŕňať presadzovanie riešení uplatňujúcich cielené opatrenia, ako je, v prípade potreby, rozpočtová položka poskytujúca financovanie; žiada, aby sa v rámci SPP, prostredníctvom jej druhého piliera zameraného na rozvoj vidieka a financovaného z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), do väčšej miery posilnili služby a infraštruktúry vedúce k sociálnemu a digitálnemu začleňovaniu a aby sa tiež zvrátili trendy sociálneho a hospodárskeho úpadku a vyľudňovania oblastí so závažnými a trvalými demografickými znevýhodneniami; vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby si vymieňali skúsenosti, najlepšie postupy a nové prístupy zamerané na predchádzanie negatívnym následkom demografických zmien; domnieva sa, že transeurópske dopravné siete (TEN-T) a námorné diaľnice by sa mali orientovať aj na oblasti so závažnými a trvalými demografickými znevýhodneniami;

28.  poukazuje na pridanú hodnotu jednotnej metodiky miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD) vo všetkých EŠIF pri vypracúvaní a vykonávaní integrovaných a prispôsobených riešení zdola nahor; vyjadruje však poľutovanie, že CLLD je povinný len pre EPFRV a že v rámci EFRR, ESF a ENFR dochádza k poklesu miestnych a participatívnych prístupov; žiada preto Komisiu, aby stanovila povinné používanie CLLD vo všetkých EŠIF;

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0049.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0099.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0213.
(10) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 145.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.
(12) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 9.
(13) Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 19.
(14) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 55.
(15) Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 75.
(16) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 131.
(17) Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 40.
(18) Pracovný dokument ESPON, Luxemburg, EZÚS ESPON, marec 2017.
(19) Eurostat, The EU in the World (EÚ vo svete), vydanie z roku 2016.
(20) Eurostat, Eurostat Regional Yearbook (Regionálna ročenka Eurostatu), vydanie z roku 2016.


Akčný plán v oblasti retailových finančných služieb
PDF 389kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb (2017/2066(INI))
P8_TA(2017)0428A8-0326/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 30. apríla 2007 o retailových finančných službách na jednotnom trhu (COM(2007)0226),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS(1) (smernica o spotrebiteľských úveroch),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti(2) (smernica o poistení motorových vozidiel),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001(3),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

–  so zreteľom na správu s názvom Správa o osvedčených postupoch v oblasti porovnávacích webových stránok z roku 2014, ktorú vypracoval Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov,

–  so zreteľom na stanovisko adresované inštitúciám EÚ v apríli 2016 Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o spoločnom rámci pre hodnotenie rizika a transparentnosti pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o spotrebiteľských zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a na pozmeňujúce smernice 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(4) (smernica o hypotekárnych úveroch),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a na pozmeňujúcu smernicu 2002/92/ES a smernicu 2011/61/EÚ(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami(7) (smernica o platobných účtoch),

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ďalej len „ESA“) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu(10) (smernica o distribúcii poistenia),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 10. decembra 2015 o retailových finančných službách na jednotnom trhu: Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky (COM(2015)0630),

–  so zreteľom na odpoveď Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 21. marca 2016 na Zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách,

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometer 446 z júla 2016 o finančných produktoch a službách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách(11),

–  so zreteľom na správu spoločnosti Better Finance z roku 2016 s názvom Pension Savings: Real Return,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora(12),

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 21. marca 2017 o revízii ESA,

–  so zreteľom na akčný plán Komisie z 23. marca 2017 s názvom Akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby: lepšie produkty, väčší výber (COM(2017)0139),

–   so zreteľom na štúdiu trhu v oblasti správy aktív, ktorú vypracoval v júni 2017 orgán dohľadu Spojeného kráľovstva FCA,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0326/2017),

A.  keďže trh EÚ v oblasti retailových finančných služieb je naďalej rozdrobený a nedostatočne rozvinutý, zatiaľ čo v rôznych členských štátoch prebieha práca; keďže z tohto dôvodu sú potrebné urýchlené a účinné kroky na uľahčenie inovácie, ktorá je prospešná pre konečných užívateľov, pri súčasnom uvoľnení úplného potenciálu jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb, a ktorá by podporila konkurencieschopnosť, znižovanie cien a rozširovanie výberu a rozmanitosti výrobkov;

B.  keďže pri odstraňovaní vnútroštátnych prekážok a obmedzovaní existujúcich tendencií, ktoré zabraňujú inováciám v oblasti retailových finančných služieb, by sme mali zostať ambiciózni; vyzýva Komisiu a Radu, aby boli ambicióznejšie v oblasti cezhraničných retailových investícií v rámci únie kapitálových trhov (ďalej len „CMU“), nielen riešením jednoduchších otázok, ale aj najdôležitejšie prekážok, ktoré majú vplyv na tento trh, medzi ktoré patrí jazyk, obavy z podvodu alebo zločinu, neistota týkajúca sa daňových dôsledkov, rozdiely v právnych predpisoch týkajúcich sa cenných papierov a obchodných právnych predpisoch, neinformovanosť o postupoch pri uplatňovaní opravných prostriedkov a pri konkurznom konaní, a nedostatočná dôvera v rámce na ochranu spotrebiteľa;

C.  keďže európsky trh retailových finančných služieb by bol životaschopný iba v prípade, ak by predstavoval skutočnú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov a poskytovateľov finančných služieb tým, že by zabezpečil účinnú hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa, a to najmä vo vzťahu k produktom potrebným na účasť na hospodárskom živote a k zraniteľným spotrebiteľom;

D.  keďže z osobitného prieskumu Eurobarometer 446 možno vyvodiť záver, že pokiaľ ide o finančné produkty alebo služby, Európania stále nakupujú väčšinou vo vlastnej krajine a často dokonca ani nevyjadrujú potrebu ani túžbu mať prístup k týmto službám v zahraničí, hoci im v tom bránia aj niektoré skutočné, prekážky; keďže aj vo vlastnom členskom štáte len malá časť hľadá atraktívnejšie ponuky a mení svojich poskytovateľov; keďže následný nedostatok (cezhraničnej) hospodárskej súťaže môže brániť spotrebiteľom a malým investorom, aby získavali najlepšie ponuku finančných produktov a služieb, ktoré kupujú;

E.  keďže vymedzenie finančných technológií je zakotvené v uznesení Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017, v ktorom sa zdôrazňuje, že pojem finančné technológie treba chápať ako finančné prostriedky umožnené alebo poskytnuté prostredníctvom nových technológií, ktoré majú vplyv na všetky zložky finančného sektora, od bankovníctva až po poisťovníctvo, penzijné fondy, investičné poradenstvo, platobné služby a trhové infraštruktúry; keďže uplatňovanie technológií na poskytovanie retailových finančných služieb môže potenciálne pomôcť prekonať určité prekážky na vnútornom trhu a posilniť prevádzkovú efektívnosť tohto odvetvia; keďže digitalizácia sama o sebe nepostačuje na prekonanie týchto prekážok; keďže užšia integrácia cezhraničných retailových finančných služieb a lepšie informácie, pokiaľ ide o príležitosti, ktoré tento trh ponúka, môžu pomôcť zvýšiť informovaný dopyt, čo zvýši latku noriem kvality v tejto oblasti;

1.  konštatuje, že v akčnom pláne Komisie o spotrebiteľských finančných službách sa zohľadňujú niektoré obavy, ktoré vzniesol Európsky parlament vo svojej správe o Zelenej knihe o retailových finančných službách, s cieľom zaručiť ochranu spotrebiteľa v súvislosti s usilovaním sa o skutočne technologicky orientovaný jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb a zároveň chrániť spotrebiteľov, podnecovať hospodársku súťaž, zaručovať ochranu údajov, znižovať ceny a bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; domnieva sa však, že akčný plán nedosahuje úroveň ambícií na vytvorenie regulačného prostredia prispievajúceho k transparentnosti, rastu a inovácii a s vysokou úrovňou dôvery podnikov a spotrebiteľov v retailové finančné produkty; berie na vedomie pokračujúcu vysokú úroveň a neprehľadnosť poplatkov a provízií v súvislosti s dôchodkami, investičnými fondami a inými retailovými produktami, čo výrazne znižuje skutočné výnosy plynúce retailovým investorom; súhlasí však s názorom Komisie, že transpozícia a vykonávanie legislatívnych aktov, ktoré boli vypracované v posledných rokoch v oblasti finančných služieb vrátane MIFID2 a IDD, by sa mali zachovať a uprednostniť, a zároveň by sa mali predložiť nové legislatívne iniciatívy, ak je to potrebné;

2.  víta rozvoj nových finančných služieb a inštitúcií, ktoré prispievajú k hospodárskej súťaži na finančných trhoch a novým príležitostiam pre spotrebiteľov; konštatuje však, že v roku 2016 v Európe financovanie prostredníctvom odvetvia finančných technológií predstavovalo len 2,2 miliardy USD v porovnaní s 12,8 miliardy USD v Spojených štátoch amerických a 8,6 miliardy USD v Číne, čo dokazuje naliehavú potrebu rýchleho mentálneho posunu a primeranej regulačnej reakcie na technologický vývoj, aby sa Európa stala vedúcim trhom pre inovácie; zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb, na ktorom je zabezpečená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa a rovnaké podmienky pre nových účastníkov, zvýši atraktívnosť EÚ ako centra inovatívnych finančných služieb a spotrebiteľom poskytne viac a lepších možností pri nižšej sadzbe; zdôrazňuje, že hoci nové technológie predstavujú regulačné výzvy, zároveň ponúkajú veľké príležitosti v oblasti inovácií, z ktorých majú prospech koncoví používatelia, a sú impulzom pre hospodársky rast a zamestnanosť;

3.  považuje za kľúčové zabezpečiť, aby sa finančné služby všetkých druhov – okrem iného aj otvorenie bežného a vkladového účtu a vydanie bankovej karty, spotrebiteľské úvery a hypotéky, poistenie a štátny dlh – mohli poskytovať cezhranične;

4.  domnieva sa, že je v rozpore so zásadami vnútorného trhu s retailovými finančnými službami vyžadovať, aby zákazníci mali pobyt v členskom štáte, v ktorom sa ponúka finančný produkt – vrátane štátnych dlhových nástrojov – alebo aby boli držiteľmi vnútroštátneho preukazu totožnosti vydaného týmto členským štátom na účinné poskytovanie tohto produktu;

5.  domnieva sa, že by bolo užitočné, aby sa uľahčilo kupovanie štátneho dlhu retailovými investormi;

6.  zastáva názor, že pri bežných a vkladových účtoch by používateľom nemali vznikať poplatky, pokiaľ nie sú viazané na osobitné služby, ako sa uvádza v odseku 135 jeho uznesenia zo 14. februára 2017 k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(13);

7.  zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytnúť bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nezákonných praktík, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

8.  pripomína Komisii, že finančné inštitúcie naďalej rušia platnosť platobných kariet, ak sa ich držiteľ presťahuje do iného členského štátu, a žiada, aby boli prijaté opatrenia v tejto oblasti, okrem iného aby sa upovedomili vnútroštátne orgány;

9.  víta skutočnosť, že akčný plán sa zameriava na riešenie mnohých dôležitých otázok a že v určitých oblastiach stanovuje osobitné opatrenia, ktoré má prijať Komisia, a jasný harmonogram ich prijatia;

10.  je presvedčený, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri využívaní únie kapitálových trhov, pri súčasnom úzkom zapojení Európskeho parlamentu ako súčasti vykonávania parížskej dohody na podporu rastúceho trhu udržateľného a zodpovedného investovania (SZI) tým, že budú podporovať udržateľné investície, a to poskytovaním účinných a štandardizovaných environmentálnych, sociálnych a správnych (ESG) informácií zo strany kótovaných spoločností a finančných sprostredkovateľov a primeraného premietnutia týchto kritérií do investičných systémov riadenia a noriem poskytovania informácií; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala environmentálne, sociálne a správne „ratingové služby“ a konzistentný rámec pre trh so zelenými dlhopismi, opierajúc sa o relevantné štúdie Komisie a prácu študijnej skupiny G20 o ekologickom financovaní; žiada Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie „sporiaceho účtu EÚ“ s cieľom umožniť dlhodobé financovanie a podporu ekologickej transformácie v Európe;

11.  zdôrazňuje význam kľúčových finančných stredísk poskytujúcich dynamické trhy pre retailové služby;

12.  domnieva sa, že vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa a transparentnosti je kľúčom k rozvoju jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb; trvá najmä na tom, že je potrebné zabezpečiť ochranu zraniteľných spotrebiteľov prostredníctvom účinného vykonávania smernice o základnom platobnom účte a že sú takisto potrebné ďalšie opatrenia, ako napríklad politiky finančného vzdelávania; domnieva sa, že európske a vnútroštátne právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa treba posilniť a riadne presadzovať a v prípade potreby ďalej harmonizovať vo všetkých členských štátoch;

13.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa zásada „rovnaké služby, rovnaké riziko, rovnaké pravidlá a rovnaký dohľad“ uplatňovala tak, aby nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže, najmä v súvislosti so vstupom nových aktérov na trh; zdôrazňuje, že tieto pravidlá nesmú brzdiť inovácie; nalieha na Komisiu, aby objasnila použitie ustanovenia všeobecného záujmu, ktoré by v súčasnosti mohli nepriamo použiť aj členské štáty na zablokovanie nových produktov prichádzajúcich na ich trh, a umožnila európskym orgánom dohľadu stať aktívnymi sprostredkovateľmi medzi členskými štátmi v situáciách, keď existujú rozdielne výklady, pokiaľ ide o používanie týchto ustanovení;

14.  zdôrazňuje, že európsky trh s retailovými finančnými službami musí byť prínosný pre MSP, a to z hľadiska ponuky aj dopytu; spresňuje, že pokiaľ ide o ponuku, znamená to zabezpečiť zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, pričom v zmysle dopytu to znamená umožniť MSP jednoduchší prístup na cezhraničné trhy; zdôrazňuje, že zintenzívnenie hospodárskej súťaže nesmie znevýhodňovať MSP, ktoré poskytujú retailové finančné služby a fungujú na miestnej úrovni;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pre európske orgány pre finančný dohľad EBA, ESMA a EIOPA zabezpečila primerané zdroje a oprávnenia pre vykonávanie celého rozsahu ich regulačných a kontrolných povinností v záujme ochrany spotrebiteľa.

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia 29. režimu pre retailové finančné produkty; vyzýva ďalej Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia harmonizovaného právneho rámca pre štandardizované opcie na zlyhanie najbežnejších finančných produktov EÚ podľa vzoru základného bankového účtu a modelu celoeurópskeho dôchodkového produktu;

Opatrenie 1 – Nižšie poplatky za transakcie v iných menách ako euro

17.  pripomína, že poplatky za cezhraničné platby mimo eurozóny sú stále vysoké; preto žiada Komisiu o rýchle predloženie pozmeňujúceho návrhu k nariadeniu (ES) č. 924/2009 s cieľom znížiť poplatky za cezhraničné transakcie vo všetkých členských štátoch; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim spoločným európskym platobným nástrojom využívajúcim elektronické bankovníctvo, akým by bola celoeurópska kreditná alebo debetná karta prevádzkovaná Európskym spoločenstvom;

Opatrenie 2 – Transparentnosť pri prepočítavaní mien

18.  zdôrazňuje, že presadzovanie súčasných právnych predpisov je kľúčom k riešeniu nedostatku transparentnosti tzv. dynamického prepočtu meny; poukazuje na to, že smernica (EÚ) 2015/2366 stanovuje povinnosť obchodníkov, aby jasne zdôraznili a predložili celkové náklady dynamického prepočtu meny pre spotrebiteľov vrátane prípadov, keď títo spotrebitelia uskutočňujú výbery z bankomatov s prepočtom meny; zdôrazňuje však, že spotrebitelia pri uskutočňovaní transakcií, platieb v zahraničí alebo výberov z bankomatov musia byť schopní vybrať si najlepšie sadzby a mali by mať informácie o poplatkoch a ďalších nákladoch, a to aj pri použití dynamického prepočtu meny; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby poskytovatelia zverejňovali každú prirážka za výmenný kurz, ako súčasť nákladov a poplatkov požadovaných podľa PSD2, a aby sadzby ponúkané rôznymi poskytovateľmi finančných služieb boli uvádzané prehľadným spôsobom; konštatuje, že väčšia finančná gramotnosť spotrebiteľov má zásadný význam pre dosiahnutie tohto cieľa; odporúča vykonávanie fiktívneho nakupovania na úrovni EÚ s cieľom posúdiť a zverejniť prekážky cezhraničného prístupu, kvalitu služieb a dodržiavanie právnych predpisov EÚ a monitorovať vývoj v oblasti produktov a služieb;

Opatrenie 3 – Ľahšia zmena produktov

19.  upozorňuje na nízku úroveň presunov v prípade väčšiny bankových produktov a produktov neživotného poistenia, ktorá je prekážkou pre vstup na retailové cezhraničné trhy, a preto nabáda Komisiu, aby spotrebiteľom uľahčila presun k výhodnejším retailovým finančným službám v celej EÚ, ako aj vypovedúvanie finančných zmlúv s cieľom sprístupniť cezhraničné branie úverov a využívanie iných finančných produktov; zdôrazňuje veľký potenciál poskytovania cezhraničných poistných produktov, napríklad poistenia motorových vozidiel; konštatuje však, že zásada zmluvnej slobody umožňuje finančným inštitúciám rozhodovať o tom, s kým vstúpia do zmluvného vzťahu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti uznala dôležitosť kontroly predátorských pôžičiek a rýchlych pôžičiek, ktoré vedú k vykorisťovaniu zraniteľných spotrebiteľov a malých a stredných podnikov;

20.  schvaľuje zámer Komisie začleniť úspechy smernice o platobných účtoch s cieľom uľahčiť zmenu poskytovateľov a produktov finančných služieb; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne iniciatívy navrhnuté konkrétne pre finančný sektor, aby sa ukončilo neodôvodnené geografické blokovanie s cieľom uľahčiť prechod zákazníkov k výhodnejším retailovým finančným službám v iných členských štátoch; berie na vedomie, že primerané zverejňovanie informácií a ochrana spotrebiteľa budú mať kľúčový význam pri dosahovaní tohto cieľa;

Opatrenie 4 – Kvalitné webové stránky na porovnávanie nákladov

21.  zdôrazňuje užitočnosť dobre štruktúrovaného a ľahko použiteľného porovnávacieho portálu EÚ pokrývajúceho európske retailové finančné trhy v celom rozsahu; vyzýva Komisiu, aby na tento účel preskúmala rad existujúcich nezávislých portálov v členských štátoch; zdôrazňuje, že porovnávacie nástroje musia byť presné a relevantné pre spotrebiteľov, pričom sa musia zameriavať nielen na ceny produktov, ale aj na ich kvalitu, berúc do úvahy iné kritériá, ako napríklad dostupnosť sietí pobočiek, osobný kontakt a udržateľnosť obchodných postupov, a majúc na pamäti, že porovnať možno len podobné produkty; poukazuje na to, že produkty by sa mali porovnávať len s podobnými produktmi tak, aby sa zabránilo zneisteniu spotrebiteľov;

22.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala nástroje, ako sú jednotné kontaktné miesta, ktoré posilnia hospodársku súťaž a budú pomáhať spoločnostiam poskytujúcim retailové finančné služby;

Opatrenie 5 – Lepšie poistenie motorových vozidiel

23.  domnieva sa, že následne po preskúmaní Komisie REFIT smernice o poistení motorových vozidiel, budú kľúčové pozmeňujúce návrhy smernice s cieľom zaručiť odškodnenie obetí dopravných nehôd a uľahčiť cezhraničnú prenosnosť a uznávanie bonusov za bezškodový priebeh, a to aj vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora v tom zmysle, že pôsobnosť smernice o poistení motorových vozidiel by sa mala čo najskôr zrevidovať s cieľom riešiť neuznávanie bonusov za bezškodový priebeh a zabezpečiť, aby sa vzťahovala na okolnosti, ktoré malo spoluzákonodarcovia na mysli;

Opatrenie 6 – Transparentné stanovovanie cien prenájmu vozidiel

24.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú potrebné ďalšie iniciatívy zamerané na požičovne automobilov predávajúce poistné s cieľom zabezpečiť transparentnú cenovú politiku zahŕňajúcu všetky požičovne automobilov vo všetkých členských štátoch;

Opatrenie 7 – Prehĺbenejší jednotný trh so spotrebiteľskými úvermi

25.  zdôrazňuje, že riešenie nadmerného zadlženia spotrebiteľov musí byť prioritou, ak chce Komisia preskúmať spôsoby uľahčenia cezhraničného prístupu k úverom; vyzýva na prijatie opatrení na koordináciu informácií týkajúcich sa dlhu na základe plného súladu s právnymi predpismi EÚ vrátane právnych predpisov o ochrane údajov a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, aby jednotliví veritelia boli informovaní o dlhu zákazníka pred rozšírením úveru, čo by viedlo k zefektívneniu trh, na ktorom poskytovatelia úverov môžu súťažiť; vyzýva na tento účel na komplexné hodnotenie príčin nadmerného zadlženia spotrebiteľov; poukazuje na to, že finančné vzdelávanie je účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľov, ktorí sú ohrození nadmernou zadlženosťou; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala finančné vzdelávanie a podnecovala viacstrannú spoluprácu zainteresovaných strán v tejto dôležitej oblasti; pripomína, v kontexte zvýšeného využívania údajov o zákazníkoch alebo veľkých dát zo strany finančných inštitúcií, ustanovenia všeobecného nariadenia o ochrane údajov (VNOÚ), ktoré priznáva dotknutej osobe právo získať vysvetlenie rozhodnutia dosiahnutého automatizovaným spracovaním a napadnúť toto rozhodnutie; zdôrazňuje, že treba zaručiť, aby sa nesprávne údaje mohli meniť a aby sa používali iba overiteľné a relevantné údaje; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zvýšili úsilie na zaručenie presadzovania týchto práv; domnieva sa, že súhlas na použitie osobných údajov musí byť dynamický a dotknuté osoby musia mať možnosť upraviť a prispôsobiť svoj súhlas;

Opatrenie 8 – Spravodlivé pravidlá ochrany spotrebiteľa

26.  žiada Komisiu, aby starostlivo posúdila, či vnútroštátne pravidlá a postupy ochrany spotrebiteľov nepredstavujú neprimerané prekážky cezhraničných investícií a či sú, v súlade s ustálenými právnymi predpismi týkajúcimi sa vnútorného trhu a judikatúrou, závažne odôvodnené verejným záujmom, ktorý je nevyhnutný a primeraný z hľadiska cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť; zdôrazňuje, že príslušné európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa často zámerne ponechávajú určitú voľnosť pri transpozícii do vnútroštátneho práva s cieľom začlenenie európskych právnych predpisov do existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov; zdôrazňuje však, že odstránenie vnútroštátnych prekážok sa nesmie dosiahnuť na úkor ochrany spotrebiteľa a že ochrana spotrebiteľa by mala zostať hlavnou prioritou pri tvorbe právnych predpisov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnohé dokumenty vypracované na základe právnych predpisov EÚ od poskytovateľov retailových finančných produktov a služieb nie sú v skutočnosti nevyhnutné a majú len malý alebo žiadny praktický úžitok pre spotrebiteľov, pričom ukladajú záťaž, ktorá môže mať za následok zbytočne vysoké náklady pre týchto spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala tieto dokumenty s cieľom zefektívniť ich, pričom sa nezanedbajú prínosy v oblasti ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje, že prístup k relevantným a zrozumiteľným informáciám je kľúčový pri umožňovaní spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia finančného charakteru; konštatuje však, že rozhodujúca nie je kvantita ale kvalita poskytnutých informácií; zdôrazňuje, že je potrebné čo najúčinnejšie koordinovať požiadavky na informácie vo vzťahu k zákazníkom stanovené v rozličných európskych právnych predpisoch; zdôrazňuje, že treba zamedziť dvojitým alebo rozporným požiadavkám na zverejňovanie, aby sa nevytvárala zbytočná administratívna záťaž a výdavky a aby sa nemiatli klienti;

27.  vyzýva Komisiu, aby zvážila súhrnnú právnu úpravu s cieľom odkloniť sa od súčasnej mozaiky MiFID, IDD, AIFMD atď. smerom k dokončeniu komplexného a konzistentného rámca transparentnosti pre spotrebiteľov, odstráneniu zbytočnej komplikovanosti pre poskytovateľov finančných služieb vrátane konvergencie dohľadu v jednotlivých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozšírené používanie mandátu orgánov ESA na ochranu spotrebiteľa v odvetvových právnych predpisoch a aby to zohľadnila v rámci nadchádzajúceho preskúmania financovania a riadenia orgánov ESA; žiada Komisiu, aby poverila európske orgány dohľadu, aby riadili prácu na dosiahnutí konvergencie postupov dohľadu nad činnosťami podnikania v jednotlivých členských štátoch;

28.  víta zámer Komisie pripraviť kampaň na zvýšenie povedomia o sieti FIN-NET, ktorá pomáha spotrebiteľom presadzovať ich práva bez toho, aby sa museli obrátiť na súd tým, že pre nich nájde príslušný orgán alternatívneho riešenia sporov; domnieva sa, že sieť FIN-NET by mala ďalej zlepšovať svoje pokrytie, vymedziť svoju úlohu a zlepšiť svoju webstránku;

Opatrenie 9 – Lepšie posudzovanie úverovej bonity

29.  vyzýva Komisiu, aby navrhla jednotné cezhraničné normy a zásady posudzovania úverovej bonity s cieľom zmierniť riziko zvyšujúceho sa nadmerného zadlženia pri uľahčovaní prístupu k celoeurópskym online úverom, pri dôkladnom zohľadnení záverov uverejnených správ o vykonávaní smernice o hypotekárnych úveroch a smernice o spotrebiteľskom úvere;

Opatrenie 10 – Finančné technológie pre retailové finančné služby

30.  uznáva právo spotrebiteľov na používanie softvéru na uskutočňovanie platieb a vymieňanie si informácií o sebe;

31.  podporuje zámer Komisiu predložiť celkový akčný plán v oblasti finančných služieb v rámci svojich stratégií v oblasti CMU a jednotného digitálneho trhu, a podporiť tak vytvorenie účinného a dobre fungujúceho integrovaného jednotného trhu finančných služieb podporovaného technológiami v prospech všetkých európskych koncových používateľov a súčasne zaručiť rovnaké podmienky; podporuje úsilie Komisie o vytvorenie pracovnej skupiny pre finančné technológie; poukazuje na to, že nové prostredie vznikajúce z vývoja v oblasti finančných technológií si vyžaduje vytvorenie radu vhodných nových ochranných opatrení, ako sú okrem iného vzdelávanie spotrebiteľov v oblasti nových produktov alebo pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a pákovému efektu úverových platforiem v oblasti finančných technológií;

32.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala uznesenie Európskeho parlamentu o finančným technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora, podporovala ochranu spotrebiteľa, bezpečnosť, inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž a zabezpečila uplatňovanie zásady „rovnaké služby, rovnaké riziká, rovnaké pravidlá, rovnaký dohľad“ na všetky spoločnosti bez ohľadu na ich odvetvie alebo umiestnenie; zdôrazňuje, že pojem finančné technológie treba chápať ako finančné prostriedky umožnené alebo poskytnuté prostredníctvom nových technológií, ktoré majú vplyv na všetky zložky finančného sektora, od bankovníctva až po poisťovníctvo, penzijné fondy, investičné poradenstvo, platobné služby a trhové infraštruktúry;

33.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila prostredie podnecujúce inovačné riešenia; konštatuje, že inovatívne spoločnosti v oblasti finančných technológií zaručujú hospodársku súťaž potrebnú na vytvorenie účinného trhu s retailovými finančnými službami;

34.  zdôrazňuje, že rôzne nové finančné inštitúcie majú v názve finančné technológie a majú rovnaké zodpovednosti voči zákazníkom a finančnej stabilite ako ostatné príslušné tradičné inštitúcie a služby;

Opatrenie 11 – Overovanie totožnosti elektronickými prostriedkami

35.  zdôrazňuje potenciál elektronického podpisu a elektronickej identifikácie na uľahčenie transakcií a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prácu nariadenia eIDAS; zdôrazňuje, že treba brať ohľad na osoby, ktoré nemôžu alebo nechcú použiť elektronický podpis alebo elektronickú identifikáciu; podporuje interoperabilitu cezhraničnej elektronickej identifikácie v sektore finančných služieb a žiada zaistenie rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch (a prípadne aj v krajinách EHP a vo Švajčiarsku); ďalej žiada Komisiu, aby urýchlene vyhodnotila súčasné regulačné prekážky technológie elektronickej identifikácie, a zdôrazňuje, že každá prijatá iniciatíva by mala byť technologicky neutrálna;

36.  zdôrazňuje potrebu, aby Komisia identifikovala a odstrániť regulačné prekážky využívania celoeurópskych systémov elektronických podpisov využívajúcich finančné služby, a tým uľahčila cezhraničný digitálny on‑boarding v celej EÚ bez toho, aby to ovplyvnilo úroveň bezpečnosti existujúcich systémov alebo ich schopnosti plniť požiadavky štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

Opatrenie 12 – Online predaj finančných služieb

37.  zdôrazňuje, že treba prispôsobiť existujúci právny rámec EÚ digitálnemu svetu s cieľom čeliť rizikám spojeným s ochranou spotrebiteľa pri online predaji na diaľku, čím sa vytvoria nové podnikateľské príležitosti pre európske začínajúce podniky a finančné technológie; poukazuje na riziká pre spotrebiteľov súvisiace s online hazardnými hrami, ktoré sa kamuflujú za finančné produkty, ako sú binárne opcie; domnieva sa, že silný a harmonizovaný európsky dohľad je potrebný na ochranu spotrebiteľov a zamedzenie právnym medzerám; zdôrazňuje, že európske normy v oblasti ochrany spotrebiteľa sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sa predaj uskutočňuje prostredníctvom tradičných alebo moderných distribučných kanálov;

38.  poukazuje na význam kybernetickej bezpečnosti a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nerieši otázku kybernetickej bezpečnosti vo svojom akčnom pláne; preto vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby sa tieto problémy zahrnuli do práce jej pracovnej skupiny;

39.  zdôrazňuje potrebu zachovať poskytovanie služieb kamenných bánk, ktoré poskytujú nevyhnutné verejné služby a sú obzvlášť prínosné pre malé a stredné podniky, starších a zraniteľných spotrebiteľov, u ktorých je menej pravdepodobné, že použijú elektronické bankovníctvo a uprednostňujú osobný kontakt; uznáva, že zatvorenie pobočiek poškodzuje finančnú infraštruktúru na miestnej úrovni a môže byť mimoriadne škodlivé pre mestá;

40.  konštatuje, že zvýšené používanie údajov o zákazníkoch alebo veľkých dát zo strany finančných inštitúcií môže priniesť spotrebiteľom výhody, ako napríklad rozvoj prispôsobenejších, segmentovaných a lacnejších ponúk na základe efektívnejšieho rozdelenie rizika a kapitálu; na druhej strane vyjadruje znepokojenie nad rozvojom dynamického určovania cien a jeho potenciálom viesť k zhoršeniu situácie pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o porovnateľnosť ponúk, a teda aj pre efektívnu hospodársku súťaž a spoločné znášanie a rozdelenie rizika v odvetví poskytovania úverov a poisťovníctva;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.
(2) Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.
(4) Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34.
(5) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.
(6) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.
(7) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214.
(8) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35.
(10) Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0434.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0211.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0027.

Právne oznámenie