Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 14. decembra 2017 - ŠtrasburgFinálna verzia
Sloboda prejavu vo Vietname, najmä prípad Nguyen Van Hoa
 Kambodža: zákaz opozície
 Salvádor: prípady žien stíhaných za potraty
 Situácia v Afganistane
 Situácia Rohingov
 Vykonávanie smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii
 Rokovania Výboru pre petície v roku 2016
 Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu

Sloboda prejavu vo Vietname, najmä prípad Nguyen Van Hoa
PDF 174kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o slobode prejavu vo Vietname, najmä o prípade Nguyena Vana Hou (2017/3001(RSP))
P8_TA(2017)0496RC-B8-0685/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Vietname,

–  so zreteľom na siedme kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom z 1. decembra 2017,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom, podpísanú 27. júna 2012,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv z roku 2008,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ku ktorému Vietnam pristúpil v roku 1982,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskeho ombudsmana z 26. februára 2016 vo veci 1409/2014/MHZ, ktoré sa týkalo skutočnosti, že Európska komisia nevykonala predchádzajúce hodnotenie vplyvu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom na oblasť ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ považuje Vietnam za dôležitého partnera v Ázii; keďže na rok 2015 pripadlo 25. výročie vzťahov EÚ a Vietnamu; keďže tieto vzťahy rýchlo prerástli z oblasti obchodu a pomoci na komplexnejšie partnerstvo;

B.  keďže 11. januára 2017 vyhlásila rodina 22-ročného videografika a blogera Nguyena Vana Hou, že je nezvestný, a neskôr sa zistilo, že ho polícia zadržala bez úradného príkazu;

C.  keďže Nguyen Van Hoa bol pôvodne zatknutý podľa článku 258 vietnamského trestného zákonníka a obvinený zo „zneužívania demokratických slobôd s cieľom narušiť záujmy štátu“; keďže v apríli 2017 bolo toto obvinenie prekvalifikované na porušenie článku 88; keďže článok 88 trestného zákona sa vo veľkej miere využíva proti obhajcom ľudských práv, ktorí poukázali na zneužívanie vo Vietname;

D.  keďže 27. novembra 2017 bol Nguyen Van Hoa odsúdený na sedem rokov väzenia za to, že šíril online informácie vrátane videí o ekologickej katastrofe v provincii Ha Tinh, ku ktorej došlo v apríli 2016, keď taiwanská oceliarska spoločnosť Formosa Ha Thinh nezákonne vypustila toxický priemyselný odpad do oceánu, čo malo ničivý vplyv na životné prostredie pozdĺž 200 kilometrov pobrežia a spôsobilo úhyn morských živočíchov a ochorenia ľudí;

E.  keďže táto katastrofa vyvolala všeobecné rozhorčenie vo vietnamskej populácii, rozsiahlu mobilizáciu sociálnych sietí a veľké pokojné demonštrácie vo všetkých veľkých mestách Vietnamu; keďže zatknutie Nguyena Vana Hou bolo súčasťou série zatýkaní uskutočnenej vietnamskými orgánmi v dňoch pred sviatkami Tet;

F.  keďže ľudový súd v provincii Ha Tinh rozhodol o vine Nguyena Vana Hou vo veci šírenia propagandy proti štátu podľa článku 88 trestného zákona po dva a pol hodine konania; keďže Nguyenovi Vanovi Hoovi nepovollili právneho zástupcu, ktorý by ho zastupoval na pojednávaní;

G.  keďže 30. novembra 2017 potvrdil vietnamský súd desaťročný trest blogerky Nguyen Ngoc Nhu Quynhovej za protištátnu propagandu po tom, ako uverejnila kritické články o zhoršovaní životného prostredia, politike a prípadoch smrti v policajnej väzbe;

H.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a jeho experti pre oblasť osobitných postupov a mechanizmov opakovane odsúdili článok 88 trestného zákona a niekoľko jeho ďalších ustanovení ako ustanovenia v rozpore s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

I.  keďže väčšinu médií vlastní a kontroluje štát; keďže sloboda tlače je veľmi obmedzená; keďže Vietnam bol zaradený na 175. miesto zo 180 krajín vo Svetovom indexe slobody tlače za rok 2017 Reportérov bez hraníc; keďže po tom, ako vietnamská populácia prejavila rozhorčenie po katastrofe v provincii Ha Tinh, orgány reagovali okamžitým zablokovaním sociálnych sietí, násilne potláčali demonštrácie a zatýkali demonštrantov;

J.  keďže v apríli 2016 Vietnam prijal zákon o prístupe k informáciám a zmenený tlačový zákon, ktorým sa obmedzuje sloboda prejavu a zosilňuje cenzúra, ako aj právne predpisy zakazujúce demonštrácie pred súdmi počas konaní;

K.  keďže sloboda náboženského vyznania alebo viery je vo Vietname potláčaná a katolícka cirkev a ďalšie neuznané cirkvi, ako je Zjednotená budhistická cirkev Vietnamu, viaceré protestantské cirkvi a ďalšie, vrátane etnickej menšiny Montagnardov, sú aj naďalej ostro nábožensky prenasledované;

L.  keďže počas siedmeho kola dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom sa diskutovalo o slobode prejavu, združovania, zhromažďovania, náboženského vyznania a viery a o prístupe k informáciám; keďže EÚ zdôraznila zhoršenie občianskych a politických práv vo Vietname; keďže EÚ vyzvala Vietnam, aby vystavil trvalé pozvania expertom osobitných postupov OSN;

1.  odsudzuje odsúdenie Nguyena Vana Hou na sedem rokov väzenia; zdôrazňuje, že Nguyen Van Hoa využil svoje právo na slobodu prejavu; naliehavo vyzýva vietnamské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili Nguyena Vana Hou;

2.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom počtu zadržaní, zatknutí a odsúdení vietnamských občanov v súvislosti s vyjadrením ich názorov;

3.  vyjadruje svoje znepokojenie nad čoraz reštriktívnejším prístupom orgánov, pokiaľ ide o slobodu prejavu a ostatné slobody; v tejto súvislosti odsudzuje využívanie fyzického a psychického obťažovania orgánmi, mimosúdne domáce väznenie, tlaky na právnikov, zamestnávateľov, prenajímateľov bytov a rodinných príslušníkov aktivistov a dotieravé sledovanie; vyjadruje aj znepokojenie z obmedzovania slobody pohybu s cieľom zabrániť blogerom a aktivistom v účasti na verejných podujatiach, ako sú diskusie o ľudských právach a účasť na súdnych konaniach iných aktivistov;

4.  vyzýva vietnamské orgány, aby prepustili všetkých občanov zadržiavaných za pokojné uplatňovanie slobody prejavu;

5.  vyzýva vietnamské orgány, aby skoncovali so všetkým obmedzovaním a obťažovaním obhajcov ľudských práv a aby za každých okolností zaručili, že budú môcť realizovať legitímne činnosti v oblasti ľudských práv bez obáv z represií a bez akýchkoľvek obmedzení vrátane súdneho obťažovania;

6.  vyjadruje vážne znepokojenie nad rozsiahlym uplatňovaním ustanovení o národnej bezpečnosti vo vietnamskom trestnom kódexe;

7.  odsudzuje využívanie trestu smrti vo Vietname za určité trestné činy týkajúce sa národnej bezpečnosti, ako je stanovené v novelizovanom trestnom zákone, a skutočnosť, že sa tresty smrti naďalej udeľujú; opätovne zdôrazňuje rozhodne odmietavý postoj EÚ voči trestu smrti vo všetkých prípadoch a bez výnimky; opätovne nalieha na vietnamské orgány, aby zaviedli moratórium na výkon trestu smrti ako prvý krok smerom k zrušeniu trestu smrti pre všetky trestné činy;

8.  naliehavo vyzýva vládu Vietnamu, aby zmenila články trestného zákona vrátane článku 88 o propagande a článku 79 o činnostiach zameraných na zvrhnutie vlády, ktoré odsúdil OHCHR ako porušenie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a zaručila, že otázky národnej bezpečnosti sa nebudú používať ako zámienka na potláčanie ľudských práv vrátane slobody prejavu a slobody náboženského vyznania a viery; vyjadruje znepokojenie nad novým zákonom o združovaní a zákonom o viere a náboženstve, ktoré sú nezlučiteľné s medzinárodnými normami;

9.  nalieha na Vietnam, aby vystavil trvalé pozvanie pre expertov v oblasti osobitných postupov OSN, najmä osobitnému spravodajcovi pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu a osobitnému spravodajcovi pre situáciu obhajcov ľudských práv, a poskytol im slobodný a neobmedzený prístup k všetkým stranám, s ktorými by chceli konzultovať;

10.  víta ratifikáciu Dohovoru OSN proti mučeniu Vietnamom a naliehavo ho žiada, aby sa doň zmysluplne zapojil a poskytoval pravidelné a podrobné správy podľa ustanovení dohovoru; trvá na tom, aby sa žiadne výpovede získané mučením alebo iným zlým zaobchádzaním nepovažovali za dôkaz umožňujúci odsúdenie osôb obvinených z propagandy alebo iných politicky motivovaných obvinení;

11.  víta užšie partnerstvo a dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom a pripomína význam dialógu ako kľúčového nástroja, ktorý treba uplatňovať efektívnym spôsobom tak, aby sprevádzal a podporoval Vietnam pri realizácii potrebných reforiem;

12.  víta skutočnosť, že EÚ nastolila otázku slobody prejavu a združovania a zvyšujúceho sa počtu prípadov zadržiavania, zatýkania a odsúdení počas siedmeho kola dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom; dôrazne vyzýva Komisiu, aby monitorovala pokrok v rámci dialógu prostredníctvom zavedenia referenčných kritérií a mechanizmov monitorovania; naliehavo žiada Komisiu a podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku, aby naďalej nastoľovali otázku slobody prejavu vo svojom pravidelnom dialógu s Vietnamom, a to aj počas ďalšieho samitu ASEM (Asia-Europe Meeting) v Bruseli v roku 2018;

13.  vyzýva vietnamské orgány, aby riešili ekologickú katastrofu v provincii Ha Tinh, ktorá spôsobila rozsiahly úhyn rýb v regióne a ovplyvnila život tisícov ľudí, prostredníctvom legislatívnych opatrení zameraných na obnovu a rehabilitáciu miestneho hospodárstva;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Združenia štátov juhovýchodnej Ázie a vláde a Národnému zhromaždeniu Vietnamu.


Kambodža: zákaz opozície
PDF 263kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o Kambodži, a najmä o rozpustení strany CNRP (2017/3002(RSP))
P8_TA(2017)0497RC-B8-0686/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kambodži, najmä na uznesenie zo 14. septembra 2017(1),

–  so zreteľom na návštevu delegácie Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Európskom parlamente v dňoch 30. – 31. októbra 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z roku 2008 o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 16. novembra 2017 o rozpustení Kambodžskej strany národnej záchrany,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Kambodžským kráľovstvom z roku 1997,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 22. februára 2017 o politickej situácii v Kambodži a na vyhlásenia hovorcu delegácie EÚ z 3. septembra 2017 a 25. augusta 2017 o obmedzení politického priestoru v Kambodži,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN (A/RES/53/144) z 8. marca 1999 o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody,

–  so zreteľom na Parížske mierové dohody z roku 1991, v ktorých sa v článku 15 zakotvuje záväzok dodržiavať ľudské práva a základné slobody v Kambodži, a to aj zo strany medzinárodných signatárov,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať,

–  so zreteľom na kambodžskú ústavu, najmä jej článok 41, v ktorom sú zakotvené právo a sloboda prejavu a združovania, článok 35 o práve na účasť na politickom živote a článok 80 o parlamentnej imunite,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 2017 sa situácia v oblasti ľudských práv v Kambodži ďalej zhoršila, pričom sa zvýšil počet zatknutí členov politickej opozície, aktivistov za ľudské práva a zástupcov občianskej spoločnosti;

B.  keďže kambodžský parlament v roku 2017 prijal dva súbory represívnych zmien zákona o politických stranách, ktoré obsahujú mnoho obmedzení zameraných na vytvorenie prekážok pre opozičné strany;

C.  keďže 6. októbra 2017 ministerstvo vnútra predložilo na najvyššom súde žiadosť zrušiť Kambodžskú stranu národnej záchrany (CNRP) podľa zákona o politických stranách;

D.  keďže 16. novembra 2017 po jednodňovom konaní najvyšší súd oznámil rozpustenie CNRP; keďže najvyšší súd takisto zakázal 118 politikom CNRP, aby vyvíjali politickú činnosť, a to počas piatich rokov; keďže vzhľadom na toto rozhodnutie, ktoré vzišlo z dvoch kôl kontroverzných zmien zákona o politických stranách, nestojí pred budúcoročnými parlamentnými voľbami, ktoré sú naplánované na júl 2018, proti vláde žiadna opozícia;

E.  keďže členov opozičnej strany kambodžské orgány celé roky stíhali a obťažovali; keďže menej než 40 % poslancov parlamentu za CNRP zostáva v Kambodži potom ako boli ďalší poslanci, ktorým hrozilo zatknutie, nútení utiecť z krajiny;

F.  keďže ministerstvo vnútra má rozsiahle právomoci v súvislosti so zastavením činnosti politických strán na základe nejasne definovaných kritérií; keďže 2. októbra 2017 ministerstvo vnútra rozpustilo 20 politických strán v súlade s článkami 19 a 20 zákona o politických strán;

G.  keďže 3. septembra 2017 bol Kem Sokha, predseda CNRP, zatknutý a obvinený zo zrady podľa článku 443 kambodžského trestného zákonníka, a to napriek tomu, že mal parlamentnú imunitu; keďže žiadosť Kema Sokhu o prepustenie na kauciu bola zamietnutá 26. septembra 2017, keď sa nemohol zúčastniť konania pred súdom, potom ako väzenské orgány uviedli, že nemôžu zaistiť jeho bezpečnosť; keďže podľa organizácií pre ľudské práva bol vypočúvaný 24. novembra 2017, a to napriek tomu, že nemal primeraný prístup k právnemu poradenstvu alebo osobnej zdravotnej starostlivosti; keďže jeho právne postavenie sa musí objasniť; keďže žiadosťou o prepustenie na kauciu sa v súčasnosti zaoberá najvyšší súd; keďže v prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až do 30 rokov; keďže predseda súdneho dvora Dith Munty je členom stáleho výboru vládnucej strany;

H.  keďže zaberanie pôdy zostáva v Kambodži naďalej veľkým problémom; keďže v Kambodži sústavne rastie počet zatknutí a zadržiavaní členov politickej opozície, politických komentátorov, odborárov, obhajcov ľudských práv a predstaviteľov občianskej spoločnosti vrátane ADHOC 5; keďže obhajca ľudských práv Tep Vanny zo spoločenstva Boeung Kak je naďalej vo väzení, kde si odpykáva 2,5-ročný trest odňatia slobody v súvislosti s pokojným protestom v roku 2013; keďže 8. decembra 2017 najvyšší súd potvrdil rozsudok vo veci Tep Vanny;

I.  keďže predchádzajúci predseda CNRP Sam Rainsy bol po právnych hrozbách nútený odstúpiť; keďže bol odsúdený v neprítomnosti, a to za trestný čin ohovárania, a v súčasnosti žije v exile; keďže po rozpustení opozície čoraz viac poslancov parlamentu za CNRP uteká z Kambodže; keďže organizácie pre ľudské práva uvádzajú, že niektorí z nich žiadajú o azyl;

J.  keďže vplyv Číny hrá dôležitú úlohu v politickom živote v Kambodži a Čína má vplyv na kambodžskú vládu;

K.  keďže Kambodža využíva najvýhodnejší režim v rámci úniového všeobecného systému preferencií (VSP), a najmä iniciatívu Všetko okrem zbraní (EBA); keďže EÚ pridelila Kambodži 410 miliónov EUR na finančné obdobie 2014 – 2020, z čoho 10 miliónov EUR je určených na podporu procesu volebnej reformy v Kambodži;

L.  keďže právo na účasť na politickom živote je zakotvené v článku 41 kambodžskej ústavy; keďže rozhodnutie o rozpustení CNRP je významným odklonením od pluralizmu a demokracie, ktoré sú zakotvené v ústave Kambodže;

M.  keďže 55 mimovládnych organizácií uverejnilo výzvu na usporiadanie novej Parížskej konferencie o Kambodži so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom rokovať o zásadách právneho štátu a demokracie v Kambodži a nabádať kambodžskú vládu, aby prehodnotila svoju politiku voči opozičným stranám;

1.  vyjadruje vážne obavy z rozpustenia CNRP; vyjadruje hlboké poľutovanie nad zákazom strany, ktorý svedčí o pokračujúcej autokratickej činnosti premiéra Huna Sena; naliehavo vyzýva vládu, aby zmenila rozhodnutie o rozpustení CNRP, vrátila zvoleným poslancom národného parlamentu a členom obecných rád ich kreslá, umožnila plnú účasť opozičných strán na verejnom živote, zabezpečila slobodný priestor pre činnosť médií a organizácií občianskej spoločnosti a aby ukončila atmosféru strachu a zastrašovania, pretože to predstavuje všetky podmienky na slobodné, inkluzívne a transparentné voľby;

2.  opätovne zdôrazňuje svoje vážne obavy vyjadrené v predchádzajúcich uzneseniach o naďalej sa zhoršujúcej atmosfére pre opozičných politikov, obhajcov ľudských práv a členov občianskej spoločnosti v Kambodži;

3.  podporuje názor vysokého komisára OSN pre ľudské práva, že obvinenia voči CNRP a jej členom boli nejasné a že nejasné boli aj právne predpisy na podporu žaloby týkajúcej sa rozpustenia strany;

4.  domnieva sa, že najvyšší súd v Phnom Penh neprimerane zasahuje do práv kambodžského ľudu slobodne si vybrať svojich politických zástupcov a hlasovať za nich v celoštátnych voľbách v roku 2018; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v krajine chýba nezávislé a nestranné súdnictvo;

5.  vyzýva vládu Kambodže, aby zrušila všetky nedávne zmeny zákona o politických strán a volebných zákonov, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a politické slobody;

6.  dôrazne odsudzuje zatknutie Kema Sokhu a ďalších politických aktivistov; nalieha na kambodžské orgány, aby bezodkladne zrušili zatýkací rozkaz a všetky obvinenia voči opozičnému lídrovi Samovi Rainsymu a aby okamžite a bezpodmienečne prepustili z väzenia Kema Sokhu a stiahli všetky obvinenia proti nemu a iným opozičným poslancom;

7.  vyjadruje vážne obavy, pokiaľ ide o uskutočnenie vierohodných a transparentných volieb v Kambodži v roku 2018 po rozhodnutí najvyššieho súdu rozpustiť CNRP; zdôrazňuje, že volebný proces, z ktorého bola hlavná opozičná strana svojvoľne vylúčená, nie je legitímny, a že transparentné a súťaživé voľby sú kľúčovým nástrojom na zabezpečenie mieru a stability v krajine a celom regióne;

8.  víta rozhodnutie EÚ stiahnuť všetku volebnú pomoc, dokiaľ Kambodža nezačne reformy v súlade s medzinárodnými volebnými normami s cieľom pokročiť na ceste k demokracii a chrániť priestor pre občiansku spoločnosť;

9.  vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicu Mogheriniovú a osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby využili všetky dostupné prostriedky na ochranu základných práv kambodžských občanov voliť a byť volený, s cieľom zaručiť pluralitu a demokratické zásady dôsledne v súlade s kambodžskou ústavou;

10.  pripomína kambodžskej vláde, že musí plniť svoje záväzky a záväzky týkajúce sa demokratických zásad a základných ľudských práv, ktoré sú základným prvkom dohody o spolupráci;

11.  zdôrazňuje, že dodržiavanie základných ľudských práv je nevyhnutným predpokladom pre Kambodžu, aby naďalej využívala úniový preferenčný systém EBA; vyzýva VP/PK a komisárku Malmströmovú, aby bezodkladne preskúmali povinnosti Kambodže, ktoré jej vyplývajú podľa dohovorov v článku 19 nariadenia o EBA; zdôrazňuje, že ak Kambodža koná v rozpore so svojimi povinnosťami podľa nariadenia o EBA, colné preferencie, ktoré v súčasnosti využíva, sa musia dočasne zrušiť;

12.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vypracovali zoznam jednotlivcov zodpovedných za rozpustenie opozície a za ďalšie závažné porušovanie ľudských práv v Kambodži, s cieľom uložiť možné vízové obmedzenia a zmrazenia aktív týchto jednotlivcov;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, generálnemu tajomníkovi ASEANu, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Národnému zhromaždeniu Kambodže.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0348.


Salvádor: prípady žien stíhaných za potraty
PDF 286kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o Salvádore: prípady žien prenasledovaných za potrat (2017/3003(RSP))
P8_TA(2017)0498RC-B8-0695/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 8, 19, 157, 216 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a),

–  so zreteľom na kapitolu 7 akčného plánu EÚ – CELAC (Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku) na roky 2015 – 2017 pre rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Estónska, Bulharska a Rakúska, z 19. júla 2017 o rovnosti medzi mužmi a ženami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1567/2003 z 15. júla 2003 o pomoci pre politiky a aktivity týkajúce sa reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv v rozvojových krajinách(2),

–  so zreteľom na piaty miléniový rozvojový cieľ OSN – zlepšenie zdravia matiek,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na preskúmanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien z februára 2017 týkajúce sa práv žien v Salvádore a jeho záverečné pripomienky,

–  so zreteľom na články 6, 24 a 39 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu, ktorého je Salvádor zmluvnou stranou od roku 1996,

–  so zreteľom na článok 144 ústavy Salvádorskej republiky, v ktorom sa uvádza, že medzinárodné zmluvy uzavreté s inými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami predstavujú právne predpisy republiky a že v prípadoch, keď dochádza ku konfliktu medzi zmluvou a právom, má prednosť zmluva,

–  so zreteľom na rámec pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na vyhlásenie pracovnej skupiny OSN pre otázky diskriminácie žien v právnych poriadkoch a v praxi z 11. mája 2015,

–  so zreteľom na Medziamerický dohovor o prevencii, postihovaní a odstránení násilia na ženách (Dohovor z Belém do Pará),

–  so zreteľom na salvádorský legislatívny dekrét č. 520 (Osobitný komplexný zákon za život žien bez násilia),

–  so zreteľom na články 133, 135 a 136 salvádorského trestného zákonníka,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna ku skončeniu jeho misie v Salvádore zo 17. novembra 2017,

–  so zreteľom na článok 1 ústavy Salvádorskej republiky,

–  so zreteľom na salvádorský zákon o spravodlivosti, rovnosti a odstránení diskriminácie žien prijatý v roku 2016, zákon o živote žien bez násilia prijatý v roku 2012 a zákon o komplexnej ochrane detí a mladistvých (LEPINA) prijatý v apríli 2009, v ktorom sa ustanovuje mandát ministerstva školstva poskytovať vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a reprodukčného zdravia a riešiť problém diskriminácie žien v systéme vzdelávania,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie a malo by sa plne rešpektovať, podporovať a uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre, ako aj v každodennom živote;

B.  keďže Výbor OSN pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien v článkoch 36 a 37 svojich záverečných pripomienok zo svojho preskúmania o výsledkoch dosiahnutých Salvádorom v oblasti práv žien vyzýva Salvádor, aby zrušil represívne zákony týkajúce sa umelého prerušenia tehotenstva;

C.  keďže od roku 2000 bolo najmenej 120 žien v Salvádore stíhaných za umelé prerušenie tehotenstva alebo zabitie, ak došlo k smrti plodu v posledných mesiacoch tehotenstva, pričom 26 z týchto žien bolo odsúdených za zabitie a 23 za umelé prerušenie tehotenstva a všetkým týmto ženám boli uložené mimoriadne dlhé tresty odňatia slobody napriek tomu, že podľa medzinárodných noriem nie sú páchateľkami trestných činov; keďže väčšina týchto žien bolo mladých, chudobných, s obmedzeným vzdelaním a z odľahlých spoločenstiev; keďže v súčasnosti sú dva prípady predmetom trestného stíhania; keďže po tom, ako Teodora del Carmen Vásquezová strávila posledných desať rokov vo väzení, prípad Teodory del Carmen Vásquezovej preskúmal druhý trestný súd 13. decembra 2017 a jej odvolanie bolo zamietnuté, zatiaľ čo trest Evelyn Beatriz Hernandezovej Cruzovej bol potvrdený v októbri 2017;

D.  keďže „Las 17“ sú ženy, ktoré boli potrestané najprísnejšie, pretože boli v rokoch 2000 až 2011 odsúdené na tresty odňatia slobody v trvaní desaťročí; keďže niekoľko z nich bolo takisto prepustených po tom, ako súdy zrušili predchádzajúce rozhodnutia;

E.  keďže rodovo motivované násilie je jedným z hlavných problémov v Salvádore, pričom z údajov vyplýva, že každé tri hodiny je obeťou sexuálneho útoku jedna žena, prípady znásilnenia často vedú k neželaným tehotenstvám a počet vrážd žien je hrozivo vysoký, zatiaľ čo len 5 % týchto prípadov bolo predmetom súdneho konania;

F.  keďže zamestnanci verejného sektora v akomkoľvek orgáne vrátane nemocníc a kliník sú povinní podávať správy o pacientkach, ktoré podstúpia núdzové pôrodnícke zásahy, čo je porušením práva pacientiek na dôvernosť a vytvára prostredie, v ktorom ženy trpia stigmatizáciou; keďže povinnosť nahlasovať pacientky znamená, že ženy, ktoré trpia počas tehotenstva závažnými komplikáciami, sa zo strachu z prenasledovania a väznenia rozhodnú nevyhľadať lekársku pomoc; keďže nenahlasovanie pacientiek sa všeobecne považuje za trestný čin;

G.  keďže miera rodovo motivovaného zabíjania žien a dievčat je v Salvádore hrozivo vysoká; keďže v rokoch 2015 a 2016 bolo zavraždených 1 097 žien a 201 žien bolo zavraždených v období od januára do júna 2017; keďže podľa salvádorskej organizácie žien za mier (ORMUSA) zaregistroval salvádorský národný úrad civilnej polície minulý rok 3 947 sťažností týkajúcich sa sexuálnych útokov, z ktorých bolo 1 049 prípadov znásilnenia, a to aj v rámci rodiny, a 1 873 obetí boli maloleté osoby alebo osoby klasifikované ako „právne nespôsobilé“;

H.  keďže v Salvádore je vysoká miera tehotenstva mladistvých, čo je spôsobené aj nedostatočnou sexuálnou výchovou na školách; keďže sexuálne zneužívanie a znásilňovanie sú hlavnými faktormi tehotenstva v skorom veku; keďže podľa ministerstva zdravotníctva došlo v roku 2015 k 1 445 prípadom tehotných dievčat vo veku od 10 do 14 rokov;

I.  keďže v roku 1998 Salvádor kriminalizoval umelé prerušenie tehotenstva za všetkých okolností, a to aj v prípadoch, v ktorých tehotenstvo znamená život ohrozujúce komplikácie pre ženu alebo dievča, a v prípadoch znásilnenia, incestu alebo plodu, ktorý nie je životaschopný; keďže okrem toho bola v roku 1999 prijatá zmena ústavy, na základe ktorej sa uznáva embryo ako ľudská bytosť od „momentu počatia“; keďže každá osoba, ktorá vykoná alebo sama spôsobí umelé prerušenia tehotenstva, a to dokonca aj pred fázou plodu, môže byť preto stíhaná s trestom odňatia slobody v trvaní od dvoch do ôsmich rokov, ale v mnohých prípadoch prokurátori vystupňovali obvinenie na „zabitie s priťažujúcimi okolnosťami“, ktoré sa trestá odňatím slobody v trvaní až do 50 rokov; keďže právne predpisy, ktorý potenciálne umožňujú umelé prerušenie tehotenstva za týchto okolností, sú v národnom zhromaždení blokované už od októbra 2016, v súčasnosti však prebiehajú rokovania s cieľom dosiahnuť ďalší pokrok;

J.  keďže Salvádor z náboženských, kultúrnych a iných dôvodov naďalej odmieta prístup žien a dievčat k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva, čím porušuje ich právo na zdravie, život a fyzickú a duševnú nedotknuteľnosť;

K.  keďže ministerstvo školstva nedávno pripravilo materiály na začlenenie sexuálneho a reprodukčného zdravia do školských osnov, ale vzhľadom na odpor rôznych skupín sa tieto konečné zostavené materiály namiesto toho zameriavajú na sexuálnu abstinenciu, a to napriek skutočnosti, že 42 % žien otehotnelo vo veku do 20 rokov;

L.  keďže v Latinskej Amerike je riziko úmrtia matky štyrikrát vyššie u dievčat vo veku do 16 rokov; keďže k 65 % prípadov genitálnej fistuly dochádza pri tehotenstvách dievčat, čo má vážne dôsledky pre ich životy vrátane závažných zdravotných problémov a sociálneho vylúčenia; keďže predčasné tehotenstvá sú nebezpečné aj pre dieťa, pričom ich úmrtnosť je o 50 % vyššia než priemer; keďže takmer 40 % žien v tomto regióne sa stalo obeťami sexuálneho násilia; keďže 95 % umelých prerušení tehotenstva vykonaných v Latinskej Amerike nie je bezpečných;

M.  keďže ministerstvo zdravotníctva uvádza, že v rokoch 2011 až 2015 zahynulo 14 žien na komplikácie súvisiace s umelým prerušením tehotenstva, 13 žien z dôvodu ektopického tehotenstva a 63 žien v dôsledku súčasných právnych predpisov týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva; keďže samovražda je príčinou 57 % úmrtí tehotných žien vo veku od 10 do 19 rokov; keďže mnoho žien sa obáva požiadať o lekársku pomoc, keď trpí komplikáciami súvisiacimi s tehotenstvom, čo spôsobuje väčší počet úmrtí, ktorým by sa mohlo predísť; keďže to má dosah najmä na ženy s najmenším objemom hospodárskych zdrojov, ktoré nemajú prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

N.  keďže organizácie Human Rights Watch a Amnesty International uvádzajú, že ženy, ktoré majú potrat alebo mŕtvonarodené dieťa v Salvádore, sú často stíhané pre podozrenie z vykonaného umelého prerušenia tehotenstva; keďže v takýchto prípadoch ženy často oznamuje zdravotnícky personál a následne sú zadržiavané počas svojho pobytu v nemocnici;

O.  keďže experti OSN varujú, že rozhodnutie salvádorských orgánov vedie k vážnym porušeniam práva žien a dievčat na život, zdravie a svoju fyzickú a duševnú nedotknuteľnosť, čo ohrozuje ich ekonomické a sociálne príležitosti;

P.  keďže Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva v marci 2015 požiadal Salvádor o revíziu a zmenu svojich právnych predpisov týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva s cieľom zabezpečiť ich súlad s ostatnými právami, ako je právo na zdravie a život; keďže fyzické, sexuálne a psychické násilie voči ženám je porušením ľudských práv;

Q.  keďže Salvádor sa aktívne zúčastnil na 61. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien; keďže všetky zúčastnené strany by mali pokračovať v presadzovaní Pekinskej akčnej platformy OSN, pokiaľ ide okrem iného o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základnému ľudskému právu, ako aj o sexuálne a reprodukčné práva;

R.  keďže orgány OSN pre monitorovanie zmlúv vrátane Výboru pre ľudské práva a Výboru pre odstránenie diskriminácie žien vyzvali viaceré latinskoamerické krajiny, aby zaviedli výnimky v obmedzujúcich zákonoch o umelom prerušení tehotenstva v prípadoch, keď tehotenstvo predstavuje ohrozenie života alebo zdravia ženy, keď je vážne poškodený plod a keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu;

S.  keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra’ad al-Husajn vyjadril obavy, pokiaľ ide o situáciu žien a dievčat v Salvádore, po návšteve tejto krajiny v novembri 2017; keďže vyzval Salvádor, aby zaviedol moratórium na uplatňovanie článku 133 trestného zákonníka a aby preskúmal prípady žien, ktoré sú vo väzbe pre trestné činy spojené s umelým prerušením tehotenstva;

T.  keďže Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor o právach dieťaťa (CRC) a Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (CESCR) výslovne uznali prepojenie medzi nebezpečným nelegálnym umelým prerušením tehotenstva a vysokou mierou úmrtnosti matiek; keďže Dohovor proti mučeniu stanovuje, že štáty, ktoré majú úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva za každých okolností, vystavujú ženy a dievčatá situáciám, v ktorých sú ponižované a v ktorých sa s nimi zaobchádza kruto;

U.  keďže v rámci všeobecného pravidelného preskúmania OSN bolo predložených 10 odporúčaní salvádorskému štátu o tom, aby svoj zákon o umelom prerušení tehotenstva uviedol do súladu s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, pričom vláda všetky tieto odporúčania zamietla;

V.  keďže podľa pravidiel OSN pre zaobchádzanie s väzenkyňami a neväzobných opatrení voči páchateľkám (bangkockých pravidiel) by ženy, ktoré majú povinnosti starostlivosti o deti, a tehotné ženy vždy, keď je to možné a vhodné, mali byť trestané inak ako odňatím slobody;

W.  keďže prevencia neplánovaných tehotenstiev a zníženie počtu prípadov materstva mladistvých prostredníctvom univerzálneho prístupu k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia je jedným z cieľov obsiahnutých v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv žien a dievčat vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Salvádore a odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách; pripomína, že takéto činy sú závažným porušením ľudských práv a dôstojnosti žien a dievčat; zdôrazňuje, že v článku 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ktorý Salvádor ratifikoval 3. marca 2016) sa vymedzuje nútené tehotenstvo ako zločin proti ľudskosti a jedna z foriem rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách, ktoré predstavuje závažné porušenie ľudských práv a dôstojnosti žien a dievčat;

2.  dôrazne odmieta odsúdenie a väznenie žien a dievčat, ktoré porodili mŕtve dieťa alebo potratili, a žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie; domnieva sa, že nik by nemal byť uväznený na základe týchto odsúdení;

3.  odsudzuje trestné stíhanie žien za umelé prerušenie tehotenstva, dlhé obdobia vo vyšetrovacej väzbe a neprimerané trestnoprávne sankcie ukladané ženám, ktoré chcú podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, ako aj uväznenie žien bezprostredne po tom, ako prišli do nemocnice, pretože potrebovali pomoc v dôsledku toho, že zdravotní pracovníci ich nahlásili príslušným orgánom zo strachu, že budú sami potrestaní;

4.  odsudzuje absolútnu kriminalizáciu umelého prerušenia tehotenstva podľa článkov 133, 135 a 136 trestného zákonníka a jej vážne a diskriminačné účinky na ženy, ktoré sú nútené uchyľovať sa k riskantným metódam umelého prerušenia tehotenstva, a čelia tak vážnemu ohrozeniu zdravia a života; vyzýva zákonodarné zhromaždenie Salvádora, aby dodržiavalo odporúčania vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna a odporúčanie výboru pre Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, aby zaviedlo moratórium na uplatňovanie týchto článkov;

5.  vyzýva Salvádor, aby zabezpečil, aby ženy a dievčatá mali prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; vyzýva zákonodarné zhromaždenie Salvádora, aby v tejto súvislosti podporilo návrh zákona, ktorým sa zavádza reforma článkov 133, 135 a 136 trestného zákonníka s cieľom dekriminalizovať umelé prerušenie tehotenstva aspoň v prípadoch, keď tehotenstvo predstavuje ohrozenie života alebo telesného či duševného zdravia tehotnej ženy alebo dievčaťa, keď dôjde k vážnemu a smrteľnému poškodeniu plodu alebo keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia či incestu;

6.  vyzýva salvádorské orgány, aby zaviedli moratórium na presadzovanie platných právnych predpisov a aby prehodnotili zaisťovanie žien obvinených zo spontánneho potratu, porodenia mŕtveho dieťaťa alebo trestných činov súvisiacich s umelým prerušením tehotenstva s cieľom zabezpečiť ich prepustenie, riadny proces v prípadoch spojených s umelým prerušením tehotenstva, umožniť obvineným ženám čakať na súdny proces mimo väzenia a zaručiť služobné tajomstvo pre všetkých zdravotníckych pracovníkov a dôvernosť pre pacientov; odsudzuje všetky represívne opatrenia voči ženám a dievčatám vyhľadávajúcim umelé prerušenie tehotenstva, ako aj voči zdravotníckym pracovníkom a iným osobám, ktoré zákrok pomáhajú dosiahnuť a vykonať, a vyzýva na odstránenie takýchto opatrení;

7.  pripomína povinnosť salvádorskej vlády chrániť práva svojich občanov a dodržiavať zásady právneho štátu so zreteľom na prezumpciu neviny, a to, že jednotlivci v súdnom konaní by sa mali považovať za nevinných, kým sa zákonným spôsobom nepreukáže ich vina, že dôkazné bremeno by malo byť na strane orgánov činných v trestnom konaní a nie odporcov, čo je v súlade s Rímskym štatútom, ktorý Salvádor ratifikoval; vyzýva salvádorské orgány, aby poskytovali odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti verejným činiteľom vrátane členom súdnictva; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby toto úsilie financovali a podporovali;

8.  odsudzuje neľudské podmienky vo väzniciach, ako je napríklad mučenie, obmedzenie pohybu väzňov a zastavenie návštev rodinných príslušníkov; vyzýva salvádorskú vládu, aby ratifikovala opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu ako opatrenie na predchádzanie mučeniu a neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu vo všetkých väzniciach a väzenských zariadeniach; požaduje, aby bol nezávislým medzinárodným organizáciám umožnený prístup do väzenských zariadení; naliehavo vyzýva salvádorské orgány, aby zlepšili podmienky väznených žien, a to aj tým, že sa im umožnia prístup k hygienickým výrobkom a tým budú dodržiavať ich základné ľudské práva;

9.  pripomína vláde a súdnictvu, že sú povinné dodržiavať medzinárodné normy v oblasti rovnakého prístupu k spravodlivosti a zásady zaručujúce spravodlivý proces pre všetkých, a že vinu možno určiť až na základe preskúmania konkrétnych a dostatočných dôkazov; žiada vládu, aby sprístupnila dostatočné verejné finančné prostriedky na podporu právneho zastupovania osôb, ktoré si ho nemôžu dovoliť;

10.  vyzýva súdny systém, aby zabezpečil spravodlivý súdny proces so všetkými zárukami pre Teodora del Carmen Vásqueza a Evelyn Beatriz Hernandezovú Cruzovú a aby odložil rozsudky v ich prípadoch; vyjadruje solidaritu s kampaňou „Las 17“ žien, ktoré boli nespravodlivo uväznené až na 40 rokov za to, že spontánne potratili, porodili mŕtve dieťa a za iné pôrodné komplikácie; vyjadruje solidaritu s každou salvádorskou ženou prenasledovanou na základe podobných dôvodov alebo odsúdenou za trestný čin zabitia so závažnými okolnosťami; žiada príslušné orgány, aby preskúmali všetky prípady s cieľom udeliť im milosť;

11.  vyjadruje veľké znepokojenie nad vysokým počtom detských tehotenstiev v Salvádore; nalieha na salvádorské orgány, aby si splnili medzinárodné záväzky a chránili ľudské práva tým, že zabezpečia, aby všetky dievčatá mali prístup k všetkým možným informáciám a zdravotným službám potrebným v súvislosti s vysoko rizikovými tehotenstvami, ktoré sú dôsledkom znásilnenia;

12.  odsudzuje skutočnosť, že telá žien a dievčat, osobitne so zreteľom na ich sexuálne zdravie a reprodukčné práva, sú stále predmetom ideologického boja, a vyzýva Salvádor, aby uznal neodňateľné právo žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie, pokiaľ ide o právo na prístup k dobrovoľnému plánovaniu rodiny a bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; domnieva sa, že všeobecný zákaz terapeutického umelého prerušenia tehotenstva a prerušenia tehotenstva, ktoré je dôsledkom znásilnenia alebo incestu, a odmietnutie poskytnúť zdravotné služby zdarma v prípade znásilnenia, sa rovná mučeniu;

13.  víta prijatie osobitného komplexného zákona za život žien bez násilia na základe jednotného hlasovania poslankýň salvádorského zákonodarného zhromaždenia z celého politického spektra, a pripomína salvádorským orgánom, že ho treba riadne vykonávať, najmä so zreteľom na záväzok chrániť ženy a dievčatá pred násilím;

14.  víta nedávne zavedenie politiky v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a nový program „Ciudad Mujer“ v Salvádore, ktorý vyvíja služby pre 1,5 milióna žien v celej krajine, najmä prostredníctvom zvyšovania povedomia a poskytovania informácií o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach; podporuje jeho úsilie a vyzýva salvádorskú vládu, aby zabezpečila prístup k informáciám o modernej antikoncepcii a súvisiacim službám, a aby zabezpečila komplexnú sexuálnu výchovu v štátnych školách;

15.  naliehavo vyzýva Radu, aby urýchlila svoju prácu s cieľom umožniť EÚ ratifikovať a vykonávať Istanbulský dohovor, aby sa zabezpečil súlad medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami EÚ, pokiaľ ide o násilie voči deťom, ženám a dievčatám;

16.  vyzýva Radu, aby problematiku bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva zaradila do usmernení EÚ týkajúcich sa násilia voči ženám a dievčatám; podčiarkuje skutočnosť, že univerzálny prístup k zdraviu, najmä k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a s ním súvisiacim právam, je základným ľudským právom;

17.  vyzýva hlavy štátov alebo predsedov vlád EÚ – CELAC, aby na svojom samite posilnili kapitolu o rodovo motivovanom násilí v akčnom pláne EÚ – CELAC s cieľom stanoviť jasný harmonogram krokov a vykonávacích opatrení zameraných na zaručenie náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o prevenciu všetkých aktov násilia voči ženám, ich vyšetrovanie a potrestanie a aby obetiam poskytli primerané odškodnenie;

18.  víta úsilie delegácie EÚ v Salvádore o spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti práv žien vrátane otázky kriminalizácie umelého prerušenia tehotenstva; trvá na tom, aby sa táto otázka považovala za vysokú prioritu, a vyzýva ESVČ, aby pravidelne informovala Európsky parlament o svojej činnosti v tejto oblasti; trvá na tom, aby delegácia EÚ poskytla všetku primeranú podporu ženám, ktoré sú v súčasnosti väznené za trestné činy súvisiace s umelým prerušením tehotenstva, a to aj prostredníctvom pravidelných návštev, podpory ich rodinných príslušníkov a poskytovania právnej pomoci;

19.  pripomína EÚ jej záväzky vyplývajúce z rámca pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v období 2016 – 2020; žiada ESVČ, aby podrobne sledovala revízne prípady na mieste, a žiada Komisiu, aby zaistila, že európska rozvojová spolupráca uplatňuje prístup založený na ľudských právach s osobitným dôrazom na rodovú rovnosť a boj proti všetkým formám sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zvýšili svoju podporu miestnych obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií bojujúcich za práva žien a dievčat, a to najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a plánovaného rodičovstva v Salvádore, vrátane financovania;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, orgánom Salvádora, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Stredoamerickému parlamentu, Latinskoamerickému parlamentu Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.
(2) Ú. v. EÚ L 224, 6.9.2003, s. 1.


Situácia v Afganistane
PDF 200kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o situácii v Afganistane (2017/2932(RSP))
P8_TA(2017)0499RC-B8-0678/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom výsledky bruselskej medzinárodnej konferencie o Afganistane z 5. októbra 2016, ktorej spolupredsedala Európska únia,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, najmä na uznesenie z 26. novembra 2015 o situácii v Afganistane, najmä zabíjaní v provincii Zábul(1) a z 13. júna 2013 o rokovaniach o dohode o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom(2),

–  so zreteľom na závery Rady o Afganistane zo 16. októbra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN zo 14. septembra 2016 o situácii v Afganistane,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2210 (2015), rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2344 (2017) a mandát Pomocnej misie OSN v Afganistane (UNAMA),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 24. júla 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Afganistan (JOIN(2017)0031),

–  so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch (HRW) z 13. februára 2017 s názvom Nátlak Pakistanu, spoluvina OSN: nútený hromadný návrat afganských utečencov,

–  so zreteľom na štvrťročnú správu osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR) pre Kongres Spojených štátov z 30. januára 2017,

–  so zreteľom na dokument EÚ a Afganistanu o spoločnom napredovaní v otázkach migrácie, podpísaný 3. októbra 2016,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom, podpísanú 18. februára 2017,

–  so zreteľom na správu OSN o zaobchádzaní s osobami uväznenými v súvislosti s konfliktmi v Afganistane z apríla 2017,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia a jej členské štáty pracujú s Afganistanom a širším medzinárodným spoločenstvom od roku 2001 s cieľom bojovať proti terorizmu a extrémizmu, pričom sa snažia dosiahnuť udržateľný mier a rozvoj; keďže vzhľadom na rastúci tlak povstalcov a teroristov, ekonomické ťažkosti a nestabilitu v politickej oblasti sú tieto ciele a významný pokrok, ktorý sa dosiahol, v ohrození;

B.  keďže od roku 2002 EÚ a jej členské štáty prispeli miliardami eur na humanitárnu a rozvojovú pomoc pre Afganistan; keďže EÚ je najvýznamnejším partnerom Afganistanu v oblasti rozvojovej spolupráce a má poskytnúť až 5 miliárd eur z celkovej sumy 13,6 miliardy eur prisľúbenej Afganistanu na roky 2017 – 2020 počas bruselskej konferencie o Afganistane, ktorá sa konala v októbri 2016;

C.  keďže zabezpečenie demokracie, ľudských práv, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných prostredníctvom procesu prechodu v Afganistane a počas desaťročia transformácie (2015 – 2024) sú nevyhnutné na vytvorenie stabilného a prosperujúceho štátu;

D.  keďže za posledných 15 rokov od roku 2001 došlo k značnému zvýšeniu životnej úrovne, pretože prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu a posilnenie postavenia žien päťnásobne zvýšili HDP na obyvateľa a priemernú dĺžku života o 15 rokov; keďže podľa osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR) od pádu Talibanu v roku 2001 vzrástla dochádzka do všeobecno-vzdelávacích škôl z jedného milióna študentov, ktorých väčšinu tvorili chlapci, na takmer deväť miliónov do roku 2015 a približne 39 % študentiek z celkového počtu;

E.  keďže 24. júla 2017 Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uverejnili spoločné oznámenie o prvkoch stratégie EÚ pre Afganistan, keďže štyri prioritné oblasti EÚ, ktoré sú rozhodujúce pre dosiahnutie pokroku v Afganistane zahŕňajú: a) presadzovanie mieru, stability a bezpečnosti v regióne; b) posilňovanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv a podporu dobrej správy vecí verejných a zlepšenia postavenia žien; c) podporu hospodárskeho a ľudského rozvoja; d) riešenie výziev súvisiacich s migráciou;

F.  keďže po kríze v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2014 vláda národnej jednoty stagnovala pri vykonávaní programu reforiem, v dôsledku čoho bola politická situácia čoraz viac nestabilná; keďže miera nezamestnanosti v Afganistane dosahuje 39 % a viac ako 39 % obyvateľstva žije v chudobe;

G.  keďže rozsiahla korupcia, zakorenené klientelistické systémy a neschopnosť politicky roztrieštenej afganskej vlády dosiahnuť pokrok v reformách prinášajú hrozbu pre ďalší pokrok a hrozbu, že sa znehodnotia úspechy dosiahnuté v minulosti;

H.  keďže Pomocná misia OSN v Afganistane (UNAMA), ktorá bola vytvorená v roku 2002, podporuje afganskú vládu v jej úsilí o dosiahnutie mieru a zabezpečenie ochrany ľudských práv a dobrej správy vecí verejných; keďže Bezpečnostná rada OSN jej mandát každoročne obnovuje a najnovšie ho jednomyseľne predĺžila do roku 2018;

I.  keďže napriek niektorým sociálno-ekonomickým a politickým úspechom dosiahnutým v posledných rokoch oživenie Talibanu, al-Káidy a prítomnosť nedávno vzniknutého Islamského štátu (IŠ) v Afganistane, ako napríklad jeho nové domáce odnože v Afganistane (Islamský štát provincie Khorasanu (IŠPK)), predstavujú hrozbu, že nestabilita prerastie do rozsiahlejšieho konfliktu; keďže v najnovšej správe Misie Organizácie Spojených národov pre pomoc v Afganistane (UNAMA) sa uvádza najvyšší počet obetí od roku 2009, pričom v roku 2016 bolo zaznamenaných 11 318 civilných obetí, zatiaľ čo od januára 2017 do septembra 2017 dosiahol počet obetí už 8 019; keďže táto situácia takisto viedla k zvýšenej migrácii do Európy;

J.  keďže podľa novej stratégie USA v Afganistane a južnej Ázii sa ďalších 4 000 vojakov USA pridá k existujúcemu kontingentu 8 400 vojakov; keďže nová stratégia USA požaduje, aby Pakistan prestal poskytovať útočisko a podporu teroristom a vyzýva na väčšie zapojenie Indickej republiky do úsilia o stabilizáciu v regióne; keďže misia Resolute Support pod vedením NATO zvýši svoju súčasnú úroveň vojakov z 13 000 na 16 000; keďže nová stratégia USA sa bude rozvíjať v prospech podmieneného prístupu, podľa ktorého diplomatické a hospodárske dohody budú začleňované do rámca vojenského úsilia;

K.  keďže Afganistan čelí nevídanému nárastu návratov afganských občanov s dokladmi alebo bez nich, najmä z Pakistanu; keďže približne dva milióny Afgancov bez dokladov a jeden milión Afgancov s postavením utečenca žijú v Iráne a vracajú sa do Afganistanu; keďže podľa osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva vnútorne vysídlených osôb je ich v Afganistane v dôsledku konfliktu viac ako 1,8 milióna, pričom v roku 2016 utieklo rekordných 650 000 ľudí do iných oblastí krajiny v snahe nájsť bezpečie, čo predstavuje v priemere 1 500 osôb za deň; keďže za ostatných 10 rokov bol zaznamenaný najvyšší počet afganských utečencov vracajúcich sa z Pakistanu v druhej polovici roku 2016, pričom ich počet sa zvýšil na 370 000 oproti 55 000 v roku 2015;

L.  keďže Indická republika je najväčším regionálnym darcom pre Afganistan, pričom poskytla zhruba 3 miliardy USD ako pomoc, odkedy bola v roku 2001 zvrhnutá vláda Talibanu; keďže z tejto pomoci sa okrem iného financovalo vybudovanie viac než 200 škôl v Afganistane, vyše 1 000 štipendií pre afganských študentov a približne 16 000 Afgancov mohlo vďaka nej študovať v Indii; keďže India takisto poskytla pomoc pri vytváraní kľúčovej infraštruktúry, ako je približne 4 000 km ciest v Afganistane, najmä diaľnica Zarandž – Dilárám, priehrada Salma a elektrické vedenie, ako aj budova afganského parlamentu;

M.  keďže nestabilita v Afganistane má negatívne hospodárske a bezpečnostné dôsledky pre Irán a širší región ako celok; keďže afganské hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od produkcie maku, ktorá sa v posledných rokoch výrazne zvýšila, čo viedlo k nárastu užívania drog v susednom Iráne; keďže Taliban využíva tento nezákonný obchod s drogami na financovanie svojich operácií; keďže obmedzenie tohto obchodu a nájdenie iných ekonomických možností by bolo vzájomne výhodné pre Irán aj Afganistan; keďže ópium z Afganistanu je hlavným zdrojom heroínu, ktorý sa dováža do EÚ; keďže je potrebná spolupráca s Iránom a ďalšími susednými krajinami, ako napríklad Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom, aby sa ešte viac obmedzil tok opiátov na ruské a európske trhy;

N.  keďže nová infraštruktúra je kľúčová pre budúcnosť Afganistanu s cieľom umožniť úplne novú realitu hospodárskych a sociálnych príležitostí pre jednu z najchudobnejších krajín sveta; keďže nový program rozvoja vnútroštátnej infraštruktúry priláka pozitívne a narastajúce regionálne investície v rámci novej hodvábnej cesty;

O.  keďže Afganistan má údajne nevyužívané rezervy nerastného bohatstva v hodnote jedného až troch biliónov dolárov; keďže nedovolená ťažba je vážnym problémom, ktorý môže zmeniť potenciálnu hybnú silu rozvoja Afganistanu na zdroj konfliktov a nestability; keďže ťažba surovín je druhým najväčším zdrojom príjmov Talibanu;

1.  uznáva, že napriek výraznému medzinárodnému úsiliu počas dlhého obdobia Afganistan stále čelí vážnym konfliktom, ktoré závažným spôsobom bránia jeho hospodárskemu a sociálnemu rozvoju; pripomína, že Afganistan je už takmer 40 rokov rozorvaný konfliktmi a vojnou; opätovne zdôrazňuje ciele Európskej únie, ku ktorým patrí podpora mieru, stability a regionálnej bezpečnosti, posilnenie demokracie, právneho štátu a ľudských práv, presadzovanie dobrej správy vecí verejných a posilnenie postavenia žien, podpora hospodárskeho a ľudského rozvoja a riešenie problémov spojených s migráciou;

2.  pripomína, že Afganistan v uplynulom desaťročí a pol dosiahol pokrok v politickej, bezpečnostnej, hospodárskej aj rozvojovej oblasti; zdôrazňuje, že HDP na obyvateľa sa zvýšil na päťnásobok, stredná dĺžka života vzrástla o takmer 15 rokov a v porovnaní s rokom 2001 došlo k výraznému zvýšeniu počtu dievčat, ktoré navštevujú školu, čo je dnes približne 40 % z celkového počtu 8 až 9 miliónov detí; zdôrazňuje, že nič z uvedeného by nebolo možné bez odhodlania afganského obyvateľstva, ako ani bez záväzku medzinárodného spoločenstva a finančných prostriedkov, know-how a personálu na mieste; zdôrazňuje, že dosiahnutý pokrok je naďalej veľmi nestabilný a nie je nezvratný; zdôrazňuje, že ďalší pokrok si vyžaduje ďalšie reformy, stabilné vzťahy so susedmi a nepretržité zabezpečenie potrebnej úrovne bezpečnosti a stability;

3.  vyjadruje uznanie úsiliu a vzdáva hold obetiam medzinárodného spoločenstva, ktoré zaisťovalo bezpečnosť Afganistanu v priebehu viac ako desať rokov trvajúcej operácie Ochrana slobody a misie ISAF v Afganistane, počas ktorej zahynulo takmer 3 500 príslušníkov a príslušníčok ozbrojených síl; víta misiu Rozhodná podpora (Resolute Support) pod vedením NATO s účasťou 39 krajín, ktorá sa začala 1. januára 2015 s mandátom na výcvik, poradenstvo a podporu afganských bezpečnostných síl a inštitúcií; oceňuje obrovskú obetavosť ANSF, ktoré v boji proti povstalcom každoročne vykazujú ťažké straty; pripomína ročný príspevok medzinárodného spoločenstva vo výške približne 1 miliardy USD na podporu financovania ANSF do roku 2020;

4.  víta záväzok afganskej vlády na vykonávanie národnej stratégie zameranej na politické, sociálne, hospodárske a bezpečné prostredie, ktoré umožní, aby bol v Afganistane mier a aby bol bezpečný a udržateľný, ako je to uvedené v záveroch z ministerskej konferencie o Afganistane, ktorá sa uskutočnila 5. októbra 2016 v Bruseli; požaduje, aby bol post predsedu vlády zakotvený v afganskej ústave s cieľom umožniť väčšiu politickú stabilitu v Afganistane; vyzýva afganskú vládu, aby zabezpečila transparentný volebný proces v roku 2018; vyzýva afganského prezidenta Ašrafa Ghaního, aby zosúladil svoje zverejnené pevné odhodlanie ochraňovať práva a slobody s urýchleným a dôkladným vykonávaním právnych predpisov na ich ochranu;

5.  zdôrazňuje, že mierový proces pod kontrolou a vedením Afgancov je jedinou cestou vpred, pričom treba do neho bezvýhradne začleniť celú občiansku spoločnosť a všetky strany konfliktu; pripomína afganskej vláde, že s cieľom umožniť rozvoj a presadzovanie mieru a stability musí politická rivalita zaniknúť; vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala proces odzbrojovania, demobilizácie a reintegrácie bývalých povstalcov do spoločnosti pod afganským vedením;

6.  vyzdvihuje význam Afganistanu pre regionálnu stabilitu; zdôrazňuje, že bezpečný, stabilný a prosperujúci Afganistan má zásadný význam pre mier a stabilitu tohto regiónu ako celku; pripomína v tejto súvislosti význam regionálnych partnerov, ako sú krajiny Strednej Ázie, Irán, Čína, India a Pakistan; nabáda tieto krajiny, aby konštruktívne spolupracovali v snahe o podporu skutočného procesu rokovaní orientovaného na výsledky bez predbežných podmienok; berie na vedomie činnosť štvorstrannej koordinačnej skupiny (QCG) pre Afganistan založenú v decembri 2015, ktorá zahŕňa USA, Čínu, Afganistan a Pakistan;

7.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s tým, že napriek politickej dohode po prezidentských voľbách v roku 2014 sa bezpečnostná situácia v Afganistane zhoršila a počet teroristických útokov sa znásobil; je znepokojený prebiehajúcou územnou expanziou Talibanu a nedávnym posilnením teroristických skupín IŠ a al-Káida; poukazuje na to, že podľa osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR) bolo v období od januára do novembra 2016 zabitých 6 785 členov afganských síl a ďalších 11 777 bolo zranených a že misia OSN pre pomoc v Afganistane (UNAMA) tiež informovala o 3 % náraste počtu civilných obetí (3 498 zabitých a 7 920 zranených osôb) v roku 2016 v porovnaní s predchádzajúcim rokom; vyjadruje poľutovanie nad zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou, ktorá umožňuje zločineckým skupinám unášať afganských štátnych príslušníkov i cudzincov, vrátane pracovníkov v oblasti humanitárnej pomoci a podpory;

8.  vyjadruje veľké znepokojenie nad vznikom IŠPK ako ďalším prvkom, ktorý má prispieť k zvýšeniu nestability bezpečnostnej situácie v Afganistane; zdôrazňuje, že okrem bašty vo východnej časti krajiny (Nangarhar) sa pokúša presadiť na severe krajiny s pomocou Islamského hnutia Uzbekistanu (IMU); zdôrazňuje, že ak by bol úspešný, vytvorí priaznivé prostredie pre príchod zahraničných bojovníkov a militantov, ktorí sú vytláčaní z Iraku a Sýrie z dôvodu vojenských neúspechov IŠ v týchto dvoch krajinách;

9.  vyzdvihuje význam skutočného vnútorného procesu zmierenia; zdôrazňuje potrebu boja proti radikalizácii, extrémizmu a náboru teroristickými organizáciami; zdôrazňuje, že boj proti terorizmu a jeho financovaniu je kľúčovým faktorom pri vytváraní priaznivého prostredia pre bezpečnosť v Afganistane;

10.  upozorňuje, že nedostatočná spôsobilosť afganských národných obranných a bezpečnostných síl (ANDSF) a národnej polície zostáva jedným z najvážnejších problémov, ktorý ohrozuje bezpečnosť a obnovu Afganistanu; víta, že EÚ naďalej zameriava na posilnenie úlohy a práva afganských žien a uznáva potrebu odbornej prípravy policajtiek; víta záväzok Indickej republiky z decembra 2015 poskytnúť Afganistanu obranné prostriedky pre afganskú armádu a vojenský výcvik tisícov príslušníkov afganských bezpečnostných síl, čo významne prispelo k zlepšeniu jeho vojenských spôsobilostí v súlade s cieľom misie pod vedením NATO s názvom Rozhodná podpora (Resolute Support) zameranej na výcvik, poradenstvo a pomoc afganským bezpečnostným silám a inštitúciám, ktorá sa začala v januári 2015; víta vykonanú prácu a spoluprácu s Indickou republikou a Afganistanom na projektoch v oblasti infraštruktúry a humanitárnej pomoci;

11.  je presvedčený, že vzhľadom na všetky priame negatívne vplyvy korupcie na kvalitu správy vecí verejných v krajine sa boj proti korupcii v rámci afganských vládnych inštitúcií musí stať stálou hlavnou prioritou; vyzýva vládu Afganistanu, aby zvýšila politickú inkluzívnosť, posilnila zodpovednosť a aktívne bojovala proti kultúre korupcie a rodinkárstvu; v tejto súvislosti víta najmä skutočnosť, že v Afganistane bolo v júni 2016 zriadené Centrum protikorupčného súdnictva; okrem toho poznamenáva, že výzva misie UNAMA na neustálu podporu a pomoc pre afganskú vládu zo strany medzinárodného spoločenstva v jej boji proti korupcii;

12.  vyzýva vládu Afganistanu a jej regionálnych partnerov, najmä Irán, aby bojovali proti nezákonnému obchodovaniu s drogami a nezákonnej ťažbe a vzájomne koordinovali svoju činnosť s cieľom odstrániť tieto nezákonné praktiky, ktoré majú negatívne dôsledky na stabilitu v regióne; pripomína všetkým stranám, že tieto sú hlavným zdrojom financovania teroristických organizácií v tomto regióne; uznáva, že akýkoľvek ďalší rozvoj ťažby musí byť trvalo udržateľný a prospešný pre širokú verejnosť v súlade s medzinárodnými normami; odsudzuje represálie, nedovolené obchodovanie s drogami, zaberanie pôdy, protiprávne konfiškácie a vydieranie, ktorých sa dopúšťajú vojenskí bosovia; pripomína, že produkcia ópia v Afganistane a obchodovanie s ním má ničivé dôsledky pre miestne obyvateľstvo a celkovú bezpečnosť krajiny;

13.  víta členstvo Afganistanu v iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle; naliehavo žiada afganskú vládu, aby zvýšila transparentnosť v ťažobnom sektore a stanovila prísne požiadavky na licencie a monitorovanie s cieľom zabezpečiť udržateľný ťažobný priemysel; naliehavo vyzýva vládu, aby zintenzívnila úsilie na ochranu dôležitých verejných zdrojov, ako je pôda a nerastné suroviny, pred ťažbou zo strany zločineckých a povstaleckých sietí;

14.  podporuje afganský ľud a trvá na tom, aby všetky strany zapojené do konfliktu dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a rešpektovali práva všetkých zložiek spoločnosti, najmä menšín, žien a detí, ktoré táto situácia neúmerne zasahuje; naliehavo vyzýva afganské orgány, aby v plnej miere presadzovali akčný plán OSN a Afganistanu podpísaný v Kábule 30. januára 2011, pokiaľ ide o praktizovanie „bača bází“, a umožnili rehabilitáciu detských obetí sexuálneho zneužívania; odsudzuje útoky na nemocnice a zdravotnícke zariadenia, školy a humanitárne operácie; čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúce nedodržiavanie ľudských práv a barbarské násilie, ktorého sa dopúšťa Taliban, IŠ a al-Kaidá na afganských obyvateľoch; upozorňuje na riziko spojené s návratom bývalých vojnových zločincov, konkrétne Gulbuddína Hekmatjára, zakladateľa strany Hezbi Islámí, ktorého v roku 2003 označili USA za teroristu a ktorý je spájaný so silnejúcou prítomnosťou IŠ v Afganistane;

15.  je znepokojený narastajúcim opätovným výskytom násilia voči ženám a likvidáciou práv žien a životných podmienok v oblastiach Afganistanu kontrolovaných Talibanom; opätovne vyzýva afganský parlament a afganskú vládu, aby zrušili všetky zákony, ktoré obsahujú prvky diskriminácie žien, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktoré Afganistan podpísal; víta skutočnosť, že v rámci pomoci EÚ pre Afganistan sa kladie dôraz na posilnenie postavenia žien a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a najmä to, že významným cieľom 53 % programov EÚ je rodová rovnosť; plne podporuje vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti v plnom rozsahu, ako aj ďalších vnútroštátnych opatrení na podporu rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien a dievčat v Afganistane, s cieľom bojovať proti násiliu páchanému na ženách;

16.  vyzýva vlády Afganistanu a Pakistanu, ako aj ďalších regionálnych aktérov, aby spolupracovali s cieľom presadzovať mierové riešenie situácie v Afganistane, neustály sociálno-ekonomický rozvoj a zvýšenú vnútornú stabilitu, ako aj spoluprácu v otázkach bezpečnosti a terorizmu, a podporuje výmenu informácií a spoluprácu v záujme boja proti teroristom a extrémistom na oboch stranách hranice; vyzýva všetkých afganských regionálnych aktérov, aby sa bezvýhradne zaviazali, že sa budú transparentne zapájať do boja proti terorizmu;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa medzinárodné spoločenstvo aj naďalej angažovalo v Afganistane a aby prispelo k rekonštrukcii krajiny, rozvoju hospodárstva a boju proti terorizmu; víta finančné záväzky, ktoré potvrdila EÚ a jej členské štáty na bruselskej konferencii; vyzýva najmä na podporu iniciatív zameraných na prioritné potreby vnútorne vysídlených osôb a vracajúcich sa utečencov;

18.  uznáva, že EÚ a jej členské štáty sú povinné rešpektovať právo žiadať o medzinárodnú ochranu a zúčastňovať sa na programoch UNHCR pre presídľovanie; zdôrazňuje, že právo a schopnosť usilovať sa o azyl bezpečnými a zákonnými cestami má rozhodujúci význam pre to, aby sa zabránilo úmrtiam žiadateľov o azyl;

19.  berie na vedomie závery neformálnej readmisnej dohody medzi EÚ a Afganistanom s názvom Spoločné napredovanie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným parlamentným dohľadom a demokratickou kontrolou pri uzatváraní tejto dohody; vyzýva vlády v regióne, aby sa zdržali repatriácie Afgancov; poukazuje na to, že takéto skutky sú priamym porušením medzinárodného humanitárneho práva a že rastúci počet utečencov, s ktorými sa zaobchádzalo takýmto spôsobom, iba dodáva silu teroristickým skupinám a spôsobuje väčšiu nestabilitu v regióne; kladie dôraz na to, že vyhosťovaním do Afganistanu sa životy navrátilcov vystavujú vážnemu riziku, najmä pokiaľ ide o osoby, ktoré v Afganistane nemajú rodinu ani priateľov a majú len malú šancu na prežitie; zdôrazňuje, že pomoc a spolupráca EÚ musia byť prispôsobené na dosiahnutie rozvoja a rastu v tretích krajinách, na znižovanie chudoby a časom jej odstránenie, a nie na podnecovanie tretích krajín k spolupráci na readmisii neregulárnych migrantov, na ich násilné odrádzanie od mobility alebo na blokovanie migračných tokov do Európy (uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ(3));

20.  berie na vedomie rozhodnutie prokurátora Medzinárodného trestného súdu začať vyšetrovanie možných zločinov proti ľudskosti spáchaných v Afganistane od roku 2003;

21.  vyzýva afganské orgány, aby zmiernili všetky tresty smrti a obnovili moratórium na trest smrti s cieľom dosiahnuť jeho trvalé zrušenie; naliehavo vyzýva afganskú vládu, aby v plnom rozsahu uplatňovala svoj národný plán odstránenia mučenia, a vyjadruje poľutovanie nad údajným mučením uväznených v dôsledku konfliktu a zlým zaobchádzaním s nimi zo strany všetkých zúčastnených v Afganistane;

22.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s obrovským nárastom počtu osôb vysídlených v rámci krajiny v roku 2016 prostredníctvom viac ako 600 000 nových prípadov vysídlenia, čo by mohlo viesť k rozsiahlej humanitárnej kríze; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa postarali o týchto zraniteľným Afgancov, a vyzýva afganskú vládu, aby im pomáhala v opätovnom začleňovaní do afganskej spoločnosti; zdôrazňuje, že podľa odhadov afganských orgánov, agentúr OSN a iných humanitárnych agentúr bude do konca roka 2017 viac ako 9,3 milióna osôb požadovať humanitárnu pomoc;

23.  víta predbežné nadobudnutie platnosti dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskou úniou a Afganistanom 1. decembra 2017, čo je prvý právne záväzný rámec vzťahov medzi týmito dvoma stranami; ďalej vyzýva na urýchlenú ratifikáciu dohody zo strany členských štátov EÚ, aby mohla nadobudnúť platnosť v plnom rozsahu;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Afganistanu.

(1) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 129.
(2) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 133.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0124.


Situácia Rohingov
PDF 190kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o situácii Rohingov (2017/2973(RSP))
P8_TA(2017)0500RC-B8-0668/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii rohinských moslimov, najmä na uznesenia zo 14. septembra 2017(1), zo 7. júla 2016(2), z 15. decembra 2016(3) a na uznesenie z 13. júna 2017 o situácii osôb bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii(4),

–  so zreteľom na závery Rady o Mjanmarsku/Barme zo 16. októbra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Federicy Mogheriniovej z 19. novembra 2017 o situácii v Cox’s Bazar,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP zo 6. septembra 2017 o situácii v Jakchainskom štáte, na vyhlásenie PK/VP z 11. septembra 2017 o najnovšom vývoji v Jakchainskom štáte (Mjanmarsko) a pohraničnej oblasti v Bangladéši, na vyhlásenie PK/VP v mene Európskej únie z 20. novembra 2017 o Mjanmarsku/Barme a na vyhlásenie PK/VP z 23. novembra 2017 o podpísaní bilaterálnej repatriačnej dohode medzi vládami Mjanmarska a Bangladéša,

–  so zreteľom na návštevu komisára EÚ pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa na severe Jakchainského štátu v máji 2017,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP Európskemu parlamentu a Rade z 1. júna 2016 s názvom Prvky stratégie EÚ vo vzťahu k Mjanmarsku/Barme: osobitné partnerstvo pre demokraciu, mier a prosperitu (JOIN(2016)0024),

–  so zreteľom na spoločnú tlačovú správu o treťom dialógu medzi EÚ a Mjanmarskom o ľudských právach z 25. novembra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady zo 4. decembra 2015 o osobách bez štátnej príslušnosti,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení medzi Mjanmarskom a Bangladéšom o repatriácií Rohingov z Bangladéša do Mjanmarska podpísané 23. novembra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN zo 6. novembra 2017 o násilí v Jakchainskom štáte,

–  so zreteľom na návrh rezolúcie o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, ktorý schválil Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN 16. novembra 2017,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom Situácia rohinských moslimov a iných menšín v Mjanmarsku v oblasti ľudských práv z 20. júna 2016 a na správu osobitnej spravodajkyne OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku z 18. marca 2016,

–  so zreteľom na 27. mimoriadne zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva o situácii rohinských moslimov a iných menšín v Jakchainskom štáte v Mjanmarsku,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a na Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,

–  so zreteľom na globálny akčný plán UNHCR na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti na roky 2014 – 2024,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na záverečnú správu poradnej komisie pre Jakchainský štát,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Chartu združenia ASEAN,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Jakchainský štát v Mjanmarsku je domovom asi milióna Rohingov – prevažne moslimskej menšiny, ktorá čelí útlaku a nepretržitému vážnemu porušovaniu ľudských práv vrátane ohrozovania života a bezpečnosti, odopierania práva na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, podvýživy a potravinovej neistoty, nútenej práce, sexuálneho násilia a obmedzovaní ich politických práv;

B.  keďže Rohingovia patria medzi najprenasledovanejšie menšiny na svete, keďže sa im odopierajú plné občianske práva a prijatím zákona o mjanmarskom občianstve v roku 1982 sa stali osobami bez štátnej príslušnosti; keďže Rohingovia sú nútení žiť prevažne v táboroch, pričom ich voľný pohyb v rámci i mimo Jakchainského štátu podlieha prísnym obmedzeniam;

C.  keďže najnovšie útoky na stanovištia bezpečnostných zložiek v auguste 2017 vyvolali absolútne neprimeranú reakciu mjanmarských ozbrojených zložiek, ktoré sa voči Rohingom dopustili závažného porušovania ľudských práv;

D.  keďže od augusta 2017 viac než 646 000 Rohingov utieklo z hrozných podmienok do bezpečia do susedného Bangladéša; keďže sa odhaduje, že celkový počet rohinských utečencov v Bangladéši prekročí do konca roka 2017 jeden milión osôb; keďže desiatky osôb vrátane žien a detí na ceste zahynuli a viac než 400 000 ľudí potrebuje zdravotnú starostlivosť a potraviny; keďže vraždenie, znásilňovanie a mučenie Rohingov, ako aj vypaľovanie rohinských dedín sa používajú ako nástroj na trvalé poškodzovanie sociálnej štruktúry Rohingov a na traumatizovanie obyvateľstva;

E.  keďže hranica medzi Mjanmarskom a Bangladéšom bola militarizovaná a zamínovaná, aby cez ňu ľudia nemohli prechádzať;

F.  keďže podľa agentúr OSN majú humanitárne organizácie naďalej značne obmedzený prístup k Rohingom, a to aj pri zabezpečovaní dodávok potravín, vody a liekov;

G.  keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra´ad al-Husajn 10. septembra 2017 oznámil, že situácia v Mjanmarsku „vyzerá ako učebnicový príklad etnických čistiek“, a 5. decembra 2017, že nemožno vylúčiť, že v Mjanmarsku dochádza ku genocíde rohinských moslimov zo strany vládnych síl; keďže organizácia Amnesty International označila situáciu menšín v Jakchainskom štáte za „apartheid“ a keďže Rada OSN pre ľudské práva odsúdila skutočnosť, že v Mjanmarsku „s veľkou pravdepodobnosťou dochádza k páchaniu zločinov proti ľudskosti“;

H.  keďže sa na konferencii darcov, ktorá sa konala 23. októbra 2017 v Ženeve medzi UNHCR, OCHA, IOM, Európskou úniou a vládou Kuvajtu, prisľúbila pomoc v celkovej výške 344 miliónov USD, z ktorých viac než polovicu poskytuje EÚ;

I.  keďže vlády Mjanmarska a Bangladéša podpísali nezáväzné memorandum o porozumení, ktoré by malo zaručiť bezpečný návrat rohinských utečencov z Bangladéša; keďže PK/VP označila podpísanie memoranda o porozumení za dôležitý krok smerom k riešeniu jednej z najhorších humanitárnych kríz a kríz v oblasti ľudských práv našich čias; keďže nie je jasné, koľko potenciálnych rohinských repatriantov bude umiestnených v táboroch a dočasných záchytných oblastiach; keďže neexistuje žiadny presne stanovený časový rámec na návrat do bezpečia a dostatočne bezpečných domovov ani na uznanie ich občianskych práv;

1.  dôrazne odsudzuje násilie, zabíjanie, systematické používanie sily a straty ľudských životov, živobytia a bývania, ku ktorým naďalej dochádza v Jakchainskom štáte; vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou situáciou a situáciou v oblasti ľudských práv a vyjadruje Rohingom plné pochopenie a podporu; pripomína, že povinnosťou mjanmarských orgánov je chrániť všetkých civilistov bez rozdielu pred zneužívaním, vyšetrovať prípady závažného porušovania ľudských práv a stíhať zodpovedné osoby v súlade s normami a záväzkami v oblasti ľudských práv;

2.  vyzýva na okamžité ukončenie násilia namiereného proti Rohingom, ich zabíjania, zastrašovania a znásilňovania, ako aj ničenia ich domovov mjanmarskými bezpečnostnými silami;

3.  naliehavo vyzýva mjanmarské orgány, aby spolupracovali s medzinárodnými agentúrami poskytujúcimi pomoc, EÚ a OSN a povolili im okamžitý a neobmedzený prístup na humanitárne účely do Jakchainského štátu a jeho okolia vrátane osobitnej podpory pre zraniteľné skupiny, ako sú deti, staršie osoby a obete sexuálneho násilia; naliehavo žiada vládu, aby vykonala opatrenia v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2106 (2013) s cieľom zabrániť prípadom sexuálneho násilia a reagovať na ne;

4.  vyzýva mjanmarské orgány, aby poskytli prístup nezávislým pozorovateľom, najmä vyšetrovacej misii OSN zriadenej Radou OSN pre ľudské práva v marci 2017, s cieľom zabezpečiť nezávislé a nestranné vyšetrovanie obvinení zo závažného porušovania ľudských práv všetkými stranami; naliehavo vyzýva všetky strany, aby zabezpečili, že prípady porušovania ľudských práv nezostanú nepotrestané; pripomína, že ak existujú dôkazy o porušovaní ľudských práv, jednotlivci musia byť stíhaní v spravodlivom súdnom konaní pred nezávislými civilnými súdmi a bez uloženia trestu smrti; naliehavo žiada, aby Bezpečnostná rada OSN neustále konala vrátane postúpenia Medzinárodnému trestnému súdu v prípade, ak Mjanmarsko nie je schopné alebo nechce trestne stíhať či konať z vlastného podnetu;

5.  vyzýva mjanmarskú vládu, aby domácim a medzinárodným médiám umožnila úplný a neobmedzený prístup do Jakchainského štátu, a aby zabezpečila bezpečnosť a ochranu pracovníkov médií;

6.  opakovane vyzýva mjanmarskú vládu, aby okamžite zastavila kladenie mín a všetky míny odstránila vrátane tých, ktoré boli nedávno umiestnené pozdĺž hranice s Bangladéšom; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo technickú pomoc v tejto oblasti; vyzdvihuje úsilie Bangladéša v reakcii na humanitárnu krízu v jednej z jeho susedných krajín; víta skutočnosť, že Bangladéš poskytol Rohingom na úteku z Mjanmarska pomoc, a nabáda ho, aby v spolupráci s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) naďalej poskytoval podporu; vyzýva Bangladéš, aby naďalej umožňoval humanitárne operácie medzinárodných MVO zjednodušením byrokratických požiadaviek a procesu registrácie a zmiernením obmedzení pohybu;

7.  berie na vedomie memorandum o porozumení medzi Mjanmarskom a Bangladéšom týkajúce sa repatriácie; naliehavo vyzýva všetky strany, aby v plnej miere rešpektovali dobrovoľný, bezpečný a dôstojný návrat Rohingov na miesta ich pôvodu, a to bez akejkoľvek diskriminácie a pod plným dohľadom OSN; trvá na tom, aby mjanmarské orgány ponúkli dôveryhodné záruky, že navrátilci nebudú prenasledovaní alebo nútení žiť v segregovaných táboroch na základe ich príslušnosti k určitému etnickému či náboženskému spoločenstvu, a aby zaručili nezávislé a nestranné monitorovanie zo strany ľudskoprávnych orgánov; zdôrazňuje zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a pripája sa k hodnoteniu UNHCR z 24. novembra 2017, že „v súčasnosti nie sú v Jakchainskom štáte Mjanmarska vytvorené podmienky, ktoré by umožnili bezpečné a udržateľné návraty“; žiada Európsku úniu, aby stála na čele medzinárodného úsilia prostredníctvom medzivládneho samitu spolu s OSN; navrhuje, aby sa na tomto samite preskúmal pokrok dosiahnutý v procese repatriácie Rohingov a pri obnove občianskych práv a aby sa začal postup smerujúci k nezávislému vyšetreniu zločinov proti ľudskosti;

8.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili finančnú a materiálnu podporu určenú na zabezpečenie ubytovania pre utečencov a aby zároveň zabezpečili, že sa táto pomoc nepoužije na riešenia, ktoré pre utečencov a navrátilcov nebudú prijateľné; vyzýva medzinárodných aktérov, aby zabezpečili finančnú podporu, ktorá by umožnila udržateľne napĺňať potreby vysídlených Rohingov a hostiteľských komunít prostredníctvom prístupu k náležitým a lepším službám; upozorňuje predovšetkým na naliehavú potrebu finančných prostriedkov vo výške približne 10 miliónov USD, aby bolo možné obetiam znásilnenia a rodovo podmieneného násilia poskytnúť špeciálnu zdravotnú starostlivosť a služby psychologickej pomoci; vyzýva Komisiu, aby podporovala úplné vyšetrenie rozsahu sexuálneho násilia a ďalších zločinov páchaných proti Rohingom;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o obchodovaní s rohinskými ženami a dievčatami v Mjanmarsku a Bangladéši a naliehavo vyzýva orgány obidvoch krajín, aby spolupracovali s UNHCR a ľudskoprávnymi organizáciami s cieľom ukončiť toto obchodovanie a postihnutým ženám a dievčatám poskytnúť ochranu a podporu;

10.  naliehavo vyzýva vládu Mjanmarska, aby riešila dlhodobú a systematickú diskrimináciu; zdôrazňuje, že bez riešenia základných príčin nie je možné vyriešiť vážnu situáciu Rohingov; v tejto súvislosti poznamenáva, že odopieranie práv menšinám v Mjanmarsku sa netýka iba Rohingov, ale aj iných etnických skupín vrátane Kačjinského a Šanského štátu;

11.  víta záverečnú správu poradnej komisie pre Jakchainský štát, ktorá bola zriadená na žiadosť štátnej radkyne; dôrazne nabáda mjanmarské orgány, aby čo najskôr vymenovali vykonávací orgán, ktorý v plnej miere vykoná odporúčania Kofiho Annana; nabáda EÚ, OSN a ďalších medzinárodných aktérov, aby tento proces podporili;

12.  poukazuje na odporúčanie poradnej komisie týkajúce sa potreby zosúladiť právne predpisy o občianstve s medzinárodnými normami a zmluvami, ktorých je Mjanmarsko zmluvou stranou; naliehavo žiada vládu Mjanmarska, aby zmenila zákon o občianstve a rohinským obyvateľom poskytla právne uznané doklady o občianstve, aby boli akceptovaní ako etnická menšina a aby sa dodržiavalo ich právo na sebaurčenie; naliehavo vyzýva vládu, aby vydávala preukazy totožnosti, v ktorých sa neuvádza náboženská príslušnosť;

13.  trvá na tom, že segregácia rohinskej menšiny v Mjanmarsku sa musí skončiť; žiada, aby sa zrušil zákaz vychádzania Rohingov a aby sa odstránili všetky kontrolné stanovištia, ktoré nie sú nevyhnutné; naliehavo žiada mjanmarskú vládu, aby zabezpečila voľný pohyb rohinského obyvateľstva v Jakchainskom štáte a vo zvyšku krajiny, a najmä aby sa dodržiavalo ich právo na prístup k zdravotnej starostlivosti, potravinám, vzdelávaniu a zamestnaniu;

14.  vyzýva všetky strany, aby podporili budovanie účinných demokratických inštitúcií a silnej občianskej spoločnosti, dodržiavanie základných práv a slobôd a presadzovanie dobrej správy, uplatňovanie zásady právneho štátu a nezávislé a nestranné súdnictvo;

15.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene prijali cielené trestné sankcie voči tým osobám z vojenských a bezpečnostných zložiek, ktoré sú zodpovedné za pretrvávajúce rozsiahle porušovanie ľudských práv v Mjanmarsku;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bezpečnostná rada OSN sa nedohodla na ráznych opatreniach, a žiada EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili tlak na tých, ktorí blokujú prijatie zmysluplných opatrení vrátane Číny a Ruska;

17.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili rozsah súčasného zbrojného embarga voči Mjanmarsku; ďalej vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby na Mjanmarsko uvalila celosvetové komplexné zbrojné embargo, pozastavila všetky priame a nepriame dodávky, predaj alebo transfer zbraní, munície a ďalšieho vojenského a bezpečnostného vybavenia vrátane ich prevozu a prekládky, ako aj poskytovanie výcviku alebo inej vojenskej a bezpečnostnej pomoci;

18.  vyzýva mjanmarskú vládu, a najmä štátnu radkyňu Aun Schan Su Ťij, aby jednoznačne odsúdili akékoľvek podnecovanie k rasovej alebo náboženskej nenávisti a bojovali proti sociálnej diskriminácii a prejavom nepriateľstva namiereným proti rohinskej menšine a aby dodržiavali všeobecné právo na slobodu náboženského vyznania a viery;

19.  vyzýva združenie ASEAN a regionálne vlády, aby naďalej prijímali opatrenia a vyvíjali väčší tlak na vládu a ozbrojené zložky Mjanmarska, aby zastavili porušovanie práv a chránili všetkých civilistov v Jakchainskom štáte, ako aj v celom Mjanmarsku;

20.  pripomína, že Sacharovova cena sa udeľuje ľuďom, ktorí okrem iného obhajujú ľudské práva, ochraňujú práva menšín a dodržiavajú medzinárodné právo; upozorňuje na to, že treba zvážiť možnosť odobratia Sacharovovej ceny v prípade, že laureáti porušia uvedené kritériá po tom, ako im bola cena udelená;

21.  nabáda významných medzinárodných a regionálnych aktérov, najmä Čínu, aby využili všetky dostupné dvojstranné, viacstranné a regionálne platformy na predloženie požiadavky na ukončenie týchto krutostí a dosiahnutie mierového riešenia;

22.  vyzýva PK/VP a členské štáty, aby výrazne zvýšili tlak na mjanmarské orgány a bezpečnostné služby s cieľom zastaviť násilie a diskrimináciu, ktoré sa páchajú na Rohingoch, a aby sa pripojili k snahe OSN, združenia ASEAN a regionálnych vlád o ukončenie segregácie v Mjanmarsku;

23.  žiada, aby PK/VP informovala Európsky parlament o opatreniach prijatých delegáciou EÚ na zasadnutí ministrov zahraničných vecí ASEM v Nepjite 21. novembra 2017; naliehavo vyzýva na oživenie dialógu o ľudských právach medzi Mjanmarskom a EÚ, konkrétne s cieľom riešiť otázky, ktoré sa týkajú komunity Rohingov;

24.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vyvodenie dôsledkov v súvislosti s obchodnými preferenciami, ktoré Mjanmarsko využíva, vrátane začatia vyšetrovania s využitím mechanizmov v rámci tzv. ustanovenia Všetko okrem zbraní;

25.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali globálny akčný plán UNHRC na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti na roky 2014 – 2024;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Mjanmarska, vláde a parlamentu Bangladéša, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, osobitnej spravodajkyni OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0351.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0316.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0506.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0247.


Vykonávanie smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii
PDF 394kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii (2015/2129(INI))
P8_TA(2017)0501A8-0368/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a článok 82 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 7, 8, 24, 47, 48 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a k nemu pripojené dohovory,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 25. októbra 2007,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001,

–  so zreteľom na stratégiu pre práva dieťaťa (2016 – 2021), ktorú prijala Rada Európy,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o sexuálnom zneužívaní detí na internete(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2012 o Európskej stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196) a so zreteľom na správu Komisie zo 6. júna 2016 s názvom Záverečné hodnotenie viacročného programu EÚ na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie (Bezpečnejší internet) (COM(2016)0364),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 16. decembra 2016 posudzujúcu rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2011/93/EÚ (COM(2016)0871), a správu Komisie zo 16. decembra 2016 hodnotiacu vykonávanie opatrení uvedených v článku 25 smernice 2011/93/EÚ (COM(2016)0872),

–  so zreteľom na správu Europolu z roku 2016 o hodnotení hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA),

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z 27. februára 2017 s názvom Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí: vyhliadky a skúsenosti detí zapojených do súdneho konania ako obete, svedkovia alebo účastníci konania v deviatich členských štátoch EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2017 s názvom Ochrana migrujúcich detí (COM(2017)0211),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0368/2017),

A.  keďže sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí sú závažným porušením základných práv, najmä práva detí na ochranu a starostlivosť nevyhnutné pre ich blaho, ako sa stanovuje v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Charte základných práv Európskej únie;

B.  keďže pri realizácii akýchkoľvek opatrení na boj proti týmto trestným činom je potrebné zohľadňovať v prvom rade najlepší záujem dieťaťa, a to v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa;

C.  keďže smernica 2011/93/EÚ je komplexným právnym nástrojom obsahujúcim ustanovenia týkajúce sa trestného práva hmotného a trestného práva procesného, opatrení na pomoc obetiam a ich ochranu a takisto prevencie vrátane správnych opatrení a keďže jej vykonávanie si vyžaduje dôslednú účasť subjektov z rôznych sektorov, ako napríklad orgánov presadzovania práva, súdnej moci, rodičovských a rodinných združení, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu pri ochrane maloletých osôb, mimovládnych organizácií, poskytovateľov internetových služieb a ďalších;

D.  keďže v správe Komisie o vykonávaní sa neuvádza žiadna štatistika odstraňovania a blokovania webových sídel, ktoré obsahujú alebo šíria obrazový materiál znázorňujúci sexuálne zneužívanie detí, najmä pokiaľ ide o štatistiku rýchlosti odstránenia obsahu, frekvencie, s akou orgány presadzovania práva sledujú tieto správy, omeškaní pri odstraňovaní spôsobených potrebou vyhnúť sa zasahovaniu do prebiehajúcich vyšetrovaní, alebo frekvencie, s akou súdne orgány alebo orgány presadzovania práva skutočne používajú akékoľvek takéto uchovávané údaje;

E.  keďže jednou z hlavných výziev pri vyšetrovaní sexuálneho zneužívania detí a trestného stíhania páchateľov je nedostatočné nahlasovanie zo strany obetí; keďže v prípade chlapcov je menšia pravdepodobnosť, že nahlásia zneužívanie;

F.  keďže deti, ktoré sú obeťami sexuálneho zneužívania alebo vykorisťovania, trpia početnými a dlhodobými fyzickými a/alebo psychickými traumami, ktoré ich môžu prenasledovať až do dospelosti;

G.  keďže sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí online je rozvíjajúci sa jav a na internete začínajú vznikať aj nové formy trestných činov, ako napríklad pornografia z pomsty alebo sexuálne vydieranie, pričom ich treba riešiť konkrétnymi opatreniami členských štátov;

H.  keďže orgány presadzovania práva čelia problémom, ktoré predstavujú siete peer-to-peer a súkromné siete, na ktorých sa vymieňa materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí; keďže je potrebné už v ranom veku zvyšovať informovanosť dievčat a chlapcov o rizikách a význame rešpektovania dôstojnosti a súkromia iných v digitálnej ére;

I.  keďže migrujúce deti – a najmä dievčatá, ale tiež významné percento chlapcov(5) – sú obzvlášť vystavené možnosti sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí v rukách obchodníkov s ľuďmi, pašerákov, obchodníkov s drogami, kupliarskych kruhov, ako aj iných jednotlivcov alebo kruhov, ktoré zneužívajú ich zraniteľnosť počas celej cesty do Európy a takisto po vstupe na jej územie;

J.  keďže sexuálna turistika zasahuje veľký počet detí, najmä dievčat, ale tiež významné percento chlapcov;

K.  keďže na to, aby boli opatrenia prijímané podľa odôvodnenia 47 smernice 2011/93/EÚ týkajúceho sa blokovania a odstraňovania webových stránok online v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, musia rešpektovať záruky uvedené v článku 25 smernice;

L.  keďže zo systematického prehľadu a metaanalýzy vyplýva, že u detí so zdravotným postihnutím je v porovnaní s tými, ktoré netrpia žiadnym postihnutím, približne trikrát väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami fyzického alebo sexuálneho násilia;

M.  keďže používanie výrazu „detská pornografia“ nie je vhodné na vymedzenie trestných činov uvedených v článku 5 a článku 2 písm. c) smernice 2011/93/EÚ a môže mať negatívny vplyv na detské obete;

Hlavné závery a odporúčania

1.  jednoznačne odsudzuje všetky formy sexuálneho zneužívania alebo vykorisťovania detí, ako aj násilnú a urážlivú viktimizáciu detí na všetkých úrovniach; víta, že Rada Európy prijala stratégiu pre práva dieťaťa (2016 – 2021); vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na prevenciu všetkých foriem fyzického a psychického násilia vrátane fyzického a sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania a na ochranu detí pred týmito formami násilia; vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prijali jednotné a účinné opatrenia na odstránenie sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, a vôbec všetkých sexuálnych trestných činov páchaných na deťoch; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pri programovaní a vykonávaní politík, ktoré môžu mať na deti negatívny vplyv, považovali ochranu detí vyslovene za prioritu;

2.  je presvedčený, že smernica 2011/93/EÚ predstavuje pevný a komplexný právny rámec pre boj proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty čelili vážnym problémom pri transponovaní a vykonávaní smernice, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o prevencii, vyšetrovaní a trestnom stíhaní, ako aj o ochrane obetí a pomoci obetiam, a že plný potenciál tejto smernice ešte nebol vyčerpaný; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom transponovať smernicu v plnom rozsahu a správne; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa právna transpozícia premietne do účinného vykonávania, aby sa zabezpečila ochrana detských obetí, pomoc týmto obetiam a nulová tolerancia sexuálneho zneužívania detí;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nemohla predložiť svoje správy o vykonávaní v lehote stanovenej v článku 28 smernice 2011/93/EÚ a že tieto dve hodnotiace správy predložené Komisiou len zdokumentovali transpozíciu do vnútroštátneho práva zo strany členských štátov a neposúdili v plnej miere dodržiavanie smernice; žiada členské štáty, aby spolupracovali a aby Komisii predložili všetky relevantné informácie týkajúce sa vykonávania smernice vrátane štatistických údajov;

4.  zdôrazňuje, že termín „materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí“ je na označenie takýchto trestných činov páchaných na deťoch vhodnejší než pojem „detská pornografia“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali používanie výrazu „materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí“ namiesto výrazu „detská pornografia“; zdôrazňuje však, že nová terminológia nesmie žiadnym spôsobom obmedziť trestné činy uvedené pod pojmom „detská pornografia“ v článku 5 smernice 2011/93/EÚ v súvislosti s článkom 2 písm. c);

5.  považuje za poľutovaniahodné, že v správe Komisie o vykonávaní sa neuvádza, či sa posudzuje účinnosť systému INHOPE pri postupovaní správ náprotivkom v tretích krajinách;

6.  považuje za poľutovaniahodné, že Komisia nezhromaždila údaje o druhoch použitého blokovania; považuje za poľutovaniahodné, že neboli zverejnené údaje o počte webových sídel uvedených na zozname blokovaných sídel v každej krajine; považuje za poľutovaniahodné, že neexistuje žiadne posúdenie týkajúce sa používania bezpečnostných metód, ako je napríklad šifrovanie, na zabezpečenie toho, aby zoznamy blokovaných sídel neunikli, a tým sa nestali vážne kontraproduktívnymi; víta skutočnosť, že Komisia výslovne upustila od povinného blokovania, ktoré podporovala v roku 2011;

Trestné právo hmotné (články 3, 4 a 5 smernice)

7.  berie na vedomie skutočnosť, že členské štáty transponovali ustanovenia smernice 2011/93/EÚ týkajúce sa trestného práva hmotného; napriek tomu však vyjadruje znepokojenie, že niektoré členské štáty netransponovali v plnej miere ustanovenia o trestných činoch súvisiacich so sexuálnym vykorisťovaním (článok 4), o trestných činoch súvisiacich so sexuálnym zneužívaním v prípade, že zneužívania sa dopustila osoba, ktorá zneužila svoje uznané postavenie, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa (článok 3 ods. 5 písm. i)), alebo zneužila zvlášť zraniteľné postavenie dieťaťa (článok 3 ods. 5 písm. ii)), a ustanovenia o zodpovednosti právnických osôb (článok 12);

8.  domnieva sa najmä, že členské štáty by mali vyvinúť všetko možné úsilie na boj proti beztrestnosti páchateľov, ktorí sa dopúšťajú sexuálneho zneužívania detí, ako aj jednotlivcov alebo právnických osôb, ktoré pomáhajú pri akýchkoľvek trestných činoch sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania detí, podporujú ich alebo k nim nabádajú; považuje za mimoriadne dôležité, aby členské štáty zabezpečili zodpovednosť fyzických aj právnických osôb, ak nedostatočné sledovanie osoby alebo dohľad nad osobou, ktorá je členom danej právnickej osoby, umožnilo alebo uľahčilo spáchanie trestných činov;

9.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie z hrozieb a rizík, ktoré online rozmer predstavuje pre deti, najmä pokiaľ ide o online nábor detí, ako aj vyhľadávanie detí (grooming) a iné formy podnecovania; domnieva sa, že preto treba nájsť spôsoby na identifikáciu, nahlasovanie a vyšetrovanie takýchto nebezpečných praktík; poukazuje na to, že je nutné zvýšiť úroveň ochrany detí online a zároveň zaviesť programy na zvyšovanie povedomia a informovanosti o nebezpečenstvách, ktoré existujú v online prostredí;

10.  pripomína Komisii, že obmedzenia týkajúce sa obsahu na internete by mali byť zakotvené v zákone, riadne vymedzené, primerané, legitímne a mali by sledovať jasný cieľ;

11.  je znepokojený nárastom sexuálneho zneužívania detí v rámci živého vysielania, ktorého páchatelia sú mimoriadne zruční a vynaliezaví vo využívaní vyspelých technológií; domnieva sa, že všetky členské štáty by sa preto mali snažiť vyvíjať inovatívne technické aplikácie na zisťovanie a blokovanie prístupu k takémuto obsahu, ktoré by zároveň obmedzovali platby za služby tohto charakteru;

12.  poukazuje na to, že je potrebné riešiť nové formy internetovej trestnej činnosti, ako sú napríklad porno z pomsty a sexuálne vydieranie, ktoré majú vplyv na mnohých mladých ľudí, najmä dievčatá v mladistvom veku; vyzýva orgány členských štátov na presadzovanie práva a justičné orgány, aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti tejto novej forme trestnej činnosti, a vyzýva internetový priemysel, horúce linky, mimovládne organizácie a všetky príslušné orgány, aby pri hľadaní riešení v oblasti boja proti týmto trestným činom prevzali svoj podiel zodpovednosti a aby zároveň lepšie využívali dostupné technológie a rozvíjali nové technológie, ktoré uľahčia identifikáciu osôb páchajúcich trestné činy online;

13.  pripomína právo každého jednotlivca rozhodovať o osude svojich osobných údajov, najmä výlučné právo kontrolovať používanie a sprístupňovanie osobných informácií a právo na zabudnutie, ktoré sa vymedzuje ako možnosť dosiahnuť okamžité odstránenie obsahu, ktorý by mohol poškodzovať jeho vlastnú dôstojnosť;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, zaviedli trestnosť nielen vyhľadávania detí online (groomingu), ale aj online prenasledovania a zvádzania detí cez internet; pripomína, že online prenasledovanie (cyberstalking) je skutok, pri ktorom dospelá osoba komunikuje cez internet s maloletou osobou alebo osobou, ktorú za maloletú považuje, s cieľom spáchať neskôr voči tejto osobe trestný čin alebo priestupok;

15.  považuje za poľutovaniahodné, že sa neposkytla žiadna štatistika, pokiaľ ide o využívanie trestnoprávnych postupov na zaistenie zariadení v relevantných prípadoch;

Vyšetrovanie a trestné stíhanie

16.  konštatuje, že niektoré členské štáty nezaviedli do svojho práva požiadavku stíhať trestné činy ešte dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť; nabáda preto členské štáty, aby zabezpečili, že premlčacie lehoty, v rámci ktorých možno tieto trestné činy nahlasovať a trestne stíhať, budú dostatočne dlhé a, prinajmenšom, že začnú plynúť po dosiahnutí plnoletosti detskej obete, aby sa zabezpečila možnosť stíhania trestného činu;

17.  poukazuje na dôležitosť vykonávania článku 17 s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mali súdnu právomoc vo vzťahu k trestným činom páchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (IKT), ku ktorým sa pristupuje z ich územia, bez ohľadu na to, či sa na ich území aj nachádzajú; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť praktický základ spoločného prístupu EÚ k otázke jurisdikcie v kybernetickom priestore, ako odznelo na neformálnom stretnutí ministrov spravodlivosti a vnútra, ktoré sa konalo 26. januára 2016;

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pokiaľ ide o extrateritoriálnu právomoc, do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov nie sú zahrnuté všetky trestné činy uvedené v smernici 2011/93/EÚ; považuje za poľutovaniahodné, že niektoré členské štáty zaručujú, že trestné činy sexuálneho zneužívania spáchané v zahraničí budú stíhané bez trestného oznámenia obete; vyzýva členské štáty, aby proti týmto nedostatkom účinne bojovali;

19.  vyzýva všetky členské štáty, aby vyčlenili dostatočné finančné a ľudské zdroje pre orgány presadzovania práva a justičné orgány na boj proti sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí vrátane osobitnej odbornej prípravy pre políciu a vyšetrovateľov; žiada Komisiu a členské štáty, aby zvýšili zdroje vyčlenené na identifikáciu obetí, a naliehavo vyzýva deväť členských štátov, ktoré ešte netransponovali článok 15 ods. 4 smernice 2011/93/EÚ o identifikácii obetí, aby tak bezodkladne urobili a zaviedli toto ustanovenie vytvorením osobitných vyšetrovacích tímov vybavených vhodnými nástrojmi a zdrojmi;

20.  považuje za poľutovaniahodné, že presné štatistiky a údaje o počte trestných činov spáchaných najmä v oblasti sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí stále chýbajú v dôsledku vysokého percenta nenahlásených prípadov, nového charakteru týchto trestných činov a rozdielov vo vymedzeniach a v metodikách, ktoré sa používajú v rôznych členských štátoch;

21.  zdôrazňuje, že niektoré z hlavných problémov, ktorým čelia orgány presadzovania práva a justičné orgány pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní trestných činov sexuálneho zneužívania detí online, vyplývajú najmä z cezhraničného charakteru vyšetrovaní a zo závislosti od elektronických dôkazov; berie na vedomie predovšetkým potrebu modernizovať digitálne vyšetrovacie techniky s cieľom udržať krok s rýchlym tempom technologického rozvoja;

22.  vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi svojimi orgánmi presadzovania práva, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho využívania spoločných vyšetrovacích tímov; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby uznali, že prílišné spoliehanie sa na horúce linky a priemysel môže byť kontraproduktívne a len sa tým outsourcuje boj proti materiálu zobrazujúcemu sexuálne zneužívanie detí;

23.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali ustanovenia smernice 2011/93/EÚ spôsobom, ktorý umožní reagovať na budúci vývoj; naliehavo žiada priemyselné odvetvie a poskytovateľov internetových služieb, aby uplatňovali moderné technológie a investovali do inovatívnych riešení s cieľom zvýšiť možnosti identifikovania a trestného stíhania páchateľov, na rozloženie zločineckých sietí online, ako aj na ochranu obetí;

24.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že poskytovatelia internetových služieb používajú technológie prekladu sieťovej adresy vykonávaného centrálne v sieti operátora (NAT CGN), ktoré umožňujú, aby sa viacerí používatelia delili o jednu IP adresu v rovnakom čase, čo ohrozuje bezpečnosť online a schopnosť stanoviť zodpovednosť; vyzýva členské štáty, aby nabádali poskytovateľov internetových služieb a prevádzkovateľov siete k prijatiu krokov potrebných na obmedzenie počtu používateľov IP adresy, postupné ukončenie používania technológií CGN a uskutočnenie investícií potrebných na bezodkladné zavedenie novej generácie adries internetových protokolov (verzia 6 – IPv6);

25.  vyzýva členské štáty, aby rozšírili svoju policajnú a justičnú spoluprácu a aby takisto naplno využívali existujúce nástroje spolupráce EÚ poskytované Europolom – najmä v rámci analytického projektu (AP) Twins a Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite – a Eurojustom, aby sa tak zabezpečilo úspešné vyšetrovanie a trestné stíhanie páchateľov a možných spolupáchateľov; zdôrazňuje, že Europol a Eurojust by mali dostať potrebné zdroje na plnenie svojich úloh v tejto oblasti, a nabáda členské štáty na výmenu najlepších postupov;

26.  vyzýva členské štáty, aby rozšírili svoju policajnú a súdnu spoluprácu s cieľom bojovať proti obchodovaniu s migrujúcimi deťmi a ich pašovaniu, pretože práve tieto deti, najmä dievčatá, ale aj chlapci sú obzvlášť zraniteľné voči zneužívaniu, obchodovaniu s nimi a sexuálnemu vykorisťovaniu; vyzýva na posilnenú spoluprácu a rýchlu výmenu informácií medzi orgánmi s cieľom vysledovať nezvestné deti a na interoperabilitu databáz; vyzýva členské štáty, aby prijali holistický prístup zahŕňajúci všetky dotknuté subjekty a aby zintenzívnili spoluprácu s orgánmi presadzovania práva, so sociálnymi službami a s občianskou spoločnosťou; uznáva významnú úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť pri identifikácii zraniteľných detí vzhľadom na nedostatočnú dôveru, ktorú prejavili migrujúce deti k orgánom presadzovania práva;

27.  nabáda členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o boj proti sexuálnej turistike zameranej na deti a aby stíhali páchateľov a spolupáchateľov s ohľadom na zodpovednosť všetkých zúčastnených aktérov;

28.  domnieva sa, že členské štáty by sa mali nabádať k vytvoreniu medzinárodnej siete špecializovanej na boj proti sexuálnej turistike, ktorú by mali dopĺňať vládou riadené politiky, ako je napríklad zavedenie programov financovania na pomoc rodinám a deťom žijúcim v nebezpečných oblastiach;

Prevencia (články 22, 23 a 24 smernice)

29.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné preventívne a intervenčné programy vrátane pravidelných programov odbornej prípravy pre všetkých úradníkov, pedagógov, združenia rodičov a zainteresované strany, ktoré sú v kontakte s deťmi, aby bolo možné lepšie posudzovať riziko spáchania trestného činu;

30.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby vykonali náležité opatrenia, ako napríklad zvyšovanie povedomia verejnosti, kampane zamerané na prevenciu, odborná príprava a osobitné vzdelávacie programy pre príslušné orgány, rodičov, učiteľov, deti a maloleté osoby, a to aj v spolupráci so združeniami rodičov, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu pri ochrane detí a maloletých osôb, ako aj s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti, s cieľom propagovať mediálnu gramotnosť, bezpečnosť na internete a význam rodinných hodnôt (napr. vzájomnej zodpovednosti, rešpektu a starostlivosti), ľudskej dôstojnosti, sebaúcty, nenásilnosti a všeobecnejšie práva detí na ochranu pred všetkými formami sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania;

31.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty na vytvorenie viacstupňového systému na ochranu detí, ktorý by sa zakladal na najlepších záujmoch dieťaťa a plnom rešpektovaní jeho základných práv, s cieľom vyslať jasný odkaz, že všetky formy fyzického, sexuálneho a emocionálneho zneužívania detí sú neprijateľné a trestné;

32.  nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti vzdelávacích materiálov a programov odbornej prípravy pre všetkých zúčastnených aktérov, ako sú učitelia, rodičia, vychovávatelia a orgány presadzovania práva, s cieľom zvyšovať informovanosť o tzv. groomingu a iných rizikách pre bezpečnosť detí online; pobáda členské štáty, aby vytvorili ambiciózne vzdelávacie programy zamerané na rodičov aj mládež s cieľom posilniť ich tým, že budú upozornení na nebezpečenstvá internetu, a povzbudiť ich k tomu, aby nahlasovali incidenty, ktorých boli svedkom alebo obeťou, najmä prostredníctvom horúcich liniek zriadených osobitne pre deti; považuje za mimoriadne dôležité poskytnúť rodičom usmernenia, aby dokázali posúdiť riziká, ktorým ich deti môžu čeliť, a odhalili prvotné znaky potenciálneho sexuálneho zneužívania na internete; vyzýva poskytovateľov služieb, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na zvyšovanie povedomia o rizikách v online prostredí, najmä v prípade detí, a to vytvorením interaktívnych nástrojov a informačných materiálov;

33.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby do svojich právnych predpisov zaviedli povinné previerky osôb uchádzajúcich sa o prácu alebo dobrovoľnícku činnosť s prístupom k deťom alebo so zodpovednosťou za ne a aby si systematicky vymieňali informácie o jednotlivcoch, ktorí predstavujú riziko pre deti;

34.  vyzýva členské štáty na výmenu informácií o páchateľoch sexuálnych trestných činov na deťoch s cieľom zabrániť im v presune bez povšimnutia z jedného členského štátu do druhého za prácou alebo na účely dobrovoľníckej činnosti s deťmi alebo v detských inštitúciách; nabáda členské štáty, aby zintenzívnili výmenu informácií o odsudzujúcich rozsudkoch a zákazoch vykonávania určitej činnosti a aby takisto zabezpečili systematické a koherentné zhromažďovanie údajov vo vnútroštátnych registroch páchateľov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby si splnili svoje povinnosti podľa článku 22 smernice 2011/93/EÚ a zabezpečili účinné, akademicky preverené intervenčné programy a opatrenia pre osoby, ktoré sa obávajú, že by mohli spáchať trestné činy sexuálneho zneužívania detí a iné trestné činy uvedené v článkoch 3 až 7 tejto smernice;

35.  poznamenáva, že niektoré členské štáty vyvinuli špecializované operačné systémy a forenzné kapacity zamerané na vyšetrovanie sexuálneho zneužívania detí; konštatuje však, že väčšina členských štátov nemá špecializované vyšetrovacie služby ani finančné prostriedky na získanie forenzných materiálov, ako je napríklad osobitný softvér, ktorý umožňuje vyšetrovanie online; odporúča preto, aby EÚ podporovala tieto služby poskytovaním primeraných finančných prostriedkov tam, kde je to potrebné;

36.  konštatuje, že väčšina prípadov zahŕňajúcich sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí sa orgánom zodpovedným za presadzovanie práva nenahlási; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali náležité opatrenia, na základe ktorých by sa zlepšilo a posilnilo nahlasovanie zneužívania zo strany detí, a aby zvážili vytvorenie mechanizmov systematického a priameho nahlasovania;

37.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili alebo posilnili detské linky pomoci, ktoré poskytujú pomoc a podporu deťom, ktoré sú obeťami sexuálneho zneužívania alebo vykorisťovania, a ktoré plnia základné právo detí byť vypočutý; žiada členské štáty, aby zabezpečili nepretržitú dostupnosť týchto liniek pomoci, ich prístupnosť prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, ich dôvernosť a bezplatnosť pre deti, ale zároveň aj to, aby mali tieto linky jasné postavenie v rámci vnútroštátnych systémov ochrany detí a aby mali zaručené štrukturálne a dlhodobé financovanie;

Pomoc obetiam a ich ochrana (články 18, 19 a 20 smernice)

38.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2012/29/EÚ o právach obetí trestných činov, aby prijali konkrétne opatrenia na ochranu detských obetí a aby si vymieňali najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť, že deti dostanú riadnu pomoc a podporu počas celého trestného konania aj po ňom;

39.  víta najlepšie postupy prijaté v niektorých členských štátoch na ochranu detí, ako je o. i. Barnhuset vo Švédsku; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na zabezpečenie poskytovania právnej pomoci, psychologickej podpory a pomoci a aby zabránili sekundárnej viktimizácii detí; nabáda členské štáty, aby na regionálnej aj vnútroštátnej úrovni spustili osvetové kampane na podporu detských obetí a posilnenie kultúrnej zmeny verejnej mienky s cieľom zabrániť postoju, pre ktorý je charakteristické obviňovanie obetí, čo môže viesť k ďalšej traume pre detské obete zneužívania;

Odstránenie a blokovanie (článok 25)

40.  víta skutočnosť, že členské štáty zaviedli právne predpisy a správne opatrenia v oblasti odstraňovania webových stránok obsahujúcich materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí spravovaných na ich území; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali článok 25 smernice 2011/93/EÚ a uprednostňovali okamžité odstraňovanie materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí hneď pri zdroji a so zavedenými príslušnými zárukami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len polovica členských štátov začlenila do svojich právnych predpisov ustanovenia umožňujúce blokovanie prístupu k takýmto webovým stránkam pre používateľov na ich území; pripomína, že v rámci boja proti šíreniu materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí sú opatrenia spočívajúce v jeho odstránení účinnejšie než blokovanie, keďže blokovaním sa neodstráni obsah;

41.  vyjadruje poľutovanie a znepokojenie nad skutočnosťou, že hoci Komisia spomenula, že niektoré členské štáty ani po 16 rokoch od nadobudnutia účinnosti smernice 2000/31/ES (smernica o elektronickom obchode) nemajú funkčné postupy „oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu“, nenaznačila prijatie žiadnych opatrení, na základe ktorých by sa od týchto členských štátov požadovalo dodržiavanie práva Únie;

42.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula ďalšie úsilie na zhromaždenie informácií potrebných na zistenie toho, aké postupy sa používajú v členských štátoch, kde neexistujú žiadne funkčné postupy „oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu“, ani nie sú zavedené žiadne trestné opatrenia, a aby začali postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti dotknutým členským štátom, ak sa zistí, že si v tomto smere neplnia povinnosti stanovené v smernici 2000/31/ES;

43.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia neposúdila bezpečnosť zoznamov blokovaných sídel, technológií používaných na blokovanie v tých krajinách, ktoré prijali príslušné opatrenia, vykonávanie bezpečnostných opatrení, ako je napríklad šifrovanie, týkajúcich sa ukladania zoznamov blokovaných sídel a ich oznamovania, ani nevykonala žiadnu zmysluplnú analýzu účinnosti tohto opatrenia;

44.  konštatuje, že v smernici 2011/93/EÚ sa nevyžaduje povinné blokovanie; uznáva, že blokovanie nie je jedinou ani spoľahlivou technológiou; odporúča, aby sa materiál zobrazujúci zneužívanie detí, vykorisťovanie detí a sexuálne zneužívanie detí odstraňoval v kontexte účinných súdnych opatrení a opatrení v oblasti presadzovania práva už pri zdroji;

45.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s internetovým priemyslom urýchlili postupy oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu, ktoré sú ešte stále príliš dlhé, a aby nadviazali partnerstvá s internetovým priemyslom, Europolom a Eurojustom s cieľom zabrániť hekovaniu sietí a systémov a ich zneužívaniu na distribúciu materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí;

46.  vyzýva členské štáty, aby v prípadoch, keď sa obsah sprístupňuje z tretích krajín, zintenzívnili spoluprácu s dotknutými tretími krajinami a s Interpolom s cieľom zabezpečiť urýchlené odstránenie príslušného obsahu;

47.  odporúča, aby príslušné orgány pravidelne aktualizovali čierne zoznamy webových sídel obsahujúcich materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí a aby ich sprístupňovali poskytovateľom internetových služieb s cieľom zabrániť napríklad nadmernému blokovaniu a zabezpečiť proporcionalitu; odporúča vzájomnú výmenu takýchto čiernych zoznamov webových sídel medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj s Europolom a jeho Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite a s Interpolom; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mohla využívať novovyvinutá technológia hašovania, ktorého súčasťou je automatická detekcia a rozpoznávanie obrazu; zdôrazňuje, že všetky uplatnené technológie by mali podliehať prísnemu testovaniu s cieľom eliminovať alebo aspoň minimalizovať možnosť heknutia, zneužitia alebo kontraproduktívnych účinkov;

48.  nabáda sieť INHOPE, aby spolupracovala so svojimi členmi na vytvorení bezpečného mechanizmu anonymného nahlasovania na sieťach deep webu, ako sú napríklad siete darknetu nachádzajúce sa na sieti TOR, ktorá poskytuje rovnako vysokú mieru anonymity, ako poskytujú tlačové organizácie oznamovateľom, tak, aby mali používatelia týchto sietí možnosť poskytovať informácie alebo správy o materiáli zobrazujúcom sexuálne zneužívanie detí;

49.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby pre poskytovateľov internetových služieb (ISP) zaviedli povinnosť nahlasovať orgánom presadzovania práva aj vnútroštátnym horúcim linkám materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí, ktorý aktívne odhalia vo svojej infraštruktúre; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom financovaní v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) s cieľom poskytovať horúcim linkám primerané zdroje na plnenie ich úlohy, ktorou je bojovať proti nelegálnemu obsahu na internete;

50.  uznáva aktívnu a podpornú úlohu, ktorú v boji proti materiálu zobrazujúcemu sexuálne zneužívanie detí na internete zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti, ako je napríklad sieť horúcich liniek INHOPE vrátane nadácie Internet Watch Foundation v Spojenom kráľovstve; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so sieťou INHOPE identifikovala a zaviedla najlepšie postupy, najmä pokiaľ ide o štatistické nahlasovanie a účinnú spoluprácu s orgánmi presadzovania práva; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré zatiaľ nezriadili takéto horúce linky, aby tak urobili, pričom zastáva názor, že by sa im malo umožniť aktívne vyhľadávať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí online;

51.  naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby okamžite zaviedli mechanizmy bezpečného nahlasovania a poradenstva berúce ohľad na deti, ako sú napríklad telefonické alebo počítačové horúce linky s e-mailovými adresami alebo aplikácie v tabletoch či smartfónoch, prostredníctvom ktorých môžu používatelia internetu – dokonca aj anonymne – nahlasovať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí, ktorý nájdu online, a ktoré dokážu tento nahlásený obsah rýchlo posúdiť s cieľom okamžite uplatniť postupy oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu a odstrániť obsah spravovaný mimo ich územia; požaduje jednoznačné uznanie a posilnenie týchto horúcich liniek a nabáda členské štáty, aby im dali k dispozícii náležité zdroje vrátane zodpovedajúcich finančných prostriedkov, ako aj vyškolených odborných pracovníkov s praxou; zastáva názor, že tieto horúce linky by popri prijímaní správ od verejnosti mali mať povolené aktívne vyhľadávať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí online;

52.  zdôrazňuje potrebu propagovať a podporovať informačné programy EÚ, ktoré umožňujú verejnosti upozorňovať príslušné orgány na online obsah, ktorý je nelegálny alebo škodlivý pre deti;

53.  vyzýva Komisiu, aby naďalej pravidelne informovala Európsky parlament o aktuálnej situácii, pokiaľ ide o dodržiavanie smernice zo strany členských štátov, tým, že mu bude poskytovať rozčlenené a porovnateľné údaje o tom, ako sa členským štátom darí predchádzať sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí offline a online a bojovať proti nim; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnejšiu správu o vykonávaní smernice, ktorá by mala obsahovať dodatočné informácie a štatistiky týkajúce sa odstraňovania a blokovania stránok obsahujúcich materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí, štatistiky rýchlosti odstraňovania nelegálneho obsahu po lehote 72 hodín a následných opatrení orgánov presadzovania práva v súvislosti s nahlásenými trestnými činmi, omeškaní pri odstraňovaní nedovoleného obsahu spôsobených potrebou vyhnúť sa zasahovaniu do prebiehajúcich vyšetrovaní, informácie o použití uchovávaných údajov zo strany justičných orgánov a orgánov presadzovania práva a o krokoch zo strany horúcich liniek po informovaní orgánov presadzovania práva s cieľom kontaktovať poskytovateľov hostingových služieb; poveruje svoj príslušný výbor, aby uskutočnil vypočutie o aktuálnej situácii v oblasti vykonávania smernice a takisto zvážil prijatie ďalšej správy o činnostiach nadväzujúcich na vykonávanie smernice;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(3) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 57.
(4) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 109.
(5) Zo štúdií vyplýva, že zvlášť chlapci môžu cítiť zábrany, pokiaľ ide o nahlasovanie sexuálneho zneužívania, a to aj z dôvodov súvisiacich s domnienkami spoločnosti týkajúcimi sa mužov. Pozri napríklad štúdiu vypracovanú útvarom posudzovania vplyvu ex post výskumnej služby Európskeho parlamentu, PE 598.614, s. 16 a štúdiu od autorov G. A. Schaefera, I. A. Mundta, C. J. Ahlersa a C. Bahlsa s názvom Child sexual abuse and psychological impairment in victims: results of an online study initiated by victims (Sexuálne zneužívanie detí a psychické poškodenie obetí: výsledky online štúdie iniciovanej obeťami), Journal of Child Sex Abuse, zväzok 21, č. 3, 2012, s. 343 – 360.


Rokovania Výboru pre petície v roku 2016
PDF 307kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o výsledku rokovaní Výboru pre petície počas roku 2016 (2017/2222(INI))
P8_TA(2017)0502A8-0387/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o výsledku rokovaní Výboru pre petície,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskeho ombudsmana za rok 2016,

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na články 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 228 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 44 Charty základných práv Európskej únie o práve obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia ZFEÚ, ktoré sa týkajú konania o porušení povinnosti, najmä na články 258 a 260,

–   so zreteľom na článok 52 a článok 216 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0387/2017),

A.  keďže v roku 2016 bolo prijatých 1 569 petícií – v porovnaní s 1 431 petíciami v roku 2015 – z ktorých 1 110 petícií (70,8 %) bolo považovaných za prípustné;

B.  keďže 6 132 používateľov internetového portálu Európskeho parlamentu pre petície podporilo jednu alebo viacero petícií v roku 2016 v porovnaní s 902 používateľmi v roku 2015 a keďže počet podporení na petíciu a na používateľa bol 18 810 v roku 2016 v porovnaní s 1 329 v roku 2015;

C.  keďže počet prijatých petícií je v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov EÚ neveľký; keďže tento počet naznačuje, že občania EÚ sú si vedomí petičného práva, využívajú ho a očakávajú, že petičným postupom upriamia pozornosť inštitúcií EÚ na záležitosti, ktoré ich znepokojujú a ktoré patria do rozsahu právomocí EÚ; keďže je však potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zvýšenie informovanosti o práve predkladať petície Európskemu parlamentu a na podporu tohto práva;

D.  keďže právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament ponúka občanom EÚ a osobám s pobytom v EÚ prostriedok na predkladanie oficiálnych žiadostí priamo ich zástupcom, a preto sa toto právo musí primerane chrániť a posilňovať; keďže toto právo je nevyhnutné na zabezpečenie aktívnej účasti občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ v oblastiach činnosti Európskej únie;

E.  keďže Európsky parlament je dlhodobo v popredí rozvoja procesu predkladania petícií na medzinárodnej úrovni a stále má najotvorenejší a najtransparentnejší systém v Európe, ktorý umožňuje najmä plnú účasť predkladateľov petícií na jeho činnostiach;

F.  keďže úloha výboru pri posilňovaní postavenia európskych občanov je jednou zo základných charakteristík, ktorá prispieva k posilneniu imidžu a autority Parlamentu v očiach voličov tým, že inštitúcii umožňuje, aby zohľadnila a lepšie preskúmala spôsob, akým členské štáty a ostatné inštitúcie EÚ vykonávajú právne predpisy EÚ;

G.  keďže aktívna účasť je možná len na základe demokratického a transparentného procesu v rámci všetkých inštitúcií EÚ, ktorý Európskemu parlamentu a Výboru pre petície umožňuje, aby vykonávali svoju prácu ústretovo voči občanom a zmysluplne;

H.  keďže osoby, ktoré predkladajú a podporujú petície, sú angažovaní občania, ktorí očakávajú, že inštitúcie EÚ prinesú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o riešenie ich problémov; keďže neschopnosť primerane reagovať na petície pravdepodobne povedie k frustrácii a následnej ľahostajnosti voči Únii;

I.  keďže je potrebné poznamenať, že občania sa často obrátia na Výbor pre petície ako na poslednú možnosť, keď iné orgány a inštitúcie na regionálnej a vnútroštátnej úrovni nie sú schopné vyriešiť ich problémy;

J.  keďže petície umožňujú Európskemu parlamentu vypočuť si problémy, ktoré ovplyvňujú občanov Únie a pomáhať pri ich riešení, a keďže vplyv právnych predpisov EÚ na každodenný život ľudí žijúcich v EÚ by sa mal hodnotiť prostredníctvom uvedených petícií;

K.  keďže zvýšenie priamej účasti občanov a zlepšenie kvality rozhodovania na úrovni EÚ je možné len na základe demokratickej správy verejných vecí schopnej zaručiť transparentnosť, účinnú ochranu základných práv a zahrnutie požiadaviek vyjadrených občanmi do politického programu EÚ;

L.  keďže petície sú cenným zdrojom informácií, a to aj pokiaľ ide o odhaľovanie porušovania práva EÚ a nedostatkov a nezrovnalostí právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť úplnú ochranu základných práv všetkých občanov;

M.  keďže petície poskytujú široké spektrum informácií v rôznych oblastiach užitočných pre iné parlamentné výbory, a to aj vo vzťahu k ich legislatívnym činnostiam; keďže naplnenie základného petičného práva prostredníctvom primeraného zaobchádzania s petíciami je zodpovednosťou, ktorú má Európsky parlament ako celok;

N.  keďže každá petícia by mala byť predmetom starostlivého skúmania a spracovania a keďže každý predkladateľ petície má právo dostať odpoveď od Výboru pre petície, v ktorej sa v plnej miere rieši daná téma pri plnom rešpektovaní práva na dobrú správu vecí verejných, zakotveného v článku 41 Charty základných práv Európskej únie; keďže často je potrebná následná komunikácia v dôsledku počiatočného skúmania petícií alebo interakcie s Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi ako ďalších krokov k hľadaniu riešení;

O.  keďže v kritériách prípustnosti petícií podľa článku 227 ZFEÚ a článku 215 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa uvádza, že petície musia spĺňať formálne podmienky, ktoré upravujú prípustnosť, konkrétne, že predkladateľ petície, ktorý je občanom EÚ alebo osobou s pobytom v EÚ je dotknutý záležitosťou, ktorá patrí do pôsobnosti Európskej únie; keďže je zrejmé, že táto pôsobnosť siaha ďaleko nad rámec jednoduchého zoskupenia výlučných právomocí EÚ; keďže 459 petícií bolo vyhlásených za neprípustné, keďže nesplnili formálne podmienky;

P.  keďže s cieľom zabezpečiť účinnú prácu Výboru pre petície by sa mali nepodložené alebo neprípustné petície uzavrieť a ich uzavretie odôvodniť predkladateľovi petícií; keďže postup na vybavovanie petícií by mal byť vždy založený na najlepších záujmoch predkladateľov petícií;

Q.  keďže každý prípad je jedinečný v dôsledku osobitnej, interaktívnej povahy samotného procesu predkladania petícií a hlavnej úlohy, ktorú v ňom zohrávajú občania, a vylučuje vopred stanovený časový rámec; keďže takéto postupy si zo strany administratívy vyžadujú osobitnú flexibilitu a zručnosti v oblasti styku s verejnosťou;

R.  keďže o značnom počte petícií sa diskutuje verejne na schôdzach Výboru pre petície; keďže predkladatelia petícií majú právo prezentovať svoje petície a často sa v plnej miere zúčastňujú na diskusii, čím aktívne prispievajú k práci výboru; keďže v roku 2016 bolo 201 predkladateľov petícií prítomných na rokovaniach výboru a 61 predkladateľov petícií vo výbore vystúpilo;

S.  keďže informácie, ktoré občania poskytujú v petíciách a počas schôdzí výboru – doplnené odbornými znalosťami od Komisie, členských štátov alebo iných orgánov – sú kľúčové pre prácu výboru;

T.  keďže hlavné témy znepokojenia, ktoré boli predložené v petíciách za rok 2016 sa týkali vnútorného trhu (najmä poskytovania služieb a voľného pohybu osôb), základných práv (predovšetkým práv dieťaťa a osôb so zdravotným postihnutím); sociálnych otázok (pracovné podmienky), environmentálnych problémov (nakladanie s odpadom, znečistenie a ochrana životného prostredia) a špecifickej problematiky brexitu (strata nadobudnutých práv a mandát referenda);

U.  keďže internetový portál Európskeho parlamentu pre petície bol spustený ku koncu roka 2014 a stále je funkčný; keďže 1 067 petícií (68 % prijatých) bolo predložených prostredníctvom internetového portálu v roku 2016 v porovnaní s 992 v roku 2015; keďže došlo k technickým vylepšeniam vrátane vylepšení funkcie vyhľadávania, z ktorých mali prospech používatelia, ako aj správcovia portálu; keďže zhrnutia petícií sa na portál vkladajú krátko po ich prijatí; keďže sa záležitosti týkajúce sa dôvernosti a vyhlásenia o ochrane osobných údajov upravili a pribudol súbor s najčastejšími otázkami (FAQ); keďže zhrnutia petícií z rokov 2015 a 2016 boli vložené s pomocou nového nástroja pre migráciu; keďže sa vykonal postup optimalizácie pre vyhľadávače (SEO); keďže bol veľký počet individuálnych požiadaviek používateľov na podporu úspešne zvládnutý; keďže prebiehajú ďalšie etapy projektu, ktoré umožňujú automatické elektronické oznámenie o začlenení každej príslušnej petície do programu výborov spolu s odkazom na nadchádzajúci internetový prenos, ako aj o následnom nahrávaní príslušných zápisníc a videozáznamov z príslušných diskusií, ktoré by boli určené dotknutým predkladateľom a podporovateľom petícií;

V.  keďže európska iniciatíva občanov je dôležitým nástrojom na posilnenie účasti občanov na politickom rozhodovacom procese EÚ, ktorého potenciál by sa mal v plnej miere využiť s cieľom zvýšiť dôveru občanov v inštitúcie EÚ a prispieť k vybudovaniu skutočnej a inkluzívnej Európskej únie; keďže legislatívny návrh predložený Komisiou 13. septembra 2017 na preskúmanie súčasného nariadenia (EÚ) č. 211/2011 o európskej iniciatíve občanov (COM(2017)0482) predstavuje začiatok veľmi potrebného procesu revízie s cieľom zabezpečiť lepšiu prístupnosť a väčšiu užitočnosť tohto nástroja pre občanov EÚ;

W.  keďže sa plánovali štyri služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností podľa článku 216a rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu; keďže služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností predstavujú kľúčový nástroj Výboru pre petície, a to jednak z hľadiska jedinečnej príležitosti získať informácie o zložitých otázkach od rôznych zainteresovaných strán a zároveň pomôcť konkrétne zviditeľniť prácu Európskeho parlamentu medzi občanmi v rôznych krajinách Európy; keďže sa uskutočnili dve služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností, jedna do Španielska v nadväznosti na prijatie viacerých petícií od občanov EÚ, ktoré sa týkali možného porušovania rámcovej smernice o vode, a jedna na Slovensko v súvislosti v využívaním štrukturálnych fondov EÚ v zariadeniach na dlhodobý pobyt osôb so zdravotným postihnutím; keďže dve ďalšie plánované služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností, jedna do Írska a druhá do Talianska, boli zrušené;

X.  keďže Výbor pre petície má povinnosti vo vzťahu k úradu európskeho ombudsmana, ktorý je zodpovedný za vyšetrovanie sťažností občanov a obyvateľov Únie na možný nesprávny úradný postup v rámci inštitúcií a orgánov Únie;

Y.  keďže európska ombudsmanka Emily O’Reillyová predložila Výboru pre petície na jeho schôdzi z 20. júna 2016 svoju výročnú správu za rok 2015; a keďže výročná správa Výboru pre petície na druhej strane čiastočne vychádza z výročnej správy ombudsmanky;

Z.  keďže Výbor pre petície je členom Európskej siete ombudsmanov, do ktorej patrí aj európsky ombudsman, vnútroštátni a regionálni ombudsmani a podobné orgány členských štátov Európskej únie, kandidátskych krajín a ďalších krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, a ktorej cieľom je podporovať výmenu informácií o práve a politikách EÚ a spoločne využívať najlepšie postupy;

AA.  keďže 147 prijatých petícií (z toho 120 v roku 2016) sa týka rôznych otázok – najmä ochrany práv občanov – ktoré vznikli na základe referenda v Spojenom kráľovstve o vystúpení z Európskej únie;

AB.  keďže usmerneniami Výboru pre petície, prijatými v januári 2016 a uplatňovanými od daného dátumu, sa zabezpečila prehľadnosť a štruktúra práce výboru a spracovania petícií;

AC.  keďže prepracovanie rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu (prijaté v pléne v decembri 2016) obsahuje aj zmeny petičného postupu a jeho objasnenie;

AD.  keďže čisto formalistický prístup k vybavovaniu petícií týkajúcich sa environmentálnych hodnotení ohrozuje riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia v členských štátoch, ako aj dôveryhodnosť Komisie, ktorá by mala vykonávať účinný dohľad s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu základných práv občanov;

1.  zdôrazňuje zásadnú rolu, ktorú Výbor pre petície musí zohrávať ako kontaktné miesto, kde občania EÚ a osoby s pobytom v EÚ môžu predložiť svoje sťažnosti týkajúce sa porušení a nedostatkov pri uplatňovaní práva EÚ v členských štátoch a nedostatkov a nezrovnalostí týkajúcich sa právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere zabezpečiť, aby sa inštitúcie včas, vyčerpávajúcim spôsobom, nestranne a spravodlivo zaoberali riešením problémov, na ktoré sa poukazuje v petíciách;

2.  uznáva, že petície sú dôležitým zdrojom informácií z prvej ruky, ktoré sa netýkajú len porušení a nedostatkov pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ v členských štátoch, ale aj potenciálnych medzier v týchto predpisoch a návrhov občanov na nové právne predpisy, ktoré by sa mohli prijať, alebo prípadných zlepšení platných právnych predpisov;

3.  pripomína, že petície umožňujú Európskemu parlamentu a iným inštitúciám EÚ, aby znovu nadobudli kontakt s občanmi EÚ, na ktorých má vplyv uplatňovanie práva Únie na rôznych úrovniach verejnej správy; považuje schopnosť zabezpečiť transparentnosť, priame zapojenie občanov, úplnú ochranu základných práv, výrazné zlepšenie reakcie inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o riešenie problémov, na ktoré ich upozorňujú občania, ako aj posilnenú spoluprácu inštitúcií EÚ a iných orgánov EÚ s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi za významné prostriedky posilňovania demokratickej legitimity a zodpovednosti rozhodovacieho procesu Únie;

4.  potvrdzuje, že účinné vybavovanie petícií spochybňuje a v konečnom dôsledku zvyšuje schopnosť Komisie a Európskeho parlamentu reagovať na problémy týkajúce sa transpozície a nesprávneho uplatňovania právnych predpisov a riešiť ich; poznamenáva, že Komisia považuje vykonávanie právnych predpisov EÚ za prioritu, aby z nich občania mohli mať prospech vo svojom každodennom živote;

5.  požaduje vymedzenie jasného rozlíšenia postavenia a práv predkladateľov petícií a ich podporovateľov v súlade so zásadami transparentnosti;

6.  aj naďalej pokladá za osobitnú povinnosť zabezpečiť, aby v prípade neprípustnosti alebo neopodstatnenosti petícií nedošlo k neprimerane dlhému omeškaniu pred tým, ako budú vyhlásené za neprípustné alebo uzatvorené; v tejto súvislosti zdôrazňuje požiadavku, aby bola neprípustnosť alebo uzatvorenie petícií z dôvodu ich neopodstatnenosti starostlivo odôvodnené predkladateľovi petície;

7.  uznáva vplyv účinného vykonávania právnych predpisov EÚ na posilnenie dôveryhodnosti inštitúcií EÚ; pripomína, že petičné právo zakotvené v Lisabonskej zmluve je dôležitým prvkom európskeho občianstva a skutočným ukazovateľom na monitorovanie uplatňovania práva EÚ a na identifikáciu možných medzier; vyzýva Výbor pre petície, aby zaviedol pravidelné schôdze so svojimi protistranami na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa dôležitých petícií s cieľom zvýšiť povedomie o problémoch európskych občanov v EÚ a členských štátoch a posilniť ich práva prostredníctvom lepšej tvorby a uplatňovania práva Únie; žiada preto, aby riešenie a vyriešenie petícií bolo prioritou pre všetky zainteresované orgány na vnútroštátnej a európskej úrovni;

8.  pripomína Komisii, že petície predstavujú jedinečný prostriedok na poukázanie na situácie, v ktorých sa nedodržiava právo EÚ, a na ich vyšetrovanie s pomocou politického preskúmania Európskym parlamentom; pripomína Komisii, že žiadosti o pomoc od Výboru pre petície je potrebné riadne prešetriť, a opakuje svoju výzvu Komisii, aby zlepšila kvalitu svojich odpovedí, a to aj počas schôdzí výboru, čo sa týka obsahu aj podrobností, a zabezpečila tým riadne a transparentné riešenie obáv európskych občanov; poukazuje na to, že spôsob, akým sa riešia problémy, na ktoré sa poukazuje v petíciách, má zásadný vplyv na občanov a na to, či dodržiavanie ich petičného práva zakotveného v právnych predpisoch EÚ je účinné, ako aj na to, aký názor majú na inštitúcie EÚ; nalieha na Komisiu, aby identifikovala prostriedky posilnenia spolupráce s orgánmi členských štátov, pokiaľ ide o reagovanie na žiadosti týkajúce sa vykonávania práva Únie a dodržiavania súladu s ním;

9.  domnieva sa, že skutočnosť, že vnútroštátne súdy majú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie riadneho vykonávania právnych predpisov EÚ v členských štátoch, by v žiadnom prípade nemala brániť aktívnejšej úlohe Komisie v jej postavení strážkyne zmlúv, pokiaľ ide o zabezpečenie dodržiavania práva EÚ, najmä v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia a verejného zdravia, kde by mala prevládať zásada predbežnej opatrnosti;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa čo možno najvyššie postavení zástupcovia Rady a Komisie zúčastňovali na schôdzach a vypočutiach Výboru pre petície, kde sa obsah diskutovaných otázok týka vyššie uvedených inštitúcií;

11.  vyzýva úradníkov Komisie prítomných na schôdzach Výboru pre petície, aby boli pripravení zapojiť sa do riadneho dialógu s predkladateľmi petícií a neobmedzovali sa na prečítanie vypracovanej odpovede zaslanej pred schôdzou;

12.  žiada, aby sa prešetrili možnosti využívania telekonferenčných služieb; nabáda na používanie nových audiovizuálnych technológií, ktoré by umožnili predkladateľom petícií zohrávať väčšiu úlohu pri práci výboru tým, že sa v reálnom čase zúčastnia na posudzovaní ich petícií;

13.  nesúhlasí s opakovanou interpretáciou Komisie v súvislosti s 27. výročnou správou o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2009), na základe ktorej je údajne oprávnená uzavrieť spisy, v rámci ktorých nebol spravený žiaden formálny krok smerom ku konaniu o nesplnení povinnosti, alebo zastaviť prebiehajúce konanie o nesplnení povinnosti v prípadoch, v ktorých prebiehajú konania pred vnútroštátnym súdom; pripomína, že Európsky parlament v odseku 11 svojho výročného uznesenia o činnosti Výboru pre petície prijatého 15. decembra 2016(1) opätovne potvrdil svoj nesúhlas s pôvodným prístupom Komisie vo vyššie uvedenej správe, ako už vyjadril vo svojom uznesení(2) zo 14. septembra 2011, v ktorom najmä v odsekoch 1, 23 a 32 vyzval Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie s cieľom zabezpečiť dôsledné vykonávanie právnych predpisov EÚ v rámci svojich kapacít a využívala mechanizmy konania o nesplnení povinnosti nezávisle od existencie súdnych konaní na vnútroštátnej úrovni;

14.  s odkazom na výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva EÚ v roku 2016 zo 6. júla 2017 (COM(2017)0370) so znepokojením konštatuje značné zvýšenie počtu neukončených konaní v prípade nesplnenia povinnosti, a to o 21 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výzvy Európskeho parlamentu na zdieľanie informácií o súčasnom stave prebiehajúcich konaní v prípade nesplnenia povinnosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu petícií pri identifikácii nesprávneho vykonávania alebo oneskorenej transpozície európskeho práva; pripomína Komisii, že Výbor pre petície je odhodlaný reagovať na očakávania občanov včas a zodpovedne a zároveň zabezpečiť demokratickú kontrolu a správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ;

15.  žiada Komisiu, aby poskytla presné štatistické údaje o počte petícií, ktoré viedli k začatiu konania v rámci projektu EU Pilot alebo ku konaniu v prípade nesplnenia povinnosti; okrem toho žiada, aby mu boli doručované správy o konaniach týkajúcich sa prebiehajúcich prípadov a/alebo postupov a dokumenty, ktoré sa vymieňajú v rámci projektu EU Pilot a postupov v prípade nesplnenia povinnosti po ich uzavretí na základe uplatnenia judikatúry Súdneho dvora Európskej únie s cieľom uľahčiť štruktúrovaný dialóg a skrátiť časový rámec na riešenie sporov; vyzýva Komisiu, aby prediskutovala tieto správy s Výborom pre petície a aktívne zapojila podpredsedu zodpovedného za uplatňovanie a zjednodušovanie právnych predpisov;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby svoje právomoci vyplývajúce z jej úlohy strážkyne zmlúv využívala riadne, pretože takáto úloha má pri fungovaní EÚ mimoriadny význam, pokiaľ ide o občanov a európskych zákonodarcov; požaduje včasné vybavovanie konaní v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom bezodkladne ukončiť situácie, v ktorých sa nedodržiava právo EÚ;

17.  považuje spoluprácu s ostatnými parlamentnými výbormi za zásadnú; odkazuje z tohto pohľadu na prijatie usmernení Výboru pre petície, v ktorých sa presne vysvetľuje princíp zriadenia petičnej siete s ostatnými výbormi; víta skutočnosť, že usmernenia k takejto sieti boli prijaté; poukazuje na dotazník, ktorý bol predložený všetkým výborom s cieľom lepšie pochopiť ich postupy zaobchádzania s petíciami predloženými na získanie stanoviska alebo informácií; s uspokojením poznamenáva, že prvé stretnutie týkajúce sa siete sa na úrovni personálu konalo v roku 2016 a na úrovni členov dvakrát v roku 2017; s potešením berie na vedomie pokrok dosiahnutý v koordinácii medzi Výborom pre petície a inými výbormi a tematické rozdelenie oblastí politiky v každom príslušnom výbore, ktoré umožní lepšie sledovanie petícií zaslaných iným výborom; vyzýva na posilnenie siete Výboru pre petície s cieľom zjednodušiť petície v prebiehajúcej legislatívnej činnosti; odporúča, aby sa personálu poslancov Európskeho parlamentu poskytlo osobitné usmernenie o petičnom práve, ktoré by mu umožnilo lepšie pomáhať osobám, ktoré majú záujem na procese;

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Charta základných práv sa na členské štáty EÚ vzťahuje len pri vykonávaní práva Únie; opakuje skutočnosť, že mnohí obyvatelia považujú jeho vykonávanie za nejasné a nedostatočné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Súdny dvor Európskej únie vyložil článok 51 Charty základných práv dosť opatrne, umožnil však, aby sa rozsah pôsobnosti uplatňovania charty rozšíril tak, aby zahŕňal vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa uplatňuje právo Únie, ako aj tie, ktoré zabezpečujú účinné uplatňovanie ustanovení EÚ; domnieva sa, že očakávania väčšiny občanov EÚ vo vzťahu k právam uvedeným v charte značne presahujú rámec ich súčasného rozsahu pôsobnosti; podčiarkuje, že príliš úzky alebo nezrozumiteľný výklad článku 51 odcudzuje občanov od EÚ; nalieha na Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie čo možno najzrozumiteľnejšie a najširšieho výkladu rozsahu pôsobnosti článku 51; víta skutočnosť, že Agentúra pre základné práva uviedla interaktívny nástroj, ktorým poskytuje jednoduchý prístup k informáciám o tom, na ktoré orgány sa obrátiť v každom členskom štáte so žiadosťami týkajúcimi sa základných práv;

19.  berie na vedomie úzkosť predkladateľov petícií týkajúcu sa ich budúcich práv v nadväznosti na referendum v Spojenom kráľovstve o vystúpení z Európskej únie, ktorá bola zrejmá v prípade veľkého počtu petícií týkajúcich sa Spojeného kráľovstva; pripomína svoje uznesenie z 5. apríla 2017(3), v ktorom Európsky parlament zdôrazňuje, že dohoda o vystúpení môže byť uzavretá len s jeho súhlasom a v súlade s jeho požiadavkou spravodlivého zaobchádzania s občanmi členských štátov EÚ-27, ktorí žijú alebo žili v Spojenom kráľovstve, a s občanmi Spojeného kráľovstva, ktorí žijú alebo žili v krajinách EÚ-27, a zastáva názor, že ich práva a záujmy musia mať v rámci rokovaní úplnú prioritu; berie na vedomie nevyriešené obavy v súvislosti s odobratím volebného práva občanom Spojeného kráľovstva žijúcim v inej krajine v rámci EÚ viac ako 15 rokov; pripomína, že Výbor pre petície zohral aktívnu úlohu pri obrane práv občanov EÚ a Spojeného kráľovstva tým, že prispel k uzneseniam Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 a 3. októbra 2017(4) k aktuálnemu stavu rokovaní so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o vystúpení z EÚ, ako aj tým, že vypracoval štúdiu o vplyve brexitu v súvislosti s petičným právom a o právomociach, povinnostiach a činnostiach Výboru pre petície a preskúmal petície týkajúce sa brexitu a práv občanov na svojom zasadnutí 21. júna 2017; podporuje odhodlanie Komisie v plnej miere zaručiť práva európskych občanov s pobytom v Spojenom kráľovstve počas rokovaní o brexite a po jeho vystúpení z EÚ a vyzýva Komisiu, aby zaručila úplné nadobudnuté práva pre občanov Spojeného kráľovstva, ktorí majú bydlisko vo zvyšku Európskej únie, s cieľom zabezpečiť, aby sa občania nepoužívali ako prostriedok na vyjednávanie alebo aby sa v dôsledku rokovaní neoslabili ich práva;

20.  poukazuje na významnú prebiehajúcu prácu, ktorú Výbor pre petície vykonáva v súvislosti s petíciami týkajúcimi sa problematiky zdravotných postihnutí, a zdôrazňuje ochotu výboru naďalej podporovať úsilie o posilnenie práv osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva európske inštitúcie, aby išli príkladom v tejto oblasti a aby zabezpečili, aby vykonávacie opatrenia vnútroštátnych orgánov boli v plnej miere a dôsledne v súlade s právnymi predpismi EÚ a s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD); zdôrazňuje, že 22. a 23. septembra 2016 sa uskutočnila vyšetrovacia návšteva Slovenska s cieľom zozbierať informácie o otázke využívania investícií do zariadení pre osoby so zdravotným postihnutím, na základe ktorej vzniklo odporúčanie Komisii, aby preskúmala aktuálnu situáciu; zdôrazňuje potrebu zvýšiť politickú účasť osôb so zdravotným postihnutím, najmä v rámci príprav na nadchádzajúce európske voľby, a uznať právo voliť pre všetky osoby so zdravotným postihnutím v súlade s článkami 12 a 29 CRPD;

21.  opakovane pripomína prácu Komisie na podporu ratifikácie a rýchleho vykonávania Marrákešskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania z roku 2013; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam svojho krátkeho uznesenia prijatého 3. februára 2016(5) o ratifikácii Marrákešskej zmluvy, v ktorom sa požaduje rýchla reakcia všetkých zainteresovaných strán s cieľom odblokovať dlhodobú situáciu s cieľom uľahčiť ratifikáciu na úrovni EÚ; poznamenáva, že Európsky parlament a Rada dospeli k dohode o legislatívnych návrhoch Komisie o vykonávaní Marrákešskej dohody (COM(2016)0595COM(2016)0596), ktoré sa stali záväznými(6);

22.  upriamuje pozornosť na dve výročné správy, výročnú správu o všetkých činnostiach výboru v roku 2015(7) a výročnú správu o práci európskeho ombudsmana v roku 2015(8), a na viaceré stanoviská výboru, ako napríklad o cezhraničnom uznávaní adopcií(9), o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom(10), o vykonávaní Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným dôrazom na záverečné poznámky výboru UNCRPD(11), o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014(12) a o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015(13);

23.  poukazuje na podporu výboru pre európsku iniciatívu občanov; berie na vedomie návrh Komisie na revíziu nariadenia s cieľom zvýšiť jeho dôležitosť ako nástroja na demokratickú účasť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedokázala náležite zohľadniť nedávne úsilie o nelegislatívne uznesenie o európskej iniciatíve občanov, najmä stanovisko Výboru pre petície, čím zároveň náležite nedodržala medziinštitucionálnu dohodu; vyzýva Komisiu, aby počas nadchádzajúceho legislatívneho postupu zohľadnila stanovisko Výboru pre petície s cieľom dosiahnuť plné a účinné zapojenie občanov EÚ do rozhodovacieho procesu EÚ prostredníctvom európskej iniciatívy občanov;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevykonáva dôrazným spôsobom svoje kontrolné právomoci s cieľom zabrániť tomu, aby sa na jednotný trh uvádzali znečisťujúce automobily s naftovým pohonom, ktoré významne prispievajú k uvoľňovaniu NO2 nad rámec limitných hodnôt a ktoré nie sú v súlade s pravidlami EÚ o typovom schválení a o emisiách z ľahkých osobných a úžitkových vozidiel; poukazuje na to, že tento aspekt je neoddeliteľnou súčasťou obáv občanov, ktorí využili petičné právo, aby žiadali o účinnú ochranu ľudského zdravia, životného prostredia a práv spotrebiteľov;

25.  zdôrazňuje, že pravidlom by mala byť transparentnosť a prístup občanov k dokumentom inštitúcií EÚ, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň ochrany demokratických práv občanov; zastáva názor, že by sa mal urýchlene predložiť návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1049/2001 v tomto ohľade;

26.  zdôrazňuje význam silnej spolupráce Európskeho parlamentu s európskou ombudsmankou a jej zapojenie do Európskej siete ombudsmanov; zdôrazňuje vynikajúce vzťahy medzi ombudsmankou a Výborom pre petície v inštitucionálnom rámci; osobitne oceňuje pravidelný prínos ombudsmanky k činnosti výboru počas celého roka; zdôrazňuje kľúčovú úlohu ombudsmanky pri zlepšovaní rozhodovacieho procesu a správy na úrovni EÚ, ktoré by mali byť čo najskôr úplne transparentné, nestranné a zamerané na účinnú a efektívnu ochranu práv občanov; podporuje súčasnú prácu ombudsmanky v rôznych oblastiach jej pôsobnosti vrátane iniciatív a strategických vyšetrovaní, ktoré sú prospešné nie iba pokiaľ ide o dobrú správu, ale aj pokiaľ ide o lepšie demokratické fungovanie Únie; víta iniciatívy, ktoré európsky ombudsman podnikol s cieľom lepšie využívať výhody potenciálu siete a posilniť jej viditeľnosť;

27.  víta ocenenie za dobrú správu (Award for Good Administration), ktoré úrad európskeho ombudsmana začal udeľovať v roku 2016 ako formu uznania zamestnancov, agentúr a orgánov inštitúcií EÚ, ktoré sa podieľajú na podpore dobrej správy pri výkone svojich každodenných povinností; požaduje, aby bol súčasný kódex dobrej správnej praxe povýšený na záväzné nariadenie vrátane okrem iného aj konkrétnych ustanovení na predchádzanie konfliktom záujmov na všetkých úrovniach v rámci inštitúcií, agentúr a orgánov EÚ;

28.  podčiarkuje širokú škálu tém, ktorým sa podané petície venujú, od vnútorného trhu, spravodlivosti, energetiky a dopravy až po základné práva, zdravie, environmentálne právo, zdravotné postihnutie a dobré životné podmienky zvierat, ako aj rôzne dôsledky brexitu pre občanov; zdôrazňuje zvýšenie počtu petícií prijatých v roku 2016 o 10 % (1 569) a vyzýva európske inštitúcie, aby zabezpečili primerané personálne obsadenie služieb zodpovedných za vybavovanie petícií, najmä sekretariátu Výboru pre petície;

29.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila komplexnú analýzu súladu hodnotení v oblasti životného prostredia, ktoré vykonávajú členské štáty, s právnymi predpismi EÚ, pokiaľ ide o povolenia na realizáciu projektov v oblasti infraštruktúry, v súvislosti s ktorými občania prostredníctvom petícií poukázali na vážne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie; trvá na tom, že je dôležité, aby sa tieto analýzy a prípadné súvisiace činnosti Komisie vykonávali, aby sa zamedzilo nezvratnému poškodeniu životného prostredia v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti;

30.  upriamuje pozornosť na mnohé petície týkajúce sa postupov orgánov zastupujúcich záujmy dieťaťa a ochrany práv detí, najmä pokiaľ ide o cezhraničné situácie; uznáva prácu, ktorú vykonala pracovná skupina výboru pre záujmy dieťaťa; upriamuje pozornosť na krátky návrh uznesenia s názvom Ochrana najlepších záujmov dieťaťa (naprieč hranicami) v Európe, ktoré bolo prijaté v marci 2016; berie na vedomie návrh na prepracovanie nariadenia Brusel IIa o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí a konštatuje, že veľké množstvo problémov, ktorým sa venujú petície, ako napríklad problémy, ktoré sa týkajú postupov a praktík, ktoré používajú príslušné orgány členských štátov pri rozhodnutiach s nadnárodnými dôsledkami týkajúcimi sa maloletých detí, a konaní o vrátení v nadväznosti na medzinárodný únos dieťaťa rodičom, si vyžaduje dôkladnejšie preskúmanie s cieľom nájsť riešenia existujúcich problémov;

31.  zdôrazňuje trvale vysoký počet petícií týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat a opätovne vyjadruje poľutovanie nad oneskorením vykonávania stratégie Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015; považuje za nevyhnutné zaviesť novú stratégiu na úrovni EÚ, ktorá by preklenula všetky existujúce nedostatky a zabezpečila úplnú a účinnú ochranu dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom jasného a komplexného legislatívneho rámca, ktorý úplne spĺňa požiadavky článku 13 ZFEÚ;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade týkajúcom sa volebných práv osôb, ktoré nie sú občanmi v Estónsku a v Lotyšsku, nedošlo k žiadnemu významnému pokroku v nadväznosti na petíciu č. 0747/2016; zdôrazňuje, že akékoľvek zbytočné prieťahy môžu spôsobiť nedôveru v európske inštitúcie;

33.  zdôrazňuje významnú úlohu siete SOLVIT, ktorá občanom a podnikom poskytuje prostriedok na riešenie obáv z možného porušovania práva Únie zo strany orgánov verejnej moci v iných členských štátoch; vyzýva Komisiu a samotné členské štáty, aby podporili sieť SOLVIT s cieľom zlepšiť jej užitočnosť a zviditeľniť ju pre občanov; víta v tejto súvislosti akčný plán na posilnenie siete SOLVIT, ktorý Komisia zverejnila v máji 2017; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila urýchlené vykonanie tohto akčného plánu a podala Európskemu parlamentu správu o jeho výsledkoch;

34.  poukazuje na zlepšenia, ktoré prebehli na internetovom portáli pre petície; zdôrazňuje potrebu ďalších technických zlepšení internetového portálu na zabezpečenie toho, aby bol Výbor pre petície v plnej miere pripravený riešiť nečakané situácie, ako napríklad prudké zvýšenie počtu predložených petícií; považuje prebiehajúci technologický rozvoj a zlepšenú technickú kapacitu portálu za základný prvok bezproblémového petičného procesu; zdôrazňuje význam portálu ako jednoducho prístupnej komunikačnej brány pre občanov a predkladateľov petícií, ako aj pre používateľov mobilných zariadení a pre osoby so zdravotným postihnutím; očakáva rýchlu realizáciu zostávajúcich fáz projektu, čo umožní predkladateľom a podporovateľom petícií získať lepšie interaktívne skúsenosti a zvýšiť množstvo informácií v reálnom čase;

35.  požaduje cielenejšiu a aktívnejšiu tlačovú a komunikačnú službu a aktívnejšiu prítomnosť na sociálnych médiách, v dôsledku čoho bude práca výboru lepšie reagovať na problémy verejnosti;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov, ich petičným výborom a ich vnútroštátnym ombudsmanom alebo obdobným príslušným orgánom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0512.
(2) Ú. v. EÚ C 51E, 22.2.2013, s. 66.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0102.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0361.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0037.
(6) Ú. v. EÚ L 242, 20.9.2017, s. 1 a s. 6.
(7) Stanovisko prijaté 30. novembra 2016.
(8) Stanovisko prijaté 11. novembra 2016.
(9) Stanovisko prijaté 21. apríla 2016.
(10) Stanovisko prijaté 15. novembra 2016.
(11) Stanovisko prijaté 27. apríla 2016.
(12) Stanovisko prijaté 22. apríla 2016.
(13) Stanovisko prijaté 12. októbra 2016.


Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu
PDF 456kWORD 73k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu (2016/2327(INI))
P8_TA(2017)0503A8-0356/2017

Európsky parlament,

—  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2016 s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu (COM(2016)0501),

—  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 1998 s názvom Transport and CO2 - developing a Community Approach (Doprava a CO2 – rozvoj prístupu Spoločenstva) (COM(1998)0204), ktoré bolo zverejnené po prijatí Kjótskeho protokolu, ale nepremietlo sa do dostatočných opatrení,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. februára 2017 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. júla 2016 s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu,

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ(3),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel(4), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel(5),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999 o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov(6),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES(7),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a zmene smernice 2009/16/ES(8),

—  so zreteľom na smernicu 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES(9),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES(10),

—  so zreteľom na smernicu Rady 98/70/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 týkajúcu sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS(11),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 týkajúce sa európskej stratégie pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite (COM(2016)0766),

—  so zreteľom na riadiaci plán zavádzania interoperabilných kooperatívnych inteligentných dopravných systémov v EÚ,

—  so zreteľom na smernicu Komisie 1999/52/ES z 26. mája 1999, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 96/96/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel(13),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve(14) a na rozhodnutie Komisie 2009/750/ES zo 6. októbra 2009 o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov(15),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu(16),

—  so zreteľom na smernicu Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi(17),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006(18),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(19),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu(20),

–  so zreteľom na výsledky 39. zasadnutia zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO), ktoré sa konalo v roku 2016 v Montreale,

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia(21), zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009(22),

–  so zreteľom na správu Vyšetrovacieho výboru Európskeho parlamentu vo veci merania emisií v automobilovom priemysle o výsledkoch práce výboru (A8-0049/2017),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. decembra 2015 o udržateľnej mestskej mobilite(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2016 o správe o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov(24),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES(25),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(26),

–  so zreteľom na svoj mandát na medziinštitucionálne rokovania o revízii typového schvaľovania a dohľade nad trhom v znení prijatom 4. apríla 2017(27),

–  so zreteľom na balík predpisov o obehovom hospodárstve, ktorý prijala Komisia 2. decembra 2015,

—  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0356/2017),

A.  keďže všetkých 151 zmluvných strán Parížskej dohody, ktorú EÚ ratifikovala 4. novembra 2016 a ktorá nadobudla platnosť v ten istý deň, sa zaviazalo udržať nárast teploty na celom svete výrazne pod 2 °C nad úrovňou z predindustriálneho obdobia a naďalej vyvíjať úsilie o obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou;

B.  keďže cestná doprava spôsobuje viac ako 70 % emisií skleníkových plynov v doprave a má veľký podiel na znečistení ovzdušia, je potrebné prijať opatrenia predovšetkým v tejto oblasti a zároveň zintenzívniť úsilie o zníženie emisií vo všetkých sektoroch dopravy;

C.  keďže zemný plyn (napríklad stlačený zemný plyn (CNG) a skvapalnený zemný plyn (LNG)), a najmä biometán, syntetický metán a skvapalnený ropný plyn (LPG), by mohli pomôcť pri dekarbonizácii dopravy, najmä pokiaľ ide o námornú dopravu a ťažké úžitkové vozidlá;

D.  keďže v bielej knihe z roku 2011 si Komisia stanovila za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy do roku 2050 minimálne o 60 % v porovnaní s rokom 1990; keďže na dosiahnutie súladu s Parížskou dohodou bude nevyhnutné do polovice storočia radikálne znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy;

E.  keďže spoľahlivý dlhodobý plán znižovania emisií môže výrobcom vozidiel poskytnúť potrebnú istotu pri plánovaní investícií do nových technológií;

F.  keďže na dlhodobú dekarbonizáciu odvetvia dopravy je nevyhnutné, aby sa široko využívala energia z obnoviteľných zdrojov diverzifikovaných podľa rôznych druhov dopravy;

G.  keďže súkromné aj verejné elektrické dopravné systémy môžu prispieť k vyriešeniu hlavných problémov súvisiacich s mestskou mobilitou, a to znížením emisií CO2 a udržateľným odstránením znečisťujúcich látok a hluku; keďže miera udržateľnosti elektrických vozidiel závisí aj od využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

H.  keďže doprava spôsobuje viac ako 25 % emisií skleníkových plynov v EÚ, z ktorých viac ako 70 % pripadá na cestnú dopravu; keďže doprava je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia v mestských oblastiach; keďže takéto znečistenie ovzdušia spôsobuje v EÚ viac ako 400 000 predčasných úmrtí(28) ročne a je príčinou nákladov na zdravotnú starostlivosť vo výške 330 – 940 mld. EUR(29), čo predstavuje od 3 % do 9 % HDP EÚ; keďže tuhé častice a oxidy dusíka majú mimoriadne nepriaznivý vplyv na verejné zdravie;

I.  keďže doprava je najmenej dekarbonizované odvetvie a viac ako 94 % jej potrieb energie stále závisí od fosílnych palív; keďže emisie skleníkových plynov z odvetvia dopravy predstavujú už takmer štvrtinu celkových emisií CO2 v EÚ a naďalej rastú;

J.  keďže rozvoj osobnej a nákladnej dopravy do značnej miery závisí od účinného využívania rôznych druhov dopravy a keďže európska dopravná politika by mala byť založená na efektívnej komodalite, v rámci ktorej by sa malo podľa možnosti uprednostňovať využívanie energeticky najúčinnejších a najudržateľnejších druhov dopravy;

K.  keďže prechod na iné druhy dopravy povedie k opätovnému dosiahnutiu rovnováhy medzi rôznymi druhmi dopravy a zabezpečí interoperabilitu v rámci jednotlivých druhov dopravy a medzi nimi, podporí udržateľnejšie dopravné a logistické reťazce a posilní bezproblémové dopravné toky medzi jednotlivými druhmi dopravy a dopravnými uzlami;

L.  keďže podľa osobitného prieskumu Eurobarometra 406 uverejneného v roku 2013 asi 50 % občanov EÚ používa svoj súkromný automobil každý deň, kým len 16 % využíva verejnú dopravu a len 12 % bicykel;

M.  keďže lodné palivo používané v námornej doprave patrí medzi najviac znečisťujúce druhy paliva, čo znamená, že v tomto odvetví existuje široký priestor na zníženie emisií prostredníctvom podpory a začleňovania alternatívnych pohonných systémov;

N.  keďže ochrana verejného zdravia a životného prostredia by mala byť spoločnou záležitosťou a zodpovednosťou celej spoločnosti, pričom všetky zainteresované strany by v tejto súvislosti mali mať dôležitú úlohu;

O.  keďže v Siedmom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva sa jasne uznáva úloha dopravy pri napĺňaní vízie Únie na rok 2050 o „dobrom živote v rámci možností našej planéty“;

P.  keďže od prijatia smernice o biopalivách v roku 2003 bol legislatívny rámec viackrát zmenený; keďže na prilákanie investícií do moderných biopalív je nevyhnutný určitý stupeň stability legislatívneho prístupu;

Q.  keďže prechod na obehové hospodárstvo zároveň znamená, že spotrebitelia sa budú čoraz viac stávať používateľmi služieb, a keďže tento prechod na nové obchodné modely by mohol mať značný vplyv na efektívne využívanie zdrojov v odvetví dopravy;

R.  keďže viac ako 100 miliónov Európanov je vystavených hladinám hluku nad prahovou hodnotou EÚ 55 decibelov (dB), pričom asi 32 miliónov z nich je vystavených „veľmi vysokým“ hladinám, napríklad hluku nad 65 dB;

S.  keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je len hluk z cestnej dopravy druhým najškodlivejším environmentálnym stresovým faktorom v Európe hneď po znečistení ovzdušia a keďže najmenej 9 000 predčasných úmrtí ročne možno pripísať srdcovým ochoreniam spôsobeným hluku z dopravy;

T.  keďže uplatňovanie usmernení WHO o vystavení ľudí jemným tuhým časticiam (PM 2,5) by zvýšilo priemernú strednú dĺžku života približne o 22 mesiacov a viedlo by k ročným úsporám vo výške asi 31 miliárd EUR;

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu a súhlasí s názorom, že prechod na nízkoemisnú mobilitu je nevyhnutný pre rozsiahlejší prechod na udržateľné, nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo; vyzýva Komisiu a príslušné orgány členských štátov, aby sa plne zapojili do tejto stratégie;

2.  zdôrazňuje, že na dodržanie Parížskej dohody je nevyhnutné, aby emisie skleníkových plynov z dopravy dosiahli do polovice storočia takmer nulu, a že emisie látok z dopravy znečisťujúcich ovzdušie sa budú musieť výrazne znížiť, aby sa bezodkladne dodržali prinajmenšom usmernenia WHO týkajúce sa verejného zdravia;

3.  konštatuje, že prechod na nízkoemisnú mobilitu je prínosom nielen pre verejné zdravie a životné prostredie, ale ponúka aj hlavné výzvy a príležitosti pre výrobcov a dodávateľov v oblasti automobilovej, železničnej, námornej a leteckej dopravy, ako aj pre inovačných poskytovateľov a najmä MSP v oblasti energetiky, dopravy, logistiky a služieb; zdôrazňuje, že primeraná podpora rozvoja nových technológií a obchodných modelov podporujúcich inovačné partnerstvá medzi veľkými spoločnosťami, MSP a startupmi na základe nákladovo efektívneho prístupu je potrebná na dosiahnutie účinného zníženia emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy;

4.  uznáva potrebu značných zmien pri riadení dopytu v doprave a pri priestorom plánovaní s cieľom uskutočniť potrebný presun na multimodálny prístup; pripomína, že dopravu treba chápať ako dôležitú službu, a nie ako samoúčel; z tohto dôvodu podporuje realizáciu transeurópskych dopravných sietí (TEN-T); opakuje, že prechod na udržateľné, obehové a nízkouhlíkové odvetvie dopravy má za následok zvýšenú informovanosť používateľov služieb, pokiaľ ide o efektívnosť využívania zdrojov; domnieva sa, že jedným z najdôležitejších faktorov z hľadiska zmeny v správaní, ktorej súčasťou je prechod na udržateľnejšie druhy dopravy, je dostupný, rozvinutý systém multimodálnej verejnej dopravy, ktorý pokrýva mestské uzly a zabezpečuje spojenie s vidieckymi oblasťami;

5.  pripomína, že pokiaľ ide o bielu knihu o doprave z roku 2011, Európsky parlament zdôraznil, že európska politika udržateľnej mobility sa musí opierať o širokú škálu politických nástrojov, aby uskutočnila prechod na najmenej znečisťujúce a energeticky najefektívnejšie druhy dopravy nákladovo efektívnym spôsobom; poukazuje na to, že na oslobodenie mobility od nepriaznivých účinkov súčasného dopravného systému, ako sú preťaženie, znečistenie ovzdušia, hluk, nehody a zmena klímy, je nevyhnutný posun v rovnováhe medzi jednotlivými druhmi dopravy; v tejto súvislosti uznáva, že politika prechodu na iné druhy dopravy doteraz nepriniesla uspokojivé výsledky;

6.  nabáda Komisiu, aby vystupovala ako vedúci aktér pre globálne a harmonizované opatrenia týkajúce sa udržateľnejšej a efektívnejšej dopravy;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné vykonávanie existujúcich právnych predpisov a v prípade potreby navrhla dodatočné konkrétne opatrenia v odvetví dopravy v záujme dosiahnutia dohodnutých cieľov EÚ v oblasti klímy, ktoré zahŕňajú všetky druhy dopravy vrátane mestskej mobility, a to spôsobom, ktorý neohrozí konkurencieschopnosť odvetvia dopravy; takisto vyzýva Komisiu, aby podporila prijatie technológií, ktoré prispievajú k nízkoemisnej mobilite, na trhu zvýšením efektívnosti vozidiel pri zachovaní bezpečnosti; žiada Komisiu, aby v kontexte rešpektovania Parížskej dohody predložila aktualizáciu svojej bielej knihy o doprave z roku 2011;

8.  vyjadruje presvedčenie, že pri posudzovaní udržateľnosti treba zohľadniť celú stopu od výroby cez používanie až po likvidáciu vozidiel a potrebnú infraštruktúru, a preto zdôrazňuje, že realistické a skutočne udržateľné riešenia môže ponúknuť len technologicky neutrálny energetický mix;

9.  poznamenáva, že udržateľný prechod v oblasti dopravy si vyžaduje systémové opatrenia viacerých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti, spotrebiteľov, sociálnych partnerov, MSP, inovatívnych startupov, veľkých korporácií, ktoré sú globálnymi aktérmi, ako aj politikov a oficiálnych orgánov na všetkých úrovniach správy;

10.  vyzýva Komisiu, aby uznala rastúci význam viazaných emisií tým, že zavedie stimuly na započítavanie emisií počas celého životného cyklu;

11.  vyzýva Komisiu, aby uznala rastúci význam merania emisií počas celého životného cyklu, a to od dodávky energie cez výrobu až po koniec životnosti tým, že predloží ucelené návrhy, ktoré usmernia výrobcov k optimálnym riešeniam s cieľom zabezpečiť, aby emisie z predvýrobnej a povýrobnej činnosti nemarili výhody plynúce z lepšieho prevádzkového využívania energie vo vozidlách;

12.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene zaviedla a zlepšila normy CO2 pre celú cestnú dopravu, keďže nákladovo efektívne normy pre vozidlá predstavujú s najvyššou pravdepodobnosťou najúčinnejšie opatrenie na zlepšenie energetickej efektívnosti v EÚ v období do roku 2030;

13.  pripomína, že energetická efektívnosť by sa mala považovať za najlepšiu energetickú alternatívu, a preto by sa mali uprednostňovať a podporovať všetky opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti nákladovo efektívnym spôsobom a na zníženie dopytu po energii a tieto opatrenia by sa mali riadne začleniť do dopravnej politiky a medzi európske opatrenia v oblasti klímy;

Optimalizácia dopravného systému

Zvýšenie efektívnosti

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali prepojenie medzi rôznymi regiónmi EÚ, a to aj pokiaľ ide o vzdialené, znevýhodnené a pohraničné regióny Únie; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby opätovne posúdila postoj EÚ k prepojenosti letectva a preskúmala možnosť vytvorenia ukazovateľa prepojenosti, a to aj s prihliadnutím na vzájomné pôsobenie s ostatnými druhmi dopravy; zdôrazňuje, že toto by malo byť spojené s investíciami do udržateľných alternatív a s ich podporou;

15.  dôrazne nabáda členské štáty, aby urýchlili vykonávanie iniciatívy jednotné európske nebo, keďže súčasná roztrieštenosť spôsobuje dlhšie časy letov, oneskorenia, ďalšie spaľovanie palív a zvýšené emisie CO2; poukazuje na to, že by to prispelo k dosiahnutiu 10 % zníženia emisií;

16.  vyzýva Komisiu, aby si udržala vysoké ambície v oblasti inovácií prostredníctvom podpory výskumu využívania fotovoltickej energie v odvetví letectva (napríklad Solar Impulse 2) a alternatívnych kvapalných palív z obnoviteľných zdrojov;

Spravodlivé a efektívne stanovovanie cien

17.  domnieva sa, že pri zabezpečovaní spravodlivosti a rovnakých podmienok pre rôzne druhy dopravy v Európe sú nevyhnutné jasnejšie cenové signály naprieč všetkými druhmi dopravy, ktoré lepšie odzrkadľujú zásady „znečisťovateľ platí“ a „používateľ platí“; upozorňuje, že existujúce politiky by sa mali znovu posúdiť z tohto hľadiska;

18.  domnieva sa, že každý druh dopravy by mal pokrývať svoje hraničné náklady, a to tak na opotrebovanie infraštruktúry („používateľ platí“), ako aj externé náklady, napríklad v oblasti znečistenia ovzdušia a znečistenia hlukom („znečisťovateľ platí“); vyjadruje presvedčenie, že uplatňovanie týchto dvoch zásad v celej EÚ pomôže riešiť súčasné rozdiely v poplatkoch medzi jednotlivými druhmi dopravy;

19.  zdôrazňuje, že právne predpisy týkajúce sa stanovovania cien v doprave by nemali vytvárať nekalú hospodársku súťaž, ktorá by poškodzovala udržateľnejšie druhy dopravy, ako je železničná doprava, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže v tejto oblasti;

20.  víta úsilie Komisie o vypracovanie noriem pre interoperabilné elektronické mýtne systémy v EÚ a nadchádzajúcu revíziu smernice Eurovignette, ktorá by mala zahŕňať spoplatňovanie na základe vzdialenosti a diferenciáciu na základe emisií CO2, ako aj možnosť diferenciácie spoplatňovania na základe aktualizovaných noriem Euro; domnieva sa, že rozšírenie spoplatňovania na základe vzdialenosti by sa malo vzťahovať na všetky osobné automobily a dodávkové vozidlá a zároveň by malo umožňovať určitú formu flexibility pre odľahlé a riedko osídlené oblasti;

21.  zdôrazňuje, že prechod na iné druhy dopravy si vyžaduje podporu a investície v oblasti multimodality a verejnej dopravy;

22.  žiada Komisiu, aby urýchlene aktualizovala svoju príručku o externých nákladoch na dopravu a zohľadnila pritom údaje o emisiách za skutočných jazdných podmienok;

23.  zdôrazňuje, že letectvo je odvetvím najviac vzdialeným od internalizácie svojich externých nákladov, a preto vyzýva Komisiu, aby dodržala Parížsku dohodu a preskúmala možnosti harmonizovaných medzinárodných opatrení na zdaňovanie kerozínu pre letectvo a na zrušenie oslobodenia od DPH v prípade cestovných lístkov v leteckej doprave;

Logistika a digitalizácia

24.  uznáva, že logistika môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri znižovaní vplyvu dopravy z hľadiska uhlíkovej stopy prostredníctvom ekologicky orientovaných stratégií spolupráce zameraných na integráciu dodávateľských reťazcov, multimodálnu dopravu, konsolidáciu dodávok a spätnú logistiku; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov sú nevyhnutné digitálne technológie;

25.  nazdáva sa, že dôležitým prínosom k zlepšeniu efektívnosti individuálnej a komerčnej cestnej, železničnej, námornej a leteckej dopravy môžu byť inteligentné dopravné systémy, tzv. platooning a autonómne a prepojené vozidlá;

26.  uznáva, že technológia prepojených vozidiel nielen zlepší bezpečnosť cestnej premávky, ale takisto má významné dôsledky pre životné prostredie, a poukazuje na hustú sieťovú infraštruktúru, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie potrieb vysokej kapacity a nízkej latencie pre 5G sieť, aby sa čo najlepšie využili možnosti prepojených a autonómnych vozidiel zlepšiť mobilitu v mestskom prostredí; uznáva, že v súlade so širším procesom digitalizácie naprieč európskym priemyslom budú musieť mnohé podniky založiť svoju transformačnú stratégiu na mobilite, čo prinesie významné príležitosti pre MSP a startupy v odvetví dopravy, a nazdáva sa, že tento vývoj treba podporiť;

27.  zdôrazňuje, že verejná doprava ako súčasť koncepcie mobility ako služby má obrovský potenciál na zníženie objemu dopravy a s ňou súvisiacich emisií, a vyzýva Komisiu, aby podporovala digitalizáciu a prepojenie systémov verejnej dopravy s cieľom odstrániť prekážky medzi jednotlivými druhmi a systémami dopravy a podnietiť ich využívanie; zároveň sa domnieva, že prijaté opatrenia by mali byť prispôsobené špecifikám dotknutých oblastí, či už ide o mestskú alebo vidiecku oblasť, keďže vo vidieckych oblastiach je ťažšie dosiahnuť hospodársku životaschopnosť; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali konkrétne iniciatívy zamerané na efektívnejšiu dopravu vo vidieckych a v ťažko prístupných oblastiach, a to aj s prihliadnutím na záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme;

28.  podporuje iniciatívy v oblasti riadenia mobility zamerané na vytvorenie efektívnejších a ekologickejších intermodálnych dopravných služieb a inteligentnú mobilitu, ktoré môžu byť kľúčom k presadzovaniu koncepcií mobility ako služby a synchronizovanej intermodality; domnieva sa, že v záujme ďalšieho posilnenia mobility ako služby treba v rámci budúceho nariadenia primeranú pozornosť venovať prínosu inteligentných systémov riadenia dopravy, rozvoju kapacít IKT, interoperabilite systémov, spoločnému využívaniu služieb a integrovanému multimodálnemu predaju lístkov;

29.  konštatuje, že vozidlá nákladnej dopravy v mestách prispievajú neúmerne k znečisťovaniu ovzdušia a hluku a majú negatívny vplyv na preťaženie ciest; preto žiada lepšiu optimalizáciu dodávateľského reťazca v mestských oblastiach; vyzýva Komisiu, aby podporovala používanie ľahkých komerčných vozidiel s nulovými emisiami a ďalších dopravných prostriedkov s nulovými emisiami, ako sú autobusy, nákladné vozidlá prepravujúce odpad, taxíky a nákladné bicykle používané v logistike na poslednom úseku pri preprave tovaru k zákazníkovi;

30.  zdôrazňuje potenciálny prínos zníženia hmotnosti a efektívnejšieho využívania súčasnej infraštruktúry vrátane lepšieho rozdelenia dopravy a zlepšených intermodálnych riešení;

31.  vyzýva Komisiu, aby v rámci právnych predpisov týkajúcich sa digitálneho jednotného trhu zdôraznila potenciál bezpečnejších, inteligentnejších a ekologickejších dopravných prostriedkov pre cestnú dopravu a aby podporovala projekty týkajúce sa zariadení na komunikáciu medzi vozidlami navzájom a medzi vozidlom a cestou ako súčasť posilnenia hospodárstva inováciami a vytvorenia nových obchodných príležitostí pre európske spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT;

32.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do optimálnych spojení s vnútrozemím s cieľom znížiť ekologickú stopu vnútrozemskej dopravy, a to tým, že sa bude podporovať využívanie multimodálnych spojení, udržateľnej železničnej dopravy, vnútrozemskej lodnej dopravy, dopravných údajov v reálnom čase a IT aplikácií pozdĺž koridorov transeurópskej dopravnej siete;

33.  vyjadruje presvedčenie, že podpora iniciatív v oblasti riadenia mobility v regiónoch a mestách, inštitúciách a priemysle má značný potenciál znížiť potrebu občanov cestovať z hľadiska vzdialenosti i rýchlosti;

34.  vyzýva členské štáty, aby podporili pilotné projekty, ktoré budú nabádať na intenzívnejšie používanie elektrických vozidiel a vozidiel poháňaných alternatívnymi pokrokovými biopalivami;

35.  zdôrazňuje potrebu uceleného prístupu na úrovni EÚ s cieľom umožniť rýchlu digitalizáciu dopravy, ktorá spolu s lepším plánovaním dopravy a zmenou smerom k „mobilite ako službe“ vo veľkej miere prispeje k zvýšeniu efektívnosti a bude mať výrazný vplyv na spoločnosť;

36.  domnieva sa, že lepšie plánovanie dopravy a lepšie využívanie digitalizácie a logistiky sú oblasti s obrovským potenciálom znižovania emisií a že by sa rýchlo mohli zaviesť mnohé lacné a jednoduché opatrenia s merateľným účinkom, napríklad optimalizácia toku a zaťaženia, ako aj elektronická nákladná doprava; preto vyzýva Komisiu, aby zostavila zoznam takýchto opatrení a pomenovala ich, v záujme ich podpory v blízkej budúcnosti; vyzýva na vypracovanie uceleného legislatívneho rámca a noriem, ktoré umožnia zavedenie inovatívnych logistických a dopravných riešení v celej Európe;

37.  podporuje Komisiu a prevádzkovateľov dopravy, aby vypracovali projekty, ktoré poskytnú ucelené informácie o porovnateľnej emisnej stope CO2 z rôznych druhov dopravy prostredníctvom publikácií, informácií, rezervácií a predaja cestovných lístkov;

38.  zdôrazňuje naliehavú potrebu prispôsobiť politiku normalizácie v IKT rozvoju trhu a politík v záujme dosiahnutia interoperability v oblasti elektronickej nákladnej dopravy (e-Freight) a inteligentných dopravných systémov;

39.  zdôrazňuje, že na zníženie emisií z ťažkých úžitkových vozidiel v mestskej a prímestskej doprave je dôležitá interoperabilita;

Nízkoemisná alternatívna energia

40.  zdôrazňuje, že riešenia v oblasti elektrickej mobility založené na udržateľných zdrojoch energie majú veľký potenciál z hľadiska dekarbonizácie dopravy; domnieva sa však, že optimalizáciu tejto technológie a rozsiahle zavedenie príslušnej infraštruktúry sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť do roku 2030; znovu však vyzýva na technologické inovácie;

41.  víta úsilie o zavedenie a zabezpečenie komplexnej a interoperabilnej infraštruktúry pre dodávky energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo udržateľných alternatívnych palív pre vozidlá s alternatívnym pohonom; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa skoordinovala s členskými štátmi v záujme zabezpečenia úplnej transpozície príslušných ustanovení smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, ako aj článku 8 smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov zmenenej smernicou (EÚ) .../... (postup 2016/0381(COD));

42.  vyzýva Komisiu, aby prijala ambiciózny akčný plán uvedenia elektrických vozidiel na trh a vydala usmerňujúce odporúčania pre členské štáty s cieľom podporiť ich pri zavádzaní fiškálnych stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami; zdôrazňuje, že dostupnosť a prístupnosť nabíjacej infraštruktúry a infraštruktúry dopĺňania paliva, a to aj v súkromných a verejných budovách v súlade so smernicou o energetickej hospodárnosti budov (smernica 2010/31/EÚ), a konkurencieschopnosť elektrických vozidiel sú nevyhnutné na zvýšenie ich akceptácie zo strany spotrebiteľov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby elektrická energia vyrábaná pre elektrické vozidlá pochádzala z udržateľných zdrojov energie; v tejto súvislosti žiada dlhodobú európsku iniciatívu v oblasti batérií novej generácie, ako aj rozvoj potrebnej infraštruktúry s cieľom podporiť normy udržateľnej výroby nízkoemisnej energie a vozidiel;

43.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila hodnotenie vykonávania smernice o ekologickej energii pre dopravu (smernica 2014/94/EÚ) a aby prijala opatrenia voči tým členským štátom, ktoré ešte nepredložili vnútroštátnu stratégiu;

44.  domnieva sa, že jedným z najúčinnejších spôsobov zníženia vplyvu cestnej dopravy na klímu by bolo stanovenie povinnosti pre dodávateľov palív, aby znížili emisie skleníkových plynov (GHG) energie dodávanej prostredníctvom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka, udržateľných a moderných biopalív, syntetických palív alebo iných nízkouhlíkových palív (napríklad CNG, LNG);

45.  pripomína Komisii, ako naliehavo potrebné je v záujme prijatia konkrétnych opatrení zameraných na udržateľný energetický prechod celej spoločnosti presunúť finančné stimuly, ktoré naďalej smerujú k fosílnym palivám, na alternatívne a udržateľné formy energie;

46.  požaduje ambicióznejší prístup k obnoviteľným zdrojom energie v odvetví dopravy než je ten, ktorý je navrhovaný v prepracovanom znení smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, s cieľom dosiahnuť dlhodobú dekarbonizáciu odvetvia dopravy;

47.  naliehavo žiada, aby sa vytvorili konkrétne stimuly na zavádzanie udržateľných alternatívnych palív pre tie druhy dopravy, v ktorých v súčasnosti neexistujú žiadne alternatívy ku kvapalnému palivu; vyjadruje presvedčenie, že tieto stimuly by sa mali zohľadniť v novej smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, ako aj v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, ako je stanovené v navrhovanom nariadení o riadení energetickej únie;

48.  pripomína, že 94 % európskej dopravy závisí od ropných produktov, a domnieva sa, že udržateľné domáce biopalivá znižujú závislosť od dovozu fosílnych palív, čím sa posilňuje energetická bezpečnosť EÚ;

49.  vyzýva Komisiu, aby navrhla postupné ukončenie poskytovania priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá najneskôr do roku 2020;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali potenciál skvapalneného zemného plynu (LNG), pokiaľ ide o zabezpečenie udržateľnosti mobility, hospodárstva a zamestnanosti(30);

51.  vyzdvihuje úlohu, ktorú by mohol zohrávať zemný plyn (napríklad CNG a LNG), a najmä biometán, syntetický metán a skvapalnený ropný plyn (LPG), pri prechode na dekarbonizáciu odvetvia dopravy, najmä pokiaľ ide o lodnú dopravu, ťažké úžitkové vozidlá a mestské autobusy;

52.  berie na vedomie obmedzenia navrhované v prepracovanom znení smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom postupne do roku 2030 vyradiť biopalivá prvej generácie a dosiahnuť dlhodobú dekarbonizáciu odvetvia dopravy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby rozlišovala medzi biopalivami prvej generácie vyznačujúcimi sa vysokou efektívnosťou z hľadiska skleníkových plynov a malým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy a biopalivami, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, a aby čo najskôr prijala opatrenia, na základe ktorých sa zo zloženia biopalív budú postupne vyradzovať suroviny, ktoré sú príčinou odlesňovania alebo využívania rašelinísk, vrátane palmového oleja; zdôrazňuje význam stabilného a predvídateľného legislatívneho prostredia, v ktorom sa riadne zohľadňujú investičné cykly na prilákanie potrebných investícií do moderných biopalív; berie na vedomie potenciálny klimatický prínos poľnohospodárskej výroby EÚ založenej na biopalivách vyznačujúcich sa vysokou efektívnosťou z hľadiska skleníkových plynov a malým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, najmä pokiaľ ide o emisie z veľkoobjemového dovozu živočíšnych bielkovín z krajín mimo EÚ;

53.  nabáda Komisiu, aby vypracovala objektívne kritériá pre uznávanie moderných biopalív s cieľom stimulovať inovácie a rozšírenie na trhu;

54.  zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť dlhodobú dekarbonizáciu odvetvia dopravy, a vyzýva Komisiu, aby v záujme ďalšieho obmedzenia používania fosílnych palív a zníženia emisií skleníkových plynov podporovala výraznejšie prenikanie moderných biopalív vyznačujúcich sa vysokou efektívnosťou z hľadiska skleníkových plynov na trh, pričom tieto biopalivá v rámci obehového hospodárstva zodpovedajú hierarchii odpadového hospodárstva a spĺňajú prísne environmentálne a sociálne kritériá udržateľnosti; víta návrh Komisie posilniť požiadavky týkajúce sa úspory emisií skleníkových plynov pre biopalivá, aby sa zaistilo, že sa budú naďalej plniť ciele EÚ v oblasti klímy; zdôrazňuje dôležitosť spoľahlivého a dôveryhodného započítavania emisií a záchytov z bioenergie v rámci navrhnutého nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) (COM(2016)0479);

55.  zdôrazňuje, že do cieľov členských štátov v oblasti klímy podľa navrhnutého nariadenia o spoločnom úsilí (COM(2016)0482) by sa mali započítavať len biopalivá na báze potravín, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti;

56.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vývoj vodíkovej technológie z obnoviteľných zdrojov energie a zaviazala sa vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti o úlohe a možnostiach využitia vodíka v európskom dopravnom systéme;

57.  zdôrazňuje, že syntetické palivá (kvapalné a plynné) vyrobené z prebytkov energie z obnoviteľných zdrojov, najmä slnečnej a veternej energie získanej v špičke, ktoré by sa inak nevyužili, by mohli prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov z existujúceho vozového parku z hľadiska životného cyklu a zároveň k zvýšeniu výnosu z energie z obnoviteľných zdrojov;

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v kontexte obehového hospodárstva, politiky v oblasti emisií a klímy a cieľov Únie týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov zvýšili a v plnej miere podporili výrobu ekologického bioplynu spracúvaním hnoja;

59.  víta skutočnosť, že podniky EÚ sú v súčasnosti svetovými lídrami v oblasti technológií pre syntetické palivá, a považuje to za príležitosť na posilnenie hospodárskeho rastu a kvalitnej zamestnanosti v EÚ; zdôrazňuje preto, že je dôležité vytvoriť rámec, ktorým sa podporí ďalší rozvoj a zavádzanie takýchto technológií;

60.  domnieva sa, že propagácia potvrdení o pôvode by mohla viesť k významnému zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy;

61.  konštatuje, že prístup EÚ k udržateľnej energii by mal byť technologicky neutrálny a že ciele politík EÚ v oblasti udržateľnosti by sa mali zameriavať na znižovanie emisií škodlivých pre klímu a zdravie;

62.  žiada Komisiu, aby v plnej miere využívala možnosti Spoločného výskumného centra (JRC), pokiaľ ide o vykonávanie výskumu čistej energie pre dopravu;

63.  víta podporu, ktorá sa v rámci iniciatívy Horizont 2020 poskytuje na výskum, vývoj a inovácie v oblasti ekologickej dopravy a udržateľnej energie, a žiada, aby táto podpora pokračovala aj v nasledujúcom VFR (viacročný finančný rámec);

64.  vyzdvihuje dôležitosť výskumu a vývoja pri riešení technologických výziev v oblasti nízkoemisnej mobility; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej intenzívne podporovala výskumné programy, ako sú spoločné podniky Čisté nebo a SESAR (Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba);

Dopravná infraštruktúra a investície

65.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spolufinancovanie EÚ týkajúce sa dopravných projektov, ktoré prispievajú k opatreniam v oblasti klímy a kvality ovzdušia a minimalizácii externých nákladov, v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a TEN-T;

66.  domnieva sa, že projekty v rámci Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“) sú pre európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu kľúčové, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet NPE sa používal na financovanie fondu EFSI; preto žiada obnovenie rozpočtu NPE a pripomína, že fond EFSI II by mal byť financovaný z iných zdrojov; okrem toho sa domnieva, že by sa malo zamedziť tomu, aby boli projekty oprávnené na financovanie v rámci NPE financované z fondu EFSI;

67.  zdôrazňuje dôležitosť úspešného využívania fondu EFSI alebo kombinovania fondov EFSI a EŠIF; domnieva sa, že členské štáty by mali viac investovať do svojho železničného systému a vyvíjať úsilie na zvýšenie miery čerpania prostriedkov z kohéznych fondov na železničné projekty;

68.  poukazuje na dôležitosť údržby infraštruktúrnej siete v dobrých podmienkach a na vysokej kvalitatívnej úrovni, keďže to uľahčí tok dopravy a takisto umožní obmedziť preťaženie, a teda i úrovne CO2 a iných znečisťujúcich látok;

69.  naliehavo žiada Komisiu, aby uvoľnila viac finančných prostriedkov pre mestá, aby mohli spoločne predkladať ponuky týkajúce sa infraštruktúry alebo technológií, ktoré by prispeli k dekarbonizácii mestskej dopravy a zníženiu znečistenia ovzdušia z cestných vozidiel; konštatuje, že by to okrem iného zahŕňalo verejné nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá, systémy spoločného využívania automobilov a bicyklov a rozvoj verejnej dopravy;

70.  zdôrazňuje dôležitosť opatrení zameraných na finančnú podporu inovácií v tomto odvetví a ochranu životného prostredia počas prác na infraštruktúre;

Posilnenie postavenia občanov a rozhodovacích subjektov smerom k zmene správania

71.  nabáda mestá, aby začlenili ciele znižovania emisií skleníkových plynov a stratégie pre čisté ovzdušie do svojich plánov mobility (napríklad plánov udržateľnej mestskej mobility), a vyzýva Komisiu, aby sa prednostne venovala spolufinancovaniu EÚ zameranému na projekty v oblasti mestskej mobility, ktoré prispievajú k dosiahnutiu týchto cieľov, a to aj podporou inovácií, ktoré v tejto súvislosti posilňujú mestá;

72.  zastáva názor, že jedným z najúčinnejších spôsobov zníženia emisií a zvýšenia efektívnosti dopravy je podpora hromadnej verejnej dopravy; domnieva sa, že je dôležité posilniť úlohu služieb verejnej dopravy; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali nákup čistejších, menej znečisťujúcich vozidiel verejnými orgánmi a súkromnými vozovými parkmi;

73.  zdôrazňuje príležitosti, ktoré ponúka zelené verejné obstarávanie v súvislosti s udržateľnejšou dopravou, najmä v prípade (prí)mestských autobusov;

74.  vyzýva Komisiu, aby pri územnom plánovaní miest posilňovala siete najpokrokovejších miest, ktoré venujú prioritnú pozornosť udržateľnej mobilite vrátane chôdze a jazdy na bicykli, rozširovania verejnej dopravy či tzv. car-poolingu a car-sharingu, a v tejto súvislosti umožnila miestnym, regionálnym a národným orgánom vymieňať si najlepšie postupy z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov a stratégií pre čisté ovzdušie; vyzýva Komisiu, aby takisto podporovala miestne, regionálne a národné orgány, aby v plnej miere zohľadňovali potreby a postupy v oblasti dopravy, bývania a územného plánovania s cieľom lepšie dosiahnuť ciele politiky v oblasti klímy;

75.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s ohľadom na to, že európske normy pre ľahké úžitkové vozidlá neodzrkadľujú emisie za skutočných jazdných podmienok, preskúmali výhody zavedenia označenia alebo normy v prípade vozidiel s mimoriadne nízkymi emisiami, ktoré by spĺňali emisné limity za skutočných jazdných podmienok;

76.  domnieva sa, že intenzívnejšiu pozornosť treba venovať zvyšovaniu integrácie a atraktivity nemotorizovaných spôsobov dopravy, keďže by sa tým do značnej miery znížila príťažlivosť individuálnej dopravy;

77.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula potreby občanov žijúcich vo vidieckych a v odľahlých oblastiach týkajúce sa dopravy do svojich stratégií pre nízkoemisnú mobilitu;

78.  nabáda všetky verejné subjekty, aby začlenili kritériá udržateľnosti do postupov verejného obstarávania;

79.  podporuje Komisiu, členské štáty a regióny, aby vo väčšej miere investovali do kombinovania a integrácie siete cyklistických trás EuroVelo so železničnými sieťami TEN-T;

80.  zdôrazňuje, že návrh na revíziu nariadenia o všeobecnej bezpečnosti už mešká, a žiada Komisiu, aby ho zverejnila do konca roku 2017; domnieva sa, že technológia „inteligentného prispôsobenia rýchlosti“ je už dostatočne vyvinutá a môže zachrániť mnoho životov, a preto by sa mala bezodkladne zaviesť v prípade všetkých vozidiel; podčiarkuje, že „priamy výhľad“ v prípade nákladných vozidiel predstavuje veľmi účinné riešenie z hľadiska zamedzenia nehodám so zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky a že súčasťou návrhu by mali byť súvisiace záväzné normy;

Požiadavky špecifické pre odvetvie

Motocykle, automobily a dodávkové vozidlá

81.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh noriem pre automobily a dodávkové vozidlá plánovaných do roku 2025 v súlade s pozíciou, ktorú Európsky parlament vyjadril v postupoch týkajúcich sa dvoch legislatívnych aktov v roku 2013(31) a ktorú potvrdila Komisia vo svojich príslušných vyhláseniach o cieli na rok 2025(32); zdôrazňuje, že tieto priemerné normy pre vozový park by sa mali vypočítať na základe celosvetového harmonizovaného skúšobného postupu pre ľahké úžitkové automobily (WLTP) a mal by sa v nich zohľadniť dlhodobý plán zníženia emisií stanovený v rámci EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a dlhodobé ciele Parížskej dohody;

82.  víta zavedenie nového WLTP; zdôrazňuje však, že vzhľadom na výsledky výskumu, podľa ktorých bude nový laboratórny skúšobný cyklus WLTP stále vykazovať odchýlku približne 20 % oproti emisiám za skutočných jazdných podmienok a naďalej bude umožňovať skúšobnú optimalizáciu a manipuláciu, by sa mala vyvinúť cielená ex post metodika merania emisií CO2 za skutočných jazdných podmienok ako doplnok k WLTP; poznamenáva, že táto metodika by sa mohla zakladať na meracích zariadeniach, ktoré sa už vo vozidlách nachádzajú, ako sú merače spotreby paliva; navyše konštatuje, že na tento účel a s cieľom získať spoľahlivé údaje by sa mal vyvinúť štandardný prístup k zhromažďovaniu, uchovávaniu, používaniu a hláseniu hodnôt spotreby paliva, pričom by sa maximálne využili snímače, ktoré sa už v automobiloch nachádzajú, a zároveň by sa v plnej miere dodržiavali pravidlá ochrany súkromia; vyzýva Komisiu, aby zvážila dodatočné riešenia na zníženie emisií CO2 z odvetvia dopravy, a najmä vo väčšej miere zohľadnila skutočnosť, že nižšia hmotnosť prispieva k priamemu zníženiu emisií CO2 z vozidiel;

83.  pripomína, že nato, aby boli skúšky emisií za skutočných jazdných podmienok účinné z hľadiska zmenšenia rozdielu medzi emisiami nameranými v laboratóriu a emisiami na ceste, by sa mali veľmi rozvážne stanoviť špecifikácie skúšky a postupy hodnotenia a mali by zahŕňať širokú škálu jazdných podmienok vrátane rôznych teplôt, zaťaženia motora, rýchlosti vozidla, nadmorskej výšky, druhov cesty a ďalších parametrov, s ktorými sa možno stretnúť pri jazde v Únii;

84.  požaduje urýchlené prijatie harmonizovaného, záväzného a transparentného systému označovania EÚ, ktorý by spotrebiteľom poskytoval presné, spoľahlivé a porovnateľné údaje o spotrebe paliva, životnom cykle, emisiách CO2 a emisiách látok znečisťujúcich ovzdušie z automobilov umiestnených na trhu; požaduje revíziu smernice o označovaní automobilov (smernica 1999/94/ES), ktorá by sa mohla zmeniť tak, aby zahŕňala povinnosť poskytovať informácie o emisiách ďalších látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú NOx a tuhé častice;

85.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu o ekologickej energii pre dopravu (smernica 2014/94/EÚ) a predložila návrh nariadenia o normách CO2 pre vozidlá, ktoré budú vstupovať na trh po roku 2025, s cieľom postupne vyradiť nové automobily produkujúce emisie CO2;

86.  žiada Komisiu, aby v prípade všetkých výrobcov zaviedla minimálny cieľ, pokiaľ ide o podiel automobilov s nulovými emisiami;

87.  zdôrazňuje prínos, ktorý bude mať pre európske hospodárstvo včasný prechod na vozidlá, v prípade ktorých posudzovanie životného cyklu (LCA) preukázalo, že majú najnižší vplyv na klímu; upozorňuje, že takýto prechod zabezpečí, aby boli európski výrobcovia automobilov naďalej konkurencieschopní na globálnej úrovni a zároveň zachovali existujúce pracovné miesta a vytvorili nové;

88.  vyjadruje nádej, že čoraz väčší objem finančných prostriedkov sa bude vyčleňovať na technologický výskum v oblasti výroby a likvidácie batérií elektrických motorov a manipulácie s nimi s cieľom zabezpečiť, aby boli čoraz šetrnejšie k životnému prostrediu;

89.  poznamenáva, že Komisia začala viacero postupov v prípade nesplnenia povinnosti voči členským štátom, ktoré porušili smernicu 2008/50/ES o kvalite ovzdušia tým, že neustále prekračovali hraničné hodnoty NO2 a častíc PM10; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala svoje kontrolné právomoci v snahe zabrániť tomu, aby sa na trh uvádzali znečisťujúce automobily poháňané naftou, ktoré významne prispievajú k uvoľňovaniu NO2 a častíc PM10 do atmosféry a ktoré nespĺňajú predpisy EÚ o typovom schvaľovaní a emisiách osobných a ľahkých úžitkových vozidiel;

90.  zdôrazňuje, že je potrebné propagovať širokú účasť MSP na výrobe vozidiel a komponentov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na dopravnom trhu a podporovať výskum a inovácie;

91.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby všetky právne predpisy o CO2 na obdobie po roku 2020 v čo najväčšej miere zohľadňovali všetky technologické prístupy k znižovaniu emisií CO2 na cestách; konštatuje, že pri tvorbe právnych predpisov by sa mali zvážiť predovšetkým možnosti, ktoré ponúkajú najnovšie alternatívne palivá (napríklad elektropalivá, syntetické palivá či technológie power-to-gas a power-to-liquid);

Ťažké úžitkové vozidlá

92.  poznamenáva, že ak sa do roku 2030 neprijmú žiadne dodatočné opatrenia, ťažké úžitkové vozidlá budú produkovať 40 % celkových emisií CO2 v cestnej doprave; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2017 predložila návrh certifikácie, monitorovania a hlásenia ťažkých úžitkových vozidiel a do roku 2018 aj ambiciózne normy emisií CO2 stanovené na rok 2025, a to na základe najlepších dostupných údajov; víta simulátor efektívnosti nákladnej dopravy v rámci nástroja na výpočet spotreby energie vozidiel (VECTO) a zdôrazňuje, že je potrebné naďalej zabezpečovať prístup k transparentným, realistickým a aktualizovaným údajom z monitorovania;

93.  vyzýva Komisiu, aby začala vypracúvať európsku stratégiu nízkouhlíkovej nákladnej dopravy na základe porovnávacej štúdie, s cieľom uľahčiť uvádzanie energeticky efektívnych autobusov a nákladných vozidiel s nulovými emisiami na trh; poukazuje na to, že v členských štátoch už existujú iniciatívy zamerané na cestnú nákladnú dopravu s nulovými emisiami;

94.  domnieva sa, že treba podporovať čoraz častejšie využívanie ekologických motorov v prípade ťažkých úžitkových vozidiel, napríklad elektrických vozidiel alebo vozidiel poháňaných LNG, a že si to vyžaduje značné a strategické investície do infraštruktúry;

95.  vyzýva Komisiu, aby stanovila stimuly pre tranzit vozidiel s nízkymi alebo nulovými emisiami a uprednostňovala ich pohyb v rámci sietí TEN-T a aby umožnila členským štátom zaviesť tieto stimuly;

96.  zdôrazňuje, že mestské autobusy s nízkymi alebo nulovými emisiami by mohli prispieť k výraznému zníženiu emisií znečisťujúcich látok v mestských oblastiach; preto žiada, aby sa zaviedli mestské autobusy s nulovými emisiami zapracovaním európskych kritérií ekologického verejného obstarávania do smernice o ekologických vozidlách (smernica 2009/33/ES), ktorej revízia v súčasnosti prebieha; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme podpory príslušných opatrení uľahčili a podporovali využívanie dostupných finančných prostriedkov EÚ, ako sú fondy EŠIF;

97.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť správne podmienky na podporu nízkoemisnej alternatívnej energie pre dopravu, a konštatuje, že to možno uľahčiť zabezpečím toho, aby mal priemysel jasný a dlhodobý rámec, z ktorého budú vychádzať investície v oblasti dekarbonizácie palív a iných nových technológií; vyzýva Komisiu, aby zvážila realizáciu štúdie uskutočniteľnosti možných ponúkaných riešení, o ktoré sa môže opierať nízkouhlíková stratégia pre cestnú nákladnú dopravu;

98.  podporuje plán Komisie, pokiaľ ide o platformu Clean Bus, ktorá združuje prevádzkovateľov autobusovej dopravy, miestne orgány, výrobcov autobusov a dodávateľov energie s cieľom nabádať na rýchle zavedenie ekologickejších vozidiel, a vyzýva Komisiu, aby presadzovala autobusovú dopravu ako ekologicky udržateľnú formu verejnej dopravy;

99.  konštatuje, že existujú mnohé nové technológie a inovácie vychádzajúce z existujúcich technológií, ktoré môžu mať významný environmentálny prínos, ako sú lepšie pneumatiky, zdokonalené mazivá, efektívnejšie prevodovky a hybridné motory, a že Európa by sa mala stať v tejto oblasti technologickým lídrom; vyzýva Komisiu, aby preskúmala úlohu takýchto technológií pri zlepšovaní efektívnosti a environmentálnych vlastností;

100.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť kvalitu ovzdušia v EÚ a dodržiavať limity EÚ týkajúce sa kvality okolitého ovzdušia, ako aj úrovne, ktoré odporúča WHO; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala emisné limity stanovené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel a aby predložila prípadné návrhy nových technologicky neutrálnych emisných limitov Euro 7, ktoré budú uplatniteľné do roku 2025 na všetky ľahké úžitkové vozidlá, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

101.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov v oblasti zníženia emisií a kvality ovzdušia sú nevyhnutné opatrenia, ktoré sa týkajú aj starších vozidiel, a v tejto súvislosti pripomína, že dodatočná modernizácia je najrýchlejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom zníženia emisií a znečisťujúcich látok pochádzajúcich zo staršieho vozového parku, keďže systematické zavádzanie moderných systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov naftových motorov umožňuje prevádzkovať staršie ťažké úžitkové vozidlá, ako sú autobusy a nákladné automobily, spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu, a zároveň spĺňať aj najprísnejšie požiadavky vzťahujúce sa na emisie a dosiahnuť maximálne zníženie emisií NOx, NO2 a tuhých častíc; preto vyzýva Komisiu, aby predložila spoločné usmernenia EÚ s cieľom povzbudiť členské štáty, aby v plnej miere využívali možné riešenia dodatočnej modernizácie a zároveň zabezpečili oprávnenosť na financovanie v kontexte finančných nástrojov EÚ na dekarbonizáciu systému dopravy;

Typové schválenie a dohľad nad trhom

102.  požaduje komplexnejší a koordinovanejší systém typového schvaľovania a dohľadu nad trhom na úrovni EÚ zahŕňajúci prísny a spoľahlivý dohľad a systém kontrol zo strany EÚ s cieľom riešiť nedostatky a právne medzery zistené v dôsledku tzv. škandálu Dieselgate; zdôrazňuje, že je dôležité urýchlene prijať návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (COM(2016)0031); v tejto súvislosti pripomína mandát Európskeho parlamentu na rokovania, ktorý bol prijatý 4. apríla 2017; potvrdzuje, že prijatím uvedeného nariadenia v budúcnosti by sa mali zabezpečiť jednotné a transparentnejšie podmienky rovnaké pre všetky zainteresované strany v odvetví vozidiel a zaviesť účinné pravidlá na ochranu spotrebiteľov a malo by sa zabezpečiť úplné vykonávanie nového rámca pre typové schvaľovanie a dohľad nad trhom;

103.  víta usmernenia o hodnotení pomocných emisných stratégií a prítomnosti rušiacich zariadení, ktoré Komisia uverejnila 26. januára 2017 s cieľom podporiť členské štáty a príslušné orgány pri odhaľovaní rušiacich zariadení;

104.  vyjadruje poľutovanie nad prijatím vysokých faktorov zhody v prípade emisií NOx, ktoré vytvárajú právnu medzeru umožňujúcu tvorbu nadmerných emisií, a to aj v automobiloch vyrobených po roku 2020; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala faktor zhody týkajúci sa skúšok emisií NOx za skutočných jazdných podmienok v roku 2017, ako sa stanovuje v druhom balíku predpisov o skúškach emisií za skutočných jazdných podmienok, a aby ho každoročne revidovala v súlade s technologickým vývojom tak, aby sa najneskôr v roku 2021 znížil na 1;

105.  požaduje urýchlené prijatie štvrtého balíka predpisov o emisiách vozidiel za skutočných jazdných podmienok na účely doplnenia regulačného rámca pre nový postup typového schvaľovania, ako aj urýchlené uplatňovanie tohto rámca;

Železničná doprava

106.  dôrazne podporuje nové výzvy Komisie na predloženie návrhov o chýbajúcich cezhraničných železničných spojeniach na regionálnej úrovni a víta perspektívu minimalizácie alebo zníženia vplyvu na klímu; vyzýva Komisiu, aby naďalej zohľadňovala tieto projekty a vydala výzvy na predkladanie žiadostí v rámci Nástroja na prepájanie Európy, ako aj v rámci zmeny nariadenia (EÚ) č. 913/2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu s cieľom lepšie zohľadniť skutočnú účinnosť rôznych druhov železničnej dopravy z hľadiska ich vplyvu na energetickú efektívnosť v odvetví dopravy;

107.  schvaľuje, že Komisia považuje investície do železničnej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o chýbajúce prepojenia a cezhraničné spojenia, za prioritu; v tejto súvislosti pripomína, že najmä v prípade nákladnej dopravy predstavuje železnica efektívny a udržateľný systém hromadnej dopravy;

108.  podporuje dosiahnutie prechodu z cestnej dopravy na železničnú dopravu (Shift2Rail) zvýšením interoperability rôznych druhov dopravy;

109.  naliehavo požaduje ambiciózne návrhy smernice o kombinovanej doprave, ktoré by lepšie presadzovali efektívnu nákladnú dopravu a nabádali na prechod na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu, aby sa dosiahli ciele prechodu na iné druhy dopravy na roky 2030 a 2050, ktoré sú uvedené v bielej knihe o doprave z roku 2011 v časti týkajúcej sa desiatich cieľov pre konkurencieschopný dopravný systém efektívne využívajúci zdroje;

110.  vyzýva členské štáty, Komisiu a zainteresované strany v oblasti železničnej dopravy, aby prijali všetky opatrenia potrebné na realizáciu spoločného podniku Shift2Rail s cieľom urýchliť integráciu moderných technológií do inovatívnych riešení produktov železničnej dopravy, zvýšiť atraktivitu železničnej dopravy a posilniť postavenie európskeho odvetvia železničnej dopravy;

111.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne dôsledne a účinne vykonávali smernicu 2012/34/EÚ, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/909 a 4. železničný balík s cieľom zabezpečiť konkurenčné nastavenie poplatkov za prístup na trať umožňujúce spravodlivú hospodársku súťaž medzi rôznymi druhmi dopravy;

112.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala nevýhody osobnej železničnej dopravy (napríklad tie, ktoré sa týkajú zdaňovania, spoplatňovania tratí či priamych a nepriamych dotácií) v porovnaní s inými druhmi dopravy a aby vytvorila rovnaké podmienky;

113.  opakovane poukazuje na dôležitosť interoperability a koordinácie s inými druhmi dopravy, zlepšenia spoľahlivosti a zníženia hluku, ako aj plynulej multimodálnej dopravy;

114.  zdôrazňuje, že je potrebné úplné, účinné a jednotné vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 913/2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, čo by bolo prínosom tak pre nákladnú dopravu, ako aj pre priemysel;

Letectvo

115.  žiada Komisiu, aby zlepšila efektívnosť letectva, okrem iného tým, že zabezpečí, aby členské štáty urýchlene vykonávali iniciatívu jednotné európske nebo, a že sa bude aktívne zúčastňovať na činnosti Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) v záujme zaistenia bezpečných ambicióznych medzinárodných noriem CO2 a poskytne primerané financovanie pre spoločný podnik Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR) a spoločnú technologickú iniciatívu pre Čisté nebo;

116.  pripomína, že aj vzdušný priestor je súčasťou jednotného trhu EÚ a že každá roztrieštenosť v dôsledku jeho neefektívneho využívania alebo rozdielnych vnútroštátnych postupov (napríklad pokiaľ ide o prevádzkové postupy, dane, poplatky atď.) spôsobuje dlhšie časy letov, oneskorenia, vyššiu spotrebu paliva i vyššie emisie CO2, a to okrem toho, že má negatívny vplyv na zvyšok trhu a brzdí konkurencieschopnosť EÚ;

117.  zdôrazňuje, že odvetvie letectva by malo primerane, náležite a účinne prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy na rok 2030 a cieľov Parížskej dohody, a tým aj k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja týkajúceho sa opatrení v oblasti klímy;

118.  poukazuje na rozhodnutie 39. zhromaždenia ICAO o vytvorení globálneho systému trhovo orientovaných opatrení pre medzinárodné letectvo; vyzýva Komisiu, aby posúdila toto rozhodnutie vrátane dobrovoľných záväzkov a výhrad jednotlivých štátov a aby monitorovala pokrok dosiahnutý smerom k medzinárodnému a vnútroštátnemu vykonávaniu tohto rozhodnutia v 67 štátoch, ktoré majú v úmysle dobrovoľne sa zapojiť do globálneho systému trhovo orientovaných opatrení; vyzýva Komisiu, aby včas posúdila vhodnosť ustanovení tohto systému, ktorý zabezpečuje uhlíkovo neutrálny rast, s cieľom zamedziť nárastu emisií v odvetví letectva v súlade s cieľmi Parížskej dohody; konštatuje, že preskúmanie systému ICAO je naplánované na každé tri roky, čo by malo umožniť, aby bol jeho rozsah pôsobnosti ambicióznejší a účinnejší;

119.  berie na vedomie návrh Komisie z 3. februára 2017 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES, aby naďalej platili súčasné obmedzenia rozsahu pôsobnosti v súvislosti s leteckými činnosťami a pripravilo sa vykonávanie globálneho trhovo orientovaného opatrenia od roku 2021 (COM(2017)0054), a v ktorom sa navrhuje naďalej uplatňovať obmedzený geografický rozsah pôsobnosti systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) v letectve; vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila a preskúmala EU ETS na obdobie po roku 2020 po tom, ako sa vyjasnia otázky týkajúce sa vykonávania globálneho trhovo orientovaného opatrenia;

120.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať stimuly na využívanie najlepších a najkratších letových trás v záujme úspory paliva a znižovania škodlivých emisií v porovnaní s dlhšími trasami zvolenými s cieľom vyhnúť sa vzdušným priestorom, ktoré znamenajú vyššie náklady;

121.  zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v podpore výskumu v tejto oblasti s cieľom urýchliť investovanie do technológií na rozvoj udržateľného letectva, a to tým, že sa bude podporovať vývoj ľahších lietadiel, používanie digitálnej a satelitnej technológie na podporu efektívnejšieho riadenia letových trás a výroba a využívanie alternatívnych palív novej generácie, najmä vzhľadom na to, že v tomto odvetví neexistuje veľa alternatív k tradičným kvapalným palivám, ako aj prostredníctvom rozvoja verejno-súkromných partnerstiev;

122.  vyzýva Komisiu, aby hľadala nové spôsoby, ako podporovať zavádzanie leteckých palív z obnoviteľných zdrojov v záujme znižovania emisií skleníkových plynov v oblasti letectva;

123.  vyzýva členské štáty a letecký priemysel, aby podporovali rozvoj ďalších opatrení na presadzovanie inteligentných iniciatív zameraných na znižovanie emisií v odvetví letectva z letísk, do letísk a v rámci letísk;

Námorná doprava

124.  poznamenáva, že na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) sa vyvíja úsilie o obmedzenie emisií z medzinárodnej námornej dopravy, a preto nabáda IMO, aby bezodkladne prijala jasné ciele a opatrenia v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje však, že pri absencii porovnateľného systému prevádzkovaného v rámci IMO by emisie CO2, ktoré sú produkované v prístavoch Únie a počas plavieb do prístavov Únie a z nich, mali od roku 2023 podliehať systému EU ETS; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila podmienky na podporu používania alternatívnych palív, ako sú zemný plyn, LPG a vodík, a presadzovala integráciu obnoviteľných technológií (napríklad plachiet, batérií, solárnych panelov a veterných generátorov) v odvetví námornej dopravy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na urýchlenie investícií do zelených flotíl treba zvážiť finančné nástroje na úrovni členských štátov a EÚ;

125.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia účinného globálneho zníženia emisií skleníkových plynov z medzinárodnej námornej dopravy v súlade s plnením cieľa „výrazne pod 2 stupne“ Parížskej dohody o zmene klímy z COP21, ako aj na účely prekonania súčasných trhových prekážok brániacich vývoju a prevádzkovej efektívnosti lodí by sa mal systém EÚ na monitorovanie, vykazovanie a overovanie neustále upravovať tak, aby zodpovedal nedávno prijatému systému zberu údajov IMO, pri zachovaní transparentnosti, overovania a zberu údajov o skutočnej doprave;

126.  podčiarkuje dôležitosť úplnej transpozície a vykonávania smernice o zavedení infraštruktúry pre alternatívne palivá (smernica 2014/94/EÚ) vrátane vybudovania čerpacích staníc pre LNG vo všetkých koridoroch TEN-T a v námorných prístavoch; domnieva sa, že širšie využívanie LNG v nákladnej doprave by mohlo prispieť k nízkoemisnej mobilite, so zreteľom na dlhodobé medzinárodné ciele v oblasti klímy a energetiky;

127.  domnieva sa, že je potrebné vytvoriť európsky makroregión v oblasti Čierneho mora s cieľom zabezpečiť využívanie možností, ktoré vyplývajú z cezhraničnej spolupráce v tomto regióne;

128.  zdôrazňuje, že inovatívne finančné riešenia a využívanie nástrojov EÚ na podporu investícií, ktoré dáva k dispozícii Európska investičná banka (EIB), by mali poskytnúť užitočné nástroje, ktoré by pomohli majiteľom lodí znášať a/alebo pokryť počiatočné náklady na opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov;

129.  víta skutočnosť, že IMO nedávno zaviedla globálny limit pre síru vo výške 0,5 %, čím sa má predísť 250 000 predčasným úmrtiam na celom svete;

130.  podporuje zavedenie viacerých oblastí kontroly emisií síry a emisií NOx v celej Európe;

131.  pripomína, že zníženie emisií sadzí z námornej dopravy, najmä v arktickom regióne, je nevyhnutné na zníženie globálneho otepľovania;

132.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať kombinovaná doprava pri znižovaní emisií; poukazuje na návrhy Komisie týkajúce sa modernizácie smernice o kombinovanej doprave (COM(2017)0648), ktorá by mala stimulovať prechod na prepravu nákladu železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou;

Vnútrozemské vodné cesty

133.  vyjadruje presvedčenie, že treba prijať dodatočné opatrenia na zabezpečenie toho, aby odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy bolo efektívne a šetrné k životnému prostrediu; opätovne poukazuje na dôležitosť finančných opatrení na podporu inovácií v tomto odvetví s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť lodí a chrániť životné prostredie počas prác na infraštruktúre;

134.  žiada Komisiu, aby v roku 2018 predložila revíziu smernice o riečnych informačných službách (RIS)(33) s cieľom podporiť využívanie riečnych informačných služieb pri znižovaní emisií z vnútrozemských vodných ciest a aby stanovila právny základ EÚ pre cezhraničnú výmenu údajov, ktorý by umožňoval komplexné vykonávanie cezhraničných riečnych informačných služieb a digitálnu integráciu s inými druhmi dopravy;

135.  zdôrazňuje, že by sa mala podporovať a využívať vnútrozemská vodná doprava v Európe, a vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky na odstránenie potopených plavidiel, vzhľadom na vysoké náklady spojené s takýmito operáciami a perspektívu regionálneho rozvoja a rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy a dopravy na vnútornom trhu;

136.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby navrhli opatrenia na využívanie veternej a slnečnej energie, ako aj na ekologizáciu motorov a palív vnútrozemských plavidiel, okrem iného aj poukazovaním na osvedčené postupy novátorov a podporou financovania ekologických vnútrozemských vodných ciest prostredníctvom existujúceho fondu na šrotovanie a nástrojov EFSI/EIB;

137.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasné potreby trhu je nevyhnutná výrazná podpora na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby dostatočný počet vnútrozemských prístavov základnej siete TEN-T bol vybavený infraštruktúrou pre alternatívne zdroje energie a verejne prístupnými čerpacími a skladovacími stanicami pre vnútrozemskú vodnú dopravu, a to v primeraných vzdialenostiach;

o
o   o

138.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 155.
(2) Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5.
(3) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16.
(7) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55.
(9) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.
(10) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.
(11) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58.
(12) Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1.
(13) Ú. v. ES L 142, 5.6.1999, s. 26.
(14) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 124.
(15) Ú. v. EÚ L 268, 13.10.2009, s. 11.
(16) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22.
(17) Ú. v. EÚ L 368, 17.12.1992, s. 38.
(18) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 88.
(19) Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.
(20) Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81.
(21) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 11.
(22) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009, s. 52.
(23) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 10.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2016)0292.
(25) Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1.
(26) Prijaté texty, P8_TA(2017)0100.
(27) Prijaté texty, P8_TA(2017)0097.
(28) https://www.eea.europa.eu/soer-2015/europe/air
(29) https://www.eea.europa.eu/publications/air-quality-in-europe-2015/download
(30) Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu (Prijaté texty, P8_TA(2016)0406).
(31) Ú. v. EÚ L 103, 5.4.2014, s. 15. Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 38.
(32) Pozri dokumenty Rady 5584/14 a 6642/14.
(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 152).

Právne oznámenie