Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2055(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0399/2017

Predkladané texty :

A8-0399/2017

Rozpravy :

PV 15/01/2018 - 17
CRE 15/01/2018 - 17

Hlasovanie :

PV 16/01/2018 - 5.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0004

Prijaté texty
PDF 622kWORD 89k
Utorok, 16. januára 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030
P8_TA(2018)0004A8-0399/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2018 o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (2017/2055(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2016 s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (JOIN(2016)0049),

–  so zreteľom na návrh záverov Rady z 24. marca 2017 o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2017 k spoločnému oznámeniu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (JOIN(2016)0049)(1),

–  so zreteľom na dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG), ktoré sú v ňom zahrnuté,

–  so zreteľom na cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 14 programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (SDG č. 14), ktorý podporuje zachovanie a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov na účely trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu z roku 2015 Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016, a jej plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov,

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite, ktorý nadobudol platnosť 29. decembra 1993, a ciele z Aichi stanovené v strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020, ktoré boli prijaté v októbri 2010,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), doplnený Dohodou o uplatňovaní ustanovení UNCLOS o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, Kódex správania OSN pre zodpovedný rybolov a spoločnú rybársku politiku Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z 3. marca 1973,

–  so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na dokument prijatý na konferencii OSN o oceánoch 9. júna 2017 v New Yorku s názvom Náš oceán, naša budúcnosť: výzva na prijatie opatrení,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori,

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na svoj mandát zo 14. marca 2017 na rokovania o balíku o odpade(2) (návrhy na zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc(3), smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov(4), smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov(5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembru 2000 o vozidlách po dobe životnosti(6), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembru 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS(7), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)(8)),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii),

—  so zreteľom na integrovanú námornú politiku Európskej únie z roku 2007 (COM(2007)0575) a jej správu o pokroku z roku 2012 (COM(2012)0491),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 z 30. novembra 2011, ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. októbra 2009 s názvom Rozvoj medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky Európskej únie (COM(2009)0536),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1625 zo 14. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa zriaďuje Európska námorná bezpečnostná agentúra(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie(11),

—  so zreteľom na bezpečnostnú stratégiu Európskej únie prijatú Európskou radou 24. júna 2014,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a zmene smernice 2009/16/ES(12),

–  so zreteľom na svoj mandát na rokovania z 15. februára 2017 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/33/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o obsah síry v lodných palivách, a na prebiehajúce posúdenie vplyvu týkajúce sa rozšírenia oblastí kontroly emisií síry v európskych vodách,

–  so zreteľom na návrh zaviesť určené oblasti kontroly emisií oxidov dusíka, ktorý krajiny v oblasti Baltského mora a Severného mora predložili Medzinárodnej námornej organizácii (IMO),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2016 o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori(15),

–  so zreteľom na politickú správu EASAC (European Academics Science Advisory Council) z 28. januára 2016 o udržateľnosti morského života v meniacich sa oceánoch a moriach (Marine sustainability in an age of changing oceans and seas),

–  so zreteľom na štúdiu z novembra 2015 pripravenú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín s názvom Ciele zníženia emisií v medzinárodnej leteckej a námornej doprave (Emission Reduction Targets for International Aviation and Shipping) (PE 569.964),

–  so zreteľom na prílohu „Opatrenia zamerané na podporu prechodu na čistú energiu“ k oznámeniu Komisie „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (COM(2016)0860),

–  so zreteľom na v poradní štvrtú Konferenciu o našich oceánoch, ktorú organizovala Európska únia 5. a 6. októbra 2017 na Malte,

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy(16),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

—  so zreteľom na závery Rady o prioritách politiky EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2020: konkurencieschopnosť, dekarbonizácia a digitalizácia na zabezpečenie globálnej prepojenosti, efektívneho vnútorného trhu a námorného sektora svetovej úrovne (9976/17),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Chránené morské oblasti v európskych moriach (Marine protected areas in Europe’s seas) (EEA 3/2015),

–  so zreteľom na štúdiu Európskej komisie zo septembra 2017 s názvom Využitie potenciálu najvzdialenejších regiónov v záujme udržateľného modrého rastu,

–  so zreteľom na Helsinský dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora z roku 1992, ktorý nadobudol platnosť 17. januára 2000, akčný plán HELCOM pre Baltské more, ktorý prijali všetky pobrežné štáty a EÚ v roku 2007, a stratégiu EÚ pre región Baltského mora,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 69/292 z júna 2015 o vytvorení právne záväzného medzinárodného nástroja na ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. januára 2014 s názvom Modrá energia: Opatrenia potrebné na využívanie potenciálu energie z oceánov v európskych moriach a oceánoch do roku 2020 a v ďalšom období (COM(2014)0008),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ(17),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre rybárstvo (A8-0399/2017),

A.  keďže panuje všeobecná zhoda v tom, že environmentálny stav oceánov je výrazne ohrozený a existuje riziko ich nezvratného poškodenia, ak svetové spoločenstvo nepodnikne cielené a koordinované opatrenia;

B.  keďže hromadenie a šírenie morského odpadu môže byť jednou z najrýchlejšie rastúcich hrozieb pre zdravie svetových oceánov; keďže osobitné obavy vzbudzujú mikroplasty, lebo vzhľadom na ich malý rozmer sa môžu dostať do širokej škály organizmov (morské vtáky, ryby, slávky, pieskovníky a zooplanktón); keďže odhadom 150 miliónov ton plastov, ktoré sa nahromadili vo svetových oceánoch, vážne poškodzuje životné prostredie a hospodárstva vrátane pobrežných spoločenstiev, cestovného ruchu, námornej dopravy a rybolovu;

C.  keďže medzi súčasné hrozby pre morské prostredie patria poškodzovanie biotopov a ekosystémov, perzistentné nebezpečné látky v usadeninách a vodných útvaroch, degradácia koralových útesov, invazívne druhy, znečisťovanie a obohacovanie živinami a námorná doprava, ako aj ťažba nerastných surovín a nadmerný lov morských druhov, okysľovanie a otepľovanie vôd vyvolané zmenou klímy;

D.  keďže len v roku 2010 bolo na breh vyplavených približne 4,8 milióna až 12,7 milióna ton plastového odpadu(18), ako sú napríklad obaly z potravín alebo plastové fľaše, čo predstavuje približne 1,5 % až 4,5 % celkovej svetovej produkcie plastov, pričom do roku 2020 vyústi kumulatívne množstvo odpadu do desaťnásobného zvýšenia celkového množstva plastov vyhadzovaných do mora;

E.  keďže „znečisťujúci odpad“ je odpad malej veľkosti z verejne prístupných oblastí, ktorý bol nesprávne zlikvidovaný v životnom prostredí (na pevnine, v sladkých vodách a v mori), či už úmyselne alebo z nedbanlivosti;

F.  keďže viac ako 100 ton plastového odpadu a mikroplastov znečisťuje a ohrozuje život v našich oceánoch;

G.  keďže bez výrazných zmien sa do roku 2100 môže polovica celosvetových morských druhov ocitnúť na pokraji vyhynutia;

H.  keďže používanie plastov na výrobu spotrebného tovaru sa čoraz viac rozširuje a od ich prvého použitia pred polstoročím sa ich výroba neustále zvyšuje, čo viedlo k tomu, že v roku 2015 bolo na celom svete vyrobených okolo 322 miliónov ton plastov; keďže rastúca výroba v kombinácii so zmenami nášho používania plastov aj demografického vývoja vedie k zvýšeniu množstva plastového odpadu vyhadzovaného do našich oceánov; keďže ak bude tento trend pokračovať, podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa do roku 2050 nahromadí takmer 33 miliárd ton plastov;

I.  keďže 80 % morského odpadu pochádza z pevniny, a preto problém s morským odpadom nemôžeme účinne vyriešiť bez toho, aby sme sa najskôr zaoberali otázkou účinnej politiky a opatreniami na obmedzenie a zabránenie šíreniu odpadu na pevnine;

J.  keďže väčšinu bežných foriem odpadu tvoria cigaretové filtre, plastové tašky, rybársky výstroj, ako napríklad siete, a všetky druhy obalov; keďže 60 % až 90 % morského odpadu sa vyrobilo s použitím jedného alebo viacerých plastových polymérov, ako sú napríklad polyetylén (PE), polyetyléntereftalát (PET), polypropylén (PP) a polyvinylchlorid (PVC), ktoré majú všetky extrémne dlhý čas rozkladu; keďže v dôsledku toho bude väčšine plastov vyrobených v súčasnosti trvať desiatky alebo dokonca stovky rokov, kým zmiznú;

K.  keďže plastový odpad zapríčiňuje ochorenie a smrť morských živočíchov v dôsledku udusenia, zamotania a intoxikácie; keďže plastové materiály rozlámané morskými vlnami a pôsobením slnečného svetla vytvárajú mikročastice, ktoré majú v priemere menej než 5 mm a ktoré končia v žalúdku morských živočíchov, ako sú slávky, červy a zooplanktón, pričom nanoplasty s veľkosťou sotva pol milimetra prenikajú do bunkových membrán a jadier drobných morských živočíchov; keďže plastový odpad, ktorý je voľným okom neviditeľný, vstupuje do potravinového reťazca pri jeho samotnom zdroji;

L.  keďže podľa programu UNEP dosahujú odhadované náklady na prírodný kapitál súvisiace s morským plastovým odpadom približne 8 miliárd USD ročne(19), pričom rybolov, námorná doprava, cestovný ruch a voľnočasové aktivity predstavujú len niektoré z mnohých odvetví, na ktoré má znečistenie morí vplyv;

M.  keďže pokiaľ nebude existovať medzinárodne dohodnuté vymedzenie pojmu biologická odbúrateľnosť (v morskom prostredí), prijatie označovania plastových výrobkov ako „biologicky rozložiteľných“ neprinesie výrazné zníženie ani z hľadiska množstva plastov, ktoré sa dostávajú do oceánov, ani z hľadiska rizika fyzických alebo chemických vplyvov na morské prostredie;

N.  keďže znečistenie spôsobené prebytkom živín (eutrofizácia), ktoré pochádza z rôznych zdrojov vrátane poľnohospodárskych odtokov a vypúšťania splaškov a odpadových vôd, zahlcuje morské prostredie vysokými koncentráciami dusíka, fosforu a iných živín, ktoré môžu spôsobovať rozsiahle rozmnoženie rias, ktorých rozklad si po ich odumretí vyžaduje kyslík, pričom dochádza ku vzniku hypoxických alebo o kyslík ochudobnených „mŕtvych zón“, v ktorých sa rybám a iným morským živočíchom nemôže dariť; keďže v súčasnosti existuje na svete odhadom 500 mŕtvych zón a o mnoho viac oblastí trpí nepriaznivými účinkami vysokého znečistenia spôsobeného prebytkom živín;

O.  keďže morské živočíchy sú mimoriadne závislé od podvodných zvukov potrebných pre ich základné životné funkcie, ako je napríklad vyhľadávanie potravy a partnerov, a nemajú žiadny mechanizmus, ktorý by ich chránil, sú ohrozené priemyselným hlukom pochádzajúcim z námornej dopravy, seizmických prieskumov a námorných sonarov používaných pri rutinných prípravných cvičeniach, ktorý môže viesť k poškodeniu sluchu, maskovaniu komunikácie a navigačných signálov medzi živočíchmi, ako aj k fyziologickým a reprodukčným problémom;

P.  keďže strata morskej biodiverzity oslabuje oceánsky ekosystém a jeho schopnosť zvládnuť otrasy, prispôsobiť sa zmene klímy a zohrávať svoju úlohu globálneho ekologického a klimatického regulátora; keďže zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou má priamy vplyv na morské druhy tým, že mení ich hojné množstvo, rozmanitosť a šírenie a pôsobí na ich kŕmenie, vývoj a rozmnožovanie, ako aj na vzťahy medzi druhmi;

Q.  keďže cezhraničný charakter oceánov znamená, že činnosti a tlak, ktorý tieto činnosti spôsobujú, si nevyhnutne vyžadujú spoluprácu medzi vládami vo všetkých morských regiónoch, aby sa zaistila udržateľnosť spoločne využívaných zdrojov; keďže rôznorodosť a zložitosť opatrení v oblasti správy oceánov si preto nevyhnutne vyžadujú široké spektrum interdisciplinárnych znalostí, ako aj regionálnu a medzinárodnú spoluprácu;

R.  keďže výhradné hospodárske zóny členských štátov Európskej únie sa rozprestierajú na 25,6 milióna km2, pričom takmer celé toto územie sa nachádza v najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach, čo z Európskej únie robí najväčšiu námornú oblasť na svete; keďže je preto na EÚ, aby zohrávala vedúcu úlohu v rámci vytvorenia efektívnej a ambicióznej medzinárodnej správy oceánov;

S.  keďže z výskumov vyplynulo, že priame vplyvy úniku ropy na morské organizmy a biologické ekosystémy a procesy by mohli zahŕňať poruchy správania a úhyn morských druhov, rozmach mikroorganizmov, hypoxiu (zníženie koncentrácií kyslíka vo vode), toxické vplyvy chemických látok používaných na rozptýlenie ropy a úhyn hlbokomorských koralov;

T.  keďže námorná doprava ovplyvňuje svetovú klímu a kvalitu ovzdušia v dôsledku emisií CO2 a ďalších emisií vrátane oxidov dusíka, oxidov síry, metánu, tuhých častíc (PM) a sadze;

U.  keďže vyhľadávanie, vŕtanie a doprava zásob ropy a zemného plynu nachádzajúcich sa pod morským dnom v mnohých častiach sveta môžu vážne poškodiť citlivé morské oblasti a rušiť morské druhy; keďže prieskum a vŕtanie na získanie ropy a zemného plynu sú v mnohých prípadoch povolené v chránených morských oblastiach alebo v ich blízkosti;

V.  keďže podľa článku 191 ZFEÚ je Únia povinná zabezpečiť v rámci svojej environmentálnej politiky vysokú úroveň ochrany, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti a zásady „znečisťovateľ platí“;

W.  keďže používanie ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) v arktickej námornej doprave prináša viacero rizík: v prípade úniku vzniká z veľmi hustého oleja emulzia, tá klesá pod hladinu a v prípade zachytenia v ľade môže prekonať mimoriadne veľké vzdialenosti; úniky TVO predstavujú obrovské riziko pre potravinovú bezpečnosť arktických spoločenstiev pôvodného obyvateľstva, ktorých živobytie závisí od rybolovu a lovu; pri horení TVO vznikajú oxidy síry, ťažké kovy, ako aj veľké množstvo sadzí, ktoré v prípade uloženia na arktický ľad podnecujú absorpciu tepla do masy ľadu a urýchľujú tak jej topenie a účinky zmeny klímy; keďže IMO vo vodách v okolí Antarktídy zakazuje prevoz a používanie TVO;

X.  keďže emisie oxidov dusíka, najmä v prístavných mestách a pobrežných oblastiach, pochádzajú do veľkej miery z lodnej dopravy a sú zdrojom veľkých obáv o verejné zdravie a ochranu životného prostredia v Európe; keďže celkové množstvo emisií oxidov dusíka z lodnej dopravy v EÚ sa do značnej miery stále nereguluje, pričom ak sa nezníži, podľa odhadov tieto emisie prekročia emisie oxidov dusíka z pozemných zdrojov už v roku 2020(20);

Y.  keďže lode počas kotvenia v prístavoch zvyčajne využívajú svoje pomocné motory na výrobu elektrickej energie potrebnej pre komunikačné systémy, osvetlenie, ventiláciu a iné vybavenie na palube; keďže pri takomto spaľovaní paliva vznikajú emisie celej škály znečisťujúcich látok, ako sú napríklad oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), sadze a tuhé častice;

Z.  keďže elektrická energia z pobrežných zariadení umožňuje napájanie lodí na prístavné elektrické siete počas ich kotvenia; keďže v prevažnej väčšine oblastí vedie energetický mix používaný na výrobu elektrickej energie z pobrežných zariadení k menšiemu množstvu emisií, než vzniká pri spaľovaní paliva v samotných lodiach(21); keďže v súčasných právnych predpisoch, ako je napríklad smernica o síre (smernica (EÚ) 2016/802), sa používanie elektrickej energie z pobrežných zariadení jasne uznáva za alternatívu k požiadavke používať lodné palivo s nízkym obsahom síry, zatiaľ čo v smernici 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá sa od členských štátov vyžaduje, aby sa zásobovanie elektrickou energiou z pobrežných zariadení prioritne zaviedlo v prístavoch základnej siete TEN-T a v ďalších prístavoch do 31. decembra 2025;

AA.  keďže podľa vedeckých dôkazov predložených v piatej hodnotiacej správe (AR5) Medzinárodného panelu o zmene klímy (IPCC) z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému jednoznačné, klimatické zmeny sa dejú a ľudská činnosť je hlavnou príčinou otepľovania pozorovaného od polovice 20. storočia, rozsiahlych a výrazných dôsledkov zmeny klímy, ktoré sa už stali zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch;

AB.  keďže takmer 90 % celosvetovej veternej energie je obsiahnutých v turbulenciách nad hladinou svetových oceánov, pričom vietor, vlny a prúdy dokopy obsahujú tristokrát viac energie, než ľudia v súčasnosti spotrebujú; keďže podľa správy Európskeho združenia pre energiu z oceánov (EU-OEA) z roku 2010 by energia zo zariadení inštalovaných v oceánoch mohla do roku 2030 dosiahnuť 3,6 GW, pričom táto hodnota by sa do polovice storočia zvýšila na takmer 188 GW, zatiaľ čo v roku 2050 by sa vďaka celosvetovo vedúcemu odvetviu výroby energie z oceánov v Európe mohlo zabrániť tomu, aby sa do atmosféry vypustilo 136,3 milióna ton CO2 ročne, a mohlo by sa vytvoriť 470 000 nových ekologických pracovných miest;

AC.  keďže IPCC v roku 2015 vyhlásil, že na to, aby sa globálne otepľovanie obmedzilo do konca storočia na 2 °C, musí ostať nevyužitá tretina zásob ropy, polovica zásob zemného plynu a 80 % zásob uhlia;

AD.  keďže Parížska dohoda je zameraná na to, aby globálne emisie skleníkových plynov dosiahli svoj vrchol čo najskôr, s cieľom obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a nadväzuje na úsilie obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C, zatiaľ čo Svetová meteorologická organizácia (WMO) nedávno oznámila, že globálne otepľovanie sa v roku 2016 výrazne zvýšilo na 1,1 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia;

AE.  keďže nesplnenie cieľa Parížskej dohody obmedziť nárast priemernej teploty výrazne pod 2 ºC by malo obrovský environmentálny dosah a vyžiadalo by si hospodárske náklady, okrem iného zvýšenie pravdepodobnosti dosiahnutia zlomových bodov, pri ktorých teplota začne obmedzovať schopnosť prírody pohlcovať uhlík do oceánov;

AF.  keďže používanie veternej energie na mori a energie z oceánov (energie vĺn, energie prílivu, tepelnej energie morí) ponúka istý potenciál z hľadiska čistej energie za predpokladu, že berie ohľad na životné prostredie a existujúce ekosystémy; keďže táto čistá energia ponúka EÚ možnosť nielen vytvárať hospodársky rast a kvalifikované pracovné miesta, ale aj zlepšiť bezpečnosť svojich dodávok energie a vďaka technologickým inováciám podnietiť svoju konkurencieschopnosť;

AG.  keďže zlepšenie správy oceánov pomôže vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky na celom svete, a to aj v európskom odvetví využívania energie oceánov;

AH.  keďže znečisťovanie morí, či už vo forme priameho alebo nepriameho prívodu odpadu, látok alebo energie vrátane podmorského hluku spôsobeného ľuďmi, vyvoláva alebo by mohlo vyvolávať škodlivé účinky pre živé zdroje a morské ekosystémy a vedie k poklesu biodiverzity, rizikám pre ľudské zdravie, prekážkam pre námorné činnosti a zhoršeniu kvality vôd;

AI.  keďže EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu v rámci diskusií a rokovaní na medzinárodných fórach v snahe zabezpečiť, aby všetky dotknuté strany akceptovali svoje povinnosti v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov alebo znečisťujúcich látok a aby dokázali čeliť čoraz väčším výzvam v oblasti udržateľného riadenia zdrojov;

AJ.  keďže zhodnocovanie energie z obnoviteľných morských zdrojov môže prispieť k cieľu energetickej nezávislosti malých ostrovov v EÚ;

AK.  keďže transparentnosť v medzinárodných organizáciách je kľúčovým prvkom na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti a inkluzívnosti;

AL.  keďže moria a oceány majú potenciál stať sa významnými zdrojmi čistej energie; keďže táto energia z obnoviteľných morských zdrojov ponúka EÚ možnosť nielen vytvárať hospodársky rast a kvalifikované pracovné miesta, ale aj zlepšiť bezpečnosť svojich dodávok energie a vďaka technologickým inováciám podnietiť svoju konkurencieschopnosť; keďže využívanie tohto miestneho zdroja má mimoriadne dôležitý rozmer pre ostrovné štáty a regióny, najmä najvzdialenejšie regióny, kde by energia z oceánov mohla prispieť k energetickej sebestačnosti a nahradiť drahú elektrickú energiu vyrábanú dieselovými generátormi;

Zlepšenie rámca medzinárodnej správy oceánov

1.  pripomína zásadnú úlohu oceánov a morí pre život na Zemi, trvalo udržateľný rozvoj, zamestnanosť a inovácie, ako aj na účely rekreačného využitia a zariadení; je čoraz viac znepokojený potrebou účinnejšej a integrovanejšej správy a ochrany oceánov;

2.  víta spoločné oznámenie o medzinárodnej správe oceánov a navrhovaných opatreniach, v ktorom sa zdôrazňuje záväzok EÚ dosiahnuť zachovanie a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov, ako sa uvádza v SDG č. 14 v rámci programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030; uznáva prierezový charakter tejto témy a potrebu koordinovaného a integrovaného prístupu na zabezpečenie lepšej správy oceánov; požaduje, aby EÚ ako globálny aktér prevzala vedúcu úlohu v záujme posilnenia medzinárodnej správy oceánov a aby vyplnila medzery vďaka odborným znalostiam o rozvíjaní udržateľného prístupu k správe oceánov;

3.  pripomína jednotný a nedeliteľný charakter všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako aj vzájomné prepojenia a synergie medzi nimi, a opätovne poukazuje na rozhodujúci význam všetkých opatrení EÚ, ktoré sa riadia programom do roku 2030, vrátane zásad, ktoré sa v ňom opätovne potvrdili;

4.  vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné lehoty, v prípade potreby predložila legislatívne návrhy a spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zlepšiť spoluprácu v oblastiach, ako napríklad výskum oceánov a posilňovanie kapacít a transfer technológií, a aby zaviedla mechanizmy na podporu koordinácie, ako aj neustále monitorovanie a hodnotenie na úrovni EÚ, s cieľom úspešne realizovať činnosti uvedené v spoločnom oznámení; zdôrazňuje ustanovenia zmluvy o zásade predbežnej opatrnosti a zásade „znečisťovateľ platí“ a zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania ekosystémového prístupu v rámci všetkých opatrení EÚ týkajúcich sa správy oceánov;

5.  opakovane zdôrazňuje výrazný námorný rozmer cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to najmä, nie však výlučne, cieľa 14 (Zachovanie a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov);

6.  víta a plne podporuje dokument s názvom Náš oceán, naša budúcnosť: výzva na prijatie opatrení, prijatý na konferencii OSN o oceánoch v júni 2017 na podporu vykonávania SDG č. 14 v snahe zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely trvalo udržateľného rozvoja; s veľkým uspokojením berie na vedomie 1328 dobrovoľných záväzkov zo strany vlád, iných medzivládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti, súkromného sektora, akademických a výskumných inštitúcií a vedeckej obce k ochrane oceánov a zvyšovaniu informovanosti o význame oceánov pre ľudské prežitie;

7.  pripomína, že hoci má EÚ komplexný súbor právnych predpisov a nástrojov riadenia zameraných na odlišné prvky správy oceánov, regionálne moria EÚ sú naďalej v kritickom stave, ktorý je spôsobený nadmerným využívaním zdrojov, organickými a anorganickými znečisťujúcimi látkami, ktoré majú vplyv na zdravie a produktivitu oceánov, stratou biodiverzity, zhoršenými biotopmi, invazívnymi druhmi, poklesom pobrežných spoločenstiev a konfliktom medzi námornými odvetviami;

8.  vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na spoločné oznámenie o správe oceánov uverejnila správu o pokroku uvedených opatrení a presný harmonogram plánovaných opatrení a aby zabezpečila prepojenie medzi týmito opatreniami a existujúcimi európskymi iniciatívami, ako aj existujúcimi medzinárodnými nástrojmi;

9.  nabáda Komisiu, aby v prípade potreby navrhla Rade iniciatívy týkajúce sa rozvíjania oceánskych partnerstiev s kľúčovými medzinárodnými partnermi v snahe posilniť cieľ lepšej globálnej správy a súdržnosti politík a vychádzať z existujúcich rámcov dvojstrannej spolupráce, ako sú napríklad dialógy na vysokej úrovni o rybárstve a námorných záležitostiach;

10.  uznáva zásadnú úlohu Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) v rámci poskytovania základného právneho rámca, ktorým sa budú koordinovať opatrenia a dosiahne súdržnosť pri riešení globálnych otázok súvisiacich s oceánmi; naliehavo vyzýva pobrežné členské štáty, aby si plnili svoje povinnosti podľa dohovoru UNCLOS v záujme ochrany a zachovania morského prostredia a jeho živých zdrojov a svoju povinnosť predchádzať znečisteniu morí a mať ho pod kontrolou; poznamenáva, že členské štáty sú zodpovedné za škody spôsobené porušením ich medzinárodných záväzkov bojovať proti takémuto znečisteniu;

11.  vyzýva štáty, aby zlepšili svoje právne systémy v záujme ochrany našich morí a oceánov; požaduje medzinárodné uznanie koncepcie ekologických škôd v prípade znečistenia mora, by bolo možné žiadať náhradu v prípade preukázania jeho porušenia; vyzýva na zavedenie zásady hierarchie zodpovednosti, pomocou ktorej sa majú určiť osoby, ktoré sú zodpovední za škody na životnom prostredí spôsobené v rámci celej hierarchie riadenia;

12.  zdôrazňuje, že EÚ by sa mala usilovať zabezpečiť, aby ustanovenia o rybolove zohrávali dôležitú úlohu ako súčasť budúceho právne záväzného nástroja v rámci UNCLOS, pokiaľ ide o ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

13.  naliehavo žiada všetky štáty, aby sa stali zmluvnými stranami príslušných nástrojov v oblasti rybárstva, najmä Dohody o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori, Dohody OSN o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a Dohody o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie (PSMA), a tiež aby plne implementovali ustanovenia týchto nástrojov a iné medzinárodné akčné plány Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo;

14.  víta pokrok, ktorý dosiahla EÚ, pokiaľ ide o vonkajší rozmer spoločnej rybárskej politiky; zdôrazňuje, že tento rozmer, ktorého súčasťou sú medzinárodné dohody a dohody o partnerstve, je dôležitým nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné propagovať environmentálne a sociálne normy EÚ a jej ustanovenia na boj proti NNN rybolovu na medzinárodnej úrovni;

15.  konštatuje, že iniciatíva za transparentnosť rybárstva (FITI) nedávno prijala svoj celosvetový štandard; nabáda štáty, aby sa zapojili do FITI; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali túto iniciatívu;

16.  domnieva sa, že zabezpečenie rovnakých podmienok pre rybársku flotilu EÚ má zásadný význam, a to najmä vzhľadom na to, že tieto pravidlá musia spĺňať prísne environmentálne normy EÚ a normy týkajúce sa udržateľnosti;

17.  trvá na tom, aby EÚ aj na medzinárodných fórach a v každej forme bilaterálnej spolupráce presadzovala rovnaké environmentálne normy v oblasti rybolovu, ktoré musia spĺňať plavidlá EÚ, aby sa jej vlastná flotila nedostala do nevýhodného postavenia, pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť;

18.  pripomína rezolúciou OSN č. 2749 (XXV) zo 17. decembra 1970, v ktorej sa uznalo, že „dno morí a oceánov, ako aj ich podložie, ktoré sú mimo vnútroštátnej jurisdikcie, a zdroje v danej oblasti sú spoločným dedičstvom ľudstva“, a článok 136 dohovoru z Montego Bay, v ktorom sa uvádza, že „dno morí a oceánov mimo medzinárodnej jurisdikcie, ako aj ich zdroje sú prvkami spoločného dedičstva ľudstva“;

19.  vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k tomu, aby prestali sponzorovať licencie na prieskum a ťažbu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie a aby nevydávali povolenia na ťažbu na svojich kontinentálnych šelfoch;

20.  okrem toho konštatuje, že v zmysle dohovoru UNCLOS, pokiaľ ide o medzinárodné právo v oblasti znečisťovania ovzdušia, členské štáty nie sú oprávnené vykonávať inšpekcie a prehliadky lodí, dokonca ani v prípade dôkazov jasného porušenia predpisov; vyzýva preto členské štáty OSN, aby zdokonalili právny rámec dohovoru UNCLOS s cieľom riešiť existujúce medzery v správe a vytvoriť spoľahlivé mechanizmy na presadzovanie medzinárodného environmentálneho práva;

21.  vyzýva na vytvorenie medzinárodného regulačného rámca na boj proti jadrovému odpadu a znečisteniu v oceánoch a na morskom dne, ktorý by bol zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení na obmedzenie ich vplyvu na životné prostredie a zdravie a na odstránenie znečistenia z morského dna;

22.  zdôrazňuje, že zabezpečenie transparentnosti vrátane prístupu verejnosti k informáciám, zapojenia zúčastnených subjektov, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia, ako sa požaduje v súlade s Aarhuským dohovorom, a legitímnosti organizácií OSN vrátane verejnej zodpovednosti zástupcov krajiny v medzinárodných orgánoch, akými sú napríklad Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodný orgán pre morské dno (ISA), je z hľadiska riešenia existujúcich nedostatkov správy prioritou; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom orgánu ISA zabezpečili transparentnosť v rámci svojich pracovných metód a účinnej schopnosti posudzovať vplyvy na životné prostredie a zabezpečovať účinnú ochranu morského prostredia pred škodlivými vplyvmi a ochranu a zachovanie morského prostredia, ako sa požaduje podľa častí XI a XII Dohovoru OSN o morskom práve;

23.  vyzýva členské štáty, aby sa ujali aktívnej a progresívnej úlohy v rámci medzinárodných orgánov s cieľom predložiť reformy na posilnenie transparentnosti a zvýšiť celkovú environmentálnu ambicióznosť vykonávaných opatrení;

24.  zdôrazňuje, že zlepšenie rámca správy oceánov bude znamenať zintenzívnenie regionálneho a globálneho úsilia o podporu mnohostranných nástrojov, ktoré už boli dohodnuté, ako aj stratégií a ich vykonávania; nabáda Komisiu, aby podporovala väčšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti morského prostredia, najmä pokiaľ ide o vedu a techniku, ako to navrhuje OECD;

25.  zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce, súdržnosti politík a koordinácie medzi všetkými vládami a inštitúciami na všetkých úrovniach, a to aj medzi medzinárodnými organizáciami, regionálnymi a subregionálnymi organizáciami a inštitúciami, dohodami a programami; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu účinných a transparentných partnerstiev viacerých zainteresovaných strán a aktívnu angažovanosť vlád v rámci globálnych, regionálnych a subregionálnych orgánov, vedeckej obce, súkromného sektora, darcovskej komunity, MVO, komunitných skupín, akademických inštitúcií a iných príslušných aktérov;

26.  vyzýva na posilnenie regionálnych rámcov v oblasti správy morského prostredia, najmä v záujme vykonávania SDG č. 14; vyzýva EÚ a medzinárodné organizácie, aby najmä prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci posilňovali podporu týchto regionálnych rámcov a podporu vykonávania SDG č. 14 tretími krajinami;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do tohto procesu pobrežné miestne orgány a najvzdialenejšie regióny, aby sa medzinárodná správa oceánov priblížila občanom EÚ;

28.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť komplexné stratégie na zvyšovanie informovanosti o prírodnom a kultúrnom význame oceánov;

29.  zdôrazňuje potrebu osobitného a konkrétneho akčného plánu zameraného na angažovanosť EÚ v Arktíde, ktorého východiskovým bodom by mali byť ciele zachovania zraniteľných ekosystémov Arktídy, ako aj zvýšenia ich schopnosti odolávať dôsledkom zmeny klímy;

30.  poukazuje na to, že na centrálnu časť Severného ľadového oceánu sa nevzťahujú medzinárodné ochranné ani riadiace systémy; zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu EÚ a členských štátov v súvislosti s prevenciou neregulovaného rybolovu v Severnom ľadovom oceáne;

31.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom uvedenú vo svojom uznesení zo 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na to, aby zohrávali aktívnu úlohu pri jednoduchšom uplatňovaní zákazu používania na palube a prepravy ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) v palivových nádržiach ako lodného paliva pre lode, ktoré sa plavia v arktických moriach, prostredníctvom Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovania z lodí (MARPOL), ako sa v súčasnosti reguluje v prípade vôd obklopujúcich Antarktídu; vyzýva Komisiu, aby začlenila environmentálne, sociálne, zdravotné a klimatické riziká vyplývajúce z používania TVO do svojho stanoviska o medzinárodnej správe oceánov; keďže neexistujú primerané medzinárodné opatrenia, vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy pravidiel pre plavidlá kotviace v prístavoch EÚ pred cestou cez arktické vody, a to s cieľom zakázať používanie a prepravu TVO;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne usilovali o rýchle dokončenie zdĺhavých príprav pracovného plánu Medzinárodnej námornej organizácie na zníženie emisií sadzí z lodí plaviacich sa v Arktíde s cieľom spomaliť rýchle zvyšovanie teploty a zrýchlené topenie polárneho ľadovca v tomto regióne;

33.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rovnaké podmienky na pracovnom trhu v námornej oblasti a zabezpečila rovnaké zaobchádzanie, pričom by mala účinne uplatňovať príslušné medzinárodné dohovory, ako sú napríklad Dohovor MOP o práci v odvetví rybolovu a Dohovor MOP o pracovných normách v námornej doprave, a zaviesť harmonizovaný sociálny rámec pre námorné činnosti vo vodách Spoločenstva;

34.  vyzýva na zavedenie novej medzinárodnej dohody o pracovných podmienkach týkajúcej sa námorného sektora; pripomína, že je potrebné skoncovať so všetkými formami otroctva, ktoré stále existujú na palubách plavidiel a poukazuje na vplyv, ktorý môžu mať nevyhovujúce pracovné podmienky na osoby, hospodárske subjekty a na morské prostredie;

35.  vyzýva Komisiu, aby vo forme mechanizmov multikultúrnej spolupráce alebo dvojstranných dialógov rozvíjala oceánske partnerstvá s kľúčovými hráčmi s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu a spoluprácu v záujme úspešnejšieho vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja týkajúcich sa oceánov, podpory udržateľného modrého rastu, ako aj ochrany, zachovania a obnovy morských ekosystémov a biodiverzity, pričom by sa mal zároveň znížiť tlak na oceány a moria a vytvoriť podmienky pre udržateľné „modré“ hospodárstvo;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila námornú spoluprácu a budovanie kapacít v kontexte rámca svojej vonkajšej politiky, vo vzťahu k oblastiam, ako sú napríklad spolupráca v oblasti rozvoja a obchodné dohody, najmä dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, aby tak budovala kapacity s cieľom bojovať proti dôsledkom zmeny klímy a morskému odpadu a podporila lepšiu správu oceánov a udržateľného „modrého“ rastu;

37.  vyzýva EÚ, aby sa držala zásady, že pri prideľovaní zdrojov rybárstva treba zohľadňovať environmentálny a sociálny dosah a potreby rozvojových krajín v oblasti potravinovej bezpečnosti, ako aj ich vôľu rozvíjať ich vlastné rybárstvo, a zároveň zabezpečila udržateľnú úroveň rybolovu, ktorá nevedie k prekročeniu rybolovnej kapacity, a to v súlade s ambíciami stanovenými v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 14;

38.  vyzýva EÚ, aby v súlade so SRP minimalizovala vplyv akvakultúry na životné prostredie tým, že zabezpečí udržateľné obstarávanie krmív a podporí výskum zameraný na zníženie tlaku na voľne žijúce populácie rýb využívané na produkciu krmív;

39.  konštatuje, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom produktov rybárstva a že niektoré úlovky sú dovezené z oblastí, kde je rybárstvo udržateľné oveľa menej ako vo vodách EÚ; vyzýva EÚ, aby využila svoje postavenie a v tejto súvislosti podporovala zvýšenie udržateľnosti vo všetkých morských oblastiach;

40.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty o to, aby prestali sponzorovať licencie na hlbokomorský ťažobný prieskum a ťažbu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie a aby nevydávali povolenia na hlbokomorskú ťažbu na svojich kontinentálnych šelfoch;

41.  vyzýva Komisiu, aby podporila posilnenie medzinárodných iniciatív na boj proti obchodovaniu s ľuďmi po mori;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili medzinárodné moratórium o licenciách na komerčnú hlbokomorskú ťažbu, kým sa dostatočne nepreskúmajú a vedecky neprebádajú vplyvy hlbokomorskej ťažby na morské prostredie, biodiverzitu a ľudské činnosti na mori a kým nepochopíme všetky možné riziká;

43.  zdôrazňuje význam stratégie námornej bezpečnosti Európskej únie a vyzýva Komisiu, aby námornú bezpečnosť zahrnula do vonkajšej politiky, pričom vezme do úvahy, že veľký podiel obchodu sa prepravuje po mori, viac ako 70 % vonkajších hraníc sú morskými hranicami a že je nutné zaručiť bezpečnosť cestujúcich, ktorí prestupujú v prístavoch v Únii;

44.  zdôrazňuje, že je dôležité naďalej rozširovať spoluprácu medzi Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou, Frontexom a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva, každej v rámci svojho mandátu, podporovať vnútroštátne orgány členských štátov poverené funkcie pobrežnej stráže a presadzovať námornú bezpečnosť a ochranu námornej dopravy a boj proti cezhraničnej trestnej činnosti a chrániť životné prostredie prostredníctvom prevencie a znižovania znečistenia z plynových a ropných zariadení na mori; zastáva názor, že tieto orgány by mali v náležitých prípadoch dostať od EÚ väčší objem finančných prostriedkov, aby sa mohli zhostiť týchto nových úloh; zdôrazňuje, že je dôležité ďalej rozvíjať digitálne riešenia, ako je zjednodušenie formalít spojených s ohlasovacou povinnosťou v námornom odvetví na základe racionalizovaných postupov a vyšších objemov investícií do spoločnej infraštruktúry celoeurópskej výmeny údajov v prospech všetkých orgánov členských štátov, ktoré vykonávajú funkcie pobrežnej stráže, a ako sú pokročilé námorné technológie, napríklad integrované námorné služby Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, s cieľom zlepšiť systémy dohľadu a monitorovania námorných činností a iné programy, ako je spoločné prostredie na výmenu informácií pre námorný dozor;

45.  zdôrazňuje, že vytvorenie udržateľného morského hospodárstva a zníženie tlaku na morské prostredie si vyžadujú opatrenia v oblasti zmeny klímy, znečistenia vznikajúceho na pevnine, ktoré sa dostáva do morí a oceánov, znečisťovania morí a eutrofizácie, zachovania, ochrany a obnovy morských ekosystémov a biodiverzity, ako aj v oblasti udržateľného využívania morských zdrojov;

46.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa nedávneho prieskumu Európskeho parlamentu, by síce modrá ekonomika mohla mať pozitívny sociálno-ekonomický vplyv (z hľadiska zamestnanosti, príjmov a hrubej pridanej hodnoty), jej vplyv na životné prostredie je však vo všeobecnosti negatívny, pokiaľ ide o zmeny dynamiky pobreží, znečisťovanie, eutrofizáciu, morfológiu morského dna a zmeny v oblastiach biotopu/ekosystému/biodiverzity; vyjadruje znepokojenie nad tým, že kumulatívna záťaž pre životné prostredie by negatívne vplývala na rybárstvo;

47.  požaduje, aby sa modrá ekonomika orientovala na obnovu odolnosti pobrežných komunít s cieľom obnoviť výrobný potenciál rybárstva, čím sa podporí potravinová bezpečnosť, zmierňovanie chudoby a udržateľné riadenie živých vodných zdrojov; pripomína, že pred vykonaním nejakej činnosti v sektoroch modrej ekonomiky treba zaručiť vykonanie posúdenia vplyvu a úplného informačného procesu a procesu zapojenia všetkých zainteresovaných strán; trvá na tom, že „modré“ hospodárstvo musí prispievať k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 14, t. j. zachovaniu a udržateľnému využívaniu oceánov a morských zdrojov;

48.  domnieva sa, že investície do modrého hospodárstva by sa nemali opierať o vyčerpateľné zdroje, ale mali by sa zameriavať na „ekologické inovácie“ bez toho, aby prekračovali miery prirodzenej regenerácie, na ochranu prírody, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy;

49.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie na včasné vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav v moriach do roku 2020, a to s osobitným cieľom zabrániť negatívnym účinkom akéhokoľvek znečistenia morí vrátane znečistenia spôsobeného prebytkom živín a morského odpadu na pobrežné a morské prostredie, ako aj skoncovať so škodlivými dotáciami, ktoré podnecujú neudržateľný rybolov, a posilniť celosvetový boj proti morskému odpadu a plastom;

50.  považuje prevenciu vzniku, zhodnocovanie a recykláciu morského plastového odpadu za veľkú medzinárodnú výzvu a vyzýva Komisiu, aby zaviedla opatrenia, ako sú napríklad zvýšenie podpory výskumu a zaradenie tejto otázky do spektra udržateľného „modrého hospodárstva“, spravila z EÚ iniciátora inovatívnych riešení a aby sa ujala vedúcej úlohy na celosvetovej úrovni;

51.  vyzýva členské štáty, aby urýchlene zaviedli rámcovú smernicu týkajúcu sa námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny s cieľom umožniť, aby sa rôzne námorné činnosti mohli naplno a harmonicky rozvíjať;

52.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby problematiku správy oceánov dôrazne začlenila do svojich politík týkajúcich sa pomoci a rozvoja;

53.  pripomína, že odvetvie rybárstva má ako jedna z hlavných tradičných ľudských činností na mori obrovský význam, pretože predstavuje základný prvok rámca integrovanej námornej politiky; poukazuje na to, že sektor rybárstva je najviac postihnutý mnohorakými inými spôsobmi využívania a činnosťami vykonávanými na mori, napr. námornou dopravou a cestovným ruchom, mestským a pobrežným rozvojom, ťažbou surovín a zdrojov energie, ťažbou z morského dna, ako aj environmentálnymi vplyvmi, ako je znečistenie morí (plastový odpad, vyradené rybárske siete, úniky ropy, emisie hluku, vypúšťania záťažovej vody, nekontrolovaná ťažba a prieskum ložísk ropy a plynu atď.) a zmenami klímy (zvyšovanie hladiny morí, zvýšenie teploty hladiny morí, záplavy v pobrežných oblastiach, zvyšovanie kyslosti oceánov atď.);

54.  zdôrazňuje význam žien v odvetví spracovania morských plodov, keďže podľa FAO predstavujú polovicu celkového počtu pracovníkov v tomto odvetví; vyzýva EÚ, aby podporovala a chránila ženy pôsobiace v rámci rybárskych činností a odvetví súvisiacich s rybárstvom prostredníctvom stimulácie spravodlivých cien za produkty rybárstva a podporovaním lepšieho prístupu k verejnej podpore a finančným zdrojom pre ženy aktívne pôsobiace v tejto oblasti, a to aj v rámci rokovaní s tretími krajinami o používaní sektorovej podpory v dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a v rámci procesu rozvoja nástrojov pomoci a na rôznych medzinárodných fórach;

55.  očakáva nadchádzajúcu stratégiu Komisie týkajúcu sa plastov, ako aj všetky ďalšie opatrenia vrátane nedávno oznámeného akčného plánu, zamerané na boj proti morskému odpadu; požaduje vysokú ambicióznosť stratégie pre oblasť plastov v obehovom hospodárstve s cieľom náležite riešiť problém morského odpadu pri zdroji a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti predložila konkrétne legislatívne a záväzné opatrenia, najmä pokiaľ ide o ekologický dizajn plastov a mikroplastov, a opatrenia na zníženie množstva použitých produktov, ktoré sa hromadia na pevnine, najmä v blízkosti riek a ďalších vodných tokov a na pobreží; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozsahom tohto problému; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa spojili a podporili medzinárodnú koalíciu na zníženie znečisťovania životného prostredia plastovými taškami z COP 22 v Marrákeši v novembri 2016;

56.  pripomína potrebu dobre premyslenej produktovej politiky, ktorá zvyšuje očakávanú životnosť výrobkov, ako aj ich trvanlivosť, opätovné použitie a recyklovateľnosť, ako sa zdôrazňuje v uznesení Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(22) a ďalej zdôrazňuje, že táto politika sa musí začať okamžite uplatňovať na jednorazové plastové výrobky a obaly v rámci nadchádzajúcej stratégie pre plasty, a to vzhľadom na environmentálne škody, ktoré spôsobujú tieto predmety v podobe námorného odpadu;

57.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomáhala pri vytváraní regionálnych riešení a aby podporovala vnútroštátne opatrenia na riešenie problematiky morského odpadu s cieľom odstrániť ho a zároveň Komisiu vyzýva, aby pomohla pripraviť pilotné projekty na zber morského odpadu prostredníctvom kampaní zameraných na čistenie pláží a výlov odpadu a aby rybárom v Európe poskytovala finančnú podporu na zber morského odpadu;

58.  žiada Komisiu, aby navrhla nové právne predpisy na riešenie znečistenia mikroplastmi vo všetkých jeho podobách a aby to urobila predovšetkým prostredníctvom zákazu mikroplastových zložiek vo všetkých výrobkoch osobnej hygieny a zabezpečením toho, aby všetky podniky, ktoré narábajú s plastovými výrobnými peletami, náležite vykonávali protokoly na minimalizáciu úniku peliet;

59.  zastáva názor, že hlavnou príčinou znečistenia morí je znečistenie jednorazovými plastovými fľaškami, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie celoeurópskeho zálohového systému kontajnerov na jednorazové obaly na nápoje podľa nemeckého modelu;

60.  žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do medzinárodnej koalície zameranej na znižovanie znečistenia plastovými vreckami a aby ju podporovali;

61.  víta zámer Komisie podporiť medzinárodne odsúhlasený plán na riešenie dôsledkov otepľovania oceánov, zvyšovania hladiny morí a okysľovania;

62.  vyzýva členské štáty, aby podporovali efektívne využívanie zdrojov, recykláciu a zvyšovanie informovanosti o morskom odpade prostredníctvom vnútroštátnych informačných kampaní, vzdelávacích programov a spolupráce medzi školami a univerzitami v týchto otázkach;

63.  pripomína svoj súhlasný postoj k ambicióznemu balíku o obehovom hospodárstve s cieľmi EÚ znížiť objem morského odpadu o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030 a ambicióznejšími cieľmi v oblasti recyklácie plastových obalov;

64.  vyzýva členské štáty, aby si udržali rovnakú úroveň ambícií ako má EÚ, pokiaľ ide o obmedzenie morského odpadu;

65.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti boja proti morskému odpadu v Európe a na celom svete, a to riešením pozemných aj morských zdrojov prostredníctvom riešenia problému nelegálneho ukladania odpadu, akým je napríklad rybársky výstroj, a poskytovaním finančnej podpory na zber morského odpadu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie smernice 2000/59/ES o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu obmedzila morský odpad z námornej dopravy, najmä prostredníctvom podpory harmonizovaných systémov zhodnocovania odpadu vo všetkých európskych prístavoch; požaduje výraznejšie financovanie výskumu v oblasti distribúcie a vplyvu morského odpadu a účinnosti medzinárodných, regionálnych a subregionálnych stratégií na boj proti morskému odpadu a iným znečisťujúcim látkam;

66.  zdôrazňuje, že v budúcnosti sa v prípade akéhokoľvek potenciálneho hlbokomorského ťažobného prieskumu musí uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti Únie; vzhľadom na vedecké dôkazy o významných a nezvratných environmentálnych rizikách hlbokomorskej ťažby je znepokojený skutočnosťou, že Komisia trvá na tom, aby bola táto ťažba jedným z prioritných sektorov Únie v záujme modrého rastu; vyjadruje obavy, či budúca podpora hlbokomorskej ťažby nebude mať nepriaznivý vplyv na opatrenia požadované v súlade so SDG č. 12 (prechod na udržateľnú spotrebu a výrobu);

67.  zdôrazňuje, že na vznikajúci sektor hlbokomorskej ťažby sa musí vzťahovať zásada predbežnej opatrnosti a že vzhľadom na vedecké varovania o významnej a potenciálne nezvratnej environmentálnej ujme by EÚ nemala podporovať rozvoj tohto odvetvia, ale namiesto toho by mala investovať do udržateľných alternatív, konkrétne do prechodu na udržateľnú spotrebu a výrobu, ako sa požaduje v rámci SDG č. 12 podľa programu do roku 2030;

68.  zdôrazňuje, že v chránených morských oblastiach a zraniteľných oblastiach s vysokým stupňom ochrany ani v ich blízkosti by nemal byť povolený žiadny prieskum ložísk ropy a zemného plynu ani vŕtanie;

69.  víta akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo a vyzýva Komisiu, aby navrhla rázne opatrenia na predchádzanie vyhadzovaniu mikročastíc a makročastíc do morského prostredia vrátane obmedzenia úniku odpadu na 50 % do roku 2020, legislatívne opatrenia pre priemysel, ako je napríklad zákaz jednorazových plastov (ak sú k dispozícii prírodné alternatívy) a prípadne medzinárodný právny nástroj;

70.  vyzýva členské štáty, miestne a regionálne orgány, aby podporovali inovačné technologické a finančné iniciatívy zamerané na riešenie znečistenia morí a oceánov tak, aby sa podporovalo efektívne zhodnocovanie odpadu z lodnej dopravy – najmä plastového odpadu – v prístavoch, aby sa zvýšila informovanosť v rámci sektora námornej dopravy o dôsledkoch zbavovania sa plastového odpadu v mori, a aby sa odstránili hlavné prekážky brániace vykonávania MARPOL;

71.  zdôrazňuje, že EÚ by mala byť lídrom celosvetovej iniciatívy na monitorovanie a výrazné obmedzovanie morského odpadu v oceánoch; berie na vedomie, že členské štáty sa zaviazali k cieľom smernice 2008/56/ES o morskej stratégii, v ktorej sa stanovuje, že vlastnosti a množstvo morského odpadu nemajú poškodzovať pobrežné a morské prostredie (deskriptor 10);

72.  podporuje boj proti všetkým zdrojom znečisťovania oceánov a morského dna vrátane hluku a zavedenie konkrétnych opatrení na medzinárodnej úrovni zameraných na odstránenie znečistenia z oceánov a morského dna;

73.  víta odhodlanie Komisie zaviesť na medzinárodnej úrovni opatrenia na monitorovanie dôsledkov otepľovania oceánov, zvyšovania hladiny morí a okysľovania vôd; vyzýva na posilnenie a rozvoj medzinárodných vedeckých programov na monitorovanie teplôt, slanosti a absorpcie tepla oceánov, ako aj na vytvorenie celosvetovej siete na monitorovanie oceánov s cieľom zlepšiť sledovanie globálnych zmien oceánov a umožniť lepšiu prognózu účinkov zmeny klímy na fungovanie oceánov, absorpciu uhlíka a správu živých morských zdrojov;

74.  zdôrazňuje, že je dôležité zaujať k plastovým výrobkom prístup, ktorý sa zakladá na životnom cykle a berie ohľad na rozklad rôznych polymérov a mieru fragmentácie (v morskom prostredí), a to internalizáciou environmentálnych a sociálnych nákladov na výrobky (internalizáciou nákladov), posilňovaním procesu uzavretia kruhu v rámci vývoja a výroby produktu a procesu, ako aj reťazcov životného cyklu plastových výrobkov, zlepšovaním životnosti výrobkov, podporovaním ekologického verejného a súkromného obstarávania, ktoré propaguje okrem iného zásady a rámce ekologického inžinierstva, ekodizajn a udeľovanie environmentálnej značky, a posilňovaním schopnosti súkromných aktérov vrátane MSP posunúť sa smerom k výrobným procesom šetrnejším k životnému prostrediu;

75.  víta záväzok Komisie zo svojho akčného programu o správe oceánov bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN rybolov); nabáda Komisiu, aby pokračovala v boji proti NNN rybolovu v rámci všetkých regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) a na ostatných príslušných fórach; domnieva sa, že plavidlá pod vlajkou EÚ, ktoré sú zapojené do NNN rybolovu, by mali byť uvedené na verejnom zozname, ako sa stanovuje v nariadení o NNN rybolove; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila svoj vplyv na tretie štáty, aby prijali opatrenia zabraňujúce tomu, aby sa ryby ulovené v rámci NNN rybolovu dostali na ich trhy;

76.  vyzýva na väčšiu spoluprácu v rámci RFMO a naliehavo vyzýva ich zmluvné strany, aby zabezpečili, aby mali dostatočné zdroje a posilnenú pozíciu;

77.  vyzýva RFMO, aby:

   a) aj naďalej pravidelne vykonávali nezávislé preskúmania výkonnosti, a tiež aby v plnej miere vykonávali odporúčania vyplývajúcich z týchto preskúmaní výkonnosti;
   b) v plnej miere vykonávali odporúčania z druhej pokračujúcej konferencie o preskúmaní Dohody OSN o zásobách druhov rýb, ktoré sa vyskytujú na viacerých miestach oceánov, a silne migrujúcich druhov rýb;
   c) harmonizovali opatrenia, najmä opatrenia na monitorovanie, kontrolu, dozor a presadzovanie, a to aj prostredníctvom dosiahnutia dohody o odstrašujúcich pokutách a sankciách;

78.  vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s revíziou smernice 2008/98/ES o odpade prijali významný balík návrhov predložený Európskym parlamentom a Komisiou, ktoré spoločne predstavujú novú súvislú politiku EÚ týkajúcu sa rozdeľovania zodpovednosti za odpad medzi všetky zainteresované strany a predchádzania odhadzovaniu odpadkov na pevnine aj v morskom prostredí;

79.  nabáda Komisiu, aby v pobrežných a morských oblastiach zaviedla skutočnú politiku na prispôsobenie sa zmene klímy, a to najmä zavedením konkrétnych opatrení na ochranu pobrežných a morských ekosystémov;

80.  pripomína, že na zlepšenie identifikácie plavidiel ako nástroja na boj proti NNN rybolovu, sa od januára 2016 požaduje, aby mali všetky plavidlá EÚ s celkovou dĺžkou viac než 24 metrov alebo hrubou priestornosťou na úrovni 100 ton a viac, ktoré lovia vo vodách EÚ, a všetky plavidlá EÚ s celkovou dĺžkou viac než 15 metrov, ktoré lovia mimo európskych vôd, pridelené číslo Medzinárodnej námornej organizácie (IMO); nabáda EÚ, aby zaviedla požiadavku pridelenia čísla IMO aj pre plavidlá, ktoré nepatria EÚ, v súlade s požiadavkami, ktoré platia pre plavidlá EÚ (s najväčšou dĺžkou viac ako 15 metrov), pričom toto číslo sa musí uvádzať na osvedčení o dovážaní úlovkov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a pomôcť členským štátom s kontrolami;

81.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nákladovo efektívne činnosti a nástroje, ako aj spoluprácu na všetkých úrovniach v súvislosti s environmentálne vhodnými činnosťami založenými na rizikách, ktoré sú zamerané na odstraňovanie morského odpadu v riekach a v pobrežných a morských oblastiach, podľa okolností v jednotlivých krajinách; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby uľahčila financovanie, vznik verejno-súkromných partnerstiev a budovanie kapacít a vytvorila a používala medzinárodné kritériá pre činnosti spoločného odvozu, čistenie a obnovu, a to aj pokiaľ ide o množstvá, populáciu, citlivosť ekosystému a realizovateľnosť;

82.  zdôrazňuje, že v rámci globálnej správy oceánov treba zohľadniť prácu na mori a ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby vyvíjala cielené úsilie na podporu noriem v oblasti dôstojnej práce v odvetví globálneho rybárstva a zároveň uznala súvislosť medzi porušovaním pracovných a ľudských práv a neudržateľnými, ničivými rybolovnými praktikami, ako je najmä NNN rybolov; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabránenie tomu, aby sa rybárske plody ulovené za pomoci pracovníkov, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo iného porušovania pracovných a ľudských práv, dostávali na trhy v EÚ, a aby spolupracovala so subjektami v priemysle v snahe nabádať na používanie mechanizmov hĺbkovej analýzy na kontrolu takýchto plodov rybárstva z ich dodávateľských reťazcov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili transpozíciu a vykonávanie dohovoru MOP C188 (Dohovor o práci v odvetví rybárstva);

83.  zdôrazňuje, že zásadné riešenie problému morského odpadu spočíva v lepšom zbere tuhého odpadu a recyklácii na pevnine, keďže väčšina morského odpadu vzniká práve tam; navyše sa domnieva, že EÚ by mala podporovať jednotný prístup k nakladaniu s odpadom na všetkých možných medzinárodných fórach, vo všetkých dohodách a inštitúciách; vyzýva preto členské štáty, aby čo najskôr dokončili prácu na balíku predpisov o obehovom hospodárstve a aby bezodkladne vykonali ambiciózne recyklačné ciele a ciele EÚ v oblasti obmedzovania námorného odpadu;

84.  vyzýva Komisiu, aby na medzinárodných fórach pracovala na vytvorení jasného rámca udržateľnosti pre biologicky odbúrateľné plasty v každom prírodnom prostredí, a to vrátane vymedzení pojmov a noriem;

85.  domnieva sa, že členské štáty aj Komisia musia prijať odvážnejšie opatrenia na riešenie nezákonného vývozu a dumpingu plastového odpadu vrátane prísnejšieho presadzovania nariadení EÚ o preprave odpadu, ako aj prísnejších systémov monitorovania a kontrol v prístavoch a všetkých zariadeniach na spracovanie odpadu, zameraných na podozrivé nezákonné prevody a boj proti vývozu odpadu na opakované použitie (najmä vozidlá na konci životnosti a OEEZ), a zabezpečenie, aby vývoz smeroval len do zariadení spĺňajúcich požiadavky na environmentálne vhodné nakladanie s odpadom, ako sú uvedené v článku 49 nariadenia o preprave odpadu;

86.  vyzýva členské štáty, aby posilnili opatrenia v oblasti vzdelávania a zvyšovania informovanosti o morskom odpade, používaní plastov a vplyve individuálneho spotrebiteľského správania na životné prostredie zavedením príslušných prvkov do učebných plánov na všetkých úrovniach, zabezpečením vzdelávacích a osvetových materiálov zacielených na konkrétne záujmové a vekové skupiny s cieľom podporiť zmenu ich správania, ako aj organizovaním rozsiahlych informačných kampaní pre občanov;

87.  zdôrazňuje, že je potrebné obmedziť únik dusíka a fosforu do oceánov a obmedziť tak eutrofizáciu spôsobenú ľudskou činnosťou, a to prostredníctvom zásadných zmien v európskom poľnohospodárskom modeli – okrem iného na základe obmedzení pri používaní hnojív, optimalizácie používania živín podľa požiadaviek na plodiny, obozretného plánovania pri používaní hnojív a vytvorenia udržateľnejších foriem poľnohospodárstva, ako aj prostredníctvom obmedzenia atmosférických zdrojov dusíka, lepšieho čistenia splaškov a odpadových vôd a lepšej kontroly difúznych mestských zdrojov živín, ako sú napríklad odtoky z ulíc a odtokové kanály slúžiace pri búrkach, a v rámci preskúmania v polovici trvania spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zaoberať tlakom vyvíjaným na morské ekosystémy;

88.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky vhodné opatrenia, ktoré by uľahčili prijatie medzinárodných predpisov na obmedzenie hluku z priemyselných činností, ako sú napríklad námorná doprava a seizmické prieskumy, a to najmä v biologicky citlivých biotopoch, napríklad prostredníctvom návrhu prílohy o hlučnosti k dohovoru MARPOL, podobne ako v prípade novoprijatých príloh o znečistení ovzdušia;

89.  poznamenáva, že vzhľadom na povinnosti vyplývajúce z Parížskej dohody je nerozumné a kontraproduktívne využívať nové zdroje fosílnych palív, najmä ak sa nachádzajú v ekologicky zraniteľných oblastiach;

90.  zdôrazňuje, že všetky vody sú citlivé na vŕtanie na mori zamerané na získavanie fosílnych palív; zdôrazňuje, že používanie fosílnych palív bude ešte viac prispievať ku zmene klímy, ktorá ohrozuje našu planétu, a bude túto zmenu zrýchľovať; zastáva názor, že EÚ musí spolupracovať s medzinárodnými partnermi, aby dosiahla spravodlivý prechod od vŕtania na mori, čím by prispela k cieľu nízkouhlíkového hospodárstva;

91.  zdôrazňuje, že každá nová licencia na prieskum ložísk ropy alebo zemného plynu by mala dodržiavať prísne preventívne regulačné normy v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti pri prieskume, vyhľadávaní a ťažbe ropy alebo zemného plynu a zahŕňať záväzné povinnosti, pokiaľ ide o vyradenie prieskumnej infraštruktúry, ktorá má vo všeobecnosti obmedzenú životnosť;

92.  vyzdvihuje veľký potenciál energie vyrábanej z tokov vĺn, prílivu a odlivu alebo termálnych gradientov a gradientov salinity oceánov a morí; konštatuje, že v dlhodobom horizonte má energia z oceánov potenciál stať sa jednou z najkonkurencieschopnejších a nákladovo najefektívnejších foriem výroby energie;

93.  víta pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o ustanovenie námorného priestorového plánovania (NPP); pripomína, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie o zabezpečenie dôsledného vykonávania smernice 2014/89/EÚ, aby sa tak stanovil príklad pre zavedenie námorného priestorového plánovania na celosvetovej úrovni; vyzýva preto členské štáty, aby najneskôr do 31. marca 2021 vypracovali svoje námorné priestorové plány; zdôrazňuje medzinárodný a nadnárodný rozmer a vyzýva Komisiu, aby začala s prípravou návrhov medzinárodných usmernení, pričom vezme do úvahy synergiu a vzájomné pôsobenie medzi pevninou a morom, ako aj pridružené postupy, ako je integrovaný manažment pobrežnej zóny, a aby viedla medzinárodné fórum pre NPP, do ktorého sa zapoja príslušné zainteresované strany a tretie krajiny, aby NPP podporovala globálne a využívala najlepšie postupy s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu a zdokonaliť riadenie, ochranu a využívanie oceánov, zvyšovať transparentnosť a zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu;

94.  poukazuje na to, že zintenzívnenie aktivít v pobrežných a morských vodách si v čoraz väčšej miere vyžaduje vykonávanie námorného priestorového plánovania (NPP); vyzýva Komisiu, aby pracovala na vytvorení medzinárodných usmernení týkajúcich sa NPP a prostredníctvom financovania v rámci programu Horizont 2020 a programu LIFE pomohla rozšíriť chránené morské oblasti v celom svete;

95.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala medzinárodné úsilie zamerané na ochranu morskej biodiverzity, najmä v rámci prebiehajúcich rokovaní o novom právne záväznom nástroji na ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie; vyzýva Komisiu, aby posilnila právne predpisy, ktoré majú zabezpečiť ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo jurisdikcie členských štátov;

96.  víta záväzok Komisie podporovať Dohovor o biologickej diverzite a dohovor CITES a zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu pri vykonávaní rozhodnutí prijatých v rámci týchto dohovorov na ochranu morských druhov a biodiverzity a väčšej súdržnosti medzinárodnej činnosti s činnosťou, ktorá sa vykonáva na európskej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité ešte viac chrániť morské druhy v rámci dohovoru CITES a že je potrebné prísne dodržiavať tento dohovor v prípade chránených morských druhov, na ktoré sa už dohovor vzťahuje;

97.  konštatuje význam biodiverzity ako základu našich oceánov, v ktorých zohráva dôležitú úlohu pri zachovávaní produktivity a funkčnosti morských ekosystémov;

98.  konštatuje, že prostredníctvom SRP by sa malo zabezpečiť, aby sa miery rybolovnej úmrtnosti stanovili na úrovniach, ktoré umožnia, aby sa populácie rýb obnovovali a zostávali nad úrovňami, pri ktorých sú schopné produkovať maximálny udržateľný výnos (MSY); zdôrazňuje potrebu udržateľných postupov v oblasti riadenia rybárstva prostredníctvom vykonávania opatrení na riadenie a monitorovanie, kontrolu a presadzovanie, a to na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní; domnieva sa, že ďalšie opatrenia by mohli zahŕňať podporu spotreby rýb pochádzajúcich z udržateľne riadeného rybolovu a preventívne a ekosystémovejšie prístupy; víta udržateľné inovácie v odvetví rybolovu, ako aj investície do selektívnych rybolovných techník, a rozvoj a zavádzanie týchto techník;

99.  pripomína, že na účinný boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN rybolov) je dôležité zabezpečiť, aby sa žiadny druh produktov z takéhoto rybolovu nedostal na trh; nabáda EÚ, aby prostredníctvom všetkých svojich partnerstiev a na všetkých medzinárodných fórach podporovala zákaz produktov pochádzajúcich z NNN rybolovu na čo najväčšom počte trhov, čím zníži ziskovosť týchto činností;

100.  zdôrazňuje význam pokračovania a rozširovania dvojstranných partnerstiev, aby bol boj proti NNN rybolovu a nadmernému využívaniu populácií rýb účinný, v opačnom prípade by opatrenia EÚ mohli mať len obmedzený vplyv na súčasnú situáciu;

101.  navrhuje, aby členské štáty a tretie krajiny dôslednejšie a účinnejšie kontrolovali dokumentáciu o úlovkoch (osvedčenia o úlovkoch) a zásielky s cieľom zabezpečiť, aby sa ryby lovili legálne; nabáda štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie lepšej koordinácie boja proti NNN rybolovu a obchodnej a trhovej politiky; zdôrazňuje, že EÚ by mala na všetkých medzinárodných fórach presadzovať, podporovať a vykonávať nevyhnutné opatrenia na odstránenie NNN rybolovu;

102.  chváli vedúce postavenie EÚ na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o dosahovanie konkrétneho pokroku v boji proti NNN rybolovu, ako aj jej pevné odhodlanie vykonávať účinné opatrenia proti tomuto javu; pripomína úsilie EÚ o posilnenie jej medzinárodných opatrení proti NNN rybolovu na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni vrátane pokračujúcich dvojstranných dialógov s partnermi z tretích krajín, používania nástrojov na sledovanie plavidiel a zabezpečenia významnejšej úlohy pre kľúčové medzinárodné agentúry, ako je napríklad Interpol; vyzýva orgány členských štátov, aby aktívne podporovali prácu Komisie pri vytváraní elektronického nástroja na spravovanie osvedčení o úlovkoch;

103.  poznamenáva, že nariadenie EÚ o zabraňovaní nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (nariadenie o NNN rybolove), odrádzaní od neho a jeho odstránení síce zaznamenalo pokrok, no malo by sa zlepšiť jeho vykonávanie vo všetkých členských štátoch a v záujme zabezpečenia toho, aby na trh EÚ neboli umiestňované žiadne nezákonne ulovené ryby, je potrebná rozsiahlejšia koordinácia s tretími krajinami; zároveň naliehavo vyzýva EÚ, aby využila svoj vplyv na tretie štáty, aby prijali opatrenia zabraňujúce umiestňovaniu rýb z NNN rybolovu na svoje trhy;

104.  vzhľadom na narastajúci vplyv inváznych druhov a na riziko, ktoré predstavujú pre rybárstvo, produktivitu a biodiverzitu oceánov, ako aj na úlohu, ktorú zohrávajú pri narúšaní prírodných ekosystémov, zdôrazňuje význam včasnej reakcie pre boj proti nim; vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi sebou a s tretími krajinami, okrem iného prostredníctvom synchronizovaných opatrení a spolupráce, a tiež výmeny informácií, údajov a osvedčených postupov;

105.  konštatuje, že výmena balastovej vody je možnou metódou, ktorou možno zabrániť introdukcii inváznych nepôvodných druhov; zdôrazňuje, že dohovor Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o balastovej vode, ktorého cieľom je kontrolovať a riadiť tento problém, síce čoskoro nadobudne účinnosť, no jeho úspešné vykonávanie bude závisieť od rozsiahlejšej ratifikácie;

106.  nabáda Komisiu, aby sa ujala vedenia a podporila ekosystémové námorné priestorové plánovanie na celosvetovej úrovni s cieľom znížiť tlak na morské prostredie a uľahčiť rozvoj udržateľných modrých hospodárstiev;

107.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila činnosť a posilnila spoluprácu a koordináciu v oblasti rozvoja interoperabilných systémov dokumentácie o úlovkoch a vysledovateľnosti produktov rybárstva;

108.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rázne zakázali určité formy dotácií rybolovu, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, aby obmedzili dotácie, ktoré prispievajú k NNN rybolovu, a aby už takéto dotácie nanovo nezavádzali, a to aj urýchlením práce na dokončení rokovaní o tejto otázke v rámci WTO, pričom zároveň uznajú, že neoddeliteľnou súčasťou týchto rokovaní by malo byť aj náležité a účinné, osobitné a diferencované zaobchádzanie s rozvojovými a najmenej rozvinutými krajinami;

109.  víta záväzok Komisie poskytnúť možnosti financovania pre zriadenie chránených morských oblastí a výmenu najlepších postupov ako príspevok na dosiahnutie globálneho cieľa vyhlásiť do roku 2020 10 % pobrežných a morských oblastí za chránené morské oblasti, ako sa stanovuje v SDG č. 14.5; konštatuje, že chránené morské oblasti predstavujú ekologický a sociálno-ekonomický prínos a dôležitý nástroj na riadenie rybolovných činností a zabezpečenie ochrany neresísk; pripomína najmä význam ekologicky a biologicky významných oblastiach (ako sú definované v Dohovore o biologickej diverzite) a potrebu zachovať ich pre podporu zdravého fungovania oceánov a mnohých služieb, ktoré poskytujú; víta zámer Komisie podporiť a posilniť opatrenia týkajúce sa správy chránených morských oblastí, a to najmä rozvojom koherentných a prepojených sietí takýchto oblastí;

110.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali investovať do sociálneho kapitálu na zabezpečenie lepšej správy oceánov a pobrežných zdrojov; predovšetkým dôrazne nabáda na zapojenie žien a mladých ľudí do programov vzdelávania o oceánoch a do konzultácií so zainteresovanými stranami o oceánoch;

111.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia navrhla opatrenia na ďalšie posilnenie činností v oblasti morského a námorného výskumu a inovácií v rámci programu Horizont 2020 a v jeho následnom programe;

112.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje snahy o uplatňovanie celostného prístupu s cieľom zabezpečiť ekologickú koherentnosť a prepojenosť sietí chránených morských oblastí a svoje účinné navrhovanie, riadenie a vyhodnocovanie chránených morských oblastí, ako súčasť účinného námorného priestorového plánovania, s cieľom v plnej miere využiť ich potenciál na ochranu morskej a pobrežnej biodiverzity; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v súčasnosti sú len menej ako 3 % zo svetových oceánov vyhlásené za plne chránené morské rezervácie; vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet vyhlásených chránených morských oblastí v súlade so SDG č. 14 s cieľom zabezpečiť zachovanie aspoň 10 % morských a pobrežných oblastí; nabáda členské štáty, aby vytvorili koherentné a prepojené siete chránených morských oblastí; vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby výsledky vedeckej práce o biodiverzite týkajúce sa kritérií na určenie chránených morských oblastí použili v rámci rokovaní o ochrane a udržateľnom využívaní biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie; na záver nabáda členské štáty, aby zabezpečili komplementárnosť nástrojov a aby rozvíjali námorné priestorové plánovanie s cieľom lepšie skombinovať chránené morské oblasti s ostatnými účinnými ochrannými opatreniami;

113.  zdôrazňuje, že je dôležité chrániť biodiverzitu zabezpečením toho, aby do roku 2020 účinne riadená a ekologicky koherentná sieť chránených morských oblastí, zón ochrany a námorných lokalít sústavy Natura 2000 pokrývala aspoň 10 % všetkých európskych morí a morských oblastí v snahe dodržať cieľ trvalo udržateľného rozvoja 14.5; ak je to možné, nabáda k pokroku smerom k naplneniu usmernenia Svetového kongresu IUCN o parkoch (IUCN World Parks Congress), aby do roku 2030 chránené morské oblasti predstavovali 30 %;

114.  vyzýva na intenzívnejšie zavádzanie sústavy Natura 2000 v morskom prostredí, a to prostredníctvom vymedzenia a správy takýchto lokalít, najmä na šírom mori; opakuje svoju požiadavku na zavedenie osobitných a udržateľných nástrojov na ochranu biodiverzity na rovnakých základoch vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch;

115.  požaduje zintenzívnenie úsilia o zvýšenie informovanosti o oceánoch v Európe, a to prostredníctvom užšej spolupráce a výmeny názorov medzi výskumníkmi, zainteresovanými stranami, subjektmi prijímajúcimi rozhodnutia a verejnosťou s dôrazným zameraním na vzdelávacie programy o význame oceánov a morí, ako aj na informácie o kariére v modrom hospodárstve;

116.  nabáda členské štáty, aby zvýšili ochranu a odolnosť morských a pobrežných ekosystémov, najmä koralových útesov a mangrovov, a v tejto súvislosti, aby sa pripojili k medzinárodnej iniciatíve na záchranu koralových útesov;

117.  vyzýva členské štáty, aby podporovali najmenej rozvinuté krajiny a najmä malé ostrovné rozvojové štáty, pri lepšom vykonávaní dohovoru MARPOL a tým chránili životné prostredie a živobytie ľudí v prístavných oblastiach;

118.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom rôznych fondov Spoločenstva uskutočnili potrebné investície na vytvorenie prostredia, ktoré by bolo priaznivé pre rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov, s cieľom naplno zaktivizovať potenciál európskych morí;

119.  vyzýva Komisiu, aby na medzinárodnej úrovni zvýšila úsilie o vytvorenie koherentného regulačného rámca týkajúceho sa prieskumu a ťažby hlbokomorských minerálov, ktorý by sa zakladal na zásade predbežnej opatrnosti;

120.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrealizovali prioritné opatrenia, ktoré prijala Konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v súvislosti s morskou a pobrežnou biodiverzitou;

121.  domnieva sa, že by sa mal začať vykonávať balík predpisov o námornej bezpečnosti „Erika IV“, aby sa zabránilo ďalším veľkým námorným katastrofám, a že by sa v ňom malo zohľadniť uznanie ekologických škôd spôsobených v morských vodách podľa súčasných právnych predpisov EÚ;

122.  vyzýva Komisiu, aby v rámci právnych predpisov EÚ zabezpečila uznanie existencie ekologických škôd, ktoré sa líšia od hospodárskych škôd, materiálnych škôd a morálnej ujmy, a aby prispela k uznaniu tohto druhu škôd na medzinárodnej úrovni;

123.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu súdržnosť medzi svojou vnútornou a vonkajšou politikou, pokiaľ ide o správu a ochranu zdrojov, biodiverzity a oceánov;

124.  zdôrazňuje, že rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov v ostrovných regiónoch predstavuje pre udržateľný rozvoj týchto území skutočnú príležitosť, ale aj značný zdroj potenciálu pre EÚ a zvyšok sveta; vyzýva Európsku komisiu, aby iniciovala globálnu stratégiu pre ostrovné regióny zameranú na vytvorenie nového hospodárskeho modelu, ktorý bude prispôsobený ich špecifikám, a bude sa zakladať na energetickej nezávislosti a rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov energie;

125.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom rôznych fondov Spoločenstva podporili investície potrebné v ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, s cieľom umožniť rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov a prispieť tak k energetickej nezávislosti týchto území;

126.  vyzýva Komisiu, aby podporovala odbornú prípravu a zručnosti v nových profesiách súvisiacich s udržateľným modrým hospodárstvom a aby ich propagovala najmä v regiónoch so silným potenciálom, ako sú napríklad morské, ostrovné a najvzdialenejšie regióny;

127.  požaduje zavedenie rozsiahlej európskej integrovanej politiky týkajúcej sa oceánov, ktorá by využívala vnútornú aj vonkajšiu zložku a ktorá by pokrývala všetky politiky súvisiace s oceánmi (výskum, životné prostredie, energetika, doprava, rybolov, politika súdržnosti, susedská politika, medzinárodný obchod atď.) a vychádzala by zo základných cieľov ochrany morského prostredia a trvalo udržateľného rozvoja;

Riešenie zvyšovania emisií z námornej dopravy

128.  konštatuje, že aj v tretej štúdii IMO o skleníkových plynoch z roku 2014 sa uvádza, že v závislosti od budúceho hospodárskeho a energetického vývoja sa do roku 2050 predpokladá zvýšenie emisií CO2 z námornej dopravy o 50 % až 250 %, zatiaľ čo v štúdii Európskeho parlamentu z roku 2015 s názvom „Ciele zníženia emisií v medzinárodnej leteckej a námornej doprave“ sa uvádza, že ak sa akčný plán IMO na boj proti zmene klímy ďalej odloží, podiel emisií CO2 z námornej dopravy v rámci celosvetových emisií skleníkových plynov by mohol do roku 2050 značne stúpnuť na 17 %; zdôrazňuje preto, že len samotná lodná doprava by spotrebovala obrovský podiel zo zvyšného rozpočtu na emisie skleníkových plynov, ktorý slúži na obmedzenie nárastu teploty výrazne pod úrovňou 2 ℃;

129.  zdôrazňuje potrebu naliehavých globálnych opatrení na zmiernenie nepriaznivých vplyvov zvyšovania atmosférického uhlíka na ekosystémy a zdravie oceánov, a to najmä v kontexte Parížskej dohody prijatej podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy; poukazuje na to, že tieto nepriaznivé vplyvy zahŕňajú zvyšovanie teploty oceánov, okysľovanie pobreží a oceánov, zvyšovanie hladiny morí, zmeny v oceánskej cirkulácii a eróziu pobrežia a extrémne výkyvy počasia, zmenšovanie polárnej ľadovej pokrývky, zmeny slanosti, dostupnosť živín, deoxygenáciu a môžu sa hromadiť v prírode; zdôrazňuje, že dobre fungujúce ekosystémy sú dôležité na zvýšenie odolnosti oceánov; pripomína naliehavosť riešenia týchto vplyvov, ktoré oslabujú kľúčovú úlohu oceánu ako regulátora klímy, zásobníka uhlíka, zdroja biodiverzity, kľúčového poskytovateľa výživy, živobytia, energie a ekosystémových služieb;

130.  pripomína, že v súlade s Parížskou dohodou musia všetky sektory hospodárstva prispievať k znižovaniu emisií CO2; nalieha na to, aby IMO prijala jasný cieľ v oblasti emisií a čo najskôr okamžité opatrenia na ich zníženie do roku 2018 na dosiahnutie zníženia medzinárodných námorných emisií CO2 na globálnej úrovni v súlade s cieľmi stanovenými v Parížskej dohode; okrem toho konštatuje, že ak sa nevytvorí porovnateľný systém fungujúci v rámci IMO, emisie CO2 emitované v prístavoch Únie a počas plavby do prístavov zastavenia v Únii a z týchto prístavov sa budú zohľadňovať prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami alebo podobného rozsiahleho mechanizmu tvorby cien, ktorý začne fungovať čo najskôr, najneskôr však od roku 2023;

131.  opakuje, že používanie biologického skvapalneného zemného plynu (BioLNG) by sa malo podporovať ako prostriedok dekarbonizácie odvetvia námornej dopravy a používanie bioplynu v doprave by sa malo primárne vyhradiť pre odvetvie námornej dopravy, kde BioLNG predstavuje existujúce pokrokové obnoviteľné palivo; domnieva sa, že rozvoj infraštruktúry stanovený v smernici 2014/94/EÚ by sa mal prispôsobiť používaniu BioLNG v námornom odvetví, v ktorom sú v súčasnosti iné obnoviteľné možnosti obmedzené;

132.  zdôrazňuje úlohu, ktorú by zemný plyn, najmä skvapalnený zemný plyn (LNG), mohol zohrávať pri prechode k dekarbonizácii odvetvia dopravy, najmä pokiaľ ide o námornú dopravu, keďže by pomáhal znižovať emisie CO2 a látky znečisťujúce ovzdušie;

133.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posudzovali a presadzovali uplatňovanie obmedzenia rýchlosti na lode na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie s cieľom znižovať emisie, pričom sa zohľadní index energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia a plán riadenia energetickej efektívnosti v oblasti námornej dopravy, ako aj skutočnosť, že v cestnej a železničnej dopravy sú obmedzenia rýchlosti úplne bežné; zdôrazňuje, že vnútorné a vonkajšie hospodárske výhody prevyšujú náklady na zníženie rýchlosti lode; konštatuje, že zníženie rýchlosti je relatívne ľahké monitorovať a presadzovať, z čoho plynie nízka administratívna záťaž na zúčastnené strany;

134.  zdôrazňuje, že elektrická energia z pobrežných zariadení zohráva v rámci ekologickejšej námornej dopravy kľúčovú úlohu, keďže vďaka nej môžu lode vypnúť motory a napojiť sa na elektrizačnú sústavu na výrobu elektrickej energie potrebnej pri státí, vykladaní a nakladaní v prístavoch a v kotvisku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa viac snažili podnecovať a podporovať používanie elektrickej energie z pobrežných zariadení pre všetky lode prichádzajúce do európskych prístavov, čím by sa odstránili emisie z lodných motorov vypúšťané do prístavných vôd, obmedzili by sa znečisťujúce látky a emisie skleníkových plynov a zároveň by sa znížil hluk, vibrácie a opotrebovanie motorov;

135.  žiada vytvorenie celosvetového trhového mechanizmu, napr. mechanizmu na spoplatnenie emisií v rámci Medzinárodnej námornej organizácie, ktorý bude riešiť medzinárodný problém emisií z námornej dopravy, s osobitným zreteľom na regióny, ktoré sú v plnej miere závislé od námornej dopravy, najmä najvzdialenejšie a ostrovné regióny a štáty;

136.  vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o vplyve emisií CO2 a iných látok z námornej dopravy na globálnu klímu požaduje, aby IPCC spolu s IMO vykonali posúdenie vplyvu námornej dopravy, podobne, ako je to v prípade osobitnej správy IPCC s názvom Letectvo a svetová atmosféra (Aviation and the Global Atmosphere) pre odvetvie leteckej dopravy;

137.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne pracovali na rýchlom dokončení zdĺhavých príprav pracovného plánu IMO na zníženie emisií sadzí z lodí plaviacich sa v Arktíde s cieľom spomaliť rýchle zvyšovanie teploty v polárnej oblasti;

138.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2020 predložila návrh, ktorý by riešil používanie a inštaláciu zariadení na výrobu elektrickej energie na pobreží, na ktoré by sa napájali lode v kotviskách prístavov EÚ s cieľom znížiť emisie v prístavných oblastiach;

139.  zdôrazňuje význam revízie smernice o prístavných zberných zariadeniach (2000/59/ES) a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali stratégiu v spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO), tretími krajinami a odvetvím na zníženie emisií uhlíka v námornom sektore, ktorá bude zameraná na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a potrebu zaviesť medzinárodný systém monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov;

140.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila nevyhnutné fiškálne podmienky na podnecovanie toho, aby lode v prístavoch EÚ používali dodávky elektrickej energie z pobrežných zariadení a aby sa v námornom odvetví, predovšetkým v rámci príbrežnej námornej dopravy, začali zavádzať obnoviteľné technológie, najmä plachty, batérie a palivové články;

141.  vyzýva príslušné orgány, aby v súvislosti s emisiami oxidov síry a oxidov dusíka vytvorili rovnaké podmienky v celej EÚ, a to prispôsobením príslušných limitných hodnôt najnižším existujúcim úrovniam;

142.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a navrhla opatrenia na výrazné zníženie emisií oxidov dusíka z existujúcej flotily vrátane vplyvu posúdenia prípadného zavedenia dane z oxidov dusíka a systému financovania s cieľom dosiahnuť značné zníženie týchto emisií rýchlo a účinne;

143.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby navrhli právne a technické opatrenia na ďalšie zníženie emisií tuhých častíc a sadzí;

144.  zdôrazňuje význam najvzdialenejších regiónov v námornom kontexte, najmä vzhľadom na ich umiestnenie v Atlantickom a Indickom oceáne, a to že predstavujú laboratórium na štúdium účinkov zmeny klímy na biodiverzitu a morské ekosystémy a na boj proti a ponúkajú veľký potenciál pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a modrej biotechnológie; zdôrazňuje potrebu vytvoriť inovatívne programy a zabezpečiť primerané finančné prostriedky na zriadenie centier výskumu a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch; s týmto zámerom žiada vytvorenie námorného zoskupenia v najvzdialenejších regiónoch;

Zlepšenie medzinárodného oceánskeho výskumu a získavania údajov

145.  zdôrazňuje význam rozvoja inovačných služieb pre verejných a súkromných aktérov, ako sú napríklad znalostné strediská a siete, s cieľom získať dobré poznatky o environmentálnom stave morských vôd, posilňovať výmenu vedeckých údajov, najlepších postupov a odborných znalostí a plne vykonávať opatrenia plánu Poznatky o mori 2020 (SWD(2014)0149); víta v tejto súvislosti plné sfunkčnenie služby monitorovania morského prostredia programu Copernicus a medzivládnej Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO); naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila kapacity vychádzajúce z programu Copernicus na monitorovanie emisií skleníkových plynov vrátane CO2, keďže by sa tým poskytla veľká pridaná hodnota pre boj proti zmene klímy;

146.  so záujmom očakáva návrhy Komisie na koordináciu výskumných a pozorovateľských činností EÚ s medzinárodnými partnermi a preskúmanie možností zlepšenia kvality výskumu, okrem iného prostredníctvom predĺženia fungovania existujúcich výskumných a pozorovateľských nástrojov a činností vrátane siete európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet) s cieľom zaviesť spoločnú databázu, európskeho programu pozorovania Zeme (Copernicus), Globálneho systému pre pozorovanie oceánov (EuroGOOS) a iniciatívy spoločnej tvorby programov s názvom Zdravé a produktívne moria a oceány (JPI Oceans), to všetko s cieľom vytvoriť medzinárodnú sieť pre morské a námorné údaje;

147.  požaduje úplné povolenie a integráciu inovačných overených a selektívnych techník rybolovu na európskej úrovni, ktoré by sa monitorovali v úzkej spolupráci s vedeckými zariadeniami a bez národného protekcionizmu;

148.  požaduje vyššie investície do vedeckého výskumu, aby sa dosiahlo lepšie pochopenie našich oceánov; konštatuje, že 95 % tejto ríše ešte stále zostáva nepreskúmaných;

149.  poukazuje na význam výmeny výskumných poznatkov a údajov získaných z morského výskumu a technológií s vedeckými obcami z tretích krajín; zdôrazňuje, že presadzovanie ďalších investícií v oblasti morskej vedy v tretích krajinách a vytvorenie medzinárodných sietí, prostredníctvom ktorých by bola možná výmena výsledkov a informácií, je veľmi dôležité pre rozvoj trvalo udržateľného rybolovu, na lepšiu správu morí a oceánov a pre riešenie spoločných problémov v oceánoch;

150.  so znepokojením konštatuje, že malé ostrovy sú veľmi citlivé na pobrežnú eróziu, keďže na ich pobrežné prostredie by mohlo mať veľký vplyv zvýšenie hladiny mora, kolobeh vody a tendencie morského ekosystému spôsobené zmenou klímy; zdôrazňuje, že existujúce veľké európske strediská na zhromažďovanie údajov nemajú k dispozícii súbory údajov o hmotnostnej bilancii usadenín, ktoré sú potrebné na to, aby sme pochopili pobrežné zmeny a eróziu na malých ostrovoch; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu vyvinúť a používať inovatívne, najmodernejšie technológie na zber, vyhodnocovanie a monitorovanie pobrežnej erózie, pobrežných a morských podmienok a environmentálnych parametrov malých ostrovov EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby takéto projekty podporovali;

151.  zdôrazňuje význam rozširovania poznatkov o morskom dne, morských druhoch a biotopoch a geologických, hĺbkových, seizmických, vulkanických, chemických, hydrologických, atmosférických a meteorologických údajov o oceánoch, a to najmä pre rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov a pre vytvorenie chránených morských oblastí; nabáda preto na pozorovanie a vedecké skúmanie oceánov, ktoré rešpektuje životné prostredie a morské ekosystémy a zameriava sa na trvalo udržateľný rozvoj;

152.  poznamenáva, že je zásadne dôležité zabezpečiť v odvetví rybolovu presnosť údajov, čo je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia dobrej správy oceánov; zdôrazňuje, že na zabezpečenie tohto cieľa musia byť poskytnuté primerané a realistické finančné prostriedky; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť spoluprácu a koordináciu s medzinárodnými partnermi na základe príkladu EMODnet a v súlade s komuniké skupiny G7 z Cukuby;

153.  nabáda k tomu, aby sa viac zdrojov venovalo na zvyšovanie námorných poznatkov a pochopenia oceánov, najmä pokiaľ ide o námorný vedecký výskum, zber nových údajov, platformy na zdieľanie poznatkov a údajov a podporu rozvoja politík a rozhodovania na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov; opakovane pripomína, že ak nie sú k dispozícii primerané vedecké dôkazy, treba zaujať prístup založený na predbežnej opatrnosti;

154.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali vedecké poznatky, výmenu údajov a transfer technológií s cieľom prispieť k ochrane a udržateľnému využívaniu oceánov; vyzýva k tomu, aby sa na svetovej úrovni pokračovalo v iniciatívach, spolupráci a investíciách do morského výskumu a inovácií a aby sa všetky tieto aspekty posilňovali;

155.  zdôrazňuje, že správa oceánov by mala vychádzať z najlepších dostupných poznatkov, a preto požaduje intenzívnejší výskum a inovácie, aby sa oceány a ich zdroje spravovali takým spôsobom, ktorý zabezpečí zachovanie a obnovu morských ekosystémov vrátane udržateľnosti využívania ich zdrojov;

156.  zdôrazňuje, že treba naďalej skúmať hrozbu, ktorú predstavujú katastrofické ropné škvrny, a kumulatívne účinky častejšieho výskytu ropných škvŕn na oceánske prostredie s cieľom zabezpečiť, že rozhodnutia uskutočniť prieskum a ťažbu na mori budú vychádzať z presných a aktuálnych vedeckých poznatkov;

157.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme rozvoja vedeckých poznatkov o oceánoch posilnili výskumné činnosti a podporovali multidisciplinárne prístupy a partnerstvá medzi hospodárskymi a verejnými subjektmi;

158.  zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť väčšie zdroje na morský vedecký výskum, ako je napríklad interdisciplinárny výskum a dlhodobé pozorovanie oceánov a pobrežia, ako aj na zber a vymieňanie si údajov a poznatkov vrátane tých tradičných, aby sa rozšírili naše poznatky o oceánoch, aby sme lepšie pochopili vzťah medzi klímou a zdravím a produktivitou oceánov, aby sa posilnil rozvoj koordinovaných systémov včasného varovania pred extrémnymi výkyvmi počasia a poveternostnými javmi a aby sa podporilo rozhodovanie založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch, aby sa podnietili vedecké a technologické inovácie, ako aj aby sa posilnil príspevok morskej biodiverzity k rozvoju rozvojových krajín, najmä malých ostrovných rozvojových štátov a najmenej rozvinutých krajín;

159.  vyzýva Európsku komisiu, aby na európskej úrovni zaviedla a na medzinárodnej úrovni podporovala výskum, pozorovanie, zber a výmenu údajov v súvislosti s činnosťou sopečných ostrovov a oceánskych sopiek a ich spojením s oceánmi; vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu v tejto oblasti zohrávať najvzdialenejšie regióny;

160.  poukazuje na to, že energia z obnoviteľných zdrojov z morí a oceánov má významný potenciál spĺňať klimatické a energetické ciele a diverzifikovať zdroje energie; zdôrazňuje, že je potrebný ďalší výskum vĺn, prúdov a slanosti, ako aj vytvorenie náležitých kritérií environmentálnej udržateľnosti;

161.  pripomína, že jedným z cieľov stratégie modrého rastu je zlepšiť oceánografické znalosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli nové partnerstvá v oblasti morského výskumu a vedy s medzinárodnými aktérmi a posilnili tie partnerstvá, ktoré už existujú, ako napr. BlueMed;

162.  víta podporu, ktorú EÚ poskytuje prostredníctvom programov zameraných na morský a námorný výskum a inovácie financované z rámcového programu; žiada Komisiu, aby túto podporu zachovala;

163.  vyzýva na poskytovanie dostatočných finančných prostriedkov na podporu morského a námorného výskumu a inovačných opatrení, najmä tých medzisektorových osobitne zameraných na výskum a inovácie týkajúce sa oceánov;

164.  podporuje nadviazanie na ustanovenia Galwayského vyhlásenia z roku 2013 a nabáda na vytvorenie podobných foriem spolupráce s tretími krajinami;

165.  zdôrazňuje, že na rozvoj lepšieho a udržateľnejšieho rybolovu a riadenia morského ekosystému a na vyriešenie spoločných výziev týkajúcich sa oceánov je najdôležitejšie podporovať ďalšie investície do oceánografie spolu s tretími krajinami, ako napríklad v rámci vyhlásenia z Galway z roku 2013, ako aj investície do spoločných výskumných projektov v rozvojových krajinách a vytvárania medzinárodných sietí, prostredníctvom ktorých si možno vymieňať výsledky a informácie;

166.  Pripomína dôležitosť spolupráce s medzinárodnými partnermi na posilňovaní mapovania, pozorovania a výskumu v Stredozemí, v oblasti Čierneho mora a Atlantiku v súlade s iniciatívou BlueMed vyhláseniami z Belém a Galway a s globálnymi alebo regionálnymi alianciami, ako je Belmontské fórum;

167.  víta záväzok Komisie navrhnúť zosúladenie siete EMODnet s ďalším medzinárodným úsilím v oblasti zberu námorných údajov do roku 2018; v tejto súvislosti pripomína význam záväzku Únie k cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN, najmä k cieľom 14.A a 14.A.1, ako aj ku komuniké ministrov pre vedu a technológie skupiny G7 z Cukuby; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svojim medzinárodným partnerom pripomínali ich záväzky k podpore prístupnej, interoperabilnej a otvorenej vedy; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne podávala správy o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť smerom k skutočne globálnym platformám na pozorovanie oceánov;

168.  v súlade s výzvou OSN na prijatie opatrení „Náš oceán, naša budúcnosť“ požaduje vykonanie dôkladných posúdení stavu oceánov založených na vedeckých, ako aj tradičných systémoch poznatkov;

169.  zdôrazňuje, že je potrebné urobiť pokrok smerom k vytvoreniu systémov účelového pozorovania oceánov, prístupu k námorným údajom a spracúvaniu obrovského množstva údajov (vrátane „modrého cloudu“) v súlade s komuniké z Cukuby;

170.  nabáda k tomu, aby sa viac zdrojov venovalo na zvyšovanie námorných poznatkov a pochopenia oceánov, najmä pokiaľ ide o námorný vedecký výskum, zber nových údajov, platformy na zdieľanie poznatkov a údajov a podporu rozvoja politík a rozhodovania na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov; opakovane pripomína, že v prípadoch, keď nie sú k dispozícii primerané vedecké dôkazy, treba zaujať prístup založený na predbežnej opatrnosti;

171.  vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány a súkromné subjekty, aby sa v prvom rade zameriavali na inovačné projekty, modré biotechnológie a využívanie čistej energie, s cieľom podporovať a lepšie prispôsobiť ekologickú infraštruktúru a námornú dopravu a chrániť ekosystém a biologickú diverzitu oceánov, a to prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy (NPE); okrem toho vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na alternatívne a nekonvenčné lodné palivá, ako je LNG, a na projekt modrých koridorov LNG prepájajúcich ostrovy s cieľom podporiť a prispôsobiť infraštruktúry, ako sú terminály skvapalneného zemného plynu, ako preklenovacie technológie, a využívali pritom vyššie uvedené existujúce finančné nástroje; vyzýva Komisiu, aby vytvorila oceánske partnerstvá s kľúčovými zainteresovanými stranami v otázke oceánov ako prostriedok na posilnenie spolupráce, súdržnosti politík a koordinácie v otázkach spoločného záujmu v oblastiach, ktoré majú zásadný význam v rámci správy oceánov, ako je modrý rast a výmenu najlepších postupov;

172.  konštatuje, že automatizácia a digitalizácia námorného sektora znamená zlepšenie digitálnych zručností a kvalifikácií, a zdôrazňuje, že to predstavuje príležitosť na prilákanie mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívy v tejto oblasti, pričom pripraví spoločné iniciatívy na uznávanie kvalifikácií a podporí rôzne morské a námorné činnosti;

173.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v spoločnom oznámení o medzinárodnej správe oceánov chýba akákoľvek zmienka o pobrežnom a námornom cestovnom ruchu, majúc na zreteli jeho vplyv na pobrežné, ostrovné a najvzdialenejšie regióny a na miestne odvetvia cestovného ruchu, najmä MSP; vyzýva na zavedenie európskej stratégie cestovného ruchu v rámci Medzinárodného fóra oceánov a zapojenie regiónov a miestnych pobrežných orgánov do paneurópskeho dialógu na výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o inteligentné riadenie pobrežného a námorného cestovného ruchu; trvá na tom, že stratégia Komisie na riešenie problematiky plastového a iného odpadu v mori by nemala zabúdať na pobrežné oblasti vzhľadom na to, že narušenie morského prostredia má mimoriadne negatívny vplyv na príťažlivosť z hľadiska cestovného ruchu, ako aj nevyhnutný hospodársky a klimatický vplyv na všetky činnosti v najvzdialenejších regiónoch;

174.  žiada, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie o posilnenie výskumu a inovácií, čo umožní lepšiu správu oceánov spôsobom, ktorým sa zabezpečí ochrana a obnova morských ekosystémov, ako aj udržateľnosť týchto zdrojov, ale tiež gramotnosť v oblasti oceánov v Európe a na celom svete prostredníctvom užšej spolupráce a výmeny medzi výskumnými pracovníkmi, záujmovými skupinami, politikmi a verejnosťou, a tým sa zlepší vzdelávanie týkajúce sa oceánov a kariérne vyhliadky v modrej ekonomike; žiada dôkladné posúdenie stavu oceánov, ktoré bude založené na vede a tradičných znalostných systémoch, v súlade s dokumentom OSN „Náš oceán, naša budúcnosť: výzva na prijatie opatrení“;

175.  zdôrazňuje, že do procesu približovania medzinárodného riadenia oceánov občanom EÚ je dôležité zahrnúť aj pobrežné miestne orgány a najvzdialenejšie regióny;

o
o   o

176.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 60.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0069, P8_TA(2017)0070, P8_TA(2017)0071P8_TA(2017)0072.
(3) Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.
(4) Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10.
(5) Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34.
(7) Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38.
(9) Ú. v. EÚ L 321, 5.12.2011, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 77.
(11) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135.
(12) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0035.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0093.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0478.
(16) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 70.
(17) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 24.
(18) Plastový odpad z pevniny vyhadzovaný do oceánu, Jenna R. Jambeck, Roland Geyer, Chris Wilcox, Theodore R. Siegler, Miriam Perryman, Anthony Andrady, Ramani Narayan, Kara Lavender Law; Science, Vol. 347, vydanie 6223, 13. februára 2015, s. 768-771.
(19) Morský plastový odpad a mikroplasty (Marine Plastic Debris and Microplastics), UNEP: https://wedocs.unep.org/rest/bitstreams/11700/retrieve.
(20) Európska environmentálna agentúra, Vplyv medzinárodnej lodnej dopravy na kvalitu ovzdušia v Európe a na zmenu klímy (The impact of international shipping on European air quality and climate forcing), 2013.
(21) Winkel, R., Weddige, U., Johnson, D., Hoen, V. a Papaefthimiou, S. (2015), Elektrická energia z pobrežných zariadení v Európe: Potenciál a environmentálne prínosy (Shore Side Electricity in Europe: Potential and environmental benefits), Energetická politika, DOI: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0301421515300240.
(22) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.

Posledná úprava: 27. septembra 2018Právne oznámenie