Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/0382(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0392/2017

Predkladané texty :

A8-0392/2017

Rozpravy :

PV 15/01/2018 - 12
CRE 15/01/2018 - 12
PV 12/11/2018 - 14
CRE 12/11/2018 - 14

Hlasovanie :

PV 17/01/2018 - 10.4
CRE 17/01/2018 - 10.4
Vysvetlenie hlasovaní
PV 13/11/2018 - 4.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0009
P8_TA(2018)0444

Prijaté texty
PDF 1153kWORD 190k
Streda, 17. januára 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov ***I
P8_TA(2018)0009A8-0392/2017

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (COM(2016)0767 – C8-0500/2016 – 2016/0382(COD))(1)

(Riadny legislatívny postup - prepracované znenie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Podpora obnoviteľných foriem energie je jedným z cieľov energetickej politiky Únie. Väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie spolu s úsporami energie a vyššou energetickou efektívnosťou predstavuje významnú súčasť balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 a rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 vrátane záväzného cieľa znížiť do roku 2030 emisie v Únii aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. To tiež zohráva dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, technického rozvoja a inovácií a poskytovaní príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach alebo regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva.
(2)  Podpora obnoviteľných foriem energie je jedným z cieľov energetickej politiky Únie v súlade s článkom 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov spolu s úsporami energie a vyššou energetickou efektívnosťou predstavuje podstatnú súčasť balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie záväzkov Únie podľa Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) (ďalej len „Parížska dohoda “) a potrebu dosiahnuť na národnej úrovni najneskôr do roku 2050 čisté nulové emisie. To tiež zohráva podstatnú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, udržateľnej energie za dostupné ceny, technického rozvoja a inovácií, ako aj vedúcej úlohy v oblasti technológií a priemyslu a poskytovaní environmentálnych, sociálnych a zdravotných výhod, ako aj významných príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach, v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva a na územiach, na ktorých prebieha čiastočná deindustrializácia.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  V Parížskej dohode sa výrazne zvýšila úroveň globálnych ambícií v oblasti zmierňovania zmeny klímy, keď sa signatári zaviazali splniť zámer, ktorým je udržanie nárastu priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvyšovania teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Je potrebné, aby sa Únia pripravila na omnoho hlbšie a rýchlejšie zníženie emisií, než sa pôvodne plánovalo, s cieľom prejsť najneskôr do roku 2050 na vysokoúčinný energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie. Súčasne je toto zníženie možné dosiahnuť za nižšie náklady, než sa pôvodne predpokladalo, a to vďaka tempu vývoja a zavádzania technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako sú veterná a slnečná energia.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Predovšetkým väčšie technologické zlepšenia, podnety na využívanie a rozvoj verejnej dopravy, využívanie energeticky efektívnych technológií a podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektriny, vykurovania a chladenia, ako aj v odvetví dopravy sú veľmi účinné nástroje, spolu s opatreniami na zabezpečenie energetickej efektívnosti, na zníženie emisií zo skleníkových plynov v Únii a závislosti Únie od dovážaného plynu a ropy.
(3)  Predovšetkým zníženie spotreby energie, väčšie technologické zlepšenia, rozvoj verejnej dopravy, využívanie energeticky efektívnych technológií a podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektriny, vykurovania a chladenia, ako aj v odvetví dopravy sú veľmi účinné nástroje, spolu s opatreniami na zabezpečenie energetickej efektívnosti, na zníženie emisií zo skleníkových plynov v Únii a energetickej závislosti Únie.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  Smernicou 2009/28/ES sa vytvoril regulačný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa stanovujú záväzné národné ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a v doprave, ktoré sa majú splniť do roku 2020. V rámci oznámenia Komisie z 22. januára 201412 sa stanovil rámec pre budúce politiky Únie v oblasti energetiky a klímy a podporilo sa spoločné chápanie toho, ako rozvíjať tieto politiky po roku 2020. Komisia navrhla, že pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii, cieľ Únie na rok 2030 by mal predstavovať aspoň 27 %.
(4)  Smernicou 2009/28/ES sa vytvoril regulačný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa stanovujú záväzné národné ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a v doprave, ktoré sa majú splniť do roku 2020.
__________________
12 Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM/2014/015 final).
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Európska rada na svojom zasadnutí v októbri 2014 schválila tento cieľ, z čoho vyplýva, že členské štáty môžu stanoviť svoje vlastné, ambicióznejšie národné ciele.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Európsky parlament vo svojich uzneseniach k „Rámcu politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ a „správe o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“, podporil záväzný cieľ Únie, aby do roku 2030 bolo aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby z energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zdôraznil, že tento cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a potenciál každého členského štátu.
(6)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímyenergetickú politiku do roku 2030 podporil záväzný cieľ Únie, aby do roku 2030 bolo aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby z energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zdôraznil, že tento cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a potenciál každého členského štátu. Vo svojom uznesení z 23. júna 2016 o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Európsky parlament zašiel ešte ďalej, keď konštatoval svoju predchádzajúcu pozíciu k cieľu Únie vo výške aspoň 30 % a zdôraznil, že vzhľadom na Parížsku dohodu a nedávne zníženie nákladov technológií na energiu z obnoviteľných zdrojov je žiaduce, aby bol podstatne ambicióznejší.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Mal by sa preto zohľadniť cieľ stanovený v Parížskej dohode a technologický rozvoj vrátane zníženia nákladov na investície do obnoviteľných zdrojov energie.
Pozmeňujúci návrh 324
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Preto je vhodné stanoviť záväzný cieľ Únie, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov by mal byť aspoň 27 %. Členské štáty by mali, prostredníctvom procesu riadenia stanovenom v nariadení [riadenie], definovať svoj prínos k splneniu tohto cieľa v rámci svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
(7)  Preto je vhodné stanoviť záväzný cieľ Únie, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov by mal byť aspoň 35 %, pričom tento cieľ bude sprevádzaný národnými cieľmi. Členské štáty by mali len vo výnimočných prípadoch mať možnosť odchýliť sa od tejto predpokladanej úrovne svojho cieľa o maximálne 10 % v prípade riadne odôvodnených, merateľných a overiteľných okolností, a to na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Ciele členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali určovať so zreteľom na záväzky stanovené v Parížskej dohode, veľký potenciál, ktorý ešte stále existuje v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a investície potrebné na uskutočnenie energetickej transformácie.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)  Cieľ Únie na úrovni 35 % by sa mal premietnuť do individuálnych cieľov pre každý členský štát, pričom sa náležite zohľadní spravodlivé a primerané rozdelenie, v ktorom sa zohľadní HDP členských štátov a rozdielne východiskové pozície a potenciál, ako aj to, aký podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa má dosiahnuť do roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Stanovenie záväzného cieľa Únie týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 by naďalej predstavovalo podporu rozvoju technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a poskytovalo investorom istotu. Cieľ definovaný na úrovni Únie by pre členské štáty znamenal väčšiu flexibilitu pri plnení svojich cieľov na zníženie skleníkových plynov čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska nákladov v súlade s ich špecifickými okolnosťami, energetickým mixom a kapacitami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
(8)  Stanovenie záväzného cieľa Únie týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 by naďalej predstavovalo podporu rozvoju technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a poskytovalo investorom istotu.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Členské štáty by mali zvážiť, v akom rozsahu je využívanie rôznych typov zdrojov energie zlučiteľné s cieľom obmedziť otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a s cieľom bezfosílneho a súčasne nízkouhlíkového hospodárstva. Komisia by mala posúdiť prínos týchto rôznych druhov obnoviteľných zdrojov energie z hľadiska plnenia týchto cieľov, a to na základe lehoty návratnosti a výsledkov v porovnaní s fosílnymi palivami, a Komisia by mala zvážiť, či nenavrhne maximálnu možnú lehotu návratnosti ako kritérium udržateľnosti, najmä v prípade drevno-celulózovej biomasy.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  Členské štáty by mali prijať ďalšie opatrenia v prípade, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov nezodpovedá trajektórii Únie dosiahnuť cieľ, ktorým je aspoň 27 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Tak, ako je stanovené v nariadení [riadenie], ak Komisia v priebehu posúdenia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy zistila rozdiely v ambíciách, môže prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie uvedeného cieľa. Ak v priebehu posúdenia integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy Komisia zistila rozdiely v realizácii, mali by členské štáty uplatňovať opatrenia stanovené v nariadení [riadenie], ktoré im poskytujú dostatočnú flexibilitu výberu.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  Systémy podpory pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov sa ukázali ako účinný spôsob podpory zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť systémy podpory, takáto podpora by sa mala poskytovať spôsobom, ktorý v rámci možností nenarúša fungovanie trhov s elektrinou. Na tento účel čoraz väčší počet členských štátov vyčleňuje podporu tak, že podpora sa poskytuje navyše k trhovým príjmom.
(15)  Systémy podpory pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov sa ukázali ako účinný spôsob podpory zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť systémy podpory, takáto podpora by sa mala poskytovať spôsobom, ktorý v rámci možností nenarúša fungovanie trhov s elektrinou. Na tento účel čoraz väčší počet členských štátov vyčleňuje podporu tak, že podpora sa poskytuje navyše k trhovým príjmom, pričom sa zohľadňujú osobitosti rôznych technológií a rôzne schopnosti malých a veľkých výrobcov reagovať na trhové signály.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)  Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa v prípade spotrebiteľov a daňových poplatníkov mala zaviesť s čo najnižšími nákladmi. Pri navrhovaní systémov podpory a pri prideľovaní podpory by sa členské štáty mali snažiť minimalizovať celkové náklady na zavádzanie systému, a plne pritom zohľadniť potreby rozvoja sietí a sústav, výsledný energetický mix a dlhodobý potenciál technológií.
(16)  Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov vrátane uskladňovania energie by sa v prípade spotrebiteľov a daňových poplatníkov mala zaviesť tak, aby minimalizovala dlhodobé náklady na transformáciu energetiky. Pri navrhovaní systémov podpory a pri prideľovaní podpory by sa členské štáty mali snažiť minimalizovať celkové náklady na systém, a plne pritom zohľadniť potreby rozvoja sietí a sústav, výsledný energetický mix a dlhodobý potenciál technológií. Členské štáty by tiež mali poskytnúť podporu zariadeniam formou verejných súťaží, ktoré môžu byť buď zamerané na konkrétne technológie, alebo neutrálne.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Vo svojich záveroch z 24. októbra 2014 k rámcu politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 Európska rada zdôraznila význam väčšieho prepojenia vnútorného energetického trhu a potrebu dostatočnej podpory začleňovania stále rastúceho objemu variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov, čo Únii umožní, aby naplnila svoju ambíciu byť lídrom v oblasti energetickej transformácie. Preto je dôležité urýchlene zvýšiť úroveň prepojenia a dosiahnuť pokrok smerom k dohodnutým cieľom Európskej rady, aby sa maximalizoval potenciál energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 b (nové)
(16b)  Členské štáty by pri vypracúvaní systémov podpory pre obnoviteľné zdroje energie mali zohľadniť zásady obehového hospodárstva a hierarchiu odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES1a. Predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia odpadov by mali predstavovať prioritné riešenie. Členské štáty by sa mali vyhnúť vytváraniu takých systémov podpory, ktoré by boli v rozpore s cieľmi týkajúcimi sa spracovania odpadu a viedli by k neefektívnemu využívaniu recyklovateľného odpadu. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby opatrenia zavedené v rámci tejto smernice neboli v rozpore s cieľmi smernice 2008/98/ES.
________________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 c (nové)
(16c)  Členské štáty by pri používaní biotických zdrojov energie mali zaviesť záruky na ochranu biodiverzity a proti vyčerpávaniu alebo zániku ekosystémov, ako aj proti zmene súčasného využívania, ktoré by mohli mať negatívny nepriamy alebo priamy vplyv na biodiverzitu, pôdu alebo celkovú bilanciu skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 d (nové)
(16d)  Členské štáty by v najväčšej možnej miere mali podporovať a uprednostňovať využívanie domácich obnoviteľných zdrojov energie a zabrániť narúšajúcim situáciám, ktoré vznikajú v dôsledku rozsiahleho dovozu zdrojov z tretích krajín. V tomto smere by sa mal zohľadniť a podporovať prístup založený na životnom cykle.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 e (nové)
(16e)  Komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, mestá a miestne orgány by mali mať právo zúčastňovať sa na dostupných systémoch podpory na rovnakom základe ako ostatní veľkí účastníci. Preto by sa malo členským štátom povoliť prijímať opatrenia vrátane poskytovania informácií a technickej a finančnej podpory prostredníctvom jednotných administratívnych kontaktných miest, znížiť administratívne požiadavky, zahrnúť kritériá predkladania ponúk zamerané na komunity, vytvoriť ponukové kolá pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov alebo im umožniť odmeňovanie prostredníctvom priamej podpory.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 f (nové)
(16f)  Pri plánovaní infraštruktúry potrebnej na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa mali zohľadňovať politiky súvisiace so zapojením tých, ktorých sa projekty dotýkajú, vrátane akéhokoľvek domorodého obyvateľstva s náležitým zohľadnením ich pozemkových práv.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 g (nové)
(16g)  Spotrebitelia by mali dostať komplexné informácie vrátane informácií o prínosoch vykurovacích a chladiacich systémov z hľadiska energetickej efektívnosti a nižších prevádzkových nákladoch elektrických vozidiel, aby sa mohli ako spotrebitelia individuálne rozhodovať a zohľadňovať pritom obnoviteľné zdroje energie, a aby sa zabránilo odkázanosti na určitého dodávateľa technológie.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 h (nové)
(16h)   V rámci podpory rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie by sa mal zohľadniť negatívny vplyv na iných účastníkov trhu. Systémy podpory by preto mali zmierňovať riziko deformácie trhu a narušenia hospodárskej súťaže.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  Hoci by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby postupne a čiastočne začali podporovať projekty umiestnené v iných členských štátoch na úroveň, ktorá bude odrážať fyzické toky medzi členskými štátmi, otvorenie systémov podpory by malo zostať dobrovoľné nad rámec tohto povinného podielu. Členské štáty majú rozdielny potenciál v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a využívajú rôzne systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov na vnútroštátnej úrovni. Väčšina členských štátov používa systémy podpory, ktoré poskytujú výhody len energii z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába na ich území. Pre riadne fungovanie národných systémov podpory je nevyhnutné, aby členské štáty mali kontrolu nad účinkami ich národných systémov podpory a nákladmi na ne podľa svojho rozdielneho potenciálu. Dôležitým prostriedkom na dosiahnutie cieľa tejto smernice je zabezpečenie riadneho fungovania národných systémov podpory v súlade so smernicami 2001/77/ES a 2009/28/ES, aby sa zachovala dôvera investorov a aby sa členským štátom umožnilo navrhnúť účinné vnútroštátne opatrenia na plnenie cieľov. Cieľom tejto smernice je uľahčiť cezhraničnú podporu energie z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby sa neprimerane neovplyvnili národné systémy podpory. Preto sa ňou okrem povinného čiastočného otvorenia systémov podpory zavádzajú aj nepovinné mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi, ktorými sa im umožní dohodnúť sa na rozsahu, v akom jeden členský štát podporí výrobu energie v druhom členskom štáte, a na rozsahu, v akom by sa mala výroba energie z obnoviteľných zdrojov započítať do národného celkového cieľa jedného a druhého štátu. Aby sa zabezpečila účinnosť oboch druhov opatrení na plnenie cieľov, t. j. národných systémov podpory a mechanizmov spolupráce, je nevyhnutné, aby mohli členské štáty nad rámec povinného počiatočného podielu stanoviť, či a do akej miery sa ich národné systémy podpory vzťahujú na energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v iných členských štátoch, a dohodnúť sa na tom pomocou mechanizmov spolupráce stanovených v tejto smernici.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 18
(18)  Bez toho, aby boli dotknuté úpravy systémov podpory, ktorých cieľom je ich uvedenie do súladu s pravidlami štátnej pomoci, politiky podpory obnoviteľných zdrojov energie by mali byť stabilné a vyhnúť sa častým zmenám. Takéto zmeny majú priamy vplyv na náklady na financovanie kapitálu, náklady na vývoj projektov, a tým aj na celkové náklady na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v Únii. Členské štáty by mali zabrániť tomu, aby revízia akejkoľvek podpory poskytnutej na projekty obnoviteľnej energie mala negatívny vplyv na ich ekonomickú životaschopnosť. V tejto súvislosti by členské štáty mali podporovať nákladovo efektívne podporné politiky a zaručiť ich finančnú udržateľnosť.
(18)  So zohľadnením článkov 107 a 108 ZFEÚ by politiky podpory obnoviteľných zdrojov energie mali byť predvídateľné, stabilné a vyhnúť sa častým alebo retroaktívnym zmenám. Nepredvídateľnosť a nestabilita politík má priamy vplyv na náklady na financovanie kapitálu, náklady na vývoj projektov, a tým aj na celkové náklady na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v Únii. Členské štáty by mali oznámiť každú zmenu v politike podpory včas pred zamýšľanou zmenou a primerane konzultovať so zainteresovanými stranami. Členské štáty by v každom prípade mali zabrániť tomu, aby revízia akejkoľvek podpory poskytnutej na projekty obnoviteľnej energie mala negatívny vplyv na ich ekonomickú životaschopnosť. V tejto súvislosti by členské štáty mali podporovať nákladovo efektívne podporné politiky a zaručiť ich finančnú udržateľnosť.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 19
(19)  Povinnosti členských štátov vypracovať akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a správy o dosiahnutom pokroku, ako aj povinnosť Komisie predkladať správy o pokroku členských štátov majú zásadný význam pre zvýšenie transparentnosti, zabezpečenie prehľadnosti pre investorov a spotrebiteľov a umožnenie účinného monitorovania. Nariadením [riadenie] sa tieto povinnosti začleňujú do systému riadenia energetickej únie, kde sú povinnosti plánovania, podávania správ a monitorovania v oblasti energetiky a klímy zjednodušené. Platforma transparentnosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je súčasťou širšej platformy stanovenej v nariadení [riadenie].
(19)  Povinnosti členských štátov vypracovať akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a správy o dosiahnutom pokroku, ako aj povinnosť Komisie predkladať správy o pokroku členských štátov majú zásadný význam pre zvýšenie transparentnosti, zabezpečenie prehľadnosti pre investorov a spotrebiteľov a umožnenie účinného monitorovania. Na zabezpečenie toho, aby boli v centre transformácie energetiky občania, by členské štáty mali v rámci svojich akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov vypracovať dlhodobé stratégie uľahčujúce výrobu energie z obnoviteľných zdrojov mestami, komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov a samospotrebiteľmi. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)] sa tieto povinnosti začleňujú do systému riadenia energetickej únie, kde sú dlhodobé stratégie, povinnosti plánovania, podávania správ a monitorovania v oblasti energetiky a klímy zjednodušené. Platforma transparentnosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je súčasťou širšej platformy stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 20 a (nové)
(20a)  Námorné obnoviteľné zdroje energie sú pre Úniu jedinečnou príležitosťou, ako znížiť jej závislosť od fosílnych palív, ako prispieť k splneniu jej cieľov v oblasti zníženia emisií CO2 a ako vytvoriť nové priemyselné odvetvie generujúce pracovné miesta na významnej časti územia, a to aj v najvzdialenejších regiónoch. Únia sa musí preto usilovať vytvoriť hospodárske a regulačné podmienky, ktoré sú priaznivé pre ich využívanie.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 24 a (nové)
(24a)  V oznámení Komisie z 20. júla 2016 s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu sa zdôraznil osobitný význam, v strednodobom horizonte, moderných biopalív pre letectvo. Komerčné letectvo je úplne závislé od kvapalných palív, keďže pre odvetvie civilných lietadiel neexistuje nijaká bezpečná ani certifikovaná alternatíva.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 25
(25)  S cieľom zabezpečiť, aby príloha IX zohľadňovala zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES17, kritériá Únie týkajúce sa trvalej udržateľnosti a potrebu zabezpečiť, aby sa uplatňovaním prílohy nevytváral dodatočný dopyt po pôde a zároveň sa podporovalo využívanie odpadu a zvyškov, Komisia by pri pravidelnom hodnotení prílohy mala zvážiť zahrnutie ďalších surovín, ktoré nespôsobujú výrazné deformačné účinky trhov pre (vedľajšie) produkty, odpad alebo zvyšky.
(25)  S cieľom zabezpečiť, aby príloha IX zohľadňovala zásady obehového hospodárstva, hierarchiu odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES17, kritériá Únie týkajúce sa trvalej udržateľnosti, posudzovanie emisií z hľadiska celého životného cyklu a potrebu zabezpečiť, aby sa uplatňovaním prílohy nevytváral dodatočný dopyt po pôde a zároveň sa podporovalo využívanie odpadu a zvyškov, by Komisia mala prílohu pravidelne posudzovať a pri akýchkoľvek zmenách, ktoré navrhne, by mala zvážiť vplyv na trhy s (vedľajšími) produktmi, odpadom alebo zvyškami.
__________________
__________________
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 25 a (nové)
(25a)  V uznesení Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2017 o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov Európsky parlament vyzval Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom postupne vyradiť používanie rastlinných olejov, ktoré sú hnacou silou odlesňovania, vrátane palmového oleja, ako zložky biopalív, pokiaľ možno do roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 28
(28)  Malo by byť umožnené, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie mimo Únie započítavala do podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov. V záujme zabezpečenia dostatočného účinku nahradenia energie z konvenčných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov energie v Únii a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto dovoz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať. Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takéhoto obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie. Ak na základe príslušného rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve18 sú relevantné ustanovenia tejto smernice záväznými pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, mali by sa na ne vzťahovať opatrenia spolupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.
(28)  Malo by byť umožnené, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov mimo Únie započítavala do podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov. V záujme zabezpečenia dostatočného účinku nahradenia energie z konvenčných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov v Únii a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto dovoz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať a aby bol v úplnom súlade s medzinárodným právom. Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takéhoto obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov. Ak na základe príslušného rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve18 sú relevantné ustanovenia tejto smernice záväznými pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, mali by sa na ne vzťahovať opatrenia spolupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.
__________________
__________________
18 Ú. v. EÚ L 198, 20.7.2006, s. 18.
18 Ú. v. EÚ L 198, 20.7.2006, s. 18.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 a (nové)
(28a)  Keď členské štáty realizujú spoločné projekty s jednou alebo viacerými tretími krajinami v súvislosti s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tieto spoločné projekty by sa mali týkať iba novovybudovaných zariadení alebo zariadení s novozvýšenou kapacitou. Zabezpečí sa tým, aby sa v dôsledku dovozu energie z obnoviteľných zdrojov do Únie neznížil podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe v danej tretej krajine. Okrem toho by mali dotknuté členské štáty podporovať danú tretiu krajinu v domácom využívaní časti výroby elektriny zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje spoločný projekt. Komisia a členské štáty by navyše mali podnecovať dotknutú tretiu krajinu, aby rozvíjala svoju politiku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane stanovenia ambicióznych cieľov.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 b (nové)
(28b)   Touto smernicou sa stanovuje rámec Únie na presadzovanie energie z obnoviteľných zdrojov, pričom sa ňou zároveň prispieva aj k prípadnému pozitívnemu vplyvu, ktorý Únia a členské štáty môžu mať pri podpore rozvoja odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov v tretích krajinách. Únia a členské štáty by mali podporovať výskum, vývoj a investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách a iných partnerských krajín, čím sa takisto posilní ich environmentálna a hospodárska udržateľnosť a ich vývozná kapacita v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho dovoz energie z obnoviteľných zdrojov z partnerských krajín môže pomôcť Únii a členským štátom dosiahnuť ich ambiciózne ciele pre znižovanie emisií uhlíka.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 c (nové)
(28c)   Rozvojové krajiny v čoraz väčšej miere na národnej úrovni prijímajú politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, pretože sa zameriavajú na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po energii. Viac ako 173 krajín vrátane 117 rozvojových alebo rozvíjajúcich sa ekonomík si stanovilo ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do konca roku 2015.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 d (nové)
(28d)   Spotreba energie v rozvojových krajinách je úzko spojená s celou škálou sociálnych otázok: so zmierňovaním chudoby, vzdelávaním, zdravím, s rastom obyvateľstva, zamestnanosťou, podnikaním, komunikáciou, urbanizáciou a nedostatkom príležitostí pre ženy. Energia z obnoviteľných zdrojov má významný potenciál umožniť, aby sa rozvojové a environmentálne problémy riešili spoločne. V posledných rokoch došlo k významnému rozvoju alternatívnych energetických technológií, a to z hľadiska výkonnosti, ako aj z hľadiska znižovania nákladov. Okrem toho mnohé rozvojové krajiny majú mimoriadne dobré postavenie, pokiaľ ide o vývoj novej generácie energetických technológií. Energia z obnoviteľných zdrojov má okrem prínosov pre rozvoj a životné prostredie aj potenciál priniesť zvýšenú bezpečnosť a hospodársku stabilitu. Intenzívnejším využívaním obnoviteľných zdrojov energie by sa znížila závislosť od dovozu drahých fosílnych palív a mnohým krajinám by to pomohlo zlepšiť ich platobnú bilanciu.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Odôvodnenie 31 a (nové)
(31a)  V závislosti od geologických charakteristík oblasti môže výroba geotermálnej energie spôsobiť uvoľňovanie skleníkových plynov a iných látok z podzemných kvapalín a iných podzemných geologických formácií. Investície by sa mali zameriavať iba na výrobu geotermálnej energie s nízkym vplyvom na životné prostredie, ktorá vedie k úspore skleníkových plynov v porovnaní s konvenčnými zdrojmi. Komisia by preto do decembra 2018 mala posúdiť potrebu legislatívneho návrhu zameraného na reguláciu emisií geotermálnych elektrární, pokiaľ ide o všetky látky, ktoré sú škodlivé pre zdravie a životné prostredie, vrátane CO2, a to počas fázy prieskumu a aj počas prevádzkovej fázy.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Odôvodnenie 33
(33)  Na národnej a regionálnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte Únie a zároveň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov podporovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov.
(33)  Na národnej, regionálnej a miestnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte Únie a zároveň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov podporovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov v kombinácii s opatreniami na dosiahnutie úspor energie a energetickej efektívnosti.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Odôvodnenie 35
(35)  S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne opatrenia na rozvoj vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje vychádzali z komplexného mapovania a analýzy vnútroštátneho energetického potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadu a aby sa zabezpečila lepšia integrácia energie z obnoviteľných zdrojov a zdrojov odpadového tepla a chladu, je vhodné vyžadovať, aby členské štáty vykonávali posudzovanie svojho vnútroštátneho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie, najmä s cieľom uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vykurovacích a chladiacich zariadení a podporovať efektívne a konkurencieschopné diaľkové vykurovanie a chladenie, ako je vymedzené v článku 2 ods. 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ21. S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení a znížiť administratívne zaťaženie by toto posúdenie malo byť súčasťou komplexných posúdení vykonaných a oznámených v súlade s článkom 14 uvedenej smernice.
(35)  S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne opatrenia na rozvoj vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje vychádzali z komplexného mapovania a analýzy vnútroštátneho energetického potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadu a aby sa zabezpečila lepšia integrácia energie z obnoviteľných zdrojov, najmä podporou inovatívnych technológií, ako sú tepelné čerpadlá, geotermálne a solárne technológie, a zdrojov odpadového tepla a chladu, je vhodné vyžadovať, aby členské štáty vykonávali posudzovanie svojho vnútroštátneho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie, najmä s cieľom uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vykurovacích a chladiacich zariadení a podporovať efektívne a konkurencieschopné diaľkové vykurovanie a chladenie, ako je vymedzené v článku 2 ods. 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ21. S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení a znížiť administratívne zaťaženie by toto posúdenie malo byť súčasťou komplexných posúdení vykonaných a oznámených v súlade s článkom 14 uvedenej smernice.
__________________
__________________
21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Odôvodnenie 36
(36)  Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovenie jednotného administratívneho kontaktného miesta, ktorým by sa integrovali alebo koordinovali všetky procesy udeľovania povolení, by malo znížiť komplexnosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť. Správne schvaľovacie postupy by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov by sa mali stanoviť transparentné harmonogramy. Pravidlá a usmernenia pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nákladovo a environmentálne výhodné. Táto smernica, najmä ustanovenia o organizácii a trvaní procesu udeľovania povolení, by sa mala uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie vrátane ustanovení na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia.
(36)  Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovenie jednotného administratívneho kontaktného miesta, ktorým by sa integrovali alebo koordinovali všetky procesy udeľovania povolení, by malo znížiť komplexnosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť, a to aj v prípade samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Správne schvaľovacie postupy by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov by sa mali stanoviť transparentné harmonogramy. Pravidlá a usmernenia pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nákladovo a environmentálne výhodné. Táto smernica, najmä ustanovenia o organizácii a trvaní procesu udeľovania povolení, by sa mala uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie vrátane ustanovení na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Odôvodnenie 43
(43)  Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tejto smernice je ukázať koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie. Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka obnoviteľnej energie vykázala spotrebiteľovi iba raz, malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvode. Energia z obnoviteľných zdrojov, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému spotrebiteľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov.
(43)  Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tejto smernice je ukázať koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov. Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka obnoviteľnej energie vykázala spotrebiteľovi iba raz, malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvode. Energia z obnoviteľných zdrojov, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému spotrebiteľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Je dôležité rozlišovať medzi „zelenými“ certifikátmi používanými na účely systémov podpory a potvrdeniami o pôvode.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Odôvodnenie 45
(45)  Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových spotrebiteľov. V záujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebiteľom by členské štáty mali zabezpečiť, aby potvrdenia o pôvode boli vydávané všetkým vyrobeným jednotkám energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho s cieľom zabrániť dvojitému vyplateniu náhrady by výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí už dostávajú finančnú pomoc, nemali byť poskytnuté potvrdenia o pôvode. Avšak tieto potvrdenia o pôvode by sa mali použiť na oznámenie, aby koncoví spotrebitelia získali jasné, spoľahlivé a primerané dôkazy o obnoviteľnom pôvode príslušných jednotiek energie. Okrem toho v prípade elektriny, na ktorú sa získala podpora, by sa mali na trhu vydražiť potvrdenia o pôvode a príjmy by sa mali použiť na zníženie verejných dotácií na energiu z obnoviteľných zdrojov.
(45)  Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových spotrebiteľov. V záujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebiteľom by členské štáty mali zabezpečiť, aby potvrdenia o pôvode boli vydávané všetkým vyrobeným jednotkám energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Odôvodnenie 49
(49)  Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa často opiera o miestne alebo regionálne MSP. Príležitosti pre rast a zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a podporovať využívanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v tejto oblasti.
(49)  Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa často opiera o miestne alebo regionálne MSP. Príležitosti pre rozvoj miestnych podnikov, udržateľný rast a vysokokvalitnú zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali vyvíjať a podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a posilniť poskytovanie technickej pomoci a programov odbornej prípravy s cieľom posilniť regulačné, technické a finančné odborné znalosti na mieste a podporovať poznatky o dostupných možnostiach financovania vrátane cielenejšieho využívania finančných prostriedkov Únie, ako je využívanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v tejto oblasti.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Odôvodnenie 49 a (nové)
(49a)  Miestne a regionálne orgány často stanovujú ambicióznejšie ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré presahujú národné ciele. Regionálne a miestne záväzky na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti sú v súčasnosti podporované prostredníctvom sietí, ako je Dohovor primátorov a starostov, iniciatív v oblasti inteligentných miest alebo inteligentných spoločenstiev a vývoja akčných plánov pre udržateľnú energetiku. Takéto siete sú nevyhnutné a mali by sa rozšíriť, pretože zvyšujú informovanosť a uľahčujú výmenu najlepších postupov a dostupnú finančnú podporu. V uvedenej súvislosti by Komisia mala podporovať aj popredné regióny a miestne orgány prejavujúce záujem o cezhraničné aktivity poskytovaním pomoci pri zavádzaní mechanizmov spolupráce, ako je Európske zoskupenie územnej spolupráce, ktoré umožňuje orgánom verejnej moci rôznych členských štátov spolupracovať a zabezpečovať spoločné služby a projekty bez toho, aby národné parlamenty najprv museli podpísať a ratifikovať medzinárodnú dohodu.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Odôvodnenie 49 b (nové)
(49b)  Miestne orgány a mestá zaujímajú popredné miesta pri riadení transformácie energetiky a zvyšovaní zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Miestne samosprávy ako úrovne štátnej správy, ktoré sú najbližšie k občanom, zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní verejnej podpory pre ciele Únie v oblasti energetiky a klímy, pričom zavádzajú decentralizovanejšie a integrovanejšie energetické systémy. Je dôležité zabezpečiť lepší prístup k finančným prostriedkom pre mestá, obce a regióny s cieľom podporovať investície do miestnej energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Odôvodnenie 49 c (nové)
(49c)  Mali by sa zvážiť aj iné inovatívne opatrenia zamerané na pritiahnutie väčších investícií do nových technológií, napríklad do zmlúv o energetickej efektívnosti a procesov štandardizovania vo verejnom financovaní.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Odôvodnenie 50
(50)  Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie.
(50)  Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie vrátane samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Odôvodnenie 51
(51)  Špecifická situácia najvzdialenejších regiónov sa uznáva v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odvetvie energetiky v najvzdialenejších regiónoch je často charakterizované izoláciou, obmedzenými dodávkami a závislosťou od fosílnych palív, pričom tieto regióny profitujú z dôležitých miestnych obnoviteľných zdrojov energie. Najvzdialenejšie regióny by tak mohli pre Úniu slúžiť ako príklady uplatňovania inovatívnych energetických technológií. Je preto potrebné podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť v prípade týchto regiónov vyššiu mieru energetickej autonómie a uznať ich špecifickú situáciu z hľadiska potenciálu obnoviteľnej energie a potrieb verejnej podpory.
(51)  Špecifická situácia najvzdialenejších regiónov sa uznáva v článku 349 ZFEÚ. Odvetvie energetiky v najvzdialenejších regiónoch je často charakterizované izoláciou, obmedzenými a nákladnejšími dodávkami a závislosťou od fosílnych palív, pričom tieto regióny profitujú z dôležitých miestnych obnoviteľných zdrojov energie, najmä biomasy a energie z oceánov. Najvzdialenejšie regióny by tak mohli pre Úniu slúžiť ako príklady uplatňovania inovatívnych energetických technológií a mohli by sa stať oblasťami, kde 100 % energie pochádza z obnoviteľných zdrojov. Je preto potrebné prispôsobiť stratégiu pre oblasť obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť v prípade týchto regiónov vyššiu mieru energetickej autonómie, posilniť bezpečnosť dodávok a uznať ich špecifickú situáciu z hľadiska potenciálu obnoviteľnej energie a potrieb verejnej podpory. Tieto najvzdialenejšie regióny by mali byť navyše schopné využívať plný potenciál svojich zdrojov v súlade s prísnymi kritériami udržateľnosti a s miestnymi podmienkami a potrebami, a to s cieľom zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a posilniť svoju energetickú nezávislosť.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Odôvodnenie 52
(52)  V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné umožniť ich rozvoj v rámci nediskriminačných podmienok a bez toho, aby to bránilo financovaniu investícií do infraštruktúry. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.
(52)  V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby a skladovania energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné umožniť ich rozvoj v rámci nediskriminačných podmienok a bez toho, aby to bránilo financovaniu investícií do infraštruktúry. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Odôvodnenie 53
(53)  S rastúcim významom vlastnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov je potrebné definovať výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, a regulačný rámec, ktorý by posilnil postavenie výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, aby vyrábali, skladovali, spotrebúvali a predávali elektrinu bez toho, aby čelili neprimeranej záťaži. V niektorých prípadoch by mala umožniť kolektívna vlastná spotreba, aby občania žijúci v bytoch napríklad mohli využívať zvýhodnené postavenie spotrebiteľa v rovnakom rozsahu ako domácnosti v rodinných domoch.
(53)  S rastúcim významom vlastnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov je potrebné definovať výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, a regulačný rámec, ktorý by posilnil postavenie výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, aby vyrábali, skladovali, spotrebúvali a predávali elektrinu bez toho, aby čelili neprimeranej záťaži. Tarify a odmeňovanie za vlastnú spotrebu by mali stimulovať využívanie inteligentnejších technológií na integráciu obnoviteľných zdrojov energie a motivovať samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, aby prijímali investičné rozhodnutia, ktoré budú obojstranne prínosné pre odberateľa aj pre sústavu. Na vytvorenie takejto rovnováhy treba zabezpečiť, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov a komunity zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov mali nárok na získanie odmeny za výrobu vlastnej elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, a ktorá odráža trhovú hodnotu dodanej elektriny, ako aj dlhodobú hodnotu pre sieť, životné prostredie a spoločnosť. To musí zahŕňať dlhodobé náklady aj prínosy vlastnej spotreby z hľadiska ušetrených nákladov pre sieť, spoločnosť a životné prostredie, najmä v kombinácii s ostatnými zdrojmi distribuovanej energie, ako je energetická efektívnosť, skladovanie energie, reakcia na dopyt a komunitné siete. Takáto odmena by sa mala určiť na základe analýzy nákladov a prínosov zdrojov distribuovanej energie podľa článku 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)].
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Odôvodnenie 53 a (nové)
(53a)  V niektorých prípadoch by mala umožniť kolektívna vlastná spotreba, aby občania žijúci v bytoch napríklad mohli využívať zvýhodnené postavenie spotrebiteľa v rovnakom rozsahu ako domácnosti v rodinných domoch. Umožnenie kolektívnej vlastnej spotreby by komunitám vyrábajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov tiež poskytlo príležitosti zvýšiť energetickú efektívnosť na úrovni domácností a pomohlo bojovať proti energetickej chudobe prostredníctvom zníženej spotreby a nižších sadzieb za dodávky. Členské štáty by mali využiť túto príležitosť a okrem iného posúdiť možnosť umožnenia účasti domácností, ktoré by sa inak nemohli zúčastňovať, vrátane zraniteľných spotrebiteľov a nájomníkov.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Odôvodnenie 53 b (nové)
(53b)  Členské štáty musia zabezpečiť dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa spotreby a zavádzania alebo posilňovania opatrení na boj proti nútenému predaju, nekalým postupom získavania zákazníkov a zavádzajúcim tvrdeniam, pokiaľ ide o inštaláciu zariadení pre obnoviteľné zdroje energie, ktoré postihujú najmä najzraniteľnejšie skupiny (ako sú staršie osoby a osoby žijúce vo vidieckych oblastiach).
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Odôvodnenie 54
(54)  Účasť občanov na miestnych projektoch v oblasti obnoviteľnej energie prostredníctvom komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov priniesla značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o miestny pozitívny postoj k obnoviteľnej energii a prístup k dodatočnému súkromnému kapitálu. Toto zapojenie na miestnej úrovni bude ešte dôležitejšie v kontexte zvyšujúcej sa kapacity obnoviteľnej energie v budúcnosti.
(54)  Účasť miestnych občanov a miestnych orgánov na projektoch v oblasti obnoviteľnej energie prostredníctvom komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov priniesla značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o miestny pozitívny postoj k obnoviteľnej energii a prístup k dodatočnému súkromnému kapitálu, čo vedie k miestnym investíciám, väčšiemu výberu pre spotrebiteľov, širšej účasti občanov na transformácii energetiky, a to konkrétne podnecovaním účasti domácností, ktoré by sa inak neboli schopné zúčastňovať, zvýšením energetickej efektívnosti na úrovni domácností a pomocou v boji proti energetickej chudobe prostredníctvom zníženej spotreby a nižších sadzieb za dodávky. Toto zapojenie na miestnej úrovni bude ešte dôležitejšie v kontexte zvyšujúcej sa kapacity obnoviteľnej energie v budúcnosti.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh smernice
Odôvodnenie 55 a (nové)
(55a)  Je dôležité, aby členské štáty zabezpečili spravodlivé a nerušivé rozdelenie sieťových nákladov a poplatkov medzi všetkých používateľov elektrizačnej sústavy. Vo všetkých sieťových sadzbách by sa mali odrážať náklady.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Odôvodnenie 57
(57)  Niekoľko členských štátov realizovalo v odvetví vykurovania a chladenia opatrenia zamerané na to, aby dosiahli svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020. Avšak v prípade chýbajúcich záväzných národných cieľov na obdobie po roku 2020 nemusia zvyšné vnútroštátne stimuly postačovať na dosiahnutie dlhodobých cieľov v oblasti dekarbonizácie do roku 2030 a 2050. Na zosúladenie sa s týmito cieľmi, posilnenie istoty pre investorov a podporu rozvoja celoúnijného trhu s vykurovaním a chladením využívajúcim obnoviteľné zdroje energie, pričom sa rešpektuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, je vhodné podporiť úsilie členských štátov v oblasti dodávky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie s cieľom prispieť k postupnému zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na fragmentovaný charakter niektorých trhov s vykurovaním a chladením je pri tvorbe takéhoto úsilia nanajvýš dôležité zabezpečiť flexibilitu. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby potenciálne využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie nemalo škodlivé vedľajšie účinky na životné prostredie.
(57)  Niekoľko členských štátov realizovalo v odvetví vykurovania a chladenia opatrenia zamerané na to, aby dosiahli svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020. Na zosúladenie sa s týmito cieľmi, posilnenie istoty pre investorov a podporu rozvoja celoúnijného trhu s vykurovaním a chladením využívajúcim obnoviteľné zdroje energie, pričom sa rešpektuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, je vhodné podporiť úsilie členských štátov v oblasti dodávky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie s cieľom prispieť k postupnému zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na fragmentovaný charakter niektorých trhov s vykurovaním a chladením je pri tvorbe takéhoto úsilia nanajvýš dôležité zabezpečiť flexibilitu. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby potenciálne využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie nemalo škodlivé vedľajšie účinky na životné prostredie a verejné zdravie.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh smernice
Odôvodnenie 59 a (nové)
(59a)  Domácnosti ako spotrebitelia a komunity podieľajúce sa na obchodovaní s flexibilitou, vlastnej spotrebe alebo predaji vlastnej vyrobenej elektriny si zachovajú práva spotrebiteľa vrátane práva mať zmluvu s dodávateľom podľa vlastného výberu a zmeniť dodávateľa.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Odôvodnenie 60
(60)  Mala by sa zdôrazniť potenciálna súčinnosť medzi úsilím zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a existujúcimi programami v rámci smerníc 2010/31/EÚ a 2012/27/EÚ. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali, pokiaľ je to možné, mať pri vykonávaní tohto úsilia možnosť využívať existujúce administratívne štruktúry.
(60)  Používanie účinného vykurovacieho alebo chladiaceho systému využívajúceho energiu z obnoviteľných zdrojov by malo byť automaticky spojené s výraznou renováciou budov, čím sa zníži dopyt po energii a náklady pre spotrebiteľov a čo prispeje k zmierneniu energetickej chudoby, ako aj k vytvoreniu kvalifikovaných miestnych pracovných miest. Preto by sa mala zdôrazniť potenciálna súčinnosť medzi potrebou zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a existujúcimi programami v rámci smerníc 2010/31/EÚ a 2012/27/EÚ. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali, pokiaľ je to možné, mať pri vykonávaní tohto úsilia možnosť využívať existujúce administratívne štruktúry.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh smernice
Odôvodnenie 61 a (nové)
(61a)  V oblasti inteligentnej dopravy je dôležité rozšíriť rozvoj a zavádzanie elektrickej mobility v cestnej doprave, ako aj urýchliť integráciu pokročilých technológií do inovatívnych železníc predložením iniciatívy Shift2Rail v záujme čistej verejnej dopravy.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh smernice
Odôvodnenie 62
(62)  Európska stratégia pre nízkouhlíkovú mobilitu z júla 2016 poukázala na to, že biopalivá na báze potravín zohrávajú pri dekarbonizácii odvetvia dopravy len obmedzenú úlohu a ich využívanie by sa malo postupne ukončiť a nahradiť by ich mali moderné biopalivá. S cieľom pripraviť prechod na moderné biopalivá a minimalizovať celkové vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy je vhodné obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinových a krmivových plodín, ktoré sa môžu započítať do cieľa Únie stanoveného v tejto smernici.
(62)  Ak sa na výrobu biopalív začnú využívať pasienky alebo poľnohospodárska pôda určená pôvodne na výrobu potravín a krmív, bude treba naďalej uspokojovať dopyt po nepalivových produktoch intenzifikáciou existujúcej výroby alebo premenou nepoľnohospodárskej pôdy na pôdu na výrobu niekde inde. Druhý prípad predstavuje nepriamu zmenu využívania pôdy, a keď zahŕňa premenu pôdy s vysokými zásobami uhlíka, môže viesť k značným emisiám skleníkových plynov. Európska stratégia pre nízkouhlíkovú mobilitu z júla 2016 poukázala na to, že biopalivá na báze potravín zohrávajú pri dekarbonizácii odvetvia dopravy len obmedzenú úlohu a ich využívanie by sa malo postupne ukončiť a nahradiť by ich mali moderné biopalivá. S cieľom pripraviť prechod na moderné biopalivá a minimalizovať celkové vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy je vhodné obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinových a krmivových plodín, ktoré sa môžu započítať do cieľa Únie stanoveného v tejto smernici, a rozlišovať pritom biopalivá na báze plodín s vysokou účinnosťou emisie skleníkových plynov a nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Zavádzanie moderných biopalív a elektrickej mobility by sa malo urýchliť.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh smernice
Odôvodnenie 63 a (nové)
(63a)  Zámerom Únie a členských štátov by malo byť zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, znížiť celkovú spotrebu energie v odvetví dopravy a zvýšiť energetickú efektívnosť vo všetkých odvetviach dopravy. Opatrenia určené na tento účel by sa mohli presadzovať v rámci plánovania dopravy a aj vo výrobe automobilov s vyššou energetickou efektívnosťou.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh smernice
Odôvodnenie 63 b (nové)
(63b)  Normy v oblasti palivovej efektívnosti týkajúce sa cestnej dopravy by boli účinným spôsobom, ako presadzovať prijímanie obnoviteľných alternatív v odvetví dopravy a dosiahnuť ďalšie úspory emisií skleníkových plynov a dekarbonizáciu odvetvia dopravy v dlhodobom horizonte. Normy v oblasti palivovej efektívnosti by sa mali modernizovať v súlade s vývojom v oblasti technológií a s cieľmi v oblasti klímy a energetiky.
Pozmeňujúci návrh 286
Návrh smernice
Odôvodnenie 63 a (nové)
(63c)  Očakáva sa, že moderné biopalivá budú zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov z odvetvia letectva, a preto by sa mala dodržať aj povinnosť začleniť palivá z obnoviteľných zdrojov, a to najmä v súvislosti s palivami dodávanými do odvetvia letectva. Na úrovni Únie a na úrovni členských štátov by sa mali vypracovať politiky na podporu operačných opatrení na úsporu palív v lodnej preprave, ako aj úsilie v oblasti výskumu a vývoja s cieľom rozšíriť používanie námornej dopravy poháňanej veternou a solárnou energiou.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh smernice
Odôvodnenie 65 a (nové)
(65a)  V záujme lepšieho zohľadňovania podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy by sa mala vytvoriť vhodná metodika a mali by sa na tento účel preskúmať rôzne technické a technologické riešenia.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh smernice
Odôvodnenie 66
(66)  Z dôvodu ich prínosu k dekarbonizácii ekonomiky by sa pri výrobe biopalív mali podporiť suroviny, ktoré majú malý vplyv na nepriamu zmenu využívania pôdy. V prílohe k tejto smernici by mali byť uvedené najmä suroviny pre moderné biopalivá, v prípade ktorých sú technológie inovatívnejšie a menej vyspelé a preto potrebujú vyššiu úroveň podpory. S cieľom zaručiť, aby táto príloha bola aktuálna a zodpovedala najnovšiemu technologickému vývoju a zároveň sa vyhýbala neúmyselným nepriaznivým vplyvom, malo by sa po prijatí smernice vykonať hodnotenie s cieľom posúdiť možnosť rozšíriť prílohu o nové suroviny.
(66)  Z dôvodu ich prínosu k dekarbonizácii ekonomiky by sa pri výrobe biopalív mali podporiť suroviny, ktoré majú malý vplyv na nepriamu zmenu využívania pôdy. V prílohe k tejto smernici by mali byť uvedené najmä suroviny pre moderné biopalivá, v prípade ktorých sú technológie inovatívnejšie a menej vyspelé, a preto potrebujú vyššiu úroveň podpory. S cieľom zaručiť, aby táto príloha bola aktuálna a zodpovedala najnovšiemu technologickému vývoju a zároveň sa vyhýbala neúmyselným nepriaznivým vplyvom, mala by sa pravidelne posudzovať.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh smernice
Odôvodnenie 68
(68)  V záujme plného využitia potenciálu biomasy s cieľom prispieť k dekarbonizácii ekonomiky prostredníctvom jej využitia materiálov a energie by Únia a členské štáty mali podporovať zvýšenú trvalo udržateľnú mobilizáciu existujúcich zdrojov dreva a poľnohospodárskych zdrojov a rozvoj nových systémov lesnej a poľnohospodárskej výroby.
(68)  V záujme plného využitia potenciálu biomasy s cieľom prispieť k dekarbonizácii ekonomiky prostredníctvom jej využitia materiálov a energie by Únia a členské štáty mali podporovať využívanie energie iba zo zvýšenej trvalo udržateľnej mobilizácie existujúcich zdrojov dreva a poľnohospodárskych zdrojov a rozvoj nových systémov lesnej a poľnohospodárskej výroby za predpokladu, že budú splnené kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 287
Návrh smernice
Odôvodnenie 68 a (nové)
(68a)  Mala by sa viac zdôrazňovať synergia medzi obehovým hospodárstvom, biohospodárstvom a podporou výroby energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa zabezpečilo čo najhodnotnejšie využívanie surovín a čo najlepší výsledok z hľadiska životného prostredia. V politických opatreniach prijatých Úniou a členskými štátmi na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov by sa vždy mali zohľadňovať zásady efektívnosti využívania zdrojov a optimalizovaného využívania biomasy.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh smernice
Odôvodnenie 69
(69)  Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy by mali byť vždy vyrábané trvalo udržateľným spôsobom. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy používané na zabezpečenie dodržiavania cieľa Únie stanoveného v tejto smernici a biopalivá, na ktoré sa vzťahujú výhody systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov.
(69)  Energia z obnoviteľných zdrojov by sa vždy mala vyrábať udržateľným spôsobom. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy používané na zabezpečenie dodržiavania cieľov stanovených v tejto smernici a tie formy energie z obnoviteľných zdrojov, na ktoré sa vzťahujú výhody systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh smernice
Odôvodnenie 71
(71)  Výroba poľnohospodárskych surovín pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica poskytuje, by nemali podporovať ničenie biologicky rozmanitej pôdy. Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Je preto potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktorými sa zabezpečí, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy získajú stimuly, len ak je zaručiené, že poľnohospodárska surovina nepochádza z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia poľnohospodárskej suroviny nenarúša takéto účely. Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa lesy mali považovať za biologicky rozmanité, ak ide o pralesy v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, alebo ak sú chránené vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by sa mali považovať za biologicky rozmanité za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskych surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodnými normami.
(71)  Nemalo by sa pripustiť či podporovať, aby výroba poľnohospodárskych surovín pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica poskytuje, mali škodlivý účinok na biodiverzitu v Únii či za jej hranicami. Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Je preto potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktorými sa zabezpečí, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy získajú stimuly, len ak je zaručené, že poľnohospodárska surovina nepochádza z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia poľnohospodárskej suroviny nenarúša takéto účely. Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa lesy mali považovať za biologicky rozmanité, ak ide o pralesy v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, alebo ak sú chránené vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by sa mali považovať za biologicky rozmanité za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Mala by sa však zaručiť biodiverzita, ako aj kvalita, zdravie, životaschopnosť a vitalita týchto lesov. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskych surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodnými normami.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh smernice
Odôvodnenie 72 a (nové)
(72a)  Kritériá Únie týkajúce sa udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy by mali zabezpečiť, aby prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo podporoval ciele v oznámení Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo a aby bol jednoznačne usmerňovaný hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh smernice
Odôvodnenie 73
(73)  Poľnohospodárske suroviny na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by nemali byť vypestované na rašelinovej pôde, keďže pestovanie suroviny na rašeliniskách by malo za následok značný úbytok zásob uhlíka, v prípade, že by sa pôda na tento účel ďalej odvodňovala, pričom sa však nedá jednoducho overiť, že k takémuto odvodneniu nedošlo.
(73)  Poľnohospodárske suroviny na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by nemali byť pestované v rašeliniskách alebo mokradiach, kde by si to vyžadovalo vysúšanie pôdy, keďže pestovanie suroviny v rašeliniskách alebo mokradiach by malo za následok značný úbytok zásob uhlíka, v prípade, že by sa pôda na tento účel ďalej odvodňovala.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh smernice
Odôvodnenie 74 a (nové)
(74a)  Poľnohospodárska surovina na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by sa mala vyrábať s použitím postupov, ktoré sú v súlade s ochranou kvality pôdy a pôdneho organického uhlíka.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh smernice
Odôvodnenie 75
(75)  V prípade palív z biomasy používaných pri výrobe elektriny, tepla a chladu je vhodné zaviesť celoúnijné kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, aby sa naďalej zabezpečovali vysoké úspory skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá, s cieľom zabrániť neúmyselnému vplyvu na trvalú udržateľnosť a podporovať vnútorný trh.
(75)  V prípade palív z biomasy používaných pri výrobe elektriny, tepla a chladu je vhodné zaviesť celoúnijné kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, aby sa naďalej zabezpečovali vysoké úspory skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá, s cieľom zabrániť neúmyselnému vplyvu na trvalú udržateľnosť a podporovať vnútorný trh. Bez toho, aby to malo vplyv na striktné rešpektovanie surovín s vysokou environmentálnou hodnotou, musia mať najvzdialenejšie regióny možnosť využívať potenciál svojich zdrojov na zvýšenie objemu energie z obnoviteľných zdrojov a svojej energetickej nezávislosti.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh smernice
Odôvodnenie 76
(76)  Aby sa zabezpečilo, že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú trvalo udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, že sa osobitná pozornosť venuje oblastiam výslovne určeným na ochranu biologickej rozmanitosti, krajiny a osobitných prírodných prvkov, že sa zachovávajú zdroje biologickej rozmanitosti a sledujú sa zásoby uhlíka, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe (Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe) a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov alebo najlepších postupov riadenia na úrovni lesníckeho podniku. Prevádzkovatelia by mali prijať vhodné kroky na minimalizáciu rizika neudržateľného využívania lesnej biomasy na výrobu bioenergie. Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť prístup založený na riziku. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia vypracovala prevádzkové usmernenia o overovaní súladu s prístupom založeným na riziku, po konzultácii s výborom pre riadenie energetickej únie a Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS24.
(76)  S cieľom zabezpečiť, že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú trvalo udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, že sa osobitná pozornosť venuje oblastiam výslovne určeným na ochranu biologickej rozmanitosti, krajiny a osobitných prírodných prvkov, že sa zachovávajú zdroje biologickej rozmanitosti a sledujú sa zásoby uhlíka, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe (Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe) a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov alebo najlepších postupov riadenia na úrovni dodávateľskej základne. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť prijatie opatrení určených na zabránenie vzniku alebo obmedzenie rozsahu nepriaznivých vplyvov ťažby na životné prostredie. Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť prístup založený na riziku. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia vypracovala opatrenia na vykonávanie požiadaviek založené na najlepších postupoch v členských štátoch, ako aj prevádzkové usmernenia o overovaní súladu s prístupom založeným na riziku, po konzultácii s výborom pre riadenie energetickej únie a Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS24.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh smernice
Odôvodnenie 76 a (nové)
(76a)  Ak vnútroštátne právne predpisy alebo prax nestanovujú jedno kritérium udržateľnosti týkajúce sa lesnej biomasy, na úrovni dodávateľskej základne by sa malo poskytovať viac informácií zodpovedajúcich tomuto kritériu bez povinnosti poskytovať ďalšie informácie o kritériách, ktoré sa na úrovni členského štátu už plnia.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh smernice
Odôvodnenie 76 b (nové)
(76b)  Tzv. prístup založený na riziku by sa mal vykonávať už na národnej úrovni. Ak vnútroštátne právne predpisy alebo monitorovanie nestanovujú požiadavky jedného kritéria, na úrovni dodávateľskej základne by sa mali poskytovať informácie týkajúce sa tejto časti, aby sa znížilo riziko neudržateľnej produkcie lesnej biomasy.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh smernice
Odôvodnenie 76 c (nové)
(76c)  Objem ťažby na energetické účely sa zvýšil a očakáva sa, že bude naďalej rásť, čo povedie k vyššiemu objemu dovozu surovín z tretích krajín, ako aj k zvýšeniu produkcie týchto surovín v rámci Únie. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť, aby sa ťažba uskutočňovala v súlade s kritériami udržateľnosti.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh smernice
Odôvodnenie 78
(78)  Palivá z biomasy by sa mali pretransformovať na elektrinu a teplo efektívnym spôsobom s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy. Z tohto dôvodu by sa verejná podpora pre zariadenia s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala v prípade potreby udeľovať len vysokoúčinným zariadeniam kombinovanej výroby elektriny a tepla, podľa vymedzenia v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Existujúce systémy podpory pre elektrinu z biomasy by však mali byť povolené pre všetky zariadenia využívajúce biomasu až do uplynutia ich konečného dátumu. Okrem toho by sa elektrina vyrábaná z biomasy v nových zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zarátavať len v prípade vysokoúčinných zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla. V súlade s pravidlami štátnej pomoci by však členské štáty mali mať možnosť udeliť verejnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie zariadeniam a započítavať elektrinu, ktorú vyrábajú, do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom vyhnúť sa zvýšenej závislosti na fosílnych palivách s vyššími klimatickými a environmentálnymi vplyvmi v prípade, že po vyčerpaní všetkých technických a ekonomických možností vybudovať vysokoúčinné zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla z biomasy by členské štáty z hľadiska bezpečnosti dodávok elektriny čelili opodstatnenému riziku.
(78)  Palivá z biomasy by sa mali pretransformovať na elektrinu a teplo efektívnym spôsobom s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy. Z tohto dôvodu by sa verejná podpora pre zariadenia s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala v prípade potreby udeľovať len vysokoúčinným zariadeniam kombinovanej výroby elektriny a tepla, podľa vymedzenia v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Existujúce systémy podpory pre elektrinu z biomasy by však mali byť povolené pre všetky zariadenia využívajúce biomasu až do uplynutia ich konečného dátumu. Okrem toho by sa elektrina vyrábaná z biomasy v nových zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zarátavať len v prípade vysokoúčinných zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla. V súlade s pravidlami štátnej pomoci by však členské štáty mali mať možnosť udeliť verejnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie zariadeniam a započítavať elektrinu, ktorú vyrábajú, do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom vyhnúť sa zvýšenej závislosti od fosílnych palív s vyššími klimatickými a environmentálnymi vplyvmi v prípade, že po vyčerpaní všetkých technických a ekonomických možností vybudovať vysokoúčinné zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla z biomasy by členské štáty z hľadiska bezpečnosti dodávok elektriny čelili opodstatnenému riziku. Predovšetkým by sa mala zvýšiť podpora zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov z biomasy v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú veľmi závislé od dovozu energie, a to pod podmienkou dodržiavania kritérií udržateľnosti výroby energie z týchto obnoviteľných zdrojov, prispôsobených osobitostiam týchto regiónov.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh smernice
Odôvodnenie 80
(80)  Na základe skúseností s praktickým vykonávaním kritérií Únie týkajúcich sa trvalej udržateľnosti je vhodné posilniť úlohu dobrovoľných medzinárodných a vnútroštátnych systémov certifikácie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti harmonizovaným spôsobom.
(80)  Na základe skúseností s praktickým vykonávaním kritérií Únie týkajúcich sa trvalej udržateľnosti je vhodné zohľadniť úlohu dobrovoľných medzinárodných a vnútroštátnych systémov certifikácie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti harmonizovaným spôsobom.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh smernice
Odôvodnenie 82
(82)  Pokiaľ ide o biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, dobrovoľné systémy zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní požiadaviek týkajúcich kritérií trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Preto je vhodné, aby Komisia v prípade dobrovoľných systémov vrátane tých, ktoré už uznala, vyžadovala podávanie pravidelných správ o ich činnosti. Takéto správy by sa mali zverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a zlepšil dohľad zo strany Komisie. Okrem toho by takéto podávanie správ Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby informovala o fungovaní dobrovoľných systémov s cieľom identifikovať osvedčené postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto osvedčených postupov.
(82)  Pokiaľ ide o biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, dobrovoľné systémy môžu zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní minimálnych požiadaviek týkajúcich sa kritérií trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Preto je vhodné, aby Komisia v prípade dobrovoľných systémov vrátane tých, ktoré už uznala, vyžadovala podávanie pravidelných správ o ich činnosti. Takéto správy by sa mali zverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a zlepšil dohľad zo strany Komisie. Okrem toho by takéto podávanie správ Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby informovala o fungovaní dobrovoľných systémov s cieľom identifikovať osvedčené postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto osvedčených postupov.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh smernice
Odôvodnenie 84
(84)  Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali mať vždy možnosť uplatniť úroveň úspory emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov pri určitom reťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň úspory emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.
(84)  Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali mať vždy možnosť uplatniť úroveň úspory priamych emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory priamych emisií skleníkových plynov pri určitom reťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň úspory emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh smernice
Odôvodnenie 85
(85)  Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet úspor emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín, palív z biomasy a z ich porovnateľných hodnôt fosílnych palív.
(85)  Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet úspor emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín, palív z biomasy a z ich porovnateľných hodnôt fosílnych palív, založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh smernice
Odôvodnenie 99
(99)   S cieľom zmeniť alebo doplniť niektoré nepodstatné prvky ustanovení tejto smernice by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zoznam surovín určených na výrobu moderných biopalív, ktorých príspevok k splneniu povinnosti dodávateľov palív v doprave je obmedzený; prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív technickému a vedeckému pokroku; metodiku na určenie podielu biopalív z biomasy, ktoré sa spracovávajú s fosílnymi palivami s spoločnom procese; vykonávanie dohôd o vzájomnom uznávaní potvrdení o pôvode; stanovenie pravidiel na monitorovanie fungovania systému potvrdení o pôvode; a pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a ich porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočňovala príslušné konzultácie počas prípravných prác, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(99)  S cieľom zmeniť alebo doplniť niektoré nepodstatné prvky ustanovení tejto smernice by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zoznam surovín určených na výrobu moderných biopalív, ktorých príspevok k splneniu povinnosti dodávateľov palív v doprave je obmedzený; prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív technickému a vedeckému pokroku; metodiku na určenie podielu biopalív z biomasy, ktoré sa spracovávajú s fosílnymi palivami s spoločnom procese; vykonávanie dohôd o vzájomnom uznávaní potvrdení o pôvode; stanovenie pravidiel na monitorovanie fungovania systému potvrdení o pôvode; a pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a ich porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov; stanovenie maximálnej možnej lehoty návratnosti ako kritéria udržateľnosti, najmä v prípade drevno-celulózovej biomasy; a s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť vo všetkých odvetviach výroby energie stanovenie kritérií na výrobu fosílnych palív a fosílnych zdrojov energie do 31. decembra 2018. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočňovala príslušné konzultácie počas prípravných prác, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 288
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno a
a)  „energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná), geotermálna energia, energia z okolitého tepla, prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny;
a)  „energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná), geotermálna energia, energia z okolitého prostredia, prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, energia z biomasy, biometánu, skládkového plynu, plynu z čističiek odpadových vôd a bioplynov;
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno b
b)  „okolité teplo“ je tepelná energia na užitočnej teplotnej úrovni, ktorá je odobraná alebo získaná pomocou tepelných čerpadiel, ktoré potrebujú na fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu a ktorá môže byť uložená v okolitom ovzduší, pod pevným zemským povrchom alebo v povrchovej vode. Nahlásené hodnoty sa stanovujú na základe rovnakej metodiky, aká sa používa pri podávaní správ o tepelnej energii zachytenej alebo odobratej tepelnými čerpadlami;
b)  „energia z okolitého prostredia“ je tepelná energia na užitočnej teplotnej úrovni, ktorá môže byť uložená v okolitom ovzduší okrem odvetrávaného vzduchu, v povrchovej vode alebo odpadovej vode. Nahlásené hodnoty sa stanovujú na základe rovnakej metodiky, aká sa používa pri podávaní správ o tepelnej energii zachytenej alebo odobratej tepelnými čerpadlami;
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno b a (nové)
ba)  „geotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom;
Pozmeňujúci návrh 289
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno c
c)  „biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu;
c)  „biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, s výnimkou rašeliny a materiálu, ktorý je súčasťou geologických útvarov a/alebo premenený na fosílne palivo, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného, komerčného a komunálneho odpadu biologického pôvodu a baktérie;
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno d
d)  „hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;
d)  „hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny, tepla a motorových palív, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno e
e)  „diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;
e)  „diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno f
f)  „biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu vrátane elektriny, tepla a chladu vyrobené z biomasy;
f)  „biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane elektriny, tepla a chladu, vyrobené z biomasy alebo biomasou;
Pozmeňujúci návrh 290
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno g
g)  „biopalivo“ je kvapalné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;
g)  „biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre dopravu a vyrobené z alebo prostredníctvom biomasy;
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno i
i)  „systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov alebo inak; toto okrem iného zahŕňa aj investičnú pomoc, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie dane, systémy podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémy priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania prémií;
i)  „systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov alebo inak; toto okrem iného zahŕňa aj podporu výskumu a investičnú pomoc, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie dane, systémy podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémy priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania prémií;
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno q
q)  „nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; zahŕňa zvyšky potravinových a krmivových plodín (ako je slama, steblá, plevy a škrupiny), trávnatých energetických plodín s nízkym obsahom škrobu (ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník a krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich), priemyselných zvyškov (aj z potravinovýchkrmivových plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín) a materiálu z biologického odpadu;
q)  „nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; zahŕňa zvyšky potravinových a krmivových plodín (ako je slama, steblá, plevy a škrupiny), trávnatých energetických plodín s nízkym obsahom škrobu (ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník a krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich), úhorových plodín ako tráva, ďatelina a lucerna, priemyselných zvyškov (aj z potravinárskychkŕmnych plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín) a materiálu z biologického odpadu;
Pozmeňujúci návrh 291
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno s
s)  „kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú iné kvapalné alebo plynné palivá ako biopalivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa a ktoré sa používajú v doprave;
s)  „kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú kvapalné alebo plynné palivá, ktoré sú používané v doprave, iné ako biopalivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa, pričom sa z okolitého ovzdušia zachytáva všetka surovina s obsahom uhlíka;
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno z
z)  „modernizácia (repowering)“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia s cieľom nahradiť kapacitu alebo zvýšiť efektívnosť;
z)  „modernizácia (repowering)“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia s cieľom zvýšiť alebo nahradiť kapacitu alebo zvýšiť efektívnosť;
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno y
y)  „odpadové teplo alebo chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt v priemyselných zariadeniach a zariadeniach vyrábajúcich elektrinu a ktoré by sa bez prístupu k diaľkovému vykurovaniu alebo chladeniu nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody;
y)  „odpadové teplo alebo chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré nevyhnutne vzniká ako vedľajší produkt v priemyselných zariadeniach alebo zariadeniach vyrábajúcich elektrinu (po ukončení vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo ak takáto kombinovaná výroba nie je realizovateľná) alebo z terciárneho sektora a ktoré by sa bez prístupu k diaľkovému vykurovaniu alebo chladeniu nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody;
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno aa
aa)  „samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je aktívny zákazník, podľa vymedzenia v smernici [smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou], ktorý spotrebúva a môže uskladňovať a predávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorá je vyrábaná v rámci jeho priestorov, vrátane bytových domov, obchodného alebo zdieľaného miesta služby alebo uzavretej distribučnej sústavy za predpokladu, že pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov iných než domácnosti tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť;
aa)  „samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je aktívny zákazník alebo skupina spoločne konajúcich zákazníkov podľa vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)], ktorý alebo ktorá spotrebúva a môže uskladňovať a predávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrábanú v rámci jeho či jej priestorov, a to vrátane bytových domov, obytnej oblasti, obchodného, priemyselného alebo spoločného miesta služby alebo rovnakej uzavretej distribučnej sústavy, za predpokladu, že pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov iných než domácnosti tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť;
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno aa a (nové)
aaa)  „komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je miestna energetická komunita podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)], ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 22 ods. 1 tejto smernice;
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno b b
bb)  „vlastná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“ je výroba a spotreba a prípadne skladovanie obnoviteľnej elektriny z obnoviteľných zdrojov samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov;
bb)  „vlastná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“ je výroba a spotreba a prípadne skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov;
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno cc
cc)  „zmluva o nákupe elektriny“ je zmluva, na základe ktorej sa právnická osoba zaviaže nakupovať energiu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu energie;
cc)  „zmluva o nákupe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ je zmluva, na základe ktorej sa právnická alebo fyzická osoba zaviaže nakupovať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu energie;
Pozmeňujúci návrh 305
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno ee
ee)  „moderné biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sú vyrábané zo surovín uvedených v časti A prílohy IX;
ee)  „moderné biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sú vyrábané zo surovín uvedených v časti A prílohy IX a z odpadu a zvyškovej biomasy, ktoré nepochádzajú z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, ak takáto biomasa spĺňa kritériá trvalej udržateľnosti vymedzené v článku 26;
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh smernice
Článok 2– odsek 2 – písmeno ff
ff)  „fosílne palivá vyrobené z odpadu“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu vrátane plynov zo spracovania odpadu a výfukových plynov;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno ff a (nové)
ffa)  „palivá z recyklovaného uhlíka“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z nevyhnutných odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu vrátane plynov zo spracovania odpadu a výfukových plynov, s významnými úsporami emisií skleníkových plynov za celý ich životný cyklus; v prípade výroby z pevných odpadových tokov možno použiť len odpad, ktorý nemožno znovu použiť ani mechanicky recyklovať, a to pri plnohodnotnom rešpektovaní hierarchie odpadového hospodárstva stanovenej v smernici 2008/98/ES; v prípade výroby z emisií z plynných procesov musia byť tieto emisie nevyhnutným a nie zámerným dôsledkom výrobného procesu; podiel plynného odpadu použitého na výrobu týchto palív vyrobených z recyklovaného uhlíka nemožno započítať v rámci iných systémov znižovania emisií, napríklad systému Únie na obchodovanie s emisiami;
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno jj
jj)  „povolenie na zber a ťažbu“ je úradný dokument, ktorý zakladá právo na zber a ťažbu lesnej biomasy;
jj)  „povolenie na zber a ťažbu“ je zákonné povolenie alebo iné oprávnenie podľa vnútroštátnych a/alebo regionálnych právnych predpisov na zber a ťažbu lesnej biomasy;
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno mm
mm)  „lesohospodársky podnik“ je jedna alebo viac parciel lesa alebo iných zalesnených plôch, ktoré tvoria jednotný celok z hľadiska spravovania alebo využívania;
mm)  „dodávateľská základňa“ je geografický región, z ktorého pochádza surovina biomasy;
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno nn
nn)  „biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskeho priemyslu;
nn)  „biologický odpad“ je biologický odpad vymedzený v článku 3 bode 4 smernice 2008/98/ES;
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh smernice
Článok 3 – názov
Celkové záväzné ciele Únie na rok 2030
Celkové záväzné ciele Únie a národné ciele na rok 2030
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1
1.  Členské štáty spoločne zabezpečujú, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 predstavoval aspoň 27 %.
1.  Členské štáty spoločne zabezpečujú, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 predstavoval aspoň 35 %.
Pozmeňujúci návrh 306
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 a (nový)
1a.   Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých druhoch dopravy v roku 2030 predstavoval najmenej 12 % konečnej spotreby energie v doprave v danom členskom štáte. S cieľom dosiahnuť 12 % podiel konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov členské štáty s účinnosťou od 1. januára 2021 vyžadujú od dodávateľov palív, aby zahrnuli minimálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 25.
Aby sa úspory emisií skleníkových plynov vyplývajúce z využívania biopalív a bioplynu mohli započítavať do tohto cieľa, musia byť v súlade s kritériami ustanovenými v článku 26 ods. 7 v porovnaní s fosílnymi palivami v súlade s metodikou uvedenou v článku 28 ods. 1.
Ak je príspevok biopalív vyrábaných z potravinárskych a kŕmnych plodín v členskom štáte nižší ako 2 %, a teda nie je dostatočný na pokrytie rozdielu medzi povinnosťou dodávateľov palív a 12 % cieľom v oblasti dopravy, môže tento členský štát zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoj strop stanovený v článku 7 ods. 1 až do výšky najviac 2 %.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 2
2.  Príspevky jednotlivých členských štátov do tohto celkového cieľa na rok 2030 sa stanovujú a oznamujú Komisii v rámci ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkami 3 až 5 a článkami 9 až 11 nariadenia [riadenie].
2.  Aby členské štáty naplnili tento všeobecný cieľ na rok 2030, stanovia ciele ako súčasť svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkami 3 až 5 a článkami 9 až 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)]. Ak na základe posúdenia konečných integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy predložených v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)] Komisia dospeje k záveru, že ciele členských štátov nie sú dostatočné na to, aby sa kolektívne dosiahol celkový záväzný cieľ Únie, členské štáty s cieľom pod úrovňou vyplývajúcou z uplatnenia vzorca uvedeného v prílohe Ia zodpovedajúcim spôsobom zvýšia svoje ciele.
V prípade, že členský štát nemôže dosiahnuť svoj cieľ v dôsledku výnimočných a náležite odôvodnených okolností, môže sa odchýliť od svojho cieľa maximálne o 10 %, pričom o tom do roku 2025 informuje Komisiu. Ak by sa tým ohrozilo naplnenie celkového záväzného cieľa Únie, Komisia a členské štáty prijmú nápravné opatrenia na účinné odstránenie nedostatku, ako napríklad tie, ktoré sa uvádzajú v článku 27 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 321
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 2 a (nový)
2a.   Členské štáty zabezpečia, aby ich vnútroštátne politiky vrátane systémov podpory boli navrhnuté tak, aby boli v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice 2008/98/ES, a aby sa zabránilo významným deformačným účinkom na trhy s (vedľajšími) produktami, odpadom a zvyškami. Na tento účel členské štáty pravidelne prehodnocujú svoje vnútroštátne politiky a odôvodňujú prípadné odchýlky v správach požadovaných podľa článku 18 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)]. [riadenie].
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 4
4.  Komisia podporuje vysoké ambície členských štátov prostredníctvom vhodného rámca, ktorý bude obsahovať zlepšené využívanie finančných prostriedkov Únie, najmä finančných nástrojov, hlavne s cieľom znížiť náklady na kapitál pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
4.  Komisia podporuje vysoké ambície členských štátov prostredníctvom vhodného rámca, ktorý bude obsahovať zlepšené využívanie finančných prostriedkov Únie, najmä finančných nástrojov, hlavne s cieľom znížiť náklady na kapitál pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a podporovať projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cezhraničným rozmerom.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh smernice
Článok 4 – nadpis
Finančná podpora pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov
Podpora pre energiu z obnoviteľných zdrojov
Pozmeňujúci návrh 322/rev
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 1
1.  Pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci môžu členské štáty na dosiahnutie cieľa Únie stanoveného v článku 3 ods. 1 uplatňovať systémy podpory. Systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov musia byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo zbytočnému narušeniu trhov s elektrinou a zabezpečilo sa, aby výrobcovia brali do úvahy dodávky elektriny a dopyt po nej, ako aj možné obmedzenia siete.
1.  Podľa článku 195 ZFEÚ a podľa jej článkov 107 a 108 môžu členské štáty na dosiahnutie alebo prekročenie cieľa Únie a vnútroštátnych cieľov stanovených v článku 3 uplatňovať systémy podpory. Aby sa zabránilo zbytočnému narušeniu trhov so surovinami, systémy podpory pre obnoviteľné zdroje z biomasy majú byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo podpore nevhodného využívania biomasy primárne na výrobu energie, ak existujú priemyselné a materiálne využitia s vyššou pridanou hodnotou, čo by mohlo zahŕňať prednostné využívanie odpadu a zvyškov. Členské štáty by mali zohľadňovať dostupné udržateľné dodávky biomasy. Systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov musia byť založené na trhovom princípe tak, aby sa zabránilo narušeniu trhov s elektrinou, a musia zabezpečiť, aby výrobcovia brali do úvahy dodávky elektriny a dopyt po nej, ako aj možné náklady na integráciu systému či obmedzenia siete.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty môžu uplatňovať systémy podpory, ktoré sú technologicky neutrálne alebo špecifické pre každú technológiu. Systémy podpory špecifické pre jednotlivé technológie sa môžu uplatniť najmä na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:
a)  dlhodobý potenciál danej technológie;
b)  potreba dosiahnuť technologickú alebo regionálnu diverzifikácia energetického mixu;
c)  účinný systém plánovania a integrácie sústav;
d)  obmedzenia siete a stabilita sústavy;
e)  obmedzenia týkajúce sa životného prostredia.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 2
2.  Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov má byť navrhnutá tak, aby sa elektrina z obnoviteľných zdrojov začlenila do trhu s elektrinou a zaručilo sa, že výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov budú reagovať na cenové signály trhu a maximalizovať svoje príjmy.
2.  Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov má byť navrhnutá tak, aby sa maximalizovalo začlenenie elektriny z obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou a zabezpečilo sa, že výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov budú reagovať na cenové signály trhu a maximalizovať svoje príjmy, pričom by sa zároveň poskytovali kompenzácie za narúšanie trhu vyplývajúce z používania energie z obnoviteľných zdrojov.
Členské štáty môžu umožniť výnimky pre malé zariadenia do 500 kW a demonštračné projekty. Na elektrinu vyrábanú z veternej energie sa však vzťahuje prahová hodnota 3 MW inštalovanej kapacity výroby elektriny alebo 3 výrobné jednotky.
Bez toho, aby boli dotknuté prahové hodnoty uvedené v druhom pododseku, môžu členské štáty podporovať komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom iných mechanizmov a postupov.
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 – pododsek 1 a (nový)
Ak sa podpora energie z obnoviteľných zdrojov poskytuje prostredníctvom verejnej súťaže, uplatňuje sa odsek 3a, pokiaľ sa podpora nezamýšľa pre malé zariadenia s kapacitou menšou než 1 MW, projekty v oblasti veternej energie do veľkosti 6 výrobných jednotiek alebo 6 MW či demonštračné projekty.
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 a (nový)
3a.  Pri poskytovaní podpory na energiu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom verejnej súťaže a v záujme zaistenia vysokej miery realizácie projektov členské štáty:
a)  zavedú a zverejnia nediskriminačné a transparentné predkvalifikačné kritériá a pravidlá pre lehotu na predloženie projektu;
b)  konzultujú zainteresované strany s cieľom preskúmať návrh súťažných podkladov;
c)  zverejnia informácie o minulých verejných súťažiach, a to aj o mierach realizácie projektov.
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 b (nový)
3b.  Členské štáty zverejnia dlhodobý plán súvisiaci s očakávaným rozdelením podpory, pokrývajúci aspoň ďalších päť rokov a zahŕňajúci orientačný časový plán vrátane prípadnej frekvencie verejných súťaží, kapacitu, očakávaný prideľovaný rozpočet alebo očakávanú prideľovanú maximálnu jednotkovú podporu, a technológie, ktoré možno podporiť.
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 c (nový)
3c.  Členské štáty pri navrhovaní systémov podpory zohľadnia osobitosti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a samospotrebiteľov, aby mohli súťažiť za rovnakých podmienok.
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 d (nový)
3d.  S cieľom zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v najvzdialenejších regiónoch a na malých ostrovoch môžu členské štáty prispôsobiť finančnú podporu projektov nachádzajúcich sa v týchto regiónoch s cieľom zohľadniť výrobné náklady súvisiace s ich špecifickými podmienkami izolácie a vonkajšej závislosti.
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 4
4.  Členské štáty posudzujú účinnosť svojej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov aspoň každé štyri roky. Rozhodnutia o pokračovaní alebo predĺžení pomocinávrh novej podpory sú založené na výsledkoch posúdení.
4.  Členské štáty posudzujú účinnosť svojej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov a jej distribuovaný vplyv na rôzne skupiny spotrebiteľov,to aj na konkurencieschopnosť priemyslu, aspoň každé štyri roky.
V uvedenom posúdení sa zohľadňuje to, aký vplyv na investície môžu mať prípadné zmeny systémov podpory. Členské štáty uvedú posúdenie vo svojich národných plánoch v oblasti energetiky a klímy a aktualizáciách týchto plánov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)].
Dlhodobé plánovanie týkajúce sa rozhodnutí o podpore a návrhu novej podpory sú založené na výsledkoch posúdení, a to so zreteľom na ich celkovú účinnosť pri dosahovaní cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a iných cieľov, ako napríklad cenová dostupnosť a rozvoj energetických komunít, ako aj na distribučné účinky na rôzne skupiny spotrebiteľov vrátane konkurencieschopnosti priemyslu.
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 4 a (nový)
4a.  Do ... [2021] a následne každé tri roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o realizácii podpory udelenej prostredníctvom verejných súťaží v Únii, v ktorej sa bude skúmať najmä schopnosť verejných súťaží:
a)  dosiahnuť zníženie nákladov;
b)  dosiahnuť technologické zlepšenia;
c)  dosiahnuť vysokú mieru realizácie;
d)  umožniť nediskriminačnú účasť malých subjektov a miestnych orgánov.
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 4 b (nový)
4b.  Do ... [šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia preskúma usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (2014/C 200/01) s cieľom plne do nich začleniť všeobecné zásady ustanovené v článku 4 tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 4 c (nový)
4c.  Odchylne od odseku 1 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby sa žiadny systém podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov neuplatňoval na komunálny odpad, ktorý nie je v súlade so záväzkami v oblasti separovaného zberu stanovenými v smernici 2008/98/ES.
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 1
1.  Členské štáty otvárajú podporu pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov výrobcom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte za podmienok stanovených v tomto článku.
1.  Členské štáty otvárajú podporu pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov výrobcom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte za podmienok stanovených v tomto článku. Členské štáty môžu obmedziť svoju podporu na zariadenia v členských štátoch, do ktorých existuje priame spojenie cez spojovacie vedenie.
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 2
2.  Členské štáty zabezpečujú, aby bola podpora aspoň 10 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2021 až 2025 a najmenej 15 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2026 až 2030 otvorená zariadeniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch.
2.  Členské štáty zabezpečujú, aby bola podpora aspoň 8% novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2021 až 2025 a najmenej 13 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2026 až 2030 otvorená zariadeniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch. Nad rámec uvedených minimálnych úrovní majú členské štáty právo rozhodnúť v súlade s článkami 7 až 13 tejto smernice o tom, v akom rozsahu budú podporovať energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába v inom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby ich oslobodila od povinností ustanovených v tomto článku vrátane rozhodnutia nepovoliť zariadeniam nachádzajúcim sa na ich území zapojiť sa do systémov podpory organizovaných v iných členských štátoch na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:
a)  nedostatočná kapacita prepojení;
b)  nedostatočné prírodné zdroje;
c)  negatívny vplyv na energetickú bezpečnosť alebo na bezproblémové fungovanie trhu s energiou členského štátu, ktorý žiada o oslobodenie.
Všetky takéto výnimky sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a preskúmajú sa do 31. decembra 2025.
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 3
3.  Systémy podpory môžu byť otvorené cezhraničnej účasti okrem iného prostredníctvom otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží, otvorených systémov osvedčení alebo spoločných systémov podpory. Pridelenie elektriny z obnoviteľných zdrojov využívajúcej podporu v rámci otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží alebo otvorených systémov osvedčení príslušným príspevkom členských štátov podlieha dohode o spolupráci, ktorou sa stanovujú pravidlá pre cezhraničné vyplácanie finančných prostriedkov, a to podľa zásady, že energia by sa mala započítavať tomu členskému štátu, ktorý zariadenie financuje.
3.  Systémy podpory môžu byť otvorené cezhraničnej účasti okrem iného prostredníctvom otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží, otvorených systémov osvedčení alebo spoločných systémov podpory. Pridelenie elektriny z obnoviteľných zdrojov využívajúcej podporu v rámci otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží, otvorených systémov osvedčení príslušným príspevkom členských štátov podlieha dohode o spolupráci, ktorou sa stanovujú pravidlá pre cezhraničný systém vrátane podmienok pre účasť a vyplácanie finančných prostriedkov zohľadňujúcich rôzne dane a poplatky, a to podľa zásady, že energia by sa mala započítavať tomu členskému štátu, ktorý zariadenie financuje. Zámerom dohody o spolupráci je harmonizovať administratívne rámcové podmienky v spolupracujúcich krajinách s cieľom zaistiť rovnaké podmienky.
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 4
4.  Do roku 2025 Komisia posúdi prínosy ustanovení tohto článku pre nákladovo efektívne zavádzanie elektriny z obnoviteľných zdrojov v Únii. Na základe tohto posúdenia môže Komisia navrhnúť zvýšenie percentuálneho podielu stanoveného v odseku 2.
4.  Komisia pomáha členským štátom počas celého procesu rokovaní a pri vytváraní opatrení na spoluprácu tým, že poskytuje informácie a analýzy vrátane kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov o priamych a nepriamych nákladoch a prínosoch spolupráce, ako aj usmernenia a technické poznatky počas celého procesu. Na uvedený účel Komisia nabáda na výmenu najlepších postupov a vytvára vzory dohôd o spolupráci v záujme uľahčenia procesu.
Do roku 2025 Komisia posúdi prínosy ustanovení tohto článku pre nákladovo efektívne zavádzanie elektriny z obnoviteľných zdrojov v Únii. Na základe tohto posúdenia môže Komisia navrhnúť úpravu percentuálneho podielu stanoveného v odseku 2.
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1
Bez toho, aby boli dotknuté zmeny potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami štátnej pomoci, členské štáty zabezpečujú, aby úroveň podpory poskytnutá pre projekty obnoviteľnej energie a s ňou spojené podmienky nebola revidovaná spôsobom, ktorý by mal negatívny vplyv na práva priznané podľa uvedenej podpory a ekonomiku podporených projektov.
Členské štáty zabezpečujú, aby úroveň podpory poskytnutá pre nové alebo existujúce projekty obnoviteľnej energie a s ňou spojené podmienky neboli revidované spôsobom, ktorý by mal negatívny vplyv na práva priznané podľa uvedenej podpory a ekonomickosť týchto projektov.
Ak sa menia iné regulačné nástroje a tieto zmeny ovplyvňujú podporované projekty energie z obnoviteľných zdrojov, členské štáty zabezpečia, aby tieto zmeny právnej úpravy nemali negatívny dosah na ekonomickosť podporovaných projektov.
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1 a (nový)
Členské štáty zabezpečia, aby sa každá zmena systému podpory vykonávala na základe dlhodobého plánovania v súlade s článkom 4 ods. 4, aby sa verejne oznámila najmenej deväť mesiacov pred nadobudnutím účinnosti, a aby podliehala transparentnému a inkluzívnemu procesu verejných konzultácií. Každej podstatnej zmene existujúceho systému podpory predchádza primerané prechodné obdobie, kým nový systém podpory nadobudne účinnosť.
V prípade, že zmeny právnych predpisov alebo prevádzky sústavy majú významný alebo diskriminačný negatívny vplyv na ekonomickosť podporených projektov, členské štáty zabezpečia, aby tieto podporované projekty získali kompenzáciu.
Pozmeňujúci návrh 307
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 1 – pododsek 4
Pri výpočte hrubej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov nesmie byť príspevok z biopalív a biokvapalín, ako aj z palív z biomasy spotrebovaných v doprave, v prípade, že boli vyrobené z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, väčší ako 7% konečnej spotreby energie v cestnej a železničnej doprave v danom členskom štáte. Tento limit sa do roku 2030 na základe trajektórie stanovenej v časti A prílohy X zníži na 3,8 %. Členské štáty môžu stanoviť nižšie limity a môžu rozlišovať medzi rôznymi typmi biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrobených z potravinárskych a kŕmnych plodín, napr. stanovením nižšieho limitu pre príspevok biopalív založených na potravinárskych alebo kŕmnych plodinách vyrobených z olejnín, zohľadňujúc nepriamu zmenu využívania pôdy.
Pri výpočte hrubej konečnej spotreby energie členského štátu z obnoviteľných zdrojov energie nesmie byť príspevok z biopalív a biokvapalín, ako aj z palív z biomasy spotrebovaných v doprave, v prípade, že boli vyrobené z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, väčší ako ich príspevok k hrubej konečnej spotrebe energie z obnoviteľných zdrojov energie v roku 2017 v danom členskom štáte, pričom podiel hrubej konečnej spotreby v cestnej a železničnej doprave je najviac 7 %.
Od roku 2021 bude podiel biopalív a biokvapalín vyrobených z palmového oleja 0 %. Členské štáty môžu stanoviť nižší limit a môžu rozlišovať medzi rôznymi typmi biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrobených z potravinárskych a kŕmnych plodín, napr. stanovením nižšieho limitu pre príspevok biopalív založených na potravinárskych alebo kŕmnych plodinách vyrobených z olejnín, zohľadňujúc nepriamu zmenu využívania pôdy a iné neúmyselné vplyvy na udržateľnosť.
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 2 – pododsek 1
Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie vrátane výroby elektriny od samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a energetických komunít s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.
Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie vrátane výroby elektriny od samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 3 – pododsek 3
Okolitá tepelná energia zachytená tepelnými čerpadlami sa zohľadňuje na účely odseku 1 písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla považovaného za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VII.
Energia z okolitého prostredia a geotermálna energia prenášaná tepelnými čerpadlami na vykurovanie alebo chladenie sa zohľadňuje na účely odseku 1 písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla považovaného za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VII.
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 3 – pododsek 4 a (nový)
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernice vytvorením metodiky na výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na vykurovanie a chladenie a diaľkové vykurovanie a chladenie, a tiež na revíziu prílohy VII o výpočte energie z tepelných čerpadiel.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 4 – písmeno b a (nové)
ba)  Na účely splnenia cieľa stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. a) sa podiel palív dodávaných v sektore leteckej a námornej dopravy považuje za dvojnásobok, resp. 1,2-násobok ich energetického obsahu a podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej do cestných vozidiel sa považuje za 2,5-násobok jej energetického obsahu.
Pozmeňujúce návrhy 140 a 308
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 5 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť, ale nie ich vyňať. Každý delegovaný akt musí vychádzať z analýzy najnovšieho vedeckého a technického pokroku, ktorá zohľadní zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98/ES v súlade s kritériami Únie týkajúcimi sa trvalej udržateľnosti, a podporí záver, že daná surovina nespôsobuje dodatočný dopyt po pôde, podporí využívanie odpadu a zvyškov, pričom nespôsobí výrazné narušenie trhov pre (vedľajšie) produkty, odpady či zvyšky, prinesie značné úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami a nespôsobí riziko negatívneho ovplyvnenia životného prostredia a biodiverzity.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX. Každý delegovaný akt musí vychádzať z analýzy najnovšieho vedeckého a technického pokroku, ktorá zohľadní zásady obehového hospodárstva, hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98/ES v súlade s kritériami Únie týkajúcimi sa trvalej udržateľnosti, a podporí záver, že daná surovina nespôsobuje dodatočný dopyt po pôde, podporí využívanie odpadu a zvyškov, pričom nespôsobí výrazné narušenie trhov pre (vedľajšie) produkty, odpady či zvyšky, prinesie značné úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami na základe posúdenia životného cyklu emisií a nespôsobí riziko negatívneho ovplyvnenia životného prostredia a biodiverzity.
Pozmeňujúci návrh 309
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 5 – pododsek 3
Každé 2 roky vykoná Komisia hodnotenie zoznamu surovín uvedených v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť v súlade so zásadami uvedenými v tomto odseku. Prvé hodnotenie sa uskutoční najneskôr mesiacov po [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. V prípade potreby Komisia prijme delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť, ale nie ich vyňať.
Každé dva roky vykoná Komisia hodnotenie zoznamu surovín uvedených v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť v súlade so zásadami uvedenými v tomto odseku. Prvé hodnotenie sa uskutoční najneskôr šesť mesiacov po [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. V prípade potreby Komisia prijme delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť. Komisia vykoná v roku 2025 osobitné hodnotenie s cieľom vypustiť suroviny uvedené v prílohe IX, pričom akýkoľvek vyplývajúci delegovaný akt bude prijatý do jedného roka od tohto hodnotenia.
Pozmeňujúci návrh 310
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 5 – pododsek 3 a (nový)
Suroviny v prílohe IX sa vypustia iba po verejnej konzultácii a v súlade so zásadami stability finančnej podpory stanovenými v článku 6. Bez toho, aby bol dotknutý článok 26, ak sa suroviny vypustia, existujúce zariadenia vyrábajúce biopalivá z týchto surovín môžu započítavať túto energiu ako energiu z obnoviteľných zdrojov a započítavať ju do povinnosti dodávateľov palív uvedenej v článku 25 až do výšky svojich historických úrovní výroby, nie však nad tieto úrovne.
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 5 a (nový)
5a.  Pri stanovovaní politík na podporu výroby palív zo surovín uvedených v prílohe IX tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby bola dodržaná hierarchia odpadového hospodárstva stanovená v smernici 2008/98/ES vrátane jej ustanovení týkajúcich sa životného cyklu, pričom zvážia celkové vplyvy výroby a riadenia rôznych tokov odpadu.
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 5 a (nový)
5a.  Komisia uľahčí vytváranie spoločných projektov medzi členskými štátmi, a to prostredníctvom vyčlenenej technickej pomoci a pomoci s vypracúvaním projektov.
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 1
1.  Jeden alebo viacero členských štátov môže spolupracovať s jednou alebo viacerými tretími krajinami na všetkých druhoch spoločných projektov týkajúcich sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia.
1.  Jeden alebo viacero členských štátov môže spolupracovať s jednou alebo viacerými tretími krajinami na všetkých druhoch spoločných projektov týkajúcich sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia a musí prebiehať pri úplnom dodržiavaní medzinárodného práva.
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  sa elektrická energia vyrába v súlade s medzinárodným právom, pričom sa kladie osobitný dôraz na ľudské práva.
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 3 – písmeno e
e)  žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b) a c) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Únie po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.
e)  žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b), c) a ca) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Únie po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 5 – písmeno d
d)  uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s písmenami b) a c) a podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.
d)  uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s odsekom 2 písm. b), c) a ca) a podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 3 a (nový)
3a.  Komisia uľahčí zavedenie spoločných systémov podpory medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom šírenia usmernení a najlepších postupov.
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim infraštruktúram prenosových a distribučných sústav na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na procesy premeny biomasy na biopalivá alebo na iné energetické produkty, boli primerané a nevyhnutné.
Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim prenosovým a distribučným sústavám na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na procesy premeny biomasy na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy alebo na iné energetické produkty a na kvapaliny a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, boli primerané a nevyhnutné a spĺňali zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti.
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno a
a)  správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správnom stupni;
a)  správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správnom stupni a aby vytvorili predvídateľné časové rámce pre vydávanie potrebných povolení a licencií;
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno d
d)  pre decentralizované zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schvaľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia, ak to umožňuje uplatniteľný regulačný rámec.
d)  pre menšie projekty a decentralizované zariadenia na výrobu a uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schvaľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia.
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 3
3.  Členské štáty zabezpečia investorom v prípade energie z obnoviteľných zdrojov dostatočnú predvídateľnosť plánovanej podpory. Na tieto účely členské štáty vymedzia a uverejnia dlhodobý plán súvisiaci s očakávaným pridelením sumy na podporu, obsahujúci prinajmenšom nasledujúce tri roky a orientačný harmonogram pre každý systém, kapacitu, rozpočet, ktoré sa majú vyčleniť, ako aj konzultácie so zainteresovanými stranami o návrhu podpory.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 4
4.  Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby začlenili ustanovenia o integrácii a zavedení energie z obnoviteľných zdrojov a využívania nevyhnutného odpadového tepla alebo chladu pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii mestskej infraštruktúry, priemyselných a obytných oblastí a energetických infraštruktúr vrátane elektrických sietí, sietí diaľkového vykurovania a chladenia, sietí zemného plynu a sietí alternatívnych palív.
4.  Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni začlenili ustanovenia o integrácii a zavedení energie z obnoviteľných zdrojov vrátane včasného priestorového plánovania, posúdení potrieb a primeranosti so zreteľom na zásadu energetickej efektívnosti a reakcie na dopyt, ako aj osobitných ustanovení týkajúcich sa samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, a využívania nevyhnutného odpadového tepla alebo chladu pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii mestskej infraštruktúry, priemyselných, obchodných alebo obytných oblastí a energetických infraštruktúr vrátane elektrických sietí, sietí diaľkového vykurovania a chladenia, sietí zemného plynu a sietí alternatívnych palív. Členské štáty predovšetkým podporujú miestne a regionálne správne orgány v začleňovaní tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie do plánovania mestskej infraštruktúry tam, kde je to vhodné.
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 5 – pododsek 2
Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo vo svojich systémoch podpory zohľadniť vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia energetickej efektívnosti, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla a budov s pasívnou, nízkou alebo nulovou energiou.
Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo vo svojich systémoch podpory zohľadniť vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, miestneho uskladňovania energie, energetickej efektívnosti, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla a budov s pasívnou, nízkou alebo nulovou energiou.
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 5 – pododsek 3
Členské štáty budú vo svojich stavebných predpisoch alebo iných ustanoveniach s rovnakým účinkom požadovať využívanie určitých minimálnych množstiev energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, zohľadňujúc výsledky výpočtu nákladovej optimálnosti vykonaného podľa článku 5 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ. Členské štáty povolia, aby sa tieto minimálne množstvá plnili okrem iného využívaním významného podielu energie z obnoviteľných zdrojov.
Členské štáty budú vo svojich stavebných predpisoch alebo iných ustanoveniach s rovnakým účinkom požadovať využívanie určitých minimálnych množstiev energie z obnoviteľných zdrojov alebo zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, zohľadňujúc výsledky výpočtu nákladovej optimálnosti vykonaného podľa článku 5 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ. Členské štáty povolia, aby sa tieto minimálne množstvá plnili okrem iného prostredníctvom diaľkového vykurovania a chladenia zabezpečovaného využívaním významného podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyprodukovaných aj prostredníctvom individuálnej alebo kolektívnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, v súlade s článkom 21, alebo prostredníctvom kombinovanej výroby tepla a elektriny založenej na obnoviteľných zdrojoch energie alebo odpadovom teple a chlade.
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 6
6.  Členské štáty zabezpečia, aby nové verejné budovy a existujúce verejné budovy, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni plnili v kontexte tejto smernice od 1. januára 2012 úlohu vzorov. Členské štáty môžu okrem iného povoliť, aby sa táto povinnosť splnila stanovením toho, že strechy verejných budov alebo zmiešaných súkromno-verejných budov budú využívať tretie strany pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
6.  Členské štáty zabezpečia, aby nové verejné budovy a existujúce verejné budovy, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni plnili v kontexte tejto smernice od 1. januára 2012 úlohu vzorov. Členské štáty môžu okrem iného povoliť, aby sa táto povinnosť splnila dodržaním noriem pre budovy s takmer nulovou energiou, ako sa požaduje v smernici Európskeho parlamentu a Rady ... [o energetickej hospodárnosti budov, 2016/0381(COD)] alebo stanovením toho, že strechy verejných budov alebo zmiešaných súkromno-verejných budov budú využívať tretie strany pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 7
7.  Členské štáty s ohľadom na svoje stavebné predpisy podporujú využitie vykurovacích a chladiacich systémov a zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré dosahujú značné zníženie energetickej spotreby. Ak existujú energetické alebo environmentálne označenia alebo iné vhodné osvedčenia alebo normy vypracované na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie, členské štáty ich využijú ako základ pre podporu takýchto systémov a zariadení.
7.  Členské štáty s ohľadom na svoje stavebné predpisy podporujú využitie vykurovacích a chladiacich systémov a zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré dosahujú značné zníženie energetickej spotreby. Na uvedený účel členské štáty využívajú energetické alebo environmentálne označenia alebo iné vhodné osvedčenia alebo normy vypracované na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie, ak existujú, a zabezpečujú poskytovanie primeraných informácií a poradenstva o obnoviteľných a vysoko energeticky efektívnych alternatívach, ako aj o prípadných finančných nástrojoch a stimuloch dostupných v prípade výmeny s cieľom podporovať vyššiu mieru výmeny starých vykurovacích systémov a väčší prechod na riešenia vychádzajúce z energie z obnoviteľných zdrojov, a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady ... [o energetickej hospodárnosti budov, 2016/0381(COD)].
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 8
8.  Členské štáty vykonávajú posúdenie svojho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie. Toto posúdenie je súčasťou druhého komplexného posúdenia požadovaného podľa článku 14 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ prvýkrát do 31. decembra 2020 a potom súčasťou aktualizácií daného komplexného posúdenia.
8.  Členské štáty vykonávajú posúdenie svojho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie. V tomto posúdení sa osobitne zváži priestorová analýza oblastí vhodných na zavedenie nízkeho rizika pre životné prostredie a potenciál malých projektov v domácnostiach. Toto posúdenie je súčasťou druhého komplexného posúdenia požadovaného podľa článku 14 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ prvýkrát do 31. decembra 2020 a potom súčasťou aktualizácií daného komplexného posúdenia.
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 8 a (nový)
8a.  Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni do svojich plánov mobility a dopravy začlenili ustanovenia pre začlenenie spôsobov dopravy využívajúcich obnoviteľné zdroje energie a zavedenie týchto spôsobov dopravy.
Pozmeňujúci návrh 161
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 9
9.  Členské štáty odstránia administratívne prekážky pre uzatváranie dlhodobých podnikových zmlúv o nákupe elektrickej energie, ktorých účelom je financovanie obnoviteľných zdrojov energie a uľahčenie ich uvádzania.
9.  Členské štáty vykonajú posúdenie regulačných a administratívnych prekážok a potenciálu nakupovania energie z obnoviteľných zdrojov podnikovými zákazníkmi na svojich územiach a vytvoria podporný regulačný a správny rámec pre rozvoj dlhodobých podnikových zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, ktorých účelom je financovanie obnoviteľných zdrojov energie a uľahčenie ich uvádzania, čím sa zabezpečí, aby sa v prípade týchto zmlúv neuplatňovali neprimerané postupy a poplatky, ktoré nie sú nákladovo efektívne. Na základe uzatvorenia takýchto zmlúv sa v mene podnikového zákazníka zruší ekvivalentná suma potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19. Podporný rámec je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 162
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 2
2.  Jednotné administratívne kontaktné miesto bude v procese podávania žiadostí usmerňovať žiadateľa transparentným spôsobom, poskytovať žiadateľovi všetky potrebné informácie, koordinovať a prípadne zapájať ďalšie orgány a na konci procesu vydávať právne záväzné rozhodnutie.
2.  Jednotné administratívne kontaktné miesto bude v procese podávania žiadostí usmerňovať žiadateľa transparentným spôsobom, poskytovať žiadateľovi všetky potrebné informácie, koordinovať a prípadne zapájať ďalšie orgány a na konci procesu vydávať právne záväzné rozhodnutie. Žiadatelia by mali byť schopní predložiť všetky príslušné dokumenty v digitálnej podobe.
Pozmeňujúci návrh 163
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 3
3.  Jednotné administratívne kontaktné miesto v spolupráci s prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy uverejní príručku postupov pre navrhovateľov projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vrátane malých projektov a projektov samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov.
3.  Aby sa zjednodušil prístup k informáciám, jednotné administratívne kontaktné miesto alebo členský štát v spolupráci s prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy vytvorí online informačnú platformu, prostredníctvom ktorej sa vysvetlia postupy pre navrhovateľov projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vrátane malých projektov, projektov samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a projektov komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členský štát rozhodne, že bude mať viac ako jedno administratívne kontaktné miesto, informačná platforma bude viesť žiadateľa na kontaktné miesto relevantné z hľadiska jeho žiadosti.
Pozmeňujúci návrh 164
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 4
4.  Postup vydávania povolení uvedených v odseku 1 nesmie presiahnuť tri roky, okrem prípadov uvedených v článku 16 ods. 5 a článku 17.
4.  Postup vydávania povolení uvedených v odseku 1 nesmie presiahnuť tri roky, okrem prípadov uvedených v článku 16 ods. 4a a 5 a článku 17.
Pozmeňujúci návrh 165
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 4 a (nový)
4a.  V prípade zariadení s kapacitou výroby elektriny v rozsahu od 50kW do 1MW postup udeľovania povolenia nepresiahne jeden rok. V prípade mimoriadnych okolností, ktoré by mali byť náležite odôvodnené, sa tento časový limit môže predĺžiť o ďalšie tri mesiace.
Lehoty uvedené v odsekoch 4 a 4a sa bez toho, aby boli dotknuté súdne opravné prostriedky a prostriedky nápravy, môžu byť predĺžené nanajvýš o trvanie súdnych opravných prostriedkov a prostriedkov nápravy.
Členské štáty zaistia, aby žiadatelia mali prístup k mechanizmu mimosúdneho riešenia sporov alebo jednoduchým a prístupným súdnym konaniam na riešenie sporov týkajúcich sa postupov udeľovania povolení a vydávania povolení na výstavbu a prevádzku tovární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 166
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 5
5.  Členské štáty uľahčia modernizáciu (repowering) existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov okrem iného tým, že zabezpečia zjednodušený a rýchly postup vydávania povolení, ktorý nesmie prekročiť obdobie jedného roka od dátumu, ku ktorému bola žiadosť na modernizáciu (repowering) predložená jednotnému administratívnemu kontaktnému miestu.
5.  Členské štáty uľahčia modernizáciu (repowering) existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov okrem iného tým, že zabezpečia zjednodušený a rýchly postup vydávania povolení, ktorý nesmie prekročiť obdobie jedného roka od dátumu, ku ktorému bola žiadosť na modernizáciu (repowering) predložená jednotnému administratívnemu kontaktnému miestu. Bez toho, aby to malo vplyv na článok 11 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0379(COD)], členské štáty zabezpečia, že práva na prístup a pripojenie do sústavy sa pre projekty modernizácie (repowering) zachovajú minimálne v prípadoch, keď nedochádza k zmene kapacity.
Pozmeňujúci návrh 354
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 5 a (nový)
5a.   Členské štáty prostredníctvom postupov udeľovania povolení alebo koncesií zabezpečia, aby do 31. decembra 2022 bolo 90 % čerpacích staníc pri cestách základnej siete zriadenej nariadením (EÚ) č. 1315/2013 (základná sieť TEN-T) vybavených verejne prístupnými vysokovýkonnými nabíjacími zariadeniami pre elektrické vozidlá. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto odseku na palivá, na ktoré sa vzťahuje článok 25.
Pozmeňujúci návrh 167
Návrh smernice
Článok 17 – odsek 1
1.  Demonštračným projektom a zariadeniam s elektrárenskou kapacitou menšou ako 50 kW sa umožňuje pripojenie do siete na základe oznámenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.
1.  Demonštračným projektom a zariadeniam s elektrárenskou kapacitou menšou ako 50 kW sa umožňuje pripojenie do siete na základe oznámenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.
Odchylne od prvého pododseku sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy v prípade demonštračných projektov a zariadení s kapacitou medzi 10,8 kW a 50kW môže z opodstatnených dôvodov rozhodnúť odmietnuť jednoduché oznámenie alebo navrhnúť alternatívne riešenie. V tom prípade tak urobí do dvoch týždňov od oznámenia a žiadateľ môže následne požiadať o pripojenie prostredníctvom štandardných postupov. Ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy v uvedenej lehote nerozhodne negatívne, zariadenia môžu byť pripojené.
Pozmeňujúci návrh 168
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 1
1.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa podporných opatrení boli dostupné pre všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľov, stavbárov, inštalatérov, architektov a dodávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa podporných opatrení boli dostupné pre všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľov, najmä zraniteľných spotrebiteľov s nízkym príjmom, samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, stavbárov v komunitách vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, inštalatérov, architektov a dodávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 169
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty zabezpečia informácie o inteligentných dopravných systémoch a prepojených vozidlách v súvislosti s ich výhodami, pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, znižovanie preťaženia a palivovú účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 170
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 6
6.  Členské štáty vytvoria za účasti miestnych a regionálnych orgánov vhodné programy informovania, zvyšovania povedomia, usmerňovania alebo odbornej prípravy s cieľom informovať občanov o výhodách a praktických podrobnostiach vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
6.  Členské štáty vytvoria za účasti miestnych a regionálnych orgánov vhodné programy informovania, zvyšovania povedomia, usmerňovania alebo odbornej prípravy s cieľom informovať občanov o tom, ako majú vykonávať svoje práva ako aktívni zákazníci a o výhodách a praktických podrobnostiach vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov zahŕňajúcich technické a finančné aspekty, a to vrátane využívania na vlastnú spotrebu alebo v rámci komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, ako aj o výhodách mechanizmov spolupráce medzi členskými štátmi a o rôznych spôsoboch cezhraničnej spolupráce.
Pozmeňujúci návrh 171
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 2 – pododsek 3
Členské štáty zabezpečia, aby sa nevydávali žiadne potvrdenia o pôvode výrobcovi, získal finančnú podporu zo systému podpory na rovnakú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty vydávajú takéto potvrdenia o pôvode a prenášajú ich na trh prostredníctvom dražby. Príjmy získané v dôsledku dražby sa použijú na vyrovnanie nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov energie.
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov uvedených do prevádzky po ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] nevydávali žiadne potvrdenia o pôvode výrobcovi, ktorý dostáva finančnú podporu zo systému podpory na rovnakú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, okrem prípadov, keď nedochádza k dvojitému vyplateniu náhrady.
Predpokladá sa, že k vyplateniu dvojitej náhrady nedochádza v prípadoch, ak sa:
a)  finančná podpora poskytuje prostredníctvom postupu obstarávania alebo systému obchodovateľných zelených certifikátov;
b)  trhová hodnota potvrdení o pôvode administratívne zohľadní v objeme finančnej podpory; alebo
c)  potvrdenia o pôvode nevydávajú priamo výrobcovi, ale dodávateľovi alebo spotrebiteľovi, ktorý kupuje energiu z obnoviteľných zdrojov buď v konkurenčnom prostredí alebo prostredníctvom dlhodobej podnikovej zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov.
V iných prípadoch, ako je uvedené vo štvrtom pododseku, členské štáty vydajú potvrdenie o pôvode na štatistické účely a okamžite ich zrušia.
Pozmeňujúci návrh 172
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 7 – pododsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  to, či zdroj energie, z ktorého táto energia bola vyrobená, splnil kritéria udržateľnosti a znižovania emisií skleníkových plynov podľa článku 26;
Pozmeňujúci návrh 173
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 7 – pododsek 1 – písmeno b – bod ii
ii)  plynu alebo
ii)  plynu vrátane vodíka alebo
Pozmeňujúci návrh 174
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 8
8.  Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 smernice 2009/72/ES, využije na to potvrdenia o pôvode. Podobne sa potvrdenia o pôvode vypracované podľa článku 14 ods. 10 smernice 2012/27/EÚ použijú na zdôvodnenie každej požiadavky na preukázanie množstva elektriny vyrobenej z vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Členské štáty zabezpečia, aby sa v plnej miere zohľadňovali straty pri prenose v prípade, že potvrdenia o pôvode sa používajú na preukázanie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov alebo elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby.
8.  Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 smernice 2009/72/ES, využije na to potvrdenia o pôvode. Podobne sa potvrdenia o pôvode vypracované podľa článku 14 ods. 10 smernice 2012/27/EÚ použijú na zdôvodnenie každej požiadavky na preukázanie množstva elektriny vyrobenej z vysokoúčinnej kombinovanej výroby. V súvislosti s odsekom 2 platí, že ak sa elektrina získava vysokoúčinnou kombinovanou výrobou s využitím obnoviteľných zdrojov, je možné vydať len jedno potvrdenie o pôvode s uvedením oboch charakteristík. Členské štáty zabezpečia, aby sa v plnej miere zohľadňovali straty pri prenose v prípade, že potvrdenia o pôvode sa používajú na preukázanie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov alebo elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby.
Pozmeňujúci návrh 175
Návrh smernice
Článok 20 – odsek 1
1.  Členské štáty vo vhodných prípadoch posúdia potrebu rozšírenia existujúcej infraštruktúry plynárenskej siete s cieľom uľahčiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie.
1.  Členské štáty vo vhodných prípadoch posúdia potrebu rozšírenia existujúcej infraštruktúry plynárenskej siete s cieľom uľahčiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie. Prevádzkovatelia prenosovej sústavy a prevádzkovatelia distribučnej sústavy nesú zodpovednosť za zaručenie bezproblémového fungovania infraštruktúry plynárenskej siete vrátane jej údržby a pravidelného čistenia.
Pozmeňujúci návrh 176
Návrh smernice
Článok 20 – odsek 3
3.  Členské štáty na základe svojho posúdenia týkajúceho sa potreby vybudovať novú infraštruktúru diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie v záujme dosiahnutia cieľa Únie uvedeného v článku 3 ods. 1 tejto smernice a ktoré je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s prílohou I nariadenia [riadenie], prijmú podľa potreby opatrenia na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania tak, aby zodpovedali rozvoju v oblasti výroby tepla a chladu vo veľkých zariadeniach na biomasu a slnečnú a geotermálnu energiu.
3.  Členské štáty na základe svojho posúdenia týkajúceho sa potreby vybudovať novú infraštruktúru diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie v záujme dosiahnutia cieľa Únie uvedeného v článku 3 ods. 1 tejto smernice a ktoré je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s prílohou I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)], prijmú podľa potreby opatrenia na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania tak, aby zodpovedali rozvoju v oblasti výroby tepla a chladu vo veľkých zariadeniach využívajúcich udržateľnú biomasu, teplo z prostredia vo veľkých tepelných čerpadlách a slnečnú a geotermálnu energiu, ako aj nadbytočné teplo z priemyslu a iných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 177
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť
Členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov samostatne alebo prostredníctvom agregátorov:
Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia mali nárok na to, aby sa stali samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov. Preto členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov samostatne alebo prostredníctvom agregátorov:
Pozmeňujúci návrh 178
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno a
a)  boli oprávnení, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny, vykonávať vlastnú spotrebu a predaj svojho prebytku z výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby podliehali neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne;
a)  boli oprávnení, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny a dohovorov o partnerskom obchodovaní, vykonávať vlastnú spotrebu a predaj svojho prebytku z výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby podliehali diskriminačným alebo neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne;
Pozmeňujúci návrh 179
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  boli oprávnení spotrebúvať vlastnú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorá zostáva v ich priestoroch, bez toho, aby bola predmetom akéhokoľvek poplatku alebo dane;
Pozmeňujúci návrh 180
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno a b (nové)
ab)  boli oprávnení nainštalovať a prevádzkovať systémy skladovania elektriny v kombinácii so zariadeniami vyrábajúcimi elektrinu z obnoviteľných zdrojov na vlastnú spotrebu bez toho, aby podliehali poplatkom, vrátane zdaňovania a dvojitých sieťových poplatkov za skladovanie elektriny, ktorá zostáva v ich priestoroch;
Pozmeňujúci návrh 181
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c
c)  neboli považovaní za dodávateľov energie podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, keďže elektrina z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, nepresahuje ročne viac ako 10 MWh pre domácnosti a 500 MWh pre právnické osoby; ako aj
c)  neboli považovaní za dodávateľov energie podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, keďže elektrina z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, nepresahuje ročne viac ako 10 MWh pre domácnosti a 500 MWh pre právnické osoby bez toho, aby tým boli dotknuté postupy stanovené pre dohľad a schvaľovanie pripojenia výrobných kapacít do siete zo strany prevádzkovateľov distribučnej sústavy podľa článkov 15 až 18;
Pozmeňujúci návrh 182
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno d
d)  dostali odmenu za elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú vo vlastnej réžii, ktorú dodávajú do siete, ktorá odráža trhovú cenu dodávanej elektriny.
d)  dostali odmenu za elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú vo vlastnej réžii, ktorú dodávajú do siete, ktorá prinajmenšom zodpovedá trhovej cene a môže zohľadňovať dlhodobú hodnotu pre sieť, životné prostredie a spoločnosť v súlade s analýzou nákladov a prínosov zdrojov distribuovanej energie podľa článku 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)].
Pozmeňujúci návrh 183
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Členské štáty zabezpečia, aby rozdelenie nákladov na riadenie a rozvoj siete bolo spravodlivé a primerané a odrážalo celosystémové výhody vlastnej výroby energie vrátane dlhodobej hodnoty pre sieť, životné prostredie a spoločnosť.
Pozmeňujúci návrh 184
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 2
2.  Členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov žijúci v tom istom bloku bytových domov alebo nachádzajúci sa v tom istom obchodnom alebo zdieľanom mieste služby alebo uzavretej distribučnej sústave, mohli spoločne vykonávať vlastnú spotrebu tak, ako keby boli individuálnymi samospotrebiteľmi z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade sa prahová hodnota v odseku 1 písm. c) uplatňuje na každého príslušného samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov.
2.  Členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov žijúci v tom istom bloku bytových domov, rezidenčnej oblasti alebo nachádzajúci sa v tom istom obchodnom, priemyselnom alebo zdieľanom mieste služby alebo v tej istej uzavretej distribučnej sústave mohli spoločne vykonávať vlastnú spotrebu tak, ako keby boli individuálnymi samospotrebiteľmi z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade sa prahová hodnota v odseku 1 písm. c) uplatňuje na každého príslušného samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 185
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty vykonávajú posudzovanie existujúcich prekážok a potenciálu rozvoja vlastnej spotreby na svojich územiach s cieľom zaviesť vhodný rámec na podporu a uľahčenie rozvoja vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov.
Tento podporný rámec obsahuje okrem iného:
a)  osobitné opatrenia na zabezpečenie toho, aby vlastná spotreba bola prístupná všetkým spotrebiteľom vrátane tých, ktorí žijú v domácnostiach s nízkym príjmom alebo v zraniteľných domácnostiach, alebo tých, ktorí žijú v sociálnych alebo nájomných bytoch;
b)  nástroje na uľahčenie prístupu k financovaniu;
c)  stimuly pre majiteľov budov, aby pre nájomníkov vytvárali príležitosti na vlastnú spotrebu;
d)  opatrenia na odstránenie neopodstatnených regulačných prekážok vlastnej spotreby z obnoviteľných zdrojov, a to aj pre nájomníkov.
Podporný rámec je súčasťou národných energetických a klimatických plánov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 186
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 3
3.  Zariadenie samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov môže byť v súvislosti s inštaláciou, prevádzkou vrátane merania a údržbou spravované treťou stranou.
3.  S ich súhlasom môže byť zariadenie samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov v súvislosti s inštaláciou, prevádzkou vrátane merania a údržbou vo vlastníctve tretej strany alebo ňou spravované. Tretia strana sa nepovažuje za samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 187
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek -1 (nový)
Členské štáty zabezpečia, aby koncoví zákazníci, najmä domácnosti, boli oprávnení byť súčasťou komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby prišli o svoje práva koncových zákazníkov a bez neodôvodnených podmienok alebo postupov, ktoré by im zabránili alebo ich odrádzali od účasti v komunite vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov, a to za predpokladu, že v prípade súkromných podnikov ich účasť nepredstavuje ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť.
Pozmeňujúci návrh 188
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty zabezpečia, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov boli oprávnené vyrábať, spotrebovávať, skladovať a predávať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny bez toho, aby podliehali neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne.
Členské štáty zabezpečia, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov boli oprávnené vyrábať, spotrebovávať, skladovať a predávať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny bez toho, aby podliehali diskriminačným alebo neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne.
Pozmeňujúci návrh 189
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – úvodná časť
Na účely tejto smernice komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov je MSP alebo nezisková organizácia, ktorej akcionári alebo členovia spolupracujú pri výrobe, distribúcii, skladovaní alebo dodávke energie z obnoviteľných zdrojov, pričom spĺňajú aspoň štyri z týchto kritérií:
Na účely tejto smernice komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov je MSP alebo nezisková organizácia, ktorej akcionári alebo členovia spolupracujú pri výrobe, distribúcii, skladovaní alebo dodávke energie z obnoviteľných zdrojov.
Aby bolo možné využiť postavenie komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov, minimálne 51 % miest v predstavenstve alebo riadiacich orgánoch subjektu je vyhradených pre miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo jednotlivých občanov.
Okrem toho musia komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov spĺňať aspoň tri z týchto kritérií:
Pozmeňujúci návrh 190
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno a
a)  akcionári alebo členovia sú fyzické osoby, miestne orgány, vrátane obcí alebo MSP pôsobiace v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov;
a)  akcionári alebo členovia sú fyzické osoby, miestne orgány vrátane obcí, alebo MSP;
Pozmeňujúci návrh 191
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno b
b)  minimálne 51 % akcionárov alebo členov s hlasovacími právami subjektu sú fyzické osoby;
b)  minimálne 51 % akcionárov alebo členov s hlasovacími právami subjektu sú fyzické osoby alebo verejné orgány;
Pozmeňujúci návrh 192
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno c
c)  , minimálne 51 % akcií alebo podielových práv subjektu je vo vlastníctve miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo občana s priamym záujmom na činnosti komunity a jej vplyvov;
c)  minimálne 51 % akcií alebo podielových práv subjektu je vo vlastníctve miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo jednotlivých občanov;
Pozmeňujúci návrh 193
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno d
d)  minimálne 51 % miest v predstavenstve alebo riadiacich orgánoch subjektu je vyhradených pre miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo občanov alebo s priamym záujmom na činnosti komunity a jej vplyvov;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 194
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Členské štáty monitorujú uplatňovanie týchto kritérií a prijmú opatrenia na zamedzenie akémukoľvek zneužitiu alebo nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž.
Pozmeňujúci návrh 195
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 2
2.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá štátnej pomoci, členské štáty pri navrhovaní systémov podpory zohľadňujú osobitosti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.
2.  Pri navrhovaní systémov podpory členské štáty zohľadňujú osobitosti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a zároveň zabezpečujú rovnaké podmienky medzi výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.
Pozmeňujúci návrh 196
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty vykonávajú posudzovanie existujúcich prekážok a potenciálu rozvoja komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov na svojich územiach s cieľom zaviesť vhodný rámec na podporu a uľahčenie účasti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov na výrobe, spotrebe, skladovaní a predaji energie z obnoviteľných zdrojov.
Tento podporný rámec obsahuje:
a)  ciele a osobitné opatrenia, ktoré verejným orgánom pomáhajú umožniť rozvoj komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a priamu účasť;
b)  osobitné opatrenia na zabezpečenie toho, aby účasť v komunitách vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov bola prístupná všetkým spotrebiteľom vrátane tých, ktorí žijú v domácnostiach s nízkym príjmom alebo v zraniteľných domácnostiach, alebo tých, ktorí žijú v sociálnych alebo nájomných bytoch;
c)  nástroje na uľahčenie prístupu k financiám a informáciám;
d)  regulačná podpora a podpora pri budovaní kapacít pre verejné orgány pri vytváraní komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov;
e)  opatrenia na odstránenie neopodstatnených regulačných a administratívnych prekážok pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov;
f)  pravidlá na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného prístupu spotrebiteľov, ktorí sú súčasťou energetickej komunity, ktorými sa zabezpečí ochrana spotrebiteľa rovnocenná s tou, ktorú majú spotrebitelia pripojení k distribučným sieťam.
Podporný rámec je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 197
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 1
1.  V záujme uľahčenia prieniku energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia vykurovania a chladenia sa každý členský štát snaží zvýšiť podiel obnoviteľnej energie dodávanej na vykurovanie a chladenie najmenej o 1 percentuálny bod ročne, vyjadrený ako národný podiel na konečnej spotrebe energie a vypočítaný podľa metodiky uvedenej v článku 7.
1.  V záujme uľahčenia prieniku energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia vykurovania a chladenia sa každý členský štát snaží zvýšiť podiel obnoviteľnej energie dodávanej na vykurovanie a chladenie najmenej o 2 percentuálne body ročne, vyjadrený ako národný podiel na konečnej spotrebe energie a vypočítaný podľa metodiky uvedenej v článku 7. Ak členský štát nedokáže dosiahnuť tento percentuálny podiel, zverejní a Komisii poskytne odôvodnenie tohto nesúladu. Členské štáty uprednostňujú najlepšie dostupné technológie.
Pozmeňujúci návrh 198
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 1 a (nový)
1a.  Na účely odseku 1 členské štáty pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov dodanej na vykurovanie a chladenie a požadovaného medziročného nárastu tohto podielu:
a)  v období medzi 1. januárom 2021 a 31. decembrom 2030 môžu započítať akékoľvek zvýšenie dosiahnuté v danom roku, ako keby sa namiesto toho čiastočne alebo úplne dosiahlo v niektorom z dvoch predchádzajúcich či dvoch nasledujúcich rokov;
b)  do ročného nárastu podľa odseku 1 môžu započítať odpadové teplo a odpadový chlad, a to do úrovne 50 % ročného nárastu;
c)  ak podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu v sektore vykurovania a chladenia predstavuje 50 % až 80 %, obmedzia zvýšenie na 1 percentuálny bod ročne;
d)  môžu stanoviť svoju vlastnú úroveň každoročného zvýšenia, ako aj to, či sa má uplatňovať strop pre odpadové teplo a odpadový chlad v bode b), a to od roku, v ktorom dosiahnu podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu v sektore vykurovania a chladenia viac než 80 %.
Pozmeňujúci návrh 199
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 2
2.  Členské štáty môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určiťsprístupniť verejnosti zoznam opatrení a vykonávacích subjektov, ako sú dodávatelia palív, ktoré prispievajú k zvýšeniu stanovenému v odseku 1.
2.  Členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určiasprístupňujú verejnosti zoznam opatrení a vykonávacích subjektov, ako sú dodávatelia palív, ktoré prispievajú k zvýšeniu stanovenému v odseku 1.
Pozmeňujúci návrh 200
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 – úvodná časť
3.  Zvýšenie stanovené v odseku 1 sa môže vykonať prostredníctvom jednej alebo viacerých z týchto možností:
3.  Zvýšenie stanovené v odseku 1 sa okrem iného môže vykonať prostredníctvom jednej alebo viacerých z týchto možností:
Pozmeňujúci návrh 201
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 – písmeno a
a)  fyzické začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do energie a energetického paliva dodávaných na vykurovanie a chladenie;
a)  fyzické začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a chladu do energie a energetického paliva dodávaných na vykurovanie a chladenie;
Pozmeňujúci návrh 202
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 – písmeno b
b)  priame opatrenia na zmiernenie ako inštalácia vysokoúčinných vykurovacích a chladiacich systémov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov na procesy priemyselného vykurovania a chladenia;
b)  priame opatrenia na zmiernenie ako inštalácia vysokoúčinných vykurovacích a chladiacich systémov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo využívanie odpadového tepla a chladu na procesy priemyselného vykurovania a chladenia;
Pozmeňujúci návrh 203
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 – písmeno c a (nové)
ca)  iných politických opatreniach s rovnakým účinkom na dosiahnutie ročného zvýšenia stanoveného v odseku 1 alebo 1a.
Pozmeňujúci návrh 204
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 a (nový)
3a.  Pri vykonávaní opatrení uvedených v písmenách a) až d) členské štáty vyžadujú, aby opatrenia boli navrhnuté tak, aby sa zabezpečila ich prístupnosť pre všetkých spotrebiteľov, a to najmä tých s nízkym príjmom alebo žijúcich v zraniteľnej domácnosti, ktorí by inak nemuseli mať dostatočný počiatočný kapitál na využitie týchto opatrení.
Pozmeňujúci návrh 205
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 5 – písmeno b a (nové)
ba)  objeme odpadového tepla alebo chladu dodaných na vykurovanie a chladenie;
Pozmeňujúci návrh 206
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 5 – písmeno c
c)  podiele energie z obnoviteľných zdrojov v celkovom množstve dodanej energie na vykurovanie a chladenie; ako aj
c)  podiele energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla alebo chladu v celkovom množstve dodanej energie na vykurovanie a chladenie; ako aj
Pozmeňujúci návrh 207
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 1
1.  Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia diaľkového vykurovania a chladenia informovali koncových používateľov o energetickej efektívnosti a podiele energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich systémoch. Takéto informácie v súlade s normami podľa smernice 2010/31/EÚ.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia diaľkového vykurovania a chladenia informovali koncových používateľov o energetickej efektívnosti a podiele energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich systémoch. Takéto informácie sa poskytujú každoročne alebo na požiadanie v súlade s normami podľa smernice 2010/31/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 208
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 2
2.  Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia s cieľom umožniť zákazníkom daných systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia, ktoré nie sú „účinným centralizovaným zásobovaním teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ odpojiť sa od systému, aby si mohli sami vyrábať teplo alebo chlad z obnoviteľných zdrojov energie, alebo zmeniť dodávateľa tepla alebo chladu, ktorý má prístup k systému uvedenému v odseku 4.
2.  Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia s cieľom umožniť zákazníkom daných systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia, ktoré nie sú „účinným centralizovaným zásobovaním teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ alebo sa takýmto systémom v nasledujúcich piatich rokoch na základe ich investičných plánov nestanú, odpojiť sa od systému, aby si mohli sami vyrábať teplo alebo chlad z obnoviteľných zdrojov energie.
Pozmeňujúci návrh 209
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 3
3.  Členské štáty môžu obmedziť právo odpojiť sa alebo zmeniť dodávateľa zákazníkom, ktorí môžu dokázať, že dôsledkom plánovaného alternatívneho riešenia pre dodávky tepla alebo chladu bude výrazne vyššia energetická efektívnosť. Posúdenie výkonnosti alternatívneho riešenia dodávky môže byť založené na energetickom certifikáte vymedzenom v smernici 2010/31/EÚ.
3.  Členské štáty môžu obmedziť právo odpojiť sa zákazníkom, ktorí môžu dokázať, že dôsledkom plánovaného alternatívneho riešenia pre dodávky tepla alebo chladu bude výrazne vyššia energetická efektívnosť. Posúdenie výkonnosti alternatívneho riešenia dodávky môže byť založené na energetickom certifikáte vymedzenom v smernici 2010/31/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 210
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 4
4.  Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia na zabezpečenie nediskriminačného prístupu k systémom diaľkového vykurovania alebo chladenia, pokiaľ ide o teplo alebo chlad vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie a odpadové teplo alebo chlad. Tento nediskriminačný prístup umožní priamu dodávku tepla alebo chladu z takýchto zdrojov zákazníkom pripojeným k systému diaľkového vykurovania alebo chladenia inými dodávateľmi, ako je prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia.
4.  Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia na zabezpečenie nediskriminačného prístupu k systémom diaľkového vykurovania alebo chladenia, pokiaľ ide o teplo alebo chlad vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie a odpadové teplo alebo chlad, založenému na nediskriminačných kritériách, ktoré stanovil príslušný orgán členského štátu. Takéto kritériá musia zohľadňovať hospodársku a technickú uskutočniteľnosť pre prevádzkovateľov systému diaľkového vykurovania alebo chladenia a pripojených zákazníkov.
Pozmeňujúci návrh 211
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 5
5.  Prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia môže dodávateľom odmietnuť prístup v prípade, že systému chýba potrebná kapacita kvôli ostatným dodávkam odpadového tepla alebo chladu, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie alebo tepla alebo chladu vyrobeného prostredníctvom vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Členské štáty zabezpečujú, aby v prípadoch, keď k takémuto odmietnutiu dôjde, prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytol príslušné informácie príslušnému orgánu podľa odseku 9 o opatreniach potrebných pre posilnenie systému.
5.  Prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia môže dodávateľom odmietnuť prístup v prípade, že je splnená jedna alebo viacero z týchto podmienok:
a)   systému chýba potrebná kapacita kvôli ostatným dodávkam odpadového tepla alebo chladu, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie alebo tepla alebo chladu vyrobeného prostredníctvom vysokoúčinnej kombinovanej výroby, alebo by takýto prístup ohrozil bezpečnú prevádzku systému diaľkového vykurovania;
b)   systém predstavuje „účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ v zmysle článku 2 bodu 41 smernice 2012/27/EÚ;
c)   poskytovanie prístupu by viedlo k nadmernému zvýšeniu ceny tepla alebo chladu pre konečných zákazníkov v porovnaní s cenou pri použití hlavných miestnych dodávok tepla, s ktorými by si obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo alebo chlad konkurovali.
Členské štáty zabezpečujú, aby v prípadoch, keď k takémuto odmietnutiu dôjde, prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytol príslušné informácie príslušnému orgánu podľa odseku 9 o opatreniach potrebných pre posilnenie systému vrátane hospodárskych dôsledkov týchto opatrení.
Pozmeňujúci návrh 212
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 6
6.  Nové systémy diaľkového vykurovania alebo chladenia môžu byť na požiadanie na určitý čas vyňaté z uplatňovania odseku 4. Príslušný orgán rozhodne o žiadosti o výnimku na základe jednotlivých prípadov. Výnimka sa povolí len v prípade, ak nový systém diaľkového vykurovania alebo chladenia predstavuje „účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ a ak sa využíva potenciál pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie a odpadového tepla alebo chladu identifikovaný v komplexnom posúdení uskutočnenom v súlade s článkom 14 smernice 2012/27/EÚ.
6.  Nové systémy diaľkového vykurovania alebo chladenia môžu byť na požiadanie na určitý čas vyňaté z uplatňovania odseku 4. Príslušný orgán rozhodne o žiadosti o výnimku na základe jednotlivých prípadov. Výnimka sa povolí len v prípade, ak nový systém diaľkového vykurovania alebo chladenia predstavuje „účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ a ak sa využíva potenciál pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie, vysokoúčinnej kombinovanej výroby v zmysle článku 2 bodu 34 smernice 2012/27/EÚ a odpadového tepla alebo chladu identifikovaný v komplexnom posúdení uskutočnenom v súlade s článkom 14 smernice 2012/27/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 213
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 7
7.  Právo odpojiť sa alebo zmeniť dodávateľa môžu vykonávať jednotliví zákazníci, spoločné podniky vytvorené zákazníkmi alebo strany konajúce v mene zákazníkov. V prípade bytových domov sa takéto odpojenie môže vykonať iba na úrovni celej budovy.
7.  Právo odpojiť sa môžu vykonávať jednotliví zákazníci, spoločné podniky vytvorené zákazníkmi alebo strany konajúce v mene zákazníkov. V prípade bytových domov sa takéto odpojenie môže vykonať iba na úrovni celej budovy.
Pozmeňujúci návrh 214
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 8
8.  Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovatelia distribučných sústav elektriny v spolupráci s prevádzkovateľmi systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia v ich príslušnej oblasti aspoň každé dva roky posudzovali potenciál systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytovať vyrovnávacie a iné systémové služby vrátane reakcie na dopyt a uskladňovanie nadbytočnej elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a či by bolo využitie identifikovaného potenciálu efektívnejšie z hľadiska využívania zdrojov a nákladov ako alternatívne riešenia.
8.  Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovatelia distribučných sústav elektriny v spolupráci s prevádzkovateľmi systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia v ich príslušnej oblasti aspoň každé štyri roky posudzovali potenciál systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytovať vyrovnávacie a iné systémové služby vrátane reakcie na dopyt a uskladňovanie nadbytočnej elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a či by bolo využitie identifikovaného potenciálu efektívnejšie z hľadiska využívania zdrojov a nákladov ako alternatívne riešenia.
Pozmeňujúci návrh 215
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 9
9.  Členské štáty určia jeden alebo viac nezávislých orgánov s cieľom zabezpečiť, aby práva spotrebiteľov a pravidlá na prevádzku systémov diaľkového vykurovania a chladenia v súlade s týmto článkom boli jasne vymedzené a presadzované.
9.  Členské štáty určia jeden alebo viac príslušných orgánov s cieľom zabezpečiť, aby práva spotrebiteľov a pravidlá na prevádzku systémov diaľkového vykurovania a chladenia v súlade s týmto článkom boli jasne vymedzené a presadzované.
Pozmeňujúci návrh 216
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 1
S účinnosťou od 1. januára 2021 členské štáty vyžadujú od dodávateľov palív, aby zahrnuli minimálny podiel energie z moderných biopalív, iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, z fosílnych palív vyrobených z odpadu a elektriny z obnoviteľných zdrojov do celkového množstva motorových palív, ktoré dodávajú na spotrebu alebo používanie na trh v priebehu kalendárneho roka.
S cieľom dosiahnuť 12 % podiel konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov podľa článku 3 členské štáty s účinnosťou od 1. januára 2021 vyžadujú od dodávateľov palív, aby zahrnuli minimálny podiel energie z moderných biopalív, iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, z palív z recyklovaného uhlíka a z elektriny z obnoviteľných zdrojov do celkového množstva motorových palív, ktoré dodávajú na spotrebu alebo používanie na trh v priebehu kalendárneho roka.
Pozmeňujúci návrh 217
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 2
Minimálny podiel sa v roku 2021 musí rovnať aspoň 1,5% a do roku 2030 sa musí zvýšiť minimálne na 6,8%, podľa trajektórie stanovenej v časti B prílohy X. V rámci tohto celkového podielu musí podiel moderných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX predstavovať k 1. januáru 2021 aspoň 0,5% motorových palív dodávaných na spotrebu alebo používanie na trh, a do roku 2030 sa musí zvýšiť na minimálne 3,6 %, podľa trajektórie stanovenej v časti C prílohy X.
Minimálny podiel sa v roku 2021 musí rovnať aspoň 1,5 % a do roku 2030 sa musí zvýšiť minimálne na 10 %, podľa trajektórie stanovenej v časti B prílohy X. V rámci tohto celkového podielu musí podiel moderných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX predstavovať k 1. januáru 2021 aspoň 0,5 % motorových palív dodávaných na spotrebu alebo používanie na trh, a do roku 2030 sa musí zvýšiť na minimálne 3,6 %, podľa trajektórie stanovenej v časti C prílohy X.
Dodávatelia palív dodávajúci výlučne palivá vo forme elektriny a obnoviteľné kvapalné a plynné motorové palivá nebiologického pôvodu nemusia spĺňať minimálny podiel moderných biopalív, iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX.
Pozmeňujúci návrh 218
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno a
a)  v prípade výpočtu menovateľa, ktorým je energetický obsah palív používaných v cestnej a železničnej doprave dodávaných na spotrebu alebo používanie na trhu, sa zohľadňujú benzín, nafta, zemný plyn, biopalivá, bioplyn, kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu a elektrina;
a)  v prípade výpočtu menovateľa, ktorým je energetický obsah palív používaných v cestnej a železničnej doprave dodávaných na spotrebu alebo používanie na trhu, sa zohľadňujú benzín, nafta, zemný plyn, biopalivá, bioplyn, kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, palivá z recyklovaného uhlíka a elektrina;
Pozmeňujúci návrh 219
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno b – odsek 1
b)  pri výpočte čitateľa sa zohľadňuje energetický obsah moderných biopalív a iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu dodávaných všetkým odvetviam dopravy a elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej cestným vozidlám.
b)  pri výpočte čitateľa sa zohľadňuje energetický obsah moderných biopalív a iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, palív z recyklovaného uhlíka dodávaných všetkým odvetviam dopravy a elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej cestným vozidlám.
Pozmeňujúci návrh 220
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno b – odsek 2
Pri výpočte čitateľa sa podiel z biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti B prílohy IX obmedzí na 1,7% energetického obsahu motorových palív dodávaných na spotrebu alebo použitie na trhu a podiel palív dodávaných do odvetvia leteckej a námornej dopravy sa považuje za 1,2-násobok ich energetického obsahu.
Pri výpočte čitateľa sa podiel z biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti B prílohy IX obmedzí na 1,7 % energetického obsahu motorových palív dodávaných na spotrebu alebo použitie na trhu.
Členské štáty môžu upraviť obmedzenia týkajúce sa surovín uvedených v časti B prílohy IX, ak to je opodstatnené so zreteľom na dostupnosť surovín. Každá zmena podlieha schváleniu zo strany Komisie.
Podiel palív dodávaných do odvetvia leteckej a námornej dopravy sa považuje za dvojnásobok, resp. 1,2-násobok ich energetického obsahu a podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov dodávanej do cestných vozidiel sa považuje za 2,5-násobok jej energetického obsahu.
Pozmeňujúci návrh 221
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty môžu svoje vnútroštátne politiky navrhovať tak, aby splnili záväzky podľa tohto článku ako povinné úspory skleníkových plynov, pričom za predpokladu, že to nenarúša ciele obehového hospodárstva a že je dosiahnutý podiel energie z obnoviteľných zdrojov podľa odseku 1, môžu tieto politiky uplatňovať aj v prípade fosílnych palív vyrobených z odpadu.
Pozmeňujúci návrh 223
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 1
3.   Na stanovenie podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov na účely odseku 1 sa môže použiť buď priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov v Únii alebo podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v členskom štáte, do ktorého sa elektrina dodáva, nameraný dva roky pred daným rokom. V obidvoch prípadoch sa zruší rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19.
3.   Na stanovenie podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov na účely odseku 1 sa pod podmienkou, že bude dostatočne dokázané, že elektrina z obnoviteľných zdrojov je doplňujúca, použije podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte, do ktorého sa elektrina dodáva, nameraný dva roky pred daným rokom. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu vytvorením metodiky vrátane metodiky pre členské štáty, aby mohli stanoviť základnú úroveň na preukázanie doplnkovosti.
Pozmeňujúci návrh 224
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 1 a (nový)
Odchylne od prvého pododseku, na určenie podielu elektriny na účely odseku 1 v prípade elektriny získavanej z priameho prepojenia na zariadenia vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov a dodávanej do cestných vozidiel, sa táto elektrina plne započíta ako obnoviteľná. Podobne elektrina získaná prostredníctvom dlhodobých zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov sa plne započíta ako obnoviteľná. V každom prípade sa zruší rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19.
Pozmeňujúci návrh 225
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 3 – písmeno a – odsek 1
keď sa elektrina používa na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu buď priamo alebo na výrobu medziproduktov, na stanovenie podielu obnoviteľnej energie sa môže použiť buď priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Únii, alebo podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v krajine výroby, nameranej dva roky pred daným rokom. V obidvoch prípadoch sa zruší rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19.
Keď sa elektrina používa na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu buď priamo, alebo na výrobu medziproduktov, na stanovenie priemerného podielu obnoviteľnej energie sa môže použiť podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v krajine výroby, nameranej dva roky pred daným rokom. Rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19 sa zruší.
Pozmeňujúci návrh 226
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 4 – pododsek 1
Členské štáty zavedú databázu umožňujúcu sledovanie motorových palív, ktoré sú spôsobilé na to, aby sa započítali do čitateľa stanoveného v odseku 1 písm. b), a požiadajú príslušné hospodárske subjekty, aby do nej vkladali informácie o vykonaných transakciách a charakteristiky trvalej udržateľnosti oprávnených palív vrátane emisií skleníkových plynov počas ich životného cyklu, od ich miesta výroby až po dodávateľa paliva, ktorý uvádza palivo na trh.
Komisia zriadi databázu Únie umožňujúcu sledovanie motorových palív vrátane elektrickej energie, ktoré sú spôsobilé na to, aby sa započítali do čitateľa stanoveného v odseku 1 písm. b). Členské štáty požiadajú príslušné hospodárske subjekty, aby do nej vkladali informácie o vykonaných transakciách a charakteristiky trvalej udržateľnosti oprávnených palív vrátane emisií skleníkových plynov počas ich životného cyklu, od ich miesta výroby až po dodávateľa paliva, ktorý uvádza palivo na trh.
Pozmeňujúci návrh 227
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 4 – pododsek 3
Vnútroštátne databázy sú prepojené, aby sa umožnilo sledovanie transakcií palív medzi členskými štátmi. S cieľom zabezpečiť kompatibilitu vnútroštátnych databáz stanovuje Komisia technické špecifikácie ich obsahu a používania prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31.
Komisia stanovuje technické špecifikácie ich obsahu a používania prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31.
Pozmeňujúci návrh 228
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 5
5.  Členské štáty nahlasujú súhrnné informácie z vnútroštátnych databáz vrátane emisií skleníkových plynov zo životného cyklu palív v súlade s prílohou VII nariadenia [riadenie].
5.  Členské štáty nahlasujú súhrnné informácie vrátane emisií skleníkových plynov zo životného cyklu palív v súlade s prílohou VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)]. Komisia každoročne uverejňuje súhrnné informácie z databázy.
Pozmeňujúci návrh 229
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 6
6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32, aby sa ďalej spresnila metodika uvedená v odseku 3 písm. b) tohto článku s cieľom určiť podiel biopaliva pochádzajúceho z biomasy spracovávanej s fosílnymi palivami v spoločnom procese, spresniť metodiku posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu a určiť minimálne úspory emisií skleníkových plynov vyžadované pre tieto palivá na účely odseku 1 tohto článku.
6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 na doplnenie tejto smernice ďalším spresnením metodiky uvedenej v odseku 3 písm. b) tohto článku s cieľom určiť podiel biopaliva pochádzajúceho z biomasy spracovávanej s fosílnymi palivami v spoločnom procese, spresniť metodiku posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a nízkouhlíkových fosílnych palív vyrobených z plynných odpadov, ktoré vznikli ako nevyhnutný a neúmyselný dôsledok spracovania alebo výroby produktov určených na komerčné používanie a/alebo predaj, a určiť minimálne úspory emisií skleníkových plynov vyžadované pre tieto palivá na účely odseku 1 tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 230
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 7
7.  Komisia do 31. decembra 2025 v súvislosti s dvojročným posúdením pokroku dosiahnutého podľa nariadenia [riadenie] posúdi, či povinnosť stanovená v odseku 1 účinne stimuluje inovácie a podporuje úspory skleníkových plynov v odvetví dopravy, a či sú uplatniteľné požiadavky na úspory skleníkových plynov pre biopalivá a bioplyn primerané. Komisia v prípade potreby predkladá návrh na zmenu povinností stanovených v odseku 1.
7.  Komisia do 31. decembra 2025 v súvislosti s dvojročným posúdením pokroku dosiahnutého podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)] posúdi, či povinnosť stanovená v odseku 1 účinne stimuluje inovácie a zabezpečuje úspory skleníkových plynov v odvetví dopravy, a či sú uplatniteľné požiadavky na úspory skleníkových plynov pre biopalivá a bioplyn primerané. Posúdenie tiež analyzuje, či ustanovenia v tomto článku účinne bránia dvojitému započítaniu energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia v prípade potreby predkladá návrh na zmenu povinností stanovených v odseku 1. Zmenené povinnosti zachovávajú aspoň úrovne, ktoré zodpovedajú kapacite moderných biopalív, ktorá bude nainštalovaná a v štádiu budovania v roku 2025.
Pozmeňujúci návrh 231
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť
1.  Energia z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku, iba ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 6 a kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 7 :
1.  Bez ohľadu na to, či suroviny boli vypestované na území Únie alebo mimo neho, energia z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku, iba ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 6 a kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 7:
Pozmeňujúci návrh 232
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c
c)  oprávnenosť na finančnú podporu na spotrebu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.
c)  oprávnenosť na finančnú podporu vrátane fiškálnych stimulov na spotrebu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.
Pozmeňujúci návrh 323
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 2
Aby sa na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku zohľadnili biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z odpadu a zvyškov, okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, stačí, ak spĺňajú kritériá úspor emisií skleníkových plynov uvedené v odseku 7. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na odpad a zvyšky, ktoré sa pred ďalším spracovaním na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy najprv spracujú na produkt.
Aby sa na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku zohľadnili biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z odpadu a zvyškov okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, stačí, ak spĺňajú kritériá úspor emisií skleníkových plynov uvedené v odseku 7. Ich výroba z odpadu a zvyškov, na ktorú sa vzťahuje smernica 2008/98/ES, musí byť však v súlade so zásadou hierarchie odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na odpad a zvyšky, ktoré sa pred ďalším spracovaním na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy najprv spracujú na produkt.
Pozmeňujúci návrh 234
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z odpadu a zvyškov z poľnohospodárskej pôdy sa zohľadňujú na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku len vtedy, ak boli prijaté opatrenia zo strany prevádzkovateľov, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na kvalitu pôdy a pôdny uhlík. Informácie o týchto opatreniach sa oznamujú podľa článku 27 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 235
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 3
Palivá z biomasy musia spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov uvedené v odsekoch 2 až 7, len ak sa používajú v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu, alebo palivá s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW v prípade tuhých palív z biomasy a s elektrickou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 0,5 MW v prípade plynných palív z biomasy.
Palivá z biomasy musia spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov uvedené v odsekoch 2 až 7, len ak sa používajú v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu, alebo palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom rovným alebo vyšším ako 20 MW v prípade tuhých palív z biomasy a s celkovým menovitým tepelným príkonom rovným alebo vyšším ako MW v prípade plynných palív z biomasy. Členské štáty môžu uplatniť kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov na zariadenia s nižšou palivovou kapacitou.
Pozmeňujúci návrh 236
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 2 – písmeno a a (nové)
aa)  les a iné zalesnené plochy s vysokou biologickou rozmanitosťou, ktoré sú bohaté na druhy a nie sú znehodnotené alebo ktoré boli príslušným orgánom identifikované ako plochy s vysokou biologickou rozmanitosťou, pokiaľ sa nepredložia dôkazy, že produkcia tejto suroviny nezasahovala do týchto účelov ochrany prírody;
Pozmeňujúci návrh 237
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 2 – písmeno c – úvodná časť
c)  trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou s rozlohou viac ako jeden hektár, ktoré sú:
c)  trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou vrátane zalesnených lúk a pastvín, ktoré sú:
Pozmeňujúci návrh 238
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 2 – písmeno c – bod ii
ii)  poloprirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a neznehodnotené a boli príslušným orgánom identifikované ako trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou, s výnimkou prípadov, keď sa dá dokázať, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou.
ii)  poloprirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a neznehodnotené alebo boli príslušným orgánom identifikované ako trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou, s výnimkou prípadov, keď sa dá dokázať, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou.
Pozmeňujúci návrh 239
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 4
4.  Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa nevyrábajú zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola rašelinovou pôdou v januári 2008.
4.  Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa nevyrábajú zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola rašelinovou pôdou v januári 2008, pokiaľ sa nepredložia overiteľné dôkazy, že pestovanie a zber suroviny nezahŕňa odvodnenie predtým neodvodnenej pôdy.
Pozmeňujúci návrh 240
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 5
5.  S cieľom minimalizovať riziká využívania výroby neudržateľnej lesnej biomasy musia spĺňať biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 tieto požiadavky:
5.  S cieľom minimalizovať riziká využívania výroby neudržateľnej lesnej biomasy musia spĺňať biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 tieto požiadavky:
a)  v krajine, v ktorej sa lesná biomasa zozbierala a ťažila, sa uplatňujú národné a/alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, ako aj zavedené systémy monitorovania a presadzovania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby:
a)  v krajine, v ktorej sa lesná biomasa zozbierala a ťažila, sa uplatňujú národné a/alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, ako aj zavedené systémy monitorovania a presadzovania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby:
i)  sa zber a ťažba uskutočňovali v súlade s podmienkami povolenia na zber a ťažbu v rámci vytýčených hraníc uverejnených v zákonoch,
i)  sa zber a ťažba uskutočňovali v súlade s podmienkami povolenia na zber a ťažbu alebo rovnocenným dôkazom o zákonnom nároku na zber a ťažbu v rámci vnútroštátnych či regionálnych vytýčených hraníc uverejnených v zákonoch;
ii)  sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa,
ii)  sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa;
iii)  boli územia s vysokou hodnotou ochrany vrátane mokradí a rašelinísk chránené,
iii)  boli územia určené medzinárodným alebo vnútroštátnym právom alebo príslušným kompetentným orgánom s cieľom podporovať biodiverzitu alebo na účely ochrany prírody vrátane mokradí a rašelinísk chránené;
iv)  boli vplyvy ťažby dreva na kvalitu pôdy a biodiverzitu minimalizované a ako aj
iv)  sa ťažba vykonávala spôsobom, ktorý by zachoval kvalitu pôdy a biodiverzitu s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy; ako aj
v)  zber a ťažba nepresahovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa,
v)  zber a ťažba zachovávali alebo zlepšovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa na národnej alebo na regionálnej úrovni;
b)   ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni lesohospodárskeho podniku zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby:
b)  ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni dodávateľskej základne predložené dodatočné informácie o zákonnosti a postupoch obhospodarovania lesa, s cieľom zabezpečiť, aby:
i)  sa lesná biomasa zberala a ťažila podľa úradného povolenia,
i)  sa zber a ťažba uskutočňovali v súlade s podmienkami povolenia na zber a ťažbu alebo rovnocenným vnútroštátnym alebo regionálnym dôkazom o zákonnom nároku na zber a ťažbu;
ii)  sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa,
ii)  sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa;
iii)  boli územia s vysokou hodnotou ochrany vrátane mokradí a rašelinísk identifikované a chránené,
iii)  boli územia určené medzinárodným alebo vnútroštátnym právom alebo príslušným kompetentným orgánom s cieľom podporovať biodiverzitu alebo na účely ochrany prírody vrátane mokradí a rašelinísk chránené;
iv)  boli vplyvy ťažby dreva na kvalitu pôdy a biodiverzitu minimalizované,
iv)   sa ťažba a zber uskutočňovali s prihliadnutím na zachovanie kvality pôdy a biodiverzity a vrátane okolitých oblastí za predpokladu, že sú ovplyvnené ťažobnými činnosťami;
v)  zber a ťažba nepresahovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa.
v)  zber a ťažba zachovávali alebo zlepšovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa na národnej alebo na regionálnej úrovni; ako aj
vi)  boli zavedené predpisy alebo opatrenia v oblasti životného prostredia a prírody, ktoré budú v súlade s príslušnými normami Únie v oblasti ochrany životného prostredia a prírody.
Pozmeňujúci návrh 241
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 6 – pododsek 1 – písmeno ii
ii)  predložila vnútroštátne stanovený príspevok k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) vzťahujúci sa na emisie a záchyty z poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy, ktorý zabezpečuje, že do záväzku krajiny znížiť alebo obmedziť emisie skleníkových plynov, ktorý je špecifikovaný vo vnútroštátne stanovenom príspevku, sa započítavajú buď zmeny zásob uhlíka spojené so zberom a ťažbou biomasy, alebo sú s v súlade s článkom 5 Parížskej dohody zavedené vnútroštátne alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, s cieľom zachovávať a zveľaďovať zásoby a záchyty uhlíka,
ii)  predložila vnútroštátne stanovený príspevok k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) vzťahujúci sa na emisie a záchyty z poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy, ktorý zabezpečuje, že do záväzku krajiny znížiť alebo obmedziť emisie skleníkových plynov, ktorý je špecifikovaný vo vnútroštátne stanovenom príspevku, sa započítavajú buď zmeny zásob uhlíka spojené so zberom a ťažbou biomasy, alebo sú v súlade s článkom 5 Parížskej dohody zavedené vnútroštátne alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, a že emisie odvetvia pôdy nepresahujú záchyty s cieľom zachovávať a zveľaďovať zásoby a záchyty uhlíka;
Pozmeňujúci návrh 242
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 6 – pododsek 2
Ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni lesohospodárskeho podniku zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby boli zachované úrovne zásob a záchytov uhlíka v lese.
Ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni dodávateľskej základne zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby boli zachované alebo zvýšené úrovne zásob a záchytov uhlíka v lese.
Pozmeňujúci návrh 243
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 6 – pododsek 3
Komisia môže určiť operačné dôkazy na preukázanie súladu s požiadavkami uvedenými v odsekoch 5 a 6 prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2.
Komisia do 1. januára 2021 určí operačné dôkazy na preukázanie súladu s požiadavkami uvedenými v odsekoch 5 a 6 prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 244
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 6 – pododsek 4
Komisia do 31. decembra 2023 posúdi, či kritériá stanovené v odsekoch 5 a 6 efektívne minimalizujú riziko využívania neudržateľnej lesnej biomasy a na základe dostupných údajov sa bude venovať požiadavkám LULUCF. Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu požiadaviek stanovených v odsekoch 5 a 6.
Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi do 31. decembra 2023 posúdi, či kritériá stanovené v odsekoch 5 a 6 efektívne minimalizujú riziko využívania neudržateľnej lesnej biomasy a na základe dostupných údajov sa bude venovať požiadavkám LULUCF. Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu požiadaviek stanovených v odsekoch 5 a 6 na obdobie po roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 245
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – písmeno a
a)  minimálne 50 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke 5. októbra 2015 alebo pred týmto dátumom,
a)  minimálne 50 % v prípade biopalív, paliva získaného z biometánu na využitie v doprave a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke 5. októbra 2015 alebo pred týmto dátumom,
Pozmeňujúci návrh 246
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – písmeno b
b)  minimálne 60 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke od 5. októbra 2015,
b)  minimálne 60 % v prípade biopalív, paliva získaného z biometánu na využitie v doprave a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke od 5. októbra 2015;
Pozmeňujúci návrh 247
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – písmeno c
c)  minimálne 70 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke po 1. januári 2021,
c)  minimálne 65 % v prípade biopalív, paliva získaného z biometánu na využitie v doprave a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke po 1. januári 2021;
Pozmeňujúci návrh 248
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – písmeno d
d)  aspoň 80 % v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2021 a 85 % v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2026.
d)  aspoň 70 % v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2021 a 80 % v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2026.
Pozmeňujúci návrh 249
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – pododsek 1 a (nový)
Členské štáty môžu stanoviť vyššie úspory emisií skleníkových plynov než tie, ktoré sú stanovené v tomto odseku.
Pozmeňujúce návrhy 297 a 356
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 8 – pododsek 1
Elektrina z kombinovanej výroby palív z biomasy vyrobená v zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 iba vtedy, ak je vyrobená vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, ako je vymedzené v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Na účely písmen a) a b) odseku 1 sa toto ustanovenie uplatňuje iba na zariadenia, ktoré začali prevádzku po [3 roky odo dňa prijatia tejto smernice]. Na účely písmena c) odseku 1 sa toto ustanovenie nedotýka verejnej podpory poskytnutej v rámci systémov schválených do [3 roky po dátume prijatia tejto smernice].
Elektrina z palív z biomasy vyrobená v zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 tohto článku iba vtedy, ak je vyrobená vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, ako je vymedzené v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ alebo ak je vyrobená v zariadeniach vyrábajúcich iba elektrinu, ktoré dosahujú čistú elektrickú účinnosť aspoň 40 % a nevyužívajú fosílne palivá. Na účely odseku 1 písm. a) a b) tohto článku sa toto ustanovenie uplatňuje iba na zariadenia, ktoré začali prevádzku po [3 roky odo dňa prijatia tejto smernice]. Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa toto ustanovenie nedotýka verejnej podpory poskytnutej v rámci systémov schválených do [1 rok po dátume prijatia tejto smernice].
Pozmeňujúci návrh 251
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 8 – pododsek 2 a (nový)
Prvý pododsek sa neuplatňuje na elektrickú energiu zo zariadení, ktoré nie sú povinné používať technológiu vysokoúčinnej kombinovanej výroby podľa článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ1a, pokiaľ sa v týchto zariadeniach za normálnych prevádzkových podmienok používajú výhradne palivá z biomasy vyrobené zo zvyškov.
____________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 252
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 8 a (nový)
8a.  Do ... [2 roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a každé dva roky potom Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dosahu a prínosoch biopalív používaných v Únii vrátane dosahu a prínosov pre výrobu potravín a krmív a iných materiálov, hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť v Únii aj v tretích krajinách.
Pozmeňujúci návrh 253
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 8 b (nový)
8b.  Odchylne od odsekov 1 až 8a tohto článku a s prihliadnutím na osobitné vlastnosti najvzdialenejších regiónov stanovených podľa článku 349 ZFEÚ sa článok 26 tejto smernice na tieto regióny neuplatňuje. Do ... [šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh, v ktorom stanoví kritériá pre najvzdialenejšie regióny v súvislosti s udržateľnosťou skleníkových plynov a obmedzením ich používania. V týchto kritériách sa zohľadnia špecifické miestne charakteristiky. Predovšetkým najvzdialenejšie regióny by mali byť schopné využívať plný potenciál svojich zdrojov v súlade s prísnymi kritériami udržateľnosti s cieľom zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a posilniť svoju energetickú nezávislosť.
Pozmeňujúci návrh 255
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 1 – písmeno a
a)  umožní, aby sa dodávky suroviny alebo biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s rôznymi vlastnosťami trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov zmiešali, napr. v kontajneri, spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení, prenosovej a distribučnej infraštruktúre alebo sieti;
a)  umožní, aby sa dodávky suroviny alebo biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s rôznymi vlastnosťami trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov zmiešali, napr. v kontajneri, spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení, prenosovej a distribučnej infraštruktúre alebo sieti za predpokladu, že každá dodávka samostatne spĺňa požiadavky stanovené v článku 26 a že sú zavedené vhodné systémy monitorovania a posudzovania súladu jednotlivých dodávok;
Pozmeňujúci návrh 256
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 1 a (nový)
1a.  V záujme uľahčenia cezhraničného obchodu a sprístupnenia informácií spotrebiteľom by mali potvrdenia o pôvode pre energiu z obnoviteľných zdrojov vtláčanú do rozvodnej siete obsahovať informácie o kritériách udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 26 ods. 2 až 7 a môžu sa previesť oddelene.
Pozmeňujúci návrh 257
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 2 – písmeno a
a)  ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny len jeden výstup, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, veľkosť dodávky a súvisiace množstvá kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov sa upravia použitím konverzného faktora predstavujúceho pomer medzi hmotnosťou výstupu, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy a hmotnosťou suroviny vstupujúcej do procesu;
a)  ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny len jeden výstup, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, veľkosť dodávky a súvisiace množstvá kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov sa upravia použitím konverzného faktora predstavujúceho pomer medzi hmotnosťou výstupu, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy a hmotnosťou suroviny vstupujúcej do procesu za predpokladu, že každá dodávka pridaná do zmesi spĺňa požiadavky stanovené v článku 26;
Pozmeňujúci návrh 258
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 3
3.  Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie týkajúce sa súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 26 ods. 2 až 7 a na požiadanie sprístupnili členskému štátu údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, že systémy využívané hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.
3.  Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie týkajúce sa súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 26 ods. 2 až 7 a na požiadanie sprístupnili členskému štátu údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, že systémy využívané hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom vrátane overenia zabezpečujúceho, že materiály nie sú zámerne pozmeňované alebo vyraďované s cieľom vytvoriť z dodávky alebo jej časti odpad alebo zvyšky podľa článku 26 ods. 2 až 7. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.
Pozmeňujúci návrh 259
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 3 – pododsek 2
Povinnosti stanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené v Únii alebo dovezené.
Povinnosti stanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené v Únii alebo dovezené. Informácie o geografickom pôvode biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa sprístupnia spotrebiteľom.
Pozmeňujúci návrh 260
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 4
4.  Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 26 ods. 7 a/alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 26 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 8a a/alebo že žiadne materiály neboli zámerne pozmenené alebo vyradené tak, aby sa na dodávku alebo jej časť mohla vzťahovať príloha IX. Pri preukazovaní toho, že požiadavky stanovené v článku 26 ods. 5 a 6 boli v prípade lesnej biomasy splnené, môžu prevádzkovatelia rozhodnúť, že priamo poskytnú požadované dôkazy na úrovni lesníckeho podniku. Komisia môže na účely článku 26 ods. 2 písm. b) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.
4.  Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 26 ods. 7 a/alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 26 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 8a a/alebo že žiadne materiály neboli zámerne pozmenené alebo vyradené tak, aby sa na dodávku alebo jej časť mohla vzťahovať príloha IX. Pri preukazovaní toho, že požiadavky stanovené v článku 26 ods. 5 a 6 boli v prípade lesnej biomasy splnené, môžu prevádzkovatelia rozhodnúť, že priamo poskytnú požadované dôkazy na úrovni dodávateľskej základne. Komisia môže na účely článku 26 ods. 2 písm. b) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.
Pozmeňujúci návrh 261
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 5 – pododsek 3
S cieľom zabezpečiť, aby sa súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov overil efektívnym a harmonizovaným spôsobom a hlavne zabrániť podvodom môže Komisia spresniť podrobné pravidlá vykonávania vrátane primeraných štandardov spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu a požadovať, aby všetky dobrovoľné schémy tieto štandardy uplatňovali. Pri špecifikovaní týchto štandardov Komisia venuje osobitnú pozornosť potrebe znížiť administratívnu záťaž. Uskutoční sa to prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 3. Takýmito aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach musia štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy.
S cieľom zabezpečiť, aby sa súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov overil efektívnym a harmonizovaným spôsobom a hlavne zabrániť podvodom môže Komisia spresniť podrobné pravidlá vykonávania vrátane primeraných štandardov spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu a požadovať, aby všetky dobrovoľné schémy tieto štandardy uplatňovali. Pri špecifikovaní týchto štandardov Komisia venuje osobitnú pozornosť potrebe znížiť administratívnu záťaž. Uskutoční sa to prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 3. Takýmito aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach musia štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy. Ak členský štát vyjadrí znepokojenie týkajúce sa prevádzkovania dobrovoľnej schémy, Komisia otázku prešetrí a prijme príslušné opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 262
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 7 a (nový)
7a.  Komisia môže na žiadosť členského štátu alebo kedykoľvek overiť spoľahlivosť informácií týkajúcich sa plnenia kritérií udržateľnosti alebo úspor emisií skleníkových plynov, ktoré predkladajú hospodárske subjekty pôsobiace na trhu Únie.
Pozmeňujúci návrh 263
Návrh smernice
Článok 28 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
V prípade surovín, ktorých výroba spôsobuje priamu zmenu využívania pôdy, napríklad zmena jednej z týchto kategórií pôdnej pokrývky podľa IPCC: lesná pôda, trávnatý porast, mokrade, sídla alebo iná pôda na poľnohospodárske kultúry alebo trvácne kultúry, a pre ktoré sa hodnota emisií (el) vyplývajúcich z priamej zmeny využívania pôdy vypočíta podľa prílohy V časti C bodu 7, sa budú odhadované emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy považovať za nulové.
Pozmeňujúci návrh 264
Návrh smernice
Článok 28 – odsek 2
2.  Členské štáty môžu predložiť Komisii správy obsahujúce informácie o typických emisiách skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín z daných oblastí na ich území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry štatistických územných jednotiek (ďalej len „NUTS“) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady. K správam by mal byť priložený opis metód a zdrojov údajov použitých na výpočet úrovne emisií. Táto metóda zohľadňuje pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.
2.  Členské štáty môžu predložiť Komisii správy obsahujúce informácie o typických emisiách skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych a lesníckych surovín z daných oblastí na ich území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry štatistických územných jednotiek (ďalej len „NUTS“) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003. K správam by mal byť priložený opis metód a zdrojov údajov použitých na výpočet úrovne emisií. Táto metóda zohľadňuje pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.
Pozmeňujúci návrh 265
Návrh smernice
Článok 28 – odsek 4
4.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2 rozhodnúť, že správy uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku majú obsahovať presné údaje na účely merania emisií skleníkových plynov spojených s pestovaním surovín pre poľnohospodársku biomasu produkovaných v oblastiach zahrnutých v týchto správach na účely článku 26 ods. 7. Tieto údaje preto môžu byť použité namiesto roztriedených určených hodnôt pre pestovanie stanovených v časti D alebo E prílohy V, pokiaľ ide o biopalivá a biokvapaliny, a v časti C prílohy VI, pokiaľ ide o palivá z biomasy.
4.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2 rozhodnúť, že správy uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku majú obsahovať presné údaje na účely merania emisií skleníkových plynov spojených s pestovaním surovín pre poľnohospodársku a lesnícku biomasu produkovaných v oblastiach zahrnutých v týchto správach na účely článku 26 ods. 7. Tieto údaje preto môžu byť použité namiesto roztriedených určených hodnôt pre pestovanie stanovených v časti D alebo E prílohy V, pokiaľ ide o biopalivá a biokvapaliny, a v časti C prílohy VI, pokiaľ ide o palivá z biomasy.
Pozmeňujúci návrh 266
Návrh smernice
Článok 28 – odsek 5 – pododsek 1
Komisia preskúmava prílohu V a prílohu VI, aby sa do nej v opodstatnených prípadoch doplnili alebo sa zrevidovali hodnoty pre postupy výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. V rámci tohto preskúmania sa zváži aj úprava metodiky stanovenej v prílohe V časti C a v časti B prílohy VI.
Komisia preskúmava prílohu V a prílohu VI, aby sa do nej v opodstatnených prípadoch doplnili alebo sa zrevidovali hodnoty pre postupy výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vychádzajúc z najnovšieho technologického rozvoja a vedeckých dôkazov. V rámci tohto preskúmania sa zváži aj úprava metodiky stanovenej v prílohe V časti C a v časti B prílohy VI.
Pozmeňujúci návrh 267
Návrh smernice
Článok 30 – odsek 1
1.  Komisia monitoruje pôvod biopalív, biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v Únii a vplyv ich výroby vrátane vplyvu v dôsledku presídlenia výroby na využitie pôdy v Únii a v hlavných dodávateľských tretích krajinách. Toto monitorovanie sa zakladá na správach členských štátov o integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a príslušného pokroku vyžadovaných v článkoch 3, 15 a 18 nariadenia [riadenie] a na správach príslušných tretích krajín, medzivládnych organizácií, na vedeckých štúdiách a na akýchkoľvek iných príslušných informáciách. Komisia tiež monitoruje zmeny cien komodít súvisiacich s využívaním biomasy na energetické účely a akékoľvek súvisiace pozitívne alebo negatívne vplyvy na potravinovú bezpečnosť.
1.  Komisia monitoruje pôvod biopalív a biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v Únii, ako aj dosah výroby energie z obnoviteľných zdrojov z nich a z iných zdrojov vrátane vplyvu v dôsledku vytláčania na využitie pôdy v Únii a v dodávateľských tretích krajinách. Toto monitorovanie sa zakladá na správach členských štátov o integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a príslušného pokroku vyžadovaných v článkoch 3, 15 a 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)] a na správach príslušných tretích krajín, medzivládnych organizácií, na vedeckých štúdiách, satelitných údajoch a na akýchkoľvek iných príslušných informáciách. Komisia tiež monitoruje zmeny cien komodít súvisiacich s využívaním biomasy na energetické účely a akékoľvek súvisiace pozitívne alebo negatívne vplyvy na potravinovú bezpečnosť a na používanie konkurenčných materiálov.
Pozmeňujúci návrh 268
Návrh smernice
Článok 32 – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 5, článku 7 ods. 6, článku 19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 a článku 28 ods. 5 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. januára 2021.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 3, článku 7 ods. 5, článku 7 ods. 6, článku 19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 a článku 28 ods. 5 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. januára 2021.
Pozmeňujúci návrh 269
Návrh smernice
Článok 32 – odsek 3 – pododsek 1
Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 5, článku 7 ods. 6, článku 19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 a v článku 28 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 3, článku 7 ods. 5, článku 7 ods. 6, článku 19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 a v článku 28 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 270
Návrh smernice
Príloha I a (nová)
Príloha Ia
1.   Ciele členského štátu na rok 2030 predstavujú súčet týchto zložiek, z ktorých každá je vyjadrená v percentuálnych bodoch:
a)   záväzný národný cieľ členského štátu na rok 2020, ako je stanovené v prílohe I;
b)   paušálny príspevok (ďalej len „CFlat“);
c)   príspevok na základe HDP na obyvateľa (ďalej len „CGDP“);
d)   príspevok na základe potenciálu (ďalej len „CPotential“);
e)   príspevok zohľadňujúci úroveň prepojenia členského štátu (ďalej len „CInterco“).
2.   CFlat je rovnaký pre všetky členské štáty. CFlat všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.
3.   CGDP sa členským štátom pridelí na základe pomeru HDP na obyvateľa k priemeru Únie, pričom táto hodnota v prípade každého členského štátu môže predstavovať najviac 150 % priemeru Únie. CHDP všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.
4.   CPotential sa členským štátom pridelí na základe rozdielu medzi podielom energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu v roku 2030 podľa scenára PRIMES EUCO3535 a jeho záväzným národným cieľom na rok 2020. CPotential všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.
5.   CInterco sa členským štátom pridelí na základe pomeru prepojenia elektrických sietí k priemeru Únie, pričom táto hodnota v prípade každého členského štátu môže predstavovať najviac 150 % priemeru Únie. CInterco všetkých členských štátov spoločne prispieva 10 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.
Pozmeňujúci návrh 271
Návrh smernice
Príloha V – časť C – odsek 3 – písmeno a – vzorec
ÚSPORY = (E F(t) – E B /E F(t))
ÚSPORY = (E F(t) – E B) /E F(t)
Pozmeňujúci návrh 272
Návrh smernice
Príloha V – časť C – odsek 15
15.  Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka (eccr) priamo súvisí s výrobou biopaliva alebo biokvapaliny, ku ktorým sú priradené, a je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy a používa sa v energetike alebo sektore dopravy.
15.  Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka (eccr) je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy, a používa sa na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív v komerčných produktoch a službách.
Pozmeňujúci návrh 319
Návrh smernice
Príloha VI – časť B – odsek 3 – písmeno a – rovnica 1
ÚSPORY = (E F(t) – E B /E- F(t))
ÚSPORY = (E F(t) – E B (t))/E F(t)
Pozmeňujúci návrh 273
Návrh smernice
Príloha VII – odsek 1 – pododsek 2 – zarážka 1
—  Qvyužiteľné = odhadované celkové využiteľné teplo dodané tepelným čerpadlom pri splnení kritérií uvedených v článku 7 ods. 4, uplatňované takto: zohľadnia sa len tepelné čerpadlá, pri ktorých SPF > 1,15 * 1/η,
—  Qusable = odhadované celkové využiteľné teplo dodané tepelným čerpadlom na vykurovanie a chladenie pri splnení kritérií uvedených v článku 7 ods. 4, uplatňované takto: zohľadnia sa len tepelné čerpadlá, pri ktorých SPF > 1,15 * 1/η,
Pozmeňujúci návrh 274
Návrh smernice
Príloha IX – časť A – písmeno b
b)  pomerná časť biomasy v rámci miešaného komunálneho odpadu, ale nie separovaného odpadu z domácností, na ktorý sa vzťahujú ciele recyklácie podľa článku 11 ods. 2 písm. a) smernice 2008/98/ES;
vypúšťa sa
Pozmeňujúce návrhy 284 a 311
Návrh smernice
Príloha IX – časť B – písmeno c
c)  melasy vyrobené ako vedľajší produkt rafinácie cukrovej trstiny alebo cukrovej repy za predpokladu, že sa dodržali najlepšie odvetvové normy pre extrakciu cukru.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 312
Návrh smernice
Príloha X – časť A
Časť A: [...]
vypúšťa sa

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0392/2017).

Posledná úprava: 27. septembra 2018Právne oznámenie