Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/0375(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0402/2017

Predkladané texty :

A8-0402/2017

Rozpravy :

PV 15/01/2018 - 12
CRE 15/01/2018 - 12
PV 12/11/2018 - 14
CRE 12/11/2018 - 14

Hlasovanie :

PV 17/01/2018 - 10.6
CRE 17/01/2018 - 10.6
Vysvetlenie hlasovaní
PV 13/11/2018 - 4.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0011
P8_TA(2018)0443

Prijaté texty
PDF 1147kWORD 145k
Streda, 17. januára 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Riadenie energetickej únie ***I
P8_TA(2018)0011A8-0402/2017

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie, ktorým sa mení smernica 94/22/ES, smernica 98/70/ES, smernica 2009/31/ES, nariadenie (ES) č. 663/2009/ES, nariadenie (ES) č. 715/2009, smernica 2009/73/ES, smernica Rady 2009/119/ES, smernica 2010/31/EÚ, smernica 2012/27/EÚ, smernica 2013/30/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 525/2013 (COM(2016)0759 – C8-0497/2016 – 2016/0375(COD))(1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Týmto nariadením sa stanovujú potrebné legislatívne základy spoľahlivého a transparentného riadenia, ktoré zabezpečí dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie prostredníctvom komplementárneho, jednotného a ambiciózneho úsilia Únie a jej členských štátov, pričom podporí zásady Únie týkajúce sa lepšej právnej regulácie.
(1)  Týmto nariadením sa stanovujú potrebné legislatívne základy spoľahlivého, inkluzívneho, nákladovo efektívneho, transparentného a predvídateľného riadenia, ktoré zabezpečí dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie na rok 2030 a dlhodobých zámerov a cieľov energetickej únie v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy z roku 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) prostredníctvom komplementárneho, jednotného a ambiciózneho úsilia Únie a jej členských štátov, pričom obmedzí administratívnu zložitosť.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Cieľom odolnej energetickej únie postavenej na ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy je poskytnúť spotrebiteľom v Únii – domácnostiam i podnikom – bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu, čo si vyžaduje zásadnú transformáciu energetického systému v Európe. Tento zámer sa môže dosiahnuť len pomocou koordinovaných opatrení spájajúcich legislatívne a nelegislatívne akty na úrovni Únie a členských štátov.
(3)  Cieľom odolnej energetickej únie postavenej na ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy je poskytnúť spotrebiteľom v Únii – domácnostiam i podnikom – bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu a podporovať výskum a inováciu priťahovaním investícií, čo si vyžaduje zásadnú transformáciu energetického systému v Európe. Tento zámer sa môže dosiahnuť len pomocou koordinovaných opatrení spájajúcich legislatívne a nelegislatívne akty na úrovni Únie, na makroregionálnej, regionálnej úrovni, úrovni členských štátov a na miestnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Vďaka plne funkčnej a odolnej energetickej únii by sa z Únie stal popredný región z hľadiska inovácie, investícií, rastu a sociálneho a hospodárskeho rozvoja, čo by zase bolo dobrým príkladom toho, ako sa sledovanie vysokých ambícií v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy prelína s opatreniami na podporu inovácie, investícií a rastu.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Návrh Komisie bol vypracovaný súbežne so súborom iniciatív v energetickej politike jednotlivých sektorov, najmä so zreteľom na obnoviteľné zdroje energie, energetickú efektívnosť a štruktúru trhu, a s týmto súborom sa aj spoločne prijíma. Tieto iniciatívy tvoria balík v rámci prvoradej nosnej témy – energetickej efektívnosti, globálnej vedúcej úlohy Únie vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie a rovnakých podmienok pre spotrebiteľov energie.
(4)  Návrh Komisie bol vypracovaný súbežne so súborom iniciatív v energetickej politike jednotlivých sektorov, najmä so zreteľom na energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť (vrátane energetickej hospodárnosti budov) a štruktúru trhu, a s týmto súborom sa aj spoločne prijíma. Tieto iniciatívy tvoria balík v rámci prvoradej nosnej témy – energetickej efektívnosti, globálnej vedúcej úlohy Únie vo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a rovnakých podmienok pre spotrebiteľov energie, a to aj riešením problému energetickej chudoby a podporovaním spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Európska rada sa 24. októbra 2014 dohodla na rámci politík pre Úniu v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, ktorý vychádza zo štyroch kľúčových cieľov: zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) v celom hospodárstve aspoň o 40 %, zlepšenie energetickej efektívnosti aspoň o 27 % s cieľom dosiahnuť úroveň 30 %, podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii na úrovni aspoň 27 % a prepojenie elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %. V danom rámci sa uvádza, že cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov je na úrovni Únie záväzný a dosiahne sa prostredníctvom príspevkov členských štátov vedených potrebou kolektívne splniť tento cieľ Únie.
(5)  Európska rada 24. októbra 2014 navrhla rámec politík pre Úniu v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, ktorý vychádza zo štyroch kľúčových cieľov. zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) v celom hospodárstve aspoň o 40 %, zlepšenie energetickej efektívnosti aspoň o 27 % s cieľom dosiahnuť úroveň 30 %, podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii na úrovni aspoň 27 % a prepojenie elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %. V danom rámci sa uvádza, že cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov je na úrovni Únie záväzný a dosiahne sa prostredníctvom príspevkov členských štátov vedených potrebou kolektívne splniť tento cieľ Únie. Toto nariadenie však odráža ciele dohodnuté v odvetvových právnych predpisoch.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Európska rada sa 24. októbra 2014 dohodla, že Komisia s podporou členských štátov prijme naliehavé opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia minimálneho cieľa 10 % existujúcich elektrických prepojení, a to naliehavo a najneskôr v roku 2020 prinajmenšom v prípade členských štátov, ktoré ešte nedosiahli minimálnu úroveň začlenenia do vnútorného trhu s energiou.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  V Parížskej dohode sa výrazne zvýšila úroveň globálnych ambícií v oblasti zmierňovania zmeny klímy, keď sa signatári zaviazali „udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia“. Únia sa musí pripraviť na oveľa výraznejšie a rýchlejšie znižovanie emisií, ako sa pôvodne predpokladalo. Súčasne je toto zníženie možné dosiahnuť za nižšie náklady, než sa pôvodne predpokladalo, a to vďaka tempu vývoja a zavádzania technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  V súlade s cieľom Parížskej dohody dosiahnuť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a odstraňovaním skleníkových plynov pomocou záchytov v druhej polovici 21. storočia by sa Únia mala spravodlivo zamerať na dosiahnutie nulovej bilancie emisií na národnej úrovni do roku 2050, po ktorom by nasledovalo obdobie negatívnych emisií.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 c (nové)
(6c)  V prípade klimatického systému je pre celkovú koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére relevantný celkový kumulatívny súčet antropogénnych emisií v čase. Na dosiahnutie súladu so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody je nutné zanalyzovať celosvetový uhlíkový rozpočet, čo je v súlade s pokračovaním úsilia o obmedzenie nárastu teploty na 1,5°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a stanoviť primeraný podiel Únie na zostávajúcom celosvetovom uhlíkovom rozpočte. Dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky by mali byť v súlade s týmto uhlíkovým rozpočtom.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 d (nové)
(6d)  Únia a členské štáty by mali pravidelne preskúmavať klimatické a energetické ciele a mali by ich v prípade potreby prehodnotiť smerom nahor s cieľom zohľadniť následné preskúmania vykonané v rámci procesu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (proces UNFCCC) a s cieľom zohľadniť najnovšie vedecké dôkazy o tempe a vplyve zmeny klímy.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 e (nové)
(6e)  Hoci sa Únia zaviazala uskutočniť zďaleka najambicióznejšie zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030, nemôže proti hrozbe zmeny klímy bojovať sama. Komisia a členské štáty by mali využiť každú príležitosť na to, aby presvedčili najmä krajiny, ktoré majú z medzinárodného obchodu s Úniou prospech, aby prijali primeranú časť globálnej zodpovednosti a zvýšili úroveň svojej ambície na rovnakú úroveň ako Únia.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Európska rada 24. októbra 201414 takisto dospela k záveru, že by sa mal vytvoriť spoľahlivý a transparentný systém riadenia bez zbytočného administratívneho zaťaženia, ktorý pomôže zabezpečiť, aby Únia dosiahla svoje ciele v oblasti energetickej politiky, pričom členské štáty budú mať potrebnú flexibilitu a bude sa plne rešpektovať ich sloboda pri určovaní energetického mixu. Zdôraznila, že takýto systém riadenia by mal vychádzať z existujúcich stavebných prvkov, akými sú napríklad národné klimatické programy, národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pre energetickú efektívnosť, ako aj z potreby zefektívniť a spojiť samostatné procesy plánovania a podávania správ. Rada ďalej súhlasila s tým, že sa posilní úloha a práva spotrebiteľov a zvýši sa transparentnosť a predvídateľnosť pre investorov okrem iného prostredníctvom systematického sledovania kľúčových ukazovateľov cenovo dostupnej, bezpečnej, konkurencieschopnej, zabezpečenej a udržateľnej energetickej sústavy a uľahčí sa koordinácia vnútroštátnych energetických politík a podporí sa regionálna spolupráca medzi členskými štátmi.
(7)  Európska rada 24. októbra 201414 takisto dospela k záveru, že by sa mal vytvoriť spoľahlivý a transparentný systém riadenia bez zbytočného administratívneho zaťaženia a s dostatočnou pružnosťou pre členské štáty, ktorý pomôže zabezpečiť, aby Únia dosiahla svoje ciele v oblasti energetickej politiky, pričom sa v plnej miere rešpektuje sloboda členských štátov pri určovaní energetického mixu. Zdôraznila, že takýto systém riadenia by mal vychádzať z existujúcich stavebných prvkov, akými sú napríklad národné klimatické programy, národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pre energetickú efektívnosť, ako aj z potreby zefektívniť a spojiť samostatné procesy plánovania a podávania správ. Rada ďalej súhlasila s tým, že sa posilní úloha a práva spotrebiteľov a zvýši sa transparentnosť a predvídateľnosť pre investorov okrem iného prostredníctvom systematického sledovania kľúčových ukazovateľov cenovo dostupnej, bezpečnej, konkurencieschopnej, zabezpečenej a udržateľnej energetickej sústavy a uľahčí sa koordinácia vnútroštátnych klimatických a energetických politík a podporí sa regionálna spolupráca medzi členskými štátmi.
__________________
__________________
14 Závery Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014 (EUCO 169/14).
14 Závery Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014 (EUCO 169/14).
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  V záveroch Rady z 26. novembra 201516 sa uznáva, že riadenie energetickej únie bude dôležitým nástrojom na efektívne a účinné budovanie energetickej únie a na dosiahnutie jej zámerov. Zdôrazňuje sa v nich, že systém riadenia by mal byť založený na zásadách integrácie strategického plánovania a podávania správ o vykonávaní politík v oblasti klímy a energetiky a na koordinácii medzi aktérmi zodpovednými za politiky v oblasti energetiky a klímy na úrovni Únie, regiónov a členských štátov. Zdôrazňuje sa v nich tiež, že riadením by sa malo zabezpečiť splnenie dohodnutých cieľov v oblasti energetiky a klímy na rok 2030 a že vďaka riadeniu by sa monitoroval celkový pokrok Únie pri dosahovaní politických zámerov v rámci piatich rozmerov energetickej únie.
(10)  V záveroch Rady z 26. novembra 201516 sa uznáva, že riadenie energetickej únie bude dôležitým nástrojom na efektívne a účinné budovanie energetickej únie a na dosiahnutie jej zámerov. Zdôrazňuje sa v nich, že systém riadenia by mal byť založený na zásadách integrácie strategického plánovania a podávania správ o vykonávaní politík v oblasti klímy a energetiky a na koordinácii medzi aktérmi zodpovednými za politiky v oblasti energetiky a klímy na úrovni Únie, regiónov a členských štátov. Zdôrazňuje sa v nich tiež, že riadením by sa malo zabezpečiť splnenie dohodnutých cieľov v oblasti energetiky a klímy na rok 2030 a že vďaka riadeniu by sa monitoroval pokrok každého členského štátu a celkový pokrok Únie pri dosahovaní cieľov a zámerov v rámci piatich rozmerov energetickej únie.
__________________
__________________
16 Závery Rady z 26. novembra 2015 (14632/15).
16 Závery Rady z 26. novembra 2015 (14632/15).
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Preto by hlavným zámerom riadenia energetickej únie malo byť umožniť splnenie zámerov energetickej únie, a najmä cieľov rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Toto nariadenie je preto spojené s právnymi predpismi jednotlivých sektorov, ktorými sa vykonávajú ciele v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. Členské štáty potrebujú flexibilitu, aby si mohli zvoliť politiky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich vnútroštátnemu energetickému mixu a preferenciám, no táto flexibilita by mala byť zlučiteľná s ďalšou integráciou trhov, intenzívnejšou hospodárskou súťažou a dosiahnutím zámerov v oblasti klímy a energetiky a postupným prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo.
(12)  Preto by hlavným zámerom riadenia energetickej únie malo byť umožniť splnenie zámerov energetickej únie, a najmä cieľov rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti.. Toto nariadenie je preto spojené s právnymi predpismi jednotlivých sektorov, ktorými sa vykonávajú ciele v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. Členské štáty potrebujú flexibilitu, aby si mohli zvoliť politiky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich vnútroštátnemu energetickému mixu a preferenciám, no táto flexibilita by mala byť zlučiteľná s ďalšou integráciou trhov, intenzívnejšou hospodárskou súťažou a dosiahnutím zámerov v oblasti klímy a energetiky a postupným prechodom na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo založené na vysoko energeticky efektívnom energetickom systéme založenom na obnoviteľných zdrojoch. Na to, aby sa zabezpečila kvalita a porovnateľnosť dlhodobých stratégií v oblasti klímy a energetiky by sa mal zaviesť povinný vzor.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje zmeny investičného správania a stimuly naprieč celým spektrom politík. Dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov si vyžaduje zvýšenie efektívnosti a inovácie v európskom hospodárstve, čo by najmä malo viesť aj k zlepšeniu kvality ovzdušia.
(13)  Sociálne prijateľný prechod na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje podstatné zmeny investičného správania, najmä pokiaľ ide o verejné a súkromné investície, a stimuly naprieč celým spektrom politík, ako aj reformu regionálnych trhov. Dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov si vyžaduje zvýšenie efektívnosti a inovácie v európskom hospodárstve, čo by najmä malo vytvoriť udržateľné pracovné miesta a viesť aj k zlepšeniu kvality ovzdušia.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Únia a členské štáty by mali podniknúť konkrétne kroky na zákaz dotácií na energiu, a to aspoň pokiaľ ide o fosílne palivá, s cieľom splniť medzinárodné záväzky prijaté v rámci skupiny G7 a skupiny G20 a v rámci Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie vo veľkej miere pochádzajú zo spoločných zdrojov, a preto môže mať politika zameraná na zníženie emisií skleníkových plynov súbežne pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia, čo by mohlo vyvážiť niektoré alebo všetky krátkodobé náklady na znižovanie emisií skleníkových plynov. Keďže údaje nahlásené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES18 predstavujú dôležitý vstup pre zostavovanie inventúry skleníkových plynov a národných plánov, mal by sa uznať význam zostavovania a nahlasovania údajov konzistentných so smernicou 2001/81/ES a inventúrou skleníkových plynov.
(14)  Skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie vo veľkej miere pochádzajú zo spoločných zdrojov, a preto môže mať politika zameraná na zníženie emisií skleníkových plynov súbežne pozitívny vplyv na verejné zdravie a kvalitu ovzdušia, najmä v mestských oblastiach, čo by mohlo vyvážiť krátkodobé náklady na znižovanie emisií skleníkových plynov. Keďže údaje nahlásené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES18 predstavujú dôležitý vstup pre zostavovanie inventúry skleníkových plynov a národných plánov, mal by sa uznať význam zostavovania a nahlasovania údajov konzistentných so smernicou 2001/81/ES a inventúrou skleníkových plynov.
__________________
__________________
18 Smernica 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).
18 Smernica 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Vzhľadom na rozhodný záväzok Komisie dosiahnuť lepšiu právnu reguláciu by riadenie energetickej únie malo priniesť významné zníženie administratívneho zaťaženia pre členské štáty, Komisiu a ostatné inštitúcie Únie a malo by pomôcť zabezpečiť súlad a primeranosť politík a opatrení na úrovni Únie a členských štátov s ohľadom na transformáciu energetického systému smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu.
(16)  Vzhľadom na rozhodný záväzok Komisie dosiahnuť lepšiu právnu reguláciu a v súlade s politikou v oblasti výskumu, inovácie a investícií by riadenie energetickej únie malo priniesť významné zníženie administratívnej zložitosti pre členské štáty a príslušné zainteresované strany, Komisiu a ostatné inštitúcie Únie a malo by pomôcť zabezpečiť súlad a primeranosť politík a opatrení na úrovni Únie, makroregionálnej a regionálnej úrovni, úrovni členských štátov a miestnej úrovni s ohľadom na transformáciu energetického systému smerom k udržateľnému nízkouhlíkovému hospodárstvu.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Dosiahnutie zámerov energetickej únie by sa malo zabezpečiť prostredníctvom kombinácie iniciatív Únie a súdržných vnútroštátnych politík stanovených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy. V právnych predpisoch Únie v oblasti energetiky a klímy pre jednotlivé sektory sa stanovujú požiadavky na plánovanie, ktoré boli užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni. Ich zavedenie v rôznom čase viedlo k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík. Aktuálne samostatné procesy plánovania, nahlasovania a monitorovania v oblasti klímy a energetiky by sa preto mali v čo najväčšej miere zracionalizovať a integrovať.
(17)  Dosiahnutie cieľov a zámerov energetickej únie by sa malo zabezpečiť prostredníctvom kombinácie iniciatív Únie a súdržných vnútroštátnych politík stanovených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy. V právnych predpisoch Únie v oblasti energetiky a klímy pre jednotlivé sektory sa stanovujú požiadavky na plánovanie, ktoré boli užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni. Ich zavedenie v rôznom čase viedlo k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, a to na úkor nákladovej efektívnosti. Aktuálne samostatné procesy plánovania, nahlasovania a monitorovania v oblasti klímy a energetiky by sa preto mali v prípade potreby zracionalizovať a integrovať.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  Je potrebné posúdenie interakcie medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami na dosiahnutie dekarbonizácie a členské štáty by mali vypracovať kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotenie.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 b (nové)
(17b)  Členské štáty by mali zabezpečiť súdržnosť medzi svojimi národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy a svojimi dlhodobými nízkoemisnými stratégiami a programom OSN trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy by sa mali vzťahovať na desaťročné obdobia a poskytovať prehľad aktuálneho energetického systému a politickej situácie. Mali by sa v nich stanovovať národné zámery pre každý z piatich kľúčových rozmerov energetickej únie a príslušných politík a opatrení na dosiahnutie týchto cieľov a mali by mať analytický základ. Národné plány na prvé obdobie od roku 2021 do roku 2030 by mali byť zamerané predovšetkým na ciele do roku 2030 týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a elektrických prepojení. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby národné plány boli v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a aby prispievali k ich dosahovaniu.
(18)  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy by sa mali vzťahovať na desaťročné obdobia a poskytovať prehľad aktuálneho energetického systému a politickej situácie. Mali by sa v nich stanovovať národné ciele alebo zámery pre každý z piatich kľúčových rozmerov energetickej únie a príslušných politík a opatrení na dosiahnutie týchto cieľov a mali by mať analytický základ. Národné plány na prvé obdobie od roku 2021 do roku 2030 by mali byť zamerané predovšetkým na ciele do roku 2030 týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a elektrických prepojení. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby národné plány boli v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a aby prispievali k ich dosahovaniu.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 a (nové)
(18a)  Pri príprave svojho integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy by členské štáty mali posúdiť počet domácností žijúcich v energetickej chudobe, berúc do úvahy nutné domáce energetické služby potrebné na zabezpečenie základnej životnej úrovne v príslušnom vnútroštátnom kontexte, čo si možno nemôžu dovoliť pre kombináciu nízkeho príjmu, vysokých výdavkov na energie a nízkej energetickej hospodárnosti ich domácností. Členské štáty by mali načrtnúť existujúce a plánované politiky a opatrenia na riešenie problému energetickej chudoby a v prípade potreby zahrnúť národný cieľ na zníženie počtu domácností žijúcich v energetickej chudobe. Komisia by mala prijať spoločnú metodiku pre členské štáty s cieľom definovať energetickú chudobu a každý členský štát by mal definovať domácnosti žijúce v energetickej chudobe, a to v súlade so svojimi špecifickými vnútroštátnymi podmienkami.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 b (nové)
(18b)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby finančné prostriedky Únie z viacročného finančného rámca na roky 2014 až 2020 boli zahrnuté do integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy. Národné prideľovanie finančných prostriedkov z viacročného finančného rámca po roku 2020 by malo aktívne prispievať k dosahovaniu cieľov a zámerov energetickej únie, najmä v sektoroch znižovania emisií skleníkových plynov vrátane ich odstraňovania pomocou záchytov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Na tento účel by sa proces plánovania na vnútroštátnej a miestnej úrovni pre viacročný finančný rámec po roku 2020 mal uskutočniť v spojení s posúdením Komisie integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ktoré odrážajú vysoké ambície, najmä v súvislosti s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody a cieľmi udržateľného rozvoja.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)  Členské štáty by mali zriadiť stálu platformu pre viacúrovňový dialóg o energetike, ktorá by zoskupovala miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikateľov, investorov a iné príslušné zainteresované strany s cieľom prediskutovať rôzne navrhované možnosti pre politiky v oblasti energetiky a klímy. V rámci tejto platformy by sa malo diskutovať o integrovaných národných plánoch v oblasti klímy a energetiky, ako aj o dlhodobých stratégiách v oblasti klímy a energetiky.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti na účasť a konzultáciu o príprave integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, v prípade potreby v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES24 a Dohovoru Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Európu (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (Aarhuský dohovor). Členské štáty by mali zabezpečiť aj zapojenie sociálnych partnerov do prípravy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
(20)  Vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti na aktívnu účasť a konzultáciu o príprave integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a dlhodobých stratégií v oblasti klímy a energetiky, v prípade potreby v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES24 a Dohovoru Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Európu (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (Aarhuský dohovor). Členské štáty by mali zabezpečiť aj zapojenie sociálnych partnerov, miestnych orgánov a všetkých zainteresovaných subjektov od počiatočných etáp procesov plánovania a podávania správ a do prípravy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a dlhodobých stratégií.
__________________
__________________
24 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
24 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Pri účinnom dosahovaní zámerov energetickej únie je kľúčová regionálna spolupráca. Členské štáty by mali mať príležitosť vyjadriť sa k plánom ostatných členských štátov pred ich finalizáciou, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a potenciálne negatívnemu dosahu na iné členské štáty a aby sa spoločné zámery dali dosiahnuť kolektívne. Regionálna spolupráca pri príprave a finalizácii národných plánov, ako aj pri následnom vykonávaní národných plánov by mala byť nevyhnutná na zlepšenie efektívnosti a účinnosti opatrení a na podporu integrácie trhov a energetickej bezpečnosti.
(21)  Na to, aby členské štáty spoločne vykonávali niektoré politiky a opatrenia prispievajúce k nákladovo optimálnemu dosiahnutiu spoločných cieľov a zámerov je nutné, aby spolupracovali na makroregionálnej a regionálnej úrovni. Komisia by mala túto spoluprácu medzi členskými štátmi uľahčovať. Členské štáty by takisto mali mať príležitosť vyjadriť sa k plánom ostatných členských štátov pred ich finalizáciou, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a potenciálne negatívnemu dosahu na iné členské štáty a aby sa spoločné zámery dali dosiahnuť kolektívne. Makroregionálna a regionálna spolupráca pri príprave a finalizácii národných plánov, ako aj pri následnom vykonávaní národných plánov by mala byť nevyhnutná na zlepšenie efektívnosti a účinnosti opatrení a na podporu integrácie trhov a energetickej bezpečnosti.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Národné plány by mali byť stabilné, aby sa zabezpečila transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť istotu pre investorov. Počas desaťročného obdobia, na ktoré sa vzťahujú národné plány, by sa však malo počítať s jednou aktualizáciou národných plánov, aby členské štáty mali príležitosť prispôsobiť sa významnej zmene okolností. V prípade plánov na obdobie od roku 2021 do roku 2030 by členské štáty mali mať možnosť aktualizovať svoje plány do 1. januára 2024. Ciele, zámery a príspevky by sa mali upravovať iba s cieľom odzrkadľovať celkovú vyššiu ambíciu, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. V rámci aktualizácie by členské štáty mali vyvinúť úsilie s cieľom zmierniť akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného vykazovania.
(22)  Národné plány by mali byť stabilné, aby sa zabezpečila transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť investičnú istotu. Pravidelné predkladanie národných plánov počas priebežných desaťročných období umožňuje členským štátom prispôsobovať sa významnej zmene okolností. Ciele a zámery by sa mali upravovať iba s cieľom odzrkadľovať celkovú vyššiu ambíciu, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energetiky a klímy. V rámci týchto plánov by členské štáty mali vyvinúť úsilie s cieľom zmierniť akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného vykazovania.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Stabilné dlhodobé stratégie znižovania emisií sú kľúčové z hľadiska príspevku k hospodárskej transformácii, zamestnanosti, rastu a dosahovaniu širších cieľov udržateľného rozvoja, ako aj z hľadiska prechodu k spravodlivému a nákladovo efektívnemu spôsobu dosiahnutia dlhodobého cieľa stanoveného v Parížskej dohode. Okrem toho sa strany Parížskej dohody vyzývajú, aby do roku 2020 oznámili svoju dlhodobú stratégiu rozvoja do polovice storočia v oblasti nízkych emisií skleníkových plynov.
(23)  Stabilné dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky sú kľúčové z hľadiska príspevku k hospodárskej transformácii, zamestnanosti, rastu a dosahovaniu širších cieľov udržateľného rozvoja, ako aj z hľadiska prechodu k spravodlivému a nákladovo efektívnemu spôsobu dosiahnutia dlhodobého cieľa stanoveného v Parížskej dohode. Okrem toho sa strany Parížskej dohody vyzývajú, aby do roku 2020 oznámili svoju dlhodobú stratégiu rozvoja do polovice storočia v oblasti nízkych emisií skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)  Členské štáty by mali vypracovať dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky na rok 2050 a na neskoršie obdobie s cieľom identifikovať zmeny v rôznych odvetviach, ktoré sú potrebné na prechod na systém získavania energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. Tieto stratégie by mali byť v súlade so spravodlivým podielom Únie na zvyšnom celosvetovom uhlíkovom rozpočte a mali by byť vypracované otvorene a transparentne a s plným zapojením príslušných zainteresovaných subjektov. Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy by mali byť založené na dlhodobých stratégiách v oblasti klímy a energetiky a mali by s nimi byť v súlade.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 b (nové)
(23b)  Odvetvie využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) je zmene klímy veľmi vystavené a jej pôsobením veľmi zraniteľné. Toto odvetvie má zároveň obrovský potenciál zabezpečiť dlhodobé prínosy pre klímu a významne prispieť k dosiahnutiu dlhodobých cieľov v oblasti klímy na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka, a môže poskytnúť biomateriály, ktoré môžu nahradiť fosílne materiály alebo materiály s vysokými emisiami uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutné udržateľné riadenie zdrojov a dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka. Dlhodobé stratégie sú dôležité preto, aby boli z dlhodobého hľadiska možné udržateľné investície.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 c (nové)
(23c)  Pri rozvoji ďalších prepojení je dôležité urobiť úplné posúdenie nákladov a prínosov vrátane ich úplného technického, sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu, ako sa vyžaduje v nariadení o TEN-E, a zohľadniť pozitívne externality prepojení, ako napríklad integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, bezpečnosť dodávok a zvýšenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Tak ako v prípade plánovania, v právnych predpisoch Únie pre jednotlivé sektory v oblasti energetiky a klímy sa stanovujú požiadavky nahlasovania, z ktorých mnohé sú užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni, ale tieto požiadavky boli zavedené v rôznom čase, čo viedlo k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, ako napríklad znižovanie emisií skleníkových plynov, energia z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a integrácia trhov. Členské štáty by mali vypracúvať dvojročné správy o pokroku pri vykonávaní plánov a ďalšom vývoji v energetickom systéme s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť riadne sledovanie vykonávania národných plánov a potrebou znížiť administratívne zaťaženie. Avšak niektoré správy, najmä pokiaľ ide o požiadavky na nahlasovanie v oblasti klímy vyplývajúce z Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a právne predpisy Únie, by naďalej boli potrebné každoročne.
(24)  Tak ako v prípade plánovania, v právnych predpisoch Únie pre jednotlivé sektory v oblasti energetiky a klímy sa stanovujú požiadavky nahlasovania, z ktorých mnohé sú užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni dopĺňajúcim reformy trhu, ale tieto požiadavky boli zavedené v rôznom čase, čo viedlo k prekrývaniu a nákladovej neefektívnosti, ako aj k nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, ako napríklad znižovanie emisií skleníkových plynov, energia z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a integrácia trhov. Členské štáty by mali vypracúvať dvojročné správy o pokroku pri vykonávaní plánov a ďalšom vývoji v energetickom systéme s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť riadne sledovanie vykonávania národných plánov a potrebou znížiť administratívnu zložitosť. Avšak niektoré správy, najmä pokiaľ ide o požiadavky na nahlasovanie v oblasti klímy vyplývajúce z Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a právne predpisy Únie, by naďalej boli potrebné každoročne.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Integrované správy o pokroku členských štátov by mali odzrkadľovať prvky uvedené vo vzore pre národné plány. Podrobnosti o vzore na vypracovanie integrovanej správy o pokroku by sa mali uvádzať v následných vykonávacích aktoch, a to vzhľadom na ich technickú povahu, ako aj na skutočnosť, že prvé správy o pokroku sa majú predložiť v roku 2021. Správy o pokroku by sa mali vypracovať v záujme zabezpečenia transparentnosti voči Únii, ostatným členským štátom trhovým aktérom vrátane spotrebiteľov. Mali by byť komplexné vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie a v prvom období by zároveň mali klásť dôraz na oblasti, na ktoré sa vzťahujú ciele rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.
(25)  Integrované správy o pokroku členských štátov by mali odzrkadľovať prvky uvedené vo vzore pre národné plány. Podrobnosti o vzore na vypracovanie integrovanej správy o pokroku by sa mali uvádzať v následných vykonávacích aktoch, a to vzhľadom na ich technickú povahu, ako aj na skutočnosť, že prvé správy o pokroku sa majú predložiť v roku 2021. Správy o pokroku by sa mali vypracovať v záujme zabezpečenia transparentnosti voči Únii, ostatným členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom, trhovým aktérom vrátane spotrebiteľov a ostatných zainteresovaných strán a širokej verejnosti. Mali by byť komplexné vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie a v prvom období by zároveň mali klásť dôraz na oblasti, na ktoré sa vzťahujú ciele rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  Zo skúseností pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 525/2013 vyplynul význam transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, úplnosti a porovnateľnosti informácií. Na základe týchto skúseností by sa týmto nariadením malo zabezpečiť, aby členské štáty podávali správy o svojich politikách, opatreniach a prognózach ako o kľúčovom prvku správ o pokroku. Informácie obsiahnuté v týchto správach by mali byť podstatné na preukázanie včasného plnenia záväzkov podľa nariadenia [ ] [ESR]. Prevádzkové systémy, ktoré sa neustále zlepšujú, by na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní mali významne prispieť k priebežnému posilňovaniu informácií potrebných na sledovanie pokroku, pokiaľ ide o rozmer týkajúci sa dekarbonizácie.
(28)  Zo skúseností pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 525/2013 vyplynul význam transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, úplnosti a porovnateľnosti informácií. Na základe týchto skúseností by sa týmto nariadením malo zabezpečiť, aby členské štáty používali spoľahlivé a konzistentné údaje a predpoklady v rámci piatich rozmerov a zverejňovali údaje používané na vypracúvanie scenárov a modelovanie a podávali správy o svojich politikách, opatreniach a prognózach ako o kľúčovom prvku správ o pokroku. Informácie obsiahnuté v týchto správach by mali byť podstatné na preukázanie včasného plnenia záväzkov podľa nariadenia [ ] [ESR]. Prevádzkové systémy, ktoré sa neustále zlepšujú, by na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní mali významne prispieť k priebežnému posilňovaniu informácií potrebných na sledovanie pokroku, pokiaľ ide o rozmer týkajúci sa dekarbonizácie.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30
(30)  S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie členských štátov a Komisie by Komisia mala vytvoriť online platformu na nahlasovanie, ktorou by sa uľahčila komunikácia a podporila spolupráca. Malo by sa tým zabezpečiť včasné predkladanie správ a zároveň by sa mala uľahčiť väčšia transparentnosť pri podávaní národných správ. Platforma elektronického nahlasovania by mala dopĺňať súčasné postupy, databázy a elektronické nástroje nahlasovania, stavať na nich a využívať ich výhody, pričom ide napríklad o Európsku environmentálnu agentúru, Eurostat a Spoločné výskumné centrum, ako aj o skúsenosti získané zo schémy Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit.
(30)  S cieľom zvýšiť transparentnosť tvorby politík v oblasti energetiky a klímy a obmedziť administratívnu zložitosť členských štátov a Komisie by Komisia mala vytvoriť verejnú online platformu, ktorou by sa uľahčil prístup verejnosti k informáciám, komunikácia medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj spolupráca medzi členskými štátmi. Malo by sa tým zabezpečiť včasné predkladanie správ a zároveň by sa mala uľahčiť väčšia transparentnosť pri podávaní národných správ. Elektronická platforma by mala dopĺňať súčasné postupy, databázy a elektronické nástroje nahlasovania, stavať na nich a využívať ich výhody, pričom ide napríklad o Európsku environmentálnu agentúru, Eurostat a Spoločné výskumné centrum, ako aj o skúsenosti získané zo schémy Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  Pokiaľ ide o údaje, ktoré treba poskytnúť Komisii prostredníctvom národného plánovania a nahlasovania, informácie z členských štátov by nemali duplikovať údaje a štatistiky, ktoré už boli sprístupnené prostredníctvom Eurostatu v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/200927 v rovnakej podobe, aká sa stanovuje podľa plánovacích a nahlasovacích povinností tohto nariadenia a ktoré sú z Eurostatu stále k dispozícii s rovnakými hodnotami. Ak je to možné a vhodné z hľadiska načasovania, nahlasované údaje a prognózy uvedené v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy by mali vychádzať z údajov Eurostatu a metodiky použitej na nahlasovanie európskej štatistiky v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 a mali by byť s nimi konzistentné.
(31)  S cieľom vyhnúť sa oneskorenému prijímaniu opatrení na úrovni Únie by Komisia mala používať ročné odhady skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, ktoré poskytuje Európska environmentálna agentúra na hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov na rok 2030. Pokiaľ ide o údaje, ktoré treba poskytnúť Komisii prostredníctvom národného plánovania a nahlasovania, informácie z členských štátov by nemali duplikovať údaje a štatistiky, ktoré už boli sprístupnené prostredníctvom Eurostatu v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/200927 v rovnakej podobe, aká sa stanovuje podľa plánovacích a nahlasovacích povinností tohto nariadenia a ktoré sú z Eurostatu stále k dispozícii s rovnakými hodnotami. Ak je to možné a vhodné z hľadiska načasovania, nahlasované údaje a prognózy uvedené v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy by mali vychádzať z údajov Eurostatu a metodiky použitej na nahlasovanie európskej štatistiky v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 a mali by byť s nimi konzistentné.
__________________
__________________
27 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
27 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 32
(32)  Vzhľadom na kolektívne dosiahnutie zámerov stratégie energetickej únie bude nevyhnutné, aby Komisia posúdila národné plány a na základe správ o pokroku aj ich vykonávanie. V prvom desaťročnom období pôjde najmä o dosiahnutie cieľov na úrovni Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a o národné príspevky k týmto cieľom. Takéto posúdenie by sa malo uskutočňovať každé dva roky, iba v prípade potreby každoročne, a malo by sa konsolidovať v správe Komisie o stave energetickej únie.
(32)  Vzhľadom na kolektívne dosiahnutie zámerov piatich rozmerov stratégie energetickej únie, najmä s cieľom vytvoriť plne funkčnú a odolnú energetickú úniu, bude nevyhnutné, aby Komisia posúdila návrhy národných plánov, ako aj vykonávanie oznámených národných plánov, a to prostredníctvom správ o pokroku. Týka sa to najmä cieľov na úrovni Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 počas prvého desaťročného obdobia. Takéto posúdenie by sa malo uskutočňovať každé dva roky, v prípade potreby každoročne, a malo by sa konsolidovať v správe Komisie o stave energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33
(33)  Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, ako aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch sa už v nariadení (EÚ) č. 525/2013 stanovuje pravidelné aktualizované posudzovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO2, na globálnu klímu. Modelovanie používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by na základe svojho posúdenia týchto vplyvov mohla zvážiť vhodné politické možnosti ich riešenia.
(33)  Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, ako aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch sa už v nariadení (EÚ) č. 525/2013 stanovuje pravidelné aktualizované posudzovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO2, na globálnu klímu. Modelovanie používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by do 1. marca 2020 mala na základe svojho posúdenia týchto vplyvov zvážiť vhodné politické možnosti ich riešenia a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33 a (nové)
(33a)  V súlade so súčasnými usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie skleníkových plynov sa pri výpočte a nahlasovaní emisií metánu vychádza z potenciálu globálneho otepľovania v časovom horizonte 100 rokov. Vzhľadom na vysoký potenciál globálneho otepľovania a relatívne krátku životnosť metánu v atmosfére, čo vedie k výraznému vplyvu na klímu v krátkodobom a strednodobom horizonte, by mala Komisia zanalyzovať dôsledky prijatia 20-ročného časového horizontu v prípade metánu pre politiky a opatrenia. Na základe svojich analýz by Komisia mala zvážiť vhodné politické možnosti rýchleho riešenia otázky emisií metánu pomocou stratégie Únie pre metán, pričom by sa v prvom rade mala zamerať na emisie metánu súvisiace s energiou a odpadom.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 34
(34)  Na zabezpečenie súladu politík členských štátov a Únie so zámermi energetickej únie by mal existovať neustály dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi. V náležitom prípade by Komisia mala pre členské štáty vydať odporúčania týkajúce sa okrem iného úrovne ambícií návrhov národných plánov, následného vykonávania politík a opatrení oznámených národných plánov, ako aj ďalších vnútroštátnych politík a opatrení relevantných pre realizáciu energetickej únie. Členské štáty by takéto odporúčania mali zohľadniť v maximálnej miere a v následných správach o pokroku vysvetliť, akým spôsobom boli vykonané.
(34)  Na zabezpečenie súladu politík členských štátov a Únie so zámermi energetickej únie by mal existovať neustály dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi a tam, kde je to vhodné, aj medzi členskými štátmi. Komisia by mala pre členské štáty vydať odporúčania týkajúce sa okrem iného úrovne ambícií návrhov národných plánov, následného vykonávania politík a opatrení oznámených národných plánov, ako aj ďalších vnútroštátnych politík a opatrení relevantných pre realizáciu energetickej únie. Členské štáty by mali takéto odporúčania zohľadniť a v následných správach o pokroku vysvetliť, akým spôsobom boli vykonané.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 35
(35)  Ak by ambícia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy alebo ich aktualizácií nepostačovala na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie, a to v prvom období, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, Komisia by mala prijať opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by preklenula akékoľvek „rozdiely v ambíciách“). Ak by pokrok Únie pri dosahovaní týchto zámerov a cieľov nepostačoval na ich splnenie, Komisia by mala okrem vydania odporúčaní prijať opatrenia na úrovni Únie alebo by členské štáty mali prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by sa preklenuli akékoľvek „rozdiely v splnení zámerov a cieľov“). Takéto opatrenia by mali zohľadňovať včasné ambiciózne príspevky členských štátov k cieľom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030 pri vynakladaní spoločného úsilia na kolektívne dosiahnutie cieľov. V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môžu takéto opatrenia zahŕňať aj finančné príspevky členských štátov do platformy financovania, ktorú riadi Komisia a ktorá by sa používala na prispievanie k projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii. Národné ciele členských štátov týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 by mali predstavovať základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2021. V oblasti energetickej efektívnosti môžu byť dodatočné opatrenia zamerané najmä na zvýšenie energetickej účinnosti výrobkov a dopravy a energetickej hospodárnosti budov.
(35)  Ak by ambícia a ciele, politiky a opatrenia opísané v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy nepostačovali na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie, a to v prvom období, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, Komisia by mala prijať opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie týchto zámerov a cieľov, a členské štáty by do 31. decembra 2020 mali preskúmať svoje národné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov smerom nahor (čím by sa preklenuli akékoľvek „rozdiely v ambíciách“). Ak by pokrok Únie pri dosahovaní týchto zámerov a cieľov nepostačoval na ich splnenie, Komisia môže okrem vydania odporúčaní prijať opatrenia na úrovni Únie alebo požadovať od členských štátov, aby prijali ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo ich dosiahnutie (čím by sa preklenuli akékoľvek „rozdiely v splnení zámerov a cieľov“). Takéto opatrenia by mali zohľadňovať včasné ambiciózne úsilie členských štátov týkajúce sa cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030 pri vynakladaní spoločného úsilia na kolektívne dosiahnutie cieľov. V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môžu takéto opatrenia zahŕňať aj dobrovoľné finančné príspevky členských štátov do platformy financovania, ktorú riadi Komisia a ktorá by sa používala na prispievanie k projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii vrátane projektov v záujme energetickej únie. Národné ciele členských štátov týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 by mali predstavovať základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2021 a mali by sa udržať počas celého obdobia. V oblasti energetickej efektívnosti môžu byť dodatočné opatrenia zamerané najmä na zvýšenie energetickej účinnosti výrobkov a dopravy a energetickej hospodárnosti budov.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38
(38)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť úzku spoluprácu vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú realizácie energetickej únie a vykonávania tohto nariadenia, a to spoločne s Európskym parlamentom. Komisia by mala podľa potreby pomáhať členským štátom pri vykonávaní tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o stanovenie národných plánov a súvisiace budovanie kapacít.
(38)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť úzku spoluprácu vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú realizácie energetickej únie a vykonávania tohto nariadenia, a to spoločne s Európskym parlamentom. Komisia by mala členským štátom pomáhať pri vykonávaní tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o stanovenie, vykonávanie a monitorovanie integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, dlhodobú stratégiu v oblasti klímy a energetiky a s tým spojené budovanie kapacít, a to mobilizáciou vnútorných zdrojov od Európskej agentúry pre životné prostredie, Spoločného výskumného centra, kapacitou interného modelovania, a v prípade potreby externými odbornými znalosťami.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 41 a (nové)
(41a)  Toto nariadenie zahŕňa ustanovenia súvisiace s úpravou energetickej efektívnosti ako priority infraštruktúry, pričom uznáva, že spĺňa definíciu infraštruktúry zo strany MMF a iných hospodárskych inštitúcií a má byť kľúčovým prvkom a prioritou budúcich investičných rozhodnutí o energetickej infraštruktúre Únie1a.
__________________
1a Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júna 2016 o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) (2015/2232(INI)).
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 43
(43)  Komisii by pri plnení úloh podľa tohto nariadenia mal pomáhať Výbor pre energetickú úniu s cieľom pripraviť vykonávacie akty. Mal by nahradiť Výbor pre zmenu klímy a podľa potreby iné výbory a prevziať ich úlohy.
(43)  Komisii by pri plnení úloh podľa tohto nariadenia mal pomáhať Výbor pre energetiku a klímu s cieľom pripraviť vykonávacie akty. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa uplatňovania osobitných ustanovení v oblasti klímy, Komisii by mal pomáhať Výbor pre zmenu klímy zriadený podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 44 a (nové)
(44a)  Pri príprave budúceho preskúmania tohto nariadenia a v kontexte stratégie kybernetickej bezpečnosti Únie by Komisia mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi posúdiť, či môže byť potrebné pridať ďalšie požiadavky na jednotné plánovanie a podávanie správ týkajúce sa úsilia členských štátov o zlepšenie ochrany kritickej infraštruktúry energetického systému Únie pred akoukoľvek formou kybernetických hrozieb, a to najmä so zreteľom na čoraz vyšší počet potenciálne kritických kybernetických útokov spáchaných v uplynulom desaťročí, aby sa zaistila energetická bezpečnosť za akýchkoľvek okolností. Takáto zlepšená koordinácia v rámci Únie by však nemala ovplyvňovať národné bezpečnostné záujmy členských štátov odhaľovaním citlivých informácií.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 1
Článok 1
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1.  Týmto nariadením sa stanovuje mechanizmus riadenia na:
1.  Týmto nariadením sa stanovuje mechanizmus riadenia na:
-a)  vykonávanie dlhodobých stratégií a opatrení v oblasti klímy a energetiky zameraných na splnenie záväzkov Únie týkajúcich sa skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou;
a)  vykonávanie stratégií a opatrení na splnenie zámerov a cieľov energetickej únie a v prvom desaťročnom období od roku 2021 do roku 2030 najmä splnenie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030;
a)  vykonávanie stratégií a opatrení na splnenie zámerov a cieľov energetickej únie a v prvom desaťročnom období od roku 2021 do roku 2030 najmä splnenie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030;
aa)  štruktúrovanie partnerstiev a spolupráce medzi členskými štátmi na makroregionálnej a regionálnej úrovni, zamerané na dosiahnutie cieľov, zámerov a záväzkov energetickej únie;
b)  zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti nahlasovania zo strany Únie a jej členských štátov sekretariátu dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
b)  zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti nahlasovania zo strany Únie a jej členských štátov sekretariátu dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody;
ba)  prispievanie k väčšej regulačnej istote, ako aj prispievanie k väčšej istote pre investorov a pomáhanie naplno využiť príležitosti na hospodársky rozvoj, stimulovanie investícií, vytváranie pracovných miest a sociálnu súdržnosť;
bc)  podporovanie spravodlivého prechodu pre občanov a regióny, na ktorých a na ktoré by prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo mohol mať nepriaznivý vplyv.
Mechanizmus riadenia vychádza z integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy na desaťročné obdobie od roku 2021 do roku 2030, zo zodpovedajúcich integrovaných národných správ členských štátov o pokroku v oblasti energetiky a klímy a z dohôd o integrovanom monitoringu zo strany Európskej komisie. Vymedzuje sa v ňom štruktúrovaný, iteratívny proces medzi Komisiou a členskými štátmi na účely finalizácie národných plánov a ich následného vykonávania, a to aj pokiaľ ide o regionálnu spoluprácu, a zodpovedajúce opatrenia Komisie.
Mechanizmus riadenia vychádza z integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy na desaťročné obdobie od roku 2021 do roku 2030, zo zodpovedajúcich integrovaných národných správ členských štátov o pokroku v oblasti energetiky a klímy a z dohôd o integrovanom monitoringu zo strany Európskej komisie. Vymedzuje sa v ňom štruktúrovaný, transparentný a iteratívny proces medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorý zabezpečuje plnú účasť širokej verejnosti a miestnych orgánov na účely finalizácie národných plánov a ich následného vykonávania, a to aj pokiaľ ide o makroregionálnu a regionálnu spoluprácu, a zodpovedajúce opatrenia Komisie.
2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na týchto päť rozmerov energetickej únie:
2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na týchto päť rozmerov energetickej únie:
a)  energetická bezpečnosť,
a)  energetická bezpečnosť,
b)  trh s energiou,
b)  vnútorný trh s energiou,
c)  energetická efektívnosť,
c)  energetická efektívnosť,
d)  dekarbonizácia a
d)  dekarbonizácia a
e)  výskum, inovácia a konkurencieschopnosť.
e)  výskum, inovácia a konkurencieschopnosť.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov v [prepracovanom znení smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767], smernici 2010/31/EÚ a smernici 2012/27/EÚ.
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov v [prepracovanom znení smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767], [prepracovanom znení smernice 2009/72/ES podľa návrhu COM(2016)XXXX], smernici 2010/31/EÚ a smernici 2012/27/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – bod 3
(3)  „prijaté politiky a opatrenia“ sú politiky a opatrenia, pre ktoré bolo prijaté oficiálne vládne rozhodnutie ku dňu predloženia národného plánu alebo správy o pokroku a existuje jasný záväzok vykonávať ich;
(3)  „prijaté politiky a opatrenia“ sú politiky a opatrenia, pre ktoré bolo prijaté oficiálne rozhodnutie ústrednej alebo regionálnej vlády ku dňu predloženia národného plánu alebo správy o pokroku a existuje jasný záväzok vykonávať ich;
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – bod 9
(9)  „ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030“ sú záväzný cieľ v rámci celej Únie dosiahnuť do roku 2030 v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990 aspoň 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov, záväzný cieľ na úrovni Únie dosiahnuť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov tvoril v roku 2030 aspoň 27 % energie spotrebovanej v Únii, cieľ na úrovni Únie zlepšiť do roku 2030 energetickú efektívnosť aspoň o 27 %, pričom sa tento cieľ preskúma v roku 2020 s ohľadom na vytýčenú úroveň zlepšenia v Únii o 30 %, a cieľ týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni 15 % do roku 2030 alebo akékoľvek následné ciele v tomto ohľade, odsúhlasené Európskou radou alebo Radou EÚ a Parlamentom na rok 2030;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – bod 11 a (nový)
(11a)  „včasné úsilie“ je včasný pokrok členského štátu, ktorý sa uskutočnil od roku 2021, pri dosahovaní jeho cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov uvedeného v článku 3 [prepracovaného znenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov], a jeho cieľa zlepšiť energetickú efektívnosť uvedeného v článku 1 ods. 1 a v článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – bod 17 a (nový)
(17a)  „prvoradosť energetickej efektívnosti“ je stanovenie priorít každého energetického plánovania a politických a investičných rozhodnutí, pokiaľ ide o opatrenia na zefektívnenie dopytu po energii a dodávok energie, prostredníctvom nákladovo optimálnych úspor konečného využitia energie, iniciatívami v oblasti reakcie na strane dopytu a účinnejšou premenou, prenosom a distribúciou energie;
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 3
Článok 3
Článok 3
Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy
Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy
1.  Každý členský štát do 1. januára 2019 a potom každých desať rokov Komisii oznámi integrovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy. Tieto plány obsahujú prvky uvedené v odseku 2 a prílohe I. Prvý plán sa vzťahuje na obdobie rokov 2021 až 2030. Nasledujúce plány sa vzťahujú na desaťročné obdobie nasledujúce bezprostredne po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúci plán.
1.  Každý členský štát do 1. januára 2019 a potom každých desať rokov Komisii oznámi integrovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy. Tieto plány obsahujú prvky uvedené v odseku 2 a prílohe I. Prvý plán sa vzťahuje na obdobie rokov 2021 až 2030. Nasledujúce plány sa vzťahujú na desaťročné obdobie nasledujúce bezprostredne po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúci plán.
2.  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy pozostávajú z týchto hlavných zložiek:
2.  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy pozostávajú z týchto hlavných zložiek:
a)  prehľad procesu vypracúvania integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy pozostávajúci zo zhrnutia, opisu konzultácií a zapojenia zainteresovaných strán a ich výsledkov a regionálnej spolupráce s inými členskými štátmi pri príprave plánu;
a)  prehľad procesu vypracúvania integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy pozostávajúci zo:
(1)   zhrnutia;
(2)   opisu konzultácií a zapojenia miestnych orgánov, občianskej spoločnosti, podnikov, sociálnych partnerov a občanov a ich výsledkov;
(3)  opisu makroregionálnej a regionálnej spolupráce s inými členskými štátmi pri príprave plánu;
b)  opis národných zámerov, cieľov a príspevkov každého z piatich rozmerov energetickej únie;
b)  opis národných zámerov a cieľov každého z piatich rozmerov energetickej únie;
c)  opis politík a opatrení plánovaných na dosiahnutie zodpovedajúcich zámerov, cieľov a príspevkov uvedených v písmene b);
c)  opis plánovaných politík, opatrení a investičných stratégií plánovaných na dosiahnutie zodpovedajúcich zámerov a cieľov uvedených v písmene b);
d)  opis aktuálnej situácie piatich rozmerov energetickej únie aj so zreteľom na energetický systém a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov, ako aj prognózy v súvislosti so zámermi uvedenými v písmene b) a už existujúcimi (vykonávanými a prijatými) politikami a opatreniami;
d)  opis aktuálnej situácie piatich rozmerov energetickej únie aj so zreteľom na energetický systém a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov, ako aj prognózy v súvislosti so zámermi a cieľmi uvedenými v písmene b) a už existujúcimi (vykonávanými a prijatými) politikami a opatreniami, a opis regulačných a neregulačných prekážok plnenia cieľov a zámerov;
e)  posúdenie vplyvov plánovaných politík a opatrení na splnenie zámerov uvedených v písmene b);
e)  posúdenie vplyvov jednotlivých a súhrnných plánovaných politík a opatrení na splnenie cieľov a zámerov uvedených v článkoch 1, 4, 13a a 14 a vplyvov na ochranu životného prostredia vrátane kvality ovzdušia a ochranu prírody, zdravie, makroekonomické a sociálne vplyvy;
ea)   posúdenie vplyvov plánovaných politík a opatrení na hospodársku súťaž spojenú s piatimi rozmermi energetickej únie;
eb)  posúdenie potenciálnych vplyvov na klímu v členskom štáte vrátane priamych a nepriamych vplyvov, a stratégií na zvyšovanie odolnosti s cieľom riadiť vplyv na zmenu klímy, ako sú národné adaptačné plány;
ec)  po vypracovaní investičnej stratégie – odhad verejných a súkromných investícií potrebných na vykonávanie plánovaných politík a opatrení;
f)  príloha vypracovaná v súlade s požiadavkami a štruktúrou uvedenými v prílohe II k tomuto nariadeniu, v ktorej sa stanovujú metodiky a politické opatrenia členského štátu na dosiahnutie úspor energie v súlade s článkom 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761] a prílohou V k uvedenej smernici.
f)  príloha vypracovaná v súlade s požiadavkami a štruktúrou uvedenými v prílohe II k tomuto nariadeniu, v ktorej sa stanovujú metodiky a politické opatrenia členského štátu na dosiahnutie úspor energie v súlade s článkom 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761] a prílohou V k uvedenej smernici.
3.  Členské štáty pri príprave národných plánov uvedených v odseku 1 zohľadňujú prepojenia medzi piatimi rozmermi energetickej únie a v náležitých prípadoch používajú konzistentné údaje a predpoklady vo všetkých piatich rozmeroch.
3.  Členské štáty pri príprave národných plánov uvedených v odseku 1:
a)  obmedzujú administratívnu zložitosť a náklady pre všetky príslušné zainteresované strany;
b)   zohľadňujú prepojenia medzi piatimi rozmermi energetickej únie, najmä zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti;
c)   v náležitých prípadoch používajú dôveryhodné a konzistentné údaje a predpoklady vo všetkých piatich rozmeroch a zverejňujú údaje používané na modelovanie;
d)  zabezpečujú súlad s cieľmi stanovenými v článku 1 a s národnými dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky stanovenými v článku 14;
e)  posudzujú počet domácností žijúcich v energetickej chudobe, berúc do úvahy potreby domácich energetických služieb nutných na zabezpečenie základnej životnej úrovne v príslušnom vnútroštátnom kontexte, a uvádzajú existujúce a plánované politiky a opatrenia zamerané na riešenie problému energetickej chudoby vrátane opatrení v oblasti sociálnej politiky a iných príslušných vnútroštátnych programov.
V prípade, že členský štát má značný počet domácností žijúcich v energetickej chudobe – ako to potvrdzuje posúdenie na základe overiteľných údajov s použitím ukazovateľov geografického rozptýlenia – mal by zahrnúť do svojho plánu orientačný vnútroštátny zámer na zníženie energetickej chudoby;
f)  zahrnú ustanovenia s cieľom zamedziť, zmierniť alebo v prípade, že je projekt vo verejnom záujme a nie sú k dispozícii žiadne alternatívy, kompenzovať akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného nahlasovania podľa článkov 15 až 22;
g)  zohľadňujú najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.
3a.  Členský štát zabezpečí, že po jeho prvých integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy každý z jeho nasledovných plánov, ktoré boli Komisii oznámené v súlade s odsekom 1, upraví jeho národné ciele a zámery uvedené v článku 4, s cieľom zohľadniť zvýšenie ambícií v porovnaní s úrovňou stanovenou v jeho predchádzajúcich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy.
3b.  Členské štáty zverejňujú plány predložené Komisii podľa tohto článku.
4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 na účely zmeny prílohy I s cieľom prispôsobiť ju zmenám rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky, vývoju na trhu s energiou a novým požiadavkám dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 na účely zmeny prílohy I s cieľom prispôsobiť ju zmenám rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky, vývoju na trhu s energiou a novým požiadavkám dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 4 – názov
Národné zámery, ciele a príspevky pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Ciele a zámery pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1
Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy stanovia tieto hlavné zámery, ciele a príspevky, ako sa uvádza v oddiele A.2 prílohy I:
Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy stanovia tieto hlavné zámery a ciele, ako sa uvádza v oddiele A.2 prílohy I:
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 1 – bod ii a (nový)
iia)  trajektórie, ktoré členský štát plánuje s cieľom zachovať a posilniť odstraňovanie uhlíka pomocou záchytov v súlade s dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky uvedenými v článku 14;
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 1 – bod iii
iii.   iné prípadné národné zámery a ciele konzistentné s platnými dlhodobými stratégiami znižovania emisií.
iii)   iné národné zámery a ciele v súlade s Parížskou dohodou a dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky;
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod i
i.   na účely dosiahnutia záväzného cieľa Únie, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov predstavoval do roku 2030 aspoň 27 %, ako sa uvádza v článku 3 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767], príspevok k tomuto cieľu, pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov daného členského štátu na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030, s lineárnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021;
i)   na účely dosiahnutia záväzného cieľa Únie, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov predstavoval do roku 2030 aspoň 35 %, ako sa uvádza v [článku 3] [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767];
Pozmeňujúci návrh 291
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – písmeno i a (nové)
ia.   národný cieľ členského štátu pre energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle hrubej konečnej energetickej spotreby v roku 2030 stanovený podľa článku 3 a prílohy Ia k smernici (EÚ).../... [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES, ako sa navrhuje v COM(2016)0767], s lineárnou trajektóriou zabezpečujúcou rovnomerné zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov od roku 2021, ako sa uvádza v prílohe Ia k tomuto nariadeniu;
Pozmeňujúci návrh 292
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – písmeno i b (nové)
ib.   Trajektória uvedená v bode ia) musí:
i)   začínať od podielu energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2020, ako sa uvádza v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I k smernici (EÚ) .../... [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767]. Ak členský štát prekročí svoj záväzný národný cieľ na rok 2020, jeho trajektória môže začať na úrovni dosiahnutej v roku 2020;
ii)   pozostávať minimálne z troch referenčných bodov vypočítaných ako priemer za predchádzajúce dva alebo tri roky, ako sa uvádza v prílohe Ia;
iii)   dosiahnuť aspoň národný cieľ na rok 2030;
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod i c (nový)
ic)  súhrnná trajektória členského štátu uvedená v bodoch ia) a ib) sa pridá do záväznej lineárnej trajektórie Únie a musí dosiahnuť záväzný cieľ Únie, ktorým je podiel aspoň 35 % energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v roku 2030;
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod i d (nový)
id)  trajektórie členského štátu pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie od roku 2031 v súlade s dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky.
Pozmeňujúce návrhy 69 a 287
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod ii
ii)  trajektórie podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch vykurovania a chladenia, elektriny a dopravy;
ii)  orientačné trajektórie členského štátu týkajúce sa podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch vykurovania a chladenia, elektriny a dopravy;
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod iii
iii.  trajektórie technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej energetickej spotreby jednotlivých technológií za každú technológiu a sektor v Mtoe a celkového plánovaného inštalovaného výkonu za každú technológiu a sektor v MW;
iii)   orientačné trajektórie technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej energetickej spotreby jednotlivých technológií za každú technológiu a sektor v Mtoe, celkového plánovaného inštalovaného výkonu za každú technológiu a sektor v MW vrátane prestavby (repowering);
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod iii a (nový)
iiia) podiel energie, ktorú v členskom štáte vyrobia z obnoviteľných zdrojov mestá, komunity obnoviteľných zdrojov a samospotrebitelia od roku 2021 do roku 2030, ako aj ciele a trajektórie, pokiaľ ide o túto energiu, vrátane očakávanej hrubej konečnej spotreby energie v Mtoe;
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 1
(1)  orientačný národný príspevok v oblasti energetickej efektívnosti k dosiahnutiu záväzného cieľa energetickej efektívnosti Únie na úrovni 30 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761], na základe spotreby primárnej alebo koncovej energie, alebo na základe úspor primárnej alebo koncovej energie alebo na základe energetickej náročnosti.
(1)  záväzný národný cieľ v oblasti energetickej efektívnosti týkajúci sa dosiahnutia záväzného cieľa energetickej efektívnosti Únie na úrovni 40 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761], na základe spotreby primárnej alebo koncovej energie, alebo na základe úspor primárnej alebo koncovej energie alebo na základe energetickej náročnosti, s lineárnou trajektóriou tohto cieľa od roku 2021.
Členské štáty vyjadrujú svoj príspevok ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej spotreby energie v rokoch 2020 a 2030 s lineárnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021. Musia vysvetliť svoju východiskovú metodiku a použité prevodné koeficienty;
Členské štáty vyjadrujú svoje ciele v oblasti energetickej efektívnosti ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej spotreby energie v rokoch 2020 a 2030. Musia vysvetliť svoju východiskovú metodiku a prevodné koeficienty použité v súlade s prílohami IV a V k ... [v znení zmien podľa návrhu COM(2016)0761].
Trajektória uvedená v prvom pododseku pozostáva z dvojročných priebežných cieľov začínajúcich v roku 2022 a potom každé dva roky;
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 2
(2)  kumulatívny objem úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie rokov 2021 – 2030 podľa článku 7 o povinných úsporách energie v smernici 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761];
(2)  kumulatívny objem dodatočných úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie rokov 2021 – 2030 a po tomto období podľa článku 7 o povinných úsporách energie v smernici 2012/27/EÚ [v znení zmien podľa návrhu COM(2016)0761];
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 3
(3)  zámery pri dlhodobej obnove vnútroštátneho fondu bytových a komerčných budov (súkromných aj verejných);
(3)  medzníky – na základe analýzy existujúceho fondu budov – na roky 2030 a 2040 v prípade dlhodobých stratégií na obnovu vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných aj súkromných, merajúce pokrok pri dosahovaní cieľa na rok 2050 v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ [zmenenej návrhom COM(2016)0765];
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 3 a (nový)
(3a)  plánované politiky a opatrenia, ako aj pokrok smerom k transformácii vnútroštátneho fondu budov na vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, a to aj fakticky podložený odhad očakávaných úspor energie a ďalších prínosov, ktoré sa majú dosiahnuť v období rokov 2020 až 2030;
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 4
(4)  celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť alebo zodpovedajúce ročné úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť v období rokov 2020 až 2030 podľa článku 5 o vzorovej úlohe budov verejných subjektov v rámci smernice 2012/27/EÚ;
(4)  celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť a zodpovedajúce úspory energie dosiahnuté prostredníctvom obnovy alebo zodpovedajúce ročné úspory energie vyplývajúce z alternatívneho prístupu, ktoré sa majú dosiahnuť v období rokov 2020 až 2030 podľa článku 5 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien podľa návrhu COM(2016)0761];
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 4 a (nový)
(4a)  zistený potenciál úspor energie pri vykurovaní a chladení, a to aj výsledky komplexného posúdenia potenciálu na využitie vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny a účinného a inovatívneho diaľkového vykurovania a chladenia;
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 5
(5)  iné národné zámery v oblasti energetickej efektívnosti vrátane dlhodobých cieľov alebo stratégií a sektorových cieľov v oblastiach ako doprava, vykurovanie a chladenie;
(5)  iné národné zámery v oblasti energetickej efektívnosti vrátane dlhodobých cieľov alebo stratégií a sektorových cieľov v oblastiach ako doprava, výrobné odvetvie a vodné a odpadové hospodárstvo alebo vyplývajúce z politík spájajúcich jednotlivé odvetvia; ako aj efektívnosť v ostatných sektoroch s vysokým potenciálom energetickej efektívnosti v rámci celého reťazca toku energie od primárnej energie ku koncovým používateľom alebo napríklad v dátových centrách;
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – bod 1
(1)  národné zámery vzhľadom na narastajúcu mieru diverzifikácie zdrojov energie a dodávku z tretích krajín;
(1)  národné zámery vzhľadom na narastajúcu mieru diverzifikácie zdrojov energie a dodávku z tretích krajín s cieľom zvýšiť odolnosť makroregionálnych, regionálnych a národných energetických systémov;
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – bod 2
(2)  národné zámery vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín;
(2)  národné zámery vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín s cieľom zvýšiť odolnosť makroregionálnych, národných a regionálnych energetických systémov;
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – bod 4
(4)  národné zámery vzhľadom na zavádzanie domácich zdrojov energie (predovšetkým energie z obnoviteľných zdrojov);
(4)  národné zámery vzhľadom na zvýšenie flexibility vnútroštátneho energetického systému, najmä prostredníctvom zavádzania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, využívania domácich a regionálnych obnoviteľných zdrojov energie, riadenia odberu a uskladňovania;
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 1
(1)  miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na cieľ do roku 2030 týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %; členské štáty musia vysvetliť použitú východiskovú metodiku;
(1)  miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na orientačný cieľ do roku 2030 týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %, berúc do úvahy cieľ do roku 2020 týkajúci sa prepojenia na úrovni aspoň 10 %, podmienky a potenciál národných a regionálnych trhov, všetky aspekty analýz nákladov a prínosov, aktuálnu úroveň vykonávania projektov spoločného záujmu, ako aj opatrenia na zvýšenie obchodovateľnej kapacity v existujúcich prepojeniach; členské štáty musia vysvetliť použitú východiskovú metodiku, berúc do úvahy metodiku navrhnutú Komisiou;
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 2
(2)  kľúčové národné zámery vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu elektriny a prepravy plynu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v ktoromkoľvek z piatich rozmerov stratégie energetickej únie;
(2)  kľúčové národné zámery vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu a distribúcie elektriny a prepravy plynu a jej modernizáciu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v ktoromkoľvek z piatich rozmerov stratégie energetickej únie; pre každý plánovaný veľký infraštruktúrny projekt, predbežné posúdenie jeho zlučiteľnosti s piatimi rozmermi energetickej únie a jeho príspevky k týmto rozmerom, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok a hospodársku súťaž;
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 3
(3)  národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad integrácia trhov a prepojenie trhov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
(3)  národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad zvyšovanie flexibility systému, najmä odstránením prekážok voľnej tvorby cien, integrácia a prepájanie trhov, inteligentné siete, agregácia, riadenie odberu, uskladňovanie, distribuovaná výroba, mechanizmy na dispečing, redispečing a obmedzovanie, cenové signály v reálnom čase, vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 3 a (nový)
(3a)  národné zámery týkajúce sa nediskriminačnej účasti na energii z obnoviteľných zdrojov, reakcie na strane dopytu a uskladňovania, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 3 b (nový)
(3b)  národné zámery vzhľadom na zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme a prínos vlastnej výroby energie a nových technológií vrátane inteligentných meradiel;
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 4
(4)  národné zámery pri zabezpečovaní primeranosti elektrizačnej sústavy, ako aj pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
(4)  národné zámery pri zabezpečovaní primeranosti elektrizačnej sústavy a zabezpečovaní toho, aby neboli zavedené nijaké kapacitné mechanizmy alebo – v prípade, ak sa vykonávajú na účely bezpečnosti dodávok – aby boli v maximálnej možnej miere obmedzené, vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno e – bod 1
(1)  národné zámery a ciele financovania verejného a súkromného výskumu a inovácií vo vzťahu k energetickej únii; v prípade potreby vrátane harmonogramu dosahovania zámerov. Tieto ciele a zámery by mali byť v súlade s cieľmi a zámermi stanovenými v stratégii energetickej únie a v pláne SET;
(1)  národné zámery a ciele financovania verejnej podpory výskumu a inovácií vo vzťahu k energetickej únii a jej očakávaný vplyv na súkromný výskum; v prípade potreby vrátane harmonogramu dosahovania zámerov. Tieto ciele a zámery by mali byť v súlade s cieľmi a zámermi stanovenými v stratégii energetickej únie a v pláne SET;
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno e – bod 2
(2)  národné zámery na rok 2050 týkajúce sa zavádzania nízkouhlíkových technológií;
(2)  národné zámery na rok 2050 vzťahujúce sa na podporu udržateľných technológií;
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno e – bod 3
(3)  národné zámery týkajúce sa konkurencieschopnosti.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 5 – nadpis
Proces stanovenia príspevku členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
Proces stanovenia cieľa členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1
1.  Členské štáty sa pri stanovovaní svojho prínosu k podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej hrubej spotrebe energie v roku 2030 a poslednom roku obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány, podľa článku 4 písm. a) ods. 2 bodu (i) zohľadnia:
1.  Členské štáty sa pri stanovovaní svojho cieľa k podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej hrubej spotrebe energie v roku 2030 a poslednom roku obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány, podľa článku 4 písm. a) ods. 2 bodu (i) zohľadnia:
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno d – bod i
i)  spravodlivé rozdelenie využitia v celej Európskej únii;
i)  spravodlivé a nákladovo efektívne rozdelenie využitia v celej Európskej únii;
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie uvedenej v článku 3 ods. 3 smernice (EÚ) .../... [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES];
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2
2.  Členské štáty kolektívne zabezpečia, aby súčet ich príspevkov dosiahol do roku 2030 aspoň 27 % energie získanej z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na úrovni Únie.
2.  Členské štáty kolektívne zabezpečia, aby súčet ich cieľov dosiahol do roku 2030 lineárnu trajektóriu dosahujúcu podiel aspoň 35 % energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na úrovni Únie.
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 6 – nadpis
Proces stanovenia príspevku členských štátov v oblasti energetickej efektívnosti
Proces stanovenia záväzného cieľa členských štátov v oblasti energetickej efektívnosti
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Členské štáty pri stanovovaní svojho orientačného národného príspevku v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 a posledný rok obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány podľa článku 4 písm. b) bodu 1, zabezpečia, aby:
1.  Členské štáty pri stanovovaní svojho záväzného národného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 a posledný rok obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány podľa článku 4 písm. b) bodu 1, zabezpečia, aby:
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a
a)  spotreba energie v Únii v roku 2020 nepresiahla 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe koncovej energie a aby spotreba energie v Únii v roku 2030 nepresiahla 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie v prvom desaťročnom období;
a)  spotreba energie v Únii v roku 2020 nepresiahla 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe koncovej energie a aby spotreba energie v Únii v roku 2030 nepresiahla 1 132 Mtoe primárnej energie a 849 Mtoe koncovej energie v prvom desaťročnom období;
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – úvodná časť
2.  Členské štáty pri stanovovaní svojho príspevku uvedeného v odseku 1 môžu zohľadniť okolnosti, ktoré majú vplyv na spotrebu primárnej a koncovej energie, ako napríklad:
2.  Členské štáty pri stanovovaní svojho cieľa uvedeného v odseku 1 môžu zohľadniť okolnosti, ktoré majú vplyv na spotrebu primárnej a koncovej energie, ako napríklad:
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 7
Článok 7
Článok 7
Vnútroštátne politiky a opatrenia pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Vnútroštátne politiky, opatrenia a investičné stratégie pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Členské štáty v súlade s prílohou I opíšu vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy hlavné existujúce (vykonávané a prijaté) a plánované politiky a opatrenia predovšetkým na dosiahnutie zámerov stanovených v národnom pláne vrátane opatrení na zabezpečenie regionálnej spolupráce a primeraného financovania na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.
Členské štáty v súlade s prílohou I opíšu vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy hlavné existujúce (vykonávané a prijaté) a plánované politiky a opatrenia predovšetkým na dosiahnutie zámerov stanovených v národnom pláne vrátane opatrení na zabezpečenie regionálnej spolupráce a primeraného financovania na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane mobilizácie programov a nástrojov Únie.
Opis hlavných existujúcich a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie cieľov stanovených v národných plánoch je sprevádzaný celkovým prehľadom investícií potrebných na dosiahnutie týchto cieľov.
Členské štáty považujú energetickú efektívnosť za prioritu v oblasti infraštruktúry. Do svojho plánovania infraštruktúry zahrnú programy energetickej efektívnosti a uprednostnia investície do renovácie budov.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1
1.  Členské štáty opíšu v súlade so štruktúrou a formátom podľa prílohy I súčasnú situáciu každého z piatich rozmerov energetickej únie vrátane energetického systému a emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania pomocou záchytov v čase predloženia národného plánu alebo na základe najnovších dostupných informácií. Členské štáty takisto stanovia a opíšu prognózy každého z piatich rozmerov energetickej únie na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2040 (ako aj na rok 2030), ktoré majú vyplynúť z existujúcich (vykonávaných a prijatých) politík a opatrení.
1.  Členské štáty opíšu v súlade so štruktúrou a formátom podľa prílohy I súčasnú situáciu každého z piatich rozmerov energetickej únie vrátane energetického systému a emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania pomocou záchytov v čase predloženia národného plánu alebo na základe najnovších dostupných informácií. Členské štáty takisto stanovia a opíšu prognózy každého z piatich rozmerov energetickej únie na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2030 (ako aj na rok 2030), ktoré majú vyplynúť z existujúcich (vykonávaných a prijatých) politík a opatrení. Členské štáty zverejnia predpoklady, parametre a metódy použité na prognózy a scenáre.
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – písmeno a
a)  vplyv na rozvoj energetického systému a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2040 (ako aj na rok 2030) v rámci plánovaných politík a opatrení vrátane porovnania s prognózami založenými na existujúcich (vykonávaných a prijatých) politikách a opatreniach uvedených v odseku 1;
a)  vplyv na rozvoj energetického systému a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2040 (ako aj na rok 2030) v rámci plánovaných politík a opatrení vrátane porovnania s prognózami založenými na existujúcich (vykonávaných a prijatých) politikách a opatreniach uvedených v odseku 1. Malo by to zahŕňať posúdenie synergií vyplývajúcich z prepájania sektorov, digitalizácie a zlepšenia štruktúry trhu, ako aj prínosy z hľadiska kvality ovzdušia a bezpečnosti dodávok;
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – písmeno b
b)  makroekonomický, environmentálny, sociálny účinok a účinok na zručnosti plánovaných politík a opatrení uvedených v článku 7 a ďalej konkretizovaných v prílohe I na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2030 vrátane porovnania s prognózami založenými na existujúcich (vykonávaných a prijatých) politikách a opatreniach uvedených v odseku 1;
b)  makroekonomický, zdravotný, environmentálny, sociálny účinok a účinok na zručnosti jednotlivých a súhrnných plánovaných politík a opatrení uvedených v článku 7 a ďalej konkretizovaných v prílohe I na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2030 vrátane porovnania s prognózami existujúcich (vykonávaných a prijatých) politík a opatrení uvedených v odseku 1. Metodika používaná na posudzovanie týchto vplyvov sa zverejní a podporuje sa používanie analýz nákladov a prínosov;
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – písmeno c
c)  interakcie medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami v rámci politického rozmeru a medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2030. Prognózy týkajúce sa bezpečnosti dodávok, infraštruktúr a integrácie trhov musia byť spojené so spoľahlivými scenármi energetickej efektívnosti.
c)  interakcie medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami v rámci politického rozmeru a medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2030. Posúdenie musí zahŕňať kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotenie všetkých doložených interakcií medzi vnútroštátnymi politikami a opatreniami a politickými opatreniami Únie v oblasti klímy a energetiky. Prognózy týkajúce sa bezpečnosti dodávok, infraštruktúr a integrácie trhov musia byť spojené so spoľahlivými scenármi energetickej efektívnosti;
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  spôsob, akým jednotlivé a súhrnné existujúce a plánované politiky a opatrenia pomôžu prilákať súkromné investície spolu s verejným financovaním potrebným na ich vykonávanie.
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok 9
Článok 9
Článok 9
Návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
Návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
1.  Členské štáty musia do 1. januára 2018 a potom každých desať rokov pripraviť a predložiť Komisii návrh integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3 ods. 1.
1.  Každý členský štát do 1. júna 2018 pripraví a predloží Komisii návrh svojho prvého integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3 ods. 1. Každý členský štát pripraví a predloží Komisii návrh svojho druhého plánu do 1. januára 2023 a návrhy svojich následných plánov každých päť rokov potom.
2.  Komisia môže pre členské štáty vydať odporúčania k návrhom plánov v súlade s článkom 28. V týchto odporúčaniach sa stanovujú najmä:
2.  Komisia posúdi návrh plánov a vydá odporúčania pre jednotlivé krajiny určené členským štátom v súlade s článkom 28, a to najneskôr tri mesiace pred uplynutím lehoty na predloženie plánu uvedeného v článku 3 ods. 1, s cieľom:
a)  úroveň ambície zámerov, cieľov a príspevkov na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie a najmä cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030;
a)  zabezpečiť kolektívne dosahovanie cieľov a zámerov energetickej únie členskými štátmi vo všetkých rozmeroch energetickej únie;
aa)  zabezpečovať dosahovanie národných cieľov a zámerov členskými štátmi;
b)  politiky a opatrenia týkajúce sa zámerov na úrovni členských štátov a únie, ako aj iných politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom;
b)  zlepšovať jednotlivé existujúce a plánované politiky a opatrenia zahrnuté v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy vrátane politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom;
ba)  navrhovať prijatie dodatočných politík a opatrení v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy;
c)  interakcia a konzistentnosť existujúcich (vykonávaných a prijatých) a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci jedného rozmeru i rôznych rozmerov energetickej únie.
c)  zabezpečovať konzistentnosť existujúcich (vykonávaných a prijatých) a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci jedného rozmeru i rôznych rozmerov energetickej únie;
ca)  zabezpečovať súlad investičných stratégií a nástrojov s politikami a opatreniami členských štátov, ktoré majú dosiahnuť príslušné zámery a ciele.
3.  Členské štáty pri finalizácii svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v čo najväčšej miere zohľadňujú všetky odporúčania Komisie.
3.  Členské štáty pri finalizácii svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v čo najväčšej miere zohľadňujú všetky odporúčania Komisie. V prípade, že stanovisko dotknutého členského štátu sa odlišuje od odporúčania Komisie, tento členský štát poskytne a zverejní dôvody svojho stanoviska.
3a.  Členské štáty sprístupňujú verejnosti návrhy plánov uvedené v odseku 1.
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1
Bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky práva Únie, členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať na príprave návrhov plánov uvedených v článku 9 a k návrhom svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ktoré predkladajú Komisii, pripoja zhrnutie názorov verejnosti. Pokiaľ sa uplatňujú ustanovenia smernice 2001/42/ES, vychádza sa z toho, že konzultácie uskutočnené v súlade s uvedenou smernicou spĺňajú aj povinnosť týkajúcu sa verejných konzultácií podľa tohto nariadenia.
Bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky práva Únie, členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať na príprave návrhov plánov uvedených v článku 9, dlhodobých stratégií uvedených v článku 14, ak sú otvorené všetky možnosti a ak sa môže uskutočniť skutočná verejná konzultácia.
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty stanovia primerané harmonogramy, ktoré poskytnú dostatočný čas na informovanie verejnosti a na prípravu a účinnú účasť verejnosti na rôznych fázach procesu plánovania. Členské štáty náležite zohľadnia rovnakú účasť a zabezpečia, aby verejnosť bola informovaná, či už prostredníctvom verejných oznámení alebo iných vhodných prostriedkov, ako sú elektronické médiá, ak sú k dispozícii, o všetkých praktických opatreniach týkajúcich sa ich účasti, a členské štáty tiež zabezpečia, aby mala verejnosť prístup ku všetkým relevantným dokumentom.
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 b (nový)
1b.  Členské štáty zahrnú do podania svojho návrhu a konečného integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy a do svojich dlhodobých stratégií Komisii zhrnutie názorov verejnosti a spôsob, akým boli tieto názory zohľadnené.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 c (nový)
1c.  Pokiaľ sa uplatňujú ustanovenia smernice 2001/42/ES, vychádza sa z toho, že konzultácie uskutočnené v súlade s uvedenou smernicou spĺňajú aj povinnosť týkajúcu sa verejných konzultácií podľa tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 d (nový)
1d.  Členské štáty pri vykonávaní tohto článku musia obmedziť administratívnu zložitosť.
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Článok 10 a (nový)
Článok 10a
Mnohoúrovňová platforma pre dialóg o klíme a energetike
1.  V duchu partnerstva členský štát zriadi trvalú mnohoúrovňovú platformu pre dialóg o klíme a energetike s cieľom podporovať aktívne zapájanie miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti, podnikateľov, investorov, všetkých ostatných relevantných zainteresovaných strán a širokej verejnosti do riadenia procesu transformácie energetiky.
2.  Členské štáty predložia svojej národnej platforme pre dialóg o klíme a energetike rôzne možnosti a scenáre pre svoje krátkodobé, strednodobé a dlhodobé politiky v oblasti energetiky a klímy spolu s analýzou nákladov a prínosov každej možnosti. Platformy pre dialóg o klíme a energetike musia byť fórami na diskusiu a vypracovanie plánov, stratégií a správ podľa článku 10.
3.  Členské štáty zabezpečia, aby platformy pre dialóg o klíme a energetike využívali primerané ľudské a finančné zdroje a aby fungovali transparentne.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Článok 11
Článok 11
Článok 11
Regionálna spolupráca
Makroregionálna a regionálna spolupráca
1.  Členské štáty navzájom spolupracujú na regionálnej úrovni, aby účinne plnili ciele, zámery a príspevky stanovené vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy.
1.  Členské štáty navzájom spolupracujú na makroregionálnej a regionálnej úrovni a v čo najväčšej miere pritom zohľadňujú všetky existujúce a potenciálne formy spolupráce, aby účinne plnili ciele a zámery stanovené vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy.
2.  Členské štáty v dostatočnom predstihu pred predložením návrhov svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy Komisii podľa článku 9 ods. 1 identifikujú príležitosti na regionálnu spoluprácu a konzultujú so susednými členskými štátmi a ostatnými členskými štátmi, ktoré prejavia záujem. Členské štáty vo svojich návrhoch integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy uvedú výsledky takýchto regionálnych konzultácií a prípadne aj spôsob zohľadnenia pripomienok.
2.  Členské štáty v dostatočnom predstihu pred predložením návrhov svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy Komisii podľa článku 9 ods. 1 identifikujú príležitosti na makroregionálnu a regionálnu spoluprácu, berúc do úvahy existujúcu makroregionálnu spoluprácu, najmä s plánom prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), plynárenskou konektivitou v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), stredozápadným regionálnym trhom s energiou (CWREM), iniciatívou pre elektrickú sieť na mori krajín Severného mora (NSCOGI), euro-stredozemským partnerstvom, a konzultujú so susednými členskými štátmi a ostatnými členskými štátmi, ktoré prejavia záujem, a to v súlade so smernicou 2011/92/EÚ a s Dohovorom z Espoo. Členské štáty vo svojich návrhoch integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy uvedú výsledky takýchto regionálnych konzultácií a prípadne aj spôsob zohľadnenia pripomienok. V prípade makroregionálnej spolupráce sa členské štáty dohodnú na štruktúre riadenia umožňujúcej stretnutia na ministerskej úrovni, a to aspoň raz ročne.
2a.  Komisia na základe žiadosti dvoch alebo viacerých členských štátov uľahčuje spoločné vypracúvanie ich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, okrem iného vytvorením vhodného rámca. Keď členské štáty spolupracujú na makroregionálnej alebo regionálnej úrovni, vo svojich návrhoch integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy stanovia výsledky a predložia ich Komisii. Výsledok tejto makroregionálnej alebo regionálnej spolupráce môže nahradiť rovnocenné časti príslušných integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
2b.  S cieľom podporiť integráciu trhu a nákladovo efektívne politiky Komisia identifikuje príležitosti na makroregionálnu alebo regionálnu spoluprácu, pokiaľ ide o jeden alebo viacero z piatich rozmerov energetickej únie, a to v súlade s týmto článkom, s dlhodobou víziou a na základe existujúcich trhových podmienok. Na základe týchto možností môže Komisia vydávať odporúčania členským štátom podľa článku 28 s cieľom uľahčiť účinnú spoluprácu, partnerstvá a konzultácie.
3.  Komisia uľahčuje spoluprácu a konzultácie medzi členskými štátmi o návrhoch plánov, ktoré sa jej predkladajú podľa článku 9, na účely ich finalizácie.
3.  Komisia uľahčuje spoluprácu a konzultácie medzi členskými štátmi o návrhoch plánov, ktoré sa jej predkladajú podľa článku 9, na účely ich finalizácie.
4.  Členské štáty vo svojich konečných integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy zohľadnia pripomienky iných členských štátov podľa odsekov 2 a 3 a vysvetlia, ako boli tieto pripomienky zohľadnené.
4.  Členské štáty vo svojich konečných integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy zohľadnia pripomienky iných členských štátov podľa odsekov 2 a 3 a vysvetlia, ako boli tieto pripomienky zohľadnené.
5.  Na účely uvedené v odseku 1 členské štáty pri vykonávaní politík a opatrení svojich plánov naďalej spolupracujú na makroregionálnej úrovni.
5.  Na účely uvedené v odseku 1 členské štáty pri vykonávaní politík a opatrení svojich plánov naďalej spolupracujú na makroregionálnej úrovni.
5a.  Členské štáty musia tiež uvažovať o spolupráci so signatármi Energetického spoločenstva a tretími krajinami, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1 – úvodná časť
Komisia posudzuje integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy a ich aktualizácie oznámené podľa článkov 3 a 13. Posudzuje najmä, či:
Komisia posudzuje integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy oznámené podľa článku 3. Posudzuje najmä, či:
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1 – písmeno a
a)  ciele, zámery a príspevky sú dostatočné na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie a v prvom desaťročnom období najmä cieľov rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;
a)  ciele a zámery sú dostatočné na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie a v prvom desaťročnom období najmä cieľov rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  existujúce a stanovené politiky, opatrenia a súvisiace investičné stratégie sú dostatočné na dosiahnutie národných cieľov uvedených v článku 4;
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh nariadenia
Článok 13
Článok 13
vypúšťa sa
Aktualizácia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
1.  Členské štáty do 1. januára 2023 a potom každých 10 rokov predkladajú Komisii návrh aktualizácie posledného oznámeného integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3 alebo Komisii potvrdia, že plán zostáva v platnosti.
2.  Členské štáty do 1. januára 2024 a potom každých 10 rokov oznamujú Komisii aktualizáciu posledného oznámeného integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3, pokiaľ Komisii nepotvrdia, že plán zostáva v platnosti podľa odseku 1 tohto článku.
3.  Členské štáty smú ciele, zámery a príspevky v aktualizácii uvedenej v odseku 2 upravovať iba tak, aby odrážali vyššiu ambíciu v porovnaní s cieľmi, zámermi a príspevkami uvedenými v poslednom oznámenom integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy.
4.  Členské štáty sa usilujú, aby v aktualizovanom pláne zmiernili akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného nahlasovania podľa článkov 15 až 22.
5.  Členské štáty pri príprave aktualizácie uvedenej v odseku 2 zohľadňujú najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.
6.  Postupy uvedené v článku 9 ods. 2 a článku 11 sa uplatňujú na prípravu a posudzovanie aktualizovaných integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – názov
Dlhodobé stratégie znižovania emisií
Dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Článok 13 a (nový)
Článok 13a
Súlad s celkovým zámerom v oblasti klímy
Komisia do 1. júla 2018 podá správu o zostávajúcom celosvetovom uhlíkovom rozpočte, ktorý je v súlade s pokračujúcim úsilím o obmedzenie zvýšenia teploty výrazne pod 2 °C, konkrétne na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a uverejní analýzu spravodlivého podielu Únie na roky 2050 a 2100.
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Článok 14
Článok 14
Článok 14
Dlhodobé stratégie znižovania emisií
Dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky
1.  Členské štáty do 1. januára 2020 a potom každých 10 rokov pripravia a Komisii nahlásia svoje dlhodobé stratégie znižovania emisií s perspektívou 50 rokov s cieľom prispieť k:
1.  Členské štáty a Komisia, konajúc v mene Únie, prijmú do 1. januára 2019 a potom každých päť rokov svoje dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky s perspektívou 30 rokov s cieľom prispieť k:
a)  plneniu záväzkov Únie a členských štátov v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov a zlepšiť ich odstraňovanie pomocou záchytov;
a)  plneniu záväzkov Únie a členských štátov v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov a zlepšiť ich odstraňovanie pomocou záchytov v desaťročných krokoch;
b)  splneniu zámeru, ktorým je udržanie nárastu priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvyšovania teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;
b)  splneniu zámeru, ktorým je udržanie nárastu priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvyšovania teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a to obmením emisií skleníkových plynov Únie pod hranicu, ktorá tvorí jej spravodlivý podiel na zostávajúcom celosvetovom uhlíkovom rozpočte;
c)  dosiahnutiu dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšenia ich odstraňovania pomocou záchytov vo všetkých sektoroch v súlade so zámerom Únie znížiť do roku 2050 emisie o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 nákladovo efektívnym spôsobom, a to v kontexte potrebných znížení, ktoré podľa IPCC majú dosiahnuť rozvinuté krajiny ako celok.
c)  dosiahnutiu dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšenia ich odstraňovania pomocou záchytov vo všetkých sektoroch v súlade so zámerom Únie znížiť v kontexte potrebných znížení podľa IPCC emisie skleníkových plynov Únie nákladovo efektívnym spôsobom a posilniť ich odstraňovanie pomocou záchytov pri dosahovaní teplotných cieľov stanovených v Parížskej dohode tak, aby sa do roku 2050 dosiahli nulové emisie skleníkových plynov v Únii a potom nasledovalo obdobie negatívnych emisií;
ca)  vybudovaniu v rámci Únie – a to najneskôr do 2050 – vysoko energeticky efektívneho systému založeného na energii z obnoviteľných zdrojov.
2.  Dlhodobé stratégie znižovania emisií zahŕňajú:
2.  Dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky obsahujú prvky stanovené v prílohe II a zahŕňajú:
a)  celkové zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov;
a)  celkové zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov so samostatným cieľom zlepšovania odstraňovania emisií pomocou záchytov, ktorý bude v súlade s pokračujúcim úsilím obmedziť zvýšenie teploty, ako sa stanovuje v cieľoch Parížskej dohody;
b)  zníženie emisií a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov v jednotlivých sektoroch vrátane elektrickej energie, v priemysle, doprave a sektore budov (obytné budovy a budovy terciárneho sektora), v poľnohospodárstve a využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF);
b)  s ohľadom na dekarbonizáciu, zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov v jednotlivých sektoroch, a to okrem iného aj v oblasti elektrickej energie, v priemysle, doprave, vykurovaní a chladení a v sektore budov (obytné budovy a budovy terciárneho sektora), v poľnohospodárstve a využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF);
c)  predpokladaný pokrok pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov vrátane intenzity skleníkových plynov, intenzity CO2 hrubého domáceho produktu a stratégií pre súvisiaci výskum, vývoj a inováciu;
c)  predpokladaný pokrok pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov vrátane intenzity skleníkových plynov, intenzity CO2 hrubého domáceho produktu a stratégií pre súvisiace dlhodobé investície, výskum, vývoj a inováciu;
ca)  predpokladaný pokrok pri energetickom prechode vrátane úspor energie, celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov a plánovanej inštalovanej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov;
cb)  očakávaný príspevok dôslednej dekarbonizácie hospodárstva k makroekonomickému a sociálnemu rozvoju, k zdravotným rizikám a prínosom a k ochrane životného prostredia;
d)  odkazy na iné národné dlhodobé plánovanie.
d)  odkazy na iné národné dlhodobé zámery, plánovanie a iné politiky a opatrenia a investície.
2a.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 na účely zmeny prílohy IIa s cieľom prispôsobiť ju zmenám rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky, vývoju na trhu s energiou a novým požiadavkám dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
3.  Dlhodobé stratégie znižovania emisií a integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy uvedené v článku 3 by mali byť vo vzájomnom súlade.
3.  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy uvedené v článku 3 musia byť v súlade s dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky.
4.  Členské štáty bezodkladne sprístupnia verejnosti svoje dlhodobé stratégie znižovania emisií a všetky ich aktualizácie.
4.  Členské štáty a Komisia vypracúvajú svoje stratégie otvorene a transparentne, a zabezpečujú, aby verejnosť, sociálni partneri, podniky, investori, občianska spoločnosť a iné zainteresované strany mali včasné a skutočné príležitosti zúčastňovať sa na príprave dlhodobej stratégie v oblasti klímy a energetiky, a zverejňujú stratégie a všetky podporné analýzy a údaje, a to aj prostredníctvom elektronickej platformy, ako sa uvádza v článku 24.
4a.  Komisia podporuje členské štáty pri príprave ich dlhodobých stratégií poskytovaním informácií o stave príslušných vedeckých poznatkov a technologického rozvoja relevantného pre dosiahnutie zámerov uvedených v článku 1. Komisia tiež členským štátom a iným zainteresovaným stranám poskytne príležitosti poskytnúť doplňujúce informácie a diskutovať o svojich názoroch a vypracuje najlepšie postupy a usmernenia pre členské štáty určené na používanie počas fáz vývoja a realizácie ich stratégií.
4b.  Komisia posúdi, či sú národné dlhodobé stratégie primerané na kolektívne dosahovanie zámerov Únie stanovených v článku 1. Komisia môže vydávať odporúčania pre členské štáty na uľahčenie tohto cieľa a pomáhať členským štátom v úsilí pri príprave a realizácii ich dlhodobých stratégií.
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2 – písmeno a
a)  informácie o dosiahnutom pokroku pri plnení cieľov, zámerov a príspevkov uvedených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy, ako aj pri vykonávaní politík a opatrení potrebných na ich splnenie;
a)  informácie o dosiahnutom pokroku pri plnení cieľov a zámerov uvedených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy, ako aj pri financovaní a vykonávaní politík a opatrení potrebných na ich splnenie;
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2 – písmeno a a (nové)
aa)  výsledky verejných konzultácií, ktoré sa uskutočnili v súlade s článkom 10;
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2 – písmeno a b (nové)
ab)  informácie o pokroku dosiahnutom pri podporovaní aktívneho zapojenia v súlade s článkom 10a;
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2 – písmeno a c (nové)
ac)  informácie o pokroku dosiahnutom pri plnení zámerov, cieľov a záväzkov stanovených v dlhodobej stratégii v oblasti energetiky a klímy v článku 14;
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 5
5.  Ak Komisia vydala odporúčania podľa článku 27 ods. 2 alebo 3, dotknutý členský štát zahrnie do svojej správy uvedenej v odseku 1 tohto článku informácie o politikách a opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať a vykonávať, s cieľom reagovať na tieto odporúčania. Takéto informácie musia obsahovať podrobný harmonogram vykonávania.
5.  Ak Komisia vydala odporúčania podľa článku 27 ods. 2 alebo 3, dotknutý členský štát zahrnie do svojej správy uvedenej v odseku 1 tohto článku informácie o politikách a opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať a vykonávať, s cieľom reagovať na tieto odporúčania. Takéto informácie musia obsahovať podrobný harmonogram vykonávania. Ak sa dotknutý členský štát odchyľuje od vydaného odporúčania, tento členský štát poskytne a zverejní podložené odôvodnenie založené na spoľahlivých údajoch a objektívnych kritériách.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 5 a (nový)
5a.  Členské štáty sprístupnia verejnosti správy predložené Komisii podľa tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno a – bod 4
(4)   trajektórie dopytu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu); V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt LULUCF;
(4)   trajektórie dopytu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu vrátane podielu biopalív, podielu moderných biopalív, podielu biopalív vyrábaných z plodín pestovaných na poľnohospodárskej pôde a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu); V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt LULUCF;
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno a – bod 4 a (nový)
(4a)  zámery a trajektórie pre energiu z obnoviteľných zdrojov vyrábanú regiónmi, mestami, energetickými spoločenstvami a samospotrebiteľmi;
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno a – bod 5
(5)  prípadne iné národné trajektórie a zámery vrátane dlhodobých a sektorových (napríklad podiel biopalív, podiel moderných biopalív, podiel biopalív vyrábaných z hlavných plodín pestovaných na poľnohospodárskej pôde, podiel elektrickej energie vyrobenej z biomasy bez produkcie tepla, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkujú mestá, energetické komunity a výrobcovia, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi);
(5)  prípadne iné národné trajektórie a zámery vrátane dlhodobých a sektorových (napríklad podiel elektrickej energie vyrobenej z biomasy bez využitia tepla, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia získaná z kalu získaného pri čistení odpadových vôd);
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno b – bod 1
(1)  vykonávané, prijaté a plánované politiky a opatrenia na dosiahnutie vnútroštátneho príspevku k záväznému cieľu na úrovni Únie do roku 2030 týkajúcemu sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) ods. 2 bod i) vrátane opatrení špecifických pre jednotlivé sektory a technológie s osobitným preskúmaním vykonávania opatrení stanovených v článkoch 23, 24 a 25 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767];
(1)  vykonávané, prijaté a plánované politiky a opatrenia na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov na splnenie záväzného cieľa na úrovni Únie do roku 2030 týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) ods. 2 bod i) vrátane opatrení špecifických pre jednotlivé sektory a technológie s osobitným preskúmaním vykonávania opatrení stanovených v článkoch 23, 24 a 25 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767];
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno b – bod 4 a (nový)
(4a)  osobitné opatrenia na posúdenie, stransparentnenie a zníženie potreby nevyhnutnej kapacity, ktorá môže viesť k obmedzeniu energie z obnoviteľných zdrojov;
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno a – bod 1
(1)  trajektória spotreby primárnej a koncovej energie v rokoch 2020 až 2030 ako príspevok vnútroštátnych úspor energie k dosiahnutiu cieľa do roku 2030 na úrovni Únie vrátane východiskovej metodiky;
(1)  trajektória spotreby primárnej a koncovej energie v rokoch 2020 až 2030 ako záväzné ciele vnútroštátnych úspor energie k dosiahnutiu cieľa do roku 2030 na úrovni Únie vrátane východiskovej metodiky;
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno a – bod 2
(2)  zámery dlhodobej obnovy vnútroštátneho fondu verejných a súkromných obytných aj komerčných budov;
(2)  zámery dlhodobej stratégie obnovy vnútroštátneho fondu bytových, ako aj verejných a súkromných nebytových budov;
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno b – bod 1
(1)  vykonávané, prijaté a plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačného národného príspevku energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v článku 6 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, opatrení na využívanie potenciálu energetickej efektívnosti plynovej a elektrickej infraštruktúry a iných opatrení na podporu energetickej efektívnosti;
(1)  vykonávané, prijaté a plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie záväzného národného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v článku 6 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, opatrení na využívanie potenciálu energetickej efektívnosti plynovej a elektrickej infraštruktúry a iných opatrení na podporu energetickej efektívnosti;
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno b – bod 3
(3)  národné povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne opatrenia podľa článku 7a a 7b smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761] v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu;
(3)  národné povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne opatrenia podľa článku 7a a 7b smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761] v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu vrátane úspor energie dosiahnutej prostredníctvom národných záväzkov v oblasti energetickej efektívnosti a/alebo alternatívnych opatrení prijatých pri uplatňovaní článkov 7a a 7b článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ [zmenenej návrhom [COM(2016)0761], ako aj vplyvu na účty spotrebiteľov vrátane požiadaviek so sociálnym cieľom;
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno b – bod 4
(4)  dlhodobá stratégia obnovy vnútroštátneho fondu verejných aj súkromných bytových a komerčných budov vrátane politík a opatrení na stimulovanie nákladovo efektívnych hĺbkových a postupných hĺbkových obnov;
(4)  dlhodobá stratégia obnovy vnútroštátneho fondu verejných aj súkromných bytových a nebytových budov vrátane politík a opatrení na riadenie investícií na stimulovanie nákladovo efektívnych hĺbkových a postupných hĺbkových obnov, s osobitným prihliadnutím na odhadované úspory energie na základe dôkazov a širšie výhody v súlade s článkom 2a smernice (EÚ) .../... [o energetickej hospodárnosti budov] COD 0381/16];
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno b – bod 5 a (nový)
(5a)  politiky a opatrenia na rozvoj hospodárskeho potenciálu vysoko efektívnej kogenerácie a účinných systémov vykurovania a chladenia v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice (EÚ) .../... [Smernica 2012/27/EÚ v znení zmien návrhu COM(2016)0761];
Pozmeňujúci návrh 141
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno b – bod 5 b (nový)
(5b)  Ak je to uplatniteľné, pokrok v iných vykonávaných, prijatých a plánovaných politikách, opatreniach a činnostiach vyplývajúcich z dlhodobých stratégií obnovy v zmysle článku 2a smernice (EÚ) .../... [o energetickej hospodárnosti budov, COD 0381/16] vrátane tých, ktoré sú zamerané na segmenty s najhoršími výsledkami v rámci vnútroštátneho fondu budov, a pokrok v prístupe k informáciám a financovaniu.
Pozmeňujúci návrh 142
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1 – písmeno a
a)  národných zámerov týkajúcich sa diverzifikácie zdrojov energie a dodávateľských krajín, uskladňovania, reakcie na dopyt;
a)  národných zámerov týkajúcich sa zlepšenia energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie a diverzifikácie dodávok, dodávateľských trás a krajín, uskladňovania, reakcie na dopyt;
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1 – písmeno b
b)  národné zámery vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín;
b)  národných zámerov a opatrení zameraných na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín a ktoré nevytvárajú prekážky úspešnému vykonávaniu energetickej únie;
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  národné zámery vzhľadom na zvýšenie flexibility vnútroštátneho energetického systému, najmä prostredníctvom zavádzania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, využívania domácich obnoviteľných zdrojov energie, riadenia odberu a uskladňovania;
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1 – písmeno a
a)  miera prepojenia elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 vo vzťahu k cieľu týkajúcemu sa prepojenia elektrických sietí na úrovni 15 %;
a)  miera prepojenia elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 vo vzťahu k orientačnému cieľu týkajúcemu sa prepojenia elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %;
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1 – písmeno b
b)  kľúčové národné zámery vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu elektriny a prepravy plynu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v ktoromkoľvek z piatich kľúčových rozmerov energetickej únie;
b)  kľúčové národné zámery vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu a distribúcie elektriny a prepravy plynu a jej modernizáciu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v ktoromkoľvek z piatich kľúčových rozmerov energetickej únie;
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1 – písmeno d
d)  národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad prípadná integrácia a prepojenie trhov;
d)  národné zámery a opatrenia vzťahujúce sa na flexibilitu systému, najmä odstránením prekážok voľnej tvorby cien, integrácie a prepájania trhov, inteligentné siete, agregácia, riadenie odberu, uskladňovanie, distribuovaná výroba, mechanizmy na dispečing, redispečing a obmedzovanie, cenové signály v reálnom čase;
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1 – písmeno e
e)  národné zámery týkajúce sa energetickej chudoby vrátane počtu domácností trpiacich energetickou chudobou;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
ea)  národné zámery a opatrenia vzťahujúce sa na nediskriminačnú účasť na obnoviteľných zdrojoch energie, reakciu na strane dopytu a uskladňovanie, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou;
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1 – písmeno e b (nové)
eb)  národné zámery a opatrenia vzhľadom na zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme a prínosy vlastnej výroby energie a nových technológií vrátane inteligentných meradiel;
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1 – písmeno f
f)  národné zámery týkajúce sa prípadného zabezpečenia primeranosti elektrickej siete;
f)  národné zámery pri zabezpečovaní primeranosti elektrizačnej sústavy a zabezpečovaní toho, aby neboli zavedené nijaké kapacitné mechanizmy alebo – v prípade, ak sa vykonávajú na účely bezpečnosti dodávok – aby boli v maximálnej možnej miere obmedzené;
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1 – písmeno f a (nové)
fa)  vnútroštátne opatrenia s cieľom vypracovať alebo preskúmať ponukové oblasti tak, aby sa riešilo štrukturálne preťaženie, maximalizovala ekonomická efektívnosť a cezhraničný obchod a zabezpečila bezpečnosť dodávky;
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1 – písmeno g
g)  vykonávaných, prijatých a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie zámerov uvedených v písmenách a) až f);
g)  vykonávaných, prijatých a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie zámerov uvedených v písmenách a) až fa);
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh nariadenia
Článok 21 a (nový)
Článok 21a
Integrované podávanie správ o energetickej chudobe
V prípade potreby členský štát zahrnie do integrovanej národnej správy o pokroku v oblasti energetiky a klímy informácie o číselných údajoch týkajúcich sa počtu domácností žijúcich v energetickej chudobe, ako aj informácie o politikách a opatreniach na riešenie energetickej chudoby v súlade s článkom 3 ods. 3 bodom v).
V prípade, že sa uplatňuje článok 3 ods. 3 bod v) druhý pododsek, príslušný členský štát zahrnie do integrovanej národnej správy o pokroku v oblasti energetiky a klímy informácie o vykonávaní svojho národného indikatívneho cieľa na zníženie počtu domácností žijúcich v energetickej chudobe.
Komisia poskytuje údaje oznámené členskými štátmi podľa tohto článku Európskemu stredisku na monitorovanie energetickej chudoby.
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 1 – písmeno b
b)  národné zámery týkajúce sa celkových (verejných aj súkromných) výdavkov na výskum a inováciu v oblasti technológií čistej energie, ako aj nákladov na technológie a rozvoj výkonnosti;
b)  národné zámery týkajúce sa celkových verejných, a ak sú k dispozícii, aj súkromných výdavkov na výskum a inováciu v oblasti technológií čistej energie, ako aj nákladov na technológie a rozvoj výkonnosti;
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 1 – písmeno d
d)  národné zámery týkajúce sa postupného rušenia dotácií na energiu;
d)  národné zámery týkajúce sa postupného rušenia dotácií na energiu, najmä pokiaľ ide o fosílne palivá;
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 1 – písmeno g
g)  prípadné finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni.
g)  prípadné finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni. Použitie akéhokoľvek finančného príspevku Komisie na nástroje financovania, v ktorých členské štáty spoločne viažu vnútroštátne zdroje, sa zverejní.
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 1 – písmeno a
a)  svoje približné inventúry skleníkových plynov za rok X-1;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  približnú hrubú konečnú spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov a svoje približnú hrubú primárnu a konečnú spotrebu energie za rok X – 1.
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 1 – pododsek 2
Na účely písmena a) Komisia na základe približných inventúr skleníkových plynov členských štátov alebo, ak niektorý členský štát nezaslal svoje približné inventúry do uvedeného dátumu, na základe vlastných odhadov každý rok vypracuje približnú inventúru skleníkových plynov v Únii. Komisia tieto informácie zverejňuje každý rok do 30. septembra.
Na tieto účely Komisia na základe približných inventúr skleníkových plynov členských štátov alebo, ak niektorý členský štát nezaslal svoje približné inventúry do uvedeného dátumu, na základe vlastných odhadov každý rok vypracuje približnú inventúru skleníkových plynov v Únii. Komisia tieto informácie zverejňuje každý rok do 30. septembra.
Pozmeňujúci návrh 161
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty do 31. júla 2021 a potom každoročne (rok X) predkladajú Komisii svoje približné inventúry skleníkových plynov za rok X – 1;
Pozmeňujúci návrh 162
Návrh nariadenia
Článok 24
Článok 24
Článok 24
Platforma elektronického nahlasovania informácií
Elektronická platforma
1.  Komisia zriadi online platformu nahlasovania informácií na uľahčenie komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi a na podporu spolupráce medzi členskými štátmi.
1.  Ako nástroj zaručenia nákladovej efektívnosti Komisia zriadi verejnú online platformu na uľahčenie komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi, na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a zjednodušenie prístupu verejnosti k informáciám.
2.  Členské štáty využívajú online platformu na nahlasovanie informácií Komisii podľa tejto kapitoly, keď sa platforma stane funkčnou.
2.  Členské štáty využívajú online platformu na nahlasovanie informácií Komisii podľa tejto kapitoly, keď sa platforma stane funkčnou. Členské štáty tieto správy zverejnia.
2a.  Komisia použije elektronickú platformu na uľahčenie online prístupu verejnosti k návrhu a konečným integrovaným národným plánom v oblasti energetiky a klímy a národnej dlhodobej politike v oblasti klímy a energetiky uvedeným v článkoch 3, 9 a 14.
Pozmeňujúci návrh 163
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Rada do 31. októbra 2021 a potom každé dva roky posúdi najmä na základe integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy, ďalších informácií nahlásených podľa tohto nariadenia, ukazovateľov a európskych štatistík, ak sú k dispozícii:
1.  Komisia do 31. októbra 2021 a potom každé dva roky posúdi najmä na základe integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy, ďalších informácií nahlásených podľa tohto nariadenia, údajov Európskej environmentálnej agentúry a ukazovateľov a európskych štatistík, ak sú k dispozícii:
Pozmeňujúci návrh 164
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 – písmeno a
a)  pokrok dosiahnutý na úrovni Únie pri plnení zámerov energetickej únie vrátane prvého desaťročného obdobia, pokiaľ ide o ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030, najmä na účely zabránenia akýmkoľvek rozdielom, pokiaľ ide o ciele Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030;
a)  pokrok dosiahnutý na úrovni Únie pri plnení zámerov energetickej únie vrátane prvého desaťročného obdobia, pokiaľ ide o ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030, najmä na účely zabránenia akýmkoľvek rozdielom, pokiaľ ide o ciele Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, a v prípade potreby so zreteľom na preskúmané opatrenia Únie v oblasti klímy a energetiky, ako sa uvádza v článku 38;
Pozmeňujúci návrh 165
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  pokrok dosiahnutý na úrovni Únie pri diverzifikácii jej zdrojov a dodávateľov energie, prispievajúci k plne funkčnej a odolnej energetickej únii založenej na bezpečnosti dodávok, solidarite a dôvere;
Pozmeňujúci návrh 166
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 – písmeno b
b)  pokrok, ktorý každý členský štát dosiahol pri plnení svojich cieľov, zámerov a príspevkov a vykonávaní politík a opatrení stanovených vo svojom integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy;
b)  pokrok, ktorý každý členský štát dosiahol pri plnení svojich cieľov zámerov a vykonávaní politík a opatrení stanovených vo svojom integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy;
Pozmeňujúci návrh 167
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  celkový vplyv politík a opatrení integrovaných národných plánov na fungovanie opatrení Únie v oblasti klímy a energetiky s cieľom zrevidovať vnútroštátne stanovený príspevok Únie a zvýšiť ambície v súlade s Parížskou dohodou;
Pozmeňujúci návrh 168
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 – písmeno c b (nové)
cb)  celkový vplyv politík a opatrení integrovaných národných plánov týkajúcich sa fungovania EU ETS;
Pozmeňujúci návrh 169
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 – písmeno c c (nové)
(cc)  presnosť odhadov členských štátov týkajúcich sa vplyvu prekrývania na vnútroštátnej úrovni politík a opatrení zameraných na rovnováhu dodávky a spotreby EU ETS alebo v prípade, že takéto odhady neexistujú, uskutočniť svoje vlastné posúdenie tohto vplyvu;
Pozmeňujúci návrh 170
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 a (nový)
1a.   Komisia vopred oznámi ukazovatele, ktoré zamýšľa použiť pri tomto posudzovaní.
Pozmeňujúci návrh 171
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 2
2.  V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok pri dosahovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie na základe lineárnej trajektórie počnúc 20 % v roku 2020 a končiac aspoň 27 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) ods. 2 bode i).
2.  V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok pri dosahovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie na základe záväznej lineárnej trajektórie počnúc 20 % v roku 2020 a končiac aspoň 35 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) ods. 2 bode ic).
Pozmeňujúci návrh 172
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 1
V oblasti energetickej efektívnosti Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok pri kolektívnom dosahovaní maximálnej spotreby energie na úrovni Únie 1 321 Mtoe primárnej energetickej spotreby alebo 987 Mtoe konečnej energetickej spotreby v roku 2030, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. a).
V oblasti energetickej efektívnosti Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok pri kolektívnom dosahovaní maximálnej spotreby energie na úrovni Únie 1 132 Mtoe primárnej energetickej spotreby alebo 849 Mtoe konečnej energetickej spotreby v roku 2030, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. a).
Pozmeňujúci návrh 173
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 2 – písmeno a
a)  zohľadní, či bol dosiahnutý čiastkový cieľ Únie najviac 1 483 Mtoe primárnej energetickej spotreby a 1 086 Mtoe konečnej energetickej spotreby v roku 2020;
a)  posúdi, či sú jednotlivé členské štáty na správnej ceste k dosiahnutiu ich záväzných národných cieľov a či bol dosiahnutý cieľ Únie najviac 1 483 Mtoe primárnej energetickej spotreby a 1 086 Mtoe konečnej energetickej spotreby v roku 2020;
Pozmeňujúci návrh 174
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 5
5.  Komisia do 31. októbra 2019 a potom každé štyri roky posúdi vykonávanie smernice 2009/31/ES.
vypúšťa sa
Pozmeňujúce návrhy 175 a 307
Návrh nariadenia
Článok 26
Článok 26
Článok 26
Následné opatrenia v prípade nesúladu s nosnými zámermi a cieľmi energetickej únie podľa nariadenia o spoločnom úsilí
Následné opatrenia v prípade nesúladu s nosnými zámermi a cieľmi energetickej únie podľa nariadenia o spoločnom úsilí
1.  Komisia na základe posúdenia podľa článku 25 vydá odporúčania členskému štátu podľa článku 28, ak vývoj politiky v danom členskom štáte vykazuje nesúlad s nosnými zámermi energetickej únie.
1.  Komisia na základe posúdenia podľa článku 25 vydá odporúčania členskému štátu podľa článku 28, ak vývoj politiky danom členskom štáte vykazuje nesúlad s nosnými zámermi energetickej únie a s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.
1a.  Členský štát, ktorý má v úmysle využiť flexibilitu podľa článku 7 nariadenia (EÚ) .../... [o spoločnom úsilí] zahrnie do plánu podľa článku 3 tohto nariadenia výšku plánovaného použitia a plánované politiky a opatrenia, ktoré presahujú požiadavky podľa článku 4 nariadenia (EÚ) .../... [LULUCF] za obdobie od roku 2021 do roku 2030 v potrebnej úrovni.
2.  Komisia môže vydať stanoviská k akčným plánom, ktoré predkladajú členské štáty v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia [ ] [ESR].
2.  Komisia môže vydať stanoviská k akčným plánom, ktoré predkladajú členské štáty v súlade s článkom 7 a s článkom 8 ods. 1 nariadenia [ ] [ESR].
2a.  Komisia môže dočasne pozastaviť možnosť členského štátu preniesť ročne pridelené emisné kvóty na iné členské štáty.
2b.  Vzhľadom na vysoký potenciál globálneho otepľovania a relatívne krátku životnosť metánu v atmosfére Komisia zanalyzuje dôsledky prijatia 20-ročného časového horizontu v prípade metánu pre politiky a opatrenia. Komisia zváži možnosti politiky na rýchle riešenie emisií metánu a predloží stratégiu Únie v oblasti metánu, v ktorej sa primerane zohľadnia ciele obehového hospodárstva s prioritou energií a odpadu súvisiacich s emisiami metánu.
2c.  Komisia podáva správu, a to v roku 2027 za obdobie rokov 2021 až 2025 a v roku 2032 za obdobie rokov 2026 až 2030, o celkových emisiách a záchytoch skleníkových plynov na úrovni Únie pre každú z kategórií započítavania pôdy uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) .../... [LULUCF], ktoré sa vypočítajú ako celkové nahlásené emisie a záchyty za dané obdobie mínus päťnásobok priemerných ročných nahlásených emisií a záchytov Únie v období rokov 2000 až 2009. Na základe zistení správy Komisia podľa vhodnosti predkladá návrhy s cieľom zabezpečiť integritu celkového cieľa Únie do roku 2030 v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov a prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 309
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek -1 (nový)
-1.   Ak na základe posúdenia návrhu integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy podľa článku 9 Komisia dospela k záveru, že ciele členských štátov nepostačujú na dosiahnutie kolektívnych záväzných cieľov Únie do roku 2030 v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, môže požiadať členské štáty, ktorých ciele považuje za nedostatočné, aby zvýšili svoje ambície s cieľom zabezpečiť príslušnú úroveň spoločných ambícií.
Pozmeňujúci návrh 310
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek -1 a (nový)
-1a.   V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov použije Komisia okolnosti uvedené v článku 5 ods. 1 ako objektívne kritériá na účely ich posúdenia podľa článku 12. Členské štáty, ktorých cieľ je nižší než ten, ktorý by bol výsledkom uplatnenia vzorca stanoveného v prílohe Ia, musia svoj cieľ primerane zvýšiť.
Pozmeňujúci návrh 176
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 1
1.  Ak Komisia na základe svojho posúdenia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ako aj ich aktualizácií podľa článku 12 dospeje k záveru, že ciele, zámery a príspevky národných plánov alebo ich aktualizácií nepostačujú na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie a najmä cieľov Únie do roku 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v prvom desaťročnom období, musí prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť kolektívne dosiahnutie uvedených zámerov a cieľov. Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, v takýchto opatreniach sa musí brať do úvahy úroveň ambície príspevkov členských štátov k cieľu Únie do roku 2030 stanovených v národných plánoch a ich aktualizáciách.
1.  Ak Komisia na základe svojho posúdenia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy podľa článku 12 dospeje k záveru, že ciele a zámery národných plánov nepostačujú, musí prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie uvedených zámerov a cieľov.
Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, národný cieľ členských štátov na rok 2030 sa upraví podľa článku 3 ods. 2 a prílohy Ia smernice (EÚ) .../... [prepracované znenie o obnoviteľných zdrojoch energie] do 31. decembra 2020.
Pozmeňujúci návrh 177
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 2
2.  Ak Komisia na základe vlastného posúdenia podľa článku 25 ods. 1 písm. b) dospeje k záveru, že členský štát nedosiahol dostatočný pokrok pri dosahovaní cieľov, zámerov a príspevkov alebo vykonávaní politík a opatrení stanovených v jeho integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy, vydá odporúčania danému členskému štátu podľa článku 28. Komisia pri vydávaní týchto odporúčaní zohľadňuje včasné ambiciózne úsilie členských štátov o príspevok k cieľu Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.
2.  Ak Komisia na základe vlastného posúdenia podľa článku 25 ods. 1 písm. b) dospeje k záveru, že členský štát nedosiahol dostatočný pokrok pri dosahovaní svojich trajektórií, cieľov zámerov alebo vykonávaní politík a opatrení stanovených v jeho integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy, vydá odporúčania danému členskému štátu podľa článku 28.
Pozmeňujúci návrh 178
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 3
3.  Ak Komisia na základe súhrnného posúdenia integrovaných národných správ členských štátov o pokroku v oblasti energetiky a klímy podľa článku 25 ods. 1 písm. a) a prípadne ďalších informačných zdrojov dospeje k záveru, že Únii hrozí nesplnenie zámerov energetickej únie, a najmä počas prvého desaťročného obdobia cieľov Únie v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, môže vydať odporúčania všetkým členským štátom podľa článku 28 na zmiernenie tohto rizika. Komisia okrem týchto odporúčaní prijme v prípade potreby opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť najmä dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030. Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, v takýchto opatreniach sa zohľadňuje včasné ambiciózne úsilie členských štátov prispieť k cieľu Únie na rok 2030.
3.  Ak Komisia na základe posúdenia integrovaných národných správ členských štátov o pokroku v oblasti energetiky a klímy alebo prípadne ďalších informačných zdrojov podľa článku 25 ods. 1 dospeje k záveru, že Únii hrozí nesplnenie zámerov energetickej únie, a najmä počas prvého desaťročného obdobia cieľov Únie v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, vydá odporúčania všetkým členským štátom podľa článku 28 na zmiernenie tohto rizika. Komisia pri vydávaní týchto odporúčaní zohľadňuje úroveň ambícií členských štátov vzhľadom k cieľu Únie do roku 2030. Komisia okrem týchto odporúčaní prijme v prípade potreby opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť najmä dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030. V takýchto opatreniach sa zohľadňuje včasné ambiciózne úsilie členských štátov, najmä od roku 2021, prispieť k cieľom Únie na rok 2030, úroveň súladu členských štátov s ich národnými cieľmi a trajektóriami, ako aj každý príspevok k finančnej platforme podľa odseku 4 písm. c).
Pozmeňujúci návrh 179
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 3 – pododsek 1 a (nový)
V oblasti energetickej efektívnosti takéto dodatočné opatrenia môžu najmä zlepšiť energetickú efektívnosť:
a)  výrobkov, a to podľa smerníc 2009/125/ES a 2010/30/EÚ;
b)  budov, a to podľa smerníc 2010/31/EÚ a 2012/27/EÚ a
c)  dopravy.
Pozmeňujúci návrh 180
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 3 a (nový)
3a.  Ak Komisia na základe svojho posúdenia podľa článku 25 ods. 1 písm. a) dospeje k záveru, že projekt v oblasti infraštruktúry potenciálne obmedzuje rozvoj silnej energetickej únie, vydá predbežné posúdenie súladu projektu s dlhodobými zámermi vnútorného trhu s energiou, najmä s prihliadnutím na dlhodobý cieľ, a zahrnie odporúčania dotknutému členskému štátu podľa článku 28. Komisia sa pred vydaním uvedeného posúdenia môže poradiť s inými členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 293
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 4 – úvodná časť
Ak v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, bez toho, aby boli dotknuté opatrenia na úrovni Únie uvedené v odseku 3, Komisia dospeje na základe svojho posúdenia podľa článku 25 ods. 1 a 2 v roku 2023 k záveru, že lineárna trajektória Únie uvedená v článku 25 ods. 2 nie je spoločne dosiahnutá, členské štáty do roku 2024 zabezpečia, aby sa na riešenie každého prejaveného nedostatku prijali dodatočné opatrenia, ako napríklad:
Ak v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, bez toho, aby boli dotknuté opatrenia na úrovni Únie uvedené v odseku 3, Komisia dospeje na základe svojho posúdenia podľa článku 25 ods. 1 a 2 k záveru, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojho národného cieľa na rok 2030 najmä tým, že nedosiahol svoje referenčné body na roky 2022, 2025 a 2027 uvedené v prílohe Ia, príslušné členské štáty zabezpečia, aby na riešenie každého prejaveného nedostatku svojej trajektórie prijali v lehote jedného roka dodatočné opatrenia, ako napríklad:
Pozmeňujúci návrh 182
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 4 – písmeno b a (nové)
ba)   opatrenie na podporu vyššieho podielu elektrickej energie vyrábanej z energie z obnoviteľných zdrojov na základe kritérií v článku 4 smernice (EÚ) .../... [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES];
Pozmeňujúci návrh 183
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 4 – písmeno c
c)  finančný príspevok do platformy financovania zriadenej na úrovni Únie a prispievajúcej k projektom energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú priamo alebo nepriamo riadi Komisia;
c)  dobrovoľný finančný príspevok do platformy financovania zriadenej na úrovni Únie a prispievajúcej k projektom energie z obnoviteľných zdrojov, najmä tým, ktoré sú v záujme energetickej únie, ktorú priamo alebo nepriamo riadi Komisia;
Pozmeňujúci návrh 184
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 4 – písmeno c a (nové)
ca)   pomocou mechanizmov spolupráce stanovených v smernici (EÚ) .../... [prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie];
Pozmeňujúci návrh 185
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 4 – pododsek 2
V takýchto opatreniach sa zohľadňuje úroveň ambície včasných príspevkov príslušného členského štátu k cieľom Únie na rok 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
V takýchto opatreniach sa zohľadňuje úroveň súladu členského štátu s jeho národným cieľom a trajektóriou v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Komisia, v prípade potreby, prijme opatrenia na úrovni Únie, okrem opatrení na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť dosiahnutie záväznej lineárnej trajektórie Únie a záväzného cieľa Únie na rok 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 186
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 5
5.  Ak v oblasti energetickej efektívnosti, bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia na úrovni Únie podľa odseku 3, Komisia dospeje na základe svojho posúdenia podľa článku 25 ods. 1 a 3 v roku 2023 k záveru, že pokrok ku kolektívnemu dosiahnutiu cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti uvedenému v článku 25 ods. 3 prvom pododseku je nedostatočný, do roku 2024 prijme opatrenia okrem opatrení uvedených v smernici 2010/31/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0765] a smernici 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761] s cieľom zabezpečiť, aby záväzné ciele na rok 2030 v oblasti energetickej efektívnosti boli splnené. Týmito dodatočnými opatreniami sa môže zlepšiť najmä:
5.  Ak v oblasti energetickej efektívnosti, bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia na úrovni Únie podľa odseku 3, Komisia dospeje na základe svojho posúdenia podľa článku 25 ods. 1 a 3 v roku 2023 a potom každé dva roky k záveru, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok na zaručenie súladu s jeho národným záväzným cieľom a trajektóriou na rok 2030, príslušný členský štát do roku 2024 a potom každé dva roky zaručí, aby sa na riešenie každého prejaveného nedostatku prijali dodatočné opatrenia v lehote jedného roka.
a)  výrobkov, a to podľa smernice 2010/30/EÚ a smernice 2009/125/ES;
b)  energetická hospodárnosť budov, a to podľa smernice 2010/31/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0765] a smernice 2012/27/ES [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761];
c)  dopravy.
Pozmeňujúci návrh 187
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 5 a (nový)
5a.  Každý dotknutý členský štát uvedený v odseku 4 alebo 5 podrobne opíše doplňujúce vykonávané, prijaté a plánované opatrenia na odstránenie nedostatku pri plnení svojich vnútroštátnych cieľov a trajektórií na rok 2030 ako súčasť svojej nasledujúcej správy o pokroku uvedenej v článku 15.
Pozmeňujúci návrh 188
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 2 – písmeno b
b)  členský štát vo svojej integrovanej národnej správe o pokroku v oblasti energetiky a klímy vypracovanej v roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo vydané odporúčanie, uvedie, ako v najvyššej miere zohľadnil toto odporúčanie a ako ho vykonal alebo ako ho plánuje vykonať. Ak sa od neho odchyľuje, musí to zdôvodniť;
b)  členský štát vo svojej integrovanej národnej správe o pokroku v oblasti energetiky a klímy vypracovanej v roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo vydané odporúčanie, uvedie, ako zohľadnil toto odporúčanie a ako ho vykonal alebo ako ho plánuje vykonať. Ak sa od neho odchyľuje, musí to zdôvodniť;
Pozmeňujúci návrh 189
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 2 – písmeno c
c)  tieto odporúčania by mali byť doplnkom k najnovším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny vydaným v kontexte európskeho semestra.
c)  tieto odporúčania by mali byť doplnkom k najnovším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny vydaným v súlade s článkom 9 ods. 2 a v kontexte európskeho semestra.
Pozmeňujúci návrh 190
Návrh nariadenia
Článok 28 – odsek 2 a (nový)
2a.  Komisia odporúčania všetkým členským štátom bezodkladne zverejní.
Pozmeňujúci návrh 191
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 2 – písmeno j a (nové)
ja)  celkové posúdenie pokroku smerom k úplnej integrácii zásady prvoradosti energetickej efektívnosti a rovnakým podmienkam pre spotrebiteľov energie;
Pozmeňujúci návrh 192
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 2 – písmeno j b (nové)
jb)  správa o pokroku v oblasti konkurencieschopnosti;
Pozmeňujúci návrh 193
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 2 – písmeno j c (nové)
jc)  pokrok členských štátov k postupnému vyradeniu priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá do roku 2020;
Pozmeňujúci návrh 194
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 2 – písmeno k a (nové)
ka)  finančný odhad nákladov konečných spotrebiteľov elektrickej energie založený na ukazovateľoch monitorujúcich výdavky na päť rozmerov energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 195
Návrh nariadenia
Článok 30 – odsek 1
1.  Členské štáty do 1. januára 2021 zriadia, prevádzkujú a snažia sa neustále zlepšovať národné inventarizačné systémy na odhad antropogénnych emisií skleníkových plynov uvedených v časti 2 prílohy III k tomuto nariadeniu zo zdrojov a ich odstraňovanie pomocou záchytov a zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti svojich inventúr skleníkových plynov.
1.  Členské štáty do 1. januára 2021 zriadia, prevádzkujú a snažia sa neustále zlepšovať národné inventarizačné systémy v súlade s požiadavkami UNFCCC na odhad antropogénnych emisií skleníkových plynov uvedených v časti 2 prílohy III k tomuto nariadeniu zo zdrojov a ich odstraňovanie pomocou záchytov a zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti svojich inventúr skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 196
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 1
1.  V rokoch 2027 a 2032 Komisia vykoná komplexné preskúmanie údajov národných inventúr, ktoré predložili členské štáty podľa článku 23 ods. 3 tohto nariadenia s cieľom monitorovať znižovanie alebo obmedzovanie emisií skleníkových plynov členských štátov podľa článkov 4, 9 a 10 nariadenia [ ] [ESR], znižovanie emisií a zlepšovanie odstraňovania emisií pomocou záchytov v členských štátoch podľa článkov 4 a 12 nariadenia [ ] [LULUCF] a akékoľvek ďalšie ciele týkajúce sa znižovania alebo obmedzovania emisií skleníkových plynov stanovené v právnych predpisoch Únie. Členské štáty sa v plnej miere zapájajú do tohto procesu.
1.  Komisia vykoná komplexné preskúmanie údajov národných inventúr, ktoré predložili členské štáty podľa článku 23 ods. 3 tohto nariadenia s cieľom monitorovať znižovanie alebo obmedzovanie emisií skleníkových plynov členských štátov podľa článkov 4, 9 a 10 nariadenia [ ] [ESR], znižovanie emisií a zlepšovanie odstraňovania emisií pomocou záchytov v členských štátoch podľa článkov 4 a 12 nariadenia [ ] [LULUCF] a akékoľvek ďalšie ciele týkajúce sa znižovania alebo obmedzovania emisií skleníkových plynov stanovené v právnych predpisoch Únie. Členské štáty sa v plnej miere zapájajú do tohto procesu.
Pozmeňujúci návrh 197
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 6
6.  Údaje za každý členský štát zaznamenané v registroch zriadených podľa článku 11 nariadenia [ ] [ESR] jeden mesiac od dátumu kontroly súladu s nariadením [ ] [LULUCF] podľa odseku 5 tohto článku sa použijú na kontrolu súladu podľa článku 9 nariadenia [ ] [ESR] za roky 2021 a 2026. Kontrola súladu podľa článku 9 nariadenia [ ] [ESR] za roky 2022 až 2025 a 2027 až 2030 sa vykoná jeden mesiac po dátume vykonania kontroly súladu za predchádzajúci rok. Táto kontrola zahŕňa zmeny týchto údajov vyplývajúce z toho, že členský štát využije flexibilitu podľa článkov 5, 6 a 7 nariadenia [ ][ESR].
6.  Údaje za každý členský štát zaznamenané v registroch zriadených podľa článku 11 nariadenia [ ] [ESR] jeden mesiac od dátumu kontroly súladu s nariadením [ ] [LULUCF] podľa odseku 5 tohto článku sa použijú na kontrolu súladu podľa článku 9 nariadenia [ ] [ESR]. Kontrola súladu podľa článku 9 nariadenia [ESR] za [roky v súlade s cyklom plnenia uvedeným v článku 9 nariadenia (EÚ) .../... [ESR] sa vykoná jeden mesiac po dátume vykonania kontroly súladu za predchádzajúci rok. Táto kontrola zahŕňa zmeny týchto údajov vyplývajúce z toho, že členský štát využije flexibilitu podľa článkov 5, 6 a 7 nariadenia [ ][ESR].
Pozmeňujúci návrh 198
Návrh nariadenia
Článok 31 – odsek 6 a (nový)
6a.  Poslednú kontrolu splnenia požiadaviek uvedených v odseku 6 tohto článku, kontrolu plnenia požiadaviek podľa [článku 9a; rezervu pre včasné opatrenia] [ESR] vykonáva Komisia na žiadosť členského štátu využiť rezervu. V prípade, že sú požiadavky podľa [článku 9a; rezerva pre včasné opatrenia] [ESR] splnené, po tejto kontrole môžu nasledovať zmeny údajov pre každý oprávnený členský štát.
Pozmeňujúci návrh 199
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 1 – úvodná časť
Komisii v jej práci pomáha Európska environmentálna agentúra, pokiaľ ide o zabezpečenie súladu rozmeru dekarbonizácie a energetickej efektívnosti s článkami 14, 15, 16, 17, 18, 19, 23, 24, 25, 29, 30, 31, 32 a 34 v súlade so svojím ročným pracovným programom. Ide o pomoc, ktorá sa vyžaduje pri:
Komisii v jej práci pomáha Európska environmentálna agentúra, pokiaľ ide o zabezpečenie súladu rozmeru dekarbonizácie a energetickej efektívnosti s článkami 13a, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 23, 24, 25, 29, 30, 31, 32 a 34 v súlade so svojím ročným pracovným programom. Ide o pomoc, ktorá sa vyžaduje pri:
Pozmeňujúci návrh 200
Návrh nariadenia
Článok 35 – odsek 1 – písmeno j a (nové)
ja)  zostavenie približného podielu energie v Únii z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie a približnej primárnej a konečnej spotreby energie.
Pozmeňujúci návrh 201
Návrh nariadenia
Článok 37 – nadpis
Výbor pre energetickú úniu
Výbor pre energetiku a klímu
Pozmeňujúci návrh 202
Návrh nariadenia
Článok 37 – odsek 1
1.  Komisii pomáha Výbor pre energetickú úniu. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 a pracuje v príslušných sektorových zloženiach relevantných pre toto nariadenie.
1.  Pri vykonávaní tohto nariadenia Komisii pomáha Výbor pre energetiku a klímu. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Pozmeňujúci návrh 203
Návrh nariadenia
Článok 37 – odsek 2
2.  Tento výbor nahrádza výbor zriadený článkom 8 rozhodnutia 93/389/EHS, článkom 9 rozhodnutia 280/2004/ES a článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Odkazy na výbor zriadený podľa uvedených právnych aktov sa považujú za odkazy na výbor zriadený týmto nariadením.
2.  Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku, pokiaľ ide o vykonávanie článkov 15, 17, 23, 31 a 32 tohto nariadenia, Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.
Pozmeňujúci návrh 204
Návrh nariadenia
Článok 38 – odsek 1
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2026 a potom každých päť rokov správu o fungovaní tohto nariadenia, o jeho príspevku k riadeniu energetickej únie a o súlade s ustanoveniami tohto nariadenia o plánovaní, podávaní správ a monitorovaní s inými právnymi predpismi Únie alebo budúcimi rozhodnutiami týkajúcimi sa dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody. Komisia môže v prípade potreby predkladať návrhy.
Do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu, ktorý sa uskutoční v rámci UNFCCC v roku 2018 s cieľom vyhodnotiť kolektívne úsilie strán vzhľadom na pokrok smerom k dosiahnutiu globálneho dlhodobého cieľa, a do šiestich mesiacov od globálneho hodnotenia v roku 2023 a následných globálnych hodnotení Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní a vykonávaní tohto nariadenia, o jeho príspevku k riadeniu energetickej únie a o súlade s ustanoveniami tohto nariadenia o plánovaní, podávaní správ a monitorovaní s inými právnymi predpismi Únie alebo budúcimi rozhodnutiami týkajúcimi sa dohovoru UNFCCC a o primeranosti jeho prispenia k dosahovaniu cieľov Parížskej dohody. Tieto správy budú sprevádzať návrhy na zlepšenie opatrení Únie v oblasti klímy a energetiky, pokiaľ je to vhodné.
Pozmeňujúci návrh 205
Návrh nariadenia
Článok 38 – odsek 1 a (nový)
Do šiestich mesiacov potom, ako Únia predloží nové alebo zrevidované vnútroštátne stanovené príspevky v rámci Parížskej dohody, Komisia podľa potreby predloží nevyhnutné legislatívne návrhy na zmenu príslušných právnych aktov Únie.
Pozmeňujúci návrh 206
Návrh nariadenia
Článok 40 – odsek 1 – bod 2
Smernica 98/70/ES
Článok 7a – odsek 1 – pododsek 3 – písmeno a
(2)  v článku 7a ods. 1 treťom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:
vypúšťa sa
„celkový objem každého typu paliva alebo dodávanej energie; ako aj“;
Pozmeňujúci návrh 207
Návrh nariadenia
Článok 47 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 18 – odsek 1 – písmeno e
(2)  v článku 18 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e);
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 208
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 1 – bod 1
Smernica (EÚ) 2015/652
Príloha I – časť 2 – body 2, 3. 4 a 7
(1)  v prílohe I časti 2 sa vypúšťajú body 2, 3, 4 a 7.
(1)  v prílohe I časti 2 sa vypúšťajú body 4 a 7.
Pozmeňujúci návrh 209
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a
Smernica (EÚ) 2015/652
Príloha III – bod 1
1.  Členské štáty majú oznamovať údaje uvedené v bode 3. Tieto údaje sa musia oznamovať za všetky palivá a energiu uvádzané na trh v každom členskom štáte. Ak sa s fosílnymi palivami zmiešavajú viaceré biopalivá, musia sa predložiť údaje za každé biopalivo.
1.  Členské štáty majú každoročne oznamovať údaje uvedené v bode 3. Tieto údaje sa musia oznamovať za všetky palivá a energiu uvádzané na trh v každom členskom štáte. Ak sa s fosílnymi palivami zmiešavajú viaceré biopalivá, musia sa predložiť údaje za každé biopalivo.
Pozmeňujúci návrh 210
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b
Smernica (EÚ) 2015/652
Príloha III – bod 3
b)  v bode 3 sa vypúšťajú písmená e) a f).
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 211
Návrh nariadenia
Článok 49 a (nový)
Článok 49a
EHP
1.  Do ... [šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] Komisia predloží Spoločnému výboru EHP návrh rozhodnutia Spoločného výboru vzťahujúci sa na toto nariadenie s cieľom umožniť krajinám EZVO, ktoré sú členmi EHP, v plnej miere vykonávať ustanovenia tohto nariadenia, a tým prispievať k dosiahnutiu cieľov energetickej únie.
2.  Po začlenení krajín EZVO, ktoré sú členmi EHP, na základe rozhodnutia Spoločného výboru sa povinnosti členských štátov voči iným členským štátom podľa tohto nariadenia rozšíria aj na tie krajiny EZVO, ktoré sú členmi EHP, ktoré toto nariadenie vykonávajú na svojom území.
Pozmeňujúci návrh 212
Návrh nariadenia
Článok 50 a (nový)
Článok 50a
Energetické spoločenstvo
Do ... [šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] Komisia navrhne začlenenie do Energetického spoločenstva podľa článku 79 Zmluvy o založení Energetického spoločenstva. Po začlenení na základe rozhodnutia ministerskej rady Energetického spoločenstva a s výhradou akýchkoľvek zmien podľa článku 24 Zmluvy o založení Energetického spoločenstva sa povinnosti členských štátov voči iným členským štátom podľa tohto nariadenia rozšíria aj na tie zmluvné strany Energetického spoločenstva, ktoré toto nariadenie vykonávajú na svojom území.
Pozmeňujúci návrh 213
Návrh nariadenia
Článok 51
Článok 51
Článok 51
Prechodné ustanovenia
Prechodné ustanovenia
Odchylne od článku 50 tohto nariadenia sa článok 7 a článok 17 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. 525/2013 naďalej uplatňujú na správy obsahujúce údaje požadované podľa uvedených článkov za roky 2018, 2019 a 2020.
Odchylne od článku 50 tohto nariadenia sa článok 7 a článok 17 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. 525/2013 naďalej uplatňujú na správy obsahujúce údaje požadované podľa uvedených článkov za roky 2018, 2019 a 2020.
Článok 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu.
Článok 19 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na preskúmanie inventarizačných údajov skleníkových plynov za roky 2018, 2019 a 2020.
Článok 19 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na preskúmanie inventarizačných údajov skleníkových plynov za roky 2018, 2019 a 2020.
Článok 22 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na predloženie správy požadovanej podľa uvedeného článku.
Článok 22 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na predloženie správy požadovanej podľa uvedeného článku.
Článok 26 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na účely vykonávania článkov 15, 17, 23, 31 a 32 tohto nariadenia, ako aj v prípade uvedenom v iných právnych aktoch Únie.
Pozmeňujúci návrh 214
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 1 – bod 1.3 – bod iii
iii.  Konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a účasť občianskej spoločnosti
iii.  Konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a účasť občianskej spoločnosti a širokej verejnosti
Pozmeňujúci návrh 215
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 1 – bod 1.4 – nadpis
1.4.  Regionálna spolupráca pri príprave plánu
1.4.  Makroregionálna a regionálna spolupráca pri príprave plánu
Pozmeňujúci návrh 216
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 1 – bod 1.4 – bod ii
ii)  Vysvetlenie spôsobu, akým sa v pláne zohľadnila regionálna spolupráca
ii)  Vysvetlenie spôsobu, akým sa v pláne zohľadnila makroregionálna a regionálna spolupráca
Pozmeňujúci návrh 217
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.1 – bod 2.1.1 – nadpis
2.1.1.  Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov (v pláne na obdobie 2021 až 2030 platí cieľ rámca do roku 2030 dosiahnuť aspoň 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990)1
2.1.1.  Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov1
__________________
__________________
1 Je potrebné zabezpečiť konzistentnosť s dlhodobými stratégiami znižovania emisií podľa článku 14.
1 Je potrebné zabezpečiť konzistentnosť s dlhodobými stratégiami znižovania emisií podľa článku 14.
Pozmeňujúci návrh 218
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.1 – bod 2.1.1 – bod i a (nový)
ia)  Národné trajektórie členských štátov od roku 2021 na udržanie a posilnenie odstraňovania uhlíka pomocou záchytov v súlade s Parížskou dohodou
Pozmeňujúci návrh 219
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.1 – bod 2.1.1 – bod ii
ii)  Iné prípadné národné zámery a ciele konzistentné s platnými dlhodobými stratégiami znižovania emisií. Iné prípadné zámery a ciele vrátane cieľov v jednotlivých sektoroch a adaptačných cieľov
ii)  Iné národné zámery a ciele v súlade s Parížskou dohodou a dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky. Iné prípadné zámery a ciele vrátane cieľov v jednotlivých sektoroch a adaptačných cieľov
Pozmeňujúci návrh 220
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.1 – bod 2.1.2 – bod i
i)  Plánovaný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe členského štátu v roku 2030 ako jeho národný príspevok k dosiahnutiu záväzného cieľa na úrovni EÚ predstavujúceho aspoň 27 % podiel v roku 2030
i)  Národný cieľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe členského štátu v roku 2030
Pozmeňujúci návrh 221
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.1 – bod 2.1.2 – bod iii
iii.  Trajektórie podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy
iii.  Trajektórie podielov energie členských štátov z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy (rozčlenené medzi cestnú, železničnú a leteckú dopravu)
Pozmeňujúci návrh 222
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.1 – bod 2.1.2 – bod iv
iv)  Trajektórie podľa jednotlivých technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej spotreby energie jednotlivých technológií a sektorov v Mtoe a celkový plánovaný inštalovaný výkon [vydelený novou kapacitou a prestavbou (repowering)] za jednotlivé technológie a sektory v MW
iv)  Trajektórie podľa jednotlivých technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej spotreby energie jednotlivých technológií a sektorov v Mtoe a celkový čistý plánovaný inštalovaný výkon [vydelený novou kapacitou a prestavbou (repowering)] za jednotlivé technológie a sektory v MW
Pozmeňujúci návrh 223
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.1 – bod 2.1.2 – bod v
v)  Trajektórie dopytu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu). V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt LULUCF;
v)  trajektórie dopytu členského štátu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín, domácej výroby/dovozu. V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt LULUCF;
Pozmeňujúci návrh 224
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.1 – bod 2.1.2 – bod v a (nový)
va)  Podiel energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu vyrábanej mestami, energetickými spoločenstvami a spotrebiteľmi v domácnostiach v roku 2030, ako aj trajektórie tejto energie a zámery pre túto energiu, a trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej energetickej spotreby;
Pozmeňujúci návrh 225
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.1 – bod 2.1.2 – bod vi
vi)  Prípadne iné národné trajektórie a zámery vrátane dlhodobých a sektorových (napr. podiel vyspelých biopalív, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia z obnoviteľných zdrojov, energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkujú mestá, energetické komunity a výrobcovia, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi);
vi)  Prípadne iné národné trajektórie a zámery vrátane dlhodobých a sektorových (napríklad podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia získaná z kalu získaného pri čistení odpadových vôd);
Pozmeňujúci návrh 226
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.2 – bod i
i)  Orientačný národný príspevok v oblasti energetickej efektívnosti k dosiahnutiu záväzného cieľa energetickej efektívnosti Únie na úrovni 30 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761], na základe spotreby primárnej alebo koncovej energie, alebo na základe úspor primárnej alebo koncovej energie alebo na základe energetickej náročnosti; Členské štáty vyjadrujú svoj príspevok ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej spotreby energie v rokoch 2020 a 2030 s lineárnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021. Členské štáty vysvetlia svoju východiskovú metodiku a použité prevodné koeficienty;
i)   Záväzný cieľ členského štátu v oblasti energetickej efektívnosti v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1, článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761], vyjadrený ako absolútna úroveň spotreby primárnej energie a spotreby koncovej energie v rokoch 2020 a 2030 s lineárnou trajektóriou tohto cieľa od roku 2021; vrátane východiskovej metodiky a použitých prevodných koeficientov;
Pozmeňujúci návrh 227
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.2 – bod ii
ii)  Kumulatívny objem úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie 2021 – 2030 podľa článku 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761], ktorý sa týka povinných úspor energie,
ii)  Kumulatívny objem dodatočných úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie 2021 – 2030 a v nasledujúcich obdobiach podľa článku 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761], ktorý sa týka povinných úspor energie,
Pozmeňujúci návrh 228
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.2 – bod iii
iii.  Zámery pri dlhodobej obnove vnútroštátneho fondu bytových a komerčných budov (súkromných aj verejných)
iii.  Zámery na roky 2030 a 2040 pri dlhodobej obnove vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov (súkromných aj verejných) v súlade s cieľom na rok 2050 dosiahnuť fond dekarbonizovaných budov s takmer nulovou spotrebou energie
Pozmeňujúci návrh 229
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.2 – bod iv
iv)  Celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť alebo zodpovedajúce ročné úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť v období 2021 až 2030 podľa článku 5 smernice 2012/27/EÚ, ktorý sa týka vzorovej úlohy budov verejných subjektov.
iv)  Celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť, a zodpovedajúca ušetrená energia alebo zodpovedajúce ročné úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť v období 2021 až 2030 podľa článku 5 smernice 2012/27/EÚ, ktorý sa týka vzorovej úlohy budov verejných subjektov
Pozmeňujúci návrh 230
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.3 – bod i
i)  Národné zámery vzhľadom na narastajúcu mieru diverzifikácie zdrojov energie a dodávku z tretích krajín, uskladňovanie a reakcia na dopyt
i)  Národné zámery vzhľadom na narastajúcu mieru diverzifikácie zdrojov energie a dodávku z tretích krajín, zavádzanie opatrení na úsporu energie, uskladňovanie a reakcia na dopyt
Pozmeňujúci návrh 231
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.3 – bod ii
ii)  Národné zámery pri znižovaní závislosti od dovozu energie z tretích krajín
ii)  Národné zámery pri znižovaní závislosti od dovozu energie z fosílnych palív (ropa, uhlie a plyn) a prípadne iných palív z tretích krajín
Pozmeňujúci návrh 232
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.3 – bod iv
iv)  Národné zámery pri zavádzaní domácich zdrojov energie (predovšetkým obnoviteľných zdrojov energie)
iv)  Národné zámery týkajúce sa zvyšovania flexibility národnej energetickej sústavy
Pozmeňujúci návrh 233
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.4 – bod 2.4.1 – bod i
i)  Miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 vo vzťahu k zámeru, ktorý vytýčila Európska rada v októbri 2014
i)   miera prepojenia elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 na úrovni aspoň 15 % s prihliadnutím na 10 % cieľ prepojenia v roku 2020
Pozmeňujúci návrh 234
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.4 – bod 2.4.2 – bod i
i)  Kľúčové národné zámery pri infraštruktúre prenosu elektriny a prepravy plynu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov vo všetkých rozmeroch stratégie energetickej únie
i)  Kľúčové národné zámery vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu a distribúcie elektriny a prepravy plynu a jej modernizáciu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v ktoromkoľvek z piatich rozmerov energetickej únie uvedenej v bode 2
Pozmeňujúci návrh 235
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.4 – bod 2.4.3 – bod i
i)  Národné zámery pri iných aspektoch vnútorného trhu s energiou, napríklad integrácia trhov a prepojenie trhov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov
i)  Národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad zvyšovanie flexibility sústavy, integrácia a prepájanie trhov, inteligentné siete, agregácia, riadenie odberu, uskladňovanie, distribuovaná výroba, mechanizmy na dispečing, redispečing a obmedzovanie, cenové signály v reálnom čase vrátane harmonogramu dosahovania zámerov
Pozmeňujúci návrh 236
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.4 – bod 2.4.3 – bod i a (nový)
ia)  Národné zámery týkajúce sa nediskriminačnej účasti na energii z obnoviteľných zdrojov, reakcie na strane dopytu a uchovávania, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
Pozmeňujúci návrh 237
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.4 – bod 2.4.3 – bod i b (nový)
ib)  Národné zámery vzhľadom na zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme a prínos vlastnej výroby energie a nových technológií vrátane inteligentných meradiel;
Pozmeňujúci návrh 238
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.4 – bod 2.4.3 – bod iii
iii.  Národné zámery pri ochrane spotrebiteľov energie a zlepšovaní konkurencieschopnosti maloobchodnej časti energetického sektora
iii.  Národné zámery pri ochrane spotrebiteľov energie, zvyšovaní transparentnosti, podporovaní zmeny dodávateľa a zlepšovaní konkurencieschopnosti maloobchodnej časti energetického sektora
Pozmeňujúci návrh 240
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.5 – bod i
i)  Národné zámery a ciele financovania verejného a súkromného výskumu a inovácie v oblasti energetickej únie, prípadne vrátane harmonogramu dosahovania zámerov, pri zohľadnení priorít stratégie energetickej únie a Európskeho strategického plánu pre energetické technológie
i)  Národné zámery a ciele financovania verejnej podpory výskumu a inovácie vo vzťahu k energetickej únii a jej očakávaný vplyv na súkromný výskum prípadne vrátane harmonogramu dosahovania zámerov, pri zohľadnení priorít stratégie energetickej únie a Európskeho strategického plánu pre energetické technológie
Pozmeňujúci návrh 241
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 2 – bod 2.5 – bod ii
ii)  Prípadne národné zámery zahŕňajúce dlhodobé ciele (do roku 2050) zavedenia nízkouhlíkových technológií vrátane dekarbonizácie priemyselných odvetví náročných na energiu a uhlík a prípadne súvisiacej infraštruktúry na prepravu a ukladanie uhlíka
ii)  Národné zámery na rok 2050 vzťahujúce sa na podporu udržateľných technológií
Pozmeňujúci návrh 242
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.1 – bod 3.1.1
3.1.1  Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov (v pláne na obdobie od 2021 do 2030, cieľ rámca do roku 2030)
3.1.1  Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov
i)  Politiky a opatrenia na dosiahnutie cieľa stanoveného v nariadení [ ] [ESR], ako sa uvádza v bode 2.1.1, a politiky a opatrenia na dosiahnutie súladu s nariadením [ ] [LULUCF] vzťahujúce sa na všetky kľúčové sektory produkujúce emisie a sektory, v ktorých sa má zintenzívniť odstraňovanie pomocou záchytov, v záujme dlhodobej vízie a cieľa stať sa v časovom horizonte 50 rokov nízkouhlíkovým hospodárstvom a dosiahnuť rovnovážny stav medzi emisiami a odstraňovaním pomocou záchytov v súlade s Parížskou dohodou
i)  Politiky a opatrenia na dosiahnutie cieľa stanoveného v nariadení [ ] [ESR], ako sa uvádza v bode 2.1.1, a politiky a opatrenia na dosiahnutie súladu s nariadením [ ] [LULUCF] a trajektórie na zachovanie a zintenzívnenie odstraňovania pomocou záchytov uhlíka, ako sa uvádza v bode 2.1.1, vzťahujúce sa na všetky kľúčové sektory produkujúce emisie a sektory, v ktorých sa má zintenzívniť odstraňovanie pomocou záchytov, v záujme dlhodobej vízie a cieľa dosiahnuť do roku 2050 čisté nulové emisie skleníkových plynov v rámci Únie a dosiahnuť čoskoro po tomto termíne negatívne emisie v súlade s Parížskou dohodou
ii)  Regionálna spolupráca v tejto oblasti
ii)  Regionálna spolupráca v tejto oblasti
iii)  Prípadne, bez toho, aby bola ovplyvnená uplatniteľnosť pravidiel štátnej pomoci, finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov EÚ a využitia fondov EÚ v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni
iii)  Prípadne, bez toho, aby bola ovplyvnená uplatniteľnosť pravidiel štátnej pomoci, finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov EÚ a využitia fondov EÚ v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni
Pozmeňujúci návrh 243
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.1 – bod 3.1.2 – bod i
i)  Politiky a opatrenia na dosiahnutie národného príspevku k záväznému cieľu na úrovni do roku 2030 týkajúcemu sa energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií uvedených v bode 2.1.2 vrátane opatrení v konkrétnych sektoroch a pri konkrétnych technológiách6
i)  Politiky a opatrenia na dosiahnutie národného zámeru na rok 2030 a záväzného cieľa na úrovni Únie do roku 2030 týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií uvedených v bode 2.1.2 vrátane opatrení v konkrétnych sektoroch a pri konkrétnych technológiách6
__________________
__________________
6 Členské štáty pri plánovaní týchto opatrení zohľadnia skončenie životnosti existujúcich zariadení a potenciál prestavby (repowering).
6 Členské štáty pri plánovaní týchto opatrení zohľadnia skončenie životnosti existujúcich zariadení a potenciál prestavby (repowering).
Pozmeňujúci návrh 244
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.1 – bod 3.1.2 – bod iii
iii)  Konkrétne opatrenia na poskytovanie finančnej podpory vrátane podpory zo zdrojov a využívania fondov na podporu výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy
iii)  Konkrétne národné opatrenia na poskytovanie finančnej podpory a daňové opatrenia, ako aj vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie na podporu výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy.
Pozmeňujúci návrh 245
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.1 – bod 3.1.2 – bod iv
iv)  Konkrétne opatrenia na zavedenie jednotného kontaktného miesta, zefektívnenie administratívnych postupov, zabezpečenie informácií a odbornej prípravy a posilnenie postavenia výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, a energetických komunít
iv)  Konkrétne opatrenia na odstránenie nadmerných zaťažujúcich nákladov a prekážok zavádzania obnoviteľných zdrojov a na zavedenie jednotného kontaktného miesta, zefektívnenie administratívnych postupov, zabezpečenie informácií a odbornej prípravy. Očakávaný vplyv, pokiaľ ide o vyvolanú novú kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov
Pozmeňujúci návrh 246
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.1 – bod 3.1.2 – bod iv a (nový
iva)  Konkrétne opatrenia na udelenie práva na to a povzbudenie všetkých spotrebiteľov k tomu, aby sa stali individuálne a aj kolektívne výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi, aby, vyrábali, skladovali, sami spotrebúvali a predávali svoju energiu z obnoviteľných zdrojov, a očakávaný vplyv, pokiaľ ide o vyvolanú novú kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov
Pozmeňujúci návrh 247
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.1 – bod 3.1.2 – bod vi a (nový)
via)  Iné plánované alebo prijaté opatrenia na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä, ale nielen tieto:
a)  opatrenia zamerané na zabezpečenie, aby všetky verejné správy (národné, regionálne alebo miestne) integrovali spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov do svojej činnosti;
b)  ustanovenia začlenené v kontexte právnych predpisov o verejnom obstarávaní zamerané na zaručenie, aby verejné správy (národné, regionálne a miestne) začlenili kritériá na vyhodnotenie ponúk zeleného verejného obstarávania s cieľom podporiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov právnymi subjektmi, ktoré chcú s nimi uzavrieť zmluvu bez ohľadu na produkt alebo službu, ktoré sú predmetom obstarávania;
c)  ustanovenia týkajúce sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov ako požiadavka na udelenie akýchkoľvek verejných dotácií alebo podpory v náležitých prípadoch.
Pozmeňujúci návrh 248
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.1 – bod 3.1.3 – bod iv a (nový
iva)  Národné politiky, harmonogramy a opatrenia plánované na postupné vyradenie nepriamych a priamych dotácií na fosílne palivá do roku 2020
Pozmeňujúci návrh 249
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.2 – úvodná časť
Plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačného národného cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, predovšetkým vzhľadom na:
Plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie záväzného národného cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, predovšetkým vzhľadom na:
Pozmeňujúci návrh 250
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.2 – bod ii
ii)  dlhodobú stratégiu obnovy vnútroštátneho fondu bytových a komerčných budov (súkromných aj verejných)7 vrátane politík a opatrení na stimulovanie nákladovo efektívnych hĺbkových a postupných hĺbkových obnov
ii)  dlhodobú stratégiu obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov (súkromných aj verejných)7 vrátane politík, opatrení a akcií v oblasti energetickej efektívnosti a úspor energie na stimulovanie nákladovo efektívnych hĺbkových a postupných hĺbkových obnov, ako aj politík, opatrení a akcií zameraných na budovy s najhoršími parametrami a domácnosti žijúce v energetickej chudobe
__________________
__________________
7 V súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0765].
7 V súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0765].
Pozmeňujúci návrh 251
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.2 – bod iv
iv)  iné plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačného národného cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 (napríklad opatrenia na podporu vzorovej úlohy, ktorú majú zohrávať verejné budovy, a energetickej efektívnosti verejného obstarávania, opatrenia na podporu energetických auditov a systémov energetického manažérstva9, opatrenia na informovanie spotrebiteľov10 a opatrenia odbornej prípravy, ako aj iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti11)
iv)  iné plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie záväzného národného cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 (napríklad opatrenia na podporu vzorovej úlohy, ktorú majú zohrávať verejné budovy, a energetickej efektívnosti verejného obstarávania, opatrenia na podporu energetických auditov a systémov energetického manažérstva9, opatrenia na informovanie spotrebiteľov10 a opatrenia odbornej prípravy, ako aj iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti11)
__________________
__________________
9 V súlade s článkami 12 a 17 smernice 2012/27/EÚ.
9 V súlade s článkom 8 smernice 2012/27/EÚ.
10 V súlade s článkom 19 smernice 2012/27/EÚ.
10 V súlade s článkami 12 a 17 smernice 2012/27/EÚ.
11 V súlade s článkom 15 ods. 2 smernice 2012/27/EÚ.
11 V súlade s článkom 19 smernice 2012/27/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 252
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.2 – bod iv a (nový)
iva)  opis politík a opatrení na podporu úlohy miestnych energetických komunít pri prispievaní k vykonávaniu politík a opatrení v bodoch i), ii), iii) a iv).
Pozmeňujúci návrh 253
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.4 – bod 3.4.3 – bod ii
ii)  Opatrenia na zvýšenie pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu z obnoviteľných zdrojov energie vrátane zavedenia prepájania vnútrodenných trhov a cezhraničných vyrovnávacích trhov
ii)  Opatrenia na zvýšenie pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu z obnoviteľných zdrojov energie vrátane zavedenia prepájania vnútrodenných trhov a cezhraničných vyrovnávacích trhov, zavádzania inteligentných sietí a uchovávania, rastu reakcie na strane dopytu a distribuovanej výroby, ako aj prispôsobenia tvorby cien, a to aj cenovými signálmi v reálnom čase
Pozmeňujúci návrh 254
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.4 – bod 3.4.3 – bod ii a (nový)
iia)  Opatrenia na zabezpečenie nediskriminačného zapojenia energie z obnoviteľných zdrojov, reakcie na strane dopytu a uskladňovania, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou
Pozmeňujúci návrh 255
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.4 – bod 3.4.3 – bod iii
iii.  Opatrenia na zabezpečenie prioritného prístupu a využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo vysoko účinnej kombinovanej výroby a zabránenie zníženiu výroby alebo zmena nasadenia zdrojov (tzv. redispatch) tejto elektrickej energie18
iii.  Opatrenia týkajúce sa úpravy pravidiel a postupov prevádzky systému na zvýšenie pružnosti systému; opatrenia týkajúce sa používania pravidiel odosielania, ktoré slúžia na dosiahnutie národných cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia emisií skleníkových plynov; opatrenia týkajúce sa používania pravidiel, ktoré minimalizujú a kompenzujú zmenu nasadenia zdrojov (tzv. redispatch) a zníženie výroby energie z obnoviteľných zdrojov; opatrenia na podporu agregácie18
__________________
__________________
18 V súlade s [prepracovaným znením smernice 2009/72/ES podľa návrhu COM(2016)0864 a prepracovaným znením nariadenia (ES) č. 714/2009 podľa návrhu COM(2016)0861].
18 V súlade s [prepracovaným znením smernice 2009/72/ES podľa návrhu COM(2016)0864 a prepracovaným znením nariadenia (ES) č. 714/2009 podľa návrhu COM(2016)0861].
Pozmeňujúci návrh 256
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel A – odsek 3 – bod 3.5 a (nový)
3.5a.  Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti
Opis toho, ako rozmery a politiky a opatrenia zohľadňujú zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti
Pozmeňujúci návrh 257
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 4 – bod 4.4 – bod i
i)  Aktuálny energetický mix, domáce zdroje energie, závislosť od dovozu vrátane relevantných rizík
i)  Aktuálny energetický mix, domáce zdroje energie vrátane reakcie na strane dopytu, závislosť od dovozu vrátane relevantných rizík
Pozmeňujúci návrh 258
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 4 – bod 4.6 – bod iii a (nový)
iiia) Súčasná úroveň národných dotácií pre fosílne palivá
Pozmeňujúci návrh 259
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 4 – bod 4.6 – bod iv
iv)  Prognózy vývoja bodov i) až iii) vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
iv)  Prognózy vývoja bodov i) až iiia) vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
Pozmeňujúci návrh 260
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 4 – bod 4.6 a (nový)
4.6a.  Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti
Opis toho, ako rozmery a politiky a opatrenia zohľadňujú zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti
Pozmeňujúci návrh 261
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 5 – nadpis
5.  POSÚDENIE VPLYVU PLÁNOVANÝCH POLITÍK A OPATRENÍ29
5.  POSÚDENIE VPLYVU PLÁNOVANÝCH POLITÍK A OPATRENÍ A INVESTIČNÝCH STRATÉGIÍ29
__________________
__________________
29 Plánované politiky a opatrenia sú prerokúvané možnosti s reálnou pravdepodobnosťou, že budú prijaté a vykonávané po dni predloženia národného plánu. Výsledné prognózy podľa oddielu 5.1 bodu i) preto musia zahŕňať nielen vykonávané a prijaté politiky a opatrenia (prognózy vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia), ale aj plánované politiky a opatrenia.
29 Plánované politiky a opatrenia sú prerokúvané možnosti s reálnou pravdepodobnosťou, že budú prijaté a vykonávané po dni predloženia národného plánu. Výsledné prognózy podľa oddielu 5.1 bodu i) preto musia zahŕňať nielen vykonávané a prijaté politiky a opatrenia (prognózy vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia), ale aj plánované politiky a opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 262
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 5 – bod 5.1
5.1.  Účinky plánovaných politík a opatrení opísaných v oddiele 3 na energetický systém a emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov vrátane porovnania s prognózami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení (podľa opisu v oddiele 4).
5.1.  Účinky plánovaných politík, opatrení a investičných stratégií opísaných v oddiele 3 na energetický systém a emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov vrátane porovnania s prognózami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení (podľa opisu v oddiele 4).
Pozmeňujúci návrh 263
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 5 – bod 5.1 – bod ii
ii)  Posúdenie interakcie medzi politikami (medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami v rámci určitého rozmeru politiky a medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov) aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje
ii)  Posúdenie interakcie medzi politikami (medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami v rámci určitého rozmeru politiky a medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov) aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje, najmä z dôvodu riadneho pochopenia vplyvu politík v oblasti energetickej efektívnosti/úspor energie na veľkosť energetického systému a z dôvodu zníženia rizika uviaznutých investícií do dodávok energie.
Pozmeňujúci návrh 264
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 5 – bod 5.1 – bod ii a (nový)
iia)  Posúdenie interakcií medzi jestvujúcimi a plánovanými národnými politikami a opatreniami a opatreniam Únie v oblasti klímy a energetiky.
Pozmeňujúci návrh 265
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 5 – bod 5.2 a (nový)
5.2a  Zdravie a blahobyt
i)  Dôsledky na kvalitu ovzdušia a súvisiace zdravotné účinky
ii)  Iné účinky na zdravie a blahobyt (napr. znečistenie vody, hluk alebo iné znečistenie, rozšírenie chôdze pešo a bicyklovania, dochádzanie alebo iné zmeny dopravy atď.)
Pozmeňujúci návrh 266
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 5 – bod 5.2 b (nový)
5.2b  Vplyvy na životné prostredie
i)  Údaje o akomkoľvek strategickom environmentálnom hodnotení alebo posudzovaní vplyvov na životné prostredie súvisiacom so stratégiou alebo národnými plánmi
ii)  Aspekty súvisiace s vodou, napr. dopyt po vode alebo extrakcia vody (so zohľadnením možnej budúcej zmeny klímy), vplyv vodnej alebo prílivovej energie na vodné alebo morské biotopy atď.
iii)  Vplyv zvýšenej mobilizácie využívania bioenergie (biopalivá z plodín, lesná biomasa atď.) na životné prostredie (a klímu) a vzťah k stratégii pre absorpcie v sektore využívania pôdy
Pozmeňujúci návrh 267
Návrh nariadenia
Príloha I – časť 1 – oddiel B – odsek 5 – bod 5.2 c (nový)
5.2c  Vplyv na investície
i)  Existujúce investičné toky
ii)  Výhľadové investičné predpoklady spojené s každou z plánovaných politík a s každým z plánovaných opatrení vrátane rizikového profilu plánovaných politík a opatrení
iii)  Faktory sektorového alebo trhového rizika alebo prekážky v národnom (alebo makroregionálnom) kontexte
iv)  Analýza ďalšej verejnej finančnej podpory alebo zdrojov na odstránenie identifikovaných nedostatkov v rámci bodu iii)
v)  Kvalitatívne posúdenie dôvery investorov vrátane viditeľnosti množstva projektov a uskutočniteľnosti alebo príťažlivosti investičných príležitostí
vi)  Preskúmanie predchádzajúceho roka oproti predpokladom, výhľad vrátane podstatných faktorov, ktorým čelia investori
Pozmeňujúci návrh 294/rev
Návrh nariadenia
Príloha I a (nová)
Príloha Ia
NÁRODNÉ TRAJEKTÓRIE PRE PODIEL ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE NA HRUBEJ KONEČNEJ SPOTREBE ENERGIE V ROKOCH 2020 AŽ 2030
Trajektória uvedená v článku 4 (a) ods. 2 druhom pododseku musí pozostávať z týchto referenčných bodov:
S2020 + 0,20 (S2030 – S2020) ako priemer za obdobie 2021 až 2022;
S2020 + 0,45 (S2030 – S2020) ako priemer za obdobie 2023 až 2025; a
S2020 + 0,70 (S2030 – S2020) ako priemer za obdobie 2025 až 2027;
kde:
S2020 = cieľ pre daný členský štát v roku 2020 podľa článku 3 a prílohy I - časť A smernice .../... [prepracovanej smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767]
a
S2030 = cieľ pre daný členský štát na rok 2030.
Pozmeňujúci návrh 270
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – písmeno b
b)  objem predaja energie využitej v doprave vylúčený z výpočtu [v ktoe];
b)   objem predaja energie využitej v doprave vylúčený z výpočtu, ak jestvuje [v ktoe];
Pozmeňujúci návrh 271
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – písmeno c
c)  množstvo energie vyrobenej na vlastnú spotrebu vylúčené z výpočtu [v ktoe];
c)  množstvo energie vyrobenej na vlastnú spotrebu vylúčené z výpočtu, ak jestvuje [v ktoe];
Pozmeňujúci návrh 272
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – písmeno f – úvodná časť
f)  uplatňovanie výnimiek b), c), d) a e) uvedených v článku 7 ods. 2 a 3 smernice 2012/27/EÚ:
f)  objemy predaja energie alebo suma úspor energie [v ktoe], ktoré sú vyňaté podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice 2012/27/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 274
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – písmeno f – bod ii
ii)  úspory energie [v ktoe] dosiahnuté v sektoroch premeny, prenosu a distribúcie energie v súlade s písmenom c),
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 275
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – písmeno f – bod iii
iii)  úspory energie [v ktoe] vyplývajúce z individuálnych činností vykonaných po 31. decembri 2008, ktorých vplyv pretrváva aj v roku 2020 a po ňom a v súlade s písmenom d)
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 276
Návrh nariadenia
Príloha II – odsek 1 – písmeno f – bod iv
iv)  množstvo energie vyrobenej na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu ako výsledok politických opatrení na podporu inštalovania nových technológií súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov v súlade s písmenom e) [v ktoe]:
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 277
Návrh nariadenia
Príloha II a (nová)
Príloha IIa
VŠEOBECNÝ RÁMEC PRE DLHODOBÉ STRATÉGIE V OBLASTI KLÍMY A ENERGETIKY
1.  PREHĽAD A PROCES VYPRACOVANIA STRATÉGIÍ
1.1.  Zhrnutie
1.2.  Súvislosti
1.2.1.  Národný, EÚ a medzinárodný politický kontext dlhodobých stratégií
1.2.2.  Právny rámec
1.3.  Konzultácie
1.3.1.  Konzultácie s verejnosťou a zainteresovanými stranami (národný parlament, miestne a regionálne orgány, verejnosť a iné príslušné zainteresované strany)
1.3.2.  Konzultácie s ostatnými členskými štátmi, tretími krajinami a inštitúciami Únie
2.  NÁRODNÉ DLHODOBÉ STRATÉGIE V OBLASTI KLÍMY A ENERGETIKY
2.1.  CELKOVÉ ZNÍŽENIA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV A ZINTENZÍVNENIE ODSTRAŇOVANIA POMOCOU ZÁCHYTOV
2.1.1.  Uhlíkový rozpočet do roku 2100 v súlade s Parížskou dohodou
2.1.2.  Trajektória pre nákladovo efektívnu cestu k čistým nulovým emisiám skleníkových plynov – do roku 2050 a negatívnym emisiám po tomto termíne
2.1.3.  Národný cieľ na rok 2030 a medzníky aspoň na roky 2040 a 2050 v súlade s trajektóriou uvedenou v bode 2.1.2.
2.1.4.  Medzinárodný rozmer
2.1.5.  Dlhodobé ciele prispôsobenia
2.2.  ENERGIA Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV
2.2.1.  Trajektória na dosiahnutie energetického systému založeného na obnoviteľných zdrojoch v hrubej konečnej spotrebe energie do roku 2050
2.2.2.  Národný cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie do roku 2030 a medzníky aspoň pre roky 2035, 2040 a 2045 v súlade s trajektóriou uvedenou v bode 2.2.2.
2.3.  ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ
2.3.1.  Trajektória dosiahnutia energeticky najefektívnejšieho hospodárstva do roku 2050 v súlade so zámermi uvedenými v bodoch 2.1.2 a 2.2.1
2.3.2.  Národný cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený vo forme absolútnej úrovne spotreby energie z primárnych zdrojov a konečnej spotreby energie v roku 2030 a medzníky aspoň pre roky 2035, 2040, 2045
3.  SEKTOROVÉ STRATÉGIE
3.1.  Energetický systém
3.1.1.  Pravdepodobný budúci dopyt podľa jednotlivých energetických nosičov
3.1.2.  Pravdepodobná budúca výrobná kapacita vrátane centralizovaného a distribuovaného uskladňovania podľa jednotlivých technológií
3.1.3.  Zamýšľané alebo pravdepodobné budúce trajektórie emisií alebo rozsah
3.1.4.  Opis hlavných faktorov energetickej efektívnosti, pružnosti na strane dopytu a spotreby energie a ich vývoj od roku 2021 a ďalej
3.1.5.  Náčrt politík a opatrení plánovaných na dosiahnutie energetického systému z obnoviteľných zdrojov uvedeného v bode 2.2.1 na hrubej konečnej spotrebe energie a energeticky najefektívnejšieho a najflexibilnejšieho hospodárstva do roku 2050 vrátane trajektórií podľa technológií
3.2.  Priemysel
3.2.1.  Očakávané trajektórie emisií podľa sektora a zdroje dodávok energie podľa sektora
3.2.2.  Možnosti dekarbonizácie alebo politické prístupy a akékoľvek existujúce ciele, plány alebo stratégie vrátane elektrifikácie, alternatívnych palív, opatrení energetickej efektívnosti, atď.
3.3.  Budovy
3.3.1.  Očakávaný dopyt po energii v budovách rozdelený podľa kategórií budov vrátane komerčných, bytových a verejných budov
3.3.2.  Budúci zdroj dodávok energie
3.3.3.  Potenciál na zníženie dopytu po energii prostredníctvom obnovy existujúcich budov a súvisiacich spoločenských, hospodárskych a environmentálnych prínosov
3.3.4.  Politické opatrenia na stimuláciu obnovy existujúceho fondu budov
3.4.  Doprava
3.4.1.  Očakávané emisie a zdroje energie podľa druhu dopravy (napr. autá a dodávky, cestná doprava, vodná doprava, letecká doprava, železničná doprava)
3.4.2.  Možnosti dekarbonizácie alebo politické prístupy
3.5.  Poľnohospodárstvo a využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF)
3.5.1.  Súčasné emisie zo všetkých zdrojov a z jednotlivých skleníkových plynov
3.5.2.  Možnosti zníženia emisií a politické opatrenia na zachovanie a zintenzívnenie záchytov vrátane národných cieľov alebo zámerov
3.5.3.  Prepojenia na poľnohospodárske politiky alebo politiky rozvoja vidieka
3.6.  Sektorové strategické prvky a ostatné relevantné sektory
4.  FINANCOVANIE
4.1.  Odhady potrebných investícií
4.2.  Politiky a opatrenia súvisiace s používaním verejného financovania a stimulovaním súkromných investícií
4.3.  Stratégie pre súvisiaci výskum, vývoj a inovácie
5.  ANALYTICKÝ ZÁKLAD A SPOLOČENSKO-HOSPODÁRSKE DÔSLEDKY
5.1.  Modelovanie, scenáre alebo analýza, z ktorých sa vychádza pri vypracúvaní stratégie
5.2.  Dôsledky na konkurencieschopnosť a hospodárstvo
5.3.  Zdravotné, environmentálne a sociálne dôsledky
5.4.  Stratégia na zaručenie dlhodobej odolnosti sektorov v oddiele 3
6.  Prílohy (v prípade potreby)
6.1.  Podporná analýza
6.1.1.  Podrobnosti o akomkoľvek modelovaní na rok 2050 (vrátane predpokladov) a/alebo iná kvantitatívna analýza, ukazovatele atď.
6.1.2.  Dátové tabuľky alebo iné technické prílohy
6.2.  Iné zdroje
Pozmeňujúci návrh 278
Návrh nariadenia
Príloha III – odsek 1 – písmeno n
n)  informácie o zámere členského štátu využiť flexibilitu v článku 5 ods. 4 a 5 nariadenia [ ] [ESR].
n)  informácie o zámere členského štátu využiť flexibilitu v článku 5 ods. 4 a 5, článku 7 a použitie príjmov podľa článku 5 ods. 5a nariadenia [ ] [ESR].
Pozmeňujúci návrh 279
Návrh nariadenia
Príloha VII – časť 1 – písmeno m – bod 1 – písmeno a
a)  primárna biomasa z lesov využívaná priamo na výrobu energie
a)  primárna biomasa z lesov využívaná na výrobu energie alebo na výrobu spracovaného paliva z dreva
Pozmeňujúci návrh 280
Návrh nariadenia
Príloha VII – časť 1 – písmeno m – bod 1 –písmeno a – bod iii
iii)  guľatina (rozdelená na priemyselnú guľatinu a palivové drevo)
iii)   guľatina (rozdelená na priemyselnú guľatinu, pretrieďovanie pred komerčným využitím a palivové drevo)
Pozmeňujúci návrh 281
Návrh nariadenia
Príloha VII – časť 1 – písmeno m – bod 2 – písmeno b a (nové)
ba)  Hnoj
Pozmeňujúci návrh 282
Návrh nariadenia
Príloha VII – odsek 2 – písmeno b
b)  úspory energie dosiahnuté prostredníctvom článku 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761] v rokoch X-2 a X-3;
b)  kumulatívne množstvo úspor energie dosiahnuté prostredníctvom článku 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761] v rokoch X-2 a X-3, ako aj:
i)  množstvo úspor dosiahnutých každou politikou, opatrením a individuálnym konaním;
ii)  vysvetlenie toho, ako a na základe čoho boli odhadnuté údaje o týchto úsporách;
iii)  vysvetlenie toho, či členský štát je alebo nie je na ceste k dosiahnutiu celkového množstva úspor vyžadovaných do konca obdobia opísaného v článku 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien návrhu COM(2016)0761]. Ak členský štát nie je na dobrej ceste, poskytne ďalšie vysvetlenie o nápravných opatreniach, ktoré zamýšľa prijať na dosiahnutie úspor;
iv)  odôvodnenie v prípade, že sa opatrenia zahrnuté v správe o pokroku odchyľujú od opatrení uvedených v oznámení členského štátu;
Pozmeňujúci návrh 283
Návrh nariadenia
Príloha VIII – písmeno b
b)  vplyv výroby a využívania biomasy na udržateľnosť v Únii a tretích krajinách vrátane vplyvu na biodiverzitu;
b)  vplyv výroby a využívania biomasy na udržateľnosť v Únii a tretích krajinách vrátane vplyvu na biodiverzitu, kvalitu vôd a ovzdušia a práva v oblasti využívania pôdy, pričom sa náležite zohľadnia zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98/ES;
Pozmeňujúci návrh 284
Návrh nariadenia
Príloha VIII – písmeno f
f)  vzhľadom na tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom biopalív, biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v Únii, informácie o vnútroštátnych opatreniach prijatých s cieľom spĺňať kritériá udržateľnosti a kritériá úspor skleníkových plynov stanovené v článku 26 ods. 2 až 7 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767] v záujme ochrany pôdy, vody a ovzdušia.
f)  vzhľadom na tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú zdrojom surovín pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy spotrebúvané v Únii, informácie o vnútroštátnych opatreniach prijatých s cieľom spĺňať kritériá udržateľnosti a kritériá úspor skleníkových plynov stanovené v článku 26 ods. 2 až 7 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767] v záujme ochrany pôdy, vody a ovzdušia.
Pozmeňujúci návrh 285
Návrh nariadenia
Príloha VIII – písmeno f a (nové)
fa)  hodnotenie efektívnosti kritérií pre udržateľnosť bioenergie načrtnutých v smernici (EÚ) .../... [smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] pri zabezpečovaní úspor emisií skleníkových plynov, ochrane záchytov uhlíka, biodiverzity, potravinovej bezpečnosti a práv ľudí v oblasti využívania pôdy.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0402/2017).

Posledná úprava: 27. septembra 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia