Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2084(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0005/2018

Predkladané texty :

A8-0005/2018

Rozpravy :

PV 05/02/2018 - 23
CRE 05/02/2018 - 23

Hlasovanie :

PV 06/02/2018 - 5.7
CRE 06/02/2018 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0026

Prijaté texty
PDF 406kWORD 61k
Utorok, 6. februára 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie
P8_TA(2018)0026A8-0005/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie (2017/2084(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 s názvom Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie (COM(2016)0763),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu v zmysle Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ratifikovanú Európskou úniou 4. októbra 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Oznámenie Komisie o príprave Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET): urýchlenie transformácie európskeho energetického systému (C(2015)6317),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885) a na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 30. novembra 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie(COM(2016)0759), a najmä na rozmer výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti energetickej únie uvádzaný v tomto návrhu, a to najmä v článku 22 s názvom Integrované podávanie správ o výskume, inovácii a konkurencieschopnosti,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2017 s názvom Posilnenie inovácie v regiónoch Európy: stratégie na zabezpečenie odolného, inkluzívneho a udržateľného rastu (COM(2017)0376),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0005/2018),

A.  keďže výskum, vývoj a inovácie predstavujú osobitný rozmer energetickej únie EÚ, pričom výskum, vývoj a inovácie v energetickej oblasti predstavujú kľúčovú hybnú silu vedúceho postavenia Únie v priemysle, jej konkurencieschopnosti v celosvetovom meradle, udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest, ako aj celkovej energetickej bezpečnosti členských štátov a Únie prostredníctvom znižovania závislosti od dovozu energie a podpory efektívneho a trvalo udržateľného využívania všetkých zdrojov energie;

B.  keďže EÚ zostáva svetovým lídrom v oblasti vysokokvalitných energetických inovácií s nízkymi emisiami vrátane energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a vznikajúcich čistých technológií, čo dáva EÚ pevný základ, na ktorom je možné dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti výskumu a inovácií zameraných na čistú energiu vrátane vývoja batérií pre rozvoj elektrickej mobility a uskladňovania energie; keďže hlavnou hnacou silou tohto vedúceho postavenia boli ambiciózne, cielené politiky v oblasti klímy a energetiky, najmä prostredníctvom rámca pre oblasť klímy a energetiky do roku 2030, ako aj Plánu postupu v energetike do roku 2050; keďže Parížska dohoda v tejto súvislosti výrazne zvýšila úroveň globálnych ambícií a konkrétne záväzky signatárov v oblasti zmierňovania zmeny klímy; keďže EÚ musí naďalej zostať ambiciózna vo svojich politikách a nástrojoch, aby vyslala tie správne signály, pokiaľ ide o investície, a nestratila svoju globálnu vedúcu pozíciu na trhu v oblasti výskumu a inovácií zameraných na čistú energiu;

C.  keďže pre konkurencieschopnosť EÚ vrátane európskeho priemyslu je kľúčový pokrok v inováciách, výskume a vývoji v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; keďže Európska únia sa stane „svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“ iba prostredníctvom zavedenia nákladovo efektívnych inovácií a vyvinutím intenzívnejšieho úsilia v oblasti výskumu a vývoja v tejto špecifickej oblasti; keďže vykonávanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti je potrebné podoprieť kvalitnou inovačnou politikou na európskej úrovni, najmä v súvislosti s integráciou systémov;

D.  keďže plne funkčný a konkurencieschopný vnútorný trh s energiou s vhodným regulačným rámcom a infraštruktúrou je nevyhnutný na ďalšiu stimuláciu výskumu, vývoja a inovácií a na maximálne možné šírenie nových čistých technológií na trhu vo všetkých regiónoch EÚ prostredníctvom úspor z rozsahu a regulačnej a investičnej istoty, čím sa Únii umožní v plnej miere využívať potenciál technologicky neutrálnych energetických inovácií, ktoré podporujú efektívnosť, nízkoemisné a udržateľné využívanie zdrojov energie a decentralizovanú výrobu, ako aj riešenia a technológie v oblasti uskladňovania a prepravy;

E.  keďže inovácie v oblasti čistej energie by mali tiež prispieť k zabezpečeniu cenovo dostupných dodávok energie európskym spotrebiteľom prostredníctvom sprístupnenia nižších sadzieb, väčšej kontroly nad vlastnou spotrebou a výrobou energie a ponuky energeticky menej náročných produktov a služieb;

F.  keďže energetická politika a finančné nástroje EÚ a jej členských štátov vrátane príslušných verejných investícií by mali byť navrhnuté tak, aby v plnej miere využívali zrýchlený technický vývoj, a mali by sa zamerať predovšetkým na postupný prechod na čisté, vysoko účinné energetické systémy s nízkou hladinou emisií; keďže z dôvodu trhovej, technologickej či vedeckej neistoty je financovanie zo súkromného sektora často nedostatočné alebo nedostupné; keďže EÚ potrebuje vysielať silné a konzistentné signály a vytvoriť stimuly, ktorými poskytne investorom istotu a podporí súkromné investície do inovácií v oblasti čistej energie, výskumu, vývoja a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov;

G.  keďže hybnou silou inovácií sú predovšetkým inovátori a dopyt na trhu; keďže Komisia by mala sústrediť svoje úsilie v prvom rade na vytváranie rámca, ktorý umožní prácu inovátorov, a to od zjednodušenia prístupu k financovaniu výskumu až po transformáciu vedomostí na obchodne rentabilný produkt; keďže v tomto ohľade môže byť prospešné partnerstvo medzi výskumnými pracovníkmi a príslušnými priemyselnými partnermi;

H.  keďže energetické dotácie ovplyvňujú trhové ceny tým, že skrývajú skutočné náklady na energiu vyrobenú z rôznych zdrojov a skutočné náklady na technológie súvisiace s energiou, čo má negatívny vplyv na podmienky výskumu a investície do inovácií v oblasti čistej energie, ako aj pri jej prípadnom zavádzaní; keďže hoci dotácie by sa postupne mali prestať využívať, toto využívanie by sa zatiaľ malo obmedziť na dočasné nástroje zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok a konkurenčného trhu tým, že sa uľahčí zavádzanie nových čistých technológií, najmä v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

I.  keďže posudzovanie životného cyklu (LCA) emisií skleníkových plynov z energetických zdrojov, distribučných sietí a technológií by sa malo vnímať ako východisko pri určovaní konkrétnych politík a stimulov na úrovni EÚ zameraných na podporu čistých, nízkoemisných, energeticky efektívnych riešení a technológií vrátane udržateľného získavania surovín a nerastov; keďže dôraz by sa mal klásť na tie inovácie v oblasti čistej energie, ktoré majú priamy význam pre občanov a výrobcov-spotrebiteľov a ktoré umožnia ich účasť v procese transformácie energetiky a zároveň urobia túto transformáciu cenovo dostupnejšiu;

J.  keďže výskum a inovácie súvisiace s energetikou boli v 7. rámcovom programe a programe Horizont 2020 uznané za prioritnú oblasť, ktorou by mali zostať aj v 9. rámcovom programe, a to vzhľadom na záväzky Únie v rámci energetickej únie a v Parížskej dohode, aby sa účinnejšie stimulovalo verejné a súkromné financovanie výskumu a vývoja a pomohlo znížiť investičné riziká najperspektívnejších inovácií v oblasti čistej energie, najmä v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

K.  keďže odvetvie dopravy predstavuje tretinu spotreby energie EÚ a má obrovský potenciál zvýšiť energetickú efektívnosť a znížiť emisie uhlíka, a preto by malo zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prechode na nové energetické riešenia a na nízkouhlíkovú spoločnosť;

1.  víta oznámenie Komisie, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie inovácií EÚ v oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že je potrebný regulačný a finančný rámec pre energetické inovácie, ktorý by bol v súlade s Plánom postupu EÚ v energetike do roku 2050 a s jej záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody a ktorý by podporoval účinné a udržateľné využívanie všetkých zdrojov energie, čo by viedlo k úsporám energie a širším výhodám, a to aj v oblastiach zdravia, bezpečnosti a kvality ovzdušia a vody, a zároveň by sa tým zabezpečila priemyselná konkurencieschopnosť Únie, bezpečnosť dodávok energie a dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zmluvy EÚ, ako aj komplexná odpoveď na otázky súvisiace so životným prostredím; uznáva, že rámec EÚ na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie je neoddeliteľnou súčasťou širšieho súboru legislatívnych návrhov uvedených v balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, a preto by mal posilniť jeho jednotlivé prvky, záväzky Únie prijaté v rámci Parížskej dohody a širších právnych predpisov a zásad energetickej únie, najmä tých, ktoré sú zohľadnené v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a v Pláne postupu v energetike do roku 2050, a to pri súčasnom dodržiavaní ustanovení článkov 191 a 194 ZFEÚ;

2.  uznáva, že úspešné zavádzanie inovácií v energetickej oblasti predstavuje viacrozmerný problém, ktorý zahŕňa hodnotové reťazce na strane ponuky i dopytu, ľudský kapitál, dynamiku trhu, reguláciu, inovácie a otázky priemyselnej politiky; zdôrazňuje, že tento problém si vyžaduje zapojenie občanov – spotrebiteľov aj výrobcov-spotrebiteľov – ako aj širokého ekosystému zainteresovaných strán vrátane akademickej obce, výskumných a technologických organizácií, MSP, startupov, energetických a stavebných spoločností, poskytovateľov mobility, poskytovateľov služieb, výrobcov zariadení, spoločností v oblasti IT a telekomunikačných spoločností, finančných inštitúcií, Únie, národných, regionálnych a miestnych orgánov verejnej moci, mimovládnych organizácií, pedagógov a tvorcov verejnej mienky; zdôrazňuje hodnotu nových obchodných modelov, ktoré inovačné digitálne technológie využívajú okrem iného na optimalizáciu vlastnej výroby, uskladňovanie, výmenu a vlastnú spotrebu čistej energie priamo na mieste a zlepšovanie prístupu k energii z obnoviteľných zdrojov, a to aj v prípade domácností postihnutých energetickou chudobou;

3.  domnieva sa, že pokiaľ ide o energiu, nákladovo efektívny prechod smerom na ekologické, viac digitalizované decentralizované systémy orientované na spotrebiteľa si vyžaduje výskum a zavádzanie inovácií vo všetkých sektoroch energetického systému vrátane netechnologických a systémových riešení, ako sú napr. riešenia zamerané na efektívnosť a decentralizovanú výrobu energie; uznáva, že tento prechod podporuje nové organizačné modely, a to najmä v oblasti výroby, prenosu, distribúcie, uskladňovania energie, elektromobility, riadenia podnikov a potrieb, ako aj poskytovania služieb; uznáva, že sú potrebné spoločné normy na podporu prepojeného a digitalizovaného energetického systému; zdôrazňuje úlohu, ktorú pri zavádzaní systémových inovácií v energetike môžu zohrávať udržateľné rozsiahle pilotné projekty vrátane komunitných projektov;

4.  pripomína, že energetická efektívnosť by mala byť prierezovou horizontálnou prioritou politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií, ktorá by nemala byť obmedzená len na projekty súvisiace s energiou, ale mala by sa vzťahovať na všetky sektory a systematicky podporovať a stimulovať procesy, služby a tovar pri súčasnom uplatňovaní zásady „energetická efektívnosť je prvoradá“ v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečného využitia energie;

5.  uznáva význam ďalšej liberalizácie európskych trhov s energiou, a to najmä odstránením prekážok voľnej tvorby cien a postupným ukončením dotácií energie s cieľom uľahčiť ďalšie inovácie a zavádzanie nových technológií, ktoré vedú k udržateľnejšej spotrebe energie a ktoré podporujú nové dodávky energie z obnoviteľnej energie, ako aj vytvoriť rovnaké podmienky a konkurenčný trh schopný poskytnúť lepšie podmienky spotrebiteľom, výrobcom-spotrebiteľom, spoločenstvám a podnikom;

Koherentnosť opatrení EÚ

6.  konštatuje, že výskum, vývoj a inovácie zamerané na čistú energiu závisia v prevažnej miere od stabilného trhu a predvídateľnosti a istoty právneho rámca, čo si vyžaduje ambicióznu a dlhodobú politickú víziu, vrátane energetiky a klimatických cieľov a záväzkov, nepretržité cielené stimuly a trpezlivý vlastný kapitál na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky technológie, čím sa podnietia inovácie, uľahčia dodávky energie, znížia prekážky vstupu na trh a uľahčí inovácia v oblasti čistej energie, aby sa dosiahla kritická masa potrebná na zavedenie na trh; víta a podporuje zameranie sa na kľúčové technológie, ktoré je potvrdené aj v strategickom pláne pre energetické technológie a v oznámení Komisie; opakovane zdôrazňuje ustanovenia článku 194 ZFEÚ a poznamenáva, že sa musia odrážať aj v politických a finančných nástrojoch na podporu inovácií v oblasti čistej energie; zdôrazňuje však, že je potrebná väčšia prioritizácia prierezových, medzisektorových systémových inovácií v oblasti energie, ako aj podpora vzdelávania a podnikania, pretože inovácie nie sú založené len na technológiách; zdôrazňuje, že tento systémový prístup je potrebný na to, aby sa mohli účinne integrovať rôzne riešenia, ktoré sú dostupné alebo sa vypracúvajú, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a integráciu obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva, aby sa európske technologické a inovačné platformy používali na pomoc pri identifikácii budúcich inovácií v oblasti čistej energie, ktoré by vyžadovali cielenú podporu;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a prípadne aj regionálne orgány, aby zaviedli mechanizmy na koordináciu programov výskumu a inovácie v oblasti energetiky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom podporiť súčinnosť a zabrániť duplicite, čím sa zabezpečí čo najefektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov a infraštruktúry, ako aj energetických zdrojov dostupných v členských štátoch s cieľom maximalizovať zavádzanie nových technológií a inovácií na trh a podporiť nové obchodné modely v celej EÚ; zastáva názor, že k dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo prispieť začlenenie príslušných informácií do integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory osvedčených postupov a výmeny informácií, ako aj zjednodušenia pravidiel týkajúcich sa účasti na programoch energetickej inovácie pre všetky organizácie, podniky, univerzity a inštitúcie, a to tak zo strany EÚ, ako aj zo strany tretích krajín;

8.  víta záväzok Komisie naďalej financovať základný výskum prostredníctvom programu Horizont 2020 a Európskej rady pre výskum; zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac posilniť financovanie kooperatívneho výskumu v rámci spoločenských výziev programu Horizont v oblasti energetiky, ale aj zjednodušiť inovácie v oblasti energetiky v rámci ďalších spoločenských výziev; berie na vedomie návrh Komisie posilniť inovácie vedúce k vytvoreniu nového trhu prostredníctvom zriadenia Európskej rady pre inováciu, ktorá by popri iniciatíve pre začínajúce a rozširujúce sa podniky prispela k podpore prelomových inovácií, ktoré môžu vytvoriť a ovládnuť nové trhy; domnieva sa, že vytváranie trhových finančných nástrojov (ako sú úvery a kapitál) by nemalo byť na úkor financovania z grantov, ktoré umožňuje aj neziskovým a verejným aktérom, ako sú akademické obce, univerzity či organizácie občianskej spoločnosti, zúčastňovať sa na nadnárodných európskych projektoch s vysokou hodnotou;

9.  je znepokojený veľkým počtom a zložitosťou existujúcich finančných nástrojov a zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzi príslušnými fondmi vrátane štrukturálnych fondov, ktoré sú určené na projekty v oblasti čistej energie, bola väčšia koherentnosť a aby existujúce finančné nástroje na úrovni EÚ a členských štátov boli zrozumiteľnejšie; vyzýva Komisiu, aby zmapovala rôzne nástroje financovania a finančné nástroje v hodnotovom reťazci, a domnieva sa, že by sa mala posúdiť možnosť združovania rôznych nástrojov, pričom je potrebné dbať na to, aby sa nenarušila ich komplementárnosť; ďalej sa domnieva, že niektoré členské štáty nemajú dostatok kapacít na rozvoj opatrení na podporu inovácií v oblasti energie, najmä prostredníctvom vnútroštátnych systémov finančnej podpory, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala tieto kapacity a zároveň zabezpečila ucelený a zjednodušený rámec financovania EÚ v oblasti inovácií zameraných na čistú energiu;

10.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie výkonnosti svojich finančných nástrojov a fondov súvisiacich s energiou a aby zabezpečila urýchlenú reakciu s cieľom skvalitniť tieto nástroje v prípade zistenia konkrétnych patových situácií, nesystematickosti či možnosti zlepšenia a aby uvedené nástroje a finančné prostriedky prispôsobila novým cieľom EÚ v oblasti energetiky;

11.  vyzýva Komisiu, aby ako súčasť priemyselnej politiky Únie navrhla cielený, dlhodobý a technologicky neutrálny rozmer energie založený na vysokej energetickej efektívnosti, ďalšej liberalizácie trhu a väčšej transparentnosti s cieľom pomôcť zabrániť investíciám do uviaznutých aktív; zdôrazňuje, že tento rozmer by mal byť neoddeliteľnou súčasťou priemyselnej politickej stratégie a akčného plánu Únie; zdôrazňuje úlohu inovačných procesov a technológií na zlepšenie emisných parametrov v energeticky náročných priemyselných odvetviach; vyzýva Komisiu, aby efektívnosti využívania energie a zdrojov priznala popredné miesto vo výskume a inováciách, a nabáda členské štáty, aby výnosy z aukcií v rámci systému obchodovania s emisiami zodpovedne investovali do energetickej účinnosti a udržateľných nízkouhlíkových technológií; zdôrazňuje vytvorenie inovačného fondu na podporu inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov počas fázy IV systému obchodovania s emisiami; považuje za veľmi dôležitú podporu systému otvorených inovácií, v ktorom odvetvia a podniky spájajú svoje rôzne odborné znalosti a spoločne vypracúvajú kvalitné udržateľné riešenia; uznáva úlohu Fóra pre konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti čistej energie pri zavádzaní kľúčových energetických inovácií vrátane fotočlánkov a veternej energie, ale prípadne aj na, okrem iného, riešenia týkajúce sa uskladňovania energie, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a procesy výroby bioenergie; víta záväzok Komisie a podporu iniciatív pod vedením priemyslu s cieľom podporiť globálne vedúce postavenie EÚ v oblasti čistej energie a nízkouhlíkových technológií;

12.  pripomína, že fotovoltický priemysel musí byť jadrom európskej priemyselnej politiky, aby spĺňal požiadavky rastúceho globálneho trhu v kontexte, keď sa prevažná časť fotovoltických článkov a modulov v súčasnosti vyrába mimo Európskej únie, predovšetkým v Číne; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ bola plne začlenená do nového investičného cyklu s cieľom udržať si svoje vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja fotovoltických výrobných strojov, ako aj v niektorých ďalších segmentoch, ako sú invertory, suroviny, fotovoltika integrovaná v budovách či prevádzka, údržba a vyvažovanie systémov; ďalej zdôrazňuje potrebu udržiavať si odborníkov v oblasti integrácie systémov, ako sú maloplošné fotovoltické riešenia pre rozvojové krajiny;

13.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pri riešení otázky energetiky a súvisiacich sektorov zintenzívnili úsilie o podporu inovácií zameraných na udržateľné získavanie surovín, lepší dizajn výrobkov, recykláciu, opätovné použitie a kaskádové využívanie existujúcich kovov a materiálov v kontexte obehového hospodárstva a úspory energie;

14.  uznáva súvislosť medzi digitalizáciou, informačnými technológiami a výskumom a inováciami v energetickej oblasti, najmä pokiaľ ide o lepšie zhromažďovanie údajov, interoperabilitu, zabezpečenie súvisiacich údajov a záruky ochrany osobných údajov; domnieva sa, že technológie distribuovanej databázy transakcií, ako napríklad systém blockchain, môžu zohrávať úlohu pri zlepšovaní účinnosti procesov súvisiacich s energiou a pri podpore účasti občanov na transformácii energetického systému, a to aj prostredníctvom partnerského obchodovania s energiou; vyzýva Komisiu, aby na tento účel podporila túto iniciatívu, zlepšila jej regulačný rámec a zabezpečila súlad medzi súvisiacimi aspektmi energetickej únie, digitálneho jednotného trhu, stratégiami kybernetickej bezpečnosti a európskym rámcom ochrany údajov s cieľom posilniť schopnosť Únie byť na čele tohto nového trendu;

15.  vyzýva Komisiu, aby zriadila osobitnú medziútvarovú skupinu, ktorá by okrem iného:

   a) umožnila nové spoločné plánovanie politiky v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, súdržnosť a predchádzať častým zmenám priorít;
   b) určila relevantné zainteresované strany v širšom energetickom ekosystéme EÚ, a to na všetkých úrovniach a naprieč všetkými sektormi vrátane veternej energie na mori a iných technológií energie z obnoviteľných zdrojov;
   c) identifikovala existujúce fóra zainteresovaných strán v oblasti energetického výskumu a inovácií, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov; podporovala tvorbu zoskupení, integráciu do medzinárodných sietí vytvárajúcich hodnoty, investície a inovácie; poskytla nástroje na medziodvetvové, interdisciplinárne a medziregionálne výmeny, a to aj pokiaľ ide o projekty energetickej inovácie, dlhodobé vnútroštátne a miestne energetické politiky v oblasti inovácií, spoločné investičné príležitosti, prijatie energetickej transformácie zo strany občanov a miestne iniciatívy;
   d) stimulovala verejné orgány na všetkých úrovniach, aby vypracovali plány na získavanie kapitálu a stimulovali inovácie v oblasti čistej energie s cieľom podporiť dôveru investorov a spustiť mobilizáciu súkromného kapitálu;
   e) stanovila súbor najlepších postupov, politík a finančných nástrojov v oblasti energetiky vrátane verejno-súkromných partnerstiev, verejného obstarávania a daňových stimulov, mechanizmov výmeny poznatkov a informácií, komunikačných nástrojov a kampaní, ako aj operačných usmernení a technickej pomoci týkajúcich sa mobilizácie inovácií v oblasti čistej energie, zavádzania technológií a zapájania výrobcov-spotrebiteľov, aby EÚ mohla adekvátne podporovať všetky fázy inovačného cyklu a v konečnom dôsledku zabezpečiť praktický súbor nástrojov pre členské štáty, miestne orgány a zainteresované strany;
   f) preskúmala spôsoby vypracúvania jednoduchých a flexibilných pravidiel účasti v 9. rámcovom programe pre výskum a v predpisoch o EŠIF, ktoré by boli ústretové voči inováciám, zjednodušené a flexibilné a zameriavali sa na dosiahnutie väčšieho dlhodobého vplyvu s cieľom lepšie ich zosúladiť, zamedziť plytvaniu zdrojmi žiadateľov a podporovať vysokú kvalitu inovácií v celej Európe;
   g) vytvorila mechanizmus, ktorého cieľom by bolo podporovať nadnárodný ekosystém startupov v oblasti energie vrátane európskeho systému inkubátorov s cieľom zabezpečiť preklenutie tzv. údolia smrti v inovačnom cykle pri uvádzaní energetických inovácií a obchodných modelov na trh;
   h) posilnila synergie s programom Horizont 2020 a ďalšími iniciatívami financovania na posilnenie budovania kapacít v oblasti výskumu a inovácií v regiónoch EÚ so slabou výkonnosťou;
   i) poskytovala európskym inštitúciám poradenstvo o jednotných postupoch verejného obstarávania, čím by podporila širšie zavádzanie energetických inovácií; prispela k vymedzeniu konkrétnych cieľov verejného obstarávania inovatívnych riešení na európskej úrovni;
   j) vypracovala konkrétne návrhy s cieľom vytvoriť účinné jednotné poradné miesto pre inovátorov v oblasti financovania energetických inovácií prostredníctvom finančných prostriedkov a nástrojov, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ, členských štátov a Európskej investičnej banky, ako aj z iných potenciálnych súkromných zdrojov; rozšírila technickú pomoc pri sumarizácii informácií o možnostiach súkromného a verejného financovania a usmerňovala žiadateľov k najvhodnejšiemu mechanizmu financovania, najmä v oblasti energetickej efektívnosti, kde je združovanie malých projektov do širších portfólií nenahraditeľné;
   k) identifikovala spôsoby, ako do právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní zaviesť stimuly na podporu inovačných energetických riešení vo verejnom sektore;

16.  zdôrazňuje, že verejné obstarávanie môže byť hybnou silou inovácií a môže podporovať udržateľnejší rast, ako sa uznáva aj v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že výber udržateľných produktov, služieb a verejných prác má zásadný význam a môže vytvoriť vedúce alebo nové trhy pre inovačné produkty; víta iniciatívu Komisie v rámci iniciatívy pre začínajúce a rozširujúce sa podniky na zavedenie opatrení v oblasti verejného obstarávania v EÚ s cieľom okrem iného nabádať členské štáty, aby si stanovili ambiciózne ciele v oblasti nákupu inovácií; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne orgány tým, že pôjdu príkladom a budú sa zapájať do výmeny osvedčených postupov na fórach, ako je Dohovor primátorov a starostov;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila zložku inovačnej kapacity, pokiaľ ide o preverovanie vplyvu na konkurencieschopnosť v rámci posúdení vplyvu, a aby pri všetkých nových návrhoch v oblasti energetickej politiky a pri posudzovaní existujúcich právnych predpisov uplatňovala nástroj pre výskum a inovácie bez toho, aby sa tým oslaboval účinok právnych predpisov;

18.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že jej práca na inováciách na jednej strane a normy a interoperabilita na strane druhej budú plne prepojené, aby EÚ dosiahla globálnu vedúcu pozíciu v stanovovaní noriem v sektoroch čistej energie integrovaných s tzv. internetom vecí; v tejto súvislosti víta ako príklad vypracovanie novej európskej normy pre inteligentné zariadenia (SAREF), ktorá potenciálne vytvorí nový referenčný jazyk EÚ pre údaje súvisiace s energiou, čo umožní domácim spotrebičom vymieňať si informácie s akýmkoľvek systémom riadenia energie;

19.  pripomína, že energetické politiky v oblasti inovácií musia byť v súlade so záväzkom EÚ chrániť a rozširovať záchyty CO2 pri súčasnej ochrane biodiverzity, najmä v lesoch, v pôde a v moriach;

20.  nabáda príslušné členské štáty, aby primerane prispievali k dosiahnutiu cieľa EÚ 3 % HDP na výskum a vývoj; poznamenáva, že celkové zvýšenie na 3 % by do oblasti výskumu a inovácií v Európe prinieslo navyše viac ako 100 miliárd EUR ročne; pripomína, že sa očakáva, že dve tretiny financovania na výskum a vývoj budú pochádzať zo súkromného sektora;

Istota dlhodobého financovania

21.  opätovne žiada zvýšený celkový rozpočet vo výške najmenej 120 miliárd EUR pre 9. rámcový program a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila podiel súvisiaceho financovania udržateľných energetických projektov s nízkymi emisiami v rámci 9. rámcového programu o najmenej 50 % nad zodpovedajúce sumy programu Horizont 2020, aby sa zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na podporu energetickej transformácie EÚ a účinné vykonávanie energetickej únie; vyzýva najmä na posilnenie finančných zdrojov v rámci 9. rámcového programu s cieľom stimulovať prelomové trendy a inováciu vytvárajúcu trhy, a to najmä malými a strednými podnikmi a startupmi; zdôrazňuje význam prísnych kritérií excelentnosti na to, aby sa EÚ stala globálnym centrom pre inovácie, výskum a vedúce technológie vrátane základného výskumu; poukazuje na výsledky priebežného hodnotenia programu Horizont 2020, ktoré preukazujú, že od 1. januára 2017 tento program nedosahuje cieľ, pokiaľ ide o klímu a udržateľnosť výdavkov; víta zvýšenie financovania v rámci programu Horizont 2020 pre spoločenské výzvy v oblasti energetiky v rozpočte na rok 2018, no zostáva hlboko znepokojený škrtmi v oblasti energetických projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy, ktoré považuje za nezlučiteľné s cieľmi energetickej únie;

22.  opakovane zdôrazňuje potrebu zvýšiť kvalitu investícií financovaných z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a zamerať sa najmä na stimulovanie lepšej geografickej distribúcie s ohľadom na súčasnú nevyváženosť geografického pokrytia EFSI a na osobitné potreby menej rozvinutých a prechodných regiónov; uznáva potrebu spolupráce s vnútroštátnymi podpornými investičnými bankami, investičnými platformami a oprávnenými finančnými sprostredkovateľmi prostredníctvom potenciálneho delegovania využívania záruk EÚ na ne; vyzýva na podstatné posilnenie úlohy a kapacít Európskeho centra investičného poradenstva, a to najmä prostredníctvom miestneho zastúpenia a iniciatívnej úlohy pri príprave projektov;

23.  domnieva sa, že 9. rámcový program by mal podporovať iniciatívy, ako napríklad „100 % obnoviteľné mestá“, do ktorého sú zapojené mestá a miestne orgány verejnej správy usilujúce sa o výrazné zvýšenie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti elektrickej energie, mobilitu, vykurovanie a chladenie v mestách prostredníctvom inovačných projektov, ktoré by mohli potenciálne zahŕňať inteligentné siete, riadenie energetického systému, činnosti umožňujúce prepojenie odvetví a podporu využívania elektrických vozidiel atď.;

24.  uznáva úlohu Európskeho strategického plánu pre energetické technológie, znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) InnoEnergy a príslušných spoločných technologických iniciatív (STI) pri podpore energetických inovácií; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie prepojiť tieto rôzne rámce s iniciatívou InnovFin, EFSI, navrhovaným programom celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu a inými, čo má byť súčasťou koordinovanej cielenej investičnej stratégie zameranej na inovácie v oblasti čistej energie, ktorá by pomohla začínajúcim projektom, začínajúcim podnikom a MSP účinne preklenúť „údolie smrti“ a dosiahnuť úroveň trhovej vyspelosti potrebnú na globálnu expanziu; domnieva sa, že účinné stimuly pre investície do inovácií v energetickej oblasti prostredníctvom národných investičných fondov a dôchodkových fondov by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri mobilizácii potrebného vlastného kapitálu;

25.   pripomína, že prvé projekty svojho druhu sú vysoko rizikové a prísun kapitálu a dlhu je v ich prípade na oveľa nižšej úrovni než pri financovaní osvedčených nízkouhlíkových technológií; v tomto smere vyzýva Komisiu, aby odstránila pretrvávajúce regulačné prekážky a navrhla vytvorenie kapitálového fondu na prvé projekty svojho druhu;

26.  uznáva úlohu, ktorú by Európska rada pre inováciu (ďalej len „EIC“) mohla zohrávať pri pomoci s hľadaním financovania pre spoločnosti v počiatočnej fáze rozvoja, a navrhuje, aby zohrávala úlohu pri koordinácii rozličných prvkov koherentnej investičnej stratégie zameranej na inovácie v oblasti čistej energie; požaduje viac informácií o štruktúre EIC a jej zhode s existujúcimi nástrojmi na podporu inovácií;

27.  domnieva sa, že občianska podpora pre inovácie v oblasti energetiky si vyžaduje nižšie prekážky pre vstup na trh a otvára zatiaľ nevyužité príležitosti na financovanie inovácií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinné spôsoby podpory inovácie v energetickej oblasti – okrem iného prostredníctvom kolektívneho financovania – a aby zvážila možnosť zriadenia kolektívneho kapitálového fondu zameraného na inovácie v oblasti energie; domnieva sa, že nové a rozmanité spôsoby financovania by mali byť dodatočné a mali by dopĺňať existujúce zdroje;

28.  zdôrazňuje význam pokroku v technológii inteligentnej siete, ako aj podporu a integráciu decentralizovanej výroby zdola nahor, a to aj prostredníctvom klastrov a systémov spolupráce; vyzýva Komisiu, aby podporovala tieto oblasti inovácií zamerané na čistú energiu finančnými mechanizmami vrátane tých, ktoré zmierňujú riziko pre súkromné investície a znižujú záťaž pre verejné investície do modernizácie energetických systémov; okrem toho víta úmysel Komisie zvýšiť využívanie motivačných ocenení ako cenný nástroj na posilnenie prelomových inovácií založených na prístupe zdola nahor;

29.  zdôrazňuje, že na podporu prístupu zdola nahor v oblasti inovácií je potrebné presadzovať prienik maloplošných inštalácií (okrem iného napr. NegaWatt, výroba energie na mieste, miestne uskladňovanie) a podporovať ich zoskupovanie a agregáciu s cieľom pritiahnuť viac investícií a zvýšiť ich cenovú dostupnosť s osobitným zreteľom na domácnosti s nízkym príjmom alebo polyfunkčné budovy;

Celosvetové vedúce postavenie EÚ

30.  uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať Parížska dohoda pri podpore globálneho úsilia o urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa naďalej financovali výskum a zber údajov týkajúcich sa zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja preskúmala rôzne spôsoby poskytovania pomoci rozvojovým krajinám a rozvíjajúcim sa ekonomikám v ich energetickej transformácii, a to okrem iného prostredníctvom opatrení zameraných na budovanie kapacít, pomocou pri znižovaní kapitálových nákladov na obnoviteľné zdroje a projekty v oblasti energetickej efektívnosti, podporovaním možného prenosu technológií a poskytovaním riešení pre rozvoj inteligentných miest, ako aj vzdialených a vidieckych spoločenstiev, čím sa posilnia ekosystémy energetickej inovácie v rozvojových krajinách a pomôže sa im splniť ich záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody; v tejto súvislosti víta nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj;

31.  vyzýva Komisiu, aby naplno využívala potenciál iniciatívy Inovačná misia, aby jej členovia mohli dodržať a splniť svoje záväzky zdvojnásobiť celkové ročné výdavky na výskum a vývoj v oblasti čistej energie v období rokov 2015 – 2020; zdôrazňuje dôležitosť usilovania sa o súčinnosť s iniciatívami ako Breakthrough Energy Coalition a s globálnymi kapitálovými a investičnými fondmi; v tomto smere víta skutočnosť, že vedúci predstavitelia Únie budú viesť inovačnú výzvu Converting Sunlight (premena slnečného žiarenia) a inovačnú výzvu Affordable Heating and Cooling of Buildings (cenovo dostupné kúrenie a chladenie budov); v tejto súvislosti žiada, aby sa preskúmali možnosti koordinovaného rozdelenia práce v oblasti energetickej inovácie na celosvetovej úrovni;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú vývoznú stratégiu pre udržateľné a čisté energetické technológie a systémové riešenia vrátane osobitného podporného nástroja a cielenej pomoci delegácií EÚ v tretích krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú pri vykonávaní tejto stratégie môže zohrávať prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode (DCFTA);

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli dôkladné preskúmanie postupov registrácie patentov, a žiada odstránenie zbytočného administratívneho zaťaženia, ktoré spomaľuje proces prenikania inovačných produktov na trh a nepriaznivo tak ovplyvňuje úlohu EÚ ako lídra v oblasti prechodu na čistú energiu;

Občanmi podporované inovácie v oblasti energetiky

34.  domnieva sa, že urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie si vyžaduje zmenu myslenia Európanov, ktorá by presiahla jednoduchú informovanosť o otázkach energie a posunula ich k hlbšiemu chápaniu potrebných zmien správania, najmä nových modelov úspory, výroby a spotreby energie potrebných na vyriešenie naliehavých výziev udržateľného rastu a na to, aby sa mohli využívať výhody digitálnej revolúcie a inovácií vo všetkých oblastiach s cieľom dosiahnuť v konečnom dôsledku úspešnú energetickú transformáciu; poznamenáva, že vďaka inováciám môžu občania zohrávať aktívnejšiu úlohu pri výrobe energie vrátane privádzania energie z vlastnej výroby do rozvodnej siete a prispievania k efektívnejšiemu využívaniu energie znížením spotreby na úrovni domácností, čo vedie k znižovaniu emisií a súm účtovaných za energiu;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť európsku vedomostnú základňu a obmedziť jej rozdrobenie podporou vysokej kvality vedy a vzdelávania s cieľom vytvoriť výskumné centrá, ktoré budú stáť v popredí medzinárodnej akademickej obce; zdôrazňuje potrebu vytvoriť stratégiu, ktorá zabezpečí, aby Európa priťahovala zahraničné talenty a súčasne udržiavala kontakty s najlepšími európskymi talentami v zahraničí; uznáva, že kvalifikovaná pracovná sila Európu veľmi zvýhodňuje a je hlavným motorom rozvoja investícií do výskumu, vývoja a inovácií;

36.  uznáva význam plne demokratického zapojenia európskych občanov a spoločenstiev ako podstatnej súčasti úspešnej transformácie energetiky; zdôrazňuje zároveň, že účinné vykonávanie tejto transformácie si vyžaduje otvorenosť, transparentnosť a rovnaké podmienky pre všetkých a musí byť založené na spravodlivej hospodárskej súťaži;

37.  je presvedčený, že inovácie v oblasti čistej energie a energetickej efektívnosti majú potenciál na vytváranie nových a kvalitnejších pracovných miest; domnieva sa, že v záujme úspešného prechodu na trvalo udržateľné bezuhlíkové hospodárstvo je potrebné zabezpečiť, aby trhy práce dokázali primerane reagovať na nové požiadavky inovačných systémov na čistú energiu;

38.  vyzýva Komisiu, aby pri svojich iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja venovala väčšiu pozornosť prepojeniu medzi inováciami v oblasti energetických systémov a novými odbornými profilmi, potrebami v oblasti vzdelávania, novými pracovnými miestami a požiadavkami na vzdelanie;

39.  uznáva potrebu systémových programov vzdelávania a účasti navrhnutých s cieľom umožniť spoločnosti, aby sa mohla plne zapojiť do transformácie energetického systému, a dať Európanom všetkých vekových kategórií príležitosť postupne prejsť od informovanosti a porozumenia k aktívnej účasti a zohrávaniu výraznejšej úlohy; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne orgány a súkromný sektor, aby podporovali vedomú voľbu spotrebiteľov a zapájanie občanov v súvislosti s otázkami súvisiacimi s energetikou, a to okrem iného prostredníctvom kampaní na zvyšovanie povedomia, šírením komplexných a dostupných informácií o faktúrach za energiu a nástrojoch na porovnávanie cien, spoločných systémov reakcie na dopyt a spolupráce, participatívnych rozpočtov a kolektívneho financovania investícií súvisiacich s energiou a daňových a investičných stimulov, ako aj prostredníctvom riadenia technologických riešení a inovácií; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné orgány, aby určili najlepšie postupy v prípade domácností, ktoré trpia energetickou chudobou;

40.  domnieva sa, že regióny a mestá musia pri rozširovaní udržateľných energetických modelov zohrávať rozhodujúcu úlohu; uznáva dôležitú úlohu regiónov, miest a obcí pri podpore zodpovednosti za transformáciu energetiky a pri presadzovaní inovácií v oblasti klímy a energetiky zdola; poznamenáva, že regióny a mestské oblasti sú najvhodnejšie na testovanie a realizáciu integrovaných energetických riešení s bezprostredným zapojením občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Dohovoru primátorov a starostov, ktorého zámerom je posilniť globálnu výmenu najlepších postupov a spoločného využívania zdrojov a investícií; konštatuje, že vidiecke oblasti takisto poskytujú priestor pre inovácie, ktoré pomôžu prekonať výzvy, akými sú napríklad odľahlosť či demografická zmena, ako aj poskytovanie nových služieb;

41.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby regionálnym a miestnym orgánom pomáhali pri prijímaní koordinovaných krokov s cieľom stimulovať inováciu v oblasti energetiky na miestnej a medziregionálnej úrovni s cieľom vytvárať koherentné stratégie; zdôrazňuje, že transformácia energetiky bude mať dramatický dosah na zamestnanosť v niektorých regiónoch Európskej únie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré čelia výzvam v súvislosti s postupným ukončovaním výroby energie z hnedého a čierneho uhlia a ďalších pevných fosílnych palív, a ťažobnému priemyslu, v reakcii na rozhodnutie členského štátu, miestnych orgánov alebo odvetvia alebo v reakcii na iné okolnosti; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať tieto regióny pri vytváraní inkluzívnych, miestnych a spravodlivých prechodných stratégií spravodlivej transformácie a pri riešení jej spoločenských, sociálno-ekonomických a environmentálnych vplyvov, ako aj rekultivácie ťažobných lokalít; zdôrazňuje finančné možnosti poskytovania tejto podpory prostredníctvom čiastočného využívania výnosov z aukcií v rámci systému obchodovania s emisiami, ako aj prostredníctvom fondu na modernizáciu, ktorý sa má zriadiť na obdobie 2021 – 2030; domnieva sa, že procesy zahŕňajúce všetky zainteresované strany by sa mali zamerať na to, ako najlepšie prilákať alternatívne inovatívne podniky, startupy a odvetvia s cieľom vybudovať udržateľné regionálne hospodárstvo, pozdvihnúť dôstojnosť obyvateľov a nahradiť výrobné kapacity elektriny obnoviteľnými zdrojmi alebo energeticky efektívnymi riešeniami; žiada, aby sa politiky v oblasti výskumu a inovácií zamerali na spôsoby revitalizácie regiónov dotknutých z hľadiska udržateľnej zamestnanosti a perspektív rastu, najmä tam, kde je ukončovanie výroby energie z hnedého alebo čierneho uhlia či iných pevných fosílnych palív spojené s ťažobnými činnosťami;

42.  vyzýva Komisiu, aby prispela k posilneniu právomocí miestnych a regionálnych orgánov pri zavádzaní inovácií v oblasti čistej energie, ako sú inteligentné mestá, elektromobilita, inteligentné siete a mikrosiete, ako aj prenikanie obnoviteľných zdrojov na trh, v závislosti od stupňa ich zrelosti, a aby týmto orgánom pomohla vyrovnať sa s problémami, ktoré vznikajú v súvislosti s energetickou transformáciou, ako je zapojenie občanov; nabáda na výmenu osvedčených postupov, združovanie investícií, lepšie posudzovanie finančnej životaschopnosti projektov a rozvíjanie finančných stratégií, ako sú prípadové štúdie, využívanie verejného obstarávania a úvery;

43.  domnieva sa, že sektor dopravy má obrovský potenciál a že tento sektor by mal v transformácii zohrávať dôležitú úlohu, a nabáda Komisiu, aby podporila existujúce financovanie zavádzania infraštruktúry pre elektrické vozidlá; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala a rozvíjala ďalšie iniciatívy, ako je iniciatíva na celoeurópsku elektromobilitu alebo spoločný podnik na palivové články a vodík;

44.  nabáda Komisiu, aby uznala výhody vodíkovej mobility, ako aj prepojenie sektorov dopravy a elektrickej energie a aby vytvorila stimuly pre nové obchodné modely v podobných oblastiach, ako sú inteligentné nabíjanie a aktivačné mechanizmy medzi vozidlom a sieťou, ktoré by umožnili vlastníkom elektrických vozidiel flexibilne predávať do elektrickej sústavy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila financovanie inovácií zameraných na vývoj riešení uskladňovania vodíka, moderných riešení dlhodobého uskladňovania energie pre elektrické vozidlá, vývoj vodíkovej plniacej infraštruktúry a tiež riešení infraštruktúry a modulov vrátane dobíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá; nabáda členské štáty a miestne orgány, aby podnikli ďalšie iniciatívy, ako sú fiškálne stimulovanie v súvislosti s umiestňovaním elektrických a vodíkových vozidiel na trh, daňové úľavy a oslobodenie od dane pre vlastníkov elektrických a vodíkových vozidiel, ako aj rozličné iniciatívy v súvislosti s podporou používania elektrických vozidiel, ako sú zľavy, výplaty bonusov a prémií pre zákazníkov, ktorí si zakúpia elektrické vozidlá, a vytváranie bezplatných parkovacích miest pre elektrické vozidlá;

45.  berie na vedomie významné úsilie EÚ v rámci programu výskumu a vývoja Horizont 2020 s cieľom dosiahnuť 60 % zníženie emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990(4); pripomína, že programy EÚ v oblasti výskumu a inovácií sú kľúčovým predpokladom pre trhovú realizáciu energie, inovácií v oblasti IKT a inteligentných dopravných systémov; vyzýva Komisiu, aby dostupné finančné prostriedky v budúcnosti jednoznačnejšie zamerala na vzájomne prepojené strategické priority, ako sú nízkoemisná mobilita a infraštruktúra pre dopĺňanie alternatívnych palív a integrovaná mestská doprava s osobitným dôrazom na všetky znečisťujúce emisie, znižovanie hluku, bezpečnosť cestnej premávky, dopravné zápchy a problematické miesta a v súlade so zásadou technologickej neutrality; poukazuje tiež na význam rozvoja moderných biopalív, zvyšovanie podielu železničnej a cyklistickej dopravy;

46.  víta skutočnosť, že Komisia podporí trhovú realizáciu inovatívnych riešení v oblasti čistej energie prostredníctvom verejného obstarávania a revízie smernice o ekologických vozidlách, a uznáva potenciálny prínos pre verejné orgány a prevádzkovateľov v oblasti dopravy, výrobcov autobusov, dodávateľov pre priemyselné podniky, zásobovateľov energie, vnútroštátne a medzinárodné združenia a výskumné centrá; vyzýva Komisiu, aby urýchlenie predložila príslušné návrhy;

47.  odporúča ustanoviť strategický program výskumu a inovácií v doprave a vypracovať plány po konzultácii medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi a hospodárskymi subjektmi, a zodpovedajúci mechanizmus riadenia na podporu výskumu, inovácií a zavádzania nových technológií v odvetví dopravy a na podporu nízkoemisnej mobility, ktoré sú veľmi potrebné; žiada, aby boli závery týchto plánov zapracované do ročného pracovného programu Komisie;

48.  vyzýva na integrovaný a koordinovaný prístup s cieľom zohľadniť mestský rozmer politík a právnych predpisov EÚ a členských štátov a tiež na vypracovanie plánov trvalo udržateľnej mestskej mobility (SUMP) s cieľom podporovať a podnecovať členské štáty a umožňovať im zlepšovanie zdravia a kvality života občanov i stavu životného prostredia v mestských oblastiach; podporuje vytvorenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (C-ITS) a autonómnych vozidiel a zavádzanie infraštruktúry na zabezpečenie vysokej kapacity a nízkej latencie potrebnej pre komunikáciu v sieti 5G; požaduje aktívne úsilie o zníženie rozdielov a zlepšenie spolupráce medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a medzi rozvinutejšími a zaostávajúcimi regiónmi, pokiaľ ide o kvalitu infraštruktúry;

49.  uznáva dôležitosť nového Európskeho konsenzu o rozvoji podpísaného v júni 2017, v ktorom sa stanovuje spoločná vízia a rámec opatrení EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce; konštatuje, že prvýkrát je 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja a súvisiace ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, všeobecne uplatniteľných na všetky krajiny, vzhľadom na záväzok EÚ prevziať vedúcu úlohu pri ich realizácii; poznamenáva, že tento konsenzus zosúlaďuje rozvojovú politiku Únie s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a identifikuje dôležité opatrenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zmeny klímy;

50.  pripomína, že v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach (ďalej len „NSU“) sa stanovuje, že „ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja“, s cieľom EÚ, ktorým je zachovanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, a s jej záväzkami v súvislosti s Parížskou dohodou;

51.  pripomína, že účelom dohôd o partnerstve a programov v rámci NSU je podporovať efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj horizontálne zásady partnerstva, viacúrovňové riadenie, nediskrimináciu a rodovú rovnosť;

52.  domnieva sa, že by sa mali posilniť synergie medzi politikami EÚ prostredníctvom jednotnej a stabilnej pozície EÚ k antidumpingovým opatreniam s cieľom zabezpečiť, aby výrobné odvetvie v plnej miere využilo prechod na iné zdroje energie;

53.  uznáva kľúčovú úlohu regiónov, miest a obcí pri podpore zodpovednosti v súvislosti s energetickou transformáciou na celom svete a pri presadzovaní inovácií zdola nahor v oblasti klímy a energetiky; vyzýva na uplatňovanie rovnakých noriem kvality životného prostredia v prípade všetkých energetických technológií vstupujúcich na trh EÚ; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s ochranou mestskej zelene;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 21.
(2) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 62.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(4) Ako sa uvádza v bielej knihe Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144).

Posledná úprava: 28. septembra 2018Právne oznámenie