Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2936(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0068/2018

Predkladané texty :

B8-0068/2018

Rozpravy :

PV 06/02/2018 - 11
CRE 06/02/2018 - 11

Hlasovanie :

PV 07/02/2018 - 7.7
CRE 07/02/2018 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0033

Prijaté texty
PDF 279kWORD 48k
Streda, 7. februára 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Nulová tolerancia voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov
P8_TA(2018)0033B8-0068/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o nulovej tolerancii voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov ((2017/2936(RSP))(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 8 a 9 smernice o právach obetí (2012/29/EÚ) z 25. októbra 2012(1) o povinnom poskytovaní podporných služieb pre obete násilia vrátane obetí mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na články 11 a 21 smernice o podmienkach prijímania (2013/33/EÚ) z 26. júna 2013(2), v ktorých sa výslovne uvádzajú obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov medzi zraniteľnými osobami, ktoré by mali dostať primeranú zdravotnú starostlivosť počas ich konania o azyle,

–  so zreteľom na článok 20 smernice o oprávnení na medzinárodnú ochranu (2011/95/EÚ) z 13. decembra 2011(3), v ktorom je mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako vážna formy psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia zahrnuté ako dôvod, ktorý treba zohľadniť pri medzinárodnej ochrane,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov (5), v ktorom sa vyzýva na skoncovanie s mrzačením ženských pohlavných orgánov na celom svete prostredníctvom prevencie, ochranných opatrení a právnych predpisov,

–  so zreteľom na výročné správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete,

–  so zreteľom na závery Rady z júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim;

–  so zreteľom na závery Rady z marca 2010 o odstránení násilia na ženách v EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 6. februára 2013 o Medzinárodnom dni proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, v ktorom podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka a päť komisárov potvrdilo záväzok EÚ bojovať proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v rámci svojich vonkajších vzťahov,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, a najmä na cieľ č. 14. b.,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä na cieľ 5.3 o odstránení všetkých škodlivých praktík, ako sú detské, predčasné a nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z roku 2013 s názvom Mrzačenie ženských pohlavných orgánov v Európskej únii a Chorvátsku,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z roku 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017(6) o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy zo septembra 2017, pokiaľ ide o potrebu zintenzívniť úsilie zamerané na predchádzanie a boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a vynúteným sobášom v Európe,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2012 o zintenzívnení celosvetového úsilia o odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov (A/RES/67/146),

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na iniciatívu EÚ a OSN s názvom V centre pozornosti (Spotlight) z roku 2017 o odstránení násilia páchaného na ženách a dievčatách,

–  so zreteľom na otázku Komisii o nulovej tolerancii voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (O-000003/2018 – B8-0005/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 výslovne vyzýva na odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov spolu so škodlivými praktikami v rámci cieľa 5 „Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilňovať postavenie všetkých žien a dievčat“;

B.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je praktika, na ktorú sa upriamuje osobitná pozornosť v rámci cieľa č. 14 „Presadzovanie rovnosti žien a mužov, práv žien, posilňovania postavenia a účasti žien a dievčat“ v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019;

C.  keďže akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II) v rámci tematickej priority B: „Fyzická a duševná nedotknuteľnosť“ zahŕňa ako ukazovateľ percentuálny podiel dievčat a žien vo veku 15 – 49 rokov, ktoré podstúpili mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

D.  keďže sa mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako škodlivá praktika nadnárodnej povahy dnes uznáva ako celosvetový problém a v cieľoch programu udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 sa identifikuje ako škodlivá praktika, ktorá sa má odstrániť do roku 2030;

E.  keďže štatistická správa UNICEF za rok 2016 uvádza, že minimálne 200 miliónov dievčat a žien na celom svete sa podrobilo mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, ale presný číselný údaj nie je známy;

F.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov – ktoré sa naďalej tradične praktizuje v niektorých častiach afrického kontinentu, ale aj v častiach Blízkeho východu, Ázie a Oceánie – takisto predstavuje problém v Európskej únii a má vážne dôsledky pre ženy a dievčatá, ktoré mu boli vystavené;

G.  keďže v uplynulých troch desaťročiach sa dosiahol pokrok, hoci nerovnomerný, pričom miera výskytu klesla približne o 30 %; keďže tento pokrok by však mohol byť vykompenzovaný populačným rastom, čo znamená, že väčší počet žien a dievčat sa podrobí tejto praktike;

H.  keďže miestne komunity majú často najväčší vplyv na rozhodovanie rodičov podrobiť ženskej obriezke svoje dcéry, alebo žien, aby pristúpili na mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

I.  keďže napriek tomu, že neexistuje náboženská požiadavka na mrzačenie ženských pohlavných orgánov, existencia silného náboženského presvedčenia v mnohých komunitách, v ktorých existuje táto praktika, vyžaduje, aby sa náboženskí a iní vodcovia zapojili do hnutia proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

J.  keďže s cieľom navrhnúť vhodné stratégie eradikácie musí byť táto praktika vždy skúmaná v miestnom kontexte;

K.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je často neoddeliteľné od iných problémov rodovej nerovnosti a predstavuje len jeden z mnohých prípadov porušovania práv žien, ako napríklad: nedostatočný prístup k vzdelávaniu pre dievčatá vrátane komplexnej sexuálnej výchovy; nedostatok práce alebo zamestnania pre ženy; neschopnosť vlastniť alebo dediť majetok; nútené alebo skoré manželstvá maloletých; sexuálne a fyzické násilie; a nedostatok kvalitnej zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

L.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov má spoločný predpoklad kontroly nad ženským telom spolu s inými formami násilia založeného na rodovej príslušnosti a porušuje právo ženy na telesnú integritu a zdravie, bezpečnosť a v niektorých prípadoch dokonca aj právo na život;

M.  keďže, zatiaľ čo prevencia predstavuje želateľnejší spôsob skoncovania s mrzačením ženských pohlavných orgánov ako trestné stíhanie, a to vzhľadom na to, že páchateľmi, pomocníkmi a spoluvinníkmi sú často rodičia obete, existuje zjavná potreba odstrániť aj prekážky stíhania mrzačenia ženských pohlavných orgánov, pričom treba zohľadniť najlepšie záujmy dieťaťa;

1.  konštatuje pokles miery výskytu mrzačenia ženských pohlavných orgánov v dôsledku rozhodných opatrení a zvyšovania informovanosti a nabáda všetkých aktérov, aby pokračovali vo svojom úsilí s cieľom zachovať dynamiku v krajinách, v ktorých sa táto praktika vyskytuje;

2.  považuje túto dynamiku za príležitosť pre medzinárodné organizácie a štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie, najmä prostredníctvom vytvárania linkov a prepojení medzi rôznymi regiónmi, zainteresovanými stranami a sektormi s cieľom aktívne spolupracovať na skoncovaní s touto a inými praktikami, ktoré poškodzujú dievčatá, ktoré by mohli niesť fyzické, psychologické a emocionálne následky po celý svoj život;

3.  uznáva neoceniteľnú prácu organizácií spolupracujúcich s komunitami na mieste tak v EÚ, ako aj mimo EÚ v oblasti prevencie a zvyšovania informovanosti a podpory a uznáva, že budovanie prepojenia medzi nimi je nevyhnutnosťou, ak sa má mrzačenie ženských pohlavných orgánov stať vecou minulosti;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili prevenciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov do všetkých sektorov, najmä do oblasti zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia, sociálnej práce, azylu, vzdelávania vrátane sexuálnej výchovy, presadzovania práva, spravodlivosti, ochrany detí, médií a komunikácie;

5.  zdôrazňuje, že podľa článku 38 Istanbulského dohovoru majú členské štáty povinnosť stanoviť mrzačenie ženských pohlavných orgánov za trestný čin, rovnako ako navádzanie, nútenie alebo sprostredkovanie dievčat, ktoré sa majú mrzačeniu podrobiť, a že dohovor chráni nielen dievčatá a ženy, ktoré sú ohrozené mrzačením ženských pohlavných orgánov, ale aj dievčatá a ženy, ktoré po celý život trpia v dôsledku tejto praktiky (v situáciách, ako je reinfibulácia, situácie súvisiace s azylom, prístup k zdravotnej starostlivosti atď.); zdôrazňuje, že v Istanbulskom dohovore sa stanovuje, že kultúrou, zvykmi, náboženstvom, tradíciou alebo takzvanou cťou nemožno odôvodniť nijaké násilné činy voči ženám;

6.  vyzýva EÚ a tie členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu, aby tak bezodkladne urobili, aby záväzok EÚ vyhovoval medzinárodným normám, čím sa podporí holistický a integrovaný prístup k násiliu páchanému na ženách a k mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

7.  s potešením berie na vedomie, že trestné právo vo všetkých členských štátoch chráni dievčatá a ženy pred mrzačením ženských pohlavných orgánov buď výslovne alebo implicitne, ale je mimoriadne znepokojený jeho zjavnou neúčinnosťou, o čom svedčí len malý počet súdnych prípadov v EÚ;

8.  so znepokojením konštatuje, že presadzovanie práva a stíhanie je problémom vo všetkých členských štátoch a v krajinách pôvodu; vyzýva preto Komisiu, aby uľahčila cielenú odbornú prípravu pre príslušných aktérov na odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie mrzačenia ženských pohlavných orgánov; vyzýva členské štáty, aby sa boli ostražitejšie, pokiaľ ide o odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie prípadov mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

9.  konštatuje, že trestné právo a cielená odborná príprava musia ísť ruka v ruke s úsilím o zvýšenie informovanosti s cieľom odrádzať vykonávateľov od pokračovania v tejto praktike;

10.  uznáva, že významným rozdielom medzi mrzačením ženských pohlavných orgánov a inými formami rodového násilia páchaného na ženách je chýbajúci zlý úmysel v pozadí činu, a zdôrazňuje, že aj keď to v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako odôvodnenie, musí to byť v stratégiách zameraných na skoncovanie s touto praktikou zohľadnené;

11.  vyjadruje poľutovanie nad rastúcou medikalizáciou v niektorých krajinách a trvá na tom, že tento postup je neprijateľnou odpoveďou na riešenie základných príčin, ako ich stanovili OSN a WHO; vyzýva členské štáty, aby výslovne zakázali medikalizáciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov a zároveň zvyšovali informovanosť zdravotníckeho personálu o tomto probléme;

12.  zdôrazňuje, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov je jednou z najviac predvídateľných foriem rodovo motivovaného násilia a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozsiahlu preventívnu činnosť v utečeneckých táboroch; vyzýva Komisiu, aby výraznejšie začlenila predchádzanie mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a iným nebezpečným praktikám do integračných postupov a do Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a aby poskytovala príslušné informácie prostredníctvom Agentúry Európskej únie pre azyl;

13.  žiada najvyššie štandardy ochrany pre žiadateľov o azyl z dôvodov týkajúcich sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov v rámci reformy spoločného európskeho azylového systému a revízie smerníc o azyle a prostredníctvom úlohy novej Agentúry EÚ pre azyl;

14.  so záujmom očakáva zriadenie globálnej siete, ktorá bude vytvárať spojenia medzi príslušnými subjektmi zo všetkých častí sveta s cieľom prinášať nápady a spojiť sily; vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu tejto dôležitej sieti;

15.  vyzýva Komisiu, aby reagovala na výzvy občianskej spoločnosti, aby financovanie bolo dostatočne flexibilné, aby miestne organizácie, ktoré vykonávajú svoju činnosť v komunite mohli požiadať o financovanie, aby sa súbor otázok týkajúcich sa práv dievčat a žien mohol riešiť spolu s otázkou mrzačenia ženských pohlavných orgánov prostredníctvom holistického prístupu a aby sa mohli vytvoriť prepojenia medzi organizáciami pôsobiacimi v EÚ a tými, ktorí pracujú v krajinách, v ktorých existuje táto praktika; v tejto súvislosti víta činnosť Európskej siete pre skoncovanie s mrzačením ženských pohlavných orgánov a jej členov, a to aj prostredníctvom projektu Change Plus, pokiaľ ide o odbornú prípravu zástupcov miestnych komunít nielen na podporu legislatívnych zmien, ale aj na zmenu správania v rámci ich komunít;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uchovávali údaje týkajúce sa výskytu mrzačenia ženských pohlavných orgánov a jeho druhov a aby zapojili akademickú obec do procesu zberu údajov, výskumu a vzdelávania budúcich generácií odborníkov v oblasti boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; uznáva, že Európska migračná sieť môže zohrávať úlohu; domnieva sa, že spoločný výskumný program o mrzačení ženských pohlavných orgánov by umožnil univerzitám v oblastiach, kde existuje táto praktika, spojiť sa s univerzitami v EÚ s cieľom organizovať výmenné programy, zlepšiť zber údajov a zlepšiť schopnosti budúcich odborníkov v rôznych oblastiach;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili základné informácie o mrzačení ženských pohlavných orgánov a iných praktikách poškodzujúcich dievčatá do vzdelávacích programov tých disciplín, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti predchádzania mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

18.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na miestny kontext je mrzačenie ženských pohlavných orgánov potrebné vnímať v kontexte násilia založeného na rodovej príslušnosti a problému rodovej rovnosti a malo by sa riešiť prostredníctvom komplexného prístupu, aby sa zabránilo znevažovaniu komunít, v ktorých k nemu dochádza;

19.  zdôrazňuje, že zabezpečenie dochádzky do školy pre všetky dievčatá a vytvorenie predpokladov pre posilnenie ekonomického postavenia žien sú prvými krokmi smerom k zlepšovaniu postavenia žien v komunitách, v ktorých táto praktika existuje;

20.  upozorňuje na potenciál a silu rozmanitých spôsobov komunikácie, ako je napríklad umenie, literatúra, nové a miestne médiá, pokiaľ ide o lepšie sprostredkúvanie posolstva ľuďom; zdôrazňuje význam zapojenia chlapcov a mužov do vytvárania nových príbehov o rovnosti žien a mužov a do boja proti existujúcim mocenským štruktúram prostredníctvom sietí, partnerských programov, informačných kampaní a vzdelávacích programov;

21.  vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom a krajinám, v ktorých existuje táto praktika, pri vytváraní sietí a integrovaných stratégií na prevenciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov vrátane odbornej prípravy sociálnych pracovníkov, zdravotníckeho personálu, komunitných a náboženských vedúcich predstaviteľov, ako aj príslušníkov polície a súdnictva; uznáva, že žiadne náboženstvo neobhajuje túto praktiku;

22.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula otázku mrzačenia ženských pohlavných orgánov a iných praktík škodlivých pre ženy a dievčatá do svojich dialógov o ľudských právach a diplomatickej činnosti; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom povzbudiť ich, aby prijali vnútroštátne právne predpisy zakazujúce mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a podporili orgány presadzovania práva pri zabezpečovaní ich vykonávania;

23.  s uspokojením konštatuje, že delegácie a ESVČ sú každoročne školení o mrzačení ženských pohlavných orgánov v rámci práva dieťaťa alebo odbornej prípravy v oblasti rodovej rovnosti, a vyzýva Komisiu, aby sa postarala o to, aby jej nástroje, ako je súbor nástrojov Spoločne za skoncovanie s mrzačením ženských pohlavných orgánov, boli pre profesionálov v rôznych odvetviach všeobecne známe a dostupné pre cieľovú populáciu;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej komisii a Rade Európskej únie.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96.
(3) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 142.
(5) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 87.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.

Posledná úprava: 28. septembra 2018Právne oznámenie