Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2071(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0013/2018

Predkladané texty :

A8-0013/2018

Rozpravy :

PV 07/02/2018 - 17
CRE 07/02/2018 - 17

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0039

Prijaté texty
PDF 412kWORD 65k
Štvrtok, 8. februára 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa o finančných aktivitách Európskej investičnej banky
P8_TA(2018)0039A8-0013/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. februára 2018 o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky (2017/2071(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 15, 126, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na Protokol č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky (EIB),

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2017 – 2019 uverejnený na webovom sídle EIB,

–  so zreteľom na správu o činnosti EIB za rok 2016,

–  so zreteľom na finančnú správu EIB za rok 2016 a na štatistickú správu EIB za rok 2016,

–  so zreteľom na hodnotenie fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) Európskej investičnej banky zo septembra 2016,

–  so zreteľom na dohodu uzavretú 2. mája 2017 medzi Európskym parlamentom a EIB, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú vymieňať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva(2),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 466/2014/EÚ, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (COM(2016)0583),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES, Euratom) č. 480/2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (COM(2016)0582),

–  so zreteľom na iniciatívu EIB týkajúcu sa hospodárskej odolnosti,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD(3),

–  so zreteľom na prvé zasadnutie strategickej rady EFSD v Bruseli 28. septembra 2017,

–  so zreteľom na Sociálny samit pre spravodlivé pracovné miesta a rast v Göteborgu zo 17. novembra 2017 a na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na stratégiu skupiny EIB v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2015 a správu EIB o riadení podniku za rok 2016,

–  so zreteľom na príručku environmentálnych a sociálnych postupov EIB,

–  so zreteľom na prebiehajúcu revíziu Mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností – zásady, referenčný rámec a vnútorný poriadok z roku 2010,

–  so zreteľom na politiku EIB voči slabo regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám (politika NCJ) z 15. decembra 2010 a dodatok k nej z 8. apríla 2014,

–  so zreteľom na súhlas EIB s ratifikáciou Parížskej dohody zo strany EÚ zo 4. októbra 2016,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na prejav predsedu Komisie Junckera o stave Únie, ktorý predniesol 13. septembra 2017 na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0013/2018),

A.  keďže Európska investičná banka (EIB) sa považuje za „finančnú zložku EÚ“ a za kľúčovú inštitúciu na podporu verejných a súkromných investícií v EÚ a zároveň zohráva dôležitú úlohu mimo EÚ tým, že poskytuje vonkajšie úvery;

B.  keďže finančné aktivity skupiny EIB zahŕňajú pôžičky z vlastných zdrojov aj plnenie rôznych mandátov, ktoré jej boli udelené, s podporou z rozpočtu EÚ a tretích strán, napríklad členských štátov EÚ;

C.  keďže neustála pozornosť by sa mala venovať vývoju najlepších postupov súvisiacich s politikou výkonnosti skupiny EIB, ako aj s jej riadením, správou a transparentnosťou;

D.  keďže EIB si v roku 2016 udržala solídnu finančnú kapacitu v súlade s predpoveďami na daný rok s čistým ročným prebytkom vo výške 2,8 miliardy EUR;

E.  keďže EIB by mala aj ďalej zintenzívňovať svoje úsilie o účinné rozšírenie svojich úverových činností poskytovaním technickej pomoci a poradenstva, a to najmä v regiónoch s nízkou úrovňou investícií s cieľom riešiť regionálne rozdiely, a zároveň by mala znižovať administratívnu záťaž pre žiadateľov;

F.  keďže EIB by sa ako inštitúcia zodpovedná za riadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) mala aj naďalej usilovať o vysokokvalitné, geograficky vyvážené portfólio aktív s dlhodobými ekonomickými prínosmi, ktoré vedú k tvorbe kvalitných pracovných miest, a mala by to byť jej hlavná priorita na celom území EÚ;

G.  keďže Európsky investičný fond (EIF) by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri dopĺňaní intervencií EIB ako špecializovaný nástroj EÚ pre rizikový kapitál a záruky zamerané predovšetkým na podporu MSP, čo by viedlo k ďalšej európskej integrácii a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

H.  keďže záruky proti podvodom vrátane daňových podvodov a prania špinavých peňazí, ako aj rizikám financovania terorizmu sú súčasťou zmluvných ustanovení skupiny EIB v zmluvách podpísaných skupinou EIB a jej protistranami; keďže skupina EIB by mala vyžadovať, aby jej protistrany dodržiavali všetky platné právne predpisy; keďže skupina EIB by mala na základe výsledkov hĺbkovej analýzy uložiť dodatočné zmluvné ustanovenia zamerané na osobitné otázky spojené s transparentnosťou a integritou;

I.  keďže skupina EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

J.  keďže skupina EIB by si mala zachovať vysokú úverovú bonitu ako základné aktívum svojho obchodného modelu a vysokokvalitné, spoľahlivé portfólio aktív so solídnymi investičnými projektmi v rámci EFSI a všetkých finančných nástrojov vo svojom portfóliu;

Globálne výzvy a hlavné politiky

1.  zdôrazňuje, že hospodárska kríza výrazne oslabila rast hospodárstva v EÚ a že jedným z hlavných vplyvov je pokles investícií v EÚ; zdôrazňuje, že pokles verejných a súkromných investícií dosiahol v krajinách, ktoré kríza postihla najviac, alarmujúcu úroveň, čo dokazujú zistenia Eurostatu; vyjadruje znepokojenie nad makroekonomickými nerovnováhami a mierami nezamestnanosti, ktoré sú v niektorých členských štátoch stále významné;

2.  očakáva, že EIB bude naďalej spolupracovať s Komisiou a členskými štátmi na riešení systémových nedostatkov, ktoré niektorým regiónom alebo krajinám bránia v plnom využití finančných aktivít EIB;

3.  víta ochotu skupiny EIB posilniť konkurencieschopnosť EÚ, poskytnúť skutočnú podporu pre rast a tvorbu pracovných miest a prispieť k vyriešeniu sociálno-hospodárskych výziev v EÚ a mimo nej snahou o plnenie svojich hlavných cieľov verejnej politiky v oblasti inovácie, MSP a stredne kapitalizovaných podnikov, infraštruktúry, životného prostredia, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a zmeny klímy; pripomína, že tieto ciele si vyžadujú aj poskytovanie verejných statkov; trvá na tom, že v záujme úspešného dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 by všetky činnosti skupiny EIB mali byť nielen ekonomicky udržateľné, ale mali by zároveň prispievať k inteligentnejšej, ekologickejšej a inkluzívnejšej EÚ; v tejto súvislosti vyzýva EIB na spoluprácu s malými účastníkmi trhu a komunitnými družstvami s cieľom zoskupiť projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov malého rozsahu, aby boli oprávnené získať financovanie EIB; zdôrazňuje potrebu súdržnosti medzi nástrojmi potrebnými na dosiahnutie týchto cieľov;

4.  v tejto súvislosti víta spôsob práce Komisie, ktorá kombinuje rôzne zdroje financovania vrátane EFSI, centrálne spravovaných finančných nástrojov na úrovni EÚ a zdrojov programu európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ako aj zdrojov členských štátov a národných podporných bánk a inštitúcií, čo umožnilo zabezpečiť služby pre rizikovejšie projekty a projekty s obmedzeným prístupom k financovaniu v prospech MSP;

5.  víta skutočnosť, že EIB potvrdila svoj záväzok podporovať plnenie Parížskej dohody; vyjadruje presvedčenie, že preskúmanie kritérií požičiavania EIB na energetiku v roku 2018 bude príležitosťou pre banku, aby preskúmala podporu, ktorú poskytuje odvetviu fosílnych palív, a aby uverejnila príslušné a súvisiace komplexné údaje; v tejto súvislosti banku naliehavo vyzýva, aby uverejnila konkrétne akčné plány vyplývajúce z jej stratégie boja proti zmene klímy z roku 2015 a aby zosúladila svoje portfólio s cieľom udržať nárast globálnej priemernej teploty na úrovni 1,5 stupňa v súlade s Parížskou dohodou, a to prostredníctvom rýchleho a úplného ukončovania projektov v oblasti fosílnych palív a uprednostňovaním projektov energetickej efektívnosti a projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov; víta závery Rady z 10. októbra 2017 o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy(4) a zdôrazňuje význam toho, aby bolo k dispozícii dostatočné financovanie udržateľných ekologických investícií vrátane priemyselných odvetví využívajúcich biologické materiály(5); vyzýva EIB, aby pokračovala vo finančnej podpore udržateľných miestnych zdrojov energie s cieľom prekonať vysokú úroveň vonkajšej energetickej závislosti v Európe a zabezpečiť bezpečnosť dodávok; vyzýva EIB, aby zvážila prijatie klimatických ukazovateľov OECD z Ria, ktoré sa používajú na sledovanie a monitorovanie výdavkov v oblasti zmeny klímy z EŠIF, s cieľom lepšie zohľadniť aktivity EIB súvisiace s politikou súdržnosti pri posudzovaní úlohy EŠIF v boji proti zmene klímy;

6.  poukazuje na to, že EIB dosiahla v súvislosti s opatrením v oblasti klímy veľmi zmiešané výsledky, napriek tomu, že celkovo len tesne splnila cieľ na úrovni 25 %; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v 16 členských štátoch podpora EIB na opatrenia v oblasti klímy nedosiahla ani 20 % a investície do opatrenia v oblasti klímy v roku 2016 sa vynakladali prevažne v silnejších hospodárstvach EÚ, pričom 70 % podpory EFSI na obnoviteľnú energiu sa koncentrovalo len v jednej krajine – v Belgicku – a 80 % investícií do energetickej efektívnosti prostredníctvom EFSI bolo pridelených Francúzsku, Fínsku a Nemecku;

7.  víta skutočnosť, že EIB reagovala na krízu výrazným rozšírením svojich činností, a to aj v najviac postihnutých krajinách; vyzýva EIB, aby aj naďalej podporovala krajiny EÚ s cieľom prispieť k oživeniu ich hospodárstva;

8.  pripomína, že je naliehavo potrebné objasniť vplyv brexitu na súčasný rozpočet EIB a jej činnosti, aby mohla táto inštitúcia naďalej plniť svoju úlohu; konštatuje, že Spojené kráľovstvo poskytlo 16,11 % kapitálu EIB, čo predstavuje 3,5 miliardy EUR splateného kapitálu a 35,7 miliardy EUR kapitálu banky splatného na požiadanie; zdôrazňuje význam objasnenia výšky príspevku Spojeného kráľovstva do rozpočtu EIB, ako aj jeho budúcu hospodársku účasť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že odchod Spojeného kráľovstva z EÚ nebude mať za následok stratu schopnosti EIB podporovať hospodárstvo EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu čo najskôr zabezpečiť právnu istotu, pokiaľ ide o projekty, ktoré sú v súčasnosti v Spojenom kráľovstve spolufinancované EIB; vyjadruje presvedčenie, že hoci by sa so Spojeným kráľovstvom malo pred jeho formálnym vystúpením z Únie zaobchádzať z hľadiska investícií ako s akýmkoľvek iným členským štátom, EIB má oprávnené dôvody podmieniť investície zárukami toho, že kritéria oprávnenosti pre investície, najmä pokiaľ ide o environmentálne normy, budú splnené počas celého trvania takýchto investícií;

9.  zdôrazňuje význam činností EIB v oblasti financovania vo východnom a v južnom susedstve pri podporovaní tých krajín, ktoré uskutočňujú náročné hospodárske a demokratické reformy na ich ceste k členstvu v EÚ; pripomína, že hlavné činnosti v oblasti financovania by mali byť zamerané aj na riešenie naliehavých potrieb aj dlhodobejších výziev, ako je obnovenie infraštruktúry, zabezpečenie primeranej infraštruktúry pre bývanie a reakciu na núdzové situácie a boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že treba, aby EIB vykonávala vonkajšie operácie tak, aby sústredila svoje činnosti najmä na oblasti s veľkým významom pre EÚ; v tejto súvislosti vyzdvihuje rozšírenie mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov (ELM) s cieľom zintenzívniť činnosti v krajinách južného susedstva, v Stredozemí, Latinskej Amerike a Ázii; okrem toho zdôrazňuje, že operácie EIB majú veľký potenciál zlepšiť hospodársku situáciu v regiónoch s kľúčovým geopolitickým významom, najmä na Ukrajine, ktorá v dôsledku pokračujúceho ozbrojeného konfliktu na východnej Ukrajine čelí veľkému hospodárskemu tlaku;

10.  domnieva sa, že EIB, ktorá je ako banka EÚ súčasťou zmlúv a príslušného, k nim priloženého protokolu, ktorými sa riadi, musí napĺňať tento osobitný štatút, ktorý zahŕňa jedinečné práva a povinnosti; konštatuje, že EIB zohráva kľúčovú úlohu vo vykonávaní čoraz väčšieho počtu finančných nástrojov využívajúcich rozpočtové prostriedky EÚ na dosiahnutie pákového efektu;

11.  konštatuje, že podľa operačného plánu na roky 2017 – 2019 hodnota podpísaných úverov EIB sa podľa prognózy opäť zvýši v roku 2019 (na 76 miliárd EUR, po poklese zo 77 miliárd EUR v roku 2014 na 73 miliárd EUR v roku 2016); poukazuje na to, že súčasná situácia by mala banku motivovať k prijatiu ambicióznejších cieľov a k zvýšeniu objemu úverov, ktoré podpisuje; pripomína, že EIB by mala zohrávať zásadnú úlohu vo vykonávaní stratégie Európa 2020 prostredníctvom nástrojov, akými sú Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy;

12.  víta záväzok EIB riešiť základné príčiny migrácie a prijímať opatrenia v krajinách, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté migračnou krízou vrátane posilnenia a doplnenia humanitárnej činnosti a poskytovania podpory hospodárskeho rastu, rozvoja a investícií potrebných v mestskej, zdravotnej, vzdelávacej aj sociálnej modernej a udržateľnej infraštruktúre, stimulovania hospodárskych činností pre tvorbu pracovných miest a podporovania cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami; očakáva, že skupina EIB na tento účel zintenzívni svoje úsilie o koordináciu svojej iniciatívy na posilnenie odolnosti a v súvislosti s revidovaným mandátom na poskytovanie vonkajších úverov s Európskym fondom pre udržateľný rozvoj (EFSD); žiada o zvýšenie finančnej pomoci na projekty, ktoré by pomohli zmierniť hospodárske náklady súvisiace s migračnou krízou a zároveň mali pozitívny vplyv na občanov, utečencov a iných migrantov v členských štátoch, ktoré zaznamenávajú najväčší prílev utečencov a migrantov;

13.  v tejto súvislosti víta iniciatívu EIB v oblasti krízovej reakcie a posilnenia odolnosti, ktorej cieľom je zvýšiť objem pomoci pre krajiny v južnom susedstve Európy a na Balkáne o 6 miliárd EUR; žiada, aby táto iniciatíva viedla k skutočnej doplnkovosti, pokiaľ ide o bežné činnosti EIB v tomto regióne;

14.  berie na vedomie návrh EIB zriadiť v rámci skupiny dcérsku spoločnosť – s využitím EIF ako modelu – zameranú na financovanie mimo Európy; očakáva, že bude včas informovaný o každom vývoji v tejto záležitosti;

15.  víta stratégiu skupiny EIB v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien uverejnenú v roku 2017; domnieva sa, že rodové hľadisko by sa malo vzťahovať na všetky finančné operácie skupiny EIB; očakáva, že sa bude čoskoro realizovať akčný plán pre rodovú rovnosť s ambicióznymi cieľmi a s konkrétnymi ukazovateľmi;

16.  víta dosiahnutie dohody o predĺžení a úprave EFSI a očakáva, že revidovaný fond a posilnené Európske centrum investičného poradenstva umožnia prekonať problémy zistené v súčasnom systéme, konkrétne v súvislosti s doplnkovosťou, udržateľnosťou, so zmenou klímy, s geografickou rovnováhou a činnosťami poradenského centra; zdôrazňuje, že je dôležité vyhnúť sa geografickej nerovnováhe v úverovej činnosti EIB, aby sa zabezpečilo širšie geografické a sektorové prideľovanie bez toho, aby bola ohrozená vysoká kvalita projektov; vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoju spoluprácu s národnými podpornými bankami a inštitúciami s cieľom zlepšiť dosah a ďalej rozvíjať poradenské činnosti a technickú pomoc s cieľom riešiť otázku geografickej rovnováhy v dlhodobom horizonte; berie na vedomie veľmi rozmanité skúseností s projektmi financovanými z EFSI; podporuje a podnecuje ďalšiu výmenu najlepších postupov medzi EIB a členskými štátmi s cieľom zaručiť hospodársku efektívnosť a primeraný pákový efekt Junckerovho plánu, ktorý zmení život občanov EÚ;

17.  konštatuje, že v sociálnom sektore EIB požičiava v priemere 1 miliardu EUR ročne na projekty sociálneho bývania (v ktorom bol zaznamenaný v posledných rokoch prudký nárast a ďalšia diverzifikácia realizátorov a dlžníkov), 1,5 miliardy EUR na zdravotnícku infraštruktúru a 2,4 miliardy EUR na vzdelávacie projekty v oblasti infraštruktúry; zdôrazňuje, že ďalší vývoj financovania EIB v tomto sektore by odrážal súčasný pokrok smerom k dodržiavaniu Európskeho piliera sociálnych práv a k zaisteniu, v súlade s očakávaniami, že skupina EIB uprednostní tie projekty, ktoré majú najväčší vplyv na tvorbu udržateľných pracovných miest na miestnej úrovni;

18.  víta skutočnosť, že podľa informácií ekonomického oddelenia EIB z 28. septembra 2017 zvýšia kumulatívne investície schválené skupinou EIB v rokoch 2015 a 2016 úroveň HDP EÚ do roku 2020 o 2,3 % a vytvoria 2,25 milióna nových pracovných miest, čo poukazuje na značný makroekonomický vplyv EIB; nabáda EIB, aby ďalej rozširovala svoju schopnosť makroekonomickej analýzy vrátane výskumu týkajúceho sa makroekonomického vplyvu svojich činností, ako aj svoju všeobecnú analytickú činnosť a odvetvové štúdie a rozsah empirických dokumentov a publikácií, a stala sa tak aj „znalostnou bankou“; vyzýva EIB, aby pokračovala v zlepšovaní posudzovania projektov pomocou rozsiahlejších, presnejších a precíznejších ukazovateľov vplyvu;

19.  uznáva význam anticyklickej úlohy, ktorú EIB zohráva v posledných rokoch; domnieva sa, že jednou z kľúčových priorít pre EIB, keď sa hospodárstvo vráti na úroveň investícií pred krízou, by malo byť zameranie sa na pomoc pri preklenovaní investičných medzier v oblastiach, v ktorých trhy zlyhávajú, napríklad z dôvodu ich pretrvávajúceho krátkodobého zamerania a neschopnosti správne oceniť dlhodobé externality s cieľom podporiť udržateľné investície, technologický pokrok a inovácie, ktoré vedú k trvalo udržateľnému rastu; zdôrazňuje, že treba uprednostniť projekty založené na inováciách s jasnou pridanou hodnotou pre EÚ, ako aj regionálny rozvoj, a to podporovaním projektov, ako je revitalizácia vidieckych a iných menej prístupných a nedostatočne rozvinutých oblastí;

20.  zdôrazňuje, že EIB zohrávala a naďalej zohráva pozitívnu úlohu pri zmierňovaní nedostatku verejných investícií; zdôrazňuje, že investície, zodpovedné a udržateľné štrukturálne reformy a riadne rozpočtové politiky musia byť neoddeliteľnou súčasťou celkovej stratégie; vyzýva na koordináciu činností EIB v členských štátoch a činností, politík a cieľov vlád stanovených v národných programoch reforiem, ako aj v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vždy, keď je takáto koordinácia možná;

21.  zdôrazňuje, že na úrovni EÚ existujú zásadné štrukturálne dôvody pre zvyšovanie nedostatku investícií medzi členskými štátmi; vyzýva EIB, aby posilnila svoju technickú pomoc s cieľom riešiť problém nízkej kapacity na vytváranie projektov v niektorých členských štátoch; vyzýva EIB, aby poskytla podrobnejšie informácie o priamych a nepriamych pracovných miestach vytvorených každým financovaným projektom;

22.  zdôrazňuje, že EIB je na základe zmlúv povinná svojou primárnou činnosťou, ktorou je poskytovanie úverov, prispievať k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu a podporovať projekty zamerané na rozvoj menej rozvinutých regiónov, ako aj projekty, ktoré majú cezhraničný charakter, a to v súčinnosti s EŠIF; vyzdvihuje preto potenciál EIB v rámci jej významnej doplňujúcej úlohy pri vykonávaní politiky súdržnosti, ktorá by mala byť vždy založená na výkone a zameraná na výsledky, a to aj prostredníctvom činností zameraných na posilňovanie kapacít v oblasti prípravy projektov, konzultačných a analytických služieb a úverov na spolufinancovanie EŠIF členskými štátmi; vyzýva Komisiu a EIB, aby lepšie koordinovali svoje snahy s cieľom ďalej podporovať výmenu najlepších postupov a šírenie investičných príležitostí vo všetkých európskych regiónoch vrátane tých, na ktoré sa nevzťahuje Kohézny fond, v záujme lepšieho dosahovania cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

23.  zdôrazňuje, že EIB ako verejná finančná inštitúcia, ktorá financuje projekty zamerané na vykonávanie politík a priorít EÚ, by mala prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a to aj v menej rozvinutých regiónoch, ako sa stanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie; konštatuje však so znepokojením, že z geografického rozdelenia úverov podľa krajín, v ktorých sú projekty umiestnené, vyplýva, že 54,11 % všetkých úverov poskytnutých v roku 2016 získalo päť ekonomicky najsilnejších členských štátov EÚ; vyzýva EIB a Komisiu, aby preskúmali príčiny tohoto stavu a do polovice roku 2018 o tom informovali Európsky parlament; zdôrazňuje, že v záujme zníženia regionálnych rozdielov je potrebné širšie územné rozdelenie finančných prostriedkov, a to aj pokiaľ ide o EFSI, ktorý by mal byť vždy doplnkový k EŠIF; zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu EIB pri financovaní projektov sociálneho podnikania a začínajúcich podnikov, urýchlenia rastu sociálnej infraštruktúry, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a obehového hospodárstva; v tejto súvislosti pripomína, že EIB je veľkým investorom aj v krajinách mimo EÚ;

24.  berie na vedomie predbežné hodnotenie všetkých finančných nástrojov programu Horizont 2020 (InnovFin) spravovaných skupinou EIB v polovici trvania a jeho 15 odporúčaní; očakáva, že skupina EIB sformuluje podrobnú stratégiu krokov, ktoré má v úmysle prijať pri vykonávaní týchto odporúčaní;

Plnenie požiadaviek

25.  opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že európsky právny rámec vrátane štatútu EIB, nariadenia o EFSI, štyroch nariadení o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) a piatich EŠIF (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond) by mal zakazovať využívanie finančných prostriedkov EÚ pre konečných príjemcov alebo finančných sprostredkovateľov, v prípade ktorých sa preukázalo, že sa podieľali na daňových únikoch alebo daňových podvodoch;

26.  pripomína, že politika EIB v oblasti jurisdikcií, ktoré neplnia požiadavky, musí byť ambiciózna; konštatuje, že spoliehanie sa na spoločný zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie tretích krajín, ktoré nedodržiavajú štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach, ktorý Rada EÚ schválila 5. decembra 2017 a ktorý bude mať prednosť pred zoznamami ostatných vedúcich organizácií v prípade konfliktu, je pozitívnym, ale nedostatočným krokom, a požaduje, aby podávanie správ za jednotlivé krajiny bez výnimky bolo kľúčovou súčasťou stratégie EIB v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov; vyzýva EIB, aby: dodržiavala príslušné normy a platné právne predpisy v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti terorizmu, daňovým podvodom a daňovým únikom; nevyužívala štruktúry vyhýbania sa daňovej povinnosti, najmä pokiaľ ide o systémy agresívneho daňového plánovania alebo postupy, ktoré nespĺňajú kritériá dobrej správy v daňových záležitostiach, ako sú stanovené v právnych aktoch Únie, záveroch Rady, oznámeniach Komisie alebo v akomkoľvek formálnom oznámení Komisie, ani sa do takýchto štruktúr nezapájala; a aby neudržiavala obchodné vzťahy so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú s Úniou, pokiaľ ide o uplatňovanie medzinárodne dohodnutých daňových noriem v oblasti transparentnosti a výmeny informácií; vyzýva EIB, aby po porade s Komisiou a so zainteresovanými stranami revidovala a aktualizovala svoju politiku týkajúcu sa jurisdikcií, ktoré neplnia požiadavky, s ohľadom na prijatie uvedeného zoznamu Únie obsahujúceho nespolupracujúce jurisdikcie; vyzýva Komisiu, aby každý rok predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní uvedenej politiky;

27.  konštatuje, že Komisia v minulosti zablokovala niektoré projekty, ktoré predložili medzinárodné finančné inštitúcie (IFI)(6), keďže tieto projekty obsahovali neodôvodniteľne zložité daňové pravidlá využívajúce škodlivé alebo neexistujúce daňové režimy v tretích krajinách; vyzýva Komisiu a EIB, aby do svojej výročnej správy zahrnuli informácie o projektoch, v ktorých boli finančné prostriedky prevedené do jurisdikcií v daňových rajoch; zdôrazňuje, že IFI musia odstrániť riziko toho, aby finančné prostriedky EÚ priamo alebo nepriamo napomáhali vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom;

28.  poznamenáva, že boli vyjadrené obavy v prípade projektov financovaných EIB, ktoré zahŕňali štruktúry v daňových rajoch a nespolupracujúce jurisdikcie; žiada Komisiu, aby uverejnila výročnú verejnú správu o využívaní finančných prostriedkov EÚ v súvislosti so štruktúrami v daňových rajoch a o peňažných prevodoch EIB a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) do uvedených štruktúr vrátane počtu a povahy zablokovaných projektov, vysvetlení k dôvodom vedúcim k zablokovaniu projektov a nadväzujúcich opatrení, ktoré boli prijaté na zabezpečenie toho, aby žiadne finančné prostriedky EÚ priamo alebo nepriamo nepomáhali vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom;

29.  víta skutočnosť, že EIB zohľadňuje daňové dôsledky v krajinách, kde sa investície realizujú, a ako tieto investície prispievajú k hospodárskemu rozvoju, tvorbe pracovných miest a znižovaniu nerovnosti;

30.  domnieva sa, že EIB by sa ako banka Európskej únie mala viac usilovať o zabezpečenie toho, aby finanční sprostredkovatelia, s ktorými spolupracuje, nevyužívali štruktúry vyhýbania sa daňovým povinnostiam a ani sa do takýchto štruktúr nezapájali, najmä pokiaľ ide o systémy agresívneho daňového plánovania alebo postupy, ktoré nespĺňajú kritériá dobrej správy v daňových záležitostiach, ako sa stanovuje v právnych predpisoch EÚ vrátane odporúčaní a oznámení Komisie; zdôrazňuje, že EIB by mala tiež zabezpečiť, aby sa finanční sprostredkovatelia nezapájali do korupcie, prania špinavých peňazí, organizovanej trestnej činnosti a terorizmu;

31.  zdôrazňuje, že treba, aby EIB mala k dispozícii spoľahlivé a úplné informácie o skutočnom vlastníctve konečných príjemcov finančných prostriedkov EIB vrátane prípadov, keď financovanie závisí od fondov súkromného kapitálu; preto naliehavo vyzýva EIB, aby pri spolupráci s finančnými sprostredkovateľmi posilnila postup hĺbkovej analýzy a transparentnosť; domnieva sa, že používanie kritérií výberu finančných sprostredkovateľov a disponovanie aktuálnymi informáciami o skutočnom vlastníctve podnikov vrátane trustov, nadácií a daňových rajov sú najlepšími postupmi, ktoré treba neustále dodržiavať; berie na vedomie skutočnosť, že EIB identifikuje v priebehu postupu hĺbkovej analýzy skutočných vlastníkov takýchto spoločností; vyzýva skupinu EIB, aby ďalej posilňovala svoje zmluvné podmienky začlenením ustanovenia o dobrej správe alebo odkazu na ňu s cieľom zmierniť riziká spojené s integritou a dobrým menom; trvá na tom, že treba, aby EIB vypracovala podrobný verejný zoznam kritérií pre výber finančných sprostredkovateľov s cieľom posilniť záväzok EÚ v oblasti boja proti zneužívaniu daňového systému a zabrániť efektívnejším spôsobom rizikám korupcie a infiltrácie zločineckých skupín;

32.  víta snahy EIB vykonávať hĺbkovú analýzu protistrán a operácií skupiny EIB vrátane prebiehajúcich monitorovacích a kontrolných činností, aby sa zabezpečilo, že EIB neúmyselne neuľahčuje korupciu, podvody, kolúzie, nátlak, pranie špinavých peňazí, daňové podvody, škodlivé daňové praktiky alebo financovanie terorizmu, a to najmä prostredníctvom uverejňovania pravidelných správ o činnosti orgánu zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi (OCCO) a jeho úzkej spolupráce s generálnym inšpektorátom EIB; vyzýva EIB, aby sa zosúladila s novým systémom včasného varovania a vylúčenia, ktorý plánuje Európska komisia;

33.  víta spoluprácu a výmenu informácií skupiny EIB s jednotlivými útvarmi Komisie o opatreniach obsiahnutých v balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom objasniť rozsah pôsobnosti a hlavné prvky legislatívneho balíka, úlohy a pôsobenie skupiny EIB a jej účasť na dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti o týchto otázkach, a to tak na úrovni Správnej rady skupiny EIB, ako aj útvarov EIB, ako je napríklad OCCO; vyzýva EIB, aby vo svojich kontrolách v rámci hĺbkovej analýzy lepšie riešila vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

Zodpovednosť

34.  domnieva sa, že posilnená hospodárska úloha skupiny EIB, jej zvýšená investičná kapacita a využívanie rozpočtu EÚ ako záruky za jej operácie musia byť spojené s väčšou transparentnosťou a vyššou zodpovednosťou, aby sa zabezpečila skutočná verejná kontrola jej činností, výberu projektov a priorít financovania;

35.  uznáva, že EIB predkladá Európskemu parlamentu ročne tri správy o svojej činnosti a že prezident a zamestnanci EIB sa na žiadosť Európskeho parlamentu a jeho výborov pravidelne zúčastňujú na vypočutiach; pripomína však svoju žiadosť o väčšiu transparentnosť EIB a vyššiu úroveň parlamentnej zodpovednosti; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na podpísanie medziinštitucionálnej dohody medzi EIB a Európskym parlamentom o výmene informácií, vrátane možnosti, aby poslanci kládli prezidentovi EIB písomné otázky;

36.  pripomína, že transparentnosť pri vykonávaní politík EÚ slúži nielen na posilnenie celkovej korporátnej zodpovednosti a dôveryhodnosti skupiny EIB s jasným prehľadom o type finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ale tiež prispieva k zvýšeniu účinnosti a udržateľnosti financovaných projektov a zabezpečuje prístup nulovej tolerancie k podvodu a korupcii v jej úverovom portfóliu;

37.  víta skutočnosť, že politika transparentnosti skupiny EIB vychádza z predpokladu zverejňovania informácií a že k jej dokumentom a informáciám majú prístup všetci; pripomína svoje odporúčanie, aby skupina EIB na svojom webovom sídle uverejnila dokumenty, ktoré nemajú dôverný charakter, ako sú medziinštitucionálne dohody a memorandá, a naliehavo vyzýva skupinu EIB, aby tým nekončila, ale aby aj naďalej neustále hľadala spôsoby zlepšovania;

38.  navrhuje, aby sa skupina EIB riadila príkladom stanoveným Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC) skupiny Svetovej banky a začala zverejňovať informácie o vysokorizikových čiastkových projektoch, ktoré financuje prostredníctvom komerčných bánk (hlavných sprostredkovateľov/finančných nástrojov, ktoré používa skupina EIB na financovanie MSP);

39.  víta skutočnosť, že všetky projektové dokumenty v držbe skupiny EIB sa zverejňujú na požiadanie; žiada skupinu EIB, aby definovala usmernenia pre necitlivé a základné informácie, ktoré by mohli byť zverejnené v súvislosti s požiadavkami pre proaktívne zverejňovanie na úrovni projektu;

40.  žiada, aby politika zverejňovania informácií skupiny EIB zabezpečila čoraz vyššiu mieru transparentnosti, pokiaľ ide o zásady upravujúce jej cenovú politiku a činnosť riadiacich orgánov; víta v tejto súvislosti zverejnenie zápisníc zo schôdzí Správnej rady skupiny EIB z januára 2017, verejný register dokumentov a uverejňovanie údajov o projektoch prostredníctvom Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci(7); žiada uverejňovanie zápisníc zo zasadnutí predstavenstva;

41.  berie na vedomie prebiehajúcu revíziu politiky skupiny EIB v oblasti oznamovania nekalých praktík; naliehavo vyzýva skupinu EIB, aby posilnila nezávislosť, legitímnosť, prístupnosť, predvídateľnosť, spravodlivosť a transparentnosť svojich mechanizmov na vybavovanie sťažností vrátane zapojenia riaditeľov a zlepšenia ochrany sťažovateľov; vyjadruje presvedčenie, že takéto opatrenia sú jasne v záujme banky, zainteresovaných strán a inštitúcií EÚ;

42.  konštatuje, že zo 120 prípadov, ktoré boli v roku 2016 oznámené oddeleniu pre vyšetrovanie podvodov generálneho inšpektorátu (IG/IN), bolo 53 % prípadov nahlásených zamestnancami skupiny EIB; víta skutočnosť, že mechanizmus oznamovania podvodov na webovom sídle EIB je v súčasnosti dostupný v 30 jazykoch(8); domnieva sa, že EIB by mala pozorne sledovať činnosť vykonávanú v oblasti ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ a následne ďalej zlepšovať možnosti podávania týchto oznámení;

43.  vyzýva skupinu EIB, aby neustále kládla dôraz na kontrolu výkonnosti prostredníctvom hodnotení výkonnosti a preukázaného dosahu; nabáda ju, aby naďalej zlepšovala svoje monitorovacie ukazovatele, konkrétne ukazovatele doplnkovosti, s cieľom posúdiť vplyv čo najskôr vo fáze tvorby projektu a poskytnúť správnej rade dostatočné informácie o predpokladanom dosahu, najmä pokiaľ ide o prínos projektov k politikám EÚ, napríklad ich účinok na zamestnanosť (počas realizácie aj prevádzky); poukazuje ďalej na to, že výkonnosť financovania poskytovaného skupinou EIB nemožno posudzovať len na základe posúdenia jeho finančného dosahu, a preto žiada, aby sa zachovala náležitá rovnováha medzi operačnými cieľmi vymedzenými v zmysle objemu obchodov a nefinančnými cieľmi zamestnancov skupiny EIB; nalieha napríklad, aby posúdenia výkonnosti obsahovali informáciu o tom, na ktoré osobitné ciele v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja sa projekt zameriava a do akej miery prispel k ich splneniu; považuje za nevyhnutné, aby bolo obyvateľstvo oblastí, ktoré susedia s oblasťami, v ktorých sa realizujú financované projekty v oblasti infraštruktúry, aktívne zapojené do ich posúdenia;

44.  víta skutočnosť, že EIB pokračuje v práci na doladení metodiky podávania správ o dosahu, napríklad tak, aby presne zachytila investície mobilizované prostredníctvom rôznych sprostredkovaných úverových štruktúr a nových produktov, a spoločné kroky prijaté spolu s inými multilaterálnymi rozvojovými bankami v rámci harmonizácie kľúčových aspektov podávania správ o dosahu, ako napríklad v nedávno vypracovanej správe o financovaní opatrení v oblasti klímy a v pripravovanej správe o poskytovaní úverov vo všetkých sektoroch;

45.  víta skutočnosť, že meranie výsledkov (ReM+) postupne vedie k „zmene kultúry“ v skupine EIB; žiada harmonizáciu a zovšeobecnenie tohto procesu aj čo najširším zohľadnením ukazovateľov z Addis Abeby a Paríža; domnieva sa, že ďalšia úprava týchto ukazovateľov začlenením miestnych názorov by mohla znížiť ich neurčitosť bez toho, aby bola dotknutá ich nezávislosť;

46.  vyzýva EIB, aby pri investovaní do tretích krajín zohľadnila miestne podmienky; pripomína, že investovanie v tretích krajinách nemôže byť založené výlučne na maximalizácii zisku, ale musí sa zamerať aj na vytváranie dlhodobého, udržateľného hospodárskeho rastu stimulovaného súkromným sektorom a na znižovanie chudoby prostredníctvom vytvárania pracovných miest a zlepšeného prístupu k výrobným zdrojom;

47.  konštatuje, že v mnohých krajinách, na ktoré sa vzťahujú operácie EIB, sú ľudské práva, a najmä sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania, rôzne napádané, a to od násilného potláčania protestov a kriminalizácie slobody prejavu po svojvoľné zatýkanie, zadržiavanie obhajcov ľudských práv a obmedzovanie organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva EIB, aby prijala akčný plán v oblasti ľudských práv na účely realizácie cieľov strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu a hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv s cieľom zabrániť akýmkoľvek negatívnym vplyvom projektov EIB na ľudské práva a zabezpečiť, aby projekty EIB prispievali k posilňovaniu a dodržiavaniu ľudských práv a poskytovali nápravné opatrenia v prípade porušovania ľudských práv;

48.  víta uverejnenie jej rámcovej metodiky ReM, ale domnieva sa, že výsledky takýchto hodnotení by sa mali zverejňovať za každú operáciu vrátane environmentálneho a sociálneho vplyvu na úrovni projektov alebo podprojektov; víta revíziu ELM v polovici trvania, v dôsledku ktorej bude EIB teraz na požiadanie oznamovať Európskemu parlamentu tabuľky s ReM pre projekty, na ktoré sa vzťahuje záruka z rozpočtu EÚ; vyzýva však EIB, aby ďalej uverejňovala tabuľky s ReM pre jednotlivé projekty mimo EÚ a hodnotiace tabuľky troch pilierov pre projekty v EÚ s cieľom posilniť transparentnosť banky;

49.  vyzýva EIB, aby zverejnila všetky relevantné dokumenty týkajúce sa úverov pre automobilový priemysel určených na vývoj dieselovej technológie vrátane príslušnej správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a jeho odporúčaní k úverom EIB pre Volkswagen, a všeobecnejšie, aby vysvetlila, v akom rozsahu sa úvery poskytli automobilovým spoločnostiam, ktoré manipulovali s emisiami, a poskytla prehľad o tom, koľko z týchto úverov bolo započítaných ako opatrenia v oblasti klímy; v tejto súvislosti požaduje vysvetlenie, aký systém bŕzd a protiváh sa zaviedol na zaručenie toho, že najnovšie úverové zmluvy s automobilovými spoločnosťami, ako sú tie, ktoré podporujú výskumné a vývojové činnosti v oblasti prepojenosti, účinných hybridných motorov na benzínový aj elektrický pohon, elektrických vozidiel s dlhším dojazdom a moderných pomocných systémov riadenia, budú zamerané na skutočne čisté technológie;

50.  víta skutočnosť, že skupina EIB prijala vysoké normy v oblasti transparentnosti a zodpovednosti, pokiaľ ide o jej činnosť v oblasti poskytovania úverov MSP, a to, že povinné podávanie správ od finančných sprostredkovateľov o každom MSP, ktorý využíval podporu zo strany skupiny EIB, zohľadní tieto výsledky pri zvažovaní ďalších transakcií s tým istým sprostredkovateľom;

51.  zdôrazňuje, že po nadobudnutí účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(9), a nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry(10), Európska prokuratúra preskúma operácie EIB v členských štátoch vždy, keď vnútroštátne orgány alebo Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) majú dôvod na podozrenie, že v tejto súvislosti bol spáchaný trestný čin;

52.  konštatuje, že informácie o tom, do akej miery prispieva poskytovanie úverov EIB k plneniu cieľov politiky súdržnosti, sú obmedzené; vyzýva preto EIB, aby do svojej výročnej správy podľa potreby zahrnula osobitné kapitoly, v ktorých posúdi dosah činností EIB zameraných na podporu vykonávania politiky súdržnosti vrátane činností spojených s iniciatívou Interreg, a aby uviedla podrobné informácie o využívaní úverov v projektoch a programoch politiky súdržnosti a zároveň odkaz na geografické rozloženie podpory, jej prínos k splneniu cieľov politiky súdržnosti vrátane horizontálnych zásad a cieľov stratégie Európa 2020 a konkrétnu schopnosť mobilizovať súkromné investície; zdôrazňuje v tejto súvislosti zodpovednosť EIB poskytovať Európskemu parlamentu, Dvoru audítorov a ďalším dostatočné informácie vrátane informácií o nákladoch a riadení svojich produktov, a domnieva sa takisto, že súhrnné údaje na úrovni EÚ o kombinovaných investíciách súvisiacich s politikou súdržnosti a s EIB poskytujú pridanú hodnotu;

Finančné aktivity skupiny EIB

53.  vyzýva skupinu EIB, aby aktívne spolupracovala s Komisiou na procese racionalizácie počtu a typov finančných nástrojov v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) a aby predbehla tento proces v rámci prvého kroku upozornením na akúkoľvek existujúcu duplicitu alebo prekrývanie, a to na základe vlastných skúseností;

54.  domnieva sa, že finančné nástroje skupiny EIB by mali slúžiť projektom vybraným na základe ich vlastných prínosov, ich potenciálu vytvoriť pridanú hodnotu pre EÚ ako celok a skutočnej doplnkovosti, najmä v oblastiach, kde trhy nefinancujú a nepodporujú projekty, pričom treba nájsť správnu rovnováhu medzi potenciálne vyšším rizikovým profilom a základnou potrebou zachovať svoju vysokú úverovú bonitu;

55.  upozorňuje v tejto súvislosti, že trhovo orientované nástroje predstavujú riziko, že zameranie rozpočtu EÚ sa odkloní od spoločných verejných statkov EÚ, a nabáda skupinu EIB, aby zlepšila svoje podávanie správ Komisii zameraných skôr na kvalitu, a nie na objem financovania v kontexte finančných nástrojov;

56.  konštatuje, že na to, aby sa plne využila dodatočná schopnosť niesť riziko, vyvinula skupina EIB rôzne nové produkty, ktoré umožnia prijímanie väčších rizík (napr. podriadený dlh, akciový typ, zdieľanie rizík s bankami), a revidovala svoju politiku úverového rizika a oprávnenosti s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu;

57.  vyzýva skupinu EIB, aby ďalej rozvíjala svoju kultúru rizika s cieľom zvýšiť svoju účinnosť, komplementárnosť a synergický účinok medzi vlastnými intervenciami a rôznymi politikami EÚ, a to najmä prostredníctvom podpory inovačných spoločností, projektov v oblasti infraštruktúry a MSP, ktoré podstupujú riziká alebo sa vyvíjajú v hospodársky znevýhodnených regiónoch alebo v regiónoch, ktorým chýba stabilita, a to v súlade s opakujúcim sa a dlhodobým cieľom uľahčenia prístupu MSP k financovaniu, ale bez porušenia zásad riadneho hospodárenia alebo ohrozenia vysokej úverovej bonity EIB; pripomína, že ak majú nástroje založené na prenose rizika prispievať k hospodárskemu rozvoju EÚ, ako aj k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, nemôžu byť bezrizikové; zdôrazňuje, že EIB a jej akcionári si musia túto skutočnosť plne uvedomovať; nabáda EIB, aby posúdila možnosť ponúkať dlhopisy EIB na priamy nákup;

58.  konštatuje, že podpora skupiny EIB pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou dosiahla rekordných 33,6 miliardy EUR a v roku 2016 podporila vytvorenie 4,4 milióna pracovných miest; zdôrazňuje význam poskytovania nepretržitej podpory skupinou EIB pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou zvýšením ich prístupu k financovaniu; zdôrazňuje, že MSP sú základom európskeho hospodárstva a mali by zostať hlavným cieľom úverových činností skupiny EIB prostredníctvom posilnenia finančných nástrojov pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou;

59.  pripomína, že viac ako 90 % MSP v EÚ tvoria mikropodniky, ktoré poskytujú takmer 30 % zamestnanosti v súkromnom sektore; poukazuje na to, že mikropodniky sú zraniteľnejšie voči hospodárskym otrasom ako väčšie podniky a môžu byť nedostatočne zabezpečené, pokiaľ ide o poskytovanie úverov, najmä ak sídlia v regióne s nepriaznivými hospodárskymi a bankovými podmienkami; vyzýva EIB, aby vypracovala stratégiu na nápravu toho, že MSP za takýchto okolností majú ťažkosti pri získavaní prístupu k financovaniu projektov;

60.  uznáva, že prístup k financovaniu je naďalej hlavnou prekážkou rastu kultúrneho a kreatívneho priemyslu; zdôrazňuje naliehavú potrebu financovania iniciatív na posilnenie takéhoto priemyslu; zdôrazňuje potenciál EIB a EFSI podporovať kreatívny priemysel, najmä financovaním MSP; vyzýva EIB, aby riešila nedostatok finančných prostriedkov poskytovaných z EFSI kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu preskúmaním možných interakcií s programom Kreatívna Európa;

61.  vyzýva skupinu EIB, aby sa ďalej spoliehala na finančne spoľahlivých sprostredkovateľov, ako sú národné podporné banky a inštitúcie, na inštruovanie určitých typov projektov, ktoré by neohrozili jej vysokú úverovú bonitu;

62.  domnieva sa, že mnohé pravidlá správy a riadenia skupiny EIB sú navrhnuté tak, aby zabezpečili jej vysokú úverovú bonitu, ale existuje veľmi málo informácií o tom, ako blízko je skupina EIB k nižšiemu ratingu;

63.  zdôrazňuje, že hĺbková analýza investičných projektov financovaných skupinou EIB by mala byť založená na faktoroch súvisiacich s finančnou návratnosťou a faktoroch, ktoré nesúvisia s ňou, ale s dosiahnutím iných typov cieľov, ako je napríklad prínos projektu k vzostupnej hospodárskej konvergencii a súdržnosti v EÚ, alebo k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 alebo cieľov trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že skupina EIB by mala vhodným spôsobom vysvetliť tieto nefinančné kritériá inštitucionálnym a súkromným investorom (napr. dôchodkovým fondom a poisťovniam), čím sa podporí vyšší dôraz na sociálno-ekonomický a environmentálny dosah vo finančnom sektore;

64.  domnieva sa, že v prípadoch, keď by stresové podmienky na finančných trhoch bránili realizácii životaschopného projektu, alebo v prípade, keď je potrebné uľahčiť zriaďovanie investičných platforiem alebo financovania projektov v odvetviach alebo oblastiach, v ktorých trh vo veľkej miere zlyháva alebo je investičná situácia suboptimálna, skupina EIB by mala vykonať a zdokumentovať zmeny, najmä pokiaľ ide o odmeňovanie zo záruky EÚ pre EIB, s cieľom prispieť k zníženiu nákladov na financovanie operácie, ktoré znáša príjemca finančných prostriedkov od skupiny EIB prostredníctvom finančných nástrojov, aby sa uľahčilo vykonávanie projektov; domnieva sa, že podobné úsilie by sa malo vynaložiť, ak je potrebné zabezpečiť, aby finančné nástroje podporili malé projekty, a že v prípadoch, keď používanie miestnych alebo regionálnych sprostredkovateľov umožňuje znížiť náklady na financovanie malých projektov finančnými nástrojmi, mala by sa tiež zvážiť táto forma nasadenia;

65.  víta nedávno schválenú kapitálovú investičnú stratégiu, ktorá vo väčšej miere zahŕňa posúdenie kapitálových operácií na riešenie nedostatkov kapitálového financovania v prioritných oblastiach inovácie a infraštruktúry v EÚ, najmä v dvoch oblastiach trhu: nepriame kapitálové financovanie (kapitálové investície do infraštruktúrnych fondov a programov spoluinvestovania) a priame kapitálové financovanie (kvázi kapitálové úvery podnikateľským subjektom a kvázi kapitálové úvery spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou) s kombináciou priamych a nepriamych nástrojov (kapitálové fondy a podielové úvery);

66.  víta podporu EIF už poskytnutú platformám kolektívneho financovania v rámci existujúcich činností, vôľu naďalej podporovať platformy selektívne v rozsahu pôsobnosti, alebo prostredníctvom rozšírenia existujúcich programov a práce vykonávanej spoločne s Komisiou, pokiaľ ide o potenciálny pilotný projekt dlhového a kapitálového kolektívneho financovania; navrhuje, aby EIF našiel spôsoby ako identifikovať a osloviť finančných sprostredkovateľov v rámci odvetvia FinTech, ktorí potrebujú podporu;

67.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a pozorne monitorovala náklady spojené s počtom mandátov udelených EIB; pripomína, že súvisiace administratívne náklady môžu mať vplyv na jej celkovú výkonnosť vzhľadom na súčasnú úroveň finančných a ľudských zdrojov;

68.  zdôrazňuje, že EIB má v rámci politiky súdržnosti stále významnejšiu úlohu, najmä vďaka intenzívnejšiemu využívaniu finančných nástrojov v kombinácii s grantmi; zdôrazňuje však, že sú aj naďalej veľmi málo dostupné konečným príjemcom a že členské štáty a regióny poukazujú na zložitosť postupov stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách a v nariadení o spoločných ustanoveniach (NSU), a to aj pokiaľ ide o neúmerné náklady a poplatky a to, že im konkurujú atraktívnejšie vnútroštátne a regionálne nástroje; v tejto súvislosti víta vytvorenie platformy fi-compass ako jednotného kontaktného miesta pre poradenstvo týkajúce sa finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti; vyzýva však na ďalšiu technickú pomoc a zjednodušenie existujúcich postupov, ako aj na to, aby sa väčší dôraz kládol na budovanie kapacít vo vzťahu k finančným sprostredkovateľom, a poukazuje na to, že treba lepšie prepojiť náklady na riadenie a súvisiace poplatky s výkonnosťou správcu fondu finančných nástrojov v rámci EŠIF; pripomína však, že granty, ktoré sú účinnou formou podpory v mnohých oblastiach verejných zásahov, sa musia zachovať ako hlavný nástroj politiky súdržnosti, a že finančné nástroje by sa mali sústrediť v tých odvetviach, v ktorých majú vyššiu pridanú hodnotu než granty, a o ich využívaní by mali rozhodovať riadiace orgány; poukazuje na to, že treba presadzovať pevnejší rámec spolupráce EIB s Európskym parlamentom s cieľom umožniť lepšiu kontrolu činností EIB;

Komunikácia a poradné činnosti skupiny EIB

69.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciálni príjemcovia finančných prostriedkov od skupiny EIB vo všeobecnosti nie sú dostatočne informovaní o produktoch vyvinutých skupinou EIB; kladie si otázku, či je dodávateľský reťazec skupiny EIB dostatočne rozmanitý a inkluzívny;

70.  domnieva sa, že by mala byť zlepšená komunikácia skupiny EIB v spolupráci s príslušnými národnými partnermi s cieľom zvýšiť informovanosť MSP o ich možnostiach financovania a lepšie informovať občanov o miestnych a konkrétnych projektoch financovaných EÚ;

71.  v tejto súvislosti víta partnerstvá, ktoré sa uzatvárajú s medzinárodnými a vnútroštátnymi inštitúciami v záujme zabezpečenia komplementárnosti s poradenskými službami EIB;

72.  vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcimi údajmi o úlohe EIB v jednotlivých fázach cyklu vykonávania politiky súdržnosti, ako aj nad obmedzenými informáciami o tom, do akej miery prispievajú činnosti EIB v oblasti poskytovania úverov k napĺňaniu cieľov politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že treba zvýšiť úsilie o dosiahnutie väčšej transparentnosti a lepšej komunikácie, a vyzýva na zvýšenie tohto úsilia s cieľom dosiahnuť, aby sa informácie dostali ku konečným prijímateľom na regionálnej a miestnej úrovni, a zabezpečiť lepšie zviditeľnenie projektov;

73.  očakáva, že Komisia, skupina EIB a národné, regionálne a miestne orgány budú aj naďalej spolupracovať a posilňovať svoju spoluprácu v duchu komplementárnosti s národnými podpornými bankami a inštitúciami s cieľom vytvoriť väčšiu synergiu medzi EŠIF a finančnými nástrojmi a pôžičkami EIB, znižovať administratívnu záťaž, zjednodušovať postupy, zvyšovať administratívne kapacity, podporovať územný rozvoj a súdržnosť a zlepšovať pochopenie EŠIF a financovania EIB, keďže národné podporné banky a inštitúcie majú primerané vedomosti o svojich príslušných územiach a sú schopné implementovať prispôsobené finančné nástroje na miestnej úrovni;

o
o   o

74.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EIB a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 128, 19.5.2017, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34.
(3) Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1.
(4) http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/10/10/conclusions-climate-change/pdf
(5) Napríklad solídne a dobre hodnotené projekty, ktorým sa neposkytuje financovanie zo spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály.
(6) EIB, EIF a Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie.
(7) Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0200).
(8) http://www.eib.org/attachments/general/reports/ig_fraud_investigations_activity_report_2016_en.pdf
(9) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.
(10) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.

Posledná úprava: 28. septembra 2018Právne oznámenie