Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2072(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0019/2018

Predkladané texty :

A8-0019/2018

Rozpravy :

PV 01/03/2018 - 2
CRE 01/03/2018 - 2

Hlasovanie :

PV 01/03/2018 - 8.16

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0058

Prijaté texty
PDF 391kWORD 58k
Štvrtok, 1. marca 2018 - Brusel Finálna verzia
Banková únia – výročná správa za rok 2017
P8_TA(2018)0058A8-0019/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018 o bankovej únii – výročná správa za rok 2017 (2017/2072(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2017 o bankovej únii – výročnej správe za rok 2016(1),

–  so zreteľom na spätnú väzbu Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o bankovej únii – výročnej správe za rok 2016,

–  so zreteľom na správu Komisie z 11. októbra 2017 o jednotnom mechanizme dohľadu vytvorenom podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 (COM(2017)0591),

–  so zreteľom na návrhy na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (CRR), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (CRD IV),

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017 k zmene rámca Únie pre kapitálové požiadavky pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti(2),

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) z 9. júla 2017 o účinkoch zavedenia IFRS na finančnú stabilitu,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júla 2017 o akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe,

–  so zreteľom na správu podskupiny pre nesplácané úvery výboru pre finančné služby Rady z 31. mája 2017,

–  so zreteľom na usmernenie ECB pre banky týkajúce sa nesplácaných úverov z 20. marca 2017 a na verejnú konzultáciu týkajúcu sa jej návrhu dodatku k tomuto usmerneniu zo 4. októbra 2017,

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 10. novembra 2017 s názvom Zákonné prudenciálne zabezpečovacie mechanizmy na riešenie nedostatočnej tvorby rezerv v prípade nedávno poskytnutých úverov, ktoré sa nesplácajú (Statutory prudential backstops addressing insufficient provisioning for newly originated loans that turn non-performing),

–  so zreteľom na správu ESRB z 11. júla 2017 o riešení nesplácaných úverov v Európe,

–  so zreteľom na verejnú konzultáciu Komisie z 10. júla 2017 týkajúcu sa rozvoja sekundárnych trhov pre nesplácané úvery a ohrozené aktíva a ochrany záložných veriteľov pred neplnením záväzkov dlžníkov,

–  so zreteľom na posudok ECB zo 6. júna 2017, v ktorom určila, že banka Banco Popular Español S.A. je v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku,

–  so zreteľom na vyhlásenie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) zo 7. júna 2017 o prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie v súvislosti s Banco Popular Español S.A.,

–  so zreteľom na posudok ECB z 23. júna 2017, v ktorom určil, že banky Veneto Banca a Banca Popolare di Vicenza sú v úpadku alebo pravdepodobne budú v úpadku,

–  so zreteľom na vyhlásenie rady SRB z 23. júna 2017 o rozhodnutí neprijať opatrenie na riešenie krízovej situácie v súvislosti s bankami Banca Popolare di Vicenza a Veneto Banca,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 25. júna 2017 o schválení štátnej pomoci pre odchod bánk Banca Popolare di Vicenza a Veneto Banca z trhu podľa talianskeho konkurzného práva vrátane predaja niektorých častí banke Intesa Sanpaolo,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie zo 4. júla 2017 o schválení štátnej pomoci na podporu preventívnej rekapitalizácie banky Monte dei Paschi di Siena,

–  so zreteľom na verziu pokynov ECB z februára 2017 týkajúcich sa cieleného preskúmania interných modelov (TRIM),

–  so zreteľom na návrh pokynov ECB z júla 2017 týkajúcich sa kontrol na mieste a vyšetrovaní interných modelov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) z 31. mája 2017 k všeobecným zásadám podpory zbližovania postupov v oblasti dohľadu v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, ako aj na jeho tri stanoviská z 13. júla 2017 o zbližovaní postupov v oblasti dohľadu v oblastiach správy investícií, investičných podnikov a sekundárnych trhov v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) z 12. októbra 2017 k otázkam týkajúcim sa odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 o posilnení integrovaného dohľadu s cieľom posilniť úniu kapitálových trhov a finančnú integráciu v meniacom sa prostredí (COM(2017)0542) a návrhy Komisie z 20. septembra 2017 na preskúmanie európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) vrátane súhrnného návrhu, ktorým sa mení riadenie, financovanie a právomoci európskych orgánov dohľadu (ESA),

–  so zreteľom na verejné konzultácie ECB z 21. septembra 2017 o návrhu pokynov týkajúcich sa posudzovania žiadostí o licenciu úverovej inštitúcie a žiadostí o licenciu úverovej inštitúcie pre sektor FinTech,

–  so zreteľom na špecifikácie Rady pre finančnú stabilitu týkajúce sa celkovej kapacity na absorpciu strát (TLAC) z novembra 2015,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií),

–  so zreteľom na návrhy Komisie z 23. novembra 2016 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a ktorou sa mení smernica 98/26/ES, smernica 2002/47/ES, smernica 2012/30/EÚ, smernica 2011/35/EÚ, smernica 2005/56/ES, smernica 2004/25/ES a smernica 2007/36/ES (COM(2016)0852), a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (COM(2016)0851),

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017 k revíziám rámca krízového riadenia Únie(3),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov z 19. decembra 2017 s názvom Jednotná rada pre riešenie krízových situácií: náročná práca súvisiaca s bankovou úniou už začala, ale zostáva ešte prejsť dlhú cestu,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Komisia stiahla návrh o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ (COM(2014)0043),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 27. apríla 2017 s názvom Aprílový súbor prípadov porušenia práva: kľúčové rozhodnutia (April infringements package: key decisions) (MEMO/17/1045),

–  so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre bankovníctvo, druhú správu ESMA o trendoch, rizikách a zraniteľných miestach z roku 2017, výročnú správu ESRB za rok 2016, preskúmanie makroprudenciálnej politiky v EÚ zo strany ESRB z apríla 2017,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania,

–  so zreteľom na článok 107 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („oznámenie o bankovníctve“)(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom zriadiť európsky systém ochrany vkladov („EDIS“) (COM(2015)0586),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu bankovej únie (COM(2015)0587),

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN zo 17. júna 2016 o pláne na dobudovanie bankovej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2017 o dobudovaní bankovej únie (COM(2017)0592),

–  so zreteľom na druhú publikáciu ESRB s názvom Monitor tieňového bankovníctva v EÚ (EU Shadow Banking Monitor) z mája 2017,

–  so zreteľom na správu ESRB z marca 2015 o regulačnej úprave expozícií dlhového nástroja,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0019/2018),

A.  keďže koncom roka 2016 bolo v eurozóne celkom 5 073 úverových inštitúcií na nekonsolidovanom základe, čo je nižší počet oproti 5 475 v roku 2015 a 6 767 v roku 2008, čo predstavuje pokles o 25 % v období rokov 2008 až 2016; keďže koncom roka 2016 bolo v eurozóne celkom 2 290 úverových inštitúcií na konsolidovanom základe, čo je nižší počet oproti 2 904 v roku 2008 a 2 379 koncom roku 2015(6); keďže však je vhodné uviesť aj to, ako sa v tom istom období zmenil podiel bánk, ktoré sú „príliš veľké na to, aby skrachovali“;

B.  keďže medzi jednotlivými členskými štátmi existuje výrazný rozptyl celkovej sumy a podielov nesplácaných úverov a medzi bankami v krajinách s najvyšším podielom nesplácaných úverov sú značné rozdiely; keďže podľa správy ESRB z júla 2017 s názvom Riešenie nesplácaných úverov v Európe predstavoval objem nesplácaných úverov celkovo sumu 1 bilión eur; keďže podľa štvrťročného prehľadu rizík, ktorý vypracoval EBA, vykázali hlavné európske banky k 30. júnu 2017 vážený priemerný podiel nesplácaných úverov (podiel nesplácaných úverov vrátane znehodnotených aktív na celkových úveroch) vo výške 4,47 %; keďže tento podiel sa za posledných 30 mesiacov neustále znižuje;

C.  keďže podľa nedávnej štúdie, ktorú vypracoval Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), trh s derivátmi v Európskej únii má celkovú nominálnu hodnotu 453 000 miliárd eur;

D.  keďže banková únia potrebuje posilnenie, pretože je základným cieľom finančnej stability eurozóny a je nevyhnutným stavebným prvkom skutočnej hospodárskej a menovej únie; keďže je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na dobudovanie bankovej únie, pretože zostáva dokončená, pokiaľ nemá fiškálny zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a tretí pilier, ktorým by mal byť európsky prístup k poisteniu a zaisteniu vkladov; keďže prezident ECB Mario Draghi opakovane uviedol, že európsky systém ochrany vkladov zostáva základným pilierom bankovej únie; keďže dokončená banková únia má zásadný význam z hľadiska prerušenia prepojenia medzi bankami a rizikom štátneho dlhu; keďže je potrebné zintenzívniť úsilie, aby sa prešlo od záchrany pomocou vonkajších zdrojov (bail-out) k záchrane pomocou vnútorných zdrojov (bail-in); keďže riziká v určitých národných bankových systémoch sa naďalej riešia nedostatočne; keďže súčasné priaznivé hospodárske podmienky predstavujú príležitosť na presadenie potrebných reforiem na dobudovanie bankovej únie;

E.  keďže riadne očistenie bankových súvah po kríze sa oneskorilo, čo naďalej brzdí hospodársky rast; keďže celkový pomer kapitálu a likvidity bánk EÚ sa v uplynulých rokoch zlepšil, aj keď stále existujú banky vrátane veľkých bánk, ktoré naďalej nemajú dostatočný kapitál; keďže riziká pre finančnú stabilitu zostávajú, ale od začiatku vytvorenia bankovej únie sa už výrazne znížili; keďže inštitucionálny a regulačný rámec európskych bánk sa zásadne posilnil;

F.  keďže pre členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali euro, je účasť v bankovej únii otvorená; keďže žiaden členský štát EÚ sa doteraz nerozhodol zúčastňovať sa na tomto základe; keďže niektoré členské štáty už rokujú o možnosti pripojiť sa k bankovej únii; keďže rôzne finančné inštitúcie vidia, že členstvo v bankovej únii prináša výhody;

G.  keďže naša práca v oblasti únie kapitálových trhov by nemala znížiť tlak na dokončenie bankovej únie, ktorá je aj naďalej predpokladom finančnej stability v prostredí Európskej únie, ktoré závisí od bánk;

H.  keďže primárnou zodpovednosťou bánk je poskytovať financovanie pre reálnu ekonomiku;

I.  keďže ECB potrebuje určitú flexibilitu pri vykonávaní svojich činností dohľadu, ale ďalekosiahle zásadné rozhodnutia sa v konečnom dôsledku musia ponechať na európskeho zákonodarcu;

1.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní právnych predpisov v oblasti bankovníctva využívala ako legislatívny nástroj nariadenie;

Dohľad

2.  berie na vedomie posúdenia ECB o „úpadku alebo možnom úpadku“ v prípadoch bankového sektora v roku 2017; konštatuje tiež, že mechanizmus dohľadu a jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií sú v tejto súvislosti celkovo efektívne, a súhlasí s Komisiou, že je potrebné zlepšiť postupy pri rozhodovaní o tom, či je banka v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku;

3.  berie na vedomie nadchádzajúce stresové testy EBA v roku 2018; vyzýva EBA, ESRB, ECB a Komisiu, aby používali jednotné metodiky, scenáre a predpoklady pri vymedzovaní stresového testovania s cieľom čo najviac predísť prípadným narušeniam výsledkov a nesúladu medzi výsledkami stresových testov a rozhodnutiami o riešení krízových situácií prijatými krátko po predložení týchto výsledkov; zdôrazňuje však, že spoľahlivosť banky nie je možné vyjadriť len posúdením jej súvahy v určitom časovom okamihu, keďže táto sa zabezpečuje prostredníctvom dynamickej interakcie medzi bankou a trhmi a ovplyvňujú ju rôzne prvky v celom hospodárstve; okrem toho sa domnieva, že stresové testovanie ďalších bánk pod dohľadom ECB, ktoré vykonáva samotná ECB, by mohlo byť transparentnejšie;

4.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi EBA ako regulačným orgánom a jednotným mechanizmom dohľadu ako dozorným orgánom; upozorňuje v tejto súvislosti na rozdelenie zodpovedností medzi ECB a EBA a na rozdiel v geografickom rozsahu pôsobnosti činností každého orgánu; v tejto súvislosti odporúča, aby sa vždy, keď je to možné, zlepšila konkrétna koordinácia iniciatív, ktoré majú prijať obe inštitúcie, s cieľom zabezpečiť súdržnosť jednotného súboru pravidiel, pričom uznáva, že jednotný mechanizmus dohľadu by mal zohrávať vedúcu úlohu v prípade, keď ide o otázky špecifické pre bankovú úniu alebo keď sa zistia medzery v súčasných predpisoch;

5.  víta skutočnosť, že banková únia zlepšila výmenu relevantných informácií medzi orgánmi dohľadu, ako aj zber a výmenu údajov o európskom bankovom systéme, čo prispieva napríklad k lepšiemu referenčnému porovnávaniu a umožňuje komplexnejší dohľad nad cezhraničnými bankovými skupinami; víta vynikajúcu prácu spoločných dohliadacích tímov (SDT); poznamenáva, že Komisia určila oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť zlepšenie, pokiaľ ide o výmenu informácií a koordináciu medzi bankovým dohľadom ECB a SRB, najmä čo sa týka kľúčových otázok, či je inštitúcia oprávnená na preventívnu rekapitalizáciu a či je v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku; konštatuje, že súčasné memorandum o porozumení medzi ECB a SRB nie je dostatočne obšírne na to, aby sa zabezpečilo, že SRB získa od ECB všetky informácie, ktoré bude potrebovať na plnenie svojich úloh, včas a efektívnym spôsobom; vyzýva ECB a SRB, aby využili príležitosť, ktorú ponúkajú ich vzájomné prebiehajúce rokovania o aktualizácii memoranda o porozumení, na odstránenie existujúcich medzier a zlepšenie účinnosti opatrení na riešenie krízových situácií; vyzýva na zlepšenie praktických postupov spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií, čo má zásadný význam pre bezproblémové a účinné vykonávanie opatrení na riešenie krízových situácií, a medzi všetkými európskymi a vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do včasnej intervencie a riešenia krízových situácií; vyzýva ECB a SRB, aby naďalej zlepšovali svoju každodennú spoluprácu a posilňovali svoje pracovné vzťahy; v tejto súvislosti by uvítal zmenu príslušného nariadenia o SSM, aby zástupca jednotnej rady pre riešenie krízových situácií mohol byť stálym pozorovateľom na zasadnutiach dozornej rady jednotného mechanizmu dohľadu; žiada medziinštitucionálnu dohodu medzi ECB a Európskym dvorom audítorov, aby sa špecifikovala výmena informácií medzi oboma inštitúciami v súvislosti s ich príslušnými mandátmi, ako sú vymedzené v zmluvách;

6.  konštatuje, že ustanovenie smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk týkajúce sa preventívnej rekapitalizácie sa v roku 2017 uplatňovalo; konštatuje, že by sa mali objasniť prieskumy kvality aktív s cieľom určiť, či sú splnené podmienky na preventívnu rekapitalizáciu; zdôrazňuje, že predchádzajúce hodnotenia aktív musia byť založené na spoľahlivých dôkazoch vrátane dôkazov, ktoré dosvedčujú, že banka je solventná a dodržiava súlad s pravidlami štátnej pomoci EÚ; vyzýva Komisiu, jednotný mechanizmus dohľadu a SRB, aby zvážili spôsoby, ako zvýšiť transparentnosť pri hodnotení platobnej schopnosti úverových inštitúcií a pri zvažovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií;

7.  pripomína svoje znepokojenie v súvislosti s vysokou úrovňou nesplácaných úverov v určitých jurisdikciách; víta úsilie viacerých členských štátov zamerané na zníženie úrovne nesplácaných úverov; súhlasí s Komisiou v tom, že „zatiaľ čo primárnu zodpovednosť za riešenie nesplácaných úverov majú samotné členské štáty a banky, integráciou vnútroštátneho úsilia a úsilia na úrovni Európskej únie sa zaručuje vplyv na objemy nesplácaných úverov a zabránenie hromadeniu nových nesplácaných úverov v súvahách bánk“(7);

8.  vo všeobecnosti víta prácu, ktorú v tejto veci vykonali rôzne inštitúcie a orgány EÚ; privítal by však lepšiu koordináciu ich úsilia; vyzýva týchto aktérov a členské štáty na riadne a urýchlené vykonanie záverov Rady z 11. júla 2017 o akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe; so záujmom očakáva balík opatrení na urýchlenie znižovania nesplácaných úverov, ktoré sa navrhnú v nadchádzajúcich mesiacoch; v tejto súvislosti podporuje rozhodnutie Komisie preskúmať z prudenciálneho hľadiska na úrovni EÚ potenciálnu harmonizáciu nových úverov, ktoré sa nesplácajú; vyzýva Komisiu, aby prijala legislatívne a nelegislatívne opatrenia na podporu poskytovania informácií potenciálnym investorom, zriaďovania špecializovaných spoločností na správu aktív (tzv. „zlých bánk“) a rozvoja sekundárnych trhov pre nesplácané úvery s cieľom riešiť obrovský problém, ktorý predstavujú nesplácané úvery; pripomína, že je potrebné, aby členské štáty v prípade potreby zlepšili a zosúladili rámec platobnej neschopnosti, a to aj prostredníctvom práce na návrhu Komisie zameranom na skorú reštrukturalizáciu a druhú šancu, s cieľom chrániť najzraniteľnejších dlžníkov, ako sú MSP a domácnosti;

9.  víta zámer urýchliť čistenie bankových súvah, pričom zdôrazňuje, že povinná likvidácia nesplácaných úverov na nelikvidnom a neprehľadnom trhu môže viesť k neodôvodneným stratám v súvahách bánk; opätovne vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o návrh dodatku k usmerneniu ECB o nesplácaných úveroch; zdôrazňuje, že v tomto procese monitorovania a hodnotenia v rámci bankového dohľadu ECB nesmie nijakým spôsobom zasahovať do výsad zákonodarcu EÚ; pripomína, že všeobecné zásady tvorby právnych predpisov v Únii, ktoré vyžadujú hodnotenia vplyvu a konzultácie, ako aj posúdenie proporcionality a subsidiarity, sú relevantné aj pre právne predpisy úrovne 3;

10.  opätovne vyjadruje znepokojenie nad rizikami vyplývajúcimi z držby aktív na úrovni III vrátane derivátov, a najmä z ťažkostí ich oceňovania; v tejto súvislosti víta zahrnutie EBA do postupov konkrétnych opatrení na riadenie rizík týkajúcich sa nástrojov úrovne 2 a úrovne 3 v rámci stresového testu v roku 2018; opätovne potvrdzuje svoju výzvu adresovanú jednotnému mechanizmu dohľadu, aby túto otázku stanovil za prioritu jednotného dohľadu na rok 2018;

11.  domnieva sa, že so štátnym dlhom sú spojené riziká; konštatuje, že v niektorých členských štátoch finančné inštitúcie v nadmernej miere investovali do dlhopisov vydaných ich vlastnou vládou, čo viedlo k nadmernému uprednostňovaniu domácich aktív, pričom jedným z hlavných cieľov bankovej únie je prerušiť prepojenie medzi bankami a rizikom štátneho dlhu; berie na vedomie, že v záujme obmedzenia rizík pre finančnú stabilitu by bolo by lepšie, keby portfóliá štátnych dlhopisov bánk boli rôznorodejšie; domnieva sa, že regulačný rámec EÚ na prudenciálne zaobchádzanie so štátnym dlhom by mal byť v súlade s medzinárodnou normou; poukazuje na prebiehajúcu prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) v súvislosti s rizikom spojeným so štátnymi dlhopismi, konkrétnejšie na jeho nedávno uverejnený diskusný dokument Regulačná úprava expozícií dlhového nástroja; s veľkým záujmom preto očakáva výsledky práce Rady pre finančnú stabilitu v oblasti štátneho dlhu v záujme usmerňovania budúcich rozhodnutí; zdôrazňuje kľúčovú úlohu štátnych dlhopisov pri poskytovaní vysokokvalitných likvidných aktív pre investorov a stabilných zdrojov financovania pre vlády; v tejto súvislosti berie na vedomie súčasnú prácu Komisie na myšlienke tzv. cenných papierov zabezpečených štátnymi dlhopismi ako možný spôsob prispenia k riešeniu problému; pripomína, že cenné papiere zabezpečené štátnymi dlhopismi by neboli žiadnou formou spoločného znášania dlhu; domnieva sa, že informácie od účastníkov trhu by mohli pomôcť zabezpečiť záujem trhu o cenné papiere zabezpečené štátnymi dlhopismi;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť zistené nedostatky v interných modeloch, aby sa obnovila ich dôveryhodnosť a dosiahli rovnaké podmienky medzi jednotlivými inštitúciami; v tejto súvislosti poukazuje na externú štúdiu s názvom Aké závery možno vyvodiť z referenčného porovnávania trhového rizika, ktoré uskutočnil EBA v roku 2016? (What conclusions can be drawn from the EBA 2016 Market Risk Benchmarking Exercise?), ktorú zadalo oddelenie pre podporu správy hospodárskych záležitostí Európskeho parlamentu a v ktorej sa okrem iného uvádza, že „pokiaľ sú výsledky porovnávacej štúdie EBA správne a v rozsahu, v akom sú nástroje testovaných portfólií reprezentatívne, modely vnútorného trhového rizika, ktoré v súčasnosti používajú európske banky, vážne porušujú zásadu rovnakých podmienok pre všetkých („v prípade, že rôzne banky majú rovnaké portfólio, malo by sa od nich požadovať, aby mali rovnaké množstvo regulačného kapitálu.“)“; v tejto súvislosti berie na vedomie schválenie pozmeňujúcich návrhov Bazilejským výborom pre bankový dohľad v záujme dokončenia rámca Bazilej III, ako aj posúdenie jeho vplyvu na bankový sektor v EÚ, ktoré vypracoval EBA; pripomína že dohoda by nemala viesť k značnému navýšeniu kapitálových požiadaviek na úrovni Únie ani oslabiť schopnosť bánk financovať reálnu ekonomiku, najmä MSP; víta prácu, ktorú vykonala ECB s cieľom posúdiť primeranosť interných modelov, ako aj jej nové pokyny týkajúce sa TRIM s cieľom riešiť variabilitu rizikových váh uplatňovaných na rizikovo vážené aktíva rovnakej triedy jednotlivými úverovými inštitúciami; po dlhom očakávaní víta prácu, ktorú vykonal EBA v rámci svojho referenčného porovnávania; domnieva sa, že kapitálová pozícia bánk sa môže posilniť okrem iného znížením vyplácania dividend a zvýšením úrovne vlastného imania a že posilnenie celkovej finančnej pozície európskych bánk by malo zostať prioritou;

13.  zdôrazňuje, že návrhy medzinárodných subjektov by sa mali premietnuť do európskeho práva takým spôsobom, aby náležite zohľadňovali špecifické charakteristiky európskeho bankového sektora;

14.  zdôrazňuje, že predovšetkým normy BCBS by sa do európskych právnych predpisov nemali zavádzať plošne bez toho, aby sa riadne zohľadnili špecifiká európskeho bankového systému a zásada proporcionality;

15.  pripomína zásadu oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu jednotného mechanizmu dohľadu a považuje jej rešpektovanie za rozhodujúce na zamedzenie konfliktu záujmov; zastáva názor, že táto zásada sa vo všeobecnosti dodržiava; domnieva sa, že testom, ktorý sa má použiť na určenie vhodnosti spoločných služieb, by mal byť politický význam úloh, ktoré vykonávajú; preto sa domnieva, že spoločné služby nepredstavujú problém, keď sa týkajú otázok, ktoré nie sú kritické z hľadiska tvorby politiky, no v opačnom prípade by mohli byť dôvodom na obavy a mohli by vyžadovať dodatočné záruky;

16.  zastáva názor, že zapojenie väčšieho počtu zamestnancov ECB do kontrol na mieste by mohlo prispieť k ďalšiemu zvýšeniu nezávislosti bankového dohľadu od vnútroštátnych hľadísk;

17.  berie na vedomie balík bankových reforiem, ktorý Komisia navrhla v novembri 2016; zdôrazňuje význam zrýchleného postupu, ktorý viedol k dohode o postupnom zavedení medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 9, ako aj prechodných opatreniach na vyňatie z limitu veľkej majetkovej angažovanosti dostupné pre expozície voči dlhu určitých subjektov verejného sektora členských štátov denominovanému v menách akýchkoľvek členských štátov (nariadenie (EÚ) 2017/2395) s cieľom zabrániť kaskádovým efektom na regulatórny kapitál úverových inštitúcií; berie však na vedomie stanoviská ECB a EBA, že existencia prechodného mechanizmu by nemala viesť k neprimeranému zdržaniu implementácie IFRS 9; zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať vplyv IFRS 9 na charakter a poskytovanie úverov bankami, ako aj na prípadné procyklické účinky vyplývajúce z cyklickej citlivosti parametrov kreditného rizika; vyzýva ESRB a SSM, aby tieto otázky preskúmali; žiada EBA a Banku pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), aby v tejto súvislosti poskytli náležité usmernenia;

18.  poukazuje na to, že inštitúcie sú v súlade s pravidlami dohľadu povinné predkladať viacerým orgánom množstvo podobných správ v rôznych formátoch, čo predstavuje značnú dodatočnú záťaž; vyzýva preto na zavedenie jednotného systému podávania správ, v rámci ktorého by otázky všetkých orgánov zodpovedných za dohľad zhromažďovalo a triedilo centrálne kontaktné miesto, ktoré by ich následne postupovalo inštitúciám podliehajúcim dohľadu a ktoré by potom predkladalo zhromaždené údaje príslušným orgánom; zdôrazňuje, že by to mohol byť prostriedok na zabránenie dvojitým otázkam a žiadostiam o rovnaké údaje, čím by sa výrazne znížilo administratívne zaťaženie bánk a príslušných orgánov a dosiahol aj účinnejší dohľad;

19.  uznáva, že vysoké náklady na plnenie požiadaviek v oblasti dohľadu môžu byť pre malé banky obzvlášť zaťažujúce; domnieva sa, že ECB by pri výkone svojich činností dohľadu mohla pri určitých opatreniach dohľadu lepšie zohľadňovať zásadu proporcionality; zdôrazňuje preto, že je naliehavo potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na dosiahnutie toho, aby opatrenia bankového dohľadu boli primeranejšie pre malé nízkorizikové inštitúcie; zdôrazňuje, že zlepšovanie proporcionality v žiadnom prípade neznamená uvoľnenie noriem dohľadu, ale skôr zníženie administratívnej záťaže, pokiaľ ide o požiadavky na dodržiavanie predpisov a zverejňovanie informácií; víta preto odpoveď Komisie na výročnú správu bankovej únie za rok 2016, v ktorej sa stotožňuje so stanoviskom Európskeho parlamentu, že požiadavky týkajúce sa podávania správ treba zefektívniť, a víta tiež úsilie Komisie zaviesť pri dohľade väčšiu proporcionalitu;

20.  pripomína, že možnosti a diskrečné právomoci ustanovené v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa bankového dohľadu sa musia čo možno najviac zosúladiť; domnieva sa, že musia byť v čo najväčšej možnej miere prechodné, a v prípade, že už nie sú potrebné, sa musia zrušiť, aby sa zabránilo nadmernej komplikácii každodennej práce európskych a vnútroštátnych orgánov dohľadu;

21.  zdôrazňuje, že regulačný rámec by mal zohľadňovať konkrétne zásady fungovania a rešpektovať špecifickú úlohu družstevných a vzájomných bánk a že orgány dohľadu by tieto prvky mali brať do úvahy a zohľadňovať ich vo svojich postupoch a prístupoch;

22.  pripomína svoje uznesenie zo 17. mája 2017(8) o finančných technológiách; domnieva sa, že na finančné technológie (FinTech), ktoré vykonávajú rovnaký druh činností ako iné subjekty v rámci finančného systému, by sa preto mali vzťahovať rovnaké predpisy, čo sa týka ich činností; v tejto súvislosti vyzýva na zaujatie takého prístupu k sektoru finančných technológií, pri ktorom sa dosiahne správna rovnováha medzi ochranou spotrebiteľov, zachovaním finančnej stability a podporou inovácií; v tejto súvislosti berie na vedomie prácu Komisie, navrhované zahrnutie technologickej inovácie do mandátov európskych orgánov dohľadu a verejnú konzultáciu o návrhu usmernení ECB k posudzovaniu žiadostí sektora FinTech o bankovú licenciu;

23.  uznáva, že zvýšená digitalizácia všetkých aspektov bankovníctva spôsobila, že banky sa stali omnoho zraniteľnejšie voči rizikám kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je v prvom rade a predovšetkým vlastnou zodpovednosťou bánk; zdôrazňuje kľúčovú úlohu kybernetickej bezpečnosti v rámci bankových služieb a potrebu stimulovať finančné inštitúcie, aby boli veľmi ambiciózne, pokiaľ ide o ochranu údajov spotrebiteľov a zaručenie kybernetickej bezpečnosti; vyzýva orgány dohľadu, aby starostlivo monitorovali a hodnotili riziká kybernetickej bezpečnosti, a vyzýva finančné inštitúcie v EÚ, aby boli veľmi ambiciózne, pokiaľ ide o ochranu údajov spotrebiteľov a zaručenie kybernetickej bezpečnosti; víta iniciatívu ECB spočívajúcu v stanovení povinnosti pre kontrolované banky hlásiť v rámci pohotovostnej služby v reálnom čase závažné kybernetické útoky a víta tiež kontroly na mieste vykonávané jednotným mechanizmom dohľadu s cieľom dohliadať na kybernetickú bezpečnosť; vyzýva jednotný mechanizmus dohľadu, aby zintenzívnil svoje úsilie a aby kybernetickú bezpečnosť oficiálne stanovil za jednu zo svojich najdôležitejších priorít;

24.  víta prácu, ktorú vykonali EBA, ESMA a jednotný mechanizmus dohľadu na podporu zbližovania postupov v oblasti dohľadu v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ s cieľom obmedziť vznik rizík regulačnej arbitráže a arbitráže dohľadu; domnieva sa, že akýkoľvek model spolupráce v oblasti dohľadu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mal rešpektovať finančnú stabilitu EÚ a rešpektovať jej režim regulácie a dohľadu a normy v tejto oblasti a ich uplatňovanie; pripomína, že pripravenosť a primerané pohotovostné plány bánk sú dôležité na zmiernenie rušivého vplyvu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré banky, najmä tie menšie, by mohli v prípravách na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie zaostávať, a vyzýva ich, aby svoju prácu zintenzívnili; pripomína, že postup na získanie bankových licencií a schválenie interných modelov trvá niekoľko rokov a že túto skutočnosť treba mať na zreteli;

25.  berie na vedomie návrhy na preskúmanie európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) vrátane súhrnného návrhu, ktorým sa mení správa, financovanie a právomoci európskych orgánov dohľadu;

26.  je znepokojený vývojom, ktorý poukazuje na trend bankových skupín využívať čoraz zložitejšie štruktúry a subjekty, ktoré väčšinou vykonávajú rovnaké činnosti ako banky, ale nepodliehajú bankovému dohľadu; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa investičných spoločností, ktorý by mal prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok medzi investičnými spoločnosťami a úverovými inštitúciami a k odstráneniu medzier, ktoré by mohli umožňovať využívanie veľkých investičných spoločností s cieľom vyhýbať sa regulačným požiadavkám v oblasti bankovníctva;

27.  je znepokojený šírením tieňového bankovníctva v EÚ; berie na vedomie publikáciu ESRB Monitor tieňového bankovníctva v EÚ z roku 2017, v ktorej sa zdôrazňujú viaceré riziká a slabé miesta, ktoré je potrebné monitorovať v systéme tieňového bankovníctva v EÚ; vyzýva preto na koordinované kroky zamerané na riešenie týchto rizík s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a finančnú stabilitu; uznáva však, že od začiatku finančnej krízy sa zaviedli politiky na riešenie rizík finančnej nestability spojených s tieňovým bankovníctvom; nabáda orgány, aby naďalej pozorne monitorovali a riešili vznikajúce riziká pre finančnú stabilitu a aby všetky opatrenia v oblasti regulácie bankového sektora sprevádzala primeraná regulácia tieňového bankového sektora; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa touto otázkou nezaoberala vo svojich odpovediach na minuloročnú správu(9);

28.  domnieva sa, že hoci sú potrebné zlepšenia, najmä pokiaľ ide o komunikáciu a transparentnosť, banková únia zostáva pozitívnou a zásadnou zmenou pre členské štáty, ktoré používajú euro; pripomína, že banková únia je otvorená pre všetky členské štáty; vyzýva všetky členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, aby prijali potrebné kroky na pripojenie sa k bankovej únii s cieľom postupne ju zosúladiť s celým vnútorným trhom;

29.  víta pokrok, ktorý sa prostredníctvom rozhodnutia ECB z júna 2017 dosiahol v súvislosti s možnosťou delegovania v oblasti rozhodnutí o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti; pripomína svoje posúdenie, že je potrebná zmena právnych predpisov, aby sa umožnilo ľahšie a rozsiahlejšie delegovanie rozhodovania v niektorých bežných veciach z dozornej rady na príslušných úradníkov; opakuje svoje kladné stanovisko k takejto zmene, ktorá by prispela k tomu, aby sa bankový dohľad ECB stal efektívnejší a účinnejší; vyzýva ECB, aby špecifikovala úlohy na delegovanie rozhodovania;

Uznesenie

30.  víta prvé uplatnenie nového režimu riešenia krízových situácií v roku 2017; berie na vedomie veľký počet právnych prostriedkov podaných na Všeobecný súd EÚ v súvislosti s týmto prípadom; žiada Komisiu, aby posúdila, či a akým spôsobom by to mohlo ohroziť účinnosť nového režimu riešenia krízových situácií a spôsobiť, že rámec riešenia krízových situácií by sa stal vlastne neuplatniteľný; vyzýva SRB a Komisiu, aby spoločne uverejnili zhrnutie záležitostí, ktoré sú v právnych prostriedkoch najviac kritizované; domnieva sa, že prípady týkajúce sa bánk v roku 2017 vyvolávajú otázky, pokiaľ ide o transparentnosť a komunikáciu, a žiada väčšiu transparentnosť v budúcich rozhodnutiach o riešení krízových situácií vrátane toho, aby Európsky parlament mal za jednoznačných a primeraných podmienok prístup ku kľúčovým dokumentom týkajúcim sa rozhodnutí o riešení krízových situácií, ako sú hodnotiace správy vypracované nezávislými odborníkmi, s cieľom lepšie pochopiť ex ante režim riešenia krízových situácií; vyzýva spoluzákonodarcov, aby sa poučili z prípadov týkajúcich sa bánk z roku 2017 a využili tieto skúsenosti počas postupu spolurozhodovania v súvislosti s návrhmi Komisie týkajúcimi sa TLAC/MREL a nástroja moratória;

31.  je znepokojený nesúladom medzi pravidlami štátnej pomoci a právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa schopnosti systémov ochrany vkladov zúčastňovať sa na riešení krízovej situácie, ako je stanovené v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernici o systémoch ochrany vkladov, ako sa uvádza v predchádzajúcej správe(10); vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj výklad pravidiel štátnej pomoci podľa článkov 11 ods. 3 a 11 ods. 6 smernice o systémoch ochrany vkladov s cieľom zaručiť, aby sa preventívne a alternatívne opatrenia ustanovené európskym zákonodarcom mohli skutočne uplatňovať; zastáva názor, že v prípadoch týkajúcich sa bánk v roku 2017 sa potvrdilo to, čo stanovuje smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, že členské štáty môžu pokračovať v bežnom konkurznom konaní, ktoré môže za určitých podmienok byť sprevádzané pomocou na likvidáciu; domnieva sa, že príčinou možností arbitráže spojených s nedávnymi prípadmi riešenia kríz je nesúlad medzi pravidlami štátnej pomoci uplatňovanými v rámci systému riešenia krízových situácií a vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti platobnej neschopnosti; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila revíziu rámcov platobnej neschopnosti bánk v Únii vrátane oznámenia o bankovníctve z roku 2013 s cieľom vyvodiť ponaučenie z prípadov z bankového sektora v roku 2017;

32.  pripomína, že smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk bola navrhnutá s cieľom zabezpečiť kontinuitu zásadných funkcií, zabrániť nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, chrániť verejné finančné prostriedky a zároveň minimalizovať závislosť na mimoriadnej verejnej finančnej podpore zlyhávajúcim inštitúciám, ako aj chrániť poistených vkladateľov, investorov a finančné prostriedky a aktíva klientov; pripomína, že mimoriadne opatrenia podpory z verejných financií sa môžu použiť len na nápravu „závažnej poruchy fungovania hospodárstva“ a „zachovanie finančnej stability“ a „nesmú sa použiť na kompenzovanie strát, ktoré inštitúcii vznikli alebo pravdepodobne vzniknú v blízkej budúcnosti“; domnieva sa, že mimoriadna verejná finančná podpora by mala byť v prípade potreby sprevádzaná nápravnými opatreniami; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr uskutočnila preskúmanie uvedené v článku 32 ods. 4 poslednom pododseku smernice o ozdravení a riešení krízových situácií, ktoré sa očakávalo už v roku 2015; konštatuje, že preventívna rekapitalizácia je nástroj na riadenie bankových kríz;

33.  vyzýva Komisiu, aby každoročne vyhodnocovala, či sú aj naďalej splnené požiadavky na uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ týkajúceho sa možného poskytnutia štátnej pomoci vo finančnom sektore;

34.  vyzýva Komisia, aby preskúmala, či bankové odvetvie od začiatku krízy získalo implicitné dotácie a štátnu podporu prostredníctvom nekonvenčnej podpory likvidity;

35.  víta oznámenie SRB, že určila za prioritu posilnenie riešiteľnosti krízových situácií úverových inštitúcií, ako aj pokrok dosiahnutý pri stanovení záväzných cieľov, pokiaľ ide o minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) na konsolidovanej úrovni; zdôrazňuje význam operačných plánov a dôveryhodných plánov na riešenie krízových situácií a v tejto súvislosti uznáva problémy, ktoré by stratégie spojené s jedným východiskovým bodom mohli priniesť pre finančnú stabilitu hostiteľských krajín v prípade, že by neboli náležite vypracované; zdôrazňuje, že je potrebný účinný režim, ktorý by sa zaoberal porušením tejto požiadavky, a že pri MREL by sa mali zohľadňovať obchodné modely inštitúcií, aby sa zabezpečila riešiteľnosť krízovej situácie týchto inštitúcií; vyzýva SRB, aby poskytla podrobný zoznam prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie, ktoré sa vyskytli vo vnútroštátnych alebo v európskych právnych predpisoch; zdôrazňuje, že revízia smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk by v žiadnom prípade nemala zaostávať za medzinárodne dohodnutými normami;

36.  víta dohodu, ktorá sa dosiahla v súvislosti s ďalšou harmonizáciou prioritného postavenia nezabezpečených dlhových nástrojov na základe smernice (EÚ) 2017/2399; vyzýva na jej urýchlené vykonávanie členskými štátmi, aby banky mohli emitovať dlhopisy v novej triede platobnej neschopnosti a vybudovať tak požadované rezervy; opätovne pripomína svoju pozíciu uvedenú v predchádzajúcej správe(11), že nástroje schopné záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa mali predávať vhodným investorom, ktorí dokážu absorbovať potenciálne straty bez ohrozenia svojej vlastnej finančnej situácie; odporúča preto, aby orgány pre riešenie krízových situácií monitorovali, do akej miery vlastnia nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov neprofesionálni investori a aby EBA každoročne uverejňoval súvisiace sumy a podľa potreby vydával varovania a odporúčania na prijatie nápravných opatrení;

37.  berie na vedomie súčasné legislatívne návrhy na začlenenie celkovej kapacity na absorpciu strát (TLAC) do právnych predpisov EÚ s cieľom znížiť riziká v európskom bankovom sektore;

38.  pripomína, že podstata medzivládnej dohody o jednotnom fonde na riešenie krízových situácií spočíva v tom, že má byť nakoniec začlenená do právneho rámca Únie; pripomína, že fiškálny zabezpečovací mechanizmus má kľúčový význam z hľadiska zabezpečenia dôveryhodného a efektívneho rámca na riešenie krízových situácií a schopnosti vyrovnať sa so systémovými krízami v bankovej únii, ako aj zabránenia tomu, aby sa uchyľovalo k záchrane bánk pomocou vonkajších zdrojov s použitím verejných finančných prostriedkov; berie na vedomie návrh Komisie na transformáciu Európskeho mechanizmu pre stabilitu na Európsky menový fond, ktorý by zahŕňal aj funkciu fiškálneho zabezpečovacieho mechanizmu SRF;

39.  víta prácu SRB pri budovaní svojich kapacít na riešenie krízových situácií bánk na úrovni Únie; konštatuje však, že na plánovaní riešenia krízových situácií je v súčasnosti stále potrebné vykonať veľmi veľa práce; konštatuje tiež, že SRB má výrazný nedostatok zamestnancov; vyzýva SRB, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti prijímania zamestnancov, a naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány, aby zabezpečili, aby vyslaní experti boli ľahko dostupní SRB; v tejto súvislosti pripomína, že v rámci SRB je potrebná primeraná rovnováha medzi zamestnancami na centrálnej úrovni a zamestnancami vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, ako aj jasné rozdelenie úloh medzi SRB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií; v tejto súvislosti víta kroky zo strany SRB, pokiaľ ide o prideľovanie funkcií a úloh v rámci SRM; poukazuje na to, že okrem bánk pod priamym dohľadom ECB je SRB tiež priamo zodpovedná za významné cezhraničné inštitúcie; vyzýva členské štáty, príslušné vnútroštátne orgány a ECB, aby konali tak, aby vo vzťahu k SRB čo najviac obmedzili dodatočné zaťaženie a zložitosť, ktoré vyplývajú z tohto rozdielu z hľadiska rozsahu pôsobnosti;

40.  požaduje, aby sa príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií vypočítavali transparentným spôsobom, a to poskytovaním informácií o metodike výpočtu spolu so snahami o harmonizáciu informácií o výsledkoch výpočtu;

41.  je znepokojený tým, aký vplyv môžu mať rozhodnutia o riešení krízových situácií na štruktúru bankového systému; vyzýva Komisiu, aby túto záležitosť pozorne sledovala, nadväzovala na prijaté rozhodnutia a pravidelne podávala Európskemu parlamentu správu o svojich zisteniach;

Ochrana vkladov

42.  víta rozhodnutie EBA každoročne zverejňovať údaje, ktoré získal, v súlade s článkom 10 ods. 10 smernice o systémoch ochrany vkladov; navrhuje zlepšiť prezentáciu údajov, aby sa umožnilo priame porovnanie primeranosti financovania v jednotlivých systémoch ochrany vkladov; poznamenáva však, že je potrebné, aby niekoľko systémov ochrany vkladov urýchlilo získavanie dostupných finančných prostriedkov s cieľom dosiahnuť cieľové úrovne do 3. júla 2024;

43.  vyzýva orgán EBA, aby svoju analýzu rozšíril okrem iných aspektov na alternatívne mechanizmy financovania uplatňované v členských štátoch v súlade s článkom 10 ods. 9 smernice o systémoch ochrany vkladov a aby túto analýzu zverejnil spolu so získanými informáciami podľa článku 10 ods. 10 smernice o systémoch ochrany vkladov;

44.  upozorňuje na vysoký počet možností a právomocí podľa smernice o systémoch ochrany vkladov; zastáva názor, že na dosiahnutie rovnakých podmienok v rámci bankovej únie je nevyhnutná ďalšia harmonizácia pravidiel vzťahujúcich sa na systémy ochrany vkladov;

45.  pripomína, že ochrana vkladov je spoločným záujmom všetkých občanov EÚ a že banková únia bez tretieho piliera zostáva stále nedokončená; v súčasnosti prerokúva na úrovni výboru návrh týkajúci sa európskeho systému ochrany vkladov; v tejto súvislosti berie na vedomie oznámenie Komisie z 11. októbra 2017;

46.  poukazuje na to, že prebiehajú diskusie týkajúce sa vhodného právneho základu na zavedenie navrhovaného európskeho fondu ochrany vkladov;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EBA, ECB, SRB, národným parlamentom a príslušným orgánom vymedzeným v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0041.
(2) Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 5.
(3) Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 17.
(4) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 24.
(5) Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1.
(6) Európska centrálna banka, Správa o finančných štruktúrach, október 2017, s. 23 – 24.
(7) Oznámenie Komisie o dobudovaní bankovej únie z 11. októbra 2017 (COM(2017)0592), s. 15.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0211.
(9) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o bankovej únii – výročná správa za rok 2016, odsek 9.
(10) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o bankovej únii – výročná správa za rok 2016, odsek 38.
(11) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o bankovej únii – výročná správa za rok 2016, odsek 48.

Posledná úprava: 1. októbra 2018Právne oznámenie