Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2208(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0046/2018

Predkladané texty :

A8-0046/2018

Rozpravy :

PV 12/03/2018 - 20
CRE 12/03/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 13/03/2018 - 7.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0067

Prijaté texty
PDF 274kWORD 55k
Utorok, 13. marca 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Zaostávajúce regióny v EÚ
P8_TA(2018)0067A8-0046/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ (2017/2208(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174, 175 a 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch(3),

—  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(5),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(8),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

–  so zreteľom na ex ante kondicionality pre stratégie pre inteligentnú špecializáciu,

–  so zreteľom na siedmu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorú Komisia uverejnila 9. októbra 2017,

—  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybárstvo (A8-0046/2018),

A.  keďže dlhotrvajúca hospodárska a finančná kríza v EÚ mala negatívny dosah na hospodársky rast na regionálnej úrovni, hoci politika súdržnosti prispela približne tretinou rozpočtu EÚ na posilnenie rastu a zamestnanosti a zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi EÚ; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v rámci európskeho semestra preskúmala regionálne a národné spolufinancovanie z európskych a štrukturálnych investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) a jeho vplyv na deficit členských štátov;

B.  keďže politika súdržnosti, vykonávaná prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a Kohézneho fondu (KF), je hlavnou politikou EÚ v oblasti investícií, rastu a rozvoja, je zosúladená s cieľmi stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a je zameraná na zmenšovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi, podporu konvergencie a v konečnom dôsledku na zlepšovanie kvality života európskych občanov;

C.  keďže hlavným cieľom EFRR, ESF a KZ na roky 2014 – 2020 je investovanie do rastu a zamestnanosti s cieľom posilniť pracovný trh, regionálnu ekonomiku a európsku regionálnu spoluprácu, zlepšiť cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu v rámci Únie a v konečnom dôsledku zmenšiť rozdiely v rozvoji medzi jednotlivými regiónmi Európy;

D.  keďže podľa správy Komisie o zaostávajúcich regiónoch zaostáva 47 regiónov vo ôsmich členských štátoch; keďže správa môže prispieť k lepšiemu pochopeniu komplexnosti výziev, ktorým čelia zaostávajúce regióny, a mala by byť preto verejne dostupná vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

E.  keďže politika súdržnosti zohráva dôležitú úlohu vo všetkých zaostávajúcich regiónoch a vo väčšine z nich sa vo veľmi vysokej miere podieľa na verejných investíciách;

F.  keďže zaostávajúce regióny majú v porovnaní s inými regiónmi v tom istom členskom štáte nižšiu mieru produktivity, zamestnanosti a školskej dochádzky;

G.  keďže v správe Komisie sa rozlišujú dva typy zaostávajúcich regiónov: „regióny s nízkou mierou rastu” – menej rozvinuté a prechodné regióny, ktoré sa nepriblížili k priemeru EÚ v rokoch 2000 až 2013, v členských štátoch, ktoré majú HDP na obyvateľa podľa štandardu kúpnej sily (PPS) nižší ako priemer EÚ v roku 2013, to znamená takmer všetky menej rozvinuté a prechodné regióny v Grécku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku, a „regióny s nízkymi príjmami” – všetky regióny, ktoré majú HDP na obyvateľa podľa PPS nižší ako 50 % priemeru EÚ v roku 2013, to znamená viaceré menej rozvinuté regióny v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku;

H.  keďže regióny s nízkou mierou rastu sa vyznačujú hospodárskou stagnáciou, najmä v dôsledku poklesu verejných a súkromných investícií, na rozdiel od regiónov s nízkymi príjmami, ktoré si vo všeobecnosti zachovávajú svoj rozvojový potenciál;

I.  keďže v zaostávajúcich regiónoch je v porovnaní s inými regiónmi väčší nedostatok súkromných a verejných investícií, čo je tiež dôsledkom požiadavky znižovania verejného dlhu, ktorá je stanovená v Pakte stability;

J.  keďže zaostávajúce regióny sa často vyznačujú nedostatkom štrukturálnych reforiem, čím sa znižuje účinok už aj tak obmedzených verejných investícií;

K.  keďže zaostávajúce regióny sú výrazne znevýhodnené, pokiaľ ide o verejnú dopravu a hospodársku a energetickú infraštruktúru, a vyžadujú si účinnejšie a efektívnejšie investície;

L.  keďže Komisia zastáva názor, že je potrebné užšie prepojenie medzi politikou súdržnosti a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra;

M.  keďže zaostávajúce regióny, a najmä regióny s nízkymi príjmami čelia vysokej miere úniku mladých ľudí a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú nevyhnutným zdrojom hospodárskej a sociálnej revitalizácie dotknutých oblastí, v dôsledku čoho sa tieto regióny stávajú menej atraktívnymi z hľadiska zamestnania a investícií;

N.  keďže treba spresniť definíciu regiónov s nízkymi príjmami a regiónov s nízkou mierou rastu;

O.  keďže je dôležité zvyšovať povedomie koncových používateľov o regionálnych a miestnych programoch financovaných z prostriedkov EÚ a o dosiahnutých výsledkoch, a to bez ohľadu na mieru financovania v danom regióne;

P.  keďže v zaostávajúcich regiónoch treba zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a efektívnosť verejnej správy, pretože výrazne prispievajú k vytváraniu podmienok pre hospodársky rast; keďže zníženie počtu nadbytočných pravidiel a kontrol a skrátenie trvania a zjednodušenie postupov, ako aj lepšie používanie nástrojov IKT by prispelo k zvýšeniu efektívnosti a posilneniu dobrej správy vecí verejných v zaostávajúcich regiónoch;

Q.  keďže podľa siedmej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sú zaostávajúce regióny na najnižších miestach v rámci európskeho indexu kvality verejnej správy, čo znamená, že je v nich obmedzený vplyv verejných investícií;

R.  keďže spoľahlivé, aktuálne a členené údaje a štatistiky sú dôležité pre prijímanie informovaných, transparentnejších, nestranných a spravodlivejších politických rozhodnutí;

S.  keďže v zaostávajúcich regiónoch treba odstrániť prekážky rastu a zmierniť nedostatky v oblasti infraštruktúry;

T.  keďže MSP v zaostávajúcich regiónoch sú financované s omnoho vyššími úrokovými mierami a čelia viacerým problémom pri získavaní úverov od bankového sektora na spolufinancovanie projektov financovaných z EŠIF;

U.  keďže v štyroch z piatich zaostávajúcich regiónov žije najmenej 25 % obyvateľstva v meste alebo zóne dochádzania do práce (tzv. funkčnej mestskej oblasti) a v jednom z piatich zaostávajúcich regiónov žije viac ako 50 % obyvateľstva vo funkčnej mestskej oblasti;

V.  keďže vo väčšine pobrežných a vidieckych oblastiach zaostávajúcich regiónov určujú identitu a spôsob života tradičné činnosti, ako sú maloobjemový tradičný rybolov alebo poľnohospodárstvo, ktoré majú hospodársky, územný, sociálny a kultúrny význam; keďže treba prijať stratégie rozvoja s cieľom posilniť schopnosť udržať si a prilákať talenty, prijímať nové technológie a podnecovať nové investície;

1.  víta skutočnosť, že Komisia predložila pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch; konštatuje, že v správe sú navrhnuté viaceré pozitívne riešenia na podporu hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja a tvorby pracovných miest v týchto regiónoch; ďalej zdôrazňuje, že analýza ich konkurencieschopnosti predstavuje dôležitý prínos pre ďalšie diskusie o politike súdržnosti;

2.  víta vykonávanie pilotných iniciatív pre zaostávajúce regióny v dvoch regiónoch v Rumunsku a s podporou Svetovej banky v dvoch regiónoch v Poľsku, najmä vymedzenie strategických priorít a konkrétnych, rýchlo vykonateľných opatrení; so záujmom očakáva zverejnenie výsledkov týchto iniciatív;

3.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti zohráva kľúčovú úlohu pri zaručovaní a podpore verejných a súkromných investícií vo všetkých regiónoch EÚ, a to priamo, ako aj prispievaním k vytvoreniu priaznivého prostredia pre investície; domnieva sa, že EÚ ako celok by v záujme podpory svojho celkového harmonického rozvoja mala vykonávať opatrenia, ktoré posilňujú jej hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a znižujú rozdiely v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov a zaostalosť zaostávajúcich regiónov;

4.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila zaostávajúce regióny na úrovni NUTS III na základe všeobecných hospodárskych a sociálnych podmienok a aby lepšie zacielila financovanie týchto oblastí v súlade s programovými cyklami EŠIF;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili individualizované stratégie, programy a opatrenia pre jednotlivé zaostávajúce regióny, pričom zohľadnia trendy a subregionálne rozdiely, pretože cesty, na ktoré sa vydali regióny s nízkymi príjmami a regióny s nízkou mierou rastu, a výzvy, ktorým čelia, sa výrazne líšia v závislosti od ich špecifík, a to prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu, aby urýchlili ich konvergenciu a zabezpečili najlepšie riešenia pre tvorbu pracovných miest, hospodársky rast a udržateľný rozvoj; domnieva sa, že tieto stratégie, programy a opatrenia by mali byť koordinované s mestskou agendou, pretože zaostávajúce regióny nie sú výlučne vidiecke;

6.  zdôrazňuje, že popri nízkej miere rozvoja a investovania do MSP je miera nezamestnanosti aj naďalej mimoriadne vysoká, najmä u mladých ľudí, a predstavuje jeden z najzávažnejších a najnaliehavejších problémov v prevažnej väčšine zaostávajúcich regiónov; zdôrazňuje kľúčovú úlohu sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania, odbornej prípravy na pracovisku a prenosu vedomostí v boji proti alarmujúco vysokej miere nezamestnanosti mládeže a vysokému počtu mladých ľudí odchádzajúcich z týchto regiónov; poukazuje na význam vzdelávania a odbornej prípravy a zvýšenia investícií vo vzťahu k potrebám a rozvoju MSP a rodinných podnikov; zastáva názor, že zapájanie mladých ľudí vedie k lepšej výkonnosti, pretože často poskytujú inovačné riešenia;

7.  konštatuje, že prítomnosť vzdelanej a vyškolenej pracovnej sily, ktorá zodpovedá potrebám regionálneho hospodárstva, výrazne ovplyvňuje konkurencieschopnosť, produktivitu a atraktívnosť trhu práce, čo môže ďalej viesť k rozkvetu prostredia rastu a otvorenosti verejným a súkromným investíciám; zastáva názor, že v tejto súvislosti by sa mala zohľadniť súčasná situácia v zaostávajúcich regiónoch, najmä negatívna miera migrácie a jej nepriaznivý vplyv na zamestnanosť; zdôrazňuje úlohu, ktorú v zaostávajúcich regiónoch zohráva poľnohospodárstvo a rybárstvo, pretože podporovaním rodinných podnikov a pracovných miest a uľahčovaním sociálneho začlenenia zásobujú potravinami a zabezpečujú potravinovú bezpečnosť;

8.  konštatuje, že diverzifikácia sa stala pre poľnohospodárov a rybárov nutnosťou, najmä v zaostávajúcich regiónoch, a prostriedkom, ktorý im poskytuje dodatočné zdroje príjmu a podporuje hospodársky a environmentálne udržateľné činnosti; konštatuje však, že takáto diverzifikácia nesmie v žiadnom prípade nahradiť tradičnejšie činnosti, ako je udržateľný rybolov; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali tzv. modrú ekonomiku a podobné projekty s cieľom pomôcť ľuďom v zaostávajúcich regiónoch pri rozvoji environmentálne udržateľných zdrojov príjmu;

9.  vyjadruje nádej, že pri vykonávaní stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj nadchádzajúcej dlhodobej stratégie EÚ a jej cieľov sa budú aj naďalej náležite zohľadňovať osobitné potreby zaostávajúcich regiónov, najmä pretrvávajúce nedostatky v oblasti infraštruktúry a rozvoj ľudského kapitálu, s osobitným zreteľom na mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky a jeho negatívnych účinkov na zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala vplyv možného zvýšenia miery spolufinancovania z ESF na nasledujúce rozpočtové obdobie;

10.  domnieva sa, že pri programovaní a využívaní prostriedkov z EŠIF treba dosiahnuť skutočnú rovnováhu medzi štrukturálnymi opatreniami, sociálnymi politikami a priemyselnými politikami na podporu hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja a tvorby pracovných miest, a to kombinovaním grantov s finančnými nástrojmi a prilákaním dodatočnej finančnej podpory, čo by pomohlo pri odstraňovaní zostávajúcich nedostatkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nízkorizikové finančné nástroje by sa mohli uprednostniť pred tými rizikovejšími vždy, keď to umožnia hospodárske vyhliadky;

11.  poznamenáva, že politika súdržnosti môže slúžiť ako nástroj na odstraňovanie rozdielov a nerovnováh v oblasti konkurencieschopnosti, ako aj makroekonomických asymetrií medzi regiónmi, a to podporou vytvárania atraktívneho a udržateľného prostredia pre podniky a občanov; zdôrazňuje, že v regiónoch s nízkou mierou rastu sú hlavnými identifikovanými problémami prístup k úverom, vymáhanie zmlúv a ochrana menšinových investícií, zatiaľ čo v regiónoch s nízkymi príjmami sú najväčšími problémami riešenie platobnej neschopnosti, dodávka elektrickej energie a vymáhanie zmlúv;

12.  konštatuje, že zaostávajúce regióny čelia výraznému migračnému tlaku; domnieva sa, že EŠIF môžu skutočne prispieť k riešeniu tohto problému len vtedy, ak sa bude zároveň účinne uplatňovať zásada solidarity; domnieva sa, že migrantom a utečencom pod medzinárodnou ochranou treba poskytnúť primeranú odbornú prípravu a vzdelanie v záujme ich začlenenia do trhu práce;

13.  konštatuje, že mnohé problémy zaostávajúcich regiónov sú podobné problémom, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny; víta preto stratégiu, ktorú navrhla Komisia vo svojom oznámení s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ(9);

14.  domnieva sa, že kritériá demografického a sociálneho rozvoja, ako je index regionálneho sociálneho pokroku, a environmentálnych alebo iných ukazovateľov spolu s HDP by sa mohli posudzovať v kontexte politiky súdržnosti a začleniť do budúcich správ Komisie o zaostávajúcich regiónoch, aby sa zabezpečilo naplnenie potenciálu zaostávajúcich regiónov;

15.  poukazuje na nepriaznivý vplyv hospodárskej a finančnej krízy, najmä pre regióny s nízkou mierou rastu, ktorá viedla k zmenšeniu rozpätia rozpočtových politík a následne ku škrtom vo verejných investíciách; na druhej strane zdôrazňuje význam znižovania dlhu v záujme odstránenia rozpočtového deficitu a prispôsobovania verejných investícií požiadavkám rastu;

16.  domnieva sa, že politika súdržnosti má pozitívny vplyv na vytváranie rastu a pracovných miest; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 treba uplatňovať dohodnutú pozíciu k Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o flexibilitu cyklických podmienok, štrukturálnych reforiem a vládnych investícií zameraných na vykonávanie hlavných štrukturálnych reforiem a podobných projektov; uznáva, že treba objasniť kontext a rozsah uplatňovania štrukturálnych reforiem v rámci politiky súdržnosti; konštatuje však, že tieto štrukturálne reformy vykonávané v členských štátoch a regiónoch v rámci podporných programov môžu v rámci politiky súdržnosti pomôcť dosiahnuť lepšie výsledky v oblasti investícií;

17.  požaduje posilnenie opatrení na zvýšenie konvergencie medzi všetkými regiónmi vrátane opatrení na zabezpečenie ich odolnosti proti náhlym otrasom;

18.  konštatuje, že prístup k financiám je zložitejší v zaostávajúcich regiónoch, najmä v regiónoch s nízkymi príjmami, a to v dôsledku vyšších úrokových sadzieb a do istej miery aj neochoty úverového systému podstupovať riziko; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť ľahší prístup k úverom s cieľom podporiť MSP, nové obchodné modely a rast v zaostávajúcich regiónoch;

19.  zdôrazňuje dôležitosť fondov EÚ z hľadiska zvyšovania hospodárskej odolnosti a súdržnosti týchto regiónov, ako aj konkurencieschopnosti, investícií a možností spolupráce; uznáva preto príspevok miestnych akčných skupín k rozvoju miestnych stratégií; navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť navrhnúť vyčlenenie väčšieho podielu podpory na miestny rozvoj vedený komunitou, a tým pomôcť pri riešení problémov, ako aj budovaní kapacít; pripomína, že zaostávajúce regióny často narážajú na ťažkosti pri prístupe k financovaniu, ako aj na byrokratické a administratívne prieťahy, ktoré bránia využívaniu prostriedkov z fondov EÚ;

20.  domnieva sa, že pozitívne stimuly pre regióny možno hľadať v existujúcom rámci makroekonomických podmienok stanovených európskym semestrom;

21.  berie do úvahy význam riadnej správy hospodárskych záležitostí pre účinnú celkovú výkonnosť EŠIF, pričom konečným cieľom je odstránenie nedostatkov a zabránenie prieťahom; v tejto súvislosti podporuje potrebu analyzovať a následne preskúmať samotnú podstatu prepojenia európskeho semestra s politikou súdržnosti;

22.  domnieva sa, že solidarita, silnejšia inštitucionálna kapacita, dodržiavanie zásady dobrej správy vecí verejných, lepšia pripojiteľnosť a digitalizácia v týchto regiónoch bude mať významný vplyv na ich hospodársky rast a účinnejšie a efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov; poukazuje preto na otázku podpory a zlepšenia kvality verejnej správy a inštitúcií v dotknutých regiónoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šírili príklady najlepších postupov v súvislosti so zefektívnením verejnej správy, pretože účinné riadenie by malo byť pre zaostávajúce regióny základným odporúčaním;

23.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia, ktoré treba posilniť bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity; je presvedčený, že zapojenie všetkých úrovní správy a zainteresovaných strán do navrhovania a vykonávania stratégií a osobitných programov a opatrení zameraných na tieto regióny je zásadné pre vytvorenie účinnej európskej pridanej hodnoty pre občanov;

24.  opakovane zdôrazňuje význam inovácií, digitalizácie a zlepšenia miestnych služieb (zdravotnícke, sociálne a poštové služby) a infraštruktúry pre vytvorenie pozitívneho prostredia a dobrého základu pre oživenie rastu a posilnenie súdržnosti v zaostávajúcich regiónoch; domnieva sa, že poskytovanie vysokorýchlostného internetového pripojenia je základným predpokladom životaschopnosti vidieckych a horských oblastí; poukazuje na potenciál viacodvetvových projektov, ktorými sa podporuje hospodársky, sociálny a územný rozvoj, pričom sa využívajú synergie medzi európskymi fondmi;

25.  navrhuje, aby sa s cieľom prispieť k spoločným cieľom Únie vypracovávali osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra na viacročnom základe a s monitorovaním a preskúmaním v polovici trvania a aby sa považovali za pozitívny stimul na začatie štrukturálnych reforiem, a nie za nástroje, ktoré by mohli vylučovať prístup k investíciám v rámci politiky súdržnosti;

26.  je presvedčený, že treba dôkladne analyzovať opatrenia spájajúce efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, a to aj so zapojením všetkých zainteresovaných strán; okrem toho je presvedčený, že by sa mal prehodnotiť základný princíp prepojenia medzi EŠIF a riadnou správou hospodárskych záležitostí s ohľadom na ďalšie programové obdobie, pričom sa zohľadní využívanie prostriedkov z týchto fondov v období 2014 – 2020; zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť úpravy, pokiaľ ide o prepojenie európskeho semestra s politikou súdržnosti; v tejto súvislosti navrhuje systém pozitívnych stimulov s vytvorením rezerv v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR), ktoré by mohli slúžiť ako prostriedky na využitie v prípade, že členské štáty splnia odporúčania pre jednotlivé krajiny a ďalšie požiadavky v rámci európskeho semestra;

27.  domnieva sa, že je obzvlášť potrebné podporovať výrobné činnosti a činnosti miestnych podnikov, ktoré sú špecifické pre zaostávajúce regióny, vrátane udržateľného cestovného ruchu, obehového hospodárstva, transformácie energetiky na miestnej úrovni, poľnohospodárstva, vyrábaných výrobkov a inovácií zameraných na MSP; domnieva sa, že synergie vyplývajúce z účinnej kombinácie financovania z regionálnych a vnútroštátnych orgánov a z rôznych nástrojov EÚ prostredníctvom integrovaných územných investícií by mali prispieť k vytvoreniu hospodárskych príležitostí, najmä pre mladých ľudí;

28.  zdôrazňuje význam využívania všetkých príležitostí, ktoré ponúka EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a rastu v týchto regiónoch; domnieva sa, že členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť zaostávajúcim regiónom pri príprave operačných programov a programov cezhraničnej spolupráce; pripomína preto, že je dôležité podporovať využívanie finančných prostriedkov v rámci priameho hospodárenia a finančných prostriedkov z EFSI spolu s príležitosťami, ktoré ponúka politika súdržnosti, a vo vzájomnej koordinácii;

29.  zdôrazňuje význam spoľahlivých, aktualizovaných, rozčlenených štatistických údajov; žiada preto Komisiu a Eurostat, aby poskytli čo najpodrobnejšie a geograficky rozčlenené štatistické údaje, aby sa mohli použiť na navrhnutie vhodných politík súdržnosti, a to aj v zaostávajúcich regiónoch; v tejto súvislosti víta informácie poskytnuté v správe Komisie;

30.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prehodnotenie existujúceho vzťahu medzi politikou súdržnosti a makroekonomickým riadením, pričom pripomína, že legitimita tejto politiky sa priamo zakladá na zmluvách a je jednou z najviditeľnejších európskych politík a najdôležitejším vyjadrením európskej solidarity a pridanej hodnoty vo všetkých európskych regiónoch; je presvedčený, že vzťah medzi politikou súdržnosti a procesmi správy hospodárskych záležitostí v rámci európskeho semestra musí byť vyvážený, recipročný a zameraný na systém pozitívnych stimulov; podporuje väčšie uznanie územného rozmeru, ktoré by mohlo byť prínosné pre európsky semester; považuje preto za dôležité zaujať vyvážený prístup ku správe hospodárskych záležitostí a k cieľom v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanoveným v zmluvách, ako aj k udržateľnému rastu, zamestnanosti a ochrane životného prostredia;

31.  pripomína, že je potrebné, aby všetci politickí aktéri uznali úlohu politiky súdržnosti ako hlavného nástroja európskej hospodárskej politiky na podporu verejných a súkromných investícií, ktoré zohľadňujú hospodárske, sociálne a územné osobitosti regiónov;

32.  vyzýva členské štáty, aby prijali národné a regionálne rozvojové stratégie a programy zamerané na podporu zaostávajúcich regiónov a zlepšenie ich administratívnych kapacít, riadenia a ďalších kľúčových faktorov rastu, ako sa navrhuje v správe Komisie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla technickú, odbornú a praktickú pomoc členským štátom, regiónom a obciam s cieľom využívať najlepšie postupy a podporiť digitalizáciu verejných služieb;

33.  požaduje, aby politika súdržnosti bola aj naďalej prioritou Únie a aby preto mala k dispozícii ambiciózne zdroje, aj s ohľadom na tlaky vyvíjané na rozpočet EÚ, a aby sa posilnila synergia s inými fondmi EÚ a získala sa dodatočná finančná pomoc prostredníctvom finančných nástrojov viacročného programového rámca na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že by sa nemali ohrozovať hodnoty, ktoré stelesňuje politika súdržnosti, akou je európska solidarita;

34.  pripomína zodpovednosť Európskeho parlamentu pri navrhovaní a schvaľovaní vhodného legislatívneho rámca pre budúcu politiku súdržnosti; zdôrazňuje, že treba zachovať základnú úlohu a cieľ politiky súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ v období po roku 2020, a to nielen s cieľom dosiahnuť konvergenciu, ale aj predchádzať zaostávaniu území; poukazuje na to, že treba zefektívniť pravidlá a zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi zjednodušovaním politiky a primeranými kontrolami popri znižovaní nadmernej administratívnej záťaže; zastáva názor, že Komisia a členské štáty by mali zvážiť rozšírenie ustanovení článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 o EFRR, aby boli financované prepojenia miest s ich priľahlými oblasťami v zaostávajúcich regiónoch;

35.  vyzýva Komisiu, aby väčšmi podporovala rozvoj inovačných systémov, ako sú inovačné stratégie pre inteligentnú špecializáciu, a posilnila interakciu medzi podnikmi, univerzitami a výskumnými centrami v zaostávajúcich regiónoch; ďalej zdôrazňuje, že dobre prepojené územia majú zásadný význam pre prácu výskumných partnerstiev vrátane iniciatív európskeho partnerstva v oblasti inovácií, aby inovačné postupy mohli ďalej posilňovať trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a pridružených podnikov v zaostávajúcich regiónoch;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(3) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 29.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0245.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0254.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.
(9) Oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 (COM(2017)0623).

Posledná úprava: 6. novembra 2018Právne oznámenie