Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2053(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0041/2018

Predkladané texty :

A8-0041/2018

Rozpravy :

PV 13/03/2018 - 13
CRE 13/03/2018 - 13

Hlasovanie :

PV 14/03/2018 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0076

Prijaté texty
PDF 490kWORD 58k
Streda, 14. marca 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Reforma systému vlastných zdrojov Európskej únie
P8_TA(2018)0076A8-0041/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie (2017/2053(INI))

Európsky parlament,

—  so zreteľom na článok 311 a článok 332 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—  so zreteľom na články 106a a 171 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(1),

—  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie(2),

—  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť(3),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v Európskej únii pre digitálny jednotný trh (COM(2017)0547),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie(4),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(5),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup(6),

—  so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(7),

—  so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. decembra 2014(8) o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev,

—  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016(9) o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020,

—  so zreteľom na správu z decembra 2016 s názvom Budúce financovanie EÚ – záverečná správa a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje,

—  so zreteľom na článok 1 rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

—  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre ústavné veci (A8-0041/2018),

A.  keďže podľa Rímskej zmluvy z 25. marca 1957 malo byť Európske hospodárske spoločenstvo financované národnými príspevkami len počas prechodného obdobia a následne malo byť financované systémom vlastných zdrojov;

B.  keďže Európska rada v Luxemburgu v apríli 1970 rozhodla o systéme vlastných zdrojov, ktorým sa ukončili národné príspevky a zaviedli dva skutočne vlastné zdroje: poľnohospodárske odvody a clá, ktoré dopĺňa tretí zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH);

C.  keďže v júni 1988 Európska rada zaviedla vlastné zdroje založené na HND členských štátov, pretože príjmy z existujúcich vlastných zdrojov neboli dostatočné na pokrytie celkových výdavkov v rámci rozpočtu EÚ;

D.  keďže podiel zdroja založeného na HND výrazne vzrástol z približne 11 % v roku 1988 na 69 % v roku 2014, čím sa z tohto „zostatkového“ „vyrovnávacieho“ zdroja de facto stal najväčší zdroj príjmov rozpočtu EÚ v súčasnosti; keďže zdroj založený na DPH v súčasnosti predstavuje približne 12 % rozpočtu EÚ, tradičné vlastné zdroje (colné poplatky, poľnohospodárske clá a odvody za cukor a izoglukózu) predstavujú približne 13 %, pričom zvyšné percento je pokryté z ostatných príjmov vrátane daní platených zamestnancami EÚ alebo pokutami zaplatenými podnikmi, ktoré porušili s právo hospodárskej súťaže;

E.  keďže od zavedenia korekcie pre spojené kráľovstvo na zasadnutí Európskej rady vo Fontainebleau v roku 1984, na základe ktorej sa nahrádza 66 % čistého príspevku Spojeného kráľovstva, sa postupne zaviedli rôzne iné zvýhodnenia a korekčné mechanizmy s cieľom riešiť nedostatky takzvaných prevádzkových rozpočtových sáld niektorých členských štátov; keďže takéto úpravy sa v súčasnosti týkajú predovšetkým buď zníženia financovania korekcie pre Spojené kráľovstvo, alebo hrubého zníženia príspevku založeného na HND alebo DPH;

F.  keďže Európsky parlament v mnohých uzneseniach v uplynulých desiatich rokoch poukázal na problémy a zložitosť systému vlastných zdrojov EÚ a opakovane požadoval hĺbkovú reformu, aby bol tento systém jednoduchší, transparentnejší a demokratickejší, a to aj zavedením nových a skutočných vlastných zdrojov, ktoré by postupne a v maximálnej možnej miere mali nahradiť príspevky založené na HND;

G.  keďže Komisia v roku 2011 predložila ambiciózny balík právnych predpisov týkajúcich sa vlastných zdrojov (COM(2011)0510), predložený spolu s návrhom VFR na roky 2014 – 2020, a to s cieľom dosiahnuť zjednodušenie príspevkov členských štátov, zavedenie nových vlastných zdrojov – reformovanej DPH a dane z finančných transakcií (DFT) – a reformu korekčných mechanizmov; keďže tieto návrhy Rada nezohľadnila;

H.  keďže v dôsledku rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 bola zriadená skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorej súčasťou sú zástupcovia všetkých troch hlavných inštitúcií EÚ a ktorej predsedá Mario Monti; keďže v decembri 2016 skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje predložila svoju záverečnú správu a odporúčania, ktoré predstavujú základ pre vypracovanie pozície Európskeho parlamentu, ako sa uvádza v tomto uznesení; zdôrazňuje, že túto správu prijali jednomyseľne všetci členovia tejto skupiny vrátane členov vymenovaných Radou;

1.  konštatuje, že Komisia do mája 2018 predloží svoj návrh VFR na obdobie po roku 2020; požaduje, aby budúci VFR, ktorý predloží Komisia, obsahoval ambiciózne návrhy na revíziu rozhodnutia o vlastných zdrojoch a všetkých súvisiacich legislatívnych aktov, pričom sa ním zároveň zavedú nové vlastné zdroje; zdôrazňuje, že počas nadchádzajúcich rokovaní medzi Radou a Európskym parlamentom sa strana výdavkov aj strana príjmov v budúcom VFR budú považovať za jeden celok; konštatuje, že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov sa nedosiahne žiadna dohoda o VFR;

2.  predkladá toto uznesenie s cieľom vyjadriť svoje stanovisko k hlavným prvkom reformy systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zloženia súboru nových vlastných zdrojov, ako aj k prvkom súčasného systému, ktoré by mali zostať v platnosti; vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu pri vypracúvaní legislatívnych návrhov o vlastných zdrojoch EÚ, ktoré by mali byť ambiciózne, pokiaľ ide o rozsah, a predložené spolu s návrhmi VFR na obdobie po roku 2020; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutne potrebné dosiahnuť výrazný pokrok na strane príjmov rozpočtu EÚ s cieľom uľahčiť dosiahnutie dohody o budúcom VFR;

I.PRÁVNY RÁMEC A ROZHODOVACÍ PROCES

3.  pripomína, že článok 311 ZFEÚ ustanovuje: „Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík. Rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy“; zdôrazňuje preto, že právna požiadavka, aby sa rozpočet EÚ pokrýval zo skutočných vlastných zdrojov, vyplýva priamo zo zmluvy;

4.  pripomína, že v článku 310 ZFEÚ sa uvádza, že rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe; v tom zmysle konštatuje, že príjmy by mali pokrývať všetky výdavky, ako ich každoročne prijíma rozpočtový orgán; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ nemôže mať ročný deficit, ani byť financovaný požičiavaním peňazí na finančných trhoch;

5.  konštatuje, že hlavný legislatívny akt, ktorým sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov, tzv. rozhodnutie o vlastných zdrojoch (RVZ), prijíma Rada jednomyseľne po konzultácii s Európskym parlamentom a že toto rozhodnutie musia ratifikovať všetky členské štáty; zdôrazňuje, že toto je jeden z najkomplexnejších legislatívnych postupov stanovených v zmluve;

6.  konštatuje, že v tomto legislatívnom akte Rada stanovuje okrem iného aj strop vlastných zdrojov a môže zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov alebo zrušiť existujúce kategórie; zdôrazňuje, že hoci RVZ nemá určený dátum skončenia platnosti, je priamo spojené s príslušným VFR, v ktorom sa stanovuje maximálna výška výdavkov za obdobie, na ktoré sa vzťahuje;

7.  pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa zaviedli nové ustanovenia, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vlastných zdrojov, ktorými sa Rade umožňuje po udelení súhlasu Európskeho parlamentu prijať nariadenie kvalifikovanou väčšinou; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré vykonávacie ustanovenia, najmä tie, ktoré sa týkajú výpočtu zdrojov založených na HND, sú stále súčasťou RVZ; požaduje preto bezproblémovejší postup prijímania RVZ; vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci budúcej revízie zmluvy podporili požiadavku Európskeho parlamentu na úpravu článku 311 ZFEÚ s cieľom posilniť úlohu Európskeho parlamentu v rámci postupu prijímania vlastných zdrojov;

8.  pripomína, že členské štáty sú zodpovedné za svoje fiškálne politiky, a zdôrazňuje, že právomoc vyberať dane je jadrom zvrchovanosti členských štátov; zdôrazňuje, že reforma vlastných zdrojov EÚ nepredstavuje presun štátnej zvrchovanosti v tejto oblasti, ale zosúlaďuje súčasný systém so znením a s duchom zmlúv EÚ;

II.DÔVODY NA REFORMU SÚČASNÉHO SYSTÉMU VLASTNÝCH ZDROJOV

i.Potreba odstrániť nedostatky súčasného systému

9.  zdôrazňuje, že súčasný systém vlastných zdrojov je veľmi zložitý, nespravodlivý, netransparentný a pre občanov EÚ úplne nezrozumiteľný; poukazuje najmä na zložitosť výpočtov týkajúcich sa vnútroštátnych zvýhodnení a korekčných mechanizmov, ktoré sa vzťahujú na systém vlastných zdrojov alebo na štatistický zdroj založený na DPH; okrem toho zdôrazňuje, že tento systém nepodlieha žiadnej účinnej parlamentnej kontrole na úrovni EÚ a v podstate mu chýba demokratická legitimita a zodpovednosť;

10.  zdôrazňuje, že spôsob, akým sa doteraz vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ, keď sa skutočné vlastné zdroje postupne nahrádzali takzvanými príspevkami členských štátov, kladie neprimeraný dôraz na čisté saldá jednotlivých členských štátov, čím sa vo veľkej miere ignoruje príspevok rozpočtu EÚ k dosahovaniu spoločných európskych cieľov v prospech všetkých občanov EÚ; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že celkový podiel príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ, vypočítavaný buď na základe HND, alebo ako percentuálny podiel štatistického zdroja založeného na DPH, predstavuje približne 83 % z celkových príjmov EÚ;

11.  vyjadruje presvedčenie, že dominantné postavenie zdrojov založených na HND posilnilo rozpočtovú logiku tzv. juste retour (spravodlivej návratnosti), ktorá ovládla diskusie v Rade, a to na strane príjmov aj na strane výdavkov rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti poukazuje na zavedenie korekcie pre Spojené kráľovstvo a série súvisiacich zvýhodnení a ďalších korekčných mechanizmov na strane príjmov na jednej strane, ako aj na neschopnosť dohodnúť sa na dostatočnej úrovni rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ v rámci ročného rozpočtového postupu na strane druhej; zastáva názor, že EÚ sa musí odkloniť od koncepcie čistého prevádzkového zostatku, pretože v praxi sú všetky členské štáty príjemcami rozpočtu EÚ;

12.  domnieva sa najmä, že rozhodnutie o výške ročného rozpočtu EÚ je ovplyvnené politickými a finančnými úvahami na vnútroštátnej úrovni, čo obmedzuje rokovania o rozpočte, ktoré často vyúsťujú do hry s nulovým súčtom medzi čistými platcami a čistými príjemcami v Rade, a to bez ohľadu na záväzky Únie vrátane tých, ktoré vykonala Rada; domnieva sa, že v dôsledku toho sú niektoré politiky EÚ, ktoré preukazujú najvyššiu európsku pridanú hodnotu, často oblasťami, v ktorých sa navrhujú úspory nákladov, a že projekt EÚ ako taký je preto oslabený;

13.  konštatuje, že príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ sú jasne identifikované na strane výdavkov štátnych rozpočtov a sú často vnímané ako finančná záťaž, ktorá prevažuje prínosy dosiahnuté v oblasti výdavkov EÚ, ktoré sú často menej viditeľné; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatočnú informovanosť verejnosti o výhodách rozpočtu EÚ;

14.  vyjadruje preto presvedčenie, že súčasný systém vlastných zdrojov je v podstate v rozpore so znením a s duchom zmluvy; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že dôkladná reforma zdrojov EÚ je nevyhnutná, aby sa opäť zosúladilo financovanie rozpočtu EÚ s požiadavkami vyplývajúcimi zo zmluvy a potrebami Únie ako celku;

ii. Potreba umožniť Únii financovať jej politiky a čeliť novým výzvam

15.  zdôrazňuje, že vo VFR na obdobie po roku 2020 sa bude musieť zabezpečiť riadne financovanie politík a programov EÚ s jasnou európskou pridanou hodnotou, ale bude tiež potrebné zabezpečiť dodatočné prostriedky na riešenie výziev, ktoré už boli zistené v oblastiach ako rast a zamestnanosť, zmena klímy, ochrana životného prostredia, konkurencieschopnosť, súdržnosť, inovácie, migrácia, kontrola vonkajších hraníc EÚ, bezpečnosť a obrana;

16.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa nedostatkom, ktoré má súčasný VFR, a od začiatku zabezpečovať úroveň zdrojov, ktorá umožní, aby Únia plnila svoj politický program pri zaistení primeraného financovania a účinne reagovala na nepredvídané udalosti alebo krízy, ktoré sa môžu vyskytnúť v období trvania budúceho finančného rámca; zdôrazňuje potrebu vyriešiť v rámci ročného rozpočtového postupu opakujúci sa problém nedostatočných platobných rozpočtových prostriedkov; pripomína výraznú mobilizáciu ustanovení VFR o flexibilite, ktorá bola potrebná len na samotné riešenie migračnej a utečeneckej krízy;

17.  očakáva, že bez toho, aby bolo dotknuté finančné vyrovnanie, budú dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ predstavovať veľkú výzvu aj pre budúci VFR a všetky súvisiace rozpočtové rozhodnutia; je presvedčený, že pred rozhodnutím o VFR na obdobie po roku 2020 by sa mala preklenúť medzera po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a zároveň by sa malo zaručiť, že zdroje EÚ nebudú znížené a nedôjde k negatívnemu vplyvu na programy EÚ;

18.  víta návrh, ktorý predložil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, na vytvorenie osobitného riadka v rozpočte EÚ určeného pre eurozónu, ktorý bol súčasťou jeho prejavu o stave únie v Európskom parlamente a ďalej rozvinutý v oznámení Komisie zo 6. decembra 2017 o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie (COM(2017)0822); na tento účel požaduje rozpočtovú kapacitu v rámci rozpočtu EÚ nad rámec súčasných stropov;

III.SMEROM K PRIJATEĽNÉMU A VYVÁŽENÉMU SYSTÉMU VLASTNÝCH ZDROJOV

i. Zásady a predpoklady pre vytvorenie nového systému vlastných zdrojov

19.  podporuje zriadenie transparentného, jednoduchšieho a spravodlivejšieho nového systému vlastných zdrojov vychádzajúceho z prvkov súčasného systému, ktoré sa ukázali ako účinné, s cieľom zabezpečiť stabilné finančné prostriedky na úrovni EÚ; domnieva sa, že reforma systému vlastných zdrojov by mala vychádzať z niekoľkých hlavných zásad;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť príjmy s politickými cieľmi, najmä pokiaľ ide o politiky v oblastiach jednotného trhu, energetickej únie, životného prostredia, zmeny klímy a dopravy; v tejto súvislosti je presvedčený, že rozpočet EÚ by mal byť zameraný na politiky s európskou pridanou hodnotou, ako sú vymedzené v jeho uznesení z 24. októbra 2017 o diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(10);

21.  zdôrazňuje, že z prevádzkového hľadiska sa nové vlastné zdroje nemôžu všetky zaviesť v tom istom čase, a poukazuje na potrebu ich postupného zavádzania; domnieva sa preto, že reforma systému vlastných zdrojov by sa mohla dosiahnuť prostredníctvom dvojstupňového prístupu: po prvé zavedením technicky menej zložitých vlastných zdrojov, ktorých zhromažďovanie je jednoducho možné za prijateľné náklady, a po druhé postupným zavádzaním každého ďalšieho nového vlastného zdroja na základe pevne stanoveného časového harmonogramu, až kým by všetky fungovali naplno;

22.  domnieva sa, že zavedenie nových vlastných zdrojov by malo mať dvojaký účel, teda na jednej strane dosiahnuť značné zníženie (pričom cieľom by bolo 40 %) podielu príspevkov na základe HND, čím by vznikli úspory pre rozpočet členských štátov; a na druhej strane umožniť financovanie vyššej úrovne výdavkov EÚ vo VFR po roku 2020, pričom by sa zároveň preklenul deficit, ktorý vznikne vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že cieľom zavedenia nových vlastných zdrojov nie je zvýšenie celkového daňového zaťaženia daňovníkov EÚ, na ktorých by zavedenie nových vlastných zdrojov nemalo mať vplyv;

23.  vyzýva na zrušenie všetkých zvýhodnení a korekcií, pričom by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude znamenať, že korekcia pre Spojené kráľovstvo a súvisiace korekcie tejto korekcie sa stanú nadbytočnými a prestanú existovať, pričom reforma štatistického zdroja založeného na DPH sa stane nevyhnutnou;

24.  domnieva sa, že tradičné vlastné zdroje, menovite clá, poľnohospodárske poplatky a odvody z produkcie cukru a izoglukózy, predstavujú spoľahlivý a skutočný zdroj príjmov EÚ, pretože vyplývajú priamo z toho, že EÚ je colnou úniou, a zo zákonných právomocí a spoločnej obchodnej politiky, ktorá s tým súvisí; zastáva preto názor, že tradičné vlastné zdroje by sa mali ponechať ako zdroj príjmov pre rozpočet EÚ; domnieva sa, že ak sa zníži podiel nákladov na výber, ktoré si ponechávajú členské štáty, väčšia časť tohto príjmu môže pripadnúť rozpočtu EÚ;

25.  uznáva, že príspevok založený na HND je spoľahlivým, stabilným a spravodlivým zdrojom príjmov pre rozpočet EÚ a má veľmi silnú podporu veľkej väčšiny členských štátov; domnieva sa preto, že by sa mal zachovať, ale iba ako vyrovnávací a zostatkový zdroj pre rozpočet EÚ, čo by znamenalo koniec rozpočtovej logiky spravodlivej návratnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu toho, aby sa zabezpečila rovnaká klasifikácia príspevku na základe HND vo všetkých vnútroštátnych rozpočtoch, a to ako príjmy pridelené EÚ, a nie ako výdavky národných vlád;

ii. Kritériá použité na určenie nových vlastných zdrojov

26.  súhlasí s názorom skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá vo svojej správe uvádza, že pri určovaní potenciálnych nových vlastných zdrojov treba zohľadniť tieto kritériá: rovnosť/spravodlivosť; efektívnosť; dostatočnosť a stabilitu; transparentnosť a jednoduchosť; demokratickú zodpovednosť a rozpočtovú disciplínu; zameranie na európsku pridanú hodnotu; zásadu subsidiarity a rozpočtovú suverenitu členských štátov; a obmedzenie politických transakčných nákladov;

27.  vyzýva Komisiu, aby na uvedenom základe preskúmala možnosť zavedenia tohto koša nových vlastných zdrojov;

iii. Kôš možných nových vlastných zdrojov

a. Cieľ: Posilniť jednotný trh, zvýšiť transparentnosť a zlepšiť rovnosť podmienok

Daň z pridanej hodnoty

28.  pripomína, že daň z pridanej hodnoty sa od svojho vzniku pred takmer 50 rokmi používa ako základ na výpočet vlastných zdrojov rozpočtu EÚ a že tento zdroj predstavuje v súčasnosti približne 12 % príjmov EÚ;

29.  konštatuje však, že aktuálny systém má závažné nedostatky: zdroj sa vypočítava na štatistickom základe; je zbytočne zložitý a nemá žiadne priame prepojenie na občanov; predstavuje len prevod časti príjmov, ktoré členské štáty vybrali, a teda neprináša žiadnu pridanú hodnotu v porovnaní so zdrojom založeným na HND; a základ príspevku nie je transparentný a neexistuje rovnosť medzi daňovníkmi;

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že úrad OLAF opakovane zistil závažné prípady colných podvodov v členských štátoch, ktoré viedli k značnej strate príjmov pre rozpočet Únie; upozorňuje na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 s názvom „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že podvodníci by mohli naďalej hľadať „najslabší článok“ medzi členskými štátmi ako svoje miesto vstupu do colnej únie, a že straty v rozpočte Únie by mohli pokračovať dokonca aj počas nasledujúceho VFR; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zastavenie týchto činností, ktoré poškodzujú rozpočet Únie;

31.  pripomína legislatívny návrh z roku 2011 týkajúci sa nového zdroja založeného na DPH, ktorý by viedol k uplatňovaniu pevnej sadzby v celej EÚ vychádzajúcej z čistej hodnoty dodávok tovaru a služieb alebo dovozu tovaru, na ktoré by sa vzťahovala štandardná, spoločná sadzba DPH; konštatuje, že hoci tento návrh nebol úspešný, Európska rada na zasadnutí v februári 2013 vyzvala Radu, aby pokračovala v práci na tomto spise; domnieva sa, že súčasná situácia predstavuje príležitosť na možný prelom v tejto veci;

32.  víta návrh skupiny na vysokej úrovni týkajúci sa jej predstavy o vlastnom zdroji založenom na DPH s cieľom zjednodušiť ho, znížiť súvisiace administratívne náklady a posilniť prepojenie medzi politikou EÚ v oblasti DPH a skutočnými príjmami z DPH;

33.  berie na vedomie akčný plán Komisie v oblasti DPH („K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa“), ktorý bol uverejnený 7. apríla 2016 (COM(2016)0148), a následný návrh zo 4. októbra 2017 týkajúci sa niekoľkých základných zásad a kľúčových reforiem v oblasti DPH v EÚ; podporuje hĺbkovú reformu systému DPH v EÚ, ktorá by mala byť zameraná na rozšírenie daňového základu, obmedzenie možnosti podvodu a nákladov na dodržiavanie predpisov, ako aj na vytváranie nových príjmov; domnieva sa, že časť týchto nových príjmov by sa mala prideliť do rozpočtu EÚ;

34.  domnieva sa, že zjednodušený zdroj založený na DPH by sa mal zakladať na spoločnom menovateli systémov DPH v celej EÚ, a poznamenáva, že takto by neviedol k eliminácii všetkých národných špecifík, ktoré sú z rôznych dôvodov opodstatnené;

35.  podporuje stanovenie jednotnej sadzby poplatkov (1 % až 2 %) z príjmov z reformovanej DPH, ktorú by v plnej miere vyberali orgány členských štátov ako vlastný zdroj Únie; domnieva sa, že takýto systém by mohol zabezpečiť významné a stabilné príjmy pre EÚ s obmedzenými administratívnymi nákladmi;

36.  zdôrazňuje, že Komisia už predložila legislatívne návrhy na rozsiahlu reformu pravidiel EÚ týkajúcich sa DPH a že ďalšie iniciatívy sa očakávajú v roku 2018; trvá na tom, že je potrebné dokončiť reformu DPH čo najskôr, a to najneskôr pred začiatkom ďalšieho VFR;

37.  vyzýva Komisiu, aby pred prijatím príslušných právnych predpisov o DPH predložila ako súčasť svojho nadchádzajúceho legislatívneho balíka o vlastných zdrojoch EÚ návrh na reformu vlastného zdroja založeného na DPH; vyjadruje presvedčenie, že takýto návrh by mal zohľadňovať hlavné výsledky reformy DPH, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;

Daň z príjmu právnických osôb

38.  pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(11) vyzval Komisiu, aby predložila návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) spolu s vhodným a spravodlivým distribučným kľúčom, ktorý by bol komplexným riešením väčšiny škodlivých daňových praktík v Únii a ktorý by podnikom priniesol jednoznačnosť a jednoduchosť a uľahčil cezhraničné hospodárske činnosti v rámci Únie;

39.  berie na vedomie návrhy Komisie v súvislosti s CCCTB, pričom pripomína svoju žiadosť, aby sa konsolidovaný základ rozšíril po prechodnom období na všetky spoločnosti; zdôrazňuje, že súčasné návrhy na CCCTB by sa mali vzťahovať aj na digitálne hospodárstvo; na základe týchto návrhov zdôrazňuje, že digitálna prítomnosť spoločnosti by sa mala vnímať rovnako ako jej fyzické usadenie, tým, že sa vymedzí a identifikuje stála digitálna prevádzka;

40.  súhlasí s posúdením skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, v ktorom sa CCCTB vníma ako základ pre nový vlastný zdroj, ktorý spĺňa všetky kritériá, ktoré skupina stanovila; zdôrazňuje, že CCCTB je tiež kľúčovým prvkom v rozvoji jednotného trhu, ktorý je európskym verejným statkom, keďže zabraňuje nevhodnej daňovej súťaži medzi členskými štátmi aj daňovej optimalizácii, ktorá poškodzuje rovnosť podmienok;

41.  pripomína, že daňové úniky vo všetkých svojich formách spôsobujú, že EÚ stráca sumu, ktorú odhadla Komisia na 1 bilión EUR ročne; zdôrazňuje potrebu vymáhať nevybrané daňové príjmy prostredníctvom koordinovanej politiky boja proti podvodom a daňovým únikom a rámca založeného na transparentnosti, spolupráci a koordinácii;

42.  žiada Komisiu, aby na základe záverov z preskúmania smernice o CCCTB navrhla vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa vypočíta na základe príjmov členských štátov vyplývajúcich z CCCTB; vyslovuje sa za stanovenie jednotnej sadzby poplatkov z príjmov vyplývajúcich z CCCTB, ktoré sa budú vyberať ako vlastný zdroj; domnieva sa, že takýto systém by mohol zabezpečiť významné a stabilné príjmy pre EÚ s obmedzenými administratívnymi nákladmi;

Emisia peňazí

43.  zastáva názor, že príjmy plynúce z výnosov Európskej centrálnej banky (príjmy ECB z emisie meny), a teda majúce priame spojenie s menovou úniou EÚ, by mali byť základom pre nový vlastný zdroj namiesto vyplácania do štátnych pokladníc; domnieva sa, že takýto zdroj by mal byť priamo spojený s osobitným riadkom v rozpočte EÚ určeným pre eurozónu;

b. Cieľ: Obmedziť finančné špekulácie a posilniť daňovú spravodlivosť v sektoroch, ktoré používajú nástroje agresívneho daňového plánovania alebo agresívnu daňovú optimalizáciu

– Daň z finančných transakcií (DFT) na európskej úrovni

44.  podporuje úsilie vykonávané na základe návrhu Komisie z roku 2011 v rámci posilnenej spolupráce skupiny 11 členských štátov s cieľom zaviesť daň z finančných transakcií (DFT); naliehavo vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby sa pripojili k vyššie uvedenej skupine s cieľom vyhnúť sa narušeniu finančných trhov a zabezpečiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu;

45.  stotožňuje sa s hodnotením skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, v ktorom sa daň z finančných transakcií schvaľuje ako možný základ pre nový vlastný zdroj pre rozpočet Únie, pričom tiež uznáva, že by sa mali preskúmať aj iné spôsoby zdaňovania finančných aktivít;

46.  požaduje preto vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa bude vypočítavať na základe vybranej metódy zdaňovania finančných aktivít;

– Zdaňovanie spoločností v digitálnom sektore

47.  víta závery neformálneho zasadnutia Rady ministrov financií zo 16. septembra 2017, v ktorých sa vyzýva na rozvoj nových digitálnych daňových pravidiel v reakcii na list štyroch ministrov financií, v ktorom sa od Komisie požaduje, aby preskúmala účinné riešenia založené na koncepcii vytvorenia tzv. vyrovnávacej dane z obratu dosiahnutého v EÚ digitálnymi spoločnosťami; zdôrazňuje, že Komisia vo svojom oznámení z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v Európskej únii pre digitálny jednotný trh zopakovala, že CCCTB je vhodným rámcom na revíziu pravidiel v prospech modernej a stabilnej úpravy zdaňovania digitálnych spoločností a na riešenie daňových problémov súvisiacich s digitálnym hospodárstvom; vyzýva na koordinovaný prístup v rámci EÚ, a to aj pokiaľ ide o krátkodobé riešenia, aby sa predišlo deformáciám na jednotnom trhu v dôsledku jednostranného konania a aby sa zabránilo vytváraniu daňových rajov pre digitálne spoločnosti;

48.  súhlasí s tým, že digitálne hospodárstvo by malo mať k dispozícii moderný a stabilný fiškálny rámec na podporu inovácií, riešenie fragmentácie trhu a nespravodlivej hospodárskej súťaže a na umožnenie toho, aby všetci hráči mohli využívať nové spravodlivé a vyvážené podmienky, pričom by sa malo zároveň zabezpečiť, aby digitálne platformy a spoločnosti platili svoj podiel na daniach tam, kde vytvárajú svoje zisky; okrem toho poukazuje na to, že je nevyhnutné zabezpečiť daňovú istotu pre obchodné investície, aby sa tak odstránili súčasné medzery a zabránilo vzniku nových daňových medzier v rámci jednotného trhu;

49.  považuje za mimoriadne dôležité, aby sa prijali daňové opatrenia pre digitálny trh s cieľom obmedziť daňové úniky a deformácie, agresívne daňové plánovanie alebo systémy daňovej optimalizácie, ako aj zneužívanie európskych mechanizmov na vyhýbanie sa plateniu daní; domnieva sa, že tieto praktiky deformujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu a oberajú členské štáty o oprávnené daňové príjmy;

50.  v zásade požaduje vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa bude vyberať z transakcií v digitálnom hospodárstve; domnieva sa však, že vzhľadom na dôležité prebiehajúce rokovania na úrovni EÚ aj na úrovni OECD je príliš zavčasu rozhodovať o konkrétnych opatreniach na vytvorenie takéhoto zdroja;

51.  domnieva sa však, že akékoľvek opatrenia prijaté zo strany orgánov EÚ, ako napríklad registračné alebo monitorovacie systémy alebo regulačné mechanizmy, by mali okamžite umožniť výber ciel alebo poplatkov v prospech rozpočtu Únie na základe ich európskej pridanej hodnoty; domnieva sa, že ide o verejné statky EÚ, ktoré, ako uvádza skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, poskytujú základ pre zavedenie odvodu, ktorý by predstavoval „iné príjmy“ pochádzajúce z politík Únie;

c. Cieľ: Podporovať transformáciu v oblasti energetiky a boj proti globálnemu otepľovaniu

– Environmentálna daň a poplatky

52.  potvrdzuje, že boj proti zmene klímy, ako aj prechod na udržateľné, obehové, nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločne dohodnuté ciele energetickej únie sú jedným z hlavných cieľov politík EÚ;

53.  opakuje svoje presvedčenie, že len spoločné dane v oblasti energetiky alebo environmentálne dane na úrovni EÚ môžu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi a riadne fungovanie jednotného trhu, a stať sa tak hnacou silou prechodu na progresívnejší a udržateľnejší model rozvoja;

54.  zdôrazňuje význam ekologického zdaňovania ako mimoriadne vhodného mechanizmu prispievania k európskym vlastným zdrojom; vyzýva Komisiu, aby ďalej začleňovala návrhy na dodatočné ekologické vlastné zdroje, ako sa uvádza v správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a ako uviedol komisár pre rozpočet EÚ, ktoré sú v súlade s určitými politikami Únie, ako sú politiky v oblasti energetiky (energetická daň), životného prostredia a klímy (mechanizmus kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom na hraniciach, dane z plastu a systém obchodovania s emisiami (ETS)) a dopravy (dane z pohonných hmôt v cestnej doprave a dane z leteniek), a to v záujme podpory ďalších budúcich vlastných zdrojov Únie;

55.  požaduje, aby sa značný podiel príjmov z aukcií emisných kvót ETS zo štvrtej fázy (2021) a z nasledujúcich fáz považoval za nový vlastný zdroj EÚ; pripomína, že o tejto možnosti sa rokovalo na zasadnutiach pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a výslovne sa to navrhuje v oznámení Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098); zároveň požaduje, aby sa mechanizmus kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom na hraniciach zaviedol ako nový vlastný zdroj pre rozpočet EÚ, čo by takisto malo zabezpečiť rovnaké podmienky v oblasti medzinárodného obchodu a obmedzenie presúvania výroby do zahraničia, pričom by to znamenalo začlenenie nákladov na boj proti zmene klímy do cien dovážaného tovaru;

56.  žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ zvážila zavedenie odvodu z plastov a predmetov určených na jednorazové použitie, a to s cieľom nabádať na využívanie udržateľnejších alternatív;

57.  zastáva názor, že vlastné zdroje založené na dani z elektrickej energie by sa prekrývali s rozsahom pôsobnosti systému ETS a vyvolali by obavy, pokiaľ ide o stabilitu investičných podmienok a finančnú záťaž pre domácnosti;

58.  domnieva sa, že v prípade nadmerného zaťaženia určitého členského štátu spôsobeného niektorým z iných vlastných zdrojov by sa takáto záťaž mohla zmierniť prostredníctvom dodatočnej podpory z programov EÚ, ktorej trvanie a výška by boli obmedzené, v súlade s cieľmi Únie; zdôrazňuje, že takúto podporu nemožno poskytovať prostredníctvom zavedenia akýchkoľvek nových zvýhodnení alebo korekcií na strane príjmov rozpočtu EÚ;

59.  zdôrazňuje, že zavedenie daní alebo odvodov súvisiacich so životným prostredím by nemalo mať vplyv na právo členských štátov určiť podmienky využívania svojich energetických zdrojov, svoj výber medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru svojich dodávok energie;

iv. Iné zdroje príjmov

60.  pripomína, že hoci by vlastné zdroje mali byť hlavnou zložkou príjmov rozpočtu EÚ, dopĺňajú sa o zdroje, ktoré sa v článku 311 ZFEÚ označujú ako „iné príjmy“, ktoré zahŕňajú: dane, ktoré platia zamestnanci EÚ zo svojich platov; príjmy z administratívnej činnosti inštitúcií, ako sú príjmy z predaja tovaru, nájmu alebo prenájmu, poskytovania služieb a bankových úrokov; príspevky z krajín mimo EÚ na určité programy EÚ; úroky z omeškania; pokuty zaplatené podnikmi, vo väčšine prípadov vtedy, keď sa zistilo, že sú v rozpore s právom hospodárskej súťaže EÚ; a príjmy z operácií prijímania a poskytovania úverov zo strany EÚ;

61.  poznamenáva, že zostatok z každého rozpočtového roka sa v prípade prebytku zahŕňa do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok ako príjem a že iné príjmy, zostatky a technické úpravy vrátane prebytku z predchádzajúceho roka predstavujú približne 6 % celkových príjmov; zdôrazňuje, že v posledných rokoch „iné príjmy“ z veľkej časti pozostávali z pokút, ktoré samotné predstavujú 2,5 % celkových príjmov (vynímajúc pripísané príjmy);

62.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál týchto iných príjmov sa doposiaľ v diskusii o financovaní EÚ zanedbáva; domnieva sa, že aj keď tento príjem nepredstavuje alternatívu k ostatným vlastným zdrojom z dôvodu jeho úrovne, volatility a nepredvídateľnosti, predstavuje možný spôsob pokrytia zvýšených finančných potrieb v rámci budúceho VFR;

63.  pripomína, že právne postupy upravujúce takéto príjmy a možné zmeny sú flexibilnejšie ako postupy pre vlastné zdroje, pretože nie sú stanovené v rozhodnutí o vlastných zdrojoch, ale v sekundárnych právnych predpisoch, a preto nepodliehajú požiadavke jednomyseľnosti;

64.  pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by všetky príjmy plynúce z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže alebo v súvislosti s oneskorenými platbami príspevkov jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ mali predstavovať dodatočné príjmy do rozpočtu EÚ bez zodpovedajúceho zníženia príspevkov založených na HND;

65.  v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej rezervy v rozpočte EÚ, ktorá sa postupne naplní prostredníctvom všetkých druhov nepredvídaných iných príjmov a riadne prenesie, aby v prípade potreby umožnila dodatočné výdavky; zastáva názor, že táto rezerva by mala byť vyčlenená na osobitné nástroje VFR a na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu by mala poskytovať možnosť ďalšieho navýšenia, a to na záväzky aj platby;

66.  zdôrazňuje potenciál, ktorý pre rozpočet EÚ vyplýva z poplatkov požadovaných za vykonávanie politík EÚ, a najmä európskych programov, ako je napríklad európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), pre štátnych príslušníkov tretích krajín; domnieva sa, že v určitých prípadoch by sa takéto príjmy mohli vyčleniť na tú istú politiku alebo na ten istý účel; domnieva sa, že v prípade programov a politík EÚ na obdobie po roku 2020 by sa o tomto druhu potenciálnych príjmov malo uvažovať systematickejšie, aby bolo možné zabezpečiť pre rozpočet EÚ dodatočný zdroj príjmov;

67.  zdôrazňuje, že príjmy pridelené decentralizovaným agentúram EÚ, ako sú poplatky z priemyselných odvetví a príspevky z vnútroštátnych rozpočtov, predstavovali v roku 2016 približne 1 miliardu EUR; žiada Komisiu, aby navrhla konzistentný prístup, pokiaľ ide o financovanie agentúr z poplatkov v ďalšom VFR;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(2) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 29.
(3) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 39.
(4) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214.
(5) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89.
(6) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 11.
(7) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 994.
(8) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 82.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.

Posledná úprava: 6. novembra 2018Právne oznámenie