Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2226(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0047/2018

Predkladané texty :

A8-0047/2018

Rozpravy :

PV 13/03/2018 - 20
CRE 13/03/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 14/03/2018 - 8.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0077

Prijaté texty
PDF 435kWORD 51k
Streda, 14. marca 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018
P8_TA(2018)0077A8-0047/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018 (2017/2226(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie ZFEÚ) a najmä na jej článok 121 ods. 2 a články 136 a 148,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na posúdenie Európskej fiškálnej rady z 20. júna 2017 o hodnotení zámerov budúcej fiškálnej politiky vhodných pre eurozónu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010 a zo 17. júna 2010, ako aj na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(11),

–  so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

–  so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 o ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2017 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2017)0821),

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2017,

–  so zreteľom na štúdie a hĺbkové analýzy koordinácie hospodárskych politík v eurozóne v rámci európskeho semestra vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci (november 2015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), na správu o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700),

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv podpísané a vyhlásené 17. novembra 2017 v Göteborgu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 zo 17. mája 2017 o zriadení programu podpory štrukturálnych reforiem na roky 2017 – 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie(12),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(13),

–  so zreteľom na odporúčanie na odporúčanie Komisie Rade z 22. novembra 2017 o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2017)0770),

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2018,

–  so zreteľom na rozpravu s Komisiou na pôde Európskeho parlamentu na tému balík opatrení týkajúci sa európskeho semestra – ročný prieskum rastu na rok 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0047/2018),

A.  keďže podľa prognóz Komisie sa očakáva, že rozmach európskeho hospodárstva síce bude pokračovať, ale tempo vytvárania pracovných miest a rast kúpnej sily domácností poukazujú na mierne spomalenie počas nasledujúcich dvoch rokov, pričom rast v EÚ dosiahol 2,4 % v roku 2017, mierne spomalí na 2,2 % v roku 2018 a 2,0 % v roku 2019; keďže budú nutné ďalšie politické opatrenia zamerané na nevyriešené následky celosvetovej hospodárskej krízy;

B.  keďže súčasný stav hospodárstva EÚ si vyžaduje ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy a investície v členských štátoch, aby sa dosiahol udržateľný rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť, ako aj väčšia konvergencia;

C.  keďže sa očakáva, že rast súkromnej spotreby tento rok mierne klesne a v roku 2019 sa spomalí v dôsledku inflácie, ktorá bude v porovnaní s rokom 2017 vyššia, i keď je nižšia než cieľ ECB, ktorým je inflácia tesne pod úrovňou 2 %;

D.  keďže Európska investičná banka a Európsky fond pre strategické investície (EFSI) poskytli spolu s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi významnú podporu investíciám v EÚ; keďže však súkromné investície stále zostávajú pod úrovňou z roku 2008, čo má negatívne dôsledky na potenciálny rast, vytváranie pracovných miest a produktivitu;

E.  keďže sa očakáva, že miera zamestnanosti bude naďalej rásť, pričom v druhom štvrťroku 2017 malo zamestnanie rekordných 235,4 miliónov ľudí; zatiaľ čo niektoré ukazovatele trhu práce naznačujú pretrvávajúce ťažkosti, napríklad zvyšujúcu sa segmentáciu trhu práce, čo vedie k prehlbovaniu nerovnosti, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a osoby s nízkou úrovňou vzdelania; keďže miera nezamestnanosti dosahuje 7,5 % v EÚ (najnižšia úroveň za posledných deväť rokov) a 8,9 % v eurozóne (najnižšia úroveň za posledných osem rokov), pričom je stále príliš vysoká, najmä medzi mladými ľuďmi; keďže medzi mnohými členskými štátmi pretrvávajú veľmi výrazné rozdiely a keďže miera zamestnanosti sa po kríze ešte zďaleka neobnovila a predovšetkým nenapĺňa vnútroštátne ciele stratégie Európa 2020; keďže skrytá nezamestnanosť (nezamestnaní, ktorí chcú pracovať, ale ktorí si aktívne nehľadajú zamestnanie) bola v roku 2016 na úrovni 20 %;

F.  keďže v dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových únikov a daňových podvodov – z čoho mali prospech niektoré veľké korporácie a jednotlivci – prišlo niekoľko členských štátov o miliardy eur príjmov na riadenie verejných financií, a to na úkor malých a stredných podnikov a iných daňových poplatníkov;

G.  keďže zlepšená hospodárska situácia poskytuje príležitosti vykonávať ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy, najmä opatrenia zamerané na podporu investícií – pretože že v porovnaní s obdobím tesne pred finančnou krízou je úroveň investícií ako podiel HDP v súčasnosti stále ešte nižšia – a na zlepšenie situácie verejných financií, zohľadňujúc záťaž, ktorú predstavuje demografický vývoj pre udržateľnosť dlhu;

1.  berie na vedomie uverejnenie balíka ročného prieskumu rastu (RPR) na rok 2018 a navrhovaný súbor politík v oblasti investovania, ambicióznych a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financií, ktoré sú prezentované ako spôsob ako ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a posilniť európske oživenie, stúpajúcu konvergenciu a konkurencieschopnosť; súhlasí s tým, že ďalší pokrok pri vykonávaní štrukturálnych reforiem je nutný, aby sa dosiahol rast a zamestnanosť, ako aj na boj proti nerovnostiam, ktoré bránia hospodárskemu rastu;

Kapitola 1 – investície a rast

2.  poukazuje na pretrvávajúce štrukturálne problémy nedostatočného rastu potenciálneho produktu, produktivity a konkurencieschopnosti, sprevádzané príliš nízkou úrovňou verejných a súkromných investícií a nedostatkom ambicióznych a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem v niektorých členských štátoch;

3.  pripomína, že niektoré členské štáty majú naďalej veľké prebytky bežného účtu, ktoré by sa mohli použiť na podporu verejných a súkromných investícií a podporu hospodárskeho rastu;

4.  pripomína, že je dôležité kombinovať verejné a súkromné investície so štrukturálnymi reformami s cieľom podporiť a podnecovať hospodársky rast;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť verejné investície v EÚ v záujme nápravy ich súčasného poklesu; okrem toho naliehavo vyzýva na dokončenie únie kapitálových trhov s cieľom podporiť súkromné investície na celom jednotnom trhu; domnieva sa, že by sa mal ďalej zlepšovať regulačný rámec pre súkromné investície;

6.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu, vývoja a inovácie, ako aj do technologickej modernizácie, s cieľom zvýšiť produktivitu; pripomína, že investície do oblastí, ako sú infraštruktúra, starostlivosť o deti, sociálne bývanie, vzdelávanie, odborná príprava, zdravie, výskum, digitálne inovácie a obehové hospodárstvo môžu zvýšiť produktivitu a/alebo zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby pripravila odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti energetickej efektívnosti a spotreby zdrojov a aby zabezpečila, aby boli odporúčania pre jednotlivé krajiny v plnej miere v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy;

7.  žiada Komisiu, aby posúdila súčasné prekážky pre významné projekty infraštruktúry podporujúce rast v priebehu životného cyklu takýchto investícií a aby prediskutovala s Európskym parlamentom a Radou spôsoby odstránenia týchto prekážok v rámci existujúceho právneho rámca;

Kapitola 2 – Zodpovedné verejné financie

8.  berie na vedomie celkovo neutrálne zámery fiškálnej politiky navrhnuté v odporúčaniach pre eurozónu, pričom poukazuje na to, že sa očakáva, že v roku 2018 budú zámery fiškálnej politiky vo viacerých členských štátoch mierne expanzívne; pripomína, že dôsledné vykonávanie a dodržiavanie fiškálnych predpisov Únie, vrátane úplného rešpektovania existujúcich doložiek flexibility, sú kľúčové pre riadne fungovanie HMÚ;

9.  zdôrazňuje, že zámerom fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni eurozóny musí byť popri krátkodobej makroekonomickej stabilizácii vyváženie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a investícií v plnom súlade s Paktom stability a rastu;

10.  víta zlepšenia verejných financií, ktoré sú kľúčom k dosiahnutiu pevnejšieho, udržateľného a efektívneho rastu, najmä postupne klesajúci pomer dlhu k HDP v EÚ a eurozóne a pokles celkových rozpočtových deficitov, pričom zdôrazňuje, že pomer hrubého dlhu k HDP v eurozóne sa stále pohybuje okolo 90 % a že vo viacerých členských štátoch je výrazne nad touto úrovňou; zdôrazňuje, že členské štáty by mali bezodkladne znížiť svoje vysoké pomery dlhu k HDP, pretože sa to oveľa ľahšie realizuje v časoch hospodárskej obnovy; pripomína, že starnutie obyvateľstva a ďalšie demografické trendy kladú obrovskú záťaž na udržateľnosť verejných financií; preto vyzýva členské štáty, aby zaujali zodpovedný postoj voči budúcim generáciám;

11.  poukazuje na to, že je nutné viac sa sústrediť na zloženie a riadenie vnútroštátnych rozpočtov; víta preto čoraz častejšiu prax preskúmania výdavkov a ďalej nabáda členské štáty, aby posudzovali kvalitu svojich rozpočtov;

Kapitola 3 – Štrukturálne reformy

12.  pripomína, že v niektorých členských štátoch je nutné pokračovať vo vykonávaní sociálne a environmentálne udržateľných štrukturálnych reforiem podporujúcich rast, najmä vzhľadom na zlepšenú hospodársku situáciu v celej EÚ, keďže HDP rastie takmer vo všetkých členských štátoch, a to s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest, rast a konvergenciu smerom nahor;

13.  trvá na tom, aby sa výdavky na výskum a vývoj viac priblížili k cieľom stratégie EÚ 2020; vyzýva členské štáty, aby zaviedli náležité politiky a zabezpečovali investície, aby sa zaistil a zachoval rovný prístup k celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, berúc do úvahy vývoj na trhu práce vrátane vzniku nových povolaní;

14.  zdôrazňuje, že digitalizácia, globalizácia a technologické zmeny radikálne transformujú naše trhy práce a prinášajú napríklad hlboké zmeny, pokiaľ ide o formy a štatúty zamestnania, ktoré si vyžadujú prispôsobený prechod; zdôrazňuje preto význam dynamických trhov práce s prístupnými a veľmi kvalitnými systémami sociálneho zabezpečenia schopnými reagovať na tieto nové podmienky na trhu práce;

15.  domnieva sa, že reformy, ktoré majú odstraňovať prekážky brániace investíciám, by umožnili okamžitú podporu hospodárskej činnosti a zároveň vytvorili podmienky pre dlhodobý rast;

16.  požaduje preskúmania zdaňovania zamerané na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy zdaňovania kapitálu, práce a spotreby;

Kapitola 4 – Konvergencia a začlenenie

17.  zdôrazňuje, že európsky semester a odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie EÚ 2020 vrátane cieľov, ktoré sú stanovené v pilieri sociálnych práv, a mali by priniesť hospodársky rast a zamestnanosť; víta preto tzv. sociálny prehľad ako nástroj na monitorovanie vykonávania sociálneho piliera;

18.  zdôrazňuje, že v nedávnom období rast reálnej mzdy zaostával za rastom produktivity, zatiaľ čo na trhu práce došlo k zlepšeniam; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v niektorých sektoroch a oblastiach by mohol byť priestor na zvýšenie miezd v súlade s cieľmi produktivity, s cieľom zabezpečiť dobrú životnú úroveň, zohľadňujúc konkurencieschopnosť a potrebu riešiť nerovnosti;

19.  poukazuje na to, že fiškálne politiky musia brať do úvahy menovú politiku rešpektujúcu nezávislosť ECB;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na podporu investícií, ktoré posilňujú udržateľnosť životného prostredia, a aby zabezpečila náležité prepojenie medzi cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a európskym semestrom;

21.  víta skutočnosť, že v RPR na rok 2018 sa uznáva potreba efektívnych a spravodlivých daňových systémov, ktoré poskytujú správne stimuly pre hospodárske činnosti; podporuje iniciatívy Komisie, ktorých cieľom je dosiahnuť väčšiu transparentnosť a reformovaný systém DPH, a berie na vedomie prácu, ktorá sa vykonala na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb; víta úsilie na medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; poznamenáva, že zlepšenie účinnosti vnútroštátnych daňových systémov môže výrazne zvýšiť verejné príjmy;

22.  vyzýva členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a utečencom, ako aj na ich integráciu, a aby už v počiatočnej fáze predvídali požiadavky na uľahčenie ich hladkého prechodu na trh práce, s cieľom zabrániť tomu, aby ich pohltilo tieňové hospodárstvo, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že verejné služby budú mať dostatočné zdroje; zdôrazňuje, že sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní integrácie NEET a utečencov a pri zabezpečovaní, aby tieto osoby neboli vystavené diskriminácii na trhu práce;

23.  je znepokojený tým, že rozdiely a diskriminácia naďalej ovplyvňujú trhy práce v niektorých členských štátoch, čím prispievajú k rozdielom medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o odmeňovanie, odchod do dôchodku a účasť na rozhodovaní;

Kapitola 5 – Rámec európskeho semestra: zodpovednosť a vykonávanie

24.  víta zvýšenú pozornosť, ktorá sa venuje súhrnným zámerom fiškálnej politiky eurozóny, pričom poukazuje na povinnosti jednotlivých členských štátov dodržiavať Pakt stability a rastu, ako aj v plnej miere dodržiavať jeho existujúce doložky flexibility; zdôrazňuje, že koncept súhrnných zámerov fiškálnej politiky neznamená, že prebytky a deficity v rôznych členských štátoch sa môžu navzájom kompenzovať;

25.  je znepokojený nízkou mierou plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny vrátane odporúčaní, ktoré sú zamerané na podporu konvergencie, zvyšovania konkurencieschopnosti a znižovania makroekonomických nerovnováh; domnieva sa, že väčšia zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom skutočnej verejnej diskusie na vnútroštátnej úrovni by viedla k lepšiemu vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť, aby národné parlamenty rokovali o správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že regionálne a miestne orgány by mali byť väčšmi zapojené do procesu európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby využila všetky existujúce nástroje na posilnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sú zamerané na riešenie týchto problémov, ktoré predstavujú hrozbu pre udržateľnosť menovej únie;

26.  zdôrazňuje, že akýkoľvek ďalší krok smerom k prehĺbeniu hospodárskej a menovej únie musí sprevádzať silnejšia demokratická kontrola; trvá na tom, že na tento účel sa úloha Európskeho parlamentu a národných parlamentov musí posilniť v súlade so zásadou zodpovednosti; žiada, aby sa v procese rokovaní konzultovalo so sociálnymi partnermi, tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni;

27.  víta názor Komisie, že korupcia je stále prekážkou investícií v niektorých členských štátoch a že rešpektovanie právneho štátu a nezávislého súdnictva a orgánov presadzovania práva je potrebné na zabezpečenie riadneho hospodárskeho rozvoja; ľutuje však, že Komisia ukončila vydávanie výročnej správy o boji proti korupcii, a vyzýva ju, aby túto každoročnú analýzu korupcie v členských štátoch obnovila a poskytla mechanizmy na boj proti tomuto javu;

Odvetvové príspevky k správe o ročnom prieskume rastu na rok 2018

Rozpočty

28.  domnieva sa, že rozpočty EÚ musia poskytovať stimul pre udržateľný rast, konvergenciu, investície a reformy prostredníctvom riešení a súčinnosti, pokiaľ ide o národné rozpočty; preto sa domnieva, že ročný prieskum rastu slúži ako usmernenie pre členské štáty a pri príprave národných rozpočtov a rozpočtu EÚ, a to predovšetkým v súvislosti s prípravou viacročného finančného rámca po roku 2020;

29.  v tejto súvislosti opätovne pripomína, že medzi vnútroštátnymi rozpočtami a rozpočtom EÚ by mala existovať väčšia súčinnosť; poukazuje na to, že Komisia vzhľadom na svoje zapojenie do európskeho semestra, ako aj do prípravy a plnenia rozpočtu EÚ zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu;

30.  víta návrh na väčšiu synergiu a nerozdrobovanie rozpočtu EÚ uvedený v odporúčaniach prezentovaných v záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje z decembra 2016 s názvom Budúce financovanie EÚ;

Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

31.  víta iniciatívu Komisie spustiť webový portál na podporu zdravia a prevenciu chorôb, ktorý poskytuje aktuálne informácie o témach týkajúcich sa podpory zdravia a dobrých podmienok a ktorý je pre občanov významným zdrojom jasných a spoľahlivých informácií; zdôrazňuje, že tento portál by mal byť plne prístupný všetkým občanom EÚ vrátane tých, ktorí trpia dyslexiou alebo inými podobnými ťažkosťami;

32.  žiada väčšiu súdržnosť s inými politikami EÚ v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne, napríklad so stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, Fondom solidarity, právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a výskumnými či inovačnými politikami;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a národným parlamentom členských štátov a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27.
(10) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 86.
(12) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 149.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0491.

Posledná úprava: 6. novembra 2018Právne oznámenie