Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2260(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0052/2018

Predkladané texty :

A8-0052/2018

Rozpravy :

PV 13/03/2018 - 20
CRE 13/03/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 14/03/2018 - 8.12
CRE 14/03/2018 - 8.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0078

Prijaté texty
PDF 350kWORD 63k
Streda, 14. marca 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018
P8_TA(2018)0078A8-0052/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018 (2017/2260(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 3 a 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 9, 145, 148, 152, 153, 174 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 3, 4, 5, 8 a 10,

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv zo 17. novembra 2017 v Göteborgu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2018 (COM(2017)0690),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 22. novembra 2017, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie o ročnom prieskume rastu 2018 (COM(2017)0674),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 22. novembra 2017 na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2017)0677),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 22. novembra 2017 k odporúčaniu Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2017)0770),

–  so zreteľom na správu Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Správa o mechanizme varovania 2018 (COM(2017)0771),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Návrhy rozpočtových plánov na rok 2018: celkové posúdenie (COM(2017)0800),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Zhodnotenie odporúčania Komisie z roku 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (SWD(2017)0258),

–  so zreteľom na siedme vydanie ročného preskúmania Komisie s názvom Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (2017) zamerané na medzigeneračnú spravodlivosť a solidaritu v Európe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2016 s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán (COM(2016)0581),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2016 s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 15. februára 2016 na rozhodnutie Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2016)0071) a na pozíciu Európskeho parlamentu k tomuto návrhu z 15. septembra 2016(2),

–  so zreteľom na balík Komisie o sociálnych investíciách z 20. februára 2013 vrátane odporúčania 2013/112/EU s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(4),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 nazvané Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o hospodárskych politikách eurozóny(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2017(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(13),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(18),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (september 2015),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2017 z marca 2017 s názvom: Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv? Posúdenie záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 25. septembra 2017 s názvom Developments in working life in Europe: EurWORK annual review 2016 (Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: výročné hodnotenie EurWORK 2016), konkrétne na kapitolu Pay inequalities – Evidence, debate and policies (Nerovnosti v odmeňovaní – Dôkazy, diskusie a politiky),

–  so zreteľom na tematickú aktualizáciu nadácie Eurofound z 18. júla 2017 s názvom Pay inequalities experienced by posted workers: Challenges to the “equal treatment” principle (Mzdová nerovnosť, s ktorou sa stretávajú vyslaní pracovníci: výzvy v oblasti zásady rovnakého zaobchádzania), v ktorej sa uvádza podrobný prehľad stanovísk vlád a sociálnych partnerov v celej Európe, pokiaľ ide o zásadu rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 26. júna 2017 s názvom Occupational change and wage inequality: European Jobs Monitor 2017 (Zmena v povolaniach a mzdová nerovnosť: monitorovanie európskych pracovných miest 2017),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 19. apríla 2017 s názvom Sociálna mobilita v EÚ,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 13. marca 2017 s názvom Nerovnosti v príjmoch a vzorce zamestnanosti v Európe pred veľkou recesiou a po nej,

–  so zreteľom na správy nadácie Eurofound z 24. februára 2017 o zapojení sociálnych partnerov do európskeho semestra, aktualizácia z roka 2016, a zo 16. februára 2016 o úlohe sociálnych partnerov v európskom semestri v ktorej sa skúma obdobie rokov 2011 až 2014,

–  so zreteľom na súhrnnú správu nadácie Eurofound zo 17. novembra 2016 s názvom Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 12. marca 2015 s názvom Nové formy zamestnávania,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 29. októbra 2013 s názvom Women, men and working conditions in Europe (Ženy, muži a pracovné podmienky v Európe),

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0052/2018),

A.  keďže miera zamestnanosti v EÚ rastie a v druhom štvrťroku 2017 dosiahla úroveň 72,3 %, čo zodpovedá 235,4 milióna zamestnaných ľudí, a je to pokrok na ceste k dosiahnutiu cieľa, ktorým je miera zamestnanosti stanovená v stratégii Európa 2020 na úrovni 75 %; keďže naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi mierami zamestnanosti v mnohých členských štátoch, od úrovne výrazne pod priemerom EÚ 65 % v Grécku, Chorvátsku, Taliansku a Španielsku do úrovne viac ako 75 % v Holandsku, Dánsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a Švédsku, a keďže ešte treba prejsť dlhú cestu k zotaveniu z krízy, a najmä dosiahnutiu národných cieľov stratégie Európa 2020; keďže rast zamestnanosti bol výraznejší u starších pracovníkov, vysoko kvalifikovaných zamestnancov a mužov a nižší u mladých ľudí, nízko kvalifikovaných pracovníkov a žien; keďže zamestnanosť z hľadiska počtu odpracovaných hodín na zamestnanca zostáva v EÚ o 3 % a v eurozóne o 4 % nižšia ako pred krízou z dôvodu nárastu práce na skrátený úväzok a zníženia počtu hodín, ktoré odpracovali zamestnanci na plný pracovný úväzok; keďže v EÚ je v súčasnosti 18,9 milióna ľudí stále nezamestnaných, je stále príliš nízka úroveň investícií, rast miezd je nízky a chudoba zamestnaných osôb sa stále zvyšuje; pripomína, že v článku 3 ZEÚ sa uvádza, že cieľom Únie má byť dosiahnutie plnej zamestnanosti;

B.  keďže 18,9 milióna ľudí v EÚ je stále nezamestnaných napriek tomu, že miera nezamestnanosti v EÚ a v eurozóne je na najnižšej úrovni za deväť rokov a dosahuje 7,5 resp. 8,9 %; keďže okrem toho toto oživenie je naďalej nerovnomerné medzi členskými štátmi, keď miery nezamestnanosti siahajú od 4 % v Nemecku po takmer 20 % v Španielsku a 23,6 % v Grécku; keďže skrytá nezamestnanosť – nezamestnaní ľudia, ktorí chcú pracovať ale aktívne si nehľadajú zamestnanie – bola v roku 2016 na úrovni 20 %, pričom podiel dlhodobej nezamestnanosti v EÚ je naďalej znepokojivo vysoký, na úrovni viac ako 46,4 % (v eurozóne je tento údaj na úrovni 49,7 %); keďže v niektorých členských štátoch je nezamestnanosť naďalej stále vysoká v dôsledku nedostatočného rastu a štrukturálnych nedostatkov; keďže nedostatočné reformy na trhu práce sú jedným z dôvodov vysokej miery nezamestnanosti; keďže podpora pre dlhodobo nezamestnaných je neodmysliteľná, pretože inak začne táto situácia ovplyvňovať ich sebadôveru, pohodu a budúci rozvoj a tieto osoby sa dostanú do rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, čo zase podkopáva udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a európsky sociálny model;

C.  keďže práca na skrátený úväzok sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšila o 11 % a v tom istom období počet pracovných miest na plný úväzok poklesol o 2 %, zatiaľ čo práca na nedobrovoľný čiastočný úväzok poklesla z 29,3 % v roku 2013 na 27,7 % v roku 2016, ale naďalej predstavuje štvrtinu tohto typu pracovných zmlúv;

D.  keďže segmentácia trhu práce na trvalé a netypické pracovné miesta je aj naďalej znepokojivá, pričom v niektorých členských štátoch tvoria dočasné pracovné zmluvy od 10 do 20 % zmlúv, pričom iba veľmi malá časť sa ich transformuje na zmluvy na dobu neurčitú určitú a sú skôr slepou uličkou než odrazovým mostíkom k trvalým pracovným miestam; keďže tento jav bráni veľkému počtu pracovníkov, aby mohli užívať výhody bezpečného, relatívne dobre plateného pracovného miesta a mať dobré vyhliadky, čím vznikajú rozdiely v odmeňovaní pracovníkov na trvalý a dočasný pracovný pomer;

E.  keďže napriek tomu, že v oblasti miery nezamestnanosti mladých ľudí možno pozorovať mierne zlepšenie, na úrovni 16,6 % (18,7 % v eurozóne) ostáva naďalej znepokojivo vysoká; keďže podľa návrhu Spoločnej správy o zamestnanosti sú mladí ľudia častejšie zamestnávaní na základe neštandardných a atypických foriem zamestnávania vrátane pracovných miest na dobu určitú, práce na nedobrovoľný čiastočný úväzok a za nižšie mzdy; keďže v roku 2016 bolo ešte stále 6,3 milióna mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov mimo zamestnania, procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); keďže členské štáty môžu riešiť problém nezamestnanosti mládeže rozvojom a vykonávaním regulačných rámcov na trhu práce, systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce na základe zákazu diskriminácie z hľadiska veku vo vzťahu k článku 19 ZFEÚ a smernici Rady 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní;

F.  keďže napriek tomu, že rozdiely v miere nezamestnanosti medzi jednotlivými členskými štátmi sú menšie, miera nezamestnanosti ostáva vyššia ako pred krízou; keďže v niektorých členských štátoch zostáva dlhodobá nezamestnanosť na úrovni viac ako 50 % celkovej nezamestnanosti a predstavuje 46,6 % v EÚ a v priemere 49,7 % v eurozóne; keďže miera nezamestnanosti sleduje iba ľudí, ktorí sú bez zamestnania a aktívne si hľadajú prácu posledné 4 týždne a keďže miera dlhodobej nezamestnanosti vyjadruje iba podiel ekonomicky aktívnych ľudí vo veku 15 – 74 rokov, ktorí sú nezamestnaní 12 mesiacov alebo dlhšie;

G.  keďže rozdiely v zamestnanosti žien a mužov aj naďalej presahujú 10 percentuálnych bodov, čo pre EÚ predstavuje 11,6 %, pričom miera zamestnanosti dosahuje 76,9 % pre mužov a 65,3 % pre ženy, zatiaľ čo sú ešte väčšie rozdiely u žien, ktoré sa nenarodili v EÚ, a rómskych žien; keďže rozdiel v zamestnanosti žien a mužov je ešte väčší na čiastočný úväzok, pri ktorom v roku 2016 dosiahol 23 percentuálnych bodov, pričom v štyroch členských štátoch prekročil 30 percentuálnych bodov a dosiahol 23,5 % v prípade žien, ktoré nedobrovoľne pracujú na čiastočný úväzok; keďže miera zamestnanosti žien s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 6 rokov je o 9 percentuálnych bodov nižšia ako miera zamestnanosti žien bez detí a keďže 19 % potenciálnych pracovných síl - žien v EÚ bolo v roku 2016 neaktívnych z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo o odkázaného dospelého; keďže v dôsledku nižšej miery zamestnanosti v ekvivalentoch plného pracovného času boli ženy v EÚ v roku 2015 diskriminované podstatne nižším odmeňovaním ako muži v priemere o 16,3 %, v rozpätí od 26,9 % v Estónsku do 5,5 % v Taliansku a Luxembursku;

H.  keďže niektoré členské štáty sa boria so štrukturálnymi problémami trhu práce ako nízke zapojenie do trhu práce a nesúlad zručností a kvalifikácií; keďže narastá potreba konkrétnych opatrení na vstup alebo návrat neaktívnych pracovných síl na trh práce s cieľom uspokojiť jeho potreby;

I.  keďže spoločnosti v Európskej únii starnú (takmer 20 % európskeho obyvateľstva má viac ako 65 rokov a odhaduje sa, že tento údaj do roku 2050 dosiahne 25 % a odkázanosť v dôchodkovom veku rastie, čo prináša dodatočné výzvy pre členské štáty a môže od nich vyžadovať úpravy na zabezpečenie dobre financovaných a odolných systémov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, a uspokojenie potreby formálnej a neformálnej starostlivosti; keďže neformálni opatrovatelia sú pre spoločnosť obrovskou devízou; keďže stredná dĺžka života pri narodení v štátoch EÚ-28 v roku 2015 mierne poklesla, keď bola odhadovaná na celkovo 80,6 roka (o 0,3 roka menej než v roku 2014), a dosiahla 83,3 roka u žien (o 0,3 roka menej než v roku 2014) a 77,9 roka u mužov (o 0,2 roka menej než v roku 2014); keďže išlo o prvé zníženie strednej dĺžky života v štátoch EÚ-28 od roku 2002, keď boli údaje o strednej dĺžke života k dispozícii za všetky členské štáty EÚ, a tento pokles sa prejavuje vo väčšine členských štátov; keďže podľa Eurostatu ešte nie je možné povedať, či je zníženie strednej dĺžky života od roku 2014 do roku 2015 len dočasné, alebo bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch;

J.  keďže k demografickým výzvam patria faktory, akými sú vyľudňovanie a rozptyl obyvateľstva, ktoré brzdia rast postihnutých regiónov a ohrozujú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ;

K.  keďže miera predčasného ukončovania školskej dochádzky dosahuje vo viacerých členských štátoch ako Malta, Španielsko a Rumunsko približne 20 % a v Portugalsku, Bulharsku, Taliansku, Maďarsku, Spojenom kráľovstve a Grécku je nad cieľovou hranicou EÚ vo výške 10 %; keďže predčasné ukončovanie školskej dochádzky je zložitým problémom na individuálnej, národnej i európskej úrovni; keďže znevýhodnené sociálno-ekonomické zázemie, migrantský pôvod a osobitné potreby sú najvýznamnejšie faktory spájané so slabými výsledkami vzdelávania a predčasným ukončovaním školskej dochádzky, s prihliadnutím na to, že priemerný podiel žiakov EÚ so slabými výsledkami v prírodovedných predmetoch, ktorí sa nachádzajú v spodnom sociálno-ekonomickom kvartile populácie žiakov v EÚ podľa štúdie PISA z roku 2015, je približne 34 %, čo je o 26 percentuálnych bodov viac ako v najvyššom sociálno-ekonomickom kvartile;

L.  keďže odvetvie sociálneho hospodárstva predstavuje 2 milióny podnikov (približne 10 % všetkých podnikov EÚ), ktoré zamestnávajú viac ako 14 miliónov ľudí (asi 6,5 % zamestnancov EÚ); keďže toto odvetvie zohráva dôležitú úlohu pri riešení nespočetných ťažkostí, s ktorým sa dnešná spoločnosť potýka, a nejde iba starnutie obyvateľstva;

M.  keďže 80 miliónov Európanov je zdravotne postihnutých; keďže vykonávanie opatrení na zabezpečenie prístupnosti pre nich naďalej zaostáva;

N.  keďže hoci možno pozorovať určitý pokrok v znižovaní chudoby a sociálneho vylúčenia, stále v spoločnosti jestvujú znevýhodnené skupiny a je neprijateľné, že 119 miliónov Európanov je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, z čoho vyše 25 miliónov sú deti (viac ako 1 zo 4 detí v EÚ), pričom pretrvávajú aj regionálne rozdiely v rámci členských štátov a Únie ako celku, v dôsledku čoho EÚ výrazne zaostáva pri dosahovaní cieľa stratégie Európa 2020; keďže príjmová nerovnosť naďalej rastie v dvoch tretinách všetkých krajín EÚ; keďže v EÚ ako celku má najbohatších 20 % domácností príjem 5,1 krát vyšší ako najchudobnejších 20 %, pričom tento rozdiel dosahuje v niektorých krajinách východnej a južnej Európy 6,5 násobok a viac, čo je takmer dvakrát toľko ako v niektorých stredoeurópskych a severských krajinách s najlepšími výsledkami; keďže vysoká úroveň nerovnosti ostáva prekážkou rovnakých príležitostí v oblasti prístupu k vzdelaniu, odbornej príprave a sociálnej ochrane, a preto ide na úkor sociálnej spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a udržateľného hospodárskeho rozvoja;

O.  keďže podľa publikáciu Komisie s názvom Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe v roku 2017, 118,8 milióna ľudí bolo v roku 2015 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE), čo je o 1,7 milióna viac ako v roku 2008 a ďaleko od cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je zníženie miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia o 20 miliónov, pričom boli veľké rozdiely medzi členskými štátmi v rozpätí od 5 % a menej v Českej republike a Nemecku do približne 20 % v Grécku a v Španielsku; keďže miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí (0 – 17 rokov), bola 26,4 % v roku 2016, čo je viac ako rovnaká miera u dospelých (16 – 64 rokov, 24,2 %) a o takmer 10 percentuálnych bodov viac ako miera starších osôb (65 a viac rokov, 18,3 %); keďže počet detí v Európe žijúcich v chudobe ostáva hrozivo vysoký, pričom v súčasnosti dosahuje viac ako 25 miliónov, a keďže chudoba môže mať na deti vplyv po celý život a prenášať znevýhodnenie z generácie na generáciu; keďže sociálne politiky sú dôležité pre dosiahnutie súdržnosti a priblíženie EÚ k jej občanom;

P.  keďže v Európe ako celku sa zvyšuje chudoba zamestnaných, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Španielsku (13,1 %), Grécku (14 %) a Rumunsku (18,6 %), čo ukazuje, že zamestnanie osebe nestačí vždy na pozdvihnutie ľudí z chudoby a je vyjadrením rôznych podôb trhu práce vrátane práce na čiastočný úväzok a/alebo na dobu určitú, úrovne miezd a intenzity práce v domácnosti a zlých pracovných podmienok; keďže rastu miezd v EÚ ostáva v útlme, mzdy sa za posledné dva roky zvýšili o menej ako 1 % a rozptyl odmien zamestnancov v EÚ je pomerne široký, od 4,6 EUR za odpracovanú hodinu práce v Bulharsku až do 43,3 EUR za odpracovanú hodinu v Luxembursku; keďže v 18 z 28 členských štátov rast reálnych miezd zaostával za priemerným rastom produktivity a zaostával dokonca aj za poklesom nezamestnanosti; keďže tvorba miezd je v právomoci jednotlivých štátov;

Q.  keďže vzdelanie má kľúčový vplyv na integráciu mladých ľudí do trhu práce a sú zaň v prvom rade zodpovedné členské štáty, avšak za podpory Komisie; keďže kvalitné vzdelávanie a odborná príprava musia byť prístupné pre všetkých, so zreteľom na skutočnosť, že miera zamestnanosti mladých ľudí (vo veku 20 – 34 rokov) s vysokoškolským vzdelaním v EÚ je 82,8 %, teda viac než 10 percentuálnych bodov vyššia ako u vyššieho stredného vzdelania; keďže odborná príprava sa stáva dôveryhodnejšou tak v očiach mladých Európanov, ako aj v očiach podnikov, ktoré uznávajú ich schopnosti; keďže odborné vzdelanie získané v neformálnom kontexte tiež poskytuje Európanom nástroje nevyhnutné pre trh práce;

R.  keďže napriek tomu, že digitálna transformácia vyžaduje, aby pracovníci mali aspoň základné digitálne zručnosti, odhaduje sa, že 44 % obyvateľov EÚ takéto zručnosti nemá(19);

S.  keďže v súlade s článkom 168 ZFEÚ by sa pri definovaní a vykonávaní relevantných politík a činností Únie mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia; keďže by to malo prispievať k sociálnej inklúzii, sociálnej spravodlivosti a rovnosti; keďže vedecko-technický pokrok, ktorý ročný prieskum rastu za rok 2018 víta, umožňuje objavovať lepšiu, účinnejšiu a cenovo dostupnejšiu liečbu a lieky; keďže tento pokrok sa pomáha zabezpečovať, aby ľudia, ktorí trpia chronickými problémami, mohli vstúpiť na trh práce alebo pracovať oveľa dlhšie; keďže tento cieľ v súčasnosti ohrozujú vysoké ceny niektorých liekov;

T.  keďže fiškálna politika členských štátov má svoju úlohu pri stabilizácii makroekonomického prostredia a zároveň sleduje širšie ciele, ako je fiškálna udržateľnosť a prerozdeľovanie;

U.  keďže ustanovenie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia je kompetenciou členských štátov, ktorú EÚ koordinuje, ale neharmonizuje;

V.  keďže hrubý disponibilný príjem domácnosti (HDPD) na obyvateľa sa v rôznych členských štátoch ešte stále nevrátil na úroveň pred krízou, pričom v niektorých členských štátoch je tento ukazovateľ o 20 až 30 percentuálnych bodov nižší ako v roku 2008;

W.  keďže schopnosť hospodárstva EÚ stimulovať dlhodobý rast je nižšia ako u našich najväčších konkurentov; keďže podľa odhadov Komisie je potenciál rastu EÚ približne 1,4 % oproti 2 % v Spojených štátoch amerických;

X.  keďže nelegálna práca pripravuje pracovníkov o práva, podporuje sociálny damping, čo má závažný vplyv na rozpočet a negatívny vplyv na zamestnanosť, produktivitu, kvalitu práce a rozvoj zručností, ako aj na efektívnosť a účinnosť systému dôchodkových práv; keďže v úsilí o legalizáciu nelegálnej práce je potrebné pokračovať;

Y.  keďže najvzdialenejšie regióny čelia obrovským ťažkostiam, ktoré súvisia s ich osobitosťami a obmedzujú ich potenciál rastu; keďže miera nezamestnanosti v týchto regiónoch sa pohybuje od 11,2 % do 27,1 % a miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje 54,5 % až 80,9 %; keďže v týchto regiónoch je nezamestnanosť mládeže vyššia ako 40 %;

Z.  keďže podľa výskumu nadácie Eurofound sa zapojenie sociálnych partnerov do vypracúvania národných programov reforiem vo väčšine členských štátov postupne zlepšuje, hoci sú stále výrazné rozdiely v kvalite a efektívnosti celkového zapojenia národných sociálnych partnerov do procesu európskeho semestra;

AA.  keďže v pripravovanej štúdii nadácie Eurofound o zapojení sociálnych partnerov v rámci európskeho semestra sa podľa usmernenia pre zamestnanosť č. 7 o zlepšovaní fungovania trhov práce píše o postupe konsolidácie a o rastúcej informovanosti; keďže však sociálni partneri zdôrazňujú, že treba zabezpečiť ich náležité zapojenie v podobe zmysluplných a včasných konzultácií, vzájomnej výmeny príspevkov a spätnej väzby, ako aj zviditeľňovaním ich názorov;

1.  víta ročný prieskum rastu za rok 2018, ako aj integrovaný európsky pilier sociálnych práv, ako dôležitú súčasť celkovej politiky pre kvalitnú zamestnanosť, udržateľný rast a investície, s cieľom zvyšovať produktivitu a mzdy, vytvárať pracovné miesta a znižovať nerovnosť, chudobu a zlepšovať sociálnu ochranu a prístup k informáciám a kvalitu verejných služieb; domnieva sa, že ročný prieskum rastu ja založený na stratégii investícií, štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financiách a musí byť prepojená s vykonávacími politikami a opatreniami na splnenie zásad a cieľov európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že Komisia by mala v rámci európskeho semestra zlepšovať proces koordinácie politík s cieľom lepšie monitorovať negatívne trendy, predchádzať im a korigovať ich, keďže tieto trendy by mohli zvyšovať nerovnosť a oslabovať sociálny pokrok, ako prostriedok prepojenia hospodárskej koordinácie so zamestnanosťou a sociálnou výkonnosťou; vyzýva členské štáty, aby nasledovali priority určené v prieskume a v spoločnej správe o zamestnanosti, s ohľadom na ich vnútroštátne politiky a stratégie na podporu rastu, trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, kvality pracovných miest, sociálnej súdržnosti, ochrany a začleňovania; konštatuje, že je dôležité chrániť práva pracovníkov a posilňovať vyjednávaciu pozíciu zamestnancov;

2.  zdôrazňuje potrebu sociálne a ekonomicky vyvážených štrukturálnych reforiem zameraných na realizáciu sociálneho ratingu AAA zlepšovaním inkluzívnych politík v oblasti trhu práce a sociálnych politík, ktoré riešia potreby pracovníkov a zraniteľných skupín, s cieľom podporovať investície, vytvárať kvalitnú zamestnanosť, pomáhať pracovníkom pri nadobúdaní zručností, ktoré potrebujú, podporovať rovnaké príležitosti na trhu práce, spravodlivé pracovné podmienky, zvyšovať produktivitu práce, podporovať rast miezd a udržateľné a primerané systémy sociálnej ochrany a zlepšovať životné pomery všetkých občanov; zdôrazňuje, že treba posilňovať priaznivé podnikateľské prostredie tak pre podniky, ako aj pre pracovníkov s cieľom vytvárať stabilnejšiu zamestnanosť a zároveň zabezpečovať rovnováhu medzi sociálnym a ekonomickým rozmerom a prijímať rozhodnutia spoločne a na základe doplnkovosti; vyzýva členské štáty, aby postupne presúvali daňové zaťaženie z práce na iné zdroje bez ohrozenia sociálnej bezpečnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšovanie sociálnych štandardov a znižovanie nerovností;

3.  zdôrazňuje, že sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú rozhodujúcimi nástrojmi pre zamestnávateľov a odborové zväzy na zavedenie spravodlivých miezd a pracovných podmienok a že silné systémy kolektívneho vyjednávania zvyšujú odolnosť členských štátov v čase hospodárskej krízy; pripomína, že právo na kolektívne vyjednávanie je otázkou, ktorá sa týka všetkých európskych pracovníkov, má kritické dôsledky pre demokraciu a právny štát vrátane dodržiavania základných sociálnych práv a že kolektívne vyjednávanie je základným európskym právom, ktoré sú európske inštitúcie podľa článku 28 Charty základných práv Európskej únie povinné dodržiavať; v tejto súvislosti požaduje politiky, ktoré rešpektujú, podporujú a posilňujú kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch mzdovej regulácie, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní kvalitných pracovných podmienok; je presvedčený, že všetko toto sa má diať s cieľom podporiť celkový dopyt a hospodárske oživenie, znižovať mzdovú nerovnosť a bojovať proti chudobe pracujúcich;

4.  vyzýva na silnejšie odhodlanie bojovať proti chudobe a rastúcej nerovnosti, a na podnecovanie sociálnych investícií vzhľadom na ich hospodárske a sociálne prínosy; pripomína, že hospodárstva s vyššou mierou sociálnych investícií sú odolnejšie voči otrasom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu vytvorili priestor pre verejné sociálne investície, a ak to bude potrebné, väčšie investície do sociálnej infraštruktúry a podporu pre najviac postihnutých s cieľom náležite riešiť nerovnosti, najmä prostredníctvom systémov sociálnej ochrany, ktoré poskytujú primeranú a cielenú podporu príjmov; vyzýva Komisiu, aby tam, kde je to vhodné, vykonala dôkladnejšie posúdenie toho, ktoré druhy výdavkov sa môžu s určitosťou považovať za sociálne investície;

5.  domnieva sa, že je dôležité posilňovať dialóg medzi rôznymi kultúrami s cieľom uľahčiť migrantom, utečencom a žiadateľom o azyl vstup na trh práce a začlenenie sa do spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcou nízkou účasťou etnických menšín na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti správne vykonávali smernice 2000/78/ES a 2000/43/ES; pripomína, že noví pracovníci si prinášajú nové zručnosti a vedomosti, a požaduje ďalšie vytvorenie a podporu nástrojov, ktoré budú vo viacerých jazykoch poskytovať informácie o aktuálnych možnostiach formálneho a neformálneho vzdelávania, odbornej prípravy, stáží a dobrovoľníckej práce;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula úsilie s cieľom pomôcť ľuďom, ktorí majú určité ťažkosti, napríklad trpia chronickou bolesťou, pri vstupe na trh práce alebo aby na ňom mohli ostať; zastáva názor, že trh práce má byť na takéto situácie uspôsobený a má sa stať flexibilnejším a nediskriminačným, aby dotknuté osoby tiež mohli prispievať k hospodárskemu rozvoju EÚ, a tak znižovať tlak na systémy sociálneho zabezpečenia;

7.  víta skutočnosť, že Komisia podporuje investície zamerané na zvýšenie trvalej udržateľnosti životného prostredia a oceňuje jeho potenciál pre celé hospodárstvo; súhlasí s tým, že podpora prechodu na hospodárstvo využívajúce odpad a ekologické hospodárstvo má vysoký čistý potenciál tvorby pracovných miest;

8.  víta medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv (EPSP) a verí, že európsky semester by mal podporovať rozvoj jeho 20 kľúčových zásad týkajúcich sa rovnosti príležitostí a prístupu na trh práce, spravodlivých pracovných podmienok a sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia by malo slúžiť nielen ako referenčný bod a odporúčanie pri vykonávaní cyklu koordinácie politík v rámci európskeho semestra s cieľom vybudovať skutočný sociálny rating AAA a podporiť hospodársky rast a predvídateľnú, udržateľnú finančnú situáciu podriadenú cieľom hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti, slúžiac tak hlavným cieľom stratégie Európa 2020, ktoré sa stali jej prioritami; poukazuje na to, že európsky semester postupu koordinácie je základným prostriedkom na konsolidáciu európskeho sociálneho rozmeru, z ktorého vychádza sociálny pilier; zdôrazňuje, že EPSP je prvým krokom v rámci budovania spoločného prístupu k ochrane a rozvoju sociálnych práv v rámci celej EÚ, čo by sa malo premietnuť do opatrení členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na posilnenie sociálnych práv prostredníctvom konkrétnych a špecifických nástrojov (právne predpisy, mechanizmy tvorby politiky a finančné nástroje) a dosiahnutie konkrétnych výsledkov; zdôrazňuje prvoradosť základných práv;

9.  uznáva úsilie vyvinuté na posilnenie sociálneho rozmeru európskeho semestra; požaduje ďalšie kroky zamerané na zabezpečenie rovnováhy sociálnych a hospodárskych priorít a na zvýšenie kvality monitorovania a odporúčaní v sociálnej oblasti;

10.  víta novú hodnotiacu tabuľku, ktorá obsahuje 14 hlavných ukazovateľov na sledovanie zamestnanosti a sociálnej výkonnosti členských štátov v troch širších oblastiach vymedzených v rámci sociálneho piliera;

11.  zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade EÚ v priemere 11 zo 14 hlavných ukazovateľov zaznamenalo za posledný dostupný rok zlepšenie, čo potvrdzuje neustále zlepšovanie sa situácie na trhu práce i v sociálnej oblasti, ktoré sprevádza hospodárske oživenie; poznamenáva však, že je potrebné podniknúť kroky s cieľom dosiahnuť sociálnu konvergenciu smerom nahor v rozmeroch, ktoré identifikuje sociálny pilier a ako uvádza Komisia, a že z analýzy hlavných ukazovateľov pre 17 z 28 členských štátov vyplýva aspoň jedna „kritická situácia“;

12.  uznáva, že napriek zlepšeniu stavu ekonomiky a zamestnanosti za ostatné roky v EÚ ako celku sa vyprodukované zisky nie vždy prerozdeľovali rovnomerne, lebo počet ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení je naďalej príliš vysoký; je znepokojený rastúcou nerovnosťou v EÚ a jej členských štátoch, ako aj nárastom podielu pracovníkov ohrozených chudobou, ktorí pracujú nielen na skrátený, ale aj plný úväzok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zlepšenie podmienok týchto ľudí a prejavovali viac uznania práci a skúsenostiam MVO, organizácií boja proti chudobe a organizácií ľudí žijúcich v chudobe a podporovali ich účasť na výmene osvedčených postupov; poukazuje na to, že vysoká úroveň nerovnosti znižuje výkonnosť hospodárstva a potenciál trvalo udržateľného rastu; zdôrazňuje skutočnosť, že integrácia dlhodobo nezamestnaných osôb prostredníctvom individualizovaných opatrení je kľúčovým faktorom v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a prispieva k udržateľnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva na vytvorenie a rozvinutie partnerstiev zahŕňajúcich všetky príslušné zainteresované strany s cieľom poskytnúť nástroje potrebné na účinnejšie reagovanie na potreby trhu práce, zabezpečenie účinných riešení a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti; zdôrazňuje, že treba zaviesť účinné politiky trhu práce s cieľom znižovať dlhodobú nezamestnanosť; domnieva sa, že členské štáty by tiež mali pomôcť tým, ktorí sú bez práce, zabezpečením cenovo dostupných, prístupných a kvalitných služieb na podporu pri hľadaní pracovného miesta, pri odbornej príprave a rekvalifikácii, a zároveň chrániť tých, ktorí sa do práce zapojiť nemôžu;

13.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní politických odporúčaní v rámci európskeho semestra brala do úvahy sociálne ciele;

14.  opakuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o rozdiely v mierach zamestnanosti a nezamestnanosti v rôznych členských štátoch a varuje najmä pred znepokojujúcou mierou nezamestnanosti a skrytej nezamestnanosti, je osobitne znepokojený vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je v súčasnosti v EÚ na úrovni 11 % s výnimkou niekoľkých členských štátov – Rakúsko, Česká republika, Holandsko, Maďarsko, Malta a Nemecko; považuje vysokú úroveň NEET a predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktoré stále pretrvávajú vo viacerých krajinách, za obzvlášť znepokojujúcu; v tejto súvislosti víta zvýšenie finančných prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na obdobie 2017 – 2020 o 2,4 miliardy EUR; zdôrazňuje, že v prípade potreby by sa malo zvážiť poskytnutie dodatočných prostriedkov na úrovni EÚ, a že členské štáty by mali zabezpečiť, aby bola záruka pre mladých ľudí plne otvorená všetkým skupinám vrátane osôb so zdravotným postihnutím; pripomína osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5 s názvom Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv?;

15.  súhlasí s názorom Komisie, že systémy sociálnej ochrany by mali zaručovať právo na dávky minimálneho príjmu; vyzýva členské štáty, aby stanovili primeraný minimálny príjem nad hranicou chudoby, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou a so zapojením sociálnych partnerov, a aby zabezpečili, že bude dostupný všetkým ľuďom a bude zameraný na tých, ktorí to najviac potrebujú; domnieva sa, že na účinný boj proti chudobe by systémy minimálneho príjmu mali byť sprevádzané dostupnosťou kvalitných a cenovo dostupných verejných statkov a služieb a opatrení na podporu rovnakých príležitostí a uľahčenie vstupu alebo návratu na trh práce pre ľudí v zraniteľnom podstavení, ak môžu pracovať;

16.  vyzýva Komisiu, aby ustanovila európske číslo sociálneho zabezpečenia s cieľom uľahčiť výmenu informácií, poskytnúť ľudom výkaz ich nárokov z minulosti a v súčasnosti a predchádzať zneužívaniu;

17.  pripomína Komisii, že prístup k sociálnej ochrane je základom pre vytváranie spravodlivých pracovných podmienok a že v nadväznosti na konzultácie sociálnych partnerov je potrebné predložiť konkrétne návrhy, ktorými sa zabezpečí, že si všetci ľudia nezávisle od typu vykonávanej práce budú môcť kumulovať nároky na dávky sociálneho zabezpečenia vrátane primeraných dôchodkov;

18.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a postupov európskeho semestra posilnila svoje úsilie o podporu komplexných verejných politík v členských štátoch zameraním sa ch na zabezpečenie hladšieho prechodu zo vzdelávania a (dlhodobej) nezamestnanosti do práce, a konkrétnejšie požaduje plnú realizáciu opatrení na vnútroštátnej úrovni uvedených v odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce(20); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali celoživotné vzdelávanie, najmä pre starších pracovníkov s cieľom pomôcť im prispôsobiť ich zručnosti a podporiť ich zamestnateľnosť;

19.  vyjadruje znepokojenie nad neustávajúcou vysokou úrovňou chudoby v Európe takmer desať rokov po prepuknutí krízy a nad medzigeneračnou priepasťou, ktorá vznikla aj v tých členských štátoch, ktoré dosahujú lepšie výsledky z hľadiska podielu ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; je mimoriadne znepokojený zvyšujúcou sa mierou chudoby detí a zamestnancov vo viacerých členských štátoch napriek makroekonomickému oživeniu v ostatných rokoch; konštatuje, že situácia, pokiaľ ide o podiel detí zúčastňujúcich sa na starostlivosti o deti v ranom veku a ich vzdelávaní, je kritická vo viac ako tretine členských štátov; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri príprave a realizácii štrukturálnych reforiem a aby vyhodnotila ich sociálny a distribučný vplyv;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom výrazne znížiť chudobu v Európe, najmä pokiaľ ide o chudobu detí, a konkrétne, aby predložila konkrétne návrhy, ktoré by na deti upriamili pozornosť politík zmierňovania chudoby, v súlade so svojím odporúčaním o investíciách do detí a s prihliadnutím na prípravné akcie stanovené v rozpočtoch EÚ na roky 2017 a 2018, ako aj príslušnými uzneseniami Európskeho parlamentu tým, že sa zabezpečí, aby boli prijaté opatrenia, ktoré umožnia deťom, ktorým hrozí chudoba, prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prijali národné plány na zníženie chudoby detí, s osobitným zameraním na obmedzený vplyv sociálnych transferov pri znižovaní rizika chudoby;

21.  víta zameranie ročného prieskumu rastu na rok 2018 na primerané sociálne bývanie a iné formy podpory bývania ako základných služieb vrátane ochrany ľudí v zraniteľnom postavení pred neoprávneným núteným vysťahovaním a exekúciou a na riešenia problému bezdomovectva; žiada sprísnené monitorovanie bezdomovectva a vylúčenia z bývania v rámci európskeho semestra, ako aj prípadné odporúčania;

22.  víta návrh smernice Komisie o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, ktorý nahradí súčasnú smernicu o písomnom vyhlásení;

23.  zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti mladých ľudí a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou je vyššia ako u dospelých vysokokvalifikovaných pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili realizáciu nového programu v oblasti zručností zameraného na zvyšovanie úrovne zručností osôb, ktorí majú problém s konkrétnymi zručnosťami, aby sa mohli vrátiť na trh práce;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali svoje úsilie pri investovaní do cenovo dostupného, prístupného a kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, do inovácie podporujúcej rast produktivity práce, aktívnej politiky trhu práce, sociálneho začleňovanie a integrácie do trhu práce, účinnejších a cielených verejných a súkromných služieb zamestnanosti – berúc do úvahy geograficko-demografické rozdiely v príjmoch v rámci jednotlivých regiónov a krajín – s cieľom zabezpečiť, aby nadobudnuté zručnosti zodpovedali dopytu na trhu práce, oprávniť ľudí a integrovať ich do trhu práce, a znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku; v tejto súvislosti zdôrazňuje rastúci dopyt po digitálnych a iných prenosných zručnostiach a trvá na tom, že ich vývoj je naliehavý a osobitne potrebný a mal by sa vzťahovať na všetky spoločenské skupiny, pričom osobitnú pozornosť treba venovať nízko kvalifikovaným pracovníkom a mladým ľuďom; zdôrazňuje význam iniciatív na podporu dlhodobej mobility študentov a mladých absolventov v rámci vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá umožní rozvoj kvalifikovanej a mobilnej pracovnej sily v odvetviach, ktoré majú potenciál;

25.  zastáva názor, že vzájomné uznávanie kvalifikácií bude prínosom pri odstraňovaní nesúladu medzi nedostatkom zručností na európskom trhu práce a uchádzačmi o zamestnanie, najmä mladými ľuďmi; zdôrazňuje, že kvalifikácie a zručnosti získané v neformálnom a informálnom kontexte zohrávajú dôležitú úlohu, pretože zvyšujú zamestnateľnosť mladých ľudí a tých, ktorí sa nachádzajú mimo trhu práce z dôvodu starostlivosti o člena rodiny; zdôrazňuje preto, že je dôležité vytvoriť systém validácie neformálnych a informálnych foriem znalostí a skúseností, najmä znalostí a skúseností získaných prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti; víta skutočnosť, že Komisia v ročnom prieskume rastu zohľadňuje význam uznávania týchto zručností na účely nového programu v oblasti zručností pre Európu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili kvalitu odbornej prípravy a posilnili vzdelávanie v pracovnom prostredí vrátane kvalitnej učňovskej prípravy;

26.  vyzýva členské štáty, aby podporovali programy učňovského vzdelávania a plne využívali prostriedky programu Erasmus+, ktoré sú k dispozícii pre učňov, s cieľom zaručiť kvalitu a atraktívnosť tohto druhu odbornej prípravy; upriamuje pozornosť Komisie na potrebu zvýšiť využívanie tohto programu mladými ľuďmi v najvzdialenejších regiónoch, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ;

27.  nabáda členské štáty, aby vystupňovali svoje úsilie o vykonanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a mládeže a podporovali výmenu najlepších postupov;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v iniciatívach zameraných na zlepšovanie prístupu k vzdelaniu, zručnostiam a zamestnaniu a v rámci rozvíjania zručností zabezpečili väčšiu pozornosť ekologickému a obehovému hospodárstvu;

29.  domnieva sa, že nadčasové zručnosti by mali zahŕňať vyučovanie udržateľnosti a mali by byť súčasťou širších úvah o gramotnosti v oblasti zamestnania v kontexte čoraz väčšej digitalizácie a robotizácie európskych spoločností, a to so zameraním nielen na hospodársky rast, ale takisto na osobný rozvoj učiacich sa, zlepšovanie zdravia a telesnej a duševnej pohody;

30.  víta oznámenie Komisie zo 14. novembra 2017 o posilňovaní európskej identity prostredníctvom vzdelávania a kultúry (COM(2017)0673), ktoré zahŕňa ambiciózne ciele v oblasti vzdelávania, najmä vytvorenie Európskeho priestoru vzdelávania a zlepšovanie jazykového vzdelávania v Európe;

31.  pripomína, že kreatívne odvetvia patria medzi najpodnikavejšie sektory a že kreatívne vzdelávanie rozvíja prenosné zručnosti, ako sú kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy, tímová práca a vynaliezavosť; žiada, aby sa umenie a tvorivé učenie začlenili do vzdelávania v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) vzhľadom na úzke prepojenie tvorivosti a inovácie; pripomína okrem toho potenciál kultúrneho a kreatívneho sektoru pre zachovanie a podporu európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a pre hospodársky rast, inováciu a zamestnanosť, najmä zamestnanosť mladých ľudí; zdôrazňuje, že ďalšia podpora a investície do kultúrneho a kreatívneho sektoru môžu významne prispieť k investíciám, rastu, inováciám a zamestnanosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila príležitosti, ktoré ponúka celý kultúrny a kreatívny sektor, najmä MVO a malé združenia, napríklad v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

32.  pripomína, že treba povzbudzovať dievčatá a mladé ženy, aby sa venovali štúdiu IKT a vyzýva členské štáty, aby povzbudzovali dievčatá a mladé ženy, aby študovali vedné odbory STEM, no venovali sa aj umeniu a humanitným vedám, a aby zvýšili zastúpenie žien v oblasti STEM;

33.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity na skvalitnenie služieb a právnych predpisov, ktoré sú dôležité pre správnu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rovnosť medzi ženami a mužmi; vyzýva na rozvoj prístupných, kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a služieb predškolského vzdelávania, ako aj opatrovateľských služieb pre odkázané osoby a na vytvorenie priaznivých podmienok pre rodičov a opatrovateľov tým, že sa umožní zmysluplné vyberanie rodinnej dovolenky a pružné formy organizácie práce pri využití potenciálu nových technológií, zaručení sociálnej ochrany a poskytnutia prípadne potrebného primeraného školenia; zdôrazňuje však potrebu odľahčiť bremeno povinnej starostlivosti o rodinných príslušníkov, a žiada vytvorenie regulovanej oblasti pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, čím sa uľahčí vytváranie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, čo zároveň prispieva k vytváraniu pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál verejno-súkromných partnerstiev a významnú úlohu poskytovateľov sociálnych služieb a podnikov sociálneho hospodárstva; osobitne zdôrazňuje, že treba monitorovať sociálny a rodový pokrok, aby zahŕňal rodové hľadisko a zohľadňoval priebežný vplyv reforiem;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predstavili ciele týkajúce sa starostlivosti o starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a iné odkázané osoby, ktoré by boli podobné barcelonským cieľom a používali nástroje na monitorovanie, aby sa zabezpečilo ich dosiahnutie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na zavedenie noriem kvality pre všetky služby starostlivosti vrátane noriem ich disponibility, prístupnosti a cenovej dostupnosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) o posilnení komunitnej podpory a starostlivosti v záujme zabezpečiť nezávislý život a vypracovali jasnú stratégiu a zabezpečili výrazné investície na rozvoj moderných kvalitných komunitných služieb a na zvýšenie podpory pre opatrovateľov, najmä opatrovateľov v rodine;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty na zvyšovanie kvality práce v oblasti pracovných podmienok, zdravia a bezpečnosti, ako aj z hľadiska miezd umožňujúcich dôstojný život a plánovanie rodiny; zdôrazňuje význam účinného boja proti nelegálnej práci za účasti sociálnych partnerov a s ukladaním primeraných pokút; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zdvojnásobili snahu o zmenu nelegálnej práce na legálnu prostredníctvom podpory svojich aparátov inšpekcie práce a zavádzali opatrenia, ktoré umožnia pracovníkom prejsť z tieňovej ekonomiky do oficiálnej; pripomína členským štátom, že existuje platforma proti nelegálnej práci, do ktorej by sa mali aktívne zapojiť a využívať ju na výmenu osvedčených postupov s cieľom vyrovnať sa s nelegálnou prácou, tzv. schránkovými firmami a predstieranou samostatnou zárobkovou činnosťou, pretože ohrozujú kvalitu práce, ako aj prístup pracovníkov k systémom sociálnej ochrany a k národným verejným financiám, čo vedie k nekalej hospodárskej súťaži medzi európskymi podnikmi; víta nové iniciatívy, ktoré navrhla Komisia, ako je napríklad začatie verejných konzultácií o európskom úrade práce a európskom čísle sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty, aby inšpektorátom práce alebo iným relevantným verejným orgánom poskytovali dostatočné zdroje na riešenie problému nelegálnej práce, navrhovanie riešení na umožňovanie pracovníkom presúvať sa z tieňovej do oficiálnej ekonomiky a zlepšovanie cezhraničnej spolupráce medzi kontrolnými službami a elektronickou výmenou informácií a údajov s cieľom zvýšiť efektívnosť kontrol zameraných na boj a prevenciu proti sociálnym podvodom a nelegálnej práci a na zníženie administratívnej záťaže;

36.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili efektívnosť a účinnosť aktívnych politík trhu práce a to, aby tieto politiky boli navrhnuté tak, aby podporovali mobilitu medzi odvetviami a rekvalifikáciu pracovníkov, pretože tieto budú v dôsledku prispôsobovania sa našich trhov práce digitálnej transformácii našich ekonomík čoraz dôležitejšie;

37.  zdôrazňuje potenciál MSP a sociálnych podnikov pri vytváraní pracovných miest a pre hospodárstvo ako celok; považuje za dôležité, aby sa posúdili vysoká miera zlyhávania začínajúcich podnikov s cieľom vyvodiť ponaučenie do budúcnosti, a aby sa podporilo podnikanie, a to aj prostredníctvom rozvoja a podpory sociálnych a obehových modelov hospodárstva; domnieva sa, že je dôležité ďalej zlepšovať podnikateľské prostredie, a to odstraňovaním administratívnych prekážok a prispôsobovaním sa požiadavkám, zlepšovaním prístupu k financiám a podporou rozvoja daňových modelov a zjednodušených postupov dodržiavania daňových predpisov, ktoré sú v prospech MSP, podnikateľov, samostatne zárobkovo činných osôb, mikrosubjektov, začínajúcich podnikov a podnikov sociálneho hospodárstva, a predchádzať daňovým únikom a nedostatku spoľahlivých informácií na identifikáciu daňových základov a ich skutočných vlastníkov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky na posilňovanie zodpovednej a účinnej podnikateľskej kultúry medzi mladými ľuďmi od mladého veku, a to vytváraním príležitostí pre stáže a návštevy podnikov a poznatkov s cieľom predísť zlyhaniu; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pokračovala v programoch Erasmus pre mladých podnikateľov; vyzýva členské štáty, aby podporovali združenia a iniciatívy, ktoré pomáhajú mladým podnikateľom rozvíjať inovačné projekty;

38.  zdôrazňuje, že sociálne podnikanie je rastúca oblasť, ktorá môže podporiť ekonomiku a súčasne zmierniť depriváciu, sociálne vylúčenie a ďalšie sociálne problémy; domnieva sa preto, že vzdelávanie v oblasti podnikania by malo zahŕňať sociálny rozmer a zaoberať sa témami, ako sú spravodlivý obchod, sociálne podniky a alternatívne obchodné modely, vrátane družstiev, s cieľom dosiahnuť sociálnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

39.  zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva sú pri minimalizácii dôsledkov krízy rozhodujúce; zdôrazňuje preto, že je potrebné poskytovať týmto podnikom väčšiu podporu, najmä pokiaľ ide o prístup k rozličným formám financovania vrátane európskych fondov a znižovať ich administratívnu záťaž; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť im právny rámec, ktorý uzná ich aktivity v EÚ a zabráni nekalej hospodárskej súťaži; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hodnotenie ich aktivít sa nenachádza v ročnom prieskume rastu, ako to Európsky parlament požadoval;

40.  uznáva, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené na trhu práce; v tejto súvislosti sa domnieva, že flexibilné pracovné zmluvy vrátane dobrovoľných zmlúv na dobu určitú a čiastočný pracovný úväzok môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní zastúpenia skupín vrátane žien, ktoré by inak boli vylúčené z trhu práce;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci spravodlivej transformácie investovali do vývoja a podpory nových výrobných technológií a služieb; zdôrazňuje ich potenciál na zvyšovanie produktivity a udržateľnosti, tvorbu kvalitnej zamestnanosti a stimuláciu dlhodobého rozvoja;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali investície do odvetvia výskumu a vývoja v súlade so stratégiou Európa 2020; trvá na tom, že investície do tohto odvetvia prispejú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a produktivity hospodárstva, a teda podporia tvorbu stabilných pracovných miest a zvyšovanie miezd;

43.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prístup k širokopásmovému pripojeniu na internet vo všetkých regiónoch vrátane vidieckych oblastí a regiónov s vážnymi trvalými prírodnými či demografickými problémami, a tak podporovať harmonický rozvoj na celom území EÚ;

44.  domnieva sa, že demografický pokles, ktorý v rôznej miere postihuje regióny EÚ, patrí medzi vážne prekážky brániace rozvoju EÚ, ktoré si vyžadujú rôzne prístupy a záväzky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na riešenie tohto problému zaviedli opatrenia; zdôrazňuje skutočnosť, že demografický pokles si vyžaduje celostný prístup, ktorý by mal zahŕňať úpravu potrebnej infraštruktúry, kvalitné pracovné miesta so slušnou mzdou a zlepšovanie verejných služieb a pružné pracovné podmienky, čo by malo ísť ruka v ruke s primeranou bezpečnosťou pracovných miest a dostupnou sociálnou ochranou;

45.  víta skutočnosť, že Komisia do európskeho štatistického programu zahrnula potrebu poskytovať štatistické údaje o demografických výzvach, akými sú napríklad vyľudňovanie a rozptyl obyvateľstva; domnieva sa, že tieto údaje poskytnú presný obraz problémov, s ktorým tieto regióny čelia, čo umožní nachádzať lepšie riešenia; vyzýva Komisiu, aby tieto štatistické údaje zohľadnila v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR);

46.  pripomína, že zvyšovanie strednej dĺžky života si vyžaduje úpravu dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť ich udržateľnosť a vysokú kvalitu života starších ľudí; zdôrazňuje, že to možno dosiahnuť tým, že sa zníži miera ekonomickej závislosti, a to aj poskytnutím primeraných pracovných podmienok, ktoré poskytujú príležitosti pre tých, ktorí chcú pracovať dlhšie a prostredníctvom hodnotenia – na úrovni členských štátov a spolu so sociálnymi partnermi – je nevyhnutné, aby bol zákonom a účinne stanovený a veku odchodu do dôchodku na pevných a udržateľných základoch spolu so zvýšením predpokladanej dĺžky života a rokmi príspevkov na poistenie, ako aj tým, že sa zabráni predčasnému odchodu z trhu práce, ako aj prijímaním mladých ľudí, utečencov a migrantov na trh práce; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri posilňovaní verejných a profesijných systémov dôchodkového zabezpečenia a aby pri vytváraní kreditov za starostlivosť o inú osobu kompenzovala príspevky žien a mužov v čase starostlivosti o dieťa a dlhodobej starostlivosti o člena rodiny ako nástroj na zníženie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na poskytnutie primeraného dôchodkového príjmu nad úrovňou chudoby a na dôstojný život a nezávislosť;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v politike aktívneho starnutia, sociálneho začleňovania starších ľudí a solidarity medzi generáciami; pripomína, že nákladovo efektívnejšie systémy zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, ktoré zaručujú včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti, majú pre produktivitu rovnako zásadný význam;

48.  zastáva názor, že politika súdržnosti ako hlavná verejná investičná politika Európskej únie preukázala svoju účinnosť pri znižovaní nerovností, lepšom začleňovaní a znižovaní chudoby, a preto by mala v budúcom VFR získať viac financovania; domnieva sa, že ESF by sa mal zachovať ako hlavný nástroj EÚ pre vstup a návrat pracovníkov na trh práce, ako aj pre podporné opatrenia sociálneho začleňovania, boja proti chudobe a nerovnostiam a na podporu vykonávania európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby navýšila ESF, aby sa podporilo vykonávanie európskeho pilieru sociálnych práv v kontexte VFR;

49.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EFSI podporoval rast a zamestnanosť vo veľmi rizikových investičných projektoch a riešil nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobú nezamestnanosť; vyjadruje však znepokojenie nad obrovskou nerovnováhou pri využívaní fondu medzi krajinami EÚ-15 a EÚ-13; zdôrazňuje tiež úlohu programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) pri podpore vysokej kvality a udržateľnosti zamestnanosti, zaručovaní primeranej a dôstojnej sociálnej ochrany a v boji proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe;

50.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zníženia daní zo základných potrieb, najmä pokiaľ ide o potraviny, ako krok, ktorý predstavuje jedno z najzákladnejších opatrení sociálnej spravodlivosti;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na ďalšie začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím do trhu práce, a to odstraňovaním legislatívnych prekážok, bojom proti diskriminácii a úpravou pracovísk, ako aj vytváraním stimulov pre ich zamestnávanie; pripomína, že nevyhnutné opatrenia, akými sú prispôsobiť pracovné prostredie osobám so zdravotným postihnutím, začleňovať ich do všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy a poskytovať im cielenú finančnú podporu, týmto ľuďom pomôžu plnohodnotne sa začleniť do trhu práce a do spoločnosti ako celku; vyzýva Komisiu, aby do hodnotiacej tabuľky zapracovala ukazovatele týkajúce sa trhu práce a sociálneho začleňovania ľudí so zdravotným postihnutím;

52.  víta začleňovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím do navrhovaných nových usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú prílohou ročného prieskumu rastu na rok 2018; žiada však, aby tieto ustanovenia zahŕňali konkrétne opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov, a to v súlade so záväzkami EÚ a členských štátov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD);

53.  nabáda členské štáty, aby vykonali potrebné opatrenia pre sociálne začleňovanie utečencov a ľudí z etnických menšín alebo prisťahovaleckého pôvodu;

54.  zdôrazňuje, že nesúlad medzi dopytom po pracovnej sile a jej ponukou je problémom, ktorý sa týka zamestnávateľov vo všetkých regiónoch EÚ, a to aj najviac rozvinutých, a nemožno ho vyriešiť nezabezpečeným alebo nestabilným zamestnaním; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia na uľahčenie mobility pracovníkov medzi pracovnými miestami, odvetviami a miestami s cieľom uspokojiť dopyt po pracovnej sile v menej a lepšie rozvinutých regiónoch a zároveň zabezpečiť stabilitu a dôstojné pracovné podmienky a umožniť profesijný pokrok a rast; uznáva, že mobilita pracovnej sily v rámci EÚ medzi členskými štátmi prispieva k plneniu ponuky a dopytu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okrem toho venovali osobitnú pozornosť jedinečnej situácii cezhraničných pracovníkov a pracovníkov v najvzdialenejších regiónoch;

55.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že po nespočetných žiadostiach Európskeho parlamentu najvzdialenejšie regióny ešte stále nie sú zahrnuté do ročného prieskumu rastu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom zaručiť rovnosť medzi regiónmi a podporiť väčšiu konvergenciu smerom nahor, o ktorej sa veľa diskutovalo, posilnila uplatňovanie článku 349 ZFEÚ na posilnenie integrácie najvzdialenejších regiónov EÚ; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba naďalej venovať najvzdialenejším regiónom, nielen pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov, ale aj z hľadiska vplyvu, ktorý môžu európske politiky mať na ich sociálnu situáciu a úroveň zamestnanosti;

56.  zdôrazňuje, že v období rokov 2014 – 2016 rast reálnej mzdy napriek zlepšeniam na trhu práce zaostával za rastom produktivity; pripomína, že na riešenie nerovnosti je rast reálnych miezd v dôsledku zvýšenej produktivity rozhodujúci;

57.  zdôrazňuje úlohu sociálnych partnerov ako hlavných zainteresovaných subjektov, postupov sociálneho dialógu v rámci členských štátov a občianskej spoločnosti v procese reforiem a pridanú hodnotu ich aktívneho zapojenia do prípravy, zoradenia a realizácie reforiem; zdôrazňuje, že účinné zapojenie do návrhu politík dá sociálnym partnerom pocit väčšej angažovanosti v národných reformách prijatých na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci semestra, a preto budú pociťovať väčšiu zodpovednosť za výsledky; vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia pre takúto primeranú účasť všetkých príslušných zainteresovaných subjektov; podporuje názor, že nové formy zamestnania na globalizovanom trhu si vyžadujú nové formy sociálneho a občianskeho dialógu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vznik tejto novej formy sociálneho dialógu a ochranu týchto nových foriem zamestnania; zdôrazňuje, že všetci pracovníci musia byť informovaní o svojich právach a byť chránení v prípade, že informátori oznámia nekalé praktiky; domnieva sa, že ak máme pokročiť ku konvergencii smerom nahor, mal by sociálny dialóg pokračovať vo všetkých fázach európskeho semestra; potvrdzuje, že členské štáty musia ľuďom pomáhať pri nadobúdaní zručností požadovaných na trhu práce;

58.  zdôrazňuje skutočnosť, že podľa Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) a hodnotiacej tabuľky stratégie Európa 2020 rozloženie zručností pracovnej sily v roku 2016 do veľkej miery zodpovedalo kvalifikačným požiadavkám trhu práce, že ponuka práce presahovala dopyt po všetkých typoch kvalifikácie, pričom bola obzvlášť vysoká pre kvalifikácie na nízkej a strednej úrovni; zdôrazňuje, že prognózy strediska CEDEFOP ukazujú súbežný nárast zručností tak na strane dopytu, ako aj ponuky až do roku 2025 a že sa očakáva, že úrovne zručností pracovnej sily sa budú meniť rýchlejšie ako úrovne požadované na trhu práce; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pozorne prehodnotili problémy vstupu na trh práce; je znepokojený nárastom miery nadmernej kvalifikácie (25 % v roku 2014);

59.  zdôrazňuje, že rodová diskriminácia ako napríklad rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rozdiely v miere zamestnanosti mužov a žien sú naďalej obrovské, pričom priemerná hrubá hodinová mzda zamestnancov je asi o 16 % vyššia ako v prípade ich kolegýň; zdôrazňuje, že tieto rozdiely sú spôsobené nedostatočným zastúpením žien v dobre platených sektoroch, diskrimináciou na trhu práce a vysokou mierou zamestnanosti žien na čiastočný úväzok; trvá na tom, že je potrebný ďalší pokrok na zníženie týchto rozdielov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby do stratégie Európa 2020 zaradila pilier rodovej rovnosti a rodovú rovnosť ako nadradený cieľ;

60.  vyzýva členské štáty, aby do svojich národných programov reforiem a programov stability a konvergenčných programov začlenili rodový rozmer a zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, a to stanovením kvalitatívnych cieľov a vymedzením opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov;

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0355.
(3) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5.
(4) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0451.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0418.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0403.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0360.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0260.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2017)0039.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
(14) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 157.
(15) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 19.
(16) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 48.
(17) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130.
(18) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 40.
(19) Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti, Európska komisia.
(20) Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.

Posledná úprava: 6. novembra 2018Právne oznámenie