Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2286(BUD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0062/2018

Predkladané texty :

A8-0062/2018

Rozpravy :

PV 13/03/2018 - 15
CRE 13/03/2018 - 15

Hlasovanie :

PV 15/03/2018 - 10.11
CRE 15/03/2018 - 10.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0089

Prijaté texty
PDF 443kWORD 54k
Štvrtok, 15. marca 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Usmernenia pre rozpočet na rok 2019 – Oddiel III
P8_TA(2018)0089A8-0062/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2019, oddiel III – Komisia (2017/2286(BUD))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018(5) a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. februára 2018 o rozpočtových usmerneniach na rok 2019 (06315/2018),

–  so zreteľom na článok 86a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0062/2018),

A.  keďže rokovania o rozpočte Únie na rok 2019, poslednom v súčasnom volebnom období, budú prebiehať súbežne so začatím rokovaní o ďalšom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) a reforme systému vlastných zdrojov EÚ; keďže rok 2019 bude šiestym rokom VFR na roky 2014 – 2020;

B.  keďže obe zložky rozpočtového orgánu by sa mali snažiť dosiahnuť v Zmierovacom výbore ambicióznu a komplexnú dohodu o rozpočte na rok 2019 s cieľom pozitívne ovplyvniť súbežné rokovania a umožniť dohodu o VFR po roku 2020 a o vlastných zdrojoch do konca tohto volebného obdobia;

C.  keďže v nadväznosti na dohodu z decembra 2017 o začatí druhej fázy rokovaní by proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (brexit) nemal mať priamy vplyv na rozpočet na rok 2019, keďže podľa spoločnej správy EÚ a Spojeného kráľovstva(6) bude Spojené kráľovstvo prispievať na ročné rozpočty na roky 2019 a 2020 a zúčastňovať sa na ich plnení, ako keby ostalo členom Únie;

D.  keďže rastúce populistické a extrémistické hnutia vo všetkých členských štátoch šíria a podporujú zavádzajúce informácie o EÚ a jej rozpočte, čo zdôrazňuje potrebu lepších a transparentnejších informácií;

E.  keďže po rokoch negatívneho vnímania riešenia finančnej, sociálnej a hospodárskej krízy občanmi dnes zlepšujúce sa hospodárske vyhliadky, ktoré sú výsledkom koordinovaného úsilia, aby sa Európa dostala na cestu hospodárskeho oživenia, umožňujú veľkorysejšie rozpočtové plánovanie;

F.  keďže Rada si v posledných rokoch opakovane protirečí tým, že predkladá nové politické priority EÚ, ale sama nie je ochotná poskytnúť nové rozpočtové prostriedky na ich financovanie; keďže nové politické priority a budúce výzvy pre EÚ by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzovaním existujúcich úspešných programov;

G.  keďže ku koncu súčasného obdobia finančného plánovania sa viacročné programy budú vykonávať naplno, a preto sa zvyšuje potreba primeraných finančných prostriedkov;

Odpovede na výzvy, ktorým čelí EÚ, a očakávania občanov

1.  uznáva zotavenie sa z dôsledkov finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy, ktoré je posilnené v dôsledku úsilia EÚ a členských štátov vytvárať rast a pracovné miesta a ktoré sa musí ďalej upevniť s cieľom dosiahnuť pozitívny vplyv na každodenné životy občanov EÚ, z ktorých mnohí boli vážne zasiahnutí krízou po niekoľko rokov; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala mladým ľuďom a ľuďom ohrozeným chudobou a nezamestnanosťou, aby sa zabezpečilo, že pocítia pozitívne účinky, čím by sa predišlo ďalšiemu rastu sociálnych a regionálnych nerovností; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že osobitný dôraz by sa mal napriek tomu klásť na schopnosť jednotlivých regiónov využiť zintenzívňujúci sa rast;

2.  zdôrazňuje, že podľa údajov Eurostatu a navzdory populistickej rétorike sú občania EÚ optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ; zdôrazňuje, že Únia by mala plniť svoje úlohy a záväzky a robiť viac pre zlepšenie života svojich občanov teraz i v budúcnosti, ale aj pre ich ochranu pred nekalými obchodnými a hospodárskymi postupmi na globálnom trhu a zároveň im pomáhať využívať jeho výhody; zdôrazňuje, že výzvy súvisiace so zmenou klímy a medzinárodnými bezpečnostnými hrozbami sa musia riešiť; domnieva sa, že na to, aby EÚ splnila tieto očakávania a záväzky, musí v rámci svojich právomocí dosahovať lepšie výsledky, aby podporila vytváranie udržateľného rastu a pracovných miest a znížila rozdiely v životnej úrovni medzi občanmi EÚ vo všetkých jej regiónoch, pričom by mala v plnej miere dodržiavať stratégiu EÚ 2020, ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu; zdôrazňuje, že je potrebné pripraviť európske hospodárstvo a občanov EÚ na príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia; domnieva sa, že riešenie základných príčin migrácie a skoncovanie s rôznymi formami diskriminácie, napríklad diskriminácie žien a LGBTI osôb, tiež predstavujú dôležité výzvy na rok 2019;

Príprava udržateľnej budúcnosti a posilnenej solidarity v rámci aj mimo Únie

Udržateľná budúcnosť

3.  domnieva sa, že rozpočet EÚ na rok 2019 by mal posilniť všetky príslušné nástroje na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, najmä v hospodársky zaostávajúcich regiónoch EÚ, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť zlepšeniu podnikateľských a odborných zručností a mobility, uznávaniu kvalifikácií na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy a podpore rastu, konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest, investícií do infraštruktúry, inovácií, výskumu a MSP; zdôrazňuje, že nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá má veľký sociálny dosah, je jednou z najväčších výziev na európskej úrovni;

4.   domnieva sa, že prioritami rozpočtu EÚ na rok 2019 by mali byť rast, inovácie, konkurencieschopnosť, bezpečnosť, boj proti zmene klímy, prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov a migrácia;

5.  podporuje rozšírenie príležitostí pre mladých ľudí na zapojenie sa do činností v oblasti solidarity; požaduje urýchlené predstavenie a dôslednú implementáciu Európskeho zboru solidarity po jeho schválení plánovanom na rok 2018;

6.  víta, že na dôraznú žiadosť Európskeho parlamentu bolo výsledkom zmierovacieho konania o rozpočte EÚ na rok 2018 zvýšenie pôvodne navrhnutých osobitných rozpočtových prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o 116,7 milióna EUR nových rozpočtových prostriedkov, čím sa v roku 2018 dosiahla celková suma 350 miliónov EUR, ale upozorňuje na potrebu zlepšiť implementáciu financovania, ktorá zaostáva; namieta proti výkladu Komisie v rámci technickej aktualizácie finančného plánovania na obdobie 2019 – 2020 v nadväznosti na prijatie rozpočtu na rok 2018, pokiaľ ide o finančný plán na rok 2018, v ktorom považuje toto zvýšenie za predsunuté pridelenie rozpočtových prostriedkov nasledujúcich rokov, a očakáva, že Komisia splní sľuby, ktoré dala Európskemu parlamentu na konci zmierovacieho obdobia v roku 2017; očakáva, že návrh rozpočtu na rok 2019 preukáže väčšiu ambíciu bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí, pričom nájde správnu rovnováhu medzi skutočným vývojom absorpčnej kapacity v tejto oblasti a politickou vôľou prejaviť podporu tejto otázke; pripomína záväzok Komisie navrhnúť ďalšie zvýšenie financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom opravného rozpočtu v prípade, že by absorpčná kapacita YEI v roku 2018 umožňovala takéto zvýšenie; trvá na tom, aby členské štáty a Komisia spájali ponuky zamestnania, vzdelávania alebo odbornej prípravy s profilmi uchádzačov a dopytom na trhu práce s cieľom umiestniť účastníkov do udržateľného zamestnania;

7.  vyzýva Komisiu, aby na účely postupu na rok 2019 sprístupnila finančné údaje o vykonávaní YEI rozčlenené podľa národných podielov s cieľom doplniť vykazovanie údajov vyjadrené vo forme celkových nákladov, ktoré už je verejne prístupné; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčinnosť medzi YEI, Európskym sociálnym fondom a vnútroštátnymi rozpočtami členských štátov, aby sa zabezpečilo, že YEI nebude nahrádzať vnútroštátne financovanie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET);

8.  domnieva sa, že pri príležitosti svojho 30. výročia zostáva Erasmus+ spolu s kultúrnymi programami EÚ aj naďalej najdôležitejším programom na podporu mobility mládeže a na oboznamovanie so základnými európskymi hodnotami a ich vštepovanie mladým ľuďom, čo dokazuje počet prijatých žiadostí prekračujúci dostupné financovanie; domnieva sa, že rozpočet programu Erasmus+ na rok 2019 sa musí ešte viac zvýšiť (najmenej zdvojnásobiť), aby sa uspokojil oprávnený dopyt po tomto programe, najmä v súvislosti s celoživotným vzdelávaním;

9.  domnieva sa, že výskum, konkurencieschopnosť a MSP sú kľúčom k umožneniu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest; zdôrazňuje preto, že je dôležité poskytnúť spoločnostiam z EÚ, najmä MSP, priaznivé prostredie pre inovácie, výskum a investície s cieľom vytvoriť hospodárstvo EÚ, ktoré je skutočne konkurencieschopné na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje význam vyššieho rozpočtu v rámci podokruhu 1a a rozšírenia financovania úspešných programov, ako sú Horizont 2020 a programy na podporu MSP vrátane programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (ďalej len „COSME“), ktoré majú oveľa viac žiadateľov ako príjemcov finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať špecifické požiadavky a nízke administratívne zdroje MSP pri tvorbe programov pre MSP; domnieva sa, že je to nevyhnutné vzhľadom na rýchlo sa meniace a vysoko konkurenčné prostredie a zásadné zmeny vo všetkých odvetviach spôsobené digitalizáciou; uznáva, že európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej len „EŠIF“) tiež prispievajú na všetky tieto priority;

10.  zdôrazňuje, že investície do výskumu a inovácie sú predpokladom dosiahnutia skutočnej konkurencieschopnosti v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku znepokojivo nízkej miery úspešnosti žiadostí sa z prostriedkov EÚ financuje menší počet vysokokvalitných projektov v oblasti výskumu a inovácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa musí zaistiť primeraná úroveň rozpočtových prostriedkov na program Horizont 2020;

11.  zdôrazňuje potenciál hospodárskeho rastu vyplývajúci z technologickej transformácie a požaduje, aby rozpočet EÚ zohrával primeranú úlohu v podpore digitalizácie európskeho priemyslu a presadzovaní digitálnych zručností a digitálneho podnikania;

12.  uznáva, že MSP zostávajú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva a budú aj naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vytváraní pracovných miest a rastu v celej EÚ; v tejto súvislosti žiada, aby sa rozpočtové prostriedky programu COSME v roku 2019 zvýšili, a to s ohľadom na úspešnosť tohto programu;

13.  víta predĺženie a posilnenie Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI“), ktorého navýšený záručný fond zohráva kľúčovú úlohu v znižovaní nedostatku investícií v EÚ; pripomína, že záručný fond EFSI je financovaný čiastočne na úkor programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy (NPE) napriek tomu, že oba sú dlhodobé programy zamerané na budúcnosť; zdôrazňuje dlhodobú pozíciu Európskeho parlamentu, že akékoľvek nové iniciatívy musia byť financované z nových rozpočtových prostriedkov, a nie prostredníctvom prerozdelenia prostriedkov, a že škoda spôsobená existujúcim programom sa musí napraviť prostredníctvom ročného rozpočtového postupu; opakuje, že škrty v týchto programoch by sa mali v čo najväčšej miere zrušiť;

14.  zdôrazňuje, že rozšírený a predĺžený EFSI by mal v roku 2019 dosiahnuť významný pokrok, pokiaľ ide o lepšie geografické pokrytie tak, aby všetky regióny mohli rovnako využívať pákový efekt, ktorý poskytuje rozpočtová záruka EÚ; vyzýva členské štáty, aby vykonali štrukturálne reformy, ktoré zlepšia investičné prostredie a miestne kapacity v záujme úspešného vykonávania podpory z EFSI vo všetkých regiónoch;

15.  víta nedávny záväzok členských štátov vykonávať obnovený program EÚ v oblasti obrany, ktorého cieľom je posilniť tzv. tvrdú aj mäkkú silu, a domnieva sa, že je v súlade s bezpečnostnými obavami občanov vzhľadom na rastúcu celosvetovú nestabilitu, ktorú ešte prehlbujú nové typy hrozieb; podporuje nedávnu iniciatívu Komisie na začatie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „EDIDP“) ako prvej etapy Európskeho obranného fondu; požaduje, aby sa EDIDP financoval výlučne z nepridelených rezerv a/alebo osobitných nástrojov, a teda nie prerozdelením prostriedkov z existujúcich programov;

16.  zdôrazňuje, že riešenie vnútornej bezpečnosti musí zostať jednou z hlavných priorít Únie, a žiada, aby sa posilnili finančné prostriedky na túto rozvíjajúcu sa politiku; je presvedčený, že EÚ musí viac investovať do posilnenia a riadenia svojich hraníc, do zlepšenia spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a vnútroštátnymi orgánmi a do boja proti terorizmu, radikalizácii a organizovanej trestnej činnosti, a to zavedením primeraného a moderného digitálneho informačného systému; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), a potrebu náležitého financovania agentúr v oblasti hraníc, bezpečnosti a spravodlivosti; pripomína, že finančné krytie tohto nástroja v roku 2018 sa výrazne znížilo;

17.  žiada, aby sa zvýšilo financovanie boja proti javu radikalizácie, ktorá vedie k násilnému extrémizmu v Únii; nazdáva sa, že tento cieľ možno dosiahnuť podporou integrácie a bojom proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii, fundamentalizmu a nenávistným prejavom;

18.  víta úlohu, ktorú zohráva Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); požaduje pre tento fond primeraný rozpočet na rok 2019 s cieľom podporiť dôstojné prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch, spravodlivé stratégie v oblasti návratu, programy presídľovania, politiky v oblasti legálnej migrácie a presadzovanie účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a riešiť nelegálnu migráciu; potvrdzuje dôležitosť dostupnosti cielených finančných prostriedkov na riešenie základných príčin migračnej a utečeneckej krízy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí financovať opatrenia v krajinách pôvodu migrantov, ako aj v hostiteľských krajinách utečencov, okrem iného opatrenia zamerané na riešenie chudoby, nezamestnanosti, vzdelávacích a hospodárskych výziev a nestability;

19.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorého cieľom bude poskytnúť na úrovni EÚ vyjadrenie finančnej solidarity obetiam teroristických činov a ich rodinám;

20.  pripomína význam agentúr EÚ pri zabezpečovaní vykonávania jej legislatívnych priorít, a tým aj pri plnení cieľov jej politík týkajúcich sa napríklad konkurencieschopnosti (zamestnanosť, udržateľný rast, energetická únia), migrácie (azyl, cezhraničné riadenie), podpory základných práv (ochrana údajov) a bezpečnosti (počítačová kriminalita, drogy, podvody, pranie špinavých peňazí, terorizmus, justičná spolupráca, policajná spolupráca, podpora informačných systémov veľkého rozsahu); očakáva, že rokovania o rozpočte na rok 2019 povedú k realistickému operačnému a administratívnemu financovaniu agentúr a ďalších orgánov EÚ, čo im umožní plniť si povinnosti zahŕňajúce rozširujúce sa úlohy a zvýšenú pracovnú záťaž; požaduje pridelenie primeraných zdrojov na zabezpečenie riadneho zriadenia a fungovania Európskej prokuratúry; všeobecnejšie vyzýva na dôkladné posúdenie strategických záujmov a úloh všetkých agentúr a možnosti ich zoskupenia podľa strategickej povahy ich poslania a výsledkov; opäť pripomína, že rok 2018 je posledným rokom plnenia plánu na zníženie počtu zamestnancov o 5 % a vytvorenie fondu pracovných miest určených na presun; očakáva, že Komisia a Rada sa v rozpočte na rok 2019 zdržia ďalších škrtov v zdrojoch agentúr;

21.  domnieva sa, že rozpočet na rok 2019 musí v čase, keď kľúčoví aktéri ako USA nie sú ochotní plniť svoje záväzky v oblasti boja proti zmene klímy podľa Parížskej dohody, postaviť EÚ priamo do čela tohto boja, ktorý je jednou z najväčších výziev našej generácie, a to tým, že poskytne dodatočnú finančnú podporu iniciatívam, ako sú program pre oblasť klímy v rámci LIFE, ECOPOTENTIAL a Čisté nebo; zdôrazňuje, že výdavky v tejto oblasti by sa mali považovať za dlhodobé investície, a nie náklady, a že Európsky dvor audítorov aj Rada pre hospodárske a finančné záležitosti zistili, že EÚ neplní svoj cieľ financovania v oblasti zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby plnila ciele stanovené v Parížskej dohode a vlastné dlhodobé ciele EÚ v oblasti klímy tým, že sa splní cieľ vyčlenenia 20 % výdavkov VFR na roky 2014 – 2020 na oblasť klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príspevok na rok 2019 by mal výrazne prekročiť celkový cieľ, aby sa kompenzovala nižšia úroveň pridelených prostriedkov počas prvých rokov súčasného VFR, a že je potrebné úplne optimalizovať mechanizmus uplatňovania hľadiska zmeny klímy;

Posilnená solidarita v záujme riešenia sociálnych, územných a globálnych výziev

22.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal prispievať k úsiliu členských štátov v oblastiach, ako sú nezamestnanosť a zdravotná starostlivosť, vyčleňovaním primeraných finančných prostriedkov na programy, ktorých cieľom je boj proti nerovnostiam, zmierňovanie najhorších foriem chudoby, osobitne v prípade najviac izolovaných a zraniteľných skupín obyvateľstva, najmä detí, a umožniť občanom získať zručnosti potrebné na prispôsobenie sa digitalizácii;

23.  trvá na tom, že je potrebné posilniť podporu programov Únie, ktoré podporujú rast a tvorbu dlhodobých a kvalitných pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí, a doplniť tak úsilie členských štátov zaručiť diverzifikovanú pracovnú kvalifikáciu namiesto predčasnej špecializácie ako prostriedok na zvýšenie odolnosti a umožnenie prispôsobenia sa spoločnosti pri riešení demografickej regresie, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v určitých sektoroch a udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia; konštatuje, že zváženie osobitných, na mieru prispôsobených opatrení sa môže ukázať ako užitočné v prípade sektorov a/alebo regiónov, ktoré sú najviac postihnuté alebo sa stali oveľa zraniteľnejšími;

24.  pripomína výrazné starnutie populácie a zvýšenie počtu najmä starších ľudí, ktorí potrebujú osobitnú a špecializovanú starostlivosť; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ďalšie podporné opatrenia na riešenie demografických výziev, a opäť vyjadruje podporu iniciatívam, ako sú dediny pre osoby s demenciou, kde sa od ranej fázy zabezpečuje náležitá starostlivosť;

25.  domnieva sa, že diskriminácia na základe pohlavia, najmä na trhu práce, je nielen v rozpore s hodnotami EÚ, ale predstavuje aj vážnu prekážku pre hospodársky rast, keďže znemožňuje ženám zmysluplne sa zamestnať; zdôrazňuje kľúčový prínos posilnenia postavenia žien k dosiahnutiu inkluzívnejších, spravodlivejších a mierových spoločností, ktoré rastú udržateľnejšie; očakáva, že rozpočet na rok 2019 podporí podnikanie žien a ich prístup k finančným zdrojom EÚ, napríklad v rámci programov COSME a Horizont 2020, a rozšíri politiku súdržnosti s cieľom podpory ďalších investícií do infraštruktúry vzdelávania, starostlivosti o deti a zdravotníctva, ktorá ženám pomáha zosúladiť súkromný a pracovný život;

26.  opakuje svoje znepokojenie v súvislosti s oneskoreniami vo vykonávaní politiky súdržnosti, ktorá je vyjadrením územnej solidarity EÚ a jej hlavnou investičnou politikou, ale uznáva, že rok 2017 bol prvým rokom, v ktorom sa vykonávanie programov EŠIF zrýchlilo, a očakáva, že tento trend bude v rokoch 2018 a 2019 pokračovať; domnieva sa, že treba poskytnúť dostatočné platobné rozpočtové prostriedky na to, aby vykonávanie prebiehalo hladko;

27.  pripomína významný prínos Únie k podpore mieru a zmierenia v Írsku, najmä prostredníctvom programov PEACE a INTERREG, ktoré sa zameriavajú na Severné Írsko a pohraničné grófstva na juhu; vyzýva na úplné dodržiavanie rámca už prijatých záväzkov, ako v prípade Veľkopiatkovej dohody, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu a demokracie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej podporovali mierový proces prostredníctvom pokračujúceho financovania programu PEACE a súvisiacich programov;

28.  upozorňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (ďalej len „SPP“) je jedným zo základných kameňov európskej integrácie, ktorý zabezpečuje dodávky bezpečných a kvalitných potravín európskym občanom, dobre fungujúci jednotný trh s poľnohospodárskymi výrobkami a dlhodobú udržateľnosť vidieckych oblastí; pripomína, že finančné prostriedky SPP prispievajú najmä k ziskovosti a stabilite poľnohospodárstva v EÚ;

29.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala poľnohospodárov v celej Európe pri vyrovnávaní sa s neočakávanými výkyvmi na trhu a zaisťovaní dodávok bezpečných a kvalitných potravín; požaduje, aby sa primeraná pozornosť venovala drobnému poľnohospodárstvu a rybárstvu;

30.  domnieva sa, že regionalizácia a sociálno-ekonomické ciele musia zohrávať väčšiu úlohu v rámci spoločnej rybárskej politiky a že sa musí rozšíriť pôsobnosť Európskeho námorného a rybárskeho fondu; vyzýva Komisiu, aby uľahčila prístup k financovaniu a zjednodušila súvisiace postupy; vyjadruje osobitné znepokojenie nad možným nepriaznivým vplyvom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ na rybárstvo, najmä v susediacich pobrežných členských štátoch;

31.  víta návrh rozšíriť rozsah pôsobnosti mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a posilniť ho; domnieva sa, že posilnenie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany je mimoriadne dôležité, aby bolo možné zabezpečiť rýchlejšiu a súdržnejšiu reakciu v oblasti civilnej ochrany na úrovni Únie, pokiaľ ide o prevenciu, pripravenosť a reakcie na prírodné a človekom spôsobené katastrofy v rámci alebo mimo Únie;

32.  očakáva, že vzhľadom na vzniknuté obmedzenia na strane zdrojov a požiadavky, aby EÚ prevzala väčšiu zodpovednosť, sa posilnia pretrvávajúce postupy a opatrenia pri plnení rozpočtu, aby sa zabezpečilo včasné plnenie finančných záväzkov nákladovo efektívnym spôsobom;

33.  domnieva sa, že agentúram, programom a politikám EÚ, ktoré sa podieľajú na riadení migračných tokov a tokov utečencov a kontrole hraníc alebo s nimi súvisia, by sa mali poskytnúť primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na zvládnutie súčasnej utečeneckej krízy, za ktorú by mali prevziať zodpovednosť aj členské štáty v súlade so zásadou rozdelenia zaťaženia a Ženevskými dohovormi; je presvedčený, že EÚ by v záujme nájdenia dlhodobého riešenia mala preukázať aj svoju vonkajšiu solidaritu, a to podporovaním podmienok pre mier a prosperitu v krajinách pôvodu a kladením väčšieho dôrazu na investície a rozvojové politiky, najmä prostredníctvom vykonávania Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD), nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroja humanitárnej pomoci; uznáva dôležitosť a nespornú hodnotu rozvojovej politiky, ktorej prioritami sú napríklad odstránenie chudoby, vzdelávanie, zdravotníctvo a hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť činnosti a programy Agentúry UNRWA; zdôrazňuje, že jednou z podmienok zachovania stability a prosperity v EÚ je stabilné susedstvo EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že sa uprednostnia investície v susedstve EÚ s cieľom podporiť úsilie zamerané na riešenie hlavných problémov, ktorým táto oblasť čelí – výziev spojených s migráciou, utečencami a rozvojom v krajinách južného susedstva a nestability v krajinách východného susedstva, ktorá je čiastočne dôsledkom ruskej zahraničnej politiky, ktorá nie je v súlade s medzinárodným právom a normami demokracie a ľudských práv; zdôrazňuje, že nové politické priority a budúce výzvy pre EÚ, napríklad v oblasti bezpečnosti a obrany, by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzením existujúcich úspešných a dôležitých politík a programov, napríklad v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci alebo susedskej politiky; okrem toho zdôrazňuje, že bezpečnostné a rozvojové politiky sa vzájomne ovplyvňujú a že obe sú dôležitými podmienkami vybudovania fungujúceho štátu, ako aj fungujúcich administratívnych štruktúr bez korupcie, a minimálnych noriem v sociálnej, zdravotníckej a hospodárskej sfére;

34.   pripomína svoje stanovisko, že vedľajšie rozpočtové mechanizmy, ako sú trustové fondy a iné podobné nástroje, obchádzajú rozpočtový postup, oslabujú transparentnosť rozpočtového hospodárenia a porušujú právo Európskeho parlamentu vykonávať účinnú kontrolu výdavkov; domnieva sa preto, že tieto vonkajšie nástroje vytvorené v posledných rokoch sa musia začleniť do rozpočtu Únie a že sa musia nájsť alternatívne riešenia s cieľom umožniť Únii rýchlo reagovať na núdzové situácie na medzinárodnej úrovni a stav po nich;

35.  zdôrazňuje, že nástroj predvstupovej pomoci (IPA) by mal, okrem iných cieľov, v prvom rade uľahčovať politické a hospodárske reformy v krajinách zahrnutých do procesu rozširovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2019 podrobnejšie posúdila finančné prostriedky IPA s ohľadom na zhoršujúcu sa politickú situáciu v Turecku, ako aj naliehavú potrebu riešiť problém rastúcej radikalizácie v balkánskych štátoch;

Očakávania týkajúce sa rozpočtového postupu na rok 2019

36.  vyzýva Komisiu, aby naďalej pôsobila ako čestný sprostredkovateľ v každej etape postupu a aby verne a presne vykonávala rozhodnutia rozpočtového orgánu;

37.  víta skutočnosť, že po revízii VFR v polovici trvania a v rozpore so závermi Rady z 20. februára 2018 o usmerneniach pre rozpočet na rok 2019 postup na rok 2018 ukázal, že rozpočtový orgán môže v plnej miere vykonávať svoje právomoci s cieľom určiť výšku a obsah rozpočtu EÚ prostredníctvom ročného rozpočtového postupu;

38.  domnieva sa, že ako zložka rozpočtového orgánu, ktorá je priamo volená občanmi, by mal Európsky parlament plniť svoju politickú úlohu a predkladať návrhy pilotných projektov a prípravných akcií, ktoré vyjadrujú jeho politickú víziu budúcnosti; v tejto súvislosti sa zaväzuje navrhnúť balík pilotných projektov a prípravných akcií vypracovaný v úzkej spolupráci so všetkými svojimi výbormi, aby sa dosiahla správna rovnováha medzi politickou vôľou a technickou uskutočniteľnosťou, ktorú posudzuje Komisia;

39.  očakáva, že rokovania o rozpočte na rok 2019 budú založené na spoločných politických ambíciách a solidarite a zohľadnia pridanú hodnotu programov a politík EÚ; je presvedčený, že tento cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak sa rokujúce strany budú navzájom bezodkladne informovať o svojich pozíciách, začnú rokovať čo najskôr a budú ochotné pristúpiť na kompromis;

o
o   o

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(5) Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2018, s. 1.
(6) Spoločná správa vyjednávačov Európskej únie a vlády Spojeného kráľovstva z 8. decembra 2017 o pokroku počas prvej fázy rokovaní podľa článku 50 ZEÚ o riadenom vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (TF50 (2017) 19 – Komisia pre EÚ-27).

Posledná úprava: 6. novembra 2018Právne oznámenie