Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 17. januára 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Kontrola vývozov, transferu, sprostredkovania, technickej pomoci a tranzitu položiek s dvojakým použitím ***I
 Vymenovanie člena Dvora audítorov – Eva Lindström
 Vymenovanie člena Dvora audítorov – Tony James Murphy
 Podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov ***I
 Energetická efektívnosť ***I
 Riadenie energetickej únie ***I

Kontrola vývozov, transferu, sprostredkovania, technickej pomoci a tranzitu položiek s dvojakým použitím ***I
PDF 664kWORD 77k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, transferu, sprostredkovania, technickej pomoci a tranzitu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie) (COM(2016)0616 – C8-0393/2016 – 2016/0295(COD))(1)
P8_TA(2018)0006A8-0390/2017

(Riadny legislatívny postup – prepracované znenie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Efektívny spoločný systém kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím je preto nevyhnutný na to, aby sa zabezpečilo dodržiavanie medzinárodných záväzkov a povinností členských štátov a Únie , najmä pokiaľ ide o nešírenie zbraní.
(3)  Efektívny spoločný systém kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím je preto nevyhnutný na to, aby sa zabezpečilo dodržiavanie medzinárodných záväzkov a povinností členských štátov a Únie, najmä pokiaľ ide o nešírenie zbraní a ľudské práva.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Vzhľadom na to, že sa objavujú nové kategórie položiek s dvojakým použitím, ako aj v reakcii na výzvy Európskeho parlamentu a na náznaky, že niektoré technológie kybernetického dohľadu vyvezené z Únie boli zneužité osobami, ktoré boli spoluzodpovedné alebo zodpovedné za riadenie alebo páchanie závažného porušovania ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva v situáciách ozbrojeného konfliktu alebo vnútornej represie, z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti ako aj verejnej morálky je vhodné kontrolovať vývoz takýchto technológií. Tieto opatrenia by nemali prekračovať primeranú mieru. Predovšetkým by nemali brániť vývozu informačnej a komunikačnej technológie využívanej na legitímne účely vrátane presadzovania práva a výskumu zameranej na bezpečnosť internetu. Komisia v úzkej konzultácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami vypracuje usmernenia na podporu praktického uplatňovania uvedených kontrol.
(5)  Niektoré položky kybernetického dohľadu tvoria novú kategóriu položiek s dvojakým použitím, ktoré sú využívané na priame zasahovanie do ľudských práv vrátane práva na súkromie, práva na ochranu osobných údajov, slobody prejavu a slobody zhromažďovania a združovania, tým, že sa používajú na sledovanie alebo sťahovanie údajov bez konkrétneho, informovaného a jednoznačného súhlasu vlastníka údajov a/alebo na znefunkčnenie alebo poškodenie cieľového systému. Ako reakcia na výzvy Európskeho parlamentu a dôkazy, že niektoré položky kybernetického dohľadu sú zneužívané osobami spoluzodpovednými alebo zodpovednými za riadenie alebo páchanie závažného porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva v krajinách, kde boli zistené takéto závažné prípady porušovania ľudských práv, je vhodné kontrolovať vývoz takýchto položiek. Kontroly by sa mali zakladať na jasne vymedzených kritériách. Tieto opatrenia by nemali prekračovať potrebnú a primeranú mieru. Predovšetkým by nemali brániť vývozu informačnej a komunikačnej technológie využívanej na legitímne účely vrátane presadzovania práva a výskumu sieťovej a internetovej bezpečnosti na účely povoleného testovania alebo ochrany systémov bezpečnosti informácií. Po vstupe tohto nariadenia do platnosti by Komisia mala v úzkej konzultácii s členskými štátmi a zainteresovanými stranami bezodkladne poskytnúť usmernenia na podporu praktického uplatňovania uvedených kontrol. Vážne porušenia ľudských práv sa vzťahujú na situácie popísané v bode 2.6 oddielu 2 kapitoly 2 užívateľskej príručky k spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP1a, ktorú schválila Rada pre zahraničné veci 20. júla 2015.
_______________________
1a Spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa stanovujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Vychádzajúc z uvedeného je takisto vhodné revidovať vymedzenie pojmu položiek s dvojakým použitím a zaviesť vymedzenie pojmu technológie kybernetického dohľadu. Malo by sa takisto spresniť, že kritériá posudzovania z hľadiska kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím zahŕňajú aj úvahy o ich možnom zneužití v súvislosti s teroristickými činmi alebo porušovaním ľudských práv.
(6)  Vychádzajúc z uvedeného je takisto vhodné zaviesť vymedzenie pojmu položky kybernetického dohľadu. Malo by sa takisto spresniť, že v kritériách posudzovania kontroly vývozu položiek kybernetického dohľadu je zohľadnený priamy a nepriamy vplyv týchto položiek na ľudské práva, ako sa uvádza v užívateľskej príručke k spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP. S cieľom vytvoriť tieto kritériá by mala byť v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM) vytvorená technická pracovná skupina. Okrem toho by sa v rámci tejto technickej pracovnej skupiny mala zriadiť nezávislá skupina odborníkov. Kritériá hodnotenia by mali byť verejne dostupné a ľahko prístupné.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  S cieľom vytvoriť definíciu technológie kybernetického dohľadu by medzi položky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, mali byť zaradené telekomunikačné odpočúvacie zariadenia, narušiteľský softvér, monitorovacie strediská, zákonné odpočúvacie systémy a systémy uchovávania údajov spojené s takýmito odpočúvacími systémami, zariadenia na dekodifikáciu šifrovania, obnovu pevných diskov, obchádzanie hesiel a analýzu biometrických údajov, ako aj systémy na sledovanie sietí IP.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  S ohľadom na kritériá posudzovania ľudských práv je vhodné odkázať na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Chartu základných práv Európskej únie, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva o práve na súkromie z 23. marca 2017, hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, správu osobitného spravodajcu OSN pre právo na súkromie z 24. marca 2017, správu osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu z 21. februára 2017 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Zacharov/Rusko zo 4. decembra 2015;
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/6791a (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ukladá prevádzkovateľom a sprostredkovateľom ochrany údajov povinnosť zaviesť technické opatrenia na zabezpečenie úrovne bezpečnosti, ktorá bude primeraná riziku spracovania, a to aj prostredníctvom šifrovania osobných údajov. Keďže v tomto nariadení sa stanovuje, že sa uplatňuje na spracúvanie osobných údajov bez ohľadu na to, či sa toto spracúvanie uskutočňuje v Únii alebo nie, existuje silný stimul pre Úniu, aby odstránila kryptografické položky z kontrolného zoznamu s cieľom uľahčiť uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a v tomto kontexte aby zvýšila konkurencieschopnosť európskych podnikov. Okrem toho je súčasná úroveň kontroly šifrovania v rozpore so skutočnosťou, že šifrovanie je kľúčovým prostriedkom na zabezpečenie toho, aby občania, podniky a vlády dokázali chrániť svoje údaje pred zločincami a inými kriminálnymi živlami, aby bol zaručený prístup k službám kľúčovým pre fungovanie digitálneho jednotného trhu a umožnená bezpečná komunikácia, čo sú nástroje nevyhnutné na ochranu práva na súkromie, práva na ochranu údajov a slobodu prejavu, najmä pre obhajcov ľudských práv.
_______________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Rozsah „univerzálnych“ kontrol, ktoré sa za osobitných okolností uplatňujú na položky s dvojakým použitím, ktoré nie sú uvedené na zozname, by sa mal spresniť a harmonizovať a mal by riešiť riziko terorizmu a porušovania ľudských práv. Náležitá výmena informácií a konzultácií vo veci univerzálnych kontrol by mala zabezpečiť účinné a konzistentné uplatňovanie kontrol v rámci celej Únie. Za určitých okolností by sa mali na technológiu kybernetického dohľadu takisto uplatňovať cielené univerzálne kontroly.
(9)  Rozsah „univerzálnych“ kontrol, ktoré sa za osobitných okolností uplatňujú na položky kybernetického dohľadu, ktoré nie sú uvedené na zozname, by sa mal spresniť a harmonizovať. Náležitá výmena informácií a konzultácií vo veci univerzálnych kontrol by mala zabezpečiť účinné a konzistentné uplatňovanie kontrol v rámci celej Únie. Výmena informácií by mala zahŕňať podporu rozvoja verejnej platformy a zhromažďovanie informácií zo súkromného sektora, z verejných inštitúcií a organizácií občianskej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Vymedzenie pojmu sprostredkovateľ by sa mal revidovať s cieľom predísť obchádzaniu kontrol pri poskytovaní sprostredkovateľských služieb osobami, na ktoré sa vzťahuje jurisdikcia Únie. Kontroly poskytovania sprostredkovateľských služieb by sa mali harmonizovať s cieľom zabezpečiť ich účinné a konzistentné uplatňovanie v rámci celej Únie a mali by sa uplatňovať aj s cieľom zabrániť teroristickým činom a porušovaniu ľudských práv.
(10)  Vymedzenie pojmu sprostredkovateľ by sa malo revidovať s cieľom predísť obchádzaniu kontrol poskytovania sprostredkovateľských služieb osobami, na ktoré sa vzťahuje jurisdikcia Únie. Kontroly poskytovania sprostredkovateľských služieb by sa mali harmonizovať s cieľom zabezpečiť ich účinné a konzistentné uplatňovanie v rámci celej Únie a mali by sa uplatňovať aj s cieľom zabrániť porušovaniu ľudských práv.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa spresnilo, že poskytovanie služieb technickej pomoci zahŕňajúce cezhraničný pohyb patrí do právomoci Únie. Je preto vhodné spresniť kontroly uplatniteľné na služby technickej pomoci a zaviesť vymedzenie pojmu pre tieto služby. Z dôvodov účinnosti a konzistentnosti by sa mali kontroly poskytovania služieb technickej pomoci harmonizovať a uplatňovať aj s cieľom predísť teroristickým činom a porušovaniu ľudských práv.
(11)  Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa spresnilo, že poskytovanie služieb technickej pomoci zahŕňajúce cezhraničný pohyb patrí do právomoci Únie. Je preto vhodné spresniť kontroly uplatniteľné na služby technickej pomoci a zaviesť vymedzenie pojmu pre tieto služby. Z dôvodov účinnosti a konzistentnosti by sa mali kontroly pred poskytovaním služieb technickej pomoci harmonizovať a uplatňovať aj s cieľom predísť porušovaniu ľudských práv.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Nariadenie (ES) č. 428/2009 stanovuje pre orgány členských štátov možnosť v jednotlivých prípadoch zakázať tranzit položiek s dvojakým použitím, ktoré nie sú položkami Únie , pokiaľ tieto orgány majú dostatočne odôvodnené podozrenie na základe spravodajských alebo iných zdrojov, že tieto položky sú alebo môžu byť vcelku alebo sčasti určené na šírenie zbraní hromadného ničenia alebo ich nosičov. Z dôvodu účinnosti a konzistentnosti by sa tranzitné kontroly mali harmonizovať a uplatňovať aj s cieľom zabrániť teroristickým činom a porušovaniu ľudských práv.
(12)  Nariadenie (ES) č. 428/2009 stanovuje pre orgány členských štátov možnosť v jednotlivých prípadoch zakázať tranzit položiek s dvojakým použitím, ktoré nie sú položkami Únie , pokiaľ tieto orgány majú dostatočne odôvodnené podozrenie na základe spravodajských alebo iných zdrojov, že tieto položky sú alebo môžu byť vcelku alebo sčasti určené na šírenie zbraní hromadného ničenia alebo ich nosičov. Z dôvodu účinnosti a konzistentnosti by sa tranzitné kontroly mali harmonizovať a uplatňovať aj s cieľom zabrániť porušovaniu ľudských práv.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Hoci zodpovednosť za rozhodovanie o individuálnych, rámcových a národných vývozných povoleniach je v právomoci vnútroštátnych orgánov, účinný režim EÚ pre kontrolu vývozu predpokladá, že hospodárske subjekty, ktoré majú v úmysle vyvážať položky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, uplatňujú náležitú starostlivosť, ako sa uvádza okrem iného v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky, usmerneniach OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie a hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre vývozcov a zvýšiť účinnosť uplatňovania kontrol by sa mala zaviesť štandardná požiadavka súladu vo forme „vnútorného programu súladu“. Z dôvodu proporcionality by sa táto požiadavka mala uplatňovať na špecifické spôsoby kontroly vo forme rámcových povolení a určitých všeobecných vývozných povolení.
(14)  Mala by sa zaviesť štandardná požiadavka súladu vo forme „programu vnútorného súladu“ spolu s príslušnou definíciou a popisom, ako aj možnosť získania osvedčenia, na ktorého základe budú príslušné vnútroštátne orgány poskytovať podnety v postupe udeľovania povolenia s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre vývozcov a zvýšiť účinnosť uplatňovania kontrol. Z dôvodu proporcionality by sa táto požiadavka mala uplatňovať na špecifické spôsoby kontroly vo forme rámcových povolení a určitých všeobecných vývozných povolení.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre podniky a príslušné orgány a zabezpečiť pritom náležitú úroveň kontroly príslušných položiek smerujúcich do príslušných miest určenia by sa mali zaviesť ďalšie všeobecné vývozné povolenia Únie. Pre veľké projekty by sa malo zaviesť aj rámcové povolenie, aby sa licenčné podmienky prispôsobili špecifickým potrebám priemyslu.
(15)  S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre podniky, najmä MSP, a orgány a zabezpečiť pritom náležitú úroveň kontroly príslušných položiek smerujúcich do príslušných miest určenia by sa mali zaviesť ďalšie všeobecné vývozné povolenia Únie. Pre veľké projekty by sa malo zaviesť aj rámcové povolenie, aby sa licenčné podmienky prispôsobili špecifickým potrebám priemyslu.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Berúc do úvahy rýchle tempo technologického rozvoja je vhodné, aby Únia zaviedla kontroly niektorých druhov technológií kybernetického dohľadu na základe unilaterálneho zoznamu uvedeného v oddiele B prílohy I. Vzhľadom na dôležitosť systémov mnohostrannej kontroly vývozu by sa oddiel B prílohy I mal obmedziť, pokiaľ ide o pôsobnosť, iba na technológie kybernetického dohľadu a nemal by v žiadnom prípade obsahovať položky uvedené už v oddiele A prílohy I.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Rozhodnutia aktualizovať spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím uvedených v oddiele A prílohy I a podliehajúcich vývozným kontrolám by mali byť v zhode s povinnosťami a so záväzkami, ktoré členské štáty a Únia prijali ako členovia relevantných medzinárodných dohôd o režimoch nešírenia a kontroly vývozov alebo ratifikovaním relevantných medzinárodných zmlúv. Rozhodnutia aktualizovať spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím podliehajúcich vývozným kontrolám podľa oddielu B prílohy I, napríklad pokiaľ ide o technológiu kybernetického dohľadu, by sa mali prijímať s prihliadnutím na riziko, že vývoz takýchto položiek môže prinášať závažné porušovanie ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva či základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov. Rozhodnutia aktualizovať spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím podliehajúcich vývozným kontrolám podľa oddielu B prílohy IV by sa mali prijímať s prihliadnutím na záujmy verejnej politiky a verejnej bezpečnosti členských štátov podľa článku 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Rozhodnutia aktualizovať spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím podliehajúcich vývozným kontrolám podľa oddielov A až J prílohy II by sa mali prijímať s prihliadnutím na kritériá posudzovania stanovené v tomto nariadení.
(17)  Rozhodnutia aktualizovať spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím uvedených v oddiele A prílohy I a podliehajúcich vývozným kontrolám by mali byť v zhode s povinnosťami a so záväzkami, ktoré členské štáty a Únia prijali ako členovia relevantných medzinárodných dohôd o režimoch nešírenia a kontroly vývozov alebo ratifikovaním relevantných medzinárodných zmlúv. Rozhodnutia aktualizovať spoločný zoznam položiek kybernetického dohľadu podliehajúcich vývozným kontrolám v oddiele B prílohy I by sa mali prijímať s prihliadnutím na riziká, ktoré vývoz takýchto položiek môže prinášať, pokiaľ ide o ich použitie na porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva v krajinách, v ktorých boli zaznamenané takéto prípady porušovania, najmä v prípade porušovania slobody prejavu, slobody zhromažďovania a práva na súkromie, alebo o základné bezpečnostné záujmy Únie a jej členských štátov. Rozhodnutia aktualizovať spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím podliehajúcich vývozným kontrolám podľa oddielu B prílohy IV by sa mali prijímať s prihliadnutím na záujmy verejnej politiky a verejnej bezpečnosti členských štátov podľa článku 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Rozhodnutia aktualizovať spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím podliehajúcich vývozným kontrolám podľa oddielov A až J prílohy II by sa mali prijímať s prihliadnutím na kritériá posudzovania stanovené v tomto nariadení. Rozhodnutie vypustiť celé podkategórie o kryptografii a šifrovaní ako v oddiele A kategórii 5 prílohy I alebo v oddiele I prílohy II by sa malo prijať pri zohľadnení odporúčania Rady OECD z 27. marca 1997 o usmerneniach týkajúcich sa politiky kryptografie;
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  S cieľom umožniť urýchlenú reakciu Únie na zmenené okolnosti týkajúce sa posudzovania citlivého charakteru vývozov v rámci všeobecných vývozných povolení Únie, ako aj technologického a komerčného vývoja, by sa právomoc prijímať akty v zmysle článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zmenu oddielu A prílohy I, prílohy II a oddielu B prílohy IV k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia viedla náležité konzultácie počas svojej prípravnej práce vrátane konzultácií na expertnej úrovni a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(18)  S cieľom umožniť urýchlenú reakciu Únie na zmenené okolnosti týkajúce sa posudzovania citlivého charakteru vývozov v rámci všeobecných vývozných povolení Únie, ako aj technologického a komerčného vývoja, by sa právomoc prijímať akty v zmysle článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zmenu oddielov A a B prílohy I, prílohy II a oddielu B prílohy IV k tomuto nariadeniu. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočňovala príslušné konzultácie počas prípravných prác, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Aby sa zaručila najmä rovnocenná účasť na príprave delegovaných aktov, Európsky parlament a Rada by mali dostať všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníci z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)   Riziko kybernetických krádeží a opätovného vývozu do tretích krajín, ako sa uvádza v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP, si vyžaduje posilnenie ustanovení o položkách s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Na základe a v rámci obmedzení článku 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a až do dosiahnutia vyššieho stupňa harmonizácie si členské štáty ponechajú právo vykonávať kontroly transferov určitých položiek s dvojakým použitím v rámci Únie na ochranu verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti. Z dôvodu proporcionality by sa mali revidovať kontroly transferu položiek s dvojakým použitím v rámci Únie s cieľom minimalizovať záťaž pre spoločnosti a príslušné orgány. Okrem toho by sa zoznam položiek podliehajúcich kontrolám transferu podľa oddielu B prílohy IV mal periodicky monitorovať so zreteľom na technologický a komerčný vývoj a na posudzovanie citlivého charakteru transferov .
(21)  Na základe a v rámci obmedzení článku 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a až do dosiahnutia vyššieho stupňa harmonizácie si členské štáty ponechajú právo vykonávať kontroly transferov určitých položiek s dvojakým použitím v rámci Únie na ochranu verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti. Z dôvodu proporcionality by sa mali revidovať kontroly transferu položiek s dvojakým použitím v rámci Únie s cieľom minimalizovať záťaž pre spoločnosti, najmä MSP, a príslušné orgány. Okrem toho by sa zoznam položiek podliehajúcich kontrolám transferu podľa oddielu B prílohy IV mal periodicky monitorovať so zreteľom na technologický a komerčný vývoj a na posudzovanie citlivého charakteru transferov.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22 a (nové)
(22a)  Vzhľadom na význam zodpovednosti a verejnej kontroly v súvislosti s činnosťami v oblasti kontroly vývozu by členské štáty mali sprístupniť verejnosti všetky príslušné licenčné údaje.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Dosah na súkromný sektor a transparentnosť sú základnými prvkami účinného režimu kontroly vývozu. Je preto vhodné zabezpečiť neustálu aktualizáciu usmernení na podporu uplatňovania tohto nariadenia a uverejňovanie každoročnej správy o vykonávaní kontrol v súlade so súčasnou praxou.
(25)  Dosah na súkromný sektor, najmä na MSP, a transparentnosť sú základnými prvkami účinného režimu kontroly vývozu. Je preto vhodné zabezpečiť sústavné vypracúvanie usmernení na podporu uplatňovania tohto nariadenia a uverejňovanie výročnej správy o vykonávaní kontrol v súlade so súčasnou praxou. Vzhľadom na význam usmernení k výkladom niektorých prvkov tohto nariadenia je nevyhnutné, aby boli tieto usmernenia po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sprístupnené.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25 a (nové)
(25a)  Mal by sa zabezpečiť súlad definícií stanovených v tomto nariadení s definíciami uvedenými v Colnom kódexe Únie.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  Každý členský štát by mal stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia. Je takisto vhodné zaviesť ustanovenia na riešenie prípadov nelegálneho obchodovania s položkami s dvojakým použitím s cieľom podporiť účinné presadzovanie kontrol.
(27)  Každý členský štát by mal stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia. Je potrebné posilniť vytváranie rovnakých podmienok pre vývozcov Únie. Preto by sankcie za porušenia tohto nariadenia mali byť z hľadiska charakteru a účinku podobné vo všetkých členských štátoch. Je takisto vhodné zaviesť ustanovenia na riešenie prípadov nelegálneho obchodovania s položkami s dvojakým použitím s cieľom podporiť účinné presadzovanie kontrol.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 29
(29)  Kontroly vývozu majú vplyv na medzinárodnú bezpečnosť a obchod s tretími krajinami, preto je vhodné rozvíjať dialóg a spoluprácu s tretími krajinami s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky v celosvetovom rozsahu a upevniť medzinárodnú bezpečnosť.
(29)  Kontroly vývozu majú vplyv na medzinárodnú bezpečnosť a obchod s tretími krajinami, preto je vhodné rozvíjať dialóg a spoluprácu s tretími krajinami s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky v celosvetovom rozsahu, presadzovať vzostupnú konvergenciu a upevniť medzinárodnú bezpečnosť. V záujme podpory týchto cieľov by sa Rada, Komisia a členské štáty mali v úzkej spolupráci s ESVČ aktívne zapojiť do príslušných medzinárodných fór, vrátane Wassenaarského usporiadania, s cieľom zaviesť zoznam položiek kybernetického dohľadu stanovený v oddiele B prílohy I ako medzinárodnú normu. Navyše by sa mala posilniť a rozšíriť pomoc tretím krajinám v súvislosti s rozvojom režimu kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím a vhodných administratívnych kapacít, najmä v súvislosti s clami.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, konkrétne slobodu podnikania,
(31)  Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
a)  položky, ktoré možno použiť na navrhovanie, vývoj, výrobu alebo používanie jadrových, chemických a biologických zbraní a ich nosičov vrátane všetkých tovarov, ktoré sa dajú použiť tak na nevýbušné použitia, ako aj akúkoľvek pomoc pri výrobe jadrových zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení;
a)  tradičné položky s dvojakým použitím sú položky, vrátane softvéru a hardvéru, ktoré možno použiť na navrhovanie, vývoj, výrobu alebo používanie jadrových, chemických a biologických zbraní a ich nosičov vrátane všetkých tovarov, ktoré sa dajú použiť tak na nevýbušné účely, ako aj na akúkoľvek formu podpory pri výrobe jadrových zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení;
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
b)  technológia kybernetického dohľadu, ktorú možno použiť na páchanie závažného porušovania ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva, alebo ktorá môže znamenať hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť alebo pre základné bezpečnostné záujmy Únie a jej členských štátov.
b)  položky kybernetického dohľadu vrátane hardvéru, softvéru a technológií, ktoré sú osobitne navrhnuté, aby umožnili utajené vniknutie do informačných a telekomunikačných systémov alebo monitorovanie, sťahovanie, zhromažďovanie a analýzu údajov alebo znefunkčnenie či poškodenie cieľového systému bez toho, aby na to vlastník či správca systému udelil konkrétny, informovaný a jednoznačný súhlas, a ktoré je možné použiť v súvislosti s porušovaním ľudských práv vrátane práva na súkromie, práva na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania a združovania, alebo ktoré je možné použiť na závažné porušovanie právnych predpisov v oblasti ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva, alebo ktoré môžu znamenať hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť alebo pre základné bezpečnostné záujmy Únie a jej členov. Vylúčený je výskum týkajúci sa bezpečnosti sietí a IKT na účely oprávneného testovania systémov bezpečnosti informácií alebo ich ochrany.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 5 a (nový)
5a.  „koncový používateľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo subjekt, ktorý je konečným prijímateľom položiek s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 13
13.  „povolenie na veľký projekt“ je povolenie udelené jednému konkrétnemu vývozcovi na typ alebo kategóriu položky s dvojakým použitím, ktoré môže platiť na vývoz jednému alebo viacerým koncovým používateľom v jednej alebo viacerých špecifikovaných tretích krajinách;
13.  „povolenie na veľký projekt“ je súhrnné vývozné povolenie udelené jednému konkrétnemu vývozcovi na typ alebo kategóriu položky s dvojakým použitím, ktoré môže platiť na vývoz určený jednému alebo viacerým koncovým používateľom v jednej alebo viacerých špecifikovaných tretích krajinách pre konkrétny projekt. Toto povolenie je platné na jeden rok až štyri roky s výnimkou náležite odôvodnených prípadov na základe dĺžky trvania projektu a príslušný orgán ho môže obnoviť.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 22
22.  „program vnútorného súladu“ sú účinné, náležité a primerané prostriedky a postupy vrátane vývoja, uplatňovania a dodržiavania štandardizovaných prevádzkových politík, postupov, etických noriem a záruk, ktoré vypracujú vývozcovia na zabezpečenie súladu s ustanoveniami a podmienkami povolení vymedzených v tomto nariadení;
22.  „program vnútorného súladu“ sú účinné, náležité a primerané prostriedky a postupy (prístup založený na riziku) vrátane vývoja, uplatňovania a dodržiavania štandardizovaných prevádzkových politík, postupov, etických noriem a záruk, ktoré vypracujú vývozcovia na zabezpečenie súladu s ustanoveniami a podmienkami povolení vymedzených v tomto nariadení; vývozcovi je umožnené nechať si dobrovoľne svoj program vnútorného súladu bezplatne osvedčiť príslušnými orgánmi na základe referenčného programu vnútorného súladu stanoveného Komisiou, a získať tak podnety v procese udeľovania povolenia zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov;
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 23
23.  „teroristický čin“ znamená teroristický čin v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 23 a (nový)
23a.  „náležitá starostlivosť“ je proces, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou systému rozhodovania podnikov a riadenia rizík a v rámci neho môžu podniky identifikovať skutočné aj možné nepriaznivé vplyvy svojej činnosti, predchádzať im, zmierňovať ich a niesť zodpovednosť za ich riešenie;
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d
d)  na použitie osobami, ktoré podľa zistenia príslušných medzinárodných inštitúcií alebo európskych či vnútroštátnych príslušných orgánov boli spoluzodpovedné alebo zodpovedné za riadenie alebo páchanie závažného porušovania ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva v situáciách ozbrojeného konfliktu alebo vnútornej represie v krajine konečného určenia, a ak existujú dôkazy, že navrhovaný konečný používateľ používa tieto alebo podobné položky na riadenie alebo páchanie takéhoto závažného porušovania práv;
d)  v prípade položiek kybernetického dohľadu na použitie fyzickými alebo právnickými osobami na porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva v krajinách, v ktorých príslušné orgány OSN, Rady Európy či Únie alebo príslušné vnútroštátne orgány zistili závažné porušovanie ľudských práv, a existuje dôvodné podozrenie, že navrhovaný koncový používateľ používa tieto alebo podobné položky na riadenie alebo páchanie takéhoto porušovania práv;
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno e
e)  na použitie v súvislosti s teroristickými činmi.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2
2.  Ak si je vývozca v rámci svojho záväzku vykonávať náležitú starostlivosť vedomý toho, že položky, ktoré navrhuje vyvážať a ktoré nie sú uvedené v prílohe I, sú určené vcelku alebo sčasti na akékoľvek použitie uvedené v odseku 1, musí o tom upovedomiť príslušný orgán, ktorý rozhodne o tom, či je účelné podrobiť daný vývoz vystaveniu povolenia.
2.  Ak vývozca konajúci s náležitou starostlivosťou zistí, že položky s dvojakým použitím, ktoré chce vyvážať a ktoré nie sú uvedené v prílohe I, môžu byť vcelku alebo sčasti určené na akékoľvek použitie uvedené v odseku 1, musí o tom upovedomiť príslušný orgán členského štátu, v ktorom sídli alebo má bydlisko, ktorý rozhodne o tom, či je vhodné, aby daný vývoz podliehal povoleniu.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 3
3.  Povolenia na vývoz položiek, ktoré nie sú uvedené v zozname, sa udeľuje na konkrétne položky a pre konkrétnych konečných používateľov. Povolenia udeľuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom vývozca má sídlo alebo je usadený, alebo v prípade, že vývozca má sídlo alebo je usadený mimo Únie, príslušný orgán členského štátu, kde sa položky nachádzajú. Povolenia sú platné v celej Únii. Povolenia sú platné jeden rok a príslušný orgán ich môže obnoviť.
3.  Povolenia na vývoz položiek, ktoré nie sú uvedené v zozname, sa udeľuje na konkrétne položky a pre konkrétnych koncových používateľov. Povolenia udeľuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom vývozca má sídlo alebo je usadený, alebo v prípade, že vývozca má sídlo alebo je usadený mimo Únie, príslušný orgán členského štátu, kde sa položky nachádzajú. Povolenia sú platné v celej Únii. Povolenia sú platné dva roky a príslušný orgán ich môže obnoviť.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 4 – pododsek 2
Ak neprídu žiadne námietky, chápe sa to tak, že konzultovaný členský štát nemá námietky a uloží požiadavku na povolenie pre všetky „v zásade podobné transakcie“. Členské štáty informujú svoje colné úrady a ostatné príslušné národné úrady o požiadavkách na povolenie.
Ak nebudú vznesené žiadne námietky, chápe sa to tak, že konzultované členské štáty nemajú žiadne námietky a požadujú udelenie povolenia pre všetky „v zásade podobné transakcie“, teda položky s v podstate totožnými parametrami alebo technickými vlastnosťami pre rovnakého koncového používateľa alebo príjemcu. Členské štáty informujú svoje colné úrady a ostatné príslušné vnútroštátne orgány o požiadavkách na udelenie povolenia. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie stručný popis prípadu a odôvodnenie rozhodnutia a prípadne uvedie novú požiadavku na udelenie povolenia v novom oddiele E prílohy II.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 4 – pododsek 3
Ak boli doručené námietky od ktoréhokoľvek konzultovaného členského štátu, požiadavka na povolenie sa zruší s výnimkou prípadu, keď členský štát, ktorý ukladá požiadavku na povolenie, usúdi, že vývoz by mohol ovplyvniť jeho základné bezpečnostné záujmy. V tomto prípade daný členský štát môže rozhodnúť o zachovaní požiadavky na povolenie. Komisii a ostatným členským štátom by sa to malo bezodkladne oznámiť.
Ak vznesú námietky aspoň štyri členské štáty s podielom obyvateľstva aspoň 35 % celkového počtu obyvateľov Únie, požiadavka na udelenie povolenia sa zruší s výnimkou prípadu, keď členský štát, ktorý povolenie požaduje, usúdi, že vývoz by mohol ohroziť jeho základné bezpečnostné záujmy alebo jeho záväzky v oblasti ľudských práv. V tomto prípade daný členský štát môže rozhodnúť o zachovaní požiadavky na udelenie povolenia. Komisii a ostatným členským štátom by sa to malo bezodkladne oznámiť.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 4 – pododsek 4
Komisia a členské štáty udržiavajú aktualizovaný register platných požiadaviek na povolenie.
Komisia a členské štáty vedú a aktualizujú register platných požiadaviek na udelenie povolenia. Údaje dostupné v tomto registri sú zahrnuté do správy pre Európsky parlament uvedenej v článku 24 ods. 2 a sú prístupné verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2
2.  Ak si je sprostredkovateľ vedomý skutočnosti, že položky s dvojakým použitím , v súvislosti s ktorými ponúka sprostredkovateľské služby, sú vcelku alebo sčasti určené na niektoré z použití uvedených v článku 4 ods. 1, musí o tom informovať príslušný orgán, ktorý rozhodne o tom, či je vhodné v prípade takýchto sprostredkovateľských služieb uložiť požiadavku na povolenie.
2.  Ak si je sprostredkovateľ vedomý skutočnosti, že položky s dvojakým použitím, v súvislosti s ktorými má v úmysle ponúkať sprostredkovateľské služby, sú vcelku alebo sčasti určené na niektoré z použití uvedených v článku 4 ods. 1, musí o tom informovať príslušný orgán, ktorý príslušné sprostredkovateľské služby podmieni povolením.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1
1.  Povolenie sa vyžaduje na priame alebo nepriame poskytovanie technickej pomoci súvisiacej s položkami s dvojakým použitím alebo súvisiacej s poskytovaním, výrobou, údržbou alebo používaním položiek s dvojakým použitím, ak príslušný orgán informoval poskytovateľa technickej pomoci, že dané položky sú alebo môžu byť určené vcelku alebo sčasti na ktorýkoľvek zo spôsobov použitia uvedených v článku 4.
1.  Povolenie sa vyžaduje na priame alebo nepriame poskytovanie technickej pomoci súvisiacej s položkami s dvojakým použitím alebo súvisiacej s poskytovaním, výrobou, údržbou alebo používaním položiek s dvojakým použitím, ak príslušný orgán informoval poskytovateľa technickej pomoci, že dané položky sú alebo môžu byť určené vcelku alebo sčasti na ktorýkoľvek zo spôsobov použitia uvedených v článku 4 ods. 1.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 2
Ak si je poskytovateľ technickej pomoci vedomý skutočnosti, že položky s dvojakým použitím, ku ktorým navrhuje poskytovanie technickej pomoci, sú vcelku alebo sčasti určené na niektoré z použití uvedených v článku 4, musí o tom informovať príslušný orgán, ktorý rozhodne, či je vhodné v prípade takejto technickej pomoci uložiť požiadavku na povolenie.
Ak si je poskytovateľ technickej pomoci vedomý skutočnosti, že položky s dvojakým použitím, v súvislosti s ktorými má v úmysle poskytovať technickú pomoc, sú vcelku alebo sčasti určené na niektoré z použití uvedených v odseku 1 článku 4, musí o tom informovať príslušný orgán, ktorý príslušnú technickú pomoc podmieni povolením.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1
1.  Členský štát môže zakázať alebo uložiť požiadavku na povolenie vývozu položiek s dvojakým použitím neuvedených v prílohe I z dôvodov verejnej bezpečnosti alebo na základe úvah o ľudských právach.
1.  Členský štát môže zakázať vývoz položiek s dvojakým použitím, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, z dôvodov verejnej bezpečnosti, otázky ľudských práv alebo na predchádzanie teroristickým činom alebo môže uložiť požiadavku na udelenie povolenia na tento vývoz.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 7
7.  Príslušné obchodné dokumenty týkajúce sa transferov položiek s dvojakým použitím uvedených v prílohe I v rámci Únie budú jasne indikovať, že tieto položky podliehajú kontrolám, pokiaľ sa vyvážajú z Únie. Príslušné obchodné dokumenty obsahujú najmä všetky kúpno-predajné zmluvy, potvrdenia objednávok, faktúry a záznamy o expedícii.
7.  Príslušné obchodné dokumenty týkajúce sa vývozov položiek s dvojakým použitím uvedených v prílohe I do tretích krajín a ich transferov v rámci Únie musia jasne uvádzať, že tieto položky podliehajú kontrolám, pokiaľ sa vyvážajú z Únie . Medzi tieto obchodné dokumenty patria najmä všetky kúpne zmluvy, potvrdenia objednávok, faktúry a záznamy o expedícii.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 3
3.  Individuálne vývozné povolenia a rámcové vývozné povolenia sú platné jeden rok a príslušný orgán ich môže obnoviť. Dĺžku platnosti rámcových vývozných povolení pre veľké projekty určuje príslušný orgán.
3.  Individuálne vývozné povolenia a rámcové vývozné povolenia sú platné dva roky a príslušný orgán ich môže obnoviť. Rámcové vývozné povolenia pre veľké projekty sú platné na obdobie maximálne štyroch rokov, okrem náležite odôvodnených prípadov, kedy sa vychádza z dĺžky trvania projektu. Týmto sa príslušným orgánom nezabraňuje kedykoľvek zrušiť, pozastaviť, zmeniť alebo odvolať platnosť individuálnych alebo rámcových vývozných povolení.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 4 – pododsek 1
Vývozcovia poskytnú príslušnému orgánu všetky relevantné informácie požadované k ich žiadostiam o individuálne alebo rámcové vývozné povolenie, aby príslušné vnútroštátne orgány mali k dispozícii úplné informácie najmä o koncovom používateľovi, krajine určenia a o koncových použitiach vyvážanej položky.
Vývozcovia poskytnú príslušnému orgánu všetky relevantné informácie požadované k ich žiadostiam o individuálne alebo rámcové vývozné povolenie, aby mal k dispozícii úplné informácie, najmä o koncovom používateľovi, cieľovej krajine a konečnom použití vyvážanej položky. V prípade, že sú koncovými používateľmi štátne orgány, je súčasťou poskytnutých informácií konkrétny údaj o tom, ktoré oddelenie, ktorá agentúra, ktorý úrad alebo ktorá podjednotka bude koncovým používateľom vyvážanej položky.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 4 – pododsek 2
Povolenia môžu v prípade potreby podliehať povinnosti predložiť vyhlásenie o konečnom použití.
Všetky povolenia pre položky kybernetického dohľadu, ako aj individuálne vývozné povolenia pre položky, pri ktorých existuje vysoké riziko zneužitia alebo opätovného vývozu za nežiaducich podmienok, podliehajú povinnosti predložiť vyhlásenie o konečnom použití. Povolenia na iné položky podliehajú v prípade potreby povinnosti predložiť vyhlásenie o konečnom použití.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 4 – pododsek 3 – úvodná časť
Rámcové vývozné povolenia podliehajú povinnosti, aby vývozca realizoval program vnútorného súladu. Vývozca takisto podáva príslušnému orgánu najmenej raz ročne správu o použití tohto povolenia; správa musí obsahovať prinajmenšom tieto informácie:
V prípade rámcových vývozných povolení musí vývozca uskutočňovať program vnútorného súladu. Vývozcovi je umožnené nechať si dobrovoľne svoj program vnútorného súladu bezplatne osvedčiť príslušnými orgánmi na základe referenčného programu vnútorného súladu stanoveného Komisiou, a získať tak podnety v procese udeľovania povolenia zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov. Vývozca takisto predkladá príslušnému orgánu najmenej raz ročne alebo na žiadosť tohto orgánu správu o použití tohto povolenia; správa musí obsahovať prinajmenšom tieto informácie:
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 4 – pododsek 3 – písmeno d
d)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím, ak sú tieto údaje známe.
d)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 4 – pododsek 3 – písmeno d a (nové)
da)  názov a adresu koncového používateľa, ak sú tieto údaje známe;
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 4 – pododsek 3 – písmeno d b (nové)
db)   dátum uskutočnenia vývozu;
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 5
5.  Príslušné orgány členských štátov spracujú žiadosti o individuálne alebo rámcové vývozné povolenie v lehote stanovenej vnútroštátnym právom alebo praxou. Príslušné orgány poskytnú Komisii všetky informácie o priemerných lehotách na spracovanie žiadostí o povolenia, ktoré sú potrebné na prípravu ročnej správy uvedenej v článku 24 ods. 2.
5.  Príslušné orgány členských štátov spracujú žiadosti o individuálne alebo rámcové vývozné povolenie v lehote 30 dní od platného podania žiadosti. Ak príslušný orgán z opodstatnených dôvodov žiada o viac času na spracovanie žiadosti, informuje o tom následne žiadateľa do 30 dní. Príslušný orgán v každom prípade rozhodne o žiadostiach o individuálne alebo rámcové vývozné povolenie, a to najneskôr do 60 dní od platného podania žiadosti.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 1 – pododsek 2
Ak sprostredkovateľ alebo poskytovateľ technickej pomoci nemá sídlo, ani nie je usadený na území Únie, povolenia na sprostredkovateľské služby a technickú pomoc podľa tohto nariadenia môže alternatívne udeliť príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená materská spoločnosť sprostredkovateľa, resp. poskytovateľa technickej pomoci, alebo členského štátu, z ktorého sa budú poskytovať sprostredkovateľské služby alebo technická pomoc.
Ak sprostredkovateľ alebo poskytovateľ technickej pomoci nemá sídlo, ani nie je usadený na území Únie, povolenia na sprostredkovateľské služby a technickú pomoc podľa tohto nariadenia udelí príslušný orgán členského štátu, z ktorého sa budú poskytovať sprostredkovateľské služby alebo technická pomoc. Vzťahuje sa to aj na sprostredkovateľské služby a poskytovanie technickej pomoci prostredníctvom dcérskych spoločností a spoločných podnikov so sídlom v tretích krajinách, ktoré však vlastnia alebo riadia spoločnosti so sídlom na území Únie.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Pri rozhodovaní o tom, či udeliť alebo neudeliť individuálne alebo rámcové vývozné povolenie alebo povolenie na poskytnutie sprostredkovateľských služieb alebo technickej pomoci, alebo zakázať prepravu podľa tohto nariadenia, príslušné orgány členských štátov zohľadnia tieto kritériá :
1.  Pri rozhodovaní o tom, či udeliť alebo neudeliť individuálne alebo rámcové vývozné povolenie alebo povolenie na poskytnutie sprostredkovateľských služieb alebo technickej pomoci podľa tohto nariadenia alebo zakázať prepravu, príslušné orgány členských štátov zohľadnia všetky relevantné faktory vrátane:
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno a
a)  medzinárodné povinnostizáväzky Únie a členských štátov, najmä povinnostizáväzky, ktoré prijali ako členovia príslušných medzinárodných dohôd o režimoch nešírenia jadrových zbraníkontrole vývozov alebo tým, že ratifikovali príslušné medzinárodné zmluvy, a svoje povinnosti vyplývajúce zo sankcií uvalených na základe rozhodnutia alebo spoločnej pozície prijatej Radou, alebo rozhodnutia OBSE, alebo záväznej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN;
a)  medzinárodných povinnostízáväzkov Únie a členských štátov, najmä povinnostízáväzkov, ktoré prijali ako členovia relevantných medzinárodných dohôd o režimoch nešírenia a kontroly vývozov alebo ratifikovaním relevantných medzinárodných zmlúv;
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  ich povinností na základe sankcií uvalených na základe rozhodnutia alebo spoločnej pozície prijatej Radou alebo rozhodnutia OBSE alebo záväznej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN;
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno b a (nové)
ba)  výskytu porušení právnych predpisov v oblasti ľudských práv, základných slobôd a medzinárodného humanitárneho práva v krajine konečného určenia, ktoré stanovili príslušné orgány OSN, Rady Európy alebo Únie;
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno c
c)  vnútorná situácia v krajine konečného určenia – príslušné orgány nepovolia vývozy, ktoré by vyprovokovali alebo predĺžili ozbrojené konflikty alebo zvyšovali existujúce napätie či vyostrovali konflikty v krajine konečného určenia;
c)  vnútornej situácie v krajine konečného určenia – príslušné orgány nepovolia vývozy, ktoré by vyprovokovali alebo predĺžili ozbrojené konflikty alebo zvyšovali existujúce napätie či vyostrovali konflikty v krajine konečného určenia;
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  správania cieľovej krajiny voči medzinárodnému spoločenstvu, najmä pokiaľ ide o jej postoj k terorizmu, povahu jej spojenectiev a dodržiavanie medzinárodného práva;
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno d b (nové)
db)  zlučiteľnosti vývozu položiek vzhľadom na technickú a hospodársku kapacitu prijímajúcej krajiny;
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 – písmeno f
f)  dôvody týkajúce sa plánovaného konečného použitia a rizika diverzie vrátane existencie rizika, že položky s dvojakým použitím budú presmerované alebo spätne vyvezené za nežiaducich podmienok .
f)  úvah týkajúcich sa plánovaného konečného použitia a rizika diverzie vrátane existencie rizika, že položky s dvojakým použitím, a najmä položky kybernetického dohľadu, budú presmerované alebo spätne vyvezené za nežiaducich podmienok alebo budú presmerované na mimovoľné konečné použitie vojenského charakteru alebo na účely terorizmu.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1 a (nový)
1a.  So zreteľom na individuálne alebo rámcové vývozné povolenia alebo povolenia na sprostredkovateľské služby a technickú pomoc pre položky kybernetického dohľadu posúdia príslušné orgány členských štátov najmä riziko porušenia práva na súkromie, práva na ochranu údajov, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania a združovania, ako aj riziká, ktoré súvisia s právnym štátom a právnym rámcom pre používanie tovarov, ktoré sa majú vyvážať a potenciálne bezpečnostné riziká pre Úniu a členské štáty.
Ak príslušné orgány členského štátu dospejú k záveru, že existencia takýchto rizík môže viesť k závažnému porušovaniu ľudských práv, členské štáty neudelia vývozné povolenia alebo zrušia, pozastavia, zmenia alebo odoberú existujúce povolenia.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 2
2.  Komisia a Rada sprístupnia usmernenia a/alebo odporúčania na zabezpečenie spoločného posúdenia rizika príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom uplatniť uvedené kritériá.
2.  Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia a Rada sprístupnia usmernenia na zabezpečenie spoločného posúdenia rizika príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom uplatniť uvedené kritériá a poskytnúť jednotné kritériá pre rozhodnutia o udelení povolenia. Komisia pripraví usmernenia vo forme príručky s podrobným uvedením krokov, ktorými sa majú riadiť príslušné osvedčujúce orgány členských štátov a vývozcovia uplatňujúci náležitú starostlivosť, s praktickými odporúčaniami týkajúcimi sa vykonávania a dodržiavania kontrol podľa písmena d) prvého odseku článku 4 a kritérií uvedených v prvom odseku článku 14 vrátane príkladov osvedčených postupov. Uvedená príručka bude vypracovaná v úzkej spolupráci s ESVČ a koordinačnou skupinou pre položky a technológie s dvojakým použitím, bude zahŕňať externú expertízu akademickej obce, vývozcov, sprostredkovateľov a organizácií občianskej spoločnosti v súlade s postupmi stanovenými v odseku 3 článku 21 a bude aktualizovaná vždy, keď to bude považované za potrebné a vhodné.
Komisia vypracuje program budovania kapacít vytvorením spoločných programov odborného vzdelávania pre úradníkov osvedčujúcich orgánov a orgánov presadzovania práva v colnej oblasti.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 – písmeno b
b)  Zoznam položiek s dvojakým použitím uvedený v oddiele B prílohy I sa môže meniť, ak je to nevyhnutné vzhľadom na riziko, že vývoz takýchto položiek môže prinášať závažné porušovanie ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva či základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov.
b)  Zoznam položiek kybernetického dohľadu uvedený v oddiele B prílohy I sa upraví, ak to bude nevyhnutné vzhľadom na riziko, že vývoz takýchto položiek môže spôsobiť závažné porušovanie ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva či základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov alebo ak sa uskutočnili kontroly značného počtu neregistrovaných položiek podľa článku 4 odseku 1 písm. d) tohto nariadenia. Pozmeňujúce návrhy sa môžu týkať aj rozhodnutí odstrániť zo zoznamu výrobky, ktoré na ňom už boli uvedené.
Ak je z naliehavých závažných dôvodov potrebné vyňať alebo doplniť špecifické položky v rámci oddielu B prílohy I, postup stanovený v článku 17 sa uplatňuje na delegované akty prijaté podľa tohto odseku.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 – písmeno b a (nové)
ba)   Komisia môže položky zo zoznamu odstrániť, a to najmä vtedy, keď sa následkom rýchlo sa meniaceho technologického prostredia tieto položky medzičasom stali výrobkami nižšej triedy alebo sériovo vyrábanými výrobkami, ktoré sú ľahko dostupné alebo technicky ľahko zmeniteľné.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2 a (nový)
2a.  Časť B prílohy I sa rámcovo obmedzuje na položky kybernetického dohľadu a neobsahuje položky uvedené v časti A prílohy I;
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 5
5.  Komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje usmernenie na podporu spolupráce medzi orgánmi vydávajúcimi licencie a colnými orgánmi.
5.  Komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje usmernenia na podporu spolupráce medzi orgánmi vydávajúcimi licencie a colnými orgánmi.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 2 – písmeno a
a)  informácie o uplatňovaní kontrol vrátane licenčných údajov (počet, hodnota a druhy licencií a súvisiacich miest určenia, počet používateľov všeobecných a rámcových povolení, počet operátorov s programom vnútorného súladu, časy spracovania, objem a hodnotu obchodu , ktorý je predmetom transferu v rámci EÚ atď.) a pokiaľ sú dostupné, údaje o vývozoch položiek s dvojakým použitím uskutočnených v iných členských štátoch;
a)  všetky informácie o uplatňovaní kontrol;
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 2 – písmeno b
b)  informácie o presadzovaní kontrol vrátane informácií o vývozcoch, ktorým bolo odňaté právo využívať národné alebo únijné všeobecné vývozné povolenia, správ o porušovaní predpisov, zhabanom tovare a uplatňovaní iných sankcií;
b)  všetky informácie o presadzovaní kontrol vrátane podrobných informácií o vývozcoch, ktorým bolo odňaté právo využívať národné alebo únijné všeobecné vývozné povolenia, akýchkoľvek správ o porušovaní predpisov, zhabanom tovare a uplatňovaní iných sankcií;
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 2 – písmeno c
c)  údaje o citlivých koncových používateľoch, účastníkoch podozrivých obstarávacích činností, a ak sú dostupné, o použitých trasách.
c)  všetky údaje o citlivých koncových používateľoch, účastníkoch podozrivých obstarávacích činností a o použitých trasách.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 2
2.  Predseda koordinačnej skupiny pre položky s dvojakým použitím vždy keď to považuje za potrebné, konzultuje s vývozcami, sprostredkovateľmi a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami, ktorých sa toto nariadenie dotýka.
2.  Koordinačná skupina pre položky a technológie s dvojakým použitím vždy, keď to považuje za potrebné, uskutočňuje konzultácie s vývozcami, sprostredkovateľmi a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami, ktorých sa toto nariadenie dotýka.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 3
3.  Koordinačná skupina pre položky s dvojakým použitím zriadi v prípade potreby technické expertné skupiny tvorené expertmi z členských štátov s cieľom preskúmať špecifické otázky súvisiace s uplatňovaním kontrol vrátane otázok súvisiacich s aktualizáciou kontrolných zoznamov Únie v prílohe I. Technické expertné skupiny podľa potreby konzultujú s vývozcami, sprostredkovateľmi a ďalšími relevantnými zainteresovanými účastníkmi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
3.  Koordinačná skupina pre položky a technológie s dvojakým použitím zriadi v prípade potreby technické expertné skupiny tvorené expertmi z členských štátov s cieľom preskúmať špecifické otázky súvisiace s uplatňovaním kontrol vrátane otázok súvisiacich s aktualizáciou kontrolných zoznamov Únie v časti B prílohy I. Technické expertné skupiny uskutočnia konzultácie s vývozcami, sprostredkovateľmi, organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími relevantnými zainteresovanými účastníkmi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Koordinačná skupina pre položky a technológie s dvojakým použitím zriadi najmä technickú pracovnú skupinu zameranú na kritériá hodnotenia podľa článku 4 ods. 1 písm. d) a článku 14 ods. 1 písm. b) a na vypracovanie usmernení pre uplatňovanie náležitej starostlivosti na základe konzultácii s nezávislou skupinou expertov, akademickou obcou a organizáciami občianskej spoločnosti;
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 1
1.  Každý členský štát prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie správneho presadenia všetkých ustanovení tohto nariadenia. Najmä stanoví sankcie uplatniteľné v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia alebo ustanovení prijatých na jeho vykonanie. Tieto pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
1.  Každý členský štát prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie riadneho presadzovania všetkých ustanovení tohto nariadenia. Stanoví najmä sankcie uplatniteľné v prípade porušenia, uľahčenia porušenia a obchádzania ustanovení tohto nariadenia alebo ustanovení prijatých na jeho vykonanie. Tieto pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Tieto opatrenia budú zahŕňať pravidelné audity vývozcov založené na riziku.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 22 – odsek 2
2.  Koordinačná skupina pre položky s dvojakým použitím zriadi mechanizmus koordinácie presadzovania práva s cieľom nadviazať priamu spoluprácu a zabezpečiť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva.
2.  Koordinačná skupina pre položky a technológie s dvojakým použitím zriadi mechanizmus koordinácie presadzovania práva s cieľom nadviazať priamu spoluprácu, zabezpečiť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva a poskytnúť jednotné kritériá pre rozhodnutia o udelení povolenia. Na základe hodnotenia Komisie týkajúceho sa pravidiel o ukladaní sankcií, ktoré stanovili členské štáty, tento mechanizmus ponúka spôsoby, ako navzájom pripodobniť sankcie za porušenia tohto nariadenia z hľadiska charakteru a účinku.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 1
1.  Komisia a Rada podľa potreby poskytnú usmernenia a/alebo odporúčania o najlepších postupoch pre subjekty uvedené v tomto nariadení s cieľom zabezpečiť efektívnosť režimu Únie na kontrolu vývozu a konzistentnosť jeho uplatňovania. Príslušné orgány členských štátov v prípade potreby poskytnú aj doplňujúce usmernenia pre vývozcov, sprostredkovateľov a tranzitných operátorov so sídlom alebo usadených v danom členskom štáte.
1.  Komisia a Rada podľa potreby poskytnú usmernenia o najlepších postupoch pre subjekty uvedené v tomto nariadení s cieľom zabezpečiť efektívnosť režimu Únie na kontrolu vývozu a konzistentnosť jeho uplatňovania. Príslušné orgány členských štátov v prípade potreby poskytnú aj doplňujúce usmernenia pre vývozcov, najmä MSP, sprostredkovateľov a tranzitných operátorov so sídlom alebo usadených v danom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 2 – pododsek 2
Členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie potrebné na vypracovanie tejto správy. Táto výročná správa sa zverejňuje.
Členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie potrebné na vypracovanie tejto správy. Táto výročná správa sa zverejňuje. Členské štáty tiež zverejnia aspoň raz za štvrťrok a ľahko dostupným spôsobom zmysluplné informácie o každej licencii, pokiaľ ide o druh licencie, hodnotu, množstvo, povahu vybavenia, opis výrobku, koncového používateľa a konečné použitie, krajinu určenia, ako aj informácie týkajúce sa schválenia alebo zamietnutia žiadosti o licenciu. Komisia a členské štáty zohľadňujú oprávnený záujem príslušných fyzických a právnických osôb o zachovanie ich obchodného tajomstva.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 3 – pododsek 1
Päť až sedem rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a podá správu o najdôležitejších zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.
Päť až sedem rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a podá správu o najdôležitejších zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Toto hodnotenie bude obsahovať návrh na vypustenie kryptografie z časti 2 kategórie 5 oddielu A prílohy I.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 1 – písmeno d
d)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím, ak sú tieto údaje známe.
d)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 25 – odsek 3
3.  Registre alebo záznamy a dokumenty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uchovávajú najmenej tri roky od konca kalendárneho roku, v ktorom sa uskutočnil vývoz alebo v ktorom sa poskytli sprostredkovateľské služby alebo služby technickej pomoci . Na požiadanie sa predkladajú príslušnému orgánu .
3.  Registre alebo záznamy a dokumenty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uchovávajú najmenej päť rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom sa uskutočnil vývoz alebo v ktorom sa poskytli sprostredkovateľské služby alebo služby technickej pomoci. Na požiadanie sa predkladajú príslušnému orgánu.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 27 – odsek 1
1.  Komisia a príslušné orgány členského štátu podľa potreby udržujú pravidelnú a recipročnú výmenu informácií s tretími krajinami.
1.  Komisia a príslušné orgány členských štátov sa v prípade potreby budú zapájať do príslušných medzinárodných organizácií, ako sú OECD a multilaterálne režimy kontroly vývozu, na ktorých činnosti sa podieľajú s cieľom podporovať medzinárodné dodržiavanie zoznamu položiek kybernetického dohľadu podliehajúcich vývozným kontrolám v oddiele B prílohy I a v prípade potreby udržiavať pravidelnú a recipročnú výmenu informácií s tretími krajinami, a to aj v kontexte dialógu o položkách s dvojakým použitím uvedených v dohodách Únie o partnerstve a spolupráci a dohodách o strategickom partnerstve, a tiež sa budú zapájať do budovania kapacít a podpory konvergencie smerom nahor. Komisia o takýchto podporných činnostiach každoročne podáva správy Európskemu parlamentu.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Príloha I – oddiel A – DEFINÍCIE POJMOV POUŽITÝCH V TEJTO PRÍLOHE
„Narušiteľský softvér“ (4) znamená „softvér“ osobitne navrhnutý alebo upravený tak, aby sa vyhol odhaleniu ‚monitorovacími nástrojmi‘ alebo zdolal ‚ochranné protiopatrenia‘ počítača alebo sieťového zariadenia, a ktorý vykonáva ktorýkoľvek z nasledujúcich funkcií:
„Narušiteľský softvér“ (4) znamená „softvér“ osobitne navrhnutý alebo upravený tak, aby fungoval alebo bol nainštalovaný bez „povolenia“ vlastníkov alebo „správcov“ počítačov alebo sieťových zariadení, a ktorý vykonáva ktorúkoľvek z nasledujúcich funkcií:
a)  získavanie údajov alebo informácií z počítača alebo sieťového zariadenia, alebo úprava systému alebo užívateľských dát; alebo
a)  neoprávnené získavanie údajov alebo informácií z počítača alebo sieťového zariadenia, alebo úprava systému alebo užívateľských dát; alebo
b)  zmena bežnej cesty realizácie programu alebo procesu s cieľom umožniť vykonávanie externe zadávaných pokynov.
b)  úprava systému alebo užívateľských dát s cieľom uľahčiť prístup k údajom uchovávaným v počítači alebo sieťovom zariadení inými stranami než tými, ktorým dal povolenie vlastník počítača alebo sieťového zariadenia.
Poznámky:
Poznámky:
1.  „Narušiteľský softvér“ nezahŕňa žiaden z nasledujúcich nástrojov:
1.  „Narušiteľský softvér“ nezahŕňa žiaden z nasledujúcich nástrojov:
a)  hypervízory, ladiace programy (debuggery) alebo nástroje reverzného softvérového inžinierstva (SRE);
a)  hypervízory, ladiace programy (debuggery) alebo nástroje reverzného softvérového inžinierstva (SRE);
b)  „softvér“ na správu digitálnych práv (DRM); alebo
b)  „softvér“ na správu digitálnych práv (DRM); alebo
c)  „softvér“ navrhnutý s cieľom, aby si ho výrobcovia, správcovia alebo používatelia nainštalovali na účely vypátrania alebo spätného získania majetku.
c)  „softvér“ navrhnutý na to , aby si ho správcovia alebo používatelia nainštalovali na účely vypátrania, vymáhania majetku alebo testovania bezpečnosti IKT
ca)  „softvér“, ktorý sa distribuuje s výslovným cieľom pomôcť odhaliť a odstrániť jeho vykonávanie na počítačoch alebo sieťových zariadeniach neoprávnených osôb alebo zabrániť tomuto vykonávaniu.
2.  Sieťové zariadenia zahŕňajú mobilné zariadenia a inteligentné merače.
2.  Sieťové zariadenia zahŕňajú mobilné zariadenia a inteligentné merače.
Technické poznámky:
Technické poznámky:
1.  ‚Monitorovacie nástroje‘: "softvérové" alebo hardvérové nástroje na monitorovanie systémového správania alebo procesov prebiehajúcich na určitom zariadení. Zahŕňa to antivírusové (AV) produkty, produkty na zabezpečenie koncového bodu, produkty osobnej bezpečnosti (PSP), systémy na detegovanie narušenia (IDS), systémy prevencie proti narušeniu (IPS) alebo firewally.
1.  „Povolenie“: informovaný súhlas používateľa (t. j. potvrdzujúce vyjadrenie porozumenia, pokiaľ ide o povahu, dôsledky a budúce následky činnosti a súhlas s jej uskutočnením).
2.  ‚Ochranné protiopatrenia‘: techniky zamerané na bezpečné spúšťanie kódov, napríklad prevencia proti spusteniu dátovým kódom (DEP), náhodné prideľovanie adresového priestoru (ASLR) alebo separácia spustiteľného programového kódu (sandboxing).
2.  „Testovanie bezpečnosti IKT“: odhaľovanie a posudzovanie statických či dynamických rizík, zraniteľnosti, chýb alebo slabín postihujúcich softvér, siete, počítače, sieťové zariadenia a ich súčasti alebo súvisiace prvky na preukázateľné zmiernenie faktorov, ktoré nepriaznivo vplývajú na bezpečnú a zabezpečenú prevádzku, použitie alebo nasadenie.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Príloha I – oddiel B – názov
B.  ZOZNAM OSTATNÝCH POLOŽIEK S DVOJAKÝM POUŽITÍM
B.  ZOZNAM POLOŽIEK KYBERNETICKÉHO DOHĽADU
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Príloha I – oddiel B – kategória 10 – bod 10A001 – technická poznámka – písmeno e a (nové)
ea)  výskum týkajúci sa sietí a bezpečnosti na účely oprávneného testovania systémov bezpečnosti informácií alebo ich ochrany.
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel A – časť 3 – odsek 3
3.  Každý vývozca, ktorý zamýšľa použiť toto povolenie, sa zaregistruje pred prvým použitím tohto povolenia na príslušnom orgáne členského štátu, v ktorom má sídlo alebo je usadený. Registrácia je automatická a príslušný orgán ju vývozcovi potvrdí do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia.
3.  Členský štát môže vyžadovať, aby sa vývozcovia usadení v tomto členskom štáte pred prvým použitím tohto povolenia zaregistrovali. Registrácia je automatická a príslušné orgány ju potvrdia vývozcovi bezodkladne, najneskôr však do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel A – časť 3 – odsek 4
4.  Registrovaný vývozca oznámi prvé použitie tohto povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo alebo je usadený, najneskôr 10 dní pred dátumom prvého vývozu.
4.  Registrovaný vývozca oznámi prvé použitie tohto povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo alebo je usadený, najneskôr 30 dní po uskutočnení prvého vývozu.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel A – časť 3 – odsek 5 – bod 4
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím, ak sú tieto údaje známe.
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel B – časť 3 – odsek 3
3.  Každý vývozca, ktorý zamýšľa použiť toto povolenie, sa zaregistruje pred prvým použitím tohto povolenia na príslušnom orgáne členského štátu, v ktorom má sídlo alebo je usadený. Registrácia je automatická a príslušný orgán ju vývozcovi potvrdí do 10 pracovných dní odo dňa doručenia.
3.  Členský štát môže vyžadovať, aby sa vývozcovia so sídlom v tomto členskom štáte pred prvým použitím tohto povolenia zaregistrovali. Registrácia je automatická a príslušné orgány ju potvrdia vývozcovi bezodkladne, najneskôr však do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel B – časť 3 – odsek 5 – bod 4
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím, ak sú tieto údaje známe.
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel C – časť 3 – odsek 5
5.  Registrovaný vývozca oznámi prvé použitie tohto povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo alebo je usadený, najneskôr 10 dní pred dátumom prvého vývozu.
5.  Registrovaný vývozca oznámi prvé použitie tohto povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo alebo je usadený, najneskôr do 30 dní od dátumu prvého vývozu alebo prípadne v súlade s požiadavkou príslušného orgánu členského štátu, v ktorom má vývozca sídlo, pred prvým použitím tohto povolenia. Členské štáty upovedomia Komisiu o mechanizme oznamovania, ktorý zvolili pre toto povolenie. Komisia zverejní informácie, ktoré jej boli oznámené, v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel C – časť 3 – odsek 6 – bod 4
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím, ak sú tieto údaje známe.
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel D – časť 3 – odsek 6
6.  Registrovaný vývozca oznámi prvé použitie tohto povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo alebo je usadený, najneskôr 10 dní pred dátumom prvého vývozu.
6.  Registrovaný vývozca oznámi prvé použitie tohto povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo alebo je usadený, najneskôr do 30 dní od dátumu prvého vývozu alebo prípadne v súlade s požiadavkou príslušného orgánu členského štátu, v ktorom má vývozca sídlo, pred prvým použitím tohto povolenia. Členské štáty upovedomia Komisiu o mechanizme oznamovania, ktorý zvolili pre toto povolenie. Komisia zverejní informácie, ktoré jej boli oznámené, v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel D – časť 3 – odsek 7 – bod 4
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím, ak sú tieto údaje známe.
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel F – časť 3 – odsek 5 – bod 4
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím, ak sú tieto údaje známe.
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel G – časť 3 – odsek 8 – bod 4
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím, ak sú tieto údaje známe.
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím.
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel H – časť 3 – odsek 1 – úvodná časť a bod 1
1.  Toto povolenie povoľuje všetkým vývozcom, ktorí majú sídlo alebo sú usadené v členskom štáte Únie, prenos softvéru a technológie uvedených v zozname v časti 1 za podmienky, že príslušnú položku môže používať iba:
1.  Toto povolenie oprávňuje na prenos softvéru a technológie uvedených v časti 1 každou spoločnosťou, ktorá je vývozcom a má sídlo alebo je usadená v členskom štáte, do akejkoľvek sesterskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti alebo materskej spoločnosti za predpokladu, že tieto subjekty vlastní alebo kontroluje tá istá materská spoločnosťou alebo majú sídlo v členskom štáte pod podmienkou, že daná položka je určená na použitie v rámci projektov podnikovej spolupráce vrátane vývoja komerčného produktu, výskumu, údržby, výroby a používania, pričom v prípade zamestnancov a spracovateľov objednávok je potrebné zohľadniť dohodu, ktorou sa zakladá pracovnoprávny vzťah;
(1)  vývozca alebo akýkoľvek subjekt vo vlastníctve alebo pod kontrolou vývozcu;
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel H – časť 3 – odsek 1 – bod 2
(2)  zamestnanci vývozcu alebo akéhokoľvek subjektu vo vlastníctve alebo pod kontrolou vývozcu
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel H – časť 3 – odsek 1 – pododsek 2
v rámci svojej vlastnej činnosti zameranej na vývoj komerčného produktu a v prípade zamestnancov podľa zmluvy, ktorou sa zakladá pracovný vzťah.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel I – časť 3 – odsek 3 – pododsek 1
Každý vývozca, ktorý zamýšľa použiť toto povolenie, sa zaregistruje pred prvým použitím tohto povolenia na príslušnom orgáne členského štátu, v ktorom má sídlo alebo je usadený. Registrácia je automatická a príslušný orgán ju vývozcovi potvrdí do 10 pracovných dní odo dňa doručenia.
Členský štát môže vyžadovať, aby sa vývozcovia so sídlom v tomto členskom štáte pred prvým použitím tohto povolenia zaregistrovali. Registrácia je automatická a príslušné orgány ju potvrdia vývozcovi bezodkladne, najneskôr však do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Príloha II – oddiel J – časť 3 – odsek 5 – bod 4
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím, ak sú tieto údaje známe.
(4)  konečné použitie a koncového používateľa položiek s dvojakým použitím.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0390/2017).


Vymenovanie člena Dvora audítorov – Eva Lindström
PDF 239kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2018 o návrhu na vymenovanie Evy Lindströmovej za členku Dvora audítorov (C8-0401/2017 – 2017/0819(NLE))
P8_TA(2018)0007A8-0003/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0401/2017),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0003/2018),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovanej kandidátky, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 11. januára 2018 vypočul kandidátku Rady na členku Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Evu Lindströmovú za členku Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Vymenovanie člena Dvora audítorov – Tony James Murphy
PDF 240kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2018 o návrhu na vymenovanie Tonyho Jamesa Murphyho za člena Dvora audítorov (C8-0402/2017 – 2017/0820(NLE))
P8_TA(2018)0008A8-0002/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0402/2017),

–  so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0002/2018),

A.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 11. januára 2018 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Tonyho Jamesa Murphyho za člena Dvora audítorov;

2.  vyzýva členské štáty, aby pri výbere svojich kandidátov venovali pozornosť otvorenému modelu výberového konania, ktorý používa Írsko, a ak je to možné, aby sa ním inšpirovali;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov ***I
PDF 1153kWORD 190k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (COM(2016)0767 – C8-0500/2016 – 2016/0382(COD))(1)
P8_TA(2018)0009A8-0392/2017

(Riadny legislatívny postup - prepracované znenie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Podpora obnoviteľných foriem energie je jedným z cieľov energetickej politiky Únie. Väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov energie spolu s úsporami energie a vyššou energetickou efektívnosťou predstavuje významnú súčasť balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 a rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 vrátane záväzného cieľa znížiť do roku 2030 emisie v Únii aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. To tiež zohráva dôležitú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, technického rozvoja a inovácií a poskytovaní príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach alebo regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva.
(2)  Podpora obnoviteľných foriem energie je jedným z cieľov energetickej politiky Únie v súlade s článkom 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Väčšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov spolu s úsporami energie a vyššou energetickou efektívnosťou predstavuje podstatnú súčasť balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na dodržiavanie záväzkov Únie podľa Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) (ďalej len „Parížska dohoda “) a potrebu dosiahnuť na národnej úrovni najneskôr do roku 2050 čisté nulové emisie. To tiež zohráva podstatnú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, udržateľnej energie za dostupné ceny, technického rozvoja a inovácií, ako aj vedúcej úlohy v oblasti technológií a priemyslu a poskytovaní environmentálnych, sociálnych a zdravotných výhod, ako aj významných príležitostí na zamestnanie a regionálny rozvoj, najmä vo vidieckych a izolovaných oblastiach, v regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva a na územiach, na ktorých prebieha čiastočná deindustrializácia.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  V Parížskej dohode sa výrazne zvýšila úroveň globálnych ambícií v oblasti zmierňovania zmeny klímy, keď sa signatári zaviazali splniť zámer, ktorým je udržanie nárastu priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvyšovania teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Je potrebné, aby sa Únia pripravila na omnoho hlbšie a rýchlejšie zníženie emisií, než sa pôvodne plánovalo, s cieľom prejsť najneskôr do roku 2050 na vysokoúčinný energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie. Súčasne je toto zníženie možné dosiahnuť za nižšie náklady, než sa pôvodne predpokladalo, a to vďaka tempu vývoja a zavádzania technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako sú veterná a slnečná energia.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Predovšetkým väčšie technologické zlepšenia, podnety na využívanie a rozvoj verejnej dopravy, využívanie energeticky efektívnych technológií a podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektriny, vykurovania a chladenia, ako aj v odvetví dopravy sú veľmi účinné nástroje, spolu s opatreniami na zabezpečenie energetickej efektívnosti, na zníženie emisií zo skleníkových plynov v Únii a závislosti Únie od dovážaného plynu a ropy.
(3)  Predovšetkým zníženie spotreby energie, väčšie technologické zlepšenia, rozvoj verejnej dopravy, využívanie energeticky efektívnych technológií a podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví elektriny, vykurovania a chladenia, ako aj v odvetví dopravy sú veľmi účinné nástroje, spolu s opatreniami na zabezpečenie energetickej efektívnosti, na zníženie emisií zo skleníkových plynov v Únii a energetickej závislosti Únie.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  Smernicou 2009/28/ES sa vytvoril regulačný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa stanovujú záväzné národné ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a v doprave, ktoré sa majú splniť do roku 2020. V rámci oznámenia Komisie z 22. januára 201412 sa stanovil rámec pre budúce politiky Únie v oblasti energetiky a klímy a podporilo sa spoločné chápanie toho, ako rozvíjať tieto politiky po roku 2020. Komisia navrhla, že pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii, cieľ Únie na rok 2030 by mal predstavovať aspoň 27 %.
(4)  Smernicou 2009/28/ES sa vytvoril regulačný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa stanovujú záväzné národné ciele týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie a v doprave, ktoré sa majú splniť do roku 2020.
__________________
12 Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM/2014/015 final).
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Európska rada na svojom zasadnutí v októbri 2014 schválila tento cieľ, z čoho vyplýva, že členské štáty môžu stanoviť svoje vlastné, ambicióznejšie národné ciele.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Európsky parlament vo svojich uzneseniach k „Rámcu politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ a „správe o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“, podporil záväzný cieľ Únie, aby do roku 2030 bolo aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby z energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zdôraznil, že tento cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a potenciál každého členského štátu.
(6)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímyenergetickú politiku do roku 2030 podporil záväzný cieľ Únie, aby do roku 2030 bolo aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby z energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zdôraznil, že tento cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a potenciál každého členského štátu. Vo svojom uznesení z 23. júna 2016 o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Európsky parlament zašiel ešte ďalej, keď konštatoval svoju predchádzajúcu pozíciu k cieľu Únie vo výške aspoň 30 % a zdôraznil, že vzhľadom na Parížsku dohodu a nedávne zníženie nákladov technológií na energiu z obnoviteľných zdrojov je žiaduce, aby bol podstatne ambicióznejší.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Mal by sa preto zohľadniť cieľ stanovený v Parížskej dohode a technologický rozvoj vrátane zníženia nákladov na investície do obnoviteľných zdrojov energie.
Pozmeňujúci návrh 324
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Preto je vhodné stanoviť záväzný cieľ Únie, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov by mal byť aspoň 27 %. Členské štáty by mali, prostredníctvom procesu riadenia stanovenom v nariadení [riadenie], definovať svoj prínos k splneniu tohto cieľa v rámci svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
(7)  Preto je vhodné stanoviť záväzný cieľ Únie, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov by mal byť aspoň 35 %, pričom tento cieľ bude sprevádzaný národnými cieľmi. Členské štáty by mali len vo výnimočných prípadoch mať možnosť odchýliť sa od tejto predpokladanej úrovne svojho cieľa o maximálne 10 % v prípade riadne odôvodnených, merateľných a overiteľných okolností, a to na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Ciele členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by sa mali určovať so zreteľom na záväzky stanovené v Parížskej dohode, veľký potenciál, ktorý ešte stále existuje v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a investície potrebné na uskutočnenie energetickej transformácie.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)  Cieľ Únie na úrovni 35 % by sa mal premietnuť do individuálnych cieľov pre každý členský štát, pričom sa náležite zohľadní spravodlivé a primerané rozdelenie, v ktorom sa zohľadní HDP členských štátov a rozdielne východiskové pozície a potenciál, ako aj to, aký podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa má dosiahnuť do roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Stanovenie záväzného cieľa Únie týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 by naďalej predstavovalo podporu rozvoju technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a poskytovalo investorom istotu. Cieľ definovaný na úrovni Únie by pre členské štáty znamenal väčšiu flexibilitu pri plnení svojich cieľov na zníženie skleníkových plynov čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska nákladov v súlade s ich špecifickými okolnosťami, energetickým mixom a kapacitami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
(8)  Stanovenie záväzného cieľa Únie týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 by naďalej predstavovalo podporu rozvoju technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a poskytovalo investorom istotu.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Členské štáty by mali zvážiť, v akom rozsahu je využívanie rôznych typov zdrojov energie zlučiteľné s cieľom obmedziť otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a s cieľom bezfosílneho a súčasne nízkouhlíkového hospodárstva. Komisia by mala posúdiť prínos týchto rôznych druhov obnoviteľných zdrojov energie z hľadiska plnenia týchto cieľov, a to na základe lehoty návratnosti a výsledkov v porovnaní s fosílnymi palivami, a Komisia by mala zvážiť, či nenavrhne maximálnu možnú lehotu návratnosti ako kritérium udržateľnosti, najmä v prípade drevno-celulózovej biomasy.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  Členské štáty by mali prijať ďalšie opatrenia v prípade, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov nezodpovedá trajektórii Únie dosiahnuť cieľ, ktorým je aspoň 27 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Tak, ako je stanovené v nariadení [riadenie], ak Komisia v priebehu posúdenia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy zistila rozdiely v ambíciách, môže prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť dosiahnutie uvedeného cieľa. Ak v priebehu posúdenia integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy Komisia zistila rozdiely v realizácii, mali by členské štáty uplatňovať opatrenia stanovené v nariadení [riadenie], ktoré im poskytujú dostatočnú flexibilitu výberu.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  Systémy podpory pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov sa ukázali ako účinný spôsob podpory zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť systémy podpory, takáto podpora by sa mala poskytovať spôsobom, ktorý v rámci možností nenarúša fungovanie trhov s elektrinou. Na tento účel čoraz väčší počet členských štátov vyčleňuje podporu tak, že podpora sa poskytuje navyše k trhovým príjmom.
(15)  Systémy podpory pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov sa ukázali ako účinný spôsob podpory zavádzania elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť systémy podpory, takáto podpora by sa mala poskytovať spôsobom, ktorý v rámci možností nenarúša fungovanie trhov s elektrinou. Na tento účel čoraz väčší počet členských štátov vyčleňuje podporu tak, že podpora sa poskytuje navyše k trhovým príjmom, pričom sa zohľadňujú osobitosti rôznych technológií a rôzne schopnosti malých a veľkých výrobcov reagovať na trhové signály.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)  Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa v prípade spotrebiteľov a daňových poplatníkov mala zaviesť s čo najnižšími nákladmi. Pri navrhovaní systémov podpory a pri prideľovaní podpory by sa členské štáty mali snažiť minimalizovať celkové náklady na zavádzanie systému, a plne pritom zohľadniť potreby rozvoja sietí a sústav, výsledný energetický mix a dlhodobý potenciál technológií.
(16)  Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov vrátane uskladňovania energie by sa v prípade spotrebiteľov a daňových poplatníkov mala zaviesť tak, aby minimalizovala dlhodobé náklady na transformáciu energetiky. Pri navrhovaní systémov podpory a pri prideľovaní podpory by sa členské štáty mali snažiť minimalizovať celkové náklady na systém, a plne pritom zohľadniť potreby rozvoja sietí a sústav, výsledný energetický mix a dlhodobý potenciál technológií. Členské štáty by tiež mali poskytnúť podporu zariadeniam formou verejných súťaží, ktoré môžu byť buď zamerané na konkrétne technológie, alebo neutrálne.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Vo svojich záveroch z 24. októbra 2014 k rámcu politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 Európska rada zdôraznila význam väčšieho prepojenia vnútorného energetického trhu a potrebu dostatočnej podpory začleňovania stále rastúceho objemu variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov, čo Únii umožní, aby naplnila svoju ambíciu byť lídrom v oblasti energetickej transformácie. Preto je dôležité urýchlene zvýšiť úroveň prepojenia a dosiahnuť pokrok smerom k dohodnutým cieľom Európskej rady, aby sa maximalizoval potenciál energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 b (nové)
(16b)  Členské štáty by pri vypracúvaní systémov podpory pre obnoviteľné zdroje energie mali zohľadniť zásady obehového hospodárstva a hierarchiu odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES1a. Predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia odpadov by mali predstavovať prioritné riešenie. Členské štáty by sa mali vyhnúť vytváraniu takých systémov podpory, ktoré by boli v rozpore s cieľmi týkajúcimi sa spracovania odpadu a viedli by k neefektívnemu využívaniu recyklovateľného odpadu. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby opatrenia zavedené v rámci tejto smernice neboli v rozpore s cieľmi smernice 2008/98/ES.
________________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 c (nové)
(16c)  Členské štáty by pri používaní biotických zdrojov energie mali zaviesť záruky na ochranu biodiverzity a proti vyčerpávaniu alebo zániku ekosystémov, ako aj proti zmene súčasného využívania, ktoré by mohli mať negatívny nepriamy alebo priamy vplyv na biodiverzitu, pôdu alebo celkovú bilanciu skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 d (nové)
(16d)  Členské štáty by v najväčšej možnej miere mali podporovať a uprednostňovať využívanie domácich obnoviteľných zdrojov energie a zabrániť narúšajúcim situáciám, ktoré vznikajú v dôsledku rozsiahleho dovozu zdrojov z tretích krajín. V tomto smere by sa mal zohľadniť a podporovať prístup založený na životnom cykle.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 e (nové)
(16e)  Komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, mestá a miestne orgány by mali mať právo zúčastňovať sa na dostupných systémoch podpory na rovnakom základe ako ostatní veľkí účastníci. Preto by sa malo členským štátom povoliť prijímať opatrenia vrátane poskytovania informácií a technickej a finančnej podpory prostredníctvom jednotných administratívnych kontaktných miest, znížiť administratívne požiadavky, zahrnúť kritériá predkladania ponúk zamerané na komunity, vytvoriť ponukové kolá pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov alebo im umožniť odmeňovanie prostredníctvom priamej podpory.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 f (nové)
(16f)  Pri plánovaní infraštruktúry potrebnej na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa mali zohľadňovať politiky súvisiace so zapojením tých, ktorých sa projekty dotýkajú, vrátane akéhokoľvek domorodého obyvateľstva s náležitým zohľadnením ich pozemkových práv.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 g (nové)
(16g)  Spotrebitelia by mali dostať komplexné informácie vrátane informácií o prínosoch vykurovacích a chladiacich systémov z hľadiska energetickej efektívnosti a nižších prevádzkových nákladoch elektrických vozidiel, aby sa mohli ako spotrebitelia individuálne rozhodovať a zohľadňovať pritom obnoviteľné zdroje energie, a aby sa zabránilo odkázanosti na určitého dodávateľa technológie.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 h (nové)
(16h)   V rámci podpory rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie by sa mal zohľadniť negatívny vplyv na iných účastníkov trhu. Systémy podpory by preto mali zmierňovať riziko deformácie trhu a narušenia hospodárskej súťaže.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  Hoci by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby postupne a čiastočne začali podporovať projekty umiestnené v iných členských štátoch na úroveň, ktorá bude odrážať fyzické toky medzi členskými štátmi, otvorenie systémov podpory by malo zostať dobrovoľné nad rámec tohto povinného podielu. Členské štáty majú rozdielny potenciál v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a využívajú rôzne systémy podpory energie z obnoviteľných zdrojov na vnútroštátnej úrovni. Väčšina členských štátov používa systémy podpory, ktoré poskytujú výhody len energii z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába na ich území. Pre riadne fungovanie národných systémov podpory je nevyhnutné, aby členské štáty mali kontrolu nad účinkami ich národných systémov podpory a nákladmi na ne podľa svojho rozdielneho potenciálu. Dôležitým prostriedkom na dosiahnutie cieľa tejto smernice je zabezpečenie riadneho fungovania národných systémov podpory v súlade so smernicami 2001/77/ES a 2009/28/ES, aby sa zachovala dôvera investorov a aby sa členským štátom umožnilo navrhnúť účinné vnútroštátne opatrenia na plnenie cieľov. Cieľom tejto smernice je uľahčiť cezhraničnú podporu energie z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby sa neprimerane neovplyvnili národné systémy podpory. Preto sa ňou okrem povinného čiastočného otvorenia systémov podpory zavádzajú aj nepovinné mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi, ktorými sa im umožní dohodnúť sa na rozsahu, v akom jeden členský štát podporí výrobu energie v druhom členskom štáte, a na rozsahu, v akom by sa mala výroba energie z obnoviteľných zdrojov započítať do národného celkového cieľa jedného a druhého štátu. Aby sa zabezpečila účinnosť oboch druhov opatrení na plnenie cieľov, t. j. národných systémov podpory a mechanizmov spolupráce, je nevyhnutné, aby mohli členské štáty nad rámec povinného počiatočného podielu stanoviť, či a do akej miery sa ich národné systémy podpory vzťahujú na energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v iných členských štátoch, a dohodnúť sa na tom pomocou mechanizmov spolupráce stanovených v tejto smernici.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 18
(18)  Bez toho, aby boli dotknuté úpravy systémov podpory, ktorých cieľom je ich uvedenie do súladu s pravidlami štátnej pomoci, politiky podpory obnoviteľných zdrojov energie by mali byť stabilné a vyhnúť sa častým zmenám. Takéto zmeny majú priamy vplyv na náklady na financovanie kapitálu, náklady na vývoj projektov, a tým aj na celkové náklady na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v Únii. Členské štáty by mali zabrániť tomu, aby revízia akejkoľvek podpory poskytnutej na projekty obnoviteľnej energie mala negatívny vplyv na ich ekonomickú životaschopnosť. V tejto súvislosti by členské štáty mali podporovať nákladovo efektívne podporné politiky a zaručiť ich finančnú udržateľnosť.
(18)  So zohľadnením článkov 107 a 108 ZFEÚ by politiky podpory obnoviteľných zdrojov energie mali byť predvídateľné, stabilné a vyhnúť sa častým alebo retroaktívnym zmenám. Nepredvídateľnosť a nestabilita politík má priamy vplyv na náklady na financovanie kapitálu, náklady na vývoj projektov, a tým aj na celkové náklady na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v Únii. Členské štáty by mali oznámiť každú zmenu v politike podpory včas pred zamýšľanou zmenou a primerane konzultovať so zainteresovanými stranami. Členské štáty by v každom prípade mali zabrániť tomu, aby revízia akejkoľvek podpory poskytnutej na projekty obnoviteľnej energie mala negatívny vplyv na ich ekonomickú životaschopnosť. V tejto súvislosti by členské štáty mali podporovať nákladovo efektívne podporné politiky a zaručiť ich finančnú udržateľnosť.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 19
(19)  Povinnosti členských štátov vypracovať akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a správy o dosiahnutom pokroku, ako aj povinnosť Komisie predkladať správy o pokroku členských štátov majú zásadný význam pre zvýšenie transparentnosti, zabezpečenie prehľadnosti pre investorov a spotrebiteľov a umožnenie účinného monitorovania. Nariadením [riadenie] sa tieto povinnosti začleňujú do systému riadenia energetickej únie, kde sú povinnosti plánovania, podávania správ a monitorovania v oblasti energetiky a klímy zjednodušené. Platforma transparentnosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je súčasťou širšej platformy stanovenej v nariadení [riadenie].
(19)  Povinnosti členských štátov vypracovať akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a správy o dosiahnutom pokroku, ako aj povinnosť Komisie predkladať správy o pokroku členských štátov majú zásadný význam pre zvýšenie transparentnosti, zabezpečenie prehľadnosti pre investorov a spotrebiteľov a umožnenie účinného monitorovania. Na zabezpečenie toho, aby boli v centre transformácie energetiky občania, by členské štáty mali v rámci svojich akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov vypracovať dlhodobé stratégie uľahčujúce výrobu energie z obnoviteľných zdrojov mestami, komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov a samospotrebiteľmi. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)] sa tieto povinnosti začleňujú do systému riadenia energetickej únie, kde sú dlhodobé stratégie, povinnosti plánovania, podávania správ a monitorovania v oblasti energetiky a klímy zjednodušené. Platforma transparentnosti v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je súčasťou širšej platformy stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 20 a (nové)
(20a)  Námorné obnoviteľné zdroje energie sú pre Úniu jedinečnou príležitosťou, ako znížiť jej závislosť od fosílnych palív, ako prispieť k splneniu jej cieľov v oblasti zníženia emisií CO2 a ako vytvoriť nové priemyselné odvetvie generujúce pracovné miesta na významnej časti územia, a to aj v najvzdialenejších regiónoch. Únia sa musí preto usilovať vytvoriť hospodárske a regulačné podmienky, ktoré sú priaznivé pre ich využívanie.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 24 a (nové)
(24a)  V oznámení Komisie z 20. júla 2016 s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu sa zdôraznil osobitný význam, v strednodobom horizonte, moderných biopalív pre letectvo. Komerčné letectvo je úplne závislé od kvapalných palív, keďže pre odvetvie civilných lietadiel neexistuje nijaká bezpečná ani certifikovaná alternatíva.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 25
(25)  S cieľom zabezpečiť, aby príloha IX zohľadňovala zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES17, kritériá Únie týkajúce sa trvalej udržateľnosti a potrebu zabezpečiť, aby sa uplatňovaním prílohy nevytváral dodatočný dopyt po pôde a zároveň sa podporovalo využívanie odpadu a zvyškov, Komisia by pri pravidelnom hodnotení prílohy mala zvážiť zahrnutie ďalších surovín, ktoré nespôsobujú výrazné deformačné účinky trhov pre (vedľajšie) produkty, odpad alebo zvyšky.
(25)  S cieľom zabezpečiť, aby príloha IX zohľadňovala zásady obehového hospodárstva, hierarchiu odpadového hospodárstva stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES17, kritériá Únie týkajúce sa trvalej udržateľnosti, posudzovanie emisií z hľadiska celého životného cyklu a potrebu zabezpečiť, aby sa uplatňovaním prílohy nevytváral dodatočný dopyt po pôde a zároveň sa podporovalo využívanie odpadu a zvyškov, by Komisia mala prílohu pravidelne posudzovať a pri akýchkoľvek zmenách, ktoré navrhne, by mala zvážiť vplyv na trhy s (vedľajšími) produktmi, odpadom alebo zvyškami.
__________________
__________________
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 25 a (nové)
(25a)  V uznesení Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2017 o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov Európsky parlament vyzval Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom postupne vyradiť používanie rastlinných olejov, ktoré sú hnacou silou odlesňovania, vrátane palmového oleja, ako zložky biopalív, pokiaľ možno do roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 28
(28)  Malo by byť umožnené, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie mimo Únie započítavala do podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov. V záujme zabezpečenia dostatočného účinku nahradenia energie z konvenčných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov energie v Únii a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto dovoz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať. Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takéhoto obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie. Ak na základe príslušného rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve18 sú relevantné ustanovenia tejto smernice záväznými pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, mali by sa na ne vzťahovať opatrenia spolupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.
(28)  Malo by byť umožnené, aby sa dovážaná elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov mimo Únie započítavala do podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov. V záujme zabezpečenia dostatočného účinku nahradenia energie z konvenčných zdrojov energiou z obnoviteľných zdrojov v Únii a v tretích krajinách je vhodné zabezpečiť, aby takýto dovoz bolo možné spoľahlivo sledovať a započítať a aby bol v úplnom súlade s medzinárodným právom. Zvážia sa dohody s tretími krajinami týkajúce sa organizácie takéhoto obchodu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov. Ak na základe príslušného rozhodnutia prijatého podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve18 sú relevantné ustanovenia tejto smernice záväznými pre zmluvné strany uvedenej zmluvy, mali by sa na ne vzťahovať opatrenia spolupráce medzi členskými štátmi stanovené v tejto smernici.
__________________
__________________
18 Ú. v. EÚ L 198, 20.7.2006, s. 18.
18 Ú. v. EÚ L 198, 20.7.2006, s. 18.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 a (nové)
(28a)  Keď členské štáty realizujú spoločné projekty s jednou alebo viacerými tretími krajinami v súvislosti s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, tieto spoločné projekty by sa mali týkať iba novovybudovaných zariadení alebo zariadení s novozvýšenou kapacitou. Zabezpečí sa tým, aby sa v dôsledku dovozu energie z obnoviteľných zdrojov do Únie neznížil podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe v danej tretej krajine. Okrem toho by mali dotknuté členské štáty podporovať danú tretiu krajinu v domácom využívaní časti výroby elektriny zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje spoločný projekt. Komisia a členské štáty by navyše mali podnecovať dotknutú tretiu krajinu, aby rozvíjala svoju politiku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane stanovenia ambicióznych cieľov.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 b (nové)
(28b)   Touto smernicou sa stanovuje rámec Únie na presadzovanie energie z obnoviteľných zdrojov, pričom sa ňou zároveň prispieva aj k prípadnému pozitívnemu vplyvu, ktorý Únia a členské štáty môžu mať pri podpore rozvoja odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov v tretích krajinách. Únia a členské štáty by mali podporovať výskum, vývoj a investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách a iných partnerských krajín, čím sa takisto posilní ich environmentálna a hospodárska udržateľnosť a ich vývozná kapacita v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho dovoz energie z obnoviteľných zdrojov z partnerských krajín môže pomôcť Únii a členským štátom dosiahnuť ich ambiciózne ciele pre znižovanie emisií uhlíka.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 c (nové)
(28c)   Rozvojové krajiny v čoraz väčšej miere na národnej úrovni prijímajú politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, pretože sa zameriavajú na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po energii. Viac ako 173 krajín vrátane 117 rozvojových alebo rozvíjajúcich sa ekonomík si stanovilo ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do konca roku 2015.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 d (nové)
(28d)   Spotreba energie v rozvojových krajinách je úzko spojená s celou škálou sociálnych otázok: so zmierňovaním chudoby, vzdelávaním, zdravím, s rastom obyvateľstva, zamestnanosťou, podnikaním, komunikáciou, urbanizáciou a nedostatkom príležitostí pre ženy. Energia z obnoviteľných zdrojov má významný potenciál umožniť, aby sa rozvojové a environmentálne problémy riešili spoločne. V posledných rokoch došlo k významnému rozvoju alternatívnych energetických technológií, a to z hľadiska výkonnosti, ako aj z hľadiska znižovania nákladov. Okrem toho mnohé rozvojové krajiny majú mimoriadne dobré postavenie, pokiaľ ide o vývoj novej generácie energetických technológií. Energia z obnoviteľných zdrojov má okrem prínosov pre rozvoj a životné prostredie aj potenciál priniesť zvýšenú bezpečnosť a hospodársku stabilitu. Intenzívnejším využívaním obnoviteľných zdrojov energie by sa znížila závislosť od dovozu drahých fosílnych palív a mnohým krajinám by to pomohlo zlepšiť ich platobnú bilanciu.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Odôvodnenie 31 a (nové)
(31a)  V závislosti od geologických charakteristík oblasti môže výroba geotermálnej energie spôsobiť uvoľňovanie skleníkových plynov a iných látok z podzemných kvapalín a iných podzemných geologických formácií. Investície by sa mali zameriavať iba na výrobu geotermálnej energie s nízkym vplyvom na životné prostredie, ktorá vedie k úspore skleníkových plynov v porovnaní s konvenčnými zdrojmi. Komisia by preto do decembra 2018 mala posúdiť potrebu legislatívneho návrhu zameraného na reguláciu emisií geotermálnych elektrární, pokiaľ ide o všetky látky, ktoré sú škodlivé pre zdravie a životné prostredie, vrátane CO2, a to počas fázy prieskumu a aj počas prevádzkovej fázy.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Odôvodnenie 33
(33)  Na národnej a regionálnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte Únie a zároveň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov podporovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov.
(33)  Na národnej, regionálnej a miestnej úrovni viedli pravidlá a povinnosti týkajúce sa minimálnych požiadaviek na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v nových a renovovaných budovách k značnému nárastu využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto opatrenia by sa mali podporovať v širšom kontexte Únie a zároveň by sa mali prostredníctvom stavebných predpisov podporovať energeticky efektívnejšie spôsoby využitia energie z obnoviteľnej zdrojov v kombinácii s opatreniami na dosiahnutie úspor energie a energetickej efektívnosti.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Odôvodnenie 35
(35)  S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne opatrenia na rozvoj vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje vychádzali z komplexného mapovania a analýzy vnútroštátneho energetického potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadu a aby sa zabezpečila lepšia integrácia energie z obnoviteľných zdrojov a zdrojov odpadového tepla a chladu, je vhodné vyžadovať, aby členské štáty vykonávali posudzovanie svojho vnútroštátneho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie, najmä s cieľom uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vykurovacích a chladiacich zariadení a podporovať efektívne a konkurencieschopné diaľkové vykurovanie a chladenie, ako je vymedzené v článku 2 ods. 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ21. S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení a znížiť administratívne zaťaženie by toto posúdenie malo byť súčasťou komplexných posúdení vykonaných a oznámených v súlade s článkom 14 uvedenej smernice.
(35)  S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne opatrenia na rozvoj vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje vychádzali z komplexného mapovania a analýzy vnútroštátneho energetického potenciálu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadu a aby sa zabezpečila lepšia integrácia energie z obnoviteľných zdrojov, najmä podporou inovatívnych technológií, ako sú tepelné čerpadlá, geotermálne a solárne technológie, a zdrojov odpadového tepla a chladu, je vhodné vyžadovať, aby členské štáty vykonávali posudzovanie svojho vnútroštátneho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie, najmä s cieľom uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vykurovacích a chladiacich zariadení a podporovať efektívne a konkurencieschopné diaľkové vykurovanie a chladenie, ako je vymedzené v článku 2 ods. 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ21. S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení a znížiť administratívne zaťaženie by toto posúdenie malo byť súčasťou komplexných posúdení vykonaných a oznámených v súlade s článkom 14 uvedenej smernice.
__________________
__________________
21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Odôvodnenie 36
(36)  Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovenie jednotného administratívneho kontaktného miesta, ktorým by sa integrovali alebo koordinovali všetky procesy udeľovania povolení, by malo znížiť komplexnosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť. Správne schvaľovacie postupy by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov by sa mali stanoviť transparentné harmonogramy. Pravidlá a usmernenia pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nákladovo a environmentálne výhodné. Táto smernica, najmä ustanovenia o organizácii a trvaní procesu udeľovania povolení, by sa mala uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie vrátane ustanovení na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia.
(36)  Preukázalo sa, že nedostatok transparentných pravidiel a koordinácie medzi jednotlivými schvaľovacími orgánmi bráni rozvoju využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovenie jednotného administratívneho kontaktného miesta, ktorým by sa integrovali alebo koordinovali všetky procesy udeľovania povolení, by malo znížiť komplexnosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť, a to aj v prípade samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Správne schvaľovacie postupy by sa mali zjednodušiť a pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov by sa mali stanoviť transparentné harmonogramy. Pravidlá a usmernenia pre plánovanie by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali také vykurovacie, chladiace a elektrické zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nákladovo a environmentálne výhodné. Táto smernica, najmä ustanovenia o organizácii a trvaní procesu udeľovania povolení, by sa mala uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie vrátane ustanovení na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Odôvodnenie 43
(43)  Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tejto smernice je ukázať koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie. Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka obnoviteľnej energie vykázala spotrebiteľovi iba raz, malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvode. Energia z obnoviteľných zdrojov, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému spotrebiteľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov.
(43)  Jediným cieľom potvrdení o pôvode vydaných na účely tejto smernice je ukázať koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov. Potvrdenie o pôvode možno previesť z jedného držiteľa na iného nezávisle od energie, na ktorú sa vzťahuje. V záujme zabezpečenia toho, aby sa jednotka obnoviteľnej energie vykázala spotrebiteľovi iba raz, malo by sa zabrániť dvojitému započítaniu a dvojitému oznamovaniu potvrdení o pôvode. Energia z obnoviteľných zdrojov, v súvislosti s ktorou potvrdenie o pôvode výrobca predal samostatne, by nemala byť oznamovaná alebo predávaná koncovému spotrebiteľovi ako energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Je dôležité rozlišovať medzi „zelenými“ certifikátmi používanými na účely systémov podpory a potvrdeniami o pôvode.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Odôvodnenie 45
(45)  Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových spotrebiteľov. V záujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebiteľom by členské štáty mali zabezpečiť, aby potvrdenia o pôvode boli vydávané všetkým vyrobeným jednotkám energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho s cieľom zabrániť dvojitému vyplateniu náhrady by výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí už dostávajú finančnú pomoc, nemali byť poskytnuté potvrdenia o pôvode. Avšak tieto potvrdenia o pôvode by sa mali použiť na oznámenie, aby koncoví spotrebitelia získali jasné, spoľahlivé a primerané dôkazy o obnoviteľnom pôvode príslušných jednotiek energie. Okrem toho v prípade elektriny, na ktorú sa získala podpora, by sa mali na trhu vydražiť potvrdenia o pôvode a príjmy by sa mali použiť na zníženie verejných dotácií na energiu z obnoviteľných zdrojov.
(45)  Je dôležité poskytovať informácie o spôsobe rozdeľovania podporovanej elektriny medzi koncových spotrebiteľov. V záujme zvýšenia kvality informácií poskytovaných spotrebiteľom by členské štáty mali zabezpečiť, aby potvrdenia o pôvode boli vydávané všetkým vyrobeným jednotkám energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Odôvodnenie 49
(49)  Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa často opiera o miestne alebo regionálne MSP. Príležitosti pre rast a zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a podporovať využívanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v tejto oblasti.
(49)  Uznávajú sa príležitosti pre zabezpečenie hospodárskeho rastu pomocou inovácií a trvalo udržateľnej konkurencieschopnej politiky v oblasti energetiky. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa často opiera o miestne alebo regionálne MSP. Príležitosti pre rozvoj miestnych podnikov, udržateľný rast a vysokokvalitnú zamestnanosť, ktoré v členských štátoch a ich regiónoch prinášajú investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálnej a miestnej úrovni, majú veľký význam. Komisia a členské štáty by preto mali vyvíjať a podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach, podnecovať výmenu osvedčených postupov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a posilniť poskytovanie technickej pomoci a programov odbornej prípravy s cieľom posilniť regulačné, technické a finančné odborné znalosti na mieste a podporovať poznatky o dostupných možnostiach financovania vrátane cielenejšieho využívania finančných prostriedkov Únie, ako je využívanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v tejto oblasti.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Odôvodnenie 49 a (nové)
(49a)  Miestne a regionálne orgány často stanovujú ambicióznejšie ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré presahujú národné ciele. Regionálne a miestne záväzky na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti sú v súčasnosti podporované prostredníctvom sietí, ako je Dohovor primátorov a starostov, iniciatív v oblasti inteligentných miest alebo inteligentných spoločenstiev a vývoja akčných plánov pre udržateľnú energetiku. Takéto siete sú nevyhnutné a mali by sa rozšíriť, pretože zvyšujú informovanosť a uľahčujú výmenu najlepších postupov a dostupnú finančnú podporu. V uvedenej súvislosti by Komisia mala podporovať aj popredné regióny a miestne orgány prejavujúce záujem o cezhraničné aktivity poskytovaním pomoci pri zavádzaní mechanizmov spolupráce, ako je Európske zoskupenie územnej spolupráce, ktoré umožňuje orgánom verejnej moci rôznych členských štátov spolupracovať a zabezpečovať spoločné služby a projekty bez toho, aby národné parlamenty najprv museli podpísať a ratifikovať medzinárodnú dohodu.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Odôvodnenie 49 b (nové)
(49b)  Miestne orgány a mestá zaujímajú popredné miesta pri riadení transformácie energetiky a zvyšovaní zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Miestne samosprávy ako úrovne štátnej správy, ktoré sú najbližšie k občanom, zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní verejnej podpory pre ciele Únie v oblasti energetiky a klímy, pričom zavádzajú decentralizovanejšie a integrovanejšie energetické systémy. Je dôležité zabezpečiť lepší prístup k finančným prostriedkom pre mestá, obce a regióny s cieľom podporovať investície do miestnej energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Odôvodnenie 49 c (nové)
(49c)  Mali by sa zvážiť aj iné inovatívne opatrenia zamerané na pritiahnutie väčších investícií do nových technológií, napríklad do zmlúv o energetickej efektívnosti a procesov štandardizovania vo verejnom financovaní.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Odôvodnenie 50
(50)  Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie.
(50)  Pri podpore rozvoja trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie vrátane samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Odôvodnenie 51
(51)  Špecifická situácia najvzdialenejších regiónov sa uznáva v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odvetvie energetiky v najvzdialenejších regiónoch je často charakterizované izoláciou, obmedzenými dodávkami a závislosťou od fosílnych palív, pričom tieto regióny profitujú z dôležitých miestnych obnoviteľných zdrojov energie. Najvzdialenejšie regióny by tak mohli pre Úniu slúžiť ako príklady uplatňovania inovatívnych energetických technológií. Je preto potrebné podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť v prípade týchto regiónov vyššiu mieru energetickej autonómie a uznať ich špecifickú situáciu z hľadiska potenciálu obnoviteľnej energie a potrieb verejnej podpory.
(51)  Špecifická situácia najvzdialenejších regiónov sa uznáva v článku 349 ZFEÚ. Odvetvie energetiky v najvzdialenejších regiónoch je často charakterizované izoláciou, obmedzenými a nákladnejšími dodávkami a závislosťou od fosílnych palív, pričom tieto regióny profitujú z dôležitých miestnych obnoviteľných zdrojov energie, najmä biomasy a energie z oceánov. Najvzdialenejšie regióny by tak mohli pre Úniu slúžiť ako príklady uplatňovania inovatívnych energetických technológií a mohli by sa stať oblasťami, kde 100 % energie pochádza z obnoviteľných zdrojov. Je preto potrebné prispôsobiť stratégiu pre oblasť obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť v prípade týchto regiónov vyššiu mieru energetickej autonómie, posilniť bezpečnosť dodávok a uznať ich špecifickú situáciu z hľadiska potenciálu obnoviteľnej energie a potrieb verejnej podpory. Tieto najvzdialenejšie regióny by mali byť navyše schopné využívať plný potenciál svojich zdrojov v súlade s prísnymi kritériami udržateľnosti a s miestnymi podmienkami a potrebami, a to s cieľom zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a posilniť svoju energetickú nezávislosť.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Odôvodnenie 52
(52)  V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné umožniť ich rozvoj v rámci nediskriminačných podmienok a bez toho, aby to bránilo financovaniu investícií do infraštruktúry. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.
(52)  V súvislosti s decentralizovanými technológiami výroby a skladovania energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné umožniť ich rozvoj v rámci nediskriminačných podmienok a bez toho, aby to bránilo financovaniu investícií do infraštruktúry. Prechod na decentralizovanú výrobu energie má mnoho výhod vrátane využitia miestnych zdrojov energie, zvýšenia miestnej bezpečnosti dodávok energie, kratších prepravných vzdialeností a zníženia strát pri prenose energie. Decentralizácia tiež podporuje poskytovaním zdrojov príjmov a tvorbou pracovných príležitostí na miestnej úrovni rozvoj komunít a ich súdržnosť.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Odôvodnenie 53
(53)  S rastúcim významom vlastnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov je potrebné definovať výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, a regulačný rámec, ktorý by posilnil postavenie výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, aby vyrábali, skladovali, spotrebúvali a predávali elektrinu bez toho, aby čelili neprimeranej záťaži. V niektorých prípadoch by mala umožniť kolektívna vlastná spotreba, aby občania žijúci v bytoch napríklad mohli využívať zvýhodnené postavenie spotrebiteľa v rovnakom rozsahu ako domácnosti v rodinných domoch.
(53)  S rastúcim významom vlastnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov je potrebné definovať výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, a regulačný rámec, ktorý by posilnil postavenie výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, aby vyrábali, skladovali, spotrebúvali a predávali elektrinu bez toho, aby čelili neprimeranej záťaži. Tarify a odmeňovanie za vlastnú spotrebu by mali stimulovať využívanie inteligentnejších technológií na integráciu obnoviteľných zdrojov energie a motivovať samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, aby prijímali investičné rozhodnutia, ktoré budú obojstranne prínosné pre odberateľa aj pre sústavu. Na vytvorenie takejto rovnováhy treba zabezpečiť, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov a komunity zamerané na energiu z obnoviteľných zdrojov mali nárok na získanie odmeny za výrobu vlastnej elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, a ktorá odráža trhovú hodnotu dodanej elektriny, ako aj dlhodobú hodnotu pre sieť, životné prostredie a spoločnosť. To musí zahŕňať dlhodobé náklady aj prínosy vlastnej spotreby z hľadiska ušetrených nákladov pre sieť, spoločnosť a životné prostredie, najmä v kombinácii s ostatnými zdrojmi distribuovanej energie, ako je energetická efektívnosť, skladovanie energie, reakcia na dopyt a komunitné siete. Takáto odmena by sa mala určiť na základe analýzy nákladov a prínosov zdrojov distribuovanej energie podľa článku 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)].
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Odôvodnenie 53 a (nové)
(53a)  V niektorých prípadoch by mala umožniť kolektívna vlastná spotreba, aby občania žijúci v bytoch napríklad mohli využívať zvýhodnené postavenie spotrebiteľa v rovnakom rozsahu ako domácnosti v rodinných domoch. Umožnenie kolektívnej vlastnej spotreby by komunitám vyrábajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov tiež poskytlo príležitosti zvýšiť energetickú efektívnosť na úrovni domácností a pomohlo bojovať proti energetickej chudobe prostredníctvom zníženej spotreby a nižších sadzieb za dodávky. Členské štáty by mali využiť túto príležitosť a okrem iného posúdiť možnosť umožnenia účasti domácností, ktoré by sa inak nemohli zúčastňovať, vrátane zraniteľných spotrebiteľov a nájomníkov.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Odôvodnenie 53 b (nové)
(53b)  Členské štáty musia zabezpečiť dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa spotreby a zavádzania alebo posilňovania opatrení na boj proti nútenému predaju, nekalým postupom získavania zákazníkov a zavádzajúcim tvrdeniam, pokiaľ ide o inštaláciu zariadení pre obnoviteľné zdroje energie, ktoré postihujú najmä najzraniteľnejšie skupiny (ako sú staršie osoby a osoby žijúce vo vidieckych oblastiach).
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Odôvodnenie 54
(54)  Účasť občanov na miestnych projektoch v oblasti obnoviteľnej energie prostredníctvom komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov priniesla značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o miestny pozitívny postoj k obnoviteľnej energii a prístup k dodatočnému súkromnému kapitálu. Toto zapojenie na miestnej úrovni bude ešte dôležitejšie v kontexte zvyšujúcej sa kapacity obnoviteľnej energie v budúcnosti.
(54)  Účasť miestnych občanov a miestnych orgánov na projektoch v oblasti obnoviteľnej energie prostredníctvom komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov priniesla značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o miestny pozitívny postoj k obnoviteľnej energii a prístup k dodatočnému súkromnému kapitálu, čo vedie k miestnym investíciám, väčšiemu výberu pre spotrebiteľov, širšej účasti občanov na transformácii energetiky, a to konkrétne podnecovaním účasti domácností, ktoré by sa inak neboli schopné zúčastňovať, zvýšením energetickej efektívnosti na úrovni domácností a pomocou v boji proti energetickej chudobe prostredníctvom zníženej spotreby a nižších sadzieb za dodávky. Toto zapojenie na miestnej úrovni bude ešte dôležitejšie v kontexte zvyšujúcej sa kapacity obnoviteľnej energie v budúcnosti.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh smernice
Odôvodnenie 55 a (nové)
(55a)  Je dôležité, aby členské štáty zabezpečili spravodlivé a nerušivé rozdelenie sieťových nákladov a poplatkov medzi všetkých používateľov elektrizačnej sústavy. Vo všetkých sieťových sadzbách by sa mali odrážať náklady.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Odôvodnenie 57
(57)  Niekoľko členských štátov realizovalo v odvetví vykurovania a chladenia opatrenia zamerané na to, aby dosiahli svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020. Avšak v prípade chýbajúcich záväzných národných cieľov na obdobie po roku 2020 nemusia zvyšné vnútroštátne stimuly postačovať na dosiahnutie dlhodobých cieľov v oblasti dekarbonizácie do roku 2030 a 2050. Na zosúladenie sa s týmito cieľmi, posilnenie istoty pre investorov a podporu rozvoja celoúnijného trhu s vykurovaním a chladením využívajúcim obnoviteľné zdroje energie, pričom sa rešpektuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, je vhodné podporiť úsilie členských štátov v oblasti dodávky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie s cieľom prispieť k postupnému zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na fragmentovaný charakter niektorých trhov s vykurovaním a chladením je pri tvorbe takéhoto úsilia nanajvýš dôležité zabezpečiť flexibilitu. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby potenciálne využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie nemalo škodlivé vedľajšie účinky na životné prostredie.
(57)  Niekoľko členských štátov realizovalo v odvetví vykurovania a chladenia opatrenia zamerané na to, aby dosiahli svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020. Na zosúladenie sa s týmito cieľmi, posilnenie istoty pre investorov a podporu rozvoja celoúnijného trhu s vykurovaním a chladením využívajúcim obnoviteľné zdroje energie, pričom sa rešpektuje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, je vhodné podporiť úsilie členských štátov v oblasti dodávky vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie s cieľom prispieť k postupnému zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na fragmentovaný charakter niektorých trhov s vykurovaním a chladením je pri tvorbe takéhoto úsilia nanajvýš dôležité zabezpečiť flexibilitu. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby potenciálne využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie nemalo škodlivé vedľajšie účinky na životné prostredie a verejné zdravie.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh smernice
Odôvodnenie 59 a (nové)
(59a)  Domácnosti ako spotrebitelia a komunity podieľajúce sa na obchodovaní s flexibilitou, vlastnej spotrebe alebo predaji vlastnej vyrobenej elektriny si zachovajú práva spotrebiteľa vrátane práva mať zmluvu s dodávateľom podľa vlastného výberu a zmeniť dodávateľa.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Odôvodnenie 60
(60)  Mala by sa zdôrazniť potenciálna súčinnosť medzi úsilím zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a existujúcimi programami v rámci smerníc 2010/31/EÚ a 2012/27/EÚ. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali, pokiaľ je to možné, mať pri vykonávaní tohto úsilia možnosť využívať existujúce administratívne štruktúry.
(60)  Používanie účinného vykurovacieho alebo chladiaceho systému využívajúceho energiu z obnoviteľných zdrojov by malo byť automaticky spojené s výraznou renováciou budov, čím sa zníži dopyt po energii a náklady pre spotrebiteľov a čo prispeje k zmierneniu energetickej chudoby, ako aj k vytvoreniu kvalifikovaných miestnych pracovných miest. Preto by sa mala zdôrazniť potenciálna súčinnosť medzi potrebou zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a existujúcimi programami v rámci smerníc 2010/31/EÚ a 2012/27/EÚ. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali, pokiaľ je to možné, mať pri vykonávaní tohto úsilia možnosť využívať existujúce administratívne štruktúry.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh smernice
Odôvodnenie 61 a (nové)
(61a)  V oblasti inteligentnej dopravy je dôležité rozšíriť rozvoj a zavádzanie elektrickej mobility v cestnej doprave, ako aj urýchliť integráciu pokročilých technológií do inovatívnych železníc predložením iniciatívy Shift2Rail v záujme čistej verejnej dopravy.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh smernice
Odôvodnenie 62
(62)  Európska stratégia pre nízkouhlíkovú mobilitu z júla 2016 poukázala na to, že biopalivá na báze potravín zohrávajú pri dekarbonizácii odvetvia dopravy len obmedzenú úlohu a ich využívanie by sa malo postupne ukončiť a nahradiť by ich mali moderné biopalivá. S cieľom pripraviť prechod na moderné biopalivá a minimalizovať celkové vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy je vhodné obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinových a krmivových plodín, ktoré sa môžu započítať do cieľa Únie stanoveného v tejto smernici.
(62)  Ak sa na výrobu biopalív začnú využívať pasienky alebo poľnohospodárska pôda určená pôvodne na výrobu potravín a krmív, bude treba naďalej uspokojovať dopyt po nepalivových produktoch intenzifikáciou existujúcej výroby alebo premenou nepoľnohospodárskej pôdy na pôdu na výrobu niekde inde. Druhý prípad predstavuje nepriamu zmenu využívania pôdy, a keď zahŕňa premenu pôdy s vysokými zásobami uhlíka, môže viesť k značným emisiám skleníkových plynov. Európska stratégia pre nízkouhlíkovú mobilitu z júla 2016 poukázala na to, že biopalivá na báze potravín zohrávajú pri dekarbonizácii odvetvia dopravy len obmedzenú úlohu a ich využívanie by sa malo postupne ukončiť a nahradiť by ich mali moderné biopalivá. S cieľom pripraviť prechod na moderné biopalivá a minimalizovať celkové vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy je vhodné obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinových a krmivových plodín, ktoré sa môžu započítať do cieľa Únie stanoveného v tejto smernici, a rozlišovať pritom biopalivá na báze plodín s vysokou účinnosťou emisie skleníkových plynov a nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Zavádzanie moderných biopalív a elektrickej mobility by sa malo urýchliť.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh smernice
Odôvodnenie 63 a (nové)
(63a)  Zámerom Únie a členských štátov by malo byť zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, znížiť celkovú spotrebu energie v odvetví dopravy a zvýšiť energetickú efektívnosť vo všetkých odvetviach dopravy. Opatrenia určené na tento účel by sa mohli presadzovať v rámci plánovania dopravy a aj vo výrobe automobilov s vyššou energetickou efektívnosťou.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh smernice
Odôvodnenie 63 b (nové)
(63b)  Normy v oblasti palivovej efektívnosti týkajúce sa cestnej dopravy by boli účinným spôsobom, ako presadzovať prijímanie obnoviteľných alternatív v odvetví dopravy a dosiahnuť ďalšie úspory emisií skleníkových plynov a dekarbonizáciu odvetvia dopravy v dlhodobom horizonte. Normy v oblasti palivovej efektívnosti by sa mali modernizovať v súlade s vývojom v oblasti technológií a s cieľmi v oblasti klímy a energetiky.
Pozmeňujúci návrh 286
Návrh smernice
Odôvodnenie 63 a (nové)
(63c)  Očakáva sa, že moderné biopalivá budú zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov z odvetvia letectva, a preto by sa mala dodržať aj povinnosť začleniť palivá z obnoviteľných zdrojov, a to najmä v súvislosti s palivami dodávanými do odvetvia letectva. Na úrovni Únie a na úrovni členských štátov by sa mali vypracovať politiky na podporu operačných opatrení na úsporu palív v lodnej preprave, ako aj úsilie v oblasti výskumu a vývoja s cieľom rozšíriť používanie námornej dopravy poháňanej veternou a solárnou energiou.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh smernice
Odôvodnenie 65 a (nové)
(65a)  V záujme lepšieho zohľadňovania podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy by sa mala vytvoriť vhodná metodika a mali by sa na tento účel preskúmať rôzne technické a technologické riešenia.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh smernice
Odôvodnenie 66
(66)  Z dôvodu ich prínosu k dekarbonizácii ekonomiky by sa pri výrobe biopalív mali podporiť suroviny, ktoré majú malý vplyv na nepriamu zmenu využívania pôdy. V prílohe k tejto smernici by mali byť uvedené najmä suroviny pre moderné biopalivá, v prípade ktorých sú technológie inovatívnejšie a menej vyspelé a preto potrebujú vyššiu úroveň podpory. S cieľom zaručiť, aby táto príloha bola aktuálna a zodpovedala najnovšiemu technologickému vývoju a zároveň sa vyhýbala neúmyselným nepriaznivým vplyvom, malo by sa po prijatí smernice vykonať hodnotenie s cieľom posúdiť možnosť rozšíriť prílohu o nové suroviny.
(66)  Z dôvodu ich prínosu k dekarbonizácii ekonomiky by sa pri výrobe biopalív mali podporiť suroviny, ktoré majú malý vplyv na nepriamu zmenu využívania pôdy. V prílohe k tejto smernici by mali byť uvedené najmä suroviny pre moderné biopalivá, v prípade ktorých sú technológie inovatívnejšie a menej vyspelé, a preto potrebujú vyššiu úroveň podpory. S cieľom zaručiť, aby táto príloha bola aktuálna a zodpovedala najnovšiemu technologickému vývoju a zároveň sa vyhýbala neúmyselným nepriaznivým vplyvom, mala by sa pravidelne posudzovať.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh smernice
Odôvodnenie 68
(68)  V záujme plného využitia potenciálu biomasy s cieľom prispieť k dekarbonizácii ekonomiky prostredníctvom jej využitia materiálov a energie by Únia a členské štáty mali podporovať zvýšenú trvalo udržateľnú mobilizáciu existujúcich zdrojov dreva a poľnohospodárskych zdrojov a rozvoj nových systémov lesnej a poľnohospodárskej výroby.
(68)  V záujme plného využitia potenciálu biomasy s cieľom prispieť k dekarbonizácii ekonomiky prostredníctvom jej využitia materiálov a energie by Únia a členské štáty mali podporovať využívanie energie iba zo zvýšenej trvalo udržateľnej mobilizácie existujúcich zdrojov dreva a poľnohospodárskych zdrojov a rozvoj nových systémov lesnej a poľnohospodárskej výroby za predpokladu, že budú splnené kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 287
Návrh smernice
Odôvodnenie 68 a (nové)
(68a)  Mala by sa viac zdôrazňovať synergia medzi obehovým hospodárstvom, biohospodárstvom a podporou výroby energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa zabezpečilo čo najhodnotnejšie využívanie surovín a čo najlepší výsledok z hľadiska životného prostredia. V politických opatreniach prijatých Úniou a členskými štátmi na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov by sa vždy mali zohľadňovať zásady efektívnosti využívania zdrojov a optimalizovaného využívania biomasy.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh smernice
Odôvodnenie 69
(69)  Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy by mali byť vždy vyrábané trvalo udržateľným spôsobom. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy používané na zabezpečenie dodržiavania cieľa Únie stanoveného v tejto smernici a biopalivá, na ktoré sa vzťahujú výhody systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov.
(69)  Energia z obnoviteľných zdrojov by sa vždy mala vyrábať udržateľným spôsobom. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy používané na zabezpečenie dodržiavania cieľov stanovených v tejto smernici a tie formy energie z obnoviteľných zdrojov, na ktoré sa vzťahujú výhody systémov podpory, by preto mali spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh smernice
Odôvodnenie 71
(71)  Výroba poľnohospodárskych surovín pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica poskytuje, by nemali podporovať ničenie biologicky rozmanitej pôdy. Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Je preto potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktorými sa zabezpečí, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy získajú stimuly, len ak je zaručiené, že poľnohospodárska surovina nepochádza z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia poľnohospodárskej suroviny nenarúša takéto účely. Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa lesy mali považovať za biologicky rozmanité, ak ide o pralesy v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, alebo ak sú chránené vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by sa mali považovať za biologicky rozmanité za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskych surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodnými normami.
(71)  Nemalo by sa pripustiť či podporovať, aby výroba poľnohospodárskych surovín pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy a stimuly na ich používanie, ktoré táto smernica poskytuje, mali škodlivý účinok na biodiverzitu v Únii či za jej hranicami. Takéto vyčerpateľné zdroje, ktoré sú v rôznych medzinárodných nástrojoch uznávané ako cenné pre celé ľudstvo, by sa mali chrániť. Je preto potrebné stanoviť kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktorými sa zabezpečí, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy získajú stimuly, len ak je zaručené, že poľnohospodárska surovina nepochádza z biologicky rozmanitých oblastí, alebo v prípade oblastí vymedzených na účely ochrany prírody či ochrany vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, ak príslušný orgán preukáže, že produkcia poľnohospodárskej suroviny nenarúša takéto účely. Podľa kritérií trvalej udržateľnosti by sa lesy mali považovať za biologicky rozmanité, ak ide o pralesy v súlade s vymedzením, ktoré používa Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v hodnotení celosvetových lesných zdrojov, alebo ak sú chránené vnútroštátnymi predpismi o ochrane prírody. Oblasti, v ktorých dochádza k zberu lesných produktov iných ako drevo, by sa mali považovať za biologicky rozmanité za predpokladu, že vplyv ľudskej činnosti v nich je malý. Iné druhy lesov vymedzené FAO, ako napríklad pozmenené prirodzené lesy, poloprirodzené lesy a lesná výsadba, by sa nemali považovať za pralesy. Mala by sa však zaručiť biodiverzita, ako aj kvalita, zdravie, životaschopnosť a vitalita týchto lesov. Vzhľadom na vysokú biologickú rozmanitosť určitých trávnych porastov v miernom i tropickom pásme vrátane biologicky vysoko rozmanitých saván, stepí, krovinatých oblastí a prérií by sa stimuly ustanovené v tejto smernici nemali vzťahovať na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskych surovín pochádzajúcich z týchto pôd. Komisia by mala stanoviť vhodné kritériá s cieľom vymedziť trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými dôkazmi a relevantnými medzinárodnými normami.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh smernice
Odôvodnenie 72 a (nové)
(72a)  Kritériá Únie týkajúce sa udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy by mali zabezpečiť, aby prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo podporoval ciele v oznámení Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo a aby bol jednoznačne usmerňovaný hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh smernice
Odôvodnenie 73
(73)  Poľnohospodárske suroviny na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by nemali byť vypestované na rašelinovej pôde, keďže pestovanie suroviny na rašeliniskách by malo za následok značný úbytok zásob uhlíka, v prípade, že by sa pôda na tento účel ďalej odvodňovala, pričom sa však nedá jednoducho overiť, že k takémuto odvodneniu nedošlo.
(73)  Poľnohospodárske suroviny na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by nemali byť pestované v rašeliniskách alebo mokradiach, kde by si to vyžadovalo vysúšanie pôdy, keďže pestovanie suroviny v rašeliniskách alebo mokradiach by malo za následok značný úbytok zásob uhlíka, v prípade, že by sa pôda na tento účel ďalej odvodňovala.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh smernice
Odôvodnenie 74 a (nové)
(74a)  Poľnohospodárska surovina na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by sa mala vyrábať s použitím postupov, ktoré sú v súlade s ochranou kvality pôdy a pôdneho organického uhlíka.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh smernice
Odôvodnenie 75
(75)  V prípade palív z biomasy používaných pri výrobe elektriny, tepla a chladu je vhodné zaviesť celoúnijné kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, aby sa naďalej zabezpečovali vysoké úspory skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá, s cieľom zabrániť neúmyselnému vplyvu na trvalú udržateľnosť a podporovať vnútorný trh.
(75)  V prípade palív z biomasy používaných pri výrobe elektriny, tepla a chladu je vhodné zaviesť celoúnijné kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, aby sa naďalej zabezpečovali vysoké úspory skleníkových plynov v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá, s cieľom zabrániť neúmyselnému vplyvu na trvalú udržateľnosť a podporovať vnútorný trh. Bez toho, aby to malo vplyv na striktné rešpektovanie surovín s vysokou environmentálnou hodnotou, musia mať najvzdialenejšie regióny možnosť využívať potenciál svojich zdrojov na zvýšenie objemu energie z obnoviteľných zdrojov a svojej energetickej nezávislosti.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh smernice
Odôvodnenie 76
(76)  Aby sa zabezpečilo, že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú trvalo udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, že sa osobitná pozornosť venuje oblastiam výslovne určeným na ochranu biologickej rozmanitosti, krajiny a osobitných prírodných prvkov, že sa zachovávajú zdroje biologickej rozmanitosti a sledujú sa zásoby uhlíka, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe (Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe) a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov alebo najlepších postupov riadenia na úrovni lesníckeho podniku. Prevádzkovatelia by mali prijať vhodné kroky na minimalizáciu rizika neudržateľného využívania lesnej biomasy na výrobu bioenergie. Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť prístup založený na riziku. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia vypracovala prevádzkové usmernenia o overovaní súladu s prístupom založeným na riziku, po konzultácii s výborom pre riadenie energetickej únie a Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS24.
(76)  S cieľom zabezpečiť, že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú trvalo udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, že sa osobitná pozornosť venuje oblastiam výslovne určeným na ochranu biologickej rozmanitosti, krajiny a osobitných prírodných prvkov, že sa zachovávajú zdroje biologickej rozmanitosti a sledujú sa zásoby uhlíka, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe (Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe) a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov alebo najlepších postupov riadenia na úrovni dodávateľskej základne. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť prijatie opatrení určených na zabránenie vzniku alebo obmedzenie rozsahu nepriaznivých vplyvov ťažby na životné prostredie. Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť prístup založený na riziku. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia vypracovala opatrenia na vykonávanie požiadaviek založené na najlepších postupoch v členských štátoch, ako aj prevádzkové usmernenia o overovaní súladu s prístupom založeným na riziku, po konzultácii s výborom pre riadenie energetickej únie a Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS24.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh smernice
Odôvodnenie 76 a (nové)
(76a)  Ak vnútroštátne právne predpisy alebo prax nestanovujú jedno kritérium udržateľnosti týkajúce sa lesnej biomasy, na úrovni dodávateľskej základne by sa malo poskytovať viac informácií zodpovedajúcich tomuto kritériu bez povinnosti poskytovať ďalšie informácie o kritériách, ktoré sa na úrovni členského štátu už plnia.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh smernice
Odôvodnenie 76 b (nové)
(76b)  Tzv. prístup založený na riziku by sa mal vykonávať už na národnej úrovni. Ak vnútroštátne právne predpisy alebo monitorovanie nestanovujú požiadavky jedného kritéria, na úrovni dodávateľskej základne by sa mali poskytovať informácie týkajúce sa tejto časti, aby sa znížilo riziko neudržateľnej produkcie lesnej biomasy.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh smernice
Odôvodnenie 76 c (nové)
(76c)  Objem ťažby na energetické účely sa zvýšil a očakáva sa, že bude naďalej rásť, čo povedie k vyššiemu objemu dovozu surovín z tretích krajín, ako aj k zvýšeniu produkcie týchto surovín v rámci Únie. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť, aby sa ťažba uskutočňovala v súlade s kritériami udržateľnosti.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh smernice
Odôvodnenie 78
(78)  Palivá z biomasy by sa mali pretransformovať na elektrinu a teplo efektívnym spôsobom s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy. Z tohto dôvodu by sa verejná podpora pre zariadenia s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala v prípade potreby udeľovať len vysokoúčinným zariadeniam kombinovanej výroby elektriny a tepla, podľa vymedzenia v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Existujúce systémy podpory pre elektrinu z biomasy by však mali byť povolené pre všetky zariadenia využívajúce biomasu až do uplynutia ich konečného dátumu. Okrem toho by sa elektrina vyrábaná z biomasy v nových zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zarátavať len v prípade vysokoúčinných zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla. V súlade s pravidlami štátnej pomoci by však členské štáty mali mať možnosť udeliť verejnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie zariadeniam a započítavať elektrinu, ktorú vyrábajú, do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom vyhnúť sa zvýšenej závislosti na fosílnych palivách s vyššími klimatickými a environmentálnymi vplyvmi v prípade, že po vyčerpaní všetkých technických a ekonomických možností vybudovať vysokoúčinné zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla z biomasy by členské štáty z hľadiska bezpečnosti dodávok elektriny čelili opodstatnenému riziku.
(78)  Palivá z biomasy by sa mali pretransformovať na elektrinu a teplo efektívnym spôsobom s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy. Z tohto dôvodu by sa verejná podpora pre zariadenia s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala v prípade potreby udeľovať len vysokoúčinným zariadeniam kombinovanej výroby elektriny a tepla, podľa vymedzenia v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Existujúce systémy podpory pre elektrinu z biomasy by však mali byť povolené pre všetky zariadenia využívajúce biomasu až do uplynutia ich konečného dátumu. Okrem toho by sa elektrina vyrábaná z biomasy v nových zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW mala do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zarátavať len v prípade vysokoúčinných zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla. V súlade s pravidlami štátnej pomoci by však členské štáty mali mať možnosť udeliť verejnú podporu na výrobu obnoviteľnej energie zariadeniam a započítavať elektrinu, ktorú vyrábajú, do cieľov a povinností v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom vyhnúť sa zvýšenej závislosti od fosílnych palív s vyššími klimatickými a environmentálnymi vplyvmi v prípade, že po vyčerpaní všetkých technických a ekonomických možností vybudovať vysokoúčinné zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla z biomasy by členské štáty z hľadiska bezpečnosti dodávok elektriny čelili opodstatnenému riziku. Predovšetkým by sa mala zvýšiť podpora zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov z biomasy v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú veľmi závislé od dovozu energie, a to pod podmienkou dodržiavania kritérií udržateľnosti výroby energie z týchto obnoviteľných zdrojov, prispôsobených osobitostiam týchto regiónov.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh smernice
Odôvodnenie 80
(80)  Na základe skúseností s praktickým vykonávaním kritérií Únie týkajúcich sa trvalej udržateľnosti je vhodné posilniť úlohu dobrovoľných medzinárodných a vnútroštátnych systémov certifikácie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti harmonizovaným spôsobom.
(80)  Na základe skúseností s praktickým vykonávaním kritérií Únie týkajúcich sa trvalej udržateľnosti je vhodné zohľadniť úlohu dobrovoľných medzinárodných a vnútroštátnych systémov certifikácie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti harmonizovaným spôsobom.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh smernice
Odôvodnenie 82
(82)  Pokiaľ ide o biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, dobrovoľné systémy zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní požiadaviek týkajúcich kritérií trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Preto je vhodné, aby Komisia v prípade dobrovoľných systémov vrátane tých, ktoré už uznala, vyžadovala podávanie pravidelných správ o ich činnosti. Takéto správy by sa mali zverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a zlepšil dohľad zo strany Komisie. Okrem toho by takéto podávanie správ Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby informovala o fungovaní dobrovoľných systémov s cieľom identifikovať osvedčené postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto osvedčených postupov.
(82)  Pokiaľ ide o biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, dobrovoľné systémy môžu zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní minimálnych požiadaviek týkajúcich sa kritérií trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Preto je vhodné, aby Komisia v prípade dobrovoľných systémov vrátane tých, ktoré už uznala, vyžadovala podávanie pravidelných správ o ich činnosti. Takéto správy by sa mali zverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a zlepšil dohľad zo strany Komisie. Okrem toho by takéto podávanie správ Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby informovala o fungovaní dobrovoľných systémov s cieľom identifikovať osvedčené postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto osvedčených postupov.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh smernice
Odôvodnenie 84
(84)  Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali mať vždy možnosť uplatniť úroveň úspory emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov pri určitom reťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň úspory emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.
(84)  Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, mal by sa stanoviť zoznam určených hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktorý by sa mal aktualizovať a rozšíriť, keď budú k dispozícii ďalšie spoľahlivé údaje. Hospodárske subjekty by mali mať vždy možnosť uplatniť úroveň úspory priamych emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy stanovenú v tomto zozname. Ak je určená hodnota úspory priamych emisií skleníkových plynov pri určitom reťazci výroby nižšia ako požadovaná minimálna úroveň úspory emisií skleníkových plynov, od výrobcov, ktorí chcú preukázať súlad s touto minimálnou úrovňou, by sa malo požadovať, aby preukázali, že skutočné emisie z ich výrobného procesu sú nižšie ako tie, ktoré boli predpokladané pri výpočte určených hodnôt.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh smernice
Odôvodnenie 85
(85)  Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet úspor emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín, palív z biomasy a z ich porovnateľných hodnôt fosílnych palív.
(85)  Je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá na výpočet úspor emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín, palív z biomasy a z ich porovnateľných hodnôt fosílnych palív, založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh smernice
Odôvodnenie 99
(99)   S cieľom zmeniť alebo doplniť niektoré nepodstatné prvky ustanovení tejto smernice by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zoznam surovín určených na výrobu moderných biopalív, ktorých príspevok k splneniu povinnosti dodávateľov palív v doprave je obmedzený; prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív technickému a vedeckému pokroku; metodiku na určenie podielu biopalív z biomasy, ktoré sa spracovávajú s fosílnymi palivami s spoločnom procese; vykonávanie dohôd o vzájomnom uznávaní potvrdení o pôvode; stanovenie pravidiel na monitorovanie fungovania systému potvrdení o pôvode; a pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a ich porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočňovala príslušné konzultácie počas prípravných prác, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(99)  S cieľom zmeniť alebo doplniť niektoré nepodstatné prvky ustanovení tejto smernice by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zoznam surovín určených na výrobu moderných biopalív, ktorých príspevok k splneniu povinnosti dodávateľov palív v doprave je obmedzený; prispôsobovanie energetického obsahu motorových palív technickému a vedeckému pokroku; metodiku na určenie podielu biopalív z biomasy, ktoré sa spracovávajú s fosílnymi palivami s spoločnom procese; vykonávanie dohôd o vzájomnom uznávaní potvrdení o pôvode; stanovenie pravidiel na monitorovanie fungovania systému potvrdení o pôvode; a pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a ich porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov; stanovenie maximálnej možnej lehoty návratnosti ako kritéria udržateľnosti, najmä v prípade drevno-celulózovej biomasy; a s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť vo všetkých odvetviach výroby energie stanovenie kritérií na výrobu fosílnych palív a fosílnych zdrojov energie do 31. decembra 2018. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočňovala príslušné konzultácie počas prípravných prác, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 288
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno a
a)  „energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná), geotermálna energia, energia z okolitého tepla, prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyny;
a)  „energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná), geotermálna energia, energia z okolitého prostredia, prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, energia z biomasy, biometánu, skládkového plynu, plynu z čističiek odpadových vôd a bioplynov;
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno b
b)  „okolité teplo“ je tepelná energia na užitočnej teplotnej úrovni, ktorá je odobraná alebo získaná pomocou tepelných čerpadiel, ktoré potrebujú na fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu a ktorá môže byť uložená v okolitom ovzduší, pod pevným zemským povrchom alebo v povrchovej vode. Nahlásené hodnoty sa stanovujú na základe rovnakej metodiky, aká sa používa pri podávaní správ o tepelnej energii zachytenej alebo odobratej tepelnými čerpadlami;
b)  „energia z okolitého prostredia“ je tepelná energia na užitočnej teplotnej úrovni, ktorá môže byť uložená v okolitom ovzduší okrem odvetrávaného vzduchu, v povrchovej vode alebo odpadovej vode. Nahlásené hodnoty sa stanovujú na základe rovnakej metodiky, aká sa používa pri podávaní správ o tepelnej energii zachytenej alebo odobratej tepelnými čerpadlami;
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno b a (nové)
ba)  „geotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom;
Pozmeňujúci návrh 289
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno c
c)  „biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu;
c)  „biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, s výnimkou rašeliny a materiálu, ktorý je súčasťou geologických útvarov a/alebo premenený na fosílne palivo, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného, komerčného a komunálneho odpadu biologického pôvodu a baktérie;
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno d
d)  „hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;
d)  „hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny, tepla a motorových palív, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno e
e)  „diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;
e)  „diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno f
f)  „biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu vrátane elektriny, tepla a chladu vyrobené z biomasy;
f)  „biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane elektriny, tepla a chladu, vyrobené z biomasy alebo biomasou;
Pozmeňujúci návrh 290
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno g
g)  „biopalivo“ je kvapalné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;
g)  „biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre dopravu a vyrobené z alebo prostredníctvom biomasy;
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno i
i)  „systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov alebo inak; toto okrem iného zahŕňa aj investičnú pomoc, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie dane, systémy podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémy priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania prémií;
i)  „systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov alebo inak; toto okrem iného zahŕňa aj podporu výskumu a investičnú pomoc, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie dane, systémy podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémy priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania prémií;
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno q
q)  „nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; zahŕňa zvyšky potravinových a krmivových plodín (ako je slama, steblá, plevy a škrupiny), trávnatých energetických plodín s nízkym obsahom škrobu (ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník a krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich), priemyselných zvyškov (aj z potravinovýchkrmivových plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín) a materiálu z biologického odpadu;
q)  „nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; zahŕňa zvyšky potravinových a krmivových plodín (ako je slama, steblá, plevy a škrupiny), trávnatých energetických plodín s nízkym obsahom škrobu (ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník a krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich), úhorových plodín ako tráva, ďatelina a lucerna, priemyselných zvyškov (aj z potravinárskychkŕmnych plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín) a materiálu z biologického odpadu;
Pozmeňujúci návrh 291
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno s
s)  „kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú iné kvapalné alebo plynné palivá ako biopalivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa a ktoré sa používajú v doprave;
s)  „kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú kvapalné alebo plynné palivá, ktoré sú používané v doprave, iné ako biopalivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa, pričom sa z okolitého ovzdušia zachytáva všetka surovina s obsahom uhlíka;
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno z
z)  „modernizácia (repowering)“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia s cieľom nahradiť kapacitu alebo zvýšiť efektívnosť;
z)  „modernizácia (repowering)“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia s cieľom zvýšiť alebo nahradiť kapacitu alebo zvýšiť efektívnosť;
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno y
y)  „odpadové teplo alebo chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt v priemyselných zariadeniach a zariadeniach vyrábajúcich elektrinu a ktoré by sa bez prístupu k diaľkovému vykurovaniu alebo chladeniu nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody;
y)  „odpadové teplo alebo chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré nevyhnutne vzniká ako vedľajší produkt v priemyselných zariadeniach alebo zariadeniach vyrábajúcich elektrinu (po ukončení vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo ak takáto kombinovaná výroba nie je realizovateľná) alebo z terciárneho sektora a ktoré by sa bez prístupu k diaľkovému vykurovaniu alebo chladeniu nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody;
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno aa
aa)  „samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je aktívny zákazník, podľa vymedzenia v smernici [smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou], ktorý spotrebúva a môže uskladňovať a predávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorá je vyrábaná v rámci jeho priestorov, vrátane bytových domov, obchodného alebo zdieľaného miesta služby alebo uzavretej distribučnej sústavy za predpokladu, že pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov iných než domácnosti tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť;
aa)  „samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je aktívny zákazník alebo skupina spoločne konajúcich zákazníkov podľa vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)], ktorý alebo ktorá spotrebúva a môže uskladňovať a predávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrábanú v rámci jeho či jej priestorov, a to vrátane bytových domov, obytnej oblasti, obchodného, priemyselného alebo spoločného miesta služby alebo rovnakej uzavretej distribučnej sústavy, za predpokladu, že pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov iných než domácnosti tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť;
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno aa a (nové)
aaa)  „komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je miestna energetická komunita podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)], ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 22 ods. 1 tejto smernice;
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno b b
bb)  „vlastná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“ je výroba a spotreba a prípadne skladovanie obnoviteľnej elektriny z obnoviteľných zdrojov samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov;
bb)  „vlastná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“ je výroba a spotreba a prípadne skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov;
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno cc
cc)  „zmluva o nákupe elektriny“ je zmluva, na základe ktorej sa právnická osoba zaviaže nakupovať energiu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu energie;
cc)  „zmluva o nákupe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov“ je zmluva, na základe ktorej sa právnická alebo fyzická osoba zaviaže nakupovať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu energie;
Pozmeňujúci návrh 305
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno ee
ee)  „moderné biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sú vyrábané zo surovín uvedených v časti A prílohy IX;
ee)  „moderné biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sú vyrábané zo surovín uvedených v časti A prílohy IX a z odpadu a zvyškovej biomasy, ktoré nepochádzajú z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, ak takáto biomasa spĺňa kritériá trvalej udržateľnosti vymedzené v článku 26;
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh smernice
Článok 2– odsek 2 – písmeno ff
ff)  „fosílne palivá vyrobené z odpadu“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu vrátane plynov zo spracovania odpadu a výfukových plynov;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno ff a (nové)
ffa)  „palivá z recyklovaného uhlíka“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z nevyhnutných odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu vrátane plynov zo spracovania odpadu a výfukových plynov, s významnými úsporami emisií skleníkových plynov za celý ich životný cyklus; v prípade výroby z pevných odpadových tokov možno použiť len odpad, ktorý nemožno znovu použiť ani mechanicky recyklovať, a to pri plnohodnotnom rešpektovaní hierarchie odpadového hospodárstva stanovenej v smernici 2008/98/ES; v prípade výroby z emisií z plynných procesov musia byť tieto emisie nevyhnutným a nie zámerným dôsledkom výrobného procesu; podiel plynného odpadu použitého na výrobu týchto palív vyrobených z recyklovaného uhlíka nemožno započítať v rámci iných systémov znižovania emisií, napríklad systému Únie na obchodovanie s emisiami;
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno jj
jj)  „povolenie na zber a ťažbu“ je úradný dokument, ktorý zakladá právo na zber a ťažbu lesnej biomasy;
jj)  „povolenie na zber a ťažbu“ je zákonné povolenie alebo iné oprávnenie podľa vnútroštátnych a/alebo regionálnych právnych predpisov na zber a ťažbu lesnej biomasy;
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno mm
mm)  „lesohospodársky podnik“ je jedna alebo viac parciel lesa alebo iných zalesnených plôch, ktoré tvoria jednotný celok z hľadiska spravovania alebo využívania;
mm)  „dodávateľská základňa“ je geografický región, z ktorého pochádza surovina biomasy;
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2 – písmeno nn
nn)  „biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskeho priemyslu;
nn)  „biologický odpad“ je biologický odpad vymedzený v článku 3 bode 4 smernice 2008/98/ES;
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh smernice
Článok 3 – názov
Celkové záväzné ciele Únie na rok 2030
Celkové záväzné ciele Únie a národné ciele na rok 2030
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1
1.  Členské štáty spoločne zabezpečujú, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 predstavoval aspoň 27 %.
1.  Členské štáty spoločne zabezpečujú, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 predstavoval aspoň 35 %.
Pozmeňujúci návrh 306
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 a (nový)
1a.   Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých druhoch dopravy v roku 2030 predstavoval najmenej 12 % konečnej spotreby energie v doprave v danom členskom štáte. S cieľom dosiahnuť 12 % podiel konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov členské štáty s účinnosťou od 1. januára 2021 vyžadujú od dodávateľov palív, aby zahrnuli minimálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 25.
Aby sa úspory emisií skleníkových plynov vyplývajúce z využívania biopalív a bioplynu mohli započítavať do tohto cieľa, musia byť v súlade s kritériami ustanovenými v článku 26 ods. 7 v porovnaní s fosílnymi palivami v súlade s metodikou uvedenou v článku 28 ods. 1.
Ak je príspevok biopalív vyrábaných z potravinárskych a kŕmnych plodín v členskom štáte nižší ako 2 %, a teda nie je dostatočný na pokrytie rozdielu medzi povinnosťou dodávateľov palív a 12 % cieľom v oblasti dopravy, môže tento členský štát zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoj strop stanovený v článku 7 ods. 1 až do výšky najviac 2 %.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 2
2.  Príspevky jednotlivých členských štátov do tohto celkového cieľa na rok 2030 sa stanovujú a oznamujú Komisii v rámci ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkami 3 až 5 a článkami 9 až 11 nariadenia [riadenie].
2.  Aby členské štáty naplnili tento všeobecný cieľ na rok 2030, stanovia ciele ako súčasť svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkami 3 až 5 a článkami 9 až 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)]. Ak na základe posúdenia konečných integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy predložených v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)] Komisia dospeje k záveru, že ciele členských štátov nie sú dostatočné na to, aby sa kolektívne dosiahol celkový záväzný cieľ Únie, členské štáty s cieľom pod úrovňou vyplývajúcou z uplatnenia vzorca uvedeného v prílohe Ia zodpovedajúcim spôsobom zvýšia svoje ciele.
V prípade, že členský štát nemôže dosiahnuť svoj cieľ v dôsledku výnimočných a náležite odôvodnených okolností, môže sa odchýliť od svojho cieľa maximálne o 10 %, pričom o tom do roku 2025 informuje Komisiu. Ak by sa tým ohrozilo naplnenie celkového záväzného cieľa Únie, Komisia a členské štáty prijmú nápravné opatrenia na účinné odstránenie nedostatku, ako napríklad tie, ktoré sa uvádzajú v článku 27 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 321
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 2 a (nový)
2a.   Členské štáty zabezpečia, aby ich vnútroštátne politiky vrátane systémov podpory boli navrhnuté tak, aby boli v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice 2008/98/ES, a aby sa zabránilo významným deformačným účinkom na trhy s (vedľajšími) produktami, odpadom a zvyškami. Na tento účel členské štáty pravidelne prehodnocujú svoje vnútroštátne politiky a odôvodňujú prípadné odchýlky v správach požadovaných podľa článku 18 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, (2016/0375(COD)]. [riadenie].
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 4
4.  Komisia podporuje vysoké ambície členských štátov prostredníctvom vhodného rámca, ktorý bude obsahovať zlepšené využívanie finančných prostriedkov Únie, najmä finančných nástrojov, hlavne s cieľom znížiť náklady na kapitál pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
4.  Komisia podporuje vysoké ambície členských štátov prostredníctvom vhodného rámca, ktorý bude obsahovať zlepšené využívanie finančných prostriedkov Únie, najmä finančných nástrojov, hlavne s cieľom znížiť náklady na kapitál pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a podporovať projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cezhraničným rozmerom.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh smernice
Článok 4 – nadpis
Finančná podpora pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov
Podpora pre energiu z obnoviteľných zdrojov
Pozmeňujúci návrh 322/rev
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 1
1.  Pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci môžu členské štáty na dosiahnutie cieľa Únie stanoveného v článku 3 ods. 1 uplatňovať systémy podpory. Systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov musia byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo zbytočnému narušeniu trhov s elektrinou a zabezpečilo sa, aby výrobcovia brali do úvahy dodávky elektriny a dopyt po nej, ako aj možné obmedzenia siete.
1.  Podľa článku 195 ZFEÚ a podľa jej článkov 107 a 108 môžu členské štáty na dosiahnutie alebo prekročenie cieľa Únie a vnútroštátnych cieľov stanovených v článku 3 uplatňovať systémy podpory. Aby sa zabránilo zbytočnému narušeniu trhov so surovinami, systémy podpory pre obnoviteľné zdroje z biomasy majú byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo podpore nevhodného využívania biomasy primárne na výrobu energie, ak existujú priemyselné a materiálne využitia s vyššou pridanou hodnotou, čo by mohlo zahŕňať prednostné využívanie odpadu a zvyškov. Členské štáty by mali zohľadňovať dostupné udržateľné dodávky biomasy. Systémy podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov musia byť založené na trhovom princípe tak, aby sa zabránilo narušeniu trhov s elektrinou, a musia zabezpečiť, aby výrobcovia brali do úvahy dodávky elektriny a dopyt po nej, ako aj možné náklady na integráciu systému či obmedzenia siete.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty môžu uplatňovať systémy podpory, ktoré sú technologicky neutrálne alebo špecifické pre každú technológiu. Systémy podpory špecifické pre jednotlivé technológie sa môžu uplatniť najmä na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:
a)  dlhodobý potenciál danej technológie;
b)  potreba dosiahnuť technologickú alebo regionálnu diverzifikácia energetického mixu;
c)  účinný systém plánovania a integrácie sústav;
d)  obmedzenia siete a stabilita sústavy;
e)  obmedzenia týkajúce sa životného prostredia.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 2
2.  Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov má byť navrhnutá tak, aby sa elektrina z obnoviteľných zdrojov začlenila do trhu s elektrinou a zaručilo sa, že výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov budú reagovať na cenové signály trhu a maximalizovať svoje príjmy.
2.  Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov má byť navrhnutá tak, aby sa maximalizovalo začlenenie elektriny z obnoviteľných zdrojov do trhu s elektrinou a zabezpečilo sa, že výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov budú reagovať na cenové signály trhu a maximalizovať svoje príjmy, pričom by sa zároveň poskytovali kompenzácie za narúšanie trhu vyplývajúce z používania energie z obnoviteľných zdrojov.
Členské štáty môžu umožniť výnimky pre malé zariadenia do 500 kW a demonštračné projekty. Na elektrinu vyrábanú z veternej energie sa však vzťahuje prahová hodnota 3 MW inštalovanej kapacity výroby elektriny alebo 3 výrobné jednotky.
Bez toho, aby boli dotknuté prahové hodnoty uvedené v druhom pododseku, môžu členské štáty podporovať komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom iných mechanizmov a postupov.
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 – pododsek 1 a (nový)
Ak sa podpora energie z obnoviteľných zdrojov poskytuje prostredníctvom verejnej súťaže, uplatňuje sa odsek 3a, pokiaľ sa podpora nezamýšľa pre malé zariadenia s kapacitou menšou než 1 MW, projekty v oblasti veternej energie do veľkosti 6 výrobných jednotiek alebo 6 MW či demonštračné projekty.
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 a (nový)
3a.  Pri poskytovaní podpory na energiu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom verejnej súťaže a v záujme zaistenia vysokej miery realizácie projektov členské štáty:
a)  zavedú a zverejnia nediskriminačné a transparentné predkvalifikačné kritériá a pravidlá pre lehotu na predloženie projektu;
b)  konzultujú zainteresované strany s cieľom preskúmať návrh súťažných podkladov;
c)  zverejnia informácie o minulých verejných súťažiach, a to aj o mierach realizácie projektov.
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 b (nový)
3b.  Členské štáty zverejnia dlhodobý plán súvisiaci s očakávaným rozdelením podpory, pokrývajúci aspoň ďalších päť rokov a zahŕňajúci orientačný časový plán vrátane prípadnej frekvencie verejných súťaží, kapacitu, očakávaný prideľovaný rozpočet alebo očakávanú prideľovanú maximálnu jednotkovú podporu, a technológie, ktoré možno podporiť.
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 c (nový)
3c.  Členské štáty pri navrhovaní systémov podpory zohľadnia osobitosti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a samospotrebiteľov, aby mohli súťažiť za rovnakých podmienok.
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 3 d (nový)
3d.  S cieľom zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v najvzdialenejších regiónoch a na malých ostrovoch môžu členské štáty prispôsobiť finančnú podporu projektov nachádzajúcich sa v týchto regiónoch s cieľom zohľadniť výrobné náklady súvisiace s ich špecifickými podmienkami izolácie a vonkajšej závislosti.
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 4
4.  Členské štáty posudzujú účinnosť svojej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov aspoň každé štyri roky. Rozhodnutia o pokračovaní alebo predĺžení pomocinávrh novej podpory sú založené na výsledkoch posúdení.
4.  Členské štáty posudzujú účinnosť svojej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov a jej distribuovaný vplyv na rôzne skupiny spotrebiteľov,to aj na konkurencieschopnosť priemyslu, aspoň každé štyri roky.
V uvedenom posúdení sa zohľadňuje to, aký vplyv na investície môžu mať prípadné zmeny systémov podpory. Členské štáty uvedú posúdenie vo svojich národných plánoch v oblasti energetiky a klímy a aktualizáciách týchto plánov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)].
Dlhodobé plánovanie týkajúce sa rozhodnutí o podpore a návrhu novej podpory sú založené na výsledkoch posúdení, a to so zreteľom na ich celkovú účinnosť pri dosahovaní cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a iných cieľov, ako napríklad cenová dostupnosť a rozvoj energetických komunít, ako aj na distribučné účinky na rôzne skupiny spotrebiteľov vrátane konkurencieschopnosti priemyslu.
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 4 a (nový)
4a.  Do ... [2021] a následne každé tri roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o realizácii podpory udelenej prostredníctvom verejných súťaží v Únii, v ktorej sa bude skúmať najmä schopnosť verejných súťaží:
a)  dosiahnuť zníženie nákladov;
b)  dosiahnuť technologické zlepšenia;
c)  dosiahnuť vysokú mieru realizácie;
d)  umožniť nediskriminačnú účasť malých subjektov a miestnych orgánov.
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 4 b (nový)
4b.  Do ... [šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia preskúma usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (2014/C 200/01) s cieľom plne do nich začleniť všeobecné zásady ustanovené v článku 4 tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 4 c (nový)
4c.  Odchylne od odseku 1 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby sa žiadny systém podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov neuplatňoval na komunálny odpad, ktorý nie je v súlade so záväzkami v oblasti separovaného zberu stanovenými v smernici 2008/98/ES.
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 1
1.  Členské štáty otvárajú podporu pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov výrobcom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte za podmienok stanovených v tomto článku.
1.  Členské štáty otvárajú podporu pre elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov výrobcom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte za podmienok stanovených v tomto článku. Členské štáty môžu obmedziť svoju podporu na zariadenia v členských štátoch, do ktorých existuje priame spojenie cez spojovacie vedenie.
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 2
2.  Členské štáty zabezpečujú, aby bola podpora aspoň 10 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2021 až 2025 a najmenej 15 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2026 až 2030 otvorená zariadeniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch.
2.  Členské štáty zabezpečujú, aby bola podpora aspoň 8% novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2021 až 2025 a najmenej 13 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2026 až 2030 otvorená zariadeniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch. Nad rámec uvedených minimálnych úrovní majú členské štáty právo rozhodnúť v súlade s článkami 7 až 13 tejto smernice o tom, v akom rozsahu budú podporovať energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába v inom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby ich oslobodila od povinností ustanovených v tomto článku vrátane rozhodnutia nepovoliť zariadeniam nachádzajúcim sa na ich území zapojiť sa do systémov podpory organizovaných v iných členských štátoch na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:
a)  nedostatočná kapacita prepojení;
b)  nedostatočné prírodné zdroje;
c)  negatívny vplyv na energetickú bezpečnosť alebo na bezproblémové fungovanie trhu s energiou členského štátu, ktorý žiada o oslobodenie.
Všetky takéto výnimky sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a preskúmajú sa do 31. decembra 2025.
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 3
3.  Systémy podpory môžu byť otvorené cezhraničnej účasti okrem iného prostredníctvom otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží, otvorených systémov osvedčení alebo spoločných systémov podpory. Pridelenie elektriny z obnoviteľných zdrojov využívajúcej podporu v rámci otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží alebo otvorených systémov osvedčení príslušným príspevkom členských štátov podlieha dohode o spolupráci, ktorou sa stanovujú pravidlá pre cezhraničné vyplácanie finančných prostriedkov, a to podľa zásady, že energia by sa mala započítavať tomu členskému štátu, ktorý zariadenie financuje.
3.  Systémy podpory môžu byť otvorené cezhraničnej účasti okrem iného prostredníctvom otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží, otvorených systémov osvedčení alebo spoločných systémov podpory. Pridelenie elektriny z obnoviteľných zdrojov využívajúcej podporu v rámci otvorených verejných súťaží, spoločných verejných súťaží, otvorených systémov osvedčení príslušným príspevkom členských štátov podlieha dohode o spolupráci, ktorou sa stanovujú pravidlá pre cezhraničný systém vrátane podmienok pre účasť a vyplácanie finančných prostriedkov zohľadňujúcich rôzne dane a poplatky, a to podľa zásady, že energia by sa mala započítavať tomu členskému štátu, ktorý zariadenie financuje. Zámerom dohody o spolupráci je harmonizovať administratívne rámcové podmienky v spolupracujúcich krajinách s cieľom zaistiť rovnaké podmienky.
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 4
4.  Do roku 2025 Komisia posúdi prínosy ustanovení tohto článku pre nákladovo efektívne zavádzanie elektriny z obnoviteľných zdrojov v Únii. Na základe tohto posúdenia môže Komisia navrhnúť zvýšenie percentuálneho podielu stanoveného v odseku 2.
4.  Komisia pomáha členským štátom počas celého procesu rokovaní a pri vytváraní opatrení na spoluprácu tým, že poskytuje informácie a analýzy vrátane kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov o priamych a nepriamych nákladoch a prínosoch spolupráce, ako aj usmernenia a technické poznatky počas celého procesu. Na uvedený účel Komisia nabáda na výmenu najlepších postupov a vytvára vzory dohôd o spolupráci v záujme uľahčenia procesu.
Do roku 2025 Komisia posúdi prínosy ustanovení tohto článku pre nákladovo efektívne zavádzanie elektriny z obnoviteľných zdrojov v Únii. Na základe tohto posúdenia môže Komisia navrhnúť úpravu percentuálneho podielu stanoveného v odseku 2.
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1
Bez toho, aby boli dotknuté zmeny potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami štátnej pomoci, členské štáty zabezpečujú, aby úroveň podpory poskytnutá pre projekty obnoviteľnej energie a s ňou spojené podmienky nebola revidovaná spôsobom, ktorý by mal negatívny vplyv na práva priznané podľa uvedenej podpory a ekonomiku podporených projektov.
Členské štáty zabezpečujú, aby úroveň podpory poskytnutá pre nové alebo existujúce projekty obnoviteľnej energie a s ňou spojené podmienky neboli revidované spôsobom, ktorý by mal negatívny vplyv na práva priznané podľa uvedenej podpory a ekonomickosť týchto projektov.
Ak sa menia iné regulačné nástroje a tieto zmeny ovplyvňujú podporované projekty energie z obnoviteľných zdrojov, členské štáty zabezpečia, aby tieto zmeny právnej úpravy nemali negatívny dosah na ekonomickosť podporovaných projektov.
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh smernice
Článok 6 – odsek 1 a (nový)
Členské štáty zabezpečia, aby sa každá zmena systému podpory vykonávala na základe dlhodobého plánovania v súlade s článkom 4 ods. 4, aby sa verejne oznámila najmenej deväť mesiacov pred nadobudnutím účinnosti, a aby podliehala transparentnému a inkluzívnemu procesu verejných konzultácií. Každej podstatnej zmene existujúceho systému podpory predchádza primerané prechodné obdobie, kým nový systém podpory nadobudne účinnosť.
V prípade, že zmeny právnych predpisov alebo prevádzky sústavy majú významný alebo diskriminačný negatívny vplyv na ekonomickosť podporených projektov, členské štáty zabezpečia, aby tieto podporované projekty získali kompenzáciu.
Pozmeňujúci návrh 307
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 1 – pododsek 4
Pri výpočte hrubej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov nesmie byť príspevok z biopalív a biokvapalín, ako aj z palív z biomasy spotrebovaných v doprave, v prípade, že boli vyrobené z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, väčší ako 7% konečnej spotreby energie v cestnej a železničnej doprave v danom členskom štáte. Tento limit sa do roku 2030 na základe trajektórie stanovenej v časti A prílohy X zníži na 3,8 %. Členské štáty môžu stanoviť nižšie limity a môžu rozlišovať medzi rôznymi typmi biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrobených z potravinárskych a kŕmnych plodín, napr. stanovením nižšieho limitu pre príspevok biopalív založených na potravinárskych alebo kŕmnych plodinách vyrobených z olejnín, zohľadňujúc nepriamu zmenu využívania pôdy.
Pri výpočte hrubej konečnej spotreby energie členského štátu z obnoviteľných zdrojov energie nesmie byť príspevok z biopalív a biokvapalín, ako aj z palív z biomasy spotrebovaných v doprave, v prípade, že boli vyrobené z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, väčší ako ich príspevok k hrubej konečnej spotrebe energie z obnoviteľných zdrojov energie v roku 2017 v danom členskom štáte, pričom podiel hrubej konečnej spotreby v cestnej a železničnej doprave je najviac 7 %.
Od roku 2021 bude podiel biopalív a biokvapalín vyrobených z palmového oleja 0 %. Členské štáty môžu stanoviť nižší limit a môžu rozlišovať medzi rôznymi typmi biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrobených z potravinárskych a kŕmnych plodín, napr. stanovením nižšieho limitu pre príspevok biopalív založených na potravinárskych alebo kŕmnych plodinách vyrobených z olejnín, zohľadňujúc nepriamu zmenu využívania pôdy a iné neúmyselné vplyvy na udržateľnosť.
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 2 – pododsek 1
Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie vrátane výroby elektriny od samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a energetických komunít s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.
Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie vrátane výroby elektriny od samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 3 – pododsek 3
Okolitá tepelná energia zachytená tepelnými čerpadlami sa zohľadňuje na účely odseku 1 písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla považovaného za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VII.
Energia z okolitého prostredia a geotermálna energia prenášaná tepelnými čerpadlami na vykurovanie alebo chladenie sa zohľadňuje na účely odseku 1 písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla považovaného za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VII.
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 3 – pododsek 4 a (nový)
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernice vytvorením metodiky na výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na vykurovanie a chladenie a diaľkové vykurovanie a chladenie, a tiež na revíziu prílohy VII o výpočte energie z tepelných čerpadiel.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 4 – písmeno b a (nové)
ba)  Na účely splnenia cieľa stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. a) sa podiel palív dodávaných v sektore leteckej a námornej dopravy považuje za dvojnásobok, resp. 1,2-násobok ich energetického obsahu a podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej do cestných vozidiel sa považuje za 2,5-násobok jej energetického obsahu.
Pozmeňujúce návrhy 140 a 308
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 5 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť, ale nie ich vyňať. Každý delegovaný akt musí vychádzať z analýzy najnovšieho vedeckého a technického pokroku, ktorá zohľadní zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98/ES v súlade s kritériami Únie týkajúcimi sa trvalej udržateľnosti, a podporí záver, že daná surovina nespôsobuje dodatočný dopyt po pôde, podporí využívanie odpadu a zvyškov, pričom nespôsobí výrazné narušenie trhov pre (vedľajšie) produkty, odpady či zvyšky, prinesie značné úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami a nespôsobí riziko negatívneho ovplyvnenia životného prostredia a biodiverzity.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX. Každý delegovaný akt musí vychádzať z analýzy najnovšieho vedeckého a technického pokroku, ktorá zohľadní zásady obehového hospodárstva, hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98/ES v súlade s kritériami Únie týkajúcimi sa trvalej udržateľnosti, a podporí záver, že daná surovina nespôsobuje dodatočný dopyt po pôde, podporí využívanie odpadu a zvyškov, pričom nespôsobí výrazné narušenie trhov pre (vedľajšie) produkty, odpady či zvyšky, prinesie značné úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami na základe posúdenia životného cyklu emisií a nespôsobí riziko negatívneho ovplyvnenia životného prostredia a biodiverzity.
Pozmeňujúci návrh 309
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 5 – pododsek 3
Každé 2 roky vykoná Komisia hodnotenie zoznamu surovín uvedených v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť v súlade so zásadami uvedenými v tomto odseku. Prvé hodnotenie sa uskutoční najneskôr mesiacov po [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. V prípade potreby Komisia prijme delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť, ale nie ich vyňať.
Každé dva roky vykoná Komisia hodnotenie zoznamu surovín uvedených v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť v súlade so zásadami uvedenými v tomto odseku. Prvé hodnotenie sa uskutoční najneskôr šesť mesiacov po [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. V prípade potreby Komisia prijme delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX s cieľom suroviny doplniť. Komisia vykoná v roku 2025 osobitné hodnotenie s cieľom vypustiť suroviny uvedené v prílohe IX, pričom akýkoľvek vyplývajúci delegovaný akt bude prijatý do jedného roka od tohto hodnotenia.
Pozmeňujúci návrh 310
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 5 – pododsek 3 a (nový)
Suroviny v prílohe IX sa vypustia iba po verejnej konzultácii a v súlade so zásadami stability finančnej podpory stanovenými v článku 6. Bez toho, aby bol dotknutý článok 26, ak sa suroviny vypustia, existujúce zariadenia vyrábajúce biopalivá z týchto surovín môžu započítavať túto energiu ako energiu z obnoviteľných zdrojov a započítavať ju do povinnosti dodávateľov palív uvedenej v článku 25 až do výšky svojich historických úrovní výroby, nie však nad tieto úrovne.
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh smernice
Článok 7 – odsek 5 a (nový)
5a.  Pri stanovovaní politík na podporu výroby palív zo surovín uvedených v prílohe IX tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby bola dodržaná hierarchia odpadového hospodárstva stanovená v smernici 2008/98/ES vrátane jej ustanovení týkajúcich sa životného cyklu, pričom zvážia celkové vplyvy výroby a riadenia rôznych tokov odpadu.
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 5 a (nový)
5a.  Komisia uľahčí vytváranie spoločných projektov medzi členskými štátmi, a to prostredníctvom vyčlenenej technickej pomoci a pomoci s vypracúvaním projektov.
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 1
1.  Jeden alebo viacero členských štátov môže spolupracovať s jednou alebo viacerými tretími krajinami na všetkých druhoch spoločných projektov týkajúcich sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia.
1.  Jeden alebo viacero členských štátov môže spolupracovať s jednou alebo viacerými tretími krajinami na všetkých druhoch spoločných projektov týkajúcich sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Do tejto spolupráce sa môžu zapojiť súkromní prevádzkovatelia a musí prebiehať pri úplnom dodržiavaní medzinárodného práva.
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  sa elektrická energia vyrába v súlade s medzinárodným právom, pričom sa kladie osobitný dôraz na ľudské práva.
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 3 – písmeno e
e)  žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b) a c) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Únie po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.
e)  žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b), c) a ca) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Únie po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh smernice
Článok 11 – odsek 5 – písmeno d
d)  uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s písmenami b) a c) a podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.
d)  uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s odsekom 2 písm. b), c) a ca) a podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 3 a (nový)
3a.  Komisia uľahčí zavedenie spoločných systémov podpory medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom šírenia usmernení a najlepších postupov.
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim infraštruktúram prenosových a distribučných sústav na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na procesy premeny biomasy na biopalivá alebo na iné energetické produkty, boli primerané a nevyhnutné.
Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim prenosovým a distribučným sústavám na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na procesy premeny biomasy na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy alebo na iné energetické produkty a na kvapaliny a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, boli primerané a nevyhnutné a spĺňali zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti.
Pozmeňujúci návrh 151
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno a
a)  správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správnom stupni;
a)  správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správnom stupni a aby vytvorili predvídateľné časové rámce pre vydávanie potrebných povolení a licencií;
Pozmeňujúci návrh 152
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno d
d)  pre decentralizované zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schvaľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia, ak to umožňuje uplatniteľný regulačný rámec.
d)  pre menšie projekty a decentralizované zariadenia na výrobu a uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schvaľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia.
Pozmeňujúci návrh 153
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 3
3.  Členské štáty zabezpečia investorom v prípade energie z obnoviteľných zdrojov dostatočnú predvídateľnosť plánovanej podpory. Na tieto účely členské štáty vymedzia a uverejnia dlhodobý plán súvisiaci s očakávaným pridelením sumy na podporu, obsahujúci prinajmenšom nasledujúce tri roky a orientačný harmonogram pre každý systém, kapacitu, rozpočet, ktoré sa majú vyčleniť, ako aj konzultácie so zainteresovanými stranami o návrhu podpory.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 154
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 4
4.  Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby začlenili ustanovenia o integrácii a zavedení energie z obnoviteľných zdrojov a využívania nevyhnutného odpadového tepla alebo chladu pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii mestskej infraštruktúry, priemyselných a obytných oblastí a energetických infraštruktúr vrátane elektrických sietí, sietí diaľkového vykurovania a chladenia, sietí zemného plynu a sietí alternatívnych palív.
4.  Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni začlenili ustanovenia o integrácii a zavedení energie z obnoviteľných zdrojov vrátane včasného priestorového plánovania, posúdení potrieb a primeranosti so zreteľom na zásadu energetickej efektívnosti a reakcie na dopyt, ako aj osobitných ustanovení týkajúcich sa samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, a využívania nevyhnutného odpadového tepla alebo chladu pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a renovácii mestskej infraštruktúry, priemyselných, obchodných alebo obytných oblastí a energetických infraštruktúr vrátane elektrických sietí, sietí diaľkového vykurovania a chladenia, sietí zemného plynu a sietí alternatívnych palív. Členské štáty predovšetkým podporujú miestne a regionálne správne orgány v začleňovaní tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie do plánovania mestskej infraštruktúry tam, kde je to vhodné.
Pozmeňujúci návrh 155
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 5 – pododsek 2
Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo vo svojich systémoch podpory zohľadniť vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia energetickej efektívnosti, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla a budov s pasívnou, nízkou alebo nulovou energiou.
Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo vo svojich systémoch podpory zohľadniť vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, miestneho uskladňovania energie, energetickej efektívnosti, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla a budov s pasívnou, nízkou alebo nulovou energiou.
Pozmeňujúci návrh 156
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 5 – pododsek 3
Členské štáty budú vo svojich stavebných predpisoch alebo iných ustanoveniach s rovnakým účinkom požadovať využívanie určitých minimálnych množstiev energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, zohľadňujúc výsledky výpočtu nákladovej optimálnosti vykonaného podľa článku 5 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ. Členské štáty povolia, aby sa tieto minimálne množstvá plnili okrem iného využívaním významného podielu energie z obnoviteľných zdrojov.
Členské štáty budú vo svojich stavebných predpisoch alebo iných ustanoveniach s rovnakým účinkom požadovať využívanie určitých minimálnych množstiev energie z obnoviteľných zdrojov alebo zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, zohľadňujúc výsledky výpočtu nákladovej optimálnosti vykonaného podľa článku 5 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ. Členské štáty povolia, aby sa tieto minimálne množstvá plnili okrem iného prostredníctvom diaľkového vykurovania a chladenia zabezpečovaného využívaním významného podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyprodukovaných aj prostredníctvom individuálnej alebo kolektívnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, v súlade s článkom 21, alebo prostredníctvom kombinovanej výroby tepla a elektriny založenej na obnoviteľných zdrojoch energie alebo odpadovom teple a chlade.
Pozmeňujúci návrh 157
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 6
6.  Členské štáty zabezpečia, aby nové verejné budovy a existujúce verejné budovy, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni plnili v kontexte tejto smernice od 1. januára 2012 úlohu vzorov. Členské štáty môžu okrem iného povoliť, aby sa táto povinnosť splnila stanovením toho, že strechy verejných budov alebo zmiešaných súkromno-verejných budov budú využívať tretie strany pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
6.  Členské štáty zabezpečia, aby nové verejné budovy a existujúce verejné budovy, ktoré sú predmetom rozsiahlej renovácie, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni plnili v kontexte tejto smernice od 1. januára 2012 úlohu vzorov. Členské štáty môžu okrem iného povoliť, aby sa táto povinnosť splnila dodržaním noriem pre budovy s takmer nulovou energiou, ako sa požaduje v smernici Európskeho parlamentu a Rady ... [o energetickej hospodárnosti budov, 2016/0381(COD)] alebo stanovením toho, že strechy verejných budov alebo zmiešaných súkromno-verejných budov budú využívať tretie strany pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 7
7.  Členské štáty s ohľadom na svoje stavebné predpisy podporujú využitie vykurovacích a chladiacich systémov a zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré dosahujú značné zníženie energetickej spotreby. Ak existujú energetické alebo environmentálne označenia alebo iné vhodné osvedčenia alebo normy vypracované na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie, členské štáty ich využijú ako základ pre podporu takýchto systémov a zariadení.
7.  Členské štáty s ohľadom na svoje stavebné predpisy podporujú využitie vykurovacích a chladiacich systémov a zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré dosahujú značné zníženie energetickej spotreby. Na uvedený účel členské štáty využívajú energetické alebo environmentálne označenia alebo iné vhodné osvedčenia alebo normy vypracované na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie, ak existujú, a zabezpečujú poskytovanie primeraných informácií a poradenstva o obnoviteľných a vysoko energeticky efektívnych alternatívach, ako aj o prípadných finančných nástrojoch a stimuloch dostupných v prípade výmeny s cieľom podporovať vyššiu mieru výmeny starých vykurovacích systémov a väčší prechod na riešenia vychádzajúce z energie z obnoviteľných zdrojov, a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady ... [o energetickej hospodárnosti budov, 2016/0381(COD)].
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 8
8.  Členské štáty vykonávajú posúdenie svojho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie. Toto posúdenie je súčasťou druhého komplexného posúdenia požadovaného podľa článku 14 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ prvýkrát do 31. decembra 2020 a potom súčasťou aktualizácií daného komplexného posúdenia.
8.  Členské štáty vykonávajú posúdenie svojho potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu na vykurovanie a chladenie. V tomto posúdení sa osobitne zváži priestorová analýza oblastí vhodných na zavedenie nízkeho rizika pre životné prostredie a potenciál malých projektov v domácnostiach. Toto posúdenie je súčasťou druhého komplexného posúdenia požadovaného podľa článku 14 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ prvýkrát do 31. decembra 2020 a potom súčasťou aktualizácií daného komplexného posúdenia.
Pozmeňujúci návrh 160
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 8 a (nový)
8a.  Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni do svojich plánov mobility a dopravy začlenili ustanovenia pre začlenenie spôsobov dopravy využívajúcich obnoviteľné zdroje energie a zavedenie týchto spôsobov dopravy.
Pozmeňujúci návrh 161
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 9
9.  Členské štáty odstránia administratívne prekážky pre uzatváranie dlhodobých podnikových zmlúv o nákupe elektrickej energie, ktorých účelom je financovanie obnoviteľných zdrojov energie a uľahčenie ich uvádzania.
9.  Členské štáty vykonajú posúdenie regulačných a administratívnych prekážok a potenciálu nakupovania energie z obnoviteľných zdrojov podnikovými zákazníkmi na svojich územiach a vytvoria podporný regulačný a správny rámec pre rozvoj dlhodobých podnikových zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, ktorých účelom je financovanie obnoviteľných zdrojov energie a uľahčenie ich uvádzania, čím sa zabezpečí, aby sa v prípade týchto zmlúv neuplatňovali neprimerané postupy a poplatky, ktoré nie sú nákladovo efektívne. Na základe uzatvorenia takýchto zmlúv sa v mene podnikového zákazníka zruší ekvivalentná suma potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19. Podporný rámec je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 162
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 2
2.  Jednotné administratívne kontaktné miesto bude v procese podávania žiadostí usmerňovať žiadateľa transparentným spôsobom, poskytovať žiadateľovi všetky potrebné informácie, koordinovať a prípadne zapájať ďalšie orgány a na konci procesu vydávať právne záväzné rozhodnutie.
2.  Jednotné administratívne kontaktné miesto bude v procese podávania žiadostí usmerňovať žiadateľa transparentným spôsobom, poskytovať žiadateľovi všetky potrebné informácie, koordinovať a prípadne zapájať ďalšie orgány a na konci procesu vydávať právne záväzné rozhodnutie. Žiadatelia by mali byť schopní predložiť všetky príslušné dokumenty v digitálnej podobe.
Pozmeňujúci návrh 163
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 3
3.  Jednotné administratívne kontaktné miesto v spolupráci s prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy uverejní príručku postupov pre navrhovateľov projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vrátane malých projektov a projektov samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov.
3.  Aby sa zjednodušil prístup k informáciám, jednotné administratívne kontaktné miesto alebo členský štát v spolupráci s prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy vytvorí online informačnú platformu, prostredníctvom ktorej sa vysvetlia postupy pre navrhovateľov projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vrátane malých projektov, projektov samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a projektov komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Ak sa členský štát rozhodne, že bude mať viac ako jedno administratívne kontaktné miesto, informačná platforma bude viesť žiadateľa na kontaktné miesto relevantné z hľadiska jeho žiadosti.
Pozmeňujúci návrh 164
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 4
4.  Postup vydávania povolení uvedených v odseku 1 nesmie presiahnuť tri roky, okrem prípadov uvedených v článku 16 ods. 5 a článku 17.
4.  Postup vydávania povolení uvedených v odseku 1 nesmie presiahnuť tri roky, okrem prípadov uvedených v článku 16 ods. 4a a 5 a článku 17.
Pozmeňujúci návrh 165
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 4 a (nový)
4a.  V prípade zariadení s kapacitou výroby elektriny v rozsahu od 50kW do 1MW postup udeľovania povolenia nepresiahne jeden rok. V prípade mimoriadnych okolností, ktoré by mali byť náležite odôvodnené, sa tento časový limit môže predĺžiť o ďalšie tri mesiace.
Lehoty uvedené v odsekoch 4 a 4a sa bez toho, aby boli dotknuté súdne opravné prostriedky a prostriedky nápravy, môžu byť predĺžené nanajvýš o trvanie súdnych opravných prostriedkov a prostriedkov nápravy.
Členské štáty zaistia, aby žiadatelia mali prístup k mechanizmu mimosúdneho riešenia sporov alebo jednoduchým a prístupným súdnym konaniam na riešenie sporov týkajúcich sa postupov udeľovania povolení a vydávania povolení na výstavbu a prevádzku tovární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 166
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 5
5.  Členské štáty uľahčia modernizáciu (repowering) existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov okrem iného tým, že zabezpečia zjednodušený a rýchly postup vydávania povolení, ktorý nesmie prekročiť obdobie jedného roka od dátumu, ku ktorému bola žiadosť na modernizáciu (repowering) predložená jednotnému administratívnemu kontaktnému miestu.
5.  Členské štáty uľahčia modernizáciu (repowering) existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov okrem iného tým, že zabezpečia zjednodušený a rýchly postup vydávania povolení, ktorý nesmie prekročiť obdobie jedného roka od dátumu, ku ktorému bola žiadosť na modernizáciu (repowering) predložená jednotnému administratívnemu kontaktnému miestu. Bez toho, aby to malo vplyv na článok 11 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0379(COD)], členské štáty zabezpečia, že práva na prístup a pripojenie do sústavy sa pre projekty modernizácie (repowering) zachovajú minimálne v prípadoch, keď nedochádza k zmene kapacity.
Pozmeňujúci návrh 354
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 5 a (nový)
5a.   Členské štáty prostredníctvom postupov udeľovania povolení alebo koncesií zabezpečia, aby do 31. decembra 2022 bolo 90 % čerpacích staníc pri cestách základnej siete zriadenej nariadením (EÚ) č. 1315/2013 (základná sieť TEN-T) vybavených verejne prístupnými vysokovýkonnými nabíjacími zariadeniami pre elektrické vozidlá. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto odseku na palivá, na ktoré sa vzťahuje článok 25.
Pozmeňujúci návrh 167
Návrh smernice
Článok 17 – odsek 1
1.  Demonštračným projektom a zariadeniam s elektrárenskou kapacitou menšou ako 50 kW sa umožňuje pripojenie do siete na základe oznámenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.
1.  Demonštračným projektom a zariadeniam s elektrárenskou kapacitou menšou ako 50 kW sa umožňuje pripojenie do siete na základe oznámenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.
Odchylne od prvého pododseku sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy v prípade demonštračných projektov a zariadení s kapacitou medzi 10,8 kW a 50kW môže z opodstatnených dôvodov rozhodnúť odmietnuť jednoduché oznámenie alebo navrhnúť alternatívne riešenie. V tom prípade tak urobí do dvoch týždňov od oznámenia a žiadateľ môže následne požiadať o pripojenie prostredníctvom štandardných postupov. Ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy v uvedenej lehote nerozhodne negatívne, zariadenia môžu byť pripojené.
Pozmeňujúci návrh 168
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 1
1.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa podporných opatrení boli dostupné pre všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľov, stavbárov, inštalatérov, architektov a dodávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie týkajúce sa podporných opatrení boli dostupné pre všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľov, najmä zraniteľných spotrebiteľov s nízkym príjmom, samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, stavbárov v komunitách vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, inštalatérov, architektov a dodávateľov vykurovacích, chladiacich a elektrických zariadení a systémov, ako aj vozidiel, v ktorých je možné využiť energiu z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 169
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty zabezpečia informácie o inteligentných dopravných systémoch a prepojených vozidlách v súvislosti s ich výhodami, pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, znižovanie preťaženia a palivovú účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 170
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 6
6.  Členské štáty vytvoria za účasti miestnych a regionálnych orgánov vhodné programy informovania, zvyšovania povedomia, usmerňovania alebo odbornej prípravy s cieľom informovať občanov o výhodách a praktických podrobnostiach vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
6.  Členské štáty vytvoria za účasti miestnych a regionálnych orgánov vhodné programy informovania, zvyšovania povedomia, usmerňovania alebo odbornej prípravy s cieľom informovať občanov o tom, ako majú vykonávať svoje práva ako aktívni zákazníci a o výhodách a praktických podrobnostiach vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov zahŕňajúcich technické a finančné aspekty, a to vrátane využívania na vlastnú spotrebu alebo v rámci komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, ako aj o výhodách mechanizmov spolupráce medzi členskými štátmi a o rôznych spôsoboch cezhraničnej spolupráce.
Pozmeňujúci návrh 171
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 2 – pododsek 3
Členské štáty zabezpečia, aby sa nevydávali žiadne potvrdenia o pôvode výrobcovi, získal finančnú podporu zo systému podpory na rovnakú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty vydávajú takéto potvrdenia o pôvode a prenášajú ich na trh prostredníctvom dražby. Príjmy získané v dôsledku dražby sa použijú na vyrovnanie nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov energie.
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov uvedených do prevádzky po ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] nevydávali žiadne potvrdenia o pôvode výrobcovi, ktorý dostáva finančnú podporu zo systému podpory na rovnakú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, okrem prípadov, keď nedochádza k dvojitému vyplateniu náhrady.
Predpokladá sa, že k vyplateniu dvojitej náhrady nedochádza v prípadoch, ak sa:
a)  finančná podpora poskytuje prostredníctvom postupu obstarávania alebo systému obchodovateľných zelených certifikátov;
b)  trhová hodnota potvrdení o pôvode administratívne zohľadní v objeme finančnej podpory; alebo
c)  potvrdenia o pôvode nevydávajú priamo výrobcovi, ale dodávateľovi alebo spotrebiteľovi, ktorý kupuje energiu z obnoviteľných zdrojov buď v konkurenčnom prostredí alebo prostredníctvom dlhodobej podnikovej zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov.
V iných prípadoch, ako je uvedené vo štvrtom pododseku, členské štáty vydajú potvrdenie o pôvode na štatistické účely a okamžite ich zrušia.
Pozmeňujúci návrh 172
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 7 – pododsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  to, či zdroj energie, z ktorého táto energia bola vyrobená, splnil kritéria udržateľnosti a znižovania emisií skleníkových plynov podľa článku 26;
Pozmeňujúci návrh 173
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 7 – pododsek 1 – písmeno b – bod ii
ii)  plynu alebo
ii)  plynu vrátane vodíka alebo
Pozmeňujúci návrh 174
Návrh smernice
Článok 19 – odsek 8
8.  Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 smernice 2009/72/ES, využije na to potvrdenia o pôvode. Podobne sa potvrdenia o pôvode vypracované podľa článku 14 ods. 10 smernice 2012/27/EÚ použijú na zdôvodnenie každej požiadavky na preukázanie množstva elektriny vyrobenej z vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Členské štáty zabezpečia, aby sa v plnej miere zohľadňovali straty pri prenose v prípade, že potvrdenia o pôvode sa používajú na preukázanie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov alebo elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby.
8.  Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 smernice 2009/72/ES, využije na to potvrdenia o pôvode. Podobne sa potvrdenia o pôvode vypracované podľa článku 14 ods. 10 smernice 2012/27/EÚ použijú na zdôvodnenie každej požiadavky na preukázanie množstva elektriny vyrobenej z vysokoúčinnej kombinovanej výroby. V súvislosti s odsekom 2 platí, že ak sa elektrina získava vysokoúčinnou kombinovanou výrobou s využitím obnoviteľných zdrojov, je možné vydať len jedno potvrdenie o pôvode s uvedením oboch charakteristík. Členské štáty zabezpečia, aby sa v plnej miere zohľadňovali straty pri prenose v prípade, že potvrdenia o pôvode sa používajú na preukázanie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov alebo elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby.
Pozmeňujúci návrh 175
Návrh smernice
Článok 20 – odsek 1
1.  Členské štáty vo vhodných prípadoch posúdia potrebu rozšírenia existujúcej infraštruktúry plynárenskej siete s cieľom uľahčiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie.
1.  Členské štáty vo vhodných prípadoch posúdia potrebu rozšírenia existujúcej infraštruktúry plynárenskej siete s cieľom uľahčiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie. Prevádzkovatelia prenosovej sústavy a prevádzkovatelia distribučnej sústavy nesú zodpovednosť za zaručenie bezproblémového fungovania infraštruktúry plynárenskej siete vrátane jej údržby a pravidelného čistenia.
Pozmeňujúci návrh 176
Návrh smernice
Článok 20 – odsek 3
3.  Členské štáty na základe svojho posúdenia týkajúceho sa potreby vybudovať novú infraštruktúru diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie v záujme dosiahnutia cieľa Únie uvedeného v článku 3 ods. 1 tejto smernice a ktoré je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s prílohou I nariadenia [riadenie], prijmú podľa potreby opatrenia na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania tak, aby zodpovedali rozvoju v oblasti výroby tepla a chladu vo veľkých zariadeniach na biomasu a slnečnú a geotermálnu energiu.
3.  Členské štáty na základe svojho posúdenia týkajúceho sa potreby vybudovať novú infraštruktúru diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie v záujme dosiahnutia cieľa Únie uvedeného v článku 3 ods. 1 tejto smernice a ktoré je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s prílohou I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)], prijmú podľa potreby opatrenia na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania tak, aby zodpovedali rozvoju v oblasti výroby tepla a chladu vo veľkých zariadeniach využívajúcich udržateľnú biomasu, teplo z prostredia vo veľkých tepelných čerpadlách a slnečnú a geotermálnu energiu, ako aj nadbytočné teplo z priemyslu a iných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 177
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť
Členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov samostatne alebo prostredníctvom agregátorov:
Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia mali nárok na to, aby sa stali samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov. Preto členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov samostatne alebo prostredníctvom agregátorov:
Pozmeňujúci návrh 178
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno a
a)  boli oprávnení, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny, vykonávať vlastnú spotrebu a predaj svojho prebytku z výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby podliehali neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne;
a)  boli oprávnení, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny a dohovorov o partnerskom obchodovaní, vykonávať vlastnú spotrebu a predaj svojho prebytku z výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby podliehali diskriminačným alebo neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne;
Pozmeňujúci návrh 179
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  boli oprávnení spotrebúvať vlastnú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorá zostáva v ich priestoroch, bez toho, aby bola predmetom akéhokoľvek poplatku alebo dane;
Pozmeňujúci návrh 180
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno a b (nové)
ab)  boli oprávnení nainštalovať a prevádzkovať systémy skladovania elektriny v kombinácii so zariadeniami vyrábajúcimi elektrinu z obnoviteľných zdrojov na vlastnú spotrebu bez toho, aby podliehali poplatkom, vrátane zdaňovania a dvojitých sieťových poplatkov za skladovanie elektriny, ktorá zostáva v ich priestoroch;
Pozmeňujúci návrh 181
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c
c)  neboli považovaní za dodávateľov energie podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, keďže elektrina z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, nepresahuje ročne viac ako 10 MWh pre domácnosti a 500 MWh pre právnické osoby; ako aj
c)  neboli považovaní za dodávateľov energie podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, keďže elektrina z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, nepresahuje ročne viac ako 10 MWh pre domácnosti a 500 MWh pre právnické osoby bez toho, aby tým boli dotknuté postupy stanovené pre dohľad a schvaľovanie pripojenia výrobných kapacít do siete zo strany prevádzkovateľov distribučnej sústavy podľa článkov 15 až 18;
Pozmeňujúci návrh 182
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno d
d)  dostali odmenu za elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú vo vlastnej réžii, ktorú dodávajú do siete, ktorá odráža trhovú cenu dodávanej elektriny.
d)  dostali odmenu za elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú vo vlastnej réžii, ktorú dodávajú do siete, ktorá prinajmenšom zodpovedá trhovej cene a môže zohľadňovať dlhodobú hodnotu pre sieť, životné prostredie a spoločnosť v súlade s analýzou nákladov a prínosov zdrojov distribuovanej energie podľa článku 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady ... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie), 2016/0380(COD)].
Pozmeňujúci návrh 183
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Členské štáty zabezpečia, aby rozdelenie nákladov na riadenie a rozvoj siete bolo spravodlivé a primerané a odrážalo celosystémové výhody vlastnej výroby energie vrátane dlhodobej hodnoty pre sieť, životné prostredie a spoločnosť.
Pozmeňujúci návrh 184
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 2
2.  Členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov žijúci v tom istom bloku bytových domov alebo nachádzajúci sa v tom istom obchodnom alebo zdieľanom mieste služby alebo uzavretej distribučnej sústave, mohli spoločne vykonávať vlastnú spotrebu tak, ako keby boli individuálnymi samospotrebiteľmi z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade sa prahová hodnota v odseku 1 písm. c) uplatňuje na každého príslušného samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov.
2.  Členské štáty zabezpečia, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov žijúci v tom istom bloku bytových domov, rezidenčnej oblasti alebo nachádzajúci sa v tom istom obchodnom, priemyselnom alebo zdieľanom mieste služby alebo v tej istej uzavretej distribučnej sústave mohli spoločne vykonávať vlastnú spotrebu tak, ako keby boli individuálnymi samospotrebiteľmi z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade sa prahová hodnota v odseku 1 písm. c) uplatňuje na každého príslušného samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 185
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty vykonávajú posudzovanie existujúcich prekážok a potenciálu rozvoja vlastnej spotreby na svojich územiach s cieľom zaviesť vhodný rámec na podporu a uľahčenie rozvoja vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov.
Tento podporný rámec obsahuje okrem iného:
a)  osobitné opatrenia na zabezpečenie toho, aby vlastná spotreba bola prístupná všetkým spotrebiteľom vrátane tých, ktorí žijú v domácnostiach s nízkym príjmom alebo v zraniteľných domácnostiach, alebo tých, ktorí žijú v sociálnych alebo nájomných bytoch;
b)  nástroje na uľahčenie prístupu k financovaniu;
c)  stimuly pre majiteľov budov, aby pre nájomníkov vytvárali príležitosti na vlastnú spotrebu;
d)  opatrenia na odstránenie neopodstatnených regulačných prekážok vlastnej spotreby z obnoviteľných zdrojov, a to aj pre nájomníkov.
Podporný rámec je súčasťou národných energetických a klimatických plánov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 186
Návrh smernice
Článok 21 – odsek 3
3.  Zariadenie samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov môže byť v súvislosti s inštaláciou, prevádzkou vrátane merania a údržbou spravované treťou stranou.
3.  S ich súhlasom môže byť zariadenie samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov v súvislosti s inštaláciou, prevádzkou vrátane merania a údržbou vo vlastníctve tretej strany alebo ňou spravované. Tretia strana sa nepovažuje za samospotrebiteľa energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 187
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek -1 (nový)
Členské štáty zabezpečia, aby koncoví zákazníci, najmä domácnosti, boli oprávnení byť súčasťou komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby prišli o svoje práva koncových zákazníkov a bez neodôvodnených podmienok alebo postupov, ktoré by im zabránili alebo ich odrádzali od účasti v komunite vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov, a to za predpokladu, že v prípade súkromných podnikov ich účasť nepredstavuje ich hlavnú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť.
Pozmeňujúci návrh 188
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty zabezpečia, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov boli oprávnené vyrábať, spotrebovávať, skladovať a predávať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny bez toho, aby podliehali neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne.
Členské štáty zabezpečia, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov boli oprávnené vyrábať, spotrebovávať, skladovať a predávať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny bez toho, aby podliehali diskriminačným alebo neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré nie sú nákladovo efektívne.
Pozmeňujúci návrh 189
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – úvodná časť
Na účely tejto smernice komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov je MSP alebo nezisková organizácia, ktorej akcionári alebo členovia spolupracujú pri výrobe, distribúcii, skladovaní alebo dodávke energie z obnoviteľných zdrojov, pričom spĺňajú aspoň štyri z týchto kritérií:
Na účely tejto smernice komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov je MSP alebo nezisková organizácia, ktorej akcionári alebo členovia spolupracujú pri výrobe, distribúcii, skladovaní alebo dodávke energie z obnoviteľných zdrojov.
Aby bolo možné využiť postavenie komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov, minimálne 51 % miest v predstavenstve alebo riadiacich orgánoch subjektu je vyhradených pre miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo jednotlivých občanov.
Okrem toho musia komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov spĺňať aspoň tri z týchto kritérií:
Pozmeňujúci návrh 190
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno a
a)  akcionári alebo členovia sú fyzické osoby, miestne orgány, vrátane obcí alebo MSP pôsobiace v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov;
a)  akcionári alebo členovia sú fyzické osoby, miestne orgány vrátane obcí, alebo MSP;
Pozmeňujúci návrh 191
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno b
b)  minimálne 51 % akcionárov alebo členov s hlasovacími právami subjektu sú fyzické osoby;
b)  minimálne 51 % akcionárov alebo členov s hlasovacími právami subjektu sú fyzické osoby alebo verejné orgány;
Pozmeňujúci návrh 192
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno c
c)  , minimálne 51 % akcií alebo podielových práv subjektu je vo vlastníctve miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo občana s priamym záujmom na činnosti komunity a jej vplyvov;
c)  minimálne 51 % akcií alebo podielových práv subjektu je vo vlastníctve miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo jednotlivých občanov;
Pozmeňujúci návrh 193
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno d
d)  minimálne 51 % miest v predstavenstve alebo riadiacich orgánoch subjektu je vyhradených pre miestnych členov, t. j. zástupcov miestnych verejných a miestnych súkromných spoločensko-hospodárskych záujmov alebo občanov alebo s priamym záujmom na činnosti komunity a jej vplyvov;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 194
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Členské štáty monitorujú uplatňovanie týchto kritérií a prijmú opatrenia na zamedzenie akémukoľvek zneužitiu alebo nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž.
Pozmeňujúci návrh 195
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 2
2.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá štátnej pomoci, členské štáty pri navrhovaní systémov podpory zohľadňujú osobitosti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.
2.  Pri navrhovaní systémov podpory členské štáty zohľadňujú osobitosti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a zároveň zabezpečujú rovnaké podmienky medzi výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.
Pozmeňujúci návrh 196
Návrh smernice
Článok 22 – odsek 2 a (nový)
2a.  Členské štáty vykonávajú posudzovanie existujúcich prekážok a potenciálu rozvoja komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov na svojich územiach s cieľom zaviesť vhodný rámec na podporu a uľahčenie účasti komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov na výrobe, spotrebe, skladovaní a predaji energie z obnoviteľných zdrojov.
Tento podporný rámec obsahuje:
a)  ciele a osobitné opatrenia, ktoré verejným orgánom pomáhajú umožniť rozvoj komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a priamu účasť;
b)  osobitné opatrenia na zabezpečenie toho, aby účasť v komunitách vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov bola prístupná všetkým spotrebiteľom vrátane tých, ktorí žijú v domácnostiach s nízkym príjmom alebo v zraniteľných domácnostiach, alebo tých, ktorí žijú v sociálnych alebo nájomných bytoch;
c)  nástroje na uľahčenie prístupu k financiám a informáciám;
d)  regulačná podpora a podpora pri budovaní kapacít pre verejné orgány pri vytváraní komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov;
e)  opatrenia na odstránenie neopodstatnených regulačných a administratívnych prekážok pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov;
f)  pravidlá na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného prístupu spotrebiteľov, ktorí sú súčasťou energetickej komunity, ktorými sa zabezpečí ochrana spotrebiteľa rovnocenná s tou, ktorú majú spotrebitelia pripojení k distribučným sieťam.
Podporný rámec je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)].
Pozmeňujúci návrh 197
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 1
1.  V záujme uľahčenia prieniku energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia vykurovania a chladenia sa každý členský štát snaží zvýšiť podiel obnoviteľnej energie dodávanej na vykurovanie a chladenie najmenej o 1 percentuálny bod ročne, vyjadrený ako národný podiel na konečnej spotrebe energie a vypočítaný podľa metodiky uvedenej v článku 7.
1.  V záujme uľahčenia prieniku energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia vykurovania a chladenia sa každý členský štát snaží zvýšiť podiel obnoviteľnej energie dodávanej na vykurovanie a chladenie najmenej o 2 percentuálne body ročne, vyjadrený ako národný podiel na konečnej spotrebe energie a vypočítaný podľa metodiky uvedenej v článku 7. Ak členský štát nedokáže dosiahnuť tento percentuálny podiel, zverejní a Komisii poskytne odôvodnenie tohto nesúladu. Členské štáty uprednostňujú najlepšie dostupné technológie.
Pozmeňujúci návrh 198
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 1 a (nový)
1a.  Na účely odseku 1 členské štáty pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov dodanej na vykurovanie a chladenie a požadovaného medziročného nárastu tohto podielu:
a)  v období medzi 1. januárom 2021 a 31. decembrom 2030 môžu započítať akékoľvek zvýšenie dosiahnuté v danom roku, ako keby sa namiesto toho čiastočne alebo úplne dosiahlo v niektorom z dvoch predchádzajúcich či dvoch nasledujúcich rokov;
b)  do ročného nárastu podľa odseku 1 môžu započítať odpadové teplo a odpadový chlad, a to do úrovne 50 % ročného nárastu;
c)  ak podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu v sektore vykurovania a chladenia predstavuje 50 % až 80 %, obmedzia zvýšenie na 1 percentuálny bod ročne;
d)  môžu stanoviť svoju vlastnú úroveň každoročného zvýšenia, ako aj to, či sa má uplatňovať strop pre odpadové teplo a odpadový chlad v bode b), a to od roku, v ktorom dosiahnu podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu v sektore vykurovania a chladenia viac než 80 %.
Pozmeňujúci návrh 199
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 2
2.  Členské štáty môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určiťsprístupniť verejnosti zoznam opatrení a vykonávacích subjektov, ako sú dodávatelia palív, ktoré prispievajú k zvýšeniu stanovenému v odseku 1.
2.  Členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určiasprístupňujú verejnosti zoznam opatrení a vykonávacích subjektov, ako sú dodávatelia palív, ktoré prispievajú k zvýšeniu stanovenému v odseku 1.
Pozmeňujúci návrh 200
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 – úvodná časť
3.  Zvýšenie stanovené v odseku 1 sa môže vykonať prostredníctvom jednej alebo viacerých z týchto možností:
3.  Zvýšenie stanovené v odseku 1 sa okrem iného môže vykonať prostredníctvom jednej alebo viacerých z týchto možností:
Pozmeňujúci návrh 201
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 – písmeno a
a)  fyzické začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do energie a energetického paliva dodávaných na vykurovanie a chladenie;
a)  fyzické začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a chladu do energie a energetického paliva dodávaných na vykurovanie a chladenie;
Pozmeňujúci návrh 202
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 – písmeno b
b)  priame opatrenia na zmiernenie ako inštalácia vysokoúčinných vykurovacích a chladiacich systémov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov na procesy priemyselného vykurovania a chladenia;
b)  priame opatrenia na zmiernenie ako inštalácia vysokoúčinných vykurovacích a chladiacich systémov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo využívanie odpadového tepla a chladu na procesy priemyselného vykurovania a chladenia;
Pozmeňujúci návrh 203
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 – písmeno c a (nové)
ca)  iných politických opatreniach s rovnakým účinkom na dosiahnutie ročného zvýšenia stanoveného v odseku 1 alebo 1a.
Pozmeňujúci návrh 204
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 3 a (nový)
3a.  Pri vykonávaní opatrení uvedených v písmenách a) až d) členské štáty vyžadujú, aby opatrenia boli navrhnuté tak, aby sa zabezpečila ich prístupnosť pre všetkých spotrebiteľov, a to najmä tých s nízkym príjmom alebo žijúcich v zraniteľnej domácnosti, ktorí by inak nemuseli mať dostatočný počiatočný kapitál na využitie týchto opatrení.
Pozmeňujúci návrh 205
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 5 – písmeno b a (nové)
ba)  objeme odpadového tepla alebo chladu dodaných na vykurovanie a chladenie;
Pozmeňujúci návrh 206
Návrh smernice
Článok 23 – odsek 5 – písmeno c
c)  podiele energie z obnoviteľných zdrojov v celkovom množstve dodanej energie na vykurovanie a chladenie; ako aj
c)  podiele energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla alebo chladu v celkovom množstve dodanej energie na vykurovanie a chladenie; ako aj
Pozmeňujúci návrh 207
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 1
1.  Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia diaľkového vykurovania a chladenia informovali koncových používateľov o energetickej efektívnosti a podiele energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich systémoch. Takéto informácie v súlade s normami podľa smernice 2010/31/EÚ.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia diaľkového vykurovania a chladenia informovali koncových používateľov o energetickej efektívnosti a podiele energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich systémoch. Takéto informácie sa poskytujú každoročne alebo na požiadanie v súlade s normami podľa smernice 2010/31/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 208
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 2
2.  Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia s cieľom umožniť zákazníkom daných systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia, ktoré nie sú „účinným centralizovaným zásobovaním teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ odpojiť sa od systému, aby si mohli sami vyrábať teplo alebo chlad z obnoviteľných zdrojov energie, alebo zmeniť dodávateľa tepla alebo chladu, ktorý má prístup k systému uvedenému v odseku 4.
2.  Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia s cieľom umožniť zákazníkom daných systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia, ktoré nie sú „účinným centralizovaným zásobovaním teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ alebo sa takýmto systémom v nasledujúcich piatich rokoch na základe ich investičných plánov nestanú, odpojiť sa od systému, aby si mohli sami vyrábať teplo alebo chlad z obnoviteľných zdrojov energie.
Pozmeňujúci návrh 209
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 3
3.  Členské štáty môžu obmedziť právo odpojiť sa alebo zmeniť dodávateľa zákazníkom, ktorí môžu dokázať, že dôsledkom plánovaného alternatívneho riešenia pre dodávky tepla alebo chladu bude výrazne vyššia energetická efektívnosť. Posúdenie výkonnosti alternatívneho riešenia dodávky môže byť založené na energetickom certifikáte vymedzenom v smernici 2010/31/EÚ.
3.  Členské štáty môžu obmedziť právo odpojiť sa zákazníkom, ktorí môžu dokázať, že dôsledkom plánovaného alternatívneho riešenia pre dodávky tepla alebo chladu bude výrazne vyššia energetická efektívnosť. Posúdenie výkonnosti alternatívneho riešenia dodávky môže byť založené na energetickom certifikáte vymedzenom v smernici 2010/31/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 210
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 4
4.  Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia na zabezpečenie nediskriminačného prístupu k systémom diaľkového vykurovania alebo chladenia, pokiaľ ide o teplo alebo chlad vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie a odpadové teplo alebo chlad. Tento nediskriminačný prístup umožní priamu dodávku tepla alebo chladu z takýchto zdrojov zákazníkom pripojeným k systému diaľkového vykurovania alebo chladenia inými dodávateľmi, ako je prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia.
4.  Členské štáty stanovujú potrebné opatrenia na zabezpečenie nediskriminačného prístupu k systémom diaľkového vykurovania alebo chladenia, pokiaľ ide o teplo alebo chlad vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie a odpadové teplo alebo chlad, založenému na nediskriminačných kritériách, ktoré stanovil príslušný orgán členského štátu. Takéto kritériá musia zohľadňovať hospodársku a technickú uskutočniteľnosť pre prevádzkovateľov systému diaľkového vykurovania alebo chladenia a pripojených zákazníkov.
Pozmeňujúci návrh 211
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 5
5.  Prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia môže dodávateľom odmietnuť prístup v prípade, že systému chýba potrebná kapacita kvôli ostatným dodávkam odpadového tepla alebo chladu, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie alebo tepla alebo chladu vyrobeného prostredníctvom vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Členské štáty zabezpečujú, aby v prípadoch, keď k takémuto odmietnutiu dôjde, prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytol príslušné informácie príslušnému orgánu podľa odseku 9 o opatreniach potrebných pre posilnenie systému.
5.  Prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia môže dodávateľom odmietnuť prístup v prípade, že je splnená jedna alebo viacero z týchto podmienok:
a)   systému chýba potrebná kapacita kvôli ostatným dodávkam odpadového tepla alebo chladu, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie alebo tepla alebo chladu vyrobeného prostredníctvom vysokoúčinnej kombinovanej výroby, alebo by takýto prístup ohrozil bezpečnú prevádzku systému diaľkového vykurovania;
b)   systém predstavuje „účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ v zmysle článku 2 bodu 41 smernice 2012/27/EÚ;
c)   poskytovanie prístupu by viedlo k nadmernému zvýšeniu ceny tepla alebo chladu pre konečných zákazníkov v porovnaní s cenou pri použití hlavných miestnych dodávok tepla, s ktorými by si obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo alebo chlad konkurovali.
Členské štáty zabezpečujú, aby v prípadoch, keď k takémuto odmietnutiu dôjde, prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytol príslušné informácie príslušnému orgánu podľa odseku 9 o opatreniach potrebných pre posilnenie systému vrátane hospodárskych dôsledkov týchto opatrení.
Pozmeňujúci návrh 212
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 6
6.  Nové systémy diaľkového vykurovania alebo chladenia môžu byť na požiadanie na určitý čas vyňaté z uplatňovania odseku 4. Príslušný orgán rozhodne o žiadosti o výnimku na základe jednotlivých prípadov. Výnimka sa povolí len v prípade, ak nový systém diaľkového vykurovania alebo chladenia predstavuje „účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ a ak sa využíva potenciál pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie a odpadového tepla alebo chladu identifikovaný v komplexnom posúdení uskutočnenom v súlade s článkom 14 smernice 2012/27/EÚ.
6.  Nové systémy diaľkového vykurovania alebo chladenia môžu byť na požiadanie na určitý čas vyňaté z uplatňovania odseku 4. Príslušný orgán rozhodne o žiadosti o výnimku na základe jednotlivých prípadov. Výnimka sa povolí len v prípade, ak nový systém diaľkového vykurovania alebo chladenia predstavuje „účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ v zmysle článku 2 ods. 41 smernice 2012/27/EÚ a ak sa využíva potenciál pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie, vysokoúčinnej kombinovanej výroby v zmysle článku 2 bodu 34 smernice 2012/27/EÚ a odpadového tepla alebo chladu identifikovaný v komplexnom posúdení uskutočnenom v súlade s článkom 14 smernice 2012/27/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 213
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 7
7.  Právo odpojiť sa alebo zmeniť dodávateľa môžu vykonávať jednotliví zákazníci, spoločné podniky vytvorené zákazníkmi alebo strany konajúce v mene zákazníkov. V prípade bytových domov sa takéto odpojenie môže vykonať iba na úrovni celej budovy.
7.  Právo odpojiť sa môžu vykonávať jednotliví zákazníci, spoločné podniky vytvorené zákazníkmi alebo strany konajúce v mene zákazníkov. V prípade bytových domov sa takéto odpojenie môže vykonať iba na úrovni celej budovy.
Pozmeňujúci návrh 214
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 8
8.  Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovatelia distribučných sústav elektriny v spolupráci s prevádzkovateľmi systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia v ich príslušnej oblasti aspoň každé dva roky posudzovali potenciál systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytovať vyrovnávacie a iné systémové služby vrátane reakcie na dopyt a uskladňovanie nadbytočnej elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a či by bolo využitie identifikovaného potenciálu efektívnejšie z hľadiska využívania zdrojov a nákladov ako alternatívne riešenia.
8.  Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovatelia distribučných sústav elektriny v spolupráci s prevádzkovateľmi systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia v ich príslušnej oblasti aspoň každé štyri roky posudzovali potenciál systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia poskytovať vyrovnávacie a iné systémové služby vrátane reakcie na dopyt a uskladňovanie nadbytočnej elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a či by bolo využitie identifikovaného potenciálu efektívnejšie z hľadiska využívania zdrojov a nákladov ako alternatívne riešenia.
Pozmeňujúci návrh 215
Návrh smernice
Článok 24 – odsek 9
9.  Členské štáty určia jeden alebo viac nezávislých orgánov s cieľom zabezpečiť, aby práva spotrebiteľov a pravidlá na prevádzku systémov diaľkového vykurovania a chladenia v súlade s týmto článkom boli jasne vymedzené a presadzované.
9.  Členské štáty určia jeden alebo viac príslušných orgánov s cieľom zabezpečiť, aby práva spotrebiteľov a pravidlá na prevádzku systémov diaľkového vykurovania a chladenia v súlade s týmto článkom boli jasne vymedzené a presadzované.
Pozmeňujúci návrh 216
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 1
S účinnosťou od 1. januára 2021 členské štáty vyžadujú od dodávateľov palív, aby zahrnuli minimálny podiel energie z moderných biopalív, iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, z fosílnych palív vyrobených z odpadu a elektriny z obnoviteľných zdrojov do celkového množstva motorových palív, ktoré dodávajú na spotrebu alebo používanie na trh v priebehu kalendárneho roka.
S cieľom dosiahnuť 12 % podiel konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov podľa článku 3 členské štáty s účinnosťou od 1. januára 2021 vyžadujú od dodávateľov palív, aby zahrnuli minimálny podiel energie z moderných biopalív, iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, z palív z recyklovaného uhlíka a z elektriny z obnoviteľných zdrojov do celkového množstva motorových palív, ktoré dodávajú na spotrebu alebo používanie na trh v priebehu kalendárneho roka.
Pozmeňujúci návrh 217
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 2
Minimálny podiel sa v roku 2021 musí rovnať aspoň 1,5% a do roku 2030 sa musí zvýšiť minimálne na 6,8%, podľa trajektórie stanovenej v časti B prílohy X. V rámci tohto celkového podielu musí podiel moderných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX predstavovať k 1. januáru 2021 aspoň 0,5% motorových palív dodávaných na spotrebu alebo používanie na trh, a do roku 2030 sa musí zvýšiť na minimálne 3,6 %, podľa trajektórie stanovenej v časti C prílohy X.
Minimálny podiel sa v roku 2021 musí rovnať aspoň 1,5 % a do roku 2030 sa musí zvýšiť minimálne na 10 %, podľa trajektórie stanovenej v časti B prílohy X. V rámci tohto celkového podielu musí podiel moderných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX predstavovať k 1. januáru 2021 aspoň 0,5 % motorových palív dodávaných na spotrebu alebo používanie na trh, a do roku 2030 sa musí zvýšiť na minimálne 3,6 %, podľa trajektórie stanovenej v časti C prílohy X.
Dodávatelia palív dodávajúci výlučne palivá vo forme elektriny a obnoviteľné kvapalné a plynné motorové palivá nebiologického pôvodu nemusia spĺňať minimálny podiel moderných biopalív, iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX.
Pozmeňujúci návrh 218
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno a
a)  v prípade výpočtu menovateľa, ktorým je energetický obsah palív používaných v cestnej a železničnej doprave dodávaných na spotrebu alebo používanie na trhu, sa zohľadňujú benzín, nafta, zemný plyn, biopalivá, bioplyn, kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu a elektrina;
a)  v prípade výpočtu menovateľa, ktorým je energetický obsah palív používaných v cestnej a železničnej doprave dodávaných na spotrebu alebo používanie na trhu, sa zohľadňujú benzín, nafta, zemný plyn, biopalivá, bioplyn, kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, palivá z recyklovaného uhlíka a elektrina;
Pozmeňujúci návrh 219
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno b – odsek 1
b)  pri výpočte čitateľa sa zohľadňuje energetický obsah moderných biopalív a iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu dodávaných všetkým odvetviam dopravy a elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej cestným vozidlám.
b)  pri výpočte čitateľa sa zohľadňuje energetický obsah moderných biopalív a iných biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX, kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, palív z recyklovaného uhlíka dodávaných všetkým odvetviam dopravy a elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej cestným vozidlám.
Pozmeňujúci návrh 220
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 – pododsek 4 – písmeno b – odsek 2
Pri výpočte čitateľa sa podiel z biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti B prílohy IX obmedzí na 1,7% energetického obsahu motorových palív dodávaných na spotrebu alebo použitie na trhu a podiel palív dodávaných do odvetvia leteckej a námornej dopravy sa považuje za 1,2-násobok ich energetického obsahu.
Pri výpočte čitateľa sa podiel z biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti B prílohy IX obmedzí na 1,7 % energetického obsahu motorových palív dodávaných na spotrebu alebo použitie na trhu.
Členské štáty môžu upraviť obmedzenia týkajúce sa surovín uvedených v časti B prílohy IX, ak to je opodstatnené so zreteľom na dostupnosť surovín. Každá zmena podlieha schváleniu zo strany Komisie.
Podiel palív dodávaných do odvetvia leteckej a námornej dopravy sa považuje za dvojnásobok, resp. 1,2-násobok ich energetického obsahu a podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov dodávanej do cestných vozidiel sa považuje za 2,5-násobok jej energetického obsahu.
Pozmeňujúci návrh 221
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty môžu svoje vnútroštátne politiky navrhovať tak, aby splnili záväzky podľa tohto článku ako povinné úspory skleníkových plynov, pričom za predpokladu, že to nenarúša ciele obehového hospodárstva a že je dosiahnutý podiel energie z obnoviteľných zdrojov podľa odseku 1, môžu tieto politiky uplatňovať aj v prípade fosílnych palív vyrobených z odpadu.
Pozmeňujúci návrh 223
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 1
3.   Na stanovenie podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov na účely odseku 1 sa môže použiť buď priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov v Únii alebo podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v členskom štáte, do ktorého sa elektrina dodáva, nameraný dva roky pred daným rokom. V obidvoch prípadoch sa zruší rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19.
3.   Na stanovenie podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov na účely odseku 1 sa pod podmienkou, že bude dostatočne dokázané, že elektrina z obnoviteľných zdrojov je doplňujúca, použije podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte, do ktorého sa elektrina dodáva, nameraný dva roky pred daným rokom. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu vytvorením metodiky vrátane metodiky pre členské štáty, aby mohli stanoviť základnú úroveň na preukázanie doplnkovosti.
Pozmeňujúci návrh 224
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 1 a (nový)
Odchylne od prvého pododseku, na určenie podielu elektriny na účely odseku 1 v prípade elektriny získavanej z priameho prepojenia na zariadenia vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov a dodávanej do cestných vozidiel, sa táto elektrina plne započíta ako obnoviteľná. Podobne elektrina získaná prostredníctvom dlhodobých zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov sa plne započíta ako obnoviteľná. V každom prípade sa zruší rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19.
Pozmeňujúci návrh 225
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 3 – pododsek 3 – písmeno a – odsek 1
keď sa elektrina používa na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu buď priamo alebo na výrobu medziproduktov, na stanovenie podielu obnoviteľnej energie sa môže použiť buď priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Únii, alebo podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v krajine výroby, nameranej dva roky pred daným rokom. V obidvoch prípadoch sa zruší rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19.
Keď sa elektrina používa na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu buď priamo, alebo na výrobu medziproduktov, na stanovenie priemerného podielu obnoviteľnej energie sa môže použiť podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v krajine výroby, nameranej dva roky pred daným rokom. Rovnaký počet potvrdení o pôvode vydaných v súlade s článkom 19 sa zruší.
Pozmeňujúci návrh 226
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 4 – pododsek 1
Členské štáty zavedú databázu umožňujúcu sledovanie motorových palív, ktoré sú spôsobilé na to, aby sa započítali do čitateľa stanoveného v odseku 1 písm. b), a požiadajú príslušné hospodárske subjekty, aby do nej vkladali informácie o vykonaných transakciách a charakteristiky trvalej udržateľnosti oprávnených palív vrátane emisií skleníkových plynov počas ich životného cyklu, od ich miesta výroby až po dodávateľa paliva, ktorý uvádza palivo na trh.
Komisia zriadi databázu Únie umožňujúcu sledovanie motorových palív vrátane elektrickej energie, ktoré sú spôsobilé na to, aby sa započítali do čitateľa stanoveného v odseku 1 písm. b). Členské štáty požiadajú príslušné hospodárske subjekty, aby do nej vkladali informácie o vykonaných transakciách a charakteristiky trvalej udržateľnosti oprávnených palív vrátane emisií skleníkových plynov počas ich životného cyklu, od ich miesta výroby až po dodávateľa paliva, ktorý uvádza palivo na trh.
Pozmeňujúci návrh 227
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 4 – pododsek 3
Vnútroštátne databázy sú prepojené, aby sa umožnilo sledovanie transakcií palív medzi členskými štátmi. S cieľom zabezpečiť kompatibilitu vnútroštátnych databáz stanovuje Komisia technické špecifikácie ich obsahu a používania prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31.
Komisia stanovuje technické špecifikácie ich obsahu a používania prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31.
Pozmeňujúci návrh 228
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 5
5.  Členské štáty nahlasujú súhrnné informácie z vnútroštátnych databáz vrátane emisií skleníkových plynov zo životného cyklu palív v súlade s prílohou VII nariadenia [riadenie].
5.  Členské štáty nahlasujú súhrnné informácie vrátane emisií skleníkových plynov zo životného cyklu palív v súlade s prílohou VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)]. Komisia každoročne uverejňuje súhrnné informácie z databázy.
Pozmeňujúci návrh 229
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 6
6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32, aby sa ďalej spresnila metodika uvedená v odseku 3 písm. b) tohto článku s cieľom určiť podiel biopaliva pochádzajúceho z biomasy spracovávanej s fosílnymi palivami v spoločnom procese, spresniť metodiku posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu a určiť minimálne úspory emisií skleníkových plynov vyžadované pre tieto palivá na účely odseku 1 tohto článku.
6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 na doplnenie tejto smernice ďalším spresnením metodiky uvedenej v odseku 3 písm. b) tohto článku s cieľom určiť podiel biopaliva pochádzajúceho z biomasy spracovávanej s fosílnymi palivami v spoločnom procese, spresniť metodiku posudzovania úspor emisií skleníkových plynov z kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a nízkouhlíkových fosílnych palív vyrobených z plynných odpadov, ktoré vznikli ako nevyhnutný a neúmyselný dôsledok spracovania alebo výroby produktov určených na komerčné používanie a/alebo predaj, a určiť minimálne úspory emisií skleníkových plynov vyžadované pre tieto palivá na účely odseku 1 tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 230
Návrh smernice
Článok 25 – odsek 7
7.  Komisia do 31. decembra 2025 v súvislosti s dvojročným posúdením pokroku dosiahnutého podľa nariadenia [riadenie] posúdi, či povinnosť stanovená v odseku 1 účinne stimuluje inovácie a podporuje úspory skleníkových plynov v odvetví dopravy, a či sú uplatniteľné požiadavky na úspory skleníkových plynov pre biopalivá a bioplyn primerané. Komisia v prípade potreby predkladá návrh na zmenu povinností stanovených v odseku 1.
7.  Komisia do 31. decembra 2025 v súvislosti s dvojročným posúdením pokroku dosiahnutého podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)] posúdi, či povinnosť stanovená v odseku 1 účinne stimuluje inovácie a zabezpečuje úspory skleníkových plynov v odvetví dopravy, a či sú uplatniteľné požiadavky na úspory skleníkových plynov pre biopalivá a bioplyn primerané. Posúdenie tiež analyzuje, či ustanovenia v tomto článku účinne bránia dvojitému započítaniu energie z obnoviteľných zdrojov. Komisia v prípade potreby predkladá návrh na zmenu povinností stanovených v odseku 1. Zmenené povinnosti zachovávajú aspoň úrovne, ktoré zodpovedajú kapacite moderných biopalív, ktorá bude nainštalovaná a v štádiu budovania v roku 2025.
Pozmeňujúci návrh 231
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť
1.  Energia z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku, iba ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 6 a kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 7 :
1.  Bez ohľadu na to, či suroviny boli vypestované na území Únie alebo mimo neho, energia z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku, iba ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 6 a kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 7:
Pozmeňujúci návrh 232
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c
c)  oprávnenosť na finančnú podporu na spotrebu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.
c)  oprávnenosť na finančnú podporu vrátane fiškálnych stimulov na spotrebu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.
Pozmeňujúci návrh 323
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 2
Aby sa na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku zohľadnili biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z odpadu a zvyškov, okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, stačí, ak spĺňajú kritériá úspor emisií skleníkových plynov uvedené v odseku 7. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na odpad a zvyšky, ktoré sa pred ďalším spracovaním na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy najprv spracujú na produkt.
Aby sa na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku zohľadnili biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z odpadu a zvyškov okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, stačí, ak spĺňajú kritériá úspor emisií skleníkových plynov uvedené v odseku 7. Ich výroba z odpadu a zvyškov, na ktorú sa vzťahuje smernica 2008/98/ES, musí byť však v súlade so zásadou hierarchie odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na odpad a zvyšky, ktoré sa pred ďalším spracovaním na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy najprv spracujú na produkt.
Pozmeňujúci návrh 234
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)
Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z odpadu a zvyškov z poľnohospodárskej pôdy sa zohľadňujú na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku len vtedy, ak boli prijaté opatrenia zo strany prevádzkovateľov, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na kvalitu pôdy a pôdny uhlík. Informácie o týchto opatreniach sa oznamujú podľa článku 27 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 235
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 1 – pododsek 3
Palivá z biomasy musia spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov uvedené v odsekoch 2 až 7, len ak sa používajú v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu, alebo palivá s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW v prípade tuhých palív z biomasy a s elektrickou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 0,5 MW v prípade plynných palív z biomasy.
Palivá z biomasy musia spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov uvedené v odsekoch 2 až 7, len ak sa používajú v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu, alebo palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom rovným alebo vyšším ako 20 MW v prípade tuhých palív z biomasy a s celkovým menovitým tepelným príkonom rovným alebo vyšším ako MW v prípade plynných palív z biomasy. Členské štáty môžu uplatniť kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov na zariadenia s nižšou palivovou kapacitou.
Pozmeňujúci návrh 236
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 2 – písmeno a a (nové)
aa)  les a iné zalesnené plochy s vysokou biologickou rozmanitosťou, ktoré sú bohaté na druhy a nie sú znehodnotené alebo ktoré boli príslušným orgánom identifikované ako plochy s vysokou biologickou rozmanitosťou, pokiaľ sa nepredložia dôkazy, že produkcia tejto suroviny nezasahovala do týchto účelov ochrany prírody;
Pozmeňujúci návrh 237
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 2 – písmeno c – úvodná časť
c)  trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou s rozlohou viac ako jeden hektár, ktoré sú:
c)  trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou vrátane zalesnených lúk a pastvín, ktoré sú:
Pozmeňujúci návrh 238
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 2 – písmeno c – bod ii
ii)  poloprirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a neznehodnotené a boli príslušným orgánom identifikované ako trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou, s výnimkou prípadov, keď sa dá dokázať, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou.
ii)  poloprirodzené trávne porasty, t. j. trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a neznehodnotené alebo boli príslušným orgánom identifikované ako trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou, s výnimkou prípadov, keď sa dá dokázať, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou.
Pozmeňujúci návrh 239
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 4
4.  Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa nevyrábajú zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola rašelinovou pôdou v januári 2008.
4.  Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa nevyrábajú zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola rašelinovou pôdou v januári 2008, pokiaľ sa nepredložia overiteľné dôkazy, že pestovanie a zber suroviny nezahŕňa odvodnenie predtým neodvodnenej pôdy.
Pozmeňujúci návrh 240
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 5
5.  S cieľom minimalizovať riziká využívania výroby neudržateľnej lesnej biomasy musia spĺňať biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 tieto požiadavky:
5.  S cieľom minimalizovať riziká využívania výroby neudržateľnej lesnej biomasy musia spĺňať biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 tieto požiadavky:
a)  v krajine, v ktorej sa lesná biomasa zozbierala a ťažila, sa uplatňujú národné a/alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, ako aj zavedené systémy monitorovania a presadzovania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby:
a)  v krajine, v ktorej sa lesná biomasa zozbierala a ťažila, sa uplatňujú národné a/alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, ako aj zavedené systémy monitorovania a presadzovania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby:
i)  sa zber a ťažba uskutočňovali v súlade s podmienkami povolenia na zber a ťažbu v rámci vytýčených hraníc uverejnených v zákonoch,
i)  sa zber a ťažba uskutočňovali v súlade s podmienkami povolenia na zber a ťažbu alebo rovnocenným dôkazom o zákonnom nároku na zber a ťažbu v rámci vnútroštátnych či regionálnych vytýčených hraníc uverejnených v zákonoch;
ii)  sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa,
ii)  sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa;
iii)  boli územia s vysokou hodnotou ochrany vrátane mokradí a rašelinísk chránené,
iii)  boli územia určené medzinárodným alebo vnútroštátnym právom alebo príslušným kompetentným orgánom s cieľom podporovať biodiverzitu alebo na účely ochrany prírody vrátane mokradí a rašelinísk chránené;
iv)  boli vplyvy ťažby dreva na kvalitu pôdy a biodiverzitu minimalizované a ako aj
iv)  sa ťažba vykonávala spôsobom, ktorý by zachoval kvalitu pôdy a biodiverzitu s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy; ako aj
v)  zber a ťažba nepresahovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa,
v)  zber a ťažba zachovávali alebo zlepšovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa na národnej alebo na regionálnej úrovni;
b)   ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni lesohospodárskeho podniku zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby:
b)  ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni dodávateľskej základne predložené dodatočné informácie o zákonnosti a postupoch obhospodarovania lesa, s cieľom zabezpečiť, aby:
i)  sa lesná biomasa zberala a ťažila podľa úradného povolenia,
i)  sa zber a ťažba uskutočňovali v súlade s podmienkami povolenia na zber a ťažbu alebo rovnocenným vnútroštátnym alebo regionálnym dôkazom o zákonnom nároku na zber a ťažbu;
ii)  sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa,
ii)  sa v oblastiach zberu a ťažby vykonávala obnova lesa;
iii)  boli územia s vysokou hodnotou ochrany vrátane mokradí a rašelinísk identifikované a chránené,
iii)  boli územia určené medzinárodným alebo vnútroštátnym právom alebo príslušným kompetentným orgánom s cieľom podporovať biodiverzitu alebo na účely ochrany prírody vrátane mokradí a rašelinísk chránené;
iv)  boli vplyvy ťažby dreva na kvalitu pôdy a biodiverzitu minimalizované,
iv)   sa ťažba a zber uskutočňovali s prihliadnutím na zachovanie kvality pôdy a biodiverzity a vrátane okolitých oblastí za predpokladu, že sú ovplyvnené ťažobnými činnosťami;
v)  zber a ťažba nepresahovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa.
v)  zber a ťažba zachovávali alebo zlepšovali dlhodobú produkčnú kapacitu lesa na národnej alebo na regionálnej úrovni; ako aj
vi)  boli zavedené predpisy alebo opatrenia v oblasti životného prostredia a prírody, ktoré budú v súlade s príslušnými normami Únie v oblasti ochrany životného prostredia a prírody.
Pozmeňujúci návrh 241
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 6 – pododsek 1 – písmeno ii
ii)  predložila vnútroštátne stanovený príspevok k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) vzťahujúci sa na emisie a záchyty z poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy, ktorý zabezpečuje, že do záväzku krajiny znížiť alebo obmedziť emisie skleníkových plynov, ktorý je špecifikovaný vo vnútroštátne stanovenom príspevku, sa započítavajú buď zmeny zásob uhlíka spojené so zberom a ťažbou biomasy, alebo sú s v súlade s článkom 5 Parížskej dohody zavedené vnútroštátne alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, s cieľom zachovávať a zveľaďovať zásoby a záchyty uhlíka,
ii)  predložila vnútroštátne stanovený príspevok k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) vzťahujúci sa na emisie a záchyty z poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy, ktorý zabezpečuje, že do záväzku krajiny znížiť alebo obmedziť emisie skleníkových plynov, ktorý je špecifikovaný vo vnútroštátne stanovenom príspevku, sa započítavajú buď zmeny zásob uhlíka spojené so zberom a ťažbou biomasy, alebo sú v súlade s článkom 5 Parížskej dohody zavedené vnútroštátne alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, a že emisie odvetvia pôdy nepresahujú záchyty s cieľom zachovávať a zveľaďovať zásoby a záchyty uhlíka;
Pozmeňujúci návrh 242
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 6 – pododsek 2
Ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni lesohospodárskeho podniku zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby boli zachované úrovne zásob a záchytov uhlíka v lese.
Ak dôkaz uvedený v prvom pododseku nie je k dispozícii, na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 sa zohľadňujú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy, ak sú na úrovni dodávateľskej základne zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby boli zachované alebo zvýšené úrovne zásob a záchytov uhlíka v lese.
Pozmeňujúci návrh 243
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 6 – pododsek 3
Komisia môže určiť operačné dôkazy na preukázanie súladu s požiadavkami uvedenými v odsekoch 5 a 6 prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2.
Komisia do 1. januára 2021 určí operačné dôkazy na preukázanie súladu s požiadavkami uvedenými v odsekoch 5 a 6 prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 244
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 6 – pododsek 4
Komisia do 31. decembra 2023 posúdi, či kritériá stanovené v odsekoch 5 a 6 efektívne minimalizujú riziko využívania neudržateľnej lesnej biomasy a na základe dostupných údajov sa bude venovať požiadavkám LULUCF. Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu požiadaviek stanovených v odsekoch 5 a 6.
Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi do 31. decembra 2023 posúdi, či kritériá stanovené v odsekoch 5 a 6 efektívne minimalizujú riziko využívania neudržateľnej lesnej biomasy a na základe dostupných údajov sa bude venovať požiadavkám LULUCF. Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu požiadaviek stanovených v odsekoch 5 a 6 na obdobie po roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 245
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – písmeno a
a)  minimálne 50 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke 5. októbra 2015 alebo pred týmto dátumom,
a)  minimálne 50 % v prípade biopalív, paliva získaného z biometánu na využitie v doprave a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke 5. októbra 2015 alebo pred týmto dátumom,
Pozmeňujúci návrh 246
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – písmeno b
b)  minimálne 60 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke od 5. októbra 2015,
b)  minimálne 60 % v prípade biopalív, paliva získaného z biometánu na využitie v doprave a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke od 5. októbra 2015;
Pozmeňujúci návrh 247
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – písmeno c
c)  minimálne 70 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke po 1. januári 2021,
c)  minimálne 65 % v prípade biopalív, paliva získaného z biometánu na využitie v doprave a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré sú v prevádzke po 1. januári 2021;
Pozmeňujúci návrh 248
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – písmeno d
d)  aspoň 80 % v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2021 a 85 % v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2026.
d)  aspoň 70 % v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2021 a 80 % v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 1. januári 2026.
Pozmeňujúci návrh 249
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 7 – pododsek 1 a (nový)
Členské štáty môžu stanoviť vyššie úspory emisií skleníkových plynov než tie, ktoré sú stanovené v tomto odseku.
Pozmeňujúce návrhy 297 a 356
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 8 – pododsek 1
Elektrina z kombinovanej výroby palív z biomasy vyrobená v zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 iba vtedy, ak je vyrobená vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, ako je vymedzené v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ. Na účely písmen a) a b) odseku 1 sa toto ustanovenie uplatňuje iba na zariadenia, ktoré začali prevádzku po [3 roky odo dňa prijatia tejto smernice]. Na účely písmena c) odseku 1 sa toto ustanovenie nedotýka verejnej podpory poskytnutej v rámci systémov schválených do [3 roky po dátume prijatia tejto smernice].
Elektrina z palív z biomasy vyrobená v zariadeniach s palivovou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 20 MW sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) odseku 1 tohto článku iba vtedy, ak je vyrobená vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, ako je vymedzené v článku 2 ods. 34 smernice 2012/27/EÚ alebo ak je vyrobená v zariadeniach vyrábajúcich iba elektrinu, ktoré dosahujú čistú elektrickú účinnosť aspoň 40 % a nevyužívajú fosílne palivá. Na účely odseku 1 písm. a) a b) tohto článku sa toto ustanovenie uplatňuje iba na zariadenia, ktoré začali prevádzku po [3 roky odo dňa prijatia tejto smernice]. Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa toto ustanovenie nedotýka verejnej podpory poskytnutej v rámci systémov schválených do [1 rok po dátume prijatia tejto smernice].
Pozmeňujúci návrh 251
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 8 – pododsek 2 a (nový)
Prvý pododsek sa neuplatňuje na elektrickú energiu zo zariadení, ktoré nie sú povinné používať technológiu vysokoúčinnej kombinovanej výroby podľa článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ1a, pokiaľ sa v týchto zariadeniach za normálnych prevádzkových podmienok používajú výhradne palivá z biomasy vyrobené zo zvyškov.
____________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 252
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 8 a (nový)
8a.  Do ... [2 roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a každé dva roky potom Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dosahu a prínosoch biopalív používaných v Únii vrátane dosahu a prínosov pre výrobu potravín a krmív a iných materiálov, hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť v Únii aj v tretích krajinách.
Pozmeňujúci návrh 253
Návrh smernice
Článok 26 – odsek 8 b (nový)
8b.  Odchylne od odsekov 1 až 8a tohto článku a s prihliadnutím na osobitné vlastnosti najvzdialenejších regiónov stanovených podľa článku 349 ZFEÚ sa článok 26 tejto smernice na tieto regióny neuplatňuje. Do ... [šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh, v ktorom stanoví kritériá pre najvzdialenejšie regióny v súvislosti s udržateľnosťou skleníkových plynov a obmedzením ich používania. V týchto kritériách sa zohľadnia špecifické miestne charakteristiky. Predovšetkým najvzdialenejšie regióny by mali byť schopné využívať plný potenciál svojich zdrojov v súlade s prísnymi kritériami udržateľnosti s cieľom zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a posilniť svoju energetickú nezávislosť.
Pozmeňujúci návrh 255
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 1 – písmeno a
a)  umožní, aby sa dodávky suroviny alebo biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s rôznymi vlastnosťami trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov zmiešali, napr. v kontajneri, spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení, prenosovej a distribučnej infraštruktúre alebo sieti;
a)  umožní, aby sa dodávky suroviny alebo biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy s rôznymi vlastnosťami trvalej udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov zmiešali, napr. v kontajneri, spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení, prenosovej a distribučnej infraštruktúre alebo sieti za predpokladu, že každá dodávka samostatne spĺňa požiadavky stanovené v článku 26 a že sú zavedené vhodné systémy monitorovania a posudzovania súladu jednotlivých dodávok;
Pozmeňujúci návrh 256
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 1 a (nový)
1a.  V záujme uľahčenia cezhraničného obchodu a sprístupnenia informácií spotrebiteľom by mali potvrdenia o pôvode pre energiu z obnoviteľných zdrojov vtláčanú do rozvodnej siete obsahovať informácie o kritériách udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 26 ods. 2 až 7 a môžu sa previesť oddelene.
Pozmeňujúci návrh 257
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 2 – písmeno a
a)  ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny len jeden výstup, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, veľkosť dodávky a súvisiace množstvá kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov sa upravia použitím konverzného faktora predstavujúceho pomer medzi hmotnosťou výstupu, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy a hmotnosťou suroviny vstupujúcej do procesu;
a)  ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny len jeden výstup, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, veľkosť dodávky a súvisiace množstvá kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov sa upravia použitím konverzného faktora predstavujúceho pomer medzi hmotnosťou výstupu, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy a hmotnosťou suroviny vstupujúcej do procesu za predpokladu, že každá dodávka pridaná do zmesi spĺňa požiadavky stanovené v článku 26;
Pozmeňujúci návrh 258
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 3
3.  Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie týkajúce sa súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 26 ods. 2 až 7 a na požiadanie sprístupnili členskému štátu údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, že systémy využívané hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.
3.  Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie týkajúce sa súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 26 ods. 2 až 7 a na požiadanie sprístupnili členskému štátu údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby vytvorili primeraný štandard nezávislého auditu poskytnutých informácií, a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, že systémy využívané hospodárskymi subjektmi sú presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom vrátane overenia zabezpečujúceho, že materiály nie sú zámerne pozmeňované alebo vyraďované s cieľom vytvoriť z dodávky alebo jej časti odpad alebo zvyšky podľa článku 26 ods. 2 až 7. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.
Pozmeňujúci návrh 259
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 3 – pododsek 2
Povinnosti stanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené v Únii alebo dovezené.
Povinnosti stanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené v Únii alebo dovezené. Informácie o geografickom pôvode biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa sprístupnia spotrebiteľom.
Pozmeňujúci návrh 260
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 4
4.  Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 26 ods. 7 a/alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 26 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 8a a/alebo že žiadne materiály neboli zámerne pozmenené alebo vyradené tak, aby sa na dodávku alebo jej časť mohla vzťahovať príloha IX. Pri preukazovaní toho, že požiadavky stanovené v článku 26 ods. 5 a 6 boli v prípade lesnej biomasy splnené, môžu prevádzkovatelia rozhodnúť, že priamo poskytnú požadované dôkazy na úrovni lesníckeho podniku. Komisia môže na účely článku 26 ods. 2 písm. b) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.
4.  Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 26 ods. 7 a/alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 26 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 8a a/alebo že žiadne materiály neboli zámerne pozmenené alebo vyradené tak, aby sa na dodávku alebo jej časť mohla vzťahovať príloha IX. Pri preukazovaní toho, že požiadavky stanovené v článku 26 ods. 5 a 6 boli v prípade lesnej biomasy splnené, môžu prevádzkovatelia rozhodnúť, že priamo poskytnú požadované dôkazy na úrovni dodávateľskej základne. Komisia môže na účely článku 26 ods. 2 písm. b) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.
Pozmeňujúci návrh 261
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 5 – pododsek 3
S cieľom zabezpečiť, aby sa súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov overil efektívnym a harmonizovaným spôsobom a hlavne zabrániť podvodom môže Komisia spresniť podrobné pravidlá vykonávania vrátane primeraných štandardov spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu a požadovať, aby všetky dobrovoľné schémy tieto štandardy uplatňovali. Pri špecifikovaní týchto štandardov Komisia venuje osobitnú pozornosť potrebe znížiť administratívnu záťaž. Uskutoční sa to prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 3. Takýmito aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach musia štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy.
S cieľom zabezpečiť, aby sa súlad s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov overil efektívnym a harmonizovaným spôsobom a hlavne zabrániť podvodom môže Komisia spresniť podrobné pravidlá vykonávania vrátane primeraných štandardov spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu a požadovať, aby všetky dobrovoľné schémy tieto štandardy uplatňovali. Pri špecifikovaní týchto štandardov Komisia venuje osobitnú pozornosť potrebe znížiť administratívnu záťaž. Uskutoční sa to prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 3. Takýmito aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach musia štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy. Ak členský štát vyjadrí znepokojenie týkajúce sa prevádzkovania dobrovoľnej schémy, Komisia otázku prešetrí a prijme príslušné opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 262
Návrh smernice
Článok 27 – odsek 7 a (nový)
7a.  Komisia môže na žiadosť členského štátu alebo kedykoľvek overiť spoľahlivosť informácií týkajúcich sa plnenia kritérií udržateľnosti alebo úspor emisií skleníkových plynov, ktoré predkladajú hospodárske subjekty pôsobiace na trhu Únie.
Pozmeňujúci návrh 263
Návrh smernice
Článok 28 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
V prípade surovín, ktorých výroba spôsobuje priamu zmenu využívania pôdy, napríklad zmena jednej z týchto kategórií pôdnej pokrývky podľa IPCC: lesná pôda, trávnatý porast, mokrade, sídla alebo iná pôda na poľnohospodárske kultúry alebo trvácne kultúry, a pre ktoré sa hodnota emisií (el) vyplývajúcich z priamej zmeny využívania pôdy vypočíta podľa prílohy V časti C bodu 7, sa budú odhadované emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy považovať za nulové.
Pozmeňujúci návrh 264
Návrh smernice
Článok 28 – odsek 2
2.  Členské štáty môžu predložiť Komisii správy obsahujúce informácie o typických emisiách skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín z daných oblastí na ich území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry štatistických územných jednotiek (ďalej len „NUTS“) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady. K správam by mal byť priložený opis metód a zdrojov údajov použitých na výpočet úrovne emisií. Táto metóda zohľadňuje pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.
2.  Členské štáty môžu predložiť Komisii správy obsahujúce informácie o typických emisiách skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych a lesníckych surovín z daných oblastí na ich území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry štatistických územných jednotiek (ďalej len „NUTS“) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003. K správam by mal byť priložený opis metód a zdrojov údajov použitých na výpočet úrovne emisií. Táto metóda zohľadňuje pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.
Pozmeňujúci návrh 265
Návrh smernice
Článok 28 – odsek 4
4.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2 rozhodnúť, že správy uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku majú obsahovať presné údaje na účely merania emisií skleníkových plynov spojených s pestovaním surovín pre poľnohospodársku biomasu produkovaných v oblastiach zahrnutých v týchto správach na účely článku 26 ods. 7. Tieto údaje preto môžu byť použité namiesto roztriedených určených hodnôt pre pestovanie stanovených v časti D alebo E prílohy V, pokiaľ ide o biopalivá a biokvapaliny, a v časti C prílohy VI, pokiaľ ide o palivá z biomasy.
4.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2 rozhodnúť, že správy uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku majú obsahovať presné údaje na účely merania emisií skleníkových plynov spojených s pestovaním surovín pre poľnohospodársku a lesnícku biomasu produkovaných v oblastiach zahrnutých v týchto správach na účely článku 26 ods. 7. Tieto údaje preto môžu byť použité namiesto roztriedených určených hodnôt pre pestovanie stanovených v časti D alebo E prílohy V, pokiaľ ide o biopalivá a biokvapaliny, a v časti C prílohy VI, pokiaľ ide o palivá z biomasy.
Pozmeňujúci návrh 266
Návrh smernice
Článok 28 – odsek 5 – pododsek 1
Komisia preskúmava prílohu V a prílohu VI, aby sa do nej v opodstatnených prípadoch doplnili alebo sa zrevidovali hodnoty pre postupy výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. V rámci tohto preskúmania sa zváži aj úprava metodiky stanovenej v prílohe V časti C a v časti B prílohy VI.
Komisia preskúmava prílohu V a prílohu VI, aby sa do nej v opodstatnených prípadoch doplnili alebo sa zrevidovali hodnoty pre postupy výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vychádzajúc z najnovšieho technologického rozvoja a vedeckých dôkazov. V rámci tohto preskúmania sa zváži aj úprava metodiky stanovenej v prílohe V časti C a v časti B prílohy VI.
Pozmeňujúci návrh 267
Návrh smernice
Článok 30 – odsek 1
1.  Komisia monitoruje pôvod biopalív, biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v Únii a vplyv ich výroby vrátane vplyvu v dôsledku presídlenia výroby na využitie pôdy v Únii a v hlavných dodávateľských tretích krajinách. Toto monitorovanie sa zakladá na správach členských štátov o integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a príslušného pokroku vyžadovaných v článkoch 3, 15 a 18 nariadenia [riadenie] a na správach príslušných tretích krajín, medzivládnych organizácií, na vedeckých štúdiách a na akýchkoľvek iných príslušných informáciách. Komisia tiež monitoruje zmeny cien komodít súvisiacich s využívaním biomasy na energetické účely a akékoľvek súvisiace pozitívne alebo negatívne vplyvy na potravinovú bezpečnosť.
1.  Komisia monitoruje pôvod biopalív a biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v Únii, ako aj dosah výroby energie z obnoviteľných zdrojov z nich a z iných zdrojov vrátane vplyvu v dôsledku vytláčania na využitie pôdy v Únii a v dodávateľských tretích krajinách. Toto monitorovanie sa zakladá na správach členských štátov o integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a príslušného pokroku vyžadovaných v článkoch 3, 15 a 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ... [o riadení energetickej únie, 2016/0375(COD)] a na správach príslušných tretích krajín, medzivládnych organizácií, na vedeckých štúdiách, satelitných údajoch a na akýchkoľvek iných príslušných informáciách. Komisia tiež monitoruje zmeny cien komodít súvisiacich s využívaním biomasy na energetické účely a akékoľvek súvisiace pozitívne alebo negatívne vplyvy na potravinovú bezpečnosť a na používanie konkurenčných materiálov.
Pozmeňujúci návrh 268
Návrh smernice
Článok 32 – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 5, článku 7 ods. 6, článku 19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 a článku 28 ods. 5 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. januára 2021.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 3, článku 7 ods. 5, článku 7 ods. 6, článku 19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 a článku 28 ods. 5 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. januára 2021.
Pozmeňujúci návrh 269
Návrh smernice
Článok 32 – odsek 3 – pododsek 1
Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 5, článku 7 ods. 6, článku 19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 a v článku 28 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 3, článku 7 ods. 5, článku 7 ods. 6, článku 19 ods. 11, článku 19 ods. 14, článku 25 ods. 6 a v článku 28 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 270
Návrh smernice
Príloha I a (nová)
Príloha Ia
1.   Ciele členského štátu na rok 2030 predstavujú súčet týchto zložiek, z ktorých každá je vyjadrená v percentuálnych bodoch:
a)   záväzný národný cieľ členského štátu na rok 2020, ako je stanovené v prílohe I;
b)   paušálny príspevok (ďalej len „CFlat“);
c)   príspevok na základe HDP na obyvateľa (ďalej len „CGDP“);
d)   príspevok na základe potenciálu (ďalej len „CPotential“);
e)   príspevok zohľadňujúci úroveň prepojenia členského štátu (ďalej len „CInterco“).
2.   CFlat je rovnaký pre všetky členské štáty. CFlat všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.
3.   CGDP sa členským štátom pridelí na základe pomeru HDP na obyvateľa k priemeru Únie, pričom táto hodnota v prípade každého členského štátu môže predstavovať najviac 150 % priemeru Únie. CHDP všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.
4.   CPotential sa členským štátom pridelí na základe rozdielu medzi podielom energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu v roku 2030 podľa scenára PRIMES EUCO3535 a jeho záväzným národným cieľom na rok 2020. CPotential všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.
5.   CInterco sa členským štátom pridelí na základe pomeru prepojenia elektrických sietí k priemeru Únie, pričom táto hodnota v prípade každého členského štátu môže predstavovať najviac 150 % priemeru Únie. CInterco všetkých členských štátov spoločne prispieva 10 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.
Pozmeňujúci návrh 271
Návrh smernice
Príloha V – časť C – odsek 3 – písmeno a – vzorec
ÚSPORY = (E F(t) – E B /E F(t))
ÚSPORY = (E F(t) – E B) /E F(t)
Pozmeňujúci návrh 272
Návrh smernice
Príloha V – časť C – odsek 15
15.  Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka (eccr) priamo súvisí s výrobou biopaliva alebo biokvapaliny, ku ktorým sú priradené, a je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy a používa sa v energetike alebo sektore dopravy.
15.  Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka (eccr) je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy, a používa sa na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív v komerčných produktoch a službách.
Pozmeňujúci návrh 319
Návrh smernice
Príloha VI – časť B – odsek 3 – písmeno a – rovnica 1
ÚSPORY = (E F(t) – E B /E- F(t))
ÚSPORY = (E F(t) – E B (t))/E F(t)
Pozmeňujúci návrh 273
Návrh smernice
Príloha VII – odsek 1 – pododsek 2 – zarážka 1
—  Qvyužiteľné = odhadované celkové využiteľné teplo dodané tepelným čerpadlom pri splnení kritérií uvedených v článku 7 ods. 4, uplatňované takto: zohľadnia sa len tepelné čerpadlá, pri ktorých SPF > 1,15 * 1/η,
—  Qusable = odhadované celkové využiteľné teplo dodané tepelným čerpadlom na vykurovanie a chladenie pri splnení kritérií uvedených v článku 7 ods. 4, uplatňované takto: zohľadnia sa len tepelné čerpadlá, pri ktorých SPF > 1,15 * 1/η,
Pozmeňujúci návrh 274
Návrh smernice
Príloha IX – časť A – písmeno b
b)  pomerná časť biomasy v rámci miešaného komunálneho odpadu, ale nie separovaného odpadu z domácností, na ktorý sa vzťahujú ciele recyklácie podľa článku 11 ods. 2 písm. a) smernice 2008/98/ES;
vypúšťa sa
Pozmeňujúce návrhy 284 a 311
Návrh smernice
Príloha IX – časť B – písmeno c
c)  melasy vyrobené ako vedľajší produkt rafinácie cukrovej trstiny alebo cukrovej repy za predpokladu, že sa dodržali najlepšie odvetvové normy pre extrakciu cukru.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 312
Návrh smernice
Príloha X – časť A
Časť A: [...]
vypúšťa sa

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0392/2017).


Energetická efektívnosť ***I
PDF 728kWORD 91k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (COM(2016)0761 – C8-0498/2016 – 2016/0376(COD))(1)
P8_TA(2018)0010A8-0391/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie, ktorá bola prijatá 25. februára 2015. Zvyšovanie energetickej efektívnosti pomôže životnému prostrediu, zníži emisie skleníkových plynov, zvýši energetickú bezpečnosť zmiernením závislosti od dovozu energie z krajín mimo Únie, zníži náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k tvorbe nových pracovných miest a zvýšenej ekonomickej činnosti v celom hospodárstve. Je to v súlade so záväzkami Únie v rámci stratégie energetickej únie a globálneho klimatického programu zriadeného Parížskou dohodou z decembra 2015 stranami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.
(1)   Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie, ktorá bola prijatá 25. februára 2015. Zvyšovanie energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečného využitia energie pomôže životnému prostrediu, kvalite ovzdušia a verejnému zdraviu, zníži emisie skleníkových plynov, zvýši energetickú bezpečnosť zmiernením závislosti od dovozu energie z krajín mimo Únie, zníži náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k zvýšenej konkurencieschopnosti, zamestnanosti a ekonomickej činnosti v celom hospodárstve, čím sa zvýši kvalita života občanov. Je to v súlade so záväzkami Únie v rámci stratégie energetickej únie a globálneho klimatického programu prijatého na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21), ktorá sa konala v Paríži v decembri 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“), zaväzujúceho udržať nárast priemernej celosvetovej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s úrovňou pred industrializáciou a pokračujúceho v úsilí obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C v porovnaní s úrovňou pred industrializáciou.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ9 je nástrojom pokroku vo vytváraní energetickej únie, v ktorej by sa energetická efektívnosť mala vnímať ako samostatný zdroj energie. Pri určovaní nových pravidiel na strane ponuky a v iných oblastiach politiky treba mať na pamäti zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Komisia by mala zaistiť, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mali rovnocenné postavenie ako výrobné kapacity Energetickú efektívnosť treba zohľadniť pri každom plánovaní alebo finančnom rozhodnutí relevantnom pre energetický systém. K zvýšeniu energetickej efektívnosti treba pristúpiť vždy, keď je to nákladovo efektívnejšie, než ekvivalentné riešenia na strane dodávky. Malo by to prispieť k využitiu početných prínosov energetickej efektívnosti pre európsku spoločnosť – najmä občanov a podniky.
(2)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ9 je nástrojom pokroku vo vytváraní energetickej únie, v ktorej by sa energetická efektívnosť mala vnímať ako samostatný zdroj energie. Pri určovaní nových pravidiel na strane ponuky a v iných oblastiach politiky treba mať na pamäti zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Komisia by mala uprednostniť energetickú efektívnosť a reakciu na strane spotreby pred zvyšovaním výrobných kapacít. Energetickú efektívnosť treba zohľadniť pri každom rozhodnutí o plánovaní energetického systému a jeho financovaní. Investície na zvýšenie konečnej energetickej efektívnosti sa musia realizovať vždy, keď je to nákladovo efektívnejšie než ekvivalentné riešenia na strane dodávky. Malo by to prispieť k využívaniu početných prínosov zvyšovania energetickej efektívnosti vo všetkých štádiách energetického reťazca, a tým zvyšovať blahobyt európskej spoločnosti. Na uvoľnenie plného potenciálu uvedených výhod a na úspešné vykonanie zamýšľaných politických opatrení by Komisia a členské štáty mali spolupracovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi, mestami, podnikmi a občanmi v celej Európe na zabezpečovaní toho, aby v dôsledku zmien v technológiách, správaní sa a hospodárstve šla energetické efektívnosť ruka v ruke so zvýšeným hospodárskym rastom.
__________________
__________________
9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Všetky formy primárnej energie (z neobnoviteľných i obnoviteľných zdrojov) by mali zohľadňovať dodatočné množstvo energetických vstupov potrebných na získanie tejto energie, na vybudovanie a prevádzku elektrární a ich demontáž, ako aj na odstránenie súvisiacich hrozieb pre životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 b (nové)
(2b)  Opatrenia členských štátov by mali byť podporené dobre navrhnutými a účinnými finančnými nástrojmi Únie, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy, Európsky fond pre strategické investície a Európska investičná banka, ktoré by mali podporovať investície do energetickej efektívnosti vo všetkých článkoch energetického reťazca a uplatňovať komplexnú analýzu nákladov a prínosov s využitím modelu diferencovaných diskontných sadzieb. Finančná podpora by sa mala zamerať na nákladovo efektívne metódy na zvýšenie energetickej efektívnosti, čo by viedlo k zníženiu spotreby energie. Dosiahnuť ambiciózny cieľ v oblasti energetickej efektívnosti si vyžaduje odstrániť prekážky, ako napríklad nedávno objasnil Eurostat v súvislosti so zaúčtovaním zmlúv o energetickej hospodárnosti do národných účtoch s cieľom uľahčiť investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Európska rada v októbri 2014 stanovila cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 na úrovni 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať „z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 %“. Európsky parlament Komisiu v decembri 2015 vyzval, aby posúdila reálnosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období zvýšenie energetickej efektívnosti na úrovni 40 %. Preto je vhodné smernicu preskúmať a následne zmeniť v záujme jej prispôsobenia výhľadu do roku 2030.
(3)   Európska rada v októbri 2014 podporila cieľ energetickej efektívnosti na rok 2030 na úrovni 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať „z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 %“. Európsky parlament Komisiu v decembri 2015 vyzval, aby posúdila reálnosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období zvýšenie energetickej efektívnosti na úrovni 40 %. Preto je vhodné smernicu preskúmať a následne zmeniť v záujme jej prispôsobenia výhľadu do roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  Na úrovni členských štátov sa v horizonte roku 2030 záväzné ciele nestanovujú. Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni EÚ ciele v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030 vyjadrené v primárnej i konečnej spotrebe energie, a to v podobe záväzného cieľa 30 %. Toto objasnenie na úrovni Únie by nemalo obmedzovať členské štáty, ktoré si naďalej môžu stanovovať národné príspevky buď na základe primárnej alebo konečnej spotreby energie, primárnych alebo konečných úspor energie či energetickej náročnosti. Členské štáty by mali pri stanovovaní svojich indikatívnych národných príspevkov k energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Znamená to, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa v Únii mala primárna spotreba energie znížiť o 23 % a konečná spotreba energie o 17 %. Pokrok v dosahovaní cieľa Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo je zabezpečené v legislatívnom návrhu o riadení energetickej únie.
(4)  Na úrovni členských štátov sa v horizonte roku 2030 záväzné ciele nestanovujú. Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni EÚ ciele v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030 vyjadrené v primárnej a konečnej spotrebe energie, a to v podobe indikatívneho cieľa 35 %. Toto objasnenie na úrovni Únie by nemalo obmedzovať členské štáty, ktoré si naďalej môžu stanovovať národné príspevky buď na základe primárnej alebo konečnej spotreby energie, primárnych alebo konečných úspor energie či energetickej náročnosti. Členské štáty by mali pri stanovovaní svojich indikatívnych národných príspevkov k energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Znamená to, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa v Únii mala primárna spotreba energie znížiť o 23 % a konečná spotreba energie o 17 %. Pokrok v dosahovaní cieľa Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo je zabezpečené v legislatívnom návrhu o riadení energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Pri určovaní národných cieľov energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať zásada spravodlivosti medzi členskými štátmi. Energia je základnou komoditou a minimálna úroveň spotreby energie je preto nevyhnutná a to by sa malo zohľadňovať pri určovaní národných cieľov. Krajiny, ktorých spotreba energie na obyvateľa je nižšia ako priemer Únie, by vo všeobecnosti mali pri určovaní svojich cieľov mať väčšiu flexibilitu.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 b (nové)
(4b)  Prevádzková účinnosť energetických systémov je v každom danom momente ovplyvnená schopnosťou dodávať elektrickú energiu vyrobenú z rôznych zdrojov – s rôznou mierou zotrvačnosti a dobou nábehu – do rozvodnej siete plynulo a pružne; zvyšovanie prevádzkovej účinnosti umožní lepšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné elektrárne v kombinácii s plynovými turbínami, s cieľom vyhnúť sa preťaženiu sietí obsluhovaných konvenčnými energetickými blokmi, ktoré majú značnú tepelnú zotrvačnosť.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 c (nové)
(4c)  Komisia a členské štáty potrebujú zabezpečiť, aby zníženie spotreby energie bolo výsledkom vyššej energetickej efektívnosti a nie makroekonomickej situácie.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 d (nové)
(4d)  Členské štáty by mali určiť nákladovo efektívny potenciál energetickej efektívnosti na základe samostatného výpočtu zdola nahor pre každý sektor, pretože tento potenciál závisí od energetického mixu, štruktúry hospodárstva a tempa hospodárskeho rozvoja.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Povinnosť členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie na mobilizáciu investícií do obnovy vnútroštátneho fondu budov a oznámiť ich Komisii by sa mala vyňať zo smernice 2012/27/EÚ a vložiť do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ10, v ktorej zapadá k dlhodobému plánovaniu budov s takmer nulovou potrebou energie a dekarbonizácii budov.
(5)  Povinnosť členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie na uľahčenie obnovy vnútroštátneho fondu budov a oznámiť ich Komisii by sa mala vyňať zo smernice 2012/27/EÚ a vložiť do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ1010, do ktorej zapadá z hľadiska dlhodobého plánovania budov s takmer nulovou potrebou energie a dekarbonizácii budov.
__________________
__________________
10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).
10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Vzhľadom na rámec politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 by sa uplatňovanie povinnosti energetických úspor malo predĺžiť na obdobie po roku 2020. Predĺženie povinného obdobia na obdobie po roku 2020 by zvýšilo stabilitu pre investorov, a teda podnietilo dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako je napríklad obnova budov.
(6)  Vzhľadom na rámec politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 by sa uplatňovanie povinnosti energetických úspor malo predĺžiť na obdobie po roku 2020. Predĺženie povinného obdobia na obdobie po roku 2020 by zvýšilo stabilitu pre investorov, a teda podnietilo dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti, ako je napríklad zásadná obnovia budov s dlhodobým cieľom dosiahnuť, aby fond budov mal takmer nulovú spotrebu energie (NZEB). Povinné úspory energie sú kľúčom k vytvoreniu miestneho rastu a pracovných miest a mali by sa zachovať, aby Únia mohla dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy a energetiky vytváraním ďalších príležitostí a znižovaním závislosti rastu od spotreby energie. Spolupráca so súkromným sektorom je dôležitá na posúdenie toho, za akých podmienok je možné mobilizovať súkromné investície do projektov v oblasti energetickej efektívnosti a na rozvoj nových modelov príjmov pre inovácie v oblasti energetickej efektívnosti.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Zvyšovanie energetickej efektívnosti má tiež pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia, pretože energeticky hospodárnejšie budovy predstavujú nižší dopyt po vykurovacích palivách, a to najmä po tuhých vykurovacích palivách. Opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti tak prispievajú k zlepšovaniu kvality ovzdušia v budovách aj mimo budov, a nákladovo efektívnym spôsobom pomáhajú plniť ciele politiky Únie v oblasti kvality ovzdušia, ako sú stanovené najmä smernicou Európskeho parlament a Rady (EÚ) 2016/22841a. Znižovanie dopytu po energii v budovách by sa malo považovať za prvok politiky v oblasti kvality ovzdušia vo všeobecnosti a najmä v členských štátoch, v ktorých je dosiahnutie limitov emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v Európskej únii problematické, a energetická efektívnosť by mohla tieto ciele pomôcť dosiahnuť.
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Od členských štátov sa vyžadujú kumulatívne úspory konečnej spotreby počas celého povinného obdobia rovnocenné „novým“ úsporám na úrovni 1,5 % ročného predaja energie. Túto požiadavku by mohli splniť nové politické opatrenia prijaté počas nového povinného obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 alebo nové individuálne postupy vyplývajúce z politických opatrení prijatých počas predchádzajúceho obdobia alebo pred ním, pri ktorých sa však individuálne postupy prinášajúce úspory energie zavedú až v novom období.
(7)  Od členských štátov sa vyžadujú kumulatívne úspory konečnej spotreby počas celého povinného obdobia rovnocenné „novým“ úsporám na úrovni najmenej 1,5 %. Túto požiadavku by bolo možné splniť úsporami energie, ktoré pochádzajú z politických opatrení za predpokladu, že bude možné preukázať, že jednotlivé postupy, ku ktorým tieto opatrenia viedli, priniesli preukázateľné úspory energie po roku 2020. Úspory z každého obdobia by sa mali počítať kumulatívne na základe výšky úspor, ktoré sa mali dosiahnuť v predchádzajúcich obdobiach.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  Tieto nové úspory by mali ísť nad rámec bežného chodu vecí, takže úspory, ku ktorým by aj tak došlo, nemožno nárokovať. Na výpočet dosahu zavedených opatrení možno zohľadniť iba čisté úspory vyjadrené zmenou spotreby energie, ktorú možno priamo prisúdiť danému opatreniu na zvýšenie energetickej efektívnosti. Na výpočet čistých úspor by mali členské štáty stanoviť základný scenár vývoja situácie bez príslušnej politiky. Politický zásah by sa potom mal porovnať s týmto základným scenárom. Členské štáty by mali zohľadniť, že v predmetnom časovom rámci môžu byť prijaté aj iné politické zásahy, ktoré môžu mať vplyv na úspory energie, takže nie všetky zmeny zistené od zavedenia hodnoteného politického zásahu možno pripísať výlučne danému politickému opatreniu. Na splnenie požiadavky významnosti by postupy príslušného povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu mali skutočne prispievať k dosahovaniu nárokovaných úspor.
(9)  Nové úspory energie by mali ísť nad obvyklý rámec, takže úspory, ktoré by sa aj tak dosiahli, nemožno uplatňovať. Na výpočet dosahu zavedených opatrení možno zohľadniť iba čisté úspory vyjadrené zmenou spotreby energie, ktorú možno priamo prisúdiť danému opatreniu na zvýšenie energetickej efektívnosti. Na výpočet čistých úspor by mali členské štáty stanoviť základný scenár toho, ako by sa situácia vyvíjala bez predmetnej politiky. Politický zásah by sa potom mal s týmto základným scenárom porovnať. Členské štáty by mali zohľadniť, že v predmetnom časovom rámci môžu byť prijaté aj iné politické zásahy, ktoré môžu mať vplyv na úspory energie, takže nie všetky zmeny pozorované od zavedenia hodnoteného politického zásahu možno pripísať výlučne danému politickému opatreniu. Aby bola splnená požiadavka významnosti, mala by činnosť povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu skutočne prispievať k dosahovaniu vykazovaných úspor.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Je dôležité, aby do energetického reťazca boli pri výpočte úspor s cieľom zvýšiť potenciál energetických úspor v oblasti prenosu a distribúcie elektrickej energie započítané všetky jeho články.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania legislatívy Únie nemožno nárokovať, pokiaľ príslušné opatrenie neprekračuje minimálny rámec požadovaný príslušnou legislatívou Únie – či už stanovením ambicióznejších vnútroštátnych požiadaviek na energetickú efektívnosť, alebo intenzívnejším využívaním daného opatrenia. Uznávajúc, že obnova budov je kľúčovým faktorom zvyšovania úspor energie z dlhodobého hľadiska, treba si ujasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov možno nárokovať, ak majú oproti vývoju za absencie daných politických opatrení dodatočný charakter a ak členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor vyplývajúcich z daného opatrenia.
(10)  Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania legislatívy Únie nemožno nárokovať, pokiaľ príslušné opatrenie neprekračuje minimálny rámec požadovaný príslušnou legislatívou Únie – či už stanovením ambicióznejších vnútroštátnych požiadaviek na energetickú efektívnosť, alebo intenzívnejším využívaním daného opatrenia. Budovy predstavujú významný potenciál na ďalšie zvyšovanie energetickej efektívnosti a obnova budov je pri zvyšovaní úspor energie dlhodobo kľúčovým prvkom pre úspory z rozsahu. Preto si treba ujasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov možno nárokovať, ak majú oproti vývoju za absencie daných politických opatrení dodatočný charakter a ak členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor vyplývajúcich z daného opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Efektívne hospodárenie s vodou môže výrazne prispieť k úsporám energie. Odvetvie vody a odpadových vôd tvorí v Únii 3,5 % spotreby elektrickej energie1a. Okrem toho sa očakáva nárast dopytu po vode o 25 % do roku 2040 najmä v mestských oblastiach. Úniky vody zároveň predstavujú 24 % celkového množstva vody spotrebovanej v Únii, čo vedie k stratám energie a vody. Preto všetky opatrenia zamerané na efektívnejšie hospodárenie s vodou a na zníženie využívania vody majú potenciál výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti1b.
__________________
1a Vyhliadky svetovej energetiky 2016, Medzinárodná energetická agentúra, 2016
1b Vyhliadky svetovej energetiky 2016, Medzinárodná energetická agentúra, 2016
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 b (nové)
(10b)  Toto preskúmanie zahŕňa ustanovenia súvisiace s úpravou energetickej efektívnosti ako priority infraštruktúry, pričom uznáva, že spĺňa definíciu infraštruktúry zo strany MMF a iných ekonomických inštitúcií a stáva sa kľúčovým prvkom a prioritou budúcich investičných rozhodnutí o energetickej infraštruktúre Únie1a.
__________________
1a Znenie správy Európskeho parlamentu z 2. júna 2016 o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) – (2015/2232(INI))
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 c (nové)
(10c)  Energetický sektor je najväčším spotrebiteľom vody v Únii predstavuje 44 % spotreby vody1a. Používanie inteligentných technológií a procesov na efektívne hospodárenie s vodou má potenciál priniesť významné úspory energie pri zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov.
__________________
1a Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Poľnohospodárstvo a trvalo udržateľné vodné hospodárstvo v EÚ, 28. apríla 2017.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 10 d (nové)
(10d)  Sektor vody a odpadových vôd môže tiež prispieť k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a k zníženiu dodávok fosílnych energií. Využitie energie z kalov získaných úpravou odpadových vôd napríklad umožňuje vyrábať energiu na mieste.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)  Zvýšenie energetickej efektívnosti budov by malo byť prínosom najmä pre spotrebiteľov postihnutých energetickou chudobou. Členské štáty už teraz môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele súvisiace s energetickou chudobou, a táto možnosť by sa teraz mala rozšíriť o alternatívne opatrenia a zmeniť na povinnosť, pričom by sa však členským štátom mala ponechať úplná flexibilita v otázkach veľkosti, rozsahu a obsahu takýchto opatrení. V súlade s článkom 9 Zmluvy by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne, a teda by mali tiež zabezpečovať dostupnosť opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti aj spotrebiteľom postihnutým energetickou chudobou.
(12)  Zvýšenie energetickej efektívnosti budov by malo byť prínosom pre všetkých spotrebiteľov a najmä domácnosti s nízkymi príjmami vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou. Každý členský štát môže definovať energetickú chudobu a to, čo predstavuje domácnosť s nízkymi príjmami, v súlade s jeho špecifickou vnútroštátnou situáciou. Členské štáty už teraz môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele súvisiace s energetickou chudobou. Táto možnosť by sa teraz mala rozšíriť o alternatívne opatrenia a zmeniť sa na povinnosť, pričom by sa však členským štátom mala ponechať úplná flexibilita v otázkach veľkosti, rozsahu a obsahu takýchto opatrení. V súlade s článkom 9 zmluvy by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne, a teda by mali zabezpečovať dostupnosť opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti spotrebiteľom energie s nízkymi príjmami postihnutým energetickou chudobou.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)  Reakcia na denný a nočný dopyt po elektrickej energii je dôležitým nástrojom na zlepšovanie energetickej efektívnosti, pretože významne zvyšuje príležitosti na úsporu energie pre spotrebiteľov tým, že im umožňuje prijímať rozhodnutia na základe informácií, ktoré poukazujú na možnosť optimalizácie spotreby energie v časoch špičky dopytu, a to s cieľom lepšieho využívania prenosových sietí a výrobných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 b (nové)
(12b)  Zníženie platieb za spotrebu energie by sa malo dosiahnuť podporou spotrebiteľov pri znižovaní spotreby energie znížením energetických potrieb budov, zlepšením efektívnosti zariadení, dostupnosťou druhov dopravy s nízkou spotrebou energie integrovaných s verejnou dopravou a cyklistikou. Skvalitňovanie plášťov budov a znižovanie energetických potrieb a využívania energie sú základnými aspektmi zlepšovania zdravotných podmienok segmentov obyvateľstva s nízkymi príjmami.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 c (nové)
(12c)  Je veľmi dôležité zvýšiť informovanosť a poskytovať presné informácie o výhodách zvýšenej energetickej efektívnosti a jej možného uplatňovania všetkým občanov Únie. Zvýšená energetická efektívnosť je takisto kľúčová pre geopolitické postavenie a bezpečnosť Únie prostredníctvom zníženia jej závislosti od dovozu palív z tretích krajín.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 d (nové)
(12d)  Približne 50 miliónov domácností v Únii je postihnutých energetickou chudobou. Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti musia byť preto základom každej nákladovo efektívnej stratégie riešenia energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov, pričom dopĺňajú politiky sociálneho zabezpečenia na úrovni členských štátov. S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti trvalo znížili energetickú chudobu nájomcov, mala by sa vziať do úvahy nákladová efektívnosť takýchto opatrení, ako aj cenová dostupnosť pre vlastníkov a nájomcov a primeraná finančná podpora pre takéto opatrenia by mala byť zaručená na úrovni členských štátov. Fond budov v Únii sa v súlade s cieľmi Parížskej dohody bude musieť v dlhodobom horizonte stať fondom „budov s takmer nulovou spotrebou energie“. Súčasná miera obnovy budov je nedostatočná a najťažšie je dosiahnuť obnovu budov, ktoré využívajú občania s nízkymi príjmami postihnutí energetickou chudobou. Opatrenia stanovené v tomto nariadení s ohľadom na povinné úspory energie, povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia sú preto mimoriadne dôležité.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 12 e (nové)
(12e)  Náklady a prínosy všetkých opatrení prijatých na zvýšenie energetickej efektívnosti vrátane doby návratnosti by mali byť pre spotrebiteľov úplne transparentné.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)  Energia, ktorá sa na budovách alebo v nich vyrába z obnoviteľných zdrojov, znižuje objem dodávanej energie vyrobenej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie obnoviteľných zdrojov v sektore budov má pre Úniu veľký význam z hľadiska znižovania energetickej závislosti a emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v decembri 2015 na parížskej konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21). Členské štáty by preto pri plnení požiadaviek na úspory energie mali mať možnosť zohľadniť určité množstvo energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu. Na tento účel by sa členským štátom malo povoliť použitie metodík výpočtu stanovených v smernici 2010/31/EÚ.
(13)  Energia, ktorá sa na budovách alebo v nich vyrába z obnoviteľných zdrojov, znižuje objem dodávanej energie vyrobenej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov má pre Úniu veľký význam z hľadiska znižovania energetickej závislosti a emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v decembri 2015 v Parížskej dohode.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Vychádzajúc zo zásad obehového hospodárstva prostredníctvom riadneho využívania priemyselného odpadu ako druhotnej suroviny sa energetická bilancia podnikov a priemyselných odvetví členských štátov môže zlepšiť za predpokladu, že jeho energetický potenciál je vyšší ako potenciál alternatívnych prvotných surovín.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)  S využitím nových obchodných modelov a technológií by sa členské štáty mali snažiť podporovať a uľahčovať zavádzanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vrátane inovatívnych energetických služieb pre veľkých a malých odberateľov.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 c (nové)
(13c)  Členské štáty by mali preukázať vysokú mieru flexibility pri navrhovaní a vykonávaní alternatívnych opatrení na stanovenie svojich národných priorít v oblasti energetickej efektívnosti vrátane energeticky efektívnych výrobkov a energeticky efektívnych technologických výrobných procesov. Je potrebná podpora pre opatrenia zamerané na ciele súvisiace s efektívnym využívaním prírodných zdrojov alebo na potrebu zaviesť obehové hospodárstvo.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)  V rámci opatrení stanovených v oznámení Komisie o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov energie v kontexte energetickej únie a stratégie vykurovania a chladenia treba posilniť minimálne práva spotrebiteľov na zrozumiteľné a včasné informácie o ich spotrebe energie. Články 9 až 11 smernice 2012/27/EÚ a jej príloha VII by sa mali zmeniť, aby umožňovali častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie. Zároveň by sa malo objasniť, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní sa vzťahujú na spotrebiteľov tepla, chladu a teplej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Na účely týchto ustanovení by teda pojem „konečný používateľ“ mal zahŕňať koncových odberateľov nakupujúcich teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú spotrebu, ako aj obyvateľov individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja. Pojem „individuálne meranie spotreby“ by sa mal vzťahovať na meranie spotreby v individuálnych jednotkách takýchto budov. Do 1. januára 2020 by mali nové montované meradlá množstva tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Nový článok 9a sa má uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej vody z centrálneho zdroja.
(14)  V rámci opatrení stanovených v oznámení Komisie o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov energie v kontexte energetickej únie a stratégie vykurovania a chladenia treba posilniť minimálne práva spotrebiteľov na presné, spoľahlivé, zrozumiteľné a včasné informácie o ich spotrebe energie. Zatiaľ čo jednotlivé merania by mali byť naďalej požadovať, ak je to technicky možné a nákladovo efektívne a primerané vo vzťahu k možným úsporám energie, články 9 až 11 smernice 2012/27/EÚ a jej príloha VII by sa mali zmeniť, aby umožňovali častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie, berúc do úvahy dostupnosť a možnosti meracích prístrojov s cieľom optimalizovať využívanie energie. Členské štáty by mali takisto vziať do úvahy, že úspešné zavádzanie nových technológií na meranie spotreby energie si vyžaduje zvýšené investície do vzdelávania a zručností tak pre používateľov, ako aj dodávateľov energie. Zároveň by sa malo objasniť, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní alebo spotrebe sa vzťahujú na spotrebiteľov tepla, chladu a teplej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Na účely týchto ustanovení by teda pojem „konečný používateľ“ okrem koncových odberateľov nakupujúcich teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú konečnú spotrebu mal zahŕňať aj obyvateľov individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja a ak ich obyvatelia nemajú priamu alebo individuálnu zmluvu s dodávateľom energie. Pojem „individuálne meranie spotreby“ by sa mal vzťahovať na meranie spotreby v individuálnych jednotkách takýchto budov. Do 1. januára 2020 by mali novo montované meradlá množstva dodaného tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Nový článok 9a sa má uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej vody z centrálneho zdroja.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)  Informácie o vyúčtovaní a ročné výkazy sú dôležitým prostriedkom informovania odberateľov. Údaje o spotrebe a nákladoch môžu tiež poskytnúť ďalšie informácie, ktoré pomáhajú spotrebiteľom porovnať si svoje súčasné riešenie s inými ponukami a pri vybavovaní sťažností a riešení sporov. Avšak vzhľadom na to, že spory súvisiace s fakturáciou sú veľmi častým zdrojom sťažností spotrebiteľov a predstavujú faktor, ktorý prispieva k trvalo nízkej úrovni spokojnosti a angažovanosti spotrebiteľov v energetickom sektore, je potrebné, aby účty boli jednoduchšie, jasnejšie a ľahšie pochopiteľné, pričom je potrebné zabezpečiť, aby jednotlivé nástroje, ako sú informácie o vyúčtovaní, informačné nástroje a ročné výkazy, poskytovali všetky potrebné informácie, aby spotrebitelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, porovnávať ponuky a meniť dodávateľov.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Odôvodnenie 14 b (nové)
(14b)  Malými a strednými podnikmi (MSP) v rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa v súlade s článkom 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES1a rozumejú podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo ktorých celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur.
_______________
1a. Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Odôvodnenie 15 b (nové)
(15b)  Zvýšenie energetickej efektívnosti je priamym výsledkom týchto krokov v procesoch výroby a premeny elektrickej energie: účinnej premeny primárnej energie na konečnú energiu, účinného prenosu tejto energie k spotrebiteľom vo forme elektrickej energie, tepla alebo palív a ich úsporného využívania zo strany koncových používateľov; úspory na spotrebiteľskom trhu by sa nemali považovať za jediný cieľ energetickej efektívnosti, pretože môžu byť dôsledkom nepriaznivého vývoja cien energií.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)  Vzhľadom na technický pokrok a rastúci podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny by sa mal prehodnotiť štandardný koeficient úspor elektriny v kWh tak, aby odrážal zmeny faktora primárnej energie (primary energy factor – PEF) pre elektrinu. Výpočty PEF pre elektrinu vychádzajú z priemerných ročných hodnôt. Pre výrobu elektriny a tepla z jadra sa používa metóda započítania fyzikálneho obsahu energie a pre výrobu elektriny a tepla z fosílnych palív a biomasy sa uplatňuje metóda technickej účinnosti premeny. V prípade energie z nepalivových obnoviteľných zdrojov sa používa metóda priameho ekvivalentu založená na prístupe celkovej primárnej energie. Na výpočet podielu primárnej energie pre elektrinu v zariadeniach KVET sa používa metóda uvedená v prílohe II k smernici 2012/27/EÚ. Namiesto marginálnej pozície sa používa priemerná pozícia na trhu. V prípade nepalivových obnoviteľných zdrojov energie sa predpokladá účinnosť premeny 100 %, v prípade geotermálnych elektrární to je 10 % a v prípade jadrových elektrární 33 %. Celková účinnosť kogenerácie sa počíta na základe najnovších údajov od Eurostatu. Pokiaľ ide o hranice systému, pre všetky zdroje energie je hodnota PEF = 1. Výpočty sú založené na najnovšej verzii referenčného scenára PRIMES. Hodnota PEF je založená na prognóze na rok 2020. Analýza zahŕňa členské štáty EÚ a Nórsko. Súbor údajov pre Nórsko vychádza z údajov ENTSO pre elektrinu.
(16)  S prísnym obmedzením na ciele tejto smernice a vzhľadom na technický pokrok a rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie v odvetví výroby elektriny by mal byť štandardný koeficient úspor elektriny v kWh podrobený dôkladnej analýze, prípadne prehodnotený tak, aby odrážal zmeny faktora primárnej energie (PEF) pre elektrinu s prihliadnutím k energetickému mixu príslušného členského štátu, pričom bude použitá porovnateľná a transparentná metodika.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Vzhľadom na to, že Európska rada vo svojich záveroch z 10. júna 2011 o pláne energetickej efektívnosti zdôraznila, že budovy predstavujú 40 % spotreby primárnej energie v Únii, čo predstavuje 50 % konečnej spotreby energie, a s cieľom umožniť hospodársky rast a podnietiť zamestnanosť v odvetviach, ktoré si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu, a to v stavebníctve a v odvetví výroby stavebných výrobkov, v odborných činnostiach ako napríklad architektúra a mestské plánovanie a v poradenských službách týkajúcich sa technológií vykurovania a chladenia, by členské štáty mali stanoviť dlhodobú stratégiu v uvedených oblastiach, ktorá by presahovala aj obdobie po roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 b (nové)
(16b)  Faktor primárnej energie (PEF) by sa mal použiť ako nástroj na zníženie spotreby a závislosti od fosílnych palív a na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj ďalšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. V tejto súvislosti by sa štandardný koeficient úspor elektriny v kWh mal prispôsobiť, ak technologický, hospodársky alebo sociálny vývoj preukáže potrebu nižšieho štandardného koeficientu. Komisia by mala analyzovať a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na zmenu štandardného koeficientu PEF do roku 2024.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)  S cieľom zabezpečiť, aby sa prílohy k smernici a harmonizované referenčné hodnoty účinnosti uvedené v článku 14 ods. 10 mohli aktualizovať, je potrebné predĺžiť delegované právomoci udelené Komisii.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Odôvodnenie 18
(18)  Aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť smernice 2012/27/EÚ, mala by sa zaviesť požiadavka na celkové preskúmanie smernice a predloženie príslušnej správy Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2024.
(18)  Aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť smernice 2012/27/EÚ, mala by sa zaviesť požiadavka na celkové preskúmanie uvedenej smernice a predloženie príslušnej správy Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2024. Tento dátum bude nasledovať po globálnej bilancii UNFCCC v roku 2023 s cieľom, aby bolo možné zaviesť nevyhnutné zosúladenia uvedeného procesu, pričom by sa mali zohľadniť aj zmeny v hospodárstve a inováciách.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)  Členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako priemerný HDP na obyvateľa Únie, by mali mať možnosť zvýšiť spotrebu primárnej energie pod podmienkou, že jej premena na konečnú energiu, ďalší prenos a distribúcia, ako aj užitočné úspory na spotrebiteľskom trhu, budú zohľadňovať značné zvýšenie energetickej účinnosti v každej fáze technického postupu, ktorý spočíva v pohybe uvoľnených tokov primárnej energie.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Odôvodnenie 19 b (nové)
(19b)  Miestne a regionálne orgány by mali mať vedúcu úlohu pri vývoji a navrhovaní, vykonávaní a hodnotení opatrení stanovených v smernici tak, aby mohli riadne reagovať na osobitosti ich vlastných klimatických podmienok, kultúry a spoločnosti.
Pozmeňujúce návrhy 110/rev a 100
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 1 – odsek 1
1.  Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 30 % záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti, a vytvárajú sa podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po týchto rokoch. Stanovujú sa ňou pravidlá na odstránenie prekážok na trhu s energiou a prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia efektívnosti pri dodávke a využívaní energie, a určuje zriadenie indikatívnych národných cieľov energetickej efektívnosti a príspevkov k nej na roky 2020 a 2030.
1.  Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii, ktorým sa zavádza zásada prvoradosti energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci vrátane výroby energie, jej prenosu, distribúcie a koncového využitia s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 35 % minimálne záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti, a vytvárajú sa podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po roku 2030, a to v súlade s dlhodobými energetickými a klimatickými cieľmi Únie na rok 2050 a Parížskou dohodou. Stanovujú sa ňou pravidlá na odstránenie prekážok na trhu s energiou a prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia efektívnosti pri dodávke a využívaní energie, a určuje sa ňou zavedenie indikatívnych národných cieľov energetickej efektívnosti na rok 2020 a vnútroštátnych cieľov energetickej efektívnosti na rok 2030.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 1 – odsek 1 a (nový)
1a.  Táto smernica prispieva k vykonávaniu zásady prvoradosti energetickej efektívnosti a zabezpečuje, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mali postavenie rovnocenné výrobným kapacitám. Energetická efektívnosť sa musí zvážiť v prípadoch, keď sa prijali rozhodnutia týkajúce sa plánovania alebo financovania súvisiace s energetickým systémom.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 1 – odsek 1 b (nový)
1b.  S cieľom mobilizovať financovanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a energetickej obnovy zo súkromných zdrojov Komisia začne viesť dialóg s verejnými aj súkromnými finančnými inštitúciami, aby preskúmali potenciálne politické mechanizmy. Vzhľadom na veľký potenciál zvýšenia energetickej efektívnosti v stavebníctve sa musia osobitne uvážiť investície v uvedenom odvetví, a to s dôrazom predovšetkým na obytné budovy s nízkopríjmovými domácnosťami ohrozenými energetickou chudobou. Aby boli investície do projektov zameraných na energetickú efektívnosť finančne zaujímavejšie a reálnejšie pre investorov, Komisia okrem toho zváži možnosti spájania menších projektov do väčších. Komisia do 1. januára 2019 poskytne členským štátom usmernenia, ako uvoľniť súkromné investície.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 3 – odseky 1, 2 a 3
Článok 3
Článok 3
Ciele v oblasti energetickej efektívnosti
Ciele v oblasti energetickej efektívnosti
1.  Každý členský štát stanoví indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020 na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, úspor primárnej alebo konečnej energie alebo energetickej náročnosti. Členské štáty tieto ciele oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 1 a prílohou XIV časťou 1. Členské štáty pritom vyjadria tieto ciele aj ako absolútnu úroveň primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a vysvetlia, ako a na základe akých údajov ju vypočítali.
1.  Každý členský štát stanoví indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020 na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, úspor primárnej alebo konečnej energie alebo energetickej náročnosti. Členské štáty tieto ciele oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 1 a prílohou XIV časťou 1. Členské štáty pritom vyjadria tieto ciele aj ako absolútnu úroveň primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a vysvetlia, ako a na základe akých údajov ju vypočítali.
Pri stanovení týchto cieľov členské štáty zohľadnia:
Pri stanovení týchto cieľov členské štáty zohľadnia:
(a)  skutočnosť, že spotreba energie v Únii v roku 2020 nesmie presiahnuť 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe konečnej energie;
(a)  skutočnosť, že spotreba energie v Únii v roku 2020 nesmie presiahnuť 1 483 Mtoe primárnej energie alebo 1 086 Mtoe konečnej energie;
(b)  opatrenia ustanovené v tejto smernici;
(b)  opatrenia ustanovené v tejto smernici;
(c)  opatrenia prijaté na dosiahnutie národných cieľov úspor energie podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/32/ES a
(c)  opatrenia prijaté na dosiahnutie národných cieľov úspor energie podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/32/ES a
(d)  iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.
(d)  iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.
Členské štáty môžu pri stanovení týchto cieľov zohľadniť aj vnútroštátnu situáciu ovplyvňujúcu primárnu energetickú spotrebu, ako napríklad:
Členské štáty môžu pri stanovení týchto cieľov zohľadniť aj vnútroštátnu situáciu ovplyvňujúcu primárnu energetickú spotrebu, ako napríklad:
(a)  nevyužité možnosti nákladovo efektívnych úspor energie;
(a)  nevyužité možnosti nákladovo efektívnych úspor energie;
(b)  vývoj HDP a jeho prognózy;
(b)  vývoj HDP a jeho prognózy;
(c)  zmeny v dovoze a vývoze energie;
(c)  zmeny v dovoze a vývoze energie;
(d)  rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov energie, jadrová energia, zachytávanie a ukladanie uhlíka a
(d)  rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov energie, jadrová energia, zachytávanie a ukladanie uhlíka a
(e)  predchádzajúce opatrenia.
(e)  predchádzajúce opatrenia.
2.  Komisia do 30. júna 2014 vyhodnotí dosiahnutý pokrok a to, či je pravdepodobné, že Únia v roku 2020 dosiahne spotrebu energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe konečnej energie.
2.  Komisia do 30. júna 2014 vyhodnotí dosiahnutý pokrok a to, či je pravdepodobné, že Únia v roku 2020 dosiahne spotrebu energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a/alebo 1 086 Mtoe konečnej energie.
3.  Komisia pri hodnotení uvedenom v odseku 2:
3.  Komisia pri hodnotení uvedenom v odseku 2:
(a)  sčíta indikatívne národné ciele energetickej efektívnosti nahlásené členskými štátmi;
(a)  sčíta indikatívne národné ciele energetickej efektívnosti nahlásené členskými štátmi;
(b)  posúdi, či súčet týchto cieľov možno považovať za spoľahlivý ukazovateľ toho, či Únia ako celok je na správnej ceste, pričom zohľadní vyhodnotenie prvej výročnej správy podľa článku 24 ods. 1 a národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 2;
(b)  posúdi, či súčet týchto cieľov možno považovať za spoľahlivý ukazovateľ toho, či Únia ako celok je na správnej ceste, pričom zohľadní vyhodnotenie prvej výročnej správy podľa článku 24 ods. 1 a národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 2;
(c)  zohľadní doplnkovú analýzu vychádzajúcu z:
(c)  zohľadní doplnkovú analýzu vychádzajúcu z:
(i)  posúdenia pokroku v spotrebe energie a v spotrebe energie vo vzťahu k hospodárskej činnosti na úrovni Únie vrátane pokroku v rámci efektívnosti zásobovania energiou v členských štátoch, ktorých indikatívne národné ciele sa zakladajú na konečnej energetickej spotrebe alebo na úsporách konečnej energie, vrátane pokroku vyplývajúceho z dodržiavania kapitoly III tejto smernice týmito členskými štátmi;
(i)  posúdenia pokroku v spotrebe energie a v spotrebe energie vo vzťahu k hospodárskej činnosti na úrovni Únie vrátane pokroku v rámci efektívnosti zásobovania energiou v členských štátoch, ktorých indikatívne národné ciele sa zakladajú na konečnej energetickej spotrebe alebo na úsporách konečnej energie, vrátane pokroku vyplývajúceho z dodržiavania kapitoly III tejto smernice týmito členskými štátmi;
(ii)  výsledkov modelovania situácií podľa trendov spotreby energie v budúcnosti na úrovni Únie;
(ii)  výsledkov modelovania situácií podľa trendov spotreby energie v budúcnosti na úrovni Únie;
(d)  porovná výsledky podľa písmen a) až c) s hodnotou spotreby energie, ktorá by bola potrebná na dosiahnutie spotreby energie v roku 2020 nepresahujúcej 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe konečnej energie.
(d)  porovná výsledky podľa písmen a) až c) s hodnotou spotreby energie, ktorá by bola potrebná na dosiahnutie spotreby energie v roku 2020 nepresahujúcej 1 483 Mtoe primárnej energie a/alebo 1 086 Mtoe konečnej energie.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh smernice
Článok 1 – bod 2
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 3 – odsek 4
4.  Každý členský štát stanoví v oblasti energetickej efektívnosti indikatívny národný príspevok k dosiahnutiu cieľa Únie na rok 2030 uvedeného v článku 1 ods. 1 v súlade s článkami [4] a [6] nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie]. Členské štáty pri stanovovaní týchto príspevkov zohľadnia, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Členské štáty tieto príspevky oznámia Komisii v rámci integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v súlade s postupom podľa článkov [3] a [7] až [11] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie].
4.  Každý členský štát stanoví indikatívne vnútroštátne ciele energetickej efektívnosti zamerané na dosiahnutie cieľa Únie na rok 2030 uvedeného v článku 1 ods. 1 a v súlade s článkami [4] a [6] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie]. Členské štáty pri stanovovaní týchto príspevkov zohľadnia, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Členské štáty tieto príspevky oznámia Komisii v rámci integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v súlade s postupom podľa článkov [3] a [7] až [11] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie].
Pozmeňujúce návrhy 54, 105 a 107
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7
Článok 7
Článok 7
Povinné úspory energie
Povinné úspory energie
1.  Členské štáty sú povinné dosahovať kumulatívne úspory konečnej energie, ktoré zodpovedajú aspoň:
1.  Členské štáty sú povinné dosahovať kumulatívne úspory konečnej energie, ktoré zodpovedajú aspoň:
(a)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013;
(a)   každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013;
(b)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019.
(b)   každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške aspoň 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019;
Členské štáty po roku 2030 pokračujú v dosahovaní nových ročných úspor vo výške 1,5 % za desaťročné obdobia, pokiaľ Komisia vo svojom preskúmaní do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že to nie je nevyhnutné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.
Členské štáty po roku 2030 pokračujú v dosahovaní nových ročných úspor vo výške 1,5 % za desaťročné obdobia, pokiaľ Komisia vo svojom preskúmaní do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že to nie je nevyhnutné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.
Úspory za každé obdobie sa počítajú kumulatívne na základe výšky úspor, ktorá sa má dosiahnuť v predchádzajúcich obdobiach. Ak predchádzajúce politické opatrenia, programy alebo individuálne kroky už neprinášajú úspory, táto strata úspor sa zohľadní pri výpočte celkovej výšky úspor, ktoré sa majú dosiahnuť na konci každého obdobia, a stratu nahradia nové úspory.
Na účely písmena b) a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, smú členské štáty započítať iba tie úspory energie, ktoré sú výsledkom nových politických opatrení zavedených po 31. decembri 2020 alebo politických opatrení zavedených v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú individuálne kroky prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú úspory.
Úspory požadované za obdobie uvedené v písmene b) sú kumulatívne a sú navyše k úsporám požadovaným na obdobie uvedené v písmene a). Na tieto účely a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, smú členské štáty započítať len tie úspory energie, ktoré sú výsledkom nových politických opatrení zavedených po 31. decembri 2020 alebo skôr, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú nové individuálne postupy prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú úspory. Členské štáty môžu tiež započítať úspory z individuálnych postupov vykonávaných v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 za predpokladu, že budú naďalej prinášať preukázateľné úspory energie aj po roku 2020.
Množstvo predanej energie spotrebovanej v doprave vyjadrené v objemových jednotkách možno z týchto výpočtov sčasti alebo úplne vylúčiť.
Výlučne na účely obdobia uvedeného v písmene a) sa môže energia dodaná do odvetvia dopravy vyjadrená v objemových jednotkách z týchto výpočtov čiastočne alebo úplne vylúčiť. Predaj energie spotrebovanej v doprave sa plne zahrnie do výpočtov na obdobie po roku 2020 uvedených v písmene b).
Členské štáty rozhodnú o tom, akým spôsobom sa vypočítaná výška nových úspor rozloží na jednotlivé obdobia uvedené v písmenách a) a b), pokiaľ sa do konca každého obdobia dosiahnu požadované celkové kumulatívne úspory.
Členské štáty rozhodnú o tom, akým spôsobom sa vypočítaná výška nových úspor rozloží na jednotlivé obdobia uvedené v písmenách a) a b), pokiaľ sa do konca každého obdobia dosiahnu požadované celkové kumulatívne úspory.
2.  S výhradou odseku 3 každý členský štát môže:
2.  S výhradou odseku 3 každý členský štát môže:
(a)  na výpočet požadovaný v odseku 1 písmene a) použiť hodnotu 1 % v rokoch 2014 a 2015, 1,25 % v rokoch 2016 a 2017 a 1,5 % v rokoch 2018, 2019 a 2020;
(a)  na výpočet požadovaný v odseku 1 písmene a) použiť hodnotu 1 % v rokoch 2014 a 2015, 1,25 % v rokoch 2016 a 2017 a 1,5 % v rokoch 2018, 2019 a 2020;
(b)  z výpočtu vylúčiť úplne alebo čiastočne objem predanej energie, ktorá bola použitá pri priemyselných činnostiach uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;
(b)  z výpočtu vylúčiť úplne alebo čiastočne objem predanej energie, ktorá bola použitá pri priemyselných činnostiach uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;
(c)  umožniť, aby sa do objemu úspor energie požadovaných podľa odseku 1 započítali úspory energie dosiahnuté pri premene, distribúcii a prenose energie, vrátane infraštruktúry pre účinné diaľkové vykurovanie a chladenie, v dôsledku uplatnenia požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4, článku 14 ods. 5 písmene b) a článku 15 ods. 1 až 6 a 9;
(c)  umožniť, aby sa do objemu úspor energie požadovaných podľa odseku 1 písmen a) a b) započítali úspory energie dosiahnuté pri premene, distribúcii a prenose energie, vrátane infraštruktúry pre účinné diaľkové vykurovanie a chladenie, v dôsledku uplatnenia požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4, článku 14 ods. 5 písmene b) a článku 15 ods. 1 až 6 a 9; a
(d)  započítať úspory energie, ktoré sú výsledkom individuálnych postupov novo zavedených od 31. decembra 2008, ktoré majú v roku 2020 a neskôr naďalej merateľný a preukázateľný vplyv, do objemu úspor energie uvedeného v odseku 1; a
(d)   započítať úspory energie, ktoré sú výsledkom nedávnych individuálnych činností realizovaných od 31. decembra 2008, ktoré majú v roku 2020 naďalej merateľný a preukázateľný vplyv, do objemu úspor energie uvedeného v odseku 1 písmeno a);
(e)  vylúčiť z výpočtu úspor energie požadovaných podľa odseku 1 preukázateľný objem energie vyrobenej na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu v dôsledku politických opatrení na podporu nových inštalácií technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
3.  Všetky možnosti zvolené podľa odseku 2 spolu nesmú predstavovať viac ako 25 % objemu úspor energie uvedených v odseku 1. Členské štáty uplatnia a vypočítajú vplyv možností zvolených pre obdobia uvedené v odseku 1 písmenách a) a b) samostatne:
3.  Všetky možnosti zvolené podľa odseku 2 spolu nesmú predstavovať viac ako 25 % objemu úspor energie uvedených v odseku 1. Členské štáty uplatnia a vypočítajú vplyv možností zvolených pre obdobia uvedené v odseku 1 písmenách a) a b) samostatne:
(a)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmene a) môžu členské štáty použiť odsek 2 písmená a), b), c) a d);
(a)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmene a) môžu členské štáty použiť odsek 2 písmená a), b), c) a d);
(b)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmene b) môžu členské štáty použiť odsek 2 písmená b), c), d) a e) za predpokladu, že individuálne postupy v zmysle písmena d) budú mať aj po 31. decembri 2020 preukázateľný a merateľný vplyv.
(b)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmeno b) môžu členské štáty použiť iba odsek 2 písmená b), c), d) a e) za predpokladu, že individuálne postupy v zmysle písmena d) budú mať aj po 31. decembri 2020 preukázateľný a merateľný vplyv.
4.  Úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 sa nesmú započítavať do objemu kumulatívnych úspor požadovaných na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.
4.  Úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 sa nesmú započítavať do objemu kumulatívnych úspor požadovaných na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.
5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa úspory vyplývajúce z politických opatrení uvedených v článkoch 7a a 7b a v článku 20 ods. 6 vypočítali v súlade s prílohou V.
5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa úspory vyplývajúce z politických opatrení uvedených v článkoch 7a a 7b a v článku 20 ods. 6 vypočítali v súlade s prílohou V.
6.  Členské štáty dosiahnu požadovaný objem úspor podľa odseku 1 buď zavedením povinných programov zvyšovania energetickej efektívnosti uvedeného v článku 7a, alebo prijatím alternatívnych opatrení uvedených v článku 7b. Členské štáty môžu povinný program zvyšovania energetickej efektívnosti kombinovať s alternatívnymi politickými opatreniami.
6.  Členské štáty dosiahnu požadovaný objem úspor podľa odseku 1 buď zavedením povinných programov zvyšovania energetickej efektívnosti uvedeného v článku 7a, alebo prijatím alternatívnych opatrení uvedených v článku 7b. Členské štáty môžu povinný program zvyšovania energetickej efektívnosti kombinovať s alternatívnymi politickými opatreniami.
7.  Členské štáty preukážu, v prípadoch, ak sa vplyvy politických opatrení alebo individuálnych postupov prekrývajú, nedochádza k dvojitému započítaniu úspor energie.“;
7.  Členské štáty preukážu, v prípadoch, ak sa vplyvy politických opatrení alebo individuálnych postupov prekrývajú, nedochádza k dvojitému započítaniu úspor energie.“;
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 1
1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 prostredníctvom povinného programu zvyšovania energetickej efektívnosti, zabezpečia, aby povinné subjekty uvedené v odseku 2 pôsobiace na území jednotlivých členských štátov splnili bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, požiadavku kumulatívnych úspor konečnej energie stanovenú v článku 7 ods. 1.
1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 prostredníctvom povinného programu zvyšovania energetickej efektívnosti, zabezpečia, aby povinné subjekty uvedené v odseku 2 pôsobiace na území jednotlivých členských štátov splnili bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, požiadavku kumulatívnych úspor konečnej energie stanovenú v článku 7 ods. 1, alebo povinným subjektom umožnia každoročné príspevky do národného fondu energetickej efektívnosti v súlade s článkom 20 ods. 6.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 2
2.  Členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určia spomedzi distribútorov energie a/alebo maloobchodných energetických spoločností pôsobiacich na ich území povinné subjekty, medzi ktoré môžu zahrnúť distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt pôsobiacich na ich území. Objem úspor energie potrebný na splnenie tejto povinnosti dosiahnu povinné subjekty u koncových odberateľov, ktorých určí členský štát, nezávisle od výpočtu podľa článku 7 ods. 1, alebo ak tak rozhodnú členské štáty, prostredníctvom certifikovaných úspor dosiahnutých inými subjektmi, ako je opísané v odseku 5 písmene b).
2.  Na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií členské štáty určia povinné subjekty spomedzi distribútorov energie, maloobchodných energetických spoločností a distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt, ktorí pôsobia na ich území. Objem úspor energie potrebný na splnenie tejto povinnosti dosiahnu povinné subjekty u koncových odberateľov, ktorých určí členský štát, nezávisle od výpočtu podľa článku 7 ods. 1, alebo ak tak rozhodnú členské štáty, prostredníctvom certifikovaných úspor dosiahnutých inými subjektmi, ako je opísané v odseku 5 písmene b).
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 2 a (nový)
2a.  Ak sú maloobchodné energetické spoločnosti podľa odseku 2 určené ako povinné subjekty, členské štáty zabezpečia, aby maloobchodné energetické spoločnosti pri plnení svojej povinnosti nevytvárali prekážky, ktoré by spotrebiteľom znemožňovali zmeniť dodávateľa.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno b
(b)  môžu povoliť povinným subjektom, aby do svojich povinných úspor započítali certifikované úspory energie dosiahnuté poskytovateľmi energetických služieb alebo inými tretími stranami vrátane prípadov, keď povinné subjekty podporujú opatrenia prostredníctvom iných štátom schválených organizácií alebo prostredníctvom orgánov verejnej moci, ktoré môžu ale nemusia zahŕňať formálne partnerstvá a ktoré môžu spájať aj iné zdroje financovania. Ak to členské štáty povolia, zabezpečia zavedenie jasného a transparentného schvaľovacieho postupu, otvoreného pre všetkých účastníkov trhu a zameraného na minimalizáciu nákladov na certifikáciu;
(b)  môžu povoliť povinným subjektom, aby do svojich povinných úspor započítali certifikované úspory energie dosiahnuté poskytovateľmi energetických služieb alebo inými tretími stranami vrátane prípadov, keď povinné subjekty podporujú opatrenia prostredníctvom iných štátom schválených organizácií alebo prostredníctvom orgánov verejnej moci, ktoré môžu alebo nemusia zahŕňať formálne partnerstvá a v ktorých sa môžu kombinovať aj iné zdroje financovania. Ak to členské štáty povolia, zabezpečia zavedenie akreditovaného schvaľovacieho postupu, ktorý je jasný, transparentný, participatívny a otvorený pre všetkých účastníkov trhu a zameraný na minimalizáciu nákladov na certifikáciu;
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno c a (nové)
(ca)  umožnia započítať dodatočné úspory dosiahnuté prostredníctvom udržateľnejších technológií v systémoch diaľkového vykurovania a chladenia v mestskom prostredí (ktoré tiež vedú k zníženiu objemu znečisťujúcich látok a tuhých častíc) do objemu úspor energie požadovaného podľa odseku 1;
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno c b (nové)
(cb)  podporia prijatie opatrení, ktoré využijú potenciál vykurovania a chladenia na energetické úspory, prípadne prinesú ďalší úžitok zo zásahov vedúcich k miernejšiemu znečisťovaniu;
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno cc (nové)
(cc)  zavedú nástroje na certifikáciu úspor energie vyplývajúcich z energetických auditov alebo rovnocenných systémov energetického manažérstva uvedených v článku 8, s cieľom započítať tieto úspory do úspor energie požadovaných podľa odseku 1;
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno cd (nové)
(cd)  môžu povinným subjektom umožniť, aby do svojich záväzkov započítali úspory konečnej energie dosiahnuté v rámci efektívnej infraštruktúry pre vykurovanie a chladenie;
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 5 – písmeno c f (nové)
(cf)  posúdia a prijmú opatrenia na minimalizáciu vplyvu priamych a nepriamych nákladov týchto systémov na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví vystavených medzinárodnej konkurencii.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7a – odsek 6a (nový)
6a.  Členské štáty v rámci svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy informujú Komisiu o svojich plánovaných politických opatreniach podľa článku 7 ods. 2 písmena c). Vplyv uvedených opatrení sa vypočíta a zahrnie do týchto plánov. Výpočet použitý členskými štátmi sa zakladá na objektívnych a nediskriminačných kritériách, ktoré sa vypracujú po porade s Komisiou do 1. januára 2019.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7b – odsek 1
1.  Ak sa členské štáty rozhodnú plniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 alternatívnymi politickými opatreniami, zabezpečia, aby boli úspory energie požadované podľa článku 7 ods. 1 dosiahnuté u koncových odberateľov.
1.  Ak sa členské štáty rozhodnú plniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 alternatívnymi politickými opatreniami, zabezpečia, aby boli úspory energie požadované podľa článku 7 ods. 1 dosiahnuté v plnej miere u koncových odberateľov.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7b – odsek 1 a (nový)
1a.  Okrem toho je na plnenie požiadavky na kumulatívne úspory konečnej energie stanovené v článku 7 ods. 1 možné použiť všetky možnosti zvýšenia energetickej efektívnosti vrátane vysokoúčinných palív používaných v doprave.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7b – odsek 2
2.  Pri príprave alternatívnych politických opatrení na dosiahnutie úspor energie členské štáty zohľadnia vplyv na domácnosti postihnuté energetickou chudobou.
2.  Pri príprave alternatívnych politických opatrení na dosiahnutie úspor energie členské štáty zohľadnia vplyv na domácnosti s nízkymi príjmami vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou a zabezpečia prioritnú realizáciu opatrení v týchto domácnostiach a v zariadeniach sociálneho bývania.
Členské štáty vypočítajú výšku úspor dosiahnutých v týchto domácnostiach v porovnaní s celkovou výškou úspor dosiahnutých vo všetkých domácnostiach podľa tohto článku.
Tieto úspory uverejnia a zahrnú ich do integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie].
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 7 c (nový)
(4a)  Vkladá sa tento článok:
„Článok 7c
Poskytovanie služieb energetickej efektívnosti
Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, aby sa služby na trhu energetickej efektívnosti poskytovali v transparentných podmienkach hospodárskej súťaže, s cieľom umožniť konečnému spotrebiteľovi, aby mal z nich prospech z hľadiska nižších nákladov a vyššej kvality služieb súvisiacich s opatreniami energetickej efektívnosti. S týmto cieľom členské štáty zabezpečia, aby podniky, najmä MSP, mali prístup na trh so službami energetickej efektívnosti bez diskriminácie, čo im umožní zúčastňovať sa na ňom za rovnakých podmienok, aké majú vertikálne integrované hospodárske subjekty, a prekonať konkurenčnú výhodu distribútorov alebo predajcov energie; Preto členské štáty prijmú všetky právne predpisy potrebné na zabezpečenie toho, aby integrované hospodárske subjekty ponúkali tretím stranám rovnaké podmienky a prostriedky, aké majú ony samy na poskytovanie služieb energetickej efektívnosti.“
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 9 – odsek 1 – pododsek 1
Ak je to technicky možné, finančne primerané a úmerné vzhľadom na možné úspory energie, členské štáty za konkurencieschopné ceny zabezpečia koncovým odberateľom zemného plynu individuálne meradlá, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.;
Ak je to technicky možné, finančne primerané a úmerné vzhľadom na možné úspory energie, členské štáty za konkurencieschopné ceny zabezpečia koncovým odberateľom zemného plynu individuálne meradlá, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania a ďalšie funkcie, s ohľadom na zvolenú technológiu a ďalšie prípadné funkcie v súlade s ustanoveniami, ktoré sa týkajú merania elektrickej energie v článkoch 19 až 22 smernice (EÚ) .../... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie)].
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno c – bod ii a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 9 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
Systém inteligentného merania poskytne konečným spotrebiteľom prístup k údajom o ich spotrebe energie a k časovým radom počas zúčtovacích období na trhu.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno d
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 9 – odsek 3
(d)  Vypúšťa sa odsek 3;
(d)  Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Pokiaľ ide o formát údajov a spôsob fungovania, ustanovenia sa v prípade potreby zosúladia s článkami 18 až 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES1a. Údaje o spotrebiteľoch sa posudzujú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/6791b. Koncovým odberateľom sa neúčtujú žiadne náklady na prístup k ich údajom vo formáte, ktorý je pre nich použiteľný.“
__________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).
1b Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 9a
Článok 9a
Článok 9a
Meranie, individuálne meranie a rozdelenie nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody
Meranie, individuálne meranie a rozdelenie nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody
1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody poskytli meradlá za konkurenčné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody poskytli meradlá za konkurenčné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov.
Ak sa teplo a chlad alebo teplá voda do budovy dodáva z centrálneho zdroja pre niekoľko budov alebo zo siete centralizovaného zásobovania teplom a chladom, musí byť meradlo tepla alebo teplej vody vždy nainštalované v odovzdávacej stanici tepla alebo na odbernom mieste.
Ak sa teplo, chlad alebo teplá voda do budovy dodáva z centrálneho zdroja pre niekoľko budov alebo zo siete centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, musí byť meradlo nainštalované v odovzdávacej stanici tepla alebo na odbernom mieste.
2.  V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá.
2.  V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá, ak je to technicky možné a nákladovo efektívne, teda primerané vo vzťahu k potenciálnym úsporám energie.
Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne, použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov na meranie spotreby tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že by montáž takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov nebola nákladovo efektívna. V tom prípade sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát jednoznačne stanoví a zverejní podmienky, za ktorých nie je montáž individuálnych meradiel technicky možná a nákladovo efektívna.
Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne, použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov na meranie spotreby tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že by montáž takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov nebola nákladovo efektívna. V tom prípade sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát po porade s Komisiou jednoznačne stanoví a uverejní všeobecné kritériá, metodiku a/alebo postupy na určovanie, či je montáž individuálnych meradiel technicky nemožná a nákladovo neefektívna.
Pri nových budovách typu uvedeného v prvom pododseku alebo v prípade významnej obnovy takejto budovy v zmysle smernice 2010/31/EÚ sa individuálne meradlá poskytnú vždy.
V nových bytových domoch a v obytnej časti nových viacúčelových budov, ktoré majú centrálny zdroj tepla pre teplú vodu alebo sú zásobované zo systémov centralizovaného zásobovania teplom, sa bez ohľadu na prvý a druhý pododsek poskytnú individuálne meradlá pre horúcu vodu.
3.  Ak sú bytové domy alebo viacúčelové budovy napojené na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, alebo ak v nich prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania alebo chladenia, členské štáty zavedú transparentné pravidlá pre rozdeľovanie nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej vody v týchto budovách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby vrátane nákladov na:
3.  Ak sú bytové domy alebo viacúčelové budovy napojené na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, alebo ak v nich prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania alebo chladenia, členské štáty zavedú transparentné pravidlá pre rozdeľovanie nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej vody v týchto budovách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby vrátane nákladov na:
(a)  teplú vodu pre domácnosti;
(a)  teplú vodu pre domácnosti;
(b)  teplo vyžarované zariadením budovy a na účely vykurovania spoločných priestorov (ak sú schodiská a chodby vybavené vykurovacími telesami);
(b)  teplo vyžarované zariadením budovy a na účely vykurovania spoločných priestorov (ak sú schodiská a chodby vybavené vykurovacími telesami);
(c)  účely vykurovania alebo chladenia bytov.
(c)  účely vykurovania alebo chladenia bytov.
4.  Na účely tohto článku meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov nainštalované od 1. januára 2020 umožňujú diaľkový odpočet.
4.  Na účely tohto článku meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov novo nainštalované od 1. januára 2020 umožňujú diaľkový odpočet. Naďalej platia podmienky v oblasti technickej uskutočniteľnosti a nákladovej efektívnosti uvedené v odseku 2 prvom a druhom pododseku.
Meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov, ktoré už sú nainštalované, ale neumožňujú diaľkový odpočet, sa vybavia touto funkciou alebo vymenia za zariadenia s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027 s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.;
Meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré už sú nainštalované, ale ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, sa vybavia touto funkciou alebo vymenia za zariadenia s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027 s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.;
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 10 – odsek 1
1.  Ak koncoví odberatelia nemajú inteligentné meradlá uvedené v smernici 2009/73/ES, členské štáty do 31. decembra 2014 zabezpečia, aby údaje o vyúčtovaní spotreby plynu boli presné a založené na skutočnej spotrebe podľa prílohy VII bod 1.1, ak je to technicky možné a ekonomicky opodstatnené.;
1.  Ak koncoví odberatelia nemajú inteligentné meradlá uvedené v smernici 2009/73/ES, členské štáty do 31. decembra 2014 zabezpečia, aby údaje o vyúčtovaní spotreby plynu boli spoľahlivé, presné a založené na skutočnej spotrebe podľa prílohy VII bod 1.1, ak je to technicky možné a ekonomicky opodstatnené.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno c
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1
Meradlá nainštalované v súlade so smernicou 2009/73/ES umožňujú presné informácie o vyúčtovaní založené na skutočnej spotrebe. Členské štáty zabezpečia, aby mali koncoví odberatelia možnosť jednoduchého prístupu k doplňujúcim informáciám o histórii spotreby, ktoré im umožnia vlastnú kontrolu.
Meradlá nainštalované v súlade so smernicou 2009/73/ES poskytujú presné informácie o vyúčtovaní založené na skutočnej spotrebe. Členské štáty zabezpečia, aby mali koncoví odberatelia možnosť jednoduchého prístupu k doplňujúcim informáciám o histórii spotreby, ktoré im umožnia vlastnú kontrolu.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 8
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 10a
Článok 10a
Článok 10a
Informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody
Informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody
1.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie o vyúčtovaní a spotrebe boli presné a založené na skutočnej spotrebe v súlade s bodmi 1 a 2 prílohy VIIa pre všetkých konečných používateľov, ktorí majú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, boli informácie o vyúčtovaní a spotrebe spoľahlivé, presné a založené na skutočnej spotrebe alebo odpočte pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov súlade s bodmi 1 a 2 prílohy VIIa pre všetkých konečných používateľov, najmä pre fyzické a právnické osoby, ktoré nakupujú teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú konečnú spotrebu, alebo fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú v užívaní jednotlivú budovu alebo jednotku bytového domu alebo viacúčelovej budovy zásobovanú teplom, chladom alebo teplou vodou z centrálneho zdroja a ktoré nemajú priamy alebo individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie.
Túto povinnosť možno okrem prípadov individuálne meranej spotreby podľa článku 9a ods. 2 splniť pravidelnými individuálnymi odpočtami zo strany koncového odberateľa, ktorý stav meradla oznámi dodávateľovi energie. Vyúčtovanie je založené na odhade spotreby alebo paušálnej sadzbe len v prípade, že koncový odberateľ stav meradla za dané zúčtovacie obdobie nenahlásil.
Ak tak ustanoví členský štát, túto povinnosť možno okrem prípadu individuálne meranej spotreby na základe pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov podľa článku 9a ods. 2 splniť pravidelnými individuálnymi odpočtami zo strany koncového odberateľa alebo konečného používateľa, ktorý stav meradla oznámil. Vyúčtovanie bude založené na odhade spotreby alebo paušálnej sadzbe len vtedy, keď koncový odberateľ alebo konečný používateľ nenahlási stav meradla za dané zúčtovacie obdobie.
2.  Členské štáty:
2.  Členské štáty:
(a)  nariadia, aby boli informácie o vyúčtovaní za energiu a o histórii spotreby konečných používateľov v prípade, že sú dostupné, sprístupnené poskytovateľovi energetických služieb, ktorého určil konečný používateľ;
(a)  nariadia, aby boli informácie o vyúčtovaní za energiu a o histórii spotreby alebo o hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov konečných používateľov v prípade, že sú dostupné, na požiadanie konečného používateľa sprístupnené poskytovateľovi energetických služieb, ktorého určil konečný používateľ;
(b)  zabezpečia, aby bola koncovým odberateľom ponúknutá možnosť elektronických informácií o vyúčtovaní a elektronickom vyúčtovaní a aby na požiadanie dostali jasné a zrozumiteľné vysvetlenie toho, ako bolo ich vyúčtovanie zostavené, a to najmä v prípade, ak vyúčtovanie nie je založené na skutočnej spotrebe;
(b)  zabezpečia, aby bola koncovým odberateľom ponúknutá možnosť elektronických informácií o vyúčtovaní a elektronickom vyúčtovaní.
(c)  zabezpečia, aby všetkým konečným používateľom boli v súlade s bodom 3 prílohy VII spolu s vyúčtovaním založenom na skutočnej spotrebe poskytnuté primerané informácie;
(c)  zabezpečia, aby všetkým konečným používateľom boli v súlade s bodom 3 prílohy VIIa spolu s vyúčtovaním poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie;
(d)  môžu stanoviť, aby sa poskytnutie informácií o vyúčtovaní na žiadosť koncového odberateľa nepovažovalo za výzvu na úhradu. Členské štáty v takýchto prípadoch zabezpečia, aby boli k dispozícii pružné spôsoby samotnej úhrady.
(d)  môžu stanoviť, aby sa poskytovanie informácií o vyúčtovaní na žiadosť koncového odberateľa nepovažovalo za výzvu na úhradu. V tom prípade členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii pružné spôsoby samotnej úhrady.
(da)  Podporia kybernetickú bezpečnosť a zabezpečia ochranu súkromia a údajov konečných používateľov v súlade s príslušnými právom Únie.
2a.  Členské štáty rozhodujú o tom, kto má byť zodpovedný za poskytovanie informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 konečným používateľom, ktorí nemajú priamy alebo individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11 – písmeno -a (nové)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 15 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový)
(-a)  v odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:
„Komisia po porade s príslušnými zainteresovanými stranami stanoví spoločnú metodiku s cieľom viesť prevádzkovateľov sietí k tomu, aby znižovali straty a realizovali programy investícií do nákladovo a energeticky efektívnej infraštruktúry a niesli náležitú zodpovednosť za energetickú efektívnosť a flexibilitu siete. Komisia do ... [12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijme delegovaný akt v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice vymedzením uvedenej metodiky.“
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11 – písmeno a – bod ii
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 15 – odsek 5 – pododsek 3
Prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zabezpečia súlad s požiadavkami stanovenými v prílohe XII.;
Pri pripájaní, zabezpečovaní prístupu do siete a dodávkach elektriny a tepla z vysoko účinnej kombinovanej výroby prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zohľadňujú potrebu zabezpečiť nepretržité dodávky tepla a dodržiavajú požiadavky stanovené v prílohe XII.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 11 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 19 a (nový)
(11a)  Vkladá sa tento článok:
„Článok 19a
Financovanie energetickej efektívnosti európskymi bankami
Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) prispôsobia svoje politické ciele cieľu uznať energetickú efektívnosť za zdroj energie v pravom zmysle slova a investície do energetickej efektívnosti za súčasť svojho portfólia investícií do infraštruktúry.
EIB a EBOR spolu s národnými podpornými bankami navrhujú, vytvárajú a financujú programy a projekty určené pre zvyšovanie efektívnosti, a to aj pre domácnosti postihnuté energetickou chudobou.
Členské štáty plne využijú možnosti a nástroje navrhnuté v rámci iniciatívy inteligentného financovania inteligentných budov.“
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 23 – odsek 3 a (nový)
12a.   Do článku 23 sa vkladá tento odsek:
“3a. Pred prijatím delegovaného aktu sa Komisia poradí s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.”
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 12 b (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 24 – odsek 4 a (nový)
12b.   Do článku 24 sa vkladá tento odsek:
“4a. V kontexte správy o stave energetickej únie Komisia podá správu o fungovaní trhu s uhlíkom v súlade s článkom 29 ods. 1 a 2 písm. c) nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie], pričom zohľadní účinky vykonávania tejto smernice.”
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 24 – odsek 12
12.  Komisia vyhodnotí túto smernicu najneskôr k 28. februáru 2024 a následne každých päť rokov a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. K uvedenej správe v prípade potreby priloží návrhy ďalších opatrení.;
12.  Komisia vyhodnotí túto smernicu najneskôr do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade s hodnotením všeobecnej účinnosti tejto smernice a potreby ešte upraviť politiku Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade s cieľmi Parížskej dohody a trendmi v hospodárstve a inováciách. K uvedenej správe v prípade potreby priloží návrhy ďalších opatrení.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 13 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Článok 24 – odsek 12 a (nový)
13a.   Do článku 24 sa vkladá tento odsek:
“12a. Do 31. decembra 2019 Komisia vykoná samostatnú hĺbkovú analýzu potenciálu energetickej efektívnosti súvisiacej s:
(a)  premenou a transformáciou energie;
(b)  prenosom a distribúciou energie;
(c)  získavaním a následnou prepravou dodávok energie, najmä energie vynaloženej na ťažbu fosílnych palív a ich prepravu do miesta použitia;
(d)  uskladňovaním energie.
V prípade potreby do 31. januára 2021 predloží Komisia na základe svojich zistení Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh v tejto súvislosti.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno a
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha IV – poznámka pod čiarou 3
a)  v prílohe IV sa poznámka pod čiarou 3 nahrádza takto: „(3) Použije sa v prípade výpočtu úspor energie vyjadrených v primárnej energii metódou zdola nahor na základe konečnej energetickej spotreby. V prípade úspor elektriny v kWh môžu členské štáty použiť predvolený koeficient 2,0. Ak je to opodstatnené, členské štáty môžu použiť iný koeficient.
a)  v prílohe IV sa poznámka pod čiarou 3 nahrádza takto: „(3) Použije sa len na účely tejto smernice a v prípade výpočtu úspor energie vyjadrených v primárnej energii metódou zdola nahor na základe konečnej energetickej spotreby. Pre úspory elektriny v kWh členské štáty použijú koeficient stanovený transparentnou metódou porovnateľnou medzi členskými štátmi, na základe vnútroštátnych podmienok, ktoré majú vplyv na spotrebu primárnej energie. Tieto podmienky musia byť náležite odôvodnené, merateľné a preukázateľné a musia sa zakladať na objektívnych a nediskriminačných kritériách. Pre úspory elektriny v kWh členské štáty môžupoužiť predvolený koeficient 2,3 alebo iný koeficient, ak to vedia zdôvodniť.“ Členské štáty tak zohľadnia svoj energetický mix zahrnutý do svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ktoré oznámia Komisii v súlade s článkom [3] nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie]. Štandardný koeficient sa preskúma každých päť rokov na základe skutočne zistených údajov.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – bod 2 – písmeno a
(a)  musí sa preukázať, že ide o dodatočné úspory nad rámec úspor dosiahnutých aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov. Na určenie toho, ktoré úspory možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty určia základný scenár opisujúci, ako by sa spotreba energie vyvíjala za absencie daného politického opatrenia. Základný scenár vyjadruje minimálne tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni ;
(a)  musí sa preukázať, že ide o dodatočné úspory nad rámec úspor dosiahnutých aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov. Na určenie úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty určia základný scenár vývoja spotreby energie bez daného politického opatrenia a z neho vyplývajúcich nových individuálnych postupov. Základný scenár zohľadňuje aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania sa spotrebiteľov, technický pokrok a zmeny vyvolané inými opatreniami vykonávanými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie;
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – odsek 2 – písmeno b
(b)  úspory vyplývajúce z uplatňovania záväznej legislatívy Únie sa považujú za úspory, ktoré by boli dosiahnuté v každom prípade aj bez príslušnej činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov, takže ich nemožno nárokovať v rámci článku 7 ods. 1, s výnimkou úspor súvisiacich s obnovou existujúcich budov za predpokladu splnenia kritéria kauzality v zmysle časti 3 písm. h);
(b)  úspory vyplývajúce z uplatňovania záväznej legislatívy Únie sa považujú za úspory, ktoré by sa dosiahli v každom prípade aj bez príslušnej činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov, takže ich nemožno nárokovať v rámci článku 7 ods. 1, s výnimkou úspor súvisiacich s opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov za predpokladu splnenia kritéria významnosti v zmysle časti 3 písm. h);
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – odsek 2 – písmeno h
(h)  pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení. Môže sa tak urobiť vypočítaním úspor, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym postupom odo dňa, kedy sa začal uplatňovať, do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty môžu ako alternatívu prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri používaní iných metód členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím týchto iných metód nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho postupu odo dňa, kedy sa začal uplatňovať, do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci riadenia energetickej únie podrobne opíšu uvedené iné použité metódy a to, aké ustanovenia sa prijali na zabezpečenie splnenia požiadavky povinného výpočtu.
(h)  pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení a tempo, akým úspory časom klesajú. Pri výpočte sa spočítajú úspory, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym postupom od dátumu začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri používaní iných metód členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím týchto iných metód nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho postupu v období od začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy podľa nariadenia o riadení energetickej únie podrobne opíšu iné použité metódy a to, aké opatrenia prijali na to, aby zabezpečili splnenie tejto záväznej požiadavky výpočtu.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – odsek 3 – písmeno d
(d)  objem úspor energie, ktoré vyžaduje politické opatrenie alebo ktorý sa ním má dosiahnuť, sa vyjadrí buď ako konečná alebo primárna energetická spotreba pri použití prevodných koeficientov uvedených v prílohe IV;
(d)  objem úspor energie, ktoré vyžaduje politické opatrenie alebo ktoré sa ním majú dosiahnuť, sa vyjadrí ako konečná a primárna energetická spotreba pri použití prevodných koeficientov uvedených v prílohe IV;
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh smernice
Príloha I – bod 1 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha V – odsek 3 – pododsek 2
V prípade politických opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 2 písm. e) môžu členské štáty použiť metodiku výpočtu stanovenú podľa smernice 2010/31/EÚ, pokiaľ to je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 7 tejto smernice a v tejto prílohe.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh smernice
Príloha I – bod 2 – písmeno b
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha VII a
Príloha VII a
Príloha VII a
Minimálne požiadavky na informácie o vyúčtovaní a spotrebe na základe skutočnej spotreby tepla, chladenia a teplej vody
Minimálne požiadavky na informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladenia a teplej vody
1.  Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby
1.  Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby alebo hodnôt odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov
Aby koneční používatelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, musí sa vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby najmenej raz za rok.
Na to, aby koneční používatelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, sa musí vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby alebo hodnôt odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov najmenej raz za rok.
2.  Minimálna frekvencia informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe
2.  Minimálna frekvencia informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe
Od [sem doplniť …. dátum nadobudnutia účinnosti] tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe na základe skutočnej spotreby sprístupňujú najmenej štvrťročne na požiadanie, alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodli pre elektronické vyúčtovanie, inak dvakrát ročne.
Od [sem doplniť …. dátum transpozície] tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe na základe skutočnej spotreby alebo hodnôt odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov poskytujú koncovým používateľom najmenej štvrťročne na požiadanie, alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodnú pre elektronické vyúčtovanie, inak dvakrát ročne.
Od 1. januára 2022 tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe sprístupnia aspoň s mesačnou frekvenciou. Vykurovanie a chladenie mimo vykurovacieho obdobia/obdobia chladenia možno od tejto povinnosti oslobodiť.
Od 1. januára 2022 tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe založené na skutočnej spotrebe alebo na hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov poskytnú všetkým koncovým používateľom aspoň raz mesačne. Informácie sú nepretržite dostupné aj na internete a priebežne aktualizované tak často, ako to umožňujú použité meracie zariadenia a systémy. Vykurovanie a chladenie mimo vykurovacieho obdobia/obdobia chladenia možno od tejto povinnosti oslobodiť.
3.  Minimálne informácie vo vyúčtovaní na základe skutočnej spotreby
3.  Minimálne informácie vo vyúčtovaní
Členské štáty zabezpečia, aby sa konečným používateľom v rámci vyúčtovania alebo spolu s ním jasne a zrozumiteľne sprístupnili tieto informácie:
Členské štáty zabezpečia, aby sa konečným používateľom v rámci vyúčtovania alebo spolu s ním jasne a zrozumiteľne sprístupnili tieto presné informácie na základe skutočnej spotreby alebo odpočtov pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov:
(a)  skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie;
(a)  skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie alebo celkové náklady na vykurovanie a hodnoty odčítané z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov;
(b)  informácie o použitom palivovom mixe, a to aj pre koncových používateľov napojených na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom;
(b)  informácie o použitom palivovom mixe a súvisiacich emisiách skleníkových plynov, a to aj pre koncových používateľov napojených na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom a vysvetlenie uplatnených jednotlivých daní, odvodov a sadzieb;
(c)  grafické porovnanie aktuálnej spotreby energie koncových používateľov so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, pri vykurovaní a chladení, očistené o klimatický korekčný faktor;
(c)  grafické porovnanie aktuálnej spotreby energie koncových používateľov so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, pri vykurovaní a chladení, očistené o klimatický korekčný faktor;
(d)  kontaktné informácie o organizáciách koncových odberateľov, energetických agentúrach alebo podobných orgánoch vrátane adries webových stránok, na ktorých je možné získať informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, porovnateľné profily koncových používateľov a objektívne technické špecifikácie pre zariadenia využívajúce energiu;
(d)  kontaktné informácie o organizáciách koncových odberateľov, energetických agentúrach alebo podobných orgánoch vrátane adries webových stránok, na ktorých je možné získať informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, porovnateľné profily koncových používateľov a objektívne technické špecifikácie pre zariadenia využívajúce energiu;
(da)  informácie o príslušných postupoch riešenia sťažností, službách ombudsmana alebo mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov;
Okrem toho členské štáty zabezpečia, aby sa koncovému používateľovi v rámci vyúčtovania, spolu s ním alebo odkazom vo vyúčtovaní sprístupnili jasné a zrozumiteľné porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným koncovým používateľom v rovnakej kategórii používateľov;
(db)  porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným koncovým používateľom v rovnakej kategórii používateľov;
Účty, ktoré nie sú založené na skutočnej spotrebe tepla alebo odpočtoch pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov, obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie výpočtu sumy uvedenej vo vyúčtovaní, prinajmenšom informácie uvedené v písmenách d) a da).
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh smernice
Príloha I – bod 2 a (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha IX – časť 1 – odsek 4 – písmeno g
2a.  Vo štvrtom odseku časti 1 prílohy IX sa písmeno g) nahrádza takto:
(g)  Ekonomická analýza: posúdenie vplyvov
„(g) Ekonomická analýza: posúdenie vplyvov
V ekonomickej analýze sa zohľadnia všetky príslušné hospodárske vplyvy.
V ekonomickej analýze sa zohľadnia všetky príslušné hospodárske vplyvy.
Členské štáty môžu pri rozhodovaní analyzovaných scenárov posúdiť a zohľadniť náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálnejšieho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.
Členské štáty pri rozhodovaní v analyzovaných scenároch posúdia a zohľadnia náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálnejšieho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.
K nákladom a prínosom, ktoré sa zohľadňujú, patria prinajmenšom:
K nákladom a prínosom, ktoré sa zohľadňujú, patria prinajmenšom:
(i)  Prínosy:
(i)  Prínosy:
—  hodnota výstupu pre spotrebiteľa (teplo a elektrina),
—  hodnota výstupu pre spotrebiteľa (teplo a elektrina),
—  externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia a zdravia, a to v maximálnej možnej miere,
—  externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia, emisií skleníkových plynov, ako aj prínosy z hľadiska zdravia a bezpečnosti,
—  vplyv na trh práce, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť.
(ii)  Náklady:
(ii)  Náklady:
—  investičné náklady na zariadenia a vybavenie,
—  investičné náklady na zariadenia a vybavenie,
—  investičné náklady na pridružené energetické siete,
—  investičné náklady na pridružené energetické siete,
—  variabilné and fixné prevádzkové náklady,
—  variabilné and fixné prevádzkové náklady,
—  náklady na energiu,
—  náklady na energiu,
—  environmentálne náklady a náklady na zdravie v maximálne možnej miere,
—  environmentálne náklady a náklady na zdravie a bezpečnosť,
—  náklady na trh práce, energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť.“
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh smernice
Príloha – bod 2 b (nový)
Smernica 2012/27/EÚ
Príloha XII – odsek 1 – písmeno a
2b.  V prvom odseku prílohy XII sa písmeno a) nahrádza takto:
‘a) stanovia a zverejnia svoje štandardné pravidlá vzťahujúce sa na znášanie a rozdeľovanie nákladov na technické úpravy, akými sú napr. pripojenie do sústavy a posilnenie sústavy, skvalitňovanie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú nevyhnutné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do prepojenej sústavy;
„a) stanovia a zverejnia svoje štandardné pravidlá vzťahujúce sa na znášanie a rozdeľovanie nákladov na technické úpravy, akými sú napr. pripojenie do sústavy, posilnenie sústavy a zavedenie nových sústav, skvalitňovanie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú nevyhnutné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do prepojenej sústavy a iných distribuovaných zdrojov.“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0391/2017).


Riadenie energetickej únie ***I
PDF 1147kWORD 145k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 17. januára 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie, ktorým sa mení smernica 94/22/ES, smernica 98/70/ES, smernica 2009/31/ES, nariadenie (ES) č. 663/2009/ES, nariadenie (ES) č. 715/2009, smernica 2009/73/ES, smernica Rady 2009/119/ES, smernica 2010/31/EÚ, smernica 2012/27/EÚ, smernica 2013/30/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 525/2013 (COM(2016)0759 – C8-0497/2016 – 2016/0375(COD))(1)
P8_TA(2018)0011A8-0402/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Týmto nariadením sa stanovujú potrebné legislatívne základy spoľahlivého a transparentného riadenia, ktoré zabezpečí dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie prostredníctvom komplementárneho, jednotného a ambiciózneho úsilia Únie a jej členských štátov, pričom podporí zásady Únie týkajúce sa lepšej právnej regulácie.
(1)  Týmto nariadením sa stanovujú potrebné legislatívne základy spoľahlivého, inkluzívneho, nákladovo efektívneho, transparentného a predvídateľného riadenia, ktoré zabezpečí dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie na rok 2030 a dlhodobých zámerov a cieľov energetickej únie v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy z roku 2015 v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) prostredníctvom komplementárneho, jednotného a ambiciózneho úsilia Únie a jej členských štátov, pričom obmedzí administratívnu zložitosť.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Cieľom odolnej energetickej únie postavenej na ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy je poskytnúť spotrebiteľom v Únii – domácnostiam i podnikom – bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu, čo si vyžaduje zásadnú transformáciu energetického systému v Európe. Tento zámer sa môže dosiahnuť len pomocou koordinovaných opatrení spájajúcich legislatívne a nelegislatívne akty na úrovni Únie a členských štátov.
(3)  Cieľom odolnej energetickej únie postavenej na ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy je poskytnúť spotrebiteľom v Únii – domácnostiam i podnikom – bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu a podporovať výskum a inováciu priťahovaním investícií, čo si vyžaduje zásadnú transformáciu energetického systému v Európe. Tento zámer sa môže dosiahnuť len pomocou koordinovaných opatrení spájajúcich legislatívne a nelegislatívne akty na úrovni Únie, na makroregionálnej, regionálnej úrovni, úrovni členských štátov a na miestnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Vďaka plne funkčnej a odolnej energetickej únii by sa z Únie stal popredný región z hľadiska inovácie, investícií, rastu a sociálneho a hospodárskeho rozvoja, čo by zase bolo dobrým príkladom toho, ako sa sledovanie vysokých ambícií v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy prelína s opatreniami na podporu inovácie, investícií a rastu.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Návrh Komisie bol vypracovaný súbežne so súborom iniciatív v energetickej politike jednotlivých sektorov, najmä so zreteľom na obnoviteľné zdroje energie, energetickú efektívnosť a štruktúru trhu, a s týmto súborom sa aj spoločne prijíma. Tieto iniciatívy tvoria balík v rámci prvoradej nosnej témy – energetickej efektívnosti, globálnej vedúcej úlohy Únie vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie a rovnakých podmienok pre spotrebiteľov energie.
(4)  Návrh Komisie bol vypracovaný súbežne so súborom iniciatív v energetickej politike jednotlivých sektorov, najmä so zreteľom na energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť (vrátane energetickej hospodárnosti budov) a štruktúru trhu, a s týmto súborom sa aj spoločne prijíma. Tieto iniciatívy tvoria balík v rámci prvoradej nosnej témy – energetickej efektívnosti, globálnej vedúcej úlohy Únie vo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a rovnakých podmienok pre spotrebiteľov energie, a to aj riešením problému energetickej chudoby a podporovaním spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Európska rada sa 24. októbra 2014 dohodla na rámci politík pre Úniu v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, ktorý vychádza zo štyroch kľúčových cieľov: zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) v celom hospodárstve aspoň o 40 %, zlepšenie energetickej efektívnosti aspoň o 27 % s cieľom dosiahnuť úroveň 30 %, podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii na úrovni aspoň 27 % a prepojenie elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %. V danom rámci sa uvádza, že cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov je na úrovni Únie záväzný a dosiahne sa prostredníctvom príspevkov členských štátov vedených potrebou kolektívne splniť tento cieľ Únie.
(5)  Európska rada 24. októbra 2014 navrhla rámec politík pre Úniu v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, ktorý vychádza zo štyroch kľúčových cieľov. zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) v celom hospodárstve aspoň o 40 %, zlepšenie energetickej efektívnosti aspoň o 27 % s cieľom dosiahnuť úroveň 30 %, podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii na úrovni aspoň 27 % a prepojenie elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %. V danom rámci sa uvádza, že cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov je na úrovni Únie záväzný a dosiahne sa prostredníctvom príspevkov členských štátov vedených potrebou kolektívne splniť tento cieľ Únie. Toto nariadenie však odráža ciele dohodnuté v odvetvových právnych predpisoch.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Európska rada sa 24. októbra 2014 dohodla, že Komisia s podporou členských štátov prijme naliehavé opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia minimálneho cieľa 10 % existujúcich elektrických prepojení, a to naliehavo a najneskôr v roku 2020 prinajmenšom v prípade členských štátov, ktoré ešte nedosiahli minimálnu úroveň začlenenia do vnútorného trhu s energiou.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  V Parížskej dohode sa výrazne zvýšila úroveň globálnych ambícií v oblasti zmierňovania zmeny klímy, keď sa signatári zaviazali „udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia“. Únia sa musí pripraviť na oveľa výraznejšie a rýchlejšie znižovanie emisií, ako sa pôvodne predpokladalo. Súčasne je toto zníženie možné dosiahnuť za nižšie náklady, než sa pôvodne predpokladalo, a to vďaka tempu vývoja a zavádzania technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 b (nové)
(6b)  V súlade s cieľom Parížskej dohody dosiahnuť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a odstraňovaním skleníkových plynov pomocou záchytov v druhej polovici 21. storočia by sa Únia mala spravodlivo zamerať na dosiahnutie nulovej bilancie emisií na národnej úrovni do roku 2050, po ktorom by nasledovalo obdobie negatívnych emisií.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 c (nové)
(6c)  V prípade klimatického systému je pre celkovú koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére relevantný celkový kumulatívny súčet antropogénnych emisií v čase. Na dosiahnutie súladu so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody je nutné zanalyzovať celosvetový uhlíkový rozpočet, čo je v súlade s pokračovaním úsilia o obmedzenie nárastu teploty na 1,5°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a stanoviť primeraný podiel Únie na zostávajúcom celosvetovom uhlíkovom rozpočte. Dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky by mali byť v súlade s týmto uhlíkovým rozpočtom.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 d (nové)
(6d)  Únia a členské štáty by mali pravidelne preskúmavať klimatické a energetické ciele a mali by ich v prípade potreby prehodnotiť smerom nahor s cieľom zohľadniť následné preskúmania vykonané v rámci procesu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (proces UNFCCC) a s cieľom zohľadniť najnovšie vedecké dôkazy o tempe a vplyve zmeny klímy.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 e (nové)
(6e)  Hoci sa Únia zaviazala uskutočniť zďaleka najambicióznejšie zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030, nemôže proti hrozbe zmeny klímy bojovať sama. Komisia a členské štáty by mali využiť každú príležitosť na to, aby presvedčili najmä krajiny, ktoré majú z medzinárodného obchodu s Úniou prospech, aby prijali primeranú časť globálnej zodpovednosti a zvýšili úroveň svojej ambície na rovnakú úroveň ako Únia.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Európska rada 24. októbra 201414 takisto dospela k záveru, že by sa mal vytvoriť spoľahlivý a transparentný systém riadenia bez zbytočného administratívneho zaťaženia, ktorý pomôže zabezpečiť, aby Únia dosiahla svoje ciele v oblasti energetickej politiky, pričom členské štáty budú mať potrebnú flexibilitu a bude sa plne rešpektovať ich sloboda pri určovaní energetického mixu. Zdôraznila, že takýto systém riadenia by mal vychádzať z existujúcich stavebných prvkov, akými sú napríklad národné klimatické programy, národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pre energetickú efektívnosť, ako aj z potreby zefektívniť a spojiť samostatné procesy plánovania a podávania správ. Rada ďalej súhlasila s tým, že sa posilní úloha a práva spotrebiteľov a zvýši sa transparentnosť a predvídateľnosť pre investorov okrem iného prostredníctvom systematického sledovania kľúčových ukazovateľov cenovo dostupnej, bezpečnej, konkurencieschopnej, zabezpečenej a udržateľnej energetickej sústavy a uľahčí sa koordinácia vnútroštátnych energetických politík a podporí sa regionálna spolupráca medzi členskými štátmi.
(7)  Európska rada 24. októbra 201414 takisto dospela k záveru, že by sa mal vytvoriť spoľahlivý a transparentný systém riadenia bez zbytočného administratívneho zaťaženia a s dostatočnou pružnosťou pre členské štáty, ktorý pomôže zabezpečiť, aby Únia dosiahla svoje ciele v oblasti energetickej politiky, pričom sa v plnej miere rešpektuje sloboda členských štátov pri určovaní energetického mixu. Zdôraznila, že takýto systém riadenia by mal vychádzať z existujúcich stavebných prvkov, akými sú napríklad národné klimatické programy, národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pre energetickú efektívnosť, ako aj z potreby zefektívniť a spojiť samostatné procesy plánovania a podávania správ. Rada ďalej súhlasila s tým, že sa posilní úloha a práva spotrebiteľov a zvýši sa transparentnosť a predvídateľnosť pre investorov okrem iného prostredníctvom systematického sledovania kľúčových ukazovateľov cenovo dostupnej, bezpečnej, konkurencieschopnej, zabezpečenej a udržateľnej energetickej sústavy a uľahčí sa koordinácia vnútroštátnych klimatických a energetických politík a podporí sa regionálna spolupráca medzi členskými štátmi.
__________________
__________________
14 Závery Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014 (EUCO 169/14).
14 Závery Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014 (EUCO 169/14).
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  V záveroch Rady z 26. novembra 201516 sa uznáva, že riadenie energetickej únie bude dôležitým nástrojom na efektívne a účinné budovanie energetickej únie a na dosiahnutie jej zámerov. Zdôrazňuje sa v nich, že systém riadenia by mal byť založený na zásadách integrácie strategického plánovania a podávania správ o vykonávaní politík v oblasti klímy a energetiky a na koordinácii medzi aktérmi zodpovednými za politiky v oblasti energetiky a klímy na úrovni Únie, regiónov a členských štátov. Zdôrazňuje sa v nich tiež, že riadením by sa malo zabezpečiť splnenie dohodnutých cieľov v oblasti energetiky a klímy na rok 2030 a že vďaka riadeniu by sa monitoroval celkový pokrok Únie pri dosahovaní politických zámerov v rámci piatich rozmerov energetickej únie.
(10)  V záveroch Rady z 26. novembra 201516 sa uznáva, že riadenie energetickej únie bude dôležitým nástrojom na efektívne a účinné budovanie energetickej únie a na dosiahnutie jej zámerov. Zdôrazňuje sa v nich, že systém riadenia by mal byť založený na zásadách integrácie strategického plánovania a podávania správ o vykonávaní politík v oblasti klímy a energetiky a na koordinácii medzi aktérmi zodpovednými za politiky v oblasti energetiky a klímy na úrovni Únie, regiónov a členských štátov. Zdôrazňuje sa v nich tiež, že riadením by sa malo zabezpečiť splnenie dohodnutých cieľov v oblasti energetiky a klímy na rok 2030 a že vďaka riadeniu by sa monitoroval pokrok každého členského štátu a celkový pokrok Únie pri dosahovaní cieľov a zámerov v rámci piatich rozmerov energetickej únie.
__________________
__________________
16 Závery Rady z 26. novembra 2015 (14632/15).
16 Závery Rady z 26. novembra 2015 (14632/15).
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Preto by hlavným zámerom riadenia energetickej únie malo byť umožniť splnenie zámerov energetickej únie, a najmä cieľov rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Toto nariadenie je preto spojené s právnymi predpismi jednotlivých sektorov, ktorými sa vykonávajú ciele v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. Členské štáty potrebujú flexibilitu, aby si mohli zvoliť politiky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich vnútroštátnemu energetickému mixu a preferenciám, no táto flexibilita by mala byť zlučiteľná s ďalšou integráciou trhov, intenzívnejšou hospodárskou súťažou a dosiahnutím zámerov v oblasti klímy a energetiky a postupným prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo.
(12)  Preto by hlavným zámerom riadenia energetickej únie malo byť umožniť splnenie zámerov energetickej únie, a najmä cieľov rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti.. Toto nariadenie je preto spojené s právnymi predpismi jednotlivých sektorov, ktorými sa vykonávajú ciele v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. Členské štáty potrebujú flexibilitu, aby si mohli zvoliť politiky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich vnútroštátnemu energetickému mixu a preferenciám, no táto flexibilita by mala byť zlučiteľná s ďalšou integráciou trhov, intenzívnejšou hospodárskou súťažou a dosiahnutím zámerov v oblasti klímy a energetiky a postupným prechodom na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo založené na vysoko energeticky efektívnom energetickom systéme založenom na obnoviteľných zdrojoch. Na to, aby sa zabezpečila kvalita a porovnateľnosť dlhodobých stratégií v oblasti klímy a energetiky by sa mal zaviesť povinný vzor.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje zmeny investičného správania a stimuly naprieč celým spektrom politík. Dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov si vyžaduje zvýšenie efektívnosti a inovácie v európskom hospodárstve, čo by najmä malo viesť aj k zlepšeniu kvality ovzdušia.
(13)  Sociálne prijateľný prechod na udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje podstatné zmeny investičného správania, najmä pokiaľ ide o verejné a súkromné investície, a stimuly naprieč celým spektrom politík, ako aj reformu regionálnych trhov. Dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov si vyžaduje zvýšenie efektívnosti a inovácie v európskom hospodárstve, čo by najmä malo vytvoriť udržateľné pracovné miesta a viesť aj k zlepšeniu kvality ovzdušia.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Únia a členské štáty by mali podniknúť konkrétne kroky na zákaz dotácií na energiu, a to aspoň pokiaľ ide o fosílne palivá, s cieľom splniť medzinárodné záväzky prijaté v rámci skupiny G7 a skupiny G20 a v rámci Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie vo veľkej miere pochádzajú zo spoločných zdrojov, a preto môže mať politika zameraná na zníženie emisií skleníkových plynov súbežne pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia, čo by mohlo vyvážiť niektoré alebo všetky krátkodobé náklady na znižovanie emisií skleníkových plynov. Keďže údaje nahlásené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES18 predstavujú dôležitý vstup pre zostavovanie inventúry skleníkových plynov a národných plánov, mal by sa uznať význam zostavovania a nahlasovania údajov konzistentných so smernicou 2001/81/ES a inventúrou skleníkových plynov.
(14)  Skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie vo veľkej miere pochádzajú zo spoločných zdrojov, a preto môže mať politika zameraná na zníženie emisií skleníkových plynov súbežne pozitívny vplyv na verejné zdravie a kvalitu ovzdušia, najmä v mestských oblastiach, čo by mohlo vyvážiť krátkodobé náklady na znižovanie emisií skleníkových plynov. Keďže údaje nahlásené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES18 predstavujú dôležitý vstup pre zostavovanie inventúry skleníkových plynov a národných plánov, mal by sa uznať význam zostavovania a nahlasovania údajov konzistentných so smernicou 2001/81/ES a inventúrou skleníkových plynov.
__________________
__________________
18 Smernica 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).
18 Smernica 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Vzhľadom na rozhodný záväzok Komisie dosiahnuť lepšiu právnu reguláciu by riadenie energetickej únie malo priniesť významné zníženie administratívneho zaťaženia pre členské štáty, Komisiu a ostatné inštitúcie Únie a malo by pomôcť zabezpečiť súlad a primeranosť politík a opatrení na úrovni Únie a členských štátov s ohľadom na transformáciu energetického systému smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu.
(16)  Vzhľadom na rozhodný záväzok Komisie dosiahnuť lepšiu právnu reguláciu a v súlade s politikou v oblasti výskumu, inovácie a investícií by riadenie energetickej únie malo priniesť významné zníženie administratívnej zložitosti pre členské štáty a príslušné zainteresované strany, Komisiu a ostatné inštitúcie Únie a malo by pomôcť zabezpečiť súlad a primeranosť politík a opatrení na úrovni Únie, makroregionálnej a regionálnej úrovni, úrovni členských štátov a miestnej úrovni s ohľadom na transformáciu energetického systému smerom k udržateľnému nízkouhlíkovému hospodárstvu.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Dosiahnutie zámerov energetickej únie by sa malo zabezpečiť prostredníctvom kombinácie iniciatív Únie a súdržných vnútroštátnych politík stanovených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy. V právnych predpisoch Únie v oblasti energetiky a klímy pre jednotlivé sektory sa stanovujú požiadavky na plánovanie, ktoré boli užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni. Ich zavedenie v rôznom čase viedlo k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík. Aktuálne samostatné procesy plánovania, nahlasovania a monitorovania v oblasti klímy a energetiky by sa preto mali v čo najväčšej miere zracionalizovať a integrovať.
(17)  Dosiahnutie cieľov a zámerov energetickej únie by sa malo zabezpečiť prostredníctvom kombinácie iniciatív Únie a súdržných vnútroštátnych politík stanovených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy. V právnych predpisoch Únie v oblasti energetiky a klímy pre jednotlivé sektory sa stanovujú požiadavky na plánovanie, ktoré boli užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni. Ich zavedenie v rôznom čase viedlo k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, a to na úkor nákladovej efektívnosti. Aktuálne samostatné procesy plánovania, nahlasovania a monitorovania v oblasti klímy a energetiky by sa preto mali v prípade potreby zracionalizovať a integrovať.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  Je potrebné posúdenie interakcie medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami na dosiahnutie dekarbonizácie a členské štáty by mali vypracovať kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotenie.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 b (nové)
(17b)  Členské štáty by mali zabezpečiť súdržnosť medzi svojimi národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy a svojimi dlhodobými nízkoemisnými stratégiami a programom OSN trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy by sa mali vzťahovať na desaťročné obdobia a poskytovať prehľad aktuálneho energetického systému a politickej situácie. Mali by sa v nich stanovovať národné zámery pre každý z piatich kľúčových rozmerov energetickej únie a príslušných politík a opatrení na dosiahnutie týchto cieľov a mali by mať analytický základ. Národné plány na prvé obdobie od roku 2021 do roku 2030 by mali byť zamerané predovšetkým na ciele do roku 2030 týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a elektrických prepojení. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby národné plány boli v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a aby prispievali k ich dosahovaniu.
(18)  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy by sa mali vzťahovať na desaťročné obdobia a poskytovať prehľad aktuálneho energetického systému a politickej situácie. Mali by sa v nich stanovovať národné ciele alebo zámery pre každý z piatich kľúčových rozmerov energetickej únie a príslušných politík a opatrení na dosiahnutie týchto cieľov a mali by mať analytický základ. Národné plány na prvé obdobie od roku 2021 do roku 2030 by mali byť zamerané predovšetkým na ciele do roku 2030 týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a elektrických prepojení. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby národné plány boli v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a aby prispievali k ich dosahovaniu.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 a (nové)
(18a)  Pri príprave svojho integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy by členské štáty mali posúdiť počet domácností žijúcich v energetickej chudobe, berúc do úvahy nutné domáce energetické služby potrebné na zabezpečenie základnej životnej úrovne v príslušnom vnútroštátnom kontexte, čo si možno nemôžu dovoliť pre kombináciu nízkeho príjmu, vysokých výdavkov na energie a nízkej energetickej hospodárnosti ich domácností. Členské štáty by mali načrtnúť existujúce a plánované politiky a opatrenia na riešenie problému energetickej chudoby a v prípade potreby zahrnúť národný cieľ na zníženie počtu domácností žijúcich v energetickej chudobe. Komisia by mala prijať spoločnú metodiku pre členské štáty s cieľom definovať energetickú chudobu a každý členský štát by mal definovať domácnosti žijúce v energetickej chudobe, a to v súlade so svojimi špecifickými vnútroštátnymi podmienkami.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18 b (nové)
(18b)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby finančné prostriedky Únie z viacročného finančného rámca na roky 2014 až 2020 boli zahrnuté do integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy. Národné prideľovanie finančných prostriedkov z viacročného finančného rámca po roku 2020 by malo aktívne prispievať k dosahovaniu cieľov a zámerov energetickej únie, najmä v sektoroch znižovania emisií skleníkových plynov vrátane ich odstraňovania pomocou záchytov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Na tento účel by sa proces plánovania na vnútroštátnej a miestnej úrovni pre viacročný finančný rámec po roku 2020 mal uskutočniť v spojení s posúdením Komisie integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ktoré odrážajú vysoké ambície, najmä v súvislosti s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody a cieľmi udržateľného rozvoja.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)  Členské štáty by mali zriadiť stálu platformu pre viacúrovňový dialóg o energetike, ktorá by zoskupovala miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikateľov, investorov a iné príslušné zainteresované strany s cieľom prediskutovať rôzne navrhované možnosti pre politiky v oblasti energetiky a klímy. V rámci tejto platformy by sa malo diskutovať o integrovaných národných plánoch v oblasti klímy a energetiky, ako aj o dlhodobých stratégiách v oblasti klímy a energetiky.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti na účasť a konzultáciu o príprave integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, v prípade potreby v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES24 a Dohovoru Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Európu (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (Aarhuský dohovor). Členské štáty by mali zabezpečiť aj zapojenie sociálnych partnerov do prípravy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
(20)  Vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti na aktívnu účasť a konzultáciu o príprave integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a dlhodobých stratégií v oblasti klímy a energetiky, v prípade potreby v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES24 a Dohovoru Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Európu (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (Aarhuský dohovor). Členské štáty by mali zabezpečiť aj zapojenie sociálnych partnerov, miestnych orgánov a všetkých zainteresovaných subjektov od počiatočných etáp procesov plánovania a podávania správ a do prípravy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a dlhodobých stratégií.
__________________
__________________
24 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
24 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Pri účinnom dosahovaní zámerov energetickej únie je kľúčová regionálna spolupráca. Členské štáty by mali mať príležitosť vyjadriť sa k plánom ostatných členských štátov pred ich finalizáciou, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a potenciálne negatívnemu dosahu na iné členské štáty a aby sa spoločné zámery dali dosiahnuť kolektívne. Regionálna spolupráca pri príprave a finalizácii národných plánov, ako aj pri následnom vykonávaní národných plánov by mala byť nevyhnutná na zlepšenie efektívnosti a účinnosti opatrení a na podporu integrácie trhov a energetickej bezpečnosti.
(21)  Na to, aby členské štáty spoločne vykonávali niektoré politiky a opatrenia prispievajúce k nákladovo optimálnemu dosiahnutiu spoločných cieľov a zámerov je nutné, aby spolupracovali na makroregionálnej a regionálnej úrovni. Komisia by mala túto spoluprácu medzi členskými štátmi uľahčovať. Členské štáty by takisto mali mať príležitosť vyjadriť sa k plánom ostatných členských štátov pred ich finalizáciou, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a potenciálne negatívnemu dosahu na iné členské štáty a aby sa spoločné zámery dali dosiahnuť kolektívne. Makroregionálna a regionálna spolupráca pri príprave a finalizácii národných plánov, ako aj pri následnom vykonávaní národných plánov by mala byť nevyhnutná na zlepšenie efektívnosti a účinnosti opatrení a na podporu integrácie trhov a energetickej bezpečnosti.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Národné plány by mali byť stabilné, aby sa zabezpečila transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť istotu pre investorov. Počas desaťročného obdobia, na ktoré sa vzťahujú národné plány, by sa však malo počítať s jednou aktualizáciou národných plánov, aby členské štáty mali príležitosť prispôsobiť sa významnej zmene okolností. V prípade plánov na obdobie od roku 2021 do roku 2030 by členské štáty mali mať možnosť aktualizovať svoje plány do 1. januára 2024. Ciele, zámery a príspevky by sa mali upravovať iba s cieľom odzrkadľovať celkovú vyššiu ambíciu, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. V rámci aktualizácie by členské štáty mali vyvinúť úsilie s cieľom zmierniť akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného vykazovania.
(22)  Národné plány by mali byť stabilné, aby sa zabezpečila transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť investičnú istotu. Pravidelné predkladanie národných plánov počas priebežných desaťročných období umožňuje členským štátom prispôsobovať sa významnej zmene okolností. Ciele a zámery by sa mali upravovať iba s cieľom odzrkadľovať celkovú vyššiu ambíciu, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energetiky a klímy. V rámci týchto plánov by členské štáty mali vyvinúť úsilie s cieľom zmierniť akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného vykazovania.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Stabilné dlhodobé stratégie znižovania emisií sú kľúčové z hľadiska príspevku k hospodárskej transformácii, zamestnanosti, rastu a dosahovaniu širších cieľov udržateľného rozvoja, ako aj z hľadiska prechodu k spravodlivému a nákladovo efektívnemu spôsobu dosiahnutia dlhodobého cieľa stanoveného v Parížskej dohode. Okrem toho sa strany Parížskej dohody vyzývajú, aby do roku 2020 oznámili svoju dlhodobú stratégiu rozvoja do polovice storočia v oblasti nízkych emisií skleníkových plynov.
(23)  Stabilné dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky sú kľúčové z hľadiska príspevku k hospodárskej transformácii, zamestnanosti, rastu a dosahovaniu širších cieľov udržateľného rozvoja, ako aj z hľadiska prechodu k spravodlivému a nákladovo efektívnemu spôsobu dosiahnutia dlhodobého cieľa stanoveného v Parížskej dohode. Okrem toho sa strany Parížskej dohody vyzývajú, aby do roku 2020 oznámili svoju dlhodobú stratégiu rozvoja do polovice storočia v oblasti nízkych emisií skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)  Členské štáty by mali vypracovať dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky na rok 2050 a na neskoršie obdobie s cieľom identifikovať zmeny v rôznych odvetviach, ktoré sú potrebné na prechod na systém získavania energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. Tieto stratégie by mali byť v súlade so spravodlivým podielom Únie na zvyšnom celosvetovom uhlíkovom rozpočte a mali by byť vypracované otvorene a transparentne a s plným zapojením príslušných zainteresovaných subjektov. Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy by mali byť založené na dlhodobých stratégiách v oblasti klímy a energetiky a mali by s nimi byť v súlade.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 b (nové)
(23b)  Odvetvie využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) je zmene klímy veľmi vystavené a jej pôsobením veľmi zraniteľné. Toto odvetvie má zároveň obrovský potenciál zabezpečiť dlhodobé prínosy pre klímu a významne prispieť k dosiahnutiu dlhodobých cieľov v oblasti klímy na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka, a môže poskytnúť biomateriály, ktoré môžu nahradiť fosílne materiály alebo materiály s vysokými emisiami uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutné udržateľné riadenie zdrojov a dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka. Dlhodobé stratégie sú dôležité preto, aby boli z dlhodobého hľadiska možné udržateľné investície.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 c (nové)
(23c)  Pri rozvoji ďalších prepojení je dôležité urobiť úplné posúdenie nákladov a prínosov vrátane ich úplného technického, sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu, ako sa vyžaduje v nariadení o TEN-E, a zohľadniť pozitívne externality prepojení, ako napríklad integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, bezpečnosť dodávok a zvýšenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Tak ako v prípade plánovania, v právnych predpisoch Únie pre jednotlivé sektory v oblasti energetiky a klímy sa stanovujú požiadavky nahlasovania, z ktorých mnohé sú užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni, ale tieto požiadavky boli zavedené v rôznom čase, čo viedlo k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, ako napríklad znižovanie emisií skleníkových plynov, energia z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a integrácia trhov. Členské štáty by mali vypracúvať dvojročné správy o pokroku pri vykonávaní plánov a ďalšom vývoji v energetickom systéme s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť riadne sledovanie vykonávania národných plánov a potrebou znížiť administratívne zaťaženie. Avšak niektoré správy, najmä pokiaľ ide o požiadavky na nahlasovanie v oblasti klímy vyplývajúce z Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a právne predpisy Únie, by naďalej boli potrebné každoročne.
(24)  Tak ako v prípade plánovania, v právnych predpisoch Únie pre jednotlivé sektory v oblasti energetiky a klímy sa stanovujú požiadavky nahlasovania, z ktorých mnohé sú užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni dopĺňajúcim reformy trhu, ale tieto požiadavky boli zavedené v rôznom čase, čo viedlo k prekrývaniu a nákladovej neefektívnosti, ako aj k nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, ako napríklad znižovanie emisií skleníkových plynov, energia z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a integrácia trhov. Členské štáty by mali vypracúvať dvojročné správy o pokroku pri vykonávaní plánov a ďalšom vývoji v energetickom systéme s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť riadne sledovanie vykonávania národných plánov a potrebou znížiť administratívnu zložitosť. Avšak niektoré správy, najmä pokiaľ ide o požiadavky na nahlasovanie v oblasti klímy vyplývajúce z Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a právne predpisy Únie, by naďalej boli potrebné každoročne.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Integrované správy o pokroku členských štátov by mali odzrkadľovať prvky uvedené vo vzore pre národné plány. Podrobnosti o vzore na vypracovanie integrovanej správy o pokroku by sa mali uvádzať v následných vykonávacích aktoch, a to vzhľadom na ich technickú povahu, ako aj na skutočnosť, že prvé správy o pokroku sa majú predložiť v roku 2021. Správy o pokroku by sa mali vypracovať v záujme zabezpečenia transparentnosti voči Únii, ostatným členským štátom trhovým aktérom vrátane spotrebiteľov. Mali by byť komplexné vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie a v prvom období by zároveň mali klásť dôraz na oblasti, na ktoré sa vzťahujú ciele rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.
(25)  Integrované správy o pokroku členských štátov by mali odzrkadľovať prvky uvedené vo vzore pre národné plány. Podrobnosti o vzore na vypracovanie integrovanej správy o pokroku by sa mali uvádzať v následných vykonávacích aktoch, a to vzhľadom na ich technickú povahu, ako aj na skutočnosť, že prvé správy o pokroku sa majú predložiť v roku 2021. Správy o pokroku by sa mali vypracovať v záujme zabezpečenia transparentnosti voči Únii, ostatným členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom, trhovým aktérom vrátane spotrebiteľov a ostatných zainteresovaných strán a širokej verejnosti. Mali by byť komplexné vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie a v prvom období by zároveň mali klásť dôraz na oblasti, na ktoré sa vzťahujú ciele rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28
(28)  Zo skúseností pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 525/2013 vyplynul význam transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, úplnosti a porovnateľnosti informácií. Na základe týchto skúseností by sa týmto nariadením malo zabezpečiť, aby členské štáty podávali správy o svojich politikách, opatreniach a prognózach ako o kľúčovom prvku správ o pokroku. Informácie obsiahnuté v týchto správach by mali byť podstatné na preukázanie včasného plnenia záväzkov podľa nariadenia [ ] [ESR]. Prevádzkové systémy, ktoré sa neustále zlepšujú, by na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní mali významne prispieť k priebežnému posilňovaniu informácií potrebných na sledovanie pokroku, pokiaľ ide o rozmer týkajúci sa dekarbonizácie.
(28)  Zo skúseností pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 525/2013 vyplynul význam transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, úplnosti a porovnateľnosti informácií. Na základe týchto skúseností by sa týmto nariadením malo zabezpečiť, aby členské štáty používali spoľahlivé a konzistentné údaje a predpoklady v rámci piatich rozmerov a zverejňovali údaje používané na vypracúvanie scenárov a modelovanie a podávali správy o svojich politikách, opatreniach a prognózach ako o kľúčovom prvku správ o pokroku. Informácie obsiahnuté v týchto správach by mali byť podstatné na preukázanie včasného plnenia záväzkov podľa nariadenia [ ] [ESR]. Prevádzkové systémy, ktoré sa neustále zlepšujú, by na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní mali významne prispieť k priebežnému posilňovaniu informácií potrebných na sledovanie pokroku, pokiaľ ide o rozmer týkajúci sa dekarbonizácie.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30
(30)  S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie členských štátov a Komisie by Komisia mala vytvoriť online platformu na nahlasovanie, ktorou by sa uľahčila komunikácia a podporila spolupráca. Malo by sa tým zabezpečiť včasné predkladanie správ a zároveň by sa mala uľahčiť väčšia transparentnosť pri podávaní národných správ. Platforma elektronického nahlasovania by mala dopĺňať súčasné postupy, databázy a elektronické nástroje nahlasovania, stavať na nich a využívať ich výhody, pričom ide napríklad o Európsku environmentálnu agentúru, Eurostat a Spoločné výskumné centrum, ako aj o skúsenosti získané zo schémy Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit.
(30)  S cieľom zvýšiť transparentnosť tvorby politík v oblasti energetiky a klímy a obmedziť administratívnu zložitosť členských štátov a Komisie by Komisia mala vytvoriť verejnú online platformu, ktorou by sa uľahčil prístup verejnosti k informáciám, komunikácia medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj spolupráca medzi členskými štátmi. Malo by sa tým zabezpečiť včasné predkladanie správ a zároveň by sa mala uľahčiť väčšia transparentnosť pri podávaní národných správ. Elektronická platforma by mala dopĺňať súčasné postupy, databázy a elektronické nástroje nahlasovania, stavať na nich a využívať ich výhody, pričom ide napríklad o Európsku environmentálnu agentúru, Eurostat a Spoločné výskumné centrum, ako aj o skúsenosti získané zo schémy Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  Pokiaľ ide o údaje, ktoré treba poskytnúť Komisii prostredníctvom národného plánovania a nahlasovania, informácie z členských štátov by nemali duplikovať údaje a štatistiky, ktoré už boli sprístupnené prostredníctvom Eurostatu v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/200927 v rovnakej podobe, aká sa stanovuje podľa plánovacích a nahlasovacích povinností tohto nariadenia a ktoré sú z Eurostatu stále k dispozícii s rovnakými hodnotami. Ak je to možné a vhodné z hľadiska načasovania, nahlasované údaje a prognózy uvedené v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy by mali vychádzať z údajov Eurostatu a metodiky použitej na nahlasovanie európskej štatistiky v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 a mali by byť s nimi konzistentné.
(31)  S cieľom vyhnúť sa oneskorenému prijímaniu opatrení na úrovni Únie by Komisia mala používať ročné odhady skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, ktoré poskytuje Európska environmentálna agentúra na hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov na rok 2030. Pokiaľ ide o údaje, ktoré treba poskytnúť Komisii prostredníctvom národného plánovania a nahlasovania, informácie z členských štátov by nemali duplikovať údaje a štatistiky, ktoré už boli sprístupnené prostredníctvom Eurostatu v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/200927 v rovnakej podobe, aká sa stanovuje podľa plánovacích a nahlasovacích povinností tohto nariadenia a ktoré sú z Eurostatu stále k dispozícii s rovnakými hodnotami. Ak je to možné a vhodné z hľadiska načasovania, nahlasované údaje a prognózy uvedené v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy by mali vychádzať z údajov Eurostatu a metodiky použitej na nahlasovanie európskej štatistiky v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 a mali by byť s nimi konzistentné.
__________________
__________________
27 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
27 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 32
(32)  Vzhľadom na kolektívne dosiahnutie zámerov stratégie energetickej únie bude nevyhnutné, aby Komisia posúdila národné plány a na základe správ o pokroku aj ich vykonávanie. V prvom desaťročnom období pôjde najmä o dosiahnutie cieľov na úrovni Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a o národné príspevky k týmto cieľom. Takéto posúdenie by sa malo uskutočňovať každé dva roky, iba v prípade potreby každoročne, a malo by sa konsolidovať v správe Komisie o stave energetickej únie.
(32)  Vzhľadom na kolektívne dosiahnutie zámerov piatich rozmerov stratégie energetickej únie, najmä s cieľom vytvoriť plne funkčnú a odolnú energetickú úniu, bude nevyhnutné, aby Komisia posúdila návrhy národných plánov, ako aj vykonávanie oznámených národných plánov, a to prostredníctvom správ o pokroku. Týka sa to najmä cieľov na úrovni Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 počas prvého desaťročného obdobia. Takéto posúdenie by sa malo uskutočňovať každé dva roky, v prípade potreby každoročne, a malo by sa konsolidovať v správe Komisie o stave energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33
(33)  Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, ako aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch sa už v nariadení (EÚ) č. 525/2013 stanovuje pravidelné aktualizované posudzovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO2, na globálnu klímu. Modelovanie používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by na základe svojho posúdenia týchto vplyvov mohla zvážiť vhodné politické možnosti ich riešenia.
(33)  Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, ako aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch sa už v nariadení (EÚ) č. 525/2013 stanovuje pravidelné aktualizované posudzovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO2, na globálnu klímu. Modelovanie používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by do 1. marca 2020 mala na základe svojho posúdenia týchto vplyvov zvážiť vhodné politické možnosti ich riešenia a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33 a (nové)
(33a)  V súlade so súčasnými usmerneniami UNFCCC pre nahlasovanie skleníkových plynov sa pri výpočte a nahlasovaní emisií metánu vychádza z potenciálu globálneho otepľovania v časovom horizonte 100 rokov. Vzhľadom na vysoký potenciál globálneho otepľovania a relatívne krátku životnosť metánu v atmosfére, čo vedie k výraznému vplyvu na klímu v krátkodobom a strednodobom horizonte, by mala Komisia zanalyzovať dôsledky prijatia 20-ročného časového horizontu v prípade metánu pre politiky a opatrenia. Na základe svojich analýz by Komisia mala zvážiť vhodné politické možnosti rýchleho riešenia otázky emisií metánu pomocou stratégie Únie pre metán, pričom by sa v prvom rade mala zamerať na emisie metánu súvisiace s energiou a odpadom.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 34
(34)  Na zabezpečenie súladu politík členských štátov a Únie so zámermi energetickej únie by mal existovať neustály dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi. V náležitom prípade by Komisia mala pre členské štáty vydať odporúčania týkajúce sa okrem iného úrovne ambícií návrhov národných plánov, následného vykonávania politík a opatrení oznámených národných plánov, ako aj ďalších vnútroštátnych politík a opatrení relevantných pre realizáciu energetickej únie. Členské štáty by takéto odporúčania mali zohľadniť v maximálnej miere a v následných správach o pokroku vysvetliť, akým spôsobom boli vykonané.
(34)  Na zabezpečenie súladu politík členských štátov a Únie so zámermi energetickej únie by mal existovať neustály dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi a tam, kde je to vhodné, aj medzi členskými štátmi. Komisia by mala pre členské štáty vydať odporúčania týkajúce sa okrem iného úrovne ambícií návrhov národných plánov, následného vykonávania politík a opatrení oznámených národných plánov, ako aj ďalších vnútroštátnych politík a opatrení relevantných pre realizáciu energetickej únie. Členské štáty by mali takéto odporúčania zohľadniť a v následných správach o pokroku vysvetliť, akým spôsobom boli vykonané.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 35
(35)  Ak by ambícia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy alebo ich aktualizácií nepostačovala na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie, a to v prvom období, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, Komisia by mala prijať opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by preklenula akékoľvek „rozdiely v ambíciách“). Ak by pokrok Únie pri dosahovaní týchto zámerov a cieľov nepostačoval na ich splnenie, Komisia by mala okrem vydania odporúčaní prijať opatrenia na úrovni Únie alebo by členské štáty mali prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by sa preklenuli akékoľvek „rozdiely v splnení zámerov a cieľov“). Takéto opatrenia by mali zohľadňovať včasné ambiciózne príspevky členských štátov k cieľom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030 pri vynakladaní spoločného úsilia na kolektívne dosiahnutie cieľov. V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môžu takéto opatrenia zahŕňať aj finančné príspevky členských štátov do platformy financovania, ktorú riadi Komisia a ktorá by sa používala na prispievanie k projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii. Národné ciele členských štátov týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 by mali predstavovať základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2021. V oblasti energetickej efektívnosti môžu byť dodatočné opatrenia zamerané najmä na zvýšenie energetickej účinnosti výrobkov a dopravy a energetickej hospodárnosti budov.
(35)  Ak by ambícia a ciele, politiky a opatrenia opísané v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy nepostačovali na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie, a to v prvom období, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, Komisia by mala prijať opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie týchto zámerov a cieľov, a členské štáty by do 31. decembra 2020 mali preskúmať svoje národné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov smerom nahor (čím by sa preklenuli akékoľvek „rozdiely v ambíciách“). Ak by pokrok Únie pri dosahovaní týchto zámerov a cieľov nepostačoval na ich splnenie, Komisia môže okrem vydania odporúčaní prijať opatrenia na úrovni Únie alebo požadovať od členských štátov, aby prijali ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo ich dosiahnutie (čím by sa preklenuli akékoľvek „rozdiely v splnení zámerov a cieľov“). Takéto opatrenia by mali zohľadňovať včasné ambiciózne úsilie členských štátov týkajúce sa cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030 pri vynakladaní spoločného úsilia na kolektívne dosiahnutie cieľov. V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môžu takéto opatrenia zahŕňať aj dobrovoľné finančné príspevky členských štátov do platformy financovania, ktorú riadi Komisia a ktorá by sa používala na prispievanie k projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii vrátane projektov v záujme energetickej únie. Národné ciele členských štátov týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 by mali predstavovať základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2021 a mali by sa udržať počas celého obdobia. V oblasti energetickej efektívnosti môžu byť dodatočné opatrenia zamerané najmä na zvýšenie energetickej účinnosti výrobkov a dopravy a energetickej hospodárnosti budov.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38
(38)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť úzku spoluprácu vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú realizácie energetickej únie a vykonávania tohto nariadenia, a to spoločne s Európskym parlamentom. Komisia by mala podľa potreby pomáhať členským štátom pri vykonávaní tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o stanovenie národných plánov a súvisiace budovanie kapacít.
(38)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť úzku spoluprácu vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú realizácie energetickej únie a vykonávania tohto nariadenia, a to spoločne s Európskym parlamentom. Komisia by mala členským štátom pomáhať pri vykonávaní tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o stanovenie, vykonávanie a monitorovanie integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, dlhodobú stratégiu v oblasti klímy a energetiky a s tým spojené budovanie kapacít, a to mobilizáciou vnútorných zdrojov od Európskej agentúry pre životné prostredie, Spoločného výskumného centra, kapacitou interného modelovania, a v prípade potreby externými odbornými znalosťami.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 41 a (nové)
(41a)  Toto nariadenie zahŕňa ustanovenia súvisiace s úpravou energetickej efektívnosti ako priority infraštruktúry, pričom uznáva, že spĺňa definíciu infraštruktúry zo strany MMF a iných hospodárskych inštitúcií a má byť kľúčovým prvkom a prioritou budúcich investičných rozhodnutí o energetickej infraštruktúre Únie1a.
__________________
1a Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júna 2016 o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) (2015/2232(INI)).
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 43
(43)  Komisii by pri plnení úloh podľa tohto nariadenia mal pomáhať Výbor pre energetickú úniu s cieľom pripraviť vykonávacie akty. Mal by nahradiť Výbor pre zmenu klímy a podľa potreby iné výbory a prevziať ich úlohy.
(43)  Komisii by pri plnení úloh podľa tohto nariadenia mal pomáhať Výbor pre energetiku a klímu s cieľom pripraviť vykonávacie akty. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa uplatňovania osobitných ustanovení v oblasti klímy, Komisii by mal pomáhať Výbor pre zmenu klímy zriadený podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 44 a (nové)
(44a)  Pri príprave budúceho preskúmania tohto nariadenia a v kontexte stratégie kybernetickej bezpečnosti Únie by Komisia mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi posúdiť, či môže byť potrebné pridať ďalšie požiadavky na jednotné plánovanie a podávanie správ týkajúce sa úsilia členských štátov o zlepšenie ochrany kritickej infraštruktúry energetického systému Únie pred akoukoľvek formou kybernetických hrozieb, a to najmä so zreteľom na čoraz vyšší počet potenciálne kritických kybernetických útokov spáchaných v uplynulom desaťročí, aby sa zaistila energetická bezpečnosť za akýchkoľvek okolností. Takáto zlepšená koordinácia v rámci Únie by však nemala ovplyvňovať národné bezpečnostné záujmy členských štátov odhaľovaním citlivých informácií.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 1
Článok 1
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1.  Týmto nariadením sa stanovuje mechanizmus riadenia na:
1.  Týmto nariadením sa stanovuje mechanizmus riadenia na:
-a)  vykonávanie dlhodobých stratégií a opatrení v oblasti klímy a energetiky zameraných na splnenie záväzkov Únie týkajúcich sa skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou;
a)  vykonávanie stratégií a opatrení na splnenie zámerov a cieľov energetickej únie a v prvom desaťročnom období od roku 2021 do roku 2030 najmä splnenie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030;
a)  vykonávanie stratégií a opatrení na splnenie zámerov a cieľov energetickej únie a v prvom desaťročnom období od roku 2021 do roku 2030 najmä splnenie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030;
aa)  štruktúrovanie partnerstiev a spolupráce medzi členskými štátmi na makroregionálnej a regionálnej úrovni, zamerané na dosiahnutie cieľov, zámerov a záväzkov energetickej únie;
b)  zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti nahlasovania zo strany Únie a jej členských štátov sekretariátu dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
b)  zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti nahlasovania zo strany Únie a jej členských štátov sekretariátu dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody;
ba)  prispievanie k väčšej regulačnej istote, ako aj prispievanie k väčšej istote pre investorov a pomáhanie naplno využiť príležitosti na hospodársky rozvoj, stimulovanie investícií, vytváranie pracovných miest a sociálnu súdržnosť;
bc)  podporovanie spravodlivého prechodu pre občanov a regióny, na ktorých a na ktoré by prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo mohol mať nepriaznivý vplyv.
Mechanizmus riadenia vychádza z integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy na desaťročné obdobie od roku 2021 do roku 2030, zo zodpovedajúcich integrovaných národných správ členských štátov o pokroku v oblasti energetiky a klímy a z dohôd o integrovanom monitoringu zo strany Európskej komisie. Vymedzuje sa v ňom štruktúrovaný, iteratívny proces medzi Komisiou a členskými štátmi na účely finalizácie národných plánov a ich následného vykonávania, a to aj pokiaľ ide o regionálnu spoluprácu, a zodpovedajúce opatrenia Komisie.
Mechanizmus riadenia vychádza z integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy na desaťročné obdobie od roku 2021 do roku 2030, zo zodpovedajúcich integrovaných národných správ členských štátov o pokroku v oblasti energetiky a klímy a z dohôd o integrovanom monitoringu zo strany Európskej komisie. Vymedzuje sa v ňom štruktúrovaný, transparentný a iteratívny proces medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorý zabezpečuje plnú účasť širokej verejnosti a miestnych orgánov na účely finalizácie národných plánov a ich následného vykonávania, a to aj pokiaľ ide o makroregionálnu a regionálnu spoluprácu, a zodpovedajúce opatrenia Komisie.
2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na týchto päť rozmerov energetickej únie:
2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na týchto päť rozmerov energetickej únie:
a)  energetická bezpečnosť,
a)  energetická bezpečnosť,
b)  trh s energiou,
b)  vnútorný trh s energiou,
c)  energetická efektívnosť,
c)  energetická efektívnosť,
d)  dekarbonizácia a
d)  dekarbonizácia a
e)  výskum, inovácia a konkurencieschopnosť.
e)  výskum, inovácia a konkurencieschopnosť.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov v [prepracovanom znení smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767], smernici 2010/31/EÚ a smernici 2012/27/EÚ.
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov v [prepracovanom znení smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767], [prepracovanom znení smernice 2009/72/ES podľa návrhu COM(2016)XXXX], smernici 2010/31/EÚ a smernici 2012/27/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – bod 3
(3)  „prijaté politiky a opatrenia“ sú politiky a opatrenia, pre ktoré bolo prijaté oficiálne vládne rozhodnutie ku dňu predloženia národného plánu alebo správy o pokroku a existuje jasný záväzok vykonávať ich;
(3)  „prijaté politiky a opatrenia“ sú politiky a opatrenia, pre ktoré bolo prijaté oficiálne rozhodnutie ústrednej alebo regionálnej vlády ku dňu predloženia národného plánu alebo správy o pokroku a existuje jasný záväzok vykonávať ich;
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – bod 9
(9)  „ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030“ sú záväzný cieľ v rámci celej Únie dosiahnuť do roku 2030 v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990 aspoň 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov, záväzný cieľ na úrovni Únie dosiahnuť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov tvoril v roku 2030 aspoň 27 % energie spotrebovanej v Únii, cieľ na úrovni Únie zlepšiť do roku 2030 energetickú efektívnosť aspoň o 27 %, pričom sa tento cieľ preskúma v roku 2020 s ohľadom na vytýčenú úroveň zlepšenia v Únii o 30 %, a cieľ týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni 15 % do roku 2030 alebo akékoľvek následné ciele v tomto ohľade, odsúhlasené Európskou radou alebo Radou EÚ a Parlamentom na rok 2030;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – bod 11 a (nový)
(11a)  „včasné úsilie“ je včasný pokrok členského štátu, ktorý sa uskutočnil od roku 2021, pri dosahovaní jeho cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov uvedeného v článku 3 [prepracovaného znenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov], a jeho cieľa zlepšiť energetickú efektívnosť uvedeného v článku 1 ods. 1 a v článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 – bod 17 a (nový)
(17a)  „prvoradosť energetickej efektívnosti“ je stanovenie priorít každého energetického plánovania a politických a investičných rozhodnutí, pokiaľ ide o opatrenia na zefektívnenie dopytu po energii a dodávok energie, prostredníctvom nákladovo optimálnych úspor konečného využitia energie, iniciatívami v oblasti reakcie na strane dopytu a účinnejšou premenou, prenosom a distribúciou energie;
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 3
Článok 3
Článok 3
Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy
Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy
1.  Každý členský štát do 1. januára 2019 a potom každých desať rokov Komisii oznámi integrovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy. Tieto plány obsahujú prvky uvedené v odseku 2 a prílohe I. Prvý plán sa vzťahuje na obdobie rokov 2021 až 2030. Nasledujúce plány sa vzťahujú na desaťročné obdobie nasledujúce bezprostredne po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúci plán.
1.  Každý členský štát do 1. januára 2019 a potom každých desať rokov Komisii oznámi integrovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy. Tieto plány obsahujú prvky uvedené v odseku 2 a prílohe I. Prvý plán sa vzťahuje na obdobie rokov 2021 až 2030. Nasledujúce plány sa vzťahujú na desaťročné obdobie nasledujúce bezprostredne po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúci plán.
2.  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy pozostávajú z týchto hlavných zložiek:
2.  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy pozostávajú z týchto hlavných zložiek:
a)  prehľad procesu vypracúvania integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy pozostávajúci zo zhrnutia, opisu konzultácií a zapojenia zainteresovaných strán a ich výsledkov a regionálnej spolupráce s inými členskými štátmi pri príprave plánu;
a)  prehľad procesu vypracúvania integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy pozostávajúci zo:
(1)   zhrnutia;
(2)   opisu konzultácií a zapojenia miestnych orgánov, občianskej spoločnosti, podnikov, sociálnych partnerov a občanov a ich výsledkov;
(3)  opisu makroregionálnej a regionálnej spolupráce s inými členskými štátmi pri príprave plánu;
b)  opis národných zámerov, cieľov a príspevkov každého z piatich rozmerov energetickej únie;
b)  opis národných zámerov a cieľov každého z piatich rozmerov energetickej únie;
c)  opis politík a opatrení plánovaných na dosiahnutie zodpovedajúcich zámerov, cieľov a príspevkov uvedených v písmene b);
c)  opis plánovaných politík, opatrení a investičných stratégií plánovaných na dosiahnutie zodpovedajúcich zámerov a cieľov uvedených v písmene b);
d)  opis aktuálnej situácie piatich rozmerov energetickej únie aj so zreteľom na energetický systém a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov, ako aj prognózy v súvislosti so zámermi uvedenými v písmene b) a už existujúcimi (vykonávanými a prijatými) politikami a opatreniami;
d)  opis aktuálnej situácie piatich rozmerov energetickej únie aj so zreteľom na energetický systém a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov, ako aj prognózy v súvislosti so zámermi a cieľmi uvedenými v písmene b) a už existujúcimi (vykonávanými a prijatými) politikami a opatreniami, a opis regulačných a neregulačných prekážok plnenia cieľov a zámerov;
e)  posúdenie vplyvov plánovaných politík a opatrení na splnenie zámerov uvedených v písmene b);
e)  posúdenie vplyvov jednotlivých a súhrnných plánovaných politík a opatrení na splnenie cieľov a zámerov uvedených v článkoch 1, 4, 13a a 14 a vplyvov na ochranu životného prostredia vrátane kvality ovzdušia a ochranu prírody, zdravie, makroekonomické a sociálne vplyvy;
ea)   posúdenie vplyvov plánovaných politík a opatrení na hospodársku súťaž spojenú s piatimi rozmermi energetickej únie;
eb)  posúdenie potenciálnych vplyvov na klímu v členskom štáte vrátane priamych a nepriamych vplyvov, a stratégií na zvyšovanie odolnosti s cieľom riadiť vplyv na zmenu klímy, ako sú národné adaptačné plány;
ec)  po vypracovaní investičnej stratégie – odhad verejných a súkromných investícií potrebných na vykonávanie plánovaných politík a opatrení;
f)  príloha vypracovaná v súlade s požiadavkami a štruktúrou uvedenými v prílohe II k tomuto nariadeniu, v ktorej sa stanovujú metodiky a politické opatrenia členského štátu na dosiahnutie úspor energie v súlade s článkom 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761] a prílohou V k uvedenej smernici.
f)  príloha vypracovaná v súlade s požiadavkami a štruktúrou uvedenými v prílohe II k tomuto nariadeniu, v ktorej sa stanovujú metodiky a politické opatrenia členského štátu na dosiahnutie úspor energie v súlade s článkom 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761] a prílohou V k uvedenej smernici.
3.  Členské štáty pri príprave národných plánov uvedených v odseku 1 zohľadňujú prepojenia medzi piatimi rozmermi energetickej únie a v náležitých prípadoch používajú konzistentné údaje a predpoklady vo všetkých piatich rozmeroch.
3.  Členské štáty pri príprave národných plánov uvedených v odseku 1:
a)  obmedzujú administratívnu zložitosť a náklady pre všetky príslušné zainteresované strany;
b)   zohľadňujú prepojenia medzi piatimi rozmermi energetickej únie, najmä zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti;
c)   v náležitých prípadoch používajú dôveryhodné a konzistentné údaje a predpoklady vo všetkých piatich rozmeroch a zverejňujú údaje používané na modelovanie;
d)  zabezpečujú súlad s cieľmi stanovenými v článku 1 a s národnými dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky stanovenými v článku 14;
e)  posudzujú počet domácností žijúcich v energetickej chudobe, berúc do úvahy potreby domácich energetických služieb nutných na zabezpečenie základnej životnej úrovne v príslušnom vnútroštátnom kontexte, a uvádzajú existujúce a plánované politiky a opatrenia zamerané na riešenie problému energetickej chudoby vrátane opatrení v oblasti sociálnej politiky a iných príslušných vnútroštátnych programov.
V prípade, že členský štát má značný počet domácností žijúcich v energetickej chudobe – ako to potvrdzuje posúdenie na základe overiteľných údajov s použitím ukazovateľov geografického rozptýlenia – mal by zahrnúť do svojho plánu orientačný vnútroštátny zámer na zníženie energetickej chudoby;
f)  zahrnú ustanovenia s cieľom zamedziť, zmierniť alebo v prípade, že je projekt vo verejnom záujme a nie sú k dispozícii žiadne alternatívy, kompenzovať akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného nahlasovania podľa článkov 15 až 22;
g)  zohľadňujú najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.
3a.  Členský štát zabezpečí, že po jeho prvých integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy každý z jeho nasledovných plánov, ktoré boli Komisii oznámené v súlade s odsekom 1, upraví jeho národné ciele a zámery uvedené v článku 4, s cieľom zohľadniť zvýšenie ambícií v porovnaní s úrovňou stanovenou v jeho predchádzajúcich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy.
3b.  Členské štáty zverejňujú plány predložené Komisii podľa tohto článku.
4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 na účely zmeny prílohy I s cieľom prispôsobiť ju zmenám rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky, vývoju na trhu s energiou a novým požiadavkám dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 na účely zmeny prílohy I s cieľom prispôsobiť ju zmenám rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky, vývoju na trhu s energiou a novým požiadavkám dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 4 – názov
Národné zámery, ciele a príspevky pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Ciele a zámery pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1
Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy stanovia tieto hlavné zámery, ciele a príspevky, ako sa uvádza v oddiele A.2 prílohy I:
Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy stanovia tieto hlavné zámery a ciele, ako sa uvádza v oddiele A.2 prílohy I:
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 1 – bod ii a (nový)
iia)  trajektórie, ktoré členský štát plánuje s cieľom zachovať a posilniť odstraňovanie uhlíka pomocou záchytov v súlade s dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky uvedenými v článku 14;
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 1 – bod iii
iii.   iné prípadné národné zámery a ciele konzistentné s platnými dlhodobými stratégiami znižovania emisií.
iii)   iné národné zámery a ciele v súlade s Parížskou dohodou a dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky;
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod i
i.   na účely dosiahnutia záväzného cieľa Únie, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov predstavoval do roku 2030 aspoň 27 %, ako sa uvádza v článku 3 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767], príspevok k tomuto cieľu, pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov daného členského štátu na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030, s lineárnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021;
i)   na účely dosiahnutia záväzného cieľa Únie, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov predstavoval do roku 2030 aspoň 35 %, ako sa uvádza v [článku 3] [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767];
Pozmeňujúci návrh 291
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – písmeno i a (nové)
ia.   národný cieľ členského štátu pre energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle hrubej konečnej energetickej spotreby v roku 2030 stanovený podľa článku 3 a prílohy Ia k smernici (EÚ).../... [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES, ako sa navrhuje v COM(2016)0767], s lineárnou trajektóriou zabezpečujúcou rovnomerné zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov od roku 2021, ako sa uvádza v prílohe Ia k tomuto nariadeniu;
Pozmeňujúci návrh 292
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – písmeno i b (nové)
ib.   Trajektória uvedená v bode ia) musí:
i)   začínať od podielu energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2020, ako sa uvádza v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I k smernici (EÚ) .../... [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767]. Ak členský štát prekročí svoj záväzný národný cieľ na rok 2020, jeho trajektória môže začať na úrovni dosiahnutej v roku 2020;
ii)   pozostávať minimálne z troch referenčných bodov vypočítaných ako priemer za predchádzajúce dva alebo tri roky, ako sa uvádza v prílohe Ia;
iii)   dosiahnuť aspoň národný cieľ na rok 2030;
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod i c (nový)
ic)  súhrnná trajektória členského štátu uvedená v bodoch ia) a ib) sa pridá do záväznej lineárnej trajektórie Únie a musí dosiahnuť záväzný cieľ Únie, ktorým je podiel aspoň 35 % energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v roku 2030;
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod i d (nový)
id)  trajektórie členského štátu pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie od roku 2031 v súlade s dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky.
Pozmeňujúce návrhy 69 a 287
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod ii
ii)  trajektórie podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch vykurovania a chladenia, elektriny a dopravy;
ii)  orientačné trajektórie členského štátu týkajúce sa podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch vykurovania a chladenia, elektriny a dopravy;
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod iii
iii.  trajektórie technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej energetickej spotreby jednotlivých technológií za každú technológiu a sektor v Mtoe a celkového plánovaného inštalovaného výkonu za každú technológiu a sektor v MW;
iii)   orientačné trajektórie technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej energetickej spotreby jednotlivých technológií za každú technológiu a sektor v Mtoe, celkového plánovaného inštalovaného výkonu za každú technológiu a sektor v MW vrátane prestavby (repowering);
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod 2 – bod iii a (nový)
iiia) podiel energie, ktorú v členskom štáte vyrobia z obnoviteľných zdrojov mestá, komunity obnoviteľných zdrojov a samospotrebitelia od roku 2021 do roku 2030, ako aj ciele a trajektórie, pokiaľ ide o túto energiu, vrátane očakávanej hrubej konečnej spotreby energie v Mtoe;
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 1
(1)  orientačný národný príspevok v oblasti energetickej efektívnosti k dosiahnutiu záväzného cieľa energetickej efektívnosti Únie na úrovni 30 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761], na základe spotreby primárnej alebo koncovej energie, alebo na základe úspor primárnej alebo koncovej energie alebo na základe energetickej náročnosti.
(1)  záväzný národný cieľ v oblasti energetickej efektívnosti týkajúci sa dosiahnutia záväzného cieľa energetickej efektívnosti Únie na úrovni 40 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761], na základe spotreby primárnej alebo koncovej energie, alebo na základe úspor primárnej alebo koncovej energie alebo na základe energetickej náročnosti, s lineárnou trajektóriou tohto cieľa od roku 2021.
Členské štáty vyjadrujú svoj príspevok ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej spotreby energie v rokoch 2020 a 2030 s lineárnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021. Musia vysvetliť svoju východiskovú metodiku a použité prevodné koeficienty;
Členské štáty vyjadrujú svoje ciele v oblasti energetickej efektívnosti ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej spotreby energie v rokoch 2020 a 2030. Musia vysvetliť svoju východiskovú metodiku a prevodné koeficienty použité v súlade s prílohami IV a V k ... [v znení zmien podľa návrhu COM(2016)0761].
Trajektória uvedená v prvom pododseku pozostáva z dvojročných priebežných cieľov začínajúcich v roku 2022 a potom každé dva roky;
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 2
(2)  kumulatívny objem úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie rokov 2021 – 2030 podľa článku 7 o povinných úsporách energie v smernici 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)0761];
(2)  kumulatívny objem dodatočných úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie rokov 2021 – 2030 a po tomto období podľa článku 7 o povinných úsporách energie v smernici 2012/27/EÚ [v znení zmien podľa návrhu COM(2016)0761];
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 3
(3)  zámery pri dlhodobej obnove vnútroštátneho fondu bytových a komerčných budov (súkromných aj verejných);
(3)  medzníky – na základe analýzy existujúceho fondu budov – na roky 2030 a 2040 v prípade dlhodobých stratégií na obnovu vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných aj súkromných, merajúce pokrok pri dosahovaní cieľa na rok 2050 v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ [zmenenej návrhom COM(2016)0765];
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 3 a (nový)
(3a)  plánované politiky a opatrenia, ako aj pokrok smerom k transformácii vnútroštátneho fondu budov na vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, a to aj fakticky podložený odhad očakávaných úspor energie a ďalších prínosov, ktoré sa majú dosiahnuť v období rokov 2020 až 2030;
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 4
(4)  celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť alebo zodpovedajúce ročné úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť v období rokov 2020 až 2030 podľa článku 5 o vzorovej úlohe budov verejných subjektov v rámci smernice 2012/27/EÚ;
(4)  celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť a zodpovedajúce úspory energie dosiahnuté prostredníctvom obnovy alebo zodpovedajúce ročné úspory energie vyplývajúce z alternatívneho prístupu, ktoré sa majú dosiahnuť v období rokov 2020 až 2030 podľa článku 5 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien podľa návrhu COM(2016)0761];
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 4 a (nový)
(4a)  zistený potenciál úspor energie pri vykurovaní a chladení, a to aj výsledky komplexného posúdenia potenciálu na využitie vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny a účinného a inovatívneho diaľkového vykurovania a chladenia;
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod 5
(5)  iné národné zámery v oblasti energetickej efektívnosti vrátane dlhodobých cieľov alebo stratégií a sektorových cieľov v oblastiach ako doprava, vykurovanie a chladenie;
(5)  iné národné zámery v oblasti energetickej efektívnosti vrátane dlhodobých cieľov alebo stratégií a sektorových cieľov v oblastiach ako doprava, výrobné odvetvie a vodné a odpadové hospodárstvo alebo vyplývajúce z politík spájajúcich jednotlivé odvetvia; ako aj efektívnosť v ostatných sektoroch s vysokým potenciálom energetickej efektívnosti v rámci celého reťazca toku energie od primárnej energie ku koncovým používateľom alebo napríklad v dátových centrách;
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – bod 1
(1)  národné zámery vzhľadom na narastajúcu mieru diverzifikácie zdrojov energie a dodávku z tretích krajín;
(1)  národné zámery vzhľadom na narastajúcu mieru diverzifikácie zdrojov energie a dodávku z tretích krajín s cieľom zvýšiť odolnosť makroregionálnych, regionálnych a národných energetických systémov;
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – bod 2
(2)  národné zámery vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín;
(2)  národné zámery vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín s cieľom zvýšiť odolnosť makroregionálnych, národných a regionálnych energetických systémov;
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – bod 4
(4)  národné zámery vzhľadom na zavádzanie domácich zdrojov energie (predovšetkým energie z obnoviteľných zdrojov);
(4)  národné zámery vzhľadom na zvýšenie flexibility vnútroštátneho energetického systému, najmä prostredníctvom zavádzania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, využívania domácich a regionálnych obnoviteľných zdrojov energie, riadenia odberu a uskladňovania;
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 1
(1)  miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na cieľ do roku 2030 týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %; členské štáty musia vysvetliť použitú východiskovú metodiku;
(1)  miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na orientačný cieľ do roku 2030 týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %, berúc do úvahy cieľ do roku 2020 týkajúci sa prepojenia na úrovni aspoň 10 %, podmienky a potenciál národných a regionálnych trhov, všetky aspekty analýz nákladov a prínosov, aktuálnu úroveň vykonávania projektov spoločného záujmu, ako aj opatrenia na zvýšenie obchodovateľnej kapacity v existujúcich prepojeniach; členské štáty musia vysvetliť použitú východiskovú metodiku, berúc do úvahy metodiku navrhnutú Komisiou;
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 2
(2)  kľúčové národné zámery vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu elektriny a prepravy plynu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v ktoromkoľvek z piatich rozmerov stratégie energetickej únie;
(2)  kľúčové národné zámery vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu a distribúcie elektriny a prepravy plynu a jej modernizáciu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v ktoromkoľvek z piatich rozmerov stratégie energetickej únie; pre každý plánovaný veľký infraštruktúrny projekt, predbežné posúdenie jeho zlučiteľnosti s piatimi rozmermi energetickej únie a jeho príspevky k týmto rozmerom, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok a hospodársku súťaž;
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 3
(3)  národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad integrácia trhov a prepojenie trhov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
(3)  národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad zvyšovanie flexibility systému, najmä odstránením prekážok voľnej tvorby cien, integrácia a prepájanie trhov, inteligentné siete, agregácia, riadenie odberu, uskladňovanie, distribuovaná výroba, mechanizmy na dispečing, redispečing a obmedzovanie, cenové signály v reálnom čase, vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 3 a (nový)
(3a)  národné zámery týkajúce sa nediskriminačnej účasti na energii z obnoviteľných zdrojov, reakcie na strane dopytu a uskladňovania, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 3 b (nový)
(3b)  národné zámery vzhľadom na zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme a prínos vlastnej výroby energie a nových technológií vrátane inteligentných meradiel;
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno d – bod 4
(4)  národné zámery pri zabezpečovaní primeranosti elektrizačnej sústavy, ako aj pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
(4)  národné zámery pri zabezpečovaní primeranosti elektrizačnej sústavy a zabezpečovaní toho, aby neboli zavedené nijaké kapacitné mechanizmy alebo – v prípade, ak sa vykonávajú na účely bezpečnosti dodávok – aby boli v maximálnej možnej miere obmedzené, vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno e – bod 1
(1)  národné zámery a ciele financovania verejného a súkromného výskumu a inovácií vo vzťahu k energetickej únii; v prípade potreby vrátane harmonogramu dosahovania zámerov. Tieto ciele a zámery by mali byť v súlade s cieľmi a zámermi stanovenými v stratégii energetickej únie a v pláne SET;
(1)  národné zámery a ciele financovania verejnej podpory výskumu a inovácií vo vzťahu k energetickej únii a jej očakávaný vplyv na súkromný výskum; v prípade potreby vrátane harmonogramu dosahovania zámerov. Tieto ciele a zámery by mali byť v súlade s cieľmi a zámermi stanovenými v stratégii energetickej únie a v pláne SET;
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno e – bod 2
(2)  národné zámery na rok 2050 týkajúce sa zavádzania nízkouhlíkových technológií;
(2)  národné zámery na rok 2050 vzťahujúce sa na podporu udržateľných technológií;
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno e – bod 3
(3)  národné zámery týkajúce sa konkurencieschopnosti.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 5 – nadpis
Proces stanovenia príspevku členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
Proces stanovenia cieľa členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1
1.  Členské štáty sa pri stanovovaní svojho prínosu k podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej hrubej spotrebe energie v roku 2030 a poslednom roku obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány, podľa článku 4 písm. a) ods. 2 bodu (i) zohľadnia:
1.  Členské štáty sa pri stanovovaní svojho cieľa k podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej hrubej spotrebe energie v roku 2030 a poslednom roku obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány, podľa článku 4 písm. a) ods. 2 bodu (i) zohľadnia:
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno d – bod i
i)  spravodlivé rozdelenie využitia v celej Európskej únii;
i)  spravodlivé a nákladovo efektívne rozdelenie využitia v celej Európskej únii;
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da)  základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie uvedenej v článku 3 ods. 3 smernice (EÚ) .../... [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES];
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2
2.  Členské štáty kolektívne zabezpečia, aby súčet ich príspevkov dosiahol do roku 2030 aspoň 27 % energie získanej z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na úrovni Únie.
2.  Členské štáty kolektívne zabezpečia, aby súčet ich cieľov dosiahol do roku 2030 lineárnu trajektóriu dosahujúcu podiel aspoň 35 % energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na úrovni Únie.
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 6 – nadpis
Proces stanovenia príspevku členských štátov v oblasti energetickej efektívnosti
Proces stanovenia záväzného cieľa členských štátov v oblasti energetickej efektívnosti
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Členské štáty pri stanovovaní svojho orientačného národného príspevku v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 a posledný rok obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány podľa článku 4 písm. b) bodu 1, zabezpečia, aby:
1.  Členské štáty pri stanovovaní svojho záväzného národného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 a posledný rok obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány podľa článku 4 písm. b) bodu 1, zabezpečia, aby:
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – písmeno a
a)  spotreba energie v Únii v roku 2020 nepresiahla 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe koncovej energie a aby spotreba energie v Únii v roku 2030 nepresiahla 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie v prvom desaťročnom období;
a)  spotreba energie v Únii v roku 2020 nepresiahla 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe koncovej energie a aby spotreba energie v Únii v roku 2030 nepresiahla 1 132 Mtoe primárnej energie a 849 Mtoe koncovej energie v prvom desaťročnom období;
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2 – úvodná časť
2.  Členské štáty pri stanovovaní svojho príspevku uvedeného v odseku 1 môžu zohľadniť okolnosti, ktoré majú vplyv na spotrebu primárnej a koncovej energie, ako napríklad:
2.  Členské štáty pri stanovovaní svojho cieľa uvedeného v odseku 1 môžu zohľadniť okolnosti, ktoré majú vplyv na spotrebu primárnej a koncovej energie, ako napríklad:
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 7
Článok 7
Článok 7
Vnútroštátne politiky a opatrenia pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Vnútroštátne politiky, opatrenia a investičné stratégie pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Členské štáty v súlade s prílohou I opíšu vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy hlavné existujúce (vykonávané a prijaté) a plánované politiky a opatrenia predovšetkým na dosiahnutie zámerov stanovených v národnom pláne vrátane opatrení na zabezpečenie regionálnej spolupráce a primeraného financovania na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.
Členské štáty v súlade s prílohou I opíšu vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy hlavné existujúce (vykonávané a prijaté) a plánované politiky a opatrenia predovšetkým na dosiahnutie zámerov stanovených v národnom pláne vrátane opatrení na zabezpečenie regionálnej spolupráce a primeraného financovania na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane mobilizácie programov a nástrojov Únie.
Opis hlavných existujúcich a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie cieľov stanovených v národných plánoch je sprevádzaný celkovým prehľadom investícií potrebných na dosiahnutie týchto cieľov.
Členské štáty považujú energetickú efektívnosť za prioritu v oblasti infraštruktúry. Do svojho plánovania infraštruktúry zahrnú programy energetickej efektívnosti a uprednostnia investície do renovácie budov.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1
1.  Členské štáty opíšu v súlade so štruktúrou a formátom podľa prílohy I súčasnú situáciu každého z piatich rozmerov energetickej únie vrátane energetického systému a emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania pomocou záchytov v čase predloženia národného plánu alebo na základe najnovších dostupných informácií. Členské štáty takisto stanovia a opíšu prognózy každého z piatich rozmerov energetickej únie na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2040 (ako aj na rok 2030), ktoré majú vyplynúť z existujúcich (vykonávaných a prijatých) politík a opatrení.
1.  Členské štáty opíšu v súlade so štruktúrou a formátom podľa prílohy I súčasnú situáciu každého z piatich rozmerov energetickej únie vrátane energetického systému a emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania pomocou záchytov v čase predloženia národného plánu alebo na základe najnovších dostupných informácií. Členské štáty takisto stanovia a opíšu prognózy každého z piatich rozmerov energetickej únie na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2030 (ako aj na rok 2030), ktoré majú vyplynúť z existujúcich (vykonávaných a prijatých) politík a opatrení. Členské štáty zverejnia predpoklady, parametre a metódy použité na prognózy a scenáre.
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – písmeno a
a)  vplyv na rozvoj energetického systému a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2040 (ako aj na rok 2030) v rámci plánovaných politík a opatrení vrátane porovnania s prognózami založenými na existujúcich (vykonávaných a prijatých) politikách a opatreniach uvedených v odseku 1;
a)  vplyv na rozvoj energetického systému a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2040 (ako aj na rok 2030) v rámci plánovaných politík a opatrení vrátane porovnania s prognózami založenými na existujúcich (vykonávaných a prijatých) politikách a opatreniach uvedených v odseku 1. Malo by to zahŕňať posúdenie synergií vyplývajúcich z prepájania sektorov, digitalizácie a zlepšenia štruktúry trhu, ako aj prínosy z hľadiska kvality ovzdušia a bezpečnosti dodávok;
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – písmeno b
b)  makroekonomický, environmentálny, sociálny účinok a účinok na zručnosti plánovaných politík a opatrení uvedených v článku 7 a ďalej konkretizovaných v prílohe I na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2030 vrátane porovnania s prognózami založenými na existujúcich (vykonávaných a prijatých) politikách a opatreniach uvedených v odseku 1;
b)  makroekonomický, zdravotný, environmentálny, sociálny účinok a účinok na zručnosti jednotlivých a súhrnných plánovaných politík a opatrení uvedených v článku 7 a ďalej konkretizovaných v prílohe I na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2030 vrátane porovnania s prognózami existujúcich (vykonávaných a prijatých) politík a opatrení uvedených v odseku 1. Metodika používaná na posudzovanie týchto vplyvov sa zverejní a podporuje sa používanie analýz nákladov a prínosov;
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – písmeno c
c)  interakcie medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami v rámci politického rozmeru a medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2030. Prognózy týkajúce sa bezpečnosti dodávok, infraštruktúr a integrácie trhov musia byť spojené so spoľahlivými scenármi energetickej efektívnosti.
c)  interakcie medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami v rámci politického rozmeru a medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2030. Posúdenie musí zahŕňať kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotenie všetkých doložených interakcií medzi vnútroštátnymi politikami a opatreniami a politickými opatreniami Únie v oblasti klímy a energetiky. Prognózy týkajúce sa bezpečnosti dodávok, infraštruktúr a integrácie trhov musia byť spojené so spoľahlivými scenármi energetickej efektívnosti;
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  spôsob, akým jednotlivé a súhrnné existujúce a plánované politiky a opatrenia pomôžu prilákať súkromné investície spolu s verejným financovaním potrebným na ich vykonávanie.
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok 9
Článok 9
Článok 9
Návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
Návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
1.  Členské štáty musia do 1. januára 2018 a potom každých desať rokov pripraviť a predložiť Komisii návrh integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3 ods. 1.
1.  Každý členský štát do 1. júna 2018 pripraví a predloží Komisii návrh svojho prvého integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3 ods. 1. Každý členský štát pripraví a predloží Komisii návrh svojho druhého plánu do 1. januára 2023 a návrhy svojich následných plánov každých päť rokov potom.
2.  Komisia môže pre členské štáty vydať odporúčania k návrhom plánov v súlade s článkom 28. V týchto odporúčaniach sa stanovujú najmä:
2.  Komisia posúdi návrh plánov a vydá odporúčania pre jednotlivé krajiny určené členským štátom v súlade s článkom 28, a to najneskôr tri mesiace pred uplynutím lehoty na predloženie plánu uvedeného v článku 3 ods. 1, s cieľom:
a)  úroveň ambície zámerov, cieľov a príspevkov na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie a najmä cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030;
a)  zabezpečiť kolektívne dosahovanie cieľov a zámerov energetickej únie členskými štátmi vo všetkých rozmeroch energetickej únie;
aa)  zabezpečovať dosahovanie národných cieľov a zámerov členskými štátmi;
b)  politiky a opatrenia týkajúce sa zámerov na úrovni členských štátov a únie, ako aj iných politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom;
b)  zlepšovať jednotlivé existujúce a plánované politiky a opatrenia zahrnuté v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy vrátane politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom;
ba)  navrhovať prijatie dodatočných politík a opatrení v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy;
c)  interakcia a konzistentnosť existujúcich (vykonávaných a prijatých) a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci jedného rozmeru i rôznych rozmerov energetickej únie.
c)  zabezpečovať konzistentnosť existujúcich (vykonávaných a prijatých) a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci jedného rozmeru i rôznych rozmerov energetickej únie;
ca)  zabezpečovať súlad investičných stratégií a nástrojov s politikami a opatreniami členských štátov, ktoré majú dosiahnuť príslušné zámery a ciele.
3.  Členské štáty pri finalizácii svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v čo najväčšej miere zohľadňujú všetky odporúčania Komisie.
3.  Členské štáty pri finalizácii svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v čo najväčšej miere zohľadňujú všetky odporúčania Komisie. V prípade, že stanovisko dotknutého členského štátu sa odlišuje od odporúčania Komisie, tento členský štát poskytne a zverejní dôvody svojho stanoviska.
3a.  Členské štáty sprístupňujú verejnosti návrhy plánov uvedené v odseku 1.
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1
Bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky práva Únie, členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať na príprave návrhov plánov uvedených v článku 9 a k návrhom svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ktoré predkladajú Komisii, pripoja zhrnutie názorov verejnosti. Pokiaľ sa uplatňujú ustanovenia smernice 2001/42/ES, vychádza sa z toho, že konzultácie uskutočnené v súlade s uvedenou smernicou spĺňajú aj povinnosť týkajúcu sa verejných konzultácií podľa tohto nariadenia.
Bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky práva Únie, členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať na príprave návrhov plánov uvedených v článku 9, dlhodobých stratégií uvedených v článku 14, ak sú otvorené všetky možnosti a ak sa môže uskutočniť skutočná verejná konzultácia.
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty stanovia primerané harmonogramy, ktoré poskytnú dostatočný čas na informovanie verejnosti a na prípravu a účinnú účasť verejnosti na rôznych fázach procesu plánovania. Členské štáty náležite zohľadnia rovnakú účasť a zabezpečia, aby verejnosť bola informovaná, či už prostredníctvom verejných oznámení alebo iných vhodných prostriedkov, ako sú elektronické médiá, ak sú k dispozícii, o všetkých praktických opatreniach týkajúcich sa ich účasti, a členské štáty tiež zabezpečia, aby mala verejnosť prístup ku všetkým relevantným dokumentom.
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 b (nový)
1b.  Členské štáty zahrnú do podania svojho návrhu a konečného integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy a do svojich dlhodobých stratégií Komisii zhrnutie názorov verejnosti a spôsob, akým boli tieto názory zohľadnené.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 c (nový)
1c.  Pokiaľ sa uplatňujú ustanovenia smernice 2001/42/ES, vychádza sa z toho, že konzultácie uskutočnené v súlade s uvedenou smernicou spĺňajú aj povinnosť týkajúcu sa verejných konzultácií podľa tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1 d (nový)
1d.  Členské štáty pri vykonávaní tohto článku musia obmedziť administratívnu zložitosť.
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Článok 10 a (nový)
Článok 10a
Mnohoúrovňová platforma pre dialóg o klíme a energetike
1.  V duchu partnerstva členský štát zriadi trvalú mnohoúrovňovú platformu pre dialóg o klíme a energetike s cieľom podporovať aktívne zapájanie miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti, podnikateľov, investorov, všetkých ostatných relevantných zainteresovaných strán a širokej verejnosti do riadenia procesu transformácie energetiky.
2.  Členské štáty predložia svojej národnej platforme pre dialóg o klíme a energetike rôzne možnosti a scenáre pre svoje krátkodobé, strednodobé a dlhodobé politiky v oblasti energetiky a klímy spolu s analýzou nákladov a prínosov každej možnosti. Platformy pre dialóg o klíme a energetike musia byť fórami na diskusiu a vypracovanie plánov, stratégií a správ podľa článku 10.
3.  Členské štáty zabezpečia, aby platformy pre dialóg o klíme a energetike využívali primerané ľudské a finančné zdroje a aby fungovali transparentne.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Článok 11
Článok 11
Článok 11
Regionálna spolupráca
Makroregionálna a regionálna spolupráca
1.  Členské štáty navzájom spolupracujú na regionálnej úrovni, aby účinne plnili ciele, zámery a príspevky stanovené vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy.
1.  Členské štáty navzájom spolupracujú na makroregionálnej a regionálnej úrovni a v čo najväčšej miere pritom zohľadňujú všetky existujúce a potenciálne formy spolupráce, aby účinne plnili ciele a zámery stanovené vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy.
2.  Členské štáty v dostatočnom predstihu pred predložením návrhov svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy Komisii podľa článku 9 ods. 1 identifikujú príležitosti na regionálnu spoluprácu a konzultujú so susednými členskými štátmi a ostatnými členskými štátmi, ktoré prejavia záujem. Členské štáty vo svojich návrhoch integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy uvedú výsledky takýchto regionálnych konzultácií a prípadne aj spôsob zohľadnenia pripomienok.
2.  Členské štáty v dostatočnom predstihu pred predložením návrhov svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy Komisii podľa článku 9 ods. 1 identifikujú príležitosti na makroregionálnu a regionálnu spoluprácu, berúc do úvahy existujúcu makroregionálnu spoluprácu, najmä s plánom prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), plynárenskou konektivitou v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), stredozápadným regionálnym trhom s energiou (CWREM), iniciatívou pre elektrickú sieť na mori krajín Severného mora (NSCOGI), euro-stredozemským partnerstvom, a konzultujú so susednými členskými štátmi a ostatnými členskými štátmi, ktoré prejavia záujem, a to v súlade so smernicou 2011/92/EÚ a s Dohovorom z Espoo. Členské štáty vo svojich návrhoch integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy uvedú výsledky takýchto regionálnych konzultácií a prípadne aj spôsob zohľadnenia pripomienok. V prípade makroregionálnej spolupráce sa členské štáty dohodnú na štruktúre riadenia umožňujúcej stretnutia na ministerskej úrovni, a to aspoň raz ročne.
2a.  Komisia na základe žiadosti dvoch alebo viacerých členských štátov uľahčuje spoločné vypracúvanie ich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, okrem iného vytvorením vhodného rámca. Keď členské štáty spolupracujú na makroregionálnej alebo regionálnej úrovni, vo svojich návrhoch integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy stanovia výsledky a predložia ich Komisii. Výsledok tejto makroregionálnej alebo regionálnej spolupráce môže nahradiť rovnocenné časti príslušných integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
2b.  S cieľom podporiť integráciu trhu a nákladovo efektívne politiky Komisia identifikuje príležitosti na makroregionálnu alebo regionálnu spoluprácu, pokiaľ ide o jeden alebo viacero z piatich rozmerov energetickej únie, a to v súlade s týmto článkom, s dlhodobou víziou a na základe existujúcich trhových podmienok. Na základe týchto možností môže Komisia vydávať odporúčania členským štátom podľa článku 28 s cieľom uľahčiť účinnú spoluprácu, partnerstvá a konzultácie.
3.  Komisia uľahčuje spoluprácu a konzultácie medzi členskými štátmi o návrhoch plánov, ktoré sa jej predkladajú podľa článku 9, na účely ich finalizácie.
3.  Komisia uľahčuje spoluprácu a konzultácie medzi členskými štátmi o návrhoch plánov, ktoré sa jej predkladajú podľa článku 9, na účely ich finalizácie.
4.  Členské štáty vo svojich konečných integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy zohľadnia pripomienky iných členských štátov podľa odsekov 2 a 3 a vysvetlia, ako boli tieto pripomienky zohľadnené.
4.  Členské štáty vo svojich konečných integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy zohľadnia pripomienky iných členských štátov podľa odsekov 2 a 3 a vysvetlia, ako boli tieto pripomienky zohľadnené.
5.  Na účely uvedené v odseku 1 členské štáty pri vykonávaní politík a opatrení svojich plánov naďalej spolupracujú na makroregionálnej úrovni.
5.  Na účely uvedené v odseku 1 členské štáty pri vykonávaní politík a opatrení svojich plánov naďalej spolupracujú na makroregionálnej úrovni.
5a.  Členské štáty musia tiež uvažovať o spolupráci so signatármi Energetického spoločenstva a tretími krajinami, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1 – úvodná časť
Komisia posudzuje integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy a ich aktualizácie oznámené podľa článkov 3 a 13. Posudzuje najmä, či:
Komisia posudzuje integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy oznámené podľa článku 3. Posudzuje najmä, či:
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1 – písmeno a
a)  ciele, zámery a príspevky sú dostatočné na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie a v prvom desaťročnom období najmä cieľov rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;
a)  ciele a zámery sú dostatočné na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie a v prvom desaťročnom období najmä cieľov rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  existujúce a stanovené politiky, opatrenia a súvisiace investičné stratégie sú dostatočné na dosiahnutie národných cieľov uvedených v článku 4;
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh nariadenia
Článok 13
Článok 13
vypúšťa sa
Aktualizácia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
1.  Členské štáty do 1. januára 2023 a potom každých 10 rokov predkladajú Komisii návrh aktualizácie posledného oznámeného integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3 alebo Komisii potvrdia, že plán zostáva v platnosti.
2.  Členské štáty do 1. januára 2024 a potom každých 10 rokov oznamujú Komisii aktualizáciu posledného oznámeného integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3, pokiaľ Komisii nepotvrdia, že plán zostáva v platnosti podľa odseku 1 tohto článku.
3.  Členské štáty smú ciele, zámery a príspevky v aktualizácii uvedenej v odseku 2 upravovať iba tak, aby odrážali vyššiu ambíciu v porovnaní s cieľmi, zámermi a príspevkami uvedenými v poslednom oznámenom integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy.
4.  Členské štáty sa usilujú, aby v aktualizovanom pláne zmiernili akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného nahlasovania podľa článkov 15 až 22.
5.  Členské štáty pri príprave aktualizácie uvedenej v odseku 2 zohľadňujú najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.
6.  Postupy uvedené v článku 9 ods. 2 a článku 11 sa uplatňujú na prípravu a posudzovanie aktualizovaných integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh nariadenia
Kapitola 3 – názov
Dlhodobé stratégie znižovania emisií
Dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Článok 13 a (nový)
Článok 13a
Súlad s celkovým zámerom v oblasti klímy
Komisia do 1. júla 2018 podá správu o zostávajúcom celosvetovom uhlíkovom rozpočte, ktorý je v súlade s pokračujúcim úsilím o obmedzenie zvýšenia teploty výrazne pod 2 °C, konkrétne na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a uverejní analýzu spravodlivého podielu Únie na roky 2050 a 2100.
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Článok 14
Článok 14
Článok 14
Dlhodobé stratégie znižovania emisií
Dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky
1.  Členské štáty do 1. januára 2020 a potom každých 10 rokov pripravia a Komisii nahlásia svoje dlhodobé stratégie znižovania emisií s perspektívou 50 rokov s cieľom prispieť k:
1.  Členské štáty a Komisia, konajúc v mene Únie, prijmú do 1. januára 2019 a potom každých päť rokov svoje dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky s perspektívou 30 rokov s cieľom prispieť k:
a)  plneniu záväzkov Únie a členských štátov v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov a zlepšiť ich odstraňovanie pomocou záchytov;
a)  plneniu záväzkov Únie a členských štátov v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov a zlepšiť ich odstraňovanie pomocou záchytov v desaťročných krokoch;
b)  splneniu zámeru, ktorým je udržanie nárastu priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvyšovania teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;
b)  splneniu zámeru, ktorým je udržanie nárastu priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvyšovania teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a to obmením emisií skleníkových plynov Únie pod hranicu, ktorá tvorí jej spravodlivý podiel na zostávajúcom celosvetovom uhlíkovom rozpočte;
c)  dosiahnutiu dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšenia ich odstraňovania pomocou záchytov vo všetkých sektoroch v súlade so zámerom Únie znížiť do roku 2050 emisie o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 nákladovo efektívnym spôsobom, a to v kontexte potrebných znížení, ktoré podľa IPCC majú dosiahnuť rozvinuté krajiny ako celok.
c)  dosiahnutiu dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšenia ich odstraňovania pomocou záchytov vo všetkých sektoroch v súlade so zámerom Únie znížiť v kontexte potrebných znížení podľa IPCC emisie skleníkových plynov Únie nákladovo efektívnym spôsobom a posilniť ich odstraňovanie pomocou záchytov pri dosahovaní teplotných cieľov stanovených v Parížskej dohode tak, aby sa do roku 2050 dosiahli nulové emisie skleníkových plynov v Únii a potom nasledovalo obdobie negatívnych emisií;
ca)  vybudovaniu v rámci Únie – a to najneskôr do 2050 – vysoko energeticky efektívneho systému založeného na energii z obnoviteľných zdrojov.
2.  Dlhodobé stratégie znižovania emisií zahŕňajú:
2.  Dlhodobé stratégie v oblasti klímy a energetiky obsahujú prvky stanovené v prílohe II a zahŕňajú:
a)  celkové zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov;
a)  celkové zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov so samostatným cieľom zlepšovania odstraňovania emisií pomocou záchytov, ktorý bude v súlade s pokračujúcim úsilím obmedziť zvýšenie teploty, ako sa stanovuje v cieľoch Parížskej dohody;
b)  zníženie emisií a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov v jednotlivých sektoroch vrátane elektrickej energie, v priemysle, doprave a sektore budov (obytné budovy a budovy terciárneho sektora), v poľnohospodárstve a využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF);
b)  s ohľadom na dekarbonizáciu, zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov v jednotlivých sektoroch, a to okrem iného aj v oblasti elektrickej energie, v priemysle, doprave, vykurovaní a chladení a v sektore budov (obytné budovy a budovy terciárneho sektora), v poľnohospodárstve a využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF);
c)  predpokladaný pokrok pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov vrátane intenzity skleníkových plynov, intenzity CO2 hrubého domáceho produktu a stratégií pre súvisiaci výskum, vývoj a inováciu;
c)  predpokladaný pokrok pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov vrátane intenzity skleníkových plynov, intenzity CO2 hrubého domáceho produktu a stratégií pre súvisiace dlhodobé investície, výskum, vývoj a inováciu;
ca)  predpokladaný pokrok pri energetickom prechode vrátane úspor energie, celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov a plánovanej inštalovanej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov;
cb)  očakávaný príspevok dôslednej dekarbonizácie hospodárstva k makroekonomickému a sociálnemu rozvoju, k zdravotným rizikám a prínosom a k ochrane životného prostredia;
d)  odkazy na iné národné dlhodobé plánovanie.
d)  odkazy na iné národné dlhodobé zámery, plánovanie a iné politiky a opatrenia a investície.
2a.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 na účely zmeny prílohy IIa s cieľom prispôsobiť ju zmenám rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky, vývoju na trhu s energiou a novým požiadavkám dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
3.  Dlhodobé stratégie znižovania emisií a integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy uvedené v článku 3 by mali byť vo vzájomnom súlade.
3.  Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy uvedené v článku 3 musia byť v súlade s dlhodobými stratégiami v oblasti klímy a energetiky.
4.  Členské štáty bezodkladne sprístupnia verejnosti svoje dlhodobé stratégie znižovania emisií a všetky ich aktualizácie.
4.  Členské štáty a Komisia vypracúvajú svoje stratégie otvorene a transparentne, a zabezpečujú, aby verejnosť, sociálni partneri, podniky, investori, občianska spoločnosť a iné zainteresované strany mali včasné a skutočné príležitosti zúčastňovať sa na príprave dlhodobej stratégie v oblasti klímy a energetiky, a zverejňujú stratégie a všetky podporné analýzy a údaje, a to aj prostredníctvom elektronickej platformy, ako sa uvádza v článku 24.
4a.  Komisia podporuje členské štáty pri príprave ich dlhodobých stratégií poskytovaním informácií o stave príslušných vedeckých poznatkov a technologického rozvoja relevantného pre dosiahnutie zámerov uvedených v článku 1. Komisia tiež členským štátom a iným zainteresovaným stranám poskytne príležitosti poskytnúť doplňujúce informácie a diskutovať o svojich názoroch a vypracuje najlepšie postupy a usmernenia pre členské štáty určené na používanie počas fáz vývoja a realizácie ich stratégií.
4b.  Komisia posúdi, či sú národné dlhodobé stratégie primerané na kolektívne dosahovanie zámerov Únie stanovených v článku 1. Komisia môže vydávať odporúčania pre členské štáty na uľahčenie tohto cieľa a pomáhať členským štátom v úsilí pri príprave a realizácii ich dlhodobých stratégií.
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2 – písmeno a
a)  informácie o dosiahnutom pokroku pri plnení cieľov, zámerov a príspevkov uvedených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy, ako aj pri vykonávaní politík a opatrení potrebných na ich splnenie;
a)  informácie o dosiahnutom pokroku pri plnení cieľov a zámerov uvedených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy, ako aj pri financovaní a vykonávaní politík a opatrení potrebných na ich splnenie;
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2 – písmeno a a (nové)
aa)  výsledky verejných konzultácií, ktoré sa uskutočnili v súlade s článkom 10;
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2 – písmeno a b (nové)
ab)  informácie o pokroku dosiahnutom pri podporovaní aktívneho zapojenia v súlade s článkom 10a;
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2 – písmeno a c (nové)
ac)  informácie o pokroku dosiahnutom pri plnení zámerov, cieľov a záväzkov stanovených v dlhodobej stratégii v oblasti energetiky a klímy v článku 14;
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 5
5.  Ak Komisia vydala odporúčania podľa článku 27 ods. 2 alebo 3, dotknutý členský štát zahrnie do svojej správy uvedenej v odseku 1 tohto článku informácie o politikách a opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať a vykonávať, s cieľom reagovať na tieto odporúčania. Takéto informácie musia obsahovať podrobný harmonogram vykonávania.
5.  Ak Komisia vydala odporúčania podľa článku 27 ods. 2 alebo 3, dotknutý členský štát zahrnie do svojej správy uvedenej v odseku 1 tohto článku informácie o politikách a opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať a vykonávať, s cieľom reagovať na tieto odporúčania. Takéto informácie musia obsahovať podrobný harmonogram vykonávania. Ak sa dotknutý členský štát odchyľuje od vydaného odporúčania, tento členský štát poskytne a zverejní podložené odôvodnenie založené na spoľahlivých údajoch a objektívnych kritériách.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 5 a (nový)
5a.  Členské štáty sprístupnia verejnosti správy predložené Komisii podľa tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno a – bod 4
(4)   trajektórie dopytu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu); V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt LULUCF;
(4)   trajektórie dopytu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu vrátane podielu biopalív, podielu moderných biopalív, podielu biopalív vyrábaných z plodín pestovaných na poľnohospodárskej pôde a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu); V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt LULUCF;
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno a – bod 4 a (nový)
(4a)  zámery a trajektórie pre energiu z obnoviteľných zdrojov vyrábanú regiónmi, mestami, energetickými spoločenstvami a samospotrebiteľmi;
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno a – bod 5
(5)  prípadne iné národné trajektórie a zámery vrátane dlhodobých a sektorových (napríklad podiel biopalív, podiel moderných biopalív, podiel biopalív vyrábaných z hlavných plodín pestovaných na poľnohospodárskej pôde, podiel elektrickej energie vyrobenej z biomasy bez produkcie tepla, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkujú mestá, energetické komunity a výrobcovia, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi);
(5)  prípadne iné národné trajektórie a zámery vrátane dlhodobých a sektorových (napríklad podiel elektrickej energie vyrobenej z biomasy bez využitia tepla, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia získaná z kalu získaného pri čistení odpadových vôd);
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno b – bod 1
(1)  vykonávané, prijaté a plánované politiky a opatrenia na dosiahnutie vnútroštátneho príspevku k záväznému cieľu na úrovni Únie do roku 2030 týkajúcemu sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) ods. 2 bod i) vrátane opatrení špecifických pre jednotlivé sektory a technológie s osobitným preskúmaním vykonávania opatrení stanovených v článkoch 23, 24 a 25 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767];
(1)  vykonávané, prijaté a plánované politiky a opatrenia na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov na splnenie záväzného cieľa na úrovni Únie do roku 2030 týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) ods. 2 bod i) vrátane opatrení špecifických pre jednotlivé sektory a technológie s osobitným preskúmaním vykonávania opatrení stanovených v článkoch 23, 24 a 25 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016)0767];
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 1 – písmeno b – bod 4 a (nový)
(4a)  osobitné opatrenia na posúdenie, stransparentnenie a zníženie potreby nevyhnutnej kapacity, ktorá môže viesť k obmedzeniu energie z obnoviteľných zdrojov;
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno a – bod 1
(1)  trajektória spotreby primárnej a koncovej energie v rokoch 2020 až 2030 ako príspevok vnútroštátnych úspor energie k dosiahnutiu cieľa do roku 2030 na úrovni Únie vrátane východiskovej metodiky;
(1)  trajektória spotreby primárnej a koncovej energie v rokoch 2020 až 2030 ako záväzné ciele vnútroštátnych úspor energie k dosiahnutiu cieľa do roku 2030 na úrovni Únie vrátane východiskovej metodiky;
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno a – bod 2
(2)  zámery dlhodobej obnovy vnútroštátneho fondu verejných a súkromných obytných aj komerčných budov;
(2)  zámery dlhodobej stratégie obnovy vnútroštátneho fondu bytových, ako aj verejných a súkromných nebytových budov;
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno b – bod 1
(1)  vykonávané, prijaté a plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačného národného príspevku energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v článku 6 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, opatrení na využívanie potenciálu energetickej efektívnosti plynovej a elektrickej infraštruktúry a iných opatrení na podporu energetickej efektívnosti;
(1)  vykonávané, prijaté a plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie záväzného národného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v článku 6 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, opatrení na využívanie potenciálu energetickej efektívnosti plynovej a elektrickej infr