Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2030(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0059/2018

Predkladané texty :

A8-0059/2018

Rozpravy :

PV 16/04/2018 - 22
CRE 16/04/2018 - 22

Hlasovanie :

PV 17/04/2018 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0100

Prijaté texty
PDF 370kWORD 58k
Utorok, 17. apríla 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie 7. environmentálneho akčného programu
P8_TA(2018)0100A8-0059/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu (2017/2030(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(1) (7. EAP),

–  so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality ľudského zdravia a životného prostredia,

–   so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC, ktorá sa konala v Paríži od 30. novembra do 11. decembra 2015,

–   so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a ich prepojený a integrovaný charakter,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z decembra 2016 s názvom Správa o environmentálnych ukazovateľoch za rok 2016 – Na podporu monitorovania 7. akčného environmentálneho programu,

–   so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z novembra 2017 s názvom Správa o environmentálnych ukazovateľoch za rok 2017 – Na podporu monitorovania 7. environmentálneho akčného programu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2017 s názvom Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063) a na 28 priložených správ o jednotlivých krajinách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2016 s názvom Dosahovanie prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania (COM(2016)0316),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (EIR)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo(5),

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(6),

–   so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom SOER 2015 – Životné prostredie v Európe – stav a výhľad na rok 2015,

–   so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 19. mája 2015 s názvom Stav prírody v EÚ,

–  so zreteľom na štúdiu o európskom posúdení vykonávania z novembra 2017 s názvom Strednodobé preskúmanie vykonávania 7. environmentálneho akčného programu (2014 – 2020), ktorú uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu, vrátane štúdie v jej prílohe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o hodnotení 6. environmentálneho akčného programu a stanovení priorít 7. environmentálneho akčného programu – Lepšie životné prostredie pre lepší život(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy (COM(2016)0739),

–   so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite (CBD),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (COM(2017)0713),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0059/2018),

A.  keďže v 7. EAP sa stanovujú záväzné ciele v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020; keďže sa v ňom stanovuje aj dlhodobá vízia do roku 2050;

B.  keďže 7. EAP neobsahuje doložku o preskúmaní v polovici trvania; keďže správa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o vykonávaní 7. EAP je príležitosťou na zhodnotenie jeho pokroku a prijatie odporúčaní založených na dôkazoch pre ďalšie vykonávanie súčasného EAP a všetky budúce akčné programy; keďže táto správa by mala presahovať rámec opätovného konštatovania známych problémov a mala by sa zamerať na navrhovanie riešení na dosiahnutie cieľov stanovených v 7. EAP;

C.  keďže Komisia pracuje na hodnotiacej správe, v ktorej sa dôraz bude klásť na štruktúru a strategickú úlohu, ktorú zohráva 7. EAP; keďže cieľom tejto správy je predovšetkým skontrolovať, či nám dohodnutý rámec pomáha dosahovať deväť prioritných cieľov inteligentným spôsobom;

D.  keďže EÚ má silné právne predpisy v oblasti životného prostredia, ale dlhodobým problémom je ich slabé a neefektívne vykonávanie; keďže tieto nedostatky vo vykonávaní ohrozujú trvalo udržateľný rozvoj, majú nepriaznivé cezhraničné vplyvy na životné prostredie a ľudské zdravie a sú s nimi spojené významné sociálno-ekonomické náklady; keďže okrem toho nedostatky vo vykonávaní znižujú dôveryhodnosť EÚ;

E.  keďže pokrok v dosahovaní cieľov do roku 2020 je zatiaľ nejednoznačný: je nepravdepodobné, že cieľ č. 1 (ochrana prírodného kapitálu) bude splnený, ale je pravdepodobné, že niektoré z čiastkových cieľov v rámci cieľa č. 2 (nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov) splnené budú; nie je isté, či bude splnený cieľ č. 3 (zníženie environmentálnych tlakov a rizík pre ľudské zdravie);

F.  keďže pretrvávajúce neúspechy pri vykonávaní právnych predpisov a začleňovaní odborných poznatkov do tvorby politík v oblastiach, ako je kvalita ovzdušia, environmentálny hluk a vystavenie účinkom chemických látok, predstavujú vážne ohrozenie zdravia a znižujú kvalitu a dĺžku života a občanov EÚ;

G.  keďže najnovšie údaje zverejnené Európskou environmentálnou agentúrou potvrdzujú vyššie uvedené všeobecné trendy pre jednotlivé tematické ciele, ale tiež naznačujú spomalenie pokroku v niektorých oblastiach; keďže v niektorých prípadoch, ako sú emisie skleníkových plynov a energetická efektívnosť, tieto nové trendy nezmenili perspektívu dosiahnutia čiastkových cieľov;

H.  keďže momentálne nie je isté, či sa splní cieľ pre emisie amoniaku, a je nepravdepodobné, že sa splní cieľ v oblasti zaberania pôdy;

I.  keďže v dôsledku chýbajúcich ukazovateľov a obmedzení existujúcich ukazovateľov existuje veľká neistota, pokiaľ ide o vykonávanie; keďže nedostatok poznatkov aj naďalej brzdí pokrok na troch úrovniach: pochopenie rizika; príprava vhodných politík na riadenie a zníženie rizika; a monitorovanie účinnosti politík;

J.  keďže poznatky sú často k dispozícii, ale pri tvorbe politík sa neuplatňujú alebo neposúvajú zúčastneným subjektom, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie; keďže uvedený problém je často dôsledkom nedostatočnej politickej vôle a protichodných záujmov, ktoré nie sú vo všeobecnosti považované za konzistentné s cieľmi EAP a environmentálnymi cieľmi; keďže pokračujúci hospodársky rast závisí aj od čistého životného prostredia;

K.  keďže je nutné zlepšiť synergiu medzi nástrojmi politiky Únie na vysokej úrovni a EAP, aby sa dosiahli ciele programu;

L.  keďže na niektorých úrovniach existuje nedostatočné financovanie riadneho vykonávania 7. EAP; keďže financovaním na úrovni EÚ sa niekedy nepodarilo dosiahnuť očakávané výsledky, čo bolo v mnohých prípadoch skôr výsledkom zlého nakladania s finančnými prostriedkami, než ich nedostatku;

M.  keďže rozsah pôsobnosti 7. EAP je relevantný z hľadiska súčasných potrieb environmentálnej politiky, hoci mnohé zúčastnené subjekty odporučili pridať nové čiastkové ciele s cieľom zvýšiť jeho význam v budúcnosti;

N.  keďže zainteresované strany sa zároveň vyjadrili, že by uprednostnili jednoduchší a cielenejší EAP;

O.  keďže existuje všeobecná podpora pre ciele 8. EAP;

Hlavné závery

1.  domnieva sa, že 7. EAP má pridanú hodnotu a pozitívny vplyv na environmentálne politiky na úrovni EÚ a členských štátov a je v prospech občanov a hospodárskych zainteresovaných strán;

2.  opätovne pripomína, že 7. EAP má jasnú dlhodobú víziu do roku 2050 s cieľom zabezpečiť stabilné prostredie pre udržateľné investície a rast v ekologických medziach planéty;

3.  víta predchádzajúce pozitívne trendy z minulosti, pokiaľ ide o viaceré čiastkové ciele 7. EAP a povzbudivé vyhliadky pre niektoré z cieľov do roku 2020;

4.  zdôrazňuje však, že stále existuje veľký potenciál na zlepšenie, a vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby pri vykonávaní 7. EAP posilnili politickú vôľu na najvyššej úrovni;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnutie prioritného cieľa chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie je nepravdepodobné; okrem toho so znepokojením konštatuje, že ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a Dohovoru o biologickej diverzite sa nedosiahnu bez okamžitého, podstatného a dodatočného úsilia;

6.  konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok v niektorých oblastiach prioritného cieľa 2, najmä pokiaľ ide o ciele týkajúce sa klímy a energetiky; konštatuje však, že je nutné urobiť viac v oblasti efektívneho využívania zdrojov; opätovne poukazuje na potenciál smernice o ekodizajne(8) a nariadenia o environmentálnej značke(9) zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov a efektívne využívanie zdrojov počas ich životného cyklu okrem iného riešením trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti, recyklovaného obsahu a životnosti výrobkov;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že čiastkový cieľ dosiahnutia dobrého stavu útvarov povrchových vôd do roku 2020 sa nedosiahne pre tlak v dôsledku znečistenia, zásahov do morfológie vodných tokov a nadmerného odčerpávania veľkými derivačnými kanálmi vodnými elektrárňami;

8.  zdôrazňuje, že ciele 7. EAP sú minimálne ciele a že na splnenie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja je potrebné značné dodatočné úsilie;

9.  pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú signatármi Parížskej dohody, a preto sa zaviazali plniť svoje ciele, a že predložili vnútroštátne stanovený príspevok k plneniu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v rámci celého hospodárstva v Únii do roku 2030 o 40 %; zdôrazňuje, že je nutné plne začleniť cieľ do roku 2030 a dlhodobý cieľ dosiahnutia nulových čistých emisií do všetkých politík a programov financovania Únie; vyzýva Komisiu, aby preskúmavala rámcové ciele v oblasti klímy a energetiky v kontexte facilitačného dialógu v roku 2018 a päťročných globálnych hodnotení, pripravila pre EÚ stratégiu pre nulové emisie do polovice storočia a poskytla nákladovo efektívnu cestu k dosiahnutiu cieľa nulových čistých emisií prijatého v Parížskej dohode;

10.  konštatuje, že existuje značná neistota, pokiaľ ide o pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov v oblasti ľudského zdravia a blahobytu; zdôrazňuje, že nedostatky v poznatkoch a obmedzené ukazovatele brzdia rozvoj a monitorovanie politiky;

11.  víta existujúce iniciatívy, ktoré prispievajú k znižovaniu nedostatkov v oblasti poznatkov vrátane: modelu Hnacia sila – Tlak – Stav – Vystavenie – Účinky – Akcia (DPSEEA) na pochopenie síl, ktoré narúšajú ekosystémové služby; modelu biomonitoring človeka na odhad vystavenia ľudských populácií voči kontaminantom a ich možných účinkov na zdravie; ako aj Informačnej platformy pre monitorovanie chemikálií;

12.  vyjadruje obavy, že špecifické poznatky a vedecké dôkazy sa vždy vhodne nezohľadňujú pri tvorbe politík alebo sa často neposúvajú subjektom, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie; zdôrazňuje príklady bioenergie, palmového oleja, prípravkov na ochranu rastlín, endokrinných disruptorov, výroby a spotreby potravín, geneticky modifikovaných organizmov, mestského územného plánovania a projektovania, znečistenia ovzdušia, znečistenia hlukom a mestského potravinového odpadu ako oblasti, v ktorých sa v rámci verejných a politických diskusií vedecké dôkazy o riziku pre ľudské zdravie a životného prostredia odsúvajú na vedľajšiu koľaj; domnieva sa, že ak nie sú k dispozícii dostatočné vedecké údaje, zodpovedné politické rozhodovanie by sa malo riadiť rozsiahlymi vedeckými poznatkami, ako aj dodržiavaním zásady predbežnej opatrnosti; v tejto súvislosti pripomína význam vedeckého poradenstva agentúr EÚ; zdôrazňuje, že ďalšie hlavné zásady environmentálneho práva a politiky EÚ zahŕňajú zásadu „znečisťovateľ platí“, zásadu preventívnych opatrení a riešenie environmentálnych škôd pri zdroji;

13.  odsudzuje skutočnosť, že Komisia nedodržala lehoty stanovené zákonom na vypracovanie harmonizovaných kritérií založených na riziku týkajúcich sa identifikovania endokrinných disruptorov a na preskúmanie nariadenia (ES) č. 1223/2009(10) (ďalej len „nariadenie o kozmetických výrobkoch“), pokiaľ ide o endokrinné disruptory; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala nariadenie o kozmetických výrobkoch v súvislosti s endokrinnými disruptormi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok, pokiaľ ide o endokrinné disruptory, čo predstavuje zdravotné riziká pre občanov a bráni dosiahnutiu prioritného cieľa č. 3 7. EAP;

14.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri vypracúvaní stratégie Únie pre netoxické životné prostredie, pri podpore cyklov netoxických materiálov a znižovaní expozície škodlivým látkam vrátane chemických látok vo výrobkoch; zdôrazňuje, že je nutné vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 všetky relevantné látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy vrátane látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém zaradili do zoznamu kandidátskych látok podľa nariadenia REACH, ako je stanovené v 7. EAP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že problém kombinovaných účinkov chemických látok sa bude čo najskôr účinne riešiť vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie, a to s osobitným dôrazom na riziká, ktoré pre deti znamená expozícia účinkom nebezpečných látok; víta stratégiu Komisie pre plasty a požaduje jej urýchlené vykonávanie; v tejto súvislosti znovu opakuje, že podporovanie cyklov netoxických materiálov je nevyhnutné pre riadny rozvoj fungujúceho trhu s druhotnými surovinami;

15.  zdôrazňuje, že nedostatočná integrácia environmentálnych záujmov do iných oblastí politiky je jednou z hlavných príčin nedostatkov vo vykonávaní environmentálnych právnych predpisov a politík; domnieva sa, že pre dosiahnutie cieľov 7. EAP je naďalej zásadná súčinnosť medzi nástrojmi politiky EÚ na vysokej úrovni, ako je spoločná poľnohospodárska politika (SPP), spoločná rybárska politika (SRP), štrukturálne fondy a politika súdržnosti, i lepšia súdržnosť medzi politickými prioritami na vysokej úrovni; vyzýva Komisiu a Radu vo všetkých ich zloženiach, aby zlepšili koordináciu politík a začlenenie cieľov 7. EAP; okrem toho zdôrazňuje, že všetky nedoriešené prvky 7. EAP je nutné začleniť do nástrojov na vysokej úrovni, ako aj do európskeho semestra;

16.  zdôrazňuje, že eventuálne zriadenie nových finančných mechanizmov na ochranu biodiverzity v záujme dosiahnutia cieľov stanovených do roku 2020 je obmedzené časovým rámcom súčasného viacročného finančného rámca (VFR); v tejto súvislosti vyzýva na maximálne využitie zdrojov v rámci súčasného VFR vrátane programu LIFE, SPP a štrukturálnych fondov a vyzýva na začlenenie nových finančných mechanizmov na zachovanie biodiverzity do budúceho VFR;

17.  víta zlepšenia v oblasti SRP a politiky súdržnosti, ktoré vykazujú väčší súlad so 7. EAP; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek zlepšeniam regulačného rámca SRP aj naďalej trpí nedostatočným vykonávaním; pripomína význam zdravých populácií rýb;

18.  uznáva, že SPP postupne začleňuje environmentálne aspekty, ale predstavuje výzvy z hľadiska dosahovania cieľov EAP, a to najmä pokiaľ ide o produkciu náročnú na zdroje a o biodiverzitu; pripomína, že SPP má náročnú úlohu predchádzať poškodzovaniu životného prostredia spôsobovanému nevhodnými poľnohospodárskymi postupmi (napr. neudržateľnými biopalivami), neudržateľnou poľnohospodárskou intenzifikáciou a opúšťaním pôdy, a zároveň má zabezpečovať vyššiu kvalitu a väčšie množstvo potravín a poľnohospodárskych surovín pre stále rastúci počet obyvateľov sveta; zdôrazňuje, že ďalšie iniciatívy a podpora environmentálne udržateľných poľnohospodárskych postupov vrátane striedania plodín a rastlín, ktoré viažu dusík, majú zásadný význam a musia brať do úvahy poľnohospodárstvo a poľnohospodárov ako súčasť riešenia;

19.  zdôrazňuje ochrana a zlepšenie potravinovej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska predchádzaním škodám na životnom prostredí a prechodom na udržateľný potravinový systém, ktorý zabezpečuje potraviny za rozumné ceny pre spotrebiteľov, by mali byť kľúčové priority reformy SPP; zdôrazňuje, že tieto ciele možno dosiahnuť len prostredníctvom udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a zásahu na politickej úrovni, ktorý zabezpečuje ochranu ekosystémov;

20.  v súvislosti so zmenou klímy a rastúcu svetovou populáciou pripomína, že zvyšujúci sa dopyt po strave bohatej na živočíšne bielkoviny vytvára výrazný environmentálny tlak na poľnohospodársku pôdu a čoraz zraniteľnejšie ekosystémy; zdôrazňuje tiež, že strava s nadmerným obsahom živočíšneho tuku sa čoraz častejšie spája s neprenosnými ochoreniami;

21.  pripomína záväzok Komisie z roku 2016 začleniť ciele trvalo udržateľného rozvoja do politík a iniciatív EÚ; berie na vedomie, že tomuto záväzku chýba jasná stratégia a konkrétne návrhy pre inštitucionálne štruktúry a rámec riadenia, ktoré by zabezpečili začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do úniových politík legislatívnych návrhov, vykonávania a presadzovania; považuje za dôležité, aby sa EÚ ako priekopník plne zaviazala k dosiahnutiu cieľov Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; okrem toho zdôrazňuje, že 7. EAP je kľúčový nástroj na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

22.  poukazuje na vysokú kvalitu pitnej vody v EÚ; očakáva revíziu smernice 98/83/ES(11) (ďalej len „smernica o pitnej vode“), ktorá zabezpečí potrebnú aktualizáciu tohto právneho rámca; nabáda Komisiu a členské štáty, aby naďalej začleňovali ciele EÚ v oblasti vody do iných sektorových politík v rámci EAP a predovšetkým do SPP;

23.  víta zlepšenia, ktoré prinášajú niektoré projekty financované z prostriedkov EÚ, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa premeškali príležitosti na dosiahnutie lepších výsledkov, ako to zdôraznil Európsky dvor audítorov; zdôrazňuje, že VFR po roku 2020 sa musí orientovať na trvalo udržateľný rozvoj a začlenenie environmentálnej politiky do všetkých mechanizmov financovania a rozpočtových položiek; zdôrazňuje, že je nutné zvýšiť ekologické investície, inovácie a udržateľný rast pomocou nových nástrojov financovania, a to verejných aj súkromných, a že sú nutné odlišné prístupy k súčasnej investičnej politike, napríklad postupné ukončenie environmentálne škodlivých dotácií v záujme dosiahnutia dlhodobej vízie 7. EAP; domnieva sa, že jasne vymedzené kritériá udržateľnosti a výkonnostné ciele by sa mali uplatňovať na všetky európske štrukturálne a investičné fondy; požaduje efektívnejšie a cielenejšie využívanie súčasného VRF a finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti a politík v oblasti regionálneho rozvoja a požaduje, aby sa naliehavo riešili uvedené problémy, na ktoré odkazuje Dvor audítorov; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali pokračovanie a prípadné zvýšenie vyčlenenia rozpočtových zdrojov EÚ na opatrenia v oblasti životného prostredia a v oblasti zmeny klímy;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvávajú nedostatky v oblasti čistenia komunálnych odpadových vôd v rôznych regiónoch Európy; vyzdvihuje potenciál čistenia a opätovného využitia odpadových vôd, pokiaľ ide o zmiernenie nedostatku vody, zníženie priameho čerpania vody, výrobu bioplynu a zabezpečenie lepšieho hospodárenia s vodnými zdrojmi, najmä prostredníctvom zavlažovania na poľnohospodárske účely; s potešením očakáva legislatívny návrh o opätovnom využívaní odpadových vôd, ktorý Komisia predloží začiatkom roka 2018;

25.  poznamenáva, že najväčšie environmentálne ohrozenie zdravia je najzreteľnejšie v mestských oblastiach, ale aj v okrajových oblastiach a prímestských aglomeráciách, a že sa očakáva, že do roku 2020 bude 80 % obyvateľstva žiť v mestských a prímestských oblastiach; poukazuje na to, že emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj nedostatočné plánovanie a infraštruktúra majú závažné hospodárske, sociálne vplyvy na verejné zdravie a životné prostredie; konštatuje, že znečistenie ovzdušia už spôsobilo viac ako 400 000 predčasných úmrtí v EÚ(12) a že externé náklady súvisiace so zdravím sú v rozmedzí od 330 miliárd EUR do 940 miliárd EUR;

26.  zdôrazňuje, že v Únii najmenej 10 000 predčasných úmrtí je spôsobených chorobami vyvolanými hlukom a že asi štvrtina populácie EÚ v roku 2012 bola vystavená hladinám hluku nad prípustnou hranicou; vyzýva členské štáty, aby v súlade so smernicou 2002/49/ES(13) uprednostňovali monitorovanie hladín hluku a aby zabezpečili dodržiavanie limitných hodnôt pre vonkajšie a vnútorné prostredie;

27.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri znižovaní určitých látok znečisťujúcich ovzdušie najmä v mestských oblastiach, ale vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi problémami s kvalitou ovzdušia, ku ktorým vo výraznej miere prispievajú emisie z cestnej dopravy a poľnohospodárstva; berie na vedomie balík mobility, ktorý Komisia predložila v novembri 2017, a európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu predloženú v roku 2016, ktoré by mohli pripraviť pôdu pre nízkoemisnú mobilitu v rámci Únie;

28.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s balíkom právnych predpisov o obehovom hospodárstve; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa usilovali dosiahnuť dohodu s ambicióznymi cieľmi;

Odporúčania

29.  vyzýva členské štáty, aby zhodnotili svoj pokrok pri plnení cieľov 7. EAP a aby v prípade potreby presmerovali svoje opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby výsledky sprístupnili verejnosti;

30.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa všetkými novými legislatívnymi návrhmi plne vykonávali ciele a opatrenia 7. EAP;

31.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do hodnotenia vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ;

32.  žiada, aby príslušné inštitúcie a agentúry EÚ uprednostňovali výskum a odstraňovali nedostatky v poznatkoch v týchto oblastiach: environmentálne prahové hodnoty (body zlomu), model obehového hospodárstva, kombinované účinky chemických látok, nanomateriály, metódy identifikácie nebezpečných látok, vplyv mikroplastov, interakcia medzi systémovými rizikami a inými zdravotnými faktormi, využívanie pôdy a invázne nepôvodné druhy;

33.  víta preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov ako pozitívny mechanizmus na zlepšenie vykonávania environmentálnych právnych predpisov a politiky EÚ, ktorý môže prispievať k monitorovaniu vykonávania 7. EAP, ako už bolo zdôraznené v uznesení zo 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ; domnieva sa, že preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov by malo v plnej miere zapojiť všetky príslušné zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti, a malo by sa vzťahovať na celý rozsah tematických prioritných cieľov EAP;

34.  žiada Úniu a členské štáty, aby rýchlo a s konečnou platnosťou ukončili dotácie škodlivé pre životné prostredie;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili a koordinovali úsilie na podporu vývoja a validácie alternatívnych metód testovania na zvieratách s cieľom prispieť k dosiahnutiu piateho prioritného cieľa 7. EAP;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urobili viac pre zlepšenie kognitívnych a vedeckých základní environmentálnych politík EÚ prostredníctvom zvýšenia dostupnosti údajov pre občanov a podpory zapojenia verejnosti do vedeckého výskumu;

37.  žiada inštitúcie EÚ, ako aj vlády krajín a regionálne vlády, aby tam, kde je to vhodné, v plnej miere pri uskutočňovaní a monitorovaní politík využívali dostupné odborné znalosti o rizikách pre životné prostredie a ľudské zdravie;

38.  požaduje zlepšenie systému povoľovania pesticídov v EÚ, a to na základe odborne recenzovaných vedeckých štúdií a úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o stupeň expozície človeka a životného prostredia a pokiaľ ide o zdravotné riziká; požaduje zlepšenie noriem pre monitorovanie pesticídov a cieľov týkajúcich sa zníženia ich používania; berie na vedomie oznámenie Komisie z 12. decembra 2017 o európskej iniciatíve občanov Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi (C(2017)8414);

39.  požaduje poskytnutie dostatočných materiálnych a ľudských zdrojov, aby agentúry EÚ mohli vykonávať svoje poslanie a poskytovať čo najlepšie vedecké údaje, analýzy a dôkazy;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila určenie dlhodobých opatrení do roku 2020 s cieľom dosiahnuť cieľ netoxického prostredia;

41.  žiada príslušné agentúry EÚ a Komisiu, aby zvýšili množstvo a kvalitu ukazovateľov, ktoré sa používajú na monitorovanie pokroku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri tvorbe a získavaní nových údajov s cieľom vytvoriť nové ukazovatele a zlepšiť existujúce ukazovatele;

42.  požaduje, aby sa problematika vykonávania uvádzala ako opakujúci sa bod v prioritách a programoch predsedníckeho tria, aby sa o nej diskutovalo najmenej raz ročne na zasadnutí Rady pre životné prostredie, a to možno aj prostredníctvom osobitnej rady pre vykonávanie, a aby to bolo doplnené ďalším fórom, do ktorého by sa zapájal aj Európsky parlament a Výbor regiónov; žiada, aby sa na spoločných zasadnutiach Rady riešilo vykonávanie medzisektorových, horizontálnych otázok a spoločných výziev, ako aj nové otázky s možnými cezhraničnými vplyvmi;

43.  požaduje, aby sa bezodkladne urýchlilo úplné vykonanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity;

44.  požaduje, aby sa pri navrhovaní projektov v oblasti infraštruktúry, najmä v súvislosti s TEN-T, na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni projektov, v plnej miere zohľadňovali environmentálne vplyvy; konštatuje, že súdržnosť medzi rôznymi politikami v oblasti životného prostredia je takisto relevantná; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať životné prostredie a biodiverzitu v projektoch infraštruktúry na výrobu obnoviteľnej vodnej a morskej energie;

45.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie na zachovanie využívania a integrity zásob sladkej vody, a to vzhľadom na to, že nie je isté, že sa dosiahne čiastkový cieľ stanovený v tejto súvislosti v 7. EAP; vyzýva členské štáty, aby prioritne napravili zhoršený stav povrchových vôd, pretože ciele v tejto oblasti nie je možné splniť do roku 2020; vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby riešili tlaky na vodné plochy odstránením zdrojov znečistenia vôd, vytvorením oblastí, v ktorých je zakázaná prevádzka vodných elektrární, a zabezpečením udržiavania ekologických tokov pozdĺž riek; vyzýva Komisiu, aby neodkladala posudzovanie zhody druhého cyklu plánov manažmentu povodia, ktoré prijali členské štáty podľa rámcovej smernice o vode;

46.  naliehavo vyzýva na ďalšie reformy SPP s cieľom zladiť udržateľnú výrobu potravín a ciele politiky v oblasti životného prostredia vrátane cieľov v oblasti biodiverzity, a to v záujme zachovania potravinovej bezpečnosti v súčasnosti a v budúcnosti; zdôrazňuje potrebu inteligentnej poľnohospodárskej politiky so silným záväzkom na poskytovanie verejných statkov a ekosystémových služieb v oblasti pôdy, vody, biodiverzity, kvality ovzdušia, opatrení v oblasti klímy a zveľaďovania krajiny; požaduje integrovanú politiku s cielenejším, ambicióznejším, no zároveň pružným prístupom, v rámci ktorého je poskytovanie podpory poľnohospodárskemu sektoru spojené s dosahovaním potravinovej bezpečnosti a environmentálnych výsledkov; vyzýva členské štáty, aby uznali agrolesnícky systém ako oblasť ekologického záujmu v súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013(14); vyzýva Komisiu, aby pri akejkoľvek budúcej revízii SPP zabezpečila primeranú podporu poľnohospodárskych postupov priaznivých pre životné prostredie;

47.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili mieru využívania riešení environmentálnych problémov, najmä v prípadoch, keď existujú technické riešenia, ktoré ešte nie sú úplne rozvinuté, ako je zníženie miery používania amoniaku v poľnohospodárstve;

48.  vyzýva Komisiu, aby zásadne zvýšila objem finančných prostriedkov EÚ určených na plnenie cieľov EAP a zlepšila ich využívanie a riadenie; žiada lepšie monitorovanie, transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva na začlenenie otázky klímy a iných environmentálnych otázok do rozpočtu EÚ;

49.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexnú a všeobecnú rámcovú stratégiu na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ, ktorá by sa zaoberala všetkými oblasťami politiky a zahŕňala mechanizmus preskúmania na posúdenie pokroku v ich realizácii; žiada Komisiu, aby zaviedla kontrolu plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o všetky nové politiky a právne predpisy, a aby zabezpečila úplnú súdržnosť politík pri realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

50.  vyzýva Komisiu, aby zaručila presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ a zabezpečila plné dodržiavanie cieľov 7. EAP členskými štátmi, a to využitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii, napr. prostredníctvom postupu v prípade nesplnenia povinnosti;

51.  víta existujúce osobitné správy a audity výkonnosti Dvora audítorov a vyzýva Dvor audítorov, aby ďalej analyzoval ďalšie oblasti týkajúce sa EAP, ktoré zatiaľ neboli zahrnuté do pracovného programu;

52.  vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby vypracovali vhodné usmernenia, aby boli finančné prostriedky EÚ dostupnejšie, a to aj pre miestne projekty, najmä v prípade zelených infraštruktúr, biodiverzity a smerníc o vtákoch a o biotopoch;

53.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie právnych predpisov upravujúcich kvalitu ovzdušia; vyzýva regionálne orgány, aby poskytli podporný rámec, najmä pokiaľ ide o územné plánovanie a tvorby miestnych politík, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia vo všetkých oblastiach, ale najmä v najviac postihnutých oblastiach;

54.  naliehavo žiada príslušné celoštátne a regionálne orgány, aby prijali komplexné plány dôveryhodných opatrení na ukončenie problému prekračovania denných a ročných limitných hodnôt stanovených právnymi predpismi EÚ o jemných a veľmi jemných časticiach v aglomeráciách, kde je kvalita ovzdušia nedostatočná; zdôrazňuje, že je to nevyhnutné na dosiahnutie prioritných cieľov č. 2, č. 3 a č. 8 zo 7. EAP;

55.  navrhuje tieto opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestských oblastiach: zriadenie nízkoemisných zón; podpora zariadení a služieb na spoločné využívanie vozidiel a spoločné jazdy; upustenie od preferenčného daňového zaobchádzania pre veľmi znečisťujúce vozidlá; zavedenie „rozpočtov na mobilitu“ pre zamestnancov ako alternatívy k služobným automobilom; uplatňovanie parkovacích politík, ktoré znižujú objem dopravy v preťažených oblastiach; zlepšenie infraštruktúry s cieľom podporiť cyklistiku a zvýšiť multimodálne spojenia a zlepšiť bezpečnosť jazdy na bicykli; zriaďovanie peších zón;

56.  požaduje posilnenie mestského územného plánovania a rozvoja na príslušných úrovniach riadenia, s cieľom čo najskôr prispôsobiť infraštruktúru pre elektrické a čisté vozidlá, napr. inštalovaním infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel, a s cieľom dosiahnuť environmentálne a zdravotné prínosy, ako napríklad zníženie efektu tepelného ostrova a zvýšenie fyzickej aktivity, napr. zvýšením zelenej infraštruktúry a obnovou opustených alebo znehodnotených priemyselných oblastí; uznáva, že tieto opatrenia by mohli zlepšiť kvalitu ovzdušia, bojovať proti chorobám a predčasným úmrtiam spôsobeným znečistením, a umožniť pokrok na ceste k mobilite s nulovými emisiami;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spravodlivú intermodálnu hospodársku súťaž a prechod na udržateľné druhy dopravy;

58.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2019 predložila všeobecný environmentálny akčný program Únie na obdobie po roku 2020, ako sa vyžaduje v článku 192 ods. 3 ZFEÚ; zdôrazňuje význam transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri monitorovaní politiky EÚ; zdôrazňuje preto, že budúci environmentálny akčný program by mal obsahovať medzníky merateľné v polovici obdobia založené na výsledkoch;

59.  vyzýva ďalšiu Komisiu, aby v nasledujúcom legislatívnom období venovala prioritnú pozornosť oblastiam trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia a klímy vo všeobecnosti, a najmä cieľom 7. EAP a nadchádzajúceho 8. EAP;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov, Európskej environmentálnej agentúre a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0450.
(3) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
(4) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 2.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0441.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0100.
(7) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 115.
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).
(11) Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).
(12) Správa EEA č. 13/2017 z 11. októbra 2017 o kvalite ovzdušia v Európe v roku 2017.
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).

Posledná úprava: 3. decembra 2018Právne oznámenie