Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2279(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0138/2018

Predkladané texty :

A8-0138/2018

Rozpravy :

PV 16/04/2018 - 27
CRE 16/04/2018 - 27

Hlasovanie :

PV 17/04/2018 - 6.14
CRE 17/04/2018 - 6.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0105

Prijaté texty
PDF 473kWORD 61k
Utorok, 17. apríla 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ
P8_TA(2018)0105A8-0138/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: 7. správa Európskej komisie (2017/2279(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a články 4, 162, 174 až 178 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(5),

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. októbra 2017 s názvom Môj región, moja Európa, naša budúcnosť: Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2017)0583),

–  so zreteľom na Amsterdamský pakt, ktorým sa ustanovuje mestská agenda EÚ, dohodnutý na neformálnom stretnutí ministrov EÚ zodpovedných za mestské záležitosti 30. mája 2016 v Amsterdame,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. decembra 2015(6),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 v Göteborgu,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. apríla 2017 o účinnejšej a relevantnejšej politike súdržnosti, ktorá bude pre našich občanov viditeľnejšia(7),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. novembra 2017 o synergiách a zjednodušení v oblasti politiky súdržnosti po roku 2020(8),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy – Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 (COM(2017)2025),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 26. apríla 2017 o sociálnom rozmere Európy (COM(2017)0206),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 10. mája 2017 o využívaní globalizácie (COM(2017)0240),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 31. mája 2017 o prehĺbení hospodárskej a menovej únie (COM(2017)0291),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 28. júna 2017 o budúcnosti financií EÚ (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: Správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

–  so zreteľom na pracovný papier Komisie s názvom Why Regional Development matters for Europe’s Economic Future (Prečo je regionálny rozvoj dôležitý pre hospodársku budúcnosť Európy)(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. mája 2017 s názvom Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020: Pre silnú a účinnú európsku politiku súdržnosti po roku 2020(10),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016 na tému Oznámenie Komisie – Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(22),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(24),

–  so zreteľom na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ako aj Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0138/2018),

A.  keďže politika súdržnosti má za cieľ podporiť harmonický a vyvážený rozvoj celej Únie a jej regiónov zameraný na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v duchu solidarity a so zámerom podporiť udržateľný rast, zamestnanosť a sociálne začleňovanie a znížiť rozdiely medzi regiónmi a v rámci nich, ako aj zaostávanie najväčšmi znevýhodnených regiónov v súlade so zmluvami;

B.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa poukazuje na to, že regionálne rozdiely sa znova zmenšujú, ale situácia sa veľmi líši, či už sa posudzuje podľa HDP na obyvateľa, zamestnanosti alebo iných ukazovateľov, a že určité rozdiely medzi regiónmi a členskými štátmi a v rámci nich pretrvávajú, premiestňujú sa alebo sa zväčšujú, a to aj v eurozóne;

C.   keďže siedma správa o súdržnosti obsahuje znepokojujúce informácie o miere nezamestnanosti vrátane miery nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa v mnohých regiónoch nevrátila na úroveň spred krízy, ako aj o konkurencieschopnosti, chudobe a sociálnom začleňovaní;

D.  keďže 24 % Európanov, teda takmer 120 miliónov ľudí, je chudobných, ohrozených chudobou či trpiacich závažnou materiálnou depriváciou a/alebo žije v domácnostiach s nízkou intenzitou práce; keďže počet chudobných pracujúcich narastá a počet nezamestnaných mladých ľudí je naďalej vysoký;

E.  keďže miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Únii postupne klesajú od roku 2013, ale stále sú nad úrovňami 7,3 %, resp. 16,1 % z roku 2008 (december 2017)(25), pričom medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú výrazné rozdiely, a to najmä v niektorých členských štátoch, ktoré finančná kríza postihla najviac; keďže regionálne rozdiely sa začali zmenšovať; keďže rozdiely v miere nezamestnanosti medzi členskými štátmi sú naďalej výrazné, pričom podľa najnovších údajov sa pohybujú v rozpätí od 2,4 % v Českej republike a 3,6 % v Nemecku do 16,3 % v Španielsku a 20,9 % v Grécku(26); keďže skrytá nezamestnanosť – fenomén nezamestnaných, ktorí chcú pracovať, ale zamestnanie si aktívne nehľadajú – bola v roku 2016 na úrovni 18 %;

F.  keďže siedma správa o súdržnosti poukazuje na veľkú rozmanitosť regiónov a území, a to aj v rámci súčasných kategórií regiónov, vzhľadom na ich špecifické podmienky (okrajová poloha, riedke osídlenie, nízke príjmy, nízky rast atď.), čo si vyžaduje individuálny územný prístup;

G.  keďže jeden z hlavných prínosov siedmej správy o súdržnosti súvisí s identifikáciou určitých regiónov označených ako oblasti, ktoré uviazli v „pasci stredných príjmov“ a hrozí im zaostávanie alebo stagnácia;

H.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa poukazuje na existenciu chudobných oblastí, riziko územnej fragmentácie a prehlbovanie subregionálnych rozdielov, a to aj v regiónoch, ktoré relatívne prosperujú;

I.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa uvádza, že „vplyv globalizácie, migrácie, chudoby a nedostatku inovácie, zmeny klímy, transformácie energetiky a znečistenia sa neobmedzuje na menej rozvinuté regióny“;

J.  keďže hoci politika súdržnosti zohrávala zásadnú úlohu pri oživení hospodárstva EÚ prostredníctvom podpory inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, verejné investície v EÚ sú stále pod úrovňou spred krízy, pričom v niektorých krajinách najviac postihnutých krízou existujú veľké nedostatky, pretože verejné investície klesli z 3,4 % HDP v roku 2008 na 2,7 % v roku 2016;

K.   keďže v siedmej správe o súdržnosti sa jasne prezentujú výsledky politiky súdržnosti z hľadiska rastu, zamestnanosti, dopravy, energetiky, životného prostredia a vzdelávania a odbornej prípravy, o čom svedčí programové obdobie 2014 – 2020, keď bola poskytnutá podpora 1,1 miliónu MSP, čo viedlo priamo k vytvoreniu ďalších 420 000 nových pracovných miest, pomohlo viac ako 7,4 milióna nezamestnaných nájsť si prácu a pomohlo tiež vyše 8,9 milióna ľudí získať novú kvalifikáciu, čím sa táto politika stala faktorom, ktorý spája Európu;

Pridaná hodnota politiky súdržnosti

1.   považuje za nevyhnutné, aby politika súdržnosti v novom programovom období aj naďalej primerane pokrývala všetky európske regióny a ostala hlavným verejným investičným nástrojom Európskej únie, ktorý je založený na dlhodobej stratégii a perspektívach, má k dispozícii rozpočet zodpovedajúci existujúcim a novým výzvam a zabezpečí plnenie základných cieľov tejto politiky; zdôrazňuje, že sústredenie politiky súdržnosti výhradne na najmenej rozvinuté regióny by brzdilo pokrok, čo sa týka politických priorít Únie ako celku;

2.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti vytvára európsku pridanú hodnotu tým, že prispieva k európskym verejným statkom a prioritám (ako je rast, sociálne začlenenie, inovácie a ochrana životného prostredia), ako aj k verejným a súkromným investíciám, a že je základným nástrojom na dosiahnutie cieľa zmluvy, ktorý spočíva v boji proti nerovnosti s cieľom upraviť životnú úroveň smerom nahor a v znižovaní zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov;

3.  opakuje svoj pevný záväzok, pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie a zásadu partnerstva, ktoré by sa mali zachovať a posilňovať v období po roku 2020, ako aj k viacúrovňovému riadeniu a subsidiarite, ktoré prispievajú k pridanej hodnote politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že pridaná hodnota tejto politiky pramení predovšetkým z jej schopnosti zohľadniť potreby vnútroštátneho rozvoja spolu s potrebami a špecifikami jednotlivých regiónov a území a priblížiť Úniu jej občanom;

4.  zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota sa výrazne odráža v európskej územnej spolupráci, a to vo všetkých jej rozmeroch (cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca, tak vnútorná, ako aj vonkajšia), pretože prispieva k celkovým cieľom v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a k solidarite; opäť vyzýva na zvýšenie jej podielu v rozpočte vyčlenenom na politiku súdržnosti a zároveň na zlepšenie koordinácie medzi rôznymi programami, aby sa zabránilo ich prekrývaniu; pripomína význam vykonávania makroregionálnych stratégií pri dosahovaní cieľov politiky súdržnosti;

5.   konštatuje, že vykonávanie politiky súdržnosti v regióne môže vytvárať externality a prinášať výhody priameho i nepriameho presahovania v celej EÚ, a to okrem iného vďaka zvýšenému obchodu, ktorý posilňuje jednotný trh; poukazuje však na to, že tieto výhody sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, a to najmä v závislosti od zemepisnej blízkosti a štruktúry hospodárstiev členských štátov;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať metodiku „nákladov vyplývajúcich z nerealizovania politiky súdržnosti“ s cieľom poskytnúť dodatočné kvantifikovateľné dôkazy o európskej pridanej hodnote politiky súdržnosti podľa vzoru práce Európskeho parlamentu, čo sa týka „nákladov v prípade nekonania na úrovni Európy“;

Územný rozmer

7.  konštatuje, že v mestských oblastiach sa spájajú na jednej strane značné možnosti rastu, investícií a inovácií a na druhej strane rôzne environmentálne, hospodárske a sociálne výzvy, okrem iného z dôvodu koncentrácie obyvateľstva a existencie chudobných oblastí, a to aj v relatívne prosperujúcich mestách; zdôrazňuje preto, že riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia zostáva hlavnou výzvou;

8.  kladie dôraz na to, že snahy upevniť územný rozmer politiky súdržnosti vyžadujú, aby sa väčšia pozornosť venovala problémom prímestských a vidieckych oblastí, pričom sa treba opierať o znalosti miestnych orgánov a osobitne sa zamerať na stredne veľké mestá v každom členskom štáte;

9.  zdôrazňuje význam podpory vidieckych oblastí v celej ich rozmanitosti zhodnocovaním ich potenciálu, podnecovaním investícií do projektov, ktoré podporujú miestne hospodárstva, ako aj lepšiu prepojenosť v oblasti dopravy, dostupnosť a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie, a napomáhaním týchto oblastí pri riešení výziev, s ktorými sa stretávajú, konkrétne výziev v podobe vyľudňovania vidieka, sociálneho začleňovania, nedostatku pracovných príležitostí, podnikateľských stimulov a cenovo dostupného bývania, úbytku obyvateľstva, devitalizácie mestských centier, oblastí bez poskytovania zdravotnej starostlivosti atď.; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam druhého piliera SPP pri podpore udržateľného rozvoja vidieka;

10.  vyzýva na väčšie zohľadnenie určitých územných špecifík, napríklad špecifík regiónov uvedených v článku 174 ods. 3 ZFEÚ, ako sú ostrovné, horské, vidiecke, hraničné, najsevernejšie, pobrežné alebo okrajové regióny, pri stanovovaní investičných priorít; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť individuálne prispôsobené stratégie, programy a činnosti pre tieto odlišné regióny alebo dokonca preskúmať možné spustenie nových osobitných programov, a to podľa vzoru mestskej agendy EÚ a Amsterdamského paktu;

11.  pripomína, že konkrétna štrukturálna sociálna a hospodárska situácia najvzdialenejších regiónov odôvodňuje osobitné opatrenia, aj pokiaľ ide o podmienky prístupu k európskym štrukturálnym a investičným fondom, v súlade s článkom 349 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať všetky výnimky určené na kompenzovanie ich štrukturálnych znevýhodnení a zlepšiť osobitné opatrenia pre tieto regióny tým, že sa v prípade potreby upravia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa opierali o rozsudok Súdneho dvora EÚ z 15. decembra 2015 s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie článku 349 ZFEÚ, pokiaľ ide o podmienky upravujúce prístup k štrukturálnym fondom; navrhuje v prvom rade rozšíriť osobitný príspevok pre najvzdialenejšie regióny o sociálnu zložku, zachovať súčasnú úroveň spolufinancovania Únie v týchto regiónoch a lepšie prispôsobiť tematické zameranie; zdôrazňuje potenciál najvzdialenejších regiónov, napríklad ako oblastí, ktorú sú obzvlášť vhodné na vykonávanie experimentálnych projektov;

12.  domnieva sa, že zavedenie integrovaných stratégií trvalo udržateľného rozvoja miest je úspechom, a preto by sa malo posilniť a zrealizovať aj v ďalších subregionálnych oblastiach, napríklad stanovením integrovaného územného prístupu spolu s tematickými cieľmi, ale bez toho, aby tým bolo narušené tematické zameranie; zdôrazňuje význam miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý posilní schopnosť politiky súdržnosti zapájať miestnych aktérov; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať možnosť zavedenia prípravy národných a regionálnych operačných programov, ktoré budú založené na integrovaných územných stratégiách a stratégiách inteligentnej špecializácie;

Regióny so strednými príjmami: podpora odolnosti a predchádzanie zaostávaniu zraniteľných regiónov

13.  zdôrazňuje, že regióny so strednými príjmami nezaznamenali rovnaký rast ani ako regióny s nízkymi príjmami (ktoré ešte musia dostihnúť zvyšok EÚ), ani ako regióny s veľmi vysokými príjmami, pretože sa vyrovnávajú s problémom tzv. pasce stredných príjmov, a to v dôsledku ich príliš vysokých nákladov v porovnaní s prvou skupinou regiónov a príliš slabých systémov inovácií v porovnaní s druhou skupinou; navyše poukazuje na to, že tieto územia sa vyznačujú oslabeným výrobným sektorom a zraniteľnosťou voči otrasom spôsobeným globalizáciou a výslednými sociálno-ekonomickými zmenami;;

14.  je presvedčený, že hlavnou výzvou pre budúcu politiku súdržnosti bude poskytovanie primeranej podpory regiónom so strednými príjmami, okrem iného s cieľom vytvoriť prostredie priaznivé pre investície, a že politika súdržnosti musí znižovať rozdiely a nerovnosti a zároveň brániť zaostávaniu zraniteľných území zohľadňovaním rôznych trendov, dynamiky a okolností;

15.  vyzýva Komisiu, aby riešila problémy regiónov so strednými príjmami, ktoré sa vyznačujú nízkou mierou rastu v porovnaní s priemerom EÚ, tak, aby podporila celkový harmonický rozvoj Únie; pripomína, že s cieľom podporiť tieto regióny a ponúknuť riešenia ich problémov by sa v rámci budúcej politiky súdržnosti mali primerane pokryť, podporovať a zahrnúť do ďalšieho programového obdobia, a to aj prostredníctvom vytvorenia a vykonávania individuálne prispôsobených stratégií, programov a opatrení; v tejto súvislosti pripomína význam doplnkových ukazovateľov k HDP s cieľom poskytnúť presnejší obraz o sociálno-ekonomických podmienkach týchto špecifických regiónov; domnieva sa, že by sa mala venovať väčšia pozornosť včasnej identifikácii zraniteľných miest, aby politika súdržnosti mohla podporiť odolnosť regiónov a zabrániť vzniku nových nerovností vo všetkých typoch regiónov;

16.  víta skutočnosť, že Komisia začala pilotný projekt, ktorého cieľom je poskytovať individuálne prispôsobenú podporu zameranú na konkrétne problémy regiónov, v ktorých prebieha priemyselná transformácia; vyzýva Komisiu, aby z pilotného projektu vyvodila ponaučenia, a očakáva, že sa čo najskôr dosiahnu predpokladané výsledky; domnieva sa, že stratégie inteligentnej špecializácie majú potenciál ponúknuť prostredníctvom celostného prístupu týmto regiónom lepšiu podporu v súvislosti s ich stratégiami rozvoja a zo všeobecnejšieho hľadiska presadzovať diferencované vykonávanie na regionálnej úrovni, ale mohla by ich posilniť aj dodatočná spolupráca a výmena znalostí a skúseností medzi regiónmi; víta opatrenia, ako je iniciatíva Vanguard zameraná na využívanie stratégie inteligentnej špecializácie v záujme posilnenia rastu a priemyselnej obnovy v prioritných oblastiach EÚ;

17.  zdôrazňuje, že sociálna a fiškálna konvergencia prispieva k podpore súdržnosti, pričom zlepšuje fungovanie jednotného trhu; domnieva sa, že rozdielne praktiky v tejto oblasti môžu byť v rozpore s cieľom súdržnosti a spôsobiť ďalšie problémy územiam, ktoré zaostávajú alebo sú najviac ohrozené globalizáciou, a upozorňuje na to, že je trvalo potrebné, aby menej rozvinuté regióny dostihli zvyšok Únie; domnieva sa, že politika súdržnosti by mohla prispieť k podpore sociálnej a fiškálnej konvergencie (spolu s hospodárskou a územnou konvergenciou) prostredníctvom poskytovania pozitívnych stimulov; v tejto súvislosti zdôrazňuje možnosť opierať sa napríklad o Európsky pilier sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby viac zohľadnila tento rozmer v rámci európskeho semestra s cieľom lepšie začleniť sociálny rozmer politiky súdržnosti do hospodárskej politiky a aby tiež vhodne zapojila miestne a regionálne orgány s cieľom zvýšiť efektívnosť tohto procesu a jeho prijatie;

Oblasti činnosti

18.  podporuje silné tematické zameranie na obmedzený počet priorít súvisiacich s veľkými európskymi politickými cieľmi, pričom by sa riadiacim orgánom mala umožniť väčšia flexibilita pri vytváraní ich územných stratégií na základe potrieb a potenciálu, a to po inkluzívnych konzultáciách na miestnej a regionálnej úrovni v rámci prípravy dohôd o partnerstve; zdôrazňuje, že zamestnanosť (vrátane nezamestnanosti mladých ľudí), sociálne začlenenie, boj proti chudobe, stimulovanie inovácií, digitalizácia, podpora MSP a začínajúcich podnikov, zmena klímy, obehové hospodárstvo a infraštruktúra by mali byť prioritnými oblasťami politiky súdržnosti v budúcnosti;

19.  víta prijatie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý predstavuje pokrok v oblasti budovania sociálnej Európy; pripomína svoj záväzok voči ESF ako silnej integrovanej súčasti EŠIF a voči záruke pre mladých ľudí, iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Európskemu zboru solidarity s ohľadom na ich úlohu pri riešení problémov v oblasti zamestnanosti, hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia, učenia a odbornej prípravy;

20.  zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti by sa mala viac zamerať na ochranu a podporu obyvateľstva a území, ktoré negatívne zasiahla globalizácia (premiestnenie podnikov, strata pracovných miest), ako aj podobné trendy v rámci EÚ; požaduje, aby sa v relevantných prípadoch preskúmala možnosť koordinácie štrukturálnych fondov a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom pokrývať okrem iného premiestnenie podnikov v rámci EÚ;

21.  upozorňuje, že zraniteľnosť voči zmene klímy sa v jednotlivých regiónoch značne líši; domnieva sa, že EŠIF by sa mali využívať čo najefektívnejšie s cieľom napomôcť EÚ plniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody o zmene klímy (COP 21), napr. v súvislosti s energiami z obnoviteľných zdrojov, energetickou účinnosťou alebo výmenou osvedčených postupov, najmä v sektore bývania, a zohľadňovať ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; trvá na tom, aby sa finančné prostriedky v rámci nástrojov solidarity určené na využitie v prípade prírodných katastrof sprístupnili čo najrýchlejšie za daných okolností a vždy koordinovane;

22.  požaduje, aby sa EŠIF využívali na udržateľné riešenie demografických výziev (starnutie, úbytok obyvateľstva, demografický tlak, neschopnosť prilákať alebo udržať primeraný ľudský kapitál), ktoré majú na európske regióny rôznorodý vplyv; zdôrazňuje najmä potrebu poskytnúť primeranú podporu územiam, ako sú niektoré najvzdialenejšie regióny;

23.  zdôrazňuje, že treba na základe článku 349 ZFEÚ vytvoriť osobitný mechanizmus financovania po roku 2020 na začlenenie migrantov v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sa musia vyrovnať s väčším migračným tlakom vzhľadom na ich osobitné charakteristiky, a prispieť tak k ich trvalo udržateľnému rozvoju;

24.  zastáva názor, že fondy EÚ musia dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a mali by naďalej podporovať deinštitucionalizáciu;

25.  zdôrazňuje potenciál ďalších investícií do kultúry, vzdelávania, dedičstva, mládeže, športu a udržateľného cestovného ruchu, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a to najmä kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí, a rastu, ako aj zlepšenie sociálnej súdržnosti a zároveň bojovanie proti chudobe a diskriminácii, čo je osobitne dôležité napríklad s ohľadom na najvzdialenejšie, vidiecke a odľahlé regióny; podporuje rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktorý úzko súvisí s inováciou a tvorivosťou;

Programový rámec na obdobie po roku 2020

26.  poukazuje na to, že v siedmej správe o súdržnosti sa zdôrazňuje potreba zohľadňovať na účely prideľovania finančných prostriedkov a poskytovania presnejšieho obrazu o sociálno-ekonomických podmienkach aj ďalšie ukazovatele dopĺňajúce HDP na obyvateľa, ktorý by mal zostať hlavným ukazovateľom, v súlade s identifikovanými výzvami a potrebami, a to aj na subregionálnej úrovni; upozorňuje na to, že je dôležité vychádzať z kvalitných, spoľahlivých, aktuálnych, štruktúrovaných a dostupných údajov; žiada preto Komisiu a Eurostat o poskytnutie čo najpodrobnejších a geograficky rozčlenených štatistických údajov relevantných pre politiku súdržnosti, aby v procese programovania primerane odrážali potreby regiónov; podporuje používanie sociálnych, environmentálnych a demografických kritérií, najmä miery nezamestnanosti a miery nezamestnanosti mladých ľudí;

27.  obhajuje zintenzívnenie integrovaných prístupov a kladie veľký dôraz na to, že ESF musí byť aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou európskej regionálnej politiky vzhľadom na jeho zásadný rozmer súdržnosti;

28.  zdôrazňuje, že granty by mali zostať hlavným nástrojom financovania politiky súdržnosti, ale uznáva, že finančné nástroje môžu byť účinnou pákou a mali by sa na základe primeraného posúdenia ex ante presadzovať, ak vytvárajú pridanú hodnotu; zdôrazňuje však, že ich využívanie nesmie byť samoúčelné, že ich účinnosť závisí od mnohých faktorov (charakter projektu, územia či rizika) a že všetky regióny bez ohľadu na úroveň ich rozvoja musia mať možnosť slobodne určiť najvhodnejší spôsob financovania; namieta proti akýmkoľvek záväzným cieľom, pokiaľ ide o využívanie finančných nástrojov;

29.  vyzýva na zjednodušenie podmienok upravujúcich využívanie finančných nástrojov a na uľahčenie koordinácie týchto nástrojov s grantmi v záujme komplementárnosti a účinnosti a s ohľadom na situáciu daných území; zdôrazňuje význam administratívnej kapacity a kvality riadenia, ako aj doplnkovej úlohy národných rozvojových bánk a inštitúcií pri zavádzaní finančných nástrojov prispôsobených miestnym potrebám; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité čo najviac zharmonizovať pravidlá v oblasti finančných nástrojov bez ohľadu na spôsob ich riadenia; navrhuje, aby sa popri už existujúcich finančných nástrojoch pre politiku súdržnosti presadzovali aj participatívne finančné nástroje;

30.  domnieva sa, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a zárukou priaznivého prostredia pre investície, účinnosť a riadne využívanie finančných prostriedkov je užitočné aj na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti, pričom zdôrazňuje, že politika súdržnosti nemá byť len nástrojom, ktorý slúži prioritám bez prepojenia s jej cieľmi; zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať dohodnutú pozíciu k Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o flexibilitu v súvislosti s cyklickými podmienkami, štrukturálnymi reformami a vládnymi investíciami; je presvedčený, že opatrenia spájajúce efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, by sa mali dôkladne analyzovať, a to aj so zapojením všetkých zainteresovaných strán; zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť úpravy prepojenia politiky súdržnosti s európskym semestrom, aby sa posilnil jeho územný a sociálny rozmer, a mala by zohľadniť aj ďalšie faktory, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov súdržnosti, ako je reálna konvergencia; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti a v rámci európskeho semestra preskúmala regionálne a národné spolufinancovanie v rámci fondov EŠIF a jeho vplyv na deficit členských štátov;

31.  požaduje zintenzívnenie stratégií inteligentnej špecializácie ako nového spôsobu investovania do dlhodobého rastového potenciálu v kontexte rýchlych technologických zmien a globalizácie; uznáva užitočnosť ex ante kondicionalít, ale zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch situáciu komplikovali a viedli k oneskoreniam pri vypracúvaní a začínaní programovania; berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe 15/2017, ktoré sa týkali ex ante kondicionalít; vyzýva Komisiu, aby zvážila prípadné zníženie počtu ex ante kondicionalít a posilnila v tejto oblasti dodržiavanie zásad proporcionality a subsidiarity, pričom bude v maximálnej možnej miere využívať existujúce strategické dokumenty, ktoré by mohli splniť budúce ex ante kondicionality; zdôrazňuje, že ex ante kondicionality by mali úzko súvisieť s účinnosťou investícií a zároveň zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre všetky členské štáty;

32.  konštatuje, že kvalita a stabilita verejnej správy, ktorej predpokladom je dobré vzdelanie, odborná príprava a poradenská pomoc dostupná na miestnej úrovni, zostáva rozhodujúcim faktorom regionálneho rastu a účinnosti fondov EŠIF; zdôrazňuje, že treba zvýšiť kvalitu správy a zabezpečiť dostupnosť dostatočnej technickej pomoci, pretože tieto faktory majú vážny vplyv na riadne vykonávanie politiky súdržnosti a môžu sa v jednotlivých členských štátoch značne líšiť, čo je obzvlášť zreteľné najmä v zaostávajúcich regiónoch; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým vyhodnotila budúci program JASPERS s ohľadom na odporúčania Európskeho dvora audítorov;

33.  podporuje vývoj politiky súdržnosti, ktorá bude viac zameraná na výsledky a obsah, pričom z účtovnej logiky prejde na logiku výkonu a riadiacim orgánom ponechá viac flexibility, pokiaľ ide o spôsob dosahovania cieľov, pri súčasnom dodržiavaní zásad partnerstva, transparentnosti, zodpovednosti atď.;

34.  považuje za nevyhnutné pokračovať v boji proti podvodom a naliehavo žiada, aby sa uplatňovala nulová tolerancia voči korupcii;

Zjednodušená politika súdržnosti

35.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich legislatívnych návrhoch zohľadnila odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť rámec, ktorým sa zabezpečí právna stabilita vďaka jednoduchým, jasným a predvídateľným pravidlám, a to najmä v oblasti riadenia a kontrol, aby sa zaistila náležitá rovnováha medzi cieľmi výkonnosti a zjednodušenia; požaduje, aby sa v budúcom programovom období znížil objem právnych predpisov a usmernení (obozretne s cieľom zabezpečiť v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami potrebnú kontinuitu pravidiel a postupov, s ktorými sú už zainteresované subjekty a riadiace orgány oboznámené); požaduje, aby sa príslušné dokumenty preložili do všetkých jazykov EÚ a aby sa v čo najväčšej miere zabránilo retroaktívnemu uplatňovaniu a výkladu pravidiel; požaduje zavedenie jednotného právneho rámca a usmernení pre cezhraničné projekty;

37.  zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zabránilo nadmernej regulácii a aby sa z operačných programov stali skutočné strategické dokumenty, ktoré budú stručnejšie a flexibilnejšie, pričom sa zavedie zjednodušený postup na ich cielenú úpravu počas programovania (napríklad v prípade prírodných katastrof), aby primerane reagovali na meniacu sa globálnu situáciu a regionálny dopyt;

38.  vyzýva na zavedenie skutočne jednotného súboru pravidiel pre fondy EŠIF vrátane ďalšej harmonizácie spoločných pravidiel pre nástroje, ktoré prispievajú k rovnakému tematickému cieľu; považuje za nevyhnutné zefektívniť postupy verejného obstarávania v rámci fondov a urýchliť postupy týkajúce sa štátnej pomoci v prípadoch, keď sa vyžaduje súlad; podporuje jednotné a súdržnejšie zaobchádzanie s priamo riadenými európskymi fondmi a s kohéznymi fondmi, pokiaľ ide o štátnu pomoc, a všeobecnejšie podporuje harmonizované pravidlá pre európske nástroje, ktoré sú zamerané na rovnakých príjemcov; zdôrazňuje význam lepšej komplementárnosti medzi politikou súdržnosti a budúcim výskumným programom EÚ, aby pokrývali celý cyklus od základného výskumu po komerčné využitie; domnieva sa, že by sa malo zachovať tematické zameranie s cieľom umožniť súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni projektov;

39.  berie na vedomie vytvorenie pracovnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a očakáva od nej konkrétne návrhy na posilnenie dodržiavania týchto zásad v rámci politiky súdržnosti; podporuje zabezpečenie uplatňovania týchto zásad s cieľom dosiahnuť skutočné viacúrovňové riadenie, ktoré vyžaduje primerané posilnenie postavenia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj ďalších zainteresovaných strán;

40.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila integrovanejšie hodnotenie prierezových politík a že sa neuvádza súčinnosť medzi rôznymi európskymi politikami; požaduje ambiciózne stratégie, financovanie a opatrenia, ktoré zvýšia súčinnosť s inými fondmi EÚ a prilákajú doplnkovú finančnú podporu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej optimalizovať súčinnosť medzi fondmi EŠIF a inými nástrojmi vrátane Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ako aj synergiu s ďalšími centrálne riadenými programami, napríklad s programom Horizont 2020, ktorý dopĺňa politiku súdržnosti pri podpore výskumu a inovácií;

41.  vyzýva, aby sa požiadavky v oblasti programovania, vykonávania a monitorovania fondov EŠIF v budúcnosti opierali o zásady rozlišovania a proporcionality, boli založené na transparentných a spravodlivých kritériách a boli v súlade s finančnými prostriedkami vyčlenenými na programy, rizikovým profilom, kvalitou správy a mierou financovania zo strany príjemcov;

42.  považuje za nevyhnutné, aby vzťah medzi Komisiou a riadiacimi orgánmi smeroval k „zmluve o dôvere“; v tejto súvislosti pripomína význam existencie primeraného a fungujúceho rámca viacúrovňového riadenia; vyzýva Komisiu, aby budovala na doterajšej práci v oblasti riadneho hospodárenia s verejnými prostriedkami, pričom zavedie zásadu nového označovania riadiacich orgánov, ktoré preukázali svoju schopnosť dodržiavať právne predpisy; požaduje, aby sa v súvislosti s monitorovaním vychádzalo vo väčšej miere z vnútroštátnych a regionálnych pravidiel, ak sa overila a potvrdila ich účinnosť;

43.  vyzýva na posilnenie zásady jednotného auditu, zrýchlenie zavádzania elektronickej súdržnosti a všeobecné používanie zjednodušených a štandardizovaných nákladov, pretože sa okrem iného ukázalo, že je to z hľadiska vykonávania jednoduchšie a neviedlo to k žiadnym chybám; poukazuje na potenciál digitalizácie, pokiaľ ide o monitorovanie a podávanie správ; zastáva názor, že výmena odborných znalostí by sa mala uľahčiť vytvorením portálu na vzájomné poskytovanie poznatkov s cieľom vymieňať si osvedčené postupy;

44.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie reakcie politiky súdržnosti na nepredvídané udalosti, a opakuje v tejto súvislosti svoju požiadavku, aby sa vytvorila rezerva, ktorá by regiónom poskytla dodatočnú flexibilitu bez ohrozenia dlhodobých cieľov operačných programov;

Výzvy a perspektívy

45.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad scenármi, ktoré nedávno prezentovala Komisia, v súvislosti so škrtmi v rozpočte politiky súdržnosti, ktoré by sa mohli uskutočniť v rámci budúceho viacročného finančného rámca a viedli by k vylúčeniu mnohých regiónov z rozsahu pôsobnosti tejto politiky; privítal by ambiciózny rozpočet primeraný výzvam, s ktorými sa regióny stretávajú, a žiada, aby sa z politiky súdržnosti nerobila premenná; pripomína, že pokrytie všetkých regiónov EÚ je pre Európsky parlament niečím, o čom nemožno diskutovať; zdôrazňuje, že teória „skupín hospodárskeho rozvoja“ potvrdzuje dôležitosť diferencovanej podpory všetkých európskych regiónov vrátane regiónov s veľmi vysokými príjmami, ktoré musia zostať konkurencieschopné voči svojim globálnym konkurentom;

46.  domnieva sa, že politika súdržnosti môže prispieť k riešeniu nových výziev, ako je bezpečnosť či integrácia utečencov pod medzinárodnou ochranou; zdôrazňuje však, že politika súdržnosti nemôže byť riešením všetkých kríz, a nesúhlasí s tým, aby sa prostriedky na politiku súdržnosti používali na napĺňanie potrieb krátkodobého financovania, ktoré nepatria do jej rámca, pričom pripomína, že táto politika je zameraná na strednodobý a dlhodobý sociálno-ekonomický rozvoj EÚ;

47.  berie na vedomie pozitívne výsledky fondu EFSI, ktorý však musí investovať ešte transparentnejšie a účelnejšie; zdôrazňuje, že politika súdržnosti a fond EFSI vychádzajú z rôznych koncepcií a cieľov, ktoré sa môžu v niektorých prípadoch navzájom dopĺňať, ale nemožno ich zamieňať, a to bez ohľadu na úroveň rozvoja regiónov, predovšetkým preto, že fond EFSI je na rozdiel od štrukturálnych fondov založený prevažne na úveroch; pripomína, že je dôležité primerane rozlišovať medzi fondom EFSI a politikou súdržnosti a identifikovať jednoznačné príležitosti na ich kombinovanie;

48.  opakuje svoju angažovanosť, pokiaľ ide o dlhodobé programovanie; domnieva sa, že jedinou realizovateľnou alternatívou súčasného sedemročného obdobia je viacročný finančný rámec v trvaní 5 + 5 rokov s preskúmaním v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoznačný návrh, v ktorom budú stanovené metódy praktického vykonávania finančného rámca v trvaní 5+5 rokov;

49.  požaduje, aby sa vynaložilo maximálne úsilie o predídenie omeškaniam v programovaní nového obdobia s cieľom zabrániť oneskoreným platbám a zrušeniu viazanosti, ktoré bránia pozitívnym výsledkom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že je dôležité včas predložiť všetky dokumenty týkajúce sa budúceho právneho rámca vo všetkých úradných jazykoch, aby sa zabezpečili primerané a včasné informácie pre všetkých príjemcov;

50.  požaduje opatrenia na zlepšenie komunikácie s európskymi občanmi, čím by sa zvýšila informovanosť verejnosti o konkrétnych úspechoch politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu riadiacich orgánov a predkladateľov projektov, ktorí využívajú inovatívne metódy komunikácie na miestnej úrovni s cieľom informovať občanov o výsledkoch využívania fondov na príslušných územiach; zdôrazňuje, že treba zlepšiť informovanie a komunikáciu nielen v záverečných etapách (výsledky fondov EŠIF), ale aj v skorších štádiách (možnosti financovania), a to najmä v súvislosti s malými organizátormi projektov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmy a rozsiahle inštitucionalizované platformy spolupráce s cieľom zabezpečiť lepšiu viditeľnosť a zvyšovanie povedomia;

51.  upozorňuje, že určité európske regióny sú obzvlášť vystavené účinkom brexitu; zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti musí minimalizovať negatívny vplyv brexitu na ostatné európske regióny, a požaduje, aby sa dôkladne preskúmala možnosť pokračovať v partnerstvách v rámci územnej spolupráce;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(6) Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada, C-132/14 až C-136/14, ECLI:EU:C:2015:813.
(7) Dokument 8463/17.
(8) Dokument 14263/17.
(9) Iammarino, S., Rodriguez-Pose, A., Storper, M. (2017), Why Regional Development Matters for Europe’s Economic Future, pracovné dokumenty 07/2017, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, Európska komisia.
(10) Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 8.
(11) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 94.
(12) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 132.
(13) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 124.
(14) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 2.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2017)0222.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0320.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2017)0254.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2017)0245.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.
(22) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2018)0067.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.
(25) http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8631691/3-31012018-BP-EN.pdf/bdc1dbf2-6511-4dc5-ac90-dbadee96f5fb
(26) http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8701418/3-01032018-AP-EN/37be1dc2-3905-4b39-9ef6-adcea3cc347a

Posledná úprava: 3. decembra 2018Právne oznámenie