Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2280(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0112/2018

Predkladané texty :

A8-0112/2018

Rozpravy :

PV 17/04/2018 - 21
CRE 17/04/2018 - 21

Hlasovanie :

PV 18/04/2018 - 12.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0119

Prijaté texty
PDF 528kWORD 72k
Streda, 18. apríla 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti: preskúmanie v polovici trvania v roku 2017 a budúca architektúra po roku 2020
P8_TA(2018)0119A8-0112/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o vykonávaní nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti: preskúmanie v polovici trvania v roku 2017 a budúca architektúra po roku 2020 (2017/2280(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (ENI)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(7) (nariadenie o DCI),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti(8),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(11) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci z 18. apríla 2017 pre Výbor pre rozpočet a Výbor pre kontrolu rozpočtu k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 541/2014/EÚ (COM(2016)0605 – C8-0372/2016 – 2016/0282(COD))(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(13) (ďalej len „nariadenie o komitológii“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2014)9615 z 10. decembra 2014 o zriadení Regionálneho trustového fondu Európskej únie, ktorý vznikol v reakcii na sýrsku krízu (tzv. fond „Madad“), a rozhodnutie Komisie C(2015)9691 z 21. decembra 2015, ktorým sa mení rozhodnutie C(2014)9615,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2015)7293 z 20. októbra 2015 o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike, a rozhodnutie Komisie C(2017)0772 z 8. februára 2017, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2015)7293,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2015)9500 z 24. novembra 2015 o koordinácii činností Únie a členských štátov prostredníctvom koordinačného mechanizmu – utečeneckého nástroja pre Turecko(14), na rozhodnutia Komisie C(2016)0855 z 10. februára 2016(15) a C(2017)2293 z 18. apríla 2017(16) o nástroji pre utečencov v Turecku, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2015)9500,

–  so zreteľom na rôzne správy Európskeho dvora audítorov o vonkajšom financovaní EÚ, najmä na osobitnú správu č. 18/2014 o systémoch hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky generálneho riaditeľstva EuropeAid,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 15. decembra 2017 s názvom Správa o preskúmaní v polovici trvania týkajúca sa nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (COM(2017)0720) a pracovné dokumenty útvarov Komisie o hodnotení spoločného vykonávacieho nariadenia (SWD(2017)0606), nástroja európskeho susedstva (SWD(2017)0602), nástroja predvstupovej pomoci (SWD(2017)0463), nástroja na podporu stability a mieru (SWD(2017)0607), nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (SWD(2017)0608 a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) (SWD(2017)0604),

–  so zreteľom na externé hodnotenia nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti(17),

–  so zreteľom na prebiehajúce postupy Európskeho parlamentu týkajúce sa budúceho viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania, ktoré uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), s názvom Nástroje financovania vonkajšej činnosti EÚ a architektúra po roku 2020,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. novembra 2015 s názvom Výročná správa za rok 2015 o politikách rozvojovej a vonkajšej pomoci Európskej únie a o ich plnení v roku 2014 (COM(2015)0578),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. decembra 2016 s názvom Výročná správa za rok 2016 o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajších činností v roku 2015 (COM(2016)0810),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 s názvom EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(22),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. februára 2017 o správe Komisie o Albánsku za rok 2016(25) a o správe Komisie o Bosne a Hercegovine za rok 2016(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2016(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. júna 2017 o správe Komisie o Kosove za rok 2016(28), o správe Komisie o bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko za rok 2016(29) a o správe Komisie o Srbsku za rok 2016(30),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018(32),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie predloženú v júni 2016(33),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o spolupráci EÚ s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ nazvanú Obchod pre všetkých,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 9. novembra 2017 o vykonávaní dohôd EÚ o voľnom obchode (SWD(2017)0364),

–  so zreteľom na pôsobnosť Výboru pre zahraničné veci, ktorý je zodpovedný za všetky právne predpisy, plánovanie a kontrolu opatrení vykonávaných v rámci nástrojov ENI, IPA II, EIDHR, PI a nástroja na podporu stability a mieru, ako aj politík, z ktorých tieto nástroje vychádzajú (príloha V časť I k rokovaciemu poriadku),

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej komisie pripojené k nariadeniam o zriadení nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, v ktorom sa Komisia zaviazala k vedeniu strategických dialógov s Európskym parlamentom o zostavovaní programu Komisie,

–  so zreteľom na rokovací poriadok výborov pre nástroje ENI, IPA II, EIDHR, nástroj na podporu stability a mieru, PI a DCI,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A8-0112/2018),

A.  keďže Európska únia je naďalej najväčším poskytovateľom vonkajšej pomoci na svete;

B.  keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti sú hlavné mechanizmy na podporu činnosti EÚ na svetovej scéne a keďže vonkajšia činnosť EÚ má pre európskych občanov čoraz väčší význam;

C.  keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti často dosahujú hranice svojich možností v dôsledku obmedzeného množstva zdrojov;

D.  keďže Komisia vo svojej správe o preskúmaní v polovici trvania vyjadrila presvedčenie, že súčasná architektúra nástroja na financovanie vonkajšej činnosti je vo všeobecnosti na daný účel vhodná;

E.  keďže zlúčenie nástrojov nemôže byť samé osebe cieľom;

F.  keďže EÚ čelí mnohým výzvam nielen v blízkom susedstve, ale aj na medzinárodnej scéne;

G.  keďže vonkajšia činnosť EÚ sa musí prednostne venovať zásadným celosvetovým výzvam ako mier a trvalo udržateľný rozvoj a musí uznať to, že v záujme dosiahnutia týchto cieľov je veľmi dôležité presadzovať ľudské práva pre všetkých, právny štát a demokraciu, s osobitným dôrazom na rodovú rovnosť a sociálnu spravodlivosť, ako aj podporovať obhajcov ľudských práv;

H.  keďže vonkajšia finančná pomoc EÚ je kľúčový nástroj na podporu hospodárskych reforiem, ako aj na podporu konsolidácie demokracie, politiky a inštitúcií v partnerských krajinách;

I.  keďže neexistuje žiadna rovnocenná a podrobná parlamentná kontrola všetkých nástrojov;

J.  keďže je naliehavo potrebné zvýšiť viditeľnosť pomoci EÚ so zameraním na občanov partnerských krajín, ako aj na občanov Európskej únie s cieľom lepšie informovať o prínosoch podpory zo strany EÚ; keďže v tomto smere môžu mať významnú hodnotu investície do konkrétnych a hmatateľných projektov, ktorých viditeľnosť môže byť ľahšie prístupná pre širokú verejnosť, a zároveň vytváranie komplexnej, účinnej a systematickej komunikačnej stratégie v rámci každého nástroja;

K.  keďže strategická komunikácia často čelí vonkajším výzvam vrátane dezinformačných kampaní proti EÚ a jej členským štátom, čo si vyžaduje ďalšie úsilie; keďže podpora objektívnych, nezávislých a nestranných informácií, pričom sa súčasne riešia právne aspekty mediálneho prostredia, v ktorom fungujú nástroje a opatrenia EÚ, je preto zásadne dôležitá;

L.  keďže medzinárodný obchod je kľúčovým nástrojom EÚ na pomoc krajinám v sociálnom a hospodárskom rozvoji, ako aj na ochranu a podporu ľudských práv, základných hodnôt a zásad právneho štátu;

M.  keďže podľa zmlúv by obchodná politika mala prispievať k plneniu vonkajších cieľov Únie vrátane trvalo udržateľného rozvoja;

N.  keďže kombinovaná pomoc naplánovaná v rámci nástrojov ENI (15,4 mld. EUR), IPA II (11,7 mld. EUR), nástroja na podporu stability a mieru (2,5 mld. EUR), EIDHR (1,3 mld. EUR) a nástroja partnerstva (1 mld. EUR) predstavuje na obdobie 2014 – 2020 celkom 32 miliárd EUR;

O.  keďže IPA II sa používa pri riadení migrácie;

P.  keďže právny základ nástroja EIDHR a najmä nástroja na podporu stability a mieru tvoria články 209 a 212 ZFEÚ, ktoré odkazujú na článok 208 ZFEÚ, kde je stanovené, že „hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie“;

Q.  keďže Komisia je zodpovedná za určenie, vypracovanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie pomoci EÚ v rámci týchto nástrojov; keďže ESVČ zodpovedá za zaistenie kontinuity a súdržnosti vonkajších politík EÚ, okrem iného prostredníctvom týchto nástrojov; keďže Európsky parlament zodpovedá za demokratický dohľad a kontrolu a v rámci spolurozhodovacieho postupu je spoluzákonodarcom;

R.  keďže z duálnej povahy funkcie podpredsedu Komisie / vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyplýva, že jej držiteľ zohráva kľúčovú úlohu pri politickej koordinácii pomoci Únie poskytovanej v rámci nástrojov;

S.  keďže nie je možné úplne vyhodnotiť rôzne projekty a granty v rámci súčasných nástrojov, pretože sú ešte stále v počiatočnom štádiu vykonávania; keďže niektoré ciele majú kvalitatívnu povahu a súvisia s právnymi predpismi, postupmi a postojmi, ktoré sa z kvalitatívneho hľadiska nemerajú ľahko;

T.  keďže Komisia vo svojom preskúmaní v polovici trvania uvádza, že je náročné merať celkovú účinnosť nástrojov pri plnení ich cieľov, a to čiastočne z dôvodu náročnosti definovania vhodných systémov monitorovania a hodnotenia na úrovni nástrojov (s. 10); pripomína, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 18/2014 poukázal na závažné nedostatky v systéme hodnotenia EuropeAid;

U.  keďže spoločné vykonávacie nariadenie obsahuje kľúčové ustanovenia týkajúce sa rozvoja a zásad účinnosti pomoci, ako je napríklad uvoľňovanie podmienok poskytovania pomoci a použitie vlastných inštitúcií, systémov a postupov partnerských krajín;

V.  keďže súčasné administratívne postupy často znamenajú pre potenciálnych kandidátov na príjemcov pomoci nadmernú administratívnu záťaž, v dôsledku čoho je pre menšie organizácie občianskej spoločnosti a organizácie sociálnych partnerov ťažké zapojiť sa do prípravy a realizácie projektov, keďže im často chýbajú praktické alebo odborné znalosti a administratívne kapacity na predloženie oprávnených a úspešných návrhov;

W.  keďže v nariadeniach, ktorými sa stanovujú nástroje na financovanie vonkajšej činnosti sa stanovuje, že Komisii sa majú udeliť vykonávacie právomoci v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011, a keďže v týchto nariadeniach je tiež stanovené, že Komisii budú v tomto pomáhať výbory ENI, IPA II, EIDHR, výbor pre nástroj na podporu stability a mieru, výbor PI a výbor DCI;

X.  keďže návrhy vykonávacích aktov sa musia zaslať Rade a Európskemu parlamentu v tom istom čase, ako sa zasielajú členom výborov ENI, IPA II, EIDHR, výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, výboru pre nástroj partnerstva a výboru DCI, a keďže v rokovacích poriadkoch týchto výborov je stanovené, že návrhy vykonávacích aktov sa musia členom výborov ENI, IPA II, EIDHR, výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, a výborov PI a DCI poslať najmenej 20 kalendárnych dní pred schôdzou príslušného výboru; keďže návrhy vykonávacích aktov by sa preto mali Európskemu parlamentu zaslať najmenej 20 kalendárnych dní pred týmito schôdzami a keďže písomné postupy na prijímanie návrhov vykonávacích aktov predstavujú v riadne odôvodnených prípadoch výnimku z tohto pravidla;

Y.  keďže navrhovanie vykonávacích aktov zahŕňa prípravnú etapu v Komisii vrátane dlhého obdobia interných konzultácií medzi útvarmi, ktoré obvykle trvá niekoľko mesiacov;

Preskúmanie v polovici obdobia

1.  konštatuje, že pri preskúmaní v polovici trvania, ktoré uskutočnila Komisia, sa zistilo, že súčasné nástroje vo všeobecnosti spĺňajú svoj účel;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že množstvo a nedostatočná pružnosť a súdržnosť financovania EÚ v rámci okruhu 4 súčasného VFR svedčia o obmedzenom odhodlaní EÚ pôsobiť ako skutočný globálny aktér; konštatuje však, že v prípade mnohých partnerských krajín a tém, ktorými sa zaoberajú nástroje EÚ na financovanie vonkajšej činnosti (EFI), bol zaznamenaný pozitívny pokrok, čo je dôkazom relevantnosti a dôležitosti EFI;

3.  vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s niektorými zisteniami, ako je napríklad nedostatok politických usmernení a všeobecnej vízie, nejednotné uplatňovanie hodnôt EÚ a zásad partnerstva, pomalý alebo neexistujúci pokrok v oblasti plnenia cieľov súvisiacich so sociálnou a s právnou reformou v širšom susedstve, neexistujúce mechanizmy dôsledného monitorovania a hodnotenia a obmedzená flexibilita;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje jediný dokument s jednoznačnou víziou, v ktorom by boli objasnené synergie medzi nástrojmi a to, ako prispievajú k celosvetovej zastrešujúcej stratégii zahraničnej politiky EÚ;

5.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že EÚ a jej nástroje čelia významným výzvam, ako sú napríklad politické kompromisy medzi podporovaním hodnôt a práv a krátkodobými bezpečnostnými záujmami, noví aktéri v oblasti globálnej správy a medzinárodných finančných inštitúcií, ako aj množstvo násilných konfliktov na svete vrátane nestálej situácie v bezprostrednom – východnom aj južnom – susedstve EÚ, a čoraz agresívnejšia a asertívnejšia politika Ruska;

6.  konštatuje, že trustové fondy EÚ boli vytvorené na riešenie základných príčin migrácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že príspevky z rozpočtu EÚ na trustové fondy EÚ a nástroj pre utečencov v Turecku znížili celkovú súdržnosť, dlhodobú víziu a vplyv činnosti Únie; opäť zdôrazňuje, že nové priority musia byť financované z nových prostriedkov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v žiadnej etape procesu rozhodovania o vyhlásení „týkajúcom sa Turecka“ nebol Európsky parlament formálne konzultovaný ani nebol požiadaný o súhlas;

7.  znovu pripomína, že nástroje sa musia navzájom dopĺňať a musia byť prispôsobiteľné miestnemu kontextu, a byť schopné rýchlo a účinne reagovať na nové a nepredvídané výzvy a nezabúdať pritom na svoje pôvodné ciele;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroje neobsahujú žiaden výslovný odkaz na možnosť pozastavenia pomoci v prípade, že krajina, ktorá je príjemcom pomoci (najmä ak sa využíva nepriame hospodárenie s krajinami, ktoré sú príjemcami pomoci), nedodržiava také základné zásady, ako sú demokracia, právny štát a rešpektovanie ľudských práv;

9.  konštatuje, že rozvojová pomoc EÚ (oficiálna rozvojová pomoc, ODA) nedosiahla cieľ OSN na úrovni 0,7 %; žiada preto, aby boli zvýšené zdroje, ktoré sú k dispozícii na rozvojovú pomoc, s cieľom plniť záväzky v rámci programu 2030;

IPA II

10.  podporuje úsilie o to, aby bol IPA II z dlhodobého hľadiska strategicky dôležitejší a prinášal konkrétne výsledky prostredníctvom plánovania pre jednotlivých príjemcov a sektorového prístupu; domnieva sa, že takýto prístup by mohol pomôcť pri znižovaní obrovského zostatku nevyužitých finančných prostriedkov z nástrojov IPA I a II v Turecku, ktorý je výsledkom nedostatkov nepriameho hospodárenia s krajinou, ktorá je príjemcom pomoci, ako aj slabých absorpčných kapacít;

11.  je hlboko znepokojený úpadkom Turecka v oblasti právneho štátu a demokracie, a to napriek sume 4,5 miliardy EUR naplánovanej v rámci IPA II na obdobie súčasného VFR; uznáva, že súčasné vyhliadky Turecka na vstup do EÚ sa premietajú do všeobecnej neistoty, pokiaľ ide o hodnotu IPA II v tejto krajine; konštatuje, že prostriedky v rámci IPA II sa používajú na financovanie záväzkov v rámci vyhlásenia týkajúceho sa Turecka;

12.  berie na vedomie odlišné stupne pokroku niektorých krajín na západnom Balkáne v rámci dlhodobej pomoci z nástroja IPA II; konštatuje, že pomoc z nástroja IPA II viedla v niektorých prípadoch k obmedzeným výsledkom pri podnecovaní reforiem, najmä v oblastiach právneho štátu, verejnej správy a boja proti korupcii;

13.  berie na vedomie pretrvávajúce nedostatky v oblasti kvality ukazovateľov v programoch a akčných dokumentoch jednotlivých krajín;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné mať možnosť pozastaviť alebo presmerovať financovanie IPA II v prípadoch, keď sa dôkladnou analýzou Komisie zistí, že partnerské krajiny systematicky neplnia svoje záväzky alebo že ich politická situácia sa vážne zhoršuje; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto opatrenia v minulosti brzdila systémová a politická neschopnosť konať;

15.  berie na vedomie existenciu výkonnostného rámca; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že odmeny za výkon sa ešte len majú posúdiť a udeliť; vyzýva v tejto súvislosti, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie o ďalšie zlepšenie tohto rámca a aby sa zároveň zohľadnili prípady negatívneho výkonu a z neho vyplývajúceho zníženia financovania;

16.  znovu pripomína význam IPA II ako hlavného finančného nástroja EÚ na predvstupové financovanie hlavných sociálnych, hospodárskych, politických a inštitucionálnych reforiem v prioritných oblastiach v záujme zosúladenia krajín s acquis EÚ; konštatuje, že takéto reformy môžu prispieť aj k regionálnej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska; oceňuje väčšie strategické zameranie IPA II, zdôrazňuje však, že celkové financovanie v rámci IPA II musí byť ambiciózne a progresívne a musí zodpovedať skutočným potrebám, záväzkom a snahám spojeným s prístupovým procesom a členstvom v EÚ; pripomína v tejto súvislosti, že financovanie by sa malo používať v súlade s osobitnými cieľmi daného nástroja;

17.  uznáva, že nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve v rámci IPA II poskytuje dôležitú podporu miestnym organizáciám občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že záväzky nezodpovedajú skutočným potrebám na mieste; požaduje v tejto súvislosti väčšiu doplnkovosť medzi nástrojom IPA II a činnosťami v rámci iných nástrojov, najmä EIDHR a nástroja na podporu stability a mieru; konštatuje, že to si vyžaduje väčšiu koordináciu tak vo fáze plánovania, ako aj vo fáze tvorby programov;

18.  považuje odvetvový prístup za odôvodnený, vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom jednoznačnej zodpovednosti za projekty spôsobeným rozdrobenosťou zodpovedností; konštatuje, že nepriame hospodárenie zlepšilo celkovú zodpovednosť za programy, viedlo však aj k nižšej účinnosti v dôsledku dlhších oneskorení vo vykonávaní;

19.  víta iniciatívy zamerané na vytvorenie systémov na lepšie monitorovanie a meranie výkonnosti opatrení, a to aj prostredníctvom odvetvových monitorovacích výborov, vnútorných usmernení, a vytvorenia nového systému správy informácií (OPSYS);

ENI

20.  víta podporu poskytovanú na štrukturálne reformy formou pomoci pri plánovaní a zdôrazňuje osobitnú povahu nástroja ENI, ktorá EÚ umožňuje navrhovať politiky prispôsobené na mieru konkrétnym potrebám partnerských krajín;

21.  súhlasí s posúdením Komisie, že existencia osobitného nástroja na financovanie určeného pre susedstvo poskytla konkrétny dôkaz politického významu, ktorý EÚ prikladá vzťahom so svojimi susedmi a prehlbovaniu politickej spolupráce a hospodárskej integrácie s regiónom a v rámci neho;

22.  berie na vedomie, že súčasné výzvy a potreby v susedstve, ako aj nesúlad medzi cieľmi, záujmami a finančnými zdrojmi vážne zaťažujú rozpočet a ľudské zdroje ENI, a zdôrazňuje, že je potrebná väčšia flexibilita;

23.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že financovanie ENI je menej účinné v partnerských krajinách, ktoré sú menej odhodlané zaviesť reformy, a je naďalej náročné v politicky citlivých a konfliktných situáciách, najmä pokiaľ ide o presadzovanie spoločných hodnôt demokracie a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup založený na zásade „viac za viac“ a prístup založený na podnetoch sa neuplatňujú účinne a že krajiny, ktoré sa zjavne odchyľujú od svojich deklarovaných záväzkov v oblasti ľudských práv a demokratických reforiem, v poslednom programovom období dostávajú čoraz väčšiu finančnú pomoc;

24.  opätovne zdôrazňuje, že susedstvo čelilo od roku 2014 nebývalým výzvam kvôli čoraz väčšiemu počtu dlhodobých a nových problémov, ako protiprávna anexia Krymského polostrova Ruskom a konflikt na východnej Ukrajine, sýrska kríza, stabilizácia v Líbyi, radikalizácia a terorizmus, nezamestnanosť mladých ľudí a problém migrácie;

25.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku tohto vývoja, ako aj nesúladu medzi cieľmi, záujmami EÚ aj partnerských krajín a dostupnými finančnými zdrojmi sa finančné kapacity tohto nástroja využívajú v maximálnej možnej miere, pričom zdôrazňuje, že je potrebná väčšia flexibilita;

26.  zdôrazňuje, že hodnoty a zásady EÚ vrátane demokracie, právneho štátu, ľudských práv a efektívnych, zodpovedných a transparentných verejných inštitúcií sú v záujme susedných spoločností, ako aj v našom záujme z hľadiska stability, bezpečnosti a prosperity; víta podporu štrukturálnych reforiem poskytovanú v rámci plánovanej pomoci; domnieva sa, že uplatňovanie zásady diferencovaného prístupu umožnilo EÚ prispôsobiť jej podporu potrebám a ambíciám partnerských krajín;

27.  berie na vedomie finančné príspevky v rámci nástroja ENI do fondu „Madad“ a núdzového trustového fondu pre Afriku;

28.  zdôrazňuje potrebu väčšej koordinácie medzi regionálnymi a bilaterálnymi programami a investičnými nástrojmi s cieľom zlepšiť podporu rozvoja súkromného sektora; konštatuje, že nedostatky súvisiace s absenciou spoločnej tvorby programov s členskými štátmi sa mierne zlepšili;

29.  víta monitorovanie pomoci z nástroja ENI prostredníctvom monitorovania zameraného na výsledky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na úrovni jednotlivých nástrojov neexistujú žiadne jednotné systémy monitorovania a hodnotenia;

30.  zdôrazňuje, že technická podpora súvisiaca s obchodom a hospodárska pomoc, ktorú Európska susedská politika (ESP) poskytuje blízkym partnerom Únie na južnej a východnej hranici, významným spôsobom prispieva k demokratickému vývoju v týchto regiónoch; konštatuje, že finančné prostriedky z ENI sa môžu použiť na uľahčenie obchodu a môžu dopĺňať existujúce finančné prostriedky EÚ vyčlenené na dohodu o uľahčení obchodu, aby sa lepšie zabezpečila strednodobá a dlhodobá politická stabilita;

Nástroj na podporu stability a mieru

31.  berie na vedomie, že hlavnou pridanou hodnotou nástroja na podporu stability a mieru je jeho rýchlosť a flexibilita, s akými pristupuje k riešeniu konfliktov, a široké spektrum civilných aktérov, s ktorými môže EÚ nadväzovať partnerstvá; pripomína, že nástroj na podporu stability a mieru je jediným nástrojom EÚ na predchádzanie civilným konfliktom vrátane mediácie, dialógu a zmierovania;

32.  berie na vedomie komplikácie spojené so zhromažďovaním údajov a meraním výsledkov opatrení v rámci nástroja na podporu stability a mieru, ktoré môžu byť náročné pre ťažkosti pri posudzovaní politických výsledkov a priraďovaní výsledkov k opatreniam v rámci nástroja na podporu stability a mieru, keď na tieto opatrenia nadväzujú súbežné opatrenia v rámci iných nástrojov, ako aj vzhľadom na problémy s prístupom do oblastí zasiahnutých konfliktom;

33.  konštatuje, že potreba predchádzať konfliktom a riešiť bezpečnostné výzvy sa v poslednom období radikálne zvýšila; domnieva sa, že v mnohých krajinách čeliacich kríze po vojne sú potrebné iniciatívy v oblasti zmierovania, mediácie a dialógu; zdôrazňuje, že v oblastiach krízy a konfliktov je potrebné urýchlene konať; zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zvýšiť objem finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na takéto iniciatívy; konštatuje, že cieľom zmeny nástroja na podporu stability a mieru z novembra 2017 je posilniť bezpečnostné kapacity tretích krajín, aby sa ďalej podporovala stabilita, bezpečnosť a trvalo udržateľný rozvoj; konštatuje, že nástroj na podporu stability a mieru funguje ako posledná možnosť alebo predchodca dlhodobejších opatrení financovaných z iných nástrojov;

34.  konštatuje, že nástroj na podporu stability a mieru je v počiatočných etapách celosvetového boja proti kybernetickým hrozbám; naliehavo požaduje, aby sa kládol väčší dôraz na kybernetickú bezpečnosť, a to aj prostredníctvom jednotnej stratégie uplatniteľnej vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ; vyzýva, aby sa zároveň zvýšil objem finančných prostriedkov pridelených na kybernetickú bezpečnosť v rámci nástroja na podporu stability a mieru ako vhodného nástroja na riešenie takýchto hrozieb;

35.  konštatuje, že spolupráca s opatreniami v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a operáciami a misiami v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ako aj objem poskytovanej humanitárnej pomoci EÚ sa zvýšili;

EIDHR

36.  zdôrazňuje pridanú hodnotu celosvetového celostného prístupu EIDHR napriek jeho relatívne nízkemu rozpočtu a význam organizácií občianskej spoločnosti pri plnení jeho cieľa, ako aj jeho jedinečnú vlastnosť spočívajúcu v tom, že je to jediný nástroj, prostredníctvom ktorého EÚ môže podporovať činnosti občianskej spoločnosti bez ohľadu na zasahovanie zo strany orgánov štátu, ktorého sa tieto činnosti týkajú;

37.  konštatuje, že EIDHR sa v súčasnom období používa flexibilnejšie a s väčšou mierou doplnkovosti ako v predchádzajúcom období, pričom reaguje rýchlejšie na vznikajúce krízy v oblasti ľudských práv a demokracie; víta to, že sa dopĺňa s financovaním z iných zdrojov, napríklad z Európskej nadácie na podporu demokracie, čo zvyšuje účinnosť financovania z EIDHR v naliehavých prípadoch; víta zvýšené zameranie na obhajcov ľudských práv, a to aj prostredníctvom núdzového fondu, ktorý je k dispozícii na úrovni delegácií EÚ, a vytvorenie a úspešné fungovanie mechanizmu EÚ na ochranu obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že proces výzvy na predkladanie návrhov je dlhý, nevhodný a príliš konkurenčný;

38.  berie ďalej na vedomie prínosy mechanizmu ProtectDefenders.eu, ktorý uplatňuje občianska spoločnosť a ktorý poskytuje kľúčovú podporu veľkému počtu obhajcov ľudských práv; naliehavo požaduje nepretržitú podporu takýchto mechanizmov;

39.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s ťažkosťami pri uplatňovaní hľadiska ľudských práv a demokratických hodnôt prostredníctvom geografických programov a v súvislosti s menšou podporou organizácií občianskej spoločnosti zo strany EÚ, čo spôsobuje čoraz väčší tlak na EIDHR v čase, keď sa priestor pre občiansku spoločnosť na celom svete zmenšuje;

40.  domnieva sa, že EÚ musí zaujať vedúce miesto a preukázať ambicióznosť tým, že zavedie zastrešujúcu politiku na začlenenie svojej podpory demokracie do všetkých svojich vonkajších vzťahoch; domnieva sa preto, že je nutné primerane zvýšiť množstvo finančných prostriedkov vyčlenených na podporu demokracie, a to najmä vzhľadom na súčasné útoky na demokraciu na celom svete; trvá na tom, že je potrebné zaistiť, aby sa výdavky na cieľ 1 systému podpory jednotlivých krajín (CBSS) účinne a efektívne dostali k tým obhajcom ľudských práv, ktorí sú vystavení najväčšiemu riziku; naliehavo vyzýva delegácie EÚ, aby v tejto súvislosti poskytovali čo najväčšiu potrebnú podporu;

41.  uznáva, že hodnotenie opatrení v rámci EIDHR je náročné z dôvodu neexistencie strategických a operačných ukazovateľov; konštatuje, že problémy s hodnotením vznikajú aj kvôli tomu, že významná časť podpory pre organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv sa z pochopiteľných dôvodov poskytuje dôverne v záujme ochrany totožnosti a bezpečnosti príjemcov;

42.  opätovne zdôrazňuje pridanú hodnotu volebných pozorovateľských misií EÚ, čo je oblasť, v ktorej je EÚ svetovým lídrom; víta skutočnosť, že počet pozorovateľských misií a misií nadväzujúcich na odporúčania volebných pozorovateľských misií sa zvýšil;

PI

43.  zdôrazňuje, že nástroj partnerstva je konkrétne zamýšľaný tak, aby presadzoval spolu s tretími krajinami tematické záujmy EÚ aj spoločné tematické záujmy a aby budoval spojenectvá a podporoval spoluprácu so súčasnými aj novými strategickými partnermi; konštatuje, že nástroj partnerstva sa v praxi používa ako krajné riešenie vtedy, keď je považovaný za jediný nástroj, ktorý môže uľahčiť plnenie politického programu EÚ a bojovať proti globálnym výzvam;

44.  berie na vedomie, že nástroj partnerstva dokázal na rozdiel od predchádzajúcich nástrojov rozvinúť väčšiu spoluprácu s tretími krajinami vrátane strategických partnerov, krajín, ktoré predtým patrili medzi príjemcov dvojstrannej rozvojovej pomoci, a s rôznymi medzinárodnými fórami, domnieva sa však, že zvyšovanie miery poskytovania zdrojov a prispievania zo strany služieb v oblasti tvorby politík je potrebné na zaistenie toho, aby sa v plnej miere zapojili do prípravy, tvorby programu a realizácie opatrení, ako aj do zlepšovania aktívnej úlohy delegácií EÚ pri vytváraní opatrení a intenzívnejšej výmeny informácií s členskými štátmi;

45.  presadzuje zlepšenie viditeľnosti, znalosti a chápania cieľov nástroja partnerstva, najmä v rámci inštitúcií EÚ;

46.  s poľutovaním konštatuje, že hodnotenie brzdí skutočnosť, že pre neskoré prijatie rámca ukazovateľov výsledkov a pre to, že väčšina projektov nie je dokončená, nebol vytvorený žiadny ústredný archív dokumentácie jednotlivých opatrení;

Spoločné vykonávacie nariadenie (CIR)

47.  pripomína, že nástroje Únie na financovanie vonkajších činností sú komplexným súborom nástrojov EÚ na podporu a posilnenie jej činnosti na svetovej scéne a že ich komplexná štruktúra sa koordinuje podľa spoločného vykonávacieho nariadenia (CIR); pripomína, že CIR musí spĺňať kritériá rozpočtovej kontroly a demokratického dohľadu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vysoká miera komplexnosti a reštriktívny charakter spoločného vykonávacieho nariadenia sú prekážkou účinného používania zdrojov Únie a bránia včasnej reakcii na nové výzvy a potreby partnerov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločný charakter pravidiel neviedol k spoločnému plánovaniu programov pomoci medzi nástrojmi;

48.  konštatuje, že spoločné vykonávacie nariadenie bolo vytvorené na účel harmonizácie, zjednodušenia vykonávania, väčšej flexibility, súdržnosti, jednotnosti a účinnosti využívania zdrojov Únie, ako aj bezproblémového a doplnkového prístupu k vykonávaniu všetkých nástrojov;

49.  domnieva sa, že na to, aby Európsky parlament bol schopný náležite a včas vykonávať svoje kontrolné právomoci, pokiaľ ide o návrhy vykonávacích aktov, je kľúčovým predpokladom dostatočný čas; domnieva sa, že vzhľadom na čas, počas ktorého sa návrhy vykonávacích aktov pripravujú pred tým, ako sa dostanú do výborov ENI, IPA II, EIDHR, do výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, výboru PI a výboru DCI, nemôže byť nedodržanie 20-dňovej lehoty na predloženie dokumentov Európskemu parlamentu a Rade v poslednej fáze prijímania vykonávacieho aktu odôvodnené; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že lehota 20 kalendárnych dní nie je vždy dodržaná, a domnieva sa, že jeho právo na kontrolu je narušené; vyzýva na predkladanie všetkých návrhov vykonávacích opatrení najmenej 20 dní vopred a Komisiu, aby zmenila rokovací poriadok výborov ENI, IPA II, EIDHR, výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, výborov PI a DCI s cieľom predĺžiť túto 20-dňovú lehotu na predkladanie návrhov, a tým uľahčiť uplatňovanie kontrolných právomocí Európskeho parlamentu;

50.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viditeľnosť politiky financovania vonkajšej činnosti EÚ je naďalej obmedzená v súvislosti s aktívnou snahou tretích aktérov o oslabenie zahraničnej politiky EÚ prostredníctvom dezinformácií;

Odporúčania na roky 2017/2018 – 2020

51.  vyzýva, aby hodnoty EÚ a univerzálne hodnoty ľudských práv stáli naďalej v centre všetkých vonkajších činností EÚ;

52.  naliehavo požaduje väčšie synergie a súdržnosť medzi všetkými nástrojmi v rámci okruhu 4, ako aj lepšiu koordináciu s bilaterálnymi programami pomoci členských štátov a v prípade potreby s ostatnými darcami; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a ESVČ, aby posilnili svoju spoluprácu a vzájomnú koordináciu, a to aj vo vzťahu s organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi aktérmi a plnili svoje povinnosti podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ);

53.  žiada zriadenie spoľahlivých, ucelených a transparentných mechanizmov monitorovania a hodnotenia; pripomína, že takéto mechanizmy by umožnili sledovať hmatateľný pokrok plnenia zásadných reformných cieľov v susedných krajinách, čo je mimoriadne dôležité tam, kde tieto reformy stagnujú alebo meškajú z iného dôvodu;

54.  žiada lepšie postupy a systémy parlamentnej kontroly a dohľadu, ktoré budú jednotné pre všetky nástroje; odporúča, aby sa zvýšila transparentnosť vytvorením jednotnej spoločnej transparentnej verejnej databázy projektov a opatrení;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť organizáciám občianskej spoločnosti ďalšie finančné zdroje a podporu v oblasti odbornej prípravy; trvá na tom, že sú potrebné okamžité opatrenia na ďalšie zníženie byrokratickej záťaže a procesných prekážok, s ktorými sa stretávajú organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie miestne; vyzýva, aby sa na budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti vyčlenili konkrétne rozpočtové riadky s cieľom zvýšiť ich schopnosti získavať finančné prostriedky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázka nedostatočného zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do programovania a vykonávania nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti nebola uvedená v správe Komisie o preskúmaní v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala strategickejšie zapájanie organizácií občianskej spoločnosti do všetkých vonkajších nástrojov a programov, ako to požadovala Rada aj Európsky parlament;

56.  podporuje priamejšie a aktívnejšie presadzovanie politík, finančnej pomoci a zviditeľňovania EÚ;

57.  pripomína svoju pozíciu, že by sa mala zaviesť možnosť preniesť nepridelené prostriedky z nástroja ENI a nástroja IPA II v rámci limitu 10 % pôvodných rozpočtových prostriedkov na každý nástroj s cieľom zvýšiť schopnosť reagovať na nepredvídané udalosti a zároveň zachovať ciele stanovené v príslušných nariadeniach o nástrojoch ENI a IPA II;

IPA II

58.  podporuje zásady uvedené v článku 21 Zmluvy o EÚ a odporúča, aby sa väčší dôraz kládol na posilnenie demokratizácie inštitúcií, boj proti korupcii a reformy verejnej správy, posilňovanie právneho štátu a zlepšovanie jednotného dodržiavania ľudských práv a práv menšín; vyzýva na väčšiu podporu reforiem v odvetviach relevantných pre prístupový proces, ako aj stimuláciu regionálnej spolupráce s cieľom doplniť politiku EÚ v oblasti rozširovania;

59.  odporúča, aby sa umožnil prevod finančných prostriedkov na občiansku spoločnosť v prípadoch, keď štátne orgány nie sú ochotné plniť stanovené ciele EÚ alebo spolupracovať na cieľoch nástroja; vyzýva Komisiu, aby znížila alebo pozastavila financovanie v prípade krajín, ktoré vážne porušujú základné hodnoty EÚ vrátane základných kodanských kritérií; požaduje odľahčenie administratívnej záťaže príjemcov z radov organizácií občianskej spoločnosti žiadajúcich o finančné prostriedky EÚ;

60.  žiada zapojenie Európskeho parlamentu v prípade, že by sa zvažovalo pozastavenie financovania alebo významné zmeny v maximálnych orientačne pridelených rozpočtových prostriedkoch;

61.  trvá na veľkej zodpovednosti príjemcov od plánovania programov po monitorovanie a audit; vyzýva Komisiu, aby poskytovala vnútroštátnym audítorským orgánom cielenú pomoc v oblasti metodiky, plánovania, náborových školení a dohľadu;

62.  odporúča väčšiu podporu vnútroštátnych orgánov zodpovedných za koordináciu darcov, ktoré majú nízku kapacitu, ale preukazujú politickú vôľu plniť ciele; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou transparentnosťou, pokiaľ ide o absorpčnú kapacitu týchto finančných prostriedkov;

63.  naliehavo žiada, aby finančné prostriedky smerovali do odvetví s preukázateľnými výsledkami, aby sa predišlo ďalším chronickým zdržaniam, ku ktorým dochádza v rámci nepriameho hospodárenia s krajinou, ktorá je príjemcom pomoci, najmä v Turecku;

64.  požaduje väčšie zviditeľnenie IPA II v regióne vzhľadom na kľúčový význam politiky rozširovania pre EÚ, napríklad prostredníctvom vhodných cielených komunikačných a informačných kampaní realizovaných prostredníctvom celoštátnych, regionálnych a miestnych médií, či akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré sú považované za vhodné, s minimálnymi požiadavkami a ich monitorovaním vymedzeným Komisiou v úzkej spolupráci s príjemcami; podporuje cielené úsilie v boji proti propagande a v oblasti strategickej komunikácie, najmä v prípadoch, keď sa obraz a záujmy EÚ stávajú cieľom aktívneho pôsobenia a oslabovania;

65.  odporúča, aby sa finančné prostriedky z nástroja IPA II využili na vytvorenie komunikačných kanálov pre podniky, najmä MSP, v členských štátoch aj predvstupových krajinách s cieľom vytvoriť silné obchodné väzby medzi jednotlivými oblasťami, čo by bolo veľmi užitočné pri príprave prijímajúcich krajín na vstup na jednotný trh;

66.  opätovne zdôrazňuje užitočnosť odmeny za finančnú výkonnosť pre krajiny dosahujúce pokrok, ako ju predpisuje nariadenie o nástroji IPA II;

67.  domnieva sa, že flexibilita a využívanie financovania na riešenie konkrétnych krízových situácií musia byť v súlade s kľúčovými prioritami nástroja a základnými prvkami stratégie rozširovania a prístupového procesu, ktoré musia zostať hlavným cieľom pozornosti nástroja IPA II;

68.  požaduje lepšiu koordináciu a ďalšie synergie vo fázach plánovania a tvorby programov v rámci nástroja IPA II s opatreniami v rámci iných nástrojov, konkrétne EIDHR a nástroja na podporu stability a mieru, s cieľom zaistiť súdržnosť a zvýšiť doplnkovosť interne v rámci vlastného súboru cieľov a programov a vo vzťahu k ostatným nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti;

ENI

69.  zdôrazňuje, že je potrebný všeobecný strategický dokument na vykonávanie ENI, ktorým sa zosúladí pomoc so širším politickým rámcom, ako aj lepšia koordinácia s ostatnými nástrojmi; zdôrazňuje, že priority tvorby programov v rámci ENI by mali zahŕňať aj socioekonomický rozvoj, mládež a udržateľné riadenie energetických zdrojov;

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade väčšiny príjemcov viacročné plánovanie programov prebehlo už počas roka 2017, pred dokončením preskúmania pomoci v týchto krajinách v polovici trvania; pripomína, že Európsky parlament poskytol svoje odporúčania k plánovaniu programov počas strategického dialógu s Komisiou v apríli 2017;

71.  zdôrazňuje politickú viditeľnosť a vplyv EÚ, ktoré jej v susedstve zabezpečuje ENI ako samostatný nástroj financovania, a to tak na východe, ako aj na juhu;

72.  požaduje zachovanie existujúcej finančnej rovnováhy v rozdeľovaní finančných prostriedkov medzi južné a východné susedstvo Únie;

73.  zdôrazňuje prepojenie medzi stabilizáciou, podporou demokratizácie, predchádzaním konfliktom a ich riešením, dodržiavaním ľudských práv a zásad právneho štátu, vzdelávaním a socioekonomickým rozvojom; zdôrazňuje význam projektov, ktoré podporujú mladých ľudí v ich vzdelávaní a zamestnateľnosti;

74.  pripomína význam schopnosti rýchlejšie reagovať na výzvy;

75.  zdôrazňuje, že investície do stabilizácie a rozvoja krajín v susedstve riešia aj problémy ako migrácia, terorizmus, miestne konflikty a hospodárska nestabilita, čo bude v konečnom dôsledku prospešné pre EÚ ako celok;

76.  zdôrazňuje, že osobitný charakter výziev v susedstve si vyžaduje integrovaný a komplexný prístup založený na rôznych potrebách a podmienkach príjemcov, a to aj prostredníctvom synergií s inými nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti a v rámci politík Únie; zdôrazňuje, že jednou z primárnych úloh je rýchle a účinné vykonávanie asociačných dohôd (AA) a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode (DCFTA), ako aj všetkých súvisiacich reforiem, čo je nutné podporiť primeranými finančnými zdrojmi zo strany EÚ;

77.  opätovne zdôrazňuje význam prehĺbenia spoločného plánovania programov s členskými štátmi, a to popri dosahovaní pokroku v oblasti spoločných analýz, koordinácie a budovania konsenzu v oblasti priorít darcov; naliehavo vyzýva na lepšiu koordináciu darcov, najmä v oblasti spájania s finančnými prostriedkami z iných nástrojov EÚ, od ďalších darcov a medzinárodných finančných inštitúcií, v záujme podpory hospodárskej transformácie a stability v partnerských krajinách;

78.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že schopnosti reakcie a finančné kapacity nástroja dosiahli hranice svojich možností; vyjadruje poľutovanie nad tým, že interná expertíza vo forme analýz politických a geopolitických rizík nebola vo fáze plánovania dostatočne zohľadnená;

79.  dospel k záveru, že vzhľadom na súčasné výzvy v susedstve bude zrejme nevyhnutné zvýšenie orientačne pridelených rozpočtových prostriedkov prostredníctvom legislatívnej zmeny;

80.  opakuje, že pri presune finančných prostriedkov programov plánovaných v rámci nástroja ENI na iné spôsoby pomoci, napríklad do trustových fondov, sa majú dodržiavať ciele týchto prostriedkov a že kontrola a dohľad zo strany Európskeho parlamentu sú potrebné a nesmú sa obchádzať;

81.  vyzýva na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do identifikácie potrieb;

82.  vyzýva, aby sa v plnej miere používal mechanizmus podmienenosti a mechanizmus založený na stimuloch, ktoré v prípadoch potreby podporujú politické a hospodárske reformy a ktoré súvisia s reformami a strategickými cieľmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroj ENI nedokázal dostatočne stimulovať tie krajiny, ktoré sa zdráhajú zaviesť politické reformy; vyzýva na účinné monitorovanie nástroja ENI na úrovni nástroja;

83.  vyjadruje znepokojenie nad ničením a konfiškáciou pomoci financovanej z prostriedkov EÚ v tretích krajinách; vyzýva na vyvinutie ďalšieho úsilia o zlepšenie strategickej komunikácie a viditeľnosti EÚ v krajinách v susedstve;

Nástroj na podporu stability a mieru (IcSP)

84.  vyzýva, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie o uplatňovanie vplyvu nástroja na podporu stability a mieru prostredníctvom pravidelných strategických dialógov s partnermi a medzinárodnými organizáciami; žiada v tomto kontexte o zaistenie spolufinancovania zo strany iných významných darcov, ktorí majú záujem na výsledkoch príslušných opatrení;

85.  vyzýva na zlepšenie strategického rámca a synergií medzi nástrojom na podporu stability a mieru a následnými opatreniami z iných nástrojov a iných aktérov;

86.  požaduje väčšiu spoluprácu medzi inými medzinárodnými organizáciami, vládami a inštitúciami EÚ v oblasti boja proti vzniku nových hrozieb, napríklad v oblasti hybridných konfliktov a kybernetickej bezpečnosti, kde by bolo možné využiť odborné znalosti Agentúry EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

87.  odporúča strategickejšie využívanie mediačnej schopnosti nástroja na podporu stability a mieru nielen v súvislosti s konfliktmi s lokalizovaným vplyvom, ale aj na podporu mierového procesu a dialógov v existujúcich alebo vznikajúcich konfliktoch globálneho významu a požaduje lepšie systémy včasného varovania a nástroje na analýzu konfliktov, ktoré by umožňovali lepšie predchádzanie konfliktom a budovanie mieru;

88.  zdôrazňuje, že tento nástroj Únii v budúcnosti umožní financovať opatrenia v oblasti výcviku a poskytovania nesmrtiaceho vybavenia (ako informačné systémy, nemocnice atď.) ozbrojeným silám tretích krajín na plnenie krátkodobých a strednodobých naliehavých potrieb týkajúcich sa uskutočňovania cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

EIDHR

89.  pripomína zásadný význam podporovania a presadzovania demokracie a ľudských práv v tretích krajinách vrátane ochrany obhajcov ľudských práv;

90.  berie na vedomie účinnosť a význam nástroja EIDHR v tejto súvislosti, ktorý funguje v podmienkach zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť; opätovne zdôrazňuje pretrvávajúcu potrebu osobitných finančných prostriedkov na oblasť ľudských práv a demokracie bez toho, aby sa znižovali; vyzýva navyše na zváženie zvýšenia financovania naliehavej pomoci obhajcom ľudských práv, ako aj na účinné presadzovanie dostupnosti týchto finančných prostriedkov;

91.  pripomína, že rozsah pôsobnosti nástroja EIDHR by sa nemal obmedzovať a že by sa nemal používať ako nástroj len na pokrytie nedostatkov iných nástrojov, ale že cielené presadzovanie demokracie a ľudských práv by malo byť samé osebe jasným a strategickým cieľom;

92.  naliehavo žiada Komisiu, aby našla riešenia zmenšovania priestoru pre občiansku spoločnosť, zvýšeného výskytu porušovania ľudských práv a represií, napríklad zvýšením objemu prostriedkov dostupných pre celosvetové, reakčné programy, ako je mechanizmus EÚ pre obhajcov ľudských práv ProtectDefenders.eu; požaduje, aby sa pokračovalo vo financovaní obhajcov ľudských práv, najmä tých, ktorí sú v ohrození, a občianskej spoločnosti, ako aj marginalizovaných skupín, ako sú ženy, pôvodné obyvateľstvo, Rómovia, LGBTI, osoby so zdravotným postihnutím, deti a starší ľudia;

93.  odporúča, aby sa viac strategicky plánovalo v spojení s politickými usmerneniami orgánov EÚ a jednotne s inými nástrojmi, najmä v krajinách, v ktorých sa zhoršuje situácia v oblasti ľudských práv a demokratických noriem, s cieľom bojovať proti celosvetovému trendu autoritárstva;

94.  zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na medzinárodne relevantné témy, ktoré môžu v krátkodobom, strednodobom a/alebo dlhodobom horizonte podporiť globalizáciu ľudských práv a vlády medzinárodného práva a spravodlivosti; vyzýva na väčšiu podporu nástroja EIDHR v niekoľkých nových kľúčových záležitostiach, najmä v oblasti boja proti korupcii, dodržiavania ľudských práv, environmentálnych práv a práv migrantov zo strany podnikov;

95.  víta podporu medzinárodných a regionálnych mechanizmov v oblasti ľudských práv a zodpovednosti, ako napríklad Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a Medzinárodného trestného súdu (MTS);

96.  odporúča pokračovať v úsilí o celosvetový zákaz trestu smrti;

97.  opätovne zdôrazňuje záväzky Komisie, pokiaľ ide o ďalšie podporovanie občianskej spoločnosti a presadzovanie priaznivejšieho prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti v partnerských krajinách; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné pracovať na ďalšom odbúravaní byrokratických prekážok, s ktorými sa stretávajú miestne organizácie občianskej spoločnosti; nabáda delegácie EÚ, aby aktívne hľadali obhajcov ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa venujú citlivým otázkam vyžadujúcim financovanie, aby zverejňovali výzvy na predkladanie návrhov v miestnych jazykoch a aby žiadateľom umožnili podávať návrhy projektov v týchto jazykoch, čím by sa posilnila aj miestna zodpovednosť za projekty a ich dlhodobé miestne zakotvenie;

98.  vyzýva na väčší dôraz na udržateľnosť opatrení financovaných z EIDHR, a to najmä v kontexte volebných pozorovateľských misií, kde je výrazný priestor na zintenzívnenie prenosu znalostí na miestnych aktérov a zlepšenie krokov nadväzujúcich na odporúčania; žiada, aby sa plánovanie volebných pozorovateľských misií lepšie koordinovalo s činnosťami Európskeho parlamentu v oblasti pozorovania volieb;

99.  vyzýva Komisiu, aby poskytla osobitné finančné prostriedky na projekty zamerané na zvýšené zneužívanie sledovacích technológií a internetové útoky zo strany represívnych vlád a neštátnych subjektov;

100.  vyzýva na vytvorenie monitorovacích a hodnotiacich systémov zahŕňajúcich príspevky obhajcov ľudských práv;

101.  nabáda na koordináciu činnosti s nástrojom na podporu stability a mieru, pokiaľ ide o vykonávanie opatrení v oblasti predchádzania zločinom proti ľudskosti, vojnovým zločinom a genocíde;

Nástroj partnerstva (PI)

102.  víta dôraz na strategické záujmy Únie;

103.  odporúča strategickejšie a konsolidovanejšie využívanie obmedzených zdrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci nástroja partnerstva, pričom sa zaručia inkluzívne príspevky a určenie opatrení zo strany všetkých útvarov Komisie a ESVČ v úzkej spolupráci s členskými štátmi, a zdôrazňuje význam dobrého zabezpečenia nástroja partnerstva zdrojmi na proaktívnu obranu hodnôt a záujmov EÚ v kontexte upadajúceho transatlantického konsenzu a čoraz väčšieho počtu krajín so strednými príjmami, ktorých strategický význam rýchlo rastie, a to aj v Ázii a Latinskej Amerike;

104.  odporúča revíziu geografického pridelenia rozpočtových prostriedkov v ďalšom viacročnom orientačnom programe (VOP) v záujme prispôsobenia sa výzvam; v tejto súvislosti navrhuje rozšírené pokrytie spolupráce s nestrategickými tretími krajinami, napríklad s krajinami so strednými príjmami, ktoré v súčasnosti nie sú pokryté dostatočne;

105.  odporúča lepšie zosúladenie s cieľmi a prierezovými témami spoločného vykonávacieho nariadenia;

106.  odporúča dokončiť jeho monitorovací a hodnotiaci systém vrátane relevantných kvalitatívnych ukazovateľov;

107.  domnieva sa, že nástroj partnerstva by mohol byť dôležitým prostriedkom na podporu vykonávania dohôd o voľnom obchode, a to najmä podporou činnosti domácich poradných skupín; zdôrazňuje, že treba posúdiť využívanie a rozdeľovanie finančných prostriedkov, ako aj účinnosť nástroja partnerstva a programov Business Avenue a EÚ Gateway, ktoré by mali dopĺňať právomoci členských štátov v oblasti podpory zahraničného obchodu;

108.  konštatuje, že jedným z cieľov nástroja partnerstva je verejná diplomacia, ktorá má v krajinách mimo EÚ vybudovať dôveru a porozumenie vo vzťahu k politikám EÚ; zdôrazňuje, že zapojenie občianskej spoločnosti má mimoriadny význam, a víta vyčlenenie 3 miliónov EUR na podporu účasti organizácií občianskej spoločnosti v domácich poradných skupinách;

Spoločné vykonávacie nariadenie (CIR)

109.  odporúča lepšie využívanie harmonizovaných pravidiel prostredníctvom spoločných výziev na predkladanie návrhov a lepšej spolupráce v rámci všetkých útvarov Komisie a ESVČ;

110.  vyzýva na zaradenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi ustanovenia spoločného vykonávacieho nariadenia;

111.  vyzýva na ďalšie zintenzívnenie úsilia o zvýšenie viditeľnosti financovania vonkajšej politiky EÚ prostredníctvom komplexnej a jednotnej komunikačnej stratégie zahŕňajúcej opatrenia na boj proti dezinformáciám; vyzýva na zavedenie mechanizmov podmienenosti pre realizačných partnerov v prípade nedodržania opatrení na zvýšenie viditeľnosti EÚ;

112.  pripomína kľúčový význam zásad účinnosti rozvoja a pomoci v rámci vonkajšej činnosti, ako sa zdôrazňuje v spoločnom vykonávacom nariadení, a vyzýva Komisiu, aby zachovala tieto zásady pri všetkých opatreniach, ktoré prijme na základe správy o preskúmaní v polovici trvania;

113.  konštatuje, že v súvislosti s prístupom k nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti by sa mali zohľadňovať európske MSP prostredníctvom jednoduchšej a priaznivejšej regulácie, ktorá môže uľahčiť flexibilnejšie využívanie finančných prostriedkov a zároveň pomôcť MSP získať medzinárodné skúsenosti; žiada Komisiu, aby posúdila existujúce nástroje zamerané na podporu internacionalizácie MSP, pokiaľ ide o ich súdržnosť s inými nástrojmi Únie na podporu MSP, ako je COSME, ako aj pokiaľ ide o subsidiaritu, predchádzanie zdvojovaniu a doplnkovosť vo vzťahu k programom členských štátov; vyzýva Komisiu, aby včas pripravila návrhy na preskúmanie týchto programov v polovici trvania s cieľom zlepšiť ich efektívnosť a účinnosť; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť informovanosť MSP o existujúcich nástrojoch, najmä na vnútroštátnej úrovni;

Architektúra po roku 2020

114.  vyzýva, aby finančné prostriedky nástrojov na financovanie vonkajších vzťahov odrážali ambiciózne vonkajšie činnosti a aby sa rozpočet EÚ ako globálneho aktéra zvýšil a zostal pritom založený na hodnotách a základných a ľudských právach a zásadách; pripomína, že vonkajšie činnosti EÚ slúžia aj spoločným záujmom občanov EÚ;

115.  zdôrazňuje, že v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie by sa aktuálny podiel rozpočtu určený na vonkajšiu činnosť mal zvýšiť alebo aspoň ponechať na súčasnej úrovni, pričom rovnaký postup by sa mal uplatniť aj na existujúce nástroje, politiky a priority;

116.  pripomína, že reforma súčasnej architektúry nástrojov je potrebná, aby sa zabezpečila väčšia zodpovednosť, transparentnosť a verejná kontrola, a že by sa ňou zvýšila tiež účinnosť, súdržnosť a schopnosť reagovať, ako aj efektívnosť a flexibilita; domnieva sa, že reforma by mohla tiež zvýšiť nákladovú účinnosť, zmenšiť vzájomné presahy a konflikty záujmov medzi rôznymi aktérmi a útvarmi Komisie a prispieť k riešeniu súčasných výziev spojených so stratégiami, programovaním a vykonávaním;

117.  pripomína podstatnú úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu pri prijímaní nariadenia, ktorým sa stanoví ďalší VFR; opakuje svoju ochotu spolupracovať s Komisiou, ESVČ a Radou na optimalizácii architektúry nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti; zdôrazňuje však, že cieľom akejkoľvek reštrukturalizácie nástrojov by mala byť vyššia transparentnosť, zodpovednosť, účinnosť, súdržnosť, ako aj flexibilita; zdôrazňuje, že tieto ciele nemožno dosiahnuť bez štruktúry riadenia, ktorá umožňuje politickú kontrolu a riadi sa stratégiou, je inkluzívna a zodpovedná; zdôrazňuje, že Európsky parlament neprijme žiadnu reformu nástrojov bez pevnej štruktúry riadenia; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby navrhli plán reformy nástrojov zahŕňajúci takúto štruktúru riadenia; poukazuje na nesúlad medzi zisteniami preskúmania v polovici trvania a návrhmi Komisie na reformu súčasnej štruktúry; zdôrazňuje okrem toho, že je nutné zaistiť dôkladnú demokratickú a transparentnú kontrolu zo strany národných parlamentov a Európskeho parlamentu;

118.  požaduje lepšiu integráciu trustových fondov a nástrojov EÚ do rozpočtu s cieľom zvýšiť transparentnosť a demokratickú kontrolu nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti; pripomína dohodu v rámci poslednej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách o konzultácii s Európskym parlamentom a Radou pred vytvorením nového trustového fondu na tematické opatrenia; vyzýva navyše Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla podrobné informácie o každom dôležitom samostatnom presune alebo zrušení viazanosti rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 4;

119.  zdôrazňuje, že delegácie EÚ spolu s členskými štátmi by tiež mohli pomôcť MSP využívať tieto finančné nástroje s cieľom vytvárať v strednom horizonte vzťahy medzi podnikmi EÚ a ekonomikami prijímajúcich krajín;

120.  zdôrazňuje, že žiaden nástroj nemôže existovať bez začlenenia jasných a konkrétne určených rozpočtových prostriedkov na ciele a priority vonkajšej činnosti EÚ vrátane demokracie, ľudských práv, právneho štátu, podpory poskytovanej občianskej spoločnosti, riešenia konfliktov, nestabilných štátov, rozvojovej politiky a odstránenia chudoby, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako aj podpory krajín v rôznych fázach pristupovania k EÚ a podpory krajín v európskom susedstve;

121.  oceňuje odhodlanie EÚ v oblastiach, ako sú ľudské práva, demokracia a podpora občianskej spoločnosti, ako aj rôzne ciele, smery a konkrétnu politickú a strategickú hodnotu existujúcich nástrojov; zdôrazňuje, že reforma by nemala ohrozovať politické ciele žiadneho nástroja; chápe osobitný charakter cieľov a vykonávania nástrojov ENI, IPA II a EIDHR a domnieva sa preto, že by mali byť naďalej nezávislé zo strategických a politických dôvodov;

122.  pripomína, že EIDHR je od roku 2006 konkrétnym vyjadrením odhodlania EÚ podporovať a presadzovať demokraciu a ľudské práva v tretích krajinách a že vďaka nemu EÚ môže pomáhať registrovaným aj neregistrovaným MVO bez zásahov vlád aj v oblastiach, ktoré členské štáty EÚ nie vždy pokrývajú;

123.  zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť spoločné ciele vrátane potreby zlepšiť prístup založený na právach a presadzovať ľudské práva, aby sa zaistil zmysel článku 21 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa vyžaduje, aby EÚ upevňovala demokraciu, ľudské práva a právny štát ako nutný cieľ vonkajších vzťahov;

124.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zaistili jasnú komunikáciu s partnerskými krajinami o akýchkoľvek reformách;

125.  požaduje zriadenie spoľahlivých a konzistentných postupov hodnotenia a monitorovania, ktoré umožnia poskytnúť analýzu kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia a sledovať pokrok v plnení stanovených cieľov za pomoci finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom rôznych nástrojov;

126.  zdôrazňuje potrebu predvídateľnosti dlhodobého financovania, pričom sa zavedú aj pevné sumy s flexibilným využívaním; pripomína, že flexibilita si vyžaduje možnosť presúvať finančné prostriedky medzi jednotlivými balíkmi pridelených prostriedkov; pripomína, že finančné prostriedky určené na plnenie cieľov vonkajšej činnosti nemôžu byť presmerované na plnenie iných cieľov, ako sú napríklad riadenie migrácie a vnútorná bezpečnosť; zdôrazňuje, že by sa mala zaviesť možnosť preniesť nepridelené prostriedky v rámci celkového rozpočtu nástroja na vonkajšiu činnosť v rámci limitu 10 % pôvodných rozpočtových prostriedkov nástroja na pružné a/alebo naliehavé opatrenia a že zároveň by sa mali zachovať politické ciele nástroja;

127.  zdôrazňuje, že pridelenie pomoci krajine by nemalo závisieť od migračných dohôd s EÚ a že by nemalo dochádzať k presunu finančných prostriedkov z chudobných krajín a regiónov do krajín pôvodu migrantov alebo do krajín tranzitu do Európy len na základe toho, že sa nachádzajú na migračnej trase;

128.  pripomína ťažkosti, ktoré majú v súčasnosti príjemcovia pri zaisťovaní finančných prostriedkov v rámci nástrojov; požaduje zjednodušenie postupov, zmiernenie administratívneho zaťaženia a tam, kde je to možné, prijatie jednotných postupov pre rôzne zapojené útvary Komisie a ESVČ, zriadenie jednotného kontaktného miesta pre organizácie, ktoré sa uchádzajú o financovanie EÚ, a využívanie digitálnych riešení v rámci možností s cieľom zracionalizovať a obmedziť administratívnu záťaž, ale nie na úkor rozpočtového dohľadu, vysledovateľnosti a kontroly;

129.  zdôrazňuje, že všetky útvary Komisie a ESVČ musia spolupracovať, aby zabezpečili, že financovanie vonkajšej činnosti EÚ bude založené skôr na politikách, a nie na nástrojoch, s cieľom predchádzať rozdielom, nesúrodosti, zbytočným nákladom, prekrývaniu a mrhaniu know-how a dosahovať ciele, ktoré sú spoločné pre celú vonkajšiu činnosť EÚ;

130.  zdôrazňuje potrebu strategickejšieho politického usmernenia a všeobecnej stratégie a sprievodných dokumentov, ktoré spoločne vypracujú a budú využívať všetky príslušné útvary Komisie a ESVČ a ktoré bude spravovať a monitorovať riadiaca štruktúra, ktorá sa má vytvoriť, pričom sa stanovia ciele vonkajšej činnosti EÚ na nadchádzajúce obdobie a spôsob, ako sa budú nástroje uplatňovať na dosahovanie týchto cieľov; vyzýva na využívanie vnútorných aj vonkajších odborných znalostí pri stanovovaní týchto cieľov; odporúča, aby plánovanie programov zahŕňalo analýzu vnímavosti voči konfliktom, analýzu politickej ekonomiky a posúdenie rizík, ako aj zmierňujúce opatrenia, ktoré by bolo možné flexibilne zaviesť v prípadoch, že sa vyskytnú takéto riziká;

131.  vyzýva na preskúmanie spôsobov, ako zvýšiť koordináciu a súdržnosť s politikami financovania vonkajších činností zo strany členských štátov EÚ, a to aj prostredníctvom zlepšenia spoločného plánovania programov;

132.  žiada, aby sa rozšírili možnosti financovania MVO, a to objasnením a zabezpečením väčšieho počtu príležitostí spolufinancovania, umožnením viacročných partnerstiev a zaistením udržateľnosti aktivít;

133.  požaduje lepšie požiadavky na urýchlenie rozhodovania s cieľom zvýšiť schopnosť EÚ reagovať na rýchlo sa meniace udalosti;

134.  zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania viditeľnosti a informovanosti o vonkajšej činnosti EÚ – aj prostredníctvom využívania osobitnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu – a jej vplyvu vo svete; žiada, aby sa toto považovalo za politický cieľ; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu strategickej komunikácie zameranej na konkrétnu krajinu a/alebo región v delegáciách EÚ a výrazného zintenzívnenia koordinácie a výmeny informácií medzi delegáciami EÚ a členskými štátmi;

135.  zdôrazňuje, že delegácie EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe miestnych programov, dohľade nad ich tvorbou, prípadnom uhrádzaní finančných prostriedkov a určovaní príjemcov, najmä v prípade obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v citlivých oblastiach; opakuje, že za rozhodovanie o financovaní nemôžu zodpovedať len delegácie EÚ, vzhľadom na ich činnosť a status v tretích krajinách;

136.  zdôrazňuje, že do programového plánovania nástrojov je nutné úzko zapájať občiansku spoločnosť v príslušných krajinách a že jeho zostavovanie, zavádzanie a realizácia musia byť vo väčšej miere založené na decentralizovanej spolupráci, aby sa vytvorili pevné a trvalé partnerstvá, splnili sa osobitné potreby obyvateľstva a zohľadnila sa sociálna realita dotknutých ľudí;

137.  pripomína, že v niektorých prípadoch je pre politické ciele EÚ ako ľudské práva, právny štát a rozvoj lepšie, ak sa udelí niekoľko menších grantov občianskym organizáciám než jeden veľký balík jedinému príjemcovi;

138.  zdôrazňuje význam zásady „viac za viac“ a zásad podmienenosti; domnieva sa, že by sa mali stanoviť silnejšie mechanizmy podmienenosti, v rámci ktorých bude možné pozastaviť priamu rozpočtovú podporu poskytovanú štátnym orgánom alebo vládnym subjektom a neštátnym subjektom, alebo ju tam, kde je to možné, presmerovať na občiansku spoločnosť v prípadoch, keď tieto inštitúcie nedodržiavajú alebo neplnia povinnosť dosahovať ciele, na ktoré boli vyplatené prostriedky, alebo porušujú zásady právneho štátu a ľudské práva;

139.  vyžaduje transparentnosť, zodpovednosť, kontrolu, doplnkovosť rozvoja, dodržiavanie zásad účinnosti pomoci a rozvoja a silné záruky v oblasti životného prostredia, ľudských práv a sociálnej ochrany pri využívaní rozvojovej pomoci na podporu investícií súkromného sektora;

140.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vyčlenenia finančných prostriedkov prostredníctvom nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti v oblasti spolupráce a technickej pomoci s tretími krajinami, najmä s rozvojovými krajinami, s cieľom podporiť členstvo v rámci Wassenaarského usporiadania, Austrálskej skupiny, Režimu kontroly raketových technológií a Skupiny jadrových dodávateľov a zabrániť porušovaniu ľudských práv v súvislosti s prebiehajúcim prepracúvaním znenia nariadenia o položkách s dvojakým použitím;

141.  zdôrazňuje, že akákoľvek budúca štruktúra vyžaduje riadny systém bŕzd a protiváh, transparentnosť, právo na kontrolu vykonávania vrátane zlepšenia strategických príspevkov k politikám a kontroly vykonávania zo strany Európskeho parlamentu, ako aj uplatňovanie delegovaných aktov na revíziu tematických priorít, ak sa nachádzajú v prílohách k legislatívnym aktom, a prijatie doplnkových podstatných prvkov, ako sú napríklad strategické a viacročné programové dokumenty;

142.  je presvedčený o tom, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti po roku 2020 musia dodržiavať zásady vernosti a jednotnosti;

143.  zastáva názor, že preskúmanie v polovici trvania a postupy rozpočtovej kontroly by mali byť dostatočne prísne a transparentné, aby sa zabezpečilo maximálne možné čerpanie finančných prostriedkov a umožnili sa vhodné zmeny s cieľom zvýšiť podľa potreby absorpčnú kapacitu;

o
o   o

144.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27.
(2) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.
(5) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 77.
(6) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85.
(7) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
(8) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95.
(9) Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30.
(10) Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(12) Pozri správu A8-0211/2017.
(13) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(14) Ú. v. EÚ C 407, 8.12.2015, s. 8.
(15) Ú. v. EÚ C 60, 16.2.2016, s. 3.
(16) Ú. v. EÚ C 122, 19.4.2017, s. 4.
(17) Uverejnené na internetovej stránke Komisie: https://ec.europa.eu/europeaid/public-consultation-external-financing-instruments-european-union_en
(18) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2017)0026.
(20) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 109.
(21) Ú. v. EÚ C 408, 30.11.2017, s. 21.
(22) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 110.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2017)0440.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2017)0306.
(25) Prijaté texty, P8_TA(2017)0036.
(26) Prijaté texty, P8_TA(2017)0037.
(27) Prijaté texty, P8_TA(2017)0094.
(28) Prijaté texty, P8_TA(2017)0262.
(29) Prijaté texty, P8_TA(2017)0263.
(30) Prijaté texty, P8_TA(2017)0261.
(31) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25.
(32) Prijaté texty, P8_TA(2017)0408.
(33) https://eeas.europa.eu/archives/docs/top_stories/pdf/eugs_review_web.pdf

Posledná úprava: 4. decembra 2018Právne oznámenie