Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2010(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0141/2018

Predkladané texty :

A8-0141/2018

Rozpravy :

PV 17/04/2018 - 23

Hlasovanie :

PV 18/04/2018 - 12.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0120

Prijaté texty
PDF 348kWORD 54k
Streda, 18. apríla 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Výročné správy za roky 2015 a 2016 o subsidiarite a proporcionalite
P8_TA(2018)0120A8-0141/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o výročných správach za roky 2015 – 2016 o subsidiarite a proporcionalite (2017/2010(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe právnych predpisov a na jej najnovšie znenie, ako aj na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právnych predpisov(1),

–  so zreteľom na praktické opatrenia dohodnuté 22. júla 2011 medzi príslušnými útvarmi Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti s vykonávaním článku 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v prípade dohôd v prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2017 o výročnej správe za rok 2014 o subsidiarite a proporcionalite(2) a na uznesenie z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite(3),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2015 (COM(2016)0469) a na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2016 (COM(2017)0600),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie za rok 2015 o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi (COM(2016)0471) a na výročnú správu Komisie za rok 2016 o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi (COM(2017)0601),

–  so zreteľom na všetky predchádzajúce oznámenia Komisie o potrebe lepšej právnej regulácie s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky v prospech občanov EÚ,

–  so zreteľom na rozhodnutie predsedu Európskej komisie zo 14. novembra 2017 o zriadení pracovnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „menej ale efektívnejšie“ (C(2017)7810),

–  so zreteľom na polročné správy konferencie COSAC o vývoji postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, z 19. júna 2014, zo 14. novembra 2014, 6. mája 2015, 4. novembra 2015, z 18. mája 2016, 18. októbra 2016 a 3. mája 2017,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci podpísanú 5. februára 2014 medzi Európskym parlamentom a Výborom regiónov,

–  so zreteľom na výročnú správu Výboru regiónov o subsidiarite za rok 2015,

–  so zreteľom na články 52 a 132 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0141/2018),

A.  keďže roky 2015 a 2016 boli prvé dva úplné roky Junckerovej Komisie, ktorá nastúpila do úradu v novembri 2014; keďže predseda Juncker sa zaviazal, že subsidiarita sa stane stredobodom európskeho demokratického procesu a že zabezpečí úplný súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality počas celého legislatívneho procesu;

B.  keďže nová Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva obsahuje záväzok troch inštitúcií dodržiavať a uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality;

C.  keďže v roku 2015 bolo Komisii doručených 8 odôvodnených stanovísk v súvislosti s 3 návrhmi Komisie; keďže celkovo bolo Komisii v tomto roku doručených 350 podaní;

D.  keďže v roku 2016 bolo Komisii doručených 65 odôvodnených stanovísk v súvislosti s 26 návrhmi Komisie; keďže to predstavuje nárast o 713 % v porovnaní s ôsmymi odôvodnenými stanoviskami doručenými v roku 2015 a ide o tretí najvyšší počet za kalendárny rok od zavedenia postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity Lisabonskou zmluvou v roku 2009 (v roku 2012 ich bolo 84 a v roku 2013 70); keďže celkovo bolo Komisii v danom roku doručených 620 podaní, čo predstavovalo výrazné zvýšenie ich počtu;

E.  keďže 19. mája 2015 prijala Komisia balík opatrení na lepšiu právnu reguláciu, ktoré obsahujú nové integrované usmernenia na lepšiu právnu reguláciu vrátane aktualizovaných usmernení na hodnotenie subsidiarity a proporcionality v kontexte posúdenia vplyvu nových iniciatív;

F.  keďže v roku 2015 Komisia uviedla do činnosti webové sídlo „Lighten the load – Have your say“(4), ako aj platformu REFIT (pre efektívnu a účinnú reguláciu), čím zainteresovaným stranám poskytla dodatočné príležitosti na to, aby informovali Komisiu o akýchkoľvek nedostatkoch týkajúcich sa existujúcich regulačných opatrení vrátane záležitostí týkajúcich sa subsidiarity a/alebo proporcionality;

G.  keďže v roku 2015 výskumná služba Európskeho parlamentu vypracovala 13 počiatočných hodnotení, jedno posúdenie vplyvu podstatných pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu a šesť posúdení vplyvu ex post; keďže vypracovala aj štyri správy o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ a dve posúdenia európskej pridanej hodnoty; keďže v roku 2016 výskumná služba Európskeho parlamentu vypracovala 36 počiatočných hodnotení, jedno posúdenie vplyvu podstatných pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu a 14 posúdení vplyvu ex post; keďže vypracovala aj sedem správ o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ a päť posúdení európskej pridanej hodnoty;

H.  keďže delegované právomoci v legislatívnych aktoch Únie sa zverujú, keď je potrebná flexibilita a efektívnosť, a nemožno ich zabezpečiť riadnym legislatívnym postupom; keďže prijímanie pravidiel, ktoré sú zásadné z hľadiska daného predmetu, je vyhradené zákonodarcom;

I.  keďže subsidiarita a proporcionalita sú rozhodujúce v kontexte posúdení vplyvu a spätných hodnotení, v ktorých sa posudzuje, či opatrenia na úrovni EÚ sú potrebné, či ich ciele možno dosiahnuť efektívnejšie inými prostriedkami a či skutočne prinášajú očakávané výsledky, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť, vzájomný súlad, relevantnosť a pridanú hodnotu EÚ;

J.  keďže v roku 2014 tri vnútroštátne parlamentné komory (dánsky Folketing, holandská Tweede Kamer a Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva) predložili správy s podrobnými návrhmi týkajúcimi sa spôsobu, akým by sa úloha národných parlamentov mohla posilniť v rozhodovacom procese;

1.  pripomína význam výročných správ o subsidiarite a proporcionalite, ktoré pripravuje Komisia; konštatuje, že výročné správy Komisie za roky 2015 a 2016 sú podrobnejšie a vyčerpávajúcejšie než tie, ktoré sa týkajú predchádzajúcich rokov;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia konala len vtedy, keď môže priniesť pridanú hodnotu s cieľom znížiť „demokratický deficit“;

3.  zdôrazňuje, že subsidiarita a proporcionalita sú základné zásady, ktoré by inštitúcie EÚ mali brať do úvahy pri výkone právomocí EÚ, aby sa zabezpečilo, že opatrenia Únie majú pridanú hodnotu; pripomína, že cieľom týchto zásad je zlepšenie fungovania Únie zaručením toho, že opatrenia na úrovni EÚ sú nevyhnutné a ich ciele nedokážu primerane dosiahnuť členské štáty konajúce samostatne, že ich povaha a podstata nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv, a že sa vždy prijímajú na najvhodnejšej úrovni verejnej správy; upozorňuje na to, že tieto zásady možno prekrútiť tak, aby slúžili protiúnijným cieľom, a zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by mali dbať o to, aby sa tomuto riziku predchádzalo a reagovalo naň;

4.  pripomína, že subsidiarita je základnou zásadou federácií, ako aj neurčitým právnym pojmom, ktorý by sa teda mal interpretovať politicky;

5.  zastáva názor, že zásadu subsidiarity nemožno použiť na reštriktívny výklad právomocí, ktoré boli zverené Únii na základe zmlúv;

6.  domnieva sa, že všetky úvahy o subsidiarite a jej kontrole by mali prebiehať v kontexte čoraz častejších výziev zo strany občanov, ktorí Úniu žiadajú, aby riešila hlavné globálne výzvy, ako sú napríklad medzikontinentálne finančné toky, bezpečnosť, migrácia a zmena klímy;

7.  víta odkaz na subsidiaritu v Rímskej deklarácii z 25. marca 2017; zastáva názor, že subsidiarita by mala mať popredné miesto v rámci úvah o budúcnosti EÚ;

8.  berie na vedomie iniciatívu predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, ohlásenú počas jeho prejavu o stave Únie v roku 2017, na vytvorenie pracovnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionality a scenár „menej, ale efektívnejšie“ pod vedením podpredsedu Komisie Fransa Timmermansa; pripomína, že Európsky parlament usúdil, že účasť v pracovnej skupine zriadenej Komisiou by bola v rozpore s inštitucionálnou úlohou Európskeho parlamentu a jeho postavením jedinej priamo volenej inštitúcie Európskej únie, ktorá zastupuje občanov na úrovni Únie a vykonáva funkciu politickej kontroly Komisie, a že v dôsledku toho sa rozhodol odmietnuť pozvanie na účasť v pracovnej skupine;

9.  berie na vedomie metodiku Komisie vo výročných správach za roky 2015 a 2016, v rámci ktorej sa využívajú štatistické údaje, ktorými sa odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi k balíku návrhov klasifikujú ako jediné odôvodnené stanovisko, a nie ako odôvodnené stanovisko ku každému z jednotlivých návrhov;

10.  oceňuje, že počet odôvodnených stanovísk (65), ktoré predložili národné parlamenty v roku 2016, je tretí najvyšší za kalendárny rok od zavedenia mechanizmu na kontrolu subsidiarity v Lisabonskej zmluve; berie na vedomie prudké zvýšenie (+713 %) v porovnaní s ôsmimi odôvodnenými stanoviskami prijatými v roku 2015; okrem toho berie na vedomie výrazný nárast počtu stanovísk, ktoré Komisia dostala v rámci politického dialógu, a to z 350 na 620; zdôrazňuje, že tieto trendy sa objavili v období poklesu legislatívnej činnosti, čo svedčí aj o tom, že účasť národných parlamentov sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zmenila; víta výrazný záujem o rozhodovací proces EÚ, ktorý prejavili národné parlamenty;

11.  víta skutočnosť, že viacero národných parlamentných komôr vydalo odôvodnené stanoviská (26 zo 41 v roku 2016 v porovnaní s ôsmimi v roku 2015); berie na vedomie výrazný rozdiel medzi komorami, ktoré aktívne pôsobia v rámci politického dialógu a odôvodnených stanovísk; zdôrazňuje, že národné parlamenty majú naďalej väčší záujem o ovplyvňovanie obsahu právnych predpisov EÚ než o odhaľovanie prípadov, v ktorých by sa mohla spochybňovať subsidiarita; konštatuje, že právomoc národných parlamentov monitorovať dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality zahŕňa aj právo požiadať európskeho zákonodarcu, aby v prípade potreby prijal opatrenia na európskej úrovni;

12.  uznáva prácu, ktorú vykonali výbor pre hodnotenie vplyvu (IAB) a od júla 2015 jeho nástupca, t. j. výbor pre kontrolu regulácie (RSB); poznamenáva, že IAB a RSB uviedli, že v prípade asi 23 % posúdení vplyvu, ktoré v roku 2015 preskúmali, boli potrebné zlepšenia týkajúce sa buď zásady subsidiarity, alebo zásady proporcionality, resp. oboch zásad; poznamenáva, že v roku 2016 bol percentuálny podiel posúdení vplyvu, ktoré RSB považoval za neuspokojivé, na úrovni 15 %; víta skutočnosť, že tieto percentuálne podiely sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znížili; zdôrazňuje, že Komisia preskúmala všetky príslušné posúdenia vplyvu s prihliadnutím na analýzy výboru pre kontrolu regulácie;

13.  konštatuje, že vykonávanie programu lepšej tvorby práva viedlo Komisiu k tomu, aby vypracovala účinnejšie vnútorné nástroje a postupy zamerané na predchádzanie porušovaniu zásady subsidiarity; kladie dôraz na to, aby posúdenia vplyvu boli kľúčovým nástrojom na zaistenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality a na presadzovanie zodpovednosti; vyzdvihuje najmä úlohu RBS a víta skutočnosť, že subsidiarita a proporcionalita sú teraz súčasťou kontroly kvality, ktorú výbor vykonáva; zdôrazňuje však, že nezávislosť uvedeného výboru by sa mohla ešte zvýšiť;

14.  víta to, že Komisia v máji 2015 prijala nový balík pre lepšiu právnu úpravu s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ účinnejšie slúžili verejnému záujmu a zaručili dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality komplexnejším spôsobom, čím sa zase prispeje k vyššej miere transparentnosti v rozhodovacom procese EÚ; domnieva sa, že nový rámec pre lepšiu právnu úpravu by mal byť nástrojom, ktorý Európskej únii umožní konať v úplnom súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality; bez ohľadu na uvedené zdôrazňuje, že hoci by sa mali stanoviť testy na hodnotenie dodržiavania týchto zásad, aby sa zabezpečilo, že Únia koná iba vtedy, keď to prináša pridanú hodnotu, nemalo by to viesť k zbytočným oneskoreniam pri prijímaní príslušných právnych predpisov;

15.  víta to, že Komisia zverejnila 24. októbra 2017 oznámenie s názvom Dokončenie programu lepšej právnej regulácie: lepšie riešenia v záujme lepších výsledkov, v ktorom objasňuje svoje úsilie o zvýšenie transparentnosti, legitímnosti a zodpovednosti svojej práce na lepšej tvorbe práva, najmä pokiaľ ide o konzultačný postup a možnosti zainteresovaných strán poskytovať spätnú väzbu k jej návrhom;

16.  víta to, že v roku 2015 Komisia zaviedla nové mechanizmy konzultácií a spätnej väzby pre nové politické iniciatívy;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať primerané vysvetlenie, pokiaľ ide o nutnosť legislatívnych iniciatív a ich vplyv na všetky dôležité odvetvia (hospodárstvo, životné prostredie a sociálna oblasť) s cieľom dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

18.  podporuje záväzok Komisie „najprv vyhodnocovať“ pred zvažovaním možných legislatívnych zmien; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska únia a orgány členských štátov by mali úzko spolupracovať na zabezpečení lepšieho monitorovania, merania a hodnotenia skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ na občanov, hospodárstvo, sociálnu štruktúru a životné prostredie;

19.  víta skutočnosť, že Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2016 podpísali novú Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva; pripomína, že Komisia sa zaviazala vysvetliť vo svojej dôvodovej správe dôvody, pre ktoré jej návrhy opodstatnené vzhľadom na zásady subsidiarity a proporcionality; víta to, že v rámci Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva sa Komisia zaviazala dať národným parlamentom k dispozícii posúdenie vplyvu svojich legislatívnych a nelegislatívnych návrhov; pripomína, že v tejto dohode sa zdôraznila aj potreba väčšej transparentnosti v legislatívnom postupe a že informácie poskytované národným parlamentom im musia umožniť plne uplatňovať ich právomoci vyplývajúce zo zmlúv;

20.  vyzýva národné parlamenty, aby už na začiatku jasne uviedli, že ich podanie je odôvodnené stanovisko podľa Protokolu č. 2 k zmluvám, a aby uviedli legislatívny návrh alebo návrhy, na ktoré odkazuje, zreteľne uviedli dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, priložili stručné zhrnutie argumentácie a dodržiavali osemtýždňovú lehotu od dňa doručenia príslušného návrhu legislatívneho aktu; poznamenáva, že sa tak zjednoduší včasné a primerané vybavovanie odôvodnených stanovísk všetkými dotknutými inštitúciami;

21.  domnieva sa, že od prijatia Lisabonskej zmluvy sa zapojenie národných parlamentov do legislatívnych postupov EÚ výrazne zvýšilo nadviazaním kontaktov s inými národnými parlamentmi; nabáda národné parlamenty, aby naďalej nadväzovali a prehlbovali medziparlamentné kontakty, a to aj na bilaterálnej úrovni, ako prostriedok na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a robili to s vidinou európskej demokracie v oblastiach, kde Únia môže priniesť pridanú hodnotu, a v duchu solidarity, vychádzajúc pritom zo zásad právneho štátu a základných práv; zdôrazňuje, že tieto kontakty môžu uľahčiť výmenu najlepších postupov v oblasti uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality;

22.  víta to, že Európsky parlament čoraz častejšie a pravidelnejšie zohráva úlohu partnera a sprostredkovateľa medzi národnými parlamentmi v súvislosti s mechanizmami subsidiarity a proporcionality; domnieva sa, že posilnenie dialógu na politickej úrovni s národnými parlamentmi by mohlo byť prostriedkom na racionalizáciu kontroly dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality väčším zameraním sa na obsah legislatívnych návrhov;

23.  upozorňuje na to, že v roku 2016 14 komôr 11 národných parlamentov predložilo odôvodnené stanoviská k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2016)0128), čím sa dosiahol prah jednej tretiny hlasov požadovaných v článku 7 ods. 2 Protokolu č. 2 k zmluvám na začatie tzv. postupu žltej karty; pripomína, že argumenty, ktoré predložili národné parlamenty, boli v Európskom parlamente predmetom širokej diskusie s Komisiou; poznamenáva, že Komisia spolupracuje s národnými parlamentmi v rámci konferencie COSAC; berie na vedomie, že Komisia vydala oznámenie, v ktorom poskytla rozsiahle dôvody na zachovanie návrhu(5); domnieva sa, že napriek obavám niektorých národných parlamentov si Komisia, a to v ňom uvedenom argumentáciou, splnila povinnosť uviesť dôvody svojho rozhodnutia;

24.  poznamenáva, že v súvislosti s uvedeným návrhom Komisie sedem národných komôr zaslalo stanoviská v rámci politického dialógu, v ktorých návrh zväčša označili za zlučiteľný so zásadou subsidiarity; konštatuje, že expertná skupina Výboru regiónov pre subsidiaritu sa domnieva, že cieľ návrhu by sa dal lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ;

25.  pripomína, že postup „žltej karty“ sa v minulosti začal dvakrát (raz v roku 2012 a raz v roku 2013), čo spolu s týmto novým postupom „žltej karty“ dokazuje, že daný systém funguje a národné parlamenty sa môžu ľahko a včas zapojiť do diskusie o subsidiarite, ak si to želajú; každopádne sa domnieva, že zvýšená informovanosť o úlohe národných parlamentov a lepšia spolupráca medzi nimi by mohli zlepšiť monitorovanie subsidiarity ex ante;

26.  pripomína, že podľa článku 7 protokolu (č. 2) k zmluvám by európske inštitúcie mali zohľadniť odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi alebo komorou niektorého z národných parlamentov; poznamenáva, že niektoré národné parlamenty vyjadrili v minulosti sklamanie z odpovedí poskytnutých Komisiou v prípadoch, keď boli vydané „žlté karty“; konštatuje však, že Komisia zaviedla postupy na zabezpečenie toho, aby sa národným parlamentom včas poskytovali vecné a politické odpovede v súvislosti s ich obavami; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu systematicky poskytovala svoje odpovede na odôvodnené stanoviská;

27.  berie na vedomie zmeny, ktoré niektoré národné parlamenty navrhli v postupe kontroly dodržiavania zásady subsidiarity; víta závery konferencie COSAC, že žiadne zlepšenie postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity by nemalo viesť k zmene zmluvy; poznamenáva, že predĺženie osemtýždňovej lehoty, v ktorej národné parlamenty môžu vydať odôvodnené stanovisko, by si vyžadovalo zmenu zmlúv alebo protokolov k nim; pripomína kontext listu z 1. decembra 2009 o praktických opatreniach na uplatňovanie postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, ktorý predseda a podpredseda Komisie poslali predsedom národných parlamentov, v ktorom Komisia uviedla, že s cieľom zohľadniť letné prázdniny národných parlamentov sa mesiac august nebude brať do úvahy pri stanovovaní lehoty uvedenej v protokole č. 2; pripomína návrh niektorých národných parlamentov v tom zmysle, že Komisia by takisto mala zvážiť možnosť, aby sa pri výpočte osemtýždňového termínu nebrali do úvahy ani decembrové prázdniny národných parlamentov;

28.  zdôrazňuje, že prijatie právnych aktov si vyžaduje súhlas veľkej väčšiny v Rade pozostávajúcej z národných ministrov všetkých členských štátov, ktorí by sa mali zodpovedať svojim národným parlamentom;

29.  poznamenáva, že už existuje viacero nástrojov, ktoré národným parlamentom a občanom umožňujú zúčastňovať sa na každom kroku legislatívneho procesu a zabezpečujú monitorovanie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality; nabáda preto, aby sa v plnom rozsahu využívali uvedené existujúce nástroje, vyhnúc sa pritom – v rámci možností – vytváraniu ešte komplikovanejších administratívnych štruktúr a zdĺhavých postupov v čase, keď sa EÚ snaží o to, aby bola pre občanov zrozumiteľná, a to vždy s cieľom dodržiavať a chrániť ich práva a záujmy; vyzýva členské štáty, aby organizovali informačné kampane a súvisiace semináre s cieľom presne informovať občanov o možnostiach ich zapojenia do každej etapy legislatívneho procesu;

30.  zdôrazňuje, že právne predpisy by mali byť komplexné a jasné, aby sa dotknutým stranám umožnilo pochopiť ich práva a povinnosti, a stanovovať primerané požiadavky na podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie bez vytvárania neprimeraných nákladov, pričom by mali byť v praxi vykonateľné;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prístup k posúdeniam vplyvu a plánom vypracovaným Komisiou, zapájať verejnosť a/alebo zainteresované strany do konzultácií, ktoré organizujú Komisia a/alebo Európsky parlament, a podávať návrhy prostredníctvom platformy REFIT „Obmedzme záťaž: návrhy“; v tejto súvislosti berie na vedomie hladké fungovanie webového sídla a programu účinnejšej a efektívnejšej regulácie (REFIT), ktorý nadobudol účinnosť v roku 2016;

32.  pripomína, že treba posilniť existujúce formy spolupráce a vytvoriť možnosti na zlepšenie platformy IPEX s cieľom zvýšiť informovanosť národných parlamentov o ich úlohe pri kontrolách dodržiavania subsidiarity a proporcionality, pomôcť im účinnejšie spracúvať informácie získané v rámci systému včasného varovania a zlepšiť ich spoluprácu a koordináciu; nabáda národné parlamenty, aby vyjadrili svoje stanoviská k návrhom Komisie, ktoré sú kedykoľvek prístupné na nahliadnutie v internej databáze CONNECT; pripomína, že všetky informácie sú dostupné na platforme REGPEX;

33.  vyzýva národné a regionálne parlamenty, aby ďalej rozvíjali svoje vzťahy s Výborom regiónov, ktorý má skupinu 12 expertov, ktorí skúmajú legislatívne návrhy z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality;

34.  víta záujem niektorých národných parlamentov hrať pozitívnejšiu a aktívnejšiu úlohu v európskych záležitostiach uplatnením postupu „zelenej karty“; konštatuje, že národné parlamenty majú rôzne názory na spôsoby uplatňovania tohto postupu; domnieva sa, že neformálny mechanizmus založený na medziparlamentnej spolupráci môže prispieť k posilneniu politického dialógu s národnými parlamentmi;

35.  poznamenáva vzhľadom na uvedené skutočnosti, že v roku 2015 20 parlamentných komôr spoločne podpísalo alebo podporilo prvú iniciatívu „zelenej karty“ o plytvaní potravinami a že v júli 2016 deväť parlamentných komôr spoločne podpísalo druhú „zelenú kartu“ vyzývajúc Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na vykonávanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov na európskej úrovni; poznamenáva, že niektoré návrhy v prvej iniciatíve „zelenej karty“ boli následne zohľadnené v revidovanom balíku opatrení pre obehové hospodárstvo, ktorý Komisia prijala v decembri 2015; konštatuje preto, že národné parlamenty už zohrávajú konštruktívnu úlohu v inštitucionálnom rámci a v tejto chvíli netreba vytvárať nové inštitucionálne a administratívne štruktúry, ktoré by celý proces zbytočne skomplikovali;

36.  poznamenáva, že v roku 2016 niekoľko regionálnych parlamentov priamo informovalo Komisiu o svojich stanoviskách k niektorým jej návrhom; konštatuje, že podľa potreby Komisia tieto názory vzala do úvahy; pripomína, že podľa článku 6 protokolu (č. 2) je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi majúcimi zákonodarné právomoci;

37.  berie na vedomie judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality vydanú v rokoch 2015 a 2016; zdôrazňuje, že Súdny dvor vyhlásil, že to, či zákonodarca EÚ dodržal povinnosť uviesť dôvody týkajúce sa subsidiarity, by sa malo posudzovať nielen vzhľadom na znenie napadnutého aktu, ale aj s prihliadnutím na jeho kontext a okolnosti konkrétneho prípadu, pričom informácie poskytované národným parlamentom, občanom a súdom by mali byť dostatočné a zrozumiteľné; okrem toho zdôrazňuje, že Súdny dvor v súvislosti s proporcionalitou potvrdil, že zákonodarcovi EÚ musí byť poskytnutá široká miera voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých sa predpokladá prijatie rozhodnutí politickej, hospodárskej a sociálnej povahy a vyžaduje sa vykonanie komplexných hodnotení;

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0210.
(3) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 33.
(4) http://ec.europa.eu/smart-regulation/refit/simplification/consultation/contributions_en.htm
(5) Oznámenie Komisie z 20. júla 2016 týkajúce sa návrhu smernice, ktorou sa mení smernica o vysielaní pracovníkov, s ohľadom na zásadu subsidiarity, v súlade s protokolom č. 2 (COM(2016)0505).

Posledná úprava: 4. decembra 2018Právne oznámenie