Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2329(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0065/2018

Predkladané texty :

A8-0065/2018

Rozpravy :

PV 19/04/2018 - 4
CRE 19/04/2018 - 4

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0189

Prijaté texty
PDF 611kWORD 59k
Štvrtok, 19. apríla 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie smernice o európskom ochrannom príkaze
P8_TA(2018)0189A8-0065/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze (2016/2329(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 8, 10, 18, 19,21 79 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 3, 6, 20, 21, 23, 24, 41, 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o odstránení násilia páchaného na ženách prijatú 20. decembra 1993,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku (General Comment) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 26. augusta 2016 k článku 6 („Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím“) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na rozhodnutia Rady (EÚ) 2017/865(1) a (EÚ) 2017/866 z 11. mája 2017(2) o podpísaní Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý podpísali všetky členské štáty,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(6), a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2012 s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(8) (ďalej len „EOP“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(9),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami(10),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie(11),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(12),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 10. júna 2011 o pláne na posilnenie práv a ochrany obetí, najmä v trestnom konaní(13),

–  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich(14),

–  so zreteľom program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Násilie páchané na ženách – prieskum v EÚ (Violence against women – an EU-wide survey),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(18),

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania (PE 603.272) smernice 2011/99/EÚ, ktoré vypracovalo oddelenie pre posudzovanie ex post výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0065/2018),

A.  keďže všetky formy násilia proti človeku sú priamym porušením jeho ľudskej dôstojnosti, ktorá je samotným základom všetkých základných ľudských práv, a preto sa musí rešpektovať a chrániť; keďže násilie páchané na ženách je surovou formou diskriminácie a porušenia ľudských a základných práv;

B.  keďže obete násilia a zneužívania sú vystavené riziku druhotnej a opakovanej viktimizácie, odvetných opatrení a zastrašovania; keďže poskytnutie potrebnej ochrany týmto obetiam, a to aj cezhraničnej, preto vo veľkej miere závisí od informovanosti obetí, spoločnosti ako celku a všetkých odborníkov z praxe, ktorí s nimi prichádzajú do styku vrátane príslušných aktérov, ako sú útulky;

C.  keďže nedostatočné poskytovanie primeranej ochrany človeku pred rodovo motivovaným násilím má negatívny účinok na spoločnosť ako celok;

D.  keďže jedným z najdôležitejších bezpečnostných aspektov každej spoločnosti je ochrana osobnej integrity a slobody každého jednotlivca; keďže Európsky program v oblasti bezpečnosti by mal v rámci priorít zahŕňať osobnú bezpečnosť a ochranu všetkých jednotlivcov pred rodovo motivovaným násilím;

E.  keďže násilie a fyzické, psychické a sexuálne zneužívanie sa neúmerne týka práve žien(19); keďže každá tretia žena v EÚ zažila od veku 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie; keďže rozsah a závažnosť násilia páchaného na ženách sa v niektorých členských štátoch často prehliada a bagatelizuje a keďže stále existuje znepokojujúca rozšírená tendencia obviňovať obete; keďže len približne tretina žien, ktoré boli fyzicky alebo sexuálne zneužívané svojimi partnermi, sa obrátila na príslušné orgány;

F.  keďže zaručenie rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach je základnou zásadou Európskej únie a základným prvkom boja proti rodovo motivovanému násiliu;

G.  keďže v Istanbulskom dohovore, ktorí EÚ a všetky členské štáty(20) síce podpísali, ale neratifikovali, sa stanovuje, že všetky jeho ustanovenia, najmä opatrenia na ochranu práv obetí, sa musia uplatňovať bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, a signatári sa v ňom vyzývajú, aby uznali sledovanie za trestný čin (článok 34); keďže ratifikácia a úplné vykonávanie Istanbulského dohovoru pomôže pri prekonávaní problémov v dôsledku EOP vytvorením súvislého európskeho právneho rámca na predchádzanie násiliu na ženách a na boj proti nemu;

H.  keďže v záujme zníženia odhadovaného počtu nenahlásených prípadov násilia musia členské štáty zaviesť a posilniť nástroje včasného varovania a ochrany, ktoré umožnia ženám, aby sa cítili bezpečne a mohli nahlásiť rodovo motivované násilie; keďže značne vysoký počet nezaznamenaných prípadov rodovo podmieneného násilia by mohol súvisieť s nedostatkom verejných zdrojov; keďže príslušné orgány musia mať štruktúry, ako napríklad útulky poskytujúce lekársku a forenznú podporu, psychologické poradenstvo a právnu pomoc, ktoré vytvárajú útočisko pre ženy, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia;

I.  keďže sloboda pohybu v EÚ znamená, že ľudia sa často premiestňujú z jednej krajiny do druhej; keďže EOP je založený na potrebe chrániť práva a slobody obetí, a najmä rešpektovať práva obetí a potenciálnych obetí na slobodu pohybu a zabezpečiť im trvalú ochranu pri uplatňovaní tohto práva;

J.  keďže predchádzanie násiliu prostredníctvom investovania do osvetových a informačných kampaní s efektívnym mediálnym pokrytím, vzdelávaním a odbornou prípravou odborníkov sú základným prvkom boja proti rodovému násiliu; keďže v Istanbulskom dohovore sa stanovuje povinnosť strán predchádzať rodovo motivovanému násiliu a stereotypom prostredníctvom riešenia úlohy médií; keďže všeobecný nedostatok informovanosti obetí, ktoré využívajú vnútroštátne ochranné opatrenia, o existencii EOP má negatívny vplyv na jeho vykonávanie; keďže kampane na zvyšovanie povedomia a senzibilizačné programy na boj proti zľahčovania domáceho a rodovo motivovaného násilia prispievajú k zvýšeniu ochoty obetí ohlasovať prípady zneužívania a žiadať o vnútroštátne a európske ochranné príkazy, ako aj k budovaniu ich dôvery v príslušné orgány;

K.  keďže v roku 2010, keď Európska rada navrhla EOP, bolo predmetom ochranných opatrení vo veci rodovo motivovaného násilia 118 000 žien s pobytom v EÚ; keďže v roku 2011 sa odhadovalo, že v EÚ bude v priemere 1 180 osôb potrebovať nepretržité cezhraničné ochranné opatrenia;

L.  keďže mimovládne organizácie v mnohých členských štátoch často zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore obetí;

M.  keďže EOP je nástroj vzájomného uznávania a spolupráce, ktorý nemôže správne fungovať, ani chrániť obete, kým ho v plnej miere nebudú uplatňovať všetky členské štáty;

N.  keďže najmä v prípadoch násilia niektoré členské štáty vydávajú ochranné opatrenia na základe trestného konania, zatiaľ čo iné krajiny vydávajú ochranné príkazy, ktoré sa zakladajú na občianskoprávnych konaniach;

O.  keďže v jednotlivých členských štátoch EÚ existuje široká škála ochranných príkazov a vzhľadom na odlišné súdne systémy v členských štátoch čelí vykonávanie EOP mnohým ťažkostiam, čo by mohlo ohroziť riadne uplatňovanie EOP v prospech obetí a znižovať počet vydaných EOP;

P.  keďže väčšina členských štátov nemá žiadny registračný systém na zber údajov o európskych ochranných príkazoch a neexistuje ani európsky centrálny register systému na zber všetkých relevantných údajov v rámci EÚ; keďže v dôsledku nedostatočných údajov je ťažké posúdiť vykonávanie európskeho ochranného príkazu a riešiť nedostatky v právnych predpisoch alebo vo vykonávaní;

Q.  keďže EOP sa vzťahuje na obete všetkých druhov trestných činov vrátane obetí terorizmu, obchodovania s ľuďmi, rodovo motivovaného násilia a organizovanej trestnej činnosti; keďže k zraniteľným osobám, ktoré sa stali obeťami trestných činov, by sa malo pri podávaní žiadosti o EOP pristupovať s osobitným ohľadom;

R.  keďže existuje silné prepojenie medzi fungovaním EOP a minimálnymi normami týkajúcimi sa práv, podpory a ochrany pre obete, ako sa stanovuje prostredníctvom smernice 2012/29/EÚ;

1.  vyzýva členské štáty, aby jasne odsúdili a aby sa zaviazali odstrániť všetky formy rodovo motivovaného násilia a násilia voči ženám a aby zabezpečili nulovú toleranciu voči týmto formám násilia;

2.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby začlenili rodové hľadisko do všetkých politík, najmä tých, v ktorých by mohlo existovať prepojenie so zvyšovaním povedomia o násilí páchanom na ženách a jeho odhaľovaním, s ochranou a zaručením integrity obetí;

Všeobecné hodnotenie implementácie tejto smernice a odporúčania určené na zlepšenie stavu vykonávania a fungovania EOP

3.  berie na vedomie, že všetky členské štáty, ktoré sú viazané smernicou o EOP, oznámili Komisii jej transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov;

4.  uvedomuje si pozitívny účinok, ktorý môže mať vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na cezhraničnú ochranu obetí; domnieva sa, že EOP má potenciál stať sa efektívnym nástrojom na ochranu obetí v modernom svete, pre ktorý sú typické vysoká mobilita a neexistujúce vnútorné hranice; so znepokojením však konštatuje, že od transpozície smernice o EOP bolo v členských štátoch identifikovaných len sedem európskych ochranných príkazov, hoci v posledných rokoch boli v členských štátoch vyžiadané a vydané tisíce vnútroštátnych ochranných príkazov(21);

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila do 11. januára 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní smernice o EOP; vyzýva Komisiu, aby splnila svoje povinnosti týkajúce sa podávania správ, ktoré sú stanovené v smernici, a zahrnula do svojej správy prehľad vnútroštátnych ochranných opatrení, činností odbornej prípravy, analýzu toho, či členské štáty dodržiavajú právo obetí na bezplatnú právnu pomoc, vrátane informácií o tom, či obete znášajú v súvislosti s ochranným príkazom nejaké náklady, a mapovanie informačných kampaní, ktoré prebiehajú v členských štátoch;

6.  pripomína, že pre vykonávajúci štát je povinnosť uznať EOP rovnakou prioritou ako pre vydávajúci štát aj napriek rôznym komplikáciám a právnym problémom, ktoré s tým súvisia;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri výkone EOP existuje značný rozdiel v koordinácii a komunikácii medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby zlepšili a posilnili spoluprácu a komunikáciu v súvislosti s EOP, pretože by sa tak zaviedli oveľa efektívnejšie postupy a súbežné cezhraničné opatrenia členských štátov;

8.  trvá na tom, že treba zlepšiť zhromažďovanie štatistických údajov, aby bolo možné posúdiť rozsah tohto problému a výsledky opatrení na zníženie rodovo motivovaného násilia; vyzýva členské štáty, aby štandardizovali a digitalizovali formuláre a postupy týkajúce sa EOP a vytvorili vnútroštátny registračný systém európskych ochranných príkazov s cieľom zhromažďovať údaje, ako aj zlepšiť výmenu informácií s Komisiou a členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby pravidelne zhromažďovali a predkladali Európskej komisii rodovo rozčlenené údaje a údaje o počte požadovaných, vydaných a vykonaných EOP, ako aj informácie o druhoch trestných činov;

9.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky registračný systém na zber informácií o EOP zo všetkých členských štátov;

10.  požaduje navrhnutie jednotného štandardného formulára platného v trestnoprávnych aj občianskoprávnych prípadoch vo všetkých členských štátoch, ktorý by sa používal pri žiadaní o ochranné príkazy a ich uznávaní; žiada, aby sa tiež nasadil digitálny systém riadenia, ktorý by uľahčoval koordináciu, normalizoval zhromaždené údaje a urýchlil by riadenie príkazov aj prípravu prevádzkových štatistík na úrovni EÚ;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili úplný zoznam príslušných orgánov zodpovedných za vydávanie a uznávanie EOP a zoznam ústredných orgánov zasielajúcich a prijímajúcich európske ochranné príkazy v členských štátoch a aby umožnili jednoduchý prístup k tomuto zoznamu, ktorý chráneným osobám a organizáciám na podporu obetí umožní požiadať o EOP alebo vyriešiť súvisiace otázky; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje vnútroštátne a miestne inštitúcie a príslušné orgány, aby zlepšili prístupnosť a použiteľnosť EOP spôsobom, ktorý vytvorí podmienky na vydávanie európskych ochranných príkazov;

12.  vyzýva Komisiu, aby podporila všetky formy výmeny osvedčených postupov a spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť náležité fungovanie EOP;

13.  zdôrazňuje, že obete trestných činov, ktoré majú k dispozícii vnútroštátny ochranný príkaz alebo zvažujú jeho získanie, by mal osobitný zodpovedný orgán automaticky ústne i písomne riadne informovať a upozorniť na možnosť požiadať počas trestného konania o EOP; zdôrazňuje, že chránená osoba by nemala mať povinnosť znášať finančné náklady pri podaní žiadosti o EOP;

14.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali individuálne posúdenie, pri ktorom využijú prístup zohľadňujúci rodové hľadisko, týkajúce sa poskytovania pomoci a podpory pri predkladaní žiadosti o EOP;

15.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prístupom obetí všetkých druhov trestných činov v niektorých členských štátoch k spravodlivosti a právnej pomoci, čo vedie k nedostatočnej informovanosti obetí o možnosti požiadať o EOP; domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť poskytovanie bezplatnej právnej pomoci, administratívnej podpory a primeraných informácií o EOP chráneným osobám, pretože je to rozhodujúce pre používanie a efektívnosť tohto nástroja, a to vo fáze jeho vydávania aj jeho presadzovania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili objem prostriedkov určených na monitorovanie a prevenciu násilia páchaného na ženách vo vidieckych oblastiach;

16.  nabáda členské štáty, aby chránené osoby informovali o ďalších zdrojoch sociálnej pomoci, ktoré sú dostupné v hostiteľskom členskom štáte, ako napríklad rodinné prídavky, ubytovanie a podobne, keďže tieto opatrenia nepatria do rozsahu pôsobnosti EOP;

17.  zdôrazňuje, že v rámci ochrany a doplnkovej sociálnej práce by sa mala venovať osobitná pozornosť detským obetiam a deťom obetí trestných činov, a to najmä v prípade, že existuje riziko sexuálneho útoku;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nezaručujú pred vydaním EOP, počas jeho vydávania ani po jeho vydaní prekladateľské a tlmočnícke služby do jazyka, ktorému obeť rozumie;

19.  zdôrazňuje, že obete by mali mať v priebehu postupov týkajúcich sa EOP vždy právo na vypočutie; zdôrazňuje, že prekladateľské a tlmočnícke služby musia byť dostupné a bezplatné počas celého procesu týkajúceho sa EOP; preto zdôrazňuje, že všetky príslušné dokumenty by mali byť preložené do jazyka, ktorému obeť rozumie;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevykonávajú dostatok osobitných opatrení určených obetiam v zraniteľných situáciách alebo obetiam s osobitnými potrebami; domnieva sa, že znižovanie verejných výdavkov často nepriaznivo ovplyvňuje zdroje dostupné na tieto osobitné opatrenia; vyzýva preto členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou a príslušnými organizáciami pracujúcimi v oblasti ochrany obetí prijali osobitné usmernenia a opatrenia, ktoré uľahčia obetiam v zraniteľných situáciách alebo obetiam s osobitnými potrebami získanie EOP;

21.  poukazuje na to, že v dôsledku rozširujúceho sa a nebezpečného trendu obchodovania s ľuďmi môže byť európsky ochranný príkaz veľmi prínosným nástrojom pre obete obchodovania s ľuďmi; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila EOP do stratégie EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

22.  domnieva sa, že na naplnenie tohto potenciálu a zabezpečenie rovnocenných ochranných opatrení vo vydávajúcom i vykonávajúcom štáte musí byť ochranný príkaz rýchly, účinný a efektívny a čo najviac automatizovaný a súvisiaca byrokracia sa musí obmedziť na minimum; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vydávaní a oznamovaní EOP stanovili príslušným orgánom členských štátov jasný a krátky časový rámec v dĺžke dvoch týždňov s cieľom zabrániť rastúcej neistote chránených osôb a tlaku, pod ktorým sa ocitajú, a aby v záujme dosiahnutia tohto istého cieľa poverili príslušné orgány, aby poskytovali obetiam v priebehu rozhodovania o ich žiadosti o EOP dostatočné informácie a tiež aby ich oboznamovali o každom incidente, ku ktorému dôjde v priebehu tohto procesu; naliehavo vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje orgánom pracujúcim s EOP s cieľom umožniť efektívny systém, ktorý bude zohľadňovať situáciu obete;

23.  vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili záujem chránenej osoby a aby boli útočiskom pre ľudí, ktorý nahlasujú násilie, tým, že budú v plnej miere dodržiavať povinnosť neinformovať osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, o mieste pobytu a iných údajoch týkajúcich sa chránenej osoby, pokiaľ to nie je striktne nevyhnutné na splnenie cieľov ochranného príkazu; zdôrazňuje, že vždy, keď páchateľ musí byť informovaný o podrobnostiach EOP, obeť musí byť informovaná o takomto rozhodnutí;

24.  vyzýva členské štáty, aby naplánovali osobitné postupy, ktoré uľahčia vydávanie EOP na ochranu rodinných príslušníkov žijúcich s obeťou, ktorá je už pod ochranou EOP;

25.  zdôrazňuje rastúcu účinnosť nových technológií, ako sú GPS monitorovacie systémy a aplikácie pre smartfóny, ktoré spustia poplach v prípade bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ako prostriedkov, ktoré umožňujú zlepšovať efektívnosť a prispôsobivosť európskych ochranných príkazov jednak vo vydávajúcom, jednak vo vykonávajúcom štáte; vyjadruje znepokojenie, že takéto nové technológie využíva len obmedzený počet členských štátov;

26.  zdôrazňuje význam monitorovania európskych ochranných príkazov vo vykonávajúcom štáte v súvislosti s hrozbou, ktorej je obeť vystavená, s cieľom určiť, či boli ochranné opatrenia správne vykonané a či bude potrebné ich revidovať;

27.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie tejto smernice a bezodkladne otvorila konania o nesplnení povinnosti proti všetkým členským štátom, ktoré ju nedodržiavajú;

28.  v súlade s často opakovanými názormi združení pre obete rodového násilia podporuje testovanie postupov, ktorými sa zmení tradičný prístup k spôsobu vnímania ochrany vo väčšine členských štátov; zdôrazňuje, že namiesto sústredenia sa na opatrenia určené obetiam, čo je častým javom, musia techniky na predchádzanie riziku zahŕňať prevenciu, dohľad, kontrolu a monitorovanie osôb spôsobujúcich ujmu, pričom použité preventívne opatrenia musia prioritne zahŕňať povinnú prevýchovu páchateľov;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné preskúmanie možných spôsobov, ako zlepšiť právne predpisy týkajúce sa EOP a ich účinné vykonávanie vo všetkých členských štátoch a praktickú podporu s cieľom zaručiť právo na medzinárodnú ochranu a na pomoc a podporu, ktorú obete násilia chránené na vnútroštátnej úrovni využívajú;

30.  vyzýva agentúry EÚ, ako sú Agentúra pre základné práva a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby pravidelne monitorovali vykonávanie smernice;

31.  žiada Komisiu, aby vyzvala občiansku spoločnosť na monitorovanie a podávanie správ o tejto tematike s cieľom zlepšiť fungovanie nástroja EOP v členských štátoch, pričom na tento účel by sa pre MVO sprístupnili finančné prostriedky EÚ;

32.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala výzvy na podporu výskumu využívania vnútroštátnych a európskych ochranných príkazov a aby koordinovala programy tak, aby sa v členských štátoch začali informačné kampane, ktoré obetiam trestných činov poskytnú informácie o možnosti požiadať o EOP a o cezhraničných ochranných opatreniach;

33.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a aby poskytli povinné praktické a prierezové kurzy odbornej prípravy založené na ľudských právach, zamerané na služby a určené pre všetkých verejných činiteľov pracujúcich pri výkone svojho povolania v rámci EOP s obeťami a ktorí majú kľúčový význam pre správne vykonávanie tejto smernice; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch by sa mala zaviesť osobitná a pravidelná odborná príprava a kurzy o EOP určené polícii, zamestnancom príslušných vnútroštátnych orgánov, odborníkom z právnej praxe, sociálnym pracovníkom a združeniam a mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú obeťami násilia; žiada, aby zamestnanci pracujúci na prípadoch rodovo motivovaného násilia absolvovali vhodnú odbornú prípravu vzhľadom na osobitné potreby žien, ktoré sú obeťami násilia, a aby mali dostatočné zdroje na stanovenie priority pre rodovo motivované násilie;

34.  vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na hlboko zakorenený charakter mizogýnie a sexizmu v našich spoločnostiach a na rastúce vystavenie detí a dospievajúcich násiliu na internete začlenili vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a nenásilia do učebných osnov základných a stredných škôl formou zapájania žiakov do diskusií a využívaním všetkých možných učebných príležitostí, ktoré sa na tento účel ponúkajú;

35.  poukazuje na to, že nové komunikačné prostriedky, napríklad prostredníctvom digitálnych platforiem, sa používajú ako nová forma rodovo motivovaného násilia, čo zahŕňa aj hrozby a obťažovanie; žiada preto členské štáty, aby pri vydávaní a/alebo vykonávaní EOP zvažovali aj tieto aspekty;

Všeobecné odporúčania týkajúce sa rodovo motivovaného násilia

36.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula ochranu všetkých občanov, najmä tých najzraniteľnejších, do Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, a to s dôrazom na obete trestných činov, akými sú obchodovanie s ľuďmi alebo rodovo motivované násilie, vrátane obetí terorizmu, ktoré tiež potrebujú osobitnú pozornosť, podporu a sociálne uznanie;

37.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla kampane na povzbudzovanie žien k ohlasovaniu všetkých foriem násilia na základe rodovej príslušnosti, aby mohli byť chránené a aby sa zlepšila presnosť údajov o rodovo motivovanom násilí;

38.  zdôrazňuje, že v súlade so správou o posúdení, ktorú vypracovala EPRS Európskeho parlamentu, je prvým dôvodom rozdielnych mier využívania vnútroštátnych a európskych ochranných príkazov to, že obete a mnohí odborníci nevedia o možnostiach, ktoré smernica ponúka; preto vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za svojich občanov a so zapojením príslušných mimovládnych organizácií začali dlhodobé osvetové a prierezové senzibilizačné kampane o dostupných ochranných nástrojoch a ich využívaní, adresované a) celej spoločnosti, b) potenciálnym obetiam, najmä ženám s platnými vnútroštátnymi ochrannými príkazmi, a c) odborníkom, ako sú príslušníci orgánov presadzovania práva, úradníci v súdnom systéme a poskytovatelia právnej pomoci a sociálnych a pohotovostných služieb, ktorí majú ako prví do činenia s obeťami; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky na spustenie informačných programov;

39.  uznáva existenciu portálu elektronickej justície, ktorý spravuje Komisia s príspevkami členských štátov; víta iniciatívu Komisie na rozšírenie existujúceho „kútika obetí“ v rámci tohto portálu elektronickej justície a na zahrnutie všetkých dôležitých informácií týkajúcich sa práv obetí vrátane usmernení podľa jednotlivých krajín o oznamovaní prípadov násilia; zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť „kútik obetí“ ako jednoducho použiteľný a praktický nástroj a zdroj informácií, ktorý by mal byť dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ; nabáda členské štáty, aby zaviedli užívateľsky priaznivé webové sídlo venované právam obetí, ktoré by zahŕňalo aj EOP a digitálnu platformu na oznamovanie s cieľom uľahčiť identifikáciu rodovo motivovaného násilia a ktoré by bolo jednoducho dostupné napr. prostredníctvom národných informačných portálov spravodlivosti;

40.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s mimovládnymi organizáciami na ochranu obetí násilia s cieľom vypracovať stratégie, v ktorých budú figurovať proaktívne a reaktívne opatrenia týkajúce sa rodovo motivovaného násilia, fungovanie nástroja EOP a potrebné zmeny v právnych predpisoch a podpora;

41.  vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt na podporu členských štátov v oblasti prevencie a potláčania všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia;

42.  vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku a prijala jednomyseľné rozhodnutie o označení násilia páchaného na ženách a dievčatách (a ďalších foriem rodovo motivovaného násilia) za trestný čin podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

43.  naliehavo požaduje opatrenia vedúce k postupnému zbližovaniu právnych predpisov vzťahujúcich sa na násilné správanie, ktoré vedie k ochranným príkazom; zdôrazňuje, že útoky zacielené na ženy sú mimoriadne závažnou záležitosťou a vo všetkých členských štátoch by sa mali stíhať ako trestný čin, pričom trestné súdy by mali vydávať ochranné opatrenia aj v prípadoch rodovo motivovaného násilia;

Za jednotný právny rámec EÚ o ochrane obetí

44.  víta skutočnosť, že sa 13. júna 2017 podpísalo pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru, ktorý sa riadi holistickým, komplexným a koordinovaným prístupom a kladie práva obete do centra pozornosti a ktorý by mali byť v plnej miere prepojený s EOP; vyzýva EÚ, aby dokončila široké pristúpenie k dohovoru s cieľom predchádzať násiliu na ženách, bojovať proti beztrestnosti a chrániť obete; zdôrazňuje význam tohto nástroja pri prekonávaní jednej z prekážok uplatňovania európskych ochranných príkazov, najmä nedostatočné uznanie prenasledovania ako trestného činu vo všetkých členských štátoch; v súlade so svojím uznesením z 12. septembra 2017 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru žiada Komisiu, aby vymenovala koordinátora EÚ pre násilie páchané na ženách, ktorý by zodpovedal za koordináciu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politík, nástrojov a opatrení EÚ na predchádzanie všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách a na boj proti tomuto násiliu a ktorý by konal ako zástupca EÚ vo Výbore strán dohovoru;

45.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte nespravili, aby ratifikovali a v plnej miere presadzovali Istanbulský dohovor a vyčlenili primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu a boj proti násiliu páchané na ženách a proti rodovo motivovanému násiliu, a to aj prostredníctvom posilnenia postavenia žien a dievčat, na ochranu obetí a na umožnenie odškodnenia obetí;

46.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky osoby, ktoré pri svojej práci prichádzajú do kontaktu s obeťami všetkých foriem násilia, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti Istanbulského dohovoru, absolvovali primeranú odbornú prípravu a mali k dispozícii protokoly a usmernenia, aby v rámci súdnych, lekárskych a policajných konaní nedošlo k diskriminácii či opakovanej viktimizácii;

47.  víta povinnosť stanovenú v Istanbulskom dohovore zriadiť celoštátne nonstop bezplatné telefónne linky pomoci, na ktorých volajúci dostanú poradenstvo v súvislosti so všetkými formami násilia, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor; nabáda členské štáty, aby používali tento nástroj v príslušných prípadoch a aby obetiam poskytovali informácie o EOP;

48.  zdôrazňuje, že justičné a praktické nedostatky vo vykonávaní tejto smernice možno odstrániť riadnym vzájomným pôsobením a koordináciou rôznych nástrojov EÚ na ochranu obetí, ako je napríklad rámcové rozhodnutie 2009/829/SVV o opatreniach dohľadu ako alternatívy k dočasnej väzbe a rámcové rozhodnutie o probačných opatreniach, nariadenie (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernica 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, v ktorej sa stanovilo právo na získanie informácií, bezplatných tlmočníckych služieb a prekladu informácií a v ktorej sa prijíma komplexný prístup k obetiam s osobitnými potrebami vrátane obetí rodovo motivovaného násilia;

49.  vyzýva členské štáty, aby informovali obete o iných ochranných opatreniach v prípade, že vykonávajúci štát prestane patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

50.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom preskúmať existujúce nástroje právnej ochrany obetí trestných činov a vytvoriť ucelený právny rámec EÚ určený na tento účel;

51.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako sa táto smernica uplatňuje v spojení so súvisiacim nástrojom v občianskych veciach, konkrétne s nariadením (EÚ) č. 606/2013, a aby navrhla usmernenia k tomu, ako by členské štáty mohli účinnejšie uplatňovať tieto dva právne nástroje EÚ, ktoré sa usilujú o ochranu obetí prostredníctvom uznávania ochranných opatrení prijatých podľa vnútroštátneho občianskeho alebo trestného súdneho konania;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre Európskej únie pre základné práva a Európskemu inštitútu pre rodovú rovnosť.

(1) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 11.
(2) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 13.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.
(4) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(5) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15.
(6) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.
(9) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.
(10) Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102.
(11) Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009, s. 20.
(12) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(13) Ú. v. EÚ C 187, 28.6.2011, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.
(16) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.
(17) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 2.
(18) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(19) Správa agentúry FRA s názvom Násilie páchané na ženách: prieskum v EÚ. Hlavné zistenia správy dokazujú, že každá tretia žena nad 15 rokov má skúsenosť s fyzickým a/alebo sexuálnym násilím; každá piata (18 %) zažila prenasledovanie (stalking) a každá druhá žena (55 %) bola konfrontovaná s jednou alebo viacerými formami sexuálneho obťažovania. Vzhľadom na tieto fakty sa násilie páchané na ženách nemôže považovať za okrajový problém, ktorý sa dotýka životov iba niektorých žien.
(20) https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures?desktop=true
(21) Štúdia EPRS o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze – posúdenie vykonávania na úrovni EÚ uvádza, že sa „odhaduje, že v roku 2010 sa ochranné opatrenia týkajúce sa rodovo motivovaného násilia vzťahovali na viac ako 100 000 žien s pobytom v EÚ“.

Posledná úprava: 4. decembra 2018Právne oznámenie