Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2285(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0136/2018

Predkladané texty :

A8-0136/2018

Rozpravy :

PV 02/05/2018 - 24
CRE 02/05/2018 - 24

Hlasovanie :

PV 03/05/2018 - 7.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0200

Prijaté texty
PDF 291kWORD 52k
Štvrtok, 3. mája 2018 - Brusel Finálna verzia
Politika súdržnosti a tematický cieľ „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“
P8_TA(2018)0200A8-0136/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o vykonávaní politiky súdržnosti a tematického cieľa „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ – článok 9 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach (2017/2285(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na politiku súdržnosti a tematický cieľ „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ – článok 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach(1),

–  so zreteľom na článok 37 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktorý sa týka finančných nástrojov podporovaných prostredníctvom EŠIF,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 7 nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EÚ) č. 1301/2013, ktorý sa týka podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovania prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach(2),

–  so zreteľom na článok 4 písm. d) nariadenia o Kohéznom fonde (EÚ) č. 1300/2013, ktorý sa týka podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovania prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní Bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o Zelenej knihe o budúcnosti politiky TEN-T(11),

–  so zreteľom na siedmu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 9. októbra 2017 s názvom Môj región, moja Európa, naša budúcnosť (COM(2017)0583),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017)0534),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje (COM(2013)0913),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 4. februára 2009 s názvom TEN-T: Preskúmanie politiky – Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky (COM(2009)0044),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z augusta 2016 s názvom Pracovný balík č. 1: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z júna 2016 s názvom Trendy regionálneho rozvoja v EÚ – Pracovný balík č. 1: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

–  so zreteľom na záverečnú správu Komisie z mája 2016 s názvom Pracovný balík č. 5: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 4. mája 2010 s názvom Konzultácia o budúcej politike týkajúcej sa transeurópskej dopravnej siete (COM(2010)0212),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom Približná inventúra emisií skleníkových plynov EÚ: zástupné odhady emisií skleníkových plynov za rok 2016 (Approximated European Union greenhouse gas inventory: Proxy GHG emission estimates for 2016),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Mení sa svet aj doprava, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie, Tematická sekcia B: Štrukturálna politika a politika súdržnosti, marec 2016,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Budúcnosť dopravnej infraštruktúry EÚ, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie, Tematická sekcia B: Štrukturálna politika a politika súdržnosti, január 2010,

–  so zreteľom na štatistickú knihu Eurostatu z roku 2016 s názvom Energetické, dopravné a environmentálne ukazovatele – vydanie 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0136/2018),

A.  keďže tematické zameranie, ktorého cieľom je zvýšiť účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a podporovať regionálne úsilie o vykonávanie stratégie Európa 2020, cielene nasmerovalo investície v rámci tematického cieľa 7 do zlepšovania kvality dopravnej infraštruktúry vrátane efektívneho využívania existujúcej infraštruktúry;

B.  keďže KF a EFRR poskytujú podporu pre rozvoj siete TEN-T i miestnej a regionálnej dopravnej infraštruktúry, ktorá nie je súčasťou TEN-T, najmä v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch, kde je stále potrebné značné úsilie na doplnenie chýbajúcich prepojení, odstránenie prekážok a modernizáciu železničných koľajových vozidiel;

C.  keďže odvetvie dopravy a infraštruktúra pre toto odvetvie majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozvoj každej krajiny, ako aj pre blahobyt obyvateľstva členských štátov, a preto odvetvie dopravy zostáva kľúčovou investičnou oblasťou, ktorá prispieva k rastu, ku konkurencieschopnosti a k rozvoju tým, že posilňuje hospodársky potenciál všetkých regiónov EÚ, a tak napomáha hospodársku a sociálnu súdržnosť, podporuje vnútorný trh a tým uľahčuje zabezpečovanie súdržnosti, integrácie a sociálneho a hospodárskeho začleňovania, prispieva k odstraňovaniu nerovnováhy medzi regiónmi, zlepšuje prístup k službám a odbornej príprave v najvzdialenejších regiónoch, ktorým v súčasnosti hrozí vyľudňovanie, a posilňuje siete na začatie a rozvoj podnikania;

D.  keďže v období 2007 – 2013 bolo 81 miliárd EUR alebo takmer tretina (31 %) európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) investovaných do dopravnej infraštruktúry; keďže najvýraznejší pozitívny vplyv investícií EÚ do dopravnej infraštruktúry je obzvlášť zreteľný v krajinách strednej a východnej Európy, ktorým sa pridelilo 69 % celkových finančných prostriedkov vyčlenených na dopravu;

E.  keďže viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 sa vyznačuje zvýšením rozpočtov EŠIF a Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“); keďže investície do dopravy neboli výrazne ovplyvnené nepriaznivými účinkami nedávnej hospodárskej a finančnej krízy ani oneskoreným vykonávaním programového obdobia; keďže investície do dopravnej infraštruktúry EÚ sú jednou z politík, ktoré poskytujú najvyššiu pridanú hodnotu EÚ vďaka účinkom presahovania v rámci (okrem iného) jednotného trhu, čo skutočne prináša všetkým členským štátom čisté príjmy z investícií;

F.  keďže úspechy spojené s cestnými, železničnými a prístavnými projektmi podporené z rozpočtu EÚ prispievajú k hospodárstvu, rastu, priemyslu, vývozu, cestovnému ruchu, obchodu, vytváraniu pracovných miest, obnove regiónov a zvráteniu trendu vyľudňovania; keďže existujú príklady pridanej hodnoty EÚ, napr. modernizácia železničnej trate E30/C-E30 Krakov – Rzeszow v Poľsku, železnica Sofia – Plovdiv v Bulharsku, mestský železničný tunel v Lipsku (moduly 5 a 6) v Nemecku, modernizácia trate Votice – Benešov u Prahy v Českej republike, rekonštrukcia križovatky Ülemiste v Taline v Estónsku, rekonštrukcia štátnej cesty DN6 Alexandria – Craiova v Rumunsku, vysokorýchlostná železnica na úseku Madrid – Valencia – Murcia v Španielsku, dokončenie diaľnice Trakia zo Sofie do čiernomorského prístavu Burgas, trať metra 4 v Budapešti v Maďarsku, trať metra v meste Sofia v Bulharsku a mnoho ďalších;

G.  keďže sieť TEN-T a dopravná infraštruktúra, ako sú cestná, (vysokorýchlostná) železničná, vodná a letecká doprava, sú prioritami EÚ a v prípade, že by európske investície zaostávali, by zvýšené priame zahraničné investície mohli vyplniť medzeru pri premiestňovaní ziskov, daní a pracovných príležitostí mimo EÚ, čím by mohlo dôjsť k zvýšeniu závislosti a makroekonomickej nestability regiónov; keďže z dlhodobého hľadiska by takýto proces ohrozil regionálnu prítomnosť a politiky Únie a viedol by k roztrieštenosti a rozdielom;

H.  keďže rozvoj koridorov základnej siete zahŕňa niekoľko zložiek, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou a medzi ktoré patrí infraštruktúra pre alternatívne palivá (nabíjacie zariadenia) a inteligentné a inovačné dopravné systémy, pričom tento rozvoj má kľúčovú úlohu pri podpore dekarbonizácie dopravného systému ako celku;

I.  keďže inteligentná, nadčasová, udržateľná a plne prepojená doprava, energetika a digitálne siete sú nevyhnutnou podmienkou pre dokončenie a plynulé fungovanie európskeho jednotného trhu a pre prepojenie Európy so svetovým trhom; keďže ide o skutočné tepny pre rast európskej hospodárskej produktivity, územnú súdržnosť a blahobyt európskych občanov;

J.  keďže integrovanejší prístup k investíciám do dopravnej infraštruktúry povedie k odstráneniu prekážok, zlepšeniu multimodálnej prepojiteľnosti a zvýšeniu investícií zameraných na prechod z cestnej dopravy na železničnú dopravu i na ekologické vozidlá, ako sú napríklad vozidlá na elektrický pohon, ako aj železnice a lodná doprava; keďže to bude viesť k energetickej diverzifikácii v doprave a k ekologickejším dopravným sietiam, čím sa znížia emisie skleníkových plynov, zlepší sa kvalita ovzdušia a podporia ďalšie opatrenia na boj proti zmene klímy;

K.  keďže doprava je dôležitý stavebný prvok politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy a keďže ciele EÚ týkajúce sa minimálneho podielu energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia emisií skleníkových plynov nemožno dosiahnuť bez toho, aby k ich splneniu výrazne prispela doprava;

1.  zdôrazňuje, že NPE, KF a EFRR by mali v rámci tematického cieľa „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ v ďalšom programovom období zostať hlavnými zdrojmi EÚ pre investície do dopravnej infraštruktúry; navrhuje, aby vzhľadom na vysokú európsku pridanú hodnotu a vzniknuté rozsiahle účinky presahovania zostali tieto zdroje financovania dostupné a vyváženým spôsobom sa prerozdelili medzi všetky členské štáty a regióny EÚ s cieľom prispieť k vykonávaniu politiky súdržnosti EÚ;

2.  konštatuje, že intervenčná logika investícií do dopravnej infraštruktúry EÚ by mala zostať dobre vyváženou štruktúrou centrálne riadených zdrojov a zdieľaného hospodárenia so zdrojmi s cieľom riešiť potreby politiky a financovania; pripomína, že NPE sa centrálne zameriava na celoeurópsku prioritu, ktorou sú koridory základnej siete TEN-T, vrátane otázok bezpečnosti, technologických inovácií a životného prostredia; pripomína tiež, že EFRR a KF majú silný regionálny rozmer, ktorý reaguje na miestny dopyt (v mestských a prímestských oblastiach) a regionálne špecifiká; poukazuje na to, že podporujú prepojenie na sieť TEN-T a mobilitu prostredníctvom sekundárnych a terciárnych uzlov a multimodálnych terminálov (komplexná sieť TEN-T); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príslušné rozpočtové prostriedky určené na tri zdroje financovania musia byť posilnené vyvážene, aby sa zabránilo asymetrickému rozdeleniu investícií medzi jednotlivé úrovne; vyzýva Komisiu, aby uľahčila zjednodušený, včasný a flexibilný postup prevoditeľnosti zdrojov medzi regiónmi, operačnými programami a programovými osami v rámci EŠIF s cieľom adekvátne reagovať na meniacu sa hospodársku realitu a regionálny dopyt;

3.  domnieva sa, že je potrebné vymedziť úlohu ďalších zdrojov, ako sú napríklad Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a finančné nástroje, vzhľadom na ich komplementárnosť s EFRR a KF a ich doplnkovosť k úverovým operáciám EIB; konštatuje, že výzva na predloženie návrhov v rámci kombinovaného financovania NPE v roku 2017 bola vytvorená aj na posilnenie týchto synergií, ale aj na zintenzívnenie výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, pričom je potrebná ďalšia podpora kapacít; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EFSI by mal slúžiť ako platforma pre verejno-súkromné partnerstvá (PPP) pri zosúlaďovaní finančných nástrojov so súkromnými investíciami a s vnútroštátnym/regionálnym financovaním na úrovni projektov; konštatuje, že financovateľné projekty infraštruktúry by sa popri financovaní prostredníctvom EFRR, KF alebo NPE mali podporovať primárne úvermi, zárukami EÚ alebo kombinovaným financovaním; vyjadruje však presvedčenie, že granty by mali byť aj naďalej hlavným finančným zdrojom investícií na financovanie udržateľnej verejnej dopravy;

4.  konštatuje, že infraštruktúra si vyžaduje objektívnu kvantifikáciu ex ante, pokiaľ ide o dopyt a budúce potreby, pred stanovením rozpočtu a spôsobov poskytovania pomoci; zdôrazňuje, že v rámci cieľov týkajúcich sa kľúčových sieťových infraštruktúr by malo byť, pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti EFRR a KF, možné posúdiť existujúci dopyt na úrovni NUTS 3; takisto konštatuje, že modelovanie celoeurópskej, regionálnej a miestnej dopravnej siete môže byť účinné pri preukazovaní toho, kde by investície najlepšie priniesli európsku pridanú hodnotu;

5.  vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory udržateľnej dopravy a odstránenia prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach vypracovala zoznam kritérií oprávnenosti, ktorý lepšie odzrkadlí miestne a regionálne potreby v oblasti dopravnej infraštruktúry, s cieľom pomôcť určiť celkové finančné krytie na dopravu, potrebné investície a priority, ktoré sa majú stanoviť; upozorňuje na to, že je dôležité vychádzať z údajov z hodnotiacej tabuľky EÚ pre oblasť dopravy, keďže sú kvalitné, spoľahlivé, aktuálne, štruktúrované a dostupné; ďalej poznamenáva, že tento kontrolný zoznam môže zahŕňať otázky ako multimodálna prepojiteľnosť, miestne a regionálne špecifíká, dostupnosť alternatívnych spôsobov dopravy, bezpečnosť cestnej premávky a bezpečnosť železníc a vplyv na životné prostredie;

6.  poznamenáva, že je potrebné, aby sa prostredníctvom prostriedkov EFRR, NPE a KF určených na dopravnú infraštruktúru intenzívnejšie poskytovalo viac integrovaných investícií do základnej dopravnej infraštruktúry v menej rozvinutých oblastiach, ako aj v hornatých, odľahlých, vyľudnených alebo najvzdialenejších regiónoch s nízkou mierou dostupnosti, a to po stanovení pridanej hodnoty EÚ na základe adekvátnej analýzy nákladov a prínosov, pričom treba zlepšiť prácu na multimodálnej prepojiteľnosti; zdôrazňuje, že zlepšenie dostupnosti v týchto regiónoch je nevyhnutným predpokladom hospodárskeho rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom verejných konzultácií pred realizáciou projektu podnecovali aktívnejšie zapojenie verejného sektora do dopravných riešení na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na miestnej/mestskej a vidieckej úrovni s cieľom zaistiť optimálne investície do dopravy;

7.  konštatuje, že udržateľné inovácie v doprave si vyžadujú synergie a doplnkovosť medzi tromi hlavnými nástrojmi – fondmi EŠIF, NPE a programom Horizont 2020, ako aj jeho nástupcom;

8.  žiada, aby sa podpora z EFRR pre európsku územnú spoluprácu posilnila prostredníctvom dodatočných zdrojov, pričom je potrebné zamerať sa na investície do kľúčovej udržateľnej dopravnej infraštruktúry (napr. cezhraničnej vodnej dopravy, prístavov, mostov, železníc, prepájania jednotlivých druhov dopravy a terminálov atď.); uznáva, že je potrebné sústrediť sa na prepájanie cezhraničných regiónov vrátane vonkajších hraníc EÚ, poradenstvo a budovanie kapacít na úrovni projektov; žiada odstránenie prekážok s cieľom uľahčiť investície, najmä cezhraničné investície (do vodnej, železničnej a cestnej dopravy), a prístup na vonkajšie trhy;

9.  požaduje v súvislosti s integrovanými dopravnými projektmi, aby sa odstránili rozdiely v dopravnej infraštruktúre s krajinami západného Balkánu, zameraním sa na ďalšie investície do prepájania a riešenie prekážok v doprave, najmä so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej perspektíve pre krajiny západného Balkánu; v tejto súvislosti pripomína význam európskej územnej spolupráce a makroregionálnych stratégií pre integrované dopravné projekty, pričom berie na vedomie, že je potrebné zlepšiť koordináciu dopravných plánov a projektov s cieľom odstrániť nedostatky v oblasti dopravy, napr. s krajinami západného Balkánu; ďalej v tejto súvislosti pripomína, že námorné prístavy a vodná doprava sú veľmi často cezhraničnými subjektmi a mali by využívať rovnaké miery spolufinancovania ako cezhraničné projekty v oblasti železničnej a cestnej dopravy;

10.  zdôrazňuje potrebu začleniť ochranu klímy do politiky súdržnosti s ohľadom na cieľ udržateľnej dopravy, a tak usilovať o dosiahnutie cieľov EÚ zameraných na zníženie emisií CO2; vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala začleniť environmentálne právne predpisy EÚ do procesu prijímania a plánovania projektov oprávnených získať financovanie, najmä sústavu Natura 2000, strategické environmentálne hodnotenie, posúdenie environmentálneho vplyvu, kvality ovzdušia, rámcovú smernicu o vode, smernice o biotopoch a vtákoch a mechanizmus predkladania správ o doprave a životnom prostredí (TERM) Európskej environmentálnej agentúry;

11.  zdôrazňuje, že by sa mala vo väčšej miere podporovať podpora inteligentného riadenia dopravy, a to aj prostredníctvom digitalizácie, účinnejším využívaním existujúcej infraštruktúry a presmerovaním mimo dopravnej špičky;

12.  žiada adekvátnu a ambicióznu spoločnú európsku dopravnú politiku založenú na rámci financovania, ktorý je integrovaný a koordinovaný s dopravnými nástrojmi EÚ; domnieva sa, že tematické zameranie by sa malo zachovať s cieľom umožniť zjednodušenie a synergie medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni projektov; navrhuje vytvorenie jednotného súboru pravidiel pre všetky zdroje financovania súvisiace so všetkými tematickými cieľmi; považuje za potrebné zjednodušiť, štandardizovať a urýchliť postupy verejného obstarávania a postupy dodržiavania pravidiel štátnej pomoci;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v ďalšom programovom období pokračovali v spolufinancovaní projektov v súlade so zásadou „využi alebo strať“;

14.  víta prácu Spoločnej pomoci na podporu projektov v európskych regiónoch (JASPERS), Európskeho odborného centra pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH); očakáva však, že skupina EIB prostredníctvom činností v oblasti dopravnej infraštruktúry v rámci EÚ venuje výrazne viac zdrojov na poskytovanie komplexnej poradenskej pomoci miestnym, regionálnym a vnútroštátnym orgánom v skoršej fáze identifikácie a predbežného hodnotenia projektov s pridanou hodnotou EÚ;

15.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nového nariadenia/nových nariadení o politike súdržnosti po roku 2020 navrhla väčšie vyčlenenie finančných prostriedkov, ktoré budú k dispozícii pre mestá, aby sa o ne spoločne uchádzali, pokiaľ ide o infraštruktúru alebo technológie, ktoré by prispeli k dekarbonizácii mestskej dopravy a zníženiu znečistenia ovzdušia z cestných vozidiel;

16.  podporuje vyčlenenie primeraných prostriedkov na výskum, programy a projekty podporujúce bezpečnosť cestnej premávky v Európe v súlade s vyhlásením z Valletty o bezpečnosti cestnej premávky;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli k dispozícii zdroje na podporu udržateľnej mestskej mobility, rozvoja inteligentných dopravných systémov, projektov pre cyklistov a chodcov a lepšej dostupnosti dopravy pre osoby so zdravotným postihnutím;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(4) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.
(6) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0067.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0222.
(10) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 155.
(11) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 35.

Posledná úprava: 7. novembra 2018Právne oznámenie