Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2209(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0144/2018

Predkladané texty :

A8-0144/2018

Rozpravy :

PV 02/05/2018 - 33
CRE 02/05/2018 - 33

Hlasovanie :

PV 03/05/2018 - 7.15
CRE 03/05/2018 - 7.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0204

Prijaté texty
PDF 322kWORD 61k
Štvrtok, 3. mája 2018 - Brusel Finálna verzia
Pluralita a sloboda médií v Európskej únii
P8_TA(2018)0204A8-0144/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o slobode a pluralite médií v Európskej únii (2017/2209(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 7, 9, 10, 11 a 49 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 9, 10 a 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ďalej len „ICERD“) prijatý a otvorený na podpísanie a ratifikáciu rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 2106 z 21. decembra 1965,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–  so zreteľom na Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,

–  so zreteľom na Európsku chartu slobody tlače,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na vyhlásenia, odporúčania a uznesenia Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a stanoviská a zoznam kritérií právneho štátu prijatý Benátskou komisiou,

–  so zreteľom na štúdiu Rady Európy s názvom Journalists under pressure – Unwarranted interference, fear and self-censorship in Europe (Novinári pod tlakom – neoprávnené zasahovanie, strach a autocenzúra v Európe),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor OSN proti korupcii a Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ľudské práva č. 34,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, Rady OSN pre ľudské práva a správy osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu,

–  so zreteľom na akčný plán OSN týkajúci sa bezpečnosti novinárov a otázky beztrestnosti,

–  so zreteľom na činnosť Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v oblasti slobody médií, a najmä na činnosť jej zástupcu pre slobodu médií,

–  so zreteľom na činnosť platformy Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o slobode prejavu a tzv. falošných správach, dezinformáciách a propagande, ktoré 3. marca 2017 vydal osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu, zástupca OBSE pre slobodu médií, osobitný spravodajca Organizácie amerických štátov (OAS) pre slobodu prejavu a osobitný spravodajca pre slobodu prejavu a prístup k informáciám Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov,

–  so zreteľom na výsledky svetového rebríčka slobody tlače, ktoré publikovali Reportéri bez hraníc, a na výsledky monitorovania plurality médií, ktoré vykonáva Centrum pre pluralitu a slobodu médií Európskeho univerzitného inštitútu,

–  so zreteľom na informačný materiál s názvom Defining Defamation: Principles on Freedom of Expression and Protection of Reputation (Definovanie hanobenia: zásady slobody prejavu a ochrany dobrej povesti) publikovaný organizáciou ARTICLE 19,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o Charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(3) a z 29. októbra 2015 o opatreniach nadväzujúcich na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o elektronickej demokracii v Európskej únii: potenciál a výzvy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov pri ochrane finančných záujmov EÚ(7) a z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri zverejňovaní dôverných informácií podnikov a verejných orgánov(8),

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o slobode médií a pluralizme v digitálnom prostredí(9),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline a na usmernenia Komisie týkajúce sa podpory EÚ v oblasti slobody médií a integrity médií v krajinách zapojených do procesu rozširovania na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na výročné kolokvium Komisie o základných právach 2016 s názvom Pluralita médií a demokracia a príslušné príspevky uverejnené Agentúrou Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na expertnú skupinu na vysokej úrovni pre falošné správy a šírenie dezinformácií na internete, ktorú vymenovala Európska komisia, aby poskytovala poradenstvo v súvislosti s rozsahom fenoménu falošných správ a vymedzením úloh a povinností príslušných zainteresovaných strán,

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) č. 5/2016 o preskúmaní smernice o súkromí v elektronických komunikáciách (2002/58/ES),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV(10),

–  so zreteľom na závery Európskej rady o bezpečnosti a obrane z 22. júna 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A8-0144/2018),

A.  keďže práva na slobodu prejavu a slobodu presvedčenia sú základnými ľudskými právami a nevyhnutnými podmienkami pre plný rozvoj jednotlivca a jeho aktívnu účasť na demokratickej spoločnosti, pre realizáciu zásad transparentnosti a zodpovednosti a pre plnenie ďalších ľudských práv a základných slobôd;

B.  keďže pluralizmus nemožno oddeliť od slobody, demokracie a právneho štátu;

C.  keďže právo informovať a právo byť informovaný sú súčasťou základných demokratických hodnôt, na ktorých je založená Európska únia;

D.  keďže význam pluralitných, nezávislých a dôveryhodných médií ako strážcov a kontrolórov demokracie a právneho štátu nemožno podceňovať;

E.  keďže sloboda, pluralita a nezávislosť médií sú rozhodujúcimi prvkami práva na slobodu prejavu; keďže médiá zohrávajú dôležitú úlohu v demokratickej spoločnosti, pretože konajú ako verejní strážcovia, pričom pomáhajú informovať a posilňovať postavenie občanov tým, že rozširujú ich chápanie súčasnej politickej a sociálne situácie a podporujú ich vedomú účasť na demokratickom živote; keďže rozsah tejto úlohy by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal online a občiansku žurnalistiku, ako aj činnosť blogerov, používateľov internetu, aktivistov v oblasti sociálnych médií a obhajcov ľudských práv, s cieľom zohľadniť dnešnú zásadne zmenenú mediálnu realitu pri súčasnom dodržiavaní práva na súkromie; keďže neutralita siete je základnou zásadou otvoreného internetu;

F.  keďže falošné správy, kybernetické šikanovanie alebo porno z pomsty predstavujú pre našu spoločnosť stále väčší problém, a to najmä medzi mladými ľuďmi;

G.  keďže šírenie falošných správ a dezinformácií v sociálnych médiách alebo vo vyhľadávačoch výrazne znížilo dôveryhodnosť tradičných médií, čo následne obmedzuje ich schopnosť pôsobiť ako strážcovia;

H.  keďže verejné orgány majú nielen povinnosť zdržať sa zavádzania obmedzení slobody prejavu, ale aj pozitívnu povinnosť prijať právny a regulačný rámec, ktorý podporuje rozvoj slobodných, nezávislých a pluralitných médií;

I.  keďže podľa článkov 2 a 4 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a článku 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa sloboda prejavu nikdy nesmie použiť na obranu vyjadrení, ktoré daný dohovor a deklaráciu porušujú, ako sú nenávistné prejavy alebo propaganda, ktoré sú založené na myšlienkach alebo teóriách o nadradenosti jednej rasy alebo skupiny osôb jednej farby pleti alebo etnického pôvodu alebo ktoré sa pokúšajú ospravedlňovať alebo povzbudzovať akúkoľvek formu rasovej nenávisti a diskriminácie;

J.  keďže verejné orgány majú povinnosť chrániť nezávislosť a nestrannosť verejnoprávnych médií, najmä ako aktérov slúžiacich demokratickým spoločnostiam, a nie záujmom vlád, ktoré sú pri moci;

K.  keďže orgány tiež musia zabezpečiť, aby médiá dodržiavali platné zákony a iné právne predpisy;

L.  keďže nedávny politický vývoj v rôznych členských štátoch, kde narastá nacionalizmus a populizmus, viedol k zvýšeniu tlaku na novinárov a hrozieb voči nim, čo ukazuje, že Európska únia musí zabezpečiť, podporovať a chrániť slobodu médií a pluralizmus;

M.  keďže podľa Rady Európy majú zneužívanie a zločiny spáchané voči novinárom zo strany štátnych aj neštátnych subjektov vážny a odrádzajúci vplyv na slobodu prejavu; keďže riziko a časté opakovanie neopodstatnených zásahov zvyšuje pocit strachu medzi novinármi, občianskymi novinármi, blogermi a inými informačnými aktérmi, čo vedie k potenciálne vysokej miere autocenzúry a zároveň podkopáva práva občanov na informácie a účasť;

N.  keďže osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu v septembri 2016 pripomenul, že je zodpovednosťou vlád nielen rešpektovať žurnalistiku, ale tiež zabezpečiť, aby boli novinári a ich zdroje chránené prostredníctvom prísnych zákonov, stíhania páchateľov a zaistenia dostatočnej bezpečnosti v prípadoch, keď je to nutné;

O.  keďže novinári a iní mediálni aktéri stále čelia násiliu, hrozbám, obťažovaniu alebo verejnému hanobeniu v EÚ, a to najmä pre svoju investigatívnu činnosť na ochranu verejného záujmu pred zneužitím moci, korupciou, porušovaním ľudských práv alebo trestnou činnosťou;

P.  keďže zaistenie bezpečnosti a ochrany novinárov a iných mediálnych aktérov je predpokladom na to, aby mohli v plnej miere vykonávať svoju úlohu a využívať svoje kapacity na riadne informovanie občanov a efektívnu účasť na verejnej diskusii;

Q.  keďže podľa platformy Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov sa viac ako polovice prípadov zneužívania mediálnych pracovníkov dopúšťajú štátni činitelia;

R.  keďže investigatívna žurnalistika by sa mala podporovať ako forma občianskej angažovanosti a ako akt občianskej cnosti podporovaný komunikáciou, učením sa, vzdelávaním a odbornou prípravou;

S.  keďže radikálny vývoj mediálneho systému, rýchly rast online rozmeru plurality médií a zvýšenie počtu vyhľadávačov a platforiem sociálnych médií ako zdrojov správ predstavujú výzvu a zároveň príležitosť na podporu slobody prejavu a demokratizáciu vytvárania správ zapojením občanov do verejnej diskusie, ako aj na premenu čoraz väčšieho počtu používateľov informácií na tvorcov informácií; keďže však existuje riziko, že koncentrácia moci mediálnych konglomerátov, prevádzkovateľov platforiem a internetových sprostredkovateľov a kontrola médií hospodárskymi korporáciami a politickými aktérmi budú mať negatívne dôsledky pre pluralitu verejnej diskusie a prístup k informáciám, ako aj dosah na slobodu, integritu, kvalitu a redakčnú nezávislosť novinárov a vysielacích médií; keďže je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky na európskej úrovni na zabezpečenie toho, aby vyhľadávače, platformy sociálnych médií a ostatné giganty v oblasti špičkových technológií rešpektovali pravidlá jednotného digitálneho trhu EÚ v oblastiach, ako je súkromie na internete a hospodárska súťaž;

T.  keďže novinári požadujú priamy, okamžitý a neobmedzený prístup k informáciám zo strany verejnej správy, aby mohli náležite zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti voči príslušným orgánom;

U.  keďže informácie získané tak na základe vyšetrovacej právomoci, ako aj prostredníctvom oznamovateľov sa navzájom dopĺňajú a sú nevyhnutné na to, aby novinári mohli plniť svoje poslanie konať vo verejnom záujme;

V.  keďže novinári požadujú úplnú právnu ochranu pri využívaní a šírení takýchto informácií verejného záujmu v rámci svojej činnosti;

W.  keďže právo požadovať a získavať informácie od verejnej správy je v celej Európskej únii aj naďalej nejednotné a neúplné;

X.  keďže mediálne odvetvie zohráva kľúčovú úlohu v každej demokratickej spoločnosti; keďže účinok hospodárskej krízy spolu so súčasným rastom platforiem sociálnych médií a ostatných gigantov v oblasti špičkových technológií a vysoko selektívnymi reklamnými príjmami výrazne zvýšili neistotu v pracovných podmienkach a sociálnu neistotu mediálnych aktérov vrátane nezávislých novinárov a viedli k dramatickému poklesu profesionálnych, sociálnych a kvalitatívnych noriem v žurnalistike, čo môže mať negatívny vplyv na ich redakčnú nezávislosť;

Y.  keďže Európske audiovizuálne observatórium Rady Európy odsúdilo vznik digitálneho duopolu tvoreného spoločnosťami Google a Facebook, ktorý predstavoval až 85 % celkového rastu trhu s digitálnymi reklamami v roku 2016, čím ohrozuje budúcnosť tradičných mediálnych spoločností financovaných z reklamy, ako sú komerčné televízne kanály, noviny a časopisy, ktoré preniknú k oveľa menšej časti publika;

Z.  keďže v súvislosti s politikou rozširovania má Komisia povinnosť požadovať úplné dodržiavanie kodanských kritérií vrátane slobody prejavu a médií a EÚ by preto mala ísť príkladom, čo sa týka najvyšších noriem v tejto oblasti; keďže štáty, ktoré sa stanú členmi EÚ, sú nepretržite a jednoznačne viazané záväzkami v oblasti ľudských práv na základe zmlúv EÚ a Charty základných práv EÚ a rešpektovanie slobody prejavu a médií v členských štátoch by malo podliehať pravidelnej kontrole; keďže EÚ môže na svetovej scéne pôsobiť dôveryhodne len vtedy, ak sa sloboda tlače a médií bude chrániť a dodržiavať v rámci samotnej Únie;

AA.  keďže výskum neustále prináša dôkazy o tom, že ženy sú v menšine v celom mediálnom odvetví, najmä v kreatívnych úlohách, a sú veľmi nedostatočne zastúpené na vyšších, rozhodovacích úrovniach; keďže štúdie o pôsobení žien v žurnalistike naznačujú, že zatiaľ čo medzi nováčikmi v tejto profesii existuje pomerne dobrá rodová rovnováha, rozdelenie zodpovednosti za prijímanie rozhodnutí sa vyznačuje výraznými rodovými rozdielmi;

AB.  keďže ustanovenia Charty základných práv Európskej únie a Zmluvy o EÚ, ktorými sa zabezpečuje dodržiavanie týchto zásad, sa uplatňujú prostredníctvom pozitívnych opatrení na podporu slobody a plurality médií, ako aj na podporu kvality informácií, prístupu k nim a ich dostupnosti (pozitívna sloboda), ale vyžadujú tiež opomenutia zo strany verejných orgánov s cieľom vyhnúť sa škodlivej agresii (negatívna sloboda);

AC.  keďže nezákonný a svojvoľný dohľad, najmä v masovom rozsahu, je nezlučiteľný s ľudskými právami a základnými slobodami, okrem iného slobodou prejavu – vrátane slobody tlače a ochrany dôvernosti novinárskych zdrojov –, právom na súkromie a ochranou údajov; keďže internet a sociálne médiá zohrávajú určitú úlohu pri šírení nenávistných prejavov a podpore radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu tým, že šíria nezákonný obsah, čo nepriaznivo vplýva najmä na mladých ľudí; keďže boj proti tomuto javu si vyžaduje úzku a koordinovanú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými aktérmi na všetkých úrovniach správy (miestnej, regionálnej a vnútroštátnej), ako aj s občianskou spoločnosťou a so súkromným sektorom; keďže účinné právne predpisy a činnosti v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu, ako aj opatrenia zamerané na boj proti nenávistným prejavom a násilnému extrémizmu a na ich predchádzanie by vždy mali byť viazané povinnosťami dodržiavať základné práva, aby nedochádzalo ku konfliktom s ochranou slobody prejavu;

AD.  keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti je – ako vyhlásila Rada Európy – základným aspektom slobody prejavu a zohráva zásadnú úlohu pri odhaľovaní a nahlasovaní nezrovnalostí a protiprávneho konania, ako aj pri posilňovaní demokratickej zodpovednosti a transparentnosti; keďže toto oznamovanie predstavuje kľúčový zdroj informácií v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri vyšetrovaní, zisťovaní a zverejňovaní prípadov korupcie vo verejnom a v súkromnom sektore a pri odhaľovaní systémov vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré uplatňujú súkromné spoločnosti; keďže primeraná ochrana oznamovateľov na úrovni EÚ, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ako aj podporovanie kultúry uznávania dôležitej úlohy oznamovateľov v spoločnosti je predpokladom na zabezpečenie účinnosti takejto úlohy;

AE.  keďže v kontexte boja proti korupcii a nesprávnemu úradnému postupu v EÚ by sa investigatívnej žurnalistike mala venovať osobitná pozornosť a poskytnúť finančná podpora, pretože ide o nástroj slúžiaci verejnému záujmu;

AF.  keďže podľa zistení nástroja monitorovania plurality médií zostáva vlastníctvo médií vysoko koncentrované, čo predstavuje významné riziko pre rozmanitosť informácií a názorov v mediálnom obsahu;

AG.  keďže na informovanie o záležitostiach EÚ a o práci inštitúcií a agentúr EÚ by sa mali vzťahovať kritériá plurality médií a slobody médií rovnako ako na vnútroštátne spravodajstvo, pričom by zároveň malo byť viacjazyčné, aby preniklo k maximálnemu počtu občanov EÚ;

1.  vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia zahŕňajúce zabezpečenie primeraných verejných finančných prostriedkov na ochranu a podporu pluralitného, nezávislého a slobodného mediálneho prostredia v službách demokratickej spoločnosti vrátane nezávislosti a udržateľnosti verejnoprávnych, komunitných a miestnych médií, ktoré sú rozhodujúcimi prvkami priaznivého prostredia pre zaručenie základného práva na slobodu prejavu a na informácie;

2.  zdôrazňuje spoločnú zodpovednosť zákonodarcov, novinárov, vydavateľov a internetových sprostredkovateľov, ale aj občanov ako spotrebiteľov informácií;

3.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaručili úplné vykonávanie Charty základných práv EÚ vo všetkých svojich rozhodnutiach, opatreniach a politikách ako prostriedok na dôsledné presadzovanie plurality médií a slobody médií bez neprimeraného vplyvu vnútroštátnych orgánov verejnej moci; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri hodnotení svojich legislatívnych návrhov zaviedla posúdenia vplyvu na ľudské práva a aby predložila návrh na vytvorenie mechanizmu EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v súlade s príslušným uznesením Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nezávislé mechanizmy monitorovania na posudzovanie situácie v oblasti slobody médií a plurality médií v EÚ, a to ako prostriedok na presadzovanie a ochranu práv a slobôd zakotvených v článku 11 Charty základných práv Európskej únie a článku 10 EDĽP, a na okamžitú reakciu na ich možné ohrozenia a porušenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere podporovali a posilňovali nástroje, ktoré už boli v tejto súvislosti vytvorené, ako je napríklad nástroj monitorovania plurality médií a platforma Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov;

5.  vyzýva Komisiu ako strážcu zmlúv, aby brala pokusy vlád členských štátov narušiť slobodu a pluralitu médií ako závažné a systémové zneužívanie moci a konanie v rozpore so základnými hodnotami Európskej únie zakotvenými v článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorými skutočne sú, pretože právo na slobodu prejavu a slobodu presvedčenia sú základné ľudské práva a sloboda, pluralita a nezávislosť médií zohrávajú v demokratickej spoločnosti zásadnú úlohu, a to aj ako kontrola vládnej a štátnej moci;

6.  vyzýva členské štáty, aby vykonali nezávislé preskúmanie svojich príslušných právnych predpisov a postupov s cieľom chrániť slobodu prejavu a slobodu a pluralitu médií;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zneužívaním, zločinmi a smrteľnými útokmi, ktoré sú stále páchané voči novinárom a pracovníkom v oblasti médií v členských štátoch z dôvodu ich činnosti; naliehavo žiada členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom predchádzať takémuto násiliu, zaistiť zodpovednosť a zabrániť beztrestnosti a zároveň zaručiť, že obete a ich rodiny majú prístup k primeraným opravným prostriedkom; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s novinárskymi organizáciami zriadili nezávislý a nestranný regulačný orgán, ktorý by monitoroval a dokumentoval násilie a hrozby voči novinárom a informoval o nich, a aby sa zaoberali ochranou a bezpečnosťou novinárov na vnútroštátnej úrovni; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali odporúčanie Rady Európy CM/Rec (2016)4 o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych aktérov;

8.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcimi sa pracovnými podmienkami novinárov a množstvom psychického násilia, ktorého sú novinári svedkami; vyzýva preto členské štáty, aby v úzkej spolupráci s novinárskymi organizáciami vytvorili národné akčné plány na zlepšenie pracovných podmienok novinárov a na zabezpečenie toho, aby novinári neboli obeťami psychického násilia;

9.  vyjadruje znepokojenie nad stavom slobody médií na Malte po tom, čo v októbri 2017 zavraždili protikorupčnú novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú , ktorá bola tiež obeťou prenasledovania vrátane predbežných opatrení na zmrazenie jej bankových účtov a hrozieb nadnárodných spoločností;

10.  rozhodne odsudzuje zavraždenie slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej;

11.  víta rozhodnutie pomenovať tlačovú miestnosť Európskeho parlamentu po zavraždenej novinárke Daphne Caruanovej Galiziovej; v tejto súvislosti opätovne pripomína svoju výzvu, aby po nej bola pomenovaná každoročne udeľovaná cena Európskeho parlamentu za investigatívnu žurnalistiku;

12.  vyzýva Konferenciu predsedov, aby predložila návrh o tom, ako by Európsky parlament mohol oceniť prácu Jána Kuciaka, a aby zvážila možnosť, že po ňom pomenuje stáž Európskeho parlamentu pre novinárov;

13.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere podporovali iniciatívu organizácie Reportéri bez hraníc na ustanovenie osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov;

14.  vyzýva členské štáty, aby v právnych predpisoch i v praxi vytvorili a udržiavali bezpečné a chránené prostredie pre novinárov a iných mediálnych aktérov vrátane zahraničných novinárov, ktorí vykonávajú svoje novinárske činnosti v členských štátoch, a umožnili im pracovať celkom nezávisle a bez neprimeraných zásahov, ako sú hrozby násilia, obťažovanie, finančný, hospodársky a politický nátlak, naliehanie na odhalenie dôverných zdrojov a materiálov a cielené sledovanie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zaručili účinné postupy právneho postihu za uvedené konanie v prípade novinárov, ktorých sloboda výkonu práce bola ohrozená, s cieľom zabrániť autocenzúre; zdôrazňuje, že pri posudzovaní opatrení zameraných na bezpečnosť novinárov je dôležité zaujať rodovo citlivý prístup;

15.  kladie dôraz na to, že je dôležité zabezpečiť primerané pracovné podmienky pre novinárov a pracovníkov v oblasti médií v plnom súlade s požiadavkami Charty základných práv EÚ a Európskej sociálnej charty, aby sa zabránilo neprimeranému vnútornému a vonkajšiemu tlaku, závislosti, zraniteľnosti a nestabilite, a tým riziku autocenzúry; zdôrazňuje, že nezávislú žurnalistiku nemôže zaručiť a podporovať iba trh sám; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali nové sociálne udržateľné hospodárske modely zamerané na financovanie a podporu kvalitnej a nezávislej žurnalistiky a zabezpečili náležitú informovanosť verejnosti; žiada členské štáty, aby posilnili finančnú podporu pre poskytovateľov verejných služieb a investigatívnu žurnalistiku, pričom sa zdržia zasahovania do redakčných rozhodnutí;

16.  odsudzuje pokusy vlád umlčať kritické médiá a zničiť slobodu a pluralitu médií, a to aj sofistikovanejšími spôsobmi, ktoré zvyčajne nespustia varovné signály v rámci platformy Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov, ako napríklad skupovaním komerčných médií členmi vlád a ich známymi a preberaním kontroly nad verejnoprávnymi médiami, aby slúžili straníckym záujmom;

17.  zdôrazňuje, že je nutné podporovať a rozširovať rozsah činností Európskeho centra pre slobodu tlače a médií, najmä čo sa týka jeho právnej podpory pre ohrozených novinárov;

18.  zdôrazňuje, že mediálni pracovníci často pôsobia v neistých podmienkach, pokiaľ ide o ich zmluvy, platy a sociálne záruky, čo má negatívny vplyv na ich schopnosť riadne vykonávať prácu, a teda narúša slobodu médií;

19.  uznáva, že sloboda prejavu môže podliehať obmedzeniam – ak sú stanovené zákonom, sledujú legitímny cieľ a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti – okrem iného v záujme ochrany povesti a práv iných; vyjadruje však znepokojenie nad negatívnym a odrádzajúcim účinkom, ktorý by mohli mať trestné právne predpisy o hanobení na právo na slobodu prejavu, slobodu tlače a verejnú diskusiu; vyzýva členské štáty, aby sa zdržali zneužívania trestných právnych predpisov o hanobení tak, že nájdu patričnú rovnováhu medzi právom na slobodu prejavu a právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života vrátane povesti, pričom zaručia právo na účinný opravný prostriedok a nebudú ukladať príliš prísne a neprimerané tresty a sankcie, v súlade s kritériami stanovenými Európskym súdom pre ľudské práva;

20.  vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu zameranú proti strategickým žalobám proti verejnej účasti, ktorá bude chrániť nezávislé médiá pred nepríjemnými súdnymi procesmi určenými na ich umlčanie alebo zastrašenie v EÚ;

21.  domnieva sa, že účasť na demokratických procesoch je v prvom rade založená na účinnom a nediskriminačnom prístupe k informáciám a poznatkom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali primerané politiky na dosiahnutie všeobecného prístupu na internet a aby uznali internetový prístup – vrátane neutrality siete – za základné právo;

22.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Federálnej komisie USA pre komunikáciu zrušiť pravidlá v oblasti neutrality siete z roku 2015 a poukazuje na negatívne dôsledky, ktoré by rozhodnutie mohlo mať v globálne prepojenom digitálnom svete na právo na prístup k informáciám bez diskriminácie; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa aj naďalej usilovali posilňovať zásadu neutrality siete tým, že budú vychádzať z usmernení Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) týkajúcich sa vykonávania európskych pravidiel neutrality siete zo strany národných regulačných orgánov a budú ich ďalej rozvíjať;

23.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú hrajú nezávislé a pluralitné médiá v súvislosti s politickou diskusiou a právom na pluralitné informácie, a to tak počas volebných období, ako aj v medziobdobiach; zdôrazňuje, že v súlade s dohovorom ICERD musia mať všetci politickí aktéri možnosť plne sa vyjadriť a priestor na vyjadrenie, ktorý majú k dispozícii na kanáloch verejnoprávneho vysielania, musí byť založený na novinárskych a odborných kritériách, a nie na úrovni ich inštitucionálnej reprezentatívnosti alebo politických názoroch;

24.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zdržali prijímania nepotrebných opatrení zameraných na svojvoľné obmedzenie prístupu na internet a uplatňovania základných ľudských práv alebo na kontrolu verejnej komunikácie, ako je prijímanie represívnych pravidiel pre zriadenie a prevádzku médií a/alebo webových stránok, svojvoľné vyhlasovanie núdzového stavu, technická kontrola digitálnych technológií, t. j. blokovanie, filtrovanie, rušenie a zatváranie digitálnych priestorov, alebo de facto privatizácia kontrolných opatrení vyvíjaním tlaku na sprostredkovateľov, aby podnikli kroky na obmedzenie alebo odstránenie internetového obsahu; okrem toho žiada EÚ a členské štáty, aby zabránili prijímaniu takýchto opatrení súkromnými prevádzkovateľmi;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť zo strany súkromných spoločností a vlád pri využívaní algoritmov, umelej inteligencie a automatizovaného rozhodovania, ktoré by sa nemali využívať a rozvíjať spôsobom, ktorý by viedol k svojvoľnému blokovaniu, filtrovaniu a odstraňovaniu internetového obsahu, ani so zámerom dosiahnuť takéto blokovanie, filtrovanie a odstraňovanie, a aby zaručili, že každá digitálna politika a stratégia EÚ bude vychádzať z prístupu založeného na rešpektovaní ľudských práv, a zároveň zabezpečili primerané nápravné opatrenia a záruky v úplnom súlade s príslušnými ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie a EDĽP ;

26.  opakuje, že kybernetické šikanovanie, porno z pomsty a materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí predstavujú pre našu spoločnosť stále väčší problém a môžu mať veľmi vážne dôsledky, najmä pre mladých ľudí a deti, a zdôrazňuje, že záujmy a práva maloletých osôb sa v kontexte masmédií musia v plnej miere dodržiavať; nabáda všetky členské štáty, aby vypracovali právne predpisy orientované na budúcnosť, ktoré by riešili tento jav, vrátane ustanovení o odhaľovaní, nahlasovaní a odstraňovaní obsahu, ktorý zjavne poškodzuje ľudskú dôstojnosť, zo sociálnych médií; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vypracovanie účinnej protiargumentácie a poskytli jasné usmernenia, ktoré zabezpečia právnu istotu a predvídateľnosť pre používateľov, poskytovateľov služieb a internetový sektor ako celok, a zároveň zaistili možnosť súdnej nápravy v súlade s vnútroštátnym právom s cieľom konať proti zneužívaniu sociálnych médií na teroristické účely; zdôrazňuje však, že akékoľvek opatrenia obmedzujúce alebo odstraňujúce internetový obsah by sa mali prijímať iba za špecifikovaných, jasných a legitímnych okolností a pod prísnym súdnym dohľadom v súlade s medzinárodnými normami, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a článkom 52 Charty základných práv Európskej únie;

27.  berie na vedomie kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, ktorý presadzuje Komisia; poukazuje na široký priestor na voľné uváženie, ktorý je ponechaný súkromným spoločnostiam, aby určili, čo predstavuje „nezákonnosť“, a žiada, aby sa tento priestor obmedzil s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek riziku cenzúry a svojvoľných obmedzení slobody prejavu;

28.  opätovne potvrdzuje, že anonymita a šifrovanie sú základnými nástrojmi na uplatňovanie demokratických práv a slobôd, na podporu dôvery v digitálnu infraštruktúru a komunikáciu a na ochranu dôvernosti zdrojov v žurnalistike; uznáva, že šifrovanie a anonymita poskytujú súkromie a bezpečnosť potrebné na uplatňovanie práva na slobodu presvedčenia a prejavu v digitálnom veku, a pripomína, že voľný prístup k informáciám nevyhnutne vyžaduje zabezpečenie ochrany osobných informácií, ktoré občania za sebou zanechávajú pri práci online; berie na vedomie skutočnosť, že šifrovanie a anonymita môžu takisto viesť k zneužívaniu a protiprávnemu konaniu a sťažujú predchádzanie trestnej činnosti a vedenie vyšetrovania, na čo poukazujú príslušníci orgánov presadzovania práva a boja proti terorizmu; pripomína, že obmedzenia týkajúce sa šifrovania a anonymity musia byť limitované v súlade so zásadami zákonnosti, nevyhnutnosti a primeranosti; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v plnej miere schválili a vykonávali odporúčania uvedené v správe osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu z 22. mája 2015, ktorá sa zaoberá otázkou využívania šifrovania a anonymity v digitálnej komunikácii;

29.  podporuje vypracovanie etických kódexov pre novinárov, ako aj pre tých, ktorí sa podieľajú na riadení médií, s cieľom zabezpečiť úplnú nezávislosť novinárov a mediálnych orgánov;

30.  zdôrazňuje, že orgány presadzovania práva a súdne orgány čelia mnohým prekážkam pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov online, a to aj pre nesúlad medzi právnymi predpismi členských štátov;

31.  konštatuje, že v priebehu vývoja ekosystému digitálnych médií sa objavili noví sprostredkovatelia, ktorí sú schopní ovplyvňovať a kontrolovať informácie a myšlienky online tým, že získali funkcie a právomoci na kontrolu prístupu; zdôrazňuje, že musia existovať dostatočné nezávislé a samostatné online kanály, služby a zdroje, ktoré dokážu sprostredkovať verejnosti pluralitu názorov a demokratických myšlienok o otázkach všeobecného záujmu; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali nové alebo existujúce vnútroštátne politiky a opatrenia v tejto oblasti;

32.  uznáva, že nové digitálne prostredie zhoršilo problém šírenia dezinformácií alebo tzv. falošných správ; pripomína však, že to nie je nový fenomén, ani nie je obmedzený len na online sféru; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť právo na kvalitné informácie posilnením prístupu občanov k spoľahlivým informáciám a zabrániť šíreniu dezinformácií online a offline; pripomína, že výraz „falošné správy“ by sa nikdy nemal využívať na účel podkopávania dôvery verejnosti v médiá ani na diskreditáciu a kriminalizáciu kritických hlasov; vyjadruje znepokojenie nad potenciálnou hrozbou, ktorú by pojem „falošné správy“ mohol predstavovať pre slobodu slova a prejavu a pre nezávislosť médií, pričom poukazuje na negatívne dôsledky, ktoré by šírenie falošných správ mohlo mať na kvalitu politickej diskusie a informovanej účasti občanov v demokratickej spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné samoregulačné mechanizmy, ktoré budú založené na zásadách presnosti a transparentnosti, zaistiť riadne povinnosti a nástroje týkajúce sa overovania zdrojov a kontrolovať fakty prostredníctvom nezávislých a nestranných certifikovaných organizácií tretích strán na kontrolu faktov s cieľom zaručiť objektívnosť informácií a ich ochranu;

33.  nabáda spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií a online platformy, aby vyvinuli nástroje, ktoré používateľom umožnia nahlasovať a označovať potenciálne falošné správy, s cieľom uľahčiť rýchlu opravu a umožniť preskúmanie nezávislými a nestrannými certifikovanými organizáciami tretích strán na kontrolu faktov, ktoré budú mať za úlohu poskytnúť presné vymedzenie pojmov falošné správy a dezinformácie, aby sa obmedzil priestor na voľné uváženie, ktorý je ponechaný aktérom zo súkromného sektora, a aby naďalej zobrazovali a patrične označovali informácie, v prípade ktorých sa preukázalo, že sú falošnými správami, v záujme podnietenia verejnej diskusie a predchádzania tomu, aby sa rovnaká dezinformácia znovu objavila v inej forme;

34.  víta rozhodnutie Komisie zriadiť expertnú skupinu na vysokej úrovni pre falošné správy a šírenie dezinformácií na internete, ktorú tvoria zástupcovia občianskej spoločnosti, platformy sociálnych médií, organizácie spravodajských médií, novinári a akademická obec, s cieľom analyzovať tieto vznikajúce hrozby a navrhnúť operatívne opatrenia, ktoré sa majú prijať na európskej a vnútroštátnej úrovni;

35.  zdôrazňuje, že online aktéri sú zodpovední za to, aby sa zabránilo šíreniu neoverených alebo nepravdivých informácií s jediným účelom, a to zvýšiť návštevnosť online napríklad prostredníctvom použitia tzv. návnad na kliknutie;

36.  uznáva, že úloha a investície vydavateľov tlače do investigatívnej, profesionálnej a nezávislej žurnalistiky sú nevyhnutné na boj proti šíreniu tzv. falošných správ, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť udržateľnosť pluralitného obsahu redakčnej tlače; nabáda Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti investovali primerané finančné zdroje do mediálnej a digitálnej gramotnosti a do prípravy komunikačných stratégií s cieľom rozvinúť v občanoch a používateľoch internetu schopnosť rozoznať pochybné zdroje informácií a mať povedomie o takýchto zdrojoch a zároveň odhaliť úmyselne falošný obsah a propagandu a upozorniť na ne; preto tiež nabáda členské štáty, aby integrovali mediálnu a informačnú gramotnosť do národných vzdelávacích systémov; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala najlepšími postupmi uplatňovanými na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť kvalitnú žurnalistiku a spoľahlivosť zverejňovaných informácií;

37.  pripomína právo každého jednotlivca rozhodovať o osude svojich osobných údajov, najmä výlučné právo kontrolovať používanie a sprístupňovanie osobných informácií a právo na zabudnutie, ktoré sa vymedzuje ako možnosť dosiahnuť okamžité odstránenie obsahu, ktorý by mohol poškodzovať jeho dôstojnosť, zo sociálnych médií a vyhľadávačov;

38.  uznáva, že internet a všeobecnejšie rozvoj digitálneho prostredia rozšíril rozsah viacerých ľudských práv, ako to dokazuje napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. mája 2014 vo veci C-131/12 Google Spain SL a Google Inc. proti Agencia Española de Protección de Datos (AEPD) a Mariovi Costejovi Gonzálezovi(11); v tejto súvislosti vyzýva inštitúcie EÚ, aby začali participatívny proces s cieľom vypracovať európsku chartu internetových práv, pričom zohľadnia najlepšie postupy vyvinuté v členských štátoch – najmä taliansku Deklaráciu internetových práv –, ktoré sa použijú ako referenčný bod spolu s príslušnými európskymi a medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv na reguláciu digitálnej sféry;

39.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú oznamovatelia zohrávajú pri ochrane verejného záujmu a pri podpore kultúry verejnej zodpovednosti a integrity vo verejných aj súkromných inštitúciách; opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili a zaviedli primeraný, pokročilý a komplexný rámec pre spoločné európske právne predpisy na ochranu oznamovateľov tým, že plne podporia odporúčania Rady Európy a uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. februára a z 24. októbra 2017; považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby mechanizmy podávania správ boli dostupné, bezpečné a zabezpečené a aby sa tvrdenia oznamovateľov a investigatívnych novinárov profesionálne vyšetrovali;

40.  zdôrazňuje, že právna ochrana oznamovateľov pri zverejňovaní informácií sa zakladá predovšetkým na práve verejnosti tieto informácie dostať; kladie dôraz na to, že nikto by nemal stratiť ochranu len z toho dôvodu, že možno nesprávne posúdil skutkové okolnosti alebo že vnímané ohrozenie verejného záujmu sa nezrealizovalo, za predpokladu, že v čase nahlasovania mal opodstatnené dôvody domnievať sa, že informácie boli pravdivé; pripomína, že osoby, ktoré príslušným orgánom vedome nahlásia nesprávne alebo zavádzajúce informácie, by sa nemali považovať za oznamovateľov, a teda by nemali využívať mechanizmy ochrany; okrem toho zdôrazňuje, že každá osoba, ktorá bola priamo či nepriamo poškodená nahlásením alebo zverejnením nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať právo na účinný prostriedok nápravy;

41.  nabáda Komisiu aj členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov s cieľom predchádzať akýmkoľvek diskriminačným opatreniam alebo hrozbám;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že novinári dostanú k dispozícii náležité nástroje na vyhľadávanie a získavanie informácií od orgánov verejnej správy členských štátov a EÚ v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom bez toho, aby čelili svojvoľným rozhodnutiam, ktoré im právo na prístup budú odopierať; poukazuje na to, že informácie získané novinármi alebo občanmi na základe práva na vyšetrovanie vrátane informácií získaných prostredníctvom oznamovateľov majú doplňujúci a zásadný význam pre schopnosť novinárov plniť svoje poslanie vo verejnom záujme; opakuje, že prístup k verejným zdrojom a udalostiam by mal závisieť od objektívnych, nediskriminačných a transparentných kritérií;

43.  zdôrazňuje, že sloboda tlače vyžaduje nezávislosť od politickej a hospodárskej moci, čo znamená rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na redakčnú orientáciu; opakuje, že je dôležité zachovať žurnalistiku využívajúcu výhody mechanizmov, ktoré bránia koncentrácii individuálnych, monopolných alebo kvázimonopolných skupín, a tým zabezpečiť voľnú hospodársku súťaž a redakčnú rozmanitosť; vyzýva členské štáty, aby prijali a vykonávali reguláciu vlastníctva médií s cieľom zabrániť horizontálnej koncentrácii vlastníctva v mediálnom sektore, ako aj nepriamemu a krížovému vlastníctvu, a aby zabezpečili transparentnosť vlastníctva, zdrojov financovania a riadenia médií, zverejňovanie informácií o nich a ľahký prístup občanov k týmto informáciám; zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať primerané obmedzenia, pokiaľ ide o vlastníctvo médií osobami, ktoré zastávajú verejnú funkciu, a zabezpečiť nezávislý dohľad a účinné mechanizmy dodržiavania predpisov s cieľom predísť konfliktom záujmov a javu otáčavých dverí; považuje za nevyhnutné mať k dispozícii nezávislé a nestranné vnútroštátne orgány, ktoré by zabezpečovali účinný dohľad nad odvetvím audiovizuálnych médií;

44.  naliehavo žiada členské štáty, aby rozvíjali vlastné strategické kapacity a spolupracovali s miestnymi komunitami v EÚ a v susedstve EÚ s cieľom podporovať pluralitné mediálne prostredie a jednotne a účinne oboznamovať s politikami EÚ;

45.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere podporili a schválili odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy, čo sa týka plurality médií a transparentnosti vlastníctva médií, určené členským štátom, ktoré bolo prijaté 7. marca 2018;

46.  pripomína dôležitú úlohu verejnoprávnych vysielateľov pri zachovávaní plurality médií, ako sa zdôrazňuje v Protokole č. 29 k zmluvám; vyzýva členské štáty, aby im poskytli primerané finančné a technické prostriedky potrebné na plnenie ich spoločenskej funkcie a slúženie verejnému záujmu; žiada členské štáty, aby na tento účel zaručili ich redakčnú nezávislosť tým, že ich prostredníctvom jasne vymedzených regulačných rámcov budú chrániť pred akoukoľvek formou vládneho, politického alebo obchodného zasahovania a ovplyvňovania, a aby zároveň zabezpečili úplnú autonómiu a nezávislosť riadenia pre všetky verejné orgány a subjekty, ktoré vykonávajú právomoci v oblasti vysielania a telekomunikácií;

47.  naliehavo žiada členské štáty, aby zosúladili svoju politiku vydávania licencií pre národné vysielacie spoločnosti so zásadou rešpektovania plurality médií; zdôrazňuje, že účtované poplatky a prísnosť povinností súvisiacich s vydávaním licencií by mali podliehať kontrole a nemali by ohrozovať slobodu médií;

48.  vyzýva Komisiu, aby preverila, či členské štáty prideľujú vysielacie licencie na základe objektívnych, transparentných, nestranných a primeraných kritérií;

49.  navrhuje, aby sa v záujme účinného zabezpečenia slobody a plurality médií zakázala účasť spoločností, ktorých konečný vlastník vlastní aj mediálnu spoločnosť, na verejnom obstarávaní alebo aby sa prinajmenšom zaistila jej úplná transparentnosť; navrhuje, aby členské štáty boli povinné pravidelne podávať správy o všetkých verejných finančných prostriedkoch, ktoré poskytli mediálnym podnikom, a aby sa všetky verejné prostriedky poskytnuté vlastníkom médií pravidelne monitorovali; zdôrazňuje, že vlastníkmi médií by nemali byť osoby odsúdené alebo uznané vinnými zo spáchania trestného činu;

50.  zdôrazňuje, že akékoľvek financovanie mediálnych organizácií z verejných zdrojov by sa malo realizovať na základe nediskriminačných, objektívnych a transparentných kritérií, s ktorými by mali byť vopred oboznámené všetky médiá;

51.  pripomína, že členské štáty by mali nájsť spôsoby, ako podporovať médiá, napríklad prostredníctvom zaistenia neutrality DPH, ako to odporúča vo svojom uznesení z 13. októbra 2011 o budúcnosti DPH(12), a podporou iniciatív súvisiacich s médiami;

52.  vyzýva Komisiu, aby z rozpočtu EÚ vyčlenila trvalé a primerané finančné prostriedky na podporu nástroja monitorovania plurality médií v rámci Centra pre pluralitu a slobodu médií a aby vytvorila ročný mechanizmus posudzovania rizík pre pluralitu médií v členských štátoch; zdôrazňuje, že rovnaký mechanizmus by sa mal použiť na posudzovanie plurality médií v kandidátskych krajinách a výsledky nástroja monitorovania plurality médií by mali mať skutočný vplyv na pokrok v rámci procesu rokovaní;

53.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala slobodu a pluralitu médií vo všetkých členských štátoch a zhromažďovala o nej informácie a štatistiky a aby dôkladne analyzovala prípady porušovania základných práv novinárov, pričom bude zároveň rešpektovať zásadu subsidiarity;

54.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výmenu najlepších postupov medzi audiovizuálnymi regulačnými orgánmi členských štátov;

55.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy odporúčania uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní svojej výročnej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach zohľadnila výsledky a odporúčania nástroja monitorovania plurality médií týkajúce sa rizík pre pluralitu a slobodu médií v EÚ;

56.  nabáda členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o posilnenie mediálnej gramotnosti a podporovali iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania určené všetkým občanom prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania v kontexte celoživotného vzdelávania, a to aj s osobitnou pozornosťou venovanou počiatočnej a priebežnej odbornej príprave a podpore učiteľov i podnecovaním dialógu a spolupráce medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane pracovníkov médií, občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií; opätovne potvrdzuje, že je potrebné podporovať vekovo primerané inovačné nástroje na posilnenie postavenia a online bezpečnosti ako povinné prvky školských osnov a preklenúť digitálnu priepasť jednak prostredníctvom konkrétnych projektov v oblasti technologickej gramotnosti, jednak adekvátnymi investíciami do infraštruktúry, aby sa zaistil všeobecný prístup k informáciám;

57.  zdôrazňuje, že na to, aby ľudia pochopili otázky súčasnosti, prispievali k verejnému životu a tiež rozvíjali svoje vedomosti o transformačnom potenciáli a hrozbách vyplývajúcich z čoraz komplexnejšieho a prepojenejšieho mediálneho prostredia, je nevyhnutné, aby získali zmysel pre kritické hodnotenie a analýzu, pokiaľ ide o využívanie a vytváranie mediálneho obsahu; zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť je kľúčovou demokratickou zručnosťou, ktorá posilňuje postavenie občanov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné opatrenia s cieľom propagovať a podporovať projekty v oblasti mediálnej gramotnosti, ako je pilotný projekt s názvom Mediálna gramotnosť pre všetkých, a aby rozvíjali komplexnú politiku v oblasti mediálnej gramotnosti so zameraním na občanov všetkých vekových skupín a na všetky druhy médií ako neoddeliteľnú súčasť politiky Európskej únie v oblasti vzdelávania, a to s podporou príslušných možností financovania EÚ, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020;

58.  so znepokojením konštatuje, že ako zdôraznil nástroj na monitorovanie plurality médií v roku 2016, prístup k médiám zo strany menšín, miestnych a regionálnych spoločenstiev, žien a ľudí so zdravotným postihnutím je ohrozený; zdôrazňuje, že inkluzívne médiá majú v rámci otvoreného, slobodného a pluralitného mediálneho priestoru zásadný význam a že všetci občania majú právo na prístup k nezávislým informáciám vo svojom materinskom jazyku, či už je to štátny alebo menšinový jazyk; kladie dôraz na to, že je potrebné poskytovať európskym novinárom, najmä tým, ktorí pracujú v menej používaných a menšinových jazykoch, primerané možnosti odbornej prípravy a rekvalifikácie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podnecovali a podporovali výskum, projekty a politiky, ktoré zlepšujú prístup k médiám, ako aj príslušné iniciatívy orientované na zraniteľné menšinové skupiny (ako je pilotný projekt zameraný na možnosti stáží pre médiá používajúce menšinové jazyky) a aby zabezpečili príležitosti na účasť a vyjadrenie pre všetkých občanov;

59.  nabáda mediálne odvetvie, aby chránilo rodovú rovnosť v politike a praxi médií, a to prostredníctvom koregulačných mechanizmov, interných kódexov správania a iných dobrovoľných krokov;

60.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do sociálnych kampaní, vzdelávacích programov a cielenejších aktivít v oblasti odbornej prípravy a zvyšovania informovanosti (aj pre osoby prijímajúce rozhodnutia v odvetví) s cieľom presadzovať rovnostárske hodnoty a praktiky prostredníctvom financovania a podpory na vnútroštátnej a európskej úrovni v záujme účinného riešenia problému rodových rozdielov v mediálnom odvetví;

61.  odporúča Komisii, aby pre európsky sektor médií vypracovala odvetvovú stratégiu, ktorá by sa zakladala na inováciách a udržateľnosti; domnieva sa, že takáto stratégia by mala posilniť cezhraničnú spoluprácu a koprodukcie medzi mediálnymi aktérmi v EÚ s cieľom zdôrazniť ich rozmanitosť a podporovať medzikultúrny dialóg, zlepšiť spoluprácu s jednotlivými redakciami a audiovizuálnymi službami všetkých európskych inštitúcií, najmä Európskeho parlamentu, a podporovať mediálne pokrytie a viditeľnosť záležitostí EÚ;

62.  zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať ďalšie modely na vytvorenie európskej platformy verejnoprávneho vysielania, ktorá bude podporovať politické diskusie v celej EÚ založené na faktoch, nesúhlase a rešpekte, prispievať k pluralite názorov v novo konvergovanom mediálnom prostredí a zvyšovať viditeľnosť EÚ v jej vonkajších vzťahoch;

63.  žiada Komisiu a členské štáty, aby chránili slobodu médií a slobodu prejavu v súčasnom umení, a to podporou vytvárania umeleckých diel, ktoré vyjadrujú sociálne obavy, podnecujú kritickú diskusiu a inšpirujú protiargumentáciu;

64.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zrušiť geografické blokovanie informačného mediálneho obsahu, čím sa občanom EÚ umožní online prístup k televíznym kanálom iných členských štátov EÚ, prehrávanie programov na požiadanie a opakované prehrávanie;

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(2) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 33.
(3) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 104..
(4) Ú. v. C 335, 20.10.2017, s. 51..
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0095..
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.
(9) Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 6.
(10) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.
(11) ECLI:EÚ:C:2014:317.
(12) Ú. v. EÚ C 94 E, 3.4.2013, s. 5.

Posledná úprava: 7. novembra 2018Právne oznámenie