Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2037(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0178/2018

Predkladané texty :

A8-0178/2018

Rozpravy :

PV 28/05/2018 - 25
CRE 28/05/2018 - 25

Hlasovanie :

PV 30/05/2018 - 13.8
CRE 30/05/2018 - 13.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0224

Prijaté texty
PDF 246kWORD 81k
Streda, 30. mája 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva
P8_TA(2018)0224A8-0178/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva (2018/2037(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (COM(2017)0713),

–  so zreteľom na články 38 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorými sa ustanovuje spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a jej ciele,

–  so zreteľom na články 40 a 42 ZFEÚ, ktorými sa zavádza spoločná organizácia trhov (ďalej len „SOT“) s poľnohospodárskymi výrobkami a ustanovuje rozsah, v akom sa pravidlá hospodárskej súťaže uplatňujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchod s nimi,

–  so zreteľom na článok 13 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, ktorým sa vymedzuje štatút najvzdialenejších regiónov a stanovujú podmienky na uplatnenie zmlúv v najvzdialenejších regiónoch,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu(1) („súhrnné nariadenie“),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(2),

–  so zreteľom na stručný prehľad Európskeho dvora audítorov o budúcnosti SPP, uverejnený 19. marca 2018,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(3) a na správu Komisie z 10. októbra 2017 o národných akčných plánoch členských štátov a o pokroku pri vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov (COM(2017)0587),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 6. februára 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2017 s názvom Programovanie rozvoja vidieka: je potrebné menej zložitosti a väčšie zameranie na výsledky a osobitnú správu č. 21/2017 s názvom Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný,

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017 (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

–  so zreteľom na deklaráciu Cork 2.0 z roku 2016 s názvom Lepší život vo vidieckych oblastiach, ktorá bola vydaná na Európskej konferencii pre rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o súčasnej situácii a vyhliadkach do budúcnosti pre odvetvie chovu oviec a kôz v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o Európskej stratégii podpory bielkovinových plodín – podporovanie produkcie bielkovinových plodín a strukovín v európskom poľnohospodárskom odvetví(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o perspektívach a výzvach pre včelársky sektor EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o nástrojoch SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o otázke, ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o posilňovaní inovácií a hospodárskeho rozvoja pri budúcom riadení európskych poľnohospodárskych podnikov(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2015 o vyhliadkach sektora mlieka EÚ – preskúmanie vykonávania balíka predpisov týkajúcich sa mlieka(14),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky(15),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov s názvom SPP po roku 2020(16),

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, z ktorých väčšina sa týka SPP,

–  so zreteľom na správu a závery osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy z novembra 2016 s názvom Zlepšovanie výsledkov na trhu: zlepšenie postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2015 (ďalej len „COP21“), a najmä na záväzky, ktoré prijala Európska únia ako „vnútroštátne stanovené príspevky“ (NDC) v záujme dosiahnutia celosvetových cieľov dohody,

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. decembra 2016 o vykonávaní systému osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (ďalej len „POSEI“) (COM(2016)0797),

–  so zreteľom na preskúmavanie environmentálnych politík oznámené v roku 2016 (COM(2016)0316), ktoré je nástrojom, ktorý pomáha využívať výhody právnych predpisov a politík EÚ v oblasti životného prostredia pre podniky a občanov prostredníctvom lepšieho vykonávania,

–  so zreteľom na list Výboru pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0178/2018),

A.  keďže v oznámení Komisie s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva sa uznáva, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je jednou z najstarších a najviac integrovaných politík v EÚ, ktorá má globálny strategický význam, a mala by byť navrhnutá tak, aby umožňovala, aby odvetvie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva EÚ reagovalo na opodstatnené požiadavky občanov, nielen pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, bezpečnosť, kvalitu a udržateľnosť potravín, ale aj starostlivosť o životné prostredie, ochranu biodiverzity a prírodných zdrojov, opatrenia na boj proti zmene klímy, rozvoj vidieka, prísne normy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a zamestnanosť;

B.  keďže faktom je, že je načase zreformovať SPP tak, aby lepšie spĺňala potreby tých, pre ktorých je primárne určená – t. j. potreby poľnohospodárov – a občanov ako celku;

C.  keďže SPP má v celej Európe prvoradý význam pre približne 12 miliónov poľnohospodárskych podnikov;

D.  keďže poľnohospodárska pôda tvorí 47 % európskeho územia a v EÚ sa nachádza 22 miliónov poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov;

E.  keďže medzi ciele SPP by malo patriť zaistenie bezpečnosti potravín a potravinovej sebestačnosti, ako aj odolnosti a udržateľnosti poľnohospodárskych systémov a území EÚ;

F.  keďže základný cieľ Európskej únie, ktorým je multifunkčné a diverzifikované odvetvie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré vytvára pracovné miesta, je spravodlivé, riadené udržateľnými poľnohospodárskymi postupmi a umožňuje zachovanie životaschopných malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré možno nadobudnúť a odovzdávať z generácie na generáciu, má naďalej kľúčový význam pri vytváraní pozitívnych externalít a verejných statkov, ktoré žiadajú európski občania (potravinové a nepotravinové výrobky a služby);

G.  keďže je nevyhnutné zastaviť a zvrátiť súčasnú koncentráciu moci v rukách veľkých maloobchodných reťazcov a veľkých podnikov;

H.  keďže zmeny súčasnej SPP musia byť založené na strategických cieľoch posilnenia konkurencieschopnosti a zabezpečenia zdravých a bezpečných potravín;

I.  keďže za viac ako 25 rokov prešla SPP pravidelnými reformami, ktoré si vyžiadalo otvorenie európskeho poľnohospodárstva medzinárodným trhom a vznik nových výziev v oblastiach, ako sú životné prostredie a zmena klímy; keďže v tomto nepretržitom procese úprav v záujme zjednodušenia, modernizácie a zmeny orientácie SPP je potrebný ďalší krok, aby sa zabezpečili príjmy poľnohospodárov a aby sa účinnejšie plnili očakávania spoločnosti ako celku, najmä pokiaľ ide o kvalitu a bezpečnosť potravín, zmenu klímy, verejné zdravie a zamestnanosť, a aby sa zároveň zabezpečila politická istota a finančná bezpečnosť pre tento sektor s cieľom dosiahnuť udržateľné vidiecke oblasti, riešiť bezpečnosť potravín a zabezpečiť splnenie európskych cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj zvýšiť pridanú hodnotu EÚ;

J.  keďže napriek tomu, že Komisia nazvala svoje oznámenie o prebiehajúcej reforme SPP Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva, neposkytla žiadnu záruku, že rozpočet SPP bude zachovaný, a keďže je nevyhnutné, aby sa to vyriešilo pred blížiacim sa predložením legislatívnych návrhov; keďže sa nimi musí zabezpečiť, aby nedošlo k návratu SPP na vnútroštátnu úroveň a k narušeniu riadneho fungovania jednotného trhu a aby bolo zabezpečené skutočné zjednodušenie pre príjemcov nielen na úrovni EÚ, ale aj na úrovni členských štátov a na regionálnej, miestnej úrovni a úrovni poľnohospodárskych podnikov, a aby sa zaistila flexibilita a právna istota pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov a zároveň sa zabezpečili ambiciózne environmentálne ciele, a aby boli ciele novej SPP splnené bez toho, aby boli členským štátom uložené ďalšie obmedzenia, a tým sa pridala nová rovina zložitosti, ktorá by viedla k oneskorenému vykonávaniu vnútroštátnych stratégií;

K.  keďže nový model vykonávania by mal zabezpečiť priamy vzťah medzi EÚ a európskymi poľnohospodármi;

L.  keďže SPP musí zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní dlhodobej produktivity a konkurencieschopnosti tohto sektora a brániť stagnácii a nestálosti príjmov poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú i napriek koncentrácii a intenzifikácii výroby v priemere stále nižšie než v ostatných oblastiach hospodárstva;

M.  keďže priame platby predstavujú prvú významnú vrstvu stability a záchrannú sieť pre príjmy poľnohospodárskych podnikov, pretože predstavujú konkrétnu časť ročných príjmov poľnohospodárov a v niektorých regiónoch dokonca až 100 % príjmov poľnohospodárskych podnikov; keďže tieto platby by mali pokračovať s cieľom pomôcť poľnohospodárom konkurovať tretím krajinám za rovnakých podmienok;

N.  keďže nové vidiecke hodnotové reťazce v oblasti biohospodárstva môžu mať vo vidieckych oblastiach veľký potenciál z hľadiska rastu a zamestnanosti;

O.  keďže priame platby musia byť viac zamerané na poľnohospodárov, pretože oni sú tými, ktorí prispievajú k stabilite a budúcnosti našich vidieckych regiónov a ktorí čelia hospodárskym trhovým rizikám;

P.  keďže za posledných niekoľko rokov poľnohospodári čelili rastúcej nestálosti cien, ktorá odzrkadľuje cenové výkyvy na svetových trhoch a neistotu v dôsledku makroekonomického vývoja, vonkajších politík, ako sú obchodné, politické a diplomatické otázky, sanitárnych kríz, prebytkov v niektorých európskych odvetviach, zmeny klímy a čoraz častejších extrémnych prejavov počasia v EÚ;

Q.  keďže osobitné nástroje pre sektory v Stredozemí by mali zostať v pilieri I;

R.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť flexibilné a reakcieschopné nástroje, ktoré citlivým a strategickým odvetviam pomôžu vyrovnať sa so štrukturálnymi zmenami, ako sú potenciálne dôsledky brexitu alebo schválené dvojstranné obchodné dohody s hlavnými partnermi EÚ;

S.  keďže odvetvové stratégie pre ovocie a zeleninu, víno a včelárstvo by mali pre produkujúce krajiny zostať povinné a špecifiká súvisiacich nástrojov a pravidiel by sa mali zachovať;

T.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky, spravodlivé ceny a primeranú životnú úroveň pre všetkých poľnohospodárov vo všetkých regiónoch a členských štátoch EÚ, čím sa zabezpečia dostupné ceny pre občanov a spotrebiteľov a zaistí sa prítomnosť poľnohospodárskej činnosti vo všetkých regiónoch Únie vrátane oblastí s prírodnými prekážkami; keďže je nevyhnutné podporovať spotrebu kvalitných potravín, zdravej a udržateľnej stravy a prístup k nim a zároveň plniť záväzky týkajúce sa sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, opatrení v oblasti klímy, ako aj zdravia rastlín a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

U.  keďže voda a poľnohospodárstvo sú vo svojej podstate prepojené a keďže trvalo udržateľné hospodárenie s vodou v poľnohospodárskom sektore je nevyhnutné na zaistenie dostatočnej výroby potravín dobrej kvality a zabezpečenie ochrany vodných zdrojov;

V.  keďže SPP potrebuje primerané nástroje na riešenie citlivosti poľnohospodárstva voči zmene klímy a zároveň na zníženie tlaku na zásoby sladkej vody zo strany tohto sektora, ktorý spotrebúva 50 % sladkej vody v EÚ;

W.  keďže je potrebný aktualizovaný, jednoduchší a spravodlivý systém platieb v záujme väčšej spravodlivosti a legitímnosti;

X.  keďže súčasnej SPP chýbajú potrebné nástroje na zabezpečenie dôstojných príjmov, ktoré vedú k dôstojnému životu poľnohospodárov vo vyššom veku;

Y.  keďže neexistujú adekvátne nástroje na podporu prevodu podnikov zo staršej generácie na mladšiu generáciu poľnohospodárov;

Z.  keďže podľa informačného dokumentu Európskeho dvora audítorov z marca 2018 s názvom Budúcnosť SPP pripadalo v roku 2010 na každých 100 vedúcich pracovníkov v poľnohospodárskom podniku vo veku viac ako 55 rokov 14 takýchto vedúcich pracovníkov mladších ako 35 rokov, pričom tento pomer sa v roku 2013 znížil na 10,8; keďže priemerný vek poľnohospodárov v EÚ sa v rokoch 2004 až 2013 zvýšil zo 49,2 na 51,4 roka; keďže najmenšie poľnohospodárske podniky patria najčastejšie starším poľnohospodárom;

AA.  keďže nárast globálneho obchodu predstavuje príležitosti aj výzvy, ktoré súvisia, okrem iného, so životným prostredím, zmenou klímy, s ochranou vody, nedostatkom poľnohospodárskej pôdy a degradáciou pôdy, a preto si vyžaduje úpravu pravidiel medzinárodného obchodu s cieľom umožniť vytvorenie rovnakých spoločných podmienok na základe vysokých noriem a spravodlivých a udržateľných podmienok pre výmenu tovaru a služieb, ako aj obnovené a efektívne mechanizmy na ochranu obchodu v súlade s existujúcimi normami EÚ v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti, v oblasti zdravia, v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti a v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

AB.  keďže tieto vysoké normy je potrebné zachovať a ďalej presadzovať na celom svete, najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a pritom chrániť záujmy európskych výrobcov a spotrebiteľov zabezpečením európskych noriem v obchodných dohodách o dovoze;

AC.  keďže približne 80 % potrebných bielkovín v EÚ sa dováža z tretích krajín a keďže zatiaľ sa ešte ani zďaleka nespravilo dosť na to, aby sa v rámci SPP implementovala stratégia v oblasti bielkovín;

AD.  keďže zatiaľ čo treba uvítať dôraz na výskum a vývoj tak v oblasti inovácií produktov, ako aj procesov šetriacich zdroje, je potrebné vyvíjať viac úsilia v záujme presadzovania výsledkov výskumu do potravinárskej, poľnohospodárskej a udržateľnej agrolesníckej praxe za pomoci primeranej podpory, ako aj podporovať prístup s účasťou viacerých aktérov so zameraním na poľnohospodárov, podporovaný nezávislými, transparentnými a dostatočne financovanými útvarmi pre uplatňovanie výsledkov výskumu v poľnohospodárstve na úrovni celej EÚ vo všetkých členských štátoch a regiónoch a prostredníctvom útvarov pre výmenu poznatkov a odbornú prípravu na úrovni členských štátov;

AE.  keďže priama investičná podpora by mala byť lepšie zacielená na dvojakú požiadavku ekonomickej výkonnosti a environmentálneho správania a mala by viac zohľadňovať potreby samotných poľnohospodárskych podnikov;

AF.  keďže Európska únia vypracovala niekoľko vesmírnych programov (EGNOS a Galileo) a programov pozorovania Zeme (Copernicus), ktorých potenciál z hľadiska monitorovania vykonávania SPP a prechodu európskeho poľnohospodárstva na precízne poľnohospodárstvo a na dvojaké zameranie podnikov na environmentálne správanie a ekonomickú výkonnosť treba čo najviac využiť;

AG.  keďže väčšina biotechnologického výskumu sa teraz nachádza mimo EÚ, kde sa zvyčajne zameriava na agroekonomické otázky, ktoré pre EÚ nie sú relevantné, čo môže viesť k stratám investícií a zamerania;

AH.  keďže z nedávnych skúseností vyplýva, že pri využívaní a súčasnej podpore prírodných procesov zvyšovania výnosov a odolnosti je pravdepodobné zníženie nákladov na produkciu;

AI.  keďže konkurencieschopné odvetvie poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva musí naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti starostlivosti o životné prostredie a klímy stanovených v medzinárodných dohodách, ako sú COP21 a ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, pričom poľnohospodárov treba stimulovať a odmeňovať za ich príspevok a pomáhať im znížením zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaže v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímajú;

AJ.  keďže miera zvýšenia priemernej teploty zemského povrchu, ku ktorému má podľa predpokladov v 21. storočí dôjsť, a jej bezprostredné dôsledky pre klimatické podmienky si vyžadujú environmentálne udržateľný potravinový systém, ktorý bude zaručovať bezpečnú a hojnú výrobu bez toho, aby bola Únia odkázaná na iné trhy;

AK.  keďže je dôležité, aby budúca SPP bola v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, Parížskou dohodou a politikami EÚ, najmä v oblasti udržateľnosti, životného prostredia, klímy, verejného zdravia a potravín;

AL.  keďže poľnohospodárstvo patrí medzi tie odvetvia hospodárstva, ktoré by v súlade s nariadením o spoločnom úsilí mali prispieť k cieľu znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005;

AM.  keďže malí poľnohospodári predstavujú približne 40 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ, ale poberajú iba 8 % dotácií SPP;

AN.  keďže 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja stanovuje pre SPP po roku 2020 nové, jasné ciele;

AO.  keďže SPP postupne integrovala environmentálne ciele tým, že zabezpečila zlučiteľnosť svojich pravidiel s environmentálnymi požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie a dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany poľnohospodárov, a takisto podporila rozvoj udržateľných poľnohospodárskych postupov, ktoré chránia životné prostredie a biodiverzitu;

AP.  keďže spotreba nasýtených tukov a červeného mäsa v Únii je naďalej výrazne nad odporúčaným nutričným príjmom a potravinársky priemysel naďalej výrazne prispieva k emisiám skleníkových plynov a dusíka;

AQ.  keďže uzatvorené výrobné cykly – výroba, spracovanie a balenie vykonávané v tom istom regióne – udržujú pridanú hodnotu v príslušnom regióne a tým zabezpečujú viac pracovných miest v danej oblasti, a teda majú potenciál oživiť vidiecke oblasti;

AR.  keďže SPP sleduje neoddeliteľné hospodárske a environmentálne ciele a keďže tento dvojaký prístup sa v kontexte reformy piliera I programu ekologizácie nielenže musí zachovať, ale dokonca aj posilniť, a to s cieľom podporiť prechod na udržateľný a efektívny európsky poľnohospodársky model;

AS.  keďže v budúcej SPP sa Európska únia musí snažiť o výrazné obmedzenie používania antibiotík v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore s cieľom posilniť udržateľné poľnohospodárstvo;

AT.  keďže zvýšenie dlhodobej odolnosti a udržateľnosti poľnohospodárskych systémov a území bude prínosom pre EÚ ako celok;

AU.  keďže Európsky dvor audítorov zdôraznil skutočnosť, že z dôvodu požiadaviek na ekologizáciu, ktoré často len odrážajú súčasné postupy, ekologizačné platby zavedené v rámci reformy z roku 2013 zvyšujú zložitosť a byrokraciu, sú ťažko pochopiteľné a podľa názoru Európskeho dvora audítorov v dôsledku svojej štruktúry dostatočne nezlepšujú výkonnosti SPP v oblasti životného prostredia a klímy, čo sú dôležité zistenia, ktoré treba zohľadniť pri navrhovaní novej ekologickej architektúry SPP;

AV.  keďže Európsky dvor audítorov zistil významné nedostatky vo vykonávaní piliera II, najmä dlhý schvaľovací proces, ale aj zložitý a byrokratický charakter programov rozvoja vidieka;

AW.  keďže v metaposúdení vedeckých štúdií založenom na dôkazoch (kontrola vhodnosti) sa zistilo, že ekologizačné opatrenia výrazne nezlepšili environmentálnu výkonnosť, a to najmä preto, že tieto požiadavky už boli splnené;

AX.  keďže ciele Cork 2.0: deklarácia „Lepší život vo vidieckych oblastiach“ sa týkajú dynamických vidieckych oblastí, inteligentnej multifunkčnosti, biodiverzity v poľnohospodárstve a mimo neho a lesníctva, ochrany vzácnych živočíšnych druhov a plodín, ako aj ekologického poľnohospodárstva a podpory pre znevýhodnené oblasti a záväzkov v rámci sústavy Natura 2000; keďže v deklarácii sa zdôrazňuje aj význam snahy zabrániť vyľudňovaniu vidieckych oblastí a úloha žien a mladých ľudí v tomto procese, ako aj potreba lepšieho využívania endogénnych zdrojov vo vidieckych oblastiach prostredníctvom vykonávania integrovaných stratégií a viacodvetvových prístupov, ktoré posilňujú prístup zdola nahor a súčinnosť medzi zainteresovanými stranami a ktoré si vyžadujú investície do životaschopnosti vidieckych oblastí, zachovania prírodných zdrojov a lepšieho hospodárenia s nimi, stimuly týkajúce sa opatrení v oblasti klímy a stimulácie vedomostí a inovácií, posilnenie riadenia vidieckych oblastí a zjednodušenie politiky rozvoja vidieka a jej vykonávania;

AY.  keďže SPP by mala brať ohľad na menej priaznivé oblasti, ako sú regióny, v ktorých je silná konkurencia medzi rozvojom miest a poľnohospodárstvom a kde prístup k pôde podlieha ďalším obmedzeniam, a to s cieľom zachovať poľnohospodárstvo v týchto oblastiach;

AZ.  keďže znevýhodnené oblasti, ako sú horské a najvzdialenejšie regióny, by sa v rámci SPP mali naďalej kompenzovať za dodatočné náklady spojené s ich špecifickými obmedzeniami s cieľom zachovať v týchto oblastiach poľnohospodársku činnosť;

BA.  keďže SPP by mala náležite uznávať veľké výhody, ktoré niektoré odvetvia, ako je odvetvie chovu oviec a kôz alebo pestovania bielkovinových plodín, prinášajú pre životné prostredie;

BB.  keďže odvetvie včelárstva je pre EÚ mimoriadne dôležité a má pre spoločnosť významný ekonomický i environmentálny prínos;

BC.  keďže je nevyhnutné ďalej posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu pomocou spravodlivých a transparentných pravidiel, ktoré zohľadňujú špecifický charakter poľnohospodárstva vo vzťahoch medzi výrobou a inými časťami potravinového dodávateľského reťazca, tak v hornej, ako aj dolnej časti, a poskytovať stimuly na účinné predchádzanie rizikám a krízam vrátane nástrojov aktívneho riadenia, ktoré dokážu lepšie zosúladiť ponuku s dopytom a ktoré sa môžu použiť na úrovni odvetvia a zo strany orgánov verejnej moci, ako sa uvádza v správe pracovnej skupiny pre poľnohospodárske trhy; keďže aspekty mimo rozsahu pôsobnosti SPP ovplyvňujúce konkurencieschopnosť a rovnaké podmienky pre poľnohospodárov sa musia náležite zohľadniť a monitorovať;

BD.  keďže nové výzvy týkajúce sa potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti pre európske poľnohospodárstvo v rámci politických priorít EÚ, ako sú uvedené v diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ, si vyžadujú, aby sa v budúcom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) zvýšil alebo zachoval rozpočet na poľnohospodárstvo v konštantných eurách s cieľom pokryť tak existujúce, ako aj nové výzvy;

BE.  keďže spoločnosť od poľnohospodárov očakáva, že zmenia svoje postupy, aby sa stali plne udržateľné, mali by sa v tomto prechode podporovať z verejných prostriedkov;

BF.  keďže akékoľvek zmeny súčasnej SPP sa musia zaviesť tak, aby sa zabezpečila stabilita odvetvia, právna istota a bezpečnosť plánovania pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov prostredníctvom primeraných prechodných období a opatrení;

BG.  keďže Európsky parlament musí zohrávať komplexnú úlohu pri stanovení jasného politického rámca na udržanie spoločnej ambície na európskej úrovni a demokratickej diskusie o strategických otázkach, ktoré majú vplyv na každodenný život všetkých občanov, pokiaľ ide o udržateľné využívanie prírodných zdrojov vrátane vody, pôdy a ovzdušia, kvalitu našich potravín, finančnú stabilitu poľnohospodárskych výrobkov, bezpečnosť potravín a udržateľnú modernizáciu poľnohospodárskych a hygienických postupov s cieľom vytvoriť medzi výrobcami a spotrebiteľmi spoločenskú zmluvu na európskej úrovni;

BH.  keďže SPP treba prepracovať tak, aby zodpovedala skutočným požiadavkám, keďže je nevyhnutné poskytnúť spoluzákonodarcom prostriedky na to, aby mohli plne vykonávať svoj mandát v medziach stanoveného času, a keďže zároveň panuje neistota v súvislosti s brexitom;

BI.  keďže budúcnosť potravinovej bezpečnosti v Európe musí byť zabezpečená pre Spojené kráľovstvo aj EÚ27, pričom sa vynaloží maximálne úsilie na minimalizáciu prerušenia výroby a zabezpečenie prístupu k potravinám pre obe strany; keďže je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie jednotného zosúladenia noriem v oblasti životného prostredia a potravinovej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť, aby občania Spojeného kráľovstva ani EÚ neboli vystavení zníženiu kvality a bezpečnosti potravín;

BJ.  keďže jednou zo šiestich hlavných priorít rozvoja vidieka v EÚ je obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom, a to aj v oblastiach Natura 2000;

BK.  keďže EÚ v súčasnosti pracuje na stratégii v oblasti bielkovín s cieľom podporiť sebestačnosť, pokiaľ ide o bielkovinové plodiny;

BL.  kdeže v roku 2017 sa akútna potravinová neistota týkala 124 miliónov osôb v 51 krajinách, čo je o 16 miliónov viac než v roku 2016; keďže väčšina osôb postihnutých potravinovou neistotou žije na vidieku;

BM.  keďže rovnosť žien a mužov je kľúčovým cieľom EÚ a jej členských štátov; keďže mnohé z úloh, ktoré zohrávajú ženy vo vidieckych oblastiach, pomáhajú udržiavať životaschopné poľnohospodárske podniky a vidiecke spoločenstvá; keďže úsilie o odvrátenie vyľudňovania vidieka súvisí s príležitosťami pre ženy a mladých ľudí; keďže ženy na vidieku stále čelia mnohým výzvam, poľnohospodárska politika a politika rozvoja vidieka však dostatočne nezahŕňajú rodový rozmer; keďže napriek tomu, že pohlavie príjemcov priamych platieb alebo rozvoja vidieka nie je spoľahlivým ukazovateľom vplyvu programov, ženy ako žiadateľky alebo príjemkyne nie sú dostatočne zastúpené;

BN.  keďže s cieľom odôvodniť rozpočet SPP európskym daňovníkom musí byť budúce financovanie spojené s výrobou bezpečných a kvalitných potravín, ako aj s jasnou spoločenskou pridanou hodnotou, pokiaľ ide o trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, ambiciózne výsledky v oblasti životného prostredia a klímy, normy v oblasti verejného zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a ďalšie vplyvy SPP na spoločnosť, aby sa v rámci EÚ a mimo nej vytvorili skutočne rovnaké podmienky;

BO.  keďže z osobitného prieskumu Eurobarometra č. 442 o postoji Európanov k dobrým životným podmienkam zvierat vyplýva, že 82 % európskych občanov je presvedčených o tom, že životné podmienky hospodárskych zvierat by sa mali zlepšiť;

BP.  keďže používanie pesticídov, degradácia biodiverzity a zmeny v poľnohospodárskom prostredí môžu mať negatívny vplyv na množstvo opeľovačov a rôznorodosť druhov opeľovačov; keďže výzvy, ktorým čelia domáce aj voľne žijúce opeľovače, sú významné a mohli by mať škodlivý vplyv na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť EÚ vzhľadom na závislosť väčšiny výroby EÚ od opeľovania; keďže v januári 2018 sa začala verejná konzultácia v rámci iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače s cieľom určiť najlepší prístup a kroky potrebné na riešenie poklesu opeľovačov v EÚ;

BQ.  keďže v rámci politiky rozvoja vidieka je potrebné navrhnúť osobitné opatrenie, ktoré bude vychádzať z ôsmich zásad Európskej únie týkajúcich sa integrovanej ochrany proti škodcom, s cieľom motivovať k zníženiu používania pesticídov a podporiť zavádzanie nechemických alternatív;

BR.  keďže znevýhodnené oblasti, ako sú horské a najvzdialenejšie regióny, by sa v rámci SPP mali naďalej kompenzovať za dodatočné náklady spojené s ich špecifickými obmedzeniami s cieľom zachovať v týchto oblastiach poľnohospodársku činnosť;

BS.  keďže pri uplatňovaní rámca SPP v najvzdialenejších regiónoch by sa mal v plnej miere preskúmať rozsah pôsobnosti článku 349 ZFEÚ, keďže tieto oblasti sú z hľadiska sociálno-hospodárskeho rozvoja mimoriadne znevýhodnené, pokiaľ ide o aspekty, ako je starnutie obyvateľstva a vyľudňovanie; keďže POSEI je účinný nástroj určený na rozvoj a posilnenie štruktúrovania odvetvia, ktorý sa zaoberá osobitnými poľnohospodárskymi otázkami v najvzdialenejších regiónoch; pripomína, že Komisia vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade z 15. decembra 2016 o vykonávaní systému POSEI dospela k záveru, že „so zreteľom na posúdenie systému sa zmena základného nariadenia (EÚ) č. 228/2013 nepovažuje za potrebnú“;

BT.  keďže obhospodarovanie lesov a agrolesníctvo, ktoré zahŕňajú hornú etáž drevnej vegetácie nad pasienkami alebo poľnohospodárskymi plodinami, môžu prispieť k odolnosti na úrovni poľnohospodárskych podnikov a krajiny a k potrebným opatreniam na ochranu životného prostredia a zmiernenie zmeny klímy, pričom poskytujú lesnícke alebo poľnohospodárske produkty alebo iné ekosystémové služby, a tým posilňujú ciele SPP a umožňujú biohospodárstvu a obehovému hospodárstvu prispieť k novým obchodným modelom, ktoré budú slúžiť poľnohospodárom, lesníkom a vidieckym oblastiam; keďže stratégia lesného hospodárstva EÚ podporuje súdržný, ucelený pohľad na obhospodarovanie lesov a mnohoraké prínosy lesov a zameriava sa na celý hodnotový reťazec lesov; zdôrazňuje, že SPP zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o jej ciele, a osobitnú pozornosť venuje lesom Stredozemia, ktoré sú viac zasiahnuté zmenou klímy a požiarmi, čo ohrozuje biodiverzitu a potenciálnu poľnohospodársku výrobu;

Nový vzťah medzi Európskou úniou, členskými štátmi, regiónmi a poľnohospodármi

1.  víta zámer zjednodušiť a modernizovať SPP pre hospodársky prospech poľnohospodárov a s cieľom splniť očakávania občanov, ale zdôrazňuje, že hlavnými prioritami reforiem musia byť zásady stanovené v Rímskej zmluve, integrita jednotného trhu a skutočne spoločná politika primerane financovaná EÚ, ktorá je moderná a orientovaná na výsledky, podporuje udržateľné poľnohospodárstvo a vo vidieckych oblastiach zaisťuje bezpečné, kvalitné a rozmanité potraviny, zamestnanosť a rozvoj;

2.  berie na vedomie oznámenie Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva a víta uznanie, že jedným z cieľov SPP musí byť posilnenie a zabezpečenie udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a prispievanie k environmentálnym a klimatickým cieľom EÚ;

3.  žiada, aby najvyššou prioritou SPP bola premena každej európskej farmy na podnik, ktorý spája tak ekonomické, ako aj environmentálne normy výkonnosti;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby SPP udržiavala zásadný vzťah medzi zákonodarcami, poľnohospodármi a občanmi EÚ; odmieta akúkoľvek možnosť návratu SPP na vnútroštátnu úroveň, čo by zvýšilo nerovnováhu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu;

5.  upozorňuje na veľmi dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú malé a stredné poľnohospodárske podniky, ktorú treba uznať a oceniť;

6.  poukazuje na to, že flexibilita, ktorú v súčasnosti majú členské štáty v súvislosti s možnosťami stanovenými v základných pravidlách, umožňuje reagovať na konkrétne situácie, ale zároveň ukazuje, že časti SPP už viac nemožno považovať za spoločné; zdôrazňuje potrebu zachovať podmienky hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu a zaručiť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o prístup k podpore pre poľnohospodárov v rôznych členských štátoch alebo v rôznych regiónoch, spolu s potrebou vhodných a efektívnych riešení na minimalizovanie rizika narušenia hospodárskej súťaže alebo rizík pre súdržnosť;

7.  domnieva sa, že členské štáty by mali mať primeranú úroveň flexibility v rámci silného spoločného rámca pravidiel, základných noriem, intervenčných nástrojov, kontrol a prideľovania finančných prostriedkov EÚ schválených spoluzákonodarcom na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov, a najmä prístup EÚ k podpore v rámci piliera I s cieľom zaručiť dodržiavanie podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže;

8.  domnieva sa, že s cieľom zefektívniť vykonávanie SPP a lepšie ju prispôsobiť realite rôznych typov poľnohospodárstva v Európe by sa mali zefektívniť vnútroštátne rozhodnutia prijímané v rámci súboru nástrojov vymedzeného EÚ, ktorý je dostupný v rámci piliera I a piliera II, a členské štáty by spolu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami mali navrhnúť svoje vlastné, súdržné vnútroštátne stratégie založené na dôkazoch na základe cieľov a ukazovateľov EÚ týkajúcich sa hlavných typov možných intervenčných nástrojov, ktoré by sa mali vymedziť aj na úrovni EÚ, a ich výberových kritérií v rámci jasného spoločného rámca pravidiel platných v celej EÚ s náležitým zreteľom na pravidlá a zásady jednotného trhu;

9.  zdôrazňuje, že dodatočná subsidiarita by sa mala udeliť iba pod podmienkou, že bude stanovený silný, spoločný súbor pravidiel, cieľov, ukazovateľov a kontrol EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby vykonala potrebné úpravy v budúcej SPP s cieľom zrealizovať výzvu Európskeho parlamentu nevyužívať žiadne poľnohospodárske dotácie na chov býkov na býčie zápasy;

11.  zdôrazňuje riziko tzv. gold-platingu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a vysokú mieru neistoty poľnohospodárov, ktorá môže vyplývať z toho, že členské štáty musia nezávisle vymedziť svoje vnútroštátne plány a každoročne preskúmavať svoje rozhodnutia v závislosti od postojov vlády, ktorá je aktuálne pri moci; vyzýva preto Komisiu, aby spoločne s legislatívnymi návrhmi predložila spoluzákonodarcom jasný a jednoduchý model vnútroštátneho strategického plánu s cieľom umožniť spoluzákonodarcom, aby posúdili rozsah, mieru podrobnosti a obsah takýchto plánov, ktoré sú základnými prvkami pripravovaného návrhu Komisie, a aby objasnili kritériá, na základe ktorých budú tieto vnútroštátne stratégie vyhodnotené;

12.  vyzýva Komisiu, aby poskytla nástroje na zvýšenie využívania synergií medzi SPP a financovaním politiky súdržnosti;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby budúca SPP plne rešpektovala rozdelenie právomocí v každom členskom štáte, ktoré je často stanovené v ústave, a to najmä z hľadiska dodržiavania zákonných právomocí regiónov EÚ pri navrhovaní, riadení a vykonávaní politík, ako je EPFRV; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli poľnohospodári a ostatní príjemcovia riadne zapojení do všetkých fáz tvorby politiky;

14.  víta úsilie Komisie zamerané na stanovenie koncepcie programu, vykonávanie a kontrolu prístupu založeného na výsledkoch s cieľom klásť väčší dôraz na výkonnosť než na súlad a zároveň zabezpečiť primerané monitorovanie na základe rizika prostredníctvom jasne vymedzených, jednoduchých, menej byrokratických (vrátane predchádzania tzv. gold-platingu), spoľahlivých, transparentných a merateľných ukazovateľov na úrovni EÚ vrátane vhodného systému kontroly návrhu opatrení a programov členských štátov, vykonávania a sankcií; považuje za potrebné zaviesť základné jednotné kritériá na stanovenie podobných sankcií za rovnaké porušenie predpisov zistené pri vykonávaní rôznych opatrení, ktoré členské štáty alebo regióny používajú na dosiahnutie spoločných všeobecných cieľov stanovených EÚ;

15.  zdôrazňuje, že prístup založený výlučne na výstupoch by predstavoval riziko pre členské štáty, ktoré by vzhľadom na ich špecifické podmienky nemuseli byť schopné v plnom rozsahu dosiahnuť všetky výsledky stanovené v ich vnútroštátnych plánoch, a v prípade ktorých by mohlo dôjsť k následnému zníženiu ich vnútroštátnych finančných balíkov a pozastaveniu financovania;

16.  uznáva, že nový model vykonávania si bude vyžadovať doladenie a úpravu v priebehu niekoľkých rokov, aby sa zaistilo, že poľnohospodári nebudú penalizovaní v dôsledku zmeny modelu založeného na výstupoch;

17.  poznamenáva však, že potenciálne oneskorenie pri prijímaní strategických plánov SPP môže viesť k omeškaniu platieb, čo je scenár, ktorému treba predísť;

18.  konštatuje, že v rámci piliera I si členské štáty môžu vybrať programy z katalógu priorít, ktorý vypracovala EÚ;

19.  vyzýva na vytvorenie systému vhodných inštitucionálnych a právnych úprav, ktoré by viedli k zmene modelu vykonávania s cieľom zabrániť vzniku dodatočných nákladov a zníženiu čerpania finančných prostriedkov v členských štátoch;

20.  domnieva sa, že zhromažďovanie informácií by malo vychádzať skôr zo satelitných snímok a databáz integrovaných administratívnych a kontrolných systémov a nie z údajov predložených jednotlivými poľnohospodármi;

21.  vyzýva Komisiu, aby rozvíjala relevantné synergie medzi hlavnými programami EÚ pre výskum kozmického priestoru a SPP, najmä s programom Copernicus, ktorý má pre poľnohospodársku komunitu osobitný význam z hľadiska monitorovania životného prostredia a zmeny klímy.

22.  požaduje opatrenia na zvýšenie recyklácie živín; vyzýva na zosúladenie poľnohospodárskej štrukturálnej politiky so systémom agroenvironmentálnej podpory, napríklad lepšou kombináciou rastlinnej a živočíšnej výroby;

23.  žiada, aby sa zachoval zjednodušený režim pre malých poľnohospodárov (SFS);

24.  domnieva sa, že poľnohospodári s menej ako piatimi hektármi pôdy by mali mať možnosť dobrovoľne vstúpiť do SFS;

25.  vyzýva Komisiu, aby vykonala finančnú kontrolu a kontrolu a audity výkonnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa funkcie auditu vo všetkých členských štátoch vykonávali podľa rovnako prísnych noriem a v súlade s rovnakými podmienkami, a to bez ohľadu na väčšiu flexibilitu pre členské štáty pri koncipovaní programu a riadení a s cieľom zaistiť najmä včasné vyplácanie finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch všetkým oprávneným poľnohospodárom a vidieckym spoločenstvám, pričom sa minimalizuje administratívna záťaž pre príjemcov;

26.  pripomína, že v rámci predchádzajúcej reformy bolo ťažké sa dohodnúť na vymedzení pojmu „aktívny poľnohospodár“; domnieva sa preto, že poľnohospodárska produkcia (napr. ponechanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom stave, zavádzanie zásad dobrého chovu zvierat, prispievanie k obehovému hospodárstvu) by mohla predstavovať riešenie, ktoré je cielenejšie a merateľné z hľadiska takejto definície;

27.  odmieta 25 % zníženie rozpočtu na rozvoj vidieka, ako sa navrhuje v nedávnom návrhu VFR na roky 2021 – 2027 z 2. mája 2018; trvá na tom, že akékoľvek škrty v rozpočte v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka nesmú viesť k zníženiu úrovne ambícií v porovnaní so súčasnou SPP;

28.  domnieva sa, že všetci aktéri zapojení do procesu kontroly financií EÚ vrátane Dvora audítorov musia rovnako chápať kontrolný systém založený na výkonnosti, aby sa predišlo tomu, že členské štáty alebo príjemcovia budú čeliť neočakávaným finančným opravám;

29.  zdôrazňuje, že poľnohospodári sú podnikatelia a mali by sa im zabezpečiť zodpovedajúce slobody, aby mohli získať reálne trhové ceny za svoje výrobky;

30.  zdôrazňuje, že poľnohospodári pracujúci na čiastočný úväzok a poľnohospodári, ktorí majú zmiešané príjmy, nesmú byť vylúčení;

31.  víta návrh Komisie poskytnúť členským štátom, regiónom a poľnohospodárom v rámci vyššej finančnej prahovej hodnoty pre poľnohospodárske pravidlá de minimis väčšiu flexibilitu a súčasne zachovať integritu vnútorného trhu;

32.  vyzýva ďalej Komisiu, aby členským štátom poskytla väčšiu flexibilitu v rámci pravidiel štátnej pomoci v poľnohospodárstve s cieľom podporovať poľnohospodárov pri vytváraní dobrovoľných preventívnych úspor s cieľom lepšie zvládať riziká v oblasti klímy a zdravia a hospodárske krízy;

33.  žiada však, aby mikro a malé poľnohospodárske podniky boli spravodlivo odmeňované za verejné statky, ktoré poskytujú, vrátane ich účasti na družstevných a komunitných aktivitách;

34.  vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o lepšiu súčinnosť medzi SPP a ostatnými politikami a fondmi, ako sú kohézne a štrukturálne fondy a iné investičné fondy, s cieľom vytvoriť multiplikačný efekt pre vidiecke oblasti;

35.  požaduje lepšiu politickú koordináciu medzi SPP a ostatnými politikami a opatreniami EÚ, najmä so smernicou 2000/60/ES, smernicou 91/676/EHS a nariadením (ES) č. 1107/2009, v záujme dosiahnutia udržateľnej ochrany vodných zdrojov, ktorých množstvo a kvalitu poľnohospodárstvo nepriaznivo ovplyvňuje; žiada stimuly na podporu projektov miestnej spolupráce medzi poľnohospodármi a dodávateľmi vody s cieľom posilniť ochranu vodných zdrojov;

36.  poznamenáva, že mnohé obce a regióny napriek ich vidieckemu charakteru zostávajú z administratívnych dôvodov mimo rozsahu pôsobnosti programov rozvoja vidieka v niektorých členských štátoch, čo ich znevýhodňuje;

37.  vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie pružnejšieho prístupu, ktorý by nepoškodzoval tieto regióny a výrobcov v nich pôsobiacich;

Inteligentná, efektívna, udržateľná a spravodlivá SPP – prínos pre poľnohospodárov, občanov, vidiecke oblasti a životné prostredie

38.  považuje za potrebné zachovať súčasnú štruktúru založenú na dvoch pilieroch a zdôrazňuje, že tieto piliere musia byť koherentné a navzájom sa dopĺňať, pričom pilier I je financovaný výlučne z prostriedkov EÚ a je účinným prostriedkom na podporu príjmov, základných environmentálnych opatrení a zachovania existujúcich trhových opatrení, a pilier II spĺňa osobitné potreby členských štátov; domnieva sa však, že je zároveň potrebné podnecovať poľnohospodárov a iných príjemcov, aby vykonávali činnosti, ktoré prinesú environmentálne a sociálne verejné statky, ktoré nie sú odmeňované trhom, a aby dodržiavali nové a zavedené postupy v poľnohospodárstve na základe spoločných, jednotných a objektívnych kritérií a súčasne zachovali možnosť, aby členské štáty mohli zaujať špecifický prístup k miestnym a odvetvovým podmienkam; považuje prechod všetkých európskych poľnohospodárskych podnikov na udržateľnosť a úplné začlenenie všetkých európskych poľnohospodárskych podnikov do obehového hospodárstva, ktoré spája hospodárske a environmentálne normy výkonnosti bez zníženia sociálnych alebo zamestnaneckých noriem, za hlavnú prioritu;

39.  pripomína Komisii, že ciele SPP stanovené v článku 39 ZFEÚ sú: zvýšenie produktivity poľnohospodárstva, zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov, stabilizácia trhov, zaručenie riadneho zásobovania a zabezpečenie dodávok spotrebiteľom za primerané ceny;

40.  zdôrazňuje potenciál technologických inovácií pre inteligentné a efektívne odvetvie, ktoré zaručuje udržateľnosť, najmä pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov a monitorovanie plodín a zdravia zvierat a životného prostredia;

41.  žiada, aby sa v rámci SPP zjednodušilo a podporovalo uplatňovanie takýchto inovácií;

42.  nazdáva sa, že ciele budúcej štruktúry SPP možno dosiahnuť iba za predpokladu, že bude dostatočne financovaná; požaduje preto zvýšenie alebo zachovanie rozpočtu SPP v konštantných eurách v nasledujúcom VFR s cieľom splniť ambície revidovanej a efektívnej SPP po roku 2020;

43.  domnieva sa, že ďalšia liberalizácia trhu a zníženie ochrany poľnohospodárov, ktoré táto prináša, by si vyžadovala náhrady pre poľnohospodárske odvetvie a najmä pre tie poľnohospodárske podniky, ktoré čelia konkurenčnému znevýhodneniu, najmä problémom súvisiacim s využívania poľnohospodárskej pôdy alebo s ich polohou v horských oblastiach, a že len takýmito kompenzačnými opatreniami možno zabezpečiť rozsiahle obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a zachovanie kultúrnej krajiny;

44.  zdôrazňuje, že rozpočet SPP by sa mal prispôsobiť budúcim potrebám a výzvam, ako sú tie, ktoré vyplývajú z brexitu a dohôd o voľnom obchode, ktoré EÚ uzavrela so svojimi hlavnými obchodnými partnermi;

45.  poukazuje na pretrvávajúce rozdiely v rozvoji medzi vidieckymi oblasťami v rôznych regiónoch a členských štátoch, a preto sa domnieva, že kritériá súdržnosti by mali naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri rozdeľovaní finančných prostriedkov druhého piliera medzi členskými štátmi;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa druhý pilier (politika rozvoja vidieka) vyčlenil veľký objem rozpočtových prostriedkov v celkovom rozpočte SPP;

47.  domnieva sa, že poľnohospodári potrebujú podporu pri prechode na úplnú udržateľnosť;

48.  domnieva sa, že rozvoj nových politík a cieľov EÚ nesmie byť na úkor úspešnej SPP a jej zdrojov;

49.  berie na vedomie súčasnú neistotu, ktorá panuje v súvislosti s budúcim rozpočtom SPP;

50.  zdôrazňuje, že zdroje z SPP sú finančné prostriedky daňovníkov z každého členského štátu a že daňovníci v celej EÚ majú právo na to, aby sa zabezpečilo, že tieto finančné prostriedky sa používajú výlučne cielene a transparentne;

51.  domnieva sa, že sa treba vyhnúť novým riadkom týkajúcim sa rozvoja vidieka, na ktoré nie sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky;

52.  je presvedčený, že pre rozmanité poľnohospodárske systémy, najmä malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a mladých poľnohospodárov, je potrebná cielenejšia podpora s cieľom posilňovať regionálne hospodárstva prostredníctvom poľnohospodárskeho sektora produktívneho z hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho hľadiska; domnieva sa, že to možno dosiahnuť vyššou mierou povinnej, redistribučnej podpory pre prvé hektáre podniku spojenou s priemernou veľkosťou podniku v členských štátoch so zreteľom na širokú škálu veľkostí poľnohospodárskych podnikov v celej EÚ; zdôrazňuje, že podpora väčších poľnohospodárskych podnikov by mala mať zostupnú tendenciu s ohľadom na úspory z rozsahu s možnosťou, aby sa o povinných stropoch rozhodovalo na európskej úrovni, a na flexibilné kritériá, aby sa zohľadnila schopnosť poľnohospodárskych podnikov a družstiev poskytovať stabilné zamestnanie, ktoré ľudí udrží na vidieku; domnieva sa, že finančné prostriedky sprístupnené prostredníctvom stropov a zostupnej tendencie by sa mali ponechať v členskom štáte alebo regióne, z ktorého pochádzajú;

53.  domnieva sa, že je zásadné zabezpečiť, aby podpora bola zacielená na skutočných poľnohospodárov pri zameraní úsilia na tých, ktorí si aktívnou činnosťou zarábajú na živobytie;

54.  považuje za nevyhnutné zachovať zjednodušený režim pre malých výrobcov, aby sa uľahčil ich prístup k informáciám a riadeniu priamych platieb v rámci SPP;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať kľúčové prvky dobre vyváženého, transparentného, jednoduchého a objektívneho systému sankcií a stimulov spojeného s transparentným a včasným systémom na určenie oprávnenosti príjemcov na získanie verejných prostriedkov na poskytovanie verejných statkov, ktorý by mali tvoriť jednoduché, dobrovoľné a povinné opatrenia orientované na výsledky, čím by sa dôraz presunul z dodržiavania pravidiel na skutočné výsledky;

56.  zdôrazňuje, že poľnohospodári pracujúci na čiastočný úväzok a osoby prevádzkujúce poľnohospodárske podniky so zmiešanými príjmami – ktoré oživujú vidiek v mnohých ohľadoch – vykonávajú poľnohospodárske činnosti s cieľom zarobiť si na živobytie a sú skutočnými poľnohospodármi, ako je vymedzené v oznámení Komisie;

57.  žiada, aby sa súčasný systém výpočtu priamych platieb v rámci piliera I, najmä v členských štátoch, v ktorých sa hodnota nárokov stále čiastočne vypočítava na základe historických referencií, zmodernizoval a nahradil metódou na výpočet platieb EÚ, ktorej základnou zložkou by bola podpora príjmov pre poľnohospodárov do určitých limitov a ktorá by sa mohla postupne zvyšovať s príspevkom k poskytovaniu verejných statkov v súlade s cieľmi a zámermi EÚ do roku 2030, aby sa tento systém stal jednoduchším a transparentnejším;

58.  víta jednoduchý, odôvodnený, transparentný a ľahko realizovateľný režim jednotnej platby za plochu (SAPS), ktorý sa úspešne využíva v mnohých členských štátoch; žiada preto, aby sa SASP zachoval aj po roku 2020, a navrhuje, aby bol používaný v každom členskom štáte alebo každým poľnohospodárom v EÚ;

59.  zdôrazňuje, že takýto režim by umožnil, aby bol nahradený administratívne zložitý systém platobných nárokov, čo by malo za následok výrazné zníženie byrokracie;

60.  domnieva sa, že na zabezpečenie efektívnosti týchto nových platieb z dlhodobého hľadiska by sa tieto nemali stať obchodovateľnou komoditou;

61.  žiada, aby Komisia preskúmala potrebu platobných nárokov, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť s pravidlami WTO;

62.  zdôrazňuje skutočnosť, že verejné finančné prostriedky zo súčasnej SPP, ktoré sa vynakladajú na skutočné činnosti poľnohospodárov, podliehajú veľmi presným kontrolám vykonávaným v malom meradle;

63.  domnieva sa, že tieto platby by mali podmienené rešpektovaním prísnych a spoločných podmienok vrátane zabezpečenia produktov šetrných voči životnému prostrediu a iných verejných statkov, napr. kvalitných pracovných miest;

64.  pripomína, že v uznesení Európskeho parlamentu o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde? sa uznáva, že platby na pozemky bez jasnej podmienenosti vedú k narušeniu trhu s pôdou, a teda ovplyvňujú koncentráciu stále väčšieho množstva poľnohospodárskej pôdy v rukách niekoľkých subjektov;

65.  objasňuje, že verejné statky sú tie služby, ktoré presahujú rámec záväzných právnych predpisov v oblasti životného prostredia, klímy a dobrých životných podmienok zvierat vrátane najmä vodných zdrojov a ochrany biodiverzity, úrodnosti pôdy, opeľovačov a ochrany vrstvy humusu, ako aj dobrých životných podmienok zvierat;

66.  zdôrazňuje, že priame platby treba medzi členské štáty rozdeľovať spravodlivo, čo je nevyhnutné pre fungovanie jednotného trhu, pričom sa musia brať do úvahy objektívne kritériá, ako sú sumy, ktoré dostali členské štáty v rámci piliera I a piliera II, a skutočnosť, že prírodné podmienky, zamestnanosť a sociálno-hospodárske podmienky, všeobecná životná úroveň, výrobné náklady, najmä náklady na pôdu a kúpna sila, nie sú v celej EÚ rovnaké;

67.  zdôrazňuje, že väčšie zbližovanie výšky priamych platieb medzi členskými štátmi možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa rozpočet primerane zvýši;

68.  zdôrazňuje, že priame platby slúžia na podporu poľnohospodárov v produkcii potravín a na ochranu životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat;

69.  domnieva sa, že by sa mali zachovať platby dobrovoľnej viazanej podpory, pričom by sa tieto mali aktivovať iba na základe posúdenia Komisie, pri dodržaní prísnych podmienok, že sa zaručia rovnaké podmienky na jednotnom trhu, predíde sa narušeniu hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o komodity, zabezpečí sa súlad s pravidlami WTO a neohrozí sa úsilie o dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy; domnieva sa, že dobrovoľná viazaná podpora slúži ako nástroj na riešenie potrieb citlivých odvetví a špecifických cieľov týkajúcich sa životného prostredia, klímy alebo kvality a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh s cieľom stimulovať poľnohospodárske postupy, ktoré spĺňajú vysoké normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a environmentálne normy s cieľom zvládať špecifické ťažkosti, najmä tie, ktoré vyplývajú zo štrukturálnej konkurenčnej nevýhody znevýhodnených a horských regiónov, ako aj ťažkosti, ktoré majú skôr dočasný charakter a súvisia napríklad s prechodom zo starého systému platobných nárokov; okrem toho sa domnieva, že dobrovoľná viazaná podpora je aj nástrojom na podporu strategicky významnej výroby, napríklad bielkovinových plodín, v budúcnosti alebo na kompenzáciu vplyvu dohôd o voľnom obchode; okrem toho zdôrazňuje, že platby dobrovoľnej viazanej podpory sú dôležité na zachovanie rozmanitosti poľnohospodárskej výroby v EÚ, zamestnanosti v poľnohospodárstve a udržateľných systémov výroby;

70.  žiada, aby sa s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže platby z piliera I vrátane viazanej podpory obmedzili, pokiaľ ide o výšku na hektár a príjemcu, na dvojnásobok priemeru priamych platieb EÚ na hektár;

71.  pripomína, že generačná výmena a noví účastníci na trhu sú pre poľnohospodárstvo v mnohých členských štátoch výzvou a že každá vnútroštátna alebo regionálna stratégia sa preto musí touto otázkou zaoberať prostredníctvom komplexného prístupu, zmobilizovať všetky finančné zdroje SPP vrátane dodatočných platieb pre mladých poľnohospodárov v rámci piliera I a opatrení na pomoc mladým poľnohospodárom so založením podniku v rámci piliera II, pričom pre členské štáty by mali byť povinné popri podpore z nových finančných nástrojov, ako je nástroj na poskytnutie prístupu ku kapitálu v kontexte obmedzených zdrojov; okrem toho zdôrazňuje význam vnútroštátnych opatrení pri odstraňovaní regulačných a hospodárskych prekážok pri súčasnej podpore plánovania nástupníctva, dôchodkových balíčkov a prístupu k pôde a pri uľahčovaní a podporovaní dohôd o spolupráci, ako sú partnerstvá, podielové hospodárenie, zmluvný chov a lízing medzi starými a mladými poľnohospodármi; domnieva sa, že pravidlá štátnej pomoci by mali zohľadňovať aj význam generačnej obnovy a brániť zániku rodinného poľnohospodárstva;

72.  domnieva sa, že je potrebné, aby nové právne predpisy jasnejšie rozlišovali medzi kritériami, ktoré tvoria základ stimulov pre „mladých poľnohospodárov“ a „nových účastníkov zakladajúcich poľnohospodársky podnik“ (mladí poľnohospodári sú definovaní na základe ich veku a noví účastníci podľa počtu rokov od založenia ich poľnohospodárskeho podniku) s cieľom zvýšiť potenciál oboch skupín priniesť generačnú obmenu a zlepšiť život vo vidieckych oblastiach;

73.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že nové spoločenské, technologické a hospodárske zmeny, ako napríklad čistá energia, digitalizácia a inteligentné riešenia, majú vplyv na život na vidieku;

74.  vyzýva Komisiu, aby podporila snahy o zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach s cieľom nabádať ľudí, najmä mladých ľudí, aby zostali vo vidieckych oblastiach alebo sa do nich vrátili, a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj nových služieb zo strany podnikateľov, najmä v prípade žien a mladých ľudí;

75.  konštatuje so znepokojením, že nedostatok pracovných síl v niektorých poľnohospodárskych sektoroch vedie k ukončeniu poľnohospodárskej činnosti; žiada, aby sa poskytovala podpora s cieľom prilákať pracovníkov do poľnohospodárstva;

76.  zdôrazňuje, že je potrebné šíriť úspešné modely členských štátov, ktoré spájajú mladých a starších poľnohospodárov v záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa generačnej obmeny;

77.  odporúča, aby sa prístup k financovaniu zlepšil dotovanými úrokovými sadzbami pôžičiek pre nových účastníkov;

78.  pripomína, že vidiecke oblasti a sídla si vyžadujú osobitnú pozornosť a integrované úsilie v záujme rozvoja inteligentných obcí;

79.  žiada zlepšenie spolupráce s EIB a Európskym investičným fondom (EIF), aby sa podporilo vytvorenie finančných nástrojov zameraných na mladých poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch;

80.  požaduje vytvoriť spravodlivé podmienky pre osobitné technologické zlepšenia zamerané na vidiecke uzly a siete;

81.  poukazuje na dôležitosť rozvoja vidieka vrátane iniciatívy LEADER na zlepšenie súčinnosti medzi jednotlivými politikami a na zvýšenie konkurencieschopnosti, podporu účinných a udržateľných hospodárstiev, podporu udržateľného a multifunkčného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a výrobu potravinových a nepotravinových výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu a pracovné miesta; poukazuje na dôležitosť vidieka pri podpore partnerstiev medzi poľnohospodármi, miestnymi spoločenstvami a občianskou spoločnosťou a pri podpore ďalších podnikateľských aktivít a príležitostí v oblasti agropodnikania, agroturistiky, priameho predaja, poľnohospodárstva podporovaného komunitou, biohospodárstva a udržateľnej výroby bioenergie a energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa často nedajú premiestniť a pomáhajú zabezpečiť zachovanie hospodárskej činnosti v regiónoch; zdôrazňuje preto význam finančného posilnenia piliera II, čím sa zvýši potenciál vytvárať príjmy, pomáhať v boji proti vyľudňovaniu, nezamestnanosti, chudobe a podporovať sociálne začlenenie, poskytovanie sociálnych služieb a posilnenie sociálno-hospodárskej štruktúry vo vidieckych oblastiach s celkovým cieľom zlepšenia kvality života v nich;

82.  žiada Komisiu, aby v legislatívnom období po roku 2020 zaviedla investičný prístup financovania z viacerých fondov na zabezpečenie bezproblémového zavádzania integrovaných nástrojov rozvoja vidieka, ako je iniciatíva na podporu inteligentných obcí;

83.  žiada vytvorenie nového fondu na miestny rozvoj vedený komunitou, na základe iniciatívy LEADER a skúseností v tejto oblasti, do ktorého sa vyčlení 10 % zo všetkých štrukturálnych fondov na ciele stanovené stratégiami miestneho rozvoja vedeného komunitou, a to bez vymedzenia medzi jednotlivými štrukturálnymi fondmi, ktoré by sa mali uvoľňovať decentralizovane;

84.  zdôrazňuje, že programy rozvoja vidieka by mali prinášať poľnohospodárskym podnikom pridanú hodnotu a zachovať si svoju dôležitú úlohu pri uľahčovaní dlhodobých opatrení týkajúcich sa inovatívnych postupov a agroenvironmentálnych opatrení;

85.  domnieva sa, že popri poskytovania potrebnej finančnej pomoci by sa mala v rámci iniciatívy LEADER venovať dodatočná pozornosť potrebám a projektom rodinných poľnohospodárskych mikropodnikov;

86.  domnieva sa, že bolo preukázané, že vidiecke oblasti potrebujú, aby sa ženy a muži podieľali na činnosti malých a stredných poľnohospodárskych podnikov;

87.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať osobitnú kompenzačnú podporu pre poľnohospodárske podniky v znevýhodnených oblastiach v súlade s podmienkami, ktoré stanovili členské štáty vzhľadom na ich osobitné miestne okolnosti;

88.  zdôrazňuje tiež, že uplatňovanie finančných nástrojov v oblasti rozvoja vidieka by malo prebiehať na dobrovoľnom základe, pričom by sa mali posilniť investície do vidieckych oblastí;

89.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia týkajúce sa iniciatívy na podporu inteligentných obcí, aby sa inteligentné obce stali prioritou budúcej politiky rozvoja vidieka;

90.  domnieva sa, že financovanie včelárstva v rámci piliera II by malo byť cielenejšie a účinnejšie a nový legislatívny rámec by mal ustanoviť v rámci piliera I nový režim podpory pre včelárov vrátane priamej podpory na včelstvo;

91.  zdôrazňuje, že na opatrenia, ktoré menej súvisia s poľnohospodárstvom, sa musí vzťahovať vyššia miera spolufinancovania;

92.  vyzýva Komisiu, aby v rámci piliera I zaviedla nový, ucelený, posilnený a zjednodušený režim podmienenosti, ktorý umožní integráciu a vykonávanie rôznych typov existujúcich environmentálnych opatrení, ako sú súčasné opatrenia týkajúce sa krížového plnenia a ekologizácie; zdôrazňuje, že východiskový bod piliera I na dosiahnutie udržateľného poľnohospodárskeho rozvoja by mal byť povinný a jasne stanovovať opatrenia a výsledky očakávané od poľnohospodárov, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a zároveň aj minimálna byrokracia na úrovni poľnohospodárskych podnikov a primeraná kontrola zo strany členských štátov s prihliadnutím na miestne podmienky; okrem toho požaduje nový a jednoduchý systém, ktorý by mal byť povinný pre členské štáty a dobrovoľný pre poľnohospodárske podniky, založený na pravidlách EÚ, ktoré prekračujú základný rámec, aby stimulovali prechod poľnohospodárov na udržateľné techniky a postupy v oblasti klímy a životného prostredia, a ktoré sú zlučiteľné s agroenvironmentálno-klimatickými opatreniami (AECM) v pilieri II; domnieva sa, že vykonávanie tohto systému by malo byť stanovené vo vnútroštátnych strategických plánoch v rámci EÚ;

93.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že agroenvironmentálno-klimatické opatrenia piliera II pre rozvoj vidieka budú naďalej kompenzovať dodatočné náklady a nedostatky súvisiace s dobrovoľným zavádzaním postupov priaznivých pre životné prostredie a klímu poľnohospodármi s možnosťou pridať stimuly pre investície do ochrany životného prostredia, biodiverzity a efektívneho využívania zdrojov; domnieva sa, že tieto programy by sa mali zjednodušiť, lepšie zacieliť a zefektívniť, aby poľnohospodári mohli účinne plniť ambiciózne ciele politiky týkajúce sa ochrany životného prostredia, biodiverzity, hospodárenia s vodou a opatrení v oblasti klímy a zmierňovania zmeny klímy, a zároveň zabezpečovať minimálnu byrokraciu na úrovni poľnohospodárskych podnikov so zreteľom na miestne podmienky a primeranú kontrolu členskými štátmi;

94.  požaduje, aby sa popri poľnohospodárskych podnikoch, ktoré sa podieľajú výlučne na ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 834/2007 a sú oslobodené od požiadaviek ekologizácie stanovených v článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, vyňali aj tie poľnohospodárske podniky, ktoré vykonávajú agroenvironmentálne opatrenia v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

95.  zdôrazňuje, že stredozemské regióny EÚ sú zraniteľnejšie voči vplyvom zmeny klímy, ako sú suchá, požiare a rozširovanie púští, a preto poľnohospodári budú musieť vynaložiť v týchto oblastiach väčšie úsilie o prispôsobenie svojej činnosti zmenenému životnému prostrediu;

96.  domnieva sa, že budúce legislatívne návrhy Komisie by mali byť schopné podporovať čo najväčší počet poľnohospodárov v ich úsilí o modernizáciu smerom k udržateľnejšiemu rozvoju poľnohospodárstva;

97.  požaduje, aby sa v záujme zjednodušenia SPP zachovali existujúce výnimky a najmenšie poľnohospodárske podniky s menej ako 15 hektármi sa nezaťažovali dodatočnými environmentálnymi a klimatickými opatreniami v rámci SPP;

98.  navrhuje, aby túto novú formu ekologizácie dopĺňalo významné, koordinované a účinnejšie úsilie v rámci piliera II prostredníctvom cielených hmotných a nehmotných investícií (prenos poznatkov, odborná príprava, poradenstvo, výmena poznatkov, vytváranie sietí a inovácie pomocou európskych partnerstiev v oblasti inovácií) ako ďalšej hybnej sily zmien;

99.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že do jej legislatívnych návrhov na reformu SPP budú zahrnuté primerané opatrenia a nástroje, ktoré začlenia produkciu bielkovinových plodín do zdokonaleného systému striedania plodín, a to s cieľom vyriešiť súčasný deficit bielkovín, zvýšiť príjmy poľnohospodárov a zaoberať sa kľúčovými otázkami, ktorým čelí poľnohospodárstvo, ako sú zmena klímy, strata biodiverzity a úrodnosti pôdy a ochrana vodných zdrojov a trvalo udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi;

100.  domnieva sa, že minimálna suma celkového dostupného rozpočtu v rámci piliera II by sa mala vyčleniť na agroenvironmentálno-klimatické opatrenia vrátane ekologického poľnohospodárstva, sekvestrácie CO2, zdravia pôdy, udržateľných opatrení na obhospodarovanie lesov, plánovania hospodárenia so živinami na ochranu biodiverzity a opeľovania a genetickej rozmanitosti zvierat a rastlín; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zachovania platieb v rámci siete Natura 2000 a zabezpečenia toho, aby boli dostatočné na to, aby mohli slúžiť ako skutočný stimul pre poľnohospodárov;

101.  zdôrazňuje potrebu platieb v rámci rozvoja vidieka pre poľnohospodárov v oblastiach s prírodnými prekážkami, náročnými klimatickými podmienkami, strmými svahmi alebo obmedzeniami z hľadiska kvality pôdy; požaduje zjednodušenie a lepšie zacielenie plánu pre oblasti s prírodnými prekážkami na obdobie po roku 2020;

102.  pripomína, že Európsky parlament už zdôraznil, že v rámci „kontroly vhodnosti“ smernice Natura sa vyzdvihla potreba zlepšenia súdržnosti so SPP, a poukazuje na znepokojujúci pokles druhov a biotopov v súvislosti s poľnohospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu SPP na biodiverzitu; ďalej požaduje vyššie platby v súvislosti so sústavou Natura 2000 s cieľom lepšie stimulovať ochranu poľnohospodárskych lokalít sústavy Natura 2000, ktoré sú vo veľmi zlom stave;

103.  požaduje, aby sa vykonávali a posilnili poľnohospodárske opatrenia šetrné voči klíme, keďže v budúcnosti dôjde k zvýšeniu vplyvu zmeny klímy na poľnohospodárstvo v Európe;

104.  domnieva sa, že v rámci SPP je potrebné riadiť riziká spojené so zmenou klímy a s degradáciou pôdy v celej poľnohospodárskej krajine tým, že sa bude investovať do zvyšovania odolnosti a trvanlivosti agroekosystémov a do ekologickej infraštruktúry na vytváranie vrstvy ornice, do zvrátenia erózie pôdy, zavádzania a predlžovania striedania plodín, zvyšovania počtu stromov v krajine a do podpory biologickej a štrukturálnej diverzity v poľnohospodárskych podnikoch;

105.  domnieva sa, že by sa malo podporovať a propagovať intenzívnejšie využívanie odpadu na poliach ako obnoviteľného, účinného a udržateľného zdroja energie vo vidieckych oblastiach;

106.  vyzýva Komisiu, aby podporovala inovácie, výskum a modernizáciu v poľnohospodárstve, agrolesníctve a potravinárskom sektore tým, že podporí silný systém poradenstva a odbornej prípravy, ktorý je lepšie prispôsobený potrebám príjemcov SPP pri rozvoji ich postupov smerujúcich k väčšej udržateľnosti a ochrane zdrojov, ako aj podporovaním uplatňovania inteligentných technológií s cieľom účinnejšie reagovať na výzvy v oblasti zdravia, životného prostredia a konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že odborná príprava a presadzovanie výsledkov výskumu musia byť predpokladom koncipovania a vykonávania programu vo všetkých členských štátoch a že je nevyhnutné podporovať prenos know-how, modely najlepších postupov a výmeny medzi družstvami a organizáciami výrobcov vo všetkých členských štátoch, napr. prostredníctvom európskeho systému poľnohospodárskych znalostí a informácií (AKIS); domnieva sa, že agroekologické metódy a zásady, o ktoré sa opiera presné poľnohospodárstvo, môžu vytvoriť značné prínosy pre životné prostredie, zvýšiť príjmy poľnohospodárov, zracionalizovať využívanie poľnohospodárskej techniky a výrazne zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov;

107.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby SPP, Horizont 2020 a iné podporné mechanizmy financovania nabádali poľnohospodárov na investovanie do nových technológií prispôsobených veľkosti ich poľnohospodárskeho podniku, ako sú nástroje presného a digitálneho poľnohospodárstva, ktoré zlepšujú odolnosť a environmentálny vplyv poľnohospodárstva;

108.  vyzýva Komisiu, aby stimulovala vytváranie a zavádzanie inovačných technológií pre všetky druhy poľnohospodárskych podnikov bez ohľadu na ich veľkosť a produkciu a to, či ide o konvenčné alebo ekologické poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat alebo rastlinnú výrobu, resp. malovýrobu či veľkovýrobu;

109.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila SPP, ktorá povedie k väčšej inovácii, prispeje k pokroku v oblasti biohospodárstva a poskytne riešenia z hľadiska biodiverzity, klímy a životného prostredia;

110.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na kvalitu života vo vidieckych oblastiach a zatraktívnila ho pre všetkých ľudí, najmä pre mladú generáciu;

111.  domnieva sa, že digitalizácia poľnohospodárstva a presné poľnohospodárstvo, ktoré sa podporujú v rámci SPP, by nemali zvyšovať závislosť poľnohospodárov od dodatočných príspevkov alebo externého financovania ani im brániť v prístupe k zdrojom, ale tieto opatrenia by mali byť verejne prístupné a vypracované v spolupráci s poľnohospodármi;

112.  požaduje, bez toho, aby to malo vplyv na opätovné vymedzenie celkovej sumy podpory EÚ na rozvoj vidieka, aby súčasné programy rozvoja vidieka schválené v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 naďalej platili do roku 2024 alebo do prijatia novej reformy;

113.  víta záväzok Komisie podporovať koncepciu „inteligentných dedín“ v EÚ, ktorá umožní koordinovaným rozvojom rôznych politík komplexne sa zaoberať nedostatočným širokopásmovým pripojením, pracovnými príležitosťami a poskytovaním služieb vo vidieckych oblastiach;

114.  žiada, aby sa opatreniami v rámci piliera II zameranými na podporu investícií do bezpečnostných opatrení a odbornej prípravy vyriešil závažný problém výskytu úrazov v poľnohospodárskych podnikoch, následkom ktorých dochádza v poľnohospodárskych podnikoch v EÚ k zraneniam a úmrtiam;

115.  požaduje, aby sa v rámci stratégie EÚ pre bielkovinové plodiny povolilo jedno použitie prípravkov na ochranu rastlín v období pred siatím a tesne po ňom na všetkých pozemkoch určených na pestovanie bielkovinových plodín;

116.  je presvedčený, že investície do inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy majú zásadný význam pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva;

117.  zdôrazňuje, že prístup založený na výsledkoch uplatňovaný na úrovni členských štátov a regiónov a inovatívne riešenia, ktoré poskytujú systémy certifikácie, by mali byť predmetom ďalšieho skúmania v rámci budúcej SPP, a to bez zavádzania ďalšej byrokracie a kontrol na mieste;

118.  požaduje zavedenie cielených opatrení zameraných na modernizáciu a zlepšovanie štruktúry v rámci piliera II v záujme splnenia prioritných cieľov, ako napríklad Digital Farming 4.0;

119.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili a podporovali prístup malých poľnohospodárov a marginalizovaných skupín k osivám a poľnohospodárskym vstupom a podporovali a chránili výmenu osív a ich verejné vlastníctvo a udržateľné tradičné metódy, ktoré zaručujú ľudské právo na riadne potraviny a výživu;

120.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na príležitosti pre podnikateľov poskytovať služby v prospech dedín a z dedín;

121.  poznamenáva, že každý podnik je iný, a preto sú potrebné individuálne riešenia;

Pevná pozícia pre poľnohospodárov v globálnom potravinovom systéme

122.  vyzýva Komisiu, aby v rámci piliera I zachovala súčasný rámec jednotnej spoločnej organizácie trhov (jednotná SOT) vrátane osobitných nástrojov politiky a obchodných noriem a aby zlepšila program EÚ na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách; zdôrazňuje význam existujúcich systémov riadenia výroby pre konkrétne výrobky a zachovania povinných programov jednotlivých odvetví (víno, ovocie a zelenina, olivový olej a včelárstvo) pre produkujúce krajiny, pričom konečným cieľom je posilnenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti každého odvetvia a zachovanie rovnakých podmienok a zároveň umožnenie prístupu pre všetkých poľnohospodárov;

123.  domnieva sa, že pozitívne a trhovo orientované skúsenosti operačných programov jednotnej SOT v sektore ovocia a zeleniny, ktoré realizovali organizácie výrobcov a boli financované na základe hodnoty predanej produkcie, preukázali svoju účinnosť pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a štruktúrovaní cieľových odvetví a zlepšovaní ich udržateľnosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila zavedenie podobných operačných programov pre ostatné odvetvia; domnieva sa, že by to mohlo byť osobitným prínosom pre organizácie výrobcov, ktoré zastupujú poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov z horských regiónov a odľahlých oblastí Únie, ktorí spracovávajú a uvádzajú na trh kvalitné produkty a udržiavajú mliečnu výrobu v týchto oblastiach, kde je poľnohospodárska výroba náročná;

124.  pripomína, že nerovnomerné rozloženie síl na trhu predstavuje osobitnú prekážku pokrytia nákladov výroby v sektore mlieka a mliečnych výrobkov;

125.  upozorňuje na možnosť zaviesť dobrovoľný program znižovania ponuky mlieka v rámci SOT;

126.  požaduje zavedenie nového nástroja riadenia svojpomoci pre olivový olej, ktorý by umožnil skladovanie oleja v rokoch, keď je prebytok výroby, a jeho dodanie na trh, keď výroba zaostáva za dopytom;

127.  trvá na tom, že je mimoriadne dôležité, aby v rámci budúcej SPP boli poľnohospodári podporovaní efektívnejšie, spravodlivejšie a rýchlejšie, aby sa dokázali vyrovnať s nestálosťou cien a príjmov v dôsledku klimatických podmienok, nepriaznivých poveternostných podmienok, sanitárnych a trhových rizík, a to tým, že sa vytvoria ďalšie stimuly a trhové podmienky stimulujúce rozvoj a dobrovoľné využívanie nástrojov riadenia rizík a stabilizácie (systémy poistenia, nástroje na stabilizáciu príjmov, mechanizmy individuálneho zabezpečenia a vzájomné fondy) pri zabezpečení dostupnosti pre všetkých poľnohospodárov a zlučiteľnosti s existujúcimi vnútroštátnymi systémami;

128.  požaduje, aby sa zlepšilo poskytovanie podpory na zvýšenie produkcie strukovín v EÚ a poskytovanie konkrétnej pomoci veľkým chovateľom oviec a kôz s prihliadnutím na výhody, ktoré tieto odvetvia prinášajú pre životné prostredie, a na potrebu znížiť závislosť EÚ od dovozu bielkovín pre krmivá;

129.  zdôrazňuje, aby SPP zameraná na budúcnosť by mala byť navrhnutá tak, aby lepšie riešila kľúčové otázky zdravia, ako sú otázky týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie (ďalej len „AMR“), kvality ovzdušia a zdravšej výživy;

130.  zdôrazňuje výzvy, ktoré AMR predstavuje z hľadiska zdravia ľudí a zvierat; domnieva sa, že v novom právnom rámci by sa mal aktívne podporovať vyšší štandard zdravia zvierat a ich dobrých životných podmienok ako prostriedok boja proti antibiotickej rezistencii, čím sa zabezpečí lepšia ochrana verejného zdravia a poľnohospodárskeho odvetvia ako celku;

131.  upozorňuje na to, že trhové riziká možno riadiť aj zlepšením prístupu európskeho poľnohospodárstva a potravinových výrobkov k vývozným trhom;

132.  trvá na tom, že je dôležité posilniť postavenie primárnych výrobcov v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to najmä tým, že sa zaručí spravodlivé rozdelenie pridanej hodnoty medzi výrobcov, spracovateľov a maloobchodný sektor, zavedú sa finančné zdroje a stimuly potrebné na podporu vytvárania a rozvoja vertikálnych a horizontálnych hospodárskych organizácií, ako sú organizácie výrobcov vrátane družstiev a ich združení a medziodvetvových organizácií, zavedú sa harmonizované minimálne normy na boj proti nespravodlivým a nekalým obchodným praktikám v rámci potravinového dodávateľského reťazca a posilní sa transparentnosť na trhoch a uplatnia sa nástroje na predchádzanie krízam;

133.  zdôrazňuje, že v súlade s cieľmi článku 39 ZFEÚ a výnimkou uvedenou v článku 42 ZFEÚ sa v súhrnnom nariadení objasnil právny vzťah medzi ustanoveniami jednotnej SOT a pravidlami hospodárskej súťaže EÚ a pre poľnohospodárov sa zaviedli nové kolektívne možnosti na zvýšenie ich vyjednávacej sily v rámci potravinového dodávateľského reťazca; domnieva sa, že tieto ustanovenia sú zásadné v rámci budúcej SPP a mali by sa ďalej zlepšovať;

134.  domnieva sa, že na základe skúseností získaných z fungovania rôznych observatórií trhu EÚ (mlieko, mäso, cukor a plodiny) by sa tieto nástroje mali rozšíriť na odvetvia, na ktoré sa ešte nevzťahujú, a ďalej rozvinúť, aby poskytli spoľahlivé údaje a prognózy účastníkom trhu s cieľom poskytnúť včasné varovanie a umožniť rýchle a preventívne opatrenia v prípade narušenia trhu s cieľom zabrániť krízam;

135.  požaduje, aby sa posilnila podpora a propagácia miestnych trhov a krátkych potravinových dodávateľských reťazcov; zdôrazňuje potrebu rozvíjať miestne služby týkajúce sa krátkych dodávateľských reťazcov;

136.  vyzýva Komisiu, aby bližšie objasnila a v prípade potreby aktualizovala pravidlá týkajúce sa organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií, najmä pokiaľ ide o politiku hospodárskej súťaže, a to aj s ohľadom na opatrenia a dohody medziodvetvových organizácií, s cieľom uspokojiť spoločenský dopyt;

137.  zdôrazňuje, že historické nástroje riadenia trhu SPP (t. j. verejná intervencia a súkromné skladovanie) majú v kontexte globalizovaných hospodárstiev obmedzený a nedostatočný účinok a že nástroje riadenia rizík nie sú vždy dostatočné na to, aby sa dokázali vyrovnať s výraznou nestálosťou cien a vážnymi narušeniami trhu;

138.  zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby jednotná SOT naďalej zohrávala dôležitú úlohu v budúcej SPP ako bezpečnostná sieť pri rýchlo sa stabilizujúcich poľnohospodárskych trhoch a pri predvídaní kríz, a na základe skúseností získaných počas posledných kríz na trhu, najmä v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, poukazuje na význam súhrnného nariadenia pri umožňovaní a podporovaní doplnkového využívania inovatívnych nástrojov riadenia trhu a krízového riadenia, ako sú dobrovoľné odvetvové dohody, na riadenie a prípadne kvantitatívne zníženie dodávok medzi výrobcami, organizáciami výrobcov, združeniami organizácií výrobcov a medziodvetvovými organizáciami a spracovateľmi (napr. plán zníženia produkcie mlieka EÚ);

139.  víta prácu, ktorá sa vykonala na udržateľnej stratégii EÚ v oblasti bielkovín;

140.  poukazuje na potrebu vytvoriť miestne a regionálne trhy pre strukoviny v celej EÚ, zlepšiť environmentálne vlastnosti pestovaním rotujúcich plodín a zároveň znížiť závislosť od dovážaných krmív, hnojív a pesticídov, ako aj zvýšiť životaschopnosť a hospodárske stimuly v záujme prechodu na udržateľnejšie poľnohospodárske postupy;

141.  domnieva sa, že opatrenia na riadenie dodávok syrov a šunky s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením alebo dodávok vína preukázali svoju efektívnosť pri zlepšovaní udržateľnosti, konkurencieschopnosti a kvality cielených výrobkov, a preto by sa mali zachovať a v prípade potreby rozšíriť tak, aby zahŕňali všetky výrobky označené kvalitou v súlade s cieľmi SPP;

142.  vyzýva na hĺbkové preskúmanie súčasného mechanizmu rezervy na krízové situácie s cieľom vytvoriť funkčný a nezávislý fond EÚ pre krízy v poľnohospodárstve, ktorý by bol oslobodený od rozpočtovej zásady ročnej platnosti tak, aby sa umožnili presuny rozpočtových prostriedkov z jedného roka do nasledujúceho, a to najmä vtedy, keď sú trhové ceny dostatočne vysoké, pričom by sa udržiavali rezervy na krízové situácie na konštantnej úrovni počas celého VFR, a tým sa umožnili rýchlejšie, ucelenejšie a účinnejšie preventívne opatrenia a reakcie na vážne krízové situácie dopĺňajúce vyžívanie nástrojov riadenia trhu a rizík vrátane opatrení týkajúcich sa hospodárskych dôsledkov pre poľnohospodárov v dôsledku problémov týkajúcich sa zdravia zvierat, chorôb rastlín a bezpečnosti potravín, alebo aj tých, ktoré vyplývajú z vonkajších otrasov, ktoré majú vplyv na poľnohospodárstvo;

143.  domnieva sa, že hoci obchodné dohody sú pre niektoré poľnohospodárske odvetvia EÚ prospešné a potrebné na posilnenie pozície Únie na globálnom poľnohospodárskom trhu a sú prínosom pre celé hospodárstvo EÚ, takisto prinášajú množstvo výziev, najmä pre malé a stredné poľnohospodárske podniky a citlivé odvetvia, ktoré je potrebné zohľadniť, ako je dodržiavanie sanitárnych a fytosanitárnych noriem, noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, environmentálnych a sociálnych noriem EÚ, čo si vyžaduje súlad medzi obchodnou politikou a určitými cieľmi SPP a nesmie viesť k oslabeniu vysokej úrovne európskych noriem alebo ohroziť jej vidiecke oblasti;

144.  zdôrazňuje, že uplatňovanie rozličných noriem by zvýšilo riziko vývozu domácej produkcie EÚ do zahraničia, a to na úkor rozvoja vidieka, životného prostredia a v určitých prípadoch kvality potravín;

145.  zdôrazňuje, že potreba posilniť ochranné mechanizmy by tiež mala vniesť svetlo do diskusií o budúcich obchodných dohodách (Mercosur, Nový Zéland, Austrália atď.) a o ich vplyve na poľnohospodárstvo v Európe;

146.  zdôrazňuje, že hoci je dôležité pokračovať v práci na zvýšenom prístupe európskych poľnohospodárskych výrobkov na trh, sú potrebné primerané opatrenia na ochranu európskeho poľnohospodárstva, ktoré zohľadňujú obavy špecifické pre daný sektor, ako sú ochranné mechanizmy na predchádzanie negatívnym socio-ekonomickým dosahom na malých a stredných poľnohospodárov v EÚ a tretích krajinách, potenciálne vylúčenie najcitlivejších odvetví z rokovaní a uplatňovanie zásady reciprocity, pokiaľ ide o podmienky výroby, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky medzi poľnohospodármi v EÚ a ich zahraničnými konkurentmi; trvá na tom, že európska výroba sa nesmie oslabovať podradným a menej kvalitným dovozom;

147.  vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvo začala opäť vnímať ako strategickú činnosť a k dohodám o voľnom obchode pristupovala tak, aby sa poľnohospodárstvo nepovažovalo za premennú iných odvetví zapojených do obchodu a kľúčové odvetvia, napríklad výroba surového mlieka, boli chránené;

148.  zastáva názor, že viaceré revízie SPP, ktoré boli vykonané od roku 1990, boli výrazne ovplyvnené požiadavkami medzinárodného obchodu a WTO; domnieva sa, že týmito revíziami sa zvýšila konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárskych výrobkov a európskeho agropotravinárskeho sektora, ale zároveň sa zhoršila situácia veľkých častí poľnohospodárskeho odvetvia, ktoré sú teraz vystavené nestabilite svetových trhov; domnieva sa, že nastal čas – ako Komisia uvádza v oznámení o budúcnosti poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe – aby sme sa sústredili na iné ciele SPP, napríklad na životnú úroveň poľnohospodárov a otázky týkajúce sa zdravia, zamestnanosti, životného prostredia a klímy;

149.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí byť súdržná s inými politikami EÚ, napríklad s rozvojovou a environmentálnou politikou, a podporovať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a že táto politika môže prispieť k dosiahnutiu cieľov SPP, najmä zaistiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a zabezpečiť dodávky tovaru spotrebiteľov za primerané ceny; zdôrazňuje, že agropotravinársky sektor EÚ by mal využiť možnosti rastu, ktoré vývoz prináša, keďže podľa odhadov bude 90 % nárastu celosvetového dopytu po agropotravinárskych výrobkoch v nasledujúcom desaťročí pochádzať z krajín mimo Európy; zdôrazňuje, že SPP musí najprv splniť potreby európskej spoločnosti v oblasti potravín, životného prostredia a klímy a až potom sa môže zamerať na produkciu určenú na medzinárodné poľnohospodárske trhy; zdôrazňuje, že tzv. rozvojové krajiny by mali mať dostatok príležitostí na to, aby samy dokázali vytvoriť a udržiavať silný agropotravinársky sektor;

150.  ďalej sa domnieva, že tovar, ktorého výroba súvisí s odlesňovaním, zaberaním pôdy, nadmerným využívaním zdrojov a porušovaním ľudských práv, by nemal získať prístup na trh EÚ;

151.  pripomína nový Európsky konsenzus o rozvoji, v ktorom EÚ a jej členské štáty opätovne potvrdzujú svoj záväzok týkajúci sa zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a uznávajú mimoriadnu dôležitosť účinného uplatňovania tejto zásady, ktorá je zakotvená v článku 208 ZFEÚ a z ktorej vyplýva, že vo všetkých politikách EÚ (vrátane poľnohospodárskej politiky a financovania), ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozvojové krajiny, sa musia zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce; v tejto súvislosti sa domnieva, že reforma SPP by mala rešpektovať právo rozvojových krajín formovať ich poľnohospodárske a potravinové politiky bez toho, aby sa oslabila ich kapacita na výrobu potravín a ohrozila ich dlhodobá potravinová bezpečnosť, a to najmä v prípade najmenej rozvinutých krajín;

152.  pripomína záväzok EÚ a jej členských štátov týkajúci sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby bola SPP súdržná s týmito cieľmi, a to najmä s cieľom číslo 2 (nulový hlad), 5 (rodová rovnosť), 12 (zodpovedná spotreba a produkcia), 13 (klimatické opatrenia) a 15 (život na pôde), s ktorými musí byť budúca SPP v súlade;

153.  v súlade so zásadou rozpočtovej efektívnosti požaduje súdržnosť a lepšiu súčinnosť medzi SPP a všetkými ostatnými politikami a medzinárodnými záväzkami EÚ, najmä pokiaľ ide o energetiku, zásobovanie vodou, využívanie pôdy, biodiverzitu a ekosystémy a rozvoj odľahlých a horských oblastí;

154.  žiada Komisiu, aby vykonávala systematické posúdenia vplyvu ustanovení týkajúcich sa poľnohospodárskeho sektora vo všetkých obchodných dohodách a aby ponúkala osobitné stratégie s cieľom zabezpečiť, že žiaden poľnohospodársky sektor neutrpí ujmu v dôsledku uzavretia obchodnej dohody s treťou krajinou;

155.  trvá na tom, že výrobné postupy a metódy sú dôležitou súčasťou sociálnych, hospodárskych a environmentálnych noriem vo svetovom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, a nabáda Komisiu, aby vyvinula tlak na WTO, aby tento ich význam uznala;

156.  zdôrazňuje, že splnenie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy a plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja musí byť v súvislosti s poľnohospodárskymi výrobkami jednou z hlavných zásad akejkoľvek obchodnej politiky; konštatuje, že Komisia vo svojom diskusnom dokumente o využívaní globalizácie správne signalizuje, že v globalizácii sa ako nový trend objavuje dopyt po výrobkoch spravodlivého obchodu a po udržateľných a miestnych výrobkoch; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ môže vo veľkej miere prispieť k splneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti klímy stanovených v Parížskej dohode;

157.  pripomína, že EÚ na svojej strane odstránila vývozné dotácie a že v súčasnom rozpočte EÚ pre tieto dotácie nie je nijaký rozpočtový riadok; vyzýva obchodných partnerov EÚ, aby v tejto súvislosti prijali záväzky k zníženiu domácej podpory, ktorá narúša trh; žiada členov WTO, ktorí naďalej udeľujú vývozné dotácie, aby vykonali ministerské rozhodnutie o hospodárskej súťaži v oblasti vývozu prijaté 19. decembra 2015 v Nairobi;

158.  žiada Komisiu, aby zostala obozretná a zintenzívnila obranné opatrenia Únie na riešenie existujúcich a budúcich prekážok prístupu na trh v tretích krajinách, ktorých pribúda, pričom je zároveň potrebné rešpektovať environmentálne a ľudské práva vrátane práva na výživu; zdôrazňuje, že väčšina týchto prekážok sa týka poľnohospodárskych výrobkov (podľa databázy Komisie o prístupe na trh je to 27 %) a v tejto oblasti sa vzťahujú predovšetkým na sanitárne a fytosanitárne opatrenia v oblasti prístupu na trh;

159.  vyzýva Komisiu, aby predvídala vplyv brexitu a pri príprave výmeny ponúk a výpočte kvót zohľadnila jeho dôsledky;

160.  vyzýva Komisiu, aby spustila zrozumiteľné a transparentné iniciatívy na ďalšie posilnenie podpory výroby, bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat, environmentálnych noriem a krátkych dodávateľských reťazcov v EÚ a aby podporila systémy kvalitnej potravinárskej výroby, ktoré by sa okrem iného mohli dosiahnuť prostredníctvom európskych systémov označovania pôvodu a marketingových a propagačných činností na vnútorných trhoch a trhoch tretích krajín pre tie sektory, ktoré využívajú osobitné nástroje politiky v rámci SPP; trvá na tom, že je potrebné obmedziť byrokraciu a zbytočné podmienky s cieľom umožniť menším výrobcom podieľať sa na týchto systémoch; víta neustále zvyšovanie rozpočtu pre propagačné programy a naliehavo vyzýva Komisiu, aby udržala tempo zvyšovania rozpočtových prostriedkov so zreteľom na rastúci záujem výrobcov;

161.  zdôrazňuje význam krátkych miestnych a regionálnych dodávateľských reťazcov, ktoré sú environmentálne udržateľnejšie, keďže spôsobujú menšie znečistenie v dôsledku obmedzenej dopravy, vďaka čomu sú výrobky čerstvejšie a ľahšie sledovateľné;

162.  pripomína, že je dôležité posilniť postavenie miestnych poľnohospodárov, aby získali lepšiu pozíciu v hodnotovom reťazci, a to tým, že sa im poskytne pomoc a podpora v oblasti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov s pridanou hodnotou a informácie o nových znalostiach a technológiách, lebo dosiahnutie udržateľnosti si vyžaduje priame opatrenia na zachovanie, ochranu a podporu prírodných zdrojov;

163.  pripomína, že miestna produkcia podporuje miestnu potravinovú kultúru a miestne hospodárstva;

164.  zdôrazňuje, že v budúcnosti by sa poľnohospodárstvo malo zameriavať na výrobu kvalitných potravín, pretože v tom spočíva konkurenčná výhoda Európy; zdôrazňuje, že tam, kde je to možné, sa musia zachovať a posilniť normy EÚ; požaduje opatrenia na ďalšie zvýšenie dlhodobej produktivity a konkurencieschopnosti odvetvia výroby potravín a na zavádzanie nových technológií a efektívnejšie využívanie zdrojov, čím sa posilní vedúca úloha EÚ vo svete;

165.  považuje za neprijateľné, že existujú rozdiely v kvalite medzi potravinami, ktoré sa propagujú a distribuujú na jednotnom trhu pod tou istou značkou a s tým istým obalom; víta podnety Komisie na riešenie otázky dvojakej kvality potravín na jednotnom trhu vrátane jej práce na spoločnej metodike testovania;

166.  víta pokrok dosiahnutý pri presadzovaní poľnohospodárskych záujmov EÚ na nedávnych dvojstranných obchodných rokovaniach, najmä pokiaľ ide o prístup vysokokvalitných agropotravinových výrobkov z EÚ na trh a o ochranu zemepisného označenia v tretích krajinách; verí, že je možné v tomto trende pokračovať a zlepšovať ho;

Transparentný rozhodovací proces pre solídny návrh SPP na roky 2021 – 2028

167.  zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada by mali prostredníctvom spolurozhodovacieho postupu stanoviť všeobecné spoločné ciele, základné normy, opatrenia a prideľované finančné prostriedky a určiť primeranú úroveň flexibility potrebnej nato, aby členské štáty a ich regióny dokázali reagovať na osobitosti a potreby pri rešpektovaní pravidiel jednotného trhu, aby sa predišlo narušeniam hospodárskej súťaže vyplývajúcim z vnútroštátnych rozhodnutí;

168.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že celý proces programovania SPP po roku 2020 – konzultácie, oznámenie, posúdenie vplyvu a legislatívne návrhy – sa opakovane začína s výrazným oneskorením, keďže koniec ôsmeho volebného obdobia sa blíži, čo vyvoláva riziko, že diskusiu o budúcnosti SPP zatienia debaty o voľbách, a obmedzuje možnosť dosiahnuť konečnú dohodu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu;

169.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla prechodné nariadenie, ktoré v prípade oneskoreného prijatia SPP umožní poľnohospodárom, aby mali naďalej prístup k opatreniam programu rozvoja vidieka, najmä k opatreniam v oblasti životného prostredia a investícií;

170.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby pri vykonávaní novej reformy nevznikali žiadne oneskorenia pri vyplácaní platieb poľnohospodárom a aby prevzali zodpovednosť a riadne odškodnili poľnohospodárov v prípade výskytu takýchto oneskorení;

171.  zdôrazňuje však, že pred skončením súčasného volebného obdobia sa musí dosiahnuť čo najväčší pokrok a túto otázku treba zdôrazniť počas kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu;

172.  uznáva význam zapojenia inštitúcií a odborníkov zodpovedných za politiky v oblasti zdravia a životného prostredia, ktoré majú vplyv na biodiverzitu, zmenu klímy a znečistenie ovzdušia, pôdy a vody, do procesu rozhodovania o SPP;

173.  vyzýva Komisiu, aby pred zavedením zásadných zmien pri navrhovaní a/alebo vykonávaní SPP navrhla prechodné obdobie dostatočne dlhé nato, aby sa zabezpečilo „hladké pristátie“ a čas na to, aby členské štáty mohli riadne vykonať túto novú politiku a aby sa zabránilo akémukoľvek oneskoreniu ročných platieb poľnohospodárom a vykonávania opatrení na rozvoj vidieka;

174.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili dialóg s rozvojovými krajinami a poskytli im odborné znalosti a finančnú pomoc na podporu ekologicky udržateľného poľnohospodárstva založeného na drobnom a rodinnom poľnohospodárstve, so zameraním najmä na ženy a mladých ľudí, čo je záväzok prijatý v roku 2017 v spoločnom vyhlásení zo samitu medzi Africkou úniou a EÚ s názvom Investíciami do mladých ľudí k zrýchlenému inkluzívnemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju; pripomína príspevok žien vo vidieckych oblastiach ako podnikateliek a propagátoriek trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu rozvinutia ich potenciálu v udržateľnom poľnohospodárstve a ich odolnosti vo vidieckych oblastiach;

175.  pripomína, že hlad a podvýživa v rozvojových krajinách súvisia najmä s nedostatočnou kúpnou silou a/alebo neschopnosťou chudobných ľudí žijúcich na vidieku dosiahnuť sebestačnosť; naliehavo preto žiada EÚ, aby aktívne pomáhala rozvojovým krajinám pri prekonávaní prekážok (ako je zlá infraštruktúra a logistika), ktoré brzdia ich poľnohospodársku výrobu;

176.  zdôrazňuje, že v roku 2050 bude viac než polovica obyvateľov najmenej rozvinutých krajín naďalej žiť vo vidieckych oblastiach a že rozvoj udržateľného poľnohospodárstva v rozvojových krajinách prispeje k rozvinutiu potenciálu vidieckych komunít v týchto krajinách, k zachovaniu obyvateľstva na vidieku a k zníženiu podzamestnanosti, chudoby a potravinovej neistoty, čo prispeje k boju proti základným príčinám nútenej migrácie;

177.  uznáva, že vesmírne technológie, napríklad technológie vyvinuté v rámci vesmírnych a satelitných programov EÚ spravovaných Agentúrou pre európsky globálny navigačný systém (Galileo, EGNOS a Copernicus), môžu mať kľúčovú úlohu pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN tým, že ponúknu cenovo dostupné riešenia prechodu na presné poľnohospodárstvo, čím sa zabráni tvorbe odpadu, ušetrí čas, zníži únava a optimalizuje sa využívanie vybavenia;

178.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vesmírne vedecké technológie a aplikácie a Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu ako mechanizmy, ktoré by mohli pomôcť s monitorovaním plodín, hospodárskych zvierat, lesného hospodárstva, rybného hospodárstva a akvakultúry, podporila poľnohospodárov, rybárov, lesníkov a tvorcov politík v ich úsilí o využívanie rozmanitých metód na dosiahnutie udržateľnej produkcie potravín a reagovala na súvisiace výzvy;

179.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty vo svojich akčných plánoch zaručia rovnosť medzi ženami a mužmi vo vidieckych oblastiach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rovnaké zastúpenie žien v štruktúrach inštitúcií v záujme dialógu s týmto sektorom, ako aj v rozhodovacích orgánoch profesijných organizácií tohto sektora, družstiev a združení; domnieva sa, že novými právnymi predpismi EÚ by sa mali výrazne zlepšiť tematické podprogramy pre ženy vo vidieckych oblastiach;

180.  zdôrazňuje, že Komisia by mala naďalej po celý čas zabezpečovať prísne presadzovanie právnych predpisov EÚ o dobrých životných podmienkach zvierat, a to rovnako vo všetkých členských štátoch, s náležitou kontrolou a sankciami; vyzýva Komisiu, aby monitorovala zdravie a dobré životné podmienky zvierat vrátane prepravy zvierat a podávala o nich správy; pripomína, že výrobky vstupujúce do EÚ musia byť v súlade s európskymi normami v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a s environmentálnymi a sociálnymi normami; požaduje finančné stimuly na dobrovoľné prijatie opatrení týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, ktoré presahujú minimálne legislatívne normy;

181.  vyzýva Komisiu, aby vykonávala a presadzovala príslušné právne predpisy EÚ, najmä nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy; v tejto súvislosti považuje za potrebné vyhovieť rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý rozhodol, že ochrana dobrých životných podmienok zvierat nekončí na vonkajších hraniciach EÚ a prepravcovia zvierat, ktoré sa vyvážajú z Európskej únie, preto musia dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat aj mimo EÚ;

182.  trvá na tom, že osobitná pozornosť by sa mala venovať poľnohospodárom, ktorí čelia dodatočným nákladom v dôsledku osobitných obmedzení súvisiacich s prírodnými oblasťami s vysokou hodnotou, ako sú horské oblasti, ostrovy, najvzdialenejšie regióny a iné znevýhodnené oblasti; domnieva sa, že vzhľadom na ich osobitné obmedzenia je financovanie zo SPP pre tieto regióny životne dôležité a akékoľvek zníženie by malo veľmi škodlivý vplyv na mnohé poľnohospodárske výrobky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali a zaviedli systémy kvality s cieľom poskytnúť zainteresovaným výrobcom príležitosť na ich urýchlené zavedenie;

183.  domnieva sa, že rozpočet na program POSEI by sa mal udržiavať na dostatočnej úrovni, aby mohol čeliť výzvam poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, ako o to Európsky parlament niekoľkokrát žiadal; víta výsledky najnovšej správy Komisie o vykonávaní programu POSEI a domnieva sa, že programy pre najvzdialenejšie regióny a pre menšie ostrovy v Egejskom mori by mali byť oddelené od všeobecného systému priamych platieb EÚ, aby sa zabezpečil vyvážený územný rozvoj tým, že sa zabráni riziku ukončenia výroby v dôsledku problémov súvisiacich s odľahlosťou, izolovanosťou, malou veľkosťou, zložitou topografiou a klímou a hospodárskou závislosťou od malého počtu výrobkov;

184.  vyzýva Komisiu, aby do observatória pre trh s mliekom zahrnula samostatný útvar na štúdium cien v najvzdialenejších regiónoch s cieľom rýchlo reagovať na krízu v tomto sektore; domnieva sa, že vymedzenie krízy a následnej intervencie Komisie by sa malo prispôsobiť najvzdialenejším regiónom, pričom by sa mala zohľadniť veľkosť trhu, závislosť od obmedzeného počtu hospodárskych činností a menšia schopnosť diverzifikovať;

185.  vyzýva na lepšie začlenenie obehového hospodárstva s cieľom zabezpečiť čo najlepšie a najefektívnejšie využívanie primárnych surovín a vedľajších produktov v rozvíjajúcom sa biohospodárstve pri rešpektovaní limitov dostupnosti biomasy a pôdy a iných ekosystémových služieb a domnieva sa, že rozvoj priemyselných odvetví využívajúcich biologické materiály vo vidieckych oblastiach by mohol priniesť nové obchodné modely, ktoré by poľnohospodárom a vlastníkom lesov mohli pomôcť nájsť nové trhy pre ich výrobky a vytvoriť nové pracovné miesta; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby odvetviu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva poskytli potrebnú podporu s cieľom väčšmi prispieť k ďalšiemu rozvoju biohospodárstva v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať agrolesníctvo, ktoré môže poskytnúť viacúčelové, rekreačné a produktívne ekosystémy a mikroklímy, a odstrániť rozdiely, ktoré by mohli brániť jeho rozvoju;

186.  domnieva sa, že podpora agroenvironmentálno-klimatických opatrení, doplnená o ekologické programy na úrovni členských štátov, by mohla pokryť náklady poľnohospodárov na prechod na nové udržateľné postupy, napríklad prostredníctvom propagácie a podpory agrolesníctva a iných udržateľných lesníckych opatrení, ktoré podporujú biodiverzitu a genetickú rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov, a na adaptáciu na meniace sa klimatické podmienky;

187.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila inovácie, výskum a modernizáciu v agrolesníctve a lesníctve, a to tým, že podporí silný a prispôsobený systém poradenstva, cielenú odbornú prípravu a prispôsobené riešenia na podporu inovácie a výmeny know-how a najlepších postupov medzi členskými štátmi so všeobecným zameraním na relevantné nové technológie a digitalizáciu; zároveň zdôrazňuje kľúčovú úlohu združení vlastníkov lesov v oblasti prenosu informácií a inovácie, odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania pre drobných vlastníkov lesov a pri vykonávaní aktívneho multifunkčného obhospodarovania lesov;

o
o   o

188.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15.
(2) Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0022.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0203.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0095.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2018)0057.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0197.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0099.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0504.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0427.
(13) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 62.
(14) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 7.
(15) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10.
(16) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 10.

Posledná úprava: 16. júla 2019Právne oznámenie