Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(1) (ďalej len „nová MID“),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. októbra 2010(2) (ďalej len „rámcová dohoda z roku 2010“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe práva(3) (ďalej len „MID z roku 2003“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(4),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 22. decembra 1998 o spoločných pravidlách pre kvalitu tvorby legislatívy Spoločenstva(5),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(6),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup z 13. júna 2007(7),

–  so zreteľom na Spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(8),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017(9),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2018 – 2019(10),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 18. marca 2014 (vo veci Biocídne výrobky), zo 16. júla 2015 (vo veci Mechanizmus vízovej reciprocity), zo 17. marca 2016 (vo veci Delegovaný akt týkajúci sa NPE), zo 14. júna 2016 (vo veci Tanzánia) a z 24. júna 2014 (vo veci Maurícius)(11),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. decembra 2016 o celkovej revízii rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017(14),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a úlohe testov vplyvu na MSP(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu(21),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Dokončenie programu lepšej právnej regulácie: lepšie riešenia v záujme lepších výsledkov (COM(2017)0651),

–  so zreteľom na článok 294 ZFEÚ o spolurozhodovacom postupe,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Prehľad úsilia Únie o zjednodušenie a zníženie regulačnej záťaže (SWD(2017)0675),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva(22),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s Lepšia právna regulácia: Dosahovanie lepších výsledkov v záujme silnejšej Únie (COM(2016)0615),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. júla 2017 o usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2017)0350),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre petície (A8-0170/2018),

A.  keďže nová MID nadobudla účinnosť dňom jej podpisu 13. apríla 2016;

B.  keďže pri príležitosti prijatia novej MID vydali Európsky parlament a Komisia vyhlásenie potvrdzujúce, že v novej dohode „sa zohľadňuje rovnováha medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ako sa ustanovuje v zmluvách, ako aj príslušné právomoci uvedených inštitúcií“ a že ňou „nie je [...] dotknutá rámcová dohoda z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou“(23);

C.  keďže v záujme vykonávania ustanovení novej MID týkajúcich sa medziinštitucionálneho programovania Európsky parlament zrevidoval svoj rokovací poriadok okrem iného s cieľom vytýčiť vnútorné procesy na prerokúvanie a prijímanie spoločných záverov k viacročnému programovaniu a spoločných vyhlásení o ročnom medziinštitucionálnom programovaní;

D.  keďže v súvislosti s ročným medziinštitucionálnym programovaním sa všetky tri inštitúcie dohodli na dvoch spoločných vyhláseniach o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 a na roky 2018 – 2019;

E.  keďže na rozdiel od MID z roku 2003 už súčasťou novej MID nie je právny rámec na využívanie alternatívnych regulačných metód, ako je spoluregulácia a samoregulácia, takže sa v nej neuvádzajú žiadne odkazy na takéto metódy;

F.  keďže v bode 13 novej MDI sa od Komisie vyžaduje, aby v rámci postupu posúdenia vplyvu uskutočňovala čo najrozsiahlejšie konzultácie; keďže podobne aj v bode19 novej MID sa od Komisie vyžaduje, aby pred prijatím návrhu, teda nie po jeho prijatí, uskutočnila otvorené a transparentné verejné konzultácie, pričom zabezpečí, aby podmienky a lehoty týchto verejných konzultácií umožňovali čo najširšiu účasť, ktorá sa nebude obmedzovať na osobitné záujmy lobistov;

G.  keďže v júli 2017 Komisia zrevidovala svoje usmernenia o lepšej právnej regulácii, aby tak lepšie vysvetlila a zužitkovala prepojenia medzi rôznymi fázami procesu tvorby právnych predpisov v rámci Komisie, čím nahradila predchádzajúce samostatné usmernenia, ktoré sa jednotlivo venovali posúdeniu vplyvu, hodnoteniu a vykonávaniu, a aby do nich zaradila nové pokyny k plánovaniu a konzultácii so zainteresovanými stranami;

H.  keďže podľa bodu 16 novej MID môže Komisia z vlastného podnetu alebo na výzvu Európskeho parlamentu alebo Rady doplniť svoje posúdenie vplyvu alebo vykonať analýzy, ktoré považuje za potrebné;

I.  keďže v novej MID sa uznáva, že pôvodný výbor pre posudzovanie vplyvu sa nahrádza výborom Komisie pre kontrolu regulácie; keďže úlohou výboru pre kontrolu regulácie je okrem iného uskutočňovať objektívne kontroly kvality posúdení vplyvu, ktoré vypracúva Komisia; keďže nato, aby mohla byť iniciatíva s priloženým posúdením vplyvu predložená na prijatie Komisiou, je potrebné pozitívne stanovisko výboru pre kontrolu regulácie; keďže v prípade negatívneho stanoviska sa správa musí preskúmať a opätovne predložiť tomuto výboru a v prípade druhého negatívneho stanoviska je v záujme ďalšieho postupu iniciatívy nevyhnutné politické rozhodnutie; keďže stanovisko výboru sa zverejňuje na webovom sídle Komisie zároveň so správou o príslušnej iniciatíve a v prípade posúdení vplyvu po prijatí súvisiacej politickej iniciatívy Komisiou(24);

J.  keďže začiatkom roku 2017 výbor pre kontrolu regulácie dokončil nábor zamestnancov vrátane troch zamestnancov z prostredia mimo inštitúcií EÚ; keďže v roku 2016 výbor preskúmal 60 jednotlivých posúdení vplyvu, pričom k 25 z nich (42 %) pôvodne vydal negatívne stanovisko, takže sa museli zrevidovať a opätovne predložiť výboru; keďže s výnimkou jedného zrevidovaného posúdenia vplyvu výbor následne vydal pozitívne celkové stanoviská ku všetkým zrevidovaným posúdeniam vplyvu, ktoré mu boli doručené; keďže výbor si s útvarmi Európskeho parlamentu vymieňal informácie o najlepších postupoch a metodikách týkajúcich sa posúdení vplyvu;

K.  keďže v bode 25 novej MID sa uvádza, že ak sa plánuje zmena právneho základu, ktorej dôsledkom je zmena riadneho legislatívneho postupu na mimoriadny legislatívny postup alebo nelegislatívny postup, medzi uvedenými tromi inštitúciami sa o tom uskutoční výmena názorov; keďže v záujme uplatňovania tohto ustanovenia Európsky parlament zrevidoval svoj rokovací poriadok; keďže toto ustanovenie sa zatiaľ nemuselo uplatniť;

L.  keďže v bode 27 novej MID uvedené tri inštitúcie uznávajú potrebu zosúladiť existujúce právne predpisy s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou a predovšetkým potrebu vysokej priority promptného zosúladenia všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou; keďže Komisia toto zosúladenie navrhla v decembri 2016(25); keďže Európsky parlament a Rada v súčasnosti tento návrh veľmi podrobne skúmajú;

M.  keďže k novej MID je priložená nová verzia Spoločnej dohody o delegovaných aktoch a súvisiacich štandardných formulácií; keďže podľa bodu 28 novej MID uvedené tri inštitúcie začnú rokovať bez zbytočného odkladu po nadobudnutí účinnosti tejto dohody s cieľom doplniť túto spoločnú dohodu stanovením nezáväzných kritérií na uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ; keďže po dlhom prípravnom období tieto rokovania napokon začali v septembri 2017;

N.  keďže v bode 29 novej MID sa uvedené tri inštitúcie zaviazali zriadiť najneskôr do konca roka 2017 spoločný funkčný register delegovaných aktov, ktorý bude poskytovať štruktúrovanou a používateľsky ústretovou formou informácie s cieľom zvýšiť transparentnosť, uľahčiť plánovanie a umožniť sledovať všetky jednotlivé štádiá životného cyklu delegovaného aktu; keďže register už je zriadený a začal fungovať v decembri 2017;

O.  keďže v bode 32 MID sa uvádza, že „Komisia vykonáva svoju úlohu sprostredkovateľa tak, že k obom zložkám legislatívneho orgánu pristupuje rovnako, pričom v plnom rozsahu rešpektuje úlohy pridelené uvedeným trom inštitúciám zmluvami“;

P.  keďže v bode 34 MID Európsky parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia zdôraznili význam udržiavania úzkych kontaktov už pred medziinštitucionálnymi rokovaniami, aby dosiahli lepšie vzájomné porozumenie svojich jednotlivých stanovísk, a dohodli sa, že na tento účel budú uľahčovať vzájomnú výmenu názorov a informácií, a to aj vyzývaním zástupcov ostatných inštitúcií k pravidelným neformálnym výmenám názorov; keďže na základe týchto ustanovení nevznikli žiadne nové osobitné postupy ani štruktúry; keďže medzi týmito inštitúciami sa síce zintenzívnili kontakty v rámci spoločného vyhlásenia o legislatívnych prioritách, no zo skúseností výborov vyplýva, že sa neuplatňuje systematický prístup na podporu takejto vzájomnej výmeny názorov a že je naďalej zložité získať od Rady informácie a spätnú väzbu o otázkach, ktoré v nej vzniesli členské štáty; keďže Európsky parlament považuje túto situáciu za značne neuspokojivú;

Q.  keďže v záujme ďalšieho zvýšenia transparentnosti legislatívneho procesu Európsky parlament zrevidoval svoj rokovací poriadok s cieľom prispôsobiť pravidlá pre medziinštitucionálne rokovania v rámci riadneho legislatívneho postupu na základe ustanovení zavedených v roku 2012; keďže všetky mandáty Európskeho parlamentu na rokovanie sú verejné, čo nemožno povedať o mandátoch Rady; keďže Európsky parlament považuje túto situáciu za značne neuspokojivú;

R.  keďže v bode 39 novej MID sa uvádza, že s cieľom uľahčiť sledovateľnosť jednotlivých krokov v legislatívnom procese sa uvedené tri inštitúcie zaväzujú určiť do 31. decembra 2016 možnosti ďalšieho rozvoja platforiem a nástrojov na tento účel s cieľom vytvoriť na to určenú spoločnú databázu o stave legislatívnych spisov; keďže zatiaľ nebola vytvorená žiadna takáto spoločná databáza;

S.  keďže v bode 40 novej MID sa v súvislosti s rokovaniami o medzinárodných dohodách a ich uzatváraním uvádza, že uvedené tri inštitúcie sa zaviazali stretnúť sa do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti novej MID s cieľom rokovať o vylepšení praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií v rámci zmlúv tak, ako ich vykladá Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“); keďže tieto rokovania sa začali v novembri 2016 a stále pokračujú;

T.  keďže regulačná spolupráca sa stala v medzinárodných obchodných dohodách kľúčovým nástrojom z hľadiska nadviazania dialógu o regulácii a súdržnosti medzi obchodnými partnermi; keďže Komisia by sa mala v tomto procese naďalej zasadzovať o dodržiavanie zásad spravodlivých a rovnakých podmienok pre všetky zainteresované strany a zaručiť čo najvyššiu mieru transparentnosti rozhodovacieho procesu;

U.  keďže v bode 46 novej MID uvedené tri inštitúcie potvrdzujú svoj záväzok používať častejšie legislatívnu techniku prepracovania na úpravu existujúcich právnych predpisov a v plnej miere dodržiavať medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o štruktúrovanejšom používaní techniky prepracovania v prípade právnych aktov;

V.  keďže podľa bodu 48 novej MID sa Komisia ako príspevok k svojmu programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) zaväzuje každoročne predkladať prehľad výsledkov úsilia Únie zjednodušiť právne predpisy a zabrániť nadmernej regulácii a znížiť administratívne zaťaženie vrátane ročného prieskumu zaťaženia; keďže výsledky prvého ročného prieskumu zaťaženia boli prezentované 24. októbra 2017 v rámci pracovného programu Komisie na rok 2018;

W.  keďže ročný prieskum zaťaženia ponúka jedinečnú príležitosť na identifikovanie a monitorovanie výsledkov snahy EÚ o zabránenie nadmernej regulácii a zníženie administratívneho zaťaženia; keďže tento prieskum poskytuje vynikajúcu príležitosť, na preukázanie pridanej hodnoty právnych predpisov EÚ a na zabezpečenie transparentnosti pre občanov EÚ;

X.  keďže v novej MID sa vyžaduje medziinštitucionálna spolupráca zameraná na zjednodušenie existujúcich právnych predpisov Únie a zabráneniu nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu občanov, orgánov verejnej správy a podnikov; keďže Európsky parlament zdôrazňuje, že pokiaľ ide o medzinárodné obchodné dohody, tieto ciele by nemali viesť k zníženiu noriem v oblasti ochrany životného prostredia, verejného zdravia, zdravia a bezpečnosti pracovníkov, noriem Medzinárodnej organizácie práce či práv spotrebiteľov;

Y.  keďže podľa bodu 50 novej MID uvedené tri inštitúcie budú monitorovať vykonávanie tejto dohody spoločne a pravidelne, a to tak na politickej úrovni prostredníctvom ročných rokovaní, ako aj na technickej úrovni v skupine pre medziinštitucionálnu koordináciu; keďže monitorovanie na politickej úrovni zahŕňa pravidelné diskusie v rámci Konferencie predsedov výborov a každoročné hodnotiace stretnutie na vysokej úrovni; keďže okrem toho sa v kontexte spoločných vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 a na roky 2018 – 2019 stanovili osobitné monitorovacie opatrenia; keďže doterajšie skúsenosti výborov sú navyše neoceniteľným nástrojom na posúdenie vykonávania novej MID; keďže Výbor pre právne veci má osobitnú právomoc v oblasti lepšej tvorby práva a zjednodušovania práva Únie;

Spoločné záväzky a ciele

1.  domnieva sa, že nová MID je medziinštitucionálnym nástrojom, ktorého cieľom je usilovať sa zlepšiť kvalitu právnych predpisov EÚ; pripomína, že v mnohých prípadoch sa právnymi predpismi EÚ harmonizujú alebo nahrádzajú rôzne pravidlá v 28 členských štátoch, čím sa vnútroštátne trhy stávajú vzájomne a rovnako prístupné a znižujú sa celkové administratívne náklady, aby sa vytvoril plne funkčný vnútorný trh;

2.  víta dosiahnutý pokrok a skúsenosti získané počas prvého roka a pol uplatňovania novej MID a nabáda inštitúcie, aby ďalej vyvíjali úsilie o plné vykonávanie tejto dohody, najmä pokiaľ ide o medziinštitucionálne rokovania o nezáväzných kritériách uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ, zosúladenie všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou, medziinštitucionálne rokovania o praktických opatreniach na spoluprácu a výmenu informácií o rokovaniach o medzinárodných dohodách a ich uzatváraní a vytvorenie špeciálnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov;

3.  pripomína, že nová MID má rozvíjať otvorenejší a transparentnejší vzťah medzi uvedenými troma inštitúciami s cieľom prinášať kvalitné právne predpisy v záujme občanov EÚ; domnieva sa, že aj keď sa zásada lojálnej spolupráce spomína len v bodoch 9 a 32 v súvislosti s osobitnými oblasťami, ktorým sa venuje nová MID, mala by sa ako jedna zo zásad zakotvených v článku 13 Zmluvy o EÚ dodržiavať v rámci celého legislatívneho cyklu;

Programovanie

4.  víta dohodu troch inštitúcií o posilnení ročného a viacročného programovania Únie v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ prostredníctvom štruktúrovanejšieho postupu s presným harmonogramom; s uspokojením poznamenáva, že do prvého ročného medziinštitucionálneho programovania podľa novej MID sa aktívne zapojili všetky tri inštitúcie, čo viedlo k spoločnému vyhláseniu o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 obsahujúcemu 59 kľúčových legislatívnych návrhov, ktoré boli vytýčené za priority na rok 2017, a ďalej k spoločnému vyhláseniu o legislatívnych prioritách na roky 2018 – 2019 obsahujúcemu 31 kľúčových legislatívnych návrhov, ktoré boli vytýčené za priority do konca súčasného volebného obdobia; v tejto súvislosti osobitne víta aktívne zapájanie Rady a je pevne presvedčený, že bude pokračovať aj v budúcnosti, a to aj čo sa týka viacročného programovania na nové volebné obdobie; domnieva sa však, že prioritné riešenie niektorých legislatívnych spisov, dohodnuté v spoločných vyhláseniach, by sa nemalo zneužívať na vyvíjanie neprimeraného tlaku na zákonodarcov a že rýchlejšie tempo by sa nemalo uprednostňovať na úkor legislatívnej kvality; považuje za dôležité posúdiť, ako sa uplatňujú súčasné postupy a pravidlá schvaľovania spoločných vyhlásení a či sa dá zlepšiť rokovací poriadok Európskeho parlamentu vzhľadom na rokovania o medziinštitucionálnom programovaní, napríklad posilniť mandát udelený predsedovi politickými skupinami;

5.  domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby s parlamentnými výbormi prebiehali v plnom rozsahu konzultácie počas celého procesu prípravy a vykonávania spoločných vyhlásení;

6.  poukazuje na to, že novou MID nie sú dotknuté vzájomné záväzky Európskeho parlamentu a Komisie dohodnuté v rámcovej dohode z roku 2010; pripomína najmä, že pri vykonávaní bodov 6 až 11 novej MID sa musia dodržiavať opatrenia týkajúce sa harmonogramu pracovného programu Komisie stanovené v prílohe 4 k rámcovej dohode z roku 2010;

7.  domnieva sa, že Komisia by mala pri predkladaní svojho pracovného programu okrem faktorov uvedených v bode 8 novej MID uviesť, aké opodstatnenie majú plánované právne predpisy vzhľadom na zásady subsidiarity a proporcionality, a spresniť ich európsku pridanú hodnotu;

8.  víta vytvorenie osobitnej skupiny Komisie pre subsidiaritu, proporcionalitu a pre scenár „Menej, ale efektívnejšie“, ktorá musí spolupracovať s novou MID s cieľom zvýšiť dôveru občanov, ktorí považujú zásadu subsidiarity za kľúčový aspekt demokratického procesu;

9.  vyzýva Komisiu, aby predkladala inkluzívnejšie, podrobnejšie a spoľahlivejšie pracovné programy; žiada najmä, aby sa v pracovných programoch Komisie jasne uvádzal právny charakter každého návrhu spolu s presným a realistickým harmonogramom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že chystané legislatívne návrhy, najmä kľúčové legislatívne balíky, budú k dispozícii v dostatočnom predstihu pred koncom tohto legislatívneho obdobia, aby tak mali spoluzákonodarcovia dostatok času na úplné uplatnenie svojich výsad;

10.  podporuje vytváranie účinných právnych predpisov zameraných na zlepšenie ochrany zamestnanosti a konkurencieschopnosti Európy s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, a to vo všetkých odvetviach hospodárstva;

11.  víta skutočnosť, že Komisia zareagovala na žiadosti Európskeho parlamentu o návrhy aktov Únie podľa článku 225 ZFEÚ, väčšinou v rámci trojmesačnej lehoty uvedenej v bode 10 novej MID; poukazuje však na to, že Komisia neprijala osobitné oznámenia, ktoré sa stanovujú v uvedenom ustanovení; vyzýva Komisiu, aby tieto oznámenia prijala v záujme zabezpečenia plnej transparentnosti a poskytnutia politickej odpovede na žiadosti, ktoré Európsky parlament predniesol vo svojich uzneseniach, s náležitým zreteľom na analýzy príslušnej európskej pridanej hodnoty a nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ;

12.  zdôrazňuje význam transparentnej lojálnej spolupráce medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, čo by sa malo premietnuť do skutočných krokov, ku ktorým sa skutočne zaviaže Komisia, a to že do vykonávania svojich programových opatrení zapojí Európsky parlament a Radu na rovnakej úrovni, a pripomína Komisii jej povinnosť rýchlo reagovať na legislatívne a nelegislatívne iniciatívne správy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko iniciatívnych správ zostalo nezodpovedaných, a vyzýva Komisiu, aby poskytla spoluzákonodarcom v lehote troch mesiacov dôvody stiahnutia textu a tiež odôvodnenú odpoveď na žiadosti o legislatívne alebo nelegislatívne návrhy;

13.  domnieva sa, že vypustenie všetkých odkazov na použitie alternatívnych metód regulácie v novej MID nemá vplyv na pozíciu Európskeho parlamentu, podľa ktorej by sa nástroje tzv. soft law mali používať s najväčšou opatrnosťou a na riadne odôvodnenom základe, aby nedošlo k narušeniu právnej istoty a zrozumiteľnosti existujúcich právnych predpisov, a po konzultácii s Európskym parlamentom(26); navyše je znepokojený tým, že nejasné vymedzenie používania tzv. soft law môže dokonca nabádať na jeho využívanie, pričom nie je zaručené, že Európsky parlament bude môcť vykonávať kontrolu;

14.  vyzýva Radu a Komisiu, aby sa dohodli na tom, že pokiaľ sú alternatívne metódy regulácie výslovne nevyhnutné, mali by sa zahrnúť do viacročných a ročných programovacích dokumentov s cieľom umožniť zákonodarcom vykonávať riadnu identifikáciu a kontrolu;

Nástroje lepšej tvorby práva

15.  zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu môžu mať informatívny charakter, ale nikdy nesmú nahrádzať politické rozhodnutia ani nenáležite zdržiavať legislatívny proces; zdôrazňuje, že v celom legislatívneho procese a vo všetkých posúdeniach vplyvu navrhovaných právnych predpisov sa musí venovať mimoriadna pozornosť prípadnému vplyvu na tie zainteresované strany, ktoré majú najmenej príležitostí predniesť svoje obavy subjektom zodpovedným za prijímanie rozhodnutí vrátane MSP, občianskej spoločnosti, odborových zväzov a iných aktérov, ktorí nemajú výhodu ľahkého prístupu k inštitúciám; je presvedčený, že pri posudzovaniach vplyvu sa musí venovať rovnaká pozornosť hodnoteniu sociálnych, zdravotných a environmentálnych dôsledkov a musí sa posudzovať vplyv na základné práva občanov a rovnosť medzi ženami a mužmi;

16.  pripomína, že MSP predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ a vytvárajú 58 % obratu EÚ a dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore; okrem toho pripomína, že Komisia v rámci iniciatívy Small Business Act prijala záväzok uplatňovať zásadu „najskôr myslieť na malých“ pri tvorbe politík a že to zahŕňa test vplyvu na MSP, a to s cieľom posúdiť vplyv budúcich právnych predpisov a administratívnych iniciatív na MSP(27); pripomína, že vo svojom rozhodnutí z 9. marca 2016 o novej MID Európsky parlament uviedol, že znenie novej MID dostatočne nezaväzuje tri inštitúcie, aby do svojich posúdení vplyvu zahŕňali testy týkajúce sa MSP a testy konkurencieschopnosti(28); zdôrazňuje, že vo všetkých fázach legislatívneho cyklu je dôležité zohľadňovať a vplyv na konkurencieschopnosť a inovácie a potreby MSP a venovať tomu pozornosť, a s uspokojením konštatuje, že v usmerneniach Komisie k lepšej právnej regulácii je zakotvená povinnosť zvážiť v relevantných prípadoch možný vplyv na MSP a konkurencieschopnosť a systematicky o nich informovať vo všetkých posúdeniach vplyvu; poukazuje na to, že pri testoch vplyvu na MSP často chýba kvalita a dôsledné uplatňovanie; vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako sa dá lepšie zohľadniť vplyv na MSP, a má v úmysle podrobne monitorovať túto problematiku v najbližších rokoch;

17.  naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti s lepšou tvorbou práva lepšie posúdila sociálne a environmentálne dôsledky svojich politík a ich vplyv na základné práva občanov, pričom by mala mať na pamäti aj náklady na nelegislatívne právne predpisy na európskej úrovni a skutočnosť, že analýzy nákladov a prínosov sú len jedným z mnohých kritérií;

18.  opakuje svoju výzvu, aby sa do všetkých posúdení vplyvu povinne zahŕňala vyvážená analýza strednodobých až dlhodobých hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a zdravotných vplyvov;

19.  vyzýva Komisiu, aby využívala posúdenia vplyvu a hodnotenia ex post na skúmanie zlučiteľnosti iniciatív, návrhov alebo častí existujúcich právnych predpisov s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ako aj ich vplyvu na pokrok a vykonávanie týchto cieľov;

20.  pripomína, že počas rokovaní sa ďalej neriešila myšlienka doplnkovej nezávislej odbornej skupiny zriadenej ad hoc, ktorú obsahoval pôvodný návrh Komisie na novú MID; poukazuje na to, že cieľom zriadenia takejto skupiny bolo posilniť nezávislosť, transparentnosť a objektívnosť posúdení vplyvu; pripomína, že v bode 15 novej MID bolo dohodnuté, že ak to Európsky parlament a Rada budú považovať za vhodné a potrebné na účely legislatívneho procesu, vykonajú posúdenia vplyvu v súvislosti so svojimi zásadnými pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu Komisie, ktoré sú naliehavo potrebné na prijatie informovaného a opodstatneného rozhodnutia; pripomína svojim výborom význam využitia tohto nástroja vždy, keď je to potrebné;

21.  víta uvedenie odkazu v novej MID na skutočnosť, že do rozsahu posúdení vplyvu boli zaradené zásady subsidiarity a proporcionality; v tomto smere zdôrazňuje, že súčasťou posúdení vplyvu by vždy mala byť dôkladná a prísna analýza súladu návrhu so zásadami subsidiarity a proporcionality a spresnenie jeho európskej pridanej hodnoty;

22.  poznamenáva, že značný počet návrhov Komisie nesprevádzali posúdenia vplyvu a že výbory vyjadrili znepokojenie z toho, že kvalita a podrobnosť posúdení vplyvu kolíšu, a to od komplexnej až po skôr povrchnú mieru; poukazuje na to, že v prvej fáze uplatňovania novej MID chýbalo posúdenie vplyvu pri 20 spomedzi 59 návrhov Komisie zaradených do spoločného vyhlásenia 2017; v tomto smere pripomína, že aj keď sa v každom prípade predpokladá, že pre iniciatívy, ktoré majú mať značný sociálny, ekonomický alebo environmentálny dosah, by sa malo vypracovať posúdenie vplyvu, v bode 13 novej MDI sa tiež stanovuje, že pri iniciatívach uvedených v pracovnom programe Komisie alebo v spoločnom vyhlásení by posúdenie vplyvu malo byť pravidlom;

23.  víta skutočnosť, že v MID sa stanovuje, že pri stanovovaní legislatívnej agendy by sa mala brať do úvahy „európska pridaná hodnota“ každej navrhovanej činnosti Únie, ako aj „náklady na neexistenciu Európy“ pri absencii činnosti na úrovni Únie; zdôrazňuje skutočnosť, že náklady v prípade neexistencie Európy možno odhadnúť na 1,75 bilióna EUR ročne, čo zodpovedá 12 % HDP EÚ (2016); cení si v tejto súvislosti prácu riaditeľstva pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS);

24.  vyzýva Komisiu, aby ďalej ozrejmila, ako zamýšľa posúdiť náklady spojené s neeurópskym riešením, okrem iného náklady, ktoré v dôsledku nezharmonizovaných právnych predpisov na úrovni EÚ vzniknú výrobcom, spotrebiteľom, pracovníkom, administratívam a životnému prostrediu, a prípady, keď odlišné vnútroštátne predpisy prinášajú dodatočné náklady a nižšiu účinnosť politík (ako sa uvádza v bodoch 10 a 12 novej MID); poukazuje na to, že takéto posúdenie by sa nemalo vykonať len na konci programu v prípade doložiek o ukončení platnosti alebo v prípade, že sa uvažuje o zrušení, ale malo by sa zvážiť aj v prípadoch, keď opatrenie alebo právny predpis na úrovni EÚ ešte nie sú zavedené alebo sa skúmajú;

25.  pripomína, že pôvodný výbor pre posudzovanie vplyvu sa nahradil novým výborom pre kontrolu regulácie, čím sa posilnila nezávislosť výboru; opätovne zdôrazňuje, že treba zaručiť nezávislosť, transparentnosť a objektívnosť výboru pre kontrolu regulácie a jeho činnosti a že členovia výboru by nemali podliehať žiadnej politickej kontrole(29); zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa všetky stanoviská výboru, aj tie negatívne, zverejnili a sprístupnili súbežne s uverejnením príslušných posúdení vplyvu; žiada hodnotenie výsledkov výboru pre kontrolu regulácie pri plnení jeho úlohy dohľadu a poskytovania objektívneho poradenstva týkajúceho sa posúdení vplyvu;

26.  poukazuje na to, že parlamentné riaditeľstvo pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu, zriadené v rámci administratívy Európskeho parlamentu, pomáha parlamentným výborom a ponúka im celý rad služieb, na ktoré musia byť vyčlenené dostatočné zdroje, aby sa zabezpečilo, že poslancom a výborom sa poskytne čo najlepšia podpora; s uznaním konštatuje, že 12. septembra 2017 Konferencia predsedov výborov prijala aktualizovanú verziu Príručky pre vypracovanie posúdenia vplyvu – pokyny pre výbory;

27.  vyzýva všetky svoje výbory, aby čo najskôr v legislatívnom procese prehodnocovali posúdenia vplyvu vypracované Komisiou a analýzu posúdenia vplyvu ex ante vypracovanú Európskym parlamentom;

28.  pripomína, že podľa bodu 14 novej MID Európsky parlament pri rozhodovaní o legislatívnych návrhoch Komisie v plnej miere zohľadní posúdenia vplyvu vypracované Komisiou; v tejto súvislosti pripomína, že parlamentné výbory môžu vyzvať Komisiu, aby predložila svoje posúdenie vplyvu a zvolenú politickú možnosť na riadnej schôdzi výboru, a vyzýva svoje výbory, aby pravidelnejšie využívali túto možnosť, ako aj možnosť, aby vlastné útvary Európskeho parlamentu predložili prvé hodnotenie posúdenia vplyvu vypracovaného Komisiou; poukazuje však na to, že to nesmie viesť k obmedzeniu manévrovacieho priestoru, ktorí majú spoluzákonodarcovia k dispozícii;

29.  víta, že Komisia má možnosť dopĺňať svoje posúdenia vplyvu počas legislatívneho procesu; domnieva sa, že bod 16 novej MID treba vykladať v tom zmysle, že na požiadanie Európskeho parlamentu alebo Rady by mala Komisia v zásade urýchlene poskytnúť takéto doplňujúce posúdenia vplyvu;

30.  zdôrazňuje význam včasného, verejného a transparentného zapojenia zainteresovaných strán a konzultácií s nimi, pričom treba poskytnúť dostatok času na zmysluplné odpovede; trvá na tom, že je nevyhnutné, aby Komisia uskutočňovala v prípravnej fáze verejné konzultácie vo všetkých úradných jazykoch;

31.  pripomína, že podľa bodu 17 novej MID o lepšej tvorbe práva „každá z uvedených troch inštitúcií zodpovedá za to, ako zorganizuje svoju prácu na posúdení vplyvu vrátane vnútorných organizačných zdrojov a kontroly kvality“;

32.  víta skutočnosť, že v bode 17 novej MID sa uvedené tri inštitúcie zaviazali vymieňať si informácie o najlepších postupoch a metodikách týkajúcich sa posúdení vplyvu; zastáva názor, že vždy, keď je to možné, by to malo zahŕňať aj výmenu nespracovaných údajov, o ktoré sa opiera posúdenie vplyvu Komisie, najmä v prípadoch, keď sa Európsky parlament rozhodne doplniť posúdenie vplyvu Komisie ďalšími vlastnými prácami; na tento účel nabáda útvary všetkých troch inštitúcií, aby spolupracovali v čo najväčšej miere, aj pokiaľ ide o spoločné školenia venované metodikám posudzovania vplyvu, a to aj s cieľom zostaviť budúcu spoločnú medziinštitucionálnu metodiku;

33.  zdôrazňuje v zmysle bodu 18 novej MID, že je dôležité, aby sa „pôvodné posúdenie vplyvu vypracované Komisiou a akákoľvek ďalšia práca inštitúcií na posúdení vplyvu počas legislatívneho procesu“ zverejnili do konca legislatívneho procesu s cieľom zabezpečiť transparentnosť voči občanom a zainteresovaným stranám;

34.  opakuje svoje stanovisko, že zainteresované strany vrátane odborových zväzov a občianskej spoločnosti by mali mať možnosť účinne sa podieľať na procese posúdenia vplyvu čo najskôr počas konzultačnej fázy, a na tento účel nabáda Komisiu, aby systematickejšie využívala plány a úvodné posúdenia vplyvu a včas ich zverejňovala už na začiatku procesu posúdenia vplyvu;

35.  víta záväzok Komisie uskutočňovať pred prijatím návrhu rozsiahle konzultácie a povzbudzovať najmä MSP, občiansku spoločnosť a ďalších koncových používateľov, aby sa priamo zapájali do konzultácií; s uspokojením konštatuje, že zrevidované usmernenia Komisie k lepšej právnej regulácii predstavujú krok týmto smerom;

36.  vyzdvihuje nové ustanovenia o konzultáciách s verejnosťou a zainteresovanými stranami, ktoré by mali slúžiť ako dôležitý nástroj v prípravnej fáze a počas celého legislatívneho procesu;

37.  naliehavo žiada Komisiu, aby rešpektovala povinné lehoty stanovené pre správy o vykonávaní a pre preskúmanie smerníc a nariadení;

38.  zdôrazňuje význam hodnotenia existujúcich právnych predpisov ex post v súlade so zásadou „najprv vyhodnotiť“ a odporúča, aby sa uskutočňovalo podľa možností formou posúdení vplyvu ex post, pri ktorých sa uplatní rovnaká metodika ako pri posúdeniach vplyvu ex ante týkajúcich sa rovnakých právnych predpisov, aby sa tak umožnilo lepšie hodnotenie ich účinnosti;

39.  víta bod 22 novej MID, v ktorom sa všetky tri inštitúcie v záujme podpory procesu hodnotenia existujúcich právnych predpisov dohodli na tom, že podľa potreby do svojich legislatívnych návrhov zaradia požiadavky podávania správ, monitorovania a hodnotenia a zároveň budú predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom; berie na vedomie výzvy súvisiace so zberom údajov o účinnosti právnych predpisov v členských štátoch a nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v tomto smere;

40.  víta bod 23 novej MID, v ktorom sa všetky tri inštitúcie dohodli, že budú systematicky zvažovať použitie doložiek o preskúmaní v právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby do svojich návrhov zaraďovala doložky o preskúmaní vždy, keď je to vhodné, a aby v opačnom prípade uviedla dôvody neuplatnenia tohto všeobecného pravidla;

Právne nástroje

41.  víta záväzky Komisie, pokiaľ ide o rozsah dôvodovej správy priloženej ku všetkým jej návrhom; s mimoriadnym uspokojením vníma skutočnosť, že Komisia tiež plánuje vysvetliť, aké opodstatnenie majú navrhované opatrenia z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality; v tomto smere zdôrazňuje význam posilneného a komplexného posúdenia a zdôvodnenia, pokiaľ ide o súlad s týmito zásadami, ako aj európsku pridanú hodnotu navrhovaného opatrenia;

42.  domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť súlad medzi dôvodovou správou a posúdením vplyvu, ktoré sa týkajú toho istého návrhu; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila tento súlad a vysvetlila svoje dôvody v prípade, že sa odchýli od záverov posúdenia vplyvu;

43.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v bode 25 novej MID sa Komisia zaviazala iba „náležite zohľadniť rozdielnu povahu a účinky medzi nariadeniami a smernicami“; opakuje svoju žiadosť, aby sa v duchu prístupu načrtnutého v Montiho správe v legislatívnych návrhoch väčšmi využívali nariadenia(30), a to v súlade s právnymi požiadavkami stanovenými v zmluvách, pokiaľ ide o ich používanie, v záujme zabezpečenia súladu, jednoduchosti a právnej istoty v celej Únii;

44.  víta záväzok všetkých troch inštitúcií vymieňať si názory o zmenách právneho základu, ako sa uvádza v bode 25 novej MID; zdôrazňuje úlohu a odborné skúsenosti svojho Výboru pre právne veci pri overovaní právnych základov(31); pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, v súlade s ktorou sa bude brániť všetkým pokusom o oslabenie svojich legislatívnych právomocí bezdôvodnými zmenami právneho základu; vyzýva Radu, aby v plnej miere dodržiavala svoj záväzok pokračovať v dialógu s Európskym parlamentom v prípade nezhody o navrhovanom právnom základe, a to najmä v prípade politicky citlivých spisov;

45.  zdôrazňuje skutočnosť, že voľba právneho základu pre návrh Komisie by sa mala zakladať na objektívnych dôvodoch, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu; zdôrazňuje však právo Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu navrhovať úpravy právnych základov na základe svojho výkladu zmlúv;

Delegované a vykonávacie akty

46.  zdôrazňuje význam zásady zakotvenej v bode 26 novej MID a pripomína, že rozhodnutie o tom, či a v akom rozsahu použiť delegované akty a či a v akom rozsahu použiť vykonávacie akty, patrí v rozsahu stanovenom zmluvami a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora do právomoci zákonodarcu(32);

47.  konštatuje, že delegovanie právomocí na Komisiu nie je len technickou záležitosťou, ale môže zahŕňať aj politicky citlivé otázky, ktoré majú veľký význam pre občanov, spotrebiteľov a podniky EÚ;

48.  víta úsilie Komisie dodržať lehotu na zosúladenie všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou, uvedenú v bode 27 novej MID; ďalej sa domnieva, že by malo platiť, že všetky prípady, na ktoré sa doposiaľ vzťahoval regulačný postup s kontrolou, by sa mali zosúladiť s článkom 290 ZFEÚ, a teda pretransformovať na delegované akty(33);

49.  upozorňuje, že zahrnutie povinnosti, aby sa Komisia v súvislosti s prípravou delegovaných aktov systematicky obracala na odborníkov z členských štátov, by nemalo znamenať, že príslušný postup bude veľmi podobný, ak nie úplne rovnaký, ako postup prípravy vykonávacích aktov, najmä pokiaľ ide o procedurálne výsady udelené uvedeným odborníkom; domnieva sa, že by sa tým tiež mohli zotrieť rozdiely medzi týmito dvoma druhmi aktov do tej miery, že by to prinieslo de facto oživenie predlisabonského mechanizmu komitológie;

50.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek ústupkom Európskeho parlamentu sa Rada stále dosť zdráha prijať delegované akty, keď sú splnené kritériá podľa článku 290 ZFEÚ; pripomína, že nová MID v bode odôvodnenia 7 stanovuje, že jej cieľom má byť uľahčiť rokovania v rámci riadneho legislatívneho postupu a zlepšiť uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ; poukazuje na to, že Rada pri viacerých legislatívnych spisoch napriek tomu trvala buď na prenesení vykonávacích právomocí podľa článku 291 ZFEÚ, alebo na začlenení všetkých prvkov in abstracto oprávnených na delegovanie právomoci alebo na prenesenie vykonávacích právomocí v samotnom základnom akte; vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia v uvedených prípadoch neobhajovala svoje pôvodné návrhy;

51.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rada sa takmer systematicky snaží nahrádzať delegované akty vykonávacími aktmi; považuje za obzvlášť neprijateľné, že Rada sa namiesto delegovaných aktov snaží využiť zosúladenie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy s cieľom nahradiť regulačný postup s kontrolou vykonávacími aktmi;

52.  víta začatie medziinštitucionálnych rokovaní uvedených v bode 28 novej MID; potvrdzuje svoju pozíciu v otázke nezáväzných kritérií na uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, stanovených vo svojom uznesení z 25. februára 2014(34); domnieva sa, že by mali byť základom príslušných rokovaní;

53.  pripomína, že politicky dôležité prvky, ako sú zoznamy alebo registre Únie týkajúce sa produktov či látok, by mali zostať neoddeliteľnou súčasťou základného aktu – v náležitých prípadoch v podobe príloh –, a preto by sa mali meniť iba delegovanými aktmi; zdôrazňuje, že v záujme právnej istoty sa treba vyvarovať vypracúvania samostatných zoznamov;

54.  domnieva sa, že kritériá uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ musia zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora, napríklad vo veci Biocídne výrobky, vo veci Delegovaný akt týkajúci sa NPE a vo veci Mechanizmus vízovej reciprocity(35);

55.  víta záväzok Komisie, že vždy, keď bude potrebné v rámci prípravy návrhov vykonávacích aktov získať širšie odborné poznatky, využije expertné skupiny, konzultácie zamerané na konkrétne zainteresované strany a prípadne uskutoční konzultácie s verejnosťou; domnieva sa, že Európsky parlament by mal byť riadne informovaný o začatí každého takéhoto konzultačného postupu;

56.  oceňuje skutočnosť, že Komisia v bode 28 novej MID prisľúbila, že Európskemu parlamentu a Rade zabezpečí rovnaký prístup ku všetkým informáciám o delegovaných a vykonávacích aktoch, aby tak dostali všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníci z členských štátov; víta skutočnosť, že odborníci z Európskeho parlamentu a Rady budú mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, na ktoré sú pozvaní odborníci z členských štátov a ktoré sa týkajú prípravy delegovaných aktov; vyzýva Komisiu, aby skutočne a dôsledne dodržiavala tento záväzok; konštatuje, že tento prístup sa už zlepšil;

57.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť neformálnu spoluprácu počas prípravnej fázy delegovaných aktov a vykonávacích aktov; upozorňuje na to, že pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov sa nesmie opomínať zámer spoluzákonodarcov v podobe, v akej je vyjadrený v legislatívnom akte, a ako súčasť cieľa tohto aktu; podčiarkuje význam registra delegovaných aktov, ktorý už funguje;

58.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v mnohých prípadoch považuje opatrenia na úrovni 2, ktoré navrhli tieto tri orgány finančných služieb (ESAME, EBA a EIOPA) za prijaté bezo zmien, čím sa skracuje čas, ktorý má Európsky parlament k dispozícii na preskúmanie v prípade, keď sa zavádzajú zásadné zmeny alebo značný počet zmien;

59.  vyzdvihuje rýchly pokrok na medziinštitucionálnej úrovni pri vytváraní spoločného funkčného registra delegovaných aktov a víta jeho oficiálne spustenie 12. decembra 2017;

60.  so záujmom očakáva využívanie riadne štruktúrovaného a používateľsky ústretového funkčného registra delegovaných aktov, ktorý bol uverejnený 12. decembra 2017 a o ktorý požiadal Európsky parlament;

61.  konštatuje, že zlepšenie legislatívnych postupov na úrovni EÚ za včasnej a užšej medziinštitucionálnej spolupráce môže viesť k dôslednejšiemu a harmonizovanejšiemu uplatňovaniu práva EÚ;

Transparentnosť a koordinácia legislatívneho procesu

62.  víta skutočnosť, že podľa bodu 32 novej MID Európsky parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia majú pri vykonávaní svojich právomocí rovnocenné postavenie a Komisia musí vykonávať svoju úlohu sprostredkovateľa tak, že k obom zložkám legislatívneho orgánu pristupuje rovnako; pripomína že táto zásada je zakotvená už v Lisabonskej zmluve; žiada preto Komisiu, aby zverejňovala, ak je to možné, všetky relevantné dokumenty týkajúce sa legislatívnych návrhov vrátane neoficiálnych dokumentov a sprístupňovala ich naraz obom zákonodarcom;

63.  odsudzuje skutočnosť, že na základe bodov 33 a 34 novej MID ešte nedošlo k zlepšeniu informačného toku z Rady, pričom zjavne chýbajú najmä informácie o otázkach, ktoré v Rade vzniesli členské štáty, a akýkoľvek systematický prístup na podporu vzájomnej výmeny názorov a informácií; so znepokojením konštatuje, že tok informácií zvyčajne kolíše v závislosti od konkrétneho predsedníctva a od útvarov generálneho sekretariátu Rady; zdôrazňuje asymetrický prístup k informáciám medzi spoluzákonodarcami, keďže Rada sa môže zúčastňovať na schôdzach parlamentných výborov, ale zástupcovia Európskeho parlamentu nie sú pozvaní na zasadnutia pracovných skupín Rady; domnieva sa preto, že je žiaduci jednotný transparentný prístup; navrhuje, aby Rada uskutočňovala všetky svoje schôdze spravidla verejne, ako to robí Európsky parlament;

64.  požaduje plné vykonávanie bodov 33 a 34 novej MID; žiada Radu najmä o to, aby sa Európskemu parlamentu pravidelne a štruktúrovaným spôsobom postupovali programy, pracovné dokumenty a návrhy predsedníctiev vypracované pracovnými skupinami a Výborom stálych predstaviteľov vlád členských štátov (Coreper), s cieľom umožniť, aby mali spoluzákonodarcovia k dispozícii zodpovedajúcu mieru informácií; domnieva sa, že body 33 a 34 novej MID by sa mali vykladať v tom zmysle, že okrem neformálnych výmen názorov možno Európsky parlament požiadať, aby vyslal zástupcu na schôdze pracovných skupín Rady a Coreperu;

65.  zdôrazňuje, že v zmysle bodu 35, resp. 36 novej MID možno zabezpečiť synchronizáciu a urýchlenie legislatívneho procesu len vtedy, keď sa zaručí plné dodržiavanie výsad každej inštitúcie; domnieva sa preto, že synchronizácia ani urýchlenie nemôžu za žiadnych okolností viesť k tomu, aby ostatné inštitúcie nariaďovali Európskemu parlamentu dodržiavanie určitého harmonogramu;

66.  naliehavo žiada, aby sa zvýšilo úsilie o zriadenie špeciálnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov, o ktorej sa hovorí v bode 39 novej MID; pripomína, že táto databáza by mala obsahovať informácie o všetkých krokoch legislatívneho postupu, aby sa tak uľahčilo jeho vysledovanie; navrhuje, aby obsahovala aj informácie o procese posúdenia vplyvu;

67.  pripomína trom inštitúciám EÚ, že je potrebný ďalší pokrok pri vytváraní špecializovanej spoločnej databázy týkajúcej sa aktuálneho stavu legislatívnych spisov;

68.  navrhuje, aby Rada zasadala s Európskym parlamentom aspoň raz v priebehu konzultačného postupu, čím sa umožní Európskemu parlamentu predložiť a zdôvodniť prijaté pozmeňujúce návrhy a Rade zaujať stanovisko ku každému z nich; navrhuje, aby Rada v každom prípade poskytla písomnú odpoveď;

69.  navrhuje, aby Európsky parlament uskutočnil kvantitatívne štúdie o účinnosti konzultačného postupu;

70.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dodržiavala časový rámec stanovený v nariadení o európskych orgánoch dohľadu pri rozhodovaní o tom, či schváli, zmení alebo neschváli navrhované technické normy, a aby prinajmenšom oficiálne informovala spoluzákonodarcov v dostatočnom predstihu, ak výnimočne nebude schopná tento časový rámec dodržať, pričom zároveň uvedie dôvody tohto meškania; zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia nedávno túto povinnosť v mnohých prípadoch opomenula; pripomína Komisii, že postupy, v rámci ktorých Európsky parlament vyhlasuje, že nemá voči danému aktu žiadne námietky, nie sú určené na to, aby sa nimi kompenzovali zdržania, ku ktorým dôjde zo strany Komisie, a že tieto postupy majú významný vplyv na čas, ktorý má Európsky parlament k dispozícii na výkon svojich kontrolných právomocí;

71.  víta skutočnosť, že v novembri 2016 sa začali medziinštitucionálne rokovania uvedené v bode 40 novej MID; so sklamaním konštatuje, že po viac ako roku diskusií, troch kolách rokovaní na politickej úrovni a množstve stretnutí na technickej úrovni sa zatiaľ napriek jasnej a ustálenej judikatúre nedosiahla žiadna dohoda; berie na vedomie doterajší pokrok a dôrazne trvá na tom, že tieto rokovania by sa mali uzavrieť ešte počas bulharského predsedníctva;

72.  víta písomné brífingy, ktoré poskytuje Komisia pred medzinárodnými konferenciami, a denné ústne brífingy, ktoré poskytujú predsedníctvo Rady a Komisia počas týchto konferencií;

73.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európskemu parlamentu nie je dovolené, aby sa zúčastňoval ako pozorovateľ na koordinačných stretnutiach EÚ počas medzinárodných konferencií;

74.  pripomína Rade a Komisii, že praktické opatrenia týkajúce sa medzinárodných dohôd musia byť v súlade so zmluvami, najmä s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, a zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, napríklad rozsudky vynesené vo veciach Tanzánia a Maurícius(36);

75.  žiada ostatné inštitúcie, aby dodržiavali ustanovenia zmlúv a nariadení a držali sa príslušnej judikatúry s cieľom zabezpečiť, aby bol Európsky parlament:

76.  domnieva sa, že je nevyhnutné horizontálne dodržiavať dlhodobú prax, podľa ktorej sa skôr, ako sa začnú predbežne vykonávať ustanovenia o obchode a investíciách zakotvené v politicky dôležitých dohodách, vyčká na súhlas Európskeho parlamentu, ako sa k tomu zaviazala komisárka Malmström na svojom vypočutí 29. septembra 2014; vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby uplatňovanie tohto postupu rozšírili aj na všetky medzinárodné dohody;

77.  konštatuje, že Európsky parlament je pripravený znova sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s cieľom zabezpečiť, aby sa rešpektovali práva Európskeho parlamentu, pokiaľ sa nevykoná v blízkej budúcnosti žiaden presvedčivý pokrok v rokovaniach o bode 40 novej MID;

78.  konštatuje, že každá z inštitúcií by si mala uvedomiť, že jej povinnosti ako zákonodarcu sa neskončia v okamihu, keď sú medzinárodné dohody uzavreté; zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne sledovať vykonávanie a pokračujúce úsilie o zabezpečenie toho, aby dohody plnili svoje ciele; vyzýva inštitúcie, aby rozšírili osvedčené postupy a prístup založený na spolupráci na fázu vykonávania a hodnotenia medzinárodných dohôd;

79.  konštatuje, že posúdenia vplyvu vrátane analýzy situácie v oblasti ľudských práv môžu byť dôležitým nástrojom pri rokovaniach o obchodných a investičných dohodách, pretože pomáhajú stranám plniť si záväzky v oblasti ľudských práv, a pripomína záväznú povahu dohôd, akou je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

80.  vyzýva Komisiu a Radu, aby pri prijímaní smerníc na rokovania, pri samotných rokovaniach a prijímaní právneho základu návrhov, ktoré sa majú podpísať a uzavrieť, a najmä pri podpise Rady a uzatváraní medzinárodných obchodných dohôd v plnej miere rešpektovali rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi, ako je zrejmé zo stanoviska Súdneho dvora Európskej únie č. 2/15 zo 16. mája 2017;

81.  vyzýva európskych predstaviteľov, aby venovali osobitnú pozornosť súladu medzinárodných štandardov alebo požiadaviek s prijatými záväznými právnymi predpismi EÚ;

82.  žiada Komisiu, aby zverejnila dokumenty načrtávajúce jej postoj v medzinárodných organizáciách, ktoré stanovujú normy vo finančnej, menovej a regulačnej oblasti, najmä v Bazilejskom výbore pre bankový dohľad; žiada, aby bol Európsky parlament plne informovaný vo všetkých fázach vypracúvania medzinárodných noriem, ktoré môžu mať vplyv na právo EÚ;

83.  žiada, aby bol v súlade s jeho uznesením z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci systému medzinárodných finančných, menových a regulačných orgánov a inštitúcií(37) zavedený a formalizovaný finančný dialóg o prijímaní a zosúladení európskych pozícií pred významnými medzinárodnými rokovaniami; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli tieto postoje vopred prediskutované a vopred známe na základe podrobných usmernení, ktoré by mohli dopĺňať proaktívne usmerňovacie uznesenia, a aby sa zabezpečili následné opatrenia, pričom Komisia by mala pravidelne podávať správy o uplatňovaní týchto usmernení;

84.  pripomína svoje vyhlásenie prijaté 15. marca 2018 o umiestnení sídla Európskej agentúry pre lieky(38), v ktorom Európsky parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že jeho úloha a jeho práva ako rovnocenného spoluzákonodarcu spoločne s Radou neboli riadne zohľadnené;

85.  uznáva mandát schválený Coreperom 6. decembra 2017, ktorý sa dohodol na pozícii Rady k návrhu Komisie na zriadenie povinného registra transparentnosti; vyzýva všetky strany na ukončenie rokovaní v duchu dobrej spolupráce s cieľom zlepšiť transparentnosť legislatívneho procesu;

86.  náležite berie na vedomie rozsudok De Capitani(39), ktorý opätovne potvrdzuje, že zásady verejnosti a transparentnosti sú neoddeliteľnou súčasťou legislatívneho procesu EÚ a že žiadna všeobecná domnienka nezverejňovania nemôže byť uznaná, pokiaľ ide o legislatívne dokumenty vrátane dokumentov z trialógu;

Vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Únie

87.  zdôrazňuje význam zásady uvedenej v bode 43 novej MID, podľa ktorej v prípade, že sa členské štáty v súvislosti s transpozíciou smerníc do vnútroštátneho práva rozhodnú doplniť prvky, ktoré nijako nesúvisia s uvedenými právnymi predpismi Únie, takéto doplnenia by mali byť identifikovateľné buď prostredníctvom transponujúceho aktu alebo aktov, alebo prostredníctvom súvisiacich dokumentov; konštatuje, že tieto informácie stále často chýbajú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri riešení nedostatočnej transparentnosti a ďalších problémov týkajúcich sa pridávania povinností nad rámec požiadaviek EÚ pri transpozícii právnych predpisov EÚ (tzv. gold-plating)(40) konali spoločne a jednotne;

88.  zastáva názor, že pri vykonávaní a transpozícii aktov EÚ sa musí jednoznačne rozlišovať medzi prípadmi gold-platingu, pri ktorých členské štáty zavádzajú dodatočné administratívne požiadavky, ktoré nesúvisia s právnymi predpismi EÚ, a stanovením vyšších noriem, ktoré prekračujú rámec minimálnych noriem ochrany životného prostredia a spotrebiteľa, zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti potravín v rámci celej EÚ;

89.  domnieva sa, že v záujme obmedzenia problémov, ktoré sa týkajú gold-platingu, by sa všetky tri inštitúcie mali zaviazať, že budú prijímať právne predpisy EÚ, ktoré sú jasné, ľahko transponovateľné a majú osobitnú európsku pridanú hodnotu; pripomína, že by sa síce malo predchádzať zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, no členským štátom by to nemalo brániť v zachovaní alebo prijímaní ambicióznejších opatrení a prísnejších sociálnych a environmentálnych noriem a noriem ochrany spotrebiteľa v prípadoch, keď právo Únie definuje len minimálne normy;

90.  vyzýva členské štáty, aby sa pri transpozícii právnych predpisov EÚ v čo najväčšej možnej miere zdržali vytvárania dodatočných administratívnych požiadaviek a aby v súlade s odsekom 43 medziinštitucionálnej dohody zabezpečili identifikovateľnosť takýchto doplnení prostredníctvom transponujúceho aktu alebo súvisiacich dokumentov;

91.  pripomína, že v bode 44 novej MID sa členským štátom adresuje výzva, aby Komisii poskytli súčinnosť pri získavaní informácií a údajov potrebných na monitorovanie a hodnotenie vykonávania práva Únie; vyzýva preto členské štáty, aby v záujme dodržania svojich záväzkov prijali všetky potrebné opatrenia vrátane poskytnutia tabuliek zhody s jasnými a presným informáciami o vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponujú smernice do ich vnútroštátnych právnych poriadkov, ako bolo dohodnuté v spoločnom politickom vyhlásení členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom a v spoločnom politickom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom;

92.  domnieva sa, že záväzok, ktorý Komisia prijala v bode 45 novej MID, by sa mal vykladať v tom zmysle, že pri náležitom dodržaní pravidiel dôvernosti sa značne zlepší prístup Európskeho parlamentu k informáciám o postupoch v prípade nesplnenia povinnosti a o postupoch, ktoré im predchádzajú; v tejto súvislosti pripomína svoju dlhodobú žiadosť Komisii, pokiaľ ide o údaje, ku ktorým má Európsky parlament oprávnenie na prístup(41);

93.  opätovne oceňuje mechanizmus riešenia problémov projektu EU Pilot ako neformálnejší, no nemenej účinný spôsob zabezpečenia súladu s právom Únie zo strany členských štátov(42); nesúhlasí s vyhlásením Komisie, ktorá má v pláne začínať konania o porušení povinnosti bez toho, aby využila tento mechanizmus(43);

94.  poukazuje na to, že komisári sú povinní rešpektovať legislatívne výsady poslancov Európskeho parlamentu; zastáva názor, že komisári musia poskytovať Európskemu parlamentu všetky nezávisle vypracované štúdie, na základe ktorých prijali svoje rozhodnutia, a zároveň zverejňovať tie, ktoré sú v rozpore s ich závermi;

95.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky preklady legislatívnych návrhov sú k dispozícii v rovnakom čase, čo spôsobuje zdržanie legislatívneho procesu;

96.  zdôrazňuje, že na účinné uplatňovanie právnych predpisov EÚ treba zabezpečiť, aby postupy, ktoré sa nimi zavádzajú, boli v súlade so základným účelom samotného právneho aktu, a najmä s konečným cieľom ochrany životného prostredia, pokiaľ ide o zaistenie vysokej úrovne tejto ochrany;

97.  uznáva význam práce, ktorú vykonáva Výbor pre petície v oblasti posudzovania kvality tvorby práva EÚ so zreteľom na jeho skutočné vykonávanie a ktorá je základom pre zlepšovanie legislatívnych textov a postupov; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť skutočnej medziinštitucionálnej spolupráce s Komisiou, pokiaľ ide o zabezpečenie riadneho preskúmania petícií;

Zjednodušenie

98.  víta záväzok častejšie používať legislatívnu techniku prepracovania, prijatý v bode 46 novej MID; pripomína, že táto technika by mala predstavovať riadny legislatívny postup, keďže je neoceniteľným nástrojom na dosiahnutie zjednodušenia(44); domnieva sa však, že v prípade úplného presmerovania politiky by Komisia mala namiesto techniky prepracovania predložiť návrh úplne nového právneho aktu, ktorým sa zrušuje existujúci právny predpis, aby tak spoluzákonodarcovia mohli viesť rozsiahle a účinné politické diskusie a aby ich výsady zakotvené v zmluvách boli plne zachované;

99.  pripomína, že pri posudzovaní zbytočného regulačného a administratívneho zaťaženia podľa dohody medzi všetkými troma inštitúciami v bodoch 47 a 48 novej MDI a pri skúmaní možných cieľov v oblasti znižovania zaťaženia s cieľom znížiť náklady pre orgány verejnej správy a podniky vrátane MSP môže lepšia tvorba právnych predpisov tam, kde je to vhodné, znamenať aj viac právnych predpisov EÚ, a to aj v rámci harmonizácie rozdielov medzi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov, pričom treba zohľadniť výhody legislatívnych opatrení a dôsledky nečinnosti na úrovni EÚ so zreteľom na sociálne a environmentálne normy a normy na ochranu spotrebiteľa a bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov uplatňovať prísnejšie normy, pokiaľ právo Únie vymedzuje len minimálne normy; okrem toho pripomína, že horizontálna sociálna doložka, ktorá je zakotvená v článku 9 ZFEÚ, vyžaduje, aby Únia starostlivo zvážila vplyv právnych predpisov EÚ na sociálne normy a zamestnanosť a aby tieto otázky riadne konzultovala so sociálnymi partnermi, najmä s odbormi, spotrebiteľmi a zástupcami záujmov zraniteľných skupín, a to s ohľadom na autonómiu sociálnych partnerov a dohody, ktoré môžu uzatvárať v súlade s článkom 155 ZFEÚ; zdôrazňuje preto, že zníženie administratívneho zaťaženia neznamená nevyhnutne dereguláciu a že v žiadnom prípade nesmie ohroziť základné práva ani environmentálne, sociálne, pracovné, zdravotné a bezpečnostné normy, normy ochrany spotrebiteľa, rodovej rovnosti alebo dobrých životných podmienok zvierat, a to vrátane súvisiacich požiadaviek na poskytovanie informácií, a teda nesmie byť na úkor práv pracovníkov – bez ohľadu na veľkosť podniku, ani viesť k zvýšeniu počtu neistých pracovných zmlúv;

100.  víta prvý ročný prieskum zaťaženia, ktorý Komisia uskutočnila v rámci zjednodušovania právnych predpisov EÚ a v súvislosti s ktorým vykonala rýchly prieskum Eurobarometra o tom, ako podniky vnímajú reguláciu, pričom oslovila 10 000 podnikov zo všetkých 28 členských štátov, najmä MSP, a zohľadnila rozdelenie podnikov v EÚ; upriamuje pozornosť na zistenia, ktoré priniesol prieskum a ktoré potvrdzujú, že zameranie sa na znižovanie zbytočných nákladov je stále primerané, a uvádzajú, že vnímanie podnikov ovplyvňuje komplexná súhra viacerých faktorov, čo možno pripísať aj odlišnostiam vnútroštátnych administratívnych a právnych prostredí, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov; poukazuje na to, že takéto vnímanie môže ovplyvniť aj gold-plating, či dokonca nepresné mediálne spravodajstvo; domnieva sa, že koncepcia každoročného prieskumu zaťaženia je dôležitým nástrojom na identifikáciu problémov s vykonávaním a uplatňovaním právnych predpisov EÚ, nemusí však nevyhnutne viesť k predpokladu, že regulácia by zo svojej podstaty mohla mať za následok nadmerné administratívne zaťaženie; súhlasí s Komisiou, že jediným spôsobom, ako konkrétne určiť, čo naozaj možno zjednodušiť, zracionalizovať alebo odstrániť, je zistiť názory všetkých zainteresovaných strán vrátane tých, ktoré majú najslabšie zastúpenie, o konkrétnych právnych predpisoch alebo rôznych právnych predpisoch uplatniteľných na určité odvetvie; vyzýva Komisiu, aby vylepšila ročný prieskum zaťaženia na základe skúseností z prvého prieskumu, aby používala transparentné a overiteľné metódy zberu údajov, aby venovala mimoriadnu pozornosť potrebám MSP a aby zahrnula skutočné aj subjektívne vnímané zaťaženie;

101.  berie takisto na vedomie výsledok posúdenia uskutočniteľnosti, ktoré vykonala Komisia v súvislosti so stanovením cieľov na zníženie zaťaženia v určitých odvetviach, bez toho, aby tým bol dotknutý účel právnych predpisov; nabáda Komisiu, aby pre každú iniciatívu stanovila ciele na zníženie zaťaženia flexibilným, no spoľahlivým a fakticky podloženým spôsobom a po dôkladnej konzultácii so zainteresovanými stranami, ako to už robí v rámci programu REFIT;

102.  zdôrazňuje, že norma EÚ spravidla nahrádza 28 noriem jednotlivých štátov, čo posilňuje jednotný trh a vedie k menšej byrokracii;

103.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť zbytočnej byrokracii a zohľadňovať súvislosť medzi veľkosťou podniku a zdrojmi, ktoré sú potrebné na vykonávanie požadovaných povinností;

Vykonávanie a monitorovanie novej MID

104.  berie na vedomie, že Konferencia predsedov bude pravidelne dostávať správu vypracovanú predsedom, v ktorej sa načrtne súčasný stav vykonávania na internej aj medziinštitucionálnej úrovni; domnieva sa, že v tejto správe by sa malo náležite zohľadniť posúdenie, ktoré vypracúva Konferencia predsedov výborov na základe skúseností rôznych výborov, najmä Výboru pre právne veci, ktorý je zodpovedný za lepšiu tvorbu práva a zjednodušovanie práva Únie(45);

105.  víta prvé výročné medziinštitucionálne hodnotiace stretnutie na vysokej úrovni venované vykonávaniu MID, ktoré sa konalo 12. decembra 2017; nabáda Konferenciu predsedov výborov, aby Konferencii predsedov poskytla všetky odporúčania k vykonávaniu novej MID, ktoré považuje za vhodné;

o
o   o

106.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (3) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (4) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2. (5) Ú. v. ES C 73, 17.3.1999, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 77, 28.3.2002, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 145, 30.6.2007, s. 5. (8) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15. (9) Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 7. (10) Ú. v. EÚ C 446, 29.12.2017, s. 1. (11) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. marca 2014, Európska komisia proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, vec C-427/12, ECLI:EU:C:2014:170; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. júla 2015, Európska komisia proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, vec C-88/14, ECLI:EU:C:2015:499; rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 2016, Európsky parlament proti Európskej komisii, vec C-286/14, ECLI:EU:C:2016:183; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, vec C-263/14, ECLI:EU:C:2016:435; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2014, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, vec C-658/11, ECLI:EU:C:2014:2025. (12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0484. (13) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 39. (14) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 116. (15) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 91. (16) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 53. (17) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 11. (18) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 14. (19) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117. (20) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87. (21) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 31. (22) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 91. (23) Pozri prílohu II k rozhodnutiu Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva. (24) 1 Článok 6 ods. 2 rozhodnutia predsedu Európskej komisie z 19. mája 2015 o zriadení nezávislého výboru pre kontrolu regulácie (C(2015)3263). (25) Pozri COM(2016)0798 a COM(2016)0799. (26) Pozri odsek 47 uznesenia Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o lepšej tvorbe právnych predpisov – 15. výročná správa Európskej komisie podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 66). (27) Pozri odsek 16 uznesenia Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a úlohe testov vplyvu na MSP. (28) Pozri odsek 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva. (29) Pozri odsek 12 uznesenia Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014, citované skôr v texte a odsek 6 rozhodnutia Európskeho parlamentu z 9. marca 2016, citované skôr v texte. (30) Pozri odsek 5 uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii. (31) Pozri rokovací poriadok Európskeho parlamentu, príloha V, bod XVI.1. (32) Pozri odôvodnenie D uznesenia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov, citované skôr v texte. (33) Pozri odsek 6 uznesenia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov, citované skôr v texte. (34) Tamže, bod 1. (35) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. marca 2014, Európska komisia proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 2016, Európsky parlament proti Európskej komisii, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, citovaný skôr v texte. (36) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament/Rada Európskej únie, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2014, Európsky parlament/Rada Európskej únie, citovaný skôr v texte. (37) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 76. (38) Pozri prijaté texty, P8_TA(2018)0086. (39) Rozsudok Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) z 22. marca 2018, De Capitani proti Európskemu parlamentu, vec T-540/15, ECLI:EU:T:2018:167. (40) Pozri odsek 7 uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2012 o 28. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2010) (Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 73). (41) Pozri odseky 21 a 22 uznesenia Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 o 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2011). (42) Pozri odsek 6 uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0385). (43) Pozri odsek 2 oznámenia Komisie s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, citované skôr v texte (pozri stranu 12 v Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017). (44) Pozri odsek 41 uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2011, citované skôr v texte. (45) Pozri rokovací poriadok Európskeho parlamentu, príloha V, bod XVI.3.