Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2718(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B8-0242/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 31/05/2018 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0237

Prijaté texty
PDF 140kWORD 50k
Štvrtok, 31. mája 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Nástroj na prepájanie Európy po roku 2020
P8_TA(2018)0237RC-B8-0242/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o pilieri dopravy nástroja na prepájanie Európy po roku 2020 (2018/2718(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a jeho následnú zmenu nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2017/1123 z 20. júna 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(4),

–  so zreteľom na Diskusný dokument Komisie z 28. júna 2017 o budúcnosti financií EÚ (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(5),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, (COM(2016)0604), oznámenie Komisie (COM(2016)0603) a sprievodný pracovný dokument (SWD(2016)0299),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na zmenu Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (COM(2016)0606),

–  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskym parlamentom 4. októbra 2016 a Radou 5. októbra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020 v polovici trvania(6),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 – Revízia viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2018 s názvom Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje. Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0321),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. marca 2018 o Akčnom pláne v oblasti vojenskej mobility (JOIN(2018)0005),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 14. februára 2018 o hodnotení Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v polovici trvania (COM(2018)0066),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rozvoj a obnova dopravnej infraštruktúry v EÚ sú stále rozdrobené a predstavujú veľkú výzvu z hľadiska kapacity a financovania, ale sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľného rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti a sociálnej a územnej súdržnosti v rámci Únie, a tak na vyváženie nerovností medzi regiónmi;

B.  keďže Nástroj na prepájanie Európy (NPE) je spoločný, ústredne spravovaný program na podporu rozvoja vysokovýkonných, udržateľných a vzájomne prepojených transeurópskych sietí (TEN) v oblastiach dopravy, energetiky a infraštruktúry digitálnych služieb;

C.  keďže včasné dokončenie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) výrazne prispeje k dosiahnutiu cieľov zníženia emisií EÚ v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, k dekarbonizácii európskeho hospodárstva a k dosiahnutiu cieľov EÚ 20-20-20 v oblasti energetiky a politiky klímy; keďže základná sieť by sa mala dokončiť do roku 2030 a komplexná sieť do roku 2050;

D.  keďže jeden z 10 Európanov pracuje v širšom odvetví dopravy a keďže investície do dopravnej infraštruktúry budú viesť k vytvoreniu nových pracovných miest, keďže každá investovaná miliarda eur do základnej siete TEN-T by podľa odhadov mala vytvoriť až 20 000 nových pracovných miest;

E.  keďže NPE sa zameriava na uľahčenie cezhraničných spojení, vytváranie multimodálnych a mestských uzlov, riešenie zlyhaní trhu a odstránenie zúžených miest; keďže NPE zabezpečuje realizáciu projektov, ktoré by sa inak neuskutočnili, čím sa vytvára jasná pridaná hodnota EÚ v podpore nadnárodnej spolupráce a koordinácie;

F.  keďže odvetvie dopravy predstavuje v období 2014 – 2020 najväčší podiel z rozpočtu NPE; keďže podiel dopravy bol rozdelený na všeobecný balík pre všetky členské štáty a balík na politiku súdržnosti, ktorý je k dispozícii pre členské štáty čerpajúce prostriedky z Kohézneho fondu, a prevádza sa priamo z Kohézneho fondu;

G.  keďže NPE je jedným z najúspešnejších programov EÚ, keďže záujem vo veľkej miere prevýšil ponuku; keďže do konca roku 2017 sa v rámci NPE – Doprava rozdelilo 21,3 miliardy EUR vo forme grantov na projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), čo vyvolalo celkové investície vo výške 41,6 miliardy EUR; keďže v priebehu roku 2018 budú podpísané ďalšie dohody o grante na predkladanie návrhov v rámci kombinovaného financovania spájajúce granty NPE so súkromným financovaním vrátane možnosti získať finančné prostriedky z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); keďže pôvodný rozpočet na túto výzvu vo výške 1 miliardy EUR bol v novembri 2017 navýšený o 350 miliónov EUR na podporu priority v oblasti „inovácií a nových technológií“ v súlade s cieľmi akčného plánu pre alternatívne palivá;

H.  keďže zavedenie zásady „využi alebo strať“ významne prispelo k úspechu NPE; keďže by sa však obnovenie rozpočtu nerealizovaných projektov malo urýchliť;

I.  keďže cieľom NPE je urýchliť investície do dopravnej infraštruktúry a inovácie a využiť pákový účinok financovania z verejného aj súkromného sektora a zároveň zvýšiť právnu istotu a dodržiavať zásadu technologickej neutrality;

J.  keďže sa očakáva, že Komisia v júni 2018 uverejní svoje legislatívne návrhy týkajúce sa európskych strategických investícií vrátane aktualizovaného Nástroja na prepájanie Európy (NPE);

1.  zdôrazňuje, že investície do dopravnej infraštruktúry sú investíciami do dlhodobého rastu, súdržnosti, konkurencieschopnosti a pracovných miest; podčiarkuje preto strategický význam programu NPE, pokiaľ ide o integráciu vnútorného trhu, inteligentnú mobilitu a príležitosti pre EÚ priniesť občanom prostredníctvom tohto programu konkrétnu pridanú hodnotu;

2.  zdôrazňuje, že NPE bol, je a musí zostať efektívnym a cieleným nástrojom na investovanie do transeurópskej infraštruktúry (TEN) v oblasti dopravy, energetiky a sektorov digitálnych služieb a prispievať k prioritám EÚ v oblasti zamestnanosti, rastu a investícií, vnútornému trhu, energetickej únii a klíme a digitálnemu jednotnému trhu;

3.  poukazuje na úspech programu NPE za obdobie 2014 – 2020 v dosahovaní vysokej európskej pridanej hodnoty tým, že podporuje projekty prepojenosti s cezhraničným, interoperabilným a multimodálnym rozmerom a projekty na zlepšenie prepojenia vo všetkých druhoch dopravy vrátane námornej dopravy, vnútrozemských prístavov a vnútrozemských vodných ciest, pričom uprednostňuje projekty, ktoré premosťujú chýbajúce prepojenia a odstraňujú zúžené miesta s cieľom vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor prístupný pre všetkých a inovatívne odvetvie dopravy; vyzýva Komisiu, aby zvýšila cezhraničnú pridanú hodnotu uzlov, ako sú námorné prístavy, a podporovala projekty zamerané na zlepšovanie prepojenia s partnerskými tretími krajinami;

4.  berie na vedomie, že úplné výhody a potenciál investícií EÚ do siete TEN-T je možné uskutočniť až po dokončení základnej a komplexnej siete; vyzýva Komisiu, aby mala na pamäti, že dokončenie týchto sietí si vyžiada významné investície, z ktorých časť bude závisieť od pokračujúcej podpory EÚ, lebo inak existuje riziko ich zastavenia; trvá na tom, že treba aj naďalej vyvíjať tlak na ich dokončenie najneskôr v roku 2030, resp. 2050, a to v súlade s normami 21. storočia v celom procese;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že program NPE v rámci VFR na roky 2021 – 2027 nadviaže na súčasný program s ešte širšími ambíciami z hľadiska cieľov politiky a finančných zdrojov; zdôrazňuje, že investície do digitálnych, inovatívnych a udržateľných dopravných projektov sa musia urýchliť s cieľom prejsť na ekologickejší, skutočne integrovaný, moderný, bezpečnejší a efektívnejší dopravný systém prístupný pre všetkých;

6.  uznáva, že zásahy NPE boli rozhodujúce pri spúšťaní väčšiny projektov, najmä projektov týkajúcich sa prepojenia na cezhraničnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že NPE sa ukázal byť dôležitým katalyzátorom verejných a súkromných investícií; domnieva sa však, že by sa mali prijať ďalšie opatrenia na uvoľnenie jeho úplného potenciálu;

7.  vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie spôsoby, ako podporovať NPE ako nástroj politiky so špecifickými sektorovými cieľmi, ktorý je zameraný na komplexné projekty s cezhraničným rozmerom alebo rozmerom interoperability v celej EÚ;

8.  domnieva sa, že Komisia by v nasledujúcom VFR so zreteľom na dôkladné preskúmanie obdobia 2014 – 2020 a dôsledky zložitého vzťahu medzi NPE a ďalšími finančnými programami a nástrojmi, ako je Horizont 2020, EŠIF a EFSI a najmä substitučný účinok pozorovaný medzi NPE a EFSI, mala ešte viac posilniť a zabezpečiť komplementárnosť medzi NPE a ostatnými programami, ako sú Horizont Európa a fond InvestEU, s cieľom zachovať a podporiť jednoznačné ciele programu, predísť presahom a optimalizovať rozpočtové zdroje;

9.  zdôrazňuje, že prípadné škrty v budúcom NPE v prospech iných programov, ako to bolo v prípade NPE na obdobie 2014 – 2020 v prospech EFSI a európskeho programu rozvoja obranného priemyslu (EDIDP), by sa považovali za neprijateľné; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zachovala integritu finančnej kapacity NPE, lebo veľká väčšina financovania NPE sa týka projektov so širším regionálnym prínosom a prínosom pre EÚ, ktoré však nemajú prístup k dostatočnému financovaniu na národnej úrovni alebo trhovému financovaniu;

10.  berie na vedomie sľubné prvé výsledky výziev na predkladanie návrhov v rámci súčasného programu NPE s kombinovaným financovaním; dôrazne preto nabáda Komisiu, aby takéto výzvy v budúcnosti zopakovala a aj naďalej využívala silnejší NPE vo forme grantov pokiaľ možno v kombinácii s finančnými nástrojmi z EÚ a z krajín mimo EÚ; vyzýva tiež Komisiu, aby našla spôsoby, ako účinnejšie podporiť účasť súkromných spoluinvestorov, a členské štáty, aby odstránili právne a administratívne prekážky takéhoto postupu;

11.  vyzýva Komisiu, aby ešte viac podporila synergie na úrovni projektov medzi týmito troma odvetviami, ktoré sú v súčasnosti obmedzené z dôvodu nepružnosti rozpočtového rámca, pokiaľ ide o oprávnenosť projektov a oprávnenosť nákladov; naliehavo žiada Komisiu, aby prispôsobila infraštruktúru budúcim potrebám čistej a inteligentnej mobility; očakáva, že budúce usmernenia sektorových politík a nástroj NPE sa stanú pružnejšími a budú uľahčovať synergie a lepšie reagovať na nový technologický vývoj a priority, ako je digitalizácia, pričom urýchlia vytváranie hospodárstva s nízkymi emisiami a budú riešiť spoločné spoločenské výzvy, ako je kybernetická bezpečnosť;

12.  zdôrazňuje význam priameho riadenia na účely zabezpečenia spoločných postupov vo všetkých troch sektoroch, rýchleho prideľovania finančných prostriedkov a veľmi dôkladného plnenia rozpočtu; poukazuje na to, že priame riadenie grantov z NPE sa ukazuje ako veľmi efektívne, so širokou databázou projektov a súťažným výberovým konaním, zamerané na politické ciele EÚ, koordinované vykonávanie a plné zapojenie členských štátov; uznáva kľúčovú úlohu Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (INEA) pre úspech CPE optimalizáciou rozpočtu, a to najmä vďaka jej pružnosti pri rýchlom presmerovávaní nevyčerpaných finančných prostriedkov na určité akcie na nové akcie; trvá na posilnení INEA, aby sa zabezpečilo primerané vynakladanie finančných prostriedkov EÚ;

13.  podporuje uplatňovanie zásady „využi alebo strať“ v priamom hospodárení NPE; zároveň trvá na zachovaní možnosti recyklovania záväzkov v prípadoch, keď projekty nedosahujú výsledky podľa plánu, v záujme zvýšenia účinnosti NPE;

14.  berie na vedomie zložitosť predkladania projektov, najmä v prípade veľkých projektov dopravnej infraštruktúry, a význam poskytovanej technickej pomoci, napríklad prostredníctvom programovej podpory na vykonávanie NPE, najmä v členských štátoch čerpajúcich prostriedky z Kohézneho fondu, s cieľom podporiť oprávnenosť vyspelých a vysoko kvalitných projektov; vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala tento typ pomoci a aby prehodnotila hodnotiace kritériá, ktoré by uprednostňovali presnejšie určovanie pridanej hodnoty projektov; okrem toho žiada Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia s cieľom výrazne zjednodušiť administratívne požiadavky nielen v prípade malých grantov a aby prispôsobila technickú pomoc poskytovanú žiadateľom v prípade menších projektov;

15.  víta skutočnosť, že v programe na roky 2014 – 2020 bolo z Kohézneho fondu presunutých 11,3 miliardy EUR na balík na politiku súdržnosti v rámci piliera dopravy NPE, a poukazuje na mimoriadnu úspešnosť výziev v oblasti politiky súdržnosti;

16.  berie na vedomie návrh Komisie vyčleniť 42 265 miliónov EUR na NPE na roky 2021 – 2027 vrátane 7 675 miliónov EUR na projekty v oblasti energetiky a 2 662 miliónov EUR (v oboch prípadoch v stálych cenách) na telekomunikačné a digitálne projekty; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v stálych cenách predstavujú prostriedky pridelené na NPE – Doprava 11 384 miliónov EUR a príspevok z Kohézneho fondu 10 000 mil. EUR, čo predstavuje zníženie o 12 %, respektíve 13 %; berie na vedomie, že prostriedky pridelené na pilier dopravy sú jediné, ktoré boli znížené, a nemôže to akceptovať; zdôrazňuje, že problémy, ktorým čelí odvetvie dopravy na vnútornom trhu, a úspech NPE sú v rozpore so znížením balíka prostriedkov na dopravu, a vyzýva Komisiu, aby navrhovanú sumu prehodnotila,

17.  domnieva sa, že v záujme zachovania vysokej dôveryhodnosti a atraktívnosti programu NPE pre investorov by sa jeho finančná kapacita počas budúceho VFR mala zvýšiť; zdôrazňuje, že nedostatočný rozpočet na dopravu by ohrozil dokončenie siete TEN-T a že by to v skutočnosti znížilo hodnotu už zrealizovaných investícií z verejných zdrojov;

18.  zdôrazňuje tiež, že prostriedky určené na politiku súdržnosti majú výrazne regionálny rozmer, ktorý reaguje na miestny dopyt, a sú kľúčové na dokončenie častí základnej siete v členských štátoch čerpajúcich prostriedky Kohézneho fondu, a teda na dosiahnutie územnej súdržnosti EÚ; konštatuje, že investície do dopravnej infraštruktúry EÚ by v prípade, že sa budú realizovať s príspevkom z Kohézneho fondu, mali zostať dobre vyváženým systémom centrálne riadených zdrojov a zdrojov zdieľaného riadenia; zdôrazňuje, že suma vyčlenená v rámci priameho riadenia NPE z Kohézneho fondu v nasledujúcom VFR 2021 – 2027 sa musí udržiavať aspoň na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom VFR na roky 2014 – 2020 a musí byť dostatočná na to, aby sa počas nasledujúceho VFR 2021 – 2027 dokončili projekty financované z prostriedkov vyčlenených z Kohézneho fondu na súčasný NPE;

19.  pripomína, že dokončenie základnej siete dopravy v EÚ a naplnenie politických priorít si bude naďalej vyžadovať účasť občanov a príslušných zainteresovaných strán na rozhodovacom procese, transparentnosť pri posudzovaní a monitorovaní vykonávania projektov z environmentálneho a finančného hľadiska, zlepšenie modálnej integrácie a presadzovanie komodality;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej angažovali v hlavných politických cieľoch NPE v odvetví dopravy: dokončenie základnej siete TEN-T vrátane zavádzania Výskumu riadenia letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), námorných diaľníc (MoS) a Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a prechod na čistú, konkurencieschopnú, inovatívnu a prepojenú mobilitu do roku 2030, vrátane európskeho piliera nabíjacej infraštruktúry pre vozidlá na alternatívny pohon do roku 2025; pokrok v dokončení komplexnej siete TEN-T do roku 2050;

21.  zdôrazňuje potrebu silnejšieho zamerania na inteligentné horizontálne projekty; žiada preto Komisiu, aby zvážila zavedenie príslušných špecifických, osobitných a nadnárodných iniciatív na urýchlenie a zabezpečenie správneho vykonávania horizontálnych priorít, ako je ERTMS, mobilizovaním súkromných investícií, čiastočne prostredníctvom spájania grantov a finančných nástrojov;

22.  pripomína, že pokiaľ ide o odvetvie dopravy, je dôležité zamerať sa na multimodálne a cezhraničné prepojenia, digitálne riešenia, prechod na iné druhy dopravy a udržateľnejšiu dopravu; domnieva sa, že tento aktualizovaný NPE by mal tiež uprednostňovať priamejšie prepojenia medzi základnými a komplexnými sieťami; je presvedčený, že tieto ciele by sa mali odzrkadľovať v zoznamoch vopred určených projektov, ktoré budú zahrnuté do budúceho nariadenia o NPE;

23.  berie na vedomie, že odvetvie dopravy by malo v plnej miere využívať príležitosti, ktoré mu ponúkajú digitálne a inovačné technológie, a uznáva, že nová inovačná dopravná infraštruktúra je vždy atraktívnejšia pre investície, najmä zo súkromného sektora; poukazuje však na to, že existujúca infraštruktúra zostáva nosným prvkom siete EÚ a zdôrazňuje naliehavú potrebu investovať viac do údržby existujúcej infraštruktúry; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila atraktívnosť dodatočného vybavenia alebo modernizácie existujúcej infraštruktúry s vysokou mierou inovácie;

24.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom, ako sa uvádza v článku 349 ZFEÚ tým, že rozšíri prístavy základnej siete, aby sa zlepšila prepojenosť v rámci ich vymedzených oblastí, medzi samotnými regiónmi, s pevninou a s tretími krajinami; domnieva sa, že najvzdialenejšie regióny by mali poberať až 85 % spolufinancovania vo všetkých druhoch dopravy s cieľom zlepšiť ich prístup k výzvam a vytvoriť pravidelné námorné spojenia medzi najvzdialenejšími regiónmi a pevninou; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitnej výzvy pre najvzdialenejšie regióny a aby okrem toho zvážila vyčlenenie finančných prostriedkov na inovatívne technológie pre regionálne letiská v najvzdialenejších regiónoch tak, aby sa zaručila bezpečnosť a údržba letiskovej infraštruktúry;

25.  víta ciele stanovené v spoločnom oznámení o Akčnom pláne v oblasti vojenskej mobility tak z hľadiska zlepšovania infraštruktúry, ako aj umožnenia súčinnosti; vyzýva Komisiu, aby využila NPE na podporu rozvoja infraštruktúry s dvojakým (civilno-obranným) použitím pozdĺž siete TEN-T;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 64.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0412.
(7) Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 20.

Posledná úprava: 16. júla 2019Právne oznámenie