Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2259(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0162/2018

Predkladané texty :

A8-0162/2018

Rozpravy :

PV 30/05/2018 - 28
CRE 30/05/2018 - 28

Hlasovanie :

PV 31/05/2018 - 7.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0240

Prijaté texty
PDF 193kWORD 63k
Štvrtok, 31. mája 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie stratégie EÚ pre mládež
P8_TA(2018)0240A8-0162/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o vykonávaní stratégie EÚ pre mládež (2017/2259(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 9, 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 14, 15, 21, 24 a 32,

–  so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala v roku 2010,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–  so zreteľom na uznesenie Rady o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2016 – 2018(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí(3),

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. – 8. februára 2013 týkajúce sa vytvorenia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí(4),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(5),

–  so zreteľom na hodnotenie Komisie týkajúce sa stratégie EÚ pre mládež(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o budúcnosti programu Erasmus+(8),

–  so zreteľom na uznesenie z 2. februára 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(9),

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktorú 17. marca 2015 prijali ministri školstva krajín EÚ na neformálnom zasadnutí v Paríži,

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), ktorú prijala Rada 23. novembra 2015(10),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2015 s názvom „Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy“ (COM(2015)0408),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o vyhodnotení stratégie EÚ pre mládež na roky 2013 – 2015(12),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže(13),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady Európy z 25. novembra 2008 o politike v oblasti mládeže (CM/Res(2008)23),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy z 31. mája 2017 o práci mladých ľudí (CM/Res(2017)4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(15),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska spolupráca v oblasti mládeže (2010 – 2018)(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(17),

–  so zreteľom na tieňovú správu o politike v oblasti mládeže uverejnenú Európskym fórom mládeže,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho fóra mládeže o európskej stratégii pre mládež(18),

–  so zreteľom na pozičný dokument s názvom Zapoj sa, informuj sa, posilni sa, ktorý zverejnila Európska agentúra pre informácie a poradenstvo pre mládež (ERYICA),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0162/2018),

A.  keďže negatívny vplyv recesie na vyhliadky mladých ľudí na rozvoj ich plného potenciálu sa naďalej prejavuje v celej Európskej únii;

B.  keďže mnohé členské štáty, najmä štáty v južnej Európe, určitým spôsobom zaostávajú pri dosahovaní úrovne pred krízou v súvislosti s mnohými ukazovateľmi týkajúcimi sa mládeže, ako je zamestnanosť, blahobyt a sociálna ochrana;

C.  keďže na regionálnej úrovni v celej EÚ je viditeľné znižovanie nerovností; keďže v mnohých regiónoch sa stále dosahuje miera zamestnanosti pod hodnotou predkrízových úrovní;

D.  keďže nezamestnanosť sa v uplynulých rokoch postupne znižovala, hoci podľa údajov Eurostatu dosahovala v januári 2018 hodnotu 16,1 % a v niektorých členských štátoch dokonca prekročila 34 %; keďže pri porovnaní s hodnotami z roku 2008 (15,6 %) zistíme, že táto miera sa zvýšila; keďže tieto čísla bránia univerzálnemu riešeniu, ak sa má využiť plný potenciál mladých ľudí; keďže v najvzdialenejších regiónoch je znepokojujúca miera nezamestnanosti mladých ľudí, pričom v niektorých týchto regiónoch sme svedkami hodnôt vyšších ako 50 %, napríklad v Mayotte;

E.  keďže znevýhodnené skupiny, ako sú etnické menšiny, ľudia so špeciálnymi potrebami, ženy, LGBTIQ osoby, migranti a utečenci, ktorí čelia prekážkam vstupu na trh práce a prístupu ku kultúre, sociálnym službám a vzdelávaniu, sú najviac postihnuté sociálno-ekonomickou krízou;

F.  keďže vzdelávanie pomáha pri minimalizácii účinkov sociálno-ekonomických nerovností, pričom sa ním zabezpečujú zručnosti a vedomosti, ktoré sú potrebné na znižovanie medzigeneračného prenosu znevýhodnení;

G.  keďže celkový nedostatok investícií do mladých ľudí a práv mladých ľudí bráni mladým ľuďom v nárokovaní si na svoje práva, v ich uplatňovaní a obhajobe a prispeje to k zhoršeniu javov, ako je úbytok počtu obyvateľov, predčasné ukončovanie školskej dochádzky, nedostatok odborných kvalifikácií a kvalifikácií odborného vzdelávania, neskorý vstup na trh práce, chýbajúca finančná nezávislosť, potenciálne nesprávne fungovanie systémov sociálneho zabezpečenia, rozšírená neistota zamestnania a sociálne vylúčenie;

H.  keďže problémy, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú v rámci zamestnania, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj sociálnej a politickej angažovanosti, nie sú jednotné a niektorých skupín sa problémy dotýkajú neúmerne viac ako iných; keďže je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na podporu tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce alebo od neho úplne odtrhnutí;

I.  keďže zaručenie miestnych škôl a vzdelávacích zariadení vo všetkých európskych regiónoch je rozhodujúce, ak sa má zlepšiť vzdelávanie mladých ľudí a ak má EÚ všetkým regiónom ponúknuť plnú podporu pri riešení týchto úloh;

J.  keďže vzdelávanie, medzikultúrny dialóg, strategická komunikácia a najmä užšia spolupráca medzi členskými štátmi zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní marginalizácii a radikalizácii mladých ľudí a zvyšovaní ich odolnosti;

K.  keďže mladí ľudia by sa mali aktívne zapájať do plánovania, vytvárania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia všetkých politík s vplyvom na mladých ľudí; keď 57 % mládežníckych organizácií v EÚ sa domnieva, že ich odborné znalosti sa v procese formulovania politík v oblasti mládeže nezohľadňujú(19);

L.   keďže pre úplnú legitimitu mládežníckych organizácii je dôležité, aby mohli zaručiť primeranú úroveň reprezentatívnosti a inkluzívnosti, pokiaľ ide o mladých ľudí;

M.  keďže stratégia EÚ pre mládež je kontinuitnou stratégiou, ktorá sa nepretržite zlepšuje, a keďže jej ciele sú aj napriek tomu stále veľmi rozsiahle a ambiciózne; keďže neboli náležite stanovené referenčné ukazovatele;

N.  keďže v stratégia EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2018 sa zdôrazňuje potreba štruktúrovaného dialógu medzi mladými ľuďmi a rozhodovacími subjektmi;

O.  keďže hlavným cieľom stratégie EÚ pre mládež je zvýšiť počet príležitostí a zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých mladých Európanov;

P.  keďže mladým ľuďom treba pomáhať a posilňovať ich postavenie pri riešení závažných problémov, pred ktorými v súčasnosti stoja, a pri prekonávaní prekážok, ktorým budú čeliť v budúcnosti, prostredníctvom zmysluplnejších, účinnejších a lepšie koordinovaných politík v oblasti mládeže, lepšieho a dostupného vzdelávania a cieleného využívania hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

Q.  keďže v uplynulých rokoch EÚ začala množstvo iniciatív, akou je aj iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a záruka pre mladých ľudí v rámci svojej stratégie EÚ pre mládež, pričom cieľom je vytváranie väčšieho počtu a rovnejších príležitostí pre všetkých mladých ľudí v rámci vzdelávania a trhu práce a podpora začleňovania, posilňovanie postavenia a aktívna účasť mládeže v spoločnosti;

R.  keďže je potrebné uplatňovať hľadisko činnosti EÚ v oblasti mládeže prostredníctvom začlenenia rozmeru mládeže do súčasných a budúcich politík a programov financovania, najmä do všetkých kľúčových oblastí politiky ako hospodárstvo, zamestnanosť a sociálne veci, súdržnosť, zdravie, ženy, spolurozhodovanie, migrácia, kultúra, médiá a vzdelávanie;

S.  keďže je potrebná koordinácia vykonávania budúcej stratégie EÚ pre mládež v rôznych odvetviach politiky a rôznymi inštitúciami;

T.  keďže rodové hľadisko sa musí zahrnúť do rozhodovania o politike pre mládež, ktoré zohľadňuje osobitné úlohy a okolnosti, pred ktorými stoja najmä mladé ženy a dievčatá z rôzneho kultúrneho a náboženského prostredia; keďže politika v oblasti mládeže by mala obsahovať osobitné opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko ako prevencia páchania násilia na ženách a dievčatách, vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a sexuálna výchova; keďže u žien je v priemere 1,4-krát väčšia pravdepodobnosť, že nie sú zamestnané ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (ďalej len „NEET“) ako u mužov(20), a je potrebné trvalé úsilie o zvýšenie miery zapojenia mladých žien – najmä po materskej dovolenke a v prípade osamelých matiek – a osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, osôb s nízkou kvalifikáciou, mladých ľudí so zdravotným postihnutím a všetkých mladých ľudí, ktorým hrozí diskriminácia, do trhu práce;

U.  keďže je potrebné vyvinúť trvalé úsilie na zvýšenie účasti mladých ľudí v spoločnosti, najmä osôb so zdravotným postihnutím, migrantov, utečencov, osôb, ktoré nie sú zamestnané ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a tých, ktorým hrozí sociálne vylúčenie;

V.  keďže vzdelanie je kľúčovým faktorom boja proti sociálnemu vylúčeniu a investície do zručností a schopností sú kľúčové pre boj proti vysokej miere nezamestnanosti, najmä v prípade osôb v skupine NEET;

W.  keďže sa v článku 9 ZFEÚ stanovuje, že Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, sociálnou ochranou, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia;

X.  keďže stratégia EÚ pre mládež vytvorila dobrý základ pre plodnú a zmysluplnú spoluprácu v oblasti mládeže;

Y.  keďže dosiahnutie cieľov posledného trojročného cyklu stratégie EÚ pre mládež (2010 – 2018) nemožno riadne a presne posúdiť a porovnanie jednotlivých situácií v jednotlivých členských štátoch je veľmi ťažké vyhodnotiť z dôvodu nedostatku referenčných kritérií, ukazovateľov a prekrývajúcich sa vykonávacích nástrojov;

Z.  keďže základom pre budúci rozvoj vo vzdelávaní a prechod na trh práce sú zameranie na kariéru a prístup k informáciám o možnostiach zamestnanosti aj o príležitostiach vzdelávania;

AA.  keďže EÚ musí pri vymedzovaní cieľov tejto stratégie a jej vykonávaní a hodnotení úzko spolupracovať s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

Úlohy v oblasti mládeže a poučenie zo súčasného procesu tvorby politiky EÚ v oblasti mládeže

1.  s poľutovaním berie na vedomie, že dlhodobé úsporné opatrenia, najmä zníženie nákladov na financovanie vzdelávania, kultúry a politík v oblasti mládeže, majú negatívny vplyv na mladých ľudí a ich životné podmienky; varuje, že rastúca nerovnosť, riziko vylúčenia, neistota a diskriminácia výrazne ovplyvňujú mladých ľudí, najmä najviac znevýhodnené osoby, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím, mladé ženy, menšiny a osoby so špeciálnymi potrebami;

2.  víta úspechy európskej spolupráce v oblasti mládeže, ktorá preukázala svoju schopnosť riešiť problémy, s ktorými sa stretáva väčšina Európanov, a podporovať tvorcov politík na vnútroštátnej úrovni, poskytovať im odborné znalosti, odporúčania a legitímnosť a úspešne mobilizovať viac finančných prostriedkov EÚ;

3.  považuje otvorenú metódu koordinácie za vhodný, ale stále nedostatočný prostriedok utvárania politík v oblasti mládeže, ktorý musia dopĺňať iné opatrenia; opakuje svoju výzvu na užšiu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa problematiky mládeže na miestnej, regionálnej, celoštátnej úrovni a na úrovni EÚ; naliehavo žiada členské štáty, aby sa dohodli na jednoznačných ukazovateľoch a hodnotiacich kritériách a umožnili tak monitorovanie dosahovaného pokroku;

4.  uznáva pozitívne výsledky stratégie EÚ pre mládež prostredníctvom rozvoja medzisektorovej práce a realizácie štruktúrovaného dialógu s cieľom zabezpečiť účasť mladých ľudí a domnieva sa, že je potrebné zvýšiť všeobecnú úroveň informovanosti relevantných aktérov a zainteresovaných strán o cieľoch a nástrojoch stratégie EÚ pre mládež; konštatuje najmä, že prístup zdola nahor používaný pre štruktúrovaný dialóg predstavuje pridanú hodnotu a mal by sa zachovať; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príprave novej stratégie zohľadňovali výsledky VI. cyklu štruktúrovaného dialógu zameraného na budúcu stratégiu EÚ pre mládež;

5.  navrhuje zapojiť do politiky v oblasti mládeže aj miestne a regionálne orgány, a to najmä v tých členských štátoch, kde majú v tejto oblasti právomoci;

6.  víta politické iniciatívy zamerané na podporu mládeže EÚ, najmä iniciatívu Investícia do európskej mládeže, Európsky zbor solidarity a iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa však, že tieto nástroje by mali byť lepšie prepojené so stratégiou EÚ pre mládež a mali by sa riadiť prístupom zdola nahor; vyzýva preto Komisiu, aby systematicky spájala všetky politické návrhy týkajúce sa mladých ľudí s celkovou stratégiou a zapojila všetky príslušné zainteresované strany, ako sú sociálni partneri a občianska spoločnosť, a to celostným, dlhodobým prístupom s dobre vymedzenými prierezovými cieľmi;

7.  naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila medziodvetvovú pracovnú skupinu pre koordináciu budúceho vykonávania stratégie EÚ pre mládež so zapojením inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu, členských štátov a občianskej spoločnosti, najmä odborov a mládežníckych organizácií;

8.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinné nástroje na koordináciu medzi útvarmi a pridelila zodpovednosť za uplatňovanie hľadiska mládeže súborne podpredsedovi Európskej komisie;

9.  nabáda členské štáty, aby využili Európsky pilier sociálnych práv ako základ pre vypracovanie právnych predpisov pre mladých ľudí;

10.  zdôrazňuje význam propagácie zdravého životného štýlu pre predchádzanie ochoreniam a považuje za potrebné poskytovať mladým ľuďom správne informácie a pomoc, pokiaľ ide o závažné problémy v oblasti duševného zdravia, ako sú užívanie tabaku, alkoholu a drog a závislosť na týchto látkach;

11.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia vykonala hodnotenie vykonávania stratégie pre mládež v členských štátoch s cieľom umožniť zvýšené kontroly a monitorovanie v teréne; naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila ciele stratégie EÚ pre mládež, ktoré možno posudzovať kvalitatívne i kvantitatívne, a to so zohľadnením osobitostí každého členského štátu alebo regiónu; vyzýva Komisiu, aby zvýšila objem finančných prostriedkov vyčlenených na programy a činnosti na prípravu mladých ľudí na svet práce;

Umožnenie mladým ľuďom vyjadriť svoj názor v rámci stratégie EÚ pre mládež

12.  odporúča, aby sa budúca stratégia EÚ pre mládež zamerala na mladých ľudí, umožnila im účasť, zlepšovala ich blaho, zohľadňovala potreby, ambície a rozmanitosť všetkých mladých ľudí v Európe a zároveň rozširovala prístup ku kreatívnym nástrojom s novými technológiami;

13.  domnieva sa, že EÚ by mala vyjadrovať solidaritu s mladými ľuďmi a naďalej im umožňovať účasť v spoločnosti vypracovaním osobitných opatrení, zohľadňovaním dobrovoľníckej práce, podporou práce mládeže a vývojom nových nástrojov, najmä nástrojov s novými technológiami, a podporovaním výmeny založenej na solidarite, zapájaní komunity, slobodnom priestore a demokratickom dialógu; uznáva preto význam mládežníckych združení ako priestoru, ktorý mladým ľuďom umožňuje rásť a rozvíjať zmysel pre aktívne občianstvo; vyzýva členské štáty, aby uľahčovali aktívne zapájanie mládeže do dobrovoľníckych organizácií; zdôrazňuje, že väčšie sociálne zapojenie mladých ľudí môže byť ako také nielen významným úspechom, ale aj krokom k vyššej miere zapojenia sa do politického života;

14.  v tomto smere zdôrazňuje významnú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako aj zapojenia do športových a dobrovoľníckych aktivít pri podnecovaní rozvoja občianskych, sociálnych a medzikultúrnych schopností a zručností mladých Európanov;

15.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vnútroštátne právne rámce a primerané finančné prostriedky pre dobrovoľnícku prácu;

16.  dôrazne a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali mladých ľudí, najmä tých s obmedzenými príležitosťami a tých, ktorí sú mimo formálnych organizačných štruktúr, v zohrávaní aktívnej a rozhodujúcej úlohy vo verejnom živote a v uplatňovaní participatívneho prístupu k tvorbe politiky s cieľom dať mladým ľuďom možnosť ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú vplyv na ich život, tým, že im poskytnú online a offline demokratické nástroje, berúc do úvahy obmedzenia a riziká v sociálnych médiách, a zapojením príslušných zainteresovaných strán, ako sú napríklad sociálni partneri, občianska spoločnosť a mládežnícke organizácie, do vytvárania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík v oblasti mládeže;

17.  vyzýva členské štáty, aby nabádali mládež k plnohodnotnej účasti na volebných procesoch;

18.  vyjadruje potrebu pokračovať v štruktúrovanom dialógu medzi mladými ľuďmi a rozhodovacími orgánmi v ďalšom európskom rámci spolupráce v oblasti mládeže; domnieva sa, že proces štruktúrovaného dialógu by mal systematicky zvyšovať počet a rozmanitosť skupín mladých ľudí, na ktoré sa zameriava, a berie na vedomie, že by sa na jeho zaistenie mala poskytovať dostatočná finančná podpora pre vnútroštátne a európske pracovné skupiny; vyzýva členské štáty, aby podporovali zapojenie celoštátnych, regionálnych a miestnych rozhodovacích orgánov do štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi;

19.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby konali transparentne pri predkladaní účtovných závierok a využívaní finančných prostriedkov určených na podporu udržateľných pracovných príležitostí pre mladých ľudí; preto opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty vždy na požiadanie predložili podrobné údaje o situácii mladých ľudí vo svojej krajine;

20.  upozorňuje, že neexistuje systematické oznamovanie spoľahlivých informácií a údajov o vykonávaní stratégie pre mládež; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podporili väčšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi štatistickými úradmi s cieľom získať relevantné a aktuálne štatistické údaje o mládeži, ktoré sú dôležité na pochopenie miery úspešnosti vykonávania stratégie; domnieva sa, že tieto štatistické údaje by mali dopĺňať správy, ktoré sa predkladajú každé tri roky;

21.  pripomína existujúci trend poklesu účasti mládeže v celoštátnych a miestnych voľbách a to, že mladí ľudia potrebujú politické odhodlanie a potrebujú mať možnosť vidieť výsledky svojho zapojenia sa; pripomína, že na to, aby sa mladí ľudia stali aktívnymi občanmi, možnosť zažiť zapojenie sa do politického života vo svojom vlastnom prostredí a v miestnych komunitách už od ranného veku je kľúčová pre rastúce povedomie európskeho občianstva a stratégia EÚ pre mládež by to mala zohľadňovať; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali regionálne a miestne orgány s cieľom zabezpečiť plnohodnotnú a účinnú účasť mladých ľudí a mládežníckych organizácií na rozhodovacích a volebných procesoch a ich plnohodnotné a účinné zapojenie do týchto procesov;

22.  vyzýva členské štáty, aby národné rady mládeže začlenili do monitorovacích a vykonávacích výborov stratégie EÚ pre mládež;

23.  zdôrazňuje potenciál technológie v oblasti spájania sa s mladými ľuďmi a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju schopnosť zapájať sa do spoločnosti prostredníctvom elektronických platforiem;

24.  berie s poľutovaním na vedomie, že napriek pretrvávajúcemu úsiliu Komisie o oznamovanie možností pre mladých ľudí podporovaných rôznymi programami Únie ešte stále existujú mladí ľudia, ktorí sa domnievajú, že k nim majú obmedzený prístup; naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila svoje komunikačné nástroje;

Rovnaké príležitosti na zabezpečenie udržateľného začlenenia do trhu práce

25.  je veľmi znepokojený pretrvávajúcimi vysokými mierami nezamestnanosti mladých ľudí v celej EÚ, najmä v južnej Európe; pripomína, že je potrebné zaručiť vytváranie kvalitných pracovných miest a zamestnanosť a že by to malo byť aj naďalej kľúčovým záväzkom voči mladým ľuďom, a požaduje v tomto smere opatrenia na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávania do práce zaistením kvalitných stáží a učňovských miest; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali štrukturálne reformy pracovného trhu a spravodlivé pracovné podmienky a odmeňovanie, aby sa zaistilo, že mladí ľudia nie sú diskriminovaní v oblasti prístupu do sveta práce; zdôrazňuje význam vymedzenia sociálnych práv pre nové formy zamestnania, spravodlivé profesijné stáže a zabezpečenie sociálneho dialógu;

26.  zdôrazňuje význam postupov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov na prijatie na mieru prispôsobených opatrení a poskytovanie personalizovanej podpory s cieľom dostať sa ku všetkým osobám skupiny NEET; pripomína potrebu zapojenia miestnych zainteresovaných strán, napríklad sociálnych partnerov, odborov, občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií;

27.  tvrdí, že by sa mali prijať osobitné opatrenia na riešenie neistej situácie mladých žien na trhu práce, s osobitnou pozornosťou venovanou rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a ich nadmernému zastúpeniu v atypických formách zamestnania, v ktorých chýba sociálna ochrana;

28.  zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať spravodlivé pracovné podmienky a primeranú sociálnu ochranu pre pracovníkov v takzvaných nových formách zamestnania, kde je nadmerné zastúpenie mladých ľudí;

29.  taktiež sa domnieva, že by sa mali prijať opatrenia na začlenenie mladých migrantov do trhu práce pri plnom rešpektovaní zásady rovnakého zaobchádzania;

30.  zdôrazňuje, že inkluzívna politika v oblasti mládeže by mala obhajovať a presadzovať sociálne programy, ktoré uľahčujú účasť na politickom a kultúrnom živote; ďalej sa domnieva, že dôstojná a regulovaná práca zakotvená v kolektívnych pracovných zmluvách so stabilnými pracovnými vzťahmi, primeranými mzdami a platmi a kvalitné a univerzálne verejné služby sú dôležité pre spoločenské blaho mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spravodlivé pracovné podmienky a primeranú sociálnu ochranu, a to aj s ohľadom na nové formy zamestnávania;

31.  pripomína, že zamestnanosť a podnikanie patria medzi osem priorít určených v stratégii EÚ pre mládež (2010 – 2018); zdôrazňuje, že práca mládeže a neformálne vzdelávanie, najmä ako ho rozvíjajú mládežnícke organizácie, zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji potenciálu mladých ľudí vrátane podnikateľských zručností, vďaka čomu môžu rozvíjať široký súbor kompetencií a zvýšiť svoje príležitosti uplatnenia sa na trhu práce;

32.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali cezhraničné pracovné príležitosti a príležitosti odborného vzdelávania, aby rozšírili odvetvie odborného vzdelávania a prípravy a viac doň investovali a aby ho prezentovali ako lákavú možnosť vzdelávania;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali regionálne a miestne orgány a investovali do nových životných príležitostí pre mladých ľudí s cieľom rozvíjať ich kreativitu a plný potenciál, podporovať podnikanie mládeže a pestovať sociálne začleňovanie mladých ľudí, a to v prospech ich komunít;

34.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali prístup založený na právach pre mládež a zamestnanosť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup mladých ľudí ku kvalitným stážam a pracovným miestam, ktoré podporia ich práva vrátane práva na stabilné zamestnanie poskytujúce životné minimum, sociálnu ochranu a zabezpečujúce dôstojný život a samostatnosť;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali dohľad nad subjektmi, ktoré opakovane presadzujú po sebe nasledujúce stáže, ktoré nie sú spojené so začlenením sa na trh práce, s cieľom zabrániť nahrádzaniu pracovných miest tzv. stážami;

36.  víta skutočnosť, že opatreniami v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa poskytla podpora viac ako 1,6 miliónom mladých ľudí(21); zdôrazňuje potrebu väčšieho úsilia a finančných záväzkov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť dosah na mladých ľudí v skupine NEET, ktorí čelia viacerým prekážkam, ako aj kvalitu ponúk v rámci záruky pre mladých ľudí, a to vymedzením jednoznačných kritérií a noriem kvality vrátane prístupu k sociálnej ochrane, minimálneho príjmu a zamestnaneckých práv; vyzýva členské štáty, aby účinne zlepšili svoje systémy monitorovania, podávania správ a výkonnosti a aby zabezpečili, aby sa finančné prostriedky z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí používali ako doplnok vnútroštátneho financovania, a nie, aby ho nahrádzali;

37.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné riešiť kvalitu v oblasti mentorstva a koučingu, kvalitu a primeranosť skutočnej individuálnej odbornej prípravy, stáže či pracovného miesta, ako aj kvalitu výsledku podľa stanovených cieľov; v tomto smere zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť uplatňovanie existujúcich rámcov kvality, napríklad európskeho rámca kvality, a to v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa, že do monitorovania kvality ponúk by sa mali zapojiť aj mladí ľudia;

38.  pripomína, že opatrenia, ktoré podporujú integráciu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, do trhu práce vrátane kvalitných platených stáží a stáží v rámci odbornej prípravy alebo učňovského vzdelávania sa musia finančne podporovať z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, pričom by sa malo zabrániť akejkoľvek forme náhrady za zamestnanie alebo zneužívaniu mladých pracovníkov;

39.  konštatuje, že pestovanie podnikateľského ducha medzi mládežou je prioritou a že formálne a neformálne systémy vzdelávania sú najúčinnejšie spôsoby prístupu podporujúce podnikanie mládeže; zdôrazňuje, že podnikanie je nástroj boja proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu mládeže a na podnecovanie inovácie; domnieva sa preto, že by sa v rámci stratégie EÚ pre mládež malo podporovať vytváranie vhodného prostredia pre podnikanie mládeže;

40.  pripomína, že hlavným cieľom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí je dostať sa k ľuďom skupiny NEET, a preto naliehavo žiada členské štáty, aby venovali väčšie úsilie identifikovaniu všetkých osôb NEET a zameraniu sa na ne, najmä najzraniteľnejších mladých ľudí, napríklad mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a to so zreteľom na ich osobitné potreby;

41.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli inovatívne a flexibilné granty na pestovanie talentu a umeleckých a športových schopností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; podporuje tie členské štáty, ktoré sa snažia zaviesť štipendijné programy pre študentov s preukázateľnými vzdelávacími, športovými a umeleckými schopnosťami;

42.  zdôrazňuje, že 38 % mladých ľudí má ťažkosti, pokiaľ ide o prístup k informáciám; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť kolektívny prístup k usmerňovaniu, podpore a informovaniu mladých ľudí o ich právach a príležitostiach;

43.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí nezameriavala len na ľudí v skupine NEET, ktorí sú mladí a s vysokým vzdelaním, ale aj na tých, ktorí majú nízku kvalifikáciu, sú neaktívni a nie sú registrovaní verejnými službami zamestnanosti;

44.  zdôrazňuje, že napriek vysokým mieram nezamestnanosti je pracovná mobilita v EÚ stále obmedzená; upozorňuje preto na význam mobility pracovníkov pre konkurencieschopný trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na tento účel podporovali cezhraničné profesijné a pracovné príležitosti;

45.  zdôrazňuje význam, ktorý majú dospelí vo veku nad 55 rokov pri odbornej príprave mladých ľudí na pracovisku; odporúča spolu s Komisiou vytvoriť programy, ktorými by sa týmto osobám umožnil postupný odchod z trhu práce až do dosiahnutia dôchodkového veku, a to najmä prechod do zamestnania na kratší pracovný čas, v rámci ktorého pripravujú mladých ľudí a pomáhajú im pri postupnom začleňovaní na pracovisku;

46.  poukazuje na dôležitú úlohu spoločností, pokiaľ ide o nadobúdanie zručností a vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí; poznamenáva, že vzdelávanie a odborná príprava v oblastiach súvisiacich s podporou podnikania môžu prispieť k dosiahnutiu dlhodobého rozvoja, podpore európskej konkurencieschopnosti a boju proti nezamestnanosti;

47.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich akčných plánoch uviedli očakávané vplyvy opatrení, ktoré sa majú prijať; zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby členské štáty poskytli záruky, že zavedenými opatreniami sa skutočne podporila zamestnanosť; zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť udržateľnosť politík, ktoré sa majú vykonávať;

Trvalo udržateľný rozvoj: budúcnosť pre mladých ľudí

48.  je pevne presvedčený, že kvalitné formálne a neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa a kvalitná odborná príprava sú základným právom; domnieva sa preto, že prístup ku všetkým úrovniam kvalitného vzdelávania by mal byť zaručený pre všetkých Európanov bez ohľadu na sociálnoekonomické postavenie, etnickú príslušnosť, pohlavie, alebo telesné či kognitívne postihnutie; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa zohrávajú pri poskytovaní vedomostí, zručností a schopností mladým ľuďom na to, aby sa mohli stať angažovanými občanmi a zúčastniť sa na európskom projekte; vyzýva preto členské štáty, aby vypracovali osobitné politiky a v tejto súvislosti podporuje rovnaké zohľadnenie umeleckého a kreatívneho vzdelávania ako vedeckých a technických predmetov (STEM) v učebných osnovách;

49.  zdôrazňuje význam modernizácie vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali začleňovanie nových zručností a schopností do vzdelávania, napríklad občianstva, kritického myslenia a podnikateľského ducha, a aby presadzovali vývoj nových vzdelávacích nástrojov podporujúcich zapojenie do vzdelávania a jeho prístupnosť;

50.  je hlboko znepokojený mimoriadne naliehavým problémom detskej chudoby, v ktorej žije v EÚ až 25 miliónov detí (viac ako 26,4 % všetkých Európanov vo veku 0 – 17 rokov) z rodín, ktoré sú každodenne sužované nedostatočným príjmom a nedostatočnými základnými službami; domnieva sa, že politiky v oblasti mládeže by mohli prispievať k oblastiam ako politika v oblasti detí a rodiny;

51.  je hlboko znepokojený javom predčasného ukončovania školskej dochádzky, a preto volá po vhodných riešeniach na boj proti tomuto javu v záujme splnenia cieľov programu Európa 2020;

52.  nabáda Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na podporu aktívneho a kritického občianstva, rešpektu, tolerancie, hodnôt a medzikultúrneho vzdelávania, a zdôrazňuje v tomto smere kľúčovú úlohu programov EÚ ako Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali priestory na dialóg s mladými ľuďmi o rôznych témach, ako sú sexualita, rodová identita, politika, solidarita a životné prostredie, právo, história a kultúra;

53.  je pevne presvedčený, že gramotnosť vrátane digitálnej, mediálnej a matematickej gramotnosti, ako aj základné zručnosti, ktoré predstavujú kľúčové nástroje na zabezpečenie autonómie a sľubnej budúcnosti pre mladých ľudí, musia byť prioritou na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni; preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o poskytovanie základných zručností a schopností pre všetkých;

54.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala iniciatívy v rámci formálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na podporu inovatívnosti, kreativity a podnikavosti mladých ľudí a na presadzovanie súdržnosti a porozumenia medzi mladými ľuďmi rôznych skupín;

55.  berie v tomto smere s veľkým znepokojením na vedomie stále vysoký počet európskych občanov s nízkou gramotnosťou či ťažkosťami s gramotnosťou, a to vrátane funkčnej, digitálnej a mediálnej negramotnosti, ktorá prináša závažné obavy o primerané zapojenie do verejného života a do trhu práce;

56.  pripomína, že v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie s cieľom udržiavať si a nadobúdať zručnosti umožňujúce všetkým plnú účasť na živote spoločnosti a zvládnutie úspešného prechodu na trhu práce; v súlade s tým poukazuje na dôležitosť prioritizácie a zabezpečenia sociálnych investícií do vzdelávania a odbornej prípravy v novom programovom období vo VFR na roky 2021 – 2027;

57.  je pevne presvedčený, že na monitorovanie stratégie EÚ pre mládež by sa mal použiť sociálny prehľad, ktorý bol zavedený v rámci Európskeho piliera sociálnych práv; žiada Komisiu, aby prijala osobitný súbor ukazovateľov na monitorovanie stratégie EÚ pre mládež, ako sú vzdelávanie, zručnosti a celoživotné vzdelávanie, rodová rovnosť na trhu práce, zdravotná starostlivosť, digitálny prístup, životné podmienky a chudoba;

58.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu rodiny a učiteľov pri podpore mladých ľudí, ktorí zažili šikanovanie v škole a kyberšikanovanie; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na riešenie tohto druhu správania, ktoré ovplyvňuje duševné zdravie mladých ľudí, a to najmä rozvojom primeraných digitálnych zručností už od prvého stupňa základnej školy, v súlade s akčným plánom pre digitálne vzdelávanie;

59.  tvrdí, že ak sa má zvýšiť efektívnosť akcií v oblastiach vzdelávania, mládeže a športu, musia sa vypracovať spoločné ciele a nástroje na meranie vplyvu politiky na základe medzinárodných štúdií;

60.  zdôrazňuje škodlivý vplyv stresu na duševnú pohodu mladých ľudí, a to v škole, v odbornej príprave, na trhu práce aj v osobnom živote; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do programov v oblasti duševného zdravia a povzbudzovali príslušných aktérov, aby pomohli mladým ľuďom v tomto smere;

61.  zdôrazňuje význam zaistenia duševnej a fyzickej pohody mladých Európanov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali športové aktivity mimo osnov a aby zvyšovali informovanosť o nich prostredníctvom kampaní o výžive;

62.  zdôrazňuje význam presadzovania medzikultúrneho dialógu v športe, a to aj vytváraním platforiem so zapojením mladých ľudí, utečencov a migrantov;

63.  domnieva sa, že vzhľadom na zložitosť politík v oblasti mládeže a ich vplyv je nutné podporiť spoluprácu na výskume tak, aby sa poskytli empiricky odôvodnené odpovede, zásahy a preventívne riešenia, ktorými sa podporia dobré životné podmienky a pružnosť mladých ľudí;

64.  zdôrazňuje význam kultúry nielen v boji proti násiliu, rasizmu, radikalizácii a intolerancii, ale aj pri rozvoji európskej identity; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali kultúru, investovali do nej a zabezpečili rovnaký prístup;

65.  zdôrazňuje, že mládežnícke organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zapojovaní a začleňovaní mladých ľudí do spoločnosti; vyzýva preto členské štáty, aby mládežnícke organizácie podporovali a uznávali ich úlohu poskytovateľov rozvoja schopností a sociálneho začleňovania a aby podporovali vytváranie rád mládeže na všetkých úrovniach, a to v spolupráci s mladými ľuďmi;

66.  zdôrazňuje význam potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v záujme posilnenia postavenia tých, ktorí sa zúčastňujú takéhoto druhu vzdelávania a učenia sa, keďže je to zásadne dôležité pre rozvoj spoločnosti založenej na sociálnej spravodlivosti a rovnosti príležitostí a prispieva to k rozvoju občianskych zručností a individuálnemu naplneniu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zamestnávatelia a poskytovatelia formálneho vzdelávania dostatočne neuznávajú hodnotu a význam zručností, schopností a znalostí získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa; poukazuje na to, že nedostatočný stupeň porovnateľnosti prístupov krajín EÚ k potvrdzovaniu a nesúlad medzi týmito prístupmi predstavuje ďalšiu prekážku; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zavedenie vnútroštátnych systémov uznávania a potvrdzovania a zabezpečenie primeraného financovania schopností získaných prostredníctvom neformálnych vzdelávacích činností a pripomína odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

Väčšie zosúladenie a podpora z nástrojov financovania pre stratégiu EÚ pre mládež

67.  je presvedčený, že stratégia EÚ pre mládež by mala byť v súlade s VFR a s cieľmi udržateľného rozvoja a všetkými príslušnými hlavnými iniciatívami, programami a politickými stratégiami a mal by sa ňou zaviesť systematický dialóg medzi príslušnými orgánmi, vymedziť jasné ciele a vytvoriť príslušný koordinačný mechanizmus;

68.  pripomína, že v oblasti mládeže môže EÚ podnikať len kroky na podporu, koordináciu a doplnenie krokov členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity, a berie na vedomie význam koherentnosti financovania z prostriedkov EÚ a z vnútroštátnych prostriedkov, a preto vyzýva Komisiu, aby uľahčila súčinnosť s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi iniciatívami, aby sa predišlo duplicite, prekrývaniu a opakovaniu činností;

69.  naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby zvýšili verejné investície do vzdelávania a záležitostí súvisiacich s mládežou;

70.  je pevne presvedčený, že v nasledujúcom VFR by sa mali výrazne zvýšiť finančné prostriedky na podporu rôznych iniciatív a politík súvisiacich s mládežou, ako sú programy Erasmus+, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a program Európa pre občanov, aby mládež mala viac príležitostí a aby sa zabraňovalo vylúčeniu;

71.  víta Európsky zbor solidarity – program na podporu solidarity mladých Európanov, dobrovoľníctva a rozvoj inkluzívneho občianstva; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, že sa nová iniciatíva má riadne financovať prostredníctvom nových zdrojov a že sa program nemá používať ako možnosť na boj proti nezamestnanosti mládeže;

72.  je pevne presvedčený, že program Európa pre občanov by mal naďalej stimulovať aktívne občianstvo, občianske vzdelávanie a dialóg a vytvoriť pocit európskej identity; berie na vedomie nízku mieru úspešnosti programu pre nedostatok finančných prostriedkov; žiada podstatné zvýšenie pridelených finančných prostriedkov;

73.  naliehavo žiada Komisiu, aby zachovala program Erasmus pre mladých podnikateľov; nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa rozhodli pre spoločnú propagáciu tohto programu spolu s obchodnými komorami, podnikmi a mladými ľuďmi, pričom by sa nemala prehliadať ich hlavná oblasť činnosti;

74.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu posilňovaniu programu Kreatívna Európa, ktorý zabezpečuje osobitné programy mobility pre mladých umelcov a odborníkov pracujúcich v oblasti kultúry a tvorivej činnosti;

75.  zdôrazňuje význam programu Erasmus+: dôležitého nástroja na formovanie aktívnych a zanietených mladých občanov; je pevne presvedčený, že program Erasmus+ by sa mal zamerať na všetkých mladých ľudí vrátane tých, ktorí majú menej príležitostí, že väčšie nároky ďalšieho programového obdobia programu Erasmus+ sa musia zosúladiť s významným dodatočným financovaním v záujme rozvinutia plného potenciálu programu a že je nutné zabezpečiť zjednodušenie postupov zavedením elektronických systémov na prístup k cezhraničným službám a údajom študentov, napríklad projektu e-card;

76.  žiada lepšie zosúladenie stratégie EÚ pre mládež a programu Erasmus+ zahŕňajúce zosúladenie časových rámcov vykonávania, pozmenenie nariadenia o programe Erasmus+, aby jednoznačne podporovalo ciele stratégie prostredníctvom spoločných cieľov v oblasti mládeže, a určenie kľúčového kroku 3 ako hlavného nástroja na vykonávanie tejto stratégie;

77.  zdôrazňuje, že rozpočet iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí nie je dostatočný na zabezpečenie toho, aby program dosiahol svoje ciele; žiada preto, aby sa v rámci budúceho VFR výrazne zvýšil objem pridelených finančných prostriedkov a aby členské štáty vo svojich vnútroštátnych rozpočtoch prijali ustanovenia o systémoch zamestnanosti mladých ľudí; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné posunúť vekovú hranicu prípustnosti z 25 na 29 rokov, aby lepšie odrážala to, že mnoho čerstvých absolventov a osôb vstupujúcich na trh práce sa blíži veku tridsať rokov;

78.  súhlasí, aby sa bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity, zosúladil pojem „mladý človek“, pokiaľ ide o vekový limit uplatňovaný v celej EÚ; vyzýva všetky členské štáty, aby prispeli k tomuto zosúladeniu, odstránili prekážky brániace meraniu pokroku a stanovili opatrenia, ktoré sa majú zaviesť;

79.  nabáda na podporu budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu na rozvoj integrovaných, na dôkazoch založených reakcií, intervencií a preventívnych riešení podporujúcich dobré životné podmienky a odolnosť mladých ľudí;

80.  konštatuje, že z niektorých zistení možno vyvodiť, že akcie riadené Komisiou (vrátane programov študentských výmen) podľa vnútroštátnych orgánov spĺňajú požiadavky stratégie EÚ pre mládež, a že sa identifikovali aj isté riziká, napríklad že členské štáty stiahli svoje prostriedky z politických oblastí, ktoré sú podporované z rozpočtu EÚ(22);

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(2) Ú. v. EÚ C 417,15.12.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
(4) EUCO 37/13.
(5) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.
(6) http://ec.europa.eu/assets/eac/dgs/education_culture/more_info/evaluations/docs/youth/youth-strategy-2016_en.pdf
(7) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0359.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0018.
(10) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 17.
(11) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0426.
(13) Ú. v. EÚ C 88, 27.3.2014, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 57.
(15) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 76.
(16) Ú. v. EÚ C 120, 5.4.2016, s. 22.
(17) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 16.
(18) https://www.youthforum.org/resolution-eu-youth-strategy-0
(19) Tieňová správa o politike v oblasti mládeže, ktorú zverejnilo Európske fórum mládeže.
(20) Society at a Glance 2016 – OECD Social Indicators (Spoločnosť v kocke 2016 – sociálne ukazovatele OECD).
(21) Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. januára 2018 o vykonávaní iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch (P8_TA(2018)0018).
(22) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/615645/EPRS_STU(2018)615645_EN.pdf

Posledná úprava: 16. júla 2019Právne oznámenie