Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2600(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0238/2018

Predkladané texty :

B8-0238/2018

Rozpravy :

PV 31/05/2018 - 4
CRE 31/05/2018 - 4

Hlasovanie :

PV 31/05/2018 - 7.12
CRE 31/05/2018 - 7.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0242

Prijaté texty
PDF 142kWORD 46k
Štvrtok, 31. mája 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Odpovedanie na petície týkajúce sa boja proti neistote a zneužívaniu zmlúv na určitý čas
P8_TA(2018)0242B8-0238/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o odpovedaní na petície týkajúce sa boja proti neistote a zneužívaniu zmlúv na určitý čas (2018/2600(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 153 ods. 1 písm. a) a b), 155 ods. 1 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na články 4 a 30 Európskej sociálnej charty a na články 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na opatrenia zamerané na boj proti diskriminácii a proti zneužívaniu stanovené v smernici Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC – Príloha: rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas(1) (smernica o práci na kratší pracovný čas),

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP(2) (smernica o práci na dobu určitú),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času(3) (smernica o pracovnom čase),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi(5) (smernica o európskej zamestnaneckej rade),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať a na Dohovor MOP č. 175 o čiastočnom pracovnom čase,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach(6),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Dočasné pracovné zmluvy, neisté pracovné miesta, základné práva zamestnancov a pracovné právo EÚ, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v novembri 2017(7),

–  so zreteľom na množstvo petícií o porušovaní smernice o práci na dobu určitú vo verejnom sektore(8), o neistých pracovných podmienkach pracovníkov v súkromnom sektore zamestnaných na základe zmlúv na nula hodín(9), o zastúpení odborových zväzov a rozdieloch v systémoch sociálneho zabezpečenia(10) a proti čoraz väčšiemu využívaniu dočasných pracovných zmlúv(11),

–  so zreteľom na nové návrhy Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce (COM(2018)0131) a odporúčania Rady k prístupu k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (COM(2018)0132),

–  so zreteľom na výsledok vypočutia, ktoré organizoval Výbor pre petície 22. novembra 2017 o ochrane práv pracovníkov na dočasných alebo neistých pracovných miestach na základe doručených petícií,

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah(12),

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, ktorou sa zrušuje smernica Rady 91/533/EHS (COM(2017)0797),

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o odpovedaní na petície týkajúce sa boja proti neistote a zneužívaniu zmlúv na určitý čas (O-000054/2018 – B8‑0022/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre petície,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže počet pracovníkov so zmluvami na dobu určitú a na čiastočný pracovný čas v EÚ sa v posledných 15 rokoch zvýšil ako dôsledok politík založených na úsporných opatreniach a uskutočnených obmedzení pracovných práv, čo spôsobuje čoraz väčšiu neistotu a nestabilitu v práci; keďže sú potrebné účinné politiky, ktoré budú zahŕňať rôzne formy zamestnania a primerane chrániť pracovníkov;

B.  keďže neisté pracovné podmienky spôsobuje to, že v účinnej ochrane práv pracovníkov na rôznych úrovniach právnych predpisov, a to aj v primárnom a sekundárnom práve EÚ a v zákonoch členských štátov sa vyskytujú veľké medzery; keďže petície týkajúce sa rôznych druhov zamestnania by sa mali posudzovať v úplnom súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušného členského štátu, z ktorého pochádzajú, a s príslušnými právnymi predpismi EÚ; keďže sociálna a pracovná politika EÚ je založená na zásade subsidiarity;

C.  keďže je potrebné prispôsobiť politické reakcie tak, aby odrážali skutočnosť, že neistota je dynamický aspekt ovplyvňujúci všetky personálno-pracovné vzťahy; keďže boj proti neistým pracovný miestam musí prebiehať prostredníctvom integrovaného balíka viacúrovňových politických opatrení, ktorý podporuje inkluzívne a účinné pracovné normy, ako aj účinné opatrenia na zaručenie toho, že sa bude dodržiavať zásada rovnosti;

D.  keďže cieľ účinného boja proti nespravodlivým postupom zamestnávania, ktoré vedú k neistote, by sa mal realizovať aj na základe programu dôstojnej práce MOP, v ktorom sa tvorba pracovných miest, práva na prácu, sociálnu ochranu a sociálny dialóg spolu s rodovou rovnosťou považujú za prierezový cieľ;

E.  keďže údaje Eurostatu a Eurofondu o nedobrovoľnej dočasnej práci, rodovo podmienených a vekových rozdieloch v zamestnaní na určitý čas a o podzamestnanosti značného počtu pracovníkov na čiastočný úväzok svedčia o tom, že sa čoraz viac objavujú neštandardné, atypické formy zamestnania; keďže údaje o nezamestnanosti podľa pohlavia a veku ukazujú, že ide o najnižšiu úroveň od roku 2009;

F.  keďže vo viacerých členských štátoch došlo v posledných rokoch k podstatnému nárastu atypických zmlúv o dočasnom zamestnávaní vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, a to v právnom rámci, v ktorom nebolo možné primerane predchádzať zneužívaniu zmlúv na dobu určitú ani za ne uložiť sankcie vzhľadom na to, že neexistujú účinné a primerané prostriedky nápravy; keďže toto narúša integritu európskych pracovnoprávnych predpisov a jurisdikciu Súdneho dvora Európskej únie;

G.  keďže existuje komplexný rámec právnych predpisov EÚ, ktorým by sa malo obmedziť riziko neistej povahy určitých druhov pracovnoprávnych vzťahov, ako napríklad smernica o zmluvách na dobu určitú, smernica o práci na kratší pracovný čas, smernica o dočasnej práci, smernica o pracovnom čase, smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní, smernica o rovnakom zaobchádzaní s osobami a smernica o rovnosti príležitostí a rovnakom zaobchádzaní;

H.  keďže v Komisii sa nahromadili veľké meškania vo vybavovaní konaní o porušení práv v súvislosti s porušovaním pracovnoprávnych predpisov EÚ niektorými členskými štátmi, v dôsledku čoho sa mohli dlhé roky zneužívať zmluvy na dobu určitú a porušovať práva pracovníkov;

I.  keďže nedávne informácie súvisiace s petíciami, ktoré sa týkajú zneužívania zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore, jasne poukázali na postavenie niektorých dočasných pracovníkov, ktorých prepustil verejný orgán, pre ktorý pracovali, po tom, ako vyhlásili, že v ich prípade boli zneužívané zmluvy na dobu určitú, čo znamená porušenie smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP;

J.  keďže pracovné podmienky medzi jednotlivými členskými štátmi sa líšia, pretože každý členský štát má vlastné osobitné právne predpisy týkajúce sa pracovných zmlúv;

K.  keďže Výbor pre petície si vypočul jednoznačné dôkazy o náraste neistých pracovných miest;

L.  keďže pracovníci so zmluvou na nula hodín sa musia považovať za pracovníkov podliehajúcich právu EÚ, pretože pracujú pod vedením niekoho iného a za túto prácu dostávajú odmenu, a keďže sa musia uplatňovať sociálnoprávne predpisy EÚ;

M.  keďže neisté pracovné miesta vrátane zmlúv na nula hodín majú za následok nedostatočný prístup k sociálnej ochrane a oslabujú právo na kolektívne vyjednávanie, najmä pokiaľ ide o sociálne dávky a ochranu pred nespravodlivým prepustením, pričom zároveň majú dosah na kariérny rast a odbornú prípravu; keďže neisté pracovné miesta spôsobujú celkovú neistotu v živote;

N.  keďže ženy zväčša viac pracujú na zmluvy na čiastočný úväzok, na určitý čas alebo za nízky plat, a preto im hrozí väčšie riziko neistoty z dôvodu diskriminácie na pracovnom trhu, a keďže toto spomaľuje napredovanie v boji proti rozdielom medzi ženami a mužmi v príjmoch a v dôchodkoch a ich odstraňovaní;

1.  považuje neisté pracovné miesta za prostriedok zamestnania, ktorý vyplýva okrem iného zo zneužívania pracovných zmlúv na určitý čas, a to v rozpore s medzinárodnými normami o pracovných podmienkach, pracovných právach a s právom EÚ; zdôrazňuje, že neisté pracovné miesta znamenajú väčšie vystavenie sociálnej a hospodárskej zraniteľnosti, nedostatočné zdroje na zabezpečenie slušného života a nedostatočnú sociálnu ochranu;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi atypickou prácou a existenciou neistých pracovných miest; zdôrazňuje, že pojmy „atypické“ a „neisté“ nemožno používať ako synonymá;

3.  berie na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach a prijaté petície a zdôrazňuje, že riziko neistoty závisí od typu zmluvy, ale aj od týchto faktorov:

   malá alebo žiadna istota zamestnania v dôsledku netrvalej povahy práce ako pri nedobrovoľne uzavretých a často marginálnych pracovných zmluvách na čiastočný úväzok a v niektorých členských štátoch pri nejasnom pracovnom čase a nejasnej pracovnej náplni, ktorá sa mení v závislosti od požadovanej práce,
   len elementárna ochrana proti prepusteniu a nedostatočná sociálna ochrana v prípade prepustenia,
   odmena, ktorá nie je dostatočná na zabezpečenie dôstojného životného štandardu,
   žiadne alebo len obmedzené práva na sociálnu ochranu alebo výhody,
   žiadna alebo obmedzená ochrana proti akejkoľvek forme diskriminácie,
   obmedzené alebo žiadne vyhliadky na lepšie postavenie na trhu práce alebo kariérny rozvoj a odbornú prípravu,
   nízka úroveň kolektívnych práv a obmedzené právo na kolektívne zastupovanie,
   pracovné prostredie, ktoré nespĺňa minimálne zdravotné a bezpečnostné normy;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti neistým pracovným miestam, ako sú zmluvy na nula hodín, tým, že zabezpečia tvorbu nových nástrojov a jednotné dodržiavanie jurisdikcie Súdneho dvora Európskej únie, ako aj konkrétne presadzovanie právnych predpisov EÚ a členských štátov na národnej úrovni s cieľom vyriešiť deficit, pokiaľ ide o dôstojnú prácu, a uplatňovať prístup založený na právach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali so všetkými sociálnymi partnermi, najmä s odborovými zväzmi, a príslušnými zainteresovanými stranami na podporovaní kvalitatívnej, bezpečnej a riadne platenej zamestnanosti okrem iného s cieľom posilniť inšpektoráty práce;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila okamžité kroky vo svojich právnych predpisoch na účinné riešenie postupov zamestnávania, ktoré vedú k neistote;

6.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o odstránenie nespravodlivých podmienok v pracovných zmluvách tým, že sa bude zaoberať všetkými formami zneužívania a medzerami; berie na vedomie nový návrh smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach, ktorého cieľom je stanoviť nové práva pre všetkých pracovníkov, najmä s cieľom zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov v rámci nových foriem zamestnania a v atypickom pracovnom pomere, a zároveň znížiť zaťaženie zamestnávateľov a zachovať prispôsobivosť pracovného trhu;

7.  víta najmä ustanovenia o práve hľadať si ďalšie zamestnanie, ako aj zákaz doložiek o exkluzivite a obmedzenia doložiek o nezlučiteľnosti, a takisto právo byť v dostatočnom predstihu informovaný o začatí pracovného vzťahu vo vhodnom čase;

8.  zdôrazňuje, že smernica o pracovnom čase sa môže a musí uplatňovať na pracovníkov so zmluvou na nula hodín a že sa na nich preto vzťahujú pravidlá o minimálnych dobách odpočinku a maximálnej dĺžke pracovného času;

9.  vyzýva členské štáty, aby pri určovaní existencie pracovnoprávneho vzťahu brali do úvahy ukazovatele MOP ako prostriedok na riešenie nedostatku ochrany pri neistom zamestnaní;

10.  berie na vedomie, že prístup k sociálnej ochrane má zásadný význam pre hospodársku a sociálnu bezpečnosť pracovnej sily a dobre fungujúce trhy práce, ktoré vytvárajú pracovné miesta a udržateľný rast;

11.  zdôrazňuje, že treba zaručiť inšpekcie, aby pracovníci, na ktorých sa vzťahujú dočasné alebo flexibilné zmluvné dojednania, mali aspoň takú istú ochranu ako všetci ostatní pracovníci; konštatuje, že je potrebné cielené úsilie o to, aby sa používali existujúce nástroje MOP v osobitnej kampani proti neistej práci, a že by sa malo vážne uvažovať o tom, že sú potrebné nové záväzné nástroje a právne opatrenia, ktorými by sa obmedzila a znížila neistá práca a na základe ktorých by boli zmluvy o neistých pracovných miestach pre zamestnávateľov menej príťažlivé;

12.  je pevne presvedčený o tom, že sa musí vykonať celkové posúdenie okolností obnovenia pracovných zmlúv na určitý čas, pretože služby požadované od pracovníkov nemohli pokryť len dočasné potreby, čím sa odhalilo, že dochádza k zneužívaniu, čo je v rozpore s doložkou 5 rámcovej dohody smernice 1999/70/ES;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere zaistili rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu na tom istom pracovisku;

14.  trvá na tom, aby Komisia a členské štáty posúdili právne predpisy zamerané na neistú prácu vo vzťahu k jej rodovému vplyvu; domnieva sa, že je potrebné zamerať sa na rôzne opatrenia týkajúce sa potrieb žien s neistým pracovným miestom, pretože tvoria už aj tak nadmerne zastúpenú skupinu, ktorá tomu bude naďalej nadmerne vystavená;

15.  pripomína, že predpoklad, ktorý je základom smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, spočíva v tom, že pracovné zmluvy na neurčitý čas sa vo všeobecnosti používajú ako forma pracovnoprávneho vzťahu, zatiaľ čo pracovné zmluvy na dobu určitú sú typické len pre prácu v určitých sektoroch alebo pre určité povolania a činnosti;

16.  odsudzuje predlžovanie pracovných zmlúv na dobu určitú s cieľom pokryť potreby, ktoré svojou povahou nie sú dočasné, ale stále a trvalé, pretože to predstavuje porušenie smernice 1999/70/ES;

17.  konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie stanovil, že zmena zmluvy na určitý čas na zmluvu na neurčitý čas je ako opatrenie v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva EÚ tým, že predchádza zneužívaniu zmlúv na určitý čas a vedie k definitívnemu odstráneniu dôsledkov zneužívania(13);

18.  zdôrazňuje, že zmena zmluvy na určitý čas na zmluvu s neurčitým trvaním sa musí považovať za opatrenie na účinné predchádzanie zneužívaniu zmlúv na určitý čas a ich sankcionovanie vo verejnom aj v súkromnom sektore a že ju musia všetky členské štáty jasne a jednotne začleniť do svojich príslušných právnych rámcov pracovného práva;

19.  zdôrazňuje, že zmena zmluvy na dobu určitú na zmluvu na neurčitý čas s pracovníkom, v prípade ktorého dochádza k zneužívaniu zmlúv na dobu určitú, pričom sa porušuje smernica 1999/70/ES, neoslobodzuje členský štát od povinnosti potrestať toto zneužívanie, pričom sa dotknutému pracovníkovi navyše poskytne možnosť dosiahnuť odškodnenie za akúkoľvek škodu, ktorú v minulosti utrpel;

20.  zdôrazňuje, že ak sa členský štát rozhodne, že potrestá diskrimináciu alebo zneužívanie v prípade dočasného pracovníka predstavujúce porušenie právnych predpisov EÚ poskytnutím odškodnenia dotknutého pracovníka, toto odškodnenie musí byť v každom prípade primerané a účinné a musí predstavovať plnú náhradu za všetky spôsobené škody;

21.  zdôrazňuje, že rozpočtovými aspektmi, z ktorých vychádza členský štát pri výbere sociálnej politiky, nemožno odôvodniť nedostatok účinných opatrení zameraných na prevenciu a riadne sankcionovanie zneužívania po sebe idúcich pracovných zmlúv na dobu určitú; zdôrazňuje v podstate, že prijatie takýchto účinných opatrení v plnom súlade s právom EÚ je potrebné na odstránenie následkov porušenia práv pracovníkov;

22.  odsudzuje skutočnosť, že pracovníci, ktorých príslušné súdne orgány uznali ako obete zneužívania pracovných zmlúv na dobu určitú, ktorým sa porušila smernica 1999/70/ES, boli prepustení; je pevne presvedčený o tom, že v prípadoch, keď došlo k zneužívaniu po sebe idúcich pracovných zmlúv na dobu určitú, možno uplatniť opatrenie, ktoré poskytuje účinné a rovnocenné záruky ochrany pracovníkov, aby sa náležite sankcionovalo zneužívanie a odstránili sa následky porušenia práva EÚ, a zaručilo sa tiež pracovné miesto dotknutých pracovníkov;

23.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili úroveň pracovných miest v nekonvenčných zamestnaniach tým, že poskytnú aspoň súbor minimálnych noriem v oblasti sociálnej ochrany, úrovne minimálnej mzdy a prístupu k odbornej príprave a rozvoju;

24.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom dodržiavať, presadzovať a konkretizovať základné zásady a práva na pracovisku, ktoré predstavujú obavy tých, ktorí pracujú v neformálnej ekonomike, a aby zaviedli primerané, respektíve preskúmali existujúce mechanizmy na zaručenie súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi a ustanoveniami a uznávanie a podporovanie pracovnoprávnych vzťahov takým spôsobom, ktorým sa uľahčí prechod pracovníkov do formálnej ekonomiky;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9.
(2) Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43.
(3) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.
(5) Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0290.
(7) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/596823/IPOL_STU(2017)596823_EN.pdf
(8) 0389/2015, 1328/2015, 0044/2016, 0988/2016, 1108/2016, 1202/2016, 1310/2016, 0188/2017, 0268/2017, 0283/2017, 0640/2017, 0701/2017.
(9) 0019/2016, 0020/2016, 0021/2016, 0099/2017, 1162/2017.
(10) 0019/2016, 0442/2017.
(11) 1043/2017.
(12) Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32.
(13) Rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 2014, Mascolo, C-22/13, ECLI:EU:C:2014:2401, bod 55.

Posledná úprava: 16. júla 2019Právne oznámenie