Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2120(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0191/2018

Predkladané texty :

A8-0191/2018

Rozpravy :

PV 11/06/2018 - 20
CRE 11/06/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 12/06/2018 - 5.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0243

Prijaté texty
PDF 156kWORD 53k
Utorok, 12. júna 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Súčasný stav rekreačného rybolovu v EÚ
P8_TA(2018)0243A8-0191/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 o súčasnom stave rekreačného rybolovu v Európskej únii (2017/2120(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), najmä na jej článok 43,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(4), najmä na jeho článok 77,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008(5), najmä na jeho článok 5,

–  so zreteľom na výskumnú štúdiu s názvom Marine recreational and semi-subsistence fishing – its value and its impact on fish stocks (Morský rekreačný a čiastočne samozásobiteľský rybolov – jeho hodnota a jeho vplyv na populácie rýb), ktorú vydala tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti v júli 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0191/2018),

A.  keďže Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) v roku 2013 vymedzila rekreačný rybolov ako „lovenie alebo pokus o lovenie živých vodných zdrojov najmä pre záľubu a/alebo na osobnú spotrebu. Zahŕňa aktívne metódy rybolovu na vlasec, harpúnou a ručným zberom a pasívne metódy rybolovu do sietí, pascí, košov a na osadené šnúry“; keďže sú potrebné jasné vymedzenia pojmov rekreačný rybolov a morský rekreačný rybolov, so zreteľom na článok 55 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1224/2009, v ktorom sa uvádza, že „obchodovanie s úlovkami z rekreačného rybolovu je zakázané“;

B.  keďže je dôležité pochopiť rozdiel medzi rekreačným a čiastočne samozásobiteľským rybolovom vzhľadom na to, že tieto dva druhy by sa mali posudzovať a regulovať samostatne, pričom by sa malo jasne uviesť, že rekreačný rybolov nie je čiastočne samozásobiteľský rybolov; keďže v nariadení o spoločnej rybárskej politike (ďalej len „SRP“)sa čiastočne samozásobiteľský rybolov vôbec nespomína; keďže tieto dva druhy rybolovu by sa mali posudzovať a regulovať samostatne;

C.  keďže právne predpisy EÚ rozlišujú v rámci rybolovného systému len dve kategórie, a to rekreačný rybolov a komerčný lov, a teda neuznávajú čiastočne samozásobiteľský rybolov a čiastočne komerčný rybolov;

D.  keďže rekreačný rybolov môže mať vzhľadom na svoj rozsah výrazný vplyv na populácie rýb, no právomoc regulovať túto problematiku majú v prvom rade členské štáty;

E.  keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo vymedzuje samozásobiteľský rybolov ako „lov vodných živočíchov, ktorý podstatne prispieva k pokrývaniu nutričných potrieb jednotlivca“;

F.  keďže bez jasného právneho rozlíšenia medzi rekreačným, čiastočne samozásobiteľským a čiastočne komerčným rybolovom môžu určité formy nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu ostať nezistené, pretože nebudú zahrnuté alebo riadne regulované;

G.  keďže na úrovni EÚ neexistuje jednotné, jasné vymedzenie pojmu rekreačný rybolov, čo značne sťažuje kontrolu rekreačného rybolovu, zber údajov o rekreačnom rybolove a posúdenie jeho vplyvu na populácie rýb a životné prostredie či jeho hospodárskeho významu;

H.  keďže v záujme riadneho spravovania akéhokoľvek typu rybolovnej činnosti vrátane rekreačného rybolovu je potrebné pravidelne zberať spoľahlivé údaje a časové rady s cieľom posúdiť vplyv na populácie rýb alebo iné morské organizmy a na životné prostredie; keďže takéto údaje v súčasnosti chýbajú alebo sú neúplné; keďže okrem priameho vplyvu na populácie rýb je nedostatočne preštudovaný aj ďalší environmentálny vplyv rekreačného rybolovu;

I.  keďže štúdie preukázali, že podstatná časť vysledovateľného plastového odpadu v moriach, jazerách a riekach pochádza z vodných rekreačných činností, napríklad rekreačnej plavby, turistiky alebo rybolovu; poznamenáva, že odpad v podobe strateného rybárskeho výstroja môže spôsobiť závažné znehodnotenie biotopu a ekologickú škodu;

J.  keďže Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“) poskytuje finančnú podporu na zber údajov, a to aj o rekreačnom rybolove;

K.  keďže ciele uvedené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 odkazujú na potrebu dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti a na potrebu toho, aby sa populácie rýb a ďalšie morské organizmy obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos;

L.  keďže podľa nedávnej štúdie zadanej Európskym parlamentom sa vplyv rekreačného rybolovu môže líšiť v závislosti od jednotlivých populácií rýb a predstavovať 2 % (makrely) až 43 % (tresky) celkového úlovku;

M.  keďže na dosiahnutie cieľov SRP je potrebné zabezpečiť riadenie a vyváženie populácií rýb a rybolovnej činnosti; keďže tieto ciele nie je možné dosiahnuť, ak nie je k dispozícii časť údajov o úlovkoch a o hospodárskom význame rybolovných činností vrátane rekreačného rybolovu;

N.  keďže členské štáty sú povinné zberať údaje vrátane odhadovaného počtu rekreačných úlovkov a vypustených druhov uvedených v nariadení (EÚ) 2017/1004 a napokon zahrnutých vo viacročných riadiacich plánoch; keďže v tomto smere majú len niektoré členské štáty komplexné údaje o rekreačnom rybolove praktizovanom na ich území;

O.  keďže hoci sa v rámci morského rekreačného rybolovu loví veľa rôznych druhov, povinný zber údajov sa vzťahuje len na niekoľko z nich, a preto je potrebný prieskum a analýza väčšieho počtu druhov v jednotlivých krajinách; keďže rekreačné rybárske úlovky by sa mali zahŕňať do celkových odhadov rybolovnej úmrtnosti a biomasy;

P.  keďže dostupnosť údajov o rekreačnom rybolove sa medzi jednotlivými regiónmi líši, pričom o morskom rekreačnom rybolove v Severnom a Baltskom mori sú k dispozícii lepšie informácie ako v prípade Stredozemného a Čierneho mora alebo Atlantického oceánu;

Q.  keďže odhadovaný počet rekreačných rybárov na mori v Európe je 8,7 až 9 miliónov, čo je 1,6 % európskeho obyvateľstva, a každý rok sa venujú rybolovu spolu približne 77 miliónov dní;

R.  keďže podľa článku 3 ods. 2 bodu 6 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 o ENRF je „rybár“ akákoľvek osoba, ktorá sa venuje komerčným rybolovným činnostiam v súlade s pravidlami členského štátu, a keďže je preto potrebné nájsť ďalšie vymedzenie pojmu, ktoré by sa vzťahovalo na osoby vykonávajúce rekreačný rybolov, ako sa uvádza v odôvodnení A;

S.  keďže hospodársky vplyv európskeho morského rekreačného rybolovu (bez zohľadnenia turistického rybolovu) sa odhaduje na 10,5 miliardy EUR, z čoho 5,1 miliardy EUR sú priame výdavky, 2,3 miliardy EUR nepriame výdavky a 3,2 miliardy EUR ďalšie výdavky; keďže len v samotnej EÚ sa táto suma odhaduje na 8,4 miliardy EUR (z čoho 4,2 miliardy EUR sú priame výdavky, 1,8 miliardy EUR nepriame výdavky a 2,5 miliardy EUR ďalšie výdavky);

T.  keďže existuje priame prepojenie medzi početnosťou/štruktúrou populácie rýb, prístupom k rybolovným možnostiam a výsledným vplyvom na zamestnanosť, hospodársku a sociálno-ekonomickú stránku; keďže je dôležité vyhodnotiť vplyv všetkých druhov rybolovu na konkrétnu populáciu a tiež jej hospodársku hodnotu, aby sa mohli prijať riadiace opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť environmentálny cieľ aj hospodárske ciele;

U.  keďže morský rekreačný rybolov v Európe poskytuje odhadom 99 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku, z toho 57 000 priamych, 18 000 nepriamych a 24 000 následne vzniknutých pracovných miest, a vytvára priemernú hospodársku hodnotu 49 000 EUR ročne na ekvivalent plného pracovného úväzku; keďže len v samotnej EÚ sa tento údaj odhaduje na 84 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku (z toho 50 000 priamych, 15 000 nepriamych a 20 000 následne vzniknutých pracovných miest);

V.  keďže rekreačný morský turistický rybolov, ako aj ďalší turistický rybolov, sa javí ako veľmi dôležitý pre ekonomiku mnohých regiónov a krajín, a preto by sa mal zanalyzovať v záujme lepšieho posúdenia jeho hodnoty, vplyvu a potenciálu rozvoja;

W.  keďže všetky druhy rekreačného rybolovu majú na miestnej a regionálnej úrovni vyšší vplyv ako na vnútroštátnej úrovni, pretože podporujú miestne a pobrežné komunity prostredníctvom cestovného ruchu, výroby, maloobchodného predaja a prenájmu rybárskeho výstroja a ďalších služieb súvisiacich s rekreačným rybolovom;

X.  keďže v niektorých prípadoch predstavujú rekreačné úlovky podstatné percento celkovej rybolovnej úmrtnosti populácií, a preto by sa mali brať do úvahy pri stanovovaní rybolovných možností; keďže z nedávnej štúdie zadanej Európskym parlamentom vyplýva, že odhadovaný percentuálny príspevok morských rekreačných rybárov k celkovému počtu úlovkov sa veľmi líši v závislosti od konkrétneho druhu – od 2 % v prípade makrely až do 43 % v prípade tresky;

Y.  keďže je dôležité individuálne zhodnotiť rôzne metódy rekreačného rybolovu alebo segmenty uvedené v definícii ICES z roku 2013;

Z.  keďže hodnotenie vplyvu rekreačného rybolovu na populácie rýb zahŕňa aj počet úlovkov, ktoré si rybári ponechajú, a mieru úmrtnosti vypustených rýb; keďže miera prežitia rýb ulovených na udicu (po opätovnom vypustení) je vo väčšine prípadov vyššia ako ekvivalentná miera prežitia rýb ulovených iným výstrojom alebo metódami, čo by sa malo v týchto prípadoch brať do úvahy; keďže sú potrebné ďalšie informácie o hlavnom výstroji používanom v morskom rekreačnom rybolove, aby sa mohla porovnať pravdepodobnosť prežitia úlovkov odhodených v rámci komerčného lovu a rýb vypustených v rámci rekreačného rybolovu;

AA.  keďže pri rekreačnom rybolove sa používajú rôzne druhy výstroja a techník s odlišným vplyvom na populácie a životné prostredie, a preto by sa mal náležite posúdiť a regulovať;

AB.  keďže vzhľadom na nízky stav populácií morony striebristej v Severnom mori a tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora sa na úrovni EÚ zaviedli obmedzenia rekreačného rybolovu, konkrétne obmedzenie počtu úlovkov alebo zákaz ponechávania si úlovkov (v prípade morony striebristej), s cieľom napomôcť obnove týchto populácií; keďže opatrenia na riadenie núdzových situácií prijímané pri predpoklade, že rekreačný rybolov má nepriaznivý vplyv na konkrétnu populáciu, nezabezpečujú tomuto odvetviu potrebnú viditeľnosť;

AC.  keďže niektorí rekreační rybári sa zameriavajú na diadrómne druhy, ako je losos, pstruh a úhor; keďže zber údajov o týchto druhoch by sa mal realizovať v sladkých aj slaných vodách s cieľom vyhodnotiť, ako sa ich populácie menia v priebehu času;

AD.  keďže pre väčšinu rekreačných rybárov sú najprístupnejšie pobrežné oblasti, kde sú okrem rybích druhov často chytané aj bezstavovce a morské riasy; keďže tieto druhy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska ekológie uvedených oblastí; keďže bude treba posúdiť aj vplyv lovu týchto druhov, a to nielen so zreteľom na dotknuté populácie, ale aj na ekosystémy, ktorých sú súčasťou;

AE.  keďže lososy sa vracajú do materských vôd a v ideálnom prípade by mali byť lovené len v riečnych systémoch, kde je možná účinná kontrola a presadzovanie predpisov; keďže bezhlavý lov lososa na mori má za následok úbytok lososov v zdravej aj zraniteľnej populácii;

AF.  keďže rekreačný rybolov môže byť významnou príčinou rybolovnej úmrtnosti, pričom najvýraznejší odhadovaný vplyv na životné prostredie v prípade sladkovodného rekreačného rybolovu sa spája s možnosťou zavlečenia nepôvodných druhov do ekosystému, ktorá je v prípade morského rekreačného rybolovu veľmi nízka;

AG.  keďže SRP bola vytvorená s cieľom riadiť komerčný lov a neuvažovalo sa pri nej o rekreačnom rybolove, jeho špecifikách a potrebe osobitných riadiacich nástrojov a plánovania;

AH.  keďže okrem úbytku rýb patria medzi environmentálne vplyvy rekreačného rybolovu aj iné aspekty, no pre nedostatok jasných údajov je ťažké oddeliť ich od iných antropogénnych zdrojov;

AI.  keďže pri ďalšom riadení morského rekreačného rybolovu by sa vzhľadom na význam tejto činnosti v Spojenom kráľovstve a jej významný vplyv na spoločné populácie rýb malo zohľadniť vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie;

AJ.  keďže rekreačný rybolov má mnohé výhody zo spoločenského hľadiska a z hľadiska verejného zdravia, ako je zvýšenie kvality života jeho prívržencov, podpora interakcií medzi mladými ľuďmi a osveta ľudí v súvislosti so životným prostredím a významom jeho udržateľnosti;

1.  zdôrazňuje význam zberu dostatočných údajov o rekreačnom rybolove, a najmä o morskom rekreačnom rybolove, s cieľom správne vyhodnotiť celkovú mieru rybolovnej úmrtnosti pri všetkých druhoch;

2.  zdôrazňuje, že rekreačný rybolov sa vzmáha vo väčšine európskych krajín a predstavuje dôležitú činnosť so spoločenským, s hospodárskym, pracovným a environmentálnym vplyvom, najmä na rybolovné zdroje; zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa tieto činnosti vykonávali udržateľným spôsobom a v súlade s cieľmi SRP;

3.  vzhľadom na rozmach rekreačnej činnosti spojenej s rekreačnými prístavmi a sezónnym cestovným ruchom zdôrazňuje potrebu chrániť flotilu praktizujúcu maloobjemový rybolov a zabezpečiť jej prežitie a generačnú obmenu;

4.  domnieva sa, že by sa mali zberať údaje o počte rekreačných rybárov, objeme ich úlovkov a nimi vytvorenej pridanej hodnote v pobrežných komunitách;

5.  vyzýva Komisiu, aby do nového nariadenia o kontrole zaradila existujúce ustanovenia a rekreačnom rybolove a zlepšila ich;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila a v prípade potreby rozšírila zber údajov o rekreačnom rybolove s cieľom zahrnúť viac populácií rýb a iných morských organizmov, aby vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti jednotného zberu údajov o jeho sociálno-ekonomickom vplyve a aby stanovila povinný charakter zberu takýchto údajov;

7.  zdôrazňuje potrebu lepšieho nahlasovania a monitorovania úlovkov v rámci rekreačného rybolovu; pripomína, že pri prijímaní rozpočtu EÚ na rok 2018 schválil Európsky parlament pilotný projekt zameraný na zavedenie systému mesačných hlásení úlovkov morony striebristej, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby financovali ďalšie projekty monitorovania druhov, ktoré sú najviac ohrozené rekreačným rybolovom; pripomína význam vysledovateľnosti a vyzýva Komisiu, aby do nového nariadenia o kontrole zaradila existujúce ustanovenia o rekreačnom rybolove a zlepšila ich;

8.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu rekreačného rybolovu v EÚ; domnieva sa, že súčasťou záverečnej správy Komisie o posúdení vplyvu by malo byť aj posúdenie riadiacich plánov, ktoré obsahujú ustanovenia o rekreačnom rybolove;

9.  žiada členské štáty, aby podnikli technické kroky potrebné na vykonávanie súčasného nariadenia o zbere údajov a na jeho rozšírenie o ďalšie populácie a aspekty rekreačného rybolovu;

10.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelný zber všetkých potrebných údajov o rekreačnom rybolove s cieľom poskytnúť kompletné hodnotenie populácií rýb a iných organizmov v záujme lepšieho zviditeľnenia tohto sektora; upozorňuje, že bez takéhoto komplexného hodnotenia a náležitých opatrení prijatých na jeho základe sa môže stať, že plány riadenia rybárstva a technické opatrenia nedosiahnu ciele nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 ani rovnováhu medzi rekreačným rybolovom a komerčným lovom;

11.  domnieva sa, že v prípadoch, keď majú rekreačné úlovky výrazný vplyv na populácie, mali by sa zohľadňovať ako neoddeliteľná súčasť ekosystému a v rámci sociálnych a hospodárskych aspektov viacročných riadiacich plánov, aby sa tak stanovili rybolovné možnosti a zároveň prijali príslušné technické opatrenia; vyzýva preto Komisiu, aby v prípade potreby zahrnula rekreačný rybolov do viacročných riadiacich plánov, ktoré sú už prijaté alebo sa majú prijať;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že zber údajov je povinnosťou členských štátov; poukazuje však na to, že riadne vymedzenie rekreačného rybolovu by zlepšilo kvalitu údajov; vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ navrhla jednotné vymedzenie pojmu rekreačný rybolov, v ktorom sa bude jasne rozlišovať medzi rekreačným rybolovom a komerčným a čiastočne samozásobiteľským rybolovom na základe zásady, že rekreačné úlovky by sa nikdy nemali predávať;

13.  na základe údajov a správy o posúdení vplyvu a so zreteľom na právomoci členských štátov v oblasti rekreačného rybolovu sa domnieva, že v budúcej SRP by mala Komisia zhodnotiť úlohu rekreačného rybolovu, aby tak obidva druhy morského rybolovu – komerčný lov aj rekreačný rybolov – bolo možné riadiť vyváženým, spravodlivým a udržateľným spôsobom, a dosahovať tak želané výsledky;

14.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporila (aj finančne) rozvoj rekreačného rybolovu v odvetví cestovného ruchu, keďže predstavuje dôležitý prínos k rozvoju „modrého“ hospodárstva v malých a pobrežných spoločenstvách a na ostrovoch, najmä v najvzdialenejších regiónoch; domnieva sa, že to bude mať pozitívny vplyv na snahy o predĺženie turistickej sezóny mimo letných mesiacov; navrhuje, aby Komisia vyhlásila rekreačný rybolov za tému projektového roku siete EDEN pre udržateľný cestovný ruch a spustila projekty na podporu cestovného ruchu v oblasti rekreačného rybolovu v malých pobrežných komunitách z finančných prostriedkov programu COSME;

15.  poukazuje na to, že mimo kontextu bežného riadenia rybolovných zdrojov na základe podstatných vedeckých údajov nesmie rozvoj rekreačného rybolovu znamenať zníženie možností profesionálneho rybolovu ani deľbu obmedzených zdrojov, najmä v prípade maloobjemového tradičného rybolovu;

16.  uznáva, že rekreačný rybolov sa na území EÚ vykonáva po celé stáročia a je neoddeliteľnou súčasťou kultúry, tradícií a dedičstva veľkého množstva pobrežných a ostrovných komunít; poznamenáva, že jednotlivé druhy rekreačného rybolovu sú rovnako rozmanité ako kultúry samotnej EÚ a túto skutočnosť treba uznať pri každej snahe o právnu úpravu tejto oblasti;

17.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla vhodné opatrenia, ktorými zabezpečí, že budúce ustanovenia o regulovaní rekreačného rybolovu budú primerané a bez nepriaznivého vplyvu na profesionálne rybolovné činnosti;

18.  zdôrazňuje potrebu stanoviť základné pravidlá pre riadenie rekreačného rybolovu a navrhuje, aby sa vypracoval katalóg činností rekreačného rybolovu, ktorý by obsahoval informácie o rybárskom výstroji a postupoch a opis rybolovných oblastí, lovených druhov a vedľajších úlovkov;

19.  zdôrazňuje významný podiel ENRF na rozvíjaní vedeckej kapacity a zabezpečovaní úplného a spoľahlivého posúdenia morských zdrojov pre činnosti rekreačného rybolovu; pripomína, že ENRF poskytuje finančné prostriedky na zber údajov, a vyzýva Komisiu, aby do budúcnosti rozšírila pôsobnosť ENRF v záujme poskytovania finančnej podpory na výskum a analýzu zozbieraných údajov;

20.  zdôrazňuje rozhodnú a kľúčovú potrebu spoločného využívania údajov a poukazuje na to, že ENRF podporuje získavanie údajov, a to aj so zreteľom na rekreačný rybolov; žiada preto členské štáty, aby prijali potrebné kroky na získavanie údajov, a navyše naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala spoločnú databázu s komplexnými a spoľahlivými údajmi, ktoré budú prístupné výskumníkom, aby tak mohli monitorovať a posúdiť stav rybolovných zdrojov; navrhuje, aby sa pri takýchto opatreniach využívali finančné prostriedky ENRF;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.
(2) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
(3) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1.

Posledná úprava: 8. januára 2019Právne oznámenie