Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2211(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0184/2018

Predkladané texty :

A8-0184/2018

Rozpravy :

PV 12/06/2018 - 19
CRE 12/06/2018 - 19

Hlasovanie :

PV 13/06/2018 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0254

Prijaté texty
PDF 377kWORD 58k
Streda, 13. júna 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Politika súdržnosti a obehové hospodárstvo
P8_TA(2018)0254A8-0184/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o politike súdržnosti a obehovom hospodárstve (2017/2211(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 4, 11, 174 až 178,191 a 349,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži,

–  so zreteľom na článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2 Parížskej dohody, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrenia na ochranu klímy,

–  so zreteľom na nové ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ 7: „zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých“ a cieľ 11: „premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné“,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Rámec monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 pod názvom Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

–  so zreteľom na správu Komisie z 26. januára 2017 o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo (COM(2017)0033),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Zelený akčný plán pre MSP: Umožniť MSP premeniť výzvy v oblasti životného prostredia na podnikateľské príležitosti“ (COM(2014)0440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júla 2012 s názvom Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo (C(2012)4701),

–  so zreteľom na štúdiu z decembra 2017, ktorú zadala Komisia, s názvom Integrácia environmentálnych hľadísk v rámci fondov v oblasti politiky súdržnosti (EFRR, ESF, KF) – výsledky, vývoj a trendy za tri programové obdobia (2000 – 2006, 2007 – 2013, 2014 – 2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o možnostiach ekologického rastu pre MSP(12),

–  so zreteľom na vyhlásenie o inteligentných ostrovoch z 28. marca 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov a prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0184/2018),

A.  keďže miestne a regionálne orgány, ktoré sú najviac oboznámené s miestnymi a regionálnymi otázkami, sú kľúčovými subjektmi v záujme účinného vykonávania politiky súdržnosti a sú taktiež lídrami prechodu na obehové hospodárstvo; keďže európsky model viacúrovňového riadenia založený na aktívnej a konštruktívnej spolupráci medzi rôznymi úrovňami riadenia a zainteresovanými stranami spolu s primeranými informáciami a aktívnym zapojením občanov je kľúčom k dokončeniu tohto prechodu;

B.  keďže mestá predstavujú len 3 % povrchu Zeme, ale sú domovom pre viac ako polovicu svetového obyvateľstva, spotrebúvajú viac ako 75 % celosvetových zdrojov a produkujú 60 – 80 % emisií skleníkových plynov, a keďže sa očakáva, že 70 % celosvetového obyvateľstva sa do roku 2050 presťahuje do miest;

C.  keďže prechod k silnejšiemu, viac obehovému hospodárstvu je veľkou príležitosťou a výzvou pre EÚ, jej členské štáty a ich občanov v záujme modernizácie európskeho hospodárstva a jeho orientácie smerom k väčšej trvalej udržateľnosti; keďže je najmä príležitosťou pre všetky európske regióny a miestne samosprávy, ktoré predstavujú úroveň správy, ktorá je najbližšie miestnym spoločenstvám; keďže to prináša možnosti rozvoja a rastu v európskych regiónoch a môže im pomôcť pri budovaní udržateľného modelu, pri ktorom sa dosiahne hospodársky rozvoj, transformácia existujúcich odvetví, zlepšenie obchodnej rovnováhy a priemyselnej konkurencieschopnosti so zvýšenou produktivitou, vytvorenie nových, kvalitných a dobre platených pracovných miest a nový hodnotový reťazec;

D.  keďže v EÚ sa v súčasnosti nerecykluje približne 60 % odpadov a keďže preskúmanie a zavedenie nového obehového obchodného modelu v prospech MSP v EÚ by mohlo viesť k veľkým úsporám na nákladoch a obchodným príležitostiam;

E.  keďže dosahovanie cieľov Parížskej dohody vyžaduje prechod na viac obehové hospodárstvo a predstavuje hlavný prínos pre rozvoj hospodárskeho modelu, ktorého cieľom je nielen zisk, ale aj ochrana životného prostredia;

F.  keďže politika súdržnosti ponúka nielen investičné príležitosti reagovať na miestne a regionálne potreby prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ale ponúka aj integrovaný politický rámec na zníženie rozdielov v rozvoji medzi európskymi regiónmi a pomoc týmto regiónom pri riešení mnohých výziev v oblasti ich rozvoja aj prostredníctvom podpory účinného využívania zdrojov a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj územnej spolupráce a budovania kapacít, a aj na prilákanie a podporu súkromných investícií;

G.  keďže v súčasnom legislatívnom rámci politiky súdržnosti sa ako cieľ nespomína prechod na obehové hospodárstvo a keďže trvalo udržateľný rozvoj je horizontálnou zásadou na využívanie fondov EŠIF, ako sa vymedzuje v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ako aj v spoločnom strategickom rámci (príloha I), ktorá umožní posilniť prepojenie medzi existujúcimi nástrojmi na podporu projektov zameraných na obehové hospodárstvo;

H.  keďže mnohé z tematických cieľov stanovených pre fondy EŠIF, ktoré sú v súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj s tým súvisiace ex ante podmienky sú relevantné vo vzťahu k cieľom obehového hospodárstva;

I.  keďže článok 6 nariadenia o spoločných ustanoveniach stanovuje, že operácie podporované z fondov EŠIF musia byť v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa týkajú uplatňovania práva Únie vrátane predovšetkým právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

J.  keďže jedným z cieľov obehového hospodárstva je znížiť množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach, a keďže zaistenie bezpečnosti a sanácia legálnych aj nelegálnych skládok na území členských štátov sa považuje za absolútnu prioritu;

K.  keďže Čína od 1. januára 2018 zakázala dovoz plastového odpadu a netriedeného odpadového papiera a keďže tento zákaz bude pre Úniu znamenať problémy súvisiace s recykláciou, ktoré bude potrebné riešiť na regionálnej a miestnej úrovni;

Úloha politiky súdržnosti a podpora obehového hospodárstva

1.  víta úsilie Komisie na podporu obehového hospodárstva prostredníctvom politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom podporných činností s cieľom pomôcť členským štátom a regiónom pri využívaní finančných prostriedkov politiky súdržnosti na obehové hospodárstvo;

2.  konštatuje, že podľa správy Komisie o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo dosahuje podpora EÚ na obdobie 2014 – 2020 pre inovácie, MSP, nízkouhlíkové hospodárstvo a ochranu životného prostredia sumu 150 miliárd EUR a mnohé z uvedených oblastí prispievajú k prechodu na obehové hospodárstvo;

3.  konštatuje, že analýza výsledkov rokovaní týkajúcich sa dohôd o partnerstve a operačných programov v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) v súčasnom programovom období preukázala, že ESF sa využíval na podporu činností na zavedenie ekologickejších modelov organizácie práce a podporu činností v ekologickom odvetví;

4.  berie však na vedomie, že, ako sa zdôrazňuje v štúdii, ktorú zadala Komisia, súčasný politický rámec neumožňuje zachytiť úplný prínos politiky súdržnosti pre obehové hospodárstvo; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vymedzenie existujúcich kategórií „intervenčných oblastí“, ktoré sa používajú na pridelenie finančných prostriedkov, sa nevzťahuje na samotné obehové hospodárstvo;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala plánované opatrenia v oblasti obehového hospodárstva pri dodržiavaní osvedčenej regulačnej praxe, a zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať vykonávacie opatrenia;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné realizovať záväzok Komisie týkajúci sa monitorovacieho rámca pre obehové hospodárstvo(13) s cieľom zintenzívniť a zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri prechode na obehové hospodárstvo na úrovni EÚ a členských štátov a zároveň znížiť administratívnu záťaž.

7.  vyzýva Komisiu na mimoriadny zásah zameraný na sanáciu oblastí využívaných na nelegálne vypúšťanie a uskladňovanie nebezpečného odpadu, ktoré ohrozujú zdravie a hospodárske a sociálne blaho dotknutého obyvateľstva;

8.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva rámcový program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020 a program LIFE 2014 – 2020 pri financovaní inovačných projektov a pri podpore projektov v oblasti znižovania, recyklovania a opätovného využitia odpadov, ktoré sa týkajú obehového hospodárstva;

9.  konštatuje, že niektoré regióny využili svoju stratégiu pre inteligentnú špecializáciu, aby stanovili priority spojené s obehovým hospodárstvom, a usmerňujú investície do výskumu a inovácií prostredníctvom politiky súdržnosti smerom k dosahovaniu tohto cieľa, pričom zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore investícií a infraštruktúr, ktoré zodpovedajú potrebám MSP; vyzýva regionálne orgány, aby využili tento osvedčený postup ako spoločný modus operandi a vykonávali tieto stratégie pre inteligentnú špecializáciu;

10.  víta zriadenie Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov pre MSP, ako aj platformy na podporu financovania obehového hospodárstva;

11.  opakuje svoj názor, že obehové hospodárstvo presahuje odpadové hospodárstvo a zahŕňa oblasti, ako napr. ekologické pracovné miesta, energia z obnoviteľných zdrojov, efektívne využívanie zdrojov; biohospodárstvo; poľnohospodárska a rybárska politika spolu s priemyselnými odvetviami využívajúcimi biologické materiály s cieľom nahradiť fosílne palivá; hospodárenie s vodou; energetická účinnosť; potravinový odpad; morský odpad; zlepšenie kvality ovzdušia; a výskum, vývoj a inovácie v príslušných oblastiach; uznáva však, že infraštruktúra odpadového hospodárstva má kľúčový význam pre znižovanie lineárnych modelov výroby a spotreby a že je potrebné podporovať inovácie v oblasti ekodizajnu v záujme zníženia objemu plastového odpadu;

12.  pripomína, že hlavný problém, ktorý sa musí vyriešiť ako prvý, je trh s druhotnými materiálmi, takže ak sú suroviny menej nákladné než recyklované suroviny, je jasné, že snaha o ekologické hospodárstvo sa výrazne spomalila a že využívanie štrukturálnych fondov by sa mohlo stratiť v začarovanom kruhu; nazdáva sa v tejto súvislosti, že isté ad hoc právne predpisy (napríklad nadchádzajúci návrh Komisie o plastových výrobkoch na jedno použitie) a primerané zdanenie na úrovni EÚ ako súčasť vlastných zdrojov najbližšieho viacročného finančného rámca môžu rozhodujúcim spôsobom prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že recyklované materiály uspokojujú v priemere približne 10 % dopytu EÚ po materiáloch; so zreteľom na nový vývoj na globálnych trhoch, najmä na nedávny zákaz Číny týkajúci sa plastového odpadu a netriedeného odpadového papiera, uznáva nový potenciál regiónov a miestnych spoločenstiev investovať do recyklačnej infraštruktúry, vytvárať nové ekologické pracovné miesta a riešiť súčasné výzvy, ktorým čelí EÚ;

14.  zdôrazňuje existenciu a význam ex ante kondicionalít v EŠIF, ktoré súvisia najmä s tematickým cieľom zachovať a chrániť životné prostredie a podporovať efektívne využívanie zdrojov; poukazuje najmä na kondicionalitu zameranú na „podporu hospodársky a environmentálne udržateľných investícií do sektora odpadového hospodárstva“; vyjadruje však poľutovanie nad zanedbaním hierarchie odpadového hospodárstva a nedostatočným environmentálnym posúdením dlhodobých výsledkov investovania v rámci EŠIF;

15.  vyzýva na koordináciu a lepšiu spoluprácu medzi regiónmi, MSP a ďalšími verejnými/súkromnými subjektmi s cieľom zriadiť nové tematické platformy pre inteligentnú špecializáciu najmä v oblasti agropotravinárstva, energetiky a priemyslu;

16.  zdôrazňuje význam uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva ako nevyhnutnú podmienku pre dosiahnutie obehového hospodárstva, ako aj potrebu väčšej transparentnosti v dodávateľskom reťazci, aby bolo možné efektívne monitorovať a obnovovať výrobky a materiály na konci životného cyklu; okrem toho uznáva negatívny trend smerovania investícií z EŠIF na nižšie úrovne hierarchie odpadového hospodárstva, najmä na mechanické biologické čističky a spaľovne, ktorý v niektorých prípadoch vedie k nadmerným kapacitám a dlhodobému technologickému obmedzeniu, čím sa ohrozuje dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti recyklácie; pripomína, že nabádanie obchodného spoločenstva, aby dodržiavalo hierarchiu, by malo vytvoriť dodatočné materiály v rámci toku zdrojov a ponúknuť potenciálny odbyt pre ich využitie vo výrobe;

17.  pripomína nové ciele v oblasti odpadu na roky 2025, 2030 a 2035 stanovené v preskúmaní právnych predpisov EÚ o odpade a zdôrazňuje, že dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje politické odhodlanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj hospodárske investície; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali dostupné finančné prostriedky Únie na podporu takýchto investícií, a zdôrazňuje, že tieto investície budú mať značnú návratnosť z hľadiska hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

18.  zdôrazňuje dôležitosť regionálnych projektov pre spracovanie úplne nerecyklovateľného zvyškového odpadu na účely výroby udržateľných biopalív druhej generácie, po dôkladnom triedení alebo triedenom zbere v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

19.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad všetkých vymedzení pojmov týkajúcich sa odpadu s rámcovou smernicou o odpadoch a dostupnosť porovnateľných údajov o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty a regionálne a miestne orgány;

20.  zdôrazňuje význam iniciatívy v oblasti mestských inovačných opatrení, v rámci ktorej bolo doposiaľ schválených osem inovačných projektov v oblasti obehového hospodárstva v mestských orgánoch na financovanie z EFRR, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhodnotila ich vykonávanie s cieľom formulovať širšie politiky obehového hospodárstva;

Obehové hospodárstvo ako stratégia pre udržateľný a regionálny rozvoj

21.  zdôrazňuje význam zásady partnerstva a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú všetky zainteresované strany, najmä regionálne a miestne orgány a mimovládny sektor vrátane MSP a podnikov sociálneho hospodárstva, pri vypracúvaní dohôd o partnerstve a operačných programov; vyzýva na skutočné zapojenie partnerov do procesov v rámci politiky vytvorením prierezových partnerstiev a na primerané začlenenie cieľov obehového hospodárstva do programových dokumentov; podnecuje členské štáty, aby vytvorili ich vlastné vnútroštátne stratégie v tejto oblasti v koordinácii s prístupom EÚ k obehovému hospodárstvu; poukazuje na vedúcu úlohu, ktorú môže zohrať miestna správa pri budovaní obehového hospodárstva;

22.  zdôrazňuje význam úlohy verejno-súkromných partnerstiev pri návrhu a plánovaní nových výrobkov a služieb, ktoré zohľadňujú životný cyklus, s cieľom uplatňovať štyri modely návrhov, ktoré by sa mohli používať v rámci obehového hospodárstva: navrhovanie pre dlhovekosť; navrhovanie na prenájom/službu; navrhovanie pre opätovné použitie vo výrobe, navrhovanie pre materiálové zhodnocovanie;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné upraviť a prispôsobiť súčasné stratégie a modely trhu s cieľom podporiť regióny pri prechode na túto udržateľnejšiu hospodársku formu a zároveň zlepšiť hospodársku, priemyselnú a environmentálnu konkurencieschopnosť;

24.  naliehavo vyzýva na plne transparentné zavádzanie obehového hospodárstva v rámci koordinovanej viacúrovňovej správy a zásady partnerstva so zapojením miestnych spoločenstiev a účasťou širokej verejnosti;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné podnecovať väčšiu spoluprácu medzi všetkými subjektami zapojenými do procesov obehového hospodárstva;

26.  konštatuje, že projekty súvisiace s obehovým hospodárstvom, ktoré boli podporované politikou súdržnosti, boli prínosnejšie pre rozvinutejšie regióny; uznáva obmedzené administratívne kapacity menej rozvinutých regiónov, a preto vyzýva vnútroštátne orgány členských štátov a Komisiu, aby využili všetky existujúce možnosti na poskytovanie odbornej pomoci a na posilnenie kapacity týchto regiónov s cieľom pomôcť im zvýšiť ich úsilie v tejto oblasti a vytvoriť podmienky na dosiahnutie technického pokroku prostredníctvom vykonávania viacerých projektov, ktoré spĺňajú zásady obehového hospodárstva, a vytváraním partnerstiev a užšou spoluprácou so zainteresovanými stranami, ako sú odborníci na materiály, chemici, výrobcovia a prevádzkovatelia recyklačných zariadení, a to najmä v rámci iniciatívy Priemysel 2020 v obehovom hospodárstve;

27.  zdôrazňuje odhady, že prechod na biologické suroviny a metódy biologického spracovania by mohol ušetriť až 2,5 miliardy ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030, čím by došlo k niekoľkonásobnému nárastu trhov pre biologické suroviny a nové spotrebiteľské výrobky; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť udržateľného riadenia prírodných zdrojov a zachovania biodiverzity pri ich premene na biologické výrobky, materiály a palivá;

28.  domnieva sa, že biohospodárstvo je nevyhnutné pre regionálny a miestny rozvoj, pretože zvyšuje súdržnosť medzi regiónmi prostredníctvom ich potenciálu na vytváranie pracovných miest a rastu vo vidieckych oblastiach; vyzýva na väčšie využívanie prostriedkov EŠIF na zavádzanie existujúcich inovácií prostredníctvom politík na podporu zúčastnených strán a na ďalšiu podporu inovácií v oblasti vývoja biologických, biologicky rozložiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných materiálov vyrobených z udržateľne spravovaných zásob biokrmiva; pripomína, že konzistentné zavádzanie biohospodárstva môže takisto vyriešiť problém plytvania potravinami; požaduje lepšiu spoluprácu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov pri vytváraní systémov a platforiem, ktoré prepájajú rôznych aktérov z potravinovej výroby, dopravy, maloobchodu, spotrebiteľského a odpadového odvetvia, ako aj ďalšie dotknuté zainteresované strany, a tým dosiahnuť väčšie synergie v záujme vytvorenia účinných riešení;

29.  poukazuje na to, že okrem miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov by sa mali poskytnúť stimuly aj samotným spotrebiteľom, ktorí by mali byť neustále informovaní a podnecovaní, aby zmenili svoje spotrebiteľské správanie, pokiaľ ide o nakladanie s odpadmi a výrobu, recykláciu a záležitosti týkajúce sa udržateľných riešení v ich každodennom živote;

30.  vyzýva na lepší, jednoduchší a transparentnejší prístup miestnych a regionálnych orgánov k financovaniu, a to aj posilnením ich administratívnych kapacít a prostredníctvom zvýšenej spolupráce s Európskou investičnou bankou (EIB) v rámci Európskeho centra investičného poradenstva s cieľom umožniť zvýšenie investícií do zelených pracovných miest, odpadového hospodárstva, inteligentnej špecializácie, rozvoja vidieckych oblastí vrátane potrebnej infraštruktúry a technológií šetrných k životnému prostrediu, prechodu od fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie a energetickú transformáciu vrátane energetickej efektívnosti, decentralizovanej distribúcie energie, inovácií v oblasti čistej energie a obehového hospodárstva; víta skutočnosť, že EIB poskytla za posledných päť rokov približne 2.4 miliardy EUR na spolufinancovanie projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom pre nakladanie s odpadom, hospodárenie s vodou alebo poľnohospodársky výskum a vývoj; zdôrazňuje význam lepšej koordinácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v oblasti obehového hospodárstva, a to aj s cieľom zabezpečiť, aby programy zahŕňali regionálny prístup a lepšie využívali regionálny potenciál pre udržateľné zdroje energie;

31.  vyzýva členské štáty, regióny a miestne orgány, aby propagovali vytvorenie a podporu sietí pre opätovné využívanie a opravu, najmä tých, ktoré pôsobia ako podniky sociálneho hospodárstva, na predĺženie životnosti výrobku prostredníctvom opätovného použitia a opravy, a to uľahčením prístupu takýchto sietí k zberným miestam odpadu a podporovaním využívania fondov EŠIF, hospodárskych nástrojov, kritérií verejného obstarávania alebo ďalšími relevantnými opatreniami;

32.  zdôrazňuje, že udržateľnosť opätovného použitia a recyklácie počas celého životného cyklu závisí aj od spotreby energie v doprave; zdôrazňuje, že sa to týka najmä vidieckych oblastí, kde treba prekonávať dlhšie vzdialenosti medzi miestami zberu a miestami spracovania; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby v rámci svojich stratégií obehového hospodárstva pre vidiecke oblasti zohľadňovali prístup založený na životnom cykle s cieľom predchádzať celkovým negatívnym dôsledkom pre životné prostredie a klímu;

33.  poukazuje na to, že zo vzorky 32 preskúmaných operačných programov posúdených v štúdii o začlenení environmentálnych hľadísk do fondov politiky súdržnosti sa deväť týka obehového hospodárstva a šesť zelených pracovných miest; víta súčasné úsilie vnútroštátnych a regionálnych orgánov, ale súčasne vyzýva členské štáty na lepšie integrovanie obehového hospodárstva do svojich operačných a regionálnych programov a dohôd o partnerstve; naliehavo vyzýva na poskytnutie podpory regiónom s cieľom zabezpečiť čo najplynulejší prechod na obehové hospodárstvo;

34.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vhodné začlenenie obehového hospodárstva do programov vzdelávania a odbornej prípravy a rekvalifikácie ako medzidisciplinárny predmet s cieľom vytvoriť nové postoje, ktoré následne pomôžu vymedziť nové obchodné modely a vytvoriť nové pracovné miesta;

35.  vyzýva vnútroštátne a regionálne orgány zodpovedné za prípravu operačných programov, aby väčšmi začlenili obehové hospodárstvo do programov územnej spolupráce, najmä cezhraničných programov spolupráce, s cieľom vykonávať cezhraničné riešenia, ktoré môžu viesť k získaniu účinnejších a lacnejších výsledkov;

36.  domnieva sa, že plánovanie EŠIF v budúcom programovom období by malo byť lepšie prepojené s vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy na rok 2030, ak je to možné s použitím spoločných ukazovateľov v rámci plánov, ktoré sú obsiahnuté v nariadení o riadení energetickej únie; žiada ambicióznu a ucelenú stratégiu pre členské štáty na splnenie už existujúcich záväzných cieľov na úrovni EÚ v oblasti zmierňovania zmeny klímy;

37.  vyzýva členské štáty, aby využili príležitosť na ďalšiu integráciu obehového hospodárstva do svojich súčasných operačných programov počas obdobia revízie; je presvedčený, že Komisia by mala tento proces uľahčiť a zároveň poskytnúť členským štátom pomoc pri analýze súčasného stavu a možných oblastí, v ktorých by sa mohlo uplatniť a pridať obehové hospodárstvo a jeho zásady;

38.  domnieva sa, že by sa mala ďalej posilniť úloha Európskej územnej spolupráce (EÚS) pri riešení výziev súvisiacich s vykonávaním obehového hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu, najmä prostredníctvom EÚS, v záujme vykonávania projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom; okrem toho zdôrazňuje význam hľadania udržateľných riešení cez predvstupové dohody s nečlenskými štátmi s cieľom riešiť prebiehajúce výzvy, najmä v oblasti znečistenia ovzdušia;

39.  zdôrazňuje nevyužitý potenciál existujúcich makroregionálnych stratégií napomáhať pri riešení výziev súvisiacich so zavádzaním obehového hospodárstva, a to nielen v členských štátoch, ale aj v tretích krajinách, ktoré sa nachádzajú v tej istej zemepisnej oblasti; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali zamerať na priority, ktoré by podporili vytvorenie trhu s druhotnými surovinami pre Úniu; vyzýva na vypracovanie iniciatív na spoluprácu EÚ so susednými krajinami;

40.  pripomína svoje postoje týkajúce sa významu primeraného budovania a udržiavania kapacít miestnych, regionálnych a národných verejných orgánov, čo je veľmi dôležité aj pre prechod na obehové hospodárstvo; poukazuje na významnú úlohu, ktorú v tejto oblasti môže zohrávať technická podpora; uznáva, že regióny a mestské oblasti zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní zodpovednosti za energetickú transformáciu uskutočňovanú zdola nahor a sú najvhodnejšie pre testovanie a vykonávanie integrovaných riešení v oblasti energetiky v priamom spojení s občanmi; zdôrazňuje úlohu, ktorú v obehovom hospodárstve môžu zohrať iniciatívy v oblasti „inteligentných miest“ prostredníctvom podpory modelov ekologických technológií ako súčasti stratégií udržateľného mestského rozvoja; zdôrazňuje, že udržateľné a tzv. obehové mestá sú nástrojom na vytvorenie účinného obehového hospodárstva;

41.  zdôrazňuje významnú úlohu zeleného verejného obstarávania, ktoré je hnacou silou obehového hospodárstva s potenciálnym trhom odhadovaným na 1,8 bilióna EUR ročne, pri poskytovaní verejných zákaziek na práce, tovar a služby(14);

42.  zdôrazňuje, že je potrebný regulačný rámec v oblasti energetiky, ktorý podporí účasť občanov a energetických spoločenstiev na energetickej transformácii prostredníctvom práva na vlastnú výrobu a spotrebu, ako aj prostredníctvom ďalších systémov podpory, zaručeného prioritného prístupu k sieti a prednostného dodávania pre obnoviteľnú energiu;

43.  vyzýva regionálne a miestne orgány, aby viac investovali do programov vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikačných kurzov pracovníkov, ako aj kampaní na zvyšovanie informovanosti verejnosti o prínosoch a výhodách všetkých opatrení s cieľom zavedenia obehového hospodárstva prostredníctvom projektov v rámci politiky súdržnosti, a tým zvýšili účasť občanov a vplývali na správanie spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál Európskeho sociálneho fondu; zdôrazňuje, že musí podporovať mladých podnikateľov, aby smerovali k obehovému hospodárstvu, a to najmä v regiónoch s nízkou úrovňou príjmu a rastu; rovnako zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo je príležitosťou pre vidiecke oblasti, aby bojovali proti vyľudňovaniu, diverzifikovali svoje hospodárstva a získali ochranu voči rizikám; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vidiecke oblasti potrebujú stimuly na prechod na udržateľné hodnotové reťazce; zdôrazňuje význam vytvorenia osobitnej stratégie pre ostrovné regióny;

44.  nabáda Komisiu na podporu využívania miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovanej územnej investície (IÚI) s cieľom pomôcť miestnym zainteresovaným stranám kombinovať toky financovania a plánovať miestne iniciatívy zamerané na obehové hospodárstvo;

45.  konštatuje, že 80 % morského odpadu pochádza zo zdrojov na pevnine; zdôrazňuje preto význam riešenia znečisťovania pevniny a morí odpadmi prostredníctvom miestnych a regionálnych opatrení s prínosom pre životné prostredie aj ľudské zdravie; vyzýva členské štáty, regióny a miestne orgány, aby zamerali svoje úsilie na prevenciu tvorby pevninského odpadu;

46.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte európskeho semestra posúdila vplyv na výpočet deficitu verejných financií regionálnych a vnútroštátnych investícií spolufinancovaných prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov do projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom;

47.  víta návrh na revíziu smernice 98/83/ES o pitnej vode, ktorá uľahčí prechod na obehové hospodárstvo znižovaním objemu plastového odpadu z vody balenej vo fľašiach a takisto zahŕňa značné úspory energie a efektívne hospodárenie so zdrojmi pitnej vody;

Obehové hospodárstvo v rámci politiky súdržnosti po roku 2020

48.  vyzýva Komisiu, aby na ďalšie programové obdobie vypracovala príslušnú metodiku sledovania, ako aj vhodné ukazovatele s cieľom umožniť lepšie monitorovanie prínosu politiky súdržnosti k zavedeniu obehového hospodárstva s cieľom poskytnúť presnejší obraz o sociálno-ekonomických podmienkach;

49.  poukazuje na to, že značnú podporu na dokončenie prechodu na obehové hospodárstvo poskytujú aj iné programy, ako sú LIFE, COSME a Horizont 2020; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť synergiu medzi uvedenými nástrojmi na dosiahnutie cieľov stanovených v akčnom pláne Komisie pre obehové hospodárstvo;

50.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nových legislatívnych návrhov týkajúcich sa budúceho rámca politiky súdržnosti vytvorila vhodné podmienky ex ante týkajúce sa zavedenia obehového hospodárstva; domnieva sa, že stratégie pre obehové hospodárstvo by mali byť vyvinuté v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a hospodárskymi a sociálnymi partnermi;

51.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci programu Horizont 2020 venovalo ešte viac pozornosti projektom inovácie a výskumu v oblasti obehového hospodárstva a ich financovaniu;

52.  zdôrazňuje význam posilnenia podpory v rámci politiky súdržnosti pre trvalo udržateľný rozvoj miest a vidieka, a v tejto súvislosti požaduje, aby ciele obehového hospodárstva zohrávali významnejšiu úlohu; vyzýva, aby sa pokračovalo v inovatívnych mestských a vidieckych opatreniach v tejto oblasti, a žiada Komisiu, aby v maximálnej miere využila skúsenosti získané v období rokov 2014 – 2020 pri príprave budúcich návrhov; požaduje flexibilný a prispôsobený rámec pri vykonávaní mestskej agendy, poskytovaní stimulov a usmernení s cieľom plne využiť potenciál miest pri zavádzaní obehového hospodárstva;

53.  vyzýva Komisiu, aby z európskej platformy pre obehové hospodárstvo určenej zainteresovaným subjektom vytvorila miesto na výmenu najlepších postupov s cieľom čo najlepšie využiť zdroje politiky súdržnosti na prechod na obehové hospodárstvo;

54.  zdôrazňuje vzájomnú závislosť obehového hospodárstva a zmiernenia zmeny klímy, a preto požaduje väčšie výdavky v rámci obehového hospodárstva a s klímou súvisiace investície v rámci politiky súdržnosti po roku 2020; okrem toho zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) by sa výdavky súvisiace s klímou mali vo všeobecnosti zvýšiť v porovnaní so súčasným stavom;

o
o   o

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.
(10) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 111.
(11) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
(12) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 27.
(13) Oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Rámec monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029).
(14) Nakupovanie ekologických výrobkov! – Príručka o environmentálnom verejnom obstarávaní v Európe“, 3. vydanie, Európska komisia, 2016.

Posledná úprava: 8. januára 2019Právne oznámenie