Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2276(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0188/2018

Predkladané texty :

A8-0188/2018

Rozpravy :

PV 12/06/2018 - 16
CRE 12/06/2018 - 16

Hlasovanie :

PV 13/06/2018 - 8.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0257

Prijaté texty
PDF 369kWORD 55k
Streda, 13. júna 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Vzťahy medzi EÚ a NATO
P8_TA(2018)0257A8-0188/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2018 o vzťahoch medzi EÚ a NATO (2017/2276(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–  so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 28. júna a 15. decembra 2016 a 9. marca, 22. júna a 15. decembra 2017,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2015 a 14. novembra 2016 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, zo 6. decembra 2016 o spolupráci medzi EÚ a NATO, zo 6. marca, 18. mája a 17. júla 2017 o globálnej stratégii EÚ a z 19. júna a 5. decembra 2017 o vykonávaní spoločného súboru návrhov, ktorý schválili 6. decembra 2016 rady EÚ a NATO,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, na spoločný súbor 42 návrhov, ktorý schválila Rada EÚ a Rada NATO 6. decembra 2016, a na správy o pokroku zo 14. júna a 5. decembra 2017 o ich vykonávaní, ako aj na nový súbor 32 návrhov, ktorý schválili Rada EÚ a Rada NATO 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na výsledky zasadnutí Rady pre zahraničné veci (vrátane obrany) z 13. novembra 2017 a 6. marca 2018, ktoré sa osobitne týkali spolupráce medzi EÚ a NATO,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP Európskemu parlamentu a Rade z 10. novembra 2017 s názvom Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041) a na súvisiaci akčný plán predložený v marci 2018 (JOIN(2018)0005),

–  so zreteľom na obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017,

–  so zreteľom na výročnú správu generálneho tajomníka NATO za rok 2017 uverejnenú 15. marca 2018,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia NATO (PZ NATO) č. 439 z 9. októbra 2017 o užšej spolupráci medzi EÚ a NATO,

–  so zreteľom na uznesenie PZ NATO č. 440 z 9. októbra 2017 o európskej obrannej priemyselnej základni,

–  so zreteľom na správu Výboru pre obranu a bezpečnosť PZ NATO z 8. októbra 2017 o spolupráci medzi NATO a EÚ po Varšave vrátane jej prílohy, ktorú vypracoval Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 23. novembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. decembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0188/2018),

A.  keďže v ére geopolitických otrasov a rýchlej degradácie strategického prostredia sú naše hodnoty, ako liberálna demokracia, multilateralizmus, ľudské práva, mier, rozvoj a právny štát, na ktorých sa zakladajú EÚ a transatlantické väzby, ako aj medzinárodný systém založený na pravidlách a európska jednota vystavené výzvam;

B.  keďže dve hlavné organizácie západu, EÚ aj NATO, úspešne pokračujú v posilňovaní spolupráce pri riešení komplexných problémov, rizík a hrozieb, konvenčných aj hybridných, ktoré prichádzajú od štátnych, ako aj neštátnych subjektov z východu a z juhu; keďže akumuláciou kríz destabilizujúcich európskeho susedstvo sa vytvárajú vnútorné a vonkajšie bezpečnostné hrozby; keďže ani jedna organizácia nemá celú škálu nástrojov na riešenie týchto výziev v oblasti bezpečnosti osamote a každá by ich mohla lepšie riešiť v spolupráci s tou druhou; keďže EÚ a NATO sú na zabezpečenie bezpečnosti Európy a jej občanov nevyhnutné;

C.  keďže spolupráca medzi EÚ a NATO by sa nemala považovať za samotný cieľ, ale skôr za spôsob, ako dosiahnuť spoločné bezpečnostné priority a ciele vďaka komplementárnosti úloh a dostupných prostriedkov; keďže členské štáty EÚ a spojenci NATO majú jednotný súbor síl; keďže spoločne môžu efektívne využívať zdroje a lepšie mobilizovať širokú škálu existujúcich nástrojov reakcie na bezpečnostné hrozby;

D.  keďže NATO je vojenská aliancia a EÚ nie; keďže EÚ je svetový strategický aktér, ktorý zaisťuje bezpečnosť s jedinečnou a širokou škálou nástrojov, ktoré má k dispozícii na riešenie súčasných výziev komplexným spôsobom rôznymi politikami; keďže podľa cieľov globálnej stratégii a na ich základe EÚ posilňuje svoju zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a obranu a svoju úlohu ako partnera pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj schopnosť konať nezávisle, a zároveň posilňuje svoj príspevok k NATO a podporuje užšiu spoluprácu;

E.  keďže NATO má primárnu zodpovednosť za kolektívnu obranu svojich členov; keďže berie na vedomie, že usmernenie pre spojencov NATO poskytnúť v priebehu desaťročia 2 % svojho HDP na obranu na udržanie primeraných obranných spôsobilostí; keďže NATO je ako kľúčový partner v otázkach bezpečnosti EÚ hlavnou zárukou interoperability spojeneckých síl, spôsobilostí a súdržnosti úsilia zameraného na verejné obstarávanie;

F.  keďže činnosti EÚ a NATO by sa mali v bezpečnostnom rozmere dopĺňať, aby lepšie riešili nové, bezprecedentné a mnohostranné bezpečnostné výzvy; keďže spoločné oblasti oboch organizácií si tiež vyžadujú užšiu a účinnejšiu spoluprácu;

G.  keďže EÚ aj NATO, dve organizácie zapojené do krízového riadenia, by túto činnosť dokázali vyvíjať účinnejšie, ak by postupovali skutočne koordinovane a čo najlepšie využívali svoje odborné znalosti a zdroje; keďže ako krok nadväzujúci na svoju globálnu stratégiu EÚ posilňuje svoj spoločný prístup k vonkajším konfliktom a krízam a reaguje na hrozby a výzvy súvisiace so spojitosťou medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, využívajúc pri tom civilné alebo vojenské prostriedky;

H.  keďže na samite NATO konanom v roku 2016 vo Varšave aliancia a EÚ načrtli oblasti pre posilnenú spoluprácu vo svetle spoločných výziev na východ a na juh vrátane boja proti kybernetickým hrozbám, posilňovania odolnosti, budovania obranných kapacít, kybernetickej obrany, námornej bezpečnosti a cvičení; keďže ministri zahraničných vecí NATO v decembri 2016 schválili 42 opatrení na dosiahnutie pokroku v spolupráci NATO a EÚ v dohodnutých oblastiach a v decembri 2017 boli dohodnuté ďalšie oblasti spoločnej práce;

I.  keďže v boji proti hybridným hrozbám, ktorého súčasťou je aj vyvracanie mylných informácií a dezinformácií a zvyšovanie odolnosti, je potrebné partnerstvo medzi EÚ a NATO; keďže je nutné jednoznačne rozlišovať rozsah pôsobnosti a politické stratégie oboch inštitúcií;

J.  keďže Ruské aktivity sa stupňujú; keďže napriek tomu, že riziko oslabenia transatlantických väzieb a solidarity medzi členskými štátmi EÚ pretrváva, musí sa ich spoločný, strategický prístup v súvislosti s Ruskom posilniť; keďže EÚ aj NATO znepokojuje ráznejšie vojenské správanie Ruska; keďže politická manipulácia a kybernetické útoky sú tiež dôvodom na znepokojenie; keďže EÚ reagovala na ruské zasahovanie do európskych vnútorných záležitostí, pričom porušovalo medzinárodné právo a normy; keďže odolnosť je a naďalej bude kľúčovým prvkom kolektívnej obrany;

K.  keďže južné susedstvo čelí bezprecedentnej nestabilite a predstavuje strategicky dôležitú výzvu pre členské štáty EÚ aj členov NATO, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v prvej línii;

L.  keďže kybernetické útoky sa vyskytujú čoraz častejšie a sú neustále premyslenejšie; keďže v roku 2014 NATO zaviedlo kybernetickú obranu medzi svoje základné úlohy v oblasti kolektívnej obrany a v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za operačnú oblasť (spolu s pozemným, vzdušným a námorným priestorom); keďže EÚ a NATO sa môžu navzájom dopĺňať vo svojom úsilí; keďže rozšírená spolupráca medzi členskými štátmi EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa mala podporovať a v tejto oblasti je potrebný koordinovaný prístup všetkých členských štátov EÚ;

M.  keďže v decembri 2017 sa NATO a EÚ rozhodli výrazne zintenzívniť svoju spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, a to predovšetkým zintenzívnením výmeny informácií a zlepšením vnútroštátnej odolnosti;

N.  keďže EÚ aj NATO využívajú tú istú dopravnú infraštruktúru v Európe, ktorá je kľúčovým faktorom pre rýchle vojenské nasadenie, a keďže vojenská mobilita bola nedávno vyhlásená za jednu z prioritných oblastí spolupráce medzi obidvomi organizáciami;

O.  keďže podľa najnovších prieskumov spoločnosti Pew Research Center je verejná podpora NATO silná a vo väčšine členských štátov NATO sa zvyšuje;

Prehĺbené partnerstvo

1.  Je presvedčený, že EÚ a NATO uznávajú v snahe o medzinárodný mier a bezpečnosť rovnaké hodnoty, sledujú podobné strategické výzvy a vzhľadom na prekrývajúceho sa členstvo 22 krajín majú podobné záujmy v oblasti bezpečnosti a obrany, a to aj ochranu svojich občanov pred hrozbami; domnieva sa, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO má kľúčový význam pre riešenie týchto bezpečnostných problémov; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by sa navzájom mala dopĺňať a rešpektovať osobitosti a úlohy toho druhého;

2.  vyzdvihuje otvorenosť a transparentnosť plne rešpektujúce nezávislosť rozhodovania a postupy oboch organizácií, ako aj inkluzívnosť a reciprocitu bez toho, aby tým bol dotknutý špecifický charakter bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu, ako dôležité zásady strategického partnerstva medzi EÚ a NATO; zdôrazňuje, že spolupráca s členskými štátmi EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, a členskými štátmi NATO, ktoré nie sú členmi EÚ, je neoddeliteľnou súčasťou spolupráce medzi EÚ a NATO;

3.  vyjadruje presvedčenie, že pre svojich členov je NATO základným kameňom kolektívnej obrany a odstrašovania v Európe; je tiež presvedčený, že silnejšia EÚ s účinnejšou SBOP, ktorá realizuje viaceré projekty medzi členskými štátmi a je schopná zaistiť plnenie ustanovení článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), na základe ktorých môžu členské štáty požiadať o pomoc, prispieva k posilneniu NATO; zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci spolupráce medzi EÚ a NATO sa musia zohľadniť aj bezpečnostné a obranné politiky tých šiestich členských štátov EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, a tých siedmich členov NATO, ktorí nie sú členmi EÚ;

4.  vyjadruje pevné presvedčenie, že podmienkou účinnej reakcie na celé spektrum bezpečnostných výziev je prehĺbenie štrukturálnej adaptácie, ako aj využívanie kombinácie nástrojov tvrdej a mäkkej moci zo strany EÚ a NATO; zdôrazňuje, že čas hrá dôležitú úlohu pri posilňovaní partnerstva medzi EÚ a NATO, a to so zreteľom na rozdiely medzi oboma organizáciami;

5.  konštatuje, že hoci treba ďalej rozvíjať spoločnú európsku strategickú kultúru, bude mať spoločné vnímanie hrozieb pozitívny vplyv; domnieva sa, že EÚ sa musí snažiť o posilnenie svojej strategickej autonómie,; nabáda preto členské štáty, aby v spolupráci s inštitúciami EÚ vypracovali spoločnú definíciu neustále sa vyvíjajúcich hrozieb a pokračovali v úsilí, ako sú spoločné brífingy, školenia v oblasti civilnej reakcie na núdzové situácie a spoločné posudzovanie hrozieb; víta najnovšie úsilie v tejto oblasti;

6.  zdôrazňuje, že občania EÚ, ktorí si uvedomujú, že len vnútroštátne reakcie na terorizmus a neistotu sú nedostatočné, očakávajú od EÚ ochranu pred týmito hrozbami a že úzka spolupráca medzi EÚ a NATO by členským štátom umožnila lepšie sa dopĺňať a byť účinnejšími;

7.  zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO v rámci misií a operácií, a to v strategickej aj taktickej rovine;

8.  zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je rovnako dôležité aj pre rozvíjajúcu sa SBOP EÚ a pre budúcnosť aliancie, ako aj pre vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ;

9.  domnieva sa, že potenciál vzťahov medzi EÚ a NATO možno viac využiť a že toto partnerstvo by sa nemalo ďalej rozvíjať a prehlbovať len v súvislosti so spoločnou reakciou na krízové situácie mimo Európy, najmä v susedstve, ale aj v súvislosti s krízami na kontinente;

10.  vyzdvihuje potrebu spolupráce v oblasti prevencie, analýzy a včasného varovania účinnou výmenou údajov s cieľom bojovať proti novým hrozbám spoločnými postupmi;

11.  domnieva sa, že spoločné vyhlásenie EÚ a NATO a jeho následné vykonávanie znamenajú novú a významnú fázu strategického partnerstva; víta reálne úspechy pri vykonávaní spoločného vyhlásenia, najmä pokiaľ ide o hybridné hrozby, strategickú komunikáciu, jednotnú podobu výstupov z príslušných procesov obranného plánovania a námornú spoluprácu; podporuje ďalší pokrok a víta nový súbor opatrení, ktoré boli pridané 5. decembra 2017, najmä opatrenia týkajúce sa boja proti terorizmu, vojenskej mobility a žien, mieru a bezpečnosti; víta zmenu v kultúre zaangažovanosti, ako aj hladkú spoluprácu medzi pracovníkmi z oboch organizácií pri vykonávaní jednotlivých opatrení; opakuje, že hoci samotný proces riadia inštitúcie, úspech vykonávania dohodnutých spoločných cieľov a opatrení závisí od trvalej politickej vôle všetkých členských štátov; víta v tejto súvislosti aj zapojenie členských štátov oboch organizácií – EÚ aj NATO – a zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie spoločného vyhlásenia závisí od politickej vôle všetkých členských štátov počas celého obdobia; domnieva sa, že je dôležité posilniť lepšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO a lepší dialóg a zabezpečiť politickú vôľu pre pokračujúce vykonávanie spolupráce a jej ďalšie zlepšovanie; očakáva prijatie nového vyhlásenia EÚ a NATO na samite NATO v Bruseli 11. až 12. júla 2018;

12.  berie na vedomie pravidelné spoločné brífingy PK/VP a generálneho tajomníka NATO v Rade pre zahraničné veci EÚ a Severoatlantickej rade NATO, ako aj pravidelné spoločné zasadnutia Politického a bezpečnostného výboru EÚ a Severoatlantickej rady NATO;

13.  víta opätovné potvrdenie záväzku USA voči NATO a európskej bezpečnosti; pripomína, že EÚ a USA sú kľúčovými medzinárodnými partnermi a že toto partnerstvo sa uskutočňuje aj prostredníctvom NATO; vyzdvihuje význam dvojstranných vzťahov medzi členskými štátmi EÚ a USA; vyjadruje dôrazné presvedčenie, že upevňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO vedie aj k posilňovaniu transatlantických väzieb a že schopnosť NATO plniť svoje úlohy súvisí s transatlantickými vzťahmi; konštatuje preto, že nedávny politický vývoj by mohol mať vplyv na silu transatlantických vzťahov; konštatuje, že USA, ktoré vo všeobecnosti podporili a privítali podstatné zmeny v obrane EÚ, by mali pokračovať v úsilí o lepšie chápanie európskych strategických záujmov vrátane rozvoja európskych obranných spôsobilostí; trvá na tom, že úsilie EÚ zamerané na získanie strategickej autonómie posilňuje bezpečnostné prostredie aliancie;

14.  víta zvýšenú prítomnosť NATO vopred na jeho východnej hranici; víta, že NATO rozmiestnilo štyri mnohonárodné bojové skupiny, konkrétne v Estónsku pod velením Spojeného kráľovstva, v Lotyšsku pod velením Kanady, v Litve pod velením Nemecka a v Poľsku velí bojovej skupine USA; domnieva sa, že na východnej a južnej hranici treba ešte posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO v záujme bezpečnosti oboch organizácií a že prenikaniu Ruska do krajín východnej hranici hybridnými aj tradičnými spôsobmi by sa malo zabrániť a malo by sa proti nemu zodpovedajúcim spôsobom bojovať; zdôrazňuje, že súčasnú infraštruktúru v Európe, ktorá je orientovaná najmä západo-východným smerom, treba v súlade s požiadavkami vojenskej mobility doplniť novou severo-južnou dimenziou; zdôrazňuje, že snahami o vojenskú mobilitu by sa malo prispievať k účinnému vykonávaniu misií a operácií SZBP aj k obrannému postoju aliancie; domnieva sa, že cesty, mosty a železnice by sa mali zmodernizovať, aby umožňovali rýchle rozmiestňovanie vojenského personálu a vybavenia;

15.  zdôrazňuje v tomto smere význam zlepšenia spôsobilostí NATO v oblasti rýchleho prísunu posíl prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry EÚ a jednotlivých štátov, odstránenia byrokratických a infraštruktúrnych prekážok brániacich v rýchlom pohybe síl a predbežným umiestňovaním vojenského vybavenia a zásob, čo zlepšuje našu kolektívnu bezpečnosť;

16.  víta začatie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); zdôrazňuje jej potenciál posilniť európsky príspevok v rámci NATO; vyjadruje presvedčenie, že touto spoluprácou sa môže zvýšiť súčinnosť a účelnosť a že je dôležitým krokom na ceste k zlepšeniu bezpečnostných a obranných spôsobilostí EÚ, ako aj prípadnej činnosti európskych členov NATO, a vyjadruje presvedčenie, že silnejšia EÚ a silnejšie NATO sa môžu navzájom posilňovať;

17.  zdôrazňuje komplementárnosť PESCO a NATO a tiež skutočnosť, že PESCO by mala byť hnacou silou ďalšej spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti rozvoja spôsobilostí, keďže je zameraná na posilnenie obranných kapacít EÚ vo všeobecnosti, aby bola SBOP ešte účinnejšia a relevantná na riešenie súčasných bezpečnostných a vojenských výziev; zdôrazňuje význam transparentnosti a komunikovania o PESCO smerom k USA a iným členom NATO, aby sa predišlo vzniku akýchkoľvek mylných predstáv;

18.  zdôrazňuje, že v ďalšom spoločnom vyhlásení EÚ a NATO by sa malo trvať na tom, že spôsobilosti rozvíjané spoločne členskými štátmi EÚ, a to aj v rámci PESCO, a členskými štátmi NATO sú k dispozícii pre operácie EÚ aj NATO; zdôrazňuje, že nedávne rozhodnutia EÚ (koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD), PESCO, Európsky obranný fond) zamerané na zaistenie toho, aby Európania prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, prispievajú k posilňovaniu NATO a k zaisteniu spravodlivého transatlantického rozdelenia záťaže, pričom je nutné si uvedomiť cieľ spoločného riešenia spoločných bezpečnostných výziev, zabránenia vzniku zbytočných zdvojení a rozvoja jednotných, navzájom sa dopĺňajúcich a interoperabilných obranných spôsobilostí; domnieva sa, že vytvorenie spoločných noriem, postupov, školení a cvičení by sa mal považovať za dôležitý prvok umožňujúci efektívnejšiu spoluprácu EÚ a NATO;

19.  konštatuje, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ bude 80 % výdavkov NATO na obranu z krajín mimo EÚ a tri zo štyroch práporov na východe budú pod velením krajín mimo EÚ;

20.  naliehavo žiada EÚ a NATO, aby organizovali pravidelné cvičenia na strategickej úrovni so zapojením najvyššieho politického vedenia oboch organizácií; víta v tomto smere estónske cvičenie EU CYBRID 2017, na ktorom sa generálny tajomník NATO po prvý raz zúčastnil na cvičení EÚ;

Hlavné oblasti spolupráce

21.  konštatuje, že bezpečnostné hrozby sa vyvinuli tak, že sú viac hybridné a menej konvenčné, a že na ich riešenie je potrebná medzinárodná spolupráca; vyzýva EÚ a NATO, aby ďalej budovali odolnosť a rozvíjali spoločné situačné povedomie hybridných hrozieb; nabáda EÚ a NATO, aby koordinovali svoje mechanizmy reakcie na krízu, aby mohli jednotne reagovať na hybridné hrozby; víta nedávnu spoločnú inauguráciu centra excelentnosti pre hybridné hrozby v Helsinkách generálnym tajomníkom NATO a PK/VP, a nabáda členské štáty, aby vytvorili centrá excelentnosti pre hybridné hrozby, podobné ako centrum v Helsinkách; víta v tomto smere oddelené ale súbežné cvičenia PACE17 a CMX17, ktoré sa konali v roku 2017 a prostredníctvom ktorých si pracovníci EÚ resp. NATO overovali svoje postupy komunikácie a výmeny informácií počas silnejúcej fiktívnej hybridnej hrozby; oceňuje zosúladený postup západných spojencov reagujúci na podozrenie z ruského chemického útoku v Spojenom kráľovstve;

22.  domnieva sa, že v nasledujúcom spoločnom vyhlásení EÚ a NATO by sa mal oceniť dosiahnutý pokrok a malo by sa v ňom vyzvať na konkrétne vykonávanie všetkých návrhov prijatých oboma inštitúciami; vyjadruje presvedčenie, že v súvislosti s plnením veľkého počtu už prijatých záväzkov je potrebné väčšie úsilie;

23.  v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že iniciatívy zamerané na posilnenie obrany Európy by mali prospievať obom organizáciám a umožniť tak členským štátom EÚ posilniť svoju tzv. strategickú autonómiu, ako aj to, aby dokázali spoločne a dôveryhodne vojensky zasahovať; pripomína, že tieto iniciatívy dopĺňajú iniciatívy NATO;

24.  domnieva sa, že je dôležité aj zaistiť vykonávanie zásad inkluzívnosti, reciprocity a úplného rešpektovania rozhodovacej autonómie oboch organizácií, ako sa uvádza v záveroch Rady z 5. decembra 2017;

25.  víta úspešné paralelné a koordinované cvičenie krízového riadenia v roku 2017, ktoré bolo užitočnou platformou na výmenu najlepších postupov; so záujmom očakáva analýzu získaných skúseností, ako aj pokračujúcu spoluprácu na spoločných cvičeniach medzi EÚ a NATO vrátane cvičenia pod vedením EÚ plánovaného na rok 2018;

26.  berie na vedomie, že súčasné postupy na výmenu utajovaných skutočností medzi týmito dvoma organizáciami sú naďalej ťažkopádne a neefektívne; domnieva sa, že obe organizácie čelia podobným strategickým výzvam, a dôsledky preto ponesú čiastočne spoločne; domnieva sa, že budovaním vzájomnej dôvery sa musí zlepšiť spoluprácu pri výmene utajovaných skutočností a analýze spravodajských informácií, a to aj v oblasti boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že EÚ bude musieť zvýšiť svoju kapacitu zabezpečením toho, aby viac pracovníkov EÚ malo bezpečnostnú previerku a absolvovalo osobitné školenie o práci s utajovanými skutočnosťami, a investovaním do bezpečnej komunikácie; domnieva sa, že, ak by sa pri výmene príslušných informácií zaviedla reciprocita a prístup „need-to-share“ (potreba výmeny), bolo by to prospešné aj pre misie a operácie obidvoch organizácií; zastáva názor, že k účinnejšiemu spoločnému boju proti hybridným hrozbám by mohlo prispieť paralelné a koordinované posudzovanie spravodajských informácií;

27.  vyzýva EÚ a NATO, aby rozšírili spoluprácu v oblasti strategickej komunikácie, a to aj posilnením partnerstva medzi centrom excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu a oddelením ESVČ pre strategickú komunikáciu;

28.  víta nové stredisko EÚ pre hybridné hrozby a jeho spoluprácu s oddelením NATO pre hybridné analýzy pri výmene informácií v oblasti situačného povedomia, ako aj analýz potenciálnych hybridných hrozieb;

29.  vyjadruje presvedčenie, že spolupráca a výmena informácií majú zásadný význam v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a uznáva pokrok dosiahnutý v tejto oblasti; zdôrazňuje, že treba zlepšiť prevenciu kybernetických incidentov, ich odhaľovanie a reakciu na ne; vyzýva obe organizácie, aby koordinovali svoje monitorovacie činnosti a vymieňali si informácie v oblasti kybernetickej obrany, ak je to vhodné, a tým uľahčovali činnosť EÚ a NATO v oblasti spravodajstva; nabáda EÚ a NATO, aby posilňovali svoju operačnú spoluprácu a koordináciu a podporovali interoperabilitu výmenou osvedčených postupy, pokiaľ ide o prostriedky, metódy a postupy využívané v boji proti kybernetickým útokom; domnieva sa, že väčšia výmena informácií medzi EÚ a NATO je prioritou s cieľom umožniť identifikáciu všetkých zodpovedných zdrojov kybernetických útokov a vykonať následné právne kroky; považuje za rovnako dôležité zosúladenie vzdelávacích aktivít, ako aj výskumnú a vývojovú spoluprácu v kybernetickej oblasti; víta dohodu medzi tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie a spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty; domnieva sa, že v rámci nového mandátu Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), by mohli nové činnosti týkajúce sa spolupráce v oblasti kybernetickej obrany vzbudiť záujem NATO;

30.  domnieva sa, že v záujme zefektívnenia ochrany námornej bezpečnosti je dôležité zaručiť vzájomné dopĺňanie sa činností v oblasti budovania námorných kapacít a zabrániť ich zbytočnému zdvojeniu; víta posilnenú operačnú spoluprácu a koordináciu medzi EÚ a NATO vrátane výmeny situačného povedomia na základe skúseností získaných v oblasti Stredozemného mora a Afrického rohu, čím sa získajú ďalšie možnosti vzájomnej logistickej podpory a výmeny informácií medzi pracovníkmi oboch organizácií, pokiaľ ide o operačné činnosti vrátane činností súvisiacich s neregulárnou migráciou;

31.  víta posilnenie taktickej a operačnej spolupráce, a to aj priamym prepojením spojeneckého námorného velenia NATO a agentúry Frontex, ako aj operácií Sea Guardian a EUNAVFOR MED Sophia, čo EÚ a jej misiám pomohlo zastaviť neregulárnu migráciu a prijať opatrenia proti sieťam nezákonného obchodovania vrátane nezákonného obchodovania so zbraňami; konštatuje, že NATO môže na žiadosť poskytnúť logistickú podporu a ďalšie služby, ako napríklad čerpanie paliva na mori a zdravotnú podporu; konštatuje, že to vyplýva z úspešnej spolupráce EÚ a NATO pri operácii Ocean Shield a operácii EUNAVFOR ATLANTA v oblasti boja proti pirátstvu pri pobreží Afrického rohu;

32.  nabáda na vytváranie ďalších synergických účinkov medzi EÚ a NATO v teréne, ako aj na ďalšie zlepšenia, najmä v oblasti koordinácie činností spravodajstva, sledovania a prieskumu;

33.  opätovne zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ zamerané na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany by mali pomôcť zaručiť aj to, aby si členské štáty, ktoré sú členskými štátmi NATO, splnili záväzky, ktoré im z členstva v aliancii vyplývajú; domnieva sa, že skutočnosť, že je daný štát členským štátom EÚ aj členským štátom NATO, by ho nemala poškodzovať; podobne zdôrazňuje, že skutočnosť, že niektoré členské štáty EÚ nie sú členmi NATO, by mala znamenať, že majú odlišné záväzky v rámci európskej obrannej únie; zdôrazňuje, že členské štáty by mali byť schopné vykonávať samostatné vojenské misie aj v prípadoch, keď NATO nie je ochotné konať alebo keď je akcia EÚ vhodnejšia;

34.  víta pokračujúci trend zvyšovanie výdavkov na obranu medzi členmi NATO; nabáda všetky členské štáty EÚ, ktoré sú aj členskými štátmi NATO, aby dosiahli významný pokrok pri plnení cieľa vynakladať na obranu 2 % HDP, z toho 20 % na hlavné nové vybavenie; domnieva sa, že členské štáty, ktoré sa zaviazali plniť usmernenia NATO v oblasti výdavkov na obranu, by mali zvážiť vyčlenenie konkrétnej sumy (v rámci usmernenia o 20 % v oblasti obstarávania) na výskum a vývoj, aby sa zaručilo vynakladanie minimálnych výdavkov na inovácie, ktoré zase môžu mať v prípade technológií účinok presahovania do civilného sektora;

35.  pripomína výzvu členským štátom uvedenú v spoločnom vyhlásení EÚ – NATO z Varšavy na „uľahčenie budovania silnejšieho obranného priemyslu a výskumu v oblasti obrany“; je pevne presvedčený o tom, že členovia EÚ a NATO musia spolupracovať a usilovať o súčinnosť pri posilňovaní a rozvoji svojej priemyselnej a technologickej základne s cieľom reagovať na priority v oblasti spôsobilostí, a to najmä koordinovaným ročným preskúmaním obrany a procesom plánovania obrany NATO; domnieva sa, že je dôležité, aby účinná a vyvážená transatlantická spolupráca v oblasti obranných technológií a obranného priemyslu bola pre obe organizácie strategickou prioritou; podporuje opatrenia plánované v rámci Európskeho obranného fondu na podporu spoločného výskumu a vývoja európskych spôsobilostí; domnieva sa, že zvýšené odhodlanie uskutočňovať výskum a plánovanie spôsobilostí môže viesť k vyššej efektívnosti;

36.  opätovne zdôrazňuje, že treba zabezpečiť súdržnosť výstupov a časových plánov medzi cieľmi EÚ v oblasti koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany, plánom rozvoja spôsobilostí a príslušnými procesmi NATO, napríklad procesom plánovania obrany NATO; zdôrazňuje, že treba, aby boli nadnárodné iniciatívy v oblasti rozvoja spôsobilostí EÚ a NATO komplementárne a vzájomne sa posilňovali; zdôrazňuje, že spôsobilosti používané v SBOP a vyvíjané v rámci PESCO zostávajú vo vlastníctve členských štátov, ktoré ich môžu sprístupniť aj iným rámcom;

37.  zdôrazňuje, že v úzkej spolupráci medzi EÚ a NATO sa treba zamerať na vyriešenie fyzických a právnych prekážok, ktoré bránia rýchlemu pohybu vojenského personálu a majetku v rámci EÚ a za jej hranicami, s cieľom zabezpečiť vždy v prípade potreby bezproblémový presun vojenských zariadení a síl cez územie Európy vrátane možnosti využívania kritickej infraštruktúry, ako sú cesty, mosty, železnice, a to najmä prostredníctvom vykonávania akčného plánu predstaveného PK/VP a Komisiou na základe plánu vytvoreného členskými štátmi EÚ v rámci Európskej obrannej agentúry; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene naviazali na vzniknutý impulz a využili ho; zdôrazňuje, že na uľahčenie nasadenia jednotiek a spoluprácu v celej EÚ a v celom priestore NATO sú potrebné kompatibilné obranné spôsobilosti; odporúča EÚ a NATO, aby riešili aj mobilitu síl NATO z krajín mimo EÚ na európskom území;

38.  domnieva sa, že EÚ a NATO by mali viac spolupracovať s cieľom posilňovať odolnosť, obranu a bezpečnosť susedov a partnerov oboch organizácií; vyjadruje dôraznú podporu myšlienke, že pomoc susedným a partnerským krajinám pri budovaní ich kapacít a posilňovaní odolnosti, a to aj v oblasti boja proti terorizmu, strategickej komunikácie, kybernetickej obrany, skladovania munície a reformy sektora bezpečnosti, je spoločným cieľom, najmä v troch pilotných krajinách (Bosne a Hercegovine, Moldavsku a Tunisku);

39.  pripomína, že riešiť bezpečnostné záležitosti na západnom Balkáne aj v susedstve EÚ a spolupracovať v niektorých konkrétnych oblastiach je v záujme EÚ aj NATO; víta úsilie EÚ a NATO poskytovať politickú a praktickú podporu krajinám na západnom Balkáne, vo východnej Európe a v Zakaukazsku; navrhuje, aby členské štáty EÚ aj naďalej pokračovať v úsilí s cieľom zabezpečiť demokratický vývoj a reformu sektora bezpečnosti; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO a krajinami západného Balkánu je zásadná pre riešenie bezpečnostných hrozieb pre celý kontinent;

40.  zdôrazňuje význam zásad uvedených vo Viedenskom dokumente, najmä zásady otvorenosti a transparentnosti; víta v tomto smere otvorenosť vojenských cvičení a spoločných cvičení EÚ a NATO pre medzinárodných pozorovateľov;

41.  opätovne zdôrazňuje významnú úlohu žien v misiách SBOP a NATO, najmä pri zaobchádzaní so ženami a deťmi v oblastiach konfliktov; víta to, že EÚ aj NATO túto významnú úlohu uznávajú; odporúča, aby EÚ a NATO vo svojich štruktúrach a operáciách proaktívne presadzovali rodovú rozmanitosť;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zaistila úzke bezpečnostné a obranné vzťahy so Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení z EÚ, pričom uznáva, že Spojené kráľovstvo zostane hlavným prispievateľom k európskej obrane ako člen NATO aj ako európsky štát, hoci už nebude členom EÚ;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, PK/VP, generálnemu tajomníkovi NATO, agentúram EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a Parlamentnému zhromaždeniu NATO.

(1) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 109.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0440 a P8_TA(2017)0492.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0503 a P8_TA(2017)0493.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0092.

Posledná úprava: 8. januára 2019Právne oznámenie