Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 14. marca 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Usmernenia o rámci budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom
 Štatistika železničnej dopravy ***I
 Vymenovanie viceprezidenta Európskej centrálnej banky
 Opatrenia na kontrolu pseudomoru hydiny ***I
 Ďalšia makrofinančná pomoc Gruzínsku ***I
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2017/008 DE/Goodyear
 Budúci VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020
 Reforma systému vlastných zdrojov Európskej únie
 Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018
 Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018

Usmernenia o rámci budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom
PDF 468kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva (2018/2573(RSP))
P8_TA(2018)0069B8-0135/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len „charta“), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie(1) a na svoje uznesenia z 3. októbra 2017(2) a z 13. decembra 2017(3) o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej rady (článok 50) z 29. apríla 2017 v nadväznosti na oznámenie Spojeného kráľovstva v súlade s článkom 50 Zmluvy o EÚ a na prílohu k rozhodnutiu Rady z 22. mája 2017, ktorým sa stanovujú smernice na rokovanie o dohode so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorou sa stanoví spôsob jeho vystúpenia z Európskej únie,

–  so zreteľom na spoločnú správu vyjednávačov Európskej únie a vlády Spojeného kráľovstva z 8. decembra 2017 o pokroku dosiahnutom počas fázy 1 rokovania podľa článku 50 Zmluvy o EÚ o riadnom vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a na návrh dohody o vystúpení, ktorý predložila Komisia 28. februára 2018,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej rady (čl. 50) z 15. decembra 2017 a na prílohu k rozhodnutiu Rady z 29. januára 2018, ktorou sa dopĺňa rozhodnutie Rady z 22. mája 2017 o poverení začať rokovania o dohode so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorou sa stanoví spôsob jeho vystúpenia z Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže cieľom rokovaní medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojeným kráľovstvom vedených v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) je zabezpečiť riadne vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ;

B.  keďže v článku 50 Zmluvy o EÚ je stanovené, že dohoda o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva by mala zohľadniť rámec jeho budúceho vzťahu s EÚ;

C.  keďže vzhľadom na dostatočný pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v decembri 2017 v rokovaniach o otázkach odluky, je vhodné začať teraz rokovať o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva, pokiaľ sa dosiahne porovnateľný pokrok v rokovaniach o návrhu dohody o vystúpení, ktorý predložila Komisia;

D.  keďže tieto rokovania sa môžu začať až potom, ako inštitúcie EÚ udelia hlavnému vyjednávačovi EÚ mandát na ich začatie;

E.  keďže každá dohoda o rámci budúcich vzťahov sa bude považovať za neoddeliteľnú súčasť celkovej dohody o vystúpení a bude slúžiť ako podklad na rokovania Európskeho parlamentu v rámci postupu udelenia súhlasu;

F.  keďže je v záujme všetkých strán, aby bol rámec budúcich vzťahov čo najpodrobnejší;

G.  keďže Spojené kráľovstvo sa po vystúpení stane treťou krajinou bez ohľadu na to, aká bude dohoda o rámci jeho budúcich vzťahov s EÚ;

H.  keďže okrem informácií uvedených v oznámení Spojeného kráľovstva z 29. marca 2017 o jeho zámere vystúpiť z Európskej únie predsedkyňa vlády Spojeného kráľovstva predniesla niekoľko prejavov – 17. januára 2017 v Lancester House, 22. septembra 2017 vo Florencii, 17. februára 2018 v Mníchove a naposledy 2. marca 2018 v Mansion House; keďže doteraz nepredložila ucelenú víziu o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

I.  keďže Spojené kráľovstvo a EÚ zostanú blízkymi susedmi a budú mať naďalej mnohé spoločné záujmy; keďže takéto úzke vzťahy vo forme dohody o pridružení medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by sa mohli považovať za vhodný rámec budúcich vzťahov, na základe ktorého možno tieto spoločné záujmy chrániť a podporovať, čo platí aj pre nové obchodné vzťahy;

J.  keďže výhodou dohody o pridružení z hľadiska budúcich vzťahov je, že poskytne flexibilný rámec umožňujúci rôzne stupne spolupráce v širokom spektre oblastí politiky; keďže táto spolupráca bude od obidvoch strán vyžadovať, aby dodržiavali prísne normy a svoje medzinárodné záväzky v celom rade oblastí politiky;

K.  keďže je nesmierne dôležité, aby sa zachovali dohody EÚ s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP);

L.  keďže prvoradou povinnosťou EÚ a Spojeného kráľovstva ako vystupujúceho členského štátu je zaistiť komplexnú a recipročnú koncepciu ochrany práv občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ-27;

M.  keďže v záujme zachovania Veľkopiatkovej dohody z roku 1998, pokiaľ ide o všetky jej aspekty a práva obyvateľov Severného Írska, musí Spojené kráľovstvo plniť svoje záväzky s cieľom zaistiť, aby nenastalo sprísnenie hraničného režimu na ostrove Írsko, či už prostredníctvom podrobných návrhov, ktoré budú predložené počas rokovaní o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva, formou osobitných riešení pre Severné Írsko, alebo pokračovaním v zosúlaďovaní právnych predpisov s acquis EÚ;

N.  keďže s cieľom predísť vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ v podobe „prudkého pádu z útesu“ a poskytnúť vyjednávačom Spojeného kráľovstva a EÚ možnosť rokovať o dohode o budúcich vzťahoch budú potrebné prechodné ustanovenia, ktoré budú zahŕňať predĺženie platnosti celého acquis EÚ;

O.  keďže je vhodné, aby inštitúcie EÚ a členské štáty začali spoločne s verejnými a súkromnými inštitúciami pracovať na prípravách rôznych možností, ktoré by mohli nastať v dôsledku rokovaní;

P.  keďže inštitúcie EÚ a členské štáty musia byť jednotné, aby mohli hájiť záujmy EÚ a jej občanov v ďalších fázach rokovaní, najmä pokiaľ ide o rámec budúcich vzťahov, ale aj s cieľom zabezpečiť úspešné a včasné ukončenie týchto rokovaní;

1.  pripomína článok 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ, podľa ktorého musí byť v dohode o podmienkach vystúpenia členského štátu zohľadnený rámec jeho budúcich vzťahov s EÚ;

2.  konštatuje, že takýto rámec budúcich vzťahov by mal mať formu politického vyhlásenia, ktoré bude pripojené k dohode o vystúpení; zdôrazňuje, že obsah vyhlásenia bude posudzovať Európsky parlament, keď bude požiadaný o udelenie súhlasu s dohodou o vystúpení;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že o medzinárodnej dohode o nových vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa môže formálne rokovať až po tom, ako Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ a stane sa treťou krajinou; pripomína, že táto dohoda môže byť uzatvorená len vtedy, ak bude Európsky parlament plne zapojený a udelí konečný súhlas;

4.  pripomína, že Európsky parlament podporí rámec budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom len vtedy, ak bude v prísnom súlade s týmito zásadami:

   tretia krajina nesmie mať tie isté práva a výhody ako členský štát Európskej únie alebo člen Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) či EHP;
   ochrana integrity a správneho fungovania vnútorného trhu, colnej únie a štyroch slobôd bez toho, aby sa umožnilo uplatnenie prístupu podľa jednotlivých sektorov;
   ochrana autonómie rozhodovania EÚ;
   ochrana právneho poriadku EÚ a úlohy Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) v tejto súvislosti;
   nepretržité dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd, ako sú vymedzené najmä vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN, Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokoloch, v Európskej sociálnej charte, Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu a iných medzinárodných zmluvách OSN a Rady Európy v oblasti ľudských práv, ako aj dodržiavanie zásady právneho štátu;
   rovnaké podmienky, najmä pokiaľ ide o to, aby Spojené kráľovstvo naďalej dodržiavalo normy stanovené v medzinárodných záväzkoch a právnych predpisoch a politikách EÚ v oblasti spravodlivej hospodárskej súťaže založenej na pravidlách vrátane štátnej pomoci, sociálnych a pracovných práv, a najmä rovnocennú úroveň sociálnej ochrany a sociálnych záruk proti sociálnemu dampingu, životné prostredie, zmenu klímy, ochranu spotrebiteľov, verejné zdravie, sanitárne a rastlinolekárske opatrenia, zdravie a dobré životné podmienky zvierat, zdaňovanie vrátane boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a ochranu údajov a súkromia, ako aj jasný mechanizmus presadzovania na zaručenie súladu;
   ochrana dohôd EÚ s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane Dohody o EHP a zachovanie celkovej rovnováhy v týchto vzťahoch;
   ochrana finančnej stability EÚ a dodržiavanie jej regulačného režimu a režimu dohľadu, s nimi súvisiacich noriem a ich uplatňovania;
   riadna rovnováha medzi právami a povinnosťami vrátane primeraného finančného príspevku;

5.  pripomína, že dohoda o pridružení, o ktorej rokovali a na ktorej sa dohodli EÚ a Spojené kráľovstvo v nadväznosti na vystúpenie Spojeného kráľovstva podľa článku 8 Zmluvy o EÚ a článku 217 ZFEÚ, by mohla poskytnúť vhodný rámec budúcich vzťahov a zabezpečiť ucelený rámec správy, ktorého súčasťou by mohol byť spoľahlivý mechanizmus urovnávania sporov, čím by sa predišlo nárastu bilaterálnych dohôd a vzniku nedostatkov, ktorými sa vyznačuje vzťah EÚ so Švajčiarskom;

6.  navrhuje, aby bol tento budúci vzťah založený na týchto štyroch pilieroch:

   obchodné a hospodárske vzťahy,
   zahraničná politika, bezpečnostná a rozvojová spolupráca,
   vnútorná bezpečnosť,
   tematická spolupráca;

Rámec budúcich vzťahov

7.  konštatuje, že vzhľadom na spoločný základ spoločných hodnôt EÚ a Spojeného kráľovstva, ich úzke väzby a súčasné zosúlaďovanie v oblasti regulácie prakticky vo všetkých oblastiach, ich geografickú blízkosť a spoločnú históriu, a to aj vyše 40 rokov členstva Spojeného kráľovstva v EÚ a jeho úlohu ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a člena NATO bude Spojené kráľovstvo naďalej dôležitým partnerom EÚ vo všetkých uvedených pilieroch a že je v záujme obidvoch strán vytvoriť partnerstvo, ktoré zaručí pokračovanie spolupráce;

8.  konštatuje však, že takáto spolupráca so Spojeným kráľovstvom ako treťou krajinou môže prebiehať len v súlade so zásadami uvedenými v odseku 4 tohto uznesenia; pripomína, že EÚ má záväzné spoločné pravidlá, spoločné inštitúcie a spoločné mechanizmy v oblasti dohľadu a presadzovania a rozhodcovské mechanizmy a že tretie krajiny, a to aj tie, ktorých právne predpisy sú úplne totožné alebo úplne zosúladené s predpismi EÚ, nemôžu mať tie isté výhody ani prístup k trhu ako členské štáty EÚ, napríklad pokiaľ ide o štyri slobody a finančné príspevky z rozpočtu EÚ;

9.  domnieva sa, že dohoda o budúcich vzťahoch by mala zahŕňať osobitné ustanovenia, ktoré sa budú vzťahovať na pohyb občanov z EÚ smerom do Spojeného kráľovstva a zo Spojeného kráľovstva do EÚ po prechodnom období, ktoré by mali zodpovedať aspoň miere spolupráce v štyroch ďalej uvedených pilieroch;

10.  pripomína, že Európsky parlament bude musieť udeliť súhlas s každou budúcou dohodou medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; zdôrazňuje, že musí byť okamžite a úplne informovaný o všetkých etapách postupu v súlade s článkami 207, 217 a 218 ZFEÚ a príslušnou judikatúrou;

   i) Obchodné a hospodárske vzťahy

11.  pripomína, že členstvo Spojeného kráľovstva na vnútornom trhu a v colnej únii by bolo najlepším riešením tak pre Spojené kráľovstvo, ako aj EÚ-27, ktoré môže ako jediné zaručiť pokračovanie bezproblémového obchodu a plne zachovať výhody našich hospodárskych vzťahov; pripomína, že účasť na vnútornom trhu si vyžaduje úplné dodržiavanie štyroch slobôd a začlenenie príslušných pravidiel EÚ, rovnaké podmienky, a to aj prostredníctvom systému hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, záväznej judikatúry SD EÚ a príspevkov do rozpočtu EÚ; konštatuje, že colná únia odstraňuje colné prekážky a určité colné kontroly, vyžaduje si však súlad s obchodnou politikou EÚ a spoločnú vonkajšiu hranicu; berie na vedomie, že vláda Spojeného kráľovstva naďalej vylučuje tak vnútorný trh, ako aj colnú úniu;

12.  konštatuje, že prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu vyžaduje záväzný mechanizmus konvergencie s acquis EÚ a záväzné postavenie SD EÚ pri výklade práva EÚ a neumožňuje vyberať si len určité sektory vnútorného trhu ako hrozienka z koláča;

13.  domnieva sa, že súčasná pozícia Spojeného kráľovstva je zlučiteľná len s obchodnou dohodou podľa článku 207 ZFEÚ, ktorá by mohla tvoriť obchodný a hospodársky pilier dohody o pridružení; je pripravený začať rokovať so Spojeným kráľovstvom na základe ostatných vyššie uvedených modelov za predpokladu, že Spojené kráľovstvo zváži svoje súčasné postoje vylučujúce určité riešenia;

14.  pripomína, že všetky najnovšie dohody o voľnom obchode sú založené na týchto troch hlavných častiach: prístup na trh, regulačná spolupráca a pravidlá; zdôrazňuje, že okrem zásad stanovených v odseku 4:

   musí úroveň prístupu k trhu EÚ zodpovedať miere pokračujúcej konvergencie a zosúlaďovania s technickými normami a pravidlami EÚ bez toho, aby vznikli osobitné ustanovenia pre konkrétne sektory, pričom sa musí zachovať celistvosť vnútorného trhu,
   musí byť zaručená autonómia EÚ pri stanovovaní právnych predpisov a noriem EÚ, ako aj úloha SD EÚ ako jediného subjektu oprávneného na výklad práva EÚ,
   musia byť zaručené rovnaké podmienky a chránené normy EÚ, aby sa predišlo pretekaniu sa o zhoršovanie podmienok, tzv. pretekom ku dnu, a zabránilo sa účastníkom trhu v regulatórnej arbitráži,
   pravidlá pôvodu budú založené na štandardných preferenčných pravidlách EÚ a záujmoch výrobcov z EÚ,
   rokovania o vzájomnom prístupe na trh musia byť v úplnom súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a to aj pokiaľ ide o tovar, služby, verejné obstarávanie a v náležitých prípadoch priame zahraničné investície, a tiež so všetkými spôsobmi poskytovania služieb vrátane záväzkov týkajúcich sa cezhraničného pohybu fyzických osôb (spôsob 4), a že tento prístup musí byť regulovaný v plnom súlade s pravidlami EÚ o zásadách rovnakého zaobchádzania, najmä v prípade pracovníkov,
   regulačná spolupráca s dôrazom na MSP by mala mať pritom na zreteli dobrovoľný charakter regulačnej spolupráce a právo na reguláciu vo verejnom záujme, pričom treba pripomenúť, že ustanovenia o regulačnej spolupráci ako súčasť obchodnej dohody nemôžu byť duplikátom toho istého bezproblémového obchodu, ktorý vyplýva z členstva na vnútornom trhu;

15.  zdôrazňuje, že táto dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mala zachovať rámec existujúcich obchodných vzťahov medzi EÚ a tretími krajinami a zabrániť akémukoľvek parazitovaniu tým, že sa zaručí jednotnosť dodržiavania riadne vypracovaného systému ciel a kvót a pravidiel pôvodu výrobkov vo vzťahu k tretím krajinám;

16.  zdôrazňuje, že podľa dohody o voľnom obchode je prístup na trh v prípade služieb obmedzený a stále sa na neho môžu vzťahovať vylúčenia, výhrady a výnimky;

17.  zdôrazňuje, že odchod z vnútorného trhu by pre Spojené kráľovstvo znamenal stratu práv na cezhraničné činnosti v prípade finančných služieb, ako aj možnosti zakladať v EÚ pobočky podliehajúce dohľadu Spojeného kráľovstva; pripomína, že v právnych predpisoch EÚ je stanovená v niektorých oblastiach možnosť považovať pravidlá tretej krajiny za rovnocenné na základe úmerného prístupu založeného na rizikách, a berie na vedomie prebiehajúcu legislatívnu prácu a budúce návrhy Komisie v tejto oblasti; zdôrazňuje, že rozhodnutia o rovnocennosti sú vždy jednostranné; zdôrazňuje tiež, že v záujme zachovania finančnej stability a zaručenia úplného súladu s regulačným systémom a normami EÚ, ako aj ich uplatňovania sa do dohôd o voľnom obchode zvyčajne začleňujú ustanovenia o výnimkách z dôvodov obozretnosti a obmedzeniach cezhraničných finančných služieb;

18.  zdôrazňuje, že dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mala zahŕňať spoľahlivý mechanizmus urovnávania sporov, ako aj štruktúry riadenia; zdôrazňuje v tejto súvislosti právomoci SD EÚ pri výklade otázok súvisiacich s právom EÚ;

19.  pripomína, že súčasná pozícia Spojeného kráľovstva a jeho vylúčenia niektorých riešení by mohli viesť k colným kontrolám a overovaniu, čo by malo celkový vplyv na dodávateľské reťazce a výrobné procesy, a to aj keď je možné predísť colným prekážkam; zdôrazňuje, že je dôležitá vysoká miera zosúladenia medzi jednotným priestorom v oblasti DPH v EÚ a Spojenom kráľovstve; domnieva sa, že do každej budúcej dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ by mali byť začlenené daňové záležitosti, aby bola zaručená čo najvyššia úroveň spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a jeho závislými územiami v oblasti zdaňovania právnických osôb;

20.  pripomína, že pokiaľ ide o potravinové a poľnohospodárske výrobky, prístup na trh EÚ je podmienený prísnym dodržiavaním všetkých právnych predpisov a noriem EÚ, najmä v oblastiach bezpečnosti potravín, GMO, pesticídov, zemepisného označenia, dobrých životných podmienok zvierat, označení a vysledovateľnosti, sanitárnych a rastlinolekárskych noriem, ako aj zdravia ľudí, zvierat a rastlín;

   ii) Zahraničná politika, bezpečnostná spolupráca a rozvojová spolupráca

21.  konštatuje, že Spojené kráľovstvo ako tretia krajina sa nebude môcť zúčastňovať na procese prijímania rozhodnutí EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a že spoločné pozície a kroky EÚ môžu prijímať len členské štáty EÚ; poukazuje však na to, že tým nie sú vylúčené konzultačné mechanizmy, ktoré by Spojenému kráľovstvu umožnili zaistiť súlad so zahranično-politickými pozíciami EÚ, spoločnými opatreniami, najmä v oblasti ľudských práv, alebo s viacstrannou spoluprácou, najmä v rámci OSN, OBSE a Rady Európy; podporuje koordináciu v oblasti politiky sankcií a ich vykonávania vrátane embarg na vývoz zbraní a spoločnej pozície k vývozu zbraní;

22.  zdôrazňuje, že takéto partnerstvo by mohlo byť vytvorené ako súčasť rámcovej dohody o účasti, ktorou sa upravuje úloha tretích krajín, čím by sa umožnila účasť Spojeného kráľovstva na civilných a vojenských misiách EÚ (bez vedúcej úlohy Spojeného kráľovstva) a jej operáciách, programoch a projektoch, spoločné využívanie spravodajských služieb, odborná príprava a výmena vojenského personálu, ako aj spolupráca na politike vyzbrojovania vrátane projektov vypracovaných v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); zdôrazňuje, že touto spoluprácou by nemali byť dotknuté príslušné pozície, rozhodnutia a právne predpisy EÚ a že táto spolupráca by mala byť s nimi v súlade, a to aj pokiaľ ide o verejné obstarávanie a transfery v oblasti obrany; potvrdzuje, že podmienkou tejto spolupráce je úplný súlad s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom a so základnými právami EÚ;

23.  konštatuje, že akákoľvek spolupráca v uvedených oblastiach, v ktorých dochádza k výmene a spoločnému využívaniu utajovaných informácií EÚ vrátane spravodajských informácií, je podmienená dohodou o bezpečnosti informácií na účel ochrany utajovaných informácií EÚ;

24.  konštatuje, že vychádzajúc z podobných dojednaní s tretími krajinami by sa Spojené kráľovstvo mohlo zúčastňovať na programoch Únie na podporu obrany a vonkajšej bezpečnosti (ako napríklad Európsky obranný fond, Galileo a programy kybernetickej bezpečnosti); je otvorený možnosti, aby Spojené kráľovstvo naďalej prispievalo do nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti na plnenie spoločných cieľov, najmä v spoločnom susedstve;

25.  konštatuje, že Spojené kráľovstvo je významným aktérom v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci a že spolupráca medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v týchto oblastiach po Brexite by bola vzájomne prospešná;

   iii) Vnútorná bezpečnosť

26.  zdôrazňuje, že je v spoločnom záujme EÚ a Spojeného kráľovstva vytvoriť partnerstvo, ktoré zabezpečí pokračovanie bezpečnostnej spolupráce s cieľom bojovať proti spoločným hrozbám, najmä terorizmu a organizovaného zločinu, a ktoré zabráni narušeniu informačného toku v tejto oblasti; konštatuje, že tretie krajiny (mimo schengenského priestoru) nemajú v tejto oblasti žiaden privilegovaný prístup k nástrojom EÚ vrátane databáz a nemôžu sa podieľať na stanovovaní priorít a vývoji viacročných strategických cieľov alebo viesť operačné akčné plány v rámci politického cyklu EÚ;

27.  konštatuje tiež, že okrem potreby chrániť prostredníctvom prechodných dojednaní prebiehajúce konania a vyšetrovania, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva, je potrebné nájsť samostatné dojednania so Spojeným kráľovstvom ako treťou krajinou, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v trestných veciach, a to aj o extradíciu a o vzájomnú právnu pomoc, namiesto súčasných dojednaní, ako je európsky zatýkací rozkaz;

28.  zastáva názor, že budúcu spoluprácu možno rozvíjať na základe režimu pre tretie krajiny mimo schengenského priestoru, ktorý umožňuje výmenu údajov týkajúcich sa bezpečnosti a operačnú spoluprácu s orgánmi a mechanizmami EÚ (napríklad Europol a Eurojust);

29.  zdôrazňuje, že takáto spolupráca by mala poskytovať právnu istotu, že musí byť založená na zárukách týkajúcich sa základných práv, ako sa stanovuje v Európskom dohovore o ľudských právach, a musí poskytovať úroveň ochrany, ktorá v zásade zodpovedá ochrane poskytovanej chartou; okrem toho zdôrazňuje, že táto spolupráca by mala v plnej miere dodržiavať štandardy EÚ v oblasti ochrany údajov a mala by sa opierať o účinné presadzovanie práva a urovnávanie sporov; domnieva sa, že je potrebné nájsť riešenie, ako v budúcnosti regulovať výmenu údajov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti presadzovania práva, spravodajských informácií a protiteroristických operácií; zdôrazňuje, že uprednostňovanou a najbezpečnejšou možnosťou by bolo to, aby Komisia prijala rozhodnutie o primeranosti; pripomína, že v každom prípade musí Spojené kráľovstvo poskytovať rovnako spoľahlivú úroveň ochrany údajov, aká zodpovedá pravidlám Únie na ochranu údajov;

   iv) Tematická spolupráca

30.  zdôrazňuje, že zásady uvedené v odseku 4 by sa mali takisto plne a bezpodmienečne uplatňovať na budúcu spoluprácu so Spojeným kráľovstvom v mnohých oblastiach spoločného záujmu; zdôrazňuje, že v týchto dohodách by bolo potrebné nájsť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, porovnateľnú s podobnými dohodami s inými tretími krajinami, ale so zreteľom na geografickú blízkosť a úzke väzby medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

31.  domnieva sa, že s ohľadom na uvedené zásady a podmienky a v záujme cestujúcich, leteckých dopravcov, výrobcov a odborových organizácií pracovníkov musí byť prepojenosť zabezpečená prostredníctvom dohody o leteckej doprave a dohody o bezpečnosti leteckej dopravy; zdôrazňuje však, že úroveň prístupu na trh závisí od úrovne zbližovania právnych predpisov a zosúladenia s acquis EÚ a od vytvorenia spoľahlivého mechanizmu urovnávania sporov a arbitráže; okrem toho nevylučuje budúcu spoluprácu so Spojeným kráľovstvom zameranú na podporu projektov spoločného záujmu v odvetví dopravy;

32.  zvažuje, že by sa vo vzťahu k rybnému hospodárstvu mohlo rokovať o novej forme dvojstrannej dohody o partnerstve s treťou krajinou s cieľom udržať vysokú úroveň spolupráce, súdržnosti a konvergencie, pričom sa zabezpečí stabilný a nepretržitý vzájomný prístup do vôd a k zdrojom v súlade so zásadami spoločnej rybárskej politiky a ustanoveniami o riadení a udržateľné hospodárenie so spoločnými populáciami s cieľom obnoviť a zachovať tieto populácie rýb nad úrovňami, ktoré dokážu umožniť maximálny udržateľný výnos; zdôrazňuje, že jednotné riadenie spoločných populácií si vyžaduje, aby sa Spojené kráľovstvo naďalej podieľalo na vedeckom vyhodnocovaní týchto populácií; zdôrazňuje však, že recipročný prístup na trh pre produkty rybolovu sa má prerokúvať v rámci budúcej dohody a že prístup na domáci trh EÚ musí byť podmienený prístupom plavidiel EÚ k loviskám a zdrojom Spojeného kráľovstva, ako aj úrovňou spolupráce pri riadení spoločných populácií;

33.  vyzdvihuje hodnotu kultúrnej spolupráce a spolupráce v oblasti vzdelávania vrátane vzdelávania a mobility mladých ľudí, ako aj význam kultúrnych a tvorivých odvetví z hľadiska pomoci EÚ pri prehlbovaní vzťahov so susednými krajinami, a uvítal by pokračujúcu spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v týchto oblastiach, a to aj prostredníctvom programov ako Erasmus či Kreatívna Európa;

34.  pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií, mohol by zvážiť účasť Spojeného kráľovstva ako tretej krajiny v rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie a vo vesmírnych programoch EÚ bez toho, aby dovolil akékoľvek čisté prevody finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ do Spojeného kráľovstva alebo aby umožnil Spojenému kráľovstvu akúkoľvek úlohu v rozhodovaní;

35.  domnieva sa, že najlepšou možnosťou pre životné prostredie, pre činnosť v boji proti zmene klímy a pre verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť by bolo, keby Spojené kráľovstvo zachovalo plný súlad so súčasnými a budúcimi právnymi predpismi EÚ vrátane dodržiavania záväzkov a cieľov na rok 2030, ktoré už boli dohodnuté v rámci balíkov právnych predpisov EÚ pre čisté ovzdušie a v oblasti čistej energie; ak by sa tak však nestalo, požaduje prijatie dojednaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktoré by zabezpečili úzku spoluprácu a prísne štandardy v týchto oblastiach a ktoré by riešili cezhraničné environmentálne otázky; zdôrazňuje, že akákoľvek spolupráca s agentúrami EÚ v týchto oblastiach sa musí zakladať na dvojstranných dohodách;

36.  mohol by súhlasiť s podobným režimom, aký je vo vzťahu k tretím krajinám, v oblastiach energetiky, elektronickej komunikácie, kybernetickej bezpečnosti a IKT; pokiaľ ide o energetiku, sa domnieva, že akékoľvek takéto režimy by mali rešpektovať integritu vnútorného trhu s energiou a prispievať k energetickej bezpečnosti, udržateľnosti a konkurencieschopnosti a mali by zohľadniť spojovacie vedenia medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; očakáva, že Spojené kráľovstvo bude dodržiavať najprísnejšie štandardy jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením, a to aj v prípade prepravy odpadu a vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky;

37.  je presvedčený, že program EÚ PEACE, ktorého cieľom je posilnenie mierovej a stabilnej spoločnosti podporovaním zmierenia v Severnom Írsku a pohraničnom regióne Írska, by sa mal zachovať a Spojené kráľovstvo by sa na ňom malo naďalej aj podieľať;

   v) Spravovanie budúcej dohody

38.  poukazuje na to, že akákoľvek budúca dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, v ktorej bude Spojené kráľovstvo figurovať ako tretia krajina, by mala zahŕňať stanovenie súdržného a pevného systému správy, ktorý by bol globálnym rámcom pre všetky štyri piliere vzťahujúce sa na spoločnú nepretržitú kontrolu a riadenie dohody, mechanizmy urovnávania sporov a presadzovania práva, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie ustanovení dohody;

39.  trvá na tom, že je bezpodmienečne nevyhnutné, aby tento systém správy v plnom rozsahu zachoval autonómiu rozhodovania a právny poriadok EÚ vrátane úlohy SD EÚ ako jediného orgánu oprávneného poskytovať výklad práva EÚ;

40.  zdôrazňuje, že koncepcia dojednaní o správe by mala byť primeraná povahe, rozsahu pôsobnosti a hĺbke budúcich vzťahov a zohľadňovať úroveň prepojenia, spolupráce a blízkosti;

41.  súhlasí s myšlienkou zriadiť spoločný výbor zodpovedný za dohľad nad vykonávaním dohody, za riešenie rozdielov vo výklade a vykonávaní dohodnutých nápravných opatrení v dobrej viere a plnohodnotné zabezpečovanie regulačnej autonómie EÚ vrátane legislatívnych výsad Európskeho parlamentu a Rady; zdôrazňuje, že zástupcovia EÚ v tomto výbore by mali podliehať primeraným mechanizmom, ktoré budú zabezpečovať ich zodpovednosť a do ktorých bude zapojený Európsky parlament;

42.  domnieva sa, že pokiaľ ide o ustanovenia založené na pojmoch práva EÚ, dojednania o správe by mali stanoviť možnosť postúpenia veci SD EÚ; opakovane potvrdzuje, že o alternatívnom mechanizme urovnávania sporov v prípade uplatňovania a výkladu ustanovení dohody, ktoré nesúvisia s právom Únie, sa môže uvažovať iba vtedy, ak poskytne rovnocenné záruky nezávislosti a nestrannosti, aké ponúka SD EÚ;

   vi) Rovnaké podmienky

43.  pripomína, že Spojené kráľovstvo a jeho závislé územia by mali naďalej dodržiavať a uplatňovať normy, ktoré vyplývajú z jeho medzinárodných záväzkov a právnych predpisov a politík Únie, najmä v oblastiach uvedených v odseku 4, a to spôsobom, ktorý bude odrážať rozsah a hĺbku budúcich vzťahov; poukazuje na výhody zachovania zosúladenej regulácie vychádzajúcej z právnych predpisov Únie;

44.  konštatuje, že rozsah a hĺbka dohody týkajúcej sa rovnakých podmienok bude mať zásadný význam z hľadiska určovania rozsahu celkového budúceho vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; pripomína, že v tejto oblasti bude zohrávať kľúčovú úlohu nepretržité dodržiavanie európskeho sociálneho modelu zo strany Spojeného kráľovstva;

45.  je pevne presvedčený, že Spojené kráľovstvo by malo sledovať vývoj noriem v oblasti daní a právnych predpisov pre boj proti praniu špinavých peňazí v rámci acquis Únie vrátane daňovej transparentnosti, výmeny informácií o daňových záležitostiach a opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a malo by riešiť situáciu svojich závislých území a ich nedodržiavanie kritérií dobrej správy vecí verejných EÚ a požiadaviek na transparentnosť; trvá na tom, že prístup k colnej únii by mal byť výhradne podmienený dodržiavaním uvedených noriem Spojeným kráľovstvom;

46.  pripomína, že je potrebné zaviesť záruky s cieľom zabezpečiť zachovanie prísnych štandardov aj rovnakých podmienok v oblasti ochrany životného prostredia, boja proti zmene klímy, bezpečnosti potravín a verejného zdravia; zdôrazňuje, že pre občanov a MVO by mal byť zaručený prístup k spravodlivosti a náležitý mechanizmus na vybavovanie sťažností, pokiaľ ide o presadzovanie pracovných a environmentálnych noriem;

47.  konštatuje, že – ako je to v prípade zvyšku dohody – aj ustanovenia týkajúce sa rovnakých podmienok si budú vyžadovať pevné správne štruktúry zahŕňajúce primerané mechanizmy riadenia, dohľadu, urovnávania sporov, v prípade potreby doplnené o presadzovanie sankcií a predbežných opatrení a o požiadavku, aby obe strany zriadili alebo prípadne zachovali nezávislé inštitúcie schopné účinne dohliadať na vykonávanie a presadzovať ho;

   vii) Možná účasť na programoch EÚ

48.  zdôrazňuje, že podmienky pre účasť Spojeného kráľovstva na činnostiach a programoch EÚ sa bude riadiť pravidlami, ktoré platia pre tretie krajiny mimo EHP; zdôrazňuje, že na účasti Spojeného kráľovstva sa musí dohodnúť celá EÚ, pričom sa budú dodržiavať všetky príslušné pravidlá, mechanizmy a podmienky účasti, a to aj v súvislosti s financovaním, realizáciou, kontrolou a udeľovaním absolutória, a bez toho, aby boli umožnené čisté prevody prostriedkov z rozpočtu EÚ do Spojeného kráľovstva;

49.  pripomína, že platí všeobecné pravidlo, že Spojené kráľovstvo nemôže byť ako tretia krajina zastúpená v agentúrach EÚ ani mať k nim prístup; poznamenáva však, že toto nevylučuje prísne regulovanú spoluprácu v konkrétnych prípadoch, ktorá si bude vyžadovať dodržiavanie všetkých príslušných pravidiel a finančných príspevkov; poukazuje na to, že budúci viacročný finančný rámec bude musieť zahŕňať dôsledky budúceho vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

Dohoda o vystúpení

50.  víta návrh dohody o vystúpení, ktorý 28. februára 2018 predložila Komisia a ktorý vo veľkej miere odráža názory Európskeho parlamentu; konštatuje, že tento návrh bol vypracovaný na základe vzájomne dohodnutej spoločnej správy z 8. decembra 2017 a na základe pozícií EÚ k ďalším problémom spojeným s vystúpením;

51.  víta inštitucionálne ustanovenia a mechanizmy urovnávania sporov stanovené v návrhu dohody o vystúpení vrátane pozastavenia výhod počas prechodného obdobia, ako sa stanovuje v článku 165 návrhu dohody o vystúpení v prípade neplnenia záväzkov a ustanovení týkajúcich sa dohody o vystúpení;

   i) Práva občanov

52.  víta všeobecný prístup k občianskym právam v druhej časti návrhu dohody o vystúpení predloženom Komisiou, ale pripomína, že pre súhlas Európskeho parlamentu bude kľúčové, aby sa vyriešili všetky zostávajúce otázky týkajúce sa práv občanov a zabezpečilo sa, aby neboli brexitom ovplyvnené práva občanov EÚ so zákonným pobytom v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva so zákonným pobytom v EÚ-27; podporuje začlenenie odkazu na budúcich manželov/manželky; berie na vedomie ustanovenia týkajúce sa administratívnych postupov s cieľom získať postavenie osoby s trvalým pobytom a trvá na tom, že je potrebné rodinám umožniť začať príslušné konanie prostredníctvom jediného formulára, ktorý bude mať len deklaratórnu povahu a bude klásť dôkazné bremeno na orgány Spojeného kráľovstva; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude dôkladne dohliadať na to, aby sa tieto postupy účinne vykonávali a boli jednoduché, jasné a bezplatné; trvá na tom, že budú zaručené budúce práva na voľný pohyb v celej EÚ pre občanov Spojeného kráľovstva, ktorí majú v súčasnosti pobyt v niektorom členskom štáte EÚ-27, ako aj právo voliť v miestnych voľbách pre všetkých občanov, na ktorých sa vzťahuje dohoda o vystúpení; žiada tiež, aby mali občania EÚ, na ktorých sa vzťahuje dohoda o vystúpení, celoživotné právo vrátiť sa do Spojeného kráľovstva, žiada ochranu občanov so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľov pred vyhostením, ako aj ochranu procesných práv súvisiacich s vyhostením, ako sa uvádza v smernici 2004/38/ES, a ochranu práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako sa stanovuje v právnych predpisoch EÚ;

53.  trvá na tom, aby mali počas prechodného obdobia všetci občania EÚ prichádzajúci do Spojeného kráľovstva tie isté práva ako tí, ktorí prišli pred začiatkom prechodného obdobia; odmieta v tejto súvislosti návrh uvedený v nedávnom politickom dokumente, ktorý zverejnila vláda Spojeného kráľovstva a ktorý zachováva diskrimináciu medzi občanmi EÚ, ktorí prišli pred začiatkom prechodného obdobia, a tými, ktorí prídu po ňom;

54.  pripomína, že mnohí občania Spojeného kráľovstva vyjadrili dôrazný nesúhlas so stratou práv, ktoré v súčasnosti požívajú podľa článku 20 ZFEÚ; navrhuje, aby EÚ-27 preskúmala možnosti zmiernenia tejto situácie v rámci primárneho práva EÚ a aby sa pritom v plnej miere rešpektovali zásady reciprocity, rovnosti, symetrie a nediskriminácie; berie na vedomie vec prejednávanú na holandskom súde a týkajúcu sa zachovania práv vyplývajúcich z občianstva EÚ pre občanov Spojeného kráľovstva po brexite, ktorá bola nedávno postúpená SD EÚ;

   ii) Írsko a Severné Írsko

55.  víta protokol o Írsku a Severnom Írsku, ktorý je súčasťou návrhu dohody o vystúpení predloženom Komisiou a vďaka ktorému je možné aktivovať zabezpečovací mechanizmus vymedzený v spoločnej správe z 8. decembra 2017; zdôrazňuje, že ide o konkrétne riešenie umožňujúce zachovať spoluprácu medzi severom a juhom a zabrániť tzv. tvrdej hranici medzi Severným Írskom a Írskom, čo je potrebné pre prípad, že by sa nenašlo žiadne alternatívne riešenie či už v rámci celkového vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom alebo prostredníctvom osobitných riešení, ktoré má navrhnúť Spojené kráľovstvo, ako sa uvádza v odseku 49 spoločnej správy;

56.  pripomína, aký je dôležitý záväzok Spojeného kráľovstva zabezpečiť, že nedôjde k žiadnemu obmedzeniu práv vrátane sociálnych a demokratických práv, záruk a rovnosti príležitostí, ako je stanovené vo Veľkopiatkovej dohode a v súlade so záväzkami spoločnej správy; trvá na transpozícii všetkých prvkov spoločnej oblasti cestovania a na právach občanov EÚ na voľný pohyb, ako je zakotvené v práve EÚ a vo Veľkopiatkovej dohode;

   iii) Prechodné obdobie

57.  opakuje zásady obsiahnuté vo svojom uznesení z 13. decembra 2017, že po dátume vystúpenia už Spojené kráľovstvo nebude súčasťou inštitúcií a orgánov EÚ a už nebude prispievať k rozhodovaniu a že toto prechodné obdobie môže spočívať iba v tom, že sa predĺži uplatňovanie acquis EÚ a existujúcich politík EÚ v oblasti regulácie, rozpočtu, dohľadu, súdnictva a presadzovania nástrojov a štruktúr na Spojené kráľovstvo; plne podporuje rokovací mandát ustanovený v usmerneniach k rokovaniam Európskej rady, v smerniciach Rady na rokovania a v nedávnom pozičnom dokumente Komisie k tejto otázke;

58.  víta a vyjadruje podporu štvrtej časti návrhu dohody o vystúpení týkajúcej sa prechodných opatrení; zdôrazňuje, že všetky práva, ktoré majú občania podľa právnych predpisov EÚ, by mali platiť aj počas prechodného obdobia; zdôrazňuje, že sa to vzťahuje aj na občanov EÚ, ktorí prídu do Spojeného kráľovstva počas prechodného obdobia a ktorí by mali mať úplne rovnaké práva, najmä pokiaľ ide o detské prídavky, zlučovanie rodín a prístup k súdnej náprave na SD EÚ;

59.  pripomína, že akékoľvek prechodné opatrenie musí byť plne v súlade so záväzkami WTO, aby sa nenarušili obchodné vzťahy s tretími krajinami;

60.  trvá na tom, že všetky budúce obchodné dohody, o ktorých bude Spojené kráľovstvo rokovať s tretími krajinami po vystúpení, budú môcť nadobudnúť účinnosť až po uplynutí obdobia, počas ktorého budú platiť prechodné opatrenia;

61.  pripomína, že od dátumu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ už Spojené kráľovstvo nebude môcť využívať medzinárodné dohody, ktoré uzavrela EÚ alebo členské štáty konajúce v jej mene alebo EÚ a členské štáty spoločne; berie na vedomie, že počas prechodného obdobia zostane Spojené kráľovstvo viazané povinnosťami vyplývajúcimi z týchto dohôd; zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo sa nebude môcť podieľať na riadiacich štruktúrach a rozhodovacích postupoch stanovených v týchto dohodách;

62.  poukazuje na to, že prechodné opatrenia ako súčasť dohody o vystúpení možno začať uplatňovať až po tom, ako táto dohoda vstúpi do platnosti;

   iv) Ďalšie otázky týkajúce sa rozdelenia

63.  vyzýva, aby sa bezodkladne dospelo k dohode o všetkých ustanoveniach týkajúcich sa rozdelenia, ako je stanovené v tretej časti návrhu dohody o vystúpení, a naliehavo vyzýva Spojené kráľovstvo, aby predložilo jasnú pozíciu, ak sa tak už nestalo, o všetkých nevyriešených otázkach týkajúcich sa jeho vystúpenia;

Pripravenosť

64.  zdôrazňuje význam práce, ktorú odviedla Komisia a členské štáty na rôznych úrovniach, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti a pripravenosti; zdôrazňuje, že vzhľadom na neistotu spôsobenú brexitom je potrebné varovať nielen inštitúcie EÚ, ale rovnako aj vnútroštátne orgány, hospodárske subjekty a najmä občanov a že im musia byť zároveň poskytnuté náležité informácie, aby sa mohli primerane pripraviť na všetky možné scenáre vrátane scenára, keď sa nedosiahne žiadna dohoda; vyzýva najmä na zavedenie opatrení zameraných na čo najväčší počet dotknutých odvetví a osôb, okrem iného v týchto oblastiach:

   nepretržitý a bezpečný prístup k liekom na veterinárne a humánne použitie a zdravotníckym pomôckam pre pacientov vrátane bezpečného a rovnomerného zásobovania rádioizotopmi,
   finančné služby pre hospodárske subjekty,
   pripravenosť MSP a malých prevádzkovateľov, ktorí obchodujú so Spojeným kráľovstvom, napríklad agropotravinárskych výrobcov a výrobcov produktov rybolovu, ktorý by mohli byť po prvýkrát konfrontovaní s vývoznými postupmi a určitými druhmi požiadaviek, a to aj v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti,
   obmedzenia a prekážky, ktoré by mohli vyplývať z nového právneho rámca pre prepravu cestujúcich a tovaru, a vplyv týchto obmedzení na „just-in-time“ (práve včas) zložky potravinového dodávateľského, spracovateľského a distribučného reťazca,
   kapacita, pokiaľ ide o správne označovanie, vysledovateľnosť a skutočný pôvod poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybolovu, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie bezpečnosti potravín a štandardov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a poskytovanie presných informácií spotrebiteľom o potravinárskych výrobkoch,
   právny rámec ochrany údajov,
   úplná identifikácia právnych predpisov EÚ, ktoré si vyžadujú úpravu v dôsledku brexitu, zo strany Komisie;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade Európskej únie, Európskej komisii, národným parlamentom a vláde Spojeného kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0102.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0361.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0490.


Štatistika železničnej dopravy ***I
PDF 328kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike železničnej dopravy (prepracované znenie) (COM(2017)0353 – C8-0223/2017 – 2017/0146(COD))
P8_TA(2018)0070A8-0038/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0353),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0223/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 6. decembra 2017(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 13. októbra 2017 adresovaný Výboru pre dopravu a cestovný ruch v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0038/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o štatistike železničnej dopravy (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/643.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Vymenovanie viceprezidenta Európskej centrálnej banky
PDF 244kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o odporúčaní Rady o vymenovaní viceprezidenta Európskej centrálnej banky (N8-0053/2018 – C8-0040/2018 – 2018/0804(NLE))
P8_TA(2018)0071A8-0056/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 (N8-0053/2018)(1),

–  so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0040/2018),

–  so zreteľom na článok 122 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0056/2018),

A.  keďže prostredníctvom listu z 22. februára 2018 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Luisa de Guindosa za viceprezidenta Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. júna 2018;

B.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci posúdil kvalifikáciu kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a požiadavku úplnej nezávislosti ECB podľa článku 130 ZFEÚ; keďže v rámci tohto posúdenia výbor dostal od kandidáta životopis a jeho odpovede na písomné otázky, ktoré mu boli odoslané;

C.  keďže tento výbor 26. februára 2018 usporiadal hodinu a štvrť trvajúce vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a následne zodpovedal otázky, ktoré kládli členovia výboru;

D.  keďže Európsky parlament vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o rodovú rovnováhu, výberové konanie, načasovanie vymenovania a politickú nezávislosť, a žiada Radu, aby začala dialóg s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o spôsob, akým zlepšiť postup pre budúce vymenovania;

1.  súhlasí s odporúčaním Rady vymenovať Luisa de Guindosa za viceprezidenta Európskej centrálnej banky;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 67, 22.2.2018, s. 1.


Opatrenia na kontrolu pseudomoru hydiny ***I
PDF 324kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 92/66/EHS zavádzajúca opatrenia Spoločenstva na kontrolu pseudomoru hydiny (COM(2017)0742 – C8-0431/2017 – 2017/0329(COD))
P8_TA(2018)0072A8-0026/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0742),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0431/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2018(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0026/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica Rady 92/66/EHS zavádzajúca opatrenia Spoločenstva na kontrolu pseudomoru hydiny

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/597.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Ďalšia makrofinančná pomoc Gruzínsku ***I
PDF 329kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (COM(2017)0559 – C8-0335/2017 – 2017/0242(COD))
P8_TA(2018)0073A8-0028/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0559),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0335/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady prijaté spoločne s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0028/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. marca 2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/598.)

(1) Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 15.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2017/008 DE/Goodyear
PDF 348kWORD 46k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Nemecka – EGF/2017/008 DE/Goodyear) (COM(2018)0061 – C8-0031/2018 – 2018/2025(BUD))
P8_TA(2018)0074A8-0061/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0061 – C8‑0031/2018),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0061/2018),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu či dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť poskytovaná dynamicky a dostupná čo najrýchlejšie a najefektívnejšie;

C.  keďže Nemecko predložilo žiadosť EGF/2017/008 DE/Goodyear o finančný príspevok z EGF po tom, ako bolo prepustených 646 pracovníkov v hospodárskom odvetví patriacom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 22 (výroba výrobkov z gumy a plastu) v regióne úrovne NUTS 2 Regierungsbezirk Karlsruhe (DE12) v Nemecku;

D.  keďže žiadosť je založená na intervenčných kritériách uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov dosiahol počet prepustených pracovníkov najmenej 500 osôb v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov, a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 nariadenia o EGF sú splnené a že Nemecko má podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok 2 165 231 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 3 608 719 EUR;

2.  konštatuje, že nemecké orgány podali žiadosť 6. októbra 2017 a že na základe dodatočných informácií, ktoré poskytlo Nemecko, Komisia 9. februára 2018 dokončila svoje hodnotenie a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

3.  konštatuje, že podiel ázijských výrobcov z Číny, Taiwanu a Singapuru na trhu s pneumatikami sa zvýšil zo 4 % v roku 2001 na 20 % v roku 2013;

4.  konštatuje, že Nemecko začalo poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom 1. januára 2018, na výdavky na opatrenia bude teda možné získať finančný príspevok z EGF;

5.  berie na vedomie argument Nemecka, že prepúšťanie súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie a jej negatívneho vplyvu na výrobu pneumatík pre automobily triedy B v Únii;

6.  pripomína, že sa očakáva, že prepúšťanie, ku ktorému došlo v podniku Goodyear, bude mať významný negatívny vplyv na miestne hospodárstvo a že dosah prepúšťania súvisí s ťažkosťami pri presunoch pracovníkov z dôvodu nedostatku pracovných miest, nízkej úrovne vzdelania prepustených pracovníkov, ich špecifických odborných zručností nadobudnutých v odvetví, ktoré teraz upadá, a vysokého počtu uchádzačov o zamestnanie;

7.  uvedomuje si pokles produkcie automobilového priemyslu v Únii a jeho podielov na trhu v dôsledku globalizácie; uznáva, že v dôsledku toho vznikla v segmente pneumatík pre triedu B v spoločnosti Goodyear významná nadmerná kapacita, ktorá spoločnosť núti zatvoriť jednu zo svojich európskych fabrík, ktorá bola najväčším zamestnávateľom v regióne; berie na vedomie, že EGF by tiež mohol uľahčiť cezhraničný pohyb pracovníkov z upadajúcich odvetví nachádzajúcich sa v niektorých členských štátoch do rozvíjajúcich sa odvetví v iných členských štátoch;

8.  konštatuje, že žiadosť sa týka 646 pracovníkov prepustených v spoločnosti Goodyear, pričom väčšina z nich je vo veku 30 až 54 rokov; poukazuje aj na skutočnosť, že značné percento prepustených pracovníkov je vo veku 55 až 64 rokov a má zručnosti špecifické pre sektor výroby; ďalej konštatuje, že približne 300 prepustených pracovníkov je nekvalifikovaných a má migračný pôvod a nemá ani žiadnu formálnu kvalifikáciu, ako je odborná príprava, čo ich znevýhodňuje na regionálnom trhu práce; zdôrazňuje, že okres Waghäusl, v ktorom sa nachádza závod Philippsburg, čelí štrukturálnym zmenám; v tejto súvislosti uznáva význam aktívnych opatrení na trhu práce spolufinancovaných z EGF pre zlepšenie šance na opätovné začlenenie týchto skupín do trhu práce;

9.  poznamenáva, že Nemecko plánuje šesť typov opatrení zameraných na prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností, ii) partnerské skupiny/workshopy, iii) poradenskú službu na začatie podnikania, iv) hľadanie zamestnania, v) nadväzujúce odborné vedenie/zabezpečenie zamestnania, vi) príspevok na odbornú prípravu;

10.  berie na vedomie, že opatrenia na podporu príjmov budú predstavovať maximálne 35 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, ktoré sú stanovené v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

11.  oceňuje konzultácie so zainteresovanými stranami, ako aj so zástupcami prepustených pracovníkov, so sociálnymi partnermi a s regionálnymi orgánmi aj so zamestnaneckou radou, odborovým zväzom a vedením, ktoré sa uskutočnili počas koncipovania koordinovaného balíka sociálnych služieb;

12.  víta rozhodnutie verejných služieb zamestnanosti zohľadniť pri zostavovaní stratégie týkajúcej sa kvalifikácií a zručností tak budúce potreby trhu práce, ako aj kvalifikácie dotknutých pracovníkov;

13.  pripomína, že v súlade s článkom 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je udržateľné a účelné z hľadiska využívania zdrojov; víta uistenie, že opatrenia sú v súlade so stratégiou udržateľnosti v Nemecku a že subjekt poverený zriadením dvoch prechodných spoločností je držiteľom osvedčenia o udržateľnosti;

14.  poznamenáva, že nemecké orgány poskytli uistenie o tom, že na navrhované opatrenia sa neposkytne finančná podpora z iných fondov ani finančných nástrojov Únie, že sa zabráni dvojitému financovaniu a že sa budú dopĺňať s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov;

15.  víta potvrdenie zo strany Nemecka, že finančný príspevok z EGF nenahradí opatrenia, ktoré je dotknutý podnik povinný prijať podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych dohôd či opatrení na reštrukturalizáciu podnikov či odvetví;

16.  vyzýva Komisiu, aby naliehala na vnútroštátne orgány, aby v budúcich návrhoch uvádzali podrobnejšie informácie o odvetviach, ktoré majú vyhliadky na rast, a môžu tak prípadne poskytnúť ľuďom prácu, a aby zbierala doložené údaje o dosahu financovania z EGF vrátane údajov o kvalite pracovných miest, trvaní a udržateľnosti nových pracovných miest, počte a percentuálnom podiele samostatne zárobkovo činných osôb a začínajúcich podnikov a o miere opätovného začlenenia do trhu práce dosiahnutej vďaka EGF;

17.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

18.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

19.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti z Nemecka – EGF/2017/008 DE/Goodyear

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/513.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Budúci VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020
PDF 492kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 (2017/2052(INI))
P8_TA(2018)0075A8-0048/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1) a jeho následnú zmenu nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2017/1123 z 20. júna 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(4),

–  so zreteľom na Diskusný dokument Komisie z 28. júna 2017 o budúcnosti financií EÚ (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(5),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(6),

–  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskym parlamentom 4. októbra 2016(7) a Radou 5. októbra 2016(8),

–  so zreteľom na správu Agentúry EÚ pre základné práva s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z vlastnej iniciatívy k financovaniu organizácií občianskej spoločnosti EÚ,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0048/2018),

A.  keďže súčasný viacročný finančný rámec (VFR) bol dohodnutý v roku 2013 a po prvýkrát zahŕňa reálne zníženie tak viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov oproti predchádzajúcemu obdobiu finančného plánovania napriek narastajúcim právomociam EÚ, ktoré sú stanovené v Lisabonskej zmluve, a jej čoraz vyšším ambíciám stanoveným v stratégii EÚ 2020; keďže spôsobil aj značné rozdiely medzi úrovňou viazaných rozpočtových prostriedkov a úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov, čo prispelo k nahromadeniu neuhradených platieb za prvé dva roky VFR; keďže neskoré prijatie VFR a súvisiacich právnych základov prispelo k meškaniam vo vykonávaní, ktorých dôsledky sú citeľné ešte aj dnes a ktoré môžu spôsobiť nahromadenie platobných nárokov na konci súčasného VFR, ktoré sa môžu preniesť do nasledujúceho obdobia; keďže do VFR boli na naliehanie Európskeho parlamentu začlenené nové ustanovenia s cieľom využívať jeho celkové stropy v čo najväčšom rozsahu a stanoviť mechanizmy flexibility;

B.  keďže VFR na roky 2014 – 2020 veľmi skoro preukázal, že je nevhodný na plnenie skutočných potrieb a dosahovanie politických ambícií, pretože mal od začiatku riešiť celý rad kríz a nových výziev v oblasti investícií, sociálneho vylúčenia, migrácie a utečencov, zamestnanosti mladých ľudí, bezpečnosti, poľnohospodárstva, životného prostredia a zmeny klímy, s ktorými sa v čase jeho prijímania nepočítalo; keďže v dôsledku toho súčasný VFR už narazil na svoje limity, a to len po dvoch rokoch vykonávania, pretože dostupné rezervy sa vyčerpali, vo veľkom rozsahu sa uplatnili ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje, existujúce politiky a programy boli vystavené tlaku alebo dokonca obmedzené a boli vytvorené niektoré mimorozpočtové mechanizmy ako prostriedok na kompenzovanie nedostatočnej úrovne a flexibility rozpočtu EÚ;

C.  keďže tieto nedostatky boli zjavné už v čase preskúmania VRF v polovici obdobia a jeho revízie, ktorá sa začala na konci roka 2016, a vyžadovali okamžité kroky, ako vyzdvihol Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016; keďže prostredníctvom dohodnutej revízie v polovici obdobia sa podarilo mierne rozšíriť možnosti ustanovení o flexibilite, ale nedošlo k revízii stropov VFR;

D.  keďže Komisia predloží balík návrhov VFR na obdobie po roku 2020 vrátane budúcich vlastných zdrojov v máji 2018, hoci v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 sa stanovuje, že mali byť predložené do 1. januára 2018; keďže krátko na to by podľa očakávaní mali nasledovať legislatívne návrhy finančných programov a nástrojov;

1.  prijíma toto uznesenie s cieľom vyzdvihnúť pozíciu Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020, s osobitným dôrazom na jeho očakávané priority, veľkosť, štruktúru, trvanie, flexibilitu a iné horizontálne zásady, a poukázať na osobitné rozpočtové smerovania príslušných politík EÚ, na ktoré sa bude vzťahovať budúci finančný rámec; očakáva od Komisie, že predloží legislatívny návrh týkajúci sa budúceho VFR s návrhom novej medziinštitucionálnej dohody, v ktorom budú zohľadnené pozície a návrhy Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že toto uznesenie predstavuje aj základ, o ktorý sa bude Európsky parlament opierať počas postupu vedúceho k prijatiu budúceho VFR;

2.  zároveň prijíma osobitné uznesenie(9) na vyjadrenie svojej pozície k reforme systému vlastných zdrojov EÚ v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu pri vypracúvaní legislatívnych návrhov o vlastných zdrojoch EÚ, ktoré by mali byť ambiciózne, pokiaľ ide o rozsah, a predložené spolu s návrhmi VFR; zdôrazňuje, že počas nadchádzajúcich rokovaní sa strana výdavkov a strana príjmov v budúcom VFR budú považovať za jeden celok a že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov sa nedosiahne žiadna dohoda o VFR;

I.Priority a výzvy budúceho VFR

3.  víta diskusie týkajúce sa nového VFR ako príležitosť pripraviť podmienky pre silnejšiu a udržateľnejšiu Európu prostredníctvom jedného z jej najhmatateľnejších nástrojov, ktorým je rozpočet Únie; domnieva sa, že budúci VFR by mal byť súčasťou širšej stratégie a zamerania v záujme budúcnosti Európy; domnieva sa, že VFR musí pretaviť politický projekt a politické priority EÚ do rozpočtových prostriedkov;

4.  je presvedčený, že budúci VFR by mal byť založený na zavedených politikách a prioritách Únie, ktoré sú zamerané na podporu mieru, demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rodovej rovnosti, zvýšenie blahobytu, dlhodobého a udržateľného hospodárskeho rastu a výskumu a inovácie, zabezpečenie kvalitného zamestnávania vedúceho k dôstojným pracovným miestam, boj proti zmene klímy a na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj solidarity medzi členskými štátmi a občanmi; domnieva sa, že tieto piliere sú hlavnými predpokladmi riadne fungujúceho jednotného trhu a hospodárskej a menovej únie, ako aj nového posilnenia postavenia Európy vo svete; verí v to, že dnes sú z hľadiska budúcnosti Európy omnoho dôležitejšie ako v minulosti;

5.  domnieva sa, že budúci VFR by mal Únii umožniť prinášať riešenia a že Únia by vďaka nemu mala z kríz tohto desaťročia vyjsť silnejšia: okrem iných hospodárskeho a finančného poklesu, nezamestnanosti mladých ľudí, pretrvávajúcej chudoby a sociálneho vylúčenia, migrácie a utečencov, zmeny klímy a prírodných katastrof, zhoršovania stavu životného prostredia a straty biodiverzity, terorizmu a nestability; zdôrazňuje, že tieto globálne, cezhraničné výzvy s tuzemským dosahom odhalili vzájomnú závislosť našich ekonomík a spoločností a poukázali na potrebu spoločného konania;

6.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ musí dodržať svoj záväzok byť lídrom v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, ktoré poskytujú globálny plán pre udržateľnejšie, spravodlivejšie a prosperujúcejšie spoločnosti v hraniciach našej planéty; zdôrazňuje, že budúci VFR musí byť zosúladený s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; víta záväzok Komisie uplatňovať hľadisko cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých politikách a iniciatívach EÚ; očakáva, že EÚ dodrží svoje záväzky týkajúce sa týchto cieľov; zdôrazňuje tiež, že vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv a záväzok inštitúcií EÚ a členských štátov zabezpečiť sociálnejšiu Európu by mali byť podporené primeranými finančnými zdrojmi; domnieva sa, že v nadväznosti na Parížsku dohodu treba výrazne zvýšiť výdavky súvisiace s klímou v porovnaní so súčasným VFR a dosiahnuť 30 % čo najskôr a najneskôr do roku 2027;

7.  zdôrazňuje, že budúci VFR predstavuje pre Úniu príležitosť preukázať, že je jednotná a schopná riešiť politické udalosti, ako je brexit, nástup populistických a nacionalistických hnutí a zmeny na vedúcich miestach v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že rozdeľovanie a egocentrizmus nie sú odpoveďou na globálne problémy a obavy občanov; domnieva sa, že rokovania o brexite ukazujú najmä, že výhody plynúce z členstva Únie výrazne prevažujú nad nákladmi na prispievanie do rozpočtu; v tejto súvislosti žiada úplné dodržiavanie rámca už uzavretých záväzkov, ako v prípade Veľkopiatkovej dohody, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu a demokracie;

8.  vyzýva preto na nepretržitú podporu existujúcich politík, najmä dlhoročných politík EÚ, ktoré sú zakotvené v zmluvách, konkrétne spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybárskej politiky a politiky súdržnosti, pretože prinášajú hmatateľné výhody európskeho projektu pre občanov EÚ; odmieta akékoľvek snahy vrátiť tieto politiky na vnútroštátnu úroveň, pretože by sa tým ani neznížilo finančné zaťaženie daňovníkov a spotrebiteľov, ani by sa nedosahovali lepšie výsledky, ale naopak, brzdilo by to rast, solidaritu a fungovanie jednotného trhu a zároveň by to ešte viac prehĺbilo nerovnosti a rozdiely medzi územiami a hospodárskymi odvetviami; má v úmysle zabezpečiť pre EÚ-27 v budúcom programovom období tú istú úroveň financovania týchto politík a ďalej zlepšovať ich účinnosť a zjednodušovať s nimi spojené postupy;

9.  domnieva sa, že Európa by mala ponúkať vyhliadky mladším generáciám, ako aj na budúcnosť orientovaným podnikom, vďaka ktorým je EÚ úspešná na celosvetovej úrovni; je odhodlaný výrazne posilniť dva svoje vlajkové programy, konkrétne rámcový program pre výskum a program Erasmus+, ktorým súčasné prostriedky neumožňujú uspokojiť veľmi vysoký dopyt zo strany veľmi kvalitných uchádzačov; pevne trvá na svojej podpore výrazného zvýšenia zdrojov na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a na pomoc malým a stredným podnikom prostredníctvom programov nadväzujúcim na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME); podporuje tiež zvýšenie prostriedkov na Nástroj na prepájanie Európy (NPE) 2.0;

10.  vyzýva Úniu, aby plnila svoju úlohu v troch vznikajúcich oblastiach politiky s vnútorným a vonkajším rozmerom, ktoré sa objavili v priebehu súčasného VFR:

   vypracovaním a financovaním komplexnej politiky v oblasti azylu, migrácie a integrácie a riešením základných príčin migrácie a vysídľovania v tretích krajinách,
   posilnením ochrany vonkajších hraníc a podporou stability, najmä prostredníctvom ochrany ľudských práv v zahraničí, predchádzania konfliktom a vonkajších rozvojových politík,
   zabezpečovaním spoločnej vnútornej bezpečnosti pre európskych občanov a spájaním výskumu a spôsobilostí v oblasti obrany, pričom by mala zdôrazňovať, že opatrenia prijaté v tejto oblasti by nemali ísť na úkor rozvojových politík EÚ;

11.  zdôrazňuje, že sa očakáva, že do budúceho rámca budú začlenené dva nové druhy finančnej podpory, uvedené medzi prioritami hospodárskeho programu Únie, a to pokračovanie v systémoch podpory investícií, ako je Európsky fond pre strategické investície, a rozvoj stabilizačnej funkcie pre členské štáty v eurozóne, pokiaľ možno prostredníctvom navrhnutého Európskeho menového fondu spolu so špecializovaným konvergenčným nástrojom pre členské štáty, ktoré majú prijať euro;

12.  zdôrazňuje, že ako prvý krok by osobitná rozpočtová kapacita eurozóny mala byť súčasťou rozpočtu Únie, pričom by sa mala započítať nad rámec stropov viacročného finančného rámca bez toho, aby tým boli dotknuté iné programy VFR, a mala by byť financovaná eurozónou a ostatnými zúčastnenými stranami prostredníctvom zdroja príjmov, ktorý sa má schváliť medzi zúčastnenými členskými štátmi a považuje sa za pripísané príjmy a záruky; domnieva sa, že po dosiahnutí stability by fiškálna kapacita mohla byť financovaná zo skutočných vlastných zdrojov na základe odporúčaní Montiho správy o budúcom financovaní EÚ;

13.  potvrdzuje zásadu, že na ďalšie politické priority by sa mali vyčleniť ďalšie finančné prostriedky bez ohľadu na to, či sa objavia v čase prijímania nového VFR alebo jeho vykonávania, a zdôrazňuje, že financovanie nových potrieb by nemalo oslabovať existujúce politiky a programy; očakáva navyše, že budú zavedené ustanovenia o dostatočnej flexibilite, aby sa reagovalo na nepredvídané okolnosti, ktoré by mohli vzniknúť v priebehu VFR;

14.  domnieva sa, že silnejšiu a ambicióznejšiu Európu možno dosiahnuť len vtedy, ak má k dispozícii viac finančných prostriedkov; vyzýva, so zreteľom na uvedené výzvy a priority, a vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie, aby sa rozpočet Únie výrazne zvýšil; odhaduje výšku požadovaných výdavkových stropov VFR na 1,3 % HND EÚ-27 bez ohľadu na celkový počet nástrojov, ktoré sa majú započítať nad rámec stropov;

15.  je presvedčený, že zavedenie nových, skutočných vlastných zdrojov EÚ je jediné riešenie, ako primerane financovať budúci VFR, pokiaľ Rada nebude súhlasiť s výrazným zvýšením miery národných príspevkov do rozpočtu EÚ;

II.Horizontálne otázky

Zásady rozpočtu EÚ a vernosť rozpočtu

16.  pripomína európske rozpočtové zásady jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, všeobecnosti, špecifikácie, doplnkovosti, subsidiarity, riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, ktoré musia byť dodržiavané pri zostavovaní a plnení rozpočtu Únie;

17.  pripomína svoju dlhoročnú pozíciu, že politickým ambíciám Únie musia zodpovedať primerané finančné zdroje, a pripomína, že ako sa stanovuje v článku 311 ZFEÚ, „Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík“;

18.  poukazuje v tejto súvislosti na to, že úplné vykonávanie politických rozhodnutí a iniciatív, ktoré prijíma Európska rada, je možné len vtedy, ak sú zaistené potrebné finančné prostriedky, a zdôrazňuje, že akýkoľvek iný prístup oslabuje vernosť rozpočtu Únie a dôveru občanov;

19.  domnieva sa, že tým, že sa politické priority EÚ prejavia formou konkrétnych investícií, VFR predstavuje vynikajúci nástroj dlhodobého plánovania výdavkov EÚ a zaručuje určitú stabilnú úroveň verejných investícií v členských štátoch; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcou spoločne schválenou dlhodobou stratégiou pred prijatím budúceho VFR; pripomína ďalej, že rozpočet EÚ je v prvom rade rozpočet určený na investovanie, ktorý slúži ako doplnkový zdroj financovania opatrení, ktoré sa realizujú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Obdobie trvania

20.  domnieva sa, že rozhodnutie o období trvania VFR by malo byť kompromisom medzi dvoma protichodnými požiadavkami, a to na jednej strane potrebou niekoľkých politík EÚ – najmä tých, na ktoré sa vzťahuje zdieľané hospodárenie, ako je poľnohospodárstvo a súdržnosť – fungovať na základe stability a predvídateľnosti, čo sa zabezpečí prostredníctvom záväzku aspoň na obdobie siedmich rokov, a na druhej strane potrebou demokratickej legitimity a zodpovednosti, ktorá vyplýva zo synchronizácie jednotlivých finančných rámcov s päťročným politickým cyklom Európskeho parlamentu a Európskej komisie;

21.  zdôrazňuje, že politickou nevyhnutnosťou každého novozvoleného Európskeho parlamentu je, aby dokázal podstatne ovplyvňovať VFR počas svojho volebného obdobia tak z hľadiska súm, ako aj politických priorít; zdôrazňuje, že voľby do Európskeho parlamentu sú pre občanov EÚ príležitosťou priamo vyjadriť postoje k rozpočtovým prioritám Únie, ktoré by sa mali zohľadniť pri záväzných úpravách finančného rámca po voľbách; domnieva sa preto, že počas každého politického cyklu musí Komisia predložiť návrh a Európsky parlament a Rada musia rozhodnúť o ustanovení nasledujúceho VFR alebo o jeho povinnej revízii v polovici obdobia;

22.  zdôrazňuje preto, že trvanie VFR sa musí postupne predĺžiť na obdobie 5+5 rokov s povinnou revíziou v polovici obdobia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoznačný návrh, v ktorom budú stanovené metódy praktického vykonávania finančného rámca v dĺžke 5+5 rokov; je presvedčený, že jedno 5-ročné obdobie nepripadá v prípade trvania VFR do úvahy z dôvodu vážnych prekážok, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa plánovania a vykonávania niekoľkých politík EÚ;

23.  uznáva však, že načasovanie ďalších volieb do Európskeho parlamentu na jar 2019 neumožňuje začať ihneď uplatňovať riešenie 5+5 rokov vzhľadom na to, že súčasný VFR bude trvať do decembra 2020, pretože by nebolo možné dostatočne zosúladiť jednotlivé obdobia; preto sa domnieva, že nasledujúci VFR by mal byť stanovený na obdobie siedmich rokov (2021 – 2027) vrátane povinnej revízie ako prechodné riešenie, ktoré sa uplatní posledný krát;

Preskúmanie v polovici obdobia

24.  je presvedčený o tom, že je nevyhnutné zachovať právne záväzné a povinné preskúmanie VFR v polovici obdobia a jeho revíziu, ako je stanovené v novom nariadení o VFR; pripomína, že revízia v polovici obdobia v roku 2016 bola historicky prvou príležitosťou, keď sa uskutočnila skutočná revízia nariadenia o VFR, a že ju ako pozitívnu hodnotili Rada aj Európsky parlament, najmä pokiaľ ide o posilnenie ustanovení VFR o flexibilite;

25.  domnieva sa preto, že v prípade VFR na roky 2021 – 2027 by sa mala navrhnúť revízia v polovici obdobia a malo by sa o nej rozhodnúť včas tak, aby budúci Európsky parlament aj Komisia mohli finančný rámec primerane upraviť; zdôrazňuje, že pri každej revízii VFR by malo byť zaručené zapojenie Európskeho parlamentu a jeho výsady ako rovnocennej zložky rozpočtového orgánu; zdôrazňuje navyše, že súčasťou každej skutočnej revízie je aj revízia stropov VFR, ak by sa zistilo, že nie sú dostatočné na zvyšné obdobie;

Flexibilita

26.  zdôrazňuje, že v priebehu súčasného VFR rozpočtový orgán schválil podstatnú mobilizáciu mechanizmov flexibility a osobitných nástrojov, ktoré sú uvedené v nariadení o VFR, s cieľom zaistiť ďalšie rozpočtové prostriedky potrebné na reagovanie na vážne krízy alebo financovanie nových politických priorít;

27.  domnieva sa preto, že ustanovenia súčasného VFR o flexibilite fungovali dobre a poskytli riešenia v súvislosti s významnými finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné predovšetkým na to, aby sa reagovalo na výzvy spojené s migráciou a utečencami a riešil nedostatok investícií; pripomína, že Európsky parlament bol autorom viacerých takýchto ustanovení, ktoré rázne obhajoval počas predchádzajúcich rokovaní o VFR;

28.  domnieva sa, že je stále potrebné ešte viac posilniť tieto ustanovenia, aby bolo možné lepšie zvládať nové výzvy, nepredvídané udalosti a vyvíjajúce sa politické priority, ktoré vznikajú počas vykonávania dlhodobého plánu, akým je VFR; požaduje pre budúci VFR väčšiu flexibilitu, ktorá by mala umožniť čo najširšie využitie globálnych stropov VFR v prípade záväzkov a platieb;

Mechanizmy flexibility vo VFR

29.  domnieva sa, že stropy v rámci budúceho VFR by mali byť stanovené na takej úrovni, ktorá umožní nielen financovanie politík EÚ, ale aj ustanovenie dostatočných rezerv v záväzkoch v rámci každého okruhu;

30.  je presvedčený, že nepridelené rezervy by sa mali bez akýchkoľvek obmedzení preniesť do budúcich rozpočtových rokov a že rozpočtový orgán by ich mal mobilizovať na každý účel, ktorý bude považovať za potrebný, v rámci ročného rozpočtového postupu; vyzýva preto, aby sa zachovala celková rezerva na záväzky, ale bez akéhokoľvek obmedzenia rozsahu a času;

31.  pripomína, že z celkovej rezervy na záväzky sa môžu mobilizovať iba nepridelené rezervy do roka N-1 po tom, čo boli potvrdené formou technickej úpravy pred predložením návrhu rozpočtu; domnieva sa však, že je nevyhnutné preskúmať aj spôsoby, ako mobilizovať nepridelené rezervy roka N, aby bolo možné financovať ďalšie potreby, ktoré by mohli vzniknúť v priebehu daného roka;

32.  je pevne presvedčený, že záväzky, ktoré schválil rozpočtový orgán, by sa mali použiť na pôvodný účel a že by sa malo urobiť čo najviac preto, aby sa táto zásada uplatňovala vo všetkých oblastiach politík; vyzýva najmä Komisiu, aby pokračovala v aktívnej práci v tomto smere; je však presvedčený o tom, že ak by naozaj došlo k rušeniu viazanosti v dôsledku úplného alebo čiastočného neuskutočnenia opatrení, na ktoré boli dané rozpočtové prostriedky vyčlenené, rozpočtový orgán by ich mal znovu sprístupniť v rámci rozpočtu EÚ a mobilizovať v rámci ročného rozpočtového postupu; domnieva sa, že zrušené viazané rozpočtové prostriedky by mali plynúť priamo do celkovej rezervy na záväzky a nemali by sa použiť sa na žiadny osobitný nástroj alebo rezervu;

33.  pripomína, že zrušené viazané rozpočtové prostriedky pochádzajú zo záväzkov, ktoré už rozpočtový orgán schválil, a mali by teda viesť k zodpovedajúcim platbám, ak sa opatrenie, na ktoré boli určené, uskutočnilo podľa plánov; zdôrazňuje preto, že opätovné použitie zrušených záväzkov v rozpočte EÚ je riadne odôvodnené, ale nemalo by byť prostriedkom na obchádzanie príslušných pravidiel o rušení viazanosti, ktoré sú ustanovené v sektorových nariadeniach;

34.  poukazuje na potrebu zaručiť úplné prenesenie rezerv na platby prostredníctvom celkovej rezervy pre platby v rámci celého VFR; nesúhlasí s akýmkoľvek obmedzením alebo so stropmi uplatňovanými na úroveň rezerv, ktoré je možné previesť, ako v prípade súčasného VFR, a pripomína, že tieto rezervy sa môžu mobilizovať len v prípade, že o tom rozhodne rozpočtový orgán; zdôrazňuje, že celková rezerva na platby by mohla poslúžiť v reakcii na akúkoľvek novú platobnú krízu, ktorá by mohla vzniknúť;

35.  zdôrazňuje, že možnosť revízie stropov by v nariadení o VFR mala zostať voľbou v prípade nepredvídateľných okolností, keď by sa vyčerpali potreby financovania alebo prekročili dostupné marže a osobitné nástroje; žiada, aby sa v nariadení o VFR stanovil zjednodušený postup na cielenú revíziu na základe dohodnutej prahovej hodnoty;

36.  zasadzuje sa o to, aby sa zachovala možnosť predbežného alebo spätného financovania každého programu EÚ s cieľom umožniť proticyklické opatrenia, ktoré zodpovedajú rytmu samotného vykonávania, ako aj poskytnúť zmysluplnú reakciu na veľké krízy; okrem toho požaduje legislatívnu flexibilitu, ktorá je v súčasnosti zakotvená v bode 17 medziinštitucionálnej dohody (IIA) a ktorá umožňuje úpravu celkového balíka určeného na programy prijatého riadnym legislatívnym postupom až do výšky +/-10 % a jeho ďalšie zvýšenie na +/-15 %;

37.  poukazuje na flexibilitu, ktorú možno dosiahnuť prostredníctvom presunov v rámci toho istého okruhu VFR s cieľom vyčleniť finančné zdroje presne tam, kde sú potrebné, a zabezpečiť lepšie vykonávanie rozpočtu EÚ; domnieva sa, že nižší počet okruhov prispieva k zvýšeniu flexibility VFR; žiada však Komisiu, aby pri prijímaní vyšších autonómnych presunov sama informovala rozpočtový orgán a aby s ním viedla konzultácie;

Osobitné nástroje VFR

38.  schvaľuje celkovú štruktúru osobitných nástrojov VFR, najmä nástroja flexibility, rezervy na núdzovú pomoc, Fondu solidarity EÚ a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), a poukazuje na ich rozsiahlu mobilizáciu v rámci súčasného VFR; vyzýva, aby sa ich finančné krytie a vykonávacie ustanovenia zlepšili;

39.  žiada najmä výrazné zvýšenie finančného krytia nástroja flexibility a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov aspoň do výšky 2 miliárd EUR; pripomína, že nástroj flexibility nie je spojený so žiadnou konkrétnou oblasťou politiky a možno ho preto využiť na akýkoľvek účel považovaný za potrebný; domnieva sa preto, že tento nástroj sa môže mobilizovať na pokrytie akýchkoľvek nových finančných potrieb, ktoré vzniknú počas VFR;

40.  poukazuje na úlohu rezervy na núdzovú pomoc, ktorá spočíva v zabezpečení rýchlej reakcie na špecifické požiadavky tretích krajín týkajúce sa pomoci v prípade nepredvídaných udalostí, a podčiarkuje jej mimoriadny význam v súčasnej situácii; žiada výrazné zvýšenie jej finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov do výšky 1 miliardy EUR;

41.  konštatuje najmä, že z Fondu solidarity EÚ boli uvoľnené značné prostriedky na poskytnutie pomoci v prípade niekoľkých vážnych prírodných katastrof s významnými rozpočtovými dôsledkami; zdôrazňuje aj pozitívny vplyv tohto nástroja na verejnú mienku; navrhuje zvýšenie jeho finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov vo výške 1 miliardy EUR;

42.  domnieva sa, že použitie EGF, ktorým sa prejavuje solidarita EÚ a poskytuje podpora pracovníkom, ktorí prišli o prácu z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie alebo celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy, nevyužilo svoj plný potenciál a dalo by sa ďalej zlepšiť a integrovať do dlhodobej stratégie v záujme skutočného zachytenia a opätovného začlenenia prepustených pracovníkov do trhu práce vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že v nadchádzajúcej revízii EGF by sa mal preskúmať jeho rozsah a zlepšiť koordinácia s inými nástrojmi; domnieva sa, že na revidovaný EGF by sa mali v novom VFR poskytnúť ročné rozpočtové prostriedky aspoň na tej istej úrovni;

43.  navrhuje vytvorenie osobitnej rezervy na osobitné nástroje VFR na základe nepoužitých rozpočtových prostriedkov z každého nástroja; domnieva sa, že táto rezerva by mala fungovať bez akýchkoľvek časových obmedzení; požaduje, aby sa táto rezerva mobilizovala na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu na účel ktoréhokoľvek osobitného nástroja VFR, ktorý musí financovať potreby nad rámec svojej finančnej kapacity;

44.  konštatuje, že v súčasnosti sa uplatňujú odlišné pravidlá, pokiaľ ide o časové rozpätie na prenesenie nepoužitých rozpočtových prostriedkov v prípade jednotlivých osobitných nástrojov VFR; domnieva sa, že tieto pravidlá by sa mali harmonizovať, aby sa mohlo pravidlo N+1 uplatňovať na všetky tieto nástroje;

45.  domnieva sa, že rezerva na nepredvídané udalosti by sa mala naďalej považovať za nástroj používaný v krajných prípadoch; zdôrazňuje, že ide o osobitný nástroj, ktorý sa môže tiež mobilizovať iba na platobné rozpočtové prostriedky, a že jej mobilizácia poslúžila na reakciu v prípade platobnej krízy v roku 2014; vyzýva preto, aby sa jej maximálna výška ročných rozpočtových prostriedkov upravila nahor na 0,05 % HND EÚ;

46.  zdôrazňuje, že osobitné nástroje VF by sa mali počítať nad rámec stropov VFR tak v prípade viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov; domnieva sa, že otázka započítania platieb do rozpočtu v prípade týchto nástrojov bola počas revízie VFR na roky 2014 – 2020 v polovici obdobia vyriešená jednoznačne a že sa tým ukončil dlhodobý konflikt odlišného výkladu v porovnaní s Radou; presadzuje zavedenie jasného ustanovenia v nariadení o VFR, v ktorom sa stanoví, že platby vyplývajúce z mobilizácie záväzkov osobitných nástrojov VFR by sa mali počítať nad rámec ročných stropov platieb VFR;

47.  konštatuje, že v súčasnej MID sa pri mobilizácii troch osobitných nástrojov VFR v Európskom parlamente vyžaduje osobitná väčšina; považuje toto ustanovenie za zastarané, keďže vychádza z potreby osobitnej väčšiny na prijatie rozpočtu EÚ pred Lisabonskou zmluvou; vyzýva na homogénny prístup, pokiaľ ide o požiadavky na hlasovanie za mobilizáciu týchto nástrojov, ktorý by mal byť rovnaký ako pri prijímaní rozpočtu EÚ;

Príjmy – osobitná rezerva

48.  pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by všetky príjmy plynúce z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže alebo v súvislosti s oneskorenými platbami príspevkov jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ mali predstavovať osobitnú položku príjmov do rozpočtu EÚ bez zodpovedajúceho zníženia príspevkov založených na HND;

49.  v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej rezervy v rozpočte EÚ, ktorá sa postupne naplní prostredníctvom všetkých druhov nepredvídaných iných príjmov a bude náležite prenesená, aby v prípade potreby umožnila dodatočné výdavky; zastáva názor, že táto rezerva by sa mala vyčleniť na osobitné nástroje VFR a na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu by mala poskytovať možnosť ďalšieho navýšenia prostriedkov, a to viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov;

Účinné a efektívne využívanie zdrojov EÚ

50.  berie na vedomie, že dosiahnutie európskej pridanej hodnoty by malo byť jednou z hlavných zásad, ktorými sa riadia inštitúcie EÚ pri rozhodovaní o povahe výdavkov v rámci budúceho VFR; poukazuje však na to, že tento pojem má viaceré výklady, a vyzýva na jedno jednoznačné a zrozumiteľné vymedzenie relevantných kritérií, ktoré by malo zohľadniť územné špecifiká a zahŕňať podľa potreby merateľné ukazovatele výkonnosti; varuje pred akýmkoľvek pokusom o použitie takéhoto vymedzenia na spochybnenie významu politík a programov EÚ na základe čisto kvalitatívnych alebo krátkodobých hospodárskych úvah;

51.  berie na vedomie odkaz na pojem európskej pridanej hodnoty vo viacerých dokumentoch, ktoré predložila Komisia; pripomína zoznam parametrov, ktoré v tejto súvislosti uviedol Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 24. októbra 2017; pripomína, že zdroje EÚ by sa mali používať na financovanie európskych verejných statkov a mali by fungovať ako katalyzátory na poskytovanie stimulov členským štátom na všetkých administratívnych úrovniach, aby prijímali opatrenia s cieľom plniť ciele zmluvy a dosahovať spoločné ciele EÚ, ktoré by sa inak nemohli plniť; súhlasí s tým, že rozpočet EÚ by sa mal používať na financovanie opatrení, ktoré sú prospešné pre celú EÚ a ktoré by inak nemohol účinne zaistiť žiadny členský štát, ak by konal individuálne, a ktoré môžu poskytnúť lepší pomer medzi kvalitou a cenou ako opatrenia vykonávané na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; domnieva sa tiež, že rozpočet EÚ by mal prispieť k vytváraniu a podpore mieru a stability v susedstve EÚ aj mimo neho; domnieva sa, že európsku pridanú hodnotu vytvárajú programy v rámci zdieľaného aj priameho hospodárenia ako dve doplnkové metódy na dosiahnutie cieľov EÚ; v tejto súvislosti očakáva, že sa členské štáty v rokovaniach o budúcom VFR zdržia používania logiky „primeranej návratnosti“, ktorá zohľadňuje iba národné záujmy vo forme čistých zostatkov;

52.  domnieva sa, že lepšie vynakladanie prostriedkov, t. j. účinné a nediskriminačné využitie každého jedného eura z rozpočtu EÚ, možno dosiahnuť nielen tým, že sa zdroje EÚ nasmerujú na opatrenia s najvyššou európskou pridanou hodnotou a najväčším zlepšením výsledkov politík a programov EÚ, a to na základe hĺbkového posúdenia súčasných výdavkov, ale aj tým, že sa vytvoria väčšie synergie medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami a zabezpečením konkrétneho zlepšenia štruktúry výdavkov; podporuje odporúčania výročnej správy Európskeho dvora audítorov z roku 2016 týkajúce sa efektívneho rámca merania ukazovateľov, viac zjednodušeného a vyváženého podávania správ o výkonnosti a jednoduchšieho prístupu k výsledkom hodnotenia;

53.  požaduje skutočné zjednodušenie systému rozpočtu EÚ v budúcom VFR s cieľom zjednodušiť čerpanie; zdôrazňuje najmä potrebu obmedziť zbytočné presahy nástrojov slúžiacich na podobné druhy opatrení, napríklad v oblasti inovácií, MSP alebo dopravy, a to bez rizika, že sa stratia dôležité prvky jednotlivých programov, a potrebu odstrániť konkurenciu medzi jednotlivými formami a zdrojmi financovania, aby sa zaručila čo najväčšia doplnkovosť a bol k dispozícii súdržný finančný rámec; domnieva sa, že by to umožnilo ľahšie informovanie občanov o prioritách EÚ;

54.  zdôrazňuje, že „kontrola stavu“ výdavkov EÚ nemôže zabezpečiť zníženie úrovne ambícií EÚ alebo sektorizáciu v rámci politík a programov EÚ a nemala by viesť ani k nahradeniu grantov finančnými nástrojmi na dosiahnutie úspor, pretože prevažná väčšina opatrení podporovaných z rozpočtu EÚ nie je vhodná na financovanie takýmito nástrojmi; domnieva sa, že „kontrola stavu“ by mala viesť skôr k identifikácii spôsobov, akými by sa mohlo zlepšiť vykonávanie výdavkových programov EÚ;

55.  požaduje rozsiahlu harmonizáciu pravidiel s cieľom vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre všetky rozpočtové nástroje EÚ, pričom treba zohľadniť osobitné charakteristiky fondov a sektorov; nabáda Komisiu, aby riešila problematiku kombinovania rôznych zdrojov financovania tým, že poskytne v tejto súvislosti jasné usmernenia a zabezpečí rovnaký prístup ku všetkým druhom financovania vo všetkých členských štátoch;

56.  presadzuje aj skutočné zjednodušenie sektorových vykonávacích pravidiel pre príjemcov a zníženie administratívnej záťaže prostredníctvom ďalšej štandardizácie a zjednodušenia postupov a programových dokumentov; upozorňuje tiež na potrebu zabezpečiť lepšie budovanie kapacít a technickej pomoci pre príjemcov; požaduje prechod na hodnotenie na základe rizika;

Jednotnosť, presnosť rozpočtu a transparentnosť

57.  pripomína, že zásada jednotnosti, podľa ktorej majú byť všetky položky príjmov a výdavkov Únie uvedené v rozpočte, je požiadavkou stanovenou v zmluve, ako aj základnou podmienkou demokracie, aby sa dosiahlo, že rozpočet bude transparentný, legitímny a zodpovedný; ľutuje, že táto zásada sa rešpektuje čoraz menej, hoci zložitosť financovania sa zvyšuje, počnúc historickým odkazom Európskeho rozvojového fondu (ERF) cez vytvorenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, až po najnovší masívny nárast ad-hoc mimorozpočtových mechanizmov formou inovatívnych nástrojov financovania a externých trustových fondov alebo nástrojov, ktoré sa nezaznamenávajú do súvahy Únie;

58.  pochybuje nad opodstatnením a pridanou hodnotou vytvárania nástrojov mimo rozpočtu Únie; domnieva sa, že rozhodnutia o zriadení alebo zachovaní takýchto nástrojov vychádzajú v skutočnosti zo snáh zatajiť skutočné finančné potreby a obísť prekážky VFR a stropy vlastných zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že často vyplývajú aj z obchádzania Európskeho parlamentu, ktorý má trojnásobnú zodpovednosť ako legislatívny, rozpočtový aj kontrolný orgán, a idú proti cieľu zvýšenia transparentnosti pre širokú verejnosť a príjemcov;

59.  opakuje preto svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa Európsky rozvojový fond mal spolu s inými nástrojmi mimo VFR začleniť do rozpočtu Únie s cieľom zvýšiť legitímnosť, ako aj účinnosť a efektívnosť jej rozvojovej politiky; zdôrazňuje však, že príslušné finančné krytie by sa malo doplniť nad rámec dohodnutých stropov VFR, aby začlenenie týchto nástrojov do rozpočtu nemalo nepriaznivý vplyv na ich financovanie ani na iné politiky a programy EÚ; víta v zásade návrh začleniť Európsky mechanizmus pre stabilitu do finančných prostriedkov Únie formou Európskeho menového fondu bez toho, aby tým bola dotknutá jeho budúca podoba;

60.  zastáva názor, že trustové fondy EÚ môžu pridať hodnotu združením zdrojov od rôznych darcov na osobitné situácie, ale že ich použitie by nemalo viesť k jednoduchej zmene označenia plánovaného financovania EÚ a nemalo by zmeniť pôvodné ciele nástrojov financovania EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšenej parlamentnej kontroly nad ich vytváraním a vykonávaním; trvá na tom, že trustové fondy EÚ by mali podporovať iba činnosti mimo Únie;

61.  domnieva sa tiež, že ak je určitý podiel mimorozpočtových operácií považovaný za potrebný na dosiahnutie určitých osobitných cieľov, napríklad použitím finančných nástrojov alebo trustových fondov, mal by sa zabezpečiť ich obmedzený rozsah a trvanie, mali by byť úplne transparentné a odôvodnené dokázanou doplnkovosťou a pridanou hodnotou a mali by sa opierať o dôsledné rozhodovacie postupy a ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti;

62.  domnieva sa, že rozpočet Únie by mal v rámci budúceho VFR presnejšie vykazovať rozsah pripísaných príjmov a ich dosah na skutočné výdavky, najmä na tie, ktoré pochádzajú z príspevkov tretích krajín; zdôrazňuje, že je to o to dôležitejšie, že Spojené kráľovstvo by sa chcelo zúčastňovať na niektorých rozpočtových programoch Únie v rámci nového VFR po roku 2020 ako nečlenský štát Únie, čo vyjadrilo počas rokovaní o svojom vystúpení z Únie;

Miera platieb

63.  pripomína, že platobné rozpočtové prostriedky sú logickým a právnym dôsledkom viazaných rozpočtových prostriedkov, a vyzýva aby sa budúce stropy platobných rozpočtových prostriedkov stanovili na primeranej úrovni, pričom sa ponechá len malý a realistický rozdiel medzi záväzkami a platbami; očakáva, že budúce stropy platieb zohľadnia na jednej strane potrebu plniť záväzky vyplývajúce zo súčasného rozpočtového obdobia, z ktorých sa stanú platby až po roku 2020, a na druhej strane potrebu plniť záväzky súvisiace s programami a nástrojmi po roku 2020;

64.  pripomína hromadenie neuhradených faktúr na konci predchádzajúceho VFR, čo sa prenieslo do súčasného VFR, a varuje pred zopakovaním sa takejto platobnej krízy pri prechode na budúci VFR, pretože by to malo vážne dôsledky pre príjemcov, ako sú študenti, univerzity, MSP a výskumníci; upozorňuje na súčasný trend nedostatočného plnenia platieb z dôvodu oneskorení vo vykonávaní programov za obdobie 2014-2020, čo vedie k zvyšovaniu úrovní nesplnených záväzkov, ktoré bude treba vyrovnať v rámci stropov budúceho VFR; žiada Komisiu a členské štáty, a to aj na úrovní ministrov financií, aby uskutočnili analýzu týchto oneskorení a predložili konkrétne opatrenia na zrýchlenie vykonávania programov v budúcnosti;

65.  poukazuje na predbežné výsledky rokovaní o finančnom vyrovnaní v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie, podľa ktorých sa bude Spojené kráľovstvo môcť v plnej miere zúčastňovať na financovaní a vykonávaní programov v období 2014 – 2020 so všetkými príslušnými finančnými dôsledkami;

Finančné nástroje

66.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ má k dispozícii celú škálu nástrojov na financovanie činností na úrovni EÚ, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií: na jednej strane najmä granty a na druhej iné finančné nástroje vo forme záruk, úverov, rozdelenia rizika alebo kapitálu; poukazuje aj na Európsky fond pre strategické investície, ktorého cieľom je mobilizovať súkromný a verejný kapitál v celej EÚ na podporu projektov v kľúčových oblastiach hospodárstva EÚ s cieľom dopĺňať obmedzené finančné prostriedky;

67.  berie na vedomie potenciál finančných nástrojov zvyšovať hospodársky a politický vplyv rozpočtu Únie; zdôrazňuje však, že sa môžu používať len v prípade projektov, ktoré vytvárajú príjmy v situáciách suboptimálnych investičných podmienok alebo zlyhania trhu, a preto sú len doplnkovou formou financovania, a nie alternatívou grantov; zdôrazňuje, že finančné nástroje by nemali nahrádzať už existujúce schémy verejného alebo súkromného financovania a mali by dodržiavať domáce a medzinárodné záväzky;

68.  pripomína svoju požiadavku, aby Komisia určila tie oblasti, v ktorých najlepšie slúžia granty, tie, v ktorých by viac vyhovovali finančné nástroje, a tie, kde by bolo možné skombinovať granty s finančnými nástrojmi, a mala by sa zaoberať otázkou primeranej rovnováhy medzi nimi; je presvedčený o tom, že dotácie by mali byť aj v budúcom VFR hlavným spôsobom financovania projektu EÚ; zdôrazňuje, že úvery, záruky, rozdelenie rizika a kapitálové financovanie by sa mali používať obozretne, na základe zodpovedajúceho posúdenia ex-ante a len v prípadoch, keď sa ich použitím môže preukázať jednoznačná pridaná hodnota a pákový účinok; konštatuje, že využívanie finančných nástrojov a súčinností s grantmi sa dá zlepšiť; požaduje väčšie úsilie o uľahčenie prístupu príjemcov k finančným nástrojom a väčšiu flexibilitu v medzisektorovom použití rôznych finančných nástrojov, aby sa tak prekonali reštriktívne pravidlá, ktoré bránia príjemcom využiť viaceré programy na projekty so zodpovedajúcimi cieľmi;

69.  vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho VFR zjednodušila a harmonizovala pravidlá, ktorými sa riadi používanie finančných nástrojov, s cieľom vytvoriť synergie medzi jednotlivými nástrojmi a dosiahnuť ich čo najúčinnejšie používanie; berie na vedomie možný návrh, ktorý si vyžaduje dôkladnú diskusiu, na jediný fond, ktorý zlúči finančné nástroje na úrovni EÚ, ktoré sú spravované centrálne; zastáva názor, že je potrebné poskytnúť jasnú štruktúru na výber z rôznych druhov finančných nástrojov v rôznych oblastiach politiky a na rôzne druhy opatrení a že na príslušné finančné nástroje by sa mali aj naďalej poskytovať finančné prostriedky v rámci samostatných rozpočtových riadkov s cieľom zabezpečiť prehľadnosť investícií; zdôrazňuje však, že žiadna takáto harmonizácia pravidiel nemôže mať vplyv na finančné nástroje, ktoré spravujú členské štáty v rámci politiky súdržnosti alebo v oblasti vonkajších vzťahov;

70.  pripomína svoje opakované výzvy na zvýšenie transparentnosti a demokratickej kontroly v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podporovaných z rozpočtu Únie;

Štruktúra

71.  domnieva sa, že štruktúra VFR by mala zvýšiť prehľadnosť politických a rozpočtových priorít pre európskych občanov, a požaduje jasnejšiu prezentáciu všetkých výdavkových oblastí EÚ; je presvedčený, že by sa mali náležite odzrkadliť hlavné piliere budúcich výdavkov EÚ;

72.  domnieva sa preto, že súčasné zobrazenie okruhov si vyžaduje určité zlepšenia, je však proti akýmkoľvek neodôvodneným radikálnym zmenám; navrhuje preto nasledujúcu štruktúru VFR na obdobie po roku 2020;

Okruh 1: Silnejšie a udržateľné hospodárstvo

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

v rámci priameho hospodárenia:

–  výskum a inovácie

–  priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky

–  digitálna transformácia hospodárstva a spoločnosti

–  veľké projekty v oblasti infraštruktúry

–  doprava, energetika, vesmír

–  životné prostredie a prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie

Okruh 2: Silnejšia súdržnosť a solidarita v Európe

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

–  hospodárska, sociálna a územná súdržnosť (v rámci zdieľaného hospodárenia)

 investície do inovácií, výskumu, digitalizácie, zmien v priemysle, MSP, dopravy, prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie, energetiky a životného prostredia

 zamestnanosť, sociálne veci a sociálne začlenenie, rodová rovnosť, znižovanie chudoby a demografické výzvy

–  vzdelávanie, vzdelávanie mládeže a celoživotné vzdelávanie

–  kultúra, občianstvo, médiá a komunikácia

–  demokracia, právny štát a základné práva

–  zdravie a bezpečnosť potravín

–  azyl, migrácia a integrácia, spravodlivosť a spotrebitelia

–  podpora vnútroštátnych správnych orgánov a koordinácia spolupráce s nimi

Okruh 3: Silnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

–  poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

–  námorné záležitosti a rybné hospodárstvo

Okruh 4: Väčšia zodpovednosť vo svete

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

–  medzinárodná spolupráca a rozvoj

–  susedstvo

–  rozširovanie

–  humanitárna pomoc

–  demokracia, právny štát, základné práva a rodová rovnosť

–  obchod

Okruh 5: Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

–  bezpečnosť vrátane kybernetickej bezpečnosti

–  reakcia na krízu a stabilita vrátane civilnej ochrany

–  spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

–  obrana vrátane výskumu a inovácie

Okruh 6: Účinná správa slúžiaca všetkým Európanom

–  finančné prostriedky na zamestnancov EÚ

–  finančné prostriedky na budovy a vybavenie inštitúcií EÚ

73.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prílohe k európskemu rozpočtu predložila všetky výdavky týkajúce sa EÚ, ktoré vznikajú mimo rozpočtu EÚ na základe medzivládnych dohôd a postupov; domnieva sa, že takéto každoročne poskytované informácie by poskytli celkový obraz o všetkých investíciách, ku ktorým sa členské štáty zaviazali na európskej úrovni;

III.Politiky

Silnejšie a udržateľné hospodárstvo

74.  zdôrazňuje dôležitosť dokončenia Európskeho výskumného priestoru, energetickej únie, jednotného európskeho dopravného priestoru a digitálneho jednotného trhu ako základných prvkov európskeho jednotného trhu;

75.  domnieva sa, že budúci VFR by sa mal viac zameriavať na rozpočtové zdroje v oblastiach, v ktorých sa preukazuje jasná európska pridaná hodnota a ktoré stimulujú hospodársky rast, konkurencieschopnosť, udržateľnosť a zamestnanosť vo všetkých regiónoch EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam výskumu a inovácií pri vytváraní udržateľnej znalostnej ekonomiky s vedúcim svetovým postavením a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre nedostatok finančných prostriedkov dostal v tejto oblasti v rámci súčasného VFR finančné prostriedky len veľmi malý podiel veľmi kvalitných projektov;

76.  vyzýva preto na podstatné zvýšenie celkového rozpočtu na 9. rámcový program v budúcom VFR, aby predstavoval aspoň 120 miliárd EUR; považuje túto výšku za primeranú na zabezpečenie celkovej konkurencieschopnosti Európy, jej vedúceho postavenia v oblasti vedy, technológií a priemyslu, zvládanie spoločenských výziev a na pomoc pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; požaduje najmä snahu stimulovať prelomové inovačné iniciatívy, ktoré vytvárajú trh, a to najmä pre MSP;

77.  žiada okrem toho väčšie zameranie na vykonávanie výskumu a inovácie prostredníctvom spoločných podnikov a iných nástrojov a na podporu investícií do kľúčových technológií s cieľom preklenúť nedostatok investícií v oblasti inovácie; zdôrazňuje, že zvýšenie prostriedkov musí byť spojené so zjednodušením postupov financovania; víta úsilie Komisie vyvíjané v tejto súvislosti a trvá na tom, že by sa v ňom malo v budúcom programovom období pokračovať, aby sa zabezpečil lepší prístup a rovnaké podmienky pre žiadateľov prostredníctvom nového systému hodnotenia žiadostí; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať opatrenia na stimulovanie vyváženej účasti zo všetkých členských štátov EÚ;

78.  víta nedávny návrh Komisie zabezpečiť financovanie Výskumného fondu pre uhlie a oceľ na nadchádzajúce roky; zdôrazňuje dôležitosť tohto fondu pre financovanie výskumu v tomto priemyselnom odvetví; je preto presvedčený, že je potrebné dlhodobé riešenie, ktorým by sa zabezpečilo financovanie po roku 2020, ako aj začlenenie fondu do rozpočtu Únie, aby mal Európsky parlament možnosť plniť si svoju úlohu ako orgán zodpovedný za kontrolu plnenia rozpočtu;

79.  zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky sú hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu, inovácií a zamestnanosti a vytvárajú 85 % všetkých nových pracovných miest; uznáva ich dôležitú úlohu v zabezpečení obnovy a oživenia udržateľného hospodárstva EÚ; pripomína, že v EÚ je viac než 20 miliónov MSP a že predstavujú 99 % všetkých podnikov; domnieva sa, že lepší prístup MSP k financovaniu vo všetkých členských štátoch by mal byť aj naďalej dôležitým politickým cieľom budúceho VFR, aby sa ešte viac posilnila ich konkurencieschopnosť a udržateľnosť; zdôrazňuje preto, že je potrebné podporovať podnikanie a zlepšovať podnikateľské prostredie pre MSP, aby mohli v plnej miere využiť svoj potenciál v súčasnom globálnom hospodárstve;

80.  víta úspech osobitného Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) v rámci súčasného VFR; zdôrazňuje vysokú úroveň vykonávania tohto programu a poukazuje na jeho schopnosť čerpať ešte viac; žiada preto zdvojnásobenie finančného krytia programu COSME, aby zodpovedal súčasným potrebám hospodárstva EÚ a veľmi vysokému záujmu o účasť;

81.  zdôrazňuje svoju pevnú podporu Európskemu fondu pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je mobilizovať v rámci súčasného VFR 500 miliárd EUR na nové investície do reálnej ekonomiky; domnieva sa, že EFSI už umožnil výrazné a cielené naštartovanie hospodárskych odvetví, ktoré vytvárajú udržateľný rast a pracovné miesta; zdôrazňuje pozitívny vplyv EFSI na poskytovanie financovania MSP v celej Únii; víta preto zámer Komisie predložiť legislatívny návrh na pokračovanie a zdokonalenie tohto investičného systému s osobitným rozpočtom, ktorý by v rámci nového VFR nemal byť financovaný na úkor existujúcich politík a programov; zdôrazňuje, že každý legislatívny návrh by mal byť založený na záveroch preskúmania Komisie a nezávislého hodnotenia; očakáva, že nový návrh bude účinne riešiť všetky nedostatky vo vykonávaní EFSI a posilní okrem iného aj geografické pokrytie fondu tak, aby jeho prínosy boli pociťované v celej Únii;

82.  trvá na tom, že VFR má význam pre odvetvia, ktoré závisia od dlhodobých investícií, ako je napríklad trvalo udržateľné odvetvie dopravy; zdôrazňuje, že dopravná infraštruktúra je hlavným pilierom jednotného trhu a základom udržateľného rastu a tvorby pracovných miest; konštatuje, že dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru spojeného so susediacimi krajinami si vyžaduje rozsiahlu dopravnú infraštruktúru a musí sa považovať za kľúčovú prioritu, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť EÚ a hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť vrátane okrajových a ostrovných oblastí; domnieva sa preto, že budúci VFR by mal umožniť dostatočné finančné prostriedky na projekty, ktoré prispievajú predovšetkým k dokončeniu základnej siete TEN-T a jej koridorov, v prípade ktorých je potrebné ďalšie rozšírenie; pripomína ciele stanovené v rámci COP 21 v súvislosti s dopravou v záujme boja proti zmene klímy, a vyzýva členské štáty, aby investovali do inteligentnej, udržateľnej a integrovanej verejnej dopravy;

83.  zdôrazňuje, že aktualizovaný a účinnejší program NPE by mal zahŕňať všetky druhy dopravy vrátane cestnej a železničnej infraštruktúry, ako aj vnútrozemské vodné cesty; domnieva sa, že by mal uprednostňovať širšie prepojenia medzi komplexnými sieťami a druhy dopravy, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií CO2 a zamerať sa na prepojenia a na dokončenie siete v okrajových oblastiach; opäť zdôrazňuje dôležitosť zlepšovania interoperability prostredníctvom európskeho systému riadenia železničnej dopravy a umožnenia plného využívania iniciatívy Jednotné európske nebo; vyzýva na dokončenie európskeho digitálneho systému riadenia letovej prevádzky;

84.  vyzýva na vytvorenie osobitnej rozpočtovej položky pre cestovný ruch v rámci nasledujúceho VFR s cieľom pokročiť smerom k vytvoreniu skutočnej európskej politiky cestovného ruchu, ktorá môže značne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest;

85.  vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do vývoja technológií novej generácie a presadzovala ich zavádzanie; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť financovanie na dokončenie digitálneho jednotného trhu, a to plným využívaním spektra, zabezpečením zvýšenia úrovne pevných sietí a zhustením mobilných sietí, podporou nasadzovania technológie 5G a gigabitových pripojení, ako aj ďalším napredovaním v harmonizácii predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií s cieľom vytvoriť správny regulačný rámec na zlepšenie internetového pripojenia v celej EÚ; zdôrazňuje, že telekomunikačná zložka NPE by mala naďalej podporovať infraštruktúru digitálnych služieb a vysokorýchlostných širokopásmových sietí tým, že umožní ich prístupnosť, a to aj vo vzdialených regiónoch a vidieckych oblastiach, a tým, že zvýši digitálnu gramotnosť, prepojenie a interoperabilitu; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať digitálnu transformáciu európskeho hospodárstva a spoločnosti a investovať do základných technológií, ako napríklad veľkých dát, umelej inteligencie alebo vysokovýkonnej výpočtovej techniky, do oblasti infraštruktúry a digitálnych zručností s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ a zlepšiť kvalitu života Európanov;

86.  považuje za veľmi dôležité zabezpečiť udržateľné a cenovo dostupné dodávky energie v Európe; požaduje preto nepretržitú podporu investícií zaistením diverzifikácie zdrojov a trás energie, zvýšením energetickej bezpečnosti a nezávislosti a posilnením energetickej účinnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom NPE v oblasti energetiky; zdôrazňuje najmä, že je dôležité zabezpečiť komplexnú podporu, najmä regiónov s vysokou spotrebou uhlíka, transformáciu energetiky, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, modernizáciu výroby elektriny, zdokonalenie cezhraničných prepojení a využívanie inteligentných sietí, technológie zachytávania, ukladania a používania oxidu uhličitého, ako aj modernizáciu diaľkového vykurovania; domnieva sa, že transformácia energetiky by sa vzhľadom na ciele v oblasti klímy mala zodpovedajúcim spôsobom podporovať predovšetkým v regiónoch a krajinách závislých od ťažby uhlia s cieľom skutočne prispieť k strategickému prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; požaduje vytvorenie komplexného fondu na podporu spravodlivej transformácie, najmä prostredníctvom vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, riešení v oblasti energetickej účinnosti, uskladnenia energie, riešení a infraštruktúry v oblasti elektromobility, modernizácie výroby a sietí elektrickej energie, moderných technológií výroby elektrickej energie vrátane zachytávania a ukladania CO2 (CCS), zachytávania, využívanie a ukladanie CO2 (CCU) a splyňovania uhlia, modernizácie diaľkového vykurovania vrátane vysokoúčinnej kombinovanej výroby, skorej adaptácie na budúce environmentálne normy, reštrukturalizácie odvetví závislých od ťažby uhlia, ako aj riešením spoločenských, sociálnych, ekonomických a environmentálnych vplyvov;

87.  zdôrazňuje strategický význam rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, ako je medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER), Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS), európsky systém satelitnej navigácie (Galileo), Európsky program pozorovania Zeme (Copernicus) a budúca vládna satelitná komunikácia (GOVSATCOM), v záujme konkurencieschopnosti, bezpečnosti a politickej sily EÚ v budúcnosti; poukazuje na to, že financovanie týchto rozsiahlych projektov treba zabezpečiť v rozpočte EÚ, ale zároveň obmedziť tak, aby sa zaistilo, že možné prekročenia nákladov neohrozia financovanie a úspešné vykonávanie ostatných politík Únie, ako to potvrdzuje predchádzajúci VFR v určitých jednotlivých prípadoch; pripomína, že na tento účel je v nariadení o VFR v súčasnosti stanovená maximálna suma na tieto projekty, a požaduje podobné ustanovenia v novom nariadení;

88.  zdôrazňuje význam a vedúcu úlohu EÚ v oblasti udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a boja proti zmene klímy, degradácii ekosystémov a strate biodiverzity; domnieva sa, že stabilné a primerané financovanie je nevyhnutné pre naplnenie medzinárodných záväzkov EÚ, ako je Parížska dohoda; pripomína, že budúci VFR by mal pomôcť Únii dosiahnuť tieto ciele a mal by prispieť k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050; zdôrazňuje, že EÚ by nemala financovať projekty a investície, ktoré sú v rozpore s dosahovaním týchto cieľov; vyzýva na dôsledné uplatňovanie hľadiska klímy v budúcich výdavkoch EÚ; požaduje v tejto súvislosti primerané financovanie príslušných programov, ako je LIFE + a zdvojnásobenie ich finančných zdrojov, ako aj vytvorenie vyhradených rozpočtových prostriedkov na biodiverzitu a riadenie sústavy Natura 2000;

Silnejšia súdržnosť a solidarita v Európe

89.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti by po roku 2020 mala zostať hlavnou investičnou politikou Európskej únie, ktorá bude zahŕňať všetky regióny EÚ, s cieľom riešiť zložité sociálno-ekonomické problémy a zároveň sústredí väčšinu zdrojov na najzraniteľnejšie regióny; domnieva sa, že okrem cieľa znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvoja a cieľa posilnenia konvergencie, ktoré sú zakotvené v zmluve, by sa politika súdržnosti mala zamerať na dosahovanie všeobecných politických cieľov EÚ, a navrhuje preto, aby sa tri fondy politiky súdržnosti – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond – v budúcom VFR sústredili najmä na poskytovanie podpory pre rast a konkurencieschopnosť, výskum a inováciu, digitalizáciu, zmeny v priemysle, MSP, dopravu, zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy, environmentálnu udržateľnosť spravodlivú energetickú transformáciu, zamestnanosť, sociálne začlenenie, rodovú rovnosť, znižovanie chudoby a demografické výzvy; zdôrazňuje, že tieto tri fondy predstavujú neoddeliteľnú súčasť politiky súdržnosti EÚ a môžu fungovať len spoločne v jednotnom rámci tejto politiky; okrem toho žiada, aby sa posilnila územná spolupráca vrátane cezhraničnej zložky a mestského rozmeru v politike, ako aj osobitné ustanovenia pre vidiecke, horské, ostrovné a odľahlé oblasti;

90.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zachovať financovanie politiky súdržnosti EÚ-27 v období po roku 2020 aspoň na úrovni rozpočtu na roky 2014 – 2020 v stálych cenách; zdôrazňuje, že HDP by mal byť naďalej jedným z parametrov prideľovania finančných prostriedkov politiky súdržnosti, domnieva sa však, že by ho mal dopĺňať súbor sociálnych, environmentálnych a demografických ukazovateľov, aby sa lepšie zohľadnili nové druhy rozdielov medzi regiónmi EÚ a v rámci nich vo všetkých členských štátoch; podporuje okrem toho zachovanie prvkov v novom programovom období, ktoré prispeli k modernizácii politiky súdržnosti a k jej väčšiemu zameraniu na výsledky v súčasnom VFR, t. j. tematickej koncentrácie, ex ante kondicionalít, rámca výkonnosti a prepojenia na hospodárske riadenie;

91.  je pevne odhodlaný splniť záväzok vyplývajúci z článku 9 ZFEÚ zaistiť sociálnu Európu a vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv na základe udržateľného rastu vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť a sociálny pokrok a podporovania rovnosti medzi ženami a mužmi, solidarity medzi generáciami a ochrany práv dieťaťa, ako sú zakotvené v zmluve; upozorňuje, že takéto vykonávanie si vyžaduje, aby sociálne politiky boli riadne financované, a zdôrazňuje následnú potrebu posilnenia existujúcich nástrojov, ktoré prispievajú k plneniu týchto cieľov, najmä ESF, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, EGF a EaSI; trvá na tom, aby sa v budúcom VFR zachovali a aby boli aj naďalej vykonávané predovšetkým prostredníctvom grantov;

92.  opakuje svoju výzvu Komisii a všetkým členským štátom, aby zriadili osobitný fond určený na záruku pre deti, čím sa deti stanú stredobodom rozširujúcich sa politík zmierňovania chudoby a zabezpečia sa zodpovedajúce zdroje na úplné vykonanie potrebných politických opatrení vrátane pomoci rodičom prekonať sociálne vylúčenie a nezamestnanosť prostredníctvom cielených zásahov;

93.  zdôrazňuje, že najmä ESF by mal rozšíriť svoju podporu rozvoja sociálneho dialógu, a to najmä zlepšením budovania kapacít sociálnych partnerov vrátane európskej sektorovej a medzisektorovej úrovne, a že tento záväzok by sa mal stať povinným pre členské štáty vo všetkých regiónoch EÚ;

94.  zdôrazňuje predovšetkým pretrvávajúcu potrebu bojovať proti nezamestnanosti a vylúčeniu mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy (NEET), a to v rámci komplexného prístupu k politikám v oblasti mladých ľudí na úrovni EÚ; žiada preto, aby sa prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí zdvojnásobili, a aby sa záruka EÚ pre mladých ľudí vykonávala úplne, pričom v nasledujúcom programovom období treba zabezpečiť rýchle a zjednodušené využívanie fondov a trvalé a stabilné financovanie; zdôrazňuje potrebu lepšej regulácie s cieľom zabezpečiť nediskriminačnú účasť na programe pre mladých ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia; domnieva sa, že investície na podporu rozvoja vzdelávania a odbornej prípravy, najmä rozvíjania digitálnej gramotnosti, sú aj naďalej jednou z najdôležitejších priorít EÚ; trvá na tom, že tento program nesmie nahrádzať výdavky, ktoré boli predtým financované z vnútroštátnych rozpočtov;

95.  vyjadruje podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mladých ľudí, športu, demokracie, občianstva a občianskej spoločnosti, ktoré jednoznačne preukázali európsku pridanú hodnotu a sú stále veľmi obľúbené u príjemcov; zasadzuje sa preto za neustále investovanie do rámca vzdelávania a odbornej prípravy 2020 prostredníctvom programu Erasmus +, Kreatívna Európa a Európa pre občanov, s cieľom osloviť ľudí všetkých vekových skupín, a najmä mladých ľudí; pripomína svoju podporu pri posilňovaní vonkajšieho rozmeru programov Erasmus+ a Kreatívna Európa; odporúča okrem toho pokračovanie Európskeho zboru solidarity s adekvátnymi zdrojmi, ktoré nebudú na úkor iných programov EÚ; zdôrazňuje aj veľký prínos kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť v EÚ;

96.  odporúča zriadiť interný Európsky fond pre demokraciu, ktorý bude spravovať Komisia, na posilnenie podpory občianskej spoločnosti a MVO, ktoré pôsobia v oblasti demokracie a ľudských práv;

97.  požaduje najmä aspoň trojnásobné zvýšenie rozpočtu na program Erasmus+ v budúcom VFR s cieľom osloviť omnoho viac mladých ľudí, mládežníckych organizácií a študentov stredných škôl a učňov v celej Európe a poskytovať im cenné kompetencie a životné zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania, príležitostí neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa orientovaných na študenta, najmä dobrovoľníctva a práce s mládežou; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala ľuďom pochádzajúcim zo znevýhodneného sociálno-ekonomického zázemia, čím sa im umožní, aby sa zúčastnili na programe, ako aj osobám so zdravotným postihnutím;

98.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na projekt Európsky poukaz na Interrail k 18. narodeninám a v ďalšom VFR predložila osobitný program s dostatočnými ročnými rozpočtovými prostriedkami na pokrytie všetkých žiadostí o bezplatnú železničnú prepravu pochádzajúcu od mladých Európanov, ktorí dosiahnu v danom roku vek 18 rokov; zdôrazňuje, že takýto projekt by sa stal kľúčovým prvkom pri zvyšovaní európskeho povedomia a identity, najmä v súvislosti s hrozbami, ako je populizmus a šírenie dezinformácií; opäť zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľa takéhoto programu sa od Komisie očakáva návrh riadneho právneho základu;

99.  očakáva, že v oblasti azylu a migrácie Európska únia prejde po roku 2020 z krízového riadenia na trvalú spoločnú európsku politiku; zdôrazňuje, že opatrenia v tejto oblasti by mali spadať pod osobitný nástroj, napr. Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); zdôrazňuje, že budúci fond, ako aj príslušné agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci musia byť vybavené primeranou úrovňou financovania na celý ďalší VFR s cieľom riešiť komplexné výzvy v tejto oblasti; domnieva sa tiež, že AMIF by mali dopĺňať ďalšie zložky na riešenie tejto problematiky v rámci iných politík, najmä európske štrukturálne a investičné fondy a nástroje na financovanie vonkajšej činnosti, pretože nemožno očakávať, že obrovské a komplexné potreby v tejto oblasti vyrieši jediný nástroj; uznáva okrem toho význam kultúrnych, vzdelávacích, mládežníckych a športových programov pri integrácii utečencov a migrantov do európskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby posúdila, či možno posilniť úlohu európskych miest v rámci európskej azylovej politiky zavedením systému stimulov, ktorý ponúka finančnú podporu na ubytovanie utečencov a hospodársky rozvoj priamo pre mestá za prijímanie utečencov a žiadateľov o azyl;

100.  uznáva európsku pridanú hodnotu spolupráce pri riešení spoločných hrozieb pre verejné zdravie; konštatuje, že ani jeden členský štát nemôže riešiť cezhraničné problémy v oblasti zdravia sám, a žiada, aby sa v budúcom VFR zohľadnila zodpovednosť EÚ za vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti verejného zdravia, systémov zdravotníctva a zdravotných problémov súvisiacich so životným prostredím a podporu členských štátov v znižovaní nerovností v oblasti zdravia; domnieva sa, že na základe pozitívnych výsledkov prebiehajúcich činností v tejto oblasti by súčasťou nasledujúceho VFR mal byť rozsiahly program novej generácie v oblasti zdravia, ktorý bude riešiť tieto otázky na cezhraničnej úrovni, napríklad vypracovaním inovatívnych riešení pre poskytovane zdravotnej starostlivosti vrátane digitálneho zdravia, ako sú európske referenčné siete, a ktorý poskytne podporu členským štátom vo forme výmeny údajov, dôkazov a osvedčených postupov; pripomína, že dobré zdravie je predpokladom dosahovania ďalších cieľov stanovených EÚ a že politiky v oblastiach, ako sú poľnohospodárstvo, životné prostredie, zamestnanosť, sociálne veci či začlenenie, majú tiež vplyv na zdravie Európanov; vyzýva preto na posilnenie posúdení vplyvu na zdravie a medziodvetvovej spolupráce v tejto oblasti v budúcom VFR;

Silnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

101.  potvrdzuje, že modernizovaná spoločná poľnohospodárska politika má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, udržanie vidieckeho obyvateľstva a zamestnanosti, trvalo udržateľný rozvoj a udržateľnosť v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj zabezpečenie zdravých, vysokokvalitných a cenovo dostupných potravinárskych produktov pre Európanov; poukazuje na to, že požiadavky týkajúce sa potravín a zdravia sa zvýšili, rovnako ako potreba podporovať prechod poľnohospodárov na ekologickejšie poľnohospodárske postupy a bojovať proti zmene klímy; zdôrazňuje, že treba podporovať istotu príjmov poľnohospodárov a posilniť prepojenie medzi SPP a poskytovaním verejných statkov; zdôrazňuje, že SPP patrí medzi politiky s najvyššou mierou integrácie a že je financovaná predovšetkým na úrovni EÚ, a preto nahrádza vnútroštátne výdavky;

102.  zdôrazňuje, že rozpočet SPP v budúcom VFR by mal ostať aspoň na súčasnej úrovni EÚ-27 v stálych cenách; zdôrazňuje, že nové výzvy, ktorým musí budúca SPP čeliť, si vyžadujú primerané finančné prostriedky pridelené na základe analýzy súčasnej politiky a budúcich potrieb; zdôrazňuje, že priame platby vytvárajú jasnú pridanú hodnotu EÚ a posilňujú jednotný trh tým, že zabraňujú narúšaniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi; namieta v tejto súvislosti proti akémukoľvek návratu na vnútroštátnu úroveň a prípadnému vnútroštátnemu spolufinancovaniu priamych platieb; zdôrazňuje potrebu pokračovať v opatreniach udržiavajúcich výrobu v sektoroch, ktoré sú životne dôležité pre zraniteľné oblasti, zreformovať rezervu na krízové situácie v poľnohospodárstve, zvýšiť financovanie tak, aby bolo v súlade s reakciami na rôzne cyklické krízy v citlivých odvetviach, vytvoriť nové nástroje, ktoré dokážu zmierniť cenovú volatilitu a zvýšiť finančné prostriedky na programy osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI); vyzýva Komisiu, aby pokračovala v procese konvergencie priamych platieb a zabezpečila potrebný finančný a právny rámec pre potravinový dodávateľský reťazec s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám; pripomína, že vidiecke oblasti v EÚ stoja pred vážnymi problémami, a preto potrebujú osobitnú podporu;

103.  zdôrazňuje sociálno-ekonomický a ekologický význam odvetvia rybárstva, morského prostredia a „modrého hospodárstva“ a ich príspevok k udržateľnej potravinovej sebestačnosti EÚ z hľadiska zabezpečenia udržateľnosti európskej akvakultúry a rybárstva a zmiernenia ich vplyvu na životné prostredie; poukazuje na to, že spoločná rybárska politika je výlučnou právomocou EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu osobitného, nezávislého a prístupného rybárskeho fondu na vykonávanie tejto politiky; žiada opätovné zavedenie programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter pre rybné hospodárstvo, keďže ide o veľmi dôležitý program pre najvzdialenejšie regióny EÚ; žiada, aby sa úroveň finančných prostriedkov vyhradených v súčasnom VFR pre odvetvie rybárstva prinajmenšom zachovala a aby sa v prípade vzniku nových potrieb zvýšili finančné prostriedky na námorné záležitosti; upozorňuje na možné negatívne účinky tzv. tvrdého brexitu v tomto odvetví; poznamenáva, že doplňujúce možnosti financovania by mohli okrem nenávratnej pomoci poskytnúť ďalšie finančné nástroje;

Väčšia zodpovednosť vo svete

104.  zdôrazňuje, že svet stojí pred mnohými výzvami, medzi ktoré patria konflikty, kybernetické útoky, terorizmus a radikalizácia, dezinformácie, prírodné katastrofy, zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia, porušovanie ľudských práv a rodová nerovnosť; domnieva sa, že Únia má osobitnú politickú a finančnú zodpovednosť, ktorej základom je skutočná európska zahraničná politika založená na pravidlách a hodnotách, podpora stability, bezpečnosti, demokratickej správy a udržateľný rozvoj našich partnerov, ako aj odstránenie chudoby a reakcia na krízy;

105.  zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky na vonkajšiu činnosť by sa mali výrazne zvýšiť, ak má Únia plniť svoju úlohu v rámci svojej globálnej stratégie a vo svojich politikách rozširovania, susedstva a rozvoja, ako aj v riešení núdzových situácií; očakáva, že v budúcom VFR sa odzrkadlia bezprecedentné potreby krajín južného a východného susedstva, ktoré zápasia s konfliktmi a dôsledkami výziev, ktoré predstavuje migrácia a utečenci; požaduje pridelenie vyšších rozpočtových prostriedkov na riešenie rastúcej potreby humanitárnej pomoci vyplývajúcej z prírodných a človekom spôsobených katastrof, pričom treba predísť akémukoľvek rozdielu medzi záväzkami a platbami; domnieva sa, že je potrebné, aby Únia zvýšila financovanie Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA); okrem toho zdôrazňuje potrebu dodatočných zdrojov na financovanie investičného plánu pre Afriku s cieľom podporiť inkluzívny rast a trvalo udržateľný rozvoj, a riešiť tak niektoré zo základných príčin neregulárnej migrácie;

106.  pripomína, že rozvojová politika EÚ sa riadi viacerými záväzkami, najmä cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, akčným programom z Addis Abeby o financovaní rozvoja, parížskou dohodou o zmene klímy a Európskym konsenzom o rozvoji, ako aj súdržnosťou politík v záujme rozvoja a zásadami účinnosti pomoci; upriamuje pozornosť na záväzok EÚ a členských štátov zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na 0,7 % HDP do roku 2030 vrátane 20 % ODA EÚ na sociálne začleňovanie a ľudský rozvoj a 0,2 % HND EÚ na ODA pre najmenej rozvinuté krajiny;

107.  konštatuje, že rozvojová pomoc môže zohrávať dôležitú úlohu pri riešení základných príčin migrácie a podpore stability, ale domnieva sa, že ODA by sa nemala použiť na pokrytie nákladov darcov na utečencov; berie na vedomie možnú úlohu ODA v uľahčení mobilizácie financovania z iných zdrojov, a zdôrazňuje, že je potrebné výraznejšie zapojenie súkromného sektora prostredníctvom možného pokračovania vonkajšieho investičného plánu, v nadväznosti na jeho hodnotenie;

108.  podporuje priame poskytovanie finančných prostriedkov organizáciám občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, a to najmä v tretích krajinách, v ktorých je ohrozená demokracia a právny štát; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu nástrojov vonkajšieho financovania rýchlo reagovať na politický vývoj a posilniť zásadu viac za viac;

109.  je pripravený zvážiť zjednodušenú a efektívnejšiu štruktúru pre nástroje vonkajšieho financovania, pokiaľ sa ňou zvyšuje transparentnosť, zodpovednosť, účinnosť, súdržnosť a pružnosť, a rešpektujú sa ňou ciele príslušných politík; požaduje zachovanie osobitných samostatných nástrojov predvstupovej pomoci, susedskej politiky a rozvojovej a humanitárnej pomoci z dôvodu ich osobitných politických a finančných čŕt; konštatuje, že v rámci tejto štruktúry by prostriedky na ERF mali byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec dohodnutých stropov bez mierového nástroja pre Afriku a príslušné trustové fondy a nástroje by mali byť začlenené transparentnejšie;

110.  zdôrazňuje, že je potrebná vyššia flexibilita, aby bola možná mobilizácia dodatočných zdrojov a rýchle financovanie; mohol by zvážiť, v rámci celkového zvýšenia v nástrojoch na financovanie vonkajšej činnosti, väčšiu nepridelenú rezervu určenú na zvýšenie vlastnej flexibility; zdôrazňuje však, že takáto flexibilita by sa nemala dosiahnuť na úkor dlhodobých politických cieľov a geografických a tematických priorít, predvídateľnosti dlhodobého financovania, parlamentnej kontroly a konzultácií s partnerskými krajinami a občianskou spoločnosťou;

Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých

111.  domnieva sa, že nový okruh venovaný oblasti Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých by bol vyjadrením toho, že Únia považuje túto vznikajúcu politickú zodpovednosť za prioritu, uznaním jej špecifickej povahy a že by sa tým dosiahla konzistentnosť medzi jej vnútorným a vonkajším rozmerom;

112.  zdôrazňuje, že úroveň a mechanizmy financovania v oblasti vnútornej bezpečnosti by sa mali od začiatku a na celé obdobie trvania budúceho VFR zvýšiť, aby sa predišlo každoročnému systematickému používaniu ustanovení VFR o flexibilite; žiada, aby sa orgánom presadzovania práva (Europol, Eurojust a Cepol), ako aj Agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA) poskytli dostatočné zdroje, aby mali prostriedky na plnenie a riadenie svojich nových úloh; vyzdvihuje úlohu Agentúry Európskej únie pre základné práva pri chápaní a riešení fenoménov ako radikalizácia, marginalizácia, nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti;

113.  domnieva sa, že budúci VFR musí podporovať vytvorenie európskej obrannej únie; očakáva, že po oznámeniach Komisie v tejto oblasti budú predložené príslušné legislatívne návrhy vrátane návrhu týkajúceho sa osobitného programu EÚ pre výskum v oblasti obrany a programu rozvoja obranného priemyslu, ktorý doplnia investície členských štátov do vybavenia v rámci spolupráce; opäť v tejto súvislosti potvrdzuje svoje silné presvedčenie, že ďalšie politické priority by mali byť spojené s dodatočnými finančnými prostriedkami; pripomína, že zvýšená obranná spolupráca, spojenie výskumu a vybavenia a odstránenie duplicity posilnia strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a povedú k výraznému zvýšeniu účinnosti, ktorého hodnota sa často odhaduje na približne 26 miliárd EUR ročne;

114.  v súvislosti so zvýšenou pozornosťou, ktorá sa venuje bezpečnosti a obrane v Únii, požaduje nové posúdenie všetkých výdavkov na vonkajšiu bezpečnosť; očakáva predovšetkým reformu mechanizmu Athena a mierového nástroja pre Afriku po začlenení ERF do rozpočtu; víta nedávne záväzky, ktoré prijali členské štáty v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, a žiada podpredsedníčku Komisiu / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby poskytli jasné informácie o ich budúcom financovaní; požaduje následnícky program nástroja na podporu stability a mieru, ktorý bude klásť dôraz na reakciu na krízu a budovanie kapacít v záujme bezpečnosti a rozvoja, a zároveň poskytne právne podložené riešenie budovania vojenských kapacít;

115.  zdôrazňuje prvoradý význam mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý umožnil koordinovanú pomoc EÚ pri prírodných a človekom spôsobených katastrofách v celej Únii a mimo nej; poukazuje na nepochybnú pridanú hodnotu operácií civilnej ochrany pri účinnom boji proti katastrofám, ktoré sú čoraz častejšie a komplikovanejšie, pričom zároveň posilňujú pocit európskej solidarity medzi občanmi EÚ v čase núdze; víta nedávne návrhy Komisie na posilnenie civilnej ochrany EÚ posilnením pripravenosti a preventívnych opatrení vrátane vytvorenia osobitnej rezervy operačných kapacít na úrovni Únie; vyzýva na to, aby sa posilnené opatrenia v tejto oblasti spojili s primeraným financovaním v rámci budúceho VFR;

Účinná správa slúžiaca všetkým Európanom

116.  domnieva sa, že stabilná, účinná a vysokokvalitná verejná správa je nevyhnutná na vykonávanie politík Únie a obnovenie dôvery občanov a posilnenie dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a s občanmi na všetkých úrovniach; zdôrazňuje v tejto súvislosti úlohu inštitúcií, ktoré sú zložené z demokraticky zvolených členov; pripomína, že podľa Dvora audítorov inštitúcie, orgány a agentúry EÚ znížili počet zamestnancov o 5 %, ako bolo stanovené v ich plánoch pracovných miest; zastáva názor, že by už nemali byť vystavené takémuto ďalšiemu horizontálnemu znižovaniu pracovných miest; vyjadruje svoju dôraznú opozíciu voči opakovaniu takzvaného fondu prerozdelenia zamestnancov pre agentúry;

117.  víta iniciatívy inštitúcií, orgánov a agentúr zamerané na ďalšie zvýšenie účinnosti prostredníctvom väčšej administratívnej spolupráce a združovaním určitých funkcií, ktorými sa dosahujú úspory v rozpočte Únie; upozorňuje, že v prípade niektorých agentúr by bolo možné ďalšie zvýšenie účinnosti, najmä prostredníctvom zvýšenej spolupráce medzi agentúrami s podobnými úlohami v oblasti dohľadu nad finančným trhom a agentúrami s viacerými miestami pôsobenia; vyzýva vo všeobecnosti na dôkladné posúdenie možností zoskupovania agentúr podľa strategického charakteru ich úloh a ich výsledkov s cieľom vytvoriť synergie medzi agentúrami, napríklad pokiaľ ide o Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy v Paríži;

118.  domnieva sa, že inštitúcie a orgány EÚ by mali rešpektovať geografickú aj rodovú rovnováhu;

119.  vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus, ktorý umožní, aby voči členským štátom, ktoré nerešpektujú hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), mohli byť vyvodené finančné dôsledky; upozorňuje však, že koneční príjemcovia prostriedkov z rozpočtu Únie nesmú byť v žiadnom prípade dotknutí porušovaním pravidiel, za ktoré nie sú zodpovední; je preto presvedčený, že rozpočet Únie nie je vhodným nástrojom na riešenie porušení článku 2 ZEÚ, a že akékoľvek prípadné finančné dôsledky, by mali hradiť členské štáty nezávisle od plnenia rozpočtu;

120.  zdôrazňuje, že odstránenie diskriminácie, ako aj rodovej nerovnosti a násilia založeného na rodovej príslušnosti je nevyhnutné na splnenie záväzkov EÚ na ceste k inkluzívnej Európe; preto podporuje uplatňovanie rodového hľadiska a rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ v rámci budúceho VFR, ako aj posilnený rozpočtový rozmer v boji proti všetkým prípadom diskriminácie, s osobitnou pozornosťou venovanou rodovému hľadisku v rámci politiky v oblasti migrácie a azylu a vonkajších politík EÚ;

121.  zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť, aby ženy mali prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a aby sa mimoriadna pozornosť venovala osobitným potrebám zraniteľných osôb vrátane maloletých a iných ohrozených skupín vrátane komunity LGBTI;

122.  obhajuje názor, že znevýhodneným cieľovým skupinám, najmä osobám so zdravotným postihnutím a Rómom, by sa mala poskytovať cielená podpora, pričom treba vylúčiť segregačné praktiky, a súhlasí s tým, aby Rómovia boli aj naďalej uvedení v zozname príjemcov prostriedkov z ESF a EFRR;

123.  konštatuje, že z dôvodu ich izolácie od európskeho kontinentu musia najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia (ZKÚ) čeliť osobitným prírodným, hospodárskym a sociálnym problémom; domnieva sa, že by sa pre tieto regióny mali prijať na mieru šité opatrenia a riadne odôvodnené výnimky; požaduje, aby sa najvzdialenejším regiónom a zámorským krajinám a územiam poskytovala podpora EÚ aj v ďalšom VFR, najmä v rámci politiky súdržnosti pre najvzdialenejšie regióny a v rámci osobitného nástroja pre ZKÚ, na ich prístup k výskumným programom a na boj proti osobitným výzvam spojeným so zmenou klímy, ktorým čelia;

124.  nalieha na Komisiu, aby v záujme riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti rozpočtu Európskej únie zvážila vytvorenie vhodných podmienok na predchádzanie korupcii a finančným podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad colnými podvodmi, ktoré viedli k výraznej strate príjmov pre rozpočet Únie; žiada členské štáty, ktoré namietali proti právnemu rámcu Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie, aby prehodnotili svoje stanovisko s cieľom umožniť rýchle riešenie tohto problému;

IV.Postup a rozhodovací proces

125.  pripomína, že prijatie nariadenia o VFR si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje navyše, že Európsky parlament a Rada sú pri prijímaní ročného rozpočtu EÚ dve rovnocenné zložky rozpočtového orgánu, zatiaľ čo o sektorových právnych predpisoch, na základe ktorých vzniká prevažná väčšina programov EÚ vrátane ich finančného krytia, sa rozhoduje v rámci riadneho legislatívneho postupu; očakáva preto postup rozhodovania o budúcom VFR, v ktorom bude zachovaná úloha aj výsady Európskeho parlamentu, ako je stanovené v zmluvách; trvá na tom, že nariadenie o VFR nie je vhodné na prijímanie zmien v nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila samostatný návrh na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ, kedykoľvek je potrebné vykonať zmeny tohto nariadenia;

126.  vyjadruje svoju ochotu začať ihneď štruktúrovaný dialóg s Komisiou a Radou o VFR na obdobie po roku 2020 s cieľom uľahčiť následné rokovania a umožniť dosiahnutie dohody do konca tohto funkčného obdobia; je pripravený diskutovať s Radou o pozíciách stanovených v súčasnom uznesení, aby umožnil lepšie pochopenie očakávaní Európskeho parlamentu v súvislosti s budúcim VFR;

127.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že Komisia má oznámiť svoje návrhy v máji 2018, by malo byť formálne rozhodnutie o budúcom VFR prijaté v priebehu jedného roka; domnieva sa, že napriek počiatočnému oneskoreniu v predkladaní návrhov Komisie by sa dohoda o VFR na obdobie po roku 2020 mala dosiahnuť včas, aby sa vyslal dôležitý politický signál, pokiaľ ide o schopnosť Únie ďalej budovať konsenzus o budúcnosti EÚ a o zodpovedajúcich finančných prostriedkoch; zdôrazňuje, že tento časový plán umožní okrem iného rýchle prijatie všetkých odvetvových nariadení, a teda začatie nových programov hneď od 1. januára 2021; pripomína, že v predchádzajúcich finančných rámcoch sa nové programy začínali v zásade až niekoľko rokov po začiatku obdobia;

128.  nazdáva sa, že novozvolený Európsky parlament môže absolútnou väčšinou všetkých svojich poslancov v lehote 6 mesiacov po voľbách do Európskeho parlamentu požiadať Komisiu, aby navrhla revíziu odvetvových právnych predpisov stanovujúcich nové programy EÚ pre budúci VFR, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom volebnom období;

129.  zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa podstatné diskusie medzi všetkými tromi inštitúciami začali čo najskôr; zdôrazňuje, že všetky prvky nariadenia o VFR vrátane stropov VFR budú súčasťou rokovaní o VFR a malo by sa o nich rokovať dovtedy, kým sa nedosiahne konečná dohoda; pripomína v tejto súvislosti kritický postoj Európskeho parlamentu k postupu, ktorý viedol k prijatiu súčasného nariadenia o VFR, a k vplyvnej úlohe, ktorú zohrávala v tomto postupe Európska rada, ktorá neodvolateľne rozhodla o množstve bodov vrátane stropov VFR a viacerých ustanoveniach týkajúcich sa odvetvových politík;

130.  zastáva názor, že postupy spojené s nadchádzajúcimi rokovaniami o VFR, konkrétne zapojenie Európskeho parlamentu do jednotlivých fáz tohto postupu, by mali byť bezodkladne schválené počas bulharského predsedníctva a pred predložením návrhov o VFR; očakáva v tejto súvislosti, že Komisia poskytne Európskemu parlamentu včas ten istý objem informácií, ako má k dispozícii Rada; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť nakoniec zakotvené aj v MID ako v prípade ročného rozpočtového postupu;

131.  domnieva sa, že požiadavka jednomyseľnosti pri prijímaní nariadenia o VFR predstavuje v tomto procese skutočnú prekážku; vyzýva v tomto zmysle Európsku radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku uvedenú v článku 312 ods. 2 ZFEÚ, aby sa tak umožnilo prijatie nariadenia o VFR kvalifikovanou väčšinou; okrem toho pripomína, že v článku 48 ods. 7 ZEÚ sa môže uviesť aj všeobecná premosťovacia doložka s cieľom uplatniť riadny legislatívny postup; zdôrazňuje, že prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní nariadenia o VFR by bol v súlade s rozhodovacím postupom pri prijímaní takmer všetkých viacročných programov EÚ, ako aj ročného postupu prijímania rozpočtu EÚ;

o
o   o

132.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0363.
(8) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2018)0076.


Reforma systému vlastných zdrojov Európskej únie
PDF 490kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie (2017/2053(INI))
P8_TA(2018)0076A8-0041/2018

Európsky parlament,

—  so zreteľom na článok 311 a článok 332 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—  so zreteľom na články 106a a 171 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(1),

—  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie(2),

—  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť(3),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v Európskej únii pre digitálny jednotný trh (COM(2017)0547),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie(4),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(5),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup(6),

—  so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(7),

—  so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. decembra 2014(8) o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev,

—  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016(9) o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020,

—  so zreteľom na správu z decembra 2016 s názvom Budúce financovanie EÚ – záverečná správa a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje,

—  so zreteľom na článok 1 rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

—  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre ústavné veci (A8-0041/2018),

A.  keďže podľa Rímskej zmluvy z 25. marca 1957 malo byť Európske hospodárske spoločenstvo financované národnými príspevkami len počas prechodného obdobia a následne malo byť financované systémom vlastných zdrojov;

B.  keďže Európska rada v Luxemburgu v apríli 1970 rozhodla o systéme vlastných zdrojov, ktorým sa ukončili národné príspevky a zaviedli dva skutočne vlastné zdroje: poľnohospodárske odvody a clá, ktoré dopĺňa tretí zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH);

C.  keďže v júni 1988 Európska rada zaviedla vlastné zdroje založené na HND členských štátov, pretože príjmy z existujúcich vlastných zdrojov neboli dostatočné na pokrytie celkových výdavkov v rámci rozpočtu EÚ;

D.  keďže podiel zdroja založeného na HND výrazne vzrástol z približne 11 % v roku 1988 na 69 % v roku 2014, čím sa z tohto „zostatkového“ „vyrovnávacieho“ zdroja de facto stal najväčší zdroj príjmov rozpočtu EÚ v súčasnosti; keďže zdroj založený na DPH v súčasnosti predstavuje približne 12 % rozpočtu EÚ, tradičné vlastné zdroje (colné poplatky, poľnohospodárske clá a odvody za cukor a izoglukózu) predstavujú približne 13 %, pričom zvyšné percento je pokryté z ostatných príjmov vrátane daní platených zamestnancami EÚ alebo pokutami zaplatenými podnikmi, ktoré porušili s právo hospodárskej súťaže;

E.  keďže od zavedenia korekcie pre spojené kráľovstvo na zasadnutí Európskej rady vo Fontainebleau v roku 1984, na základe ktorej sa nahrádza 66 % čistého príspevku Spojeného kráľovstva, sa postupne zaviedli rôzne iné zvýhodnenia a korekčné mechanizmy s cieľom riešiť nedostatky takzvaných prevádzkových rozpočtových sáld niektorých členských štátov; keďže takéto úpravy sa v súčasnosti týkajú predovšetkým buď zníženia financovania korekcie pre Spojené kráľovstvo, alebo hrubého zníženia príspevku založeného na HND alebo DPH;

F.  keďže Európsky parlament v mnohých uzneseniach v uplynulých desiatich rokoch poukázal na problémy a zložitosť systému vlastných zdrojov EÚ a opakovane požadoval hĺbkovú reformu, aby bol tento systém jednoduchší, transparentnejší a demokratickejší, a to aj zavedením nových a skutočných vlastných zdrojov, ktoré by postupne a v maximálnej možnej miere mali nahradiť príspevky založené na HND;

G.  keďže Komisia v roku 2011 predložila ambiciózny balík právnych predpisov týkajúcich sa vlastných zdrojov (COM(2011)0510), predložený spolu s návrhom VFR na roky 2014 – 2020, a to s cieľom dosiahnuť zjednodušenie príspevkov členských štátov, zavedenie nových vlastných zdrojov – reformovanej DPH a dane z finančných transakcií (DFT) – a reformu korekčných mechanizmov; keďže tieto návrhy Rada nezohľadnila;

H.  keďže v dôsledku rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 bola zriadená skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorej súčasťou sú zástupcovia všetkých troch hlavných inštitúcií EÚ a ktorej predsedá Mario Monti; keďže v decembri 2016 skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje predložila svoju záverečnú správu a odporúčania, ktoré predstavujú základ pre vypracovanie pozície Európskeho parlamentu, ako sa uvádza v tomto uznesení; zdôrazňuje, že túto správu prijali jednomyseľne všetci členovia tejto skupiny vrátane členov vymenovaných Radou;

1.  konštatuje, že Komisia do mája 2018 predloží svoj návrh VFR na obdobie po roku 2020; požaduje, aby budúci VFR, ktorý predloží Komisia, obsahoval ambiciózne návrhy na revíziu rozhodnutia o vlastných zdrojoch a všetkých súvisiacich legislatívnych aktov, pričom sa ním zároveň zavedú nové vlastné zdroje; zdôrazňuje, že počas nadchádzajúcich rokovaní medzi Radou a Európskym parlamentom sa strana výdavkov aj strana príjmov v budúcom VFR budú považovať za jeden celok; konštatuje, že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov sa nedosiahne žiadna dohoda o VFR;

2.  predkladá toto uznesenie s cieľom vyjadriť svoje stanovisko k hlavným prvkom reformy systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zloženia súboru nových vlastných zdrojov, ako aj k prvkom súčasného systému, ktoré by mali zostať v platnosti; vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu pri vypracúvaní legislatívnych návrhov o vlastných zdrojoch EÚ, ktoré by mali byť ambiciózne, pokiaľ ide o rozsah, a predložené spolu s návrhmi VFR na obdobie po roku 2020; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutne potrebné dosiahnuť výrazný pokrok na strane príjmov rozpočtu EÚ s cieľom uľahčiť dosiahnutie dohody o budúcom VFR;

I.PRÁVNY RÁMEC A ROZHODOVACÍ PROCES

3.  pripomína, že článok 311 ZFEÚ ustanovuje: „Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík. Rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy“; zdôrazňuje preto, že právna požiadavka, aby sa rozpočet EÚ pokrýval zo skutočných vlastných zdrojov, vyplýva priamo zo zmluvy;

4.  pripomína, že v článku 310 ZFEÚ sa uvádza, že rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe; v tom zmysle konštatuje, že príjmy by mali pokrývať všetky výdavky, ako ich každoročne prijíma rozpočtový orgán; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ nemôže mať ročný deficit, ani byť financovaný požičiavaním peňazí na finančných trhoch;

5.  konštatuje, že hlavný legislatívny akt, ktorým sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov, tzv. rozhodnutie o vlastných zdrojoch (RVZ), prijíma Rada jednomyseľne po konzultácii s Európskym parlamentom a že toto rozhodnutie musia ratifikovať všetky členské štáty; zdôrazňuje, že toto je jeden z najkomplexnejších legislatívnych postupov stanovených v zmluve;

6.  konštatuje, že v tomto legislatívnom akte Rada stanovuje okrem iného aj strop vlastných zdrojov a môže zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov alebo zrušiť existujúce kategórie; zdôrazňuje, že hoci RVZ nemá určený dátum skončenia platnosti, je priamo spojené s príslušným VFR, v ktorom sa stanovuje maximálna výška výdavkov za obdobie, na ktoré sa vzťahuje;

7.  pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa zaviedli nové ustanovenia, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vlastných zdrojov, ktorými sa Rade umožňuje po udelení súhlasu Európskeho parlamentu prijať nariadenie kvalifikovanou väčšinou; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré vykonávacie ustanovenia, najmä tie, ktoré sa týkajú výpočtu zdrojov založených na HND, sú stále súčasťou RVZ; požaduje preto bezproblémovejší postup prijímania RVZ; vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci budúcej revízie zmluvy podporili požiadavku Európskeho parlamentu na úpravu článku 311 ZFEÚ s cieľom posilniť úlohu Európskeho parlamentu v rámci postupu prijímania vlastných zdrojov;

8.  pripomína, že členské štáty sú zodpovedné za svoje fiškálne politiky, a zdôrazňuje, že právomoc vyberať dane je jadrom zvrchovanosti členských štátov; zdôrazňuje, že reforma vlastných zdrojov EÚ nepredstavuje presun štátnej zvrchovanosti v tejto oblasti, ale zosúlaďuje súčasný systém so znením a s duchom zmlúv EÚ;

II.DÔVODY NA REFORMU SÚČASNÉHO SYSTÉMU VLASTNÝCH ZDROJOV

i.Potreba odstrániť nedostatky súčasného systému

9.  zdôrazňuje, že súčasný systém vlastných zdrojov je veľmi zložitý, nespravodlivý, netransparentný a pre občanov EÚ úplne nezrozumiteľný; poukazuje najmä na zložitosť výpočtov týkajúcich sa vnútroštátnych zvýhodnení a korekčných mechanizmov, ktoré sa vzťahujú na systém vlastných zdrojov alebo na štatistický zdroj založený na DPH; okrem toho zdôrazňuje, že tento systém nepodlieha žiadnej účinnej parlamentnej kontrole na úrovni EÚ a v podstate mu chýba demokratická legitimita a zodpovednosť;

10.  zdôrazňuje, že spôsob, akým sa doteraz vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ, keď sa skutočné vlastné zdroje postupne nahrádzali takzvanými príspevkami členských štátov, kladie neprimeraný dôraz na čisté saldá jednotlivých členských štátov, čím sa vo veľkej miere ignoruje príspevok rozpočtu EÚ k dosahovaniu spoločných európskych cieľov v prospech všetkých občanov EÚ; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že celkový podiel príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ, vypočítavaný buď na základe HND, alebo ako percentuálny podiel štatistického zdroja založeného na DPH, predstavuje približne 83 % z celkových príjmov EÚ;

11.  vyjadruje presvedčenie, že dominantné postavenie zdrojov založených na HND posilnilo rozpočtovú logiku tzv. juste retour (spravodlivej návratnosti), ktorá ovládla diskusie v Rade, a to na strane príjmov aj na strane výdavkov rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti poukazuje na zavedenie korekcie pre Spojené kráľovstvo a série súvisiacich zvýhodnení a ďalších korekčných mechanizmov na strane príjmov na jednej strane, ako aj na neschopnosť dohodnúť sa na dostatočnej úrovni rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ v rámci ročného rozpočtového postupu na strane druhej; zastáva názor, že EÚ sa musí odkloniť od koncepcie čistého prevádzkového zostatku, pretože v praxi sú všetky členské štáty príjemcami rozpočtu EÚ;

12.  domnieva sa najmä, že rozhodnutie o výške ročného rozpočtu EÚ je ovplyvnené politickými a finančnými úvahami na vnútroštátnej úrovni, čo obmedzuje rokovania o rozpočte, ktoré často vyúsťujú do hry s nulovým súčtom medzi čistými platcami a čistými príjemcami v Rade, a to bez ohľadu na záväzky Únie vrátane tých, ktoré vykonala Rada; domnieva sa, že v dôsledku toho sú niektoré politiky EÚ, ktoré preukazujú najvyššiu európsku pridanú hodnotu, často oblasťami, v ktorých sa navrhujú úspory nákladov, a že projekt EÚ ako taký je preto oslabený;

13.  konštatuje, že príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ sú jasne identifikované na strane výdavkov štátnych rozpočtov a sú často vnímané ako finančná záťaž, ktorá prevažuje prínosy dosiahnuté v oblasti výdavkov EÚ, ktoré sú často menej viditeľné; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatočnú informovanosť verejnosti o výhodách rozpočtu EÚ;

14.  vyjadruje preto presvedčenie, že súčasný systém vlastných zdrojov je v podstate v rozpore so znením a s duchom zmluvy; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že dôkladná reforma zdrojov EÚ je nevyhnutná, aby sa opäť zosúladilo financovanie rozpočtu EÚ s požiadavkami vyplývajúcimi zo zmluvy a potrebami Únie ako celku;

ii. Potreba umožniť Únii financovať jej politiky a čeliť novým výzvam

15.  zdôrazňuje, že vo VFR na obdobie po roku 2020 sa bude musieť zabezpečiť riadne financovanie politík a programov EÚ s jasnou európskou pridanou hodnotou, ale bude tiež potrebné zabezpečiť dodatočné prostriedky na riešenie výziev, ktoré už boli zistené v oblastiach ako rast a zamestnanosť, zmena klímy, ochrana životného prostredia, konkurencieschopnosť, súdržnosť, inovácie, migrácia, kontrola vonkajších hraníc EÚ, bezpečnosť a obrana;

16.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa nedostatkom, ktoré má súčasný VFR, a od začiatku zabezpečovať úroveň zdrojov, ktorá umožní, aby Únia plnila svoj politický program pri zaistení primeraného financovania a účinne reagovala na nepredvídané udalosti alebo krízy, ktoré sa môžu vyskytnúť v období trvania budúceho finančného rámca; zdôrazňuje potrebu vyriešiť v rámci ročného rozpočtového postupu opakujúci sa problém nedostatočných platobných rozpočtových prostriedkov; pripomína výraznú mobilizáciu ustanovení VFR o flexibilite, ktorá bola potrebná len na samotné riešenie migračnej a utečeneckej krízy;

17.  očakáva, že bez toho, aby bolo dotknuté finančné vyrovnanie, budú dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ predstavovať veľkú výzvu aj pre budúci VFR a všetky súvisiace rozpočtové rozhodnutia; je presvedčený, že pred rozhodnutím o VFR na obdobie po roku 2020 by sa mala preklenúť medzera po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a zároveň by sa malo zaručiť, že zdroje EÚ nebudú znížené a nedôjde k negatívnemu vplyvu na programy EÚ;

18.  víta návrh, ktorý predložil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, na vytvorenie osobitného riadka v rozpočte EÚ určeného pre eurozónu, ktorý bol súčasťou jeho prejavu o stave únie v Európskom parlamente a ďalej rozvinutý v oznámení Komisie zo 6. decembra 2017 o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie (COM(2017)0822); na tento účel požaduje rozpočtovú kapacitu v rámci rozpočtu EÚ nad rámec súčasných stropov;

III.SMEROM K PRIJATEĽNÉMU A VYVÁŽENÉMU SYSTÉMU VLASTNÝCH ZDROJOV

i. Zásady a predpoklady pre vytvorenie nového systému vlastných zdrojov

19.  podporuje zriadenie transparentného, jednoduchšieho a spravodlivejšieho nového systému vlastných zdrojov vychádzajúceho z prvkov súčasného systému, ktoré sa ukázali ako účinné, s cieľom zabezpečiť stabilné finančné prostriedky na úrovni EÚ; domnieva sa, že reforma systému vlastných zdrojov by mala vychádzať z niekoľkých hlavných zásad;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť príjmy s politickými cieľmi, najmä pokiaľ ide o politiky v oblastiach jednotného trhu, energetickej únie, životného prostredia, zmeny klímy a dopravy; v tejto súvislosti je presvedčený, že rozpočet EÚ by mal byť zameraný na politiky s európskou pridanou hodnotou, ako sú vymedzené v jeho uznesení z 24. októbra 2017 o diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(10);

21.  zdôrazňuje, že z prevádzkového hľadiska sa nové vlastné zdroje nemôžu všetky zaviesť v tom istom čase, a poukazuje na potrebu ich postupného zavádzania; domnieva sa preto, že reforma systému vlastných zdrojov by sa mohla dosiahnuť prostredníctvom dvojstupňového prístupu: po prvé zavedením technicky menej zložitých vlastných zdrojov, ktorých zhromažďovanie je jednoducho možné za prijateľné náklady, a po druhé postupným zavádzaním každého ďalšieho nového vlastného zdroja na základe pevne stanoveného časového harmonogramu, až kým by všetky fungovali naplno;

22.  domnieva sa, že zavedenie nových vlastných zdrojov by malo mať dvojaký účel, teda na jednej strane dosiahnuť značné zníženie (pričom cieľom by bolo 40 %) podielu príspevkov na základe HND, čím by vznikli úspory pre rozpočet členských štátov; a na druhej strane umožniť financovanie vyššej úrovne výdavkov EÚ vo VFR po roku 2020, pričom by sa zároveň preklenul deficit, ktorý vznikne vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že cieľom zavedenia nových vlastných zdrojov nie je zvýšenie celkového daňového zaťaženia daňovníkov EÚ, na ktorých by zavedenie nových vlastných zdrojov nemalo mať vplyv;

23.  vyzýva na zrušenie všetkých zvýhodnení a korekcií, pričom by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude znamenať, že korekcia pre Spojené kráľovstvo a súvisiace korekcie tejto korekcie sa stanú nadbytočnými a prestanú existovať, pričom reforma štatistického zdroja založeného na DPH sa stane nevyhnutnou;

24.  domnieva sa, že tradičné vlastné zdroje, menovite clá, poľnohospodárske poplatky a odvody z produkcie cukru a izoglukózy, predstavujú spoľahlivý a skutočný zdroj príjmov EÚ, pretože vyplývajú priamo z toho, že EÚ je colnou úniou, a zo zákonných právomocí a spoločnej obchodnej politiky, ktorá s tým súvisí; zastáva preto názor, že tradičné vlastné zdroje by sa mali ponechať ako zdroj príjmov pre rozpočet EÚ; domnieva sa, že ak sa zníži podiel nákladov na výber, ktoré si ponechávajú členské štáty, väčšia časť tohto príjmu môže pripadnúť rozpočtu EÚ;

25.  uznáva, že príspevok založený na HND je spoľahlivým, stabilným a spravodlivým zdrojom príjmov pre rozpočet EÚ a má veľmi silnú podporu veľkej väčšiny členských štátov; domnieva sa preto, že by sa mal zachovať, ale iba ako vyrovnávací a zostatkový zdroj pre rozpočet EÚ, čo by znamenalo koniec rozpočtovej logiky spravodlivej návratnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu toho, aby sa zabezpečila rovnaká klasifikácia príspevku na základe HND vo všetkých vnútroštátnych rozpočtoch, a to ako príjmy pridelené EÚ, a nie ako výdavky národných vlád;

ii. Kritériá použité na určenie nových vlastných zdrojov

26.  súhlasí s názorom skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá vo svojej správe uvádza, že pri určovaní potenciálnych nových vlastných zdrojov treba zohľadniť tieto kritériá: rovnosť/spravodlivosť; efektívnosť; dostatočnosť a stabilitu; transparentnosť a jednoduchosť; demokratickú zodpovednosť a rozpočtovú disciplínu; zameranie na európsku pridanú hodnotu; zásadu subsidiarity a rozpočtovú suverenitu členských štátov; a obmedzenie politických transakčných nákladov;

27.  vyzýva Komisiu, aby na uvedenom základe preskúmala možnosť zavedenia tohto koša nových vlastných zdrojov;

iii. Kôš možných nových vlastných zdrojov

a. Cieľ: Posilniť jednotný trh, zvýšiť transparentnosť a zlepšiť rovnosť podmienok

Daň z pridanej hodnoty

28.  pripomína, že daň z pridanej hodnoty sa od svojho vzniku pred takmer 50 rokmi používa ako základ na výpočet vlastných zdrojov rozpočtu EÚ a že tento zdroj predstavuje v súčasnosti približne 12 % príjmov EÚ;

29.  konštatuje však, že aktuálny systém má závažné nedostatky: zdroj sa vypočítava na štatistickom základe; je zbytočne zložitý a nemá žiadne priame prepojenie na občanov; predstavuje len prevod časti príjmov, ktoré členské štáty vybrali, a teda neprináša žiadnu pridanú hodnotu v porovnaní so zdrojom založeným na HND; a základ príspevku nie je transparentný a neexistuje rovnosť medzi daňovníkmi;

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že úrad OLAF opakovane zistil závažné prípady colných podvodov v členských štátoch, ktoré viedli k značnej strate príjmov pre rozpočet Únie; upozorňuje na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 s názvom „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že podvodníci by mohli naďalej hľadať „najslabší článok“ medzi členskými štátmi ako svoje miesto vstupu do colnej únie, a že straty v rozpočte Únie by mohli pokračovať dokonca aj počas nasledujúceho VFR; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zastavenie týchto činností, ktoré poškodzujú rozpočet Únie;

31.  pripomína legislatívny návrh z roku 2011 týkajúci sa nového zdroja založeného na DPH, ktorý by viedol k uplatňovaniu pevnej sadzby v celej EÚ vychádzajúcej z čistej hodnoty dodávok tovaru a služieb alebo dovozu tovaru, na ktoré by sa vzťahovala štandardná, spoločná sadzba DPH; konštatuje, že hoci tento návrh nebol úspešný, Európska rada na zasadnutí v februári 2013 vyzvala Radu, aby pokračovala v práci na tomto spise; domnieva sa, že súčasná situácia predstavuje príležitosť na možný prelom v tejto veci;

32.  víta návrh skupiny na vysokej úrovni týkajúci sa jej predstavy o vlastnom zdroji založenom na DPH s cieľom zjednodušiť ho, znížiť súvisiace administratívne náklady a posilniť prepojenie medzi politikou EÚ v oblasti DPH a skutočnými príjmami z DPH;

33.  berie na vedomie akčný plán Komisie v oblasti DPH („K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa“), ktorý bol uverejnený 7. apríla 2016 (COM(2016)0148), a následný návrh zo 4. októbra 2017 týkajúci sa niekoľkých základných zásad a kľúčových reforiem v oblasti DPH v EÚ; podporuje hĺbkovú reformu systému DPH v EÚ, ktorá by mala byť zameraná na rozšírenie daňového základu, obmedzenie možnosti podvodu a nákladov na dodržiavanie predpisov, ako aj na vytváranie nových príjmov; domnieva sa, že časť týchto nových príjmov by sa mala prideliť do rozpočtu EÚ;

34.  domnieva sa, že zjednodušený zdroj založený na DPH by sa mal zakladať na spoločnom menovateli systémov DPH v celej EÚ, a poznamenáva, že takto by neviedol k eliminácii všetkých národných špecifík, ktoré sú z rôznych dôvodov opodstatnené;

35.  podporuje stanovenie jednotnej sadzby poplatkov (1 % až 2 %) z príjmov z reformovanej DPH, ktorú by v plnej miere vyberali orgány členských štátov ako vlastný zdroj Únie; domnieva sa, že takýto systém by mohol zabezpečiť významné a stabilné príjmy pre EÚ s obmedzenými administratívnymi nákladmi;

36.  zdôrazňuje, že Komisia už predložila legislatívne návrhy na rozsiahlu reformu pravidiel EÚ týkajúcich sa DPH a že ďalšie iniciatívy sa očakávajú v roku 2018; trvá na tom, že je potrebné dokončiť reformu DPH čo najskôr, a to najneskôr pred začiatkom ďalšieho VFR;

37.  vyzýva Komisiu, aby pred prijatím príslušných právnych predpisov o DPH predložila ako súčasť svojho nadchádzajúceho legislatívneho balíka o vlastných zdrojoch EÚ návrh na reformu vlastného zdroja založeného na DPH; vyjadruje presvedčenie, že takýto návrh by mal zohľadňovať hlavné výsledky reformy DPH, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;

Daň z príjmu právnických osôb

38.  pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(11) vyzval Komisiu, aby predložila návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) spolu s vhodným a spravodlivým distribučným kľúčom, ktorý by bol komplexným riešením väčšiny škodlivých daňových praktík v Únii a ktorý by podnikom priniesol jednoznačnosť a jednoduchosť a uľahčil cezhraničné hospodárske činnosti v rámci Únie;

39.  berie na vedomie návrhy Komisie v súvislosti s CCCTB, pričom pripomína svoju žiadosť, aby sa konsolidovaný základ rozšíril po prechodnom období na všetky spoločnosti; zdôrazňuje, že súčasné návrhy na CCCTB by sa mali vzťahovať aj na digitálne hospodárstvo; na základe týchto návrhov zdôrazňuje, že digitálna prítomnosť spoločnosti by sa mala vnímať rovnako ako jej fyzické usadenie, tým, že sa vymedzí a identifikuje stála digitálna prevádzka;

40.  súhlasí s posúdením skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, v ktorom sa CCCTB vníma ako základ pre nový vlastný zdroj, ktorý spĺňa všetky kritériá, ktoré skupina stanovila; zdôrazňuje, že CCCTB je tiež kľúčovým prvkom v rozvoji jednotného trhu, ktorý je európskym verejným statkom, keďže zabraňuje nevhodnej daňovej súťaži medzi členskými štátmi aj daňovej optimalizácii, ktorá poškodzuje rovnosť podmienok;

41.  pripomína, že daňové úniky vo všetkých svojich formách spôsobujú, že EÚ stráca sumu, ktorú odhadla Komisia na 1 bilión EUR ročne; zdôrazňuje potrebu vymáhať nevybrané daňové príjmy prostredníctvom koordinovanej politiky boja proti podvodom a daňovým únikom a rámca založeného na transparentnosti, spolupráci a koordinácii;

42.  žiada Komisiu, aby na základe záverov z preskúmania smernice o CCCTB navrhla vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa vypočíta na základe príjmov členských štátov vyplývajúcich z CCCTB; vyslovuje sa za stanovenie jednotnej sadzby poplatkov z príjmov vyplývajúcich z CCCTB, ktoré sa budú vyberať ako vlastný zdroj; domnieva sa, že takýto systém by mohol zabezpečiť významné a stabilné príjmy pre EÚ s obmedzenými administratívnymi nákladmi;

Emisia peňazí

43.  zastáva názor, že príjmy plynúce z výnosov Európskej centrálnej banky (príjmy ECB z emisie meny), a teda majúce priame spojenie s menovou úniou EÚ, by mali byť základom pre nový vlastný zdroj namiesto vyplácania do štátnych pokladníc; domnieva sa, že takýto zdroj by mal byť priamo spojený s osobitným riadkom v rozpočte EÚ určeným pre eurozónu;

b. Cieľ: Obmedziť finančné špekulácie a posilniť daňovú spravodlivosť v sektoroch, ktoré používajú nástroje agresívneho daňového plánovania alebo agresívnu daňovú optimalizáciu

– Daň z finančných transakcií (DFT) na európskej úrovni

44.  podporuje úsilie vykonávané na základe návrhu Komisie z roku 2011 v rámci posilnenej spolupráce skupiny 11 členských štátov s cieľom zaviesť daň z finančných transakcií (DFT); naliehavo vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby sa pripojili k vyššie uvedenej skupine s cieľom vyhnúť sa narušeniu finančných trhov a zabezpečiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu;

45.  stotožňuje sa s hodnotením skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, v ktorom sa daň z finančných transakcií schvaľuje ako možný základ pre nový vlastný zdroj pre rozpočet Únie, pričom tiež uznáva, že by sa mali preskúmať aj iné spôsoby zdaňovania finančných aktivít;

46.  požaduje preto vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa bude vypočítavať na základe vybranej metódy zdaňovania finančných aktivít;

– Zdaňovanie spoločností v digitálnom sektore

47.  víta závery neformálneho zasadnutia Rady ministrov financií zo 16. septembra 2017, v ktorých sa vyzýva na rozvoj nových digitálnych daňových pravidiel v reakcii na list štyroch ministrov financií, v ktorom sa od Komisie požaduje, aby preskúmala účinné riešenia založené na koncepcii vytvorenia tzv. vyrovnávacej dane z obratu dosiahnutého v EÚ digitálnymi spoločnosťami; zdôrazňuje, že Komisia vo svojom oznámení z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v Európskej únii pre digitálny jednotný trh zopakovala, že CCCTB je vhodným rámcom na revíziu pravidiel v prospech modernej a stabilnej úpravy zdaňovania digitálnych spoločností a na riešenie daňových problémov súvisiacich s digitálnym hospodárstvom; vyzýva na koordinovaný prístup v rámci EÚ, a to aj pokiaľ ide o krátkodobé riešenia, aby sa predišlo deformáciám na jednotnom trhu v dôsledku jednostranného konania a aby sa zabránilo vytváraniu daňových rajov pre digitálne spoločnosti;

48.  súhlasí s tým, že digitálne hospodárstvo by malo mať k dispozícii moderný a stabilný fiškálny rámec na podporu inovácií, riešenie fragmentácie trhu a nespravodlivej hospodárskej súťaže a na umožnenie toho, aby všetci hráči mohli využívať nové spravodlivé a vyvážené podmienky, pričom by sa malo zároveň zabezpečiť, aby digitálne platformy a spoločnosti platili svoj podiel na daniach tam, kde vytvárajú svoje zisky; okrem toho poukazuje na to, že je nevyhnutné zabezpečiť daňovú istotu pre obchodné investície, aby sa tak odstránili súčasné medzery a zabránilo vzniku nových daňových medzier v rámci jednotného trhu;

49.  považuje za mimoriadne dôležité, aby sa prijali daňové opatrenia pre digitálny trh s cieľom obmedziť daňové úniky a deformácie, agresívne daňové plánovanie alebo systémy daňovej optimalizácie, ako aj zneužívanie európskych mechanizmov na vyhýbanie sa plateniu daní; domnieva sa, že tieto praktiky deformujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu a oberajú členské štáty o oprávnené daňové príjmy;

50.  v zásade požaduje vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa bude vyberať z transakcií v digitálnom hospodárstve; domnieva sa však, že vzhľadom na dôležité prebiehajúce rokovania na úrovni EÚ aj na úrovni OECD je príliš zavčasu rozhodovať o konkrétnych opatreniach na vytvorenie takéhoto zdroja;

51.  domnieva sa však, že akékoľvek opatrenia prijaté zo strany orgánov EÚ, ako napríklad registračné alebo monitorovacie systémy alebo regulačné mechanizmy, by mali okamžite umožniť výber ciel alebo poplatkov v prospech rozpočtu Únie na základe ich európskej pridanej hodnoty; domnieva sa, že ide o verejné statky EÚ, ktoré, ako uvádza skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, poskytujú základ pre zavedenie odvodu, ktorý by predstavoval „iné príjmy“ pochádzajúce z politík Únie;

c. Cieľ: Podporovať transformáciu v oblasti energetiky a boj proti globálnemu otepľovaniu

– Environmentálna daň a poplatky

52.  potvrdzuje, že boj proti zmene klímy, ako aj prechod na udržateľné, obehové, nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločne dohodnuté ciele energetickej únie sú jedným z hlavných cieľov politík EÚ;

53.  opakuje svoje presvedčenie, že len spoločné dane v oblasti energetiky alebo environmentálne dane na úrovni EÚ môžu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi a riadne fungovanie jednotného trhu, a stať sa tak hnacou silou prechodu na progresívnejší a udržateľnejší model rozvoja;

54.  zdôrazňuje význam ekologického zdaňovania ako mimoriadne vhodného mechanizmu prispievania k európskym vlastným zdrojom; vyzýva Komisiu, aby ďalej začleňovala návrhy na dodatočné ekologické vlastné zdroje, ako sa uvádza v správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a ako uviedol komisár pre rozpočet EÚ, ktoré sú v súlade s určitými politikami Únie, ako sú politiky v oblasti energetiky (energetická daň), životného prostredia a klímy (mechanizmus kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom na hraniciach, dane z plastu a systém obchodovania s emisiami (ETS)) a dopravy (dane z pohonných hmôt v cestnej doprave a dane z leteniek), a to v záujme podpory ďalších budúcich vlastných zdrojov Únie;

55.  požaduje, aby sa značný podiel príjmov z aukcií emisných kvót ETS zo štvrtej fázy (2021) a z nasledujúcich fáz považoval za nový vlastný zdroj EÚ; pripomína, že o tejto možnosti sa rokovalo na zasadnutiach pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a výslovne sa to navrhuje v oznámení Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098); zároveň požaduje, aby sa mechanizmus kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom na hraniciach zaviedol ako nový vlastný zdroj pre rozpočet EÚ, čo by takisto malo zabezpečiť rovnaké podmienky v oblasti medzinárodného obchodu a obmedzenie presúvania výroby do zahraničia, pričom by to znamenalo začlenenie nákladov na boj proti zmene klímy do cien dovážaného tovaru;

56.  žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ zvážila zavedenie odvodu z plastov a predmetov určených na jednorazové použitie, a to s cieľom nabádať na využívanie udržateľnejších alternatív;

57.  zastáva názor, že vlastné zdroje založené na dani z elektrickej energie by sa prekrývali s rozsahom pôsobnosti systému ETS a vyvolali by obavy, pokiaľ ide o stabilitu investičných podmienok a finančnú záťaž pre domácnosti;

58.  domnieva sa, že v prípade nadmerného zaťaženia určitého členského štátu spôsobeného niektorým z iných vlastných zdrojov by sa takáto záťaž mohla zmierniť prostredníctvom dodatočnej podpory z programov EÚ, ktorej trvanie a výška by boli obmedzené, v súlade s cieľmi Únie; zdôrazňuje, že takúto podporu nemožno poskytovať prostredníctvom zavedenia akýchkoľvek nových zvýhodnení alebo korekcií na strane príjmov rozpočtu EÚ;

59.  zdôrazňuje, že zavedenie daní alebo odvodov súvisiacich so životným prostredím by nemalo mať vplyv na právo členských štátov určiť podmienky využívania svojich energetických zdrojov, svoj výber medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru svojich dodávok energie;

iv. Iné zdroje príjmov

60.  pripomína, že hoci by vlastné zdroje mali byť hlavnou zložkou príjmov rozpočtu EÚ, dopĺňajú sa o zdroje, ktoré sa v článku 311 ZFEÚ označujú ako „iné príjmy“, ktoré zahŕňajú: dane, ktoré platia zamestnanci EÚ zo svojich platov; príjmy z administratívnej činnosti inštitúcií, ako sú príjmy z predaja tovaru, nájmu alebo prenájmu, poskytovania služieb a bankových úrokov; príspevky z krajín mimo EÚ na určité programy EÚ; úroky z omeškania; pokuty zaplatené podnikmi, vo väčšine prípadov vtedy, keď sa zistilo, že sú v rozpore s právom hospodárskej súťaže EÚ; a príjmy z operácií prijímania a poskytovania úverov zo strany EÚ;

61.  poznamenáva, že zostatok z každého rozpočtového roka sa v prípade prebytku zahŕňa do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok ako príjem a že iné príjmy, zostatky a technické úpravy vrátane prebytku z predchádzajúceho roka predstavujú približne 6 % celkových príjmov; zdôrazňuje, že v posledných rokoch „iné príjmy“ z veľkej časti pozostávali z pokút, ktoré samotné predstavujú 2,5 % celkových príjmov (vynímajúc pripísané príjmy);

62.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál týchto iných príjmov sa doposiaľ v diskusii o financovaní EÚ zanedbáva; domnieva sa, že aj keď tento príjem nepredstavuje alternatívu k ostatným vlastným zdrojom z dôvodu jeho úrovne, volatility a nepredvídateľnosti, predstavuje možný spôsob pokrytia zvýšených finančných potrieb v rámci budúceho VFR;

63.  pripomína, že právne postupy upravujúce takéto príjmy a možné zmeny sú flexibilnejšie ako postupy pre vlastné zdroje, pretože nie sú stanovené v rozhodnutí o vlastných zdrojoch, ale v sekundárnych právnych predpisoch, a preto nepodliehajú požiadavke jednomyseľnosti;

64.  pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by všetky príjmy plynúce z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže alebo v súvislosti s oneskorenými platbami príspevkov jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ mali predstavovať dodatočné príjmy do rozpočtu EÚ bez zodpovedajúceho zníženia príspevkov založených na HND;

65.  v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej rezervy v rozpočte EÚ, ktorá sa postupne naplní prostredníctvom všetkých druhov nepredvídaných iných príjmov a riadne prenesie, aby v prípade potreby umožnila dodatočné výdavky; zastáva názor, že táto rezerva by mala byť vyčlenená na osobitné nástroje VFR a na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu by mala poskytovať možnosť ďalšieho navýšenia, a to na záväzky aj platby;

66.  zdôrazňuje potenciál, ktorý pre rozpočet EÚ vyplýva z poplatkov požadovaných za vykonávanie politík EÚ, a najmä európskych programov, ako je napríklad európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), pre štátnych príslušníkov tretích krajín; domnieva sa, že v určitých prípadoch by sa takéto príjmy mohli vyčleniť na tú istú politiku alebo na ten istý účel; domnieva sa, že v prípade programov a politík EÚ na obdobie po roku 2020 by sa o tomto druhu potenciálnych príjmov malo uvažovať systematickejšie, aby bolo možné zabezpečiť pre rozpočet EÚ dodatočný zdroj príjmov;

67.  zdôrazňuje, že príjmy pridelené decentralizovaným agentúram EÚ, ako sú poplatky z priemyselných odvetví a príspevky z vnútroštátnych rozpočtov, predstavovali v roku 2016 približne 1 miliardu EUR; žiada Komisiu, aby navrhla konzistentný prístup, pokiaľ ide o financovanie agentúr z poplatkov v ďalšom VFR;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(2) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 29.
(3) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 39.
(4) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214.
(5) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89.
(6) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 11.
(7) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 994.
(8) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 82.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.


Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018
PDF 435kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018 (2017/2226(INI))
P8_TA(2018)0077A8-0047/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie ZFEÚ) a najmä na jej článok 121 ods. 2 a články 136 a 148,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na posúdenie Európskej fiškálnej rady z 20. júna 2017 o hodnotení zámerov budúcej fiškálnej politiky vhodných pre eurozónu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010 a zo 17. júna 2010, ako aj na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(11),

–  so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

–  so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 o ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2017 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2017)0821),

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2017,

–  so zreteľom na štúdie a hĺbkové analýzy koordinácie hospodárskych politík v eurozóne v rámci európskeho semestra vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci (november 2015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), na správu o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700),

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv podpísané a vyhlásené 17. novembra 2017 v Göteborgu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 zo 17. mája 2017 o zriadení programu podpory štrukturálnych reforiem na roky 2017 – 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie(12),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(13),

–  so zreteľom na odporúčanie na odporúčanie Komisie Rade z 22. novembra 2017 o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2017)0770),

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2018,

–  so zreteľom na rozpravu s Komisiou na pôde Európskeho parlamentu na tému balík opatrení týkajúci sa európskeho semestra – ročný prieskum rastu na rok 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0047/2018),

A.  keďže podľa prognóz Komisie sa očakáva, že rozmach európskeho hospodárstva síce bude pokračovať, ale tempo vytvárania pracovných miest a rast kúpnej sily domácností poukazujú na mierne spomalenie počas nasledujúcich dvoch rokov, pričom rast v EÚ dosiahol 2,4 % v roku 2017, mierne spomalí na 2,2 % v roku 2018 a 2,0 % v roku 2019; keďže budú nutné ďalšie politické opatrenia zamerané na nevyriešené následky celosvetovej hospodárskej krízy;

B.  keďže súčasný stav hospodárstva EÚ si vyžaduje ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy a investície v členských štátoch, aby sa dosiahol udržateľný rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť, ako aj väčšia konvergencia;

C.  keďže sa očakáva, že rast súkromnej spotreby tento rok mierne klesne a v roku 2019 sa spomalí v dôsledku inflácie, ktorá bude v porovnaní s rokom 2017 vyššia, i keď je nižšia než cieľ ECB, ktorým je inflácia tesne pod úrovňou 2 %;

D.  keďže Európska investičná banka a Európsky fond pre strategické investície (EFSI) poskytli spolu s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi významnú podporu investíciám v EÚ; keďže však súkromné investície stále zostávajú pod úrovňou z roku 2008, čo má negatívne dôsledky na potenciálny rast, vytváranie pracovných miest a produktivitu;

E.  keďže sa očakáva, že miera zamestnanosti bude naďalej rásť, pričom v druhom štvrťroku 2017 malo zamestnanie rekordných 235,4 miliónov ľudí; zatiaľ čo niektoré ukazovatele trhu práce naznačujú pretrvávajúce ťažkosti, napríklad zvyšujúcu sa segmentáciu trhu práce, čo vedie k prehlbovaniu nerovnosti, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a osoby s nízkou úrovňou vzdelania; keďže miera nezamestnanosti dosahuje 7,5 % v EÚ (najnižšia úroveň za posledných deväť rokov) a 8,9 % v eurozóne (najnižšia úroveň za posledných osem rokov), pričom je stále príliš vysoká, najmä medzi mladými ľuďmi; keďže medzi mnohými členskými štátmi pretrvávajú veľmi výrazné rozdiely a keďže miera zamestnanosti sa po kríze ešte zďaleka neobnovila a predovšetkým nenapĺňa vnútroštátne ciele stratégie Európa 2020; keďže skrytá nezamestnanosť (nezamestnaní, ktorí chcú pracovať, ale ktorí si aktívne nehľadajú zamestnanie) bola v roku 2016 na úrovni 20 %;

F.  keďže v dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových únikov a daňových podvodov – z čoho mali prospech niektoré veľké korporácie a jednotlivci – prišlo niekoľko členských štátov o miliardy eur príjmov na riadenie verejných financií, a to na úkor malých a stredných podnikov a iných daňových poplatníkov;

G.  keďže zlepšená hospodárska situácia poskytuje príležitosti vykonávať ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy, najmä opatrenia zamerané na podporu investícií – pretože že v porovnaní s obdobím tesne pred finančnou krízou je úroveň investícií ako podiel HDP v súčasnosti stále ešte nižšia – a na zlepšenie situácie verejných financií, zohľadňujúc záťaž, ktorú predstavuje demografický vývoj pre udržateľnosť dlhu;

1.  berie na vedomie uverejnenie balíka ročného prieskumu rastu (RPR) na rok 2018 a navrhovaný súbor politík v oblasti investovania, ambicióznych a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financií, ktoré sú prezentované ako spôsob ako ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a posilniť európske oživenie, stúpajúcu konvergenciu a konkurencieschopnosť; súhlasí s tým, že ďalší pokrok pri vykonávaní štrukturálnych reforiem je nutný, aby sa dosiahol rast a zamestnanosť, ako aj na boj proti nerovnostiam, ktoré bránia hospodárskemu rastu;

Kapitola 1 – investície a rast

2.  poukazuje na pretrvávajúce štrukturálne problémy nedostatočného rastu potenciálneho produktu, produktivity a konkurencieschopnosti, sprevádzané príliš nízkou úrovňou verejných a súkromných investícií a nedostatkom ambicióznych a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem v niektorých členských štátoch;

3.  pripomína, že niektoré členské štáty majú naďalej veľké prebytky bežného účtu, ktoré by sa mohli použiť na podporu verejných a súkromných investícií a podporu hospodárskeho rastu;

4.  pripomína, že je dôležité kombinovať verejné a súkromné investície so štrukturálnymi reformami s cieľom podporiť a podnecovať hospodársky rast;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť verejné investície v EÚ v záujme nápravy ich súčasného poklesu; okrem toho naliehavo vyzýva na dokončenie únie kapitálových trhov s cieľom podporiť súkromné investície na celom jednotnom trhu; domnieva sa, že by sa mal ďalej zlepšovať regulačný rámec pre súkromné investície;

6.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu, vývoja a inovácie, ako aj do technologickej modernizácie, s cieľom zvýšiť produktivitu; pripomína, že investície do oblastí, ako sú infraštruktúra, starostlivosť o deti, sociálne bývanie, vzdelávanie, odborná príprava, zdravie, výskum, digitálne inovácie a obehové hospodárstvo môžu zvýšiť produktivitu a/alebo zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby pripravila odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti energetickej efektívnosti a spotreby zdrojov a aby zabezpečila, aby boli odporúčania pre jednotlivé krajiny v plnej miere v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy;

7.  žiada Komisiu, aby posúdila súčasné prekážky pre významné projekty infraštruktúry podporujúce rast v priebehu životného cyklu takýchto investícií a aby prediskutovala s Európskym parlamentom a Radou spôsoby odstránenia týchto prekážok v rámci existujúceho právneho rámca;

Kapitola 2 – Zodpovedné verejné financie

8.  berie na vedomie celkovo neutrálne zámery fiškálnej politiky navrhnuté v odporúčaniach pre eurozónu, pričom poukazuje na to, že sa očakáva, že v roku 2018 budú zámery fiškálnej politiky vo viacerých členských štátoch mierne expanzívne; pripomína, že dôsledné vykonávanie a dodržiavanie fiškálnych predpisov Únie, vrátane úplného rešpektovania existujúcich doložiek flexibility, sú kľúčové pre riadne fungovanie HMÚ;

9.  zdôrazňuje, že zámerom fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni eurozóny musí byť popri krátkodobej makroekonomickej stabilizácii vyváženie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a investícií v plnom súlade s Paktom stability a rastu;

10.  víta zlepšenia verejných financií, ktoré sú kľúčom k dosiahnutiu pevnejšieho, udržateľného a efektívneho rastu, najmä postupne klesajúci pomer dlhu k HDP v EÚ a eurozóne a pokles celkových rozpočtových deficitov, pričom zdôrazňuje, že pomer hrubého dlhu k HDP v eurozóne sa stále pohybuje okolo 90 % a že vo viacerých členských štátoch je výrazne nad touto úrovňou; zdôrazňuje, že členské štáty by mali bezodkladne znížiť svoje vysoké pomery dlhu k HDP, pretože sa to oveľa ľahšie realizuje v časoch hospodárskej obnovy; pripomína, že starnutie obyvateľstva a ďalšie demografické trendy kladú obrovskú záťaž na udržateľnosť verejných financií; preto vyzýva členské štáty, aby zaujali zodpovedný postoj voči budúcim generáciám;

11.  poukazuje na to, že je nutné viac sa sústrediť na zloženie a riadenie vnútroštátnych rozpočtov; víta preto čoraz častejšiu prax preskúmania výdavkov a ďalej nabáda členské štáty, aby posudzovali kvalitu svojich rozpočtov;

Kapitola 3 – Štrukturálne reformy

12.  pripomína, že v niektorých členských štátoch je nutné pokračovať vo vykonávaní sociálne a environmentálne udržateľných štrukturálnych reforiem podporujúcich rast, najmä vzhľadom na zlepšenú hospodársku situáciu v celej EÚ, keďže HDP rastie takmer vo všetkých členských štátoch, a to s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest, rast a konvergenciu smerom nahor;

13.  trvá na tom, aby sa výdavky na výskum a vývoj viac priblížili k cieľom stratégie EÚ 2020; vyzýva členské štáty, aby zaviedli náležité politiky a zabezpečovali investície, aby sa zaistil a zachoval rovný prístup k celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, berúc do úvahy vývoj na trhu práce vrátane vzniku nových povolaní;

14.  zdôrazňuje, že digitalizácia, globalizácia a technologické zmeny radikálne transformujú naše trhy práce a prinášajú napríklad hlboké zmeny, pokiaľ ide o formy a štatúty zamestnania, ktoré si vyžadujú prispôsobený prechod; zdôrazňuje preto význam dynamických trhov práce s prístupnými a veľmi kvalitnými systémami sociálneho zabezpečenia schopnými reagovať na tieto nové podmienky na trhu práce;

15.  domnieva sa, že reformy, ktoré majú odstraňovať prekážky brániace investíciám, by umožnili okamžitú podporu hospodárskej činnosti a zároveň vytvorili podmienky pre dlhodobý rast;

16.  požaduje preskúmania zdaňovania zamerané na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy zdaňovania kapitálu, práce a spotreby;

Kapitola 4 – Konvergencia a začlenenie

17.  zdôrazňuje, že európsky semester a odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie EÚ 2020 vrátane cieľov, ktoré sú stanovené v pilieri sociálnych práv, a mali by priniesť hospodársky rast a zamestnanosť; víta preto tzv. sociálny prehľad ako nástroj na monitorovanie vykonávania sociálneho piliera;

18.  zdôrazňuje, že v nedávnom období rast reálnej mzdy zaostával za rastom produktivity, zatiaľ čo na trhu práce došlo k zlepšeniam; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v niektorých sektoroch a oblastiach by mohol byť priestor na zvýšenie miezd v súlade s cieľmi produktivity, s cieľom zabezpečiť dobrú životnú úroveň, zohľadňujúc konkurencieschopnosť a potrebu riešiť nerovnosti;

19.  poukazuje na to, že fiškálne politiky musia brať do úvahy menovú politiku rešpektujúcu nezávislosť ECB;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na podporu investícií, ktoré posilňujú udržateľnosť životného prostredia, a aby zabezpečila náležité prepojenie medzi cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a európskym semestrom;

21.  víta skutočnosť, že v RPR na rok 2018 sa uznáva potreba efektívnych a spravodlivých daňových systémov, ktoré poskytujú správne stimuly pre hospodárske činnosti; podporuje iniciatívy Komisie, ktorých cieľom je dosiahnuť väčšiu transparentnosť a reformovaný systém DPH, a berie na vedomie prácu, ktorá sa vykonala na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb; víta úsilie na medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; poznamenáva, že zlepšenie účinnosti vnútroštátnych daňových systémov môže výrazne zvýšiť verejné príjmy;

22.  vyzýva členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a utečencom, ako aj na ich integráciu, a aby už v počiatočnej fáze predvídali požiadavky na uľahčenie ich hladkého prechodu na trh práce, s cieľom zabrániť tomu, aby ich pohltilo tieňové hospodárstvo, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že verejné služby budú mať dostatočné zdroje; zdôrazňuje, že sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní integrácie NEET a utečencov a pri zabezpečovaní, aby tieto osoby neboli vystavené diskriminácii na trhu práce;

23.  je znepokojený tým, že rozdiely a diskriminácia naďalej ovplyvňujú trhy práce v niektorých členských štátoch, čím prispievajú k rozdielom medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o odmeňovanie, odchod do dôchodku a účasť na rozhodovaní;

Kapitola 5 – Rámec európskeho semestra: zodpovednosť a vykonávanie

24.  víta zvýšenú pozornosť, ktorá sa venuje súhrnným zámerom fiškálnej politiky eurozóny, pričom poukazuje na povinnosti jednotlivých členských štátov dodržiavať Pakt stability a rastu, ako aj v plnej miere dodržiavať jeho existujúce doložky flexibility; zdôrazňuje, že koncept súhrnných zámerov fiškálnej politiky neznamená, že prebytky a deficity v rôznych členských štátoch sa môžu navzájom kompenzovať;

25.  je znepokojený nízkou mierou plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny vrátane odporúčaní, ktoré sú zamerané na podporu konvergencie, zvyšovania konkurencieschopnosti a znižovania makroekonomických nerovnováh; domnieva sa, že väčšia zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom skutočnej verejnej diskusie na vnútroštátnej úrovni by viedla k lepšiemu vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť, aby národné parlamenty rokovali o správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že regionálne a miestne orgány by mali byť väčšmi zapojené do procesu európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby využila všetky existujúce nástroje na posilnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sú zamerané na riešenie týchto problémov, ktoré predstavujú hrozbu pre udržateľnosť menovej únie;

26.  zdôrazňuje, že akýkoľvek ďalší krok smerom k prehĺbeniu hospodárskej a menovej únie musí sprevádzať silnejšia demokratická kontrola; trvá na tom, že na tento účel sa úloha Európskeho parlamentu a národných parlamentov musí posilniť v súlade so zásadou zodpovednosti; žiada, aby sa v procese rokovaní konzultovalo so sociálnymi partnermi, tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni;

27.  víta názor Komisie, že korupcia je stále prekážkou investícií v niektorých členských štátoch a že rešpektovanie právneho štátu a nezávislého súdnictva a orgánov presadzovania práva je potrebné na zabezpečenie riadneho hospodárskeho rozvoja; ľutuje však, že Komisia ukončila vydávanie výročnej správy o boji proti korupcii, a vyzýva ju, aby túto každoročnú analýzu korupcie v členských štátoch obnovila a poskytla mechanizmy na boj proti tomuto javu;

Odvetvové príspevky k správe o ročnom prieskume rastu na rok 2018

Rozpočty

28.  domnieva sa, že rozpočty EÚ musia poskytovať stimul pre udržateľný rast, konvergenciu, investície a reformy prostredníctvom riešení a súčinnosti, pokiaľ ide o národné rozpočty; preto sa domnieva, že ročný prieskum rastu slúži ako usmernenie pre členské štáty a pri príprave národných rozpočtov a rozpočtu EÚ, a to predovšetkým v súvislosti s prípravou viacročného finančného rámca po roku 2020;

29.  v tejto súvislosti opätovne pripomína, že medzi vnútroštátnymi rozpočtami a rozpočtom EÚ by mala existovať väčšia súčinnosť; poukazuje na to, že Komisia vzhľadom na svoje zapojenie do európskeho semestra, ako aj do prípravy a plnenia rozpočtu EÚ zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu;

30.  víta návrh na väčšiu synergiu a nerozdrobovanie rozpočtu EÚ uvedený v odporúčaniach prezentovaných v záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje z decembra 2016 s názvom Budúce financovanie EÚ;

Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

31.  víta iniciatívu Komisie spustiť webový portál na podporu zdravia a prevenciu chorôb, ktorý poskytuje aktuálne informácie o témach týkajúcich sa podpory zdravia a dobrých podmienok a ktorý je pre občanov významným zdrojom jasných a spoľahlivých informácií; zdôrazňuje, že tento portál by mal byť plne prístupný všetkým občanom EÚ vrátane tých, ktorí trpia dyslexiou alebo inými podobnými ťažkosťami;

32.  žiada väčšiu súdržnosť s inými politikami EÚ v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne, napríklad so stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, Fondom solidarity, právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a výskumnými či inovačnými politikami;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a národným parlamentom členských štátov a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27.
(10) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 86.
(12) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 149.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0491.


Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018
PDF 350kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018 (2017/2260(INI))
P8_TA(2018)0078A8-0052/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 3 a 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 9, 145, 148, 152, 153, 174 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 3, 4, 5, 8 a 10,

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv zo 17. novembra 2017 v Göteborgu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2018 (COM(2017)0690),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 22. novembra 2017, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie o ročnom prieskume rastu 2018 (COM(2017)0674),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 22. novembra 2017 na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2017)0677),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 22. novembra 2017 k odporúčaniu Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2017)0770),

–  so zreteľom na správu Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Správa o mechanizme varovania 2018 (COM(2017)0771),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Návrhy rozpočtových plánov na rok 2018: celkové posúdenie (COM(2017)0800),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Zhodnotenie odporúčania Komisie z roku 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (SWD(2017)0258),

–  so zreteľom na siedme vydanie ročného preskúmania Komisie s názvom Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (2017) zamerané na medzigeneračnú spravodlivosť a solidaritu v Európe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2016 s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán (COM(2016)0581),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2016 s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 15. februára 2016 na rozhodnutie Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2016)0071) a na pozíciu Európskeho parlamentu k tomuto návrhu z 15. septembra 2016(2),

–  so zreteľom na balík Komisie o sociálnych investíciách z 20. februára 2013 vrátane odporúčania 2013/112/EU s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(4),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 nazvané Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o hospodárskych politikách eurozóny(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2017 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2017(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(13),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(18),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (september 2015),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2017 z marca 2017 s názvom: Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv? Posúdenie záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 25. septembra 2017 s názvom Developments in working life in Europe: EurWORK annual review 2016 (Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: výročné hodnotenie EurWORK 2016), konkrétne na kapitolu Pay inequalities – Evidence, debate and policies (Nerovnosti v odmeňovaní – Dôkazy, diskusie a politiky),

–  so zreteľom na tematickú aktualizáciu nadácie Eurofound z 18. júla 2017 s názvom Pay inequalities experienced by posted workers: Challenges to the “equal treatment” principle (Mzdová nerovnosť, s ktorou sa stretávajú vyslaní pracovníci: výzvy v oblasti zásady rovnakého zaobchádzania), v ktorej sa uvádza podrobný prehľad stanovísk vlád a sociálnych partnerov v celej Európe, pokiaľ ide o zásadu rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 26. júna 2017 s názvom Occupational change and wage inequality: European Jobs Monitor 2017 (Zmena v povolaniach a mzdová nerovnosť: monitorovanie európskych pracovných miest 2017),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 19. apríla 2017 s názvom Sociálna mobilita v EÚ,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 13. marca 2017 s názvom Nerovnosti v príjmoch a vzorce zamestnanosti v Európe pred veľkou recesiou a po nej,

–  so zreteľom na správy nadácie Eurofound z 24. februára 2017 o zapojení sociálnych partnerov do európskeho semestra, aktualizácia z roka 2016, a zo 16. februára 2016 o úlohe sociálnych partnerov v európskom semestri v ktorej sa skúma obdobie rokov 2011 až 2014,

–  so zreteľom na súhrnnú správu nadácie Eurofound zo 17. novembra 2016 s názvom Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 12. marca 2015 s názvom Nové formy zamestnávania,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 29. októbra 2013 s názvom Women, men and working conditions in Europe (Ženy, muži a pracovné podmienky v Európe),

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0052/2018),

A.  keďže miera zamestnanosti v EÚ rastie a v druhom štvrťroku 2017 dosiahla úroveň 72,3 %, čo zodpovedá 235,4 milióna zamestnaných ľudí, a je to pokrok na ceste k dosiahnutiu cieľa, ktorým je miera zamestnanosti stanovená v stratégii Európa 2020 na úrovni 75 %; keďže naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi mierami zamestnanosti v mnohých členských štátoch, od úrovne výrazne pod priemerom EÚ 65 % v Grécku, Chorvátsku, Taliansku a Španielsku do úrovne viac ako 75 % v Holandsku, Dánsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a Švédsku, a keďže ešte treba prejsť dlhú cestu k zotaveniu z krízy, a najmä dosiahnutiu národných cieľov stratégie Európa 2020; keďže rast zamestnanosti bol výraznejší u starších pracovníkov, vysoko kvalifikovaných zamestnancov a mužov a nižší u mladých ľudí, nízko kvalifikovaných pracovníkov a žien; keďže zamestnanosť z hľadiska počtu odpracovaných hodín na zamestnanca zostáva v EÚ o 3 % a v eurozóne o 4 % nižšia ako pred krízou z dôvodu nárastu práce na skrátený úväzok a zníženia počtu hodín, ktoré odpracovali zamestnanci na plný pracovný úväzok; keďže v EÚ je v súčasnosti 18,9 milióna ľudí stále nezamestnaných, je stále príliš nízka úroveň investícií, rast miezd je nízky a chudoba zamestnaných osôb sa stále zvyšuje; pripomína, že v článku 3 ZEÚ sa uvádza, že cieľom Únie má byť dosiahnutie plnej zamestnanosti;

B.  keďže 18,9 milióna ľudí v EÚ je stále nezamestnaných napriek tomu, že miera nezamestnanosti v EÚ a v eurozóne je na najnižšej úrovni za deväť rokov a dosahuje 7,5 resp. 8,9 %; keďže okrem toho toto oživenie je naďalej nerovnomerné medzi členskými štátmi, keď miery nezamestnanosti siahajú od 4 % v Nemecku po takmer 20 % v Španielsku a 23,6 % v Grécku; keďže skrytá nezamestnanosť – nezamestnaní ľudia, ktorí chcú pracovať ale aktívne si nehľadajú zamestnanie – bola v roku 2016 na úrovni 20 %, pričom podiel dlhodobej nezamestnanosti v EÚ je naďalej znepokojivo vysoký, na úrovni viac ako 46,4 % (v eurozóne je tento údaj na úrovni 49,7 %); keďže v niektorých členských štátoch je nezamestnanosť naďalej stále vysoká v dôsledku nedostatočného rastu a štrukturálnych nedostatkov; keďže nedostatočné reformy na trhu práce sú jedným z dôvodov vysokej miery nezamestnanosti; keďže podpora pre dlhodobo nezamestnaných je neodmysliteľná, pretože inak začne táto situácia ovplyvňovať ich sebadôveru, pohodu a budúci rozvoj a tieto osoby sa dostanú do rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, čo zase podkopáva udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a európsky sociálny model;

C.  keďže práca na skrátený úväzok sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšila o 11 % a v tom istom období počet pracovných miest na plný úväzok poklesol o 2 %, zatiaľ čo práca na nedobrovoľný čiastočný úväzok poklesla z 29,3 % v roku 2013 na 27,7 % v roku 2016, ale naďalej predstavuje štvrtinu tohto typu pracovných zmlúv;

D.  keďže segmentácia trhu práce na trvalé a netypické pracovné miesta je aj naďalej znepokojivá, pričom v niektorých členských štátoch tvoria dočasné pracovné zmluvy od 10 do 20 % zmlúv, pričom iba veľmi malá časť sa ich transformuje na zmluvy na dobu neurčitú určitú a sú skôr slepou uličkou než odrazovým mostíkom k trvalým pracovným miestam; keďže tento jav bráni veľkému počtu pracovníkov, aby mohli užívať výhody bezpečného, relatívne dobre plateného pracovného miesta a mať dobré vyhliadky, čím vznikajú rozdiely v odmeňovaní pracovníkov na trvalý a dočasný pracovný pomer;

E.  keďže napriek tomu, že v oblasti miery nezamestnanosti mladých ľudí možno pozorovať mierne zlepšenie, na úrovni 16,6 % (18,7 % v eurozóne) ostáva naďalej znepokojivo vysoká; keďže podľa návrhu Spoločnej správy o zamestnanosti sú mladí ľudia častejšie zamestnávaní na základe neštandardných a atypických foriem zamestnávania vrátane pracovných miest na dobu určitú, práce na nedobrovoľný čiastočný úväzok a za nižšie mzdy; keďže v roku 2016 bolo ešte stále 6,3 milióna mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov mimo zamestnania, procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); keďže členské štáty môžu riešiť problém nezamestnanosti mládeže rozvojom a vykonávaním regulačných rámcov na trhu práce, systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce na základe zákazu diskriminácie z hľadiska veku vo vzťahu k článku 19 ZFEÚ a smernici Rady 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní;

F.  keďže napriek tomu, že rozdiely v miere nezamestnanosti medzi jednotlivými členskými štátmi sú menšie, miera nezamestnanosti ostáva vyššia ako pred krízou; keďže v niektorých členských štátoch zostáva dlhodobá nezamestnanosť na úrovni viac ako 50 % celkovej nezamestnanosti a predstavuje 46,6 % v EÚ a v priemere 49,7 % v eurozóne; keďže miera nezamestnanosti sleduje iba ľudí, ktorí sú bez zamestnania a aktívne si hľadajú prácu posledné 4 týždne a keďže miera dlhodobej nezamestnanosti vyjadruje iba podiel ekonomicky aktívnych ľudí vo veku 15 – 74 rokov, ktorí sú nezamestnaní 12 mesiacov alebo dlhšie;

G.  keďže rozdiely v zamestnanosti žien a mužov aj naďalej presahujú 10 percentuálnych bodov, čo pre EÚ predstavuje 11,6 %, pričom miera zamestnanosti dosahuje 76,9 % pre mužov a 65,3 % pre ženy, zatiaľ čo sú ešte väčšie rozdiely u žien, ktoré sa nenarodili v EÚ, a rómskych žien; keďže rozdiel v zamestnanosti žien a mužov je ešte väčší na čiastočný úväzok, pri ktorom v roku 2016 dosiahol 23 percentuálnych bodov, pričom v štyroch členských štátoch prekročil 30 percentuálnych bodov a dosiahol 23,5 % v prípade žien, ktoré nedobrovoľne pracujú na čiastočný úväzok; keďže miera zamestnanosti žien s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 6 rokov je o 9 percentuálnych bodov nižšia ako miera zamestnanosti žien bez detí a keďže 19 % potenciálnych pracovných síl - žien v EÚ bolo v roku 2016 neaktívnych z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo o odkázaného dospelého; keďže v dôsledku nižšej miery zamestnanosti v ekvivalentoch plného pracovného času boli ženy v EÚ v roku 2015 diskriminované podstatne nižším odmeňovaním ako muži v priemere o 16,3 %, v rozpätí od 26,9 % v Estónsku do 5,5 % v Taliansku a Luxembursku;

H.  keďže niektoré členské štáty sa boria so štrukturálnymi problémami trhu práce ako nízke zapojenie do trhu práce a nesúlad zručností a kvalifikácií; keďže narastá potreba konkrétnych opatrení na vstup alebo návrat neaktívnych pracovných síl na trh práce s cieľom uspokojiť jeho potreby;

I.  keďže spoločnosti v Európskej únii starnú (takmer 20 % európskeho obyvateľstva má viac ako 65 rokov a odhaduje sa, že tento údaj do roku 2050 dosiahne 25 % a odkázanosť v dôchodkovom veku rastie, čo prináša dodatočné výzvy pre členské štáty a môže od nich vyžadovať úpravy na zabezpečenie dobre financovaných a odolných systémov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, a uspokojenie potreby formálnej a neformálnej starostlivosti; keďže neformálni opatrovatelia sú pre spoločnosť obrovskou devízou; keďže stredná dĺžka života pri narodení v štátoch EÚ-28 v roku 2015 mierne poklesla, keď bola odhadovaná na celkovo 80,6 roka (o 0,3 roka menej než v roku 2014), a dosiahla 83,3 roka u žien (o 0,3 roka menej než v roku 2014) a 77,9 roka u mužov (o 0,2 roka menej než v roku 2014); keďže išlo o prvé zníženie strednej dĺžky života v štátoch EÚ-28 od roku 2002, keď boli údaje o strednej dĺžke života k dispozícii za všetky členské štáty EÚ, a tento pokles sa prejavuje vo väčšine členských štátov; keďže podľa Eurostatu ešte nie je možné povedať, či je zníženie strednej dĺžky života od roku 2014 do roku 2015 len dočasné, alebo bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch;

J.  keďže k demografickým výzvam patria faktory, akými sú vyľudňovanie a rozptyl obyvateľstva, ktoré brzdia rast postihnutých regiónov a ohrozujú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ;

K.  keďže miera predčasného ukončovania školskej dochádzky dosahuje vo viacerých členských štátoch ako Malta, Španielsko a Rumunsko približne 20 % a v Portugalsku, Bulharsku, Taliansku, Maďarsku, Spojenom kráľovstve a Grécku je nad cieľovou hranicou EÚ vo výške 10 %; keďže predčasné ukončovanie školskej dochádzky je zložitým problémom na individuálnej, národnej i európskej úrovni; keďže znevýhodnené sociálno-ekonomické zázemie, migrantský pôvod a osobitné potreby sú najvýznamnejšie faktory spájané so slabými výsledkami vzdelávania a predčasným ukončovaním školskej dochádzky, s prihliadnutím na to, že priemerný podiel žiakov EÚ so slabými výsledkami v prírodovedných predmetoch, ktorí sa nachádzajú v spodnom sociálno-ekonomickom kvartile populácie žiakov v EÚ podľa štúdie PISA z roku 2015, je približne 34 %, čo je o 26 percentuálnych bodov viac ako v najvyššom sociálno-ekonomickom kvartile;

L.  keďže odvetvie sociálneho hospodárstva predstavuje 2 milióny podnikov (približne 10 % všetkých podnikov EÚ), ktoré zamestnávajú viac ako 14 miliónov ľudí (asi 6,5 % zamestnancov EÚ); keďže toto odvetvie zohráva dôležitú úlohu pri riešení nespočetných ťažkostí, s ktorým sa dnešná spoločnosť potýka, a nejde iba starnutie obyvateľstva;

M.  keďže 80 miliónov Európanov je zdravotne postihnutých; keďže vykonávanie opatrení na zabezpečenie prístupnosti pre nich naďalej zaostáva;

N.  keďže hoci možno pozorovať určitý pokrok v znižovaní chudoby a sociálneho vylúčenia, stále v spoločnosti jestvujú znevýhodnené skupiny a je neprijateľné, že 119 miliónov Európanov je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, z čoho vyše 25 miliónov sú deti (viac ako 1 zo 4 detí v EÚ), pričom pretrvávajú aj regionálne rozdiely v rámci členských štátov a Únie ako celku, v dôsledku čoho EÚ výrazne zaostáva pri dosahovaní cieľa stratégie Európa 2020; keďže príjmová nerovnosť naďalej rastie v dvoch tretinách všetkých krajín EÚ; keďže v EÚ ako celku má najbohatších 20 % domácností príjem 5,1 krát vyšší ako najchudobnejších 20 %, pričom tento rozdiel dosahuje v niektorých krajinách východnej a južnej Európy 6,5 násobok a viac, čo je takmer dvakrát toľko ako v niektorých stredoeurópskych a severských krajinách s najlepšími výsledkami; keďže vysoká úroveň nerovnosti ostáva prekážkou rovnakých príležitostí v oblasti prístupu k vzdelaniu, odbornej príprave a sociálnej ochrane, a preto ide na úkor sociálnej spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a udržateľného hospodárskeho rozvoja;

O.  keďže podľa publikáciu Komisie s názvom Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe v roku 2017, 118,8 milióna ľudí bolo v roku 2015 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE), čo je o 1,7 milióna viac ako v roku 2008 a ďaleko od cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je zníženie miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia o 20 miliónov, pričom boli veľké rozdiely medzi členskými štátmi v rozpätí od 5 % a menej v Českej republike a Nemecku do približne 20 % v Grécku a v Španielsku; keďže miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí (0 – 17 rokov), bola 26,4 % v roku 2016, čo je viac ako rovnaká miera u dospelých (16 – 64 rokov, 24,2 %) a o takmer 10 percentuálnych bodov viac ako miera starších osôb (65 a viac rokov, 18,3 %); keďže počet detí v Európe žijúcich v chudobe ostáva hrozivo vysoký, pričom v súčasnosti dosahuje viac ako 25 miliónov, a keďže chudoba môže mať na deti vplyv po celý život a prenášať znevýhodnenie z generácie na generáciu; keďže sociálne politiky sú dôležité pre dosiahnutie súdržnosti a priblíženie EÚ k jej občanom;

P.  keďže v Európe ako celku sa zvyšuje chudoba zamestnaných, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Španielsku (13,1 %), Grécku (14 %) a Rumunsku (18,6 %), čo ukazuje, že zamestnanie osebe nestačí vždy na pozdvihnutie ľudí z chudoby a je vyjadrením rôznych podôb trhu práce vrátane práce na čiastočný úväzok a/alebo na dobu určitú, úrovne miezd a intenzity práce v domácnosti a zlých pracovných podmienok; keďže rastu miezd v EÚ ostáva v útlme, mzdy sa za posledné dva roky zvýšili o menej ako 1 % a rozptyl odmien zamestnancov v EÚ je pomerne široký, od 4,6 EUR za odpracovanú hodinu práce v Bulharsku až do 43,3 EUR za odpracovanú hodinu v Luxembursku; keďže v 18 z 28 členských štátov rast reálnych miezd zaostával za priemerným rastom produktivity a zaostával dokonca aj za poklesom nezamestnanosti; keďže tvorba miezd je v právomoci jednotlivých štátov;

Q.  keďže vzdelanie má kľúčový vplyv na integráciu mladých ľudí do trhu práce a sú zaň v prvom rade zodpovedné členské štáty, avšak za podpory Komisie; keďže kvalitné vzdelávanie a odborná príprava musia byť prístupné pre všetkých, so zreteľom na skutočnosť, že miera zamestnanosti mladých ľudí (vo veku 20 – 34 rokov) s vysokoškolským vzdelaním v EÚ je 82,8 %, teda viac než 10 percentuálnych bodov vyššia ako u vyššieho stredného vzdelania; keďže odborná príprava sa stáva dôveryhodnejšou tak v očiach mladých Európanov, ako aj v očiach podnikov, ktoré uznávajú ich schopnosti; keďže odborné vzdelanie získané v neformálnom kontexte tiež poskytuje Európanom nástroje nevyhnutné pre trh práce;

R.  keďže napriek tomu, že digitálna transformácia vyžaduje, aby pracovníci mali aspoň základné digitálne zručnosti, odhaduje sa, že 44 % obyvateľov EÚ takéto zručnosti nemá(19);

S.  keďže v súlade s článkom 168 ZFEÚ by sa pri definovaní a vykonávaní relevantných politík a činností Únie mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia; keďže by to malo prispievať k sociálnej inklúzii, sociálnej spravodlivosti a rovnosti; keďže vedecko-technický pokrok, ktorý ročný prieskum rastu za rok 2018 víta, umožňuje objavovať lepšiu, účinnejšiu a cenovo dostupnejšiu liečbu a lieky; keďže tento pokrok sa pomáha zabezpečovať, aby ľudia, ktorí trpia chronickými problémami, mohli vstúpiť na trh práce alebo pracovať oveľa dlhšie; keďže tento cieľ v súčasnosti ohrozujú vysoké ceny niektorých liekov;

T.  keďže fiškálna politika členských štátov má svoju úlohu pri stabilizácii makroekonomického prostredia a zároveň sleduje širšie ciele, ako je fiškálna udržateľnosť a prerozdeľovanie;

U.  keďže ustanovenie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia je kompetenciou členských štátov, ktorú EÚ koordinuje, ale neharmonizuje;

V.  keďže hrubý disponibilný príjem domácnosti (HDPD) na obyvateľa sa v rôznych členských štátoch ešte stále nevrátil na úroveň pred krízou, pričom v niektorých členských štátoch je tento ukazovateľ o 20 až 30 percentuálnych bodov nižší ako v roku 2008;

W.  keďže schopnosť hospodárstva EÚ stimulovať dlhodobý rast je nižšia ako u našich najväčších konkurentov; keďže podľa odhadov Komisie je potenciál rastu EÚ približne 1,4 % oproti 2 % v Spojených štátoch amerických;

X.  keďže nelegálna práca pripravuje pracovníkov o práva, podporuje sociálny damping, čo má závažný vplyv na rozpočet a negatívny vplyv na zamestnanosť, produktivitu, kvalitu práce a rozvoj zručností, ako aj na efektívnosť a účinnosť systému dôchodkových práv; keďže v úsilí o legalizáciu nelegálnej práce je potrebné pokračovať;

Y.  keďže najvzdialenejšie regióny čelia obrovským ťažkostiam, ktoré súvisia s ich osobitosťami a obmedzujú ich potenciál rastu; keďže miera nezamestnanosti v týchto regiónoch sa pohybuje od 11,2 % do 27,1 % a miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje 54,5 % až 80,9 %; keďže v týchto regiónoch je nezamestnanosť mládeže vyššia ako 40 %;

Z.  keďže podľa výskumu nadácie Eurofound sa zapojenie sociálnych partnerov do vypracúvania národných programov reforiem vo väčšine členských štátov postupne zlepšuje, hoci sú stále výrazné rozdiely v kvalite a efektívnosti celkového zapojenia národných sociálnych partnerov do procesu európskeho semestra;

AA.  keďže v pripravovanej štúdii nadácie Eurofound o zapojení sociálnych partnerov v rámci európskeho semestra sa podľa usmernenia pre zamestnanosť č. 7 o zlepšovaní fungovania trhov práce píše o postupe konsolidácie a o rastúcej informovanosti; keďže však sociálni partneri zdôrazňujú, že treba zabezpečiť ich náležité zapojenie v podobe zmysluplných a včasných konzultácií, vzájomnej výmeny príspevkov a spätnej väzby, ako aj zviditeľňovaním ich názorov;

1.  víta ročný prieskum rastu za rok 2018, ako aj integrovaný európsky pilier sociálnych práv, ako dôležitú súčasť celkovej politiky pre kvalitnú zamestnanosť, udržateľný rast a investície, s cieľom zvyšovať produktivitu a mzdy, vytvárať pracovné miesta a znižovať nerovnosť, chudobu a zlepšovať sociálnu ochranu a prístup k informáciám a kvalitu verejných služieb; domnieva sa, že ročný prieskum rastu ja založený na stratégii investícií, štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financiách a musí byť prepojená s vykonávacími politikami a opatreniami na splnenie zásad a cieľov európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že Komisia by mala v rámci európskeho semestra zlepšovať proces koordinácie politík s cieľom lepšie monitorovať negatívne trendy, predchádzať im a korigovať ich, keďže tieto trendy by mohli zvyšovať nerovnosť a oslabovať sociálny pokrok, ako prostriedok prepojenia hospodárskej koordinácie so zamestnanosťou a sociálnou výkonnosťou; vyzýva členské štáty, aby nasledovali priority určené v prieskume a v spoločnej správe o zamestnanosti, s ohľadom na ich vnútroštátne politiky a stratégie na podporu rastu, trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, kvality pracovných miest, sociálnej súdržnosti, ochrany a začleňovania; konštatuje, že je dôležité chrániť práva pracovníkov a posilňovať vyjednávaciu pozíciu zamestnancov;

2.  zdôrazňuje potrebu sociálne a ekonomicky vyvážených štrukturálnych reforiem zameraných na realizáciu sociálneho ratingu AAA zlepšovaním inkluzívnych politík v oblasti trhu práce a sociálnych politík, ktoré riešia potreby pracovníkov a zraniteľných skupín, s cieľom podporovať investície, vytvárať kvalitnú zamestnanosť, pomáhať pracovníkom pri nadobúdaní zručností, ktoré potrebujú, podporovať rovnaké príležitosti na trhu práce, spravodlivé pracovné podmienky, zvyšovať produktivitu práce, podporovať rast miezd a udržateľné a primerané systémy sociálnej ochrany a zlepšovať životné pomery všetkých občanov; zdôrazňuje, že treba posilňovať priaznivé podnikateľské prostredie tak pre podniky, ako aj pre pracovníkov s cieľom vytvárať stabilnejšiu zamestnanosť a zároveň zabezpečovať rovnováhu medzi sociálnym a ekonomickým rozmerom a prijímať rozhodnutia spoločne a na základe doplnkovosti; vyzýva členské štáty, aby postupne presúvali daňové zaťaženie z práce na iné zdroje bez ohrozenia sociálnej bezpečnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšovanie sociálnych štandardov a znižovanie nerovností;

3.  zdôrazňuje, že sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú rozhodujúcimi nástrojmi pre zamestnávateľov a odborové zväzy na zavedenie spravodlivých miezd a pracovných podmienok a že silné systémy kolektívneho vyjednávania zvyšujú odolnosť členských štátov v čase hospodárskej krízy; pripomína, že právo na kolektívne vyjednávanie je otázkou, ktorá sa týka všetkých európskych pracovníkov, má kritické dôsledky pre demokraciu a právny štát vrátane dodržiavania základných sociálnych práv a že kolektívne vyjednávanie je základným európskym právom, ktoré sú európske inštitúcie podľa článku 28 Charty základných práv Európskej únie povinné dodržiavať; v tejto súvislosti požaduje politiky, ktoré rešpektujú, podporujú a posilňujú kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch mzdovej regulácie, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní kvalitných pracovných podmienok; je presvedčený, že všetko toto sa má diať s cieľom podporiť celkový dopyt a hospodárske oživenie, znižovať mzdovú nerovnosť a bojovať proti chudobe pracujúcich;

4.  vyzýva na silnejšie odhodlanie bojovať proti chudobe a rastúcej nerovnosti, a na podnecovanie sociálnych investícií vzhľadom na ich hospodárske a sociálne prínosy; pripomína, že hospodárstva s vyššou mierou sociálnych investícií sú odolnejšie voči otrasom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu vytvorili priestor pre verejné sociálne investície, a ak to bude potrebné, väčšie investície do sociálnej infraštruktúry a podporu pre najviac postihnutých s cieľom náležite riešiť nerovnosti, najmä prostredníctvom systémov sociálnej ochrany, ktoré poskytujú primeranú a cielenú podporu príjmov; vyzýva Komisiu, aby tam, kde je to vhodné, vykonala dôkladnejšie posúdenie toho, ktoré druhy výdavkov sa môžu s určitosťou považovať za sociálne investície;

5.  domnieva sa, že je dôležité posilňovať dialóg medzi rôznymi kultúrami s cieľom uľahčiť migrantom, utečencom a žiadateľom o azyl vstup na trh práce a začlenenie sa do spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcou nízkou účasťou etnických menšín na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti správne vykonávali smernice 2000/78/ES a 2000/43/ES; pripomína, že noví pracovníci si prinášajú nové zručnosti a vedomosti, a požaduje ďalšie vytvorenie a podporu nástrojov, ktoré budú vo viacerých jazykoch poskytovať informácie o aktuálnych možnostiach formálneho a neformálneho vzdelávania, odbornej prípravy, stáží a dobrovoľníckej práce;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula úsilie s cieľom pomôcť ľuďom, ktorí majú určité ťažkosti, napríklad trpia chronickou bolesťou, pri vstupe na trh práce alebo aby na ňom mohli ostať; zastáva názor, že trh práce má byť na takéto situácie uspôsobený a má sa stať flexibilnejším a nediskriminačným, aby dotknuté osoby tiež mohli prispievať k hospodárskemu rozvoju EÚ, a tak znižovať tlak na systémy sociálneho zabezpečenia;

7.  víta skutočnosť, že Komisia podporuje investície zamerané na zvýšenie trvalej udržateľnosti životného prostredia a oceňuje jeho potenciál pre celé hospodárstvo; súhlasí s tým, že podpora prechodu na hospodárstvo využívajúce odpad a ekologické hospodárstvo má vysoký čistý potenciál tvorby pracovných miest;

8.  víta medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv (EPSP) a verí, že európsky semester by mal podporovať rozvoj jeho 20 kľúčových zásad týkajúcich sa rovnosti príležitostí a prístupu na trh práce, spravodlivých pracovných podmienok a sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia by malo slúžiť nielen ako referenčný bod a odporúčanie pri vykonávaní cyklu koordinácie politík v rámci európskeho semestra s cieľom vybudovať skutočný sociálny rating AAA a podporiť hospodársky rast a predvídateľnú, udržateľnú finančnú situáciu podriadenú cieľom hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti, slúžiac tak hlavným cieľom stratégie Európa 2020, ktoré sa stali jej prioritami; poukazuje na to, že európsky semester postupu koordinácie je základným prostriedkom na konsolidáciu európskeho sociálneho rozmeru, z ktorého vychádza sociálny pilier; zdôrazňuje, že EPSP je prvým krokom v rámci budovania spoločného prístupu k ochrane a rozvoju sociálnych práv v rámci celej EÚ, čo by sa malo premietnuť do opatrení členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na posilnenie sociálnych práv prostredníctvom konkrétnych a špecifických nástrojov (právne predpisy, mechanizmy tvorby politiky a finančné nástroje) a dosiahnutie konkrétnych výsledkov; zdôrazňuje prvoradosť základných práv;

9.  uznáva úsilie vyvinuté na posilnenie sociálneho rozmeru európskeho semestra; požaduje ďalšie kroky zamerané na zabezpečenie rovnováhy sociálnych a hospodárskych priorít a na zvýšenie kvality monitorovania a odporúčaní v sociálnej oblasti;

10.  víta novú hodnotiacu tabuľku, ktorá obsahuje 14 hlavných ukazovateľov na sledovanie zamestnanosti a sociálnej výkonnosti členských štátov v troch širších oblastiach vymedzených v rámci sociálneho piliera;

11.  zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade EÚ v priemere 11 zo 14 hlavných ukazovateľov zaznamenalo za posledný dostupný rok zlepšenie, čo potvrdzuje neustále zlepšovanie sa situácie na trhu práce i v sociálnej oblasti, ktoré sprevádza hospodárske oživenie; poznamenáva však, že je potrebné podniknúť kroky s cieľom dosiahnuť sociálnu konvergenciu smerom nahor v rozmeroch, ktoré identifikuje sociálny pilier a ako uvádza Komisia, a že z analýzy hlavných ukazovateľov pre 17 z 28 členských štátov vyplýva aspoň jedna „kritická situácia“;

12.  uznáva, že napriek zlepšeniu stavu ekonomiky a zamestnanosti za ostatné roky v EÚ ako celku sa vyprodukované zisky nie vždy prerozdeľovali rovnomerne, lebo počet ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení je naďalej príliš vysoký; je znepokojený rastúcou nerovnosťou v EÚ a jej členských štátoch, ako aj nárastom podielu pracovníkov ohrozených chudobou, ktorí pracujú nielen na skrátený, ale aj plný úväzok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zlepšenie podmienok týchto ľudí a prejavovali viac uznania práci a skúsenostiam MVO, organizácií boja proti chudobe a organizácií ľudí žijúcich v chudobe a podporovali ich účasť na výmene osvedčených postupov; poukazuje na to, že vysoká úroveň nerovnosti znižuje výkonnosť hospodárstva a potenciál trvalo udržateľného rastu; zdôrazňuje skutočnosť, že integrácia dlhodobo nezamestnaných osôb prostredníctvom individualizovaných opatrení je kľúčovým faktorom v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a prispieva k udržateľnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva na vytvorenie a rozvinutie partnerstiev zahŕňajúcich všetky príslušné zainteresované strany s cieľom poskytnúť nástroje potrebné na účinnejšie reagovanie na potreby trhu práce, zabezpečenie účinných riešení a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti; zdôrazňuje, že treba zaviesť účinné politiky trhu práce s cieľom znižovať dlhodobú nezamestnanosť; domnieva sa, že členské štáty by tiež mali pomôcť tým, ktorí sú bez práce, zabezpečením cenovo dostupných, prístupných a kvalitných služieb na podporu pri hľadaní pracovného miesta, pri odbornej príprave a rekvalifikácii, a zároveň chrániť tých, ktorí sa do práce zapojiť nemôžu;

13.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní politických odporúčaní v rámci európskeho semestra brala do úvahy sociálne ciele;

14.  opakuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o rozdiely v mierach zamestnanosti a nezamestnanosti v rôznych členských štátoch a varuje najmä pred znepokojujúcou mierou nezamestnanosti a skrytej nezamestnanosti, je osobitne znepokojený vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je v súčasnosti v EÚ na úrovni 11 % s výnimkou niekoľkých členských štátov – Rakúsko, Česká republika, Holandsko, Maďarsko, Malta a Nemecko; považuje vysokú úroveň NEET a predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktoré stále pretrvávajú vo viacerých krajinách, za obzvlášť znepokojujúcu; v tejto súvislosti víta zvýšenie finančných prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na obdobie 2017 – 2020 o 2,4 miliardy EUR; zdôrazňuje, že v prípade potreby by sa malo zvážiť poskytnutie dodatočných prostriedkov na úrovni EÚ, a že členské štáty by mali zabezpečiť, aby bola záruka pre mladých ľudí plne otvorená všetkým skupinám vrátane osôb so zdravotným postihnutím; pripomína osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5 s názvom Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv?;

15.  súhlasí s názorom Komisie, že systémy sociálnej ochrany by mali zaručovať právo na dávky minimálneho príjmu; vyzýva členské štáty, aby stanovili primeraný minimálny príjem nad hranicou chudoby, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou a so zapojením sociálnych partnerov, a aby zabezpečili, že bude dostupný všetkým ľuďom a bude zameraný na tých, ktorí to najviac potrebujú; domnieva sa, že na účinný boj proti chudobe by systémy minimálneho príjmu mali byť sprevádzané dostupnosťou kvalitných a cenovo dostupných verejných statkov a služieb a opatrení na podporu rovnakých príležitostí a uľahčenie vstupu alebo návratu na trh práce pre ľudí v zraniteľnom podstavení, ak môžu pracovať;

16.  vyzýva Komisiu, aby ustanovila európske číslo sociálneho zabezpečenia s cieľom uľahčiť výmenu informácií, poskytnúť ľudom výkaz ich nárokov z minulosti a v súčasnosti a predchádzať zneužívaniu;

17.  pripomína Komisii, že prístup k sociálnej ochrane je základom pre vytváranie spravodlivých pracovných podmienok a že v nadväznosti na konzultácie sociálnych partnerov je potrebné predložiť konkrétne návrhy, ktorými sa zabezpečí, že si všetci ľudia nezávisle od typu vykonávanej práce budú môcť kumulovať nároky na dávky sociálneho zabezpečenia vrátane primeraných dôchodkov;

18.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a postupov európskeho semestra posilnila svoje úsilie o podporu komplexných verejných politík v členských štátoch zameraním sa ch na zabezpečenie hladšieho prechodu zo vzdelávania a (dlhodobej) nezamestnanosti do práce, a konkrétnejšie požaduje plnú realizáciu opatrení na vnútroštátnej úrovni uvedených v odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce(20); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali celoživotné vzdelávanie, najmä pre starších pracovníkov s cieľom pomôcť im prispôsobiť ich zručnosti a podporiť ich zamestnateľnosť;

19.  vyjadruje znepokojenie nad neustávajúcou vysokou úrovňou chudoby v Európe takmer desať rokov po prepuknutí krízy a nad medzigeneračnou priepasťou, ktorá vznikla aj v tých členských štátoch, ktoré dosahujú lepšie výsledky z hľadiska podielu ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; je mimoriadne znepokojený zvyšujúcou sa mierou chudoby detí a zamestnancov vo viacerých členských štátoch napriek makroekonomickému oživeniu v ostatných rokoch; konštatuje, že situácia, pokiaľ ide o podiel detí zúčastňujúcich sa na starostlivosti o deti v ranom veku a ich vzdelávaní, je kritická vo viac ako tretine členských štátov; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri príprave a realizácii štrukturálnych reforiem a aby vyhodnotila ich sociálny a distribučný vplyv;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom výrazne znížiť chudobu v Európe, najmä pokiaľ ide o chudobu detí, a konkrétne, aby predložila konkrétne návrhy, ktoré by na deti upriamili pozornosť politík zmierňovania chudoby, v súlade so svojím odporúčaním o investíciách do detí a s prihliadnutím na prípravné akcie stanovené v rozpočtoch EÚ na roky 2017 a 2018, ako aj príslušnými uzneseniami Európskeho parlamentu tým, že sa zabezpečí, aby boli prijaté opatrenia, ktoré umožnia deťom, ktorým hrozí chudoba, prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prijali národné plány na zníženie chudoby detí, s osobitným zameraním na obmedzený vplyv sociálnych transferov pri znižovaní rizika chudoby;

21.  víta zameranie ročného prieskumu rastu na rok 2018 na primerané sociálne bývanie a iné formy podpory bývania ako základných služieb vrátane ochrany ľudí v zraniteľnom postavení pred neoprávneným núteným vysťahovaním a exekúciou a na riešenia problému bezdomovectva; žiada sprísnené monitorovanie bezdomovectva a vylúčenia z bývania v rámci európskeho semestra, ako aj prípadné odporúčania;

22.  víta návrh smernice Komisie o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii, ktorý nahradí súčasnú smernicu o písomnom vyhlásení;

23.  zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti mladých ľudí a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou je vyššia ako u dospelých vysokokvalifikovaných pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili realizáciu nového programu v oblasti zručností zameraného na zvyšovanie úrovne zručností osôb, ktorí majú problém s konkrétnymi zručnosťami, aby sa mohli vrátiť na trh práce;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali svoje úsilie pri investovaní do cenovo dostupného, prístupného a kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, do inovácie podporujúcej rast produktivity práce, aktívnej politiky trhu práce, sociálneho začleňovanie a integrácie do trhu práce, účinnejších a cielených verejných a súkromných služieb zamestnanosti – berúc do úvahy geograficko-demografické rozdiely v príjmoch v rámci jednotlivých regiónov a krajín – s cieľom zabezpečiť, aby nadobudnuté zručnosti zodpovedali dopytu na trhu práce, oprávniť ľudí a integrovať ich do trhu práce, a znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku; v tejto súvislosti zdôrazňuje rastúci dopyt po digitálnych a iných prenosných zručnostiach a trvá na tom, že ich vývoj je naliehavý a osobitne potrebný a mal by sa vzťahovať na všetky spoločenské skupiny, pričom osobitnú pozornosť treba venovať nízko kvalifikovaným pracovníkom a mladým ľuďom; zdôrazňuje význam iniciatív na podporu dlhodobej mobility študentov a mladých absolventov v rámci vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá umožní rozvoj kvalifikovanej a mobilnej pracovnej sily v odvetviach, ktoré majú potenciál;

25.  zastáva názor, že vzájomné uznávanie kvalifikácií bude prínosom pri odstraňovaní nesúladu medzi nedostatkom zručností na európskom trhu práce a uchádzačmi o zamestnanie, najmä mladými ľuďmi; zdôrazňuje, že kvalifikácie a zručnosti získané v neformálnom a informálnom kontexte zohrávajú dôležitú úlohu, pretože zvyšujú zamestnateľnosť mladých ľudí a tých, ktorí sa nachádzajú mimo trhu práce z dôvodu starostlivosti o člena rodiny; zdôrazňuje preto, že je dôležité vytvoriť systém validácie neformálnych a informálnych foriem znalostí a skúseností, najmä znalostí a skúseností získaných prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti; víta skutočnosť, že Komisia v ročnom prieskume rastu zohľadňuje význam uznávania týchto zručností na účely nového programu v oblasti zručností pre Európu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili kvalitu odbornej prípravy a posilnili vzdelávanie v pracovnom prostredí vrátane kvalitnej učňovskej prípravy;

26.  vyzýva členské štáty, aby podporovali programy učňovského vzdelávania a plne využívali prostriedky programu Erasmus+, ktoré sú k dispozícii pre učňov, s cieľom zaručiť kvalitu a atraktívnosť tohto druhu odbornej prípravy; upriamuje pozornosť Komisie na potrebu zvýšiť využívanie tohto programu mladými ľuďmi v najvzdialenejších regiónoch, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ;

27.  nabáda členské štáty, aby vystupňovali svoje úsilie o vykonanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a mládeže a podporovali výmenu najlepších postupov;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v iniciatívach zameraných na zlepšovanie prístupu k vzdelaniu, zručnostiam a zamestnaniu a v rámci rozvíjania zručností zabezpečili väčšiu pozornosť ekologickému a obehovému hospodárstvu;

29.  domnieva sa, že nadčasové zručnosti by mali zahŕňať vyučovanie udržateľnosti a mali by byť súčasťou širších úvah o gramotnosti v oblasti zamestnania v kontexte čoraz väčšej digitalizácie a robotizácie európskych spoločností, a to so zameraním nielen na hospodársky rast, ale takisto na osobný rozvoj učiacich sa, zlepšovanie zdravia a telesnej a duševnej pohody;

30.  víta oznámenie Komisie zo 14. novembra 2017 o posilňovaní európskej identity prostredníctvom vzdelávania a kultúry (COM(2017)0673), ktoré zahŕňa ambiciózne ciele v oblasti vzdelávania, najmä vytvorenie Európskeho priestoru vzdelávania a zlepšovanie jazykového vzdelávania v Európe;

31.  pripomína, že kreatívne odvetvia patria medzi najpodnikavejšie sektory a že kreatívne vzdelávanie rozvíja prenosné zručnosti, ako sú kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy, tímová práca a vynaliezavosť; žiada, aby sa umenie a tvorivé učenie začlenili do vzdelávania v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) vzhľadom na úzke prepojenie tvorivosti a inovácie; pripomína okrem toho potenciál kultúrneho a kreatívneho sektoru pre zachovanie a podporu európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a pre hospodársky rast, inováciu a zamestnanosť, najmä zamestnanosť mladých ľudí; zdôrazňuje, že ďalšia podpora a investície do kultúrneho a kreatívneho sektoru môžu významne prispieť k investíciám, rastu, inováciám a zamestnanosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila príležitosti, ktoré ponúka celý kultúrny a kreatívny sektor, najmä MVO a malé združenia, napríklad v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

32.  pripomína, že treba povzbudzovať dievčatá a mladé ženy, aby sa venovali štúdiu IKT a vyzýva členské štáty, aby povzbudzovali dievčatá a mladé ženy, aby študovali vedné odbory STEM, no venovali sa aj umeniu a humanitným vedám, a aby zvýšili zastúpenie žien v oblasti STEM;

33.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity na skvalitnenie služieb a právnych predpisov, ktoré sú dôležité pre správnu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rovnosť medzi ženami a mužmi; vyzýva na rozvoj prístupných, kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a služieb predškolského vzdelávania, ako aj opatrovateľských služieb pre odkázané osoby a na vytvorenie priaznivých podmienok pre rodičov a opatrovateľov tým, že sa umožní zmysluplné vyberanie rodinnej dovolenky a pružné formy organizácie práce pri využití potenciálu nových technológií, zaručení sociálnej ochrany a poskytnutia prípadne potrebného primeraného školenia; zdôrazňuje však potrebu odľahčiť bremeno povinnej starostlivosti o rodinných príslušníkov, a žiada vytvorenie regulovanej oblasti pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, čím sa uľahčí vytváranie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, čo zároveň prispieva k vytváraniu pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál verejno-súkromných partnerstiev a významnú úlohu poskytovateľov sociálnych služieb a podnikov sociálneho hospodárstva; osobitne zdôrazňuje, že treba monitorovať sociálny a rodový pokrok, aby zahŕňal rodové hľadisko a zohľadňoval priebežný vplyv reforiem;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predstavili ciele týkajúce sa starostlivosti o starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a iné odkázané osoby, ktoré by boli podobné barcelonským cieľom a používali nástroje na monitorovanie, aby sa zabezpečilo ich dosiahnutie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na zavedenie noriem kvality pre všetky služby starostlivosti vrátane noriem ich disponibility, prístupnosti a cenovej dostupnosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) o posilnení komunitnej podpory a starostlivosti v záujme zabezpečiť nezávislý život a vypracovali jasnú stratégiu a zabezpečili výrazné investície na rozvoj moderných kvalitných komunitných služieb a na zvýšenie podpory pre opatrovateľov, najmä opatrovateľov v rodine;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty na zvyšovanie kvality práce v oblasti pracovných podmienok, zdravia a bezpečnosti, ako aj z hľadiska miezd umožňujúcich dôstojný život a plánovanie rodiny; zdôrazňuje význam účinného boja proti nelegálnej práci za účasti sociálnych partnerov a s ukladaním primeraných pokút; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zdvojnásobili snahu o zmenu nelegálnej práce na legálnu prostredníctvom podpory svojich aparátov inšpekcie práce a zavádzali opatrenia, ktoré umožnia pracovníkom prejsť z tieňovej ekonomiky do oficiálnej; pripomína členským štátom, že existuje platforma proti nelegálnej práci, do ktorej by sa mali aktívne zapojiť a využívať ju na výmenu osvedčených postupov s cieľom vyrovnať sa s nelegálnou prácou, tzv. schránkovými firmami a predstieranou samostatnou zárobkovou činnosťou, pretože ohrozujú kvalitu práce, ako aj prístup pracovníkov k systémom sociálnej ochrany a k národným verejným financiám, čo vedie k nekalej hospodárskej súťaži medzi európskymi podnikmi; víta nové iniciatívy, ktoré navrhla Komisia, ako je napríklad začatie verejných konzultácií o európskom úrade práce a európskom čísle sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty, aby inšpektorátom práce alebo iným relevantným verejným orgánom poskytovali dostatočné zdroje na riešenie problému nelegálnej práce, navrhovanie riešení na umožňovanie pracovníkom presúvať sa z tieňovej do oficiálnej ekonomiky a zlepšovanie cezhraničnej spolupráce medzi kontrolnými službami a elektronickou výmenou informácií a údajov s cieľom zvýšiť efektívnosť kontrol zameraných na boj a prevenciu proti sociálnym podvodom a nelegálnej práci a na zníženie administratívnej záťaže;

36.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili efektívnosť a účinnosť aktívnych politík trhu práce a to, aby tieto politiky boli navrhnuté tak, aby podporovali mobilitu medzi odvetviami a rekvalifikáciu pracovníkov, pretože tieto budú v dôsledku prispôsobovania sa našich trhov práce digitálnej transformácii našich ekonomík čoraz dôležitejšie;

37.  zdôrazňuje potenciál MSP a sociálnych podnikov pri vytváraní pracovných miest a pre hospodárstvo ako celok; považuje za dôležité, aby sa posúdili vysoká miera zlyhávania začínajúcich podnikov s cieľom vyvodiť ponaučenie do budúcnosti, a aby sa podporilo podnikanie, a to aj prostredníctvom rozvoja a podpory sociálnych a obehových modelov hospodárstva; domnieva sa, že je dôležité ďalej zlepšovať podnikateľské prostredie, a to odstraňovaním administratívnych prekážok a prispôsobovaním sa požiadavkám, zlepšovaním prístupu k financiám a podporou rozvoja daňových modelov a zjednodušených postupov dodržiavania daňových predpisov, ktoré sú v prospech MSP, podnikateľov, samostatne zárobkovo činných osôb, mikrosubjektov, začínajúcich podnikov a podnikov sociálneho hospodárstva, a predchádzať daňovým únikom a nedostatku spoľahlivých informácií na identifikáciu daňových základov a ich skutočných vlastníkov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky na posilňovanie zodpovednej a účinnej podnikateľskej kultúry medzi mladými ľuďmi od mladého veku, a to vytváraním príležitostí pre stáže a návštevy podnikov a poznatkov s cieľom predísť zlyhaniu; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pokračovala v programoch Erasmus pre mladých podnikateľov; vyzýva členské štáty, aby podporovali združenia a iniciatívy, ktoré pomáhajú mladým podnikateľom rozvíjať inovačné projekty;

38.  zdôrazňuje, že sociálne podnikanie je rastúca oblasť, ktorá môže podporiť ekonomiku a súčasne zmierniť depriváciu, sociálne vylúčenie a ďalšie sociálne problémy; domnieva sa preto, že vzdelávanie v oblasti podnikania by malo zahŕňať sociálny rozmer a zaoberať sa témami, ako sú spravodlivý obchod, sociálne podniky a alternatívne obchodné modely, vrátane družstiev, s cieľom dosiahnuť sociálnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

39.  zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva sú pri minimalizácii dôsledkov krízy rozhodujúce; zdôrazňuje preto, že je potrebné poskytovať týmto podnikom väčšiu podporu, najmä pokiaľ ide o prístup k rozličným formám financovania vrátane európskych fondov a znižovať ich administratívnu záťaž; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť im právny rámec, ktorý uzná ich aktivity v EÚ a zabráni nekalej hospodárskej súťaži; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hodnotenie ich aktivít sa nenachádza v ročnom prieskume rastu, ako to Európsky parlament požadoval;

40.  uznáva, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené na trhu práce; v tejto súvislosti sa domnieva, že flexibilné pracovné zmluvy vrátane dobrovoľných zmlúv na dobu určitú a čiastočný pracovný úväzok môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní zastúpenia skupín vrátane žien, ktoré by inak boli vylúčené z trhu práce;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci spravodlivej transformácie investovali do vývoja a podpory nových výrobných technológií a služieb; zdôrazňuje ich potenciál na zvyšovanie produktivity a udržateľnosti, tvorbu kvalitnej zamestnanosti a stimuláciu dlhodobého rozvoja;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali investície do odvetvia výskumu a vývoja v súlade so stratégiou Európa 2020; trvá na tom, že investície do tohto odvetvia prispejú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a produktivity hospodárstva, a teda podporia tvorbu stabilných pracovných miest a zvyšovanie miezd;

43.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prístup k širokopásmovému pripojeniu na internet vo všetkých regiónoch vrátane vidieckych oblastí a regiónov s vážnymi trvalými prírodnými či demografickými problémami, a tak podporovať harmonický rozvoj na celom území EÚ;

44.  domnieva sa, že demografický pokles, ktorý v rôznej miere postihuje regióny EÚ, patrí medzi vážne prekážky brániace rozvoju EÚ, ktoré si vyžadujú rôzne prístupy a záväzky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na riešenie tohto problému zaviedli opatrenia; zdôrazňuje skutočnosť, že demografický pokles si vyžaduje celostný prístup, ktorý by mal zahŕňať úpravu potrebnej infraštruktúry, kvalitné pracovné miesta so slušnou mzdou a zlepšovanie verejných služieb a pružné pracovné podmienky, čo by malo ísť ruka v ruke s primeranou bezpečnosťou pracovných miest a dostupnou sociálnou ochranou;

45.  víta skutočnosť, že Komisia do európskeho štatistického programu zahrnula potrebu poskytovať štatistické údaje o demografických výzvach, akými sú napríklad vyľudňovanie a rozptyl obyvateľstva; domnieva sa, že tieto údaje poskytnú presný obraz problémov, s ktorým tieto regióny čelia, čo umožní nachádzať lepšie riešenia; vyzýva Komisiu, aby tieto štatistické údaje zohľadnila v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR);

46.  pripomína, že zvyšovanie strednej dĺžky života si vyžaduje úpravu dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť ich udržateľnosť a vysokú kvalitu života starších ľudí; zdôrazňuje, že to možno dosiahnuť tým, že sa zníži miera ekonomickej závislosti, a to aj poskytnutím primeraných pracovných podmienok, ktoré poskytujú príležitosti pre tých, ktorí chcú pracovať dlhšie a prostredníctvom hodnotenia – na úrovni členských štátov a spolu so sociálnymi partnermi – je nevyhnutné, aby bol zákonom a účinne stanovený a veku odchodu do dôchodku na pevných a udržateľných základoch spolu so zvýšením predpokladanej dĺžky života a rokmi príspevkov na poistenie, ako aj tým, že sa zabráni predčasnému odchodu z trhu práce, ako aj prijímaním mladých ľudí, utečencov a migrantov na trh práce; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri posilňovaní verejných a profesijných systémov dôchodkového zabezpečenia a aby pri vytváraní kreditov za starostlivosť o inú osobu kompenzovala príspevky žien a mužov v čase starostlivosti o dieťa a dlhodobej starostlivosti o člena rodiny ako nástroj na zníženie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na poskytnutie primeraného dôchodkového príjmu nad úrovňou chudoby a na dôstojný život a nezávislosť;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v politike aktívneho starnutia, sociálneho začleňovania starších ľudí a solidarity medzi generáciami; pripomína, že nákladovo efektívnejšie systémy zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, ktoré zaručujú včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti, majú pre produktivitu rovnako zásadný význam;

48.  zastáva názor, že politika súdržnosti ako hlavná verejná investičná politika Európskej únie preukázala svoju účinnosť pri znižovaní nerovností, lepšom začleňovaní a znižovaní chudoby, a preto by mala v budúcom VFR získať viac financovania; domnieva sa, že ESF by sa mal zachovať ako hlavný nástroj EÚ pre vstup a návrat pracovníkov na trh práce, ako aj pre podporné opatrenia sociálneho začleňovania, boja proti chudobe a nerovnostiam a na podporu vykonávania európskeho piliera sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby navýšila ESF, aby sa podporilo vykonávanie európskeho pilieru sociálnych práv v kontexte VFR;

49.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EFSI podporoval rast a zamestnanosť vo veľmi rizikových investičných projektoch a riešil nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobú nezamestnanosť; vyjadruje však znepokojenie nad obrovskou nerovnováhou pri využívaní fondu medzi krajinami EÚ-15 a EÚ-13; zdôrazňuje tiež úlohu programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) pri podpore vysokej kvality a udržateľnosti zamestnanosti, zaručovaní primeranej a dôstojnej sociálnej ochrany a v boji proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe;

50.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zníženia daní zo základných potrieb, najmä pokiaľ ide o potraviny, ako krok, ktorý predstavuje jedno z najzákladnejších opatrení sociálnej spravodlivosti;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na ďalšie začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím do trhu práce, a to odstraňovaním legislatívnych prekážok, bojom proti diskriminácii a úpravou pracovísk, ako aj vytváraním stimulov pre ich zamestnávanie; pripomína, že nevyhnutné opatrenia, akými sú prispôsobiť pracovné prostredie osobám so zdravotným postihnutím, začleňovať ich do všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy a poskytovať im cielenú finančnú podporu, týmto ľuďom pomôžu plnohodnotne sa začleniť do trhu práce a do spoločnosti ako celku; vyzýva Komisiu, aby do hodnotiacej tabuľky zapracovala ukazovatele týkajúce sa trhu práce a sociálneho začleňovania ľudí so zdravotným postihnutím;

52.  víta začleňovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím do navrhovaných nových usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú prílohou ročného prieskumu rastu na rok 2018; žiada však, aby tieto ustanovenia zahŕňali konkrétne opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov, a to v súlade so záväzkami EÚ a členských štátov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD);

53.  nabáda členské štáty, aby vykonali potrebné opatrenia pre sociálne začleňovanie utečencov a ľudí z etnických menšín alebo prisťahovaleckého pôvodu;

54.  zdôrazňuje, že nesúlad medzi dopytom po pracovnej sile a jej ponukou je problémom, ktorý sa týka zamestnávateľov vo všetkých regiónoch EÚ, a to aj najviac rozvinutých, a nemožno ho vyriešiť nezabezpečeným alebo nestabilným zamestnaním; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia na uľahčenie mobility pracovníkov medzi pracovnými miestami, odvetviami a miestami s cieľom uspokojiť dopyt po pracovnej sile v menej a lepšie rozvinutých regiónoch a zároveň zabezpečiť stabilitu a dôstojné pracovné podmienky a umožniť profesijný pokrok a rast; uznáva, že mobilita pracovnej sily v rámci EÚ medzi členskými štátmi prispieva k plneniu ponuky a dopytu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okrem toho venovali osobitnú pozornosť jedinečnej situácii cezhraničných pracovníkov a pracovníkov v najvzdialenejších regiónoch;

55.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že po nespočetných žiadostiach Európskeho parlamentu najvzdialenejšie regióny ešte stále nie sú zahrnuté do ročného prieskumu rastu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom zaručiť rovnosť medzi regiónmi a podporiť väčšiu konvergenciu smerom nahor, o ktorej sa veľa diskutovalo, posilnila uplatňovanie článku 349 ZFEÚ na posilnenie integrácie najvzdialenejších regiónov EÚ; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba naďalej venovať najvzdialenejším regiónom, nielen pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov, ale aj z hľadiska vplyvu, ktorý môžu európske politiky mať na ich sociálnu situáciu a úroveň zamestnanosti;

56.  zdôrazňuje, že v období rokov 2014 – 2016 rast reálnej mzdy napriek zlepšeniam na trhu práce zaostával za rastom produktivity; pripomína, že na riešenie nerovnosti je rast reálnych miezd v dôsledku zvýšenej produktivity rozhodujúci;

57.  zdôrazňuje úlohu sociálnych partnerov ako hlavných zainteresovaných subjektov, postupov sociálneho dialógu v rámci členských štátov a občianskej spoločnosti v procese reforiem a pridanú hodnotu ich aktívneho zapojenia do prípravy, zoradenia a realizácie reforiem; zdôrazňuje, že účinné zapojenie do návrhu politík dá sociálnym partnerom pocit väčšej angažovanosti v národných reformách prijatých na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci semestra, a preto budú pociťovať väčšiu zodpovednosť za výsledky; vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia pre takúto primeranú účasť všetkých príslušných zainteresovaných subjektov; podporuje názor, že nové formy zamestnania na globalizovanom trhu si vyžadujú nové formy sociálneho a občianskeho dialógu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vznik tejto novej formy sociálneho dialógu a ochranu týchto nových foriem zamestnania; zdôrazňuje, že všetci pracovníci musia byť informovaní o svojich právach a byť chránení v prípade, že informátori oznámia nekalé praktiky; domnieva sa, že ak máme pokročiť ku konvergencii smerom nahor, mal by sociálny dialóg pokračovať vo všetkých fázach európskeho semestra; potvrdzuje, že členské štáty musia ľuďom pomáhať pri nadobúdaní zručností požadovaných na trhu práce;

58.  zdôrazňuje skutočnosť, že podľa Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) a hodnotiacej tabuľky stratégie Európa 2020 rozloženie zručností pracovnej sily v roku 2016 do veľkej miery zodpovedalo kvalifikačným požiadavkám trhu práce, že ponuka práce presahovala dopyt po všetkých typoch kvalifikácie, pričom bola obzvlášť vysoká pre kvalifikácie na nízkej a strednej úrovni; zdôrazňuje, že prognózy strediska CEDEFOP ukazujú súbežný nárast zručností tak na strane dopytu, ako aj ponuky až do roku 2025 a že sa očakáva, že úrovne zručností pracovnej sily sa budú meniť rýchlejšie ako úrovne požadované na trhu práce; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pozorne prehodnotili problémy vstupu na trh práce; je znepokojený nárastom miery nadmernej kvalifikácie (25 % v roku 2014);

59.  zdôrazňuje, že rodová diskriminácia ako napríklad rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rozdiely v miere zamestnanosti mužov a žien sú naďalej obrovské, pričom priemerná hrubá hodinová mzda zamestnancov je asi o 16 % vyššia ako v prípade ich kolegýň; zdôrazňuje, že tieto rozdiely sú spôsobené nedostatočným zastúpením žien v dobre platených sektoroch, diskrimináciou na trhu práce a vysokou mierou zamestnanosti žien na čiastočný úväzok; trvá na tom, že je potrebný ďalší pokrok na zníženie týchto rozdielov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby do stratégie Európa 2020 zaradila pilier rodovej rovnosti a rodovú rovnosť ako nadradený cieľ;

60.  vyzýva členské štáty, aby do svojich národných programov reforiem a programov stability a konvergenčných programov začlenili rodový rozmer a zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, a to stanovením kvalitatívnych cieľov a vymedzením opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov;

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0355.
(3) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5.
(4) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0451.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0418.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0403.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0360.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0260.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2017)0039.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
(14) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 157.
(15) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 19.
(16) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 48.
(17) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130.
(18) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 40.
(19) Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti, Európska komisia.
(20) Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.

Právne oznámenie