Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2038(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0244/2018

Predkladané texty :

A8-0244/2018

Rozpravy :

PV 10/09/2018 - 22
CRE 10/09/2018 - 22

Hlasovanie :

PV 11/09/2018 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0324

Prijaté texty
PDF 141kWORD 51k
Utorok, 11. septembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Osobitné opatrenia pre Grécko
P8_TA(2018)0324A8-0244/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o vykonávaní osobitných opatrení pre Grécko podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 (2018/2038(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Nový začiatok pre zamestnanosť a rast v Grécku (COM(2015)0400),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1839 zo 14. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia pre Grécko(2),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2017/825, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 (ďalej len „SRSP“)(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. septembra 2016 o ex post hodnoteniach EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013 (SWD(2016)0318),

–  so zreteľom na správu gréckeho ministerstva hospodárstva a rozvoja o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 (programové obdobie 2007 – 2013)(4),

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o vykonávaní nariadenia (EÚ) 2015/1839 o osobitných opatreniach pre Grécko (O-000100/2017 – B8-0001/2018),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k uvedenému rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0244/2018),

A.  keďže politika súdržnosti je vyjadrením solidarity a hlavným investičným nástrojom EÚ, ktorý sa týka všetkých regiónov a znižuje rozdiely; keďže význam jej pridanej hodnoty a flexibility počas hospodárskej a finančnej krízy sa viackrát potvrdil; keďže s existujúcimi rozpočtovými prostriedkami prispela politika súdržnosti k zachovaniu mimoriadne potrebných príležitostí na verejné investovanie, pomohla zabrániť zhoršovaniu krízy a umožnila členským štátom a regiónom prijať individuálne prispôsobené reakcie s cieľom zvýšiť svoju odolnosť voči neočakávaným udalostiam a vonkajším otrasom;

B.  keďže podpora medzi rokmi 2007 a 2015 z EFRR a Kohézneho fondu (ďalej len „KF“) v Grécku predstavovala sumu 15,8 miliárd EUR, čo sa rovná približne 19 % celkových vládnych kapitálových výdavkov;

C.  keďže hospodárska a finančná kríza spôsobila pretrvávajúcu negatívnu mieru rastu v Grécku, čo nebolo možné vyriešiť prostredníctvom troch medzinárodných záchranných balíkov, ako aj vážne problémy s likviditou a nedostatok verejných financií;

D.   keďže Grécko a grécke ostrovy boli a naďalej sú obzvlášť ťažko zasiahnuté utečeneckou a migračnou krízou a sú pod veľkým tlakom z dôvodu zvýšeného prílevu migrantov a utečencov, čo má mimoriadne negatívny dosah na miestnu hospodársku činnosť, najmä v oblasti cestovného ruchu;

E.  keďže HDP Grécka v rokoch 2007 až 2013 kleslo o 26 % v reálnych hodnotách a hoci recesia sa skončila v roku 2014, rast v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bol nižší ako 1 %; keďže miera zamestnanosti klesla zo 66 % na 53 % v roku 2013, z čoho vyplýva, že zamestnaná bola len o niečo viac ako polovica osôb v produktívnom veku, pričom nezamestnanosť v tom istom období vzrástla z 8,4 % na 27,5 %, čo výrazne ovplyvnilo kúpnu silu gréckeho obyvateľstva a vážne zasiahlo viacero sektorov vrátane zdravotníctva; keďže podľa najnovších údajov Eurostatu je miera nezamestnanosti na úrovni 20,8 %, a to s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí;

F.  keďže Komisia a spoluzákonodarcovia v roku 2015 uznali, že kríza zasiahla Grécko veľmi špecificky, čo mohlo mať vážny dosah na dokončenie operácií v rámci operačných programov na obdobie 2000 – 2006 a 2007 – 2013 aj na začatie vykonávania programov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020;

G.  keďže nariadenie (EÚ) 2015/1839 sa prijalo s cieľom pomôcť Grécku zabezpečiť likviditu v kľúčovom okamihu pred zastavením vykonávania programov a nevyužitím potrebných investičných príležitostí, pretože značné sumy by sa boli spätne získali v prípade, že by sa nedokončili projekty z období 2000 – 2006 a 2007 – 2013;

H.  keďže nariadenie (EÚ) 2015/1839 stanovilo dodatočné počiatočné zálohové platby na programové obdobie 2014 – 2020 v dvoch splátkach, každá vo výške 3,5 % sumy podpory z fondov politiky súdržnosti a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ako aj uplatňovanie 100 % miery spolufinancovania na oprávnené výdavky v programovom období 2007 – 2013 a skoré uvoľnenie posledných 5 % zostávajúcich platieb EÚ, ktoré by sa mali ponechať až do ukončenia programov;

I.  keďže nariadenie bolo prijaté s cieľom čo najrýchlejšie reagovať na vážnu krízovú situáciu a zabezpečiť, aby Grécko malo dostatok finančných prostriedkov na dokončenie projektov v programovom období 2007 – 2013 a na začatie ich vykonávania v súčasnom období;

J.  keďže podľa článku 152 ods. 6 pododseku 2 malo Grécko do konca roka 2016 predložiť Komisii správu o vykonávaní ustanovení týkajúcich sa uplatňovania 100 % miery spolufinancovania a stropu pre platby na programy na konci programového obdobia;

K.  keďže EÚ zaplatila aj 95 % celkových investičných nákladov za finančné obdobie 2007 – 2013 v Grécku (za obvyklých podmienok maximálne 85 %) prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1311/2011 o doplňujúcich opatreniach;

L.  keďže v októbri 2015 bol vytvorený osobitný účet, do ktorého sa presunuli všetky prostriedky pridelené na financovanie projektov financovaných EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa využívali výlučne na platby príjemcom a činnosti v rámci operačných programov;

M.  keďže Grécko dostávalo od roku 2011 podporu aj prostredníctvom pracovnej skupiny Komisie pre Grécko poskytujúcej technickú pomoc pri reformnom procese krajiny a od roku 2015 prostredníctvom služby na podporu štrukturálnych reforiem poskytujúcej pomoc pri príprave, tvorbe, vykonávaní a hodnotení reforiem zvyšujúcich rast; keďže nariadenie (EÚ) 2017/825, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) na obdobie rokov 2017 až 2020, nadobudlo účinnosť 20. mája 2017 a je významným faktorom, čo sa týka záväzkov služby na podporu štrukturálnych reforiem so zainteresovanými členskými štátmi vrátane Grécka;

1.  opätovne pripomína dôležitú úlohu, ktorú politika súdržnosti zohráva pri plnení cieľov EÚ v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pri boji proti nezamestnanosti, znižovaní nerovností a posilňovaní konkurencieschopnosti všetkých regiónov EÚ, ako aj pri vyjadrovaní európskej solidarity a dopĺňaní iných politík; okrem toho pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej len „EŠIF“) sú najväčším zdrojom priamych investícií v Grécku;

2.  berie na vedomie správu o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013, ktorá sa mala vypracovať do konca roku 2016; konštatuje, že grécke orgány správu predložili v máji 2017 a Európskemu parlamentu bola sprístupnená až v decembri 2017 po viacerých žiadostiach; oceňuje, že Komisia poskytla Európskemu parlamentu predbežné posúdenie zoznamu 181 prioritných projektov dosahujúcich sumu 11,5 miliardy EUR, čo sa rovná približne 55 % celkových prostriedkov vyčlenených pre Grécko z EFRR, KF a ESF na roky 2007 – 2013, pričom 118 z týchto projektov sa do konca programového obdobia úspešne zrealizovalo a 24 sa považovalo za postupne zrušené;

3.  zdôrazňuje, že z údajov poskytnutých v uvedenej správe vyplýva, že po prijatí nariadenia o osobitných opatreniach pre Grécko zodpovedal priamy vplyv na likviditu v roku 2015 sume 1 001 709 731,50 EUR a vstupy v roku 2016 dosiahli výšku 467 674 209,45 EUR; okrem toho konštatuje, že spolu so zvýšením počiatočných zálohových platieb na programové obdobie 2014 – 2020 dostalo Grécko v rokoch 2015 a 2016 približne 2 miliardy EUR;

4.  oceňuje, že vyplatené sumy sa zameriavali na širokú škálu projektov: doprava a iná infraštruktúra (životné prostredie, cestovný ruch, kultúra, obnova miest a vidieka, sociálna infraštruktúra), projekty informačnej spoločnosti a akcie zamerané na rozvoj ľudských zdrojov; okrem toho víta skutočnosť, že 63 % celkových platieb na projekty štátnej pomoci sa týkalo pomoci pre podniky a podnikateľské projekty, čo priamo prispelo ku konkurencieschopnosti a k zníženiu podnikateľského rizika, zatiaľ čo 37 % týchto platieb sa týkalo opatrení štátnej pomoci na infraštruktúrne projekty a dopĺňalo opatrenia v oblasti trhových podmienok a zlepšenia podnikania;

5.  oceňuje, že v správe, ktorú predložili grécke orgány, sa uznáva, že zvýšenie likvidity predstavovalo zároveň posilnenie finančných príjmov o približne 1,5 miliardy EUR a programu verejných investícií na roky 2015 – 2016;

6.  víta účinky opatrení, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej činnosti, normalizáciu a konsolidáciu obratu a prevádzkového kapitálu značného počtu podnikov, tvorbu a zachovanie pracovných miest, ako aj dokončenie dôležitých výrobných infraštruktúr, čo sa prejavilo aj v značnom vplyve na daňové príjmy v rozpočte;

7.  konštatuje, že finančné prostriedky vyplatené EÚ v dôsledku vykonávania nariadenia boli v roku 2015 použité na dokončenie projektov v rámci operačných programov do konca obdobia oprávnenosti a že v roku 2016 zostávajúca suma, ktorá bola vyplatená popri národných zdrojoch, taktiež prispela k dokončeniu iných projektov;

8.  oceňuje, že grécke orgány sa zaviazali zreorganizovať klasifikáciu projektov a určiť hlavné projekty, ktoré sa majú dokončiť; zdôrazňuje, že tento krok výrazne prispel k prekonaniu inštitucionálnych a administratívnych prekážok a stanoveniu prioritných opatrení, ktoré sa majú bezodkladne vykonať, čím sa zároveň predišlo finančným opravám; víta skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré EÚ vyplatila na základe nariadenia (EÚ) 2015/1839, podstatne znížili počet projektov označených za neúplné; konštatuje, že v porovnaní s programovým obdobím 2000 – 2006, počas ktorého sa nedokončilo približne 900 projektov, nebolo v čase predloženia konečných žiadostí na programové obdobie 2007 – 2013 dokončených 79 projektov, ale očakáva sa, že budú dokončené s použitím vnútroštátnych finančných prostriedkov;

9.  zdôrazňuje, že využívanie štrukturálnych fondov sa výrazne zlepšilo, na konci marca 2016 miera platieb v Grécku v programovom období 2007 – 2013 presahovala 97 %(5) a podľa stavu vykonávania celkových platieb a nesplatených záväzkov pre programy na obdobie 2007 – 2013 z 31. marca 2018 Grécko nemá žiadne nesplatené záväzky v rámci okruhu 1b(6); víta skutočnosť, že Grécko bolo prvým členským štátom, ktorý plne využil dostupné zdroje a dosiahol 100 % mieru čerpania prostriedkov v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 96 %;

10.  uznáva však, že miera čerpania prostriedkov poskytuje len orientačné informácie a dôraz na čerpanie fondov by nemal byť na úkor účinnosti, pridanej hodnoty a kvality investícií; konštatuje, že osobitné opatrenia majú makroekonomickú povahu a je zložité vysledovať ich účinky v rámci jednotlivých projektov;

11.  pripomína, že fondy EŠIF majú významný vplyv na HDP a ďalšie ukazovatele vo viacerých členských štátoch, ako aj na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť vo všeobecnosti a že investície podporované politikou súdržnosti a rozvoja vidieka v Grécku podľa odhadov zvýšili HDP v roku 2015, na konci predchádzajúceho programového obdobia, o viac ako 2 % nad úroveň, ktorá by sa bola dosiahla v prípade neposkytnutia finančných prostriedkov; pripomína, že využívanie štrukturálnych fondov EÚ sa vždy musí sústreďovať na plnenie cieľov zakotvených v zmluve a dosiahnutie skutočnej pridanej hodnoty EÚ, zameriavať sa na priority EÚ a zabezpečiť viac ako len rast HDP;

12.  berie na vedomie najmä kvantitatívnu analýzu správy predloženej gréckymi orgánmi o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013, ktorá je v súlade s právnymi požiadavkami; uznáva, že vplyv osobitných opatrení nie je možné oddeliť od celkového vplyvu fondov EŠIF v Grécku, ale domnieva sa, že hoci je zložité uskutočniť kvalitatívne posúdenie, pomohlo by doplniť analýzu a pochopiť dosiahnuté výsledky; nabáda Komisiu, aby poskytla viac informácií, čo sa týka zvýšenia konkurencieschopnosti, produktivity a udržateľnosti zo sociálneho a ekologického hľadiska;

13.  oceňuje skutočnosť, že podľa konečných údajov oznámených Komisii 31. decembra 2016 predstavovala celková suma žiadostí gréckych orgánov o platbu výšku 1,6 miliardy EUR a Grécko k 31. marcu 2018 vykázalo 28 % mieru plnenia za programové obdobie 2014 – 2020(7), čím sa zaradilo medzi členské štáty s najlepšími výsledkami vo všeobecnosti, napriek určitým rozdielom, ktoré treba vziať do úvahy, v súvislosti s úrovňou členenia alebo miery čerpania jednotlivých fondov; okrem toho schvaľuje prijatie nariadenia 2015/1839 ako dôležité opatrenie, ktoré bolo vhodné na poskytnutie individualizovanej podpory v kľúčovom momente pre Grécko; víta skutočnosť, že dodatočné zálohové platby boli v plnej miere pokryté žiadosťami o priebežné platby v rámci EFRR a KF, ako sa požadovalo, ale poukazuje na to, že nedošlo k plnému pokrytiu v prípade Európskeho sociálneho fondu (približne 4 %) ani Európskeho námorného a rybárskeho fondu;

14.  pripomína dôležitosť príslušných štrukturálnych reforiem; oceňuje vynaložené úsilie a vyzýva Grécko, aby naďalej v plnej miere využívalo možnosti pomoci v rámci SRSP s cieľom vytvoriť zdravé podnikateľské prostredie na efektívne a účinné využívanie fondov EŠIF a maximalizáciu ich sociálno-ekonomického vplyvu;

15.  uznáva, že podporou verejných investícií a flexibilným využívaním investícií EÚ prostredníctvom preprogramovania finančných prostriedkov alebo zvýšenia miery spolufinancovania regionálna politika zmiernila vplyv finančnej krízy a dlhodobej fiškálnej konsolidácie vo viacerých členských štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť ich primerané financovanie v budúcom viacročnom finančnom rámci; pripomína však, že politika súdržnosti by sa mala vnímať ako hlavný nástroj verejného investovania a ako katalyzátor na pritiahnutie ďalších verejných a súkromných financií a že podobné opatrenia, ktoré vedú k zníženiu národných kvót spolufinancovania potrebného na získanie finančných prostriedkov pre operačné programy financované zo štrukturálnych fondov, či už ide o Grécko alebo iný členský štát, by sa mali zvažovať len vo výnimočných prípadoch a pred ich prijatím a vykonaním by sa mali preskúmať z hľadiska účinnosti a riadne odôvodniť;

16.  poukazuje na to, že niektoré regióny majú ťažkosti pri spolufinancovaní projektov v rámci fondov EŠIF; vyzýva preto Komisiu, aby v kontexte európskeho semestra a Paktu stability a rastu bezodkladne posúdila vplyv regionálnych investícií spolufinancovaných prostredníctvom fondov EŠIF, a to najmä investícií v menej rozvinutých regiónoch, na výpočet deficitu verejných financií;

17.  pripomína gréckym orgánom, že je dôležité zabezpečiť riadnu komunikáciu a viditeľnosť investícií v rámci fondov EŠIF;

18.  víta predbežné posúdenie, na základe ktorého sa programové obdobie 2007 – 2013 podľa očakávaní uzavrie bez straty finančných prostriedkov pre Grécko; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch procesu ukončovania, ktorý sa má podľa plánu uzavrieť v prvej polovici roka 2018, a aby zároveň poskytla aktuálne informácie o projektoch, ktoré sa majú dokončiť s použitím vnútroštátnych finančných prostriedkov a ktoré neboli ukončené k 31. marcu 2018;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 270, 15.10.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 129, 19.5.2017, s. 1.
(4) Atény, máj 2017.
(5) Pracovný dokument útvarov Komisie o ex post hodnoteniach EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013.
(6) Stav vykonávania celkových platieb a úroveň nesplatených záväzkov pre okruh 1b (programy na obdobie 2007 – 2013) – Určenie vnútroštátnych orgánov a stav vykonávania priebežných platieb z operačných programov EŠIF na obdobie 2014 – 2020 (stav k 31. marcu 2018).
(7) Stav vykonávania celkových platieb a úroveň nesplatených záväzkov pre okruh lb (programy na obdobie 2007 – 2013) – Určenie vnútroštátnych orgánov a stav vykonávania priebežných platieb z operačných programov EŠIF na obdobie 2014 – 2020 (stav k 31. marcu 2018).

Posledná úprava: 17. septembra 2019Právne oznámenie