Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2253(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0263/2018

Predkladané texty :

A8-0263/2018

Rozpravy :

PV 10/09/2018 - 26
CRE 10/09/2018 - 26

Hlasovanie :

PV 11/09/2018 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0326

Prijaté texty
PDF 161kWORD 48k
Utorok, 11. septembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Vzťahy medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi
P8_TA(2018)0326A8-0263/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi (2017/2253(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu z 25. februára 2009 skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému orgánov finančného dohľadu (ESFS)(1),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. mája 2014 s názvom Hospodárske preskúmanie programu regulácie finančného sektora (SWD(2014)0158),

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2016 s názvom Výzva na predloženie dôkazov – regulačný rámec EÚ pre finančné služby (COM(2016)0855),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 27. februára 2017 s názvom Rozhodnutia EÚ o rovnocennosti v politike finančných služieb: posúdenie (SWD(2017)0102),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0263/2018),

A.  keďže v dôsledku finančnej krízy bolo prijatých viac ako 40 nových právnych predpisov EÚ vo finančnej oblasti, pričom 15 z nich zahŕňa „ustanovenia o tretích krajinách“, ktoré dávajú Komisii v mene EÚ diskrečnú právomoc jednostranne rozhodnúť, či regulačné pravidlá v cudzích jurisdikciách možno považovať za rovnocenné;

B.  keďže rovnocennosť a práva na cezhraničnú činnosť v Únii sú zreteľne odlišné koncepcie, ktoré regulačným orgánom, orgánom dohľadu, finančným inštitúciám a účastníkom trhu poskytujú rôzne práva a povinnosti; keďže rozhodnutiami o rovnocennosti nezískavajú finančné inštitúcie so sídlom v tretích krajinách „práva na cezhraničnú činnosť v Únii“, pretože tento koncept je neoddeliteľne spojený s vnútorným trhom a jeho spoločným rámcom v oblasti regulácie, dohľadu, presadzovania právnych predpisov a súdnictva;

C.  keďže žiadna obchodná dohoda, ktorú EÚ uzavrela, nikdy nezahŕňala ustanovenia o vzájomnom cezhraničnom prístupe k finančným službám;

D.  keďže neexistuje žiadny jednotný rámec, z ktorého by vychádzali rozhodnutia o rovnocennosti; keďže každý legislatívny akt stanovuje cielený režim rovnocennosti prispôsobený svojim politickým cieľom; keďže súčasné ustanovenia o rovnocennosti ponúkajú rôzne prístupy, na základe ktorých možno poskytovať rôzne výhody v závislosti od poskytovateľa finančných služieb a trhu, na ktorom pôsobí;

E.  keďže rovnocennosť je okrem iného nástroj na podporu medzinárodného zbližovania právnych predpisov, ktoré môže viesť k väčšej hospodárskej súťaži na vnútornom trhu EÚ vďaka rovnakým podmienkam pre všetkých a zároveň umožňuje predchádzať regulatórnej arbitráži, chrániť spotrebiteľov a investorov, zachovávať finančnú stabilitu EÚ a udržiavať konzistentnosť v rámci vnútorného trhu; keďže rovnocennosť je tiež nástrojom na zabezpečenie spravodlivého a rovnakého zaobchádzania s finančnými inštitúciami EÚ a finančnými inštitúciami z tretích krajín, čo sa týka ich regulácie a dohľadu nad nimi;

F.  keďže rozhodnutia o rovnocennosti vychádzajú z jednotného súboru pravidiel EÚ a prijímajú sa na základe technického posúdenia; keďže aj napriek tomu by mali byť predmetom väčšej kontroly zo strany Európskeho parlamentu;

G.  keďže Komisia opisuje rovnocennosť ako „kľúčový nástroj na účinné riadenie cezhraničnej činnosti účastníkov trhu v riadnom a bezpečnom prudenciálnom prostredí s jurisdikciami tretích krajín, ktoré dodržiavajú, uplatňujú a prísne presadzujú tie isté prísne normy prudenciálnych pravidiel ako EÚ“;

H.  keďže blížiace sa vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ môže mať významný vplyv na reguláciu finančných služieb a dohľad nad nimi, a to vzhľadom na úzke vzťahy, ktoré v súčasnosti existujú medzi členskými štátmi v tejto oblasti; keďže rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ ešte stále prebiehajú;

I.  keďže v prípade, že dohoda o vystúpení vrátane prechodného obdobia bude dohodnutá a ratifikovaná, budú mať finančné inštitúcie dlhšiu lehotu na prispôsobenie sa brexitu; keďže v prípade, že sa nedohodne prechodné obdobie, Komisia a európske orgány dohľadu musia byť pripravené chrániť finančnú stabilitu, integritu vnútorného trhu a samostatnosť rozhodovania v EÚ;

J.  keďže na zabezpečenie finančnej stability Únie treba v plnej miere zohľadniť previazanosť trhov tretích krajín s jednotným trhom EÚ;

K.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ vyzval Komisiu, aby „navrhla jednotný, ucelený, transparentný a praktický rámec pre postupy a rozhodnutia o rovnocennosti tretích krajín, berúc do úvahy analýzu založenú na výsledkoch a medzinárodné normy alebo dohody“;

Vzťahy s tretími krajinami od začiatku krízy

1.  poznamenáva, že EÚ od finančnej krízy stále rozvíja svoju reguláciu finančného sektora prostredníctvom rozsiahlych reforiem a uplatňovaním medzinárodných noriem; víta posilnenie spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie a dohľadu; uznáva, že sa tým zlepšila celosvetová konzistentnosť v oblasti regulácie finančného sektora a EÚ sa stala odolnejšou voči celosvetovým finančným otrasom;

2.  domnieva sa, že EÚ by mala na celosvetovej úrovni presadzovať reformy v oblasti regulácie finančného sektora zamerané na zníženie systémového rizika a zvýšenie finančnej stability a mala by sa usilovať o otvorený, integrovaný, účinný a odolný finančný systém, ktorý prispieva k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu, vytváraniu pracovných miest a investíciám; zdôrazňuje, že každý rámec medzinárodnej spolupráce v oblasti regulácie a dohľadu by mal chrániť finančnú stabilitu v Únii a rešpektovať jej režim regulácie a dohľadu, s nimi súvisiace normy a ich uplatňovanie;

3.  so znepokojením konštatuje, že medzinárodná spolupráca sa stále ťažšie dosahuje vzhľadom na rozličné národné záujmy a s tým spojené pohnútky na presun rizika na iné jurisdikcie;

Postupy rovnocennosti EÚ

4.  konštatuje, že niekoľko legislatívnych aktov EÚ obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa regulačnej spolupráce s tretími krajinami, konkrétne spolupráce v oblasti dohľadu a prudenciálnych pravidiel;

5.  zdôrazňuje, že udelenie rovnocennosti je jednostranným rozhodnutím EÚ prijatým na základe noriem EÚ; domnieva sa, že v niektorých osobitných prípadoch možno medzinárodnú spoluprácu rozšíriť aj na základe dohôd o spolupráci medzi EÚ a tretími krajinami;

6.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať ďalšie jurisdikcie v tom, aby účastníkom trhu z EÚ poskytli prístup na svoje finančné trhy;

7.  zdôrazňuje, že EÚ by prostredníctvom svojich vzťahov s tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi mala posilniť spoluprácu s tretími krajinami v oblasti daní, a to v súlade s medzinárodnými normami a normami EÚ; domnieva sa, že rozhodnutia o rovnocennosti by mali závisieť od dostatočných pravidiel tretích krajín v oblasti boja proti daňovým únikom, daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a legalizácii príjmov z trestnej činnosti;

8.  uznáva, že režim rovnocennosti EÚ je neoddeliteľnou súčasťou jej niekoľkých legislatívnych aktov týkajúcich sa regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi a môže poskytovať viacero výhod, napríklad: posilnenie hospodárskej súťaže, zvýšenie kapitálových tokov do EÚ, viac nástrojov a investičných možností pre firmy a investorov z EÚ, lepšiu ochranu spotrebiteľa a finančnú stabilitu;

9.  opätovne zdôrazňuje, že rozhodnutiami o rovnocennosti sa vo väčšine prípadov neudeľuje finančným inštitúciám so sídlom v tretích krajinách právo poskytovať finančné služby v celej EÚ; poukazuje na to, že v niektorých prípadoch sa na základe nich môže poskytovať inštitúciám z tretích krajín obmedzený prístup k jednotnému trhu s určitými výrobkami alebo službami;

10.  naopak zdôrazňuje, že „práva na cezhraničnú činnosť v EÚ“ dovoľujú podnikom poskytovať finančné služby v celom EHP na základe licencie vydanej ich domovskou krajinou a pod dohľadom domovskej krajiny a že takéto práva nie sú v podstate k dispozícii finančným inštitúciám usadeným v krajinách mimo EHP, keďže vychádzajú zo súboru prudenciálnych požiadaviek harmonizovaných podľa práva EÚ a zo vzájomného uznávania licencií;

11.  zdôrazňuje, že cieľom režimu rovnocennosti EÚ je podporovať medzinárodné zbližovanie právnych predpisov, posilňovať spoluprácu v oblasti dohľadu na základe noriem EÚ a medzinárodných noriem a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s finančnými inštitúciami EÚ a tretích krajín pri zachovaní finančnej stability EÚ a ochrany investorov a spotrebiteľov;

12.  domnieva sa, že v súčasnosti by pomohlo, ak by postup EÚ týkajúci sa priznávania rovnocennosti bol viac transparentný voči Európskemu parlamentu; domnieva sa, že zavedenie štruktúrovaného, horizontálneho a praktického rámca spolu s usmerneniami týkajúcimi sa uznávania rámcov dohľadu tretích krajín a úrovne podrobnosti posudzovania týchto rámcov by pomohlo zlepšiť transparentnosť;

13.  je presvedčený, že rozhodnutia o rovnocennosti by mali byť objektívne, primerané a citlivé na riziká a zároveň spĺňať prísne normy regulácie EÚ; okrem toho sa domnieva, že rozhodnutia o rovnocennosti by sa mali prijímať v najlepšom záujme Únie, jej členských štátov a jej občanov, berúc ohľad na finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu, ochranu investorov a spotrebiteľov a fungovanie vnútorného trhu;

14.  domnieva sa, že posudzovania rovnocennosti bývajú technickej povahy, no poznamenáva, že rozhodnutia o rovnocennosti mávajú jasný politický rozmer, prípadne udržiavajú v rovnováhe rôzne politické ciele; trvá na tom, že postup udelenia rovnocennosti tretej krajine v oblasti finančných služieb by mal vždy podliehať kontrole Európskeho parlamentu a že v záujme väčšej transparentnosti by sa tieto rozhodnutia mali prijímať prostredníctvom delegovaných aktov a v prípade potreby prostredníctvom postupu skorého oznámenia o nevznesení námietky;

15.  poznamenáva, že rozhodnutie Komisie z 21. decembra 2017 udeliť rovnocennosť švajčiarskym miestam obchodovania s akciami v rámci postupu udelenia rovnocennosti MiFID II/MiFIR – obmedzené na obdobie 12 mesiacov s možnosťou predĺženia za predpokladu, že sa dosiahne dostatočný pokrok, pokiaľ ide o spoločný inštitucionálny rámec – malo jasný politický rozmer;

16.  berie na vedomie, že Komisia má právo zrušiť rozhodnutia o rovnocennosti, najmä v prípade vážnych rozdielov v právnych predpisoch tretích krajín, a domnieva sa, že s Európskym parlamentom by sa malo náležite konzultovať ešte pred prijatím takéhoto rozhodnutia o zrušení; žiada, aby sa zaviedli transparentné postupy týkajúce sa prijatia, zrušenia alebo pozastavenia rozhodnutí o rovnocennosti;

17.  domnieva sa, že by sa mal vytvoriť konzistentný rámec pre priebežný dohľad nad rovnocenným režimom tretej krajiny; domnieva sa, že európske orgány dohľadu (ESA) by mali mať právomoc poskytovať poradenstvo Komisii a skúmať vývoj v oblasti regulácie a dohľadu v tretích krajinách, keďže takýto vývoj môže mať vplyv na Úniu vzhľadom na previazanosť finančného systému; požaduje, aby bol Európsky parlament informovaný o prebiehajúcich preskúmaniach tretích krajín regulačnými orgánmi a orgánmi dohľadu; v tejto súvislosti berie na vedomie legislatívny balík týkajúci sa preskúmania európskeho systému finančného dohľadu, v ktorom sa stanovuje zvýšené monitorovanie v nadväznosti na rozhodnutie o rovnocennosti, a to aj čo sa týka regulácie, dohľadu a presadzovania právnych predpisov a situácie na trhu tretej krajiny;

18.  domnieva sa, že prostredníctvom budúceho rámca EÚ pre rovnocennosť budú musieť tretie krajiny priebežne informovať orgány ESA o každom vnútroštátnom vývoji v oblasti regulácie a že rozhodnutie o rovnocennosti by malo byť podmienené riadnou spoluprácou v oblasti regulácie a dohľadu a výmenou informácií; domnieva sa, že podobne by aj tretie krajiny mali udržiavať úzky dialóg s EÚ;

19.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a vytvorila jasný rámec pre transparentné, jednotné a konzistentné uplatňovanie postupov rovnocennosti, ktorým sa zavedie lepší postup na stanovenie, preskúmanie, pozastavenie a zrušenie rovnocennosti; vyzýva Komisiu, aby posúdila prínosy zavedenia postupu predkladania žiadostí o udelenie rovnocennosti pre tretie krajiny;

20.  požaduje, aby rozhodnutia o rovnocennosti podliehali priebežnému monitorovaniu príslušným ESA a aby výsledky takéhoto monitorovania boli zverejňované; zdôrazňuje, že takéto monitorovanie by sa malo zaoberať príslušnými právnymi predpismi, postupmi presadzovania právnych predpisov a postupmi dohľadu, ako aj významnými zmenami právnych predpisov a vývojom na trhu v príslušnej tretej krajine; ďalej vyzýva orgány ESA, aby na základe odôvodnených žiadostí Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vypracúvali ad hoc posúdenia vývoja v tretích krajinách;

21.  žiada Komisiu, aby preskúmala súčasný režim rovnocennosti a posúdila, či prispieva k dosahovaniu rovnakých podmienok pre finančné inštitúcie EÚ a tretích krajín a zároveň chráni finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu, investorov a spotrebiteľov a fungovanie vnútorného trhu; domnieva sa, že toto preskúmanie spolu s prípadnými návrhmi na zlepšenie by sa malo zverejňovať;

22.  vyzýva Komisiu, aby každoročne predkladala Európskemu parlamentu správu o všetkých rozhodnutiach o rovnocennosti vrátane rozhodnutí o udelení, pozastavení a zrušení rovnocennosti a vysvetlila dôvody pre tieto rozhodnutia;

23.  pripomína významnú úlohu, ktorú orgány ESA zohrávajú pri analýze a monitorovaní rámcov dohľadu a regulačných rámcov tretích krajín, a v tejto súvislosti žiada, aby príslušné orgány ESA mali kapacitu a právomoci na zhromažďovanie, triedenie a analýzu údajov; pripomína úlohu príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci postupu udeľovania povolení finančným inštitúciám, ktoré zamýšľajú delegovať časť správy portfólia alebo riadenia rizika na poskytovateľov služieb v tretích krajinách, ktorých regulačný systém je porovnateľný s regulačným systémom EÚ, ako aj dôležitosť konvergencie dohľadu; berie na vedomie prebiehajúce preskúmania orgánov ESA, najmä návrhy týkajúce sa dohľadu nad dojednaniami finančných inštitúcií o delegovaní, externom zabezpečovaní činností alebo presune rizika; domnieva sa, že európske orgány dohľadu a príslušné vnútroštátne orgány by mali úzko spolupracovať s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačnej spolupráce a činností s tretími krajinami;

Úloha EÚ v stanovovaní noriem regulácie finančného sektora na celosvetovej úrovni

24.  zdôrazňuje význam aktívnej účasti EÚ na stanovovaní noriem na celosvetovej úrovni ako prostriedku na dosiahnutie medzinárodnej konzistentnosti v oblasti regulácie finančného sektora, maximalizovanie finančnej stability, zníženie systémového rizika, ochranu spotrebiteľov a investorov, predchádzanie regulačným medzerám medzi jednotlivými jurisdikciami a na rozvoj efektívneho medzinárodného finančného systému;

25.  požaduje aktívnu účasť Únie a členských štátov v celosvetových normatívnych orgánoch pre oblasť finančných služieb; pripomína požiadavky, ktoré predložil Komisii vo svojej správe o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov;

26.  preto ďalej žiada o posilnenie spoločného fóra EÚ a USA o regulácii finančného sektora, aby zahŕňal pravidelnejšie stretnutia v záujme častejšej a konzistentnejšej koordinácie;

27.  poukazuje na to, že zlepšenie vzťahov s tretími krajinami v oblasti finančných služieb a posilnenie kapitálových trhov EÚ nemožno považovať za vzájomne sa vylučujúce; preto zdôrazňuje, že treba dosiahnuť pokrok v rámci projektu únie kapitálových trhov;

o
o   o

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0202.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0006.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0069.

Posledná úprava: 10. júla 2019Právne oznámenie