Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2054(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0266/2018

Predkladané texty :

A8-0266/2018

Rozpravy :

PV 10/09/2018 - 29
CRE 10/09/2018 - 29

Hlasovanie :

PV 11/09/2018 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0327

Prijaté texty
PDF 168kWORD 53k
Utorok, 11. septembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ
P8_TA(2018)0327A8-0266/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (2018/2054(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 4, 162, 174 až 178 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017)0534),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. septembra 2017 pripojený k oznámeniu Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (SWD(2017)0307),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ: 7. správa Európskej komisie(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(10),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2017 s názvom Chýbajúce dopravné spojenia v pohraničných regiónoch(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(14),

–  so zreteľom na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0266/2018),

A.  keďže k EÚ a jej bezprostredným susedom v Európskom združení voľného obchodu (EZVO) patrí 40 vnútorných pozemných hraníc EÚ a regiónov s vnútornými hranicami EÚ a keďže tieto regióny predstavujú 40 % územia Únie a 30 % obyvateľstva EÚ a tvoria takmer jednu tretinu HDP EÚ;

B.  keďže pohraničné regióny, najmä tie s nižšou hustotou obyvateľstva, zvyčajne čelia horším podmienkam pre sociálny a hospodársky rozvoj, vo všeobecnosti dosahujú slabšie hospodárske výsledky než iné regióny členských štátov a ich úplný hospodársky potenciál je nevyužitý;

C.  keďže fyzické a/alebo zemepisné prekážky takisto prispievajú k obmedzeniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi pohraničnými regiónmi v EÚ aj mimo nej, najmä v prípade horských regiónov;

D.  keďže napriek už vynaloženému úsiliu naďalej pretrvávajú prekážky, najmä administratívne, jazykové a právne, a bránia rastu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a súdržnosti v pohraničných regiónoch a medzi nimi;

E.  keďže Komisia v roku 2017 odhadla, že odstránenie len 20 % súčasných prekážok v pohraničných regiónoch by prinieslo zvýšenie ich HDP o 2 %, resp. asi 91 miliárd EUR, čo by sa prejavilo vytvorením približne jedného milióna nových pracovných miest; keďže vo všeobecnosti sa uznáva, že územná spolupráca vrátane cezhraničnej spolupráce prináša skutočnú a viditeľnú pridanú hodnotu, najmä občanom EÚ, ktorí žijú v oblasti vnútorných hraníc;

F.  keďže celkový počet cezhraničných pracovníkov a študentov pôsobiacich v inej krajine EÚ je približne 2 milióny, z čoho 1,3 milióna tvoria pracovníci, čo predstavuje 0,6 % všetkých zamestnancov v EÚ-28;

G.  keďže v rámci súčasného viacročného finančného rámca (VFR) smeruje 95 % prostriedkov pre transeurópske dopravné siete (TEN-T) a Nástroj na prepájanie Európy (NPE) na hlavné koridory siete TEN-T, zatiaľ čo malé projekty týkajúce sa súhrnnej siete a zásahov zameraných na pripojenie k sieti TEN-T často nie sú oprávnené na spolufinancovanie či vnútroštátne financovanie, hoci sú nevyhnutné na riešenie konkrétnych problémov a pre rozvoj cezhraničných vzťahov a hospodárstiev;

H.  keďže Komisia takisto plánuje predložiť stanovisko k regiónom s vnútornou námornou hranicou;

I.  keďže stanovisko Komisie by si takisto zaslúžili početné problémy, ktorým čelia regióny na vonkajších hraniciach EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov, vidieckych oblastí, oblastí zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov Únie, ktoré znevýhodňuje ich odľahlosť, ostrovný charakter alebo iné závažné a trvalé prírodné alebo demografické podmienky podľa článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ, ktoré ako výsledok dvoch rokov výskumu a dialógu poskytuje cenný náhľad na výzvy a prekážky, ktorým čelia pohraničné regióny na vnútorných hraniciach EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť používania a zverejňovania osvedčených postupov a úspešných projektov, ako je to i v prípade tohto oznámenia Komisie, a naliehavo žiada ďalšie kroky v súvislosti s podobnou analýzou, pokiaľ ide o regióny na vonkajších hraniciach EÚ;

Zameranie sa na pretrvávajúce prekážky

2.  upozorňuje, že pre 150-miliónové obyvateľstvo vnútorných cezhraničných oblastí má prístup k službám vo verejnom záujme v súlade s ich rozvojom kľúčový význam a že tento prístup často brzdia mnohé právne a administratívne prekážky vrátane jazykových prekážok; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali svoje úsilie a zintenzívnili spoluprácu na odstránenie týchto prekážok a aby podporovali a zavádzali využívanie elektronickej verejnej správy, najmä pokiaľ ide o zdravotnícke služby, dopravu, budovanie nevyhnutnej fyzickej infraštruktúry, vzdelávanie, kultúru, šport, komunikácie, mobilitu pracovnej sily, životné prostredie, ako aj reguláciu, cezhraničný obchod a rozvoj podnikania;

3.  zdôrazňuje, že problémy a výzvy, ktorým pohraničné regióny čelia, sú do istej miery spoločné, ale takisto sa v jednotlivých regiónoch alebo medzi členskými štátmi odlišujú a závisia od špecifických právnych, administratívnych, hospodárskych a geografických osobitostí daného regiónu, čo znamená, že ku každému z týchto regiónov je potrebný individuálny prístup; vo všeobecnosti uznáva potenciál spoločného rozvoja cezhraničných regiónov; podporuje individualizovaný, integrovaný a miestne zameraný prístup, ako je miestny rozvoj vedený komunitou;

4.  zdôrazňuje, že odlišné právne a inštitucionálne rámce členských štátov môžu viesť k právnej neistote v pohraničných regiónoch, ktorá vedie k tomu, že je potrebný dlhší čas a náklady na vykonávanie projektov sú vyššie, pričom predstavuje ďalšiu prekážku pre občanov, inštitúcie a podniky v pohraničných regiónoch, ktorá často brzdí vhodné iniciatívy; zdôrazňuje preto, že je žiaduca väčšia komplementárnosť, lepšia koordinácia a komunikácia, interoperabilita a ochota riešiť prekážky medzi členskými štátmi alebo aspoň na úrovni pohraničných regiónov;

5.  uznáva osobitnú situáciu cezhraničných pracovníkov, ktorí sú najviac postihnutí výzvami v pohraničných regiónoch, akými sú najmä uznávanie diplomov a iných kvalifikácií získaných po rekvalifikácii, zdravotná starostlivosť, doprava a prístup k informáciám o voľných pracovných miestach, sociálne zabezpečenie a daňové systémy; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s cieľom prekonať tieto prekážky a poskytnúť regionálnym a miestnym orgánom v pohraničných regiónoch väčšie právomoci, finančné prostriedky a dostatočnú flexibilitu v záujme lepšej koordinácie susedných vnútroštátnych právnych a administratívnych systémov na účely zlepšenia kvality života cezhraničných pracovníkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť šírenia a využívania najlepších postupov v celej EÚ; upozorňuje, že tieto problémy sú ešte zložitejšie v prípade cezhraničných pracovníkov pracujúcich v krajinách mimo EÚ alebo prichádzajúcich z týchto krajín;

6.  poukazuje na výzvy súvisiace s podnikateľskými činnosťami vykonávanými v pohraničných regiónoch, najmä ak sa týkajú prijímania a vykonávania ustanovení pracovného a obchodného práva, zdaňovania, verejného obstarávania alebo systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty a regióny, aby lepšie prispôsobili príslušné právne ustanovenia výzvam, ktorým čelia cezhraničné regióny, a zosúladili ich s týmito výzvami, a aby podporovali komplementárnosť a dosiahli zbližovanie regulačných rámcov s cieľom umožniť väčšiu súdržnosť a pružnosť v rámci vykonávania vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj zlepšiť šírenie informácií o cezhraničných otázkach, napríklad vytváraním jednotných kontaktných miest, s cieľom umožniť pracovníkom a spoločnostiam splnenie svojich povinností a plné uplatnenie svojich práv, ako si vyžaduje právny systém členského štátu, v ktorom poskytujú svoje služby; žiada lepšie využívanie existujúcich riešení a zaručenie financovania existujúcich štruktúr spolupráce;

7.  vyjadruje sklamanie, že oznámenie Komisie neobsahovalo osobitné posúdenie malých a stredných podnikov (MSP) vrátane dodatočnej podpory, ktorú im možno poskytnúť; domnieva sa, že MSP čelia osobitným výzvam, pokiaľ ide o cezhraničnú interakciu, ktorá okrem iného zahŕňa problémy, ktoré sa týkajú jazyka, administratívnej kapacity, kultúrnych a právnych rozdielov; zdôrazňuje, že riešenie tejto výzvy je obzvlášť dôležité, keďže MSP zamestnávajú 67 % pracovníkov v nefinančných podnikateľských odvetviach EÚ a vytvárajú 57 % pridanej hodnoty(15);

8.  upozorňuje, že v cezhraničných regiónoch, najmä v tých s nižšou hustotou obyvateľstva, je doprava, najmä pokiaľ ide o služby cezhraničnej verejnej dopravy, stále nedostatočne rozvinutá a koordinovaná, sčasti pre chýbajúce alebo nepoužívané spojenia, čo bráni cezhraničnej mobilite a vyhliadkam na hospodársky rozvoj; okrem toho zdôrazňuje, že cezhraničná dopravná infraštruktúra je takisto mimoriadne nepriaznivo ovplyvnená zložitými regulačnými a administratívnymi opatreniami; vyzdvihuje existujúci potenciál rozvoja udržateľnej prepravy založenej predovšetkým na verejnej doprave a v tejto súvislosti očakáva nadchádzajúcu štúdiu Komisie o chýbajúcich železničných spojeniach pozdĺž vnútorných hraníc EÚ; zdôrazňuje, že takáto štúdia alebo budúce odporúčania by sa mali okrem iného opierať o informácie a skúsenosti miestnych, regionálnych a štátnych orgánov a mali by sa v nich zohľadňovať všetky návrhy cezhraničnej spolupráce a v prípade, že sa tak už stalo, návrhy lepších cezhraničných spojení, a vyzýva cezhraničné regionálne orgány, aby navrhli spôsoby prekonania existujúcich nedostatkov dopravných sietí; pripomína, že niektoré súčasné železničné infraštruktúry sa v dôsledku nedostatku podpory prestávajú používať; zdôrazňuje výhody, ktoré môže mať ďalší rozvoj vodných ciest pre miestne a regionálne hospodárstva; žiada, aby sa doplneniu chýbajúcich spojení v udržateľnej dopravnej infraštruktúre v pohraničných regiónoch venovala os NPE s primeraným rozpočtom; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatky v oblasti dopravy, ktoré brzdia hospodárske činnosti, napríklad v doprave, cestovnom ruchu a pri cestovaní občanov;

9.  berie na vedomie, že atraktivita cezhraničných oblastí pre život a investície vo veľkej miere závisí od kvality života, dostupnosti verejných a komerčných služieb pre občanov a podniky, ako aj kvality dopravy, čo sú podmienky, ktoré možno splniť a zachovať len prostredníctvom úzkej spolupráce vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj podnikov na oboch stranách hranice;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odlišné a zložité postupy predchádzajúceho udelenia povolenia pre služby zdravotnej starostlivosti a používané spôsoby platby a náhrady, administratívna záťaž pre pacientov, ktorí absolvujú cezhraničné konzultácie s odborníkmi, nezlučiteľnosti pri využívaní technológií a výmene údajov o pacientoch, ako aj nedostatok jednotných prístupných informácií nielen obmedzujú prístupnosť z oboch strán hraníc, čim bránia využívaniu zdravotníckych zariadení v plnej miere, ale takisto sťažujú pohotovostným a záchranným službám vykonávanie ich cezhraničných zásahov;

11.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať pohraničné regióny EÚ, pokiaľ ide o životné prostredie a jeho ochranu, keďže znečistenie životného prostredia a prírodné katastrofy sú často cezhraničnými problémami; v tejto súvislosti podporuje cezhraničné projekty týkajúce sa environmentálnej ochrany pre regióny na vonkajších hraniciach EÚ, keďže tieto regióny často čelia environmentálnym výzvam, ktoré spôsobili rôzne environmentálne normy a právna regulácia v susedných krajinách EÚ; takisto žiada lepšiu spoluprácu a koordináciu v oblasti správy vnútorných vodných ciest s cieľom zabrániť prírodným katastrofám, ako sú povodne;

12.  vyzýva Komisiu, aby naliehavo riešila problémy vyplývajúce z existencie fyzických a zemepisných prekážok medzi pohraničnými regiónmi;

Posilnenie spolupráce a dôvery

13.  domnieva sa, že vzájomná dôvera, politická vôľa a flexibilný prístup zainteresovaných strán na viacerých úrovniach od miestnej až po vnútroštátnu úroveň vrátane občianskej spoločnosti sú nevyhnutné na prekonanie uvedených pretrvávajúcich prekážok; vyjadruje presvedčenie, že hodnota politiky súdržnosti pre pohraničné regióny vychádza z cieľa posilniť tvorbu pracovných miest a rast a že túto činnosť treba iniciovať na úrovni Únie a členských štátov i na regionálnej a miestnej úrovni; preto vyzýva na lepšiu koordináciu a dialóg, účinnejšiu výmenu informácií a ďalšiu výmenu najlepších postupov medzi orgánmi, najmä na miestnej a regionálnej úrovni; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili takúto spoluprácu a poskytli finančné prostriedky na štruktúry spolupráce s cieľom zabezpečiť primeranú funkčnú a finančnú nezávislosť príslušných miestnych a regionálnych orgánov;

14.  vyzdvihuje dôležitosť vzdelávania a kultúry a najmä príležitosti na zintenzívnenie úsilia zameraného na podporu viacjazyčnosti a medzikultúrneho dialógu v pohraničných regiónoch; zdôrazňuje potenciál škôl a miestnych masmédií v tomto úsilí a nabáda členské štáty, regióny a obce v oblasti vnútorných hraníc, aby do svojich učebných plánov už od úrovne predškolského vzdelávania zahrnuli vyučovanie jazykov susediacich krajín; navyše podčiarkuje dôležitosť podpory viacjazyčného prístupu na všetkých administratívnych úrovniach;

15.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili a podporovali lepšie chápanie a vzájomné uznávanie osvedčení, diplomov a odborných kvalifikácií medzi susednými regiónmi; preto podporuje začlenenie osobitných zručností do učebných plánov s cieľom zvýšiť príležitosti v oblasti cezhraničného zamestnávania vrátane potvrdzovania a uznávania zručností;

16.  nabáda na rôzne opatrenia zamerané na boj proti všetkým formám diskriminácie v pohraničných regiónoch a na odstránenie prekážok pre zraniteľné osoby pri hľadaní zamestnania a začleňovaní sa do spoločnosti; v tomto ohľade podporuje presadzovanie a rozvoj sociálnych podnikov v pohraničných regiónoch ako zdroja vytvárania pracovných miest, najmä pre zraniteľné skupiny, ako sú mladí nezamestnaní ľudia a osoby so zdravotným postihnutím;

17.  víta akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020(16) ako nástroj na dosiahnutie efektívnej a inkluzívnej verejnej správy a uznáva osobitnú hodnotu tohto plánu pre opatrenia v pohraničných regiónoch zamerané na zjednodušenie; konštatuje, že je potrebná interoperabilita súčasných systémov elektronickej verejnej správy na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej administratívnej úrovni; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s nevyrovnaným vykonávaním plánu v niektorých členských štátoch; takisto je znepokojený často nedostatočnou interoperabilitou elektronických systémov orgánov a nízkou úrovňou online služieb dostupných pre zahraničných podnikateľov na začatie podnikania v inej krajine; preto vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na uľahčenie prístupu k svojim digitálnym službám pre potenciálnych používateľov zo susedných oblastí, a to i prostredníctvom jazykových nástrojov, a nabáda orgány v cezhraničných regiónoch, aby vytvorili elektronické portály pre rozvoj cezhraničných podnikateľských iniciatív; naliehavo vyzýva orgány členských štátov, regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie na projektoch v oblasti elektronickej verejnej správy, ktoré pozitívne ovplyvnia život a prácu občanov v pohraničných regiónoch;

18.  konštatuje, že niektoré pohraničné regióny na vnútorných a vonkajších hraniciach sa boria so závažnými migračnými problémami, ktoré často presahujú kapacity pohraničných regiónov, a nabáda na primerané používanie programov iniciatívy Interreg, ako aj na výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v pohraničných oblastiach, v rámci integrácie utečencov pod medzinárodnou ochranou; zdôrazňuje potrebu podpory a koordinácie na európskej úrovni, ako aj potrebu toho, aby národné vlády podporovali miestne a regionálne orgány pri riešení týchto výziev;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla svoj náhľad, pokiaľ ide o vyrovnávanie sa s výzvami, ktorým čelia regióny s vnútornou námornou, ako aj vonkajšou hranicou; žiada dodatočnú podporu pre cezhraničné projekty medzi regiónmi na vonkajších hraniciach EÚ a pohraničnými regiónmi susedných krajín, najmä regiónmi tých tretích krajín, ktoré sú zapojené do procesu integrácie do EÚ; v tejto súvislosti znovu opakuje, že charakteristiky všetkých pohraničných regiónov a problémy, ktorým čelia, sú do určitej miery rovnaké, zároveň si však vyžadujú diferencovaný, individualizovaný prístup; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť a primeranú podporu najvzdialenejším regiónom na vonkajších hraniciach EÚ;

20.  upozorňuje, že budúca politika súdržnosti by mala primerane zohľadňovať a podporovať regióny EÚ, ktoré sú najviac vystavené dôsledkom vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie, najmä tie, ktoré sa preto ocitnú na (námorných alebo pozemných) hraniciach EÚ;

21.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili komplementárnosť svojich zdravotníckych služieb v pohraničných regiónoch a zabezpečili skutočnú spoluprácu pri cezhraničnom poskytovaní pohotovostných služieb, napríklad zdravotnej starostlivosti a policajných či protipožiarnych zásahov, aby sa zaistilo dodržiavanie práv pacientov stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ako aj zvýšenie dostupnosti a kvality služieb; vyzýva členské štáty, regióny a samosprávy, aby uzavreli dvojstranné alebo viacstranné rámcové dohody o spolupráci v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na tzv. oblasti ZOAST (Zones Organisées d'Accès aux Soins Transfrontaliers), v prípade ktorých môžu obyvatelia pohraničných území získať zdravotnú starostlivosť na oboch stranách hraníc v určených zariadeniach zdravotnej starostlivosti bez akýchkoľvek administratívnych alebo finančných prekážok a ktoré sa stali referenčnými kritériami pre spoluprácu v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Európe;

22.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti posilnenia spolupráce a prekonania prekážok regionálneho rozvoja na vonkajších hraniciach so susednými regiónmi, najmä s regiónmi tých krajín, ktoré sa pripravujú na pristúpenie k EÚ;

23.  zdôrazňuje dôležitosť malých a cezhraničných projektov pri zbližovaní ľudí a týmto spôsobom i vytváraní nového potenciálu pre miestny rozvoj;

24.  podčiarkuje význam poučenia sa z úspešných projektov v niektorých pohraničných regiónoch a ďalšieho využívania potenciálu týchto projektov;

25.  zdôrazňuje dôležitosť športu ako nástroja na uľahčenie integrácie komunít, ktoré žijú v pohraničných regiónoch, a vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby vyčlenili primerané hospodárske zdroje na programy územnej spolupráce v záujme financovania miestnej športovej infraštruktúry;

Využívanie nástrojov EÚ na lepšiu súdržnosť

26.  zdôrazňuje veľmi dôležitú a pozitívnu úlohu programov Európskej územnej spolupráce a najmä programov cezhraničnej spolupráce v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a súdržnosti pohraničných regiónov vrátane regiónov s námornou a vonkajšou hranicou; víta skutočnosť, že v návrhu VFR Komisie na roky 2021 – 2027 je Európska územná spolupráca zachovaná ako dôležitý cieľ s výraznejšou úlohou v rámci politiky súdržnosti po roku 2020, a žiada značne zvýšený rozpočet, najmä pre cezhraničnú zložku; zdôrazňuje zreteľnú európsku pridanú hodnotu Európskej územnej spolupráce a vyzýva Radu, aby v tejto súvislosti prijala navrhované rozpočtové prostriedky; zároveň upozorňuje, že je potrebné zjednodušiť programy, zaistiť lepšiu súdržnosť Európskej územnej spolupráce s celkovými cieľmi EÚ a zabezpečiť flexibilitu programov tak, aby lepšie reagovali na miestne a regionálne problémy, a súčasne znížiť administratívnu záťaž pre príjemcov a uľahčiť väčšie investície do udržateľných projektov infraštruktúry prostredníctvom programov cezhraničnej spolupráce; vyzýva orgány v cezhraničných regiónoch, aby intenzívnejšie využívali podporu poskytovanú prostredníctvom týchto programov;

27.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala Európskemu parlamentu správu o zozname prekážok, ktoré sa odstránili v oblasti cezhraničnej spolupráce; nabáda Komisiu, aby posilnila využívanie existujúcich inovačných nástrojov, ktoré prispievajú k prebiehajúcej modernizácii a prehlbovaniu cezhraničnej spolupráce, ako sú pohraničné kontaktné miesto, posilnená sieť SOLVIT, ako aj jednotná digitálna brána, a ktoré sú zamerané na organizovanie odborných poznatkov a poskytovanie poradenstva o cezhraničných regionálnych aspektoch, a aby ďalej vyvíjala nové nástroje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby – pokiaľ je to možné – štandardne digitalizovali verejné správy s cieľom zabezpečiť pre občanov a podniky v pohraničných regiónoch digitálne verejné služby medzi koncovými bodmi;

28.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zhromažďovala informácie o cezhraničnej interakcii pre lepší a informovanejší rozhodovací proces v spolupráci s členskými štátmi, regiónmi a obcami a aby boli podporované a financované pilotné projekty, programy, štúdie, analýzy a územný výskum;

29.  žiada lepšie využívanie potenciálu makroregionálnych stratégií EÚ pri riešení problémov pohraničných regiónov;

30.  vyjadruje presvedčenie, že politika súdržnosti by mala byť viac zameraná na investície do ľudí, keďže hospodárstva pohraničných regiónov možno posilniť účinnou kombináciou investícií do inovácií, ľudského kapitálu, dobrej správy vecí verejných a inštitucionálnej kapacity;

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál európskeho zoskupenia územnej spolupráce nie je využívaný v plnom rozsahu, čo by mohlo byť čiastočne spôsobené výhradami regionálnych a miestnych orgánov a čiastočne ich obavami z presunu právomocí a pretrvávajúcim nedostatkom informovanosti o ich príslušných právomociach; žiada, aby sa rýchlo identifikovali a riešili akékoľvek iné možné príčiny tejto situácie; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na prekonanie prekážok účinného uplatňovania tohto nástroja; pripomína, že hlavnou úlohou Komisie v rámci programov Európskej územnej spolupráce by malo byť uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi;

32.  naliehavo žiada zohľadnenie skúseností početných euroregiónov, ktoré existujú a pôsobia v rámci pohraničných regiónov na vnútorných a vonkajších hraniciach EÚ, s cieľom ďalej rozvíjať možnosti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a kvalitu života občanov žijúcich v pohraničných regiónoch; žiada posúdenie činnosti euroregiónov v oblasti regionálnej spolupráce a ich vzťahu k iniciatívam a činnosti pohraničných regiónov EÚ s cieľom koordinovať a optimalizovať výsledky ich činnosti v tejto oblasti;

33.  zdôrazňuje, že posudzovanie územného vplyvu prispieva k lepšiemu pochopeniu vplyvu politík na priestorové hľadisko; vyzýva Komisiu, aby zvážila prisúdenie výraznejšej úlohy posúdeniu územného vplyvu pri navrhovaní legislatívnych iniciatív EÚ;

34.  vyjadruje pevné presvedčenie, že cezhraničné prekážky by obmedzil európsky cezhraničný dohovor, ktorý by v prípade územne vymedzenej cezhraničnej infraštruktúry alebo služby (napríklad nemocnice alebo električkovej trate) umožnil uplatnenie vnútroštátneho normatívneho rámca a/alebo noriem len jednej z dvoch alebo viacerých dotknutých krajín; v tejto súvislosti víta nedávno zverejnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme na riešenie právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (COM(2018)0373);

35.  očakáva budúci návrh nariadenia Komisie o nástroji riadenia cezhraničnej spolupráce, s cieľom posúdiť jeho užitočnosť pre príslušné regióny;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, národným a regionálnym parlamentom členských štátov, Výboru regiónov a EHSV.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(3) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.
(4) Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0067.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0105.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0254.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0245.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0222.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
(11) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 19.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0320.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.
(15) Výročná správa o európskych MSP 2016/2017, s. 6.
(16) Oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy (COM(2016)0179).

Posledná úprava: 17. septembra 2019Právne oznámenie