Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2035(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0262/2018

Predkladané texty :

A8-0262/2018

Rozpravy :

PV 12/09/2018 - 14
CRE 12/09/2018 - 14

Hlasovanie :

PV 13/09/2018 - 10.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0352

Prijaté texty
PDF 184kWORD 58k
Štvrtok, 13. septembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve
P8_TA(2018)0352A8-0262/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve (2018/2035(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018  s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 16. januára 2018 o vplyve používania oxo-degradovateľných plastov, vrátane oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie (COM(2018)0035),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie a pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. januára 2018 o vykonávaní balíka opatrení pre obehové hospodárstvo: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (COM(2018)0032),

–  so zreteľom na pracovný plán Komisie v oblasti ekodizajnu na roky 2016 až 2019 (COM(2016)0773), najmä na cieľ stanoviť požiadavky viac sa vzťahujúce na konkrétne výrobky a horizontálne požiadavky v takých oblastiach, ako sú trvácnosť, opraviteľnosť, možnosť modernizácie, spôsobilosť na demontáž a jednoduchosť opakovaného použitia a recyklácie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov(6) (ďalej len „smernica o ekodizajne“) a na vykonávacie nariadenia a dobrovoľné dohody prijaté v rámci tejto smernice,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020(7),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. decembra 2017 o ekologických inováciách: umožnenie prechodu na obehové hospodárstvo,

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometer č. 468 z októbra 2017 o postoji európskych občanov k životnému prostrediu,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy a na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

–  so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorá bola prijatá na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre rybárstvo (A8-0262/2018),

A.  keďže plast je cenným materiálom, ktorý sa do veľkej miery používa vo všetkých hodnotových reťazcoch, a ktorý má užitočné miesto v našej spoločnosti a hospodárstve, ak sa používa zodpovedne a ak sa s ním nakladá zodpovedne;

B.  keďže súčasný spôsob výroby, používania a likvidácie plastov má dôsledky, ktoré ničia životné prostredie, klímu a hospodárstvo, a má možné negatívne vplyvy na zdravie; keďže kľúčovou výzvou je teda zodpovedná a udržateľná výroba a používanie plastov s cieľom znížiť výrobu plastového odpadu a v prípade, ak je to možné, znížiť používanie nebezpečných látok v plastoch; keďže výskum a inovácie nových technológií a alternatív hrajú v tejto súvislosti významnú úlohu;

C.  keďže tieto nevýhody vyvolávajú široké obavy verejnosti, pričom 74 % občanov EÚ vyjadruje znepokojenie nad zdravotnými následkami plastov a 87 % je znepokojených ich vplyvom na životné prostredie;

D.  keďže súčasné politické úsilie by sa malo využiť na prechod na udržateľné obehové hospodárstvo v oblasti plastov, v ktorom sa uprednostní prechádzanie vytváraniu plastového odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

E.  keďže viaceré členské štáty už zaviedli vnútroštátne legislatívne opatrenia na zákaz mikroplastov, ktoré sa zámerne pridávajú do kozmetiky;

F.  keďže európske krajiny v minulosti vyvážali plastový odpad, a to aj do krajín, v ktorých nedostatočné systémy nakladania s odpadom a recyklácie spôsobujú škody na životnom prostredí a ohrozujú zdravie miestnych komunít, najmä osôb manipulujúcich s odpadom;

G.  keďže plastový odpad je globálnym problémom a na jeho riešenie je potrebná medzinárodná spolupráca; keďže EÚ sa zaviazala splniť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, z ktorých niektoré súvisia s udržateľnou spotrebou a výrobou plastov pri obmedzení ich vplyvu na moria a pevninu;

H.  keďže celosvetová ročná výroba plastov dosiahla v roku 2015 322 miliónov ton, pričom sa očakáva, že sa počas nasledujúcich 20 rokov zdvojnásobí;

I.  keďže v EÚ sa každoročne vyprodukuje približne 25,8 milióna ton plastového odpadu;

J.  keďže v EÚ sa na recykláciu vyzbiera menej ako 30 % plastov; keďže len 6 % plastov uvedených na trh sa vyrába z recyklovaných plastov;

K.  keďže podiel skládkovania a spaľovania plastového odpadu je naďalej vysoký − 31 % a 39 %;

L.  keďže v súčasnosti približne 95 % hodnoty plastových obalových materiálov uniká z hospodárstva, čo vedie k ročnej strate 70 až 105 miliárd EUR;

M.  keďže EÚ má cieľ 55 % recyklovaných plastových obalov do roku 2030;

N.  keďže recyklácia plastov má významné prínosy, pokiaľ ide o znižovanie emisií CO2,

O.  keďže každý rok v oceánoch skončí 5 až 13 miliónov ton plastov a predpokladá sa, že v súčasnosti sa v oceánoch nachádza viac ako 150 miliónov ton plastov;

P.  keďže v EÚ sa každoročne dostáva do oceánov 150 000 až 500 000 ton plastového odpadu;

Q.  keďže ak sa nič neurobí, bude podľa štúdií, ktoré cituje OSN, do roku 2050 v oceánoch viac plastov ako rýb;

R.  plasty predstavujú viac ako 85 % odpadu odhodeného na plážach a viac ako 80 % odpadu odhodeného do mora;

S.  keďže v oceánoch možno nájsť prakticky každý druh plastového materiálu, počnúc Veľkým tichomorským pásom odpadu, kde sa nachádza minimálne 79 000 ton plastov pokrývajúcich plochu 1,6 milióna štvorcových kilometrov, až po najodľahlejšie oblasti Zeme, ako sú hlboké oceánske dná a Arktída;

T.  keďže morský odpad má taktiež nepriaznivý vplyv na hospodársku činnosť a ľudský potravinový reťazec;

U.  keďže 90 % všetkých morských vtákov prehĺta plastové častice;

V.  keďže zatiaľ poriadne nerozumieme celému vplyvu plastového odpadu na flóru, faunu a ľudské zdravie; keďže boli zdokumentované katastrofické následky na morský život, keď plastové úlomky v oceáne každoročne zabijú viac ako 100 miliónov morských živočíchov;

W.  keďže riešenia týkajúce sa plastov v moriach nemožno oddeliť od celkovej stratégie pre plasty; keďže článok 48 nariadenia o kontrole rybárstva(11), ktorý obsahuje opatrenia určené na podporu vyťahovania strateného rybárskeho výstroja, je krokom správnym smerom, ale jeho rozsah pôsobnosti je príliš obmedzený vzhľadom na to, že členské štáty majú možnosť oslobodiť od tejto povinnosti drvivú väčšinu rybolovných plavidiel a že vykonávanie požiadaviek na nahlasovanie je stále slabé;

X.  keďže sa zvažuje financovanie v rámci Európskej územnej spolupráce (ďalej len „ETC“) pre projekty v Jadranskom mori, ako napríklad nové nástroje na riadenie a osvedčené postupy na zmierňovanie a podľa možnosti odstránenie praktiky ponechávania rybárskeho výstroja v mori, ako aj určenie novej úlohy rybárskym plavidlám ako strážcov morí;

Y.  keďže členské štáty sú signatármi Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) a mali by sa usilovať o úplné vykonávanie jeho ustanovení;

Z.  keďže k neúmyselnému zachytávaniu rýb (tzv. ghost fishing) dochádza vtedy, keď sa do stratených alebo v mori zanechaných biologicky nerozložiteľných rybárskych sietí, pascí a lovných šnúr zachytia či zakliesnia morské živočíchy alebo keď v ich dôsledku dôjde k zraneniu, vyhladovaniu a zabitiu uvedených živočíchov; keďže k neúmyselnému zachytávaniu rýb dochádza po strate a zanechaní rybárskeho výstroja v mori; keďže v nariadení o kontrole rybárstva sa vyžaduje povinné označovanie výstroja a oznamovanie a vyťahovanie strateného výstroja; keďže niektorí rybári preto z vlastnej iniciatívy prinášajú späť do prístavov stratené siete vytiahnuté z mora;

AA.  keďže hoci je náročné presne posúdiť presný prínos akvakultúry k tvorbe morského odpadu, odhaduje sa, že 80 % morského odpadu tvoria plasty a mikroplasty a že približne 20 % až 40 % tohto morského plastového odpadu sa čiastočne spája s ľudskou činnosťou na mori vrátane prevádzkovania obchodných a výletných lodí, pričom zvyšok pochádza z pevniny, a keďže podľa nedávnej štúdie FAO(12) približne 10 % pochádza zo strateného alebo zahodeného rybárskeho výstroja; keďže stratený a zahodený rybársky výstroj je jednou zo zložiek morského plastového odpadu, a keďže sa odhaduje, že 94 % plastov, ktoré sa dostávajú do oceánu, končí na morskom dne, a preto je potrebné využívať Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“) na poskytovanie platieb alebo iných finančných a materiálnych stimulov pre rybárov, aby sa priamo podieľali na programoch výlovu morského odpadu;

AB.  Keďže sa do životného prostredia EÚ každý rok uvoľňuje 75 000 až 300 000 ton mikroplastov vrátane mikroplastov, ktoré sa zámerne pridávajú do plastových výrobkov, mikroplastov uvoľnených počas používania výrobkov a mikroplastov, ktoré vznikli degradáciou plastových výrobkov;

AC.  keďže mikroplasty a nanočastice vytvárajú osobitné výzvy v oblasti verejnej politiky;

AD.  keďže mikroplasty sa nachádzajú v 90 % balenej vody;

AE.  keďže žiadosť Komisie, aby Európska chemická agentúra (ďalej len „ECHA“) preskúmala vedecký základ na obmedzenie používania zámerne pridávaných mikroplastov do výrobkov pre spotrebiteľov alebo na profesionálne použitie, je vítaná;

AF.  keďže žiadosť Komisie, aby ECHA pripravila návrh možných obmedzení oxo-degradovateľných plastov, je vítaná;

AG.  keďže podľa článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zavedenie nových vlastných zdrojov podlieha osobitnému legislatívnemu postupu, ktorý vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov a konzultáciu s Európskym parlamentom;

Všeobecné poznámky

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028) ako krok vpred k prechodu EÚ na obehové hospodárstvo; uznáva, že plasty zohráva užitočnú úlohu v našom hospodárstve i v našom každodennom živote, ale zároveň majú značné nevýhody; domnieva sa, že kľúčovou výzvou je preto hospodárenie s plastmi udržateľným spôsobom v celom hodnotovom reťazci, a teda zmena spôsobu výroby a používania plastov, aby sa hodnota udržala v našom hospodárstve bez toho, aby to malo negatívny vplyv na životné prostredie, klímu a verejné zdravie;

2.  zdôrazňuje, že prevencia plastového odpadu, tak ako je definovaná v rámcovej smernici o odpadoch, by mala byť prvou prioritou v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva; okrem toho sa domnieva, že podstatné zlepšenie výsledkov v oblasti recyklácie plastov je tiež kľúčom k podpore udržateľného hospodárskeho rastu, ako aj k ochrane životného prostredia a verejného zdravia; vyzýva všetky zainteresované strany, aby považovali nedávny zákaz Číny týkajúci sa dovozu plastového odpadu za príležitosť investovať do predchádzania vzniku plastového odpadu vrátane stimulovania opätovného používania plastov a obehového dizajnu výrobkov, a investovať do najmodernejších zariadení v EÚ na zber, triedenie a recykláciu; domnieva sa, že výmena najlepších postupov v tomto smere je dôležitá najmä pre MSP;

3.  je presvedčený, že stratégia pre plasty by mala slúžiť aj ako páka na stimulovanie nových, inteligentných a obehových obchodných, výrobných a spotrebiteľských modelov pokrývajúcich celý hodnotový reťazec v súlade s cieľom OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja č. 12 – udržateľná spotreba a výroba a internalizáciou externých nákladov; vyzýva Komisiu, aby týmto smerom podporila jasné prepojenia medzi politikami EÚ v oblasti odpadu, chemikálií a výrobkov, a to aj vývojom cyklov netoxických materiálov stanovených v 7. environmentálnom akčnom programe;

4.  žiada Komisiu, aby stanovila politiku po roku 2020 pre obehové hospodárstvo a biohospodárstvo založenú na silnom pilieri výskumu a inovácií, a aby zabezpečila, že v novom viacročnom finančnom rámci (VFR) budú k dispozícii potrebné záväzky; zdôrazňuje najmä význam výskumu pre vývoj inovačných riešení a pochopenie vplyvu makro-, mikro- a nanoplastov na ekosystémy a ľudské zdravie;

5.  zdôrazňuje, že plasty sú rôznorodé a majú rôzne použitia, a že pre rôzne hodnotové reťazce je potrebný prispôsobený prístup s rozmanitým súborom riešení, ktorý zohľadní vplyv na životné prostredie, existujúce alternatívy, často zameraný na konkrétne výrobky, s prihliadnutím na miestne a regionálne požiadavky a zabezpečenie toho, aby boli splnené funkčné potreby;

6.  zdôrazňuje, že spoločné a koordinované opatrenia všetkých zainteresovaných strán v celom hodnotovom reťazci vrátane spotrebiteľov sú nevyhnutné na dosiahnutie úspechu a výsledku, ktorý je výhodný pre hospodárstvo, životné prostredie, klímu a zdravie;

7.  zdôrazňuje, že obmedzenie vzniku odpadu je spoločnou zodpovednosťou, a že premena všeobecných obáv týkajúcich sa plastového odpadu na verejnú zodpovednosť zostáva aj naďalej dôležitou výzvou; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvoj nových modelov spotreby stimuláciou zmeny správania spotrebiteľov je v tomto smere kľúčový; žiada, aby sa zvýšila informovanosť spotrebiteľov o vplyve znečistenia z plastového odpadu, o význame prevencie a riadneho nakladania s odpadom a o existujúcich alternatívach;

Od dizajnu pre recykláciu po dizajn pre obehovosť

8.  žiada príslušné orgány v členských štátoch, aby zabezpečili plné a čo najrýchlejšie vykonávanie a presadzovanie celého acquis o odpadoch; keďže v EÚ sa na recykláciu vyzbiera menej ako 30 % plastov, čo vedie k obrovskému plytvaniu zdrojmi; zdôrazňuje, že plasty sa po roku 2030 už nebudú prijímať na skládky, a že členské štáty budú musieť spravovať svoj plastový odpad podľa ustanovení uvedených v smernici 2008/98/ES; opakuje, že členské štáty by mali využívať hospodárske nástroje a iné opatrenia na poskytovanie stimulov používania hierarchie odpadového hospodárstva; zdôrazňuje význam separovaného zberu a triediacich zariadení s cieľom umožniť vysokokvalitnú recykláciu a podporiť využívanie kvalitných druhotných surovín;

9.  žiada všetky zainteresované strany v odvetví priemyslu, aby začali konkrétne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli najneskôr do roku 2030 všetky plastové obaly opätovne použiteľné alebo recyklovateľné nákladovo efektívnym spôsobom, spájali svoju identitu značky s trvalo udržateľnými a obehovými obchodnými modelmi a využili svoju marketingovú silu na propagáciu a riadenie udržateľných a obehových modelov spotreby; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a vyhodnocovala vývoj, propagovala osvedčené postupy a overovala environmentálne tvrdenia s cieľom zabrániť tzv. greenwashingu;

10.  domnieva sa, že občianska spoločnosť by mala byť náležite zapojená a informovaná tak, aby dokázala viesť priemysel k plneniu záväzkov a povinností;

11.  Vyzýva Komisiu, aby splnila svoju povinnosť revidovať a posilniť základné požiadavky v smernici o obaloch a odpadoch z obalov do konca roku 2020 s ohľadom na relatívne vlastnosti rôznych obalových materiálov na základe posúdenia životného cyklu, pričom by sa mala zaoberať najmä prevenciou a dizajnom pre obehovosť; vyzýva Komisiu, aby predložila jasné, realizovateľné a účinné požiadavky vrátane požiadaviek na nákladovo efektívne opätovne použiteľné a recyklovateľné plastové obaly a požiadaviek týkajúcich sa nadmerného balenia;

12.  žiada Komisiu, aby stanovila zásady efektívneho využívania zdrojov a obehovosti ako hlavné zásady vrátane dôležitej úlohy, ktorú môžu zohrávať obehové materiály, výrobky a systémy, a to aj pre neobalové plastové predmety; domnieva sa že toto možno dosiahnuť napríklad rozšírenou zodpovednosťou výrobcu, vypracovaním noriem týkajúcich sa výrobkov, vykonávaním preskúmaní životného cyklu, rozšírením legislatívneho rámca pre ekodizajn na všetky hlavné skupiny plastových výrobkov, prijatím ustanovení o environmentálnej značke a vykonávaním metódy environmentálnej stopy výrobku;

Vytvorenie skutočného jednotného trhu s recyklovanými plastmi

13.  konštatuje, že existujú rôzne dôvody pre nízku mieru využívania recyklovaných plastov v EÚ, okrem iného nízke ceny fosílnych palív v dôsledku subvencií, chýbajúca dôvera a nedostatok kvalitných surovín; zdôrazňuje, že na zaistenie prechodu na obehové hospodárstvo je potrebný stabilný vnútorný trh s druhotnými surovinami; vyzýva Komisiu, aby odstránila prekážky, ktorým čelí tento trh, a aby vytvorila rovnaké podmienky;

Normy kvality a overovanie

14.  žiada Komisiu, aby urýchlene predložila normy kvality s cieľom vybudovať dôveru a stimulovať trh s druhotnými plastmi; naliehavo žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní týchto noriem kvality zohľadnila rôzne úrovne recyklácie, ktoré sú kompatibilné s funkčnosťou rôznych výrobkov, a súčasne zabezpečovala ochranu verejného zdravia, bezpečnosť potravín a ochranu životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila bezpečné používanie recyklovaných materiálov v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, a aby podnietila inovácie;

15.  žiada Komisiu, aby zvážila najlepšie postupy s certifikáciou nezávislou treťou stranou a podnietila certifikáciu recyklovaných materiálov, pretože overovanie je nevyhnutné na posilnenie dôvery priemyslu a spotrebiteľov v recyklované materiály;

Recyklovaný obsah

16.  žiada všetkých aktérov jednotlivých odvetví, aby zmenili svoje verejné záväzky zvýšiť využívanie recyklovaných plastov na oficiálne prísľuby, a aby uskutočnili konkrétne opatrenia;

17.  domnieva sa, že povinné pravidlá týkajúce sa recyklovaného obsahu sú potrebné na to, aby sa podporilo využívanie druhotných surovín, pokiaľ trhy s recyklovanými materiálmi ešte nefungujú; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie požiadaviek na minimálny obsah recyklovaného materiálu pre špecifické plastové výrobky uvedené na trh EÚ, a to pri súčasnom dodržiavaní požiadaviek na bezpečnosť potravín;

18.  žiada členské štáty, aby zvážili zavedenie zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH) na výrobky obsahujúce recyklovaný obsah;

Obstarávanie zamerané na obehovosť

19.  zdôrazňuje, že obstarávanie je základným nástrojom prechodu na obehové hospodárstvo, keďže má moc podporovať inovácie v obchodných modeloch a podporovať také výrobky a služby, ktoré efektívne využívajú zdroje; zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov v tejto oblasti; žiada Komisiu, aby vytvorila vzdelávaciu sieť EÚ o obstarávaní zameranom na obehovosť s cieľom zbierať skúsenosti z pilotných projektov; je presvedčený, že tieto dobrovoľné činnosti by mali na základe robustného posúdenia vplyvu pripraviť podmienky na prijatie záväzných pravidiel a kritérií EÚ pre verejné obstarávanie zamerané na obehovosť;

20.  vyzýva členské štáty, aby postupne odstránili všetky nevhodné stimuly, ktoré bránia dosiahnutiu čo najvyššej úrovne recyklácie plastov;

Pomedzie medzi odpadom a chemikáliami

21.  žiada príslušné orgány v členských štátoch, aby optimalizovali kontroly dovážaných materiálov a výrobkov s cieľom zabezpečiť a presadzovať súlad s právnymi predpismi EÚ o chemikáliách a výrobkoch;

22.  poukazuje na uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní balíka obehového hospodárstva: možnosti na riešenie prepojenia medzi právnymi predpismi týkajúcimi sa chemických látok, výrobkov a odpadu;

Predchádzanie vzniku plastového odpadu

Plastové výrobky na jednorazové použitie

23.  konštatuje, že neexistuje všeliek na riešenie škodlivých účinkov plastových výrobkov na jednorazové použitie na životné prostredie, a domnieva sa, že na vyriešenie tejto komplexnej otázky je potrebná kombinácia dobrovoľných a regulačných opatrení, ako aj zmena informovanosti, správania a účasti spotrebiteľov;

24.  berie na vedomie opatrenia, ktoré už boli prijaté v niektorých členských štátoch, a preto víta návrh Komisie týkajúci sa špecifického legislatívneho rámca na zníženie vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, najmä plastových výrobkov na jedno použitie; domnieva sa, že tento návrh by mal prispieť k výraznému zníženiu morského odpadu, z ktorého viac ako 80 % tvoria plasty, a tak prispieť k cieľu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 predchádzať a výrazne znížiť všetky druhy morského znečistenia;

25.  domnieva sa, že je dôležité, aby tento rámec ponúkal ambiciózny súbor opatrení pre príslušné orgány v členských štátoch, ktorý bude zlučiteľný s integritou jednotného trhu, mať hmatateľný a pozitívny vplyv na životné prostredie a sociálno-ekonomický vplyv a poskytne spotrebiteľom potrebnú funkčnosť;

26.  uznáva, že znižovanie a obmedzovanie používania plastových výrobkov na jedno použitie môže vytvoriť príležitosti pre udržateľné obchodné modely;

27.  odkazuje na prebiehajúcu prácu v rámci riadneho legislatívneho postupu týkajúceho sa tohto návrhu;

28.  zdôrazňuje, že existujú rôzne spôsoby na dosiahnutie vysokej miery separovaného zberu a recyklácie a zníženia množstva plastového odpadu vrátane systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu s modulovanými poplatkami, vratných záloh a zvýšeného informovania verejnosti; uznáva výhody zavedených režimov v rôznych členských štátoch a potenciál výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že výber určitého systému zostáva v kompetencii príslušného orgánu daného členského štátu;

29.  víta skutočnosť, že v smernici 94/62/ES sa stanovuje, že členské štáty stanovia povinné systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu za všetky obaly do konca roka 2024, a vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť rozšírenia tejto povinnosti na iné plastové výrobky v súlade s článkami 8 a 8a smernice 2008/98/ES;

30.  berie na vedomie návrh Komisie o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (COM(2018)0325), ktorým sa zavádza príspevok založený na odpade z nerecyklovaných plastových obalov; zdôrazňuje, že riadiaci účinok takéhoto príspevku musí byť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva; zdôrazňuje preto, že prioritou by malo byť predchádzanie vzniku odpadu;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa spojili a podporili medzinárodnú koalíciu na zníženie znečistenia plastovými taškami, ktorá sa začala na konferencii COP 22 v Marrákeši v novembri 2016;

32.  domnieva sa, že supermarkety zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní množstva plastov na jednorazové použitie v EÚ; víta iniciatívy, ako sú uličky v supermarketoch bez plastov, ktoré supermarketom umožňujú testovať kompostovateľné biomateriály ako alternatívy k plastovým obalom;

33.  víta návrh Komisie na smernicu o prístavných zberných zariadeniach (COM(2018)0033), ktorej cieľom je výrazne znížiť záťaž a náklady pre rybárov pri vracaní rybárskeho výstroja a plastového odpadu späť do prístavu; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú by mohli zohrávať rybári, najmä výlovom plastového odpadu z mora počas svojej rybolovnej činnosti a jeho vrátením do prístavu, kde bude s odpadom riadne naložené; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali podporovať túto činnosť, aby rybárom nebol účtovaný nijaký poplatok za jeho spracovanie;

34.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vykonávanie článku 48 ods. 3 nariadenia o kontrole rybárstva, ktoré sa týka povinností vyťahovania a nahlasovania strateného rybárskeho výstroja, nebolo súčasťou správy Komisie z roku 2017 o hodnotení a vykonávaní tohto nariadenia; zdôrazňuje, že je potrebné podrobné posúdenie vykonávania požiadaviek nariadenia o kontrole rybárstva z hľadiska rybárskeho výstroja;

35.  žiada Komisiu, členské štáty a regióny, aby podporili plány na zber odpadu na mori, do ktorých by sa podľa možnosti zapojili rybárske plavidlá, a aby v prístavoch zaviedli zariadenia na zber a likvidáciu morského odpadu, ako aj systémy recyklácie sietí na konci životnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali odporúčania uvedené v dobrovoľných usmerneniach FAO týkajúcich sa označovania rybárskeho výstroja a aby úzko spolupracovali s odvetvím rybárstva s cieľom bojovať proti neúmyselnému zachytávaniu rýb (tzv. ghost fishing);

36.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby rozširovali zber údajov v oblasti plastov v mori, a to vytvorením a vykonávaním celoeurópskeho povinného systému digitálneho nahlasovania výstroja strateného jednotlivými rybárskymi plavidlami v záujme podpory činnosti zameranej na vylovenie výstrojov, v rámci ktorého by sa využívali údaje z regionálnych databáz, s cieľom vymieňať si informácie v európskej databáze riadenej Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva alebo s cieľom rozvíjať systém Únie na výmenu informácií na mori (SafeSeaNet) tak, aby sa stal používateľsky ústretovým systémom na úrovni celej EÚ, ktorý bude rybárom umožňovať nahlasovať stratený výstroj;

37.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty vyvíjali väčšie úsilie o vypracovanie stratégií a plánov na obmedzenie ponechávania rybárskeho výstroja v mori, napríklad formou grantov z ENRF, štrukturálnych fondov a podpory z ETC a pri zachovaní potrebnej miery aktívnej regionálnej účasti;

Bioplasty, biologická odbúrateľnosť a kompostovateľnosť

38.  dôrazne podporuje Komisiu v príprave jasných dodatočných noriem, harmonizovaných pravidiel a definícií týkajúcich sa biologického obsahu, biologickej odbúrateľnosti (vlastnosť, ktorá nie je závislá od suroviny na výrobu plastu) a kompostovateľnosti s cieľom riešiť existujúce mylné predstavy a nedorozumenia a poskytovať spotrebiteľom jasné informácie;

39.  zdôrazňuje, že podpora udržateľného biohospodárstva môže prispieť k zníženiu závislosti Európy od dovážaných surovín; zdôrazňuje potenciálnu úlohu pre biologické a biologicky odbúrateľné plasty, v prípade ktorých sa preukáže, že sú prínosné z hľadiska životného cyklu, domnieva sa, že biologická odbúrateľnosť sa musí posudzovať v reálnych podmienkach;

40.  zdôrazňuje, že biologicky odbúrateľné a kompostovateľné plasty môžu pomôcť podporiť prechod na obehové hospodárstvo, ale nesmú sa považovať za riešenie problému morského odpadu a nemali by legitimizovať nepotrebné používanie jednorazových výrobkov; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala jasné kritériá užitočných výrobkov a použití pozostávajúcich z biologicky odbúrateľných plastov vrátane obalov a použitia v poľnohospodárstve; požaduje, aby sa v tejto otázke uskutočnili ďalšie investície do VaV; zdôrazňuje, že s biologicky odbúrateľnými a biologicky neodbúrateľnými plastami sa musí zachádzať rozdielne s ohľadom na správne nakladanie s odpadom;

41.  zdôrazňuje, že bioplasty poskytujú potenciál na čiastočnú diferenciáciu východiskových surovín, a v tejto súvislosti vyzýva na ďalšie investície do výskumu a vývoja; uznáva existenciu inovatívnych biologických materiálov, ktoré sú už na trhu; zdôrazňuje potrebu neutrálneho a rovnakého zaobchádzania s náhradnými materiálmi;

42.  požaduje celoúniový zákaz oxo-degradovateľných plastov do roku 2020, pretože tento typ plastov sa nedá bezpečne biologicky rozložiť, nie je kompostovateľný, negatívne ovplyvňuje recykláciu bežných plastov, a nemá preukázateľný prínos pre životné prostredie;

Mikroplasty

43.  žiada Komisiu, aby zaviedla zákaz mikroplastov v kozmetických výrobkoch, výrobkoch osobnej hygieny a čistiacich prostriedkoch do roku 2020; ďalej vyzýva agentúru ECHA, aby v prípade potreby posúdila a pripravila zákaz mikroplastov, ktoré sa zámerne pridávajú do iných výrobkov, pričom sa zohľadní, či sú k dispozícii realizovateľné alternatívy;

44.  žiada Komisiu, aby stanovila minimálne požiadavky v právnych predpisoch týkajúcich sa výrobkov s cieľom výrazne znížiť uvoľňovanie mikroplastov pri zdroji, najmä v prípade textilu, pneumatík, farieb a cigaretových ohorkov;

45.  berie na vedomie osvedčené postupy programu Operation Clean Sweep a viaceré iniciatívy proti úniku plastových peliet; domnieva sa, že existuje priestor na zopakovanie týchto iniciatív na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni;

46.  žiada Komisiu, aby preskúmala zdroje, distribúciu, osud a účinky makroplastov aj mikroplastov v súvislosti s čistením odpadových vôd a hospodárením s dažďovou vodou v rámci prebiehajúcej kontroly vhodnosti rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach; okrem toho vyzýva príslušné orgány členských štátov a Komisiu, aby zabezpečili úplné presadzovanie a vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a rámcovej smernice o morskej stratégii; okrem toho vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum v oblasti technológie čistenia čistiarenských kalov a čistenia vody;

Výskum a inovácie

47.  víta vyhlásenie Komisie o tom, že v rámci programu Horizont 2020 sa bude investovať ďalších 100 miliónov EUR na podporu investícií do riešení efektívneho využívania surovín a obehového hospodárstva, ako sú prevencia a možnosti dizajnu, diverzifikácia surovín a inovatívne technológie v oblasti recyklácie, napríklad molekulárna a chemická recyklácia, ako aj zlepšenie mechanickej recyklácie; zdôrazňuje inovačný potenciál začínajúcich podnikov v tomto kontexte; podporuje vytvorenie strategického výskumného a inovačného programu pre obehovosť materiálu s osobitným dôrazom na plasty a materiály obsahujúce plasty, nielen pokiaľ ide o obaly, na usmerňovanie budúcich rozhodnutí o financovaní v programe Európsky horizont; konštatuje, že na podporu využívania súkromných investícií bude potrebné adekvátne financovanie; zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá môžu pomôcť urýchliť prechod na obehové hospodárstvo;

48.  zdôrazňuje silný potenciál prepojenia digitálnej agendy a agendy obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť regulačné prekážky pre inováciu, vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné dohody EÚ v oblasti inovácie v súlade s dosiahnutím cieľov stanovených v stratégii pre plasty a širšej agende obehového hospodárstva;

49.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby podporili využívanie inovačných rybárskych výstrojov tým, že budú rybárov nabádať k tomu, aby nahradili staré siete a vybavili existujúce siete sledovacími zariadeniami a senzormi prepojenými s aplikáciami pre smartfóny, čipmi rádiofrekvenčnej identifikácie a sledovacími zariadeniami pre plavidlá, aby kapitáni mohli presnejšie sledovať svoje siete a v prípade potreby ich opätovne vytiahnuť; uznáva úlohu, ktorú pri predchádzaní vstupu plastového odpadu do morí môžu zohrávať technológie;

50.  žiada, aby Európsky horizont zahŕňal úlohu Oceán bez plastov s cieľom využiť inovácie na zníženie množstva plastov vstupujúcich do morského prostredia a na zber plastov prítomných v oceánoch; opakuje svoje výzvy na boj proti morskému odpadu (vrátane prevencie, zvyšovania gramotnosti v oblasti oceánov, zvyšovania informovanosti o environmentálnej výzve, pokiaľ ide o plastové znečistenie a iné formy morského odpadu, a kampaní na odstraňovanie znečistenia, ako je výlov odpadu a čistenie pláží), ako sa uvádza v spoločnom oznámení Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2016 o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (JOIN(2016)0049); vyzýva na dialóg o politike EÚ v oblasti morského odpadu medzi tvorcami politík, zainteresovanými stranami a odborníkmi;

Globálne opatrenia

51.  žiada EÚ, aby zohrávala proaktívnu úlohu pri vypracúvaní celosvetového protokolu pre plasty a aby zabezpečila, aby sa rôzne záväzky prijaté na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni dali sledovať integrovaným a transparentným spôsobom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne viedli pracovnú skupinu, ktorú v záujme hľadania medzinárodnej odpovede v boji proti plastovému morskému odpadu a mikroplastom zriadilo Environmentálne zhromaždenie OSN v decembri 2017; zdôrazňuje, že problematika plastového znečistenia a kapacít odpadového hospodárstva musí byť súčasťou rámca vonkajšej politiky EÚ, pretože veľká časť plastového odpadu v oceánoch pochádza z krajín Ázie a Afriky;

52.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ spolu so schémou EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit, aby sa zamerali na prevenciu, podrobne preskúmali svoje vnútorné pravidlá obstarávania a postupy nakladania s plastovým odpadom a výrazne znížili jeho výrobu, a to najmä nahradením plastových výrobkov na jedno použitie a ich obmedzením;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 93.
(2) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 100.
(3) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 109.
(4) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 141.
(5) Ú. v. EÚ L 115, 6.5.2015, s. 11.
(6) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.
(7) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(8) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0287.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0004.
(11) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
(12) Abandoned, lost or otherwise discarded fishing gear

Posledná úprava: 17. septembra 2019Právne oznámenie