Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2772(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0397/2018

Predkladané texty :

B8-0397/2018

Rozpravy :

PV 01/10/2018 - 19
CRE 01/10/2018 - 19

Hlasovanie :

PV 03/10/2018 - 9.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0373

Prijaté texty
PDF 527kWORD 55k
Streda, 3. októbra 2018 - Štrasburg Prechodná verzia
Technológie distribuovaných záznamov o transakciách a blockchain: budovanie dôvery prostredníctvom ústupu od sprostredkovania
P8_TA-PROV(2018)0373B8-0397/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o technológiách distribuovaných databáz transakcií a databázach typu blockchain: budovanie dôvery spojené so zánikom sprostredkovateľského článku (2017/2772(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na otázky pre Komisiu o technológiách distribuovaných databáz transakcií a databázach typu blockchain: budovanie dôvery spojené so zánikom sprostredkovateľského článku (O-000092/2018 – B8-0405/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2018 o riešení neoprávneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov(3),

–  so zreteľom na všeobecné nariadenie o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679),

–  so zreteľom na návrh nariadenia o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (COM(2016)0597 – C8-0375/2016 – 2016/0276(COD)),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018 (11815/2017 – C8-0313/2017 – 2017/2044(BUD)(4),

–  so zreteľom na iniciatívy Komisie na prieskum možností distribuovaných databáz transakcií, okrem iného Blockchain4EU: Blockchain for Industrial Transformations, EU Blockchain and Observatory Forum, Blockchains for Social Good a štúdia uskutočniteľnosti o možnostiach infraštruktúry blockchain v EÚ,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže technológia distribuovaných databáz transakcií (ďalej len „DLT“) a databáza typu blockchain môže posilniť postavenie občanov tým, že im dá možnosť ovládať svoje údaje a rozhodovať, aké údaje sa majú zdieľať v databáze, ako aj schopnosť výberu subjektov, ktoré môžu vidieť tieto údaje;

B.  keďže technológia DLT je technológiou so všeobecným uplatnením a s potenciálom zlepšiť nákladovú efektívnosť transakcií tým, že odstráni sprostredkovateľov a náklady na sprostredkovanie, zmeniť podobu hodnotových reťazcov a zlepšiť účinnosť organizácií hodnovernou decentralizáciou;

C.  keďže DLT môže potrebnými mechanizmami šifrovania a kontroly priniesť paradigmu založenú na informačných technológiách, ktorá by demokratizovala údaje, zvyšovala dôveru a transparentnosť a poskytovala bezpečný a účinný spôsob vykonávania transakcií;

D.  keďže technológia distribuovaných databáz transakcií DLT podporuje pseudonymizáciu používateľov, ale nie ich anonymizáciu;

E.  keďže DLT je stále sa vyvíjajúca technológia, ktorá si vyžaduje rámec, ktorý je priaznivý pre inovácie, umožňuje a povzbudzuje, poskytuje právnu istotu a rešpektuje zásadu technologickej neutrality, a zároveň podporuje ochranu spotrebiteľov, investorov a životného prostredia, zvyšuje sociálnu hodnotu technológie, znižuje digitálnu priepasť a zlepšuje digitálne zručnosti občanov;

F.  keďže DLT môže priniesť rámec transparentnosti, znížiť úroveň korupcie, odhaliť daňové úniky, umožniť sledovanie nezákonných platieb, uľahčiť politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a odhaliť spreneverený majetok;

G.  keďže DLT umožňuje zaručiť integritu údajov a schopnosť poskytnúť kontrolný záznam zabezpečený proti manipulácii umožňuje nové modely verejnej správy a napomáha dosiahnutie vyššej bezpečnosti;

H.  keďže regulačný prístup k DLT by mal podporovať inovácie, vychádzať zo zásad neutrality technológií, umožniť tiež vytvorenie inovačných ekosystémov a centier inovácií;

I.  keďže databázy typu blockchain sú len jedným z viacerých typov technológií DLT; keďže niektoré riešenia DLT ukladajú individuálne transakcie v podobe blokov, ktoré sú navzájom prepojené v chronologickom poradí s cieľom vytvoriť reťazec, ktorý zaručí bezpečnosť a integritu údajov;

J.  keďže kybernetické útoky sa v prípade takých reťazcov považujú za menej účinné, pretože sa musia úspešne zamerať na mnoho kópií a nielen na jednu centralizovanú verziu;

K.  keďže DLT môže výrazne zlepšiť kľúčové odvetvia hospodárstva, ako aj kvalitu verejných služieb pre spotrebiteľov a občanov na základe skúseností v oblasti transakcií na vysokej úrovni a znížením nákladov, ktoré im vznikajú;

L.  keďže otázky a obavy súvisiace s použitím horizontálnej regulácie a pravidiel v takých záležitostiach, ako je ochrana údajov a zdaňovanie, môžu zabrzdiť potenciálny rozvoj technológie DLT v EÚ;

M.  keďže aplikácie DLT sa vyznačujú potenciálom na to, aby sa rýchlo stali systémovými, podobne, ako digitálne inovácie fundamentálne zmenili služby v iných odvetviach, napríklad v telekomunikáciách;

N.  keďže ešte nepoznáme všetky riziká a problémy tejto technológie;

DLT, decentralizácia a aplikácie

1.  zdôrazňuje, že DLT znižujú náklady v dôvernom prostredí medzi účastníkmi transakcií a umožňujú partnerskú výmenu hodnôt, ktorá môžu posilniť postavenie občanov, narušiť tradičné modely, zlepšiť služby a znižovať náklady v celom hodnotovom reťazci v širokej škále kľúčových odvetví;

2.  zdôrazňuje veľký vplyv, ktorý môžu mať aplikácie DLT na štruktúru verejnej správy a úlohu inštitúcií, a žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu, obsahom ktorej bude posúdenie možných scenárov širšieho rozšírenia sietí založených na DLT;

3.  zdôrazňuje veľký rozsah aplikácií založených na DLT, ktoré môžu prípadne ovplyvniť všetky odvetvia hospodárstva;

Energeticky výhodné a ekologické aplikácie

4.  zdôrazňuje, že DLT môže transformovať a demokratizovať trhy s energiami, keď umožní domácnostiam ekologicky vyrábať energiu a navzájom si ju vymieňať na partnerskej báze; zdôrazňuje, že uvedené technológie poskytujú možnosť odstupňovania a flexibilitu prevádzkovateľom elektrární, dodávateľom i spotrebiteľom;

5.  zdôrazňuje, že DLT môže podporiť výrobu a spotrebu ekologickej energie a zlepšiť účinnosť výmeny energie; konštatuje, že DLT dokáže zmeniť fungovanie rozvodných sietí a umožní obciam a jednotlivcom, aby sieťové služby a integrované obnoviteľné zdroje poskytovali účinnejším spôsobom; zdôrazňuje tiež, že DLT dokáže vytvoriť alternatívy k obnoviteľným investičným schémam, ktoré podporuje štát;

6.  konštatuje, že DLT môže zjednodušiť prenos energie a distribučnú infraštruktúru a vytvoriť nový ekosystém transakcií obklopujúci elektrickými vozidlami; zdôrazňuje, že DLT zlepšuje ohlasovanie energie a umožňuje presne sledovať certifikáty energie z obnoviteľných zdrojov a emisií uhlíka;

7.  zdôrazňuje, že DLT môže prostredníctvom alternatívnych platieb a mechanizmu dotácií napomôcť pri elektrifikácii chudobných vidieckych spoločenstiev;

8.  zdôrazňuje potrebu podporovať technické riešenia, ktoré spotrebujú menej energie, a vo všeobecnosti sú čo najšetrnejšie k životnému prostrediu; zdôrazňuje, že viaceré mechanizmy konsenzu (o. i. proof-of-work, proof-of-stake, proof-of-authority a proof-of-elapsed-time) majú rôznu spotrebu energie; vyzýva Komisiu, aby doplnila rozmer energetickej efektívnosti vo svojich činnostiach týkajúcich sa DLT, a prostredníctvom výskumných iniciatív preskúmala vplyv rôznych mechanizmov konsenzu na energetiku a ich energetickú efektívnosť;

9.  vyzýva na posúdenie modelov riadenia v rámci rôznych vyvíjaných mechanizmov konsenzu, pričom sa vezme do úvahy potenciálna potreba systémov, subjektov a organizácií ako sprostredkovateľov s cieľom overiť a potvrdiť, že ide o skutočné výmeny, a včas zabrániť podvodnému konaniu;

10.  zdôrazňuje, že technológia DLT môže prostredníctvom stimulácie recyklovania a umožnením systémov dôvery a dobrej povesti v reálnom čase priniesť nové možnosti do obehového hospodárstva;

Doprava

11.  zdôrazňuje potenciál DLT v oblasti mobility a logistiky vrátane registrácie a správy vozidiel, overovania najazdených vzdialeností, inteligentného poistenia a nabíjania elektrických vozidiel;

Zdravotníctvo

12.  zdôrazňuje potenciál DLT s cieľom zvýšiť efektívnosť údajov a informácií o klinických skúškach v oblasti zdravotníctva, čo umožní výmenu údajov medzi verejnými a súkromnými inštitúciami pod kontrolou občanov/pacientov;

13.  uznáva potenciál v oblasti zvýšenia účinnosti oblasti zdravotníctva pomocou vzájomnej súčinnosti údajov o zdravotnom stave, overovania totožnosti a lepšej distribúcie liekov;

14.  konštatuje, že DLT umožňuje občanom kontrolovať vlastné údaje a využívať, transparentnosť, vybrať si, ktoré údaje chcú zdieľať, taktiež pokiaľ ide o ich použitie poisťovňami a širším systémom zdravotníctva; zdôrazňuje, že budúce aplikácie DLT by mali chrániť dôvernosť citlivých zdravotných údajov;

15.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť využitia DLT v prípadoch riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a stanovila referenčné prípady a požiadavky, ktoré umožnia zabezpečiť vysokú kvalitu dátových vstupov a interoperabilitu rôznych DLT v závislosti od systému, typu inštitúcie a jej pracovného postupu;

Dodávateľské reťazce

16.  zdôrazňuje význam DLT pri zlepšovaní dodávateľských reťazcov; konštatuje, že DLT môže uľahčiť prepravu a monitorovanie pôvodu tovaru a jeho zložiek zvýšením transparentnosti, kontrolou viditeľnosti a súladu, zaručením dodržiavania protokolov udržateľnosti a ľudských práv na mieste pôvodu výrobku, a tak znížiť riziko, že sa do dodávateľského reťazca dostane nezákonný tovar, a zaistiť ochranu spotrebiteľa; konštatuje, že DLT možno použiť na zlepšenie účinnosti práce colníkov pri kontrolách falzifikátov;

Vzdelávanie

17.  zdôrazňuje potenciál DLT pri overovaní titulov, šifrovaní osvedčení o dosiahnutom vzdelaní (napríklad tzv. blockcert) a prenose kreditov;

18.  zdôrazňuje, že nedostatočné vedomosti o DLT odrádzajú európskych občanov od využitia inovatívnych riešení pre ich podnikanie;

19.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť neziskové organizácie, ako sú výskumné centrá, t. j. centrá pre inovácie, ktoré by sa špecializovali na technológiu DLT s cieľom plniť vzdelávacie úlohy vo vzťahu k technológii v členských štátoch;

20.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia celoúniovej, vysoko škálovateľnej a interoperabilnej siete, ktorá by využívala technologické zdroje vzdelávacích inštitúcií v Únii, s cieľom prijať túto technológiu na výmenu údajov a informácií, čím by prispela k účinnejšiemu uznávaniu akademických a odborných kvalifikácií; takisto podnecuje členské štáty, aby na univerzitách zaviedli špecializované študijné programy s cieľom zahrnúť štúdium nových predmetov, ako je DLT;

21.  uznáva, že zlepšenie informovanosti a pochopenia technológie je predpokladom dôveryhodnosti DLT; vyzýva členské štáty, aby situáciu vyriešili cielenou odbornou prípravou a vzdelávaním;

Kreatívne odvetvia a autorské práva

22.  zdôrazňuje, že DLT môže, pokiaľ ide o digitalizovaný kreatívny obsah, umožniť sledovanie a spravovať duševné vlastníctvo a uľahčiť ochranu autorských práv a patentov; zdôrazňuje, že DLT môže v prípade umelcov posilniť prostredníctvom účtovných kníh prístupných verejnosti autorské práva a kreatívny rozvoj, pretože môže jasné určiť vlastnícke práva a autorské práva; zdôrazňuje, že DLT by mohla pomôcť prepájať tvorcov s ich prácou, a tým zvýšiť bezpečnosť a funkčnosť v prostredí ekosystému spolupráce a otvorenej inovácie, najmä v oblastiach ako aditívna výroba a 3D tlač;

23.  konštatuje, že DLT môže autorom priniesť prospech tým, že zvýši transparentnosť a vysledovateľnosť pri používaní ich kreatívneho obsahu, ako aj znížiť sprostredkovateľské články, pokiaľ ide o platby za ich kreatívny obsah;

Finančný sektor

24.  zdôrazňuje význam technológie DLT pri finančnom sprostredkovaní a jej potenciál na zlepšenie transparentnosti a zníženie transakčných nákladov a skrytých nákladov prostredníctvom lepšieho riadenia údajov a zjednodušením postupov; upozorňuje na výzvy týkajúce sa interoperability, ktoré môže používanie tejto technológie predstavovať pre finančný sektor;

25.  víta výskum a experimentovanie, ktoré významné finančné inštitúcie vykonali v rámci prieskumu schopností DLT; zdôrazňuje, že používanie technológie môže ovplyvniť aj infraštruktúry finančného odvetvia a narušiť finančné sprostredkovanie;

26.  vyzýva Komisiu a finančné orgány, aby monitorovali vývoj trendov a prípady používania vo finančnom sektore;

27.  zdôrazňuje nestálu a neistú povahu kryptomien; konštatuje, že je možné podrobnejšie preskúmať realizovateľnosť alternatívnych spôsobov platieb a prevodu hodnôt s použitím kryptomien; vyzýva Komisiu a ECB, aby poskytli spätnú väzbu týkajúcu sa príčin nestálosti kryptomien, identifikovali riziká pre verejnosť a preskúmali možnosti začlenenia kryptomien do európskeho platobného systému;

Ekosystém DLT

Vlastná nezávislosť, identita a dôvera

28.  zdôrazňuje, že DLT umožňuje používateľom identifikovať sa a zároveň si uchovať kontrolu nad osobnými údajmi, ktoré chcú zdieľať; konštatuje, že široká škála aplikácií môže umožniť rôzne úrovne transparentnosti, a preto je potrebné, aby boli aplikácie v súlade s právnymi predpismi EÚ; zdôrazňuje však, že údaje v tzv. verejnej účtovnej knihe sú pseudonymné a nie anonymné;

29.  zdôrazňuje, že DLT podporuje vznik nových modelov, ktoré zmenia súčasný koncept a štruktúru digitálnej identity; konštatuje, že dôsledkom je rozšírenie digitálnej identity na ľudí, organizácie, predmety, ako aj ďalšie zjednodušenie procesu identifikácie, ako je „poznaj svojho zákazníka“, spojené s umožnením osobnej kontroly nad údajmi;

30.  zdôrazňuje, že spravovať osobné údaje znamená, že používatelia majú schopnosť a technické znalosti a skúsenosti, aby mohli spravovať svoje údaje; vyjadruje obavy nad hrozbami zneužitia osobných údajov a zraniteľnosťou voči podvodným štruktúram v dôsledku absencie dostatočných znalostí;

31.  zdôrazňuje, že digitálna totožnosť je nevyhnutnosťou, pokiaľ ide o budúcnosť tejto technológie; domnieva sa, že členské štáty by si mali vymieňať osvedčené postupy týkajúce sa toho, ako zabezpečiť bezpečnosť týchto údajov;

32.  zdôrazňuje, že hoci DLT posilňuje nezávislú totožnosť, aplikovať „právo byť zabudnutý“ nie je v týchto technológiách jednoduché;

33.  konštatuje, že je mimoriadne dôležité, aby bolo používanie v súlade s právnymi predpismi EÚ upravujúcimi ochranu údajov, a predovšetkým so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR); vyzýva Komisiu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), aby v tomto bode poskytli ďalšie usmernenie;

34.  zdôrazňuje, že dôvera v DLT je možná vďaka kryptografickým algoritmom, ktoré nahrádzajú sprostredkovateľov – tretie strany prostredníctvom mechanizmu, ktorý vykonáva validáciu, zabezpečenie transakcií a ich uchovávanie;

35.  zdôrazňuje, že dôvera v databázy typu blockchain, ktoré nemajú povolenie, je možná vďaka účastníkom, dizajnu siete a štruktúre, a že sprostredkovateľské tretie strany môžu byť nahradené prostredníctvom mechanizmu, ktorý vykonáva validáciu, zabezpečenie transakcií a ich uchovávanie, a zrýchľuje zúčtovanie a vyrovnanie určitých transakcií s cennými papiermi; konštatuje, že účinnosť zabezpečenia závisí od správnej implementácie technológií, a preto žiada technický rozvoj, ktorý zabezpečí skutočnú bezpečnosť zvyšujúcu dôveryhodnosť;

Inteligentné zmluvy

36.  zdôrazňuje, že inteligentné zmluvy sú dôležitým prvkom umožneným DLT a pôsobí ako rozhodujúci faktor decentralizovaného použitia; zdôrazňuje, že Komisia musí vykonať hĺbkové posúdenie možných a právnych dôsledkov, napr. rizík súvisiacich s jurisdikciou; zdôrazňuje, že monitorovanie prípadov použitia bude prínosné pri skúmaní potenciálu inteligentných zmlúv;

37.  zdôrazňuje, že právna istota, ktorá obklopuje platnosť digitálnych kryptografických podpisov, predstavuje rozhodujúci krok smerom k uľahčeniu inteligentných zmlúv;

38.  vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj tak technických noriem na úrovni príslušných medzinárodných organizácii ako ISO, ITU a CEN/CENELEC, ako aj podrobne analyzovala existujúce právne rámce jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o presadzovanie inteligentných zmlúv; vyzýva Komisiu, aby v prípade, ak sa objavia prípadné prekážky vo využívaní inteligentných zmlúv v rámci jednotného digitálneho trhu, prijala vhodné opatrenia s cieľom posúdiť vhodnosť takých prekážok; konštatuje však, že právnu istotu možno posilniť prostredníctvom právnej koordinácie alebo vzájomného uznávania inteligentných zmlúv medzi členskými štátmi;

Interoperabilita, normalizácia a škálovateľnosť

39.  zdôrazňuje, že existuje súbor technológií DLT s rôznymi technologickými vlastnosťami, ako aj s rôznymi spôsobmi správy (distribuované účtovné knihy, ktoré vyžadujú a ktoré nevyžadujú povolenie) a mechanizmami konsenzu;

40.  poznamenáva, že zabezpečenie účinnosti si vyžaduje interoperabilitu: i) medzi rôznymi DLT; ii) medzi aplikáciami, ktoré sú postavené na rovnakej DLT; a iii) medzi DLT a pôvodnými systémami;

41.  víta iniciatívy organizácií, ako je Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), pri tvorbe noriem pre DLT; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s ďalšími medzinárodnými organizáciami v oblasti normalizácie;

42.  zdôrazňuje význam uplatnenia globálneho prístupu k stanovovaniu noriem, aby sa predišlo tomu, že inovatívne spoločnosti budú regulované z oblasti mimo EÚ;

43.  zdôrazňuje, že budovanie dôvery prostredníctvom DLT si vyžaduje rozšíriť počet spoľahlivých a obsiahlych distribuovaných účtovných kníh, aby sa predišlo koncentrácii údajov v rukách niekoľkých účastníkov trhu, čo by mohlo viesť k nekalým praktikám; podporuje vytvorenie centier (hubov) DLT v celej EÚ;

Bezpečnosť infraštruktúry

44.  pripomína význam ochrany infraštruktúry DLT a navrhuje, aby sa v záujme účinného využívania prínosov týchto technológií neumožnilo zneužitie dominantného postavenia;

45.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala technologický vývoj (ako napríklad kvantové počítače), vyhodnocovala technologické riziká a podporovala projekty odolnosti voči kybernetickým útokom alebo zrúteniu systému, a podporovala projekty ochrany údajov, ktoré zaručia udržateľnosť platforiem DLT, ako súčasť programu observatória EÚ pre blockchain; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila primerané zdroje;

46.  povzbudzuje príslušné orgány a Komisiu, aby vyvinuli záťažové testovanie aplikácií DLT;

Strategický význam DLT pre verejnú infraštruktúru

47.  zdôrazňuje potenciál efektívnosti DLT pre služby a správu vo verejnom sektore, najmä vzhľadom na posilnenie akčného plánu elektronickej verejnej správy, s osobitným dôrazom na celoúniové prijatie zásady digitálneho „iba raz“, a teda ďalšieho odstraňovania administratívnych prekážok pre občanov, podniky a verejnú správu;

48.  zdôrazňuje potenciál DLT pri decentralizácii riadenia a zlepšovaní schopnosti občanov vziať vlády na zodpovednosť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť skvalitnenia tradičných verejných služieb vrátane okrem iného digitalizácie a decentralizácie verejných registrov, katastra nehnuteľností, udeľovania licencií a úradných listín pre občanov (napr. rodných a sobášnych listov) a riadenia migrácie, najmä vytvorenia konkrétnych príkladov použitia a pilotných projektov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala aj aplikácie DLT súvisiace so súkromnou povahou a dôvernosťou výmeny údajov, ako aj prístup k službám elektronickej verejnej správy s decentralizovanou digitálnou identitou;

49.  uvedomuje si riziká spojené s aplikáciami DLT, predovšetkým použitím aplikácií bez povolení na báze blockchainu na kriminálne aktivity, vrátane daňových únikov a prania špinavých peňazí, a trvá na tom, aby boli tieto záležitosti monitorované, a Komisia, ako aj členské štáty, sa nimi naliehavo začali zaoberať; na tento účel tiež vyzýva Komisiu, aby preskúmala potenciál DLT v oblasti presadzovania práva, sledovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a transakcií v tieňovej ekonomike, ako aj monitorovania daní;

50.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala potenciál DLT na zlepšenie prospešnosti pre spoločnosť a posúdila sociálny vplyv technológií;

51.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformy na základe DLT, ktoré umožnia monitoring a sledovanie tokov zdrojov EÚ pre mimovládne organizácie, a tým zvýšila viditeľnosť programov pomoci EÚ a zodpovednosť jej príjemcov;

52.  zdôrazňuje, s ohľadom na možnosti zefektívňovania, ktoré prináša DLT, potenciál DLT blockchainov európskej verejnej správy, ktoré by v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi EÚ mohli umožniť decentralizované cezhraničné transakcie medzi členskými štátmi, a uľahčiť tak vývoj bezpečnejších a optimalizovaných služieb, poskytovanie povinných informácií a dátové transakcie medzi občanmi a inštitúciami EÚ;

53.  zdôrazňuje, že blockchainy verejného sektora EÚ by umožnili vyššiu transparentnosť, efektívnejšie spracovanie informácií občanom a vytvorenie bezpečnejších služieb pre európskych občanov; zdôrazňuje, ako by mohla vyzerať sieť databáz typu blockchain s povoleniami, ktorú by zdiaľali členské štáty na bezpečné a flexibilné uchovávanie údajov občanov;

54.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila bezpečnosť a účinnosť systémov elektronického hlasovania vrátane systémov, ktoré využívajú DLT, a to pre súkromný aj verejný sektor; podporuje ďalšie skúmanie prípadov využívania;

MSP, transfer a financovanie technológií

55.  víta potenciál DLT zlepšovať jestvujúce hodnotové reťazce a transformovať modely podnikania, a tak podporiť blahobyt založený na inováciách; zdôrazňuje vplyv zlepšenia dodávateľských reťazcov a zlepšenie interoperability medzi firmami;

56.  zdôrazňuje, že otvorené protokoly databáz typu blockchain môžu znížiť prekážky vstupu pre malé a stredné podniky a zvýšiť konkurenciu na digitálnych trhoviskách;

57.  zdôrazňuje, že MSP môžu ťažiť zo zániku sprostredkovateľského článku znižovaním transakčných nákladov, nákladov na sprostredkovanie a byrokraciu; konštatuje, že používanie DLT si vyžaduje investície do špecializovanej infraštruktúry alebo do vysokokapacitných služieb;

58.  konštatuje, že inovatívne MSP a začínajúce podniky potrebujú prístup k financovaniu zameranému na vytvorenie projektov založených na DLT; vyzýva EIB a EIF, aby vytvorili možnosti financovania na podporu podnikateľov v súvislosti s DLT s cieľom urýchliť prenos technológií;

59.  žiada Komisiu, aby sa stala partnerom členských štátov s cieľom zaistiť právnu istotu pre investorov, používateľov a občanov, a to tak aktívne aj pasívne, pri súčasnom podporovaní harmonizácie v rámci Únie a skúmaní myšlienky zavedenia európskeho pasu pre projekty na báze DLT;

60.  zdôrazňuje potenciál prvý ponúk kryptomien (Initial Coin Offerings – ďalej len „ICO“) ako alternatívneho investičného nástroja pri financovaní MSP a inovatívnych začínajúcich podnikov a pri urýchľovaní transferu technológií; konštatuje, že nedostatočná jasnosť, pokiaľ ide o právny rámec uplatniteľný na ICO, môže negatívne ovplyvniť tento potenciál; pripomína, že právna istota môže byť užitočná pri zvyšovaní ochrany investorov a spotrebiteľov a znižovaní rizík vyplývajúcich z asymetrických informácií, podvodného správania, nezákonných činností, ako je pranie špinavých peňazí a daňové úniky, a ďalších rizík, na ktoré upozornil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) vo svojej správe o ICO za rok 2017; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia, normy a požiadavky na zverejňovanie najmä v prípade tokenov, ktoré sa kvalifikujú viac ako osobitná trieda aktív než cenný papier;

61.  zdôrazňuje riziká spojené s ICO; vyzýva Komisiu a regulačné orgány, aby stanovili kritériá, ktoré posilnia ochranu investorov, a sformulovali požiadavky týkajúce sa sprístupnenia a povinnosti pre iniciátorov ICO; zdôraňuje, že právna jednoznačnosť je nevyhnutným predpokladom na uvoľnenie potenciálu ICO a zabránenie podvodom a negatívnym signálom trhu;

62.  zdôrazňuje, že ICO môžu zohrávať významnú úlohu na kapitálových trhoch Únie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala právne požiadavky, ktoré umožnia, aby bola táto trieda aktív spojená s inými finančnými nástrojmi na zlepšenie financovania malých a stredných podnikov a inovačných projektov;

63.  žiada Komisiu, aby vytvorila monitorovacie stredisko pre ICO, a vypracovala databázu ich charakteristík a taxonómiu, pričom by rozlišovala medzi bezpečnostnými a užitkovými tokenmi; navrhuje, že modelový rámec regulačných vzorov a kódex správania spojený s normami by mohol byť prínosom pri úspechu tohto strediska pri pomoci členským štátom pri analýze možností ICO;

64.  víta rozhodnutie Komisie a Rady o zaradení DLT medzi oblasti oprávnené na financovanie v rámci EFSI 2.0;

Politiky na posilnenie DLT v Európe

65.  zdôrazňuje, že akýkoľvek regulačný prístup k DLT by mal podporovať inovácie, umožňovať pasportizáciu a mal by vychádzať zo zásad neutrality technológií i neutrality formy podnikania;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie v oblasti získavania digitálnych znalostí a doškoľovanie a sledovali ich plnenie, ktoré zaručia aktivitu európskej spoločnosti a inkluzívnu účasť na zmene paradigmy;

67.  povzbudzuje Komisiu a príslušné vnútroštátne orgány, aby rýchlo vytvorili kapacitu na technickú analýzu a reguláciu, ktorá v prípade potreby a keď to bude vhodné umožní rýchlo zasiahnuť v oblasti legislatívy alebo regulácie;

68.  zdôrazňuje, že Únia by nemala regulovať samotnú technológiu DLT, ale by sa mala snažiť odstraňovať existujúce prekážky, ktoré zavádzaniu databáz typu blockchain bránia; víta prístup Komisie použiť metódu prípadov použitia pri skúmaní regulačného prostredia pre používanie DLT, ako aj jej používateľov v jednotlivých odvetviach, a vyzýva Komisiu a členské štáty na podporu konvergencie a harmonizácie regulačných prístupov;

69.  žiada Komisiu, aby preskúmala a vypracovala právny rámec v Európe s cieľom vyriešiť problémy súvisiace s jurisdikciou, ktoré môžu vzniknúť v prípade podvodov a trestnej činnosti na burzách DLT;

70.  konštatuje, že používanie prípadov je pre vypracovanie osvedčených postupov v ekosystéme DLT nevyhnutné, ako aj na posúdenie a správu vplyvov na štruktúru zamestnanosti v prípade automatizovaných postupov;

71.  víta progresívne rámce v oblasti výskumu na lepšie posúdenie prípadných možností a výziev, ktoré sú spojené s novými technológiami pri podpore lepšieho rozhodovania, a konkrétne víta projekt Komisie „Blockchain4EU: Blockchain pre priemyselné transformácie;

72.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoločné iniciatívy na zvýšenie povedomia a odbornú prípravu občanov, podnikateľov a orgány verejnej správy s cieľom uľahčiť zrozumiteľnosť a zavedenie týchto technológií;

73.  zdôrazňuje význam výskumu v oblasti  DLT a investícií do tejto technológie; konštatuje, že vo VFR po roku 2020 by sa mali zabezpečiť finančné prostriedky na výskumné iniciatívy a projekty na základe DLT, keďže je potrebný základný výskum DLT, vrátane výskumu prípadných rizík a účinkov na spoločnosť;

74.  žiada Komisiu, aby zvýšila povedomie o technológii DLT, podnikla iniciatívy zamerané na vzdelávanie občanov o tejto technológii a riešila problém digitálnej priepasti medzi členskými štátmi;

75.  odporúča, aby medzi súčasnými a budúcimi iniciatívami a pilotnými projektmi, ktoré sa týkajú DLT a vykonáva ich Komisia, existovala úzka koordinácia, pokiaľ možno pod vedením monitorovacieho strediska EÚ pre oblasť blockchainu, ako aj dosiahnuť synergické účinky a zaručiť vytvorenie skutočnej pridanej hodnoty, čo bude spojené s predchádzaním nákladným dvojitým štruktúram; pozýva Komisiu, aby uskutočňovala výmeny s Parlamentom o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v pilotných projektoch súvisiacich s DLT;

76.  žiada Komisiu, aby prijala politické iniciatívy na podporu konkurencieschopného postavenia EÚ v oblasti DLT;

77.  zdôrazňuje, že Únia má vynikajúcu príležitosť stať sa svetovým lídrom v oblasti technológií DLT a dôveryhodným aktérom ich rozvoja a trhov v celosvetovom meradle v spolupráci s našimi medzinárodnými partnermi;

o
o   o

78.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0228.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0211.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0023.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0408.

Posledná úprava: 4. októbra 2018Právne oznámenie