Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2763(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0443/2018

Predkladané texty :

B8-0443/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0382

Prijaté texty
PDF 166kWORD 55k
Štvrtok, 4. októbra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Príspevok EÚ k záväznému nástroju OSN pre nadnárodné korporácie so zreteľom na ľudské práva
P8_TA(2018)0382B8-0443/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva (2018/2763(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky(2),

–  so zreteľom na články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu EÚ, ktorý Rada pre zahraničné veci prijala 25. júna 2012, a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (ďalej len „UNGP“), ktoré Rada OSN pre ľudské práva schválila vo svojej rezolúcii č. 17/4 zo 16. júna 2011,

–  so zreteľom na stratégiu Komisie s názvom Obchod pre všetkých,

–  so zreteľom na sektorové usmernenia Komisie pre vykonávanie UNGP(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

–  so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) s názvom Zlepšenie prístupu k prostriedkom nápravy v oblasti podnikania a ľudských práv na úrovni EÚ(4),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, ktorou rozhodla „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“,

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku č. 24 (2017) Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva o štátnych záväzkoch vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v kontexte podnikateľských činností (E/C.12/GC/24),

–  so zreteľom na Maastrichtské zásady extrateritoriálnych záväzkov štátov v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv(5),

–  so zreteľom na iniciatívu Organizácie Spojených národov Global Compact(6),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

–  so zreteľom na trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, revidované v roku 2017,

–  so zreteľom na usmernenia OECD k náležitej starostlivosti v odevnom a obuvníckom priemysle,

–  so zreteľom na zásady v oblasti práv dieťaťa a podnikania, ktoré vypracoval UNICEF,

–  so zreteľom na závery Rady o podnikaní a ľudských právach prijaté 20. júna 2016,

–  so zreteľom na normu ISO 26000: Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti,

–  so zreteľom na usmernenia OECD o náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného podnikania,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(9),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy členským štátom o ľudských právach a podnikaní prijaté 2. marca 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. novembra 2017 o stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(15),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(23),

–  so zreteľom na štúdiu zadanú Podvýborom pre ľudské práva s názvom Vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(24),

–  so zreteľom na otázky podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Komisii a Rade o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva (O-000074/2018 – B8-0402/2018, O-000075/2018 – B8-0403/2018 a O-000078/2018 – B8-0404/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; keďže jej činnosti na medzinárodnej scéne (vrátane jej rozvojovej a obchodnej politiky) sa musia riadiť týmito zásadami a musia byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvená v článku 208 Lisabonskej zmluvy; keďže podľa článku 208 ZFEÚ sa musí zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja dodržiavať vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ;

B.  keďže Európska únia má normatívnu právomoc a zároveň je ekonomickou mocnosťou; s ohľadom na túto skutočnosť musí získať vedúce postavenie, pokiaľ ide o šírenie najlepších postupov a vytváranie svetových noriem;

C.  keďže vykonávanie Agendy 2030 znamená, že hospodársky rozvoj by mal ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou, dobrou správou vecí verejných, rešpektovaním ľudských práv vrátane sociálnych práv a práva na ľudskú dôstojnosť a slobodu pre všetkých, ako aj vysokými pracovnými a environmentálnymi normami; keďže udržateľný rozvoj, obchod a ľudské práva môžu mať vzájomný vplyv a môžu sa navzájom posilňovať;

D.  keďže záväzky v oblasti ľudských práv spočívajú predovšetkým na členských štátoch; keďže členské štáty síce samé osebe nie sú zodpovedné za porušovanie ľudských práv súkromnými subjektmi, môžu porušovať svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ak im takéto porušenia možno pripísať, alebo keď sa im nepodarí prijať vhodné opatrenia s cieľom poskytnúť náležitú starostlivosť, predchádzať, vyšetrovať, trestať porušovanie týchto práv súkromnými subjektmi a uskutočniť nápravu; keďže štáty majú všeobecne voľnosť pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia prijať, a pri tom využívajú politiky, právne predpisy, nariadenia a rozhodnutia;

E.  keďže náležitá starostlivosť je pojem, ktorý sa používa v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky(25);

F.  keďže štáty by mali plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv na svojom území a/alebo vo svojej jurisdikcii; keďže štáty by mali jasne stanoviť očakávanie, že povinnosť chrániť znamená regulovať, aby sa zabezpečilo, že všetky podniky so sídlom na ich území a/alebo v ich jurisdikcii budú dodržiavať ľudské práva vo všetkých svojich činnostiach, a to i prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, kontrolovaných spoločností a subjektov vo svojom dodávateľskom reťazci na celom svete;

G.  keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (ďalej len „UNGP“), schválené na základe konsenzu v Rade pre ľudské práva, sú aj naďalej smerodajným rámcom pre prevenciu a riešenie rizika nepriaznivých vplyvov, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou, na ľudské práva a keďže štúdia z roku 2017, ktorú dal vypracovať podvýbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva s názvom Vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, jasne poukazuje na to, že najväčší pokrok pri vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v globálnom kontexte vykonali členské štáty EÚ, ktoré prijali alebo presadzujú najvyšší počet národných akčných plánov;

H.  keďže UNGP platia pre všetky štáty a všetky podniky, nadnárodné aj iné, a to bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, a sú založené na troch pilieroch rámca OSN, s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať, konkrétne ide o: 1) povinnosť štátu chrániť pred porušovaním ľudských práv tretími stranami vrátane podnikov; 2) presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov za dodržiavanie ľudských práv; a 3) jednoduchší prístup obetí k účinnému prostriedku nápravy, a to ako súdnemu, tak aj mimosúdnemu; zdôrazňuje, že hoci UNGP nie sú právne záväzné, sú všeobecne uznávané a podporované a slúžia ako základ pre politické prístupy zamerané na podnikanie a ľudské práva na medzinárodnej úrovni, ako aj na uznanie existujúcich povinností členských štátov rešpektovať, chrániť a dodržiavať ľudské práva a základné slobody, úlohy obchodných podnikov ako špecializovaných orgánov spoločnosti, ktoré vykonávajú špecializované funkcie, ktoré musia byť v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi a musia dodržiavať ľudské práva, a potreby, aby sa v prípade porušenia dodržiavali primerané a účinné opravné prostriedky; keďže z dostupných dôkazov vyplýva, že tam, kde sa vykonávajú UNGP, sa znižuje výskyt porušovania ľudských práv v súvislosti s činnosťou podnikov;

I.  keďže v rámci iniciatívy OSN Global Compact sa od nadnárodných spoločností vyžaduje, aby tieto zásady prijali do svojej sféry vplyvu, podporovali ich a ustanovili ako súbor hlavných hodnôt v oblasti ľudských práv, pracovných noriem, životného prostredia a boja proti korupcii, ku ktorým sa zaviažu a ktoré dobrovoľne začlenia do svojich obchodných činností;

J.  keďže podniky sú jednými z hlavných aktérov podieľajúcich sa na hospodárskej globalizácii, finančných službách a medzinárodnom obchode a musia dodržiavať všetky platné právne predpisy, medzinárodné zmluvy a ľudské práva; keďže tieto podniky, ako aj národné korporácie, môžu občas spôsobiť porušovanie ľudských práv alebo k nemu prispieť a môžu ovplyvniť práva zraniteľných skupín, ako sú menšiny, pôvodní obyvatelia, ženy a deti, alebo prispievať k environmentálnym problémom; keďže tiež môžu zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúknu pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov;

K.  keďže existujú asymetrie medzi právami a povinnosťami nadnárodných spoločností, najmä v dohodách o ochrane investícií, v ktorých sú investorom priznávané široké práva, ako napríklad „spravodlivé a nestranné zaobchádzanie“, ktorým nemusia nevyhnutne zodpovedať záväzné a vynútiteľné povinnosti týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a pracovnoprávnych a environmentálnych predpisov v rámci celého dodávateľského reťazca;

L.  keďže sa uznáva dlhodobý pozitívny vplyv európskych podnikov, ktoré pôsobia na celom svete a sú príkladom prostredníctvom nediskriminačnej firemnej kultúry, na ľudské práva;

M.  keďže EÚ, pokiaľ ide o vnútornú /vonkajšiu súdržnosť jej politík, zohráva vedúcu úlohu pri prerokúvaní a vykonávaní viacerých iniciatív v záujme globálnej zodpovednosti, ktoré sú v súlade s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem súvisiacich s podnikaním a ľudskými právami; keďže EÚ a jej členské štáty sa tiež zaviazali k viacerým nástrojom, najmä k UNGP z roku 2011 a k odporúčaniu Rady Európy k ľudským právam a podnikaniu z roku 2016;

N.  keďže v posledných rokoch začala EÚ a jej členské štáty prijímať právne predpisy s cieľom posilniť zodpovednosť podnikov a začleniť prvky náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv do právnych predpisov; keďže tieto opatrenia teraz pomáhajú stanoviť globálne štandardy, ale stále ich možno ďalej rozvíjať, pričom ako príklad možno uviesť nariadenie EÚ o nerastných surovinách a smernicu EÚ o nefinančnom výkazníctve, ako aj nariadenie o dreve; keďže Komisia sa však zdráhala predložiť ďalšie právne predpisy pre iné odvetvia, ako napríklad odevné, a to i napriek opakovaným výzvam zo strany Európskeho parlamentu; keďže množstvo vnútroštátnych legislatívnych iniciatív by mohlo viesť k neúčinným a nerovným podmienkam v rámci EÚ; keďže záväzná dohoda na úrovni OSN by mohla predstavovať významný krok vpred v tomto smere;

O.  keďže obete porušovania ľudských práv, do ktorého sú podniky EÚ zapojené, môžu požadovať náhradu pred vnútroštátnymi súdmi v EÚ podľa nariadenia (EÚ) 1215/2012; keďže ustanovenia tohto nariadenia si vyžadujú silnejší medzinárodný rámec s cieľom zlepšiť ich efektívnosť vo vzťahu k dotknutým stranám a zároveň zabezpečiť „rovnaké podmienky“ pre spoločnosti so sídlom v EÚ a tie, ktoré sídlo v EÚ nemajú;

P.  keďže ešte stále chýba globálny celostný prístup, pokiaľ ide o zodpovednosť podnikov za porušovania ľudských práv; keďže obete porušovania ľudských práv, do ktorých sú zapojené nadnárodné spoločnosti, čelia viacerým prekážkam v prístupe k opravným prostriedkom vrátane prostriedkov nápravy a záruk neopakovania; keďže takéto prekážky brániace prístupu k prostriedkom nápravy predstavujú ďalšie vážne porušenie ľudských práv; keďže holistický prístup by poskytol právnu istotu tak podnikom, ako aj jednotlivcom v súvislosti s rozširovaním národných iniciatív v oblasti náležitej starostlivosti;

Q.  keďže rodová nerovnosť znamená, že ženy sú často obzvlášť zraniteľné voči porušovaniu ľudských práv a čelia osobitným problémom pri hľadaní prístupu k náprave;

R.  keďže zo stanoviska Agentúry pre základné práva (FRA) z roku 2017 vyplýva, že by sa mohlo vyvinúť väčšie úsilie viac s cieľom zabezpečiť účinný súdny a mimosúdny prístup k prostriedku nápravy v prípade porušovania ľudských práv súvisiaceho s obchodnými činnosťami v rámci EÚ alebo mimo nej, a to aj tým, že sa obetiam poskytne viac pomoci pri prístupe k súdom a že bude možné podať hromadné žaloby, uľahčí sa dôkazné bremeno a budú sa stimulovať povinnosti náležitej starostlivosti pre spoločnosti vrátane materských spoločností spojených s výkonom ľudských práv v dcérskych spoločnostiach alebo dodávateľských reťazcoch;

S.  keďže Charta základných práv EÚ ukladá členským štátom vnútroštátne aj extrateritoriálne povinnosti, pokiaľ ide o ich záväzok poskytovať obetiam porušovania ľudských práv prístup k súdnym prostriedkom nápravy;

T.  keďže v OSN sa v súčasnosti rokuje o systéme zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv v rámci otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v oblasti ľudských práv (otvorená medzivládna pracovná skupina) zriadenej Valným zhromaždením OSN v roku 2014; keďže EÚ a jej členské štáty zohrávajú úlohu v otvorenej medzivládnej pracovnej skupine, ale Komisia nemá od Rady mandát, aby mohla viesť rokovania v mene EÚ týkajúce sa jej účasti v tejto pracovnej skupine;

1.  poznamenáva, že globalizácia a rastúca internacionalizácia podnikateľskej činnosti a dodávateľských reťazcov ešte zvýšili význam úlohy, ktorú nadnárodné podniky zohrávajú pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv, a vytvorili situáciu, v ktorej sú medzinárodné štandardy, pravidlá a spolupráca nevyhnutné na predchádzanie porušovania ľudských práv v tretích krajinách;

2.  zastáva názor, že by sa nadnárodné spoločnosti mali zdržať financovania alebo vykonávania činností, či už komerčných alebo nekomerčných, ktoré by mohli podnecovať radikalizmus alebo extrémizmus, najmä ak súvisia s manipuláciou náboženského vyznania, ako aj akejkoľvek priamej alebo nepriamej podpory ktorejkoľvek skupiny, ktorá presadzuje, podporuje alebo obhajuje násilie;

3.  vyjadruje pevné presvedčenie, že súkromný sektor je dôležitým partnerom z hľadiska dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mobilizácie ďalších zdrojov určených na rozvoj; zdôrazňuje, že vzhľadom na ich rastúcu úlohu v rozvojovej spolupráci musia subjekty súkromného sektora dodržiavať zásady rozvojovej účinnosti a zásady zodpovednosti podnikov v priebehu celého životného cyklu projektov;

4.  pripomína, že náležitá starostlivosť je kľúčovou súčasťou druhého piliera hlavných zásad OSN v oblasti zodpovednosti podnikov a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že účinné postupy náležitej starostlivosti môžu tiež pomôcť posilniť prístup k náprave; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v prijímaní súdržného rámca stanovujúceho povinné požiadavky náležitej starostlivosti spoločností v oblasti dodržiavania ľudských práv;

5.  pripomína, že proces vypracovania národných akčných plánov môže prispieť nielen k zabezpečeniu účinného vykonávania UNGP, ale aj k posilneniu vnútroštátnych mechanizmov na ochranu ľudských práv, ak je dobre navrhnutý a prispôsobený miestnemu kontextu;

6.  opätovne pripomína výzvu, aby zástupcovia EÚ v dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami dôsledne vyjadrili požiadavky UNGP a ďalších medzinárodných noriem v oblasti zodpovednosti podnikov;

7.  dôrazne podporuje úplné vykonávanie UNGP v rámci EÚ aj mimo nej, ako to jednomyseľne schválila Rada v júni 2011, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali a prijali ambiciózne a operatívne akčné plány na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, v ktorých sa jasne stanoví, čo sa od vlád a všetkých typov podnikateľských podnikov očakáva v záujme rýchlej, účinnej a komplexnej implementácie uvedených zásad; zastáva názor, že národné akčné plány by mali zahŕňať ukazovatele na meranie dosiahnutého pokroku; zdôrazňuje tiež, že EÚ by mala zabezpečiť nezávislé a pravidelné partnerské hodnotenie národných akčných plánov členských štátov a dosiahnutého pokroku, najmä v záujme uľahčenia prístupu k prostriedkom nápravy; pripomína, že UNGP môžu byť doplnené o súbežne záväzné iniciatívy na pokrytie ich nedostatkov;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále chýba globálny prístup k spôsobu, akým nadnárodné spoločnosti dodržiavajú ľudské práva a zabezpečujú iné mechanizmy nápravy, čo môže prispieť k beztrestnosti nadnárodných spoločností v prípadoch porušovania ľudských práv, a tým poškodiť práva a dôstojnosť občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že UNGP nie sú obsiahnuté vo vykonateľných nástrojoch; pripomína, že nedostatočné plnenie UNGP sa rovnako ako v prípade iných medzinárodne uznávaných noriem z veľkej časti pripisuje ich nezáväznej povahe;

9.  so znepokojením konštatuje, že v súvislosti s prístupom k súdnemu prostriedku nápravy pretrvávajú mnohé prekážky, a to najmä v prípade nadnárodných spoločností, a to napríklad z dôvodu ťažkostí, s ktorými sa stretávajú obete pri určovaní príslušného súdu, absencie kodifikácie niektorých ľudských práv v trestných veciach alebo korupcie, čo môže narušiť súdne konanie v rozvojových krajinách; pripomína, že rozhodujúci význam majú tiež vhodné mimosúdne prostriedky nápravy, ale často chýbajú; vyzýva národné vlády, aby zintenzívnili svoje úsilie zabezpečiť prostredníctvom justičných, administratívnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov, aby v prípade porušenia ľudských práv na ich území a/alebo jurisdikcii mali postihnutí prístup k účinnej náprave;

10.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať účinným a súdržným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej, s cieľom účinne riešiť porušovanie ľudských práv nadnárodnými spoločnosťami, zabezpečiť prístup k prostriedkom nápravy, riešiť právne problémy vyplývajúce z nadnárodného charakteru činností podnikateľských podnikov a nadnárodných podnikov a rastúcej zložitosti globálnych hodnotových reťazcov a extrateritoriálneho rozmeru nadnárodných spoločností, ako aj súvisiacu neistotu, pokiaľ ide o zodpovednosť za porušovanie ľudských práv; opätovne potvrdzuje potrebu plného uplatňovania extrateritoriálnych záväzkov členských štátov, ako sa stanovuje v Maastrichtských zásadách, a opierajúc sa o rôzne nástroje Rady Európy, najmä o Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP); v širšom zmysle naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala iniciatívy na zlepšenie prístupu k náprave v extrateritoriálnych prípadoch v súlade s odporúčaniami stanovenými v stanovisku FRA 2017;

11.  opätovne potvrdzuje nadradenosť ľudských práv v medzinárodnom práve v súlade s článkom 103 Charty Organizácie Spojených národov a potrebu jej konsolidácie prostredníctvom jasného systému, na základe ktorého povinnosti v oblasti ľudských práv nadobudnú fakticky prednosť pred inými druhmi sporných povinností a ustanovia sa vhodné mechanizmy na presadzovanie práva v oblasti ľudských práv, monitorovania a nápravných opatrení v kombinácii s primeranými sankciami a kompenzáciou v prípade ich porušenia; trvá na tom, že je to nevyhnutné na prekonanie nerovnováh vyplývajúcich z globalizácie a na zabezpečenie prednostného postavenia ľudských práv a planéty; zdôrazňuje, že koordinácia a výmena informácií a osvedčených postupov umožňujú pozitívne prispievať k iniciatívam podnikov, ktoré sa rozhodli dodržiavať ľudské práva a sociálne a environmentálne normy;

12.  zdôrazňuje, že plánovaním sociálnej zodpovednosti podnikov na dobrovoľnom základe sa riskuje vytvorenie podmienok nekalej súťaže vzhľadom na podniky, ktoré sa rozhodli dodržiavať medzinárodné normy; konštatuje, že úplné dodržiavanie medzinárodných noriem a záväzkov nie je dostatočné na zabezpečenie presadzovania povinnosti náležitej starostlivosti;

13.  v tejto súvislosti s potešením víta činnosť začatú v rámci OSN prostredníctvom otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej cieľom je vytvorenie záväzného nástroja OSN týkajúceho sa nadnárodných podnikov a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami, a domnieva sa, že to predstavuje potrebný krok vpred, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv;

14.  zdôrazňuje, že záväzná zmluva by mala byť založená na rámci UNGP a mala by zahŕňať: vymedzenie povinnej povinnosti náležitej starostlivosti v prípade nadnárodných spoločností a iných podnikov, a to aj pokiaľ ide o ich dcérske spoločnosti, uznávanie extrateritoriálnych záväzkov štátov v oblasti ľudských práv, uznávanie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi štátmi pri vyšetrovaní, trestnom stíhaní a presadzovaní práva v rámci cezhraničných prípadov, a vytvorenie medzinárodných súdnych a mimosúdnych mechanizmov dohľadu a presadzovania; zastáva názor, že nový nástroj by mal ukladať členským štátom povinnosť prijať regulačné opatrenia, ktoré od spoločností vyžadujú, aby uplatňovali politiky a postupy v oblasti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, a navrhuje presadzovať túto povinnosť spoločností na súde príslušnom podľa miesta vzniku škody alebo na súde podľa sídla materskej spoločnosti alebo miesta, v ktorom materská spoločnosť vykonáva podstatnú časť činností;

15.  vyzýva členské štáty OSN, aby chránili rokovania pred obchodnými a inými záujmami, a to na základe príkladu Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) a článku 5.3 Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku vrátane silných etických pravidiel na predchádzanie konfliktom záujmom a neetickému lobizmu a vyžadujúc úplnú transparentnosť v súvislosti s interakciami s účastníkmi rokovaní v priemysle;

16.  pripomína, že je potrebné prijať v rámci celého procesu rodovo citlivý prístup a venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, ako sú pôvodní obyvatelia a deti;

17.  pripomína, že Európsky parlament vyjadril jednoznačnú podporu tomuto mnohostrannému procesu otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny v ôsmich rôznych uzneseniach;

18.  zdôrazňuje význam aktívnej účasti EÚ a jej členských štátov na tomto medzivládnom procese prostredníctvom vytvorenia pracovnej skupiny, ktorá bude zahŕňať všetky príslušné útvary Komisie, ESVČ, pracovnú skupinu Rady pre ľudské práva a príslušné výbory Európskeho parlamentu na základe zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja;

19.  znovu opakuje svoju výzvu určenú EÚ a jej členským štátom, aby sa skutočne a konštruktívne zapájali do týchto rokovaní a do medzivládneho procesu zameraného na zavŕšenie mandátu otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny; zdôrazňuje prvoradý význam konštruktívneho príspevku EÚ k dosiahnutiu záväznej dohody, ktorá bude účinne riešiť zodpovednosť podnikov za porušovanie ľudských práv a súvisiace problémy;

20.  vyzýva členské štáty OSN, aby zabezpečili, aby sa rokovania vedúce k uzavretiu dohody viedli transparentne a na základe konzultácií so širokou škálou držiteľov práv, ktorých by sa potenciálne mohla zmluva týkať, vrátane organizácií občianskej spoločnosti a platforiem pre obete; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do svojej rokovacej pozície začlenili zmysluplný prístup založený na rodovej rovnosti;

21.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby akákoľvek revízia alebo budúci strategický dokument spojené so strategickým rámcom a akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu obsahovali jasné ciele a merateľné kritériá pre účasť EÚ na rokovaniach OSN o dohode;

22.  rozhodol sa aj naďalej pozorne sledovať proces rokovaní otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

(1) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0230.
(3) https://ec.europa.eu/anti-trafficking/publications/european-commission-sector-guides-implementing-un-guiding-principles-business-and-hum-0_en
(4) http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2017-opinion-01-2017-business-human-rights_en.pdf.
(5) http://www.etoconsortium.org/nc/en/main-navigation/library/maastricht-principles/?tx_drblob_pi1%5BdownloadUid%5D=23
(6) https://www.unglobalcompact.org/
(7) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0066.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2017)0494.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0448.
(13) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 100.
(14) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 62.
(15) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.
(16) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23.
(17) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(18) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 57.
(19) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 36.
(20) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125.
(21) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 47.
(22) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 209.
(23) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 151.
(24) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/578031/EXPO_STU(2017)578031_EN.pdf
(25) http://www.oecd.org/corporate/mne/48004323.pdf

Posledná úprava: 7. októbra 2019Právne oznámenie