Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 19. apríla 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Bielorusko
 Filipíny
 Situácia v Pásme Gazy
 Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu *
 Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu ***I
 Schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a dohľad nad trhom s nimi ***I
 Ekologická výroba a označovanie ekologických výrobkov ***I
 Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov *
 Odhad príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2019 – Oddiel I – Európsky parlament
 Ochrana investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
 Nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti zameraných na podporu demokracie, právneho štátu a základných hodnôt v Európskej únii
 Porušovanie ľudských práv a zásad právneho štátu v prípade dvoch gréckych vojakov zatknutých a zadržiavaných v Turecku
 Vykonávanie ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov
 Výročná správa o politike hospodárskej súťaže
 Zdržanlivosť v otázke očkovania a pokles úrovne zaočkovanosti v Európe
 Vykonávanie smernice o európskom ochrannom príkaze
 Vykonávanie bolonského procesu – súčasný stav a nadväzujúce opatrenia

Bielorusko
PDF 185kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o Bielorusku (2018/2661(RSP))
P8_TA(2018)0174RC-B8-0197/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a odporúčania týkajúce sa Bieloruska,

–  so zreteľom na parlamentné voľby, ktoré sa v Bielorusku konali 11. septembra 2016, prezidentské voľby, ktoré sa konali 11. októbra 2015, a voľby do miestnych zastupiteľstiev, ktoré sa konali 18. februára 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 20. februára 2018 o voľbách do miestnych zastupiteľstiev v Bielorusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu PK/VP z 25. marca 2018 o vývoji v Bielorusku pred Dňom slobody a počas neho,

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Bieloruska, najmä závery z 15. februára 2016, ktorými sa rušia sankcie voči 170 osobám a trom bieloruským podnikom a stanovuje sa rámec pre politický dialóg a podmienky rozvoja vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom na základe pozitívnejšej agendy, najmä pokiaľ ide o demokratické reformy,

–  so zreteľom na závery zo samitu Východného partnerstva z 24. novembra 2017 a prijatie 20 cieľov do roku 2020, ktoré sú navrhnuté tak, aby občanom priniesli výsledky,

–  so zreteľom na návštevu komisára Johannesa Hahna v Bielorusku v januári 2018 a na prebiehajúce rokovania o prioritách partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady pre zahraničné veci predĺžiť o jeden rok do februára 2019 zostávajúce reštriktívne opatrenia voči Bielorusku vrátane zbrojného embarga, zákazu vývozu tovaru na vnútornú represiu, zmrazenie majetku a zákazu cestovania pre štyri osoby uvádzané v súvislosti s nevyriešeným zmiznutím dvoch opozičných politikov, jedného podnikateľa a jedného novinára v rokoch 1999 a 2000,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky dohovory o ľudských právach, ktorých signatárom je aj Bielorusko,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN z 28. marca 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Bielorusku,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže po prezidentských voľbách v roku 2015 a parlamentných voľbách v roku 2016 sa v Bielorusku 18. februára 2018 konali voľby do miestnych zastupiteľstiev; keďže dlhodobé odporúčania Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Benátskej komisie v oblasti volebnej legislatívy a postupov ostávajú v Bielorusku neriešené; keďže podľa zahraničných diplomatov a bieloruských pozorovateľov voľby do miestnych zastupiteľstiev vo februári 2018 tieto nedostatky iba potvrdili;

B.  keďže EÚ vo februári 2016 väčšinu reštriktívnych opatrení voči bieloruským predstaviteľom a právnickým osobám zrušila ako gesto dobrej vôle s cieľom podnietiť Bielorusko, aby zlepšilo situáciu v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu;

C.  keďže EÚ opakovane vyhlásila, že rešpektovanie základných slobôd, zásad právneho štátu a ľudských práv je jasným predpokladom pre zlepšenie a ďalší rozvoj vzťahov medzi Európskou úniou a Bieloruskom; keďže však situácia v krajine aj naďalej vzbudzuje obavy; keďže v tomto smere možno pozorovať len veľmi nedostatočné predbežné kroky smerujúce k zlepšeniu;

D.  keďže dlho očakávané ústavné a legislatívne reformy, ktoré by umožnili rozvoj skutočnej demokracie, zaostávajú;

E.  keďže nebola snaha vykonať volebnú reformu a – ako sa ukázalo počas volieb do miestnych zastupiteľstiev vo februári 2018 – pretrváva značný počet vážnych nedostatkov a procesných nezrovnalostí vrátane reštriktívneho právneho rámca pre politické práva vo všetkých fázach volebnej kampane, ako aj problémy s pôsobením pozorovateľov, hlasovaním a sčítaním hlasov; keďže v Bielorusku sa nekonali slobodné a spravodlivé voľby od roku 1994;

F.  keďže medzinárodní pozorovatelia neboli prizvaní k voľbám do miestnych zastupiteľstiev, pričom bieloruskí pozorovatelia zhromaždili konkrétne dôkazy o hromadných celoplošných snahách zvýšiť volebnú účasť a o tzv. karuselovom hlasovaní, ktoré sa vyskytlo prvýkrát po rokoch;

G.  keďže zastrašovacie aktivity, ako aj početné prípady zadržiavania nezávislých a opozičných aktivistov, politikov a novinárov pokračujú; keďže popredným členom opozície a obhajcom demokracie a ľudských práv bolo opäť zabránené zúčastniť sa volieb alebo boli zatknutí v predvolebnom období a počas nepovolenej demonštrácie 25. marca 2018 v Minsku na pamiatku 100. výročia vyhlásenia nezávislosti Bieloruska, hoci väčšina z nich bola následne prepustená bez obvinenia;

H.  keďže dvaja politickí väzni Michail Žamčužny a Dzmitry Palijenka sú naďalej zadržiavaní;

I.  keďže Európsky parlament popri ďalších iniciatívach už roky podporuje bieloruskú občiansku spoločnosť aj udelením ceny Andreja Sacharova bieloruskému združeniu novinárov v roku 2004 a Aľaksandrovi Milinkievičovi v roku 2006;

J.  keďže podujatia počas Dňa slobody 2018 opäť ukázali, že bieloruská vláda nemá v úmysle zanechať svoju starú represívnu politiku v masovom meradle, občania sa pokúšajú realizovať práva, ktoré im dáva ústava a medzinárodné zmluvy;

K.  keďže 24. januára 2018 ministerstvo pre informácie svojvoľne zablokovalo prístup k nezávislému spravodajskému webovému sídlu Charter97.org na území Bieloruska; keďže začali trestne stíhať nezávislých blogerov; keďže pozmeňujúce návrhy k zákonu o médiách by v prípade svojho prijatia znamenali nové a vážne ohrozenie slobody prejavu v krajine;

L.  keďže Bielorusko 25. októbra 2016 prijalo svoj prvý národný akčný plán pre ľudské práva schválený uznesením Rady ministrov Bieloruska, ktorý vymedzuje principiálne smery činnosti s cieľom plniť záväzky Bieloruska v oblasti ľudských práv;

M.  keďže Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, v ktorej sa ešte vykonáva trest smrti; keďže osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku skonštatoval, že tresty smrti v Bielorusku možno považovať za vysoko sporné z dôvodu chýbajúceho nezávislého súdnictva a spravodlivých súdnych procesov;

N.  keďže EÚ a Bielorusko v súčasnosti rokujú o konkrétnych prioritách partnerstva, ktorého hlavnými oblasťami záujmu sú hospodársky rozvoj a modernizácia, posilnenie inštitúcií a dobrá správa veci verejných, prepojiteľnosť a medziľudské kontakty; keďže bieloruská vláda opakovane uviedla, že sa snaží o normalizáciu vzťahov s EÚ, odstránenie zostávajúcich sankcií a liberalizáciu vízového režimu; keďže však pokrok v tejto oblasti je nevyhnutne závislý od prejavov politickej vôle a odhodlania Bieloruska smerom k demokratickým hodnotám, zásadám právneho štátu a základným slobodám;

1.  podporuje EÚ v kritickej angažovanosti vo vzťahu k Bielorusku, pokiaľ je podmienená vykonaním konkrétnych krokov smerom k demokratizácii a plným dodržiavaním základných slobôd a ľudských práv zo strany bieloruských orgánov;

2.  so sklamaním konštatuje nedostatočné uplatňovanie odporúčaní napriek predchádzajúcim výzvam OBSE/ODIHR a Benátskej komisie po prezidentských voľbách v roku 2015 a parlamentných voľbách v roku 2016, ktoré sa mali uplatniť pred voľbami do miestnych zastupiteľstiev v roku 2018; vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne obnovili práce na komplexnej volebnej reforme ako súčasti širšieho procesu demokratizácie, a to v spolupráci s medzinárodnými partnermi;

3.  vyjadruje poľutovanie nad prenasledovaním novinárov a nezávislých médií v Bielorusku v nadväznosti na voľby do miestnych zastupiteľstiev vrátane nezákonného vyvedenia novinára TV Belsat Andrusa Kozla z volebnej miestnosti a brutalite voči jeho osobe a okrem iného aj zablokovania spravodajského portálu Charta ´97;

4.  naliehavo žiada bieloruské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prestali blokovať webovú stránku nezávislého spravodajstva Charter97.org, aby upustili od zmeny zákona o médiách, ktorá by v prípade prijatia mohla ohroziť slobodu prejavu, a aby prestali prenasledovať nezávislých blogerov za uplatňovanie slobody prejavu;

5.  konštatuje, že počet zástupcov demokratickej opozície v okrskových volebných miestnostiach bol v porovnaní s počtom podaných žiadostí neprimerane nízky;

6.  vyjadruje sklamanie z opakovaného zamietnutia registrácie demokratických opozičných strán; žiada zrušenie obmedzení a uľahčenie postupu registrácie politických strán v Bielorusku; zdôrazňuje, že všetky politické strany musia mať možnosť neobmedzenej politickej činnosti najmä počas volebnej kampane; žiada o zrušenie článku 193 ods. 1 bieloruského trestného zákonníka, ktorý stavia účasť na činnosti neregistrovaných organizácií mimo zákon;

7.  vyjadruje poľutovanie nad neprimeranou reakciou bieloruských orgánov voči opozičným aktivistom v ich úsilí o usporiadanie osláv Dňa slobody 25. marca 2018 bez povolenia, čoho dôsledkom boli desiatky zatknutých vrátane popredných predstaviteľov opozície a bývalých prezidentských kandidátov Mikolaja Statkeviča a Uladzimira Niakliaeva; pripomína, že sloboda zhromažďovania a združovania je základným ľudským právom; zdôrazňuje, že akýkoľvek závažný krok späť, pokiaľ ide o demokraciu a dodržiavanie základných slobôd vrátane zadržiavania politických väzňov, by v každom prípade viesť k jasnej reakcii zo strany EÚ v jej vzťahoch s Bieloruskom;

8.  dôrazne vyzýva na prepustenie Michaila Žamčužneho a Dzmitryho Paliyenka, dvoch aktivistov občianskej spoločnosti v súčasnosti zadržiavaných z politických dôvodov, a na rehabilitáciu všetkých bývalých politických väzňov a vrátenie ich občianskych a politických práv;

9.  opätovne vyzýva bieloruské orgány, aby v každom prípade zabezpečili dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Bielorusko ratifikovalo;

10.  upozorňuje, že rešpektovanie základných slobôd je kľúčovým prvkom zdravej demokracie; naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby začali konštruktívny a otvorený dialóg s demokratickou opozíciou a s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zaručiť občianske slobody a práva, najmä právo združovania, pokojného zhromažďovania a prejavu, ako aj zabezpečiť rámec pre slobodné a nezávislé médiá;

11.  naliehavo vyzýva Bielorusko, aby sa pripojilo ku globálnemu moratóriu na výkon trestu smrti, ktoré je prvým krokom k jeho trvalému zrušeniu; pripomína, že trest smrti je akt neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, nemá žiadny preukázaný odrádzajúci účinok a v dôsledku jeho výkonu sú justičné omyly nezvratné; s poľutovaním konštatuje, že bieloruské súdy vyniesli v roku 2018 ďalšie rozsudky smrti;

12.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zotrvali v podpore organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v Bielorusku i mimo neho; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu podporovať všetky nezávislé zdroje informácií pre bieloruskú spoločnosť vrátane vysielania médií v bieloruštine i zo zahraničia;

13.  berie na vedomie dialógy medzi EÚ a Bieloruskom v rámci jednotlivých odvetví na technickej úrovni a rozširovanie spolupráce v oblastiach, ako sú hospodárske reformy, efektívne využívanie zdrojov, ekologické hospodárstvo a ochrana životného prostredia; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby sa prednostne zamerali na bezpečnosť bieloruskej jadrovej elektrárne v Ostrovci a aby sa zabezpečilo, že pokrok v oblasti vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom bude závisieť od zvýšenej otvorenosti a spolupráce a od plného súladu s medzinárodnými normami v oblasti jadrovej a environmentálnej bezpečnosti zo strany Bieloruska;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný dialóg o ľudských právach neprináša konkrétne výsledky, a naliehavo vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby našiel spôsoby a prostriedky na podporu plnej a účinnej ochrany ľudských práv v Bielorusku; vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov;

15.  berie na vedomie prebiehajúce rokovania o dohode o prioritách partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom a očakáva ich skoré uzavretie, čím sa rozšíri rozsah dvojstrannej spolupráce v prospech občanov na obidvoch stranách a umožní Bielorusku prístup k širším možnostiam finančnej pomoci a spolupráce pod podmienkou, že prijme jasné a konkrétne kroky smerom k demokratizácii a otvorenosti vrátane komplexnej reformy volebného systému ako priority; v tejto súvislosti víta zámer Komisie rozšíriť poskytovanie finančnej pomoci na obdobie rokov 2018 – 2020; trvá na jasnejších reformných záväzkoch zo strany bieloruskej vlády a odporúča vypracovať plán bližších vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom v podobe referenčných hodnôt a časového harmonogramu vykonávania takýchto záväzkov;

16.  naliehavo žiada, aby EÚ naďalej podporovala organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s fórom občianskej spoločnosti Východného partnerstva a nasledovala jeho odporúčania; naliehavo vyzýva bieloruskú vládu, aby zabezpečila účasť občanov v procese tvorby politík na miestnej a vnútroštátnej úrovni a pritom čerpala inšpiráciu z usmernení, ktoré 27. novembra 2017 prijala Rada Európy; konštatuje silnejúcu interakciu medzi Bieloruskom a touto organizáciou;

17.  v tejto súvislosti vyzýva ESVČ a Komisiu, aby našli spôsoby, ako informovať bieloruské organizácie občianskej spoločnosti o dialógu rokovaniach prebiehajúcich medzi EÚ a Bieloruskom a konzultovať s nimi;

18.  s uspokojením berie na vedomie začiatok realizácie partnerstva v oblasti mobility medzi EÚ a Bieloruskom a očakáva dopracovanie dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii medzi EÚ a Bieloruskom ako jasného príspevku k medziľudským a obchodným kontaktom;

19.  víta rozhodnutie úradov v Minsku, aby od februára 2018 mohli do Bieloruska na krátkodobé bezvízové pobyty prichádzať občania z 80 krajín;

20.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri podpore výmeny mládeže medzi EÚ a Bieloruskom, a medziľudské kontakty, a to aj prostredníctvom programu EÚ pre mobilitu MOST, Erasmus +, Horizont 2020 a nástroja technickej pomoci a výmeny informácií TAIEX, ako aj prostredníctvom zapojenia sa Bieloruska do bolonského procesu; vyzýva na zavedenie bolonského procesu v súlade s plánom dohodnutým medzi európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania EHEA a Bieloruskom ako opatrením, ktoré bude prínosom pre mladých Bielorusov a povedie k ďalšiemu skvalitňovaniu výmen a medziľudských kontaktov s EÚ;

21.  požaduje obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku; vyzýva vládu Bieloruska na plnú spoluprácu s osobitným spravodajcom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby propagovali a podporovali rozšírenie mandátu osobitného spravodajcu OSN, a vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva na spoluprácu s osobitným spravodajcom OSN s cieľom zlepšiť situáciu v krajine;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Rade, Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Rade Európy, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj bieloruským orgánom.


Filipíny
PDF 182kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o Filipínach (2018/2662(RSP))
P8_TA(2018)0175RC-B8-0198/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Filipínach, najmä na uznesenie z 15. septembra 2016(1) a zo 16. marca 2017(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ zo 16. marca 2018 o Filipínach a Medzinárodnom trestnom súde,

–  so zreteľom na vyhlásenia delegácie EÚ a hovorcu podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a VP/HR z 19. januára 2018 o vykonaní posúdenia Filipín za obdobie 2016 – 2017 na účely osobitného stimulačného opatrenie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (GSP+) (SWD(2018)0032),

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna týkajúce sa obvinení zo strany filipínskej vlády, podľa ktorých bola osobitná spravodajkyňa OSN pre práva pôvodného obyvateľstva a ďalší obhajcovia ľudských práv zapojení do teroristickej činnosti,

–  so zreteľom na výsledok pamätného samitu ASEAN – EÚ pri príležitosti 40. výročia vytvorenia vzťahov v rámci dialógu ASEAN a EÚ a na akčný plán ASEAN – EÚ (2018 – 2022),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva z 23. februára 2018, v ktorom sa uvádza, že „zadržiavanie senátorky De Limovej vo väzení bez obvinenia je neprijateľné“,

–  so zreteľom na diplomatické vzťahy medzi Filipínami a EÚ (predtým s Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS)) nadviazané 12. mája 1964 vymenovaním veľvyslanca Filipín pri EHS,

–  so zreteľom na štatút Filipín ako zakladajúceho člena Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na Rímsky štatút,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Filipíny a EÚ majú dlhotrvajúce diplomatické, hospodárske, kultúrne a politické vzťahy; keďže Európska únia a Filipíny ratifikáciou dohody o partnerstve a spolupráci opätovne potvrdili svoj spoločný záväzok dodržiavať zásady dobrej správy veci verejných, demokracie, právneho štátu, ľudských práv, podpory sociálneho a hospodárskeho rozvoja, mieru a bezpečnosti v tomto regióne;

B.  keďže od 1. júla 2016 bolo na Filipínach počas prebiehajúcej kampane proti drogám, ktorú prezident Duterte na medzinárodnej úrovni vyhlásil ako „boj proti drogám“, údajne zabitých približne 12 000 ľudí vrátane žien a detí; keďže prezident Duterte prisľúbil, že bude pokračovať vo svojej protidrogovej kampani až do konca svojho prezidentského funkčného obdobia v roku 2022; keďže EÚ je naďalej hlboko znepokojená vysokým počtom usmrtení súvisiacich s kampaňou proti nezákonnému obchodu s drogami na Filipínach;

C.  keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre práva pôvodného obyvateľstva Victoria Tauli-Corpuz (filipínska štátna príslušníčka) bola obvinená z terorizmu a spolu s ďalšími 600 osobami vrátane vedúcich predstaviteľov z radov pôvodného obyvateľstva a obhajcov ľudských práv ju filipínska vláda zaradila v marci 2018 do zoznamu teroristických organizácií; keďže experti OSN majú právnu imunitu; keďže obvinenia nasledovali po tom, ako Tauli-Corpuz odsúdila útoky armády proti pôvodnému obyvateľstvu z kmeňa Lumad na ostrove Mindanao; keďže Tauli-Corpuz poukázala na obťažovanie, mučenie a zatýkanie pôvodného obyvateľstva, ktorí nenásilne bránili svoj majetok;

D.  keďže senátorka Leila De Lima, bojovníčka za ľudské práva a významná kritička protidrogovej kampane filipínskeho prezidenta Duterteho, bola 19. septembra 2016 zbavená svojej funkcie predsedníčky výboru senátu pre spravodlivosť a ľudské práva a 23. februára 2017 bola zadržaná; keďže senátorka De Lima viedla v čase, keď bol prezident Duterte primátorom mesta, vyšetrovania mimosúdnych popráv; keďže existujú vážne obavy, že trestné činy, z ktorých bola senátorka De Lima obvinená, sú takmer úplne vykonštruované a politicky motivované;

E.  keďže útoky filipínskych orgánov na pôvodné obyvateľstvo vzbudzujú vážne obavy; keďže OSN koncom decembra upozornila na rozsiahle porušovanie ľudských práv, ktorého obeťami je pôvodné obyvateľstvo z kmeňa Lumad na filipínskom ostrove Mindanao; keďže podľa odhadov expertov OSN bolo od októbra 2017 vysídlených približne 2 500 ľudí z kmeňa Lumad; keďže existujú obavy, že niektoré z týchto útokov sú motivované nepodloženými podozreniami, že obyvatelia z kmeňa Lumad sú zapojení do teroristických skupín, alebo ich vzdorom voči ťažobným činnostiam na pôde ich predkov;

F.  keďže Filipíny podpísali 28. decembra 2000 Rímsky štatút a ratifikovali ho 30. augusta 2011; keďže prokurátorka Medzinárodného trestného súdu (MTS) začala predbežné preskúmanie situácie na Filipínach, ktoré bude analyzovať zločiny, ktoré boli údajne spáchané v tejto krajine minimálne od 1. júla 2016 v súvislosti s kampaňou „boj proti drogám“, ktorú začala filipínska vláda;

G.  keďže OSN 19. marca 2018 oficiálne oznámila MTS, že Filipíny 17. marca 2018 uložili písomné oznámenie o odstúpení od Rímskeho štatútu;

H.  keďže snemovňa reprezentantov Filipín schválila 7. marca 2017 návrh zákon o obnovení trestu smrti; keďže tento návrh zákona si stále vyžaduje schválenie senátu pred tým, než ho prezident podpíše ako zákon; keďže prezident Duterte sa aktívne zasadzoval za opätovné zavedenie trestu smrti; keďže opätovné zavedenie trestu smrti by bolo jasným porušením Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého sú Filipíny zmluvnou stranou od roku 2007;

I.  keďže Filipíny sa v rebríčku korupcie, ktorý každoročne uverejňuje Transparency International, umiestnili spomedzi 180 krajín na 111. mieste;

J.  keďže priestor pre občiansku spoločnosť sa postupne zmenšuje; keďže obhajcovia ľudských práv údajne čelia na Filipínach čoraz nepriateľskejšiemu prostrediu; keďže prezident Duterte vo svojich vyhláseniach podporil policajné útoky proti skupinám pre ľudské práva a obhajcom ľudských práv;

K.  keďže osoby, ktoré robia verejné vyhlásenia proti mimosúdnym popravám, sú vystavené riziku, že im bude zakázaný vstup na Filipíny;

L.  keďže prezident Duterte predniesol niekoľko hanlivých a ponižujúcich vyhlásení na adresu žien a opakovane ospravedlňoval znásilňovanie a vyzýval na strieľanie žien;

M.  keďže obhajcovia ľudských práv, novinári a aktivisti pravidelne čelia hrozbám, obťažovaniu, zastrašovaniu a násiliu za to, že sa snažia odhaliť údajné mimosúdne popravy a iné prípady porušovania ľudských práv na Filipínach; keďže komunita LGBTI čelí neustálemu obťažovaniu;

N.  keďže Filipíny sú príjemcom všeobecného systému preferencií plus Európskej únie (GSP+);

O.  keďže v dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami sa žiada vytvorenie zmysluplného dialógu o ľudských právach vo forme pracovnej skupiny pre ľudské práva;

1.  vyzýva filipínsku vládu, aby okamžite ukončila mimosúdne popravy pod zámienkou „boja proti drogám“; dôrazne odsudzuje vysoký počet mimosúdnych popráv zo strany ozbrojených síl a skupín občianskej sebaobrany v súvislosti s protidrogovou kampaňou; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; vyjadruje vážne znepokojenie nad dôveryhodnými správami o tom, že filipínska polícia falšuje dôkazy, aby odôvodnila mimosúdne popravy, a že terčom sú prevažne chudobní obyvatelia miest;

2.  berie na vedomie najnovšie iniciatívy vlády na zabezpečenie jednotnejšieho a ucelenejšieho prístupu k boju proti drogám na základe zásad presadzovania práva, spravodlivosti, obhajoby a rehabilitácie a integrácie; víta rezolúciu filipínskeho senátu č. 516 podanú 25. septembra 2017, v ktorej sa príslušné orgány naliehavo vyzývajú, aby „vykonali opatrenia nevyhnutné na zastavenie vlny zabíjania, najmä našich detí“; vyzýva vládu, aby sa prednostne zaoberala bojom proti sieťam obchodníkov s drogami a veľkým drogovým magnátom, a nie pátraním po malých užívateľoch drog; zdôrazňuje, že filipínske orgány musia pokračovať v boji proti nelegálnym drogám so zameraním na verejné zdravie a plne dodržiavať riadny postup v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným právom; vyzýva vládu, aby prijala konkrétne nenásilné opatrenia;

3.  vyzýva príslušné orgány, aby v plnej miere spolupracovali s osobitnými postupmi OSN; vyzýva filipínske orgány, aby okamžite uskutočnili nestranné a zmysluplné vyšetrovanie týchto mimosúdnych popráv a aby stíhali a postavili pred súd všetkých páchateľov; žiada EÚ a všetky jej členské štáty, aby podporovali vyšetrovanie popráv na Filipínach vedené OSN, a žiada, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

4.  opätovne vyzýva filipínske orgány, aby prepustili senátorku Leilu De Limovú a poskytli jej primerané bezpečnostné a hygienické podmienky, pokým bude vo väzbe; ďalej opätovne vyzýva príslušné orgány, aby zaručili spravodlivé súdne konanie a upustili od všetkých politicky motivovaných obvinení voči nej; vyzýva EÚ, aby naďalej pozorne sledovala prípad týkajúci sa senátorky De Limovej;

5.  vyzýva filipínske orgány, aby zo zoznamu teroristov odstránili obhajcov ľudských práv, upustili od všetkých obvinení voči nim a umožnili im pokojne vykonávať ich činnosti; pripomína filipínskym orgánom, že Victoria Tauli-Corpuz požíva imunitu podľa Dohovoru o výsadách a imunitách z roku 1946;

6.  víta iniciatívu MTS na vyšetrenie údajných zločinov proti ľudskosti v súvislosti so zabíjaním v „boji proti drogám“; vyzýva filipínsku vládu, aby v plnej miere spolupracovala s úradom prokurátorky Medzinárodného trestného súdu v rámci jeho predbežného preskúmania týkajúceho sa Filipín; vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím filipínskej vlády iniciovať odstúpenie od Rímskeho štatútu; vyzýva vládu, aby toto rozhodnutie zrušila;

7.  opätovne vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad rozhodnutím snemovne reprezentantov opätovne zaviesť trest smrti; opätovne vyzýva filipínske orgány, aby okamžite zastavili prebiehajúce konania, ktorých cieľom je obnoviť trest smrti; pripomína, že EÚ považuje trest smrti za krutý a neľudský trest, ktorý nedokáže odradiť od kriminálneho správania; vyzýva filipínsku vládu, aby upustila od zníženia minimálneho veku trestnej zodpovednosti;

8.  je znepokojený rastúcou úrovňou korupcie v súčasnej filipínskej štátnej správe; vyzýva filipínske orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti účinného riešenia korupcie; zdôrazňuje, že je dôležité v tejto súvislosti dodržiavať základné zásady demokracie a právneho štátu;

9.  odsudzuje všetky hrozby, obťažovanie, zastrašovanie a násilie voči tým, ktorí sa snažia odhaliť údajné mimosúdne popravy a iné prípady porušovania ľudských práv na Filipínach vrátane obhajcov ľudských práv, novinárov a aktivistov; naliehavo vyzýva filipínsku vládu, aby zabezpečila, aby obhajcovia ľudských práv, novinári a aktivisti mohli vykonávať svoju prácu v priaznivom prostredí a bez obáv z represálií;

10.  naliehavo vyzýva Filipíny, aby ukončili zákaz vstupu do tejto krajiny pre osoby, ktoré sú vnímané ako kritici politiky prezidenta Duterteho;

11.  naliehavo vyzýva Filipíny, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva týkajúce sa ochrany ľudských práv pôvodného obyvateľstva, a to aj v súvislosti s ozbrojeným konfliktom;

12.  odsudzuje všetky formy násilia voči ženám a pripomína, že takéto násilie predstavuje závažné porušenie ľudských práv a dôstojnosti žien a dievčat; dôrazne odsudzuje ponižujúce a nenávistné vyhlásenia prezidenta Duterteho na adresu bojovníčok; pripomína prezidentovi, že nabádanie ozbrojených síl k páchaniu sexuálneho násilia počas ozbrojených konfliktov je porušením medzinárodného humanitárneho práva; vyzýva prezidenta, aby sa k ženám správal s úctou a upustil od podnecovania k násiliu voči ženám;

13.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zvážili možnosť žiadať o odvolanie Filipínskej republiky z Rady OSN pre ľudské práva pred ukončením jej súčasného členstva na konci roku 2018;

14.  pripomína filipínskym orgánom ich povinnosti v rámci medzinárodného práva, systému GSP+ a dohody o partnerstve a spolupráci, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, a dôsledky ich nedodržiavania; zdôrazňuje, že hoci je pokrok pri vykonávaní dohovorov GSP+ prevažne pozitívny, pretrvávajú značné obavy, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv v súvislosti s bojom proti drogám; v tejto súvislosti pripomína svoje predchádzajúce uznesenie zo 16. marca 2017 o Filipínach a vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby využili všetky dostupné nástroje vrátane dohody o partnerstve a spolupráci a presvedčili Filipíny, aby ukončili mimosúdne popravy v súvislosti s kampaňou proti drogám a aby v prípade, že nenastane podstatné zlepšenie, iniciovali procedurálne postupy, ktoré by mohli viesť k dočasnému odňatiu preferencií GSP+; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila všetky dostupné nástroje na podporu filipínskej vlády pri dodržiavaní jej medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie prezidentovi, vláde a parlamentu Filipín, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov združenia ASEAN.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0349.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0088.


Situácia v Pásme Gazy
PDF 176kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o situácii v Pásme Gazy (2018/2663(RSP))
P8_TA(2018)0176RC-B8-0191/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o izraelsko-palestínskom konflikte a mierovom procese na Blízkom východe,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Federicy Mogheriniovej z 31. marca 2018, ako aj na vyhlásenia jej hovorcu z 5. a 7. apríla a z 19. februára 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 5. apríla 2018 a na vyhlásenie jeho hovorcu z 30. marca 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie prokurátorky Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensoudovej z 8. apríla 2018,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN,

–  so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny z roku 1949,

–  so zreteľom na základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva z roku 1990,

–  so zreteľom na správu OSN s názvom Gaza Ten Years Later (Gaza po desiatich rokoch) z júla 2017,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 30. marca 2018 začal v Pásme Gazy tzv. Veľký pochod za návrat, každotýždenný masový protest, ktorý organizujú skupiny občianskej spoločnosti a ktorý má trvať šesť týždňov; keďže Hamas a ďalšie palestínske skupiny vyzvali obyvateľstvo, aby sa pridalo k pochodu; keďže izraelské orgány informovali o tom, že proti ich obranným silám boli hádzané kamene a zápalné fľaše a že niektorí protestujúci sa pokúsili poškodiť oplotenie a prejsť cez plot do Izraela;

B.  keďže 30. marca, 6. apríla a 13. apríla 2018 izraelské obranné sily spustili na demonštrantov paľbu s ostrými nábojmi; keďže takmer 30 Palestínčanov bolo zabitých a viac ako 2 000 bolo zranených vrátane mnohých žien a detí;

C.  keďže generálny tajomník OSN António Guterres, PK/VP Federica Mogherini a viacero ďalších medzinárodných aktérov vyzvali na nezávislé a transparentné vyšetrovanie týchto násilných udalostí, s osobitným zreteľom na použitie ostrej munície;

D.  keďže základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva povoľujú zámerné smrtiace použitie strelných zbraní len za podmienok stanovených v súlade so zásadou č. 9;

E.  keďže hnutie Hamas, ktoré vyzýva na zničenie Izraela, je na úniovom zozname teroristických organizácií; keďže pokračuje odpaľovanie rakiet z Pásma Gazy na izraelské územie; keďže v uplynulých týždňoch bol zaznamenaný nárast teroristických útokov proti Izraelu v súvislosti s eskaláciou vojenských incidentov v Gaze a jej okolí;

F.  keďže podľa údajov OSN 1,3 milióna osôb v Gaze potrebuje humanitárnu pomoc, 47 % domácností trpí vážnou alebo miernou potravinovou neistotou, 97 % vody z vodovodov nie je vhodných na ľudskú spotrebu, 80 % potrieb energie nie je pokrytých a viac ako 40 % obyvateľov v tejto oblasti je nezamestnaných;

G.  keďže Hamas naďalej udržuje obyvateľstvo pod svojou kontrolou a tlakom v Pásme Gazy, ktorú medzinárodné spoločenstvo aj naďalej vníma ako centrum teroristických organizácií; keďže orgány vedené hnutím Hamas veľmi obmedzujú základné slobody vrátane slobody združovania a prejavu; keďže okrem tejto blokády znižuje schopnosť miestnych orgánov poskytovať základné služby v Pásme Gazy aj vnútropalestínske rozdelenie; keďže nedávne pokusy o zavraždenie palestínskeho premiéra Rámího Hamdalláha počas jeho návštevy v tejto oblasti ešte viac prehĺbili patovú situáciu, v ktorej sa nachádza proces palestínskeho zmierenia;

H.  keďže sa predpokladá, že Avera Mengistu, ktorý emigroval z Etiópie do Izraela, a palestínsky beduín z Izraela Hišám as-Sajjid sú protiprávne zadržiavaní v izolácii v Pásme Gazy, pričom obaja muži sú psychosociálne postihnutí; keďže Hamas v Pásme Gazy naďalej zadržuje telesné pozostatky izraelských vojakov Hadara Goldina a Orona Shaula;

1.  požaduje čo najväčšiu zdržanlivosť a zdôrazňuje, že musí byť prioritou vyhnúť sa ďalšej eskalácii násilia a stratám na životoch;

2.  vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch; odsudzuje zabíjanie a zranenie nevinných palestínskych demonštrantov v Pásme Gazy v uplynulých troch týždňov a naliehavo vyzýva izraelské obranné sily, aby upustili od použitia smrtiacej sily proti neozbrojeným demonštrantom; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; opätovne zdôrazňuje, že je nutné umožniť rýchle dodávky lekárskych zariadení pre osoby, ktoré ich potrebujú, a umožniť, aby boli pacienti z Gazy z humanitárnych dôvodov prijímaní v nemocniciach mimo Gazy;

3.  uznáva výzvy, ktorým Izrael čelí v oblasti bezpečnosti, a to, že musí chrániť svoje územie a hranice použitím primeraných prostriedkov; odsudzuje teroristické útoky hnutia Hamas a ďalších militantných skupín na Izrael z pásma Gazy vrátane vystreľovania rakiet, prenikania na izraelské územie a hĺbenia tunelov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že cieľom hnutia Hamas je pravdepodobne eskalácia napätia; dôrazne odsudzuje pretrvávajúcu taktiku hnutia Hamas, pri ktorej využíva civilistov na krytie teroristických činností;

4.  zdôrazňuje právo Palestínčanov na pokojný protest ako legitímny výkon ich základných práv na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania; vyzýva osoby, ktoré vedú protesty v Pásme Gazy, aby sa vyhýbali akémukoľvek podnecovaniu k násiliu a aby zabezpečili, že všetky protesty, demonštrácie a zhromaždenia budú dôsledne nenásilné a aby nemohli byť využité na iné účely; vyzýva Izrael, aby rešpektoval toto základné právo na pokojný protest;

5.  podporuje výzvy na nezávislé a transparentné vyšetrovanie týchto násilných udalostí; berie na vedomie mechanizmus vyšetrovania a hodnotenia vytvorený izraelskými obrannými silami na preskúmanie svojich krokov a konkrétnych incidentov, ktoré sa udiali na hraniciach medzi Izraelom a Pásmom Gazy od 30. marca 2018; pripomína význam zodpovednosti a to, že úmyselné použitie smrtiacej sily proti demonštrantom, ktorí nepredstavujú bezprostredné ohrozenie života alebo vážne zranenie osôb, je porušením medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a v súvislosti s okupáciou je vážnym porušením štvrtého Ženevského dohovoru;

6.  s hlbokým znepokojením berie na vedomie varovanie v rôznych správach OSN, že pásmo Gazy sa do roku 2020 môže stať miestom nevhodným na život; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že sektor zdravotníctva je na pokraji kolapsu, pretože nemocnice čelia vážnemu nedostatku liekov, zariadení a elektrickej energie; vyzýva na okamžité a zmysluplné medzinárodné úsilie o rekonštrukciu a obnovu Gazy s cieľom zmierniť humanitárnu krízu; vysoko oceňuje prácu Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA), ktorá poskytuje potravinovú pomoc, zabezpečuje prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti a iným životne dôležitým službám pre 1,3 miliónov palestínskych utečencov v tejto oblasti;

7.  požaduje okamžité a bezpodmienečné ukončenie blokády a uzavretia Pásma Gazy, ktoré viedli k zhoršeniu bezprecedentnej humanitárnej krízy v tejto oblasti;

8.  opätovne požaduje návrat Palestínskej samosprávy do Pásma Gazy, aby sa ujala svojej vládnej funkcie, čo musí byť prioritou; vyzýva všetky palestínske frakcie, aby obnovili úsilie o uzmierenie, ktoré má zásadný význam aj pre zlepšenie situácie ľudí žijúcich v Gaze; zdôrazňuje, že palestínske uzmierenie vrátane uskutočnenia dlho očakávaných prezidentských a parlamentných volieb je dôležité pre dosiahnutie riešenia v podobe dvoch štátov a EÚ by ho mala aj naďalej podporovať prostredníctvom inovačných opatrení; vyzýva na odzbrojenie všetkých militantných skupín v Pásme Gazy;

9.  žiada, aby boli Avera Mengistu a Hišám as-Sajjid prepustení na slobodu a aby sa mohli vrátiť do Izraela; žiada, aby boli vrátené pozostatky Hadara Goldina a Orona Shaula, a vyjadruje svoju sústrasť ich rodinám; žiada, aby boli vrátené pozostatky zabitých Palestínčanov;

10.  opätovne vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby plne rešpektovali práva zadržiavaných osôb a väzňov;

11.  pripomína, že situáciu v Pásme Gazy je nutné vnímať v širšom kontexte mierového procesu na Blízkom východe; pripomína, že hlavným cieľom EÚ je dosiahnuť riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov, pričom by existoval bezpečný Izraelský štát aj nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný Palestínsky štát, ktoré by nažívali vedľa seba v mieri a bezpečí na základe práva na sebaurčenie a úplného dodržiavania medzinárodného práva;

12.  zdôrazňuje, že nenásilné prostriedky a dodržiavanie ľudských práv a humanitárneho práva štátnymi i neštátnymi subjektmi sú jediným spôsobom na dosiahnutie udržateľného riešenia a spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; domnieva sa takisto, že pokračujúce násilie, teroristické činy a nabádanie k násiliu sú od základu v rozpore so snahou o dosiahnutie riešenia založeného na existencii dvoch štátov; konštatuje, že potvrdenie záväzku účinne konať proti násiliu, terorizmu, prejavom nenávisti a nabádaniu k nim je kľúčové pre obnovenie dôvery a zabránenie eskalácii, ktorá ešte viac ohrozí vyhliadky na mier;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Knesetu, prezidentovi a vláde Izraela, Palestínskej zákonodarnej rade a predsedovi Palestínskej samosprávy.


Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu *
PDF 242kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (COM(2017)0783 – C8-0007/2018 – 2017/0349(CNS))
P8_TA(2018)0177A8-0124/2018

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2017)0783),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8‑0007/2018),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0124/2018),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu ***I
PDF 330kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernica 2009/101/ES (COM(2016)0450 – C8-0265/2016 – 2016/0208(COD))
P8_TA(2018)0178A8-0056/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0450),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 50 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0265/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 12. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre právne veci (A8-0056/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/843.)

(1) Ú. v. EÚ C 459, 9.12.2016, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 121.


Schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a dohľad nad trhom s nimi ***I
PDF 329kWORD 56k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, a o dohľade nad trhom s nimi (COM(2016)0031 – C8-0015/2016 – 2016/0014(COD))
P8_TA(2018)0179A8-0048/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0031),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0015/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0048/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/858.)

(1) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 86.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 4. apríla 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0097).


Ekologická výroba a označovanie ekologických výrobkov ***I
PDF 141kWORD 61k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/XXX [nariadenie o úradných kontrolách] a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (COM(2014)0180 – C7-0109/2014 – 2014/0100(COD))
P8_TA(2018)0180A8-0311/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0180),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 42 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0109/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality luxemburskou Poslaneckou snemovňou a rakúskou Spolkovou radou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. decembra 2014(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. novembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0311/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/848.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie k dočasným experimentom zameraným na ekologické odrody

Komisia uznáva, že je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých možno vyvíjať ekologické odrody vhodné na ekologickú poľnohospodársku výrobu.

Na stanovenie kritérií na opis vlastností „ekologických odrôd vhodných na ekologickú poľnohospodársku výrobu“, ako aj vymedzenie podmienok, za ktorých možno pestovať „ekologické odrody vhodné na ekologickú poľnohospodársku výrobu“ s cieľom ich uvádzania na trh, Komisia najneskôr 6 mesiacov po dátume uplatňovania tohto nariadenia zorganizuje dočasný experiment.

Týmto dočasným experimentom sa stanovia kritériá na opis odlišnosti, vyrovnanosti, stálosti a v relevantných prípadoch hospodárskej hodnoty z hľadiska pestovania a využívania ekologických druhov vhodných na ekologickú poľnohospodársku výrobu a iné obchodné podmienky, ako sú označovanie a balenie. Tieto podmienky a kritériá zohľadnia špecifické potreby a ciele ekologického poľnohospodárstva, ako je zvýšenie genetickej diverzity, odolnosť proti ochoreniam a adaptácia na pôdne a klimatické podmienky. Pokrok dočasného experimentu sa bude monitorovať prostredníctvom výročných správ.

V rámci takéhoto experimentu, ktorý sa má realizovať počas siedmich rokov na dostatočnom množstve odrôd, môžu byť členské štáty oslobodené od určitých povinností stanovených v smernici 66/401/EHS, smernici 66/402/EHS, smernici 68/193/EHS, smernici 2002/53/ES, smernici 2002/54/ES, smernici 2002/55/ES, smernici 2002/56/ES, smernici 2002/57/ES, smernici 2008/72/ES a smernici 2008/90/ES.

 Komisia vyhodnotí výsledky experimentu s cieľom navrhnúť, aby sa požiadavky stanovené v horizontálnych právnych predpisoch o uvádzaní osiva a iného rastlinného rozmnožovacieho materiálu prispôsobili vlastnostiam „ekologických odrôd vhodných na ekologickú poľnohospodársku výrobu“.

Vyhlásenie Komisie k článku 55

Komisia zdôrazňuje, že systematické odvolávanie sa na článok 5 ods. 4 druhý pododsek písm. b) nariadenia (EÚ) č. 182/2011 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13) je v rozpore so znením a duchom daného nariadenia. Odvolanie sa na toto ustanovenie musí vychádzať z konkrétnej potreby upustiť od základného pravidla, podľa ktorého Komisia môže prijať návrh vykonávacieho aktu, ak sa nevydá žiadne stanovisko. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 5 ods. 4, odvolanie sa na druhý pododsek písm. b) nemožno jednoducho chápať ako „právomoc zákonodarcu rozhodovať podľa vlastného uváženia“, ale musí sa vykladať reštriktívne, a preto musí byť odôvodnené.

(1) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 75.
(2) Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 84


Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov *
PDF 549kWORD 65k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2017)0677 – C8-0424/2017 – 2017/0305(NLE))
P8_TA(2018)0181A8-0140/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2017)0677),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0424/2017),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 15. septembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 k návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(2),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0140/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
(1)  Členské štáty a Únia by mali pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej, vyškolenejpružnej pracovnej silypracovné trhy reagujúce na hospodárske zmeny so zreteľom na dosiahnutie cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Vzhľadom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov členské štáty považujú podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade.
(1)  Členské štáty a Únia by mali vypracovať a predložiť účinnú a koordinovanú stratégiu zamestnanosti, so zameraním najmä na podporu inkluzívnych trhov práce reagujúcich na realitu a zmeny v hospodárskej, sociálnej, technologickej a environmentálnej oblasti, s kvalifikovanou, vyškolenoupružnou pracovnou silou, a na zabezpečenie dobrých podmienok všetkých pracovníkov, s cieľom dosiahnuť ciele sociálneho trhového hospodárstva, plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Vzhľadom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov členské štáty považujú podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
(2)  Cieľom Únie je bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rovnosť medzi ženami a mužmi. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy.
(2)  Cieľom Únie je bojovať proti všetkým formám chudoby, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii vo všetkých oblastiach života a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rovnosť medzi ženami a mužmi. Tento celkový cieľ by sa mal dosiahnuť aj prostredníctvom právnych aktov a politík Únie v iných oblastiach. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy. Cieľom Únie je podporovať aktívnu účasť všetkých občanov na hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3
(3)  V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti fiškálnych, makroekonomických a štrukturálnych politík. Príkladom takýchto nástrojov sú predkladané usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184, ktoré spolu tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi má riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom hospodárskych a sociálnych politík, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky.
(3)  V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti fiškálnych, makroekonomických a štrukturálnych politík, ktoré majú silný vplyv na sociálnu situáciu a zamestnanosť v Únii s potenciálnymi dôsledkami vrátane neistoty, chudoby a nerovnosti. Príkladom takýchto nástrojov sú predkladané usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184, ktoré spolu tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi má riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom hospodárskych a sociálnych politík, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky pre všetky členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)   Na zaručenie demokratickejšieho procesu rozhodovania o integrovaných usmerneniach, ktoré ovplyvňujú ľudí a trhy práce v celej Únii, je dôležité, aby Rada zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s Paktom stability a rastu, platnými právnymi predpismi Európskej únie a rôznymi iniciatívami EÚ vrátane odporúčania Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí1, odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce2, odporúčania Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností3 a návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu4.
(4)  Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s Paktom stability a rastu, platnými právnymi predpismi Európskej únie a rôznymi iniciatívami EÚ vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, odporúčania Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí1, odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce2, odporúčania Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností3 a návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu4.
__________________
__________________
1 Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1 – 6.
1 Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
2 Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1 – 5.
2 Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.
3 Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1 – 6.
3 Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.
4 COM(2017)0563 v konečnom znení – 2017/0244 (NLE)
4 COM(2017)0563 v konečnom znení – 2017/0244 (NLE).
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)  Európsky semester spája rôzne nástroje do zastrešujúceho rámca pre integrovaný viacstranný dohľad nad hospodárskymi, rozpočtovými, sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti a je zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 vrátane cieľov v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ. Európsky semester sa od roku 2015 neustále posilňuje a zefektívňuje, a to najmä s cieľom posilniť jeho zameranie na zamestnanosť a sociálne veci a zintenzívniť dialóg s členskými štátmi, so sociálnymi partnermi a s predstaviteľmi občianskej spoločnosti.
(5)  Európsky semester spája rôzne nástroje do zastrešujúceho rámca pre integrovaný viacstranný dohľad nad hospodárskymi, rozpočtovými, sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti a je zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 vrátane cieľov v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ. Európsky semester sa od roku 2015 neustále posilňuje a zefektívňuje, a to najmä s cieľom posilniť jeho zameranie na zamestnanosť a sociálne veci a zintenzívniť dialóg s členskými štátmi, so sociálnymi partnermi a s predstaviteľmi občianskej spoločnosti a zároveň klásť veľký dôraz na štrukturálne reformy a konkurencieschopnosť.
_________________
_________________
5 Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46 – 5.
5 Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  Zotavenie Európskej únie z hospodárskej krízy podporuje pozitívne trendy na trhu práce, ale pokiaľ ide o hospodársku a sociálnu výkonnosť, v jednotlivých členských štátoch, ako aj medzi nimi pretrvávajú veľké rozdiely a členské štáty aj naďalej čelia veľkým výzvam. Kríza zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. V súčasnosti je kľúčovou výzvou zabezpečenie prechodu na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a tvorbu pracovných miest v Únii. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Tieto opatrenia politiky by mali byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu a mali by zahŕňať zvýšenie investícií, obnovený záväzok vykonať vo vhodnom poradí štrukturálne reformy, ktoré zlepšujú produktivitu, rast, sociálnu súdržnosť a odolnosť hospodárstva voči otrasom, ako aj uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti, a to s prihliadnutím na ich vplyv na zamestnanosť a sociálnu situáciu.
(6)  Zotavenie Európskej únie z hospodárskej krízy podporuje pozitívne trendy na trhu práce, ale pokiaľ ide o hospodársku a sociálnu výkonnosť, v jednotlivých členských štátoch, ako aj medzi nimi pretrvávajú veľké rozdiely a členské štáty aj naďalej čelia veľkým výzvam, keďže hospodársky rast nevedie automaticky k vyššej zamestnanosti. Kríza zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. V súčasnosti je kľúčovou výzvou zabezpečenie prechodu na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast sprevádzaný tvorbou udržateľných a kvalitných pracovných miest v Únii. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Tieto opatrenia politiky by mali byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu a mali by zahŕňať zvýšenie investícií, a to aj v obehovom a ekologickom hospodárstve a so zreteľom na sociálne investície, obnovený záväzok vykonať vo vhodnom poradí sociálne a ekonomicky vyvážené štrukturálne reformy, ktoré zlepšujú produktivitu, rast, sociálnu súdržnosť a odolnosť hospodárstva voči otrasom, ako aj uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti, pričom tieto štrukturálne reformy by mali mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a sociálny dosah.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)  Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj reálnych príjmov.
(7)  Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia životnej úrovne, rovnosti, konkurencieschopnosti, produktivity, vytvárania udržateľných a kvalitných pracovných miest, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj reálnych príjmov.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)  Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy a zamerať sa na vytváranie inkluzívnej spoločnosti, v ktorej ľudia dokážu predvídať a zvládať zmeny a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva, ako sa uvádza aj v odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce6. Je potrebné riešiť nerovnosť a mal by sa zabezpečiť prístup a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie (aj v prípade detí) by sa mali zredukovať, čo by sa malo dosiahnuť najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu/odbornej príprave a účasti na trhu práce. Na pracoviskách v EÚ sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby nové pracovnoprávne vzťahy zachovávali a posilňovali európsky sociálny model.
(8)  Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy a zamerať sa na vytváranie inkluzívnej a sociálne spravodlivej spoločnosti, v ktorej ľudia dokážu predvídať a zvládať zmeny a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva, ako sa uvádza aj v odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce. Je potrebné riešiť nerovnosť a diskrimináciu a mali by sa zabezpečiť rovnocenné a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie (najmä v prípade detí) by sa mali odstrániť, čo by sa malo dosiahnuť najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a primeraných a účinných systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu/odbornej príprave a účasti na trhu práce. Na pracoviskách v EÚ sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby nové pracovnoprávne vzťahy zachovávali a posilňovali európsky sociálny model tým, že zaistia, aby sa na ľudí zamestnaných vo novovznikajúcich formách práce vzťahovali nariadenia o zamestnávaní a aby nimi boli chránení. Členské štáty by mali zohľadniť potenciál ľudí so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju.
__________________
__________________
6 COM(2008)0639 v konečnom znení.
6 COM(2008)0639 v konečnom znení.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   Komisia a členské štáty by mali vytvoriť priestor pre úvahy a dialóg s podporou špecializovaných mimovládnych organizácií (MVO) a organizácií ľudí žijúcich v chudobe, aby boli títo ľudia schopní prispievať k hodnoteniu politík, ktoré sa ich týkajú.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11
(11)  Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty by mali plne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom zlepšiť zamestnanosť, sociálne začlenenie, celoživotné vzdelávanie a verejnú správu. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.
(11)  Tieto integrované usmernenia a Európsky pilier sociálnych práv by mali byť základom dobre zacielených odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada adresuje členským štátom. Členské štáty by mali plne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom zlepšiť zamestnanosť, sociálne začlenenie, celoživotné vzdelávanie a verejnú správu. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 12
(12)  Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu by mali monitorovať vykonávanie príslušných politík so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť a v súlade so svojim príslušným mandátom vyplývajúcim zo zmluvy. Tieto výbory a iné prípravné orgány Rady zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík by mali úzko spolupracovať,
(12)  Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu by mali monitorovať vykonávanie príslušných politík so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť a v súlade so svojim príslušným mandátom vyplývajúcim zo zmluvy. Tieto výbory a iné prípravné orgány Rady zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík by v záujme zabezpečenia demokratickej zodpovednosti mali úzko spolupracovať s Európskym parlamentom, najmä s jeho Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 5 – odsek 1
Členské štáty by mali uľahčovať vytváranie kvalitných pracovných miest, a to aj znižovaním prekážok, ktoré podnikom bránia pri najímaní pracovníkov, podporou podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, a najmä podporou vytvárania a rastu mikropodnikov a malých podnikov. Členské štáty by mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a posilňovať sociálnu inováciu.
Členské štáty by mali uľahčovať vytváranie udržateľných, dostupných a kvalitných pracovných miest s rozličnými úrovňami kvalifikácie v rôznych odvetviach trhu práce a rôznych regiónoch a investovať do neho, a to aj prostredníctvom plného rozvoja potenciálu odvetví orientovaných na budúcnosť, ako je ekologické a obehové hospodárstvo, odvetvie poskytovania starostlivosti a digitálne odvetvie. Členské štáty by mali ľuďom umožňovať zosúladenie pracovného a súkromného života, zabezpečiť, aby pracovné miesta boli prispôsobené osobám so zdravotným postihnutím a starším pracovníkom, pomáhať podnikom pri prijímaní ľudí do zamestnania a podporovať zodpovedné podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť, najmä podporou vytvárania a rastu mikropodnikov a malých podnikov. Členské štáty by mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a posilňovať sociálnu inováciu.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 5 – odsek 2
Členské štáty by mali podporovať inovatívne formy práce, ktoré zodpovedným spôsobom vytvárajú pracovné príležitosti pre všetkých.
Členské štáty by mali podporovať inovatívne formy práce, ktoré zodpovedným spôsobom vytvárajú kvalitné pracovné príležitosti pre všetkých, pričom zohľadňujú vývoj nových informačných a komunikačných technológií a zabezpečujú úplné dodržiavanie práva Únie, vnútroštátnych právnych predpisov a postupov v oblasti zamestnanosti, ako aj systémy pracovnoprávnych vzťahov. Členské štáty a Komisia by mali podporovať osvedčené postupy v tejto oblasti.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 5 – odsek 2 a (nový)
Členské štáty by mali znížiť byrokraciu s cieľom znížiť akúkoľvek nepotrebnú záťaž na malé a stredné podniky, ktoré významne prispievajú k vytváraniu pracovných miest.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 5 – odsek 3
Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre zamestnanosť a rast, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu.
Členské štáty by sa mali snažiť postupne znižovať daňové zaťaženie práce a presunúť ho z pracovnej sily na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre zamestnanosť a rast, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu vrátane investícií do verejných služieb všeobecného záujmu.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 5 – odsek 4
Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov podnecovať transparentné a predvídateľné mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožňujú, aby mzdy dokázali reagovať na vývoj produktivity, a zároveň zabezpečujú spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Pri týchto mechanizmoch by sa mali zohľadňovať rozdiely v úrovni zručností a rozdielna ekonomická výkonnosť v jednotlivých regiónoch, odvetviach a spoločnostiach. Členské štáty a sociálni partneri by pri dodržaní vnútroštátnych postupov mali zabezpečiť primerané minimálne mzdy s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu zamestnaných osôb.
Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov podnecovať transparentné a predvídateľné mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožňujú, aby mzdy dokázali reagovať na vývoj produktivity, a zároveň zabezpečujú spravodlivé mzdy, ktoré udržateľným a zodpovedným spôsobom umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Pri týchto mechanizmoch by sa mali zohľadňovať rozdiely v úrovni zručností a rozdielna ekonomická výkonnosť v jednotlivých regiónoch, odvetviach a spoločnostiach. Členské štáty a sociálni partneri by pri dodržaní vnútroštátnych postupov mali zabezpečiť primerané minimálne mzdy s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu zamestnaných osôb.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 6 – názov
Usmernenie 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily: prístup k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám
Usmernenie 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily a zlepšenie prístupu k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 6 – odsek 1
V kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien by členské štáty spolu so sociálnymi partnermi mali podporovať produktivitu a zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných znalostí, zručností a kompetencií v priebehu celého pracovného života ľudí, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám trhu práce. Členské štáty by mali vykonať náležité investície do počiatočného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by spolupracovať so sociálnymi partnermi, s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, poskytovať kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. V prípade zmeny pracovného miesta by mali zabezpečiť prenos nárokov na odbornú prípravu. Každému by mali umožniť lepšie predvídať potreby trhu práce, prispôsobovať sa im a úspešne zvládať zmeny pracovného miesta, vďaka čomu sa posilní celková odolnosť hospodárstva voči otrasom.
V kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien by členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou mali podporovať udržateľnosť, produktivitu a zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných znalostí, zručností a kompetencií v priebehu celého pracovného života ľudí, ktoré zodpovedajú súčasným a očakávaným budúcim príležitostiam na trhu práce, a to aj prostredníctvom cielenej podpory odbornej prípravy v sektore vedy, v technologickom a technickom sektore a v sektore matematiky. Členské štáty by mali vykonať náležité investície do počiatočného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, pričom by sa nemali zameriavať iba na formálne vzdelávanie, ale aj na neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa, a zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých. Mali by spolupracovať so sociálnymi partnermi, s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom zvýšiť kvalitu systémov vzdelávania a odbornej prípravy a riešiť štrukturálne nedostatky v nich, poskytovať kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie a zohľadňovať pritom osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím, etnických a národnostných menšín, prisťahovalcov a utečencov. V prípade zmien v pracovnom živote by mali zabezpečiť prenos nárokov na odbornú prípravu prostredníctvom bodového systému a akumulácie súvisiacich práv. Toto by malo každému umožniť lepšie predvídať potreby trhu práce a prispôsobovať sa im, zamedziť nesúladu medzi zručnosťami a úspešne zvládať zmeny pracovného miesta, vďaka čomu sa posilní celková odolnosť hospodárstva voči otrasom.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 6 – odsek 2
Členské štáty by mali podporovať rovnosť príležitostí vo vzdelávaní a celkovo zvyšovať úrovne vzdelávania, najmä v prípade najmenej kvalifikovaných osôb. Mali by zabezpečiť kvalitu výsledkov vzdelávania, posilniť základné zručnosti, znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zvýšiť relevantnosť vysokoškolského vzdelania pre trh práce, zlepšiť monitorovanie a prognózovanie zručností a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave. Členské štáty by mali posilniť učenie sa prácou vo svojich systémoch odborného vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom kvalitnej a efektívnej učňovskej prípravy, lepšie zviditeľniť zručnosti a zlepšiť ich porovnateľnosť a zvýšiť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania. Členské štáty by takisto mali podporovať nízkokvalifikované osoby, aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom zavádzania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, zodpovedajúcej ponuky vzdelávania a odbornej prípravy a potvrdzovania a uznávania nadobudnutých zručností.
Členské štáty by mali podporovať rovnosť príležitostí vo vzdelávaní, a to aj vo vzdelávaní v ranom detstve, a celkovo zvyšovať úrovne vzdelávania, najmä v prípade najmenej kvalifikovaných osôb a vzdelávajúcich sa osôb zo znevýhodneného prostredia. Mali by zabezpečiť kvalitu výsledkov vzdelávania, rozvíjať a posilňovať základné zručnosti, podporovať rozvoj podnikateľských zručností, znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zvýšiť relevantnosť vysokoškolského vzdelania pre trh práce, zlepšiť monitorovanie a prognózovanie zručností a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave, a to aj prostredníctvom politík, ktoré poskytujú voľno na vzdelávanie a odbornú prípravu a umožňujú odbornú prípravu v zamestnaní a celoživotné vzdelávanie. Členské štáty by mali posilniť učenie sa prácou vo svojich systémoch odborného vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom kvalitnej a efektívnej učňovskej prípravy, lepšie zviditeľniť zručnosti a zlepšiť ich porovnateľnosť a zvýšiť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania. Členské štáty by sa mali zamerať aj na podporu dospelých s nízkou kvalifikáciou, aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom zavádzania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce a potvrdzovania uznávania nadobudnutých zručností.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 6 – odsek 2 a (nový)
V záujme podpory dlhodobých dobrých podmienok a produktivity svojich pracovných síl by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich systémy vzdelávania a odbornej prípravy okrem riešenia potrieb trhu práce boli zamerané na podporu osobného rozvoja, sociálnej súdržnosti, porozumenia medzi kultúrami a aktívneho občianstva.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 6 – odsek 3
Mala by sa riešiť vysoká miera nezamestnanosti a nečinnosti, a to aj včasnou pomocou prispôsobenou individuálnym potrebám, ktorá vychádza z podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej príprave rekvalifikácii. V záujme zníženia štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie najneskôr po uplynutí 18 mesiacov nezamestnanosti. Otázka vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), by sa mala aj naďalej riešiť prostredníctvom štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí1.
Mala by sa riešiť vysoká miera nezamestnanosti, dlhodobá nezamestnanosť a dlhodobá nečinnosť, a to aj včasnou, integrovanou pomocou prispôsobenou individuálnym potrebám, ktorá vychádza z podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej príprave, rekvalifikácii a riadnych následných opatrení. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný koordinovaný prístup k sociálnym službám a službám zamestnanosti, čo znamená úzku spoluprácu medzi službami zamestnanosti, sociálnymi službami, sociálnymi partnermi a miestnymi orgánmi. V záujme zníženia dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali čo najskôr realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie. Otázka vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), by sa mala aj naďalej riešiť prostredníctvom štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí1.
__________________
__________________
1 Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1 – 6.
1 Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 6 – odsek 4
Cieľom reforiem je presun zdaňovania z práce na iné zdroje by malo byť odstránenie bariér a odrádzajúcich faktorov, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade osôb, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane opatrení a služieb cielenej finančnej podpory, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti.
Cieľom daňových reforiem na postupný presun zdaňovania z práce na iné zdroje by malo byť odstránenie neopodstatnených bariér a nadmernej byrokracieposkytnutie stimulov zvyšujúcich účasť na trhu práce, a to najmä v prípade osôb, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené, a zároveň zabezpečenie toho, aby tieto presuny zdaňovania neohrozili udržateľnosť sociálneho štátu. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím a starším pracovníkom vrátane opatrení a služieb cielenej finančnej podpory, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti ako celku. Členské štáty a Komisia by mali presadzovať podporované zamestnávanie na otvorenom a inkluzívnom trhu práce.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 6 – odsek 5
Mali by sa odstrániť prekážky brániace v účasti na trhu práce a kariérnom postupe s cieľom zaručiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj vďaka rovnakej odmene za rovnakú prácu. Malo by sa podporovať zosúladenie práce a rodinného života, najmä prostredníctvom prístupu k dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupnému a kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodným rodinným dovolenkám a pružným formám organizácie práce a mohli tak zosúladiť pracovný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi.
Mali by sa odstrániť prekážky brániace v účasti na trhu práce a kariérnom postupe s cieľom zaručiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj vďaka rovnakej odmene za rovnakú prácu vo všetkých odvetviach a profesiách. Členské štáty by mali vypracúvať a realizovať politiky v oblasti transparentnosti miezd a mzdových auditov s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Členské štáty majú presadzovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES1a stanovením účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií pre zamestnávateľov, ktorí platia odlišnú mzdu za to isté zamestnanie v závislosti od toho, či ich vykonáva muž alebo žena. Zosúladenie práce, súkromného a rodinného života pre všetkých ľudí by sa malo zabezpečiť pre všetkých ľudí. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodným rodinným dovolenkám a dovolenkám na opatrovanie, cenovo dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti, vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve a pružným formám organizácie práce zameraným na pracovníkov, a mohli tak zosúladiť pracovný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi. Členské štáty by mali zabezpečiť podporu pre opatrovateľov, ktorí sú nútení obmedziť alebo ukončiť svoju pracovnú činnosť, aby sa mohli o niekoho riadne postarať.
________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 7 – odsek 2
Cieľom politík by malo byť dosiahnuť lepšie zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce a podporovať ho, ako aj zlepšiť a podporovať zmeny pracovných miest. Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a prepojenia s podporou príjmu na základe práv a povinností nezamestnaných osôb, ktoré si aktívne hľadajú zamestnanie. Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie verejné služby zamestnanosti tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, podporia dopyt na trhu práce a zavedú systémy riadenia založené na výsledkoch.
Cieľom politík by malo byť dosiahnuť lepšie zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce a podporovať ho, ako aj zlepšiť a podporovať zmeny pracovných miest, aby pracovníci mohli napredovať vo svojich kariérach. Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom, a to prostredníctvom individuálnej podpory a integrovaných služieb v rámci širšieho prístupu aktívneho začleňovania. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zvýšením financovania, zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a zabezpečením vhodnej podpory príjmu nezamestnaných osôb pri hľadaní práce, ako aj zohľadňovaním práv a povinností nezamestnaných. To znamená spolupracovať so sociálnymi partnermi a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť účinnosť a zodpovednosť týchto politík. Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie, prepojené a kvalitné verejné služby zamestnanosti tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, umožnia im hľadať prácu v rámci celej Únii, podporia dopyt na trhu práce a zavedú systémy riadenia založené na výsledkoch.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 7 – odsek 3
Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas primeraného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto dávky nemajú príjemcov odrádzať od rýchleho návratu do zamestnania.
Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas obdobia, ktoré im poskytuje dostatok času na to, aby si našli kvalitné pracovné miesto, v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto výhody by mali sprevádzať aktívne politiky trhu práce a opatrenia, ktoré vytvárajú stimuly pre rýchly návrat ku kvalitným pracovným miestam.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 7 – odsek 4
Mala by sa podporovať mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov s cieľom zvýšiť zručnosti pre zamestnateľnosť a v plnej miere využiť potenciál európskeho trhu práce. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, zamestnaneckých a osobných dôchodkoch a uznávaní kvalifikácií. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy neznemožňovali alebo nesťažovali pracovníkom z iných členských štátov nástup do zamestnania. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť potenciálny únik mozgov z určitých regiónov.
Mala by sa zaručiť mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov ako základná sloboda s cieľom zvýšiť zručnosti pre zamestnateľnosť a v plnej miere využiť potenciál európskeho trhu práce. Mala by sa podporovať aj vnútorná mobilita. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, zamestnaneckých a osobných dôchodkoch, v prístupe k sociálnej ochrane a uznávaní kvalifikácií a zručností, ako aj neprimerané jazykové požiadavky. Mobilní pracovníci by sa mali podporovať, a to aj zlepšením ich prístupu k právam v práci a zvýšením ich informovanosti o nich. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy neznemožňovali alebo nesťažovali pracovníkom z iných členských štátov nástup do zamestnania. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť potenciálny únik mozgov z určitých regiónov. Dosiahnuť by to mali zvyšovaním a podporou investícií do odvetví, ktoré majú reálny potenciál vytvárať kvalitné pracovné príležitosti, napríklad ekologické a obehové hospodárstvo, odvetvie poskytovania starostlivosti a digitálne odvetvie.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 7 – odsek 5
V súlade s vnútroštátnymi postupmi a s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania hospodárskych a sociálnych reforiem a politík, ako aj reforiem a politík v oblasti zamestnanosti, a to aj poskytovaním podpory v záujme zvýšenia kapacity sociálnych partnerov. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu.
V súlade s vnútroštátnymi postupmi a so zásadami partnerstva a s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny a občiansky dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné, skutočné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do navrhovania, vykonávania a hodnotenia hospodárskych a sociálnych reforiem a politík, ako aj reforiem a politík v oblasti zamestnanosti, vo všetkých štádiách procesu, a to aj poskytovaním podpory v záujme zvýšenia kapacity sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. Takéto zapojenie by malo siahať nad rámec obyčajných konzultácií so zainteresovanými stranami. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu. Pracovníkom s netypickými pracovnými zmluvami a samostatne zárobkovo činným osobám by sa tiež malo umožniť uplatňovať svoje právo organizovať sa a kolektívne vyjednávať. Členské štáty by mali prijať opatrenia s cieľom posilniť úlohu sociálnych partnerov.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 8 – názov
Usmernenie 8: Presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe
Usmernenie 8: Presadzovanie rovnosti a rovnakých príležitostí a nediskriminácie pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 8 – odsek 1
Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce, ktoré by boli prístupné pre všetkých zavedením účinných opatrení na podporu rovnakých príležitostí skupín osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené. Mali by zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.
Členské štáty by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi mali zaviesť účinné opatrenia na boj proti všetkým formám diskriminácie a podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých ľudí, aby sa mohli zapojiť do spoločnosti. Medzi tieto opatrenia by mali patriť opatrenia podporujúce inkluzívne trhy práce, ktoré by boli prístupné pre všetkých, a to aj prostredníctvom opatrení na boj proti diskriminácii v prístupe na trh práce a proti diskriminácii na trhu práce a na podporu osôb, ktoré sú diskriminované, nedostatočne zastúpené alebo sú v zraniteľnom postavení. Členské štáty by mali zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a bojovať proti všetkým formám diskriminácie v oblasti zamestnania, sociálnej ochrany, vzdelávania a prístupu k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek, sexuálnu orientáciu alebo sociálno-ekonomické prostredie. Na tento účel sú potrebné konkrétne opatrenia na podporu určitých osôb v zraniteľnom postavení a tieto opatrenia sa musia podporiť dostatočnými finančnými prostriedkami s cieľom zabrániť akejkoľvek možnej súťaži o tieto prostriedky medzi príslušnými príjemcami.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 8 – odsek 2
Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu a primeranú sociálnu ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca a pritom podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej mobility, podnecovali k účasti na trhu práce a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom systémov daní a dávok. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by mala viesť k lepšej dostupnosti, udržateľnosti, primeranosti a kvalite.
Členské štáty by mali zlepšiť systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu a primeranú sociálnu ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a pritom podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej mobility, podnecovali k účasti na trhu práce a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom systémov daní a dávok. Zlepšenia a inovácie v systémoch sociálnej ochrany by mali viesť k lepšej prístupnosti, dostupnosti, udržateľnosti, primeranosti a kvalite.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 8 – odsek 3
Členské štáty by mali koncipovať a realizovať preventívne a integrované stratégie kombináciou troch zložiek aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám. Systémy sociálnej ochrany by mali zabezpečovať právo na primerané dávky zaručujúce minimálny príjem pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie tým, že budú ľudí podnecovať k tomu, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti.
Členské štáty by mali koncipovať a realizovať preventívne a integrované stratégie kombináciou troch zložiek aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám prispôsobeným individuálnym potrebám. Systémy sociálnej ochrany by mali zabezpečovať primerané dávky zaručujúce minimálny príjem pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie tým, že budú ľudí podnecovať k tomu, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 8 – odsek 3 a (nový)
Podobne by členské štáty mali s podporou Komisie podporovať aktívnu účasť MVO špecializovaných v oblasti boja proti chudobe a organizácií ľudí žijúcich v chudobe na rozvoji politík zameraných na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 8 – odsek 4
Na zaručenie rovnakých príležitostí, a to aj pre deti a mladých ľudí, zásadne dôležité cenovo dostupné, prístupné a kvalitné služby, ako je starostlivosť o deti, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, zdravotnícke služby a dlhodobá starostlivosť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane znižovania chudoby zamestnaných osôb. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý prístup k základným službám vrátane dodávky vody, hygienických zariadení, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnej komunikácie. Členské štáty by mali zabezpečiť všetkým osobám, ktoré to potrebujú, a zraniteľným osobám prístup k primeranej pomoci v oblasti sociálneho bývania a ochranu pred núteným vysťahovaním. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva. Mali by sa zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.
Na zaručenie rovnakých príležitostí, a to aj pre deti a mladých ľudí, etnické menšiny a migrantov, je zásadne dôležitý prístup k cenovo dostupným, prístupným a kvalitným službám, ako je starostlivosť o deti, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, zdravotnícke služby, rehabilitácia a dlhodobá starostlivosť, a dostupnosť týchto služieb. Deti žijúce v chudobe by mali mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a správnej výžive. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, vrátane znižovania chudoby zamestnaných osôb, a diskriminácii. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý prístup k základným službám vrátane vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, ubytovania, dodávky vody, hygienických zariadení, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnej komunikácie, a aby tieto služby boli cenovo dostupné. Členské štáty by mali zabezpečiť všetkým osobám, ktoré to potrebujú, alebo osobám v zraniteľnom postavení prístup k primeranej pomoci v oblasti sociálneho bývania a ochranu pred núteným vysťahovaním. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva. Mali by sa zohľadňovať osobitné potreby, ako aj potenciál osôb so zdravotným postihnutím. Na tento účel by členské štáty mali okrem iného preskúmať svoje systémy posudzovania zdravotného postihnutia s cieľom zabrániť vzniku prekážok v prístupe na trh práce.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 8 – odsek 4 a (nový)
Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa zamestnávateľom, ktorí prijímajú do zamestnania osoby so zdravotným postihnutím, poskytovala primeraná podpora a poradenstvo. Malo by sa propagovať a podporovať poskytovanie osobnej pomoci v oblasti vzdelávania a služieb zamestnanosti pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 8 – odsek 5
Členské štáty by mali zabezpečiť právo na včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.
Členské štáty by mali zabezpečiť právo na včasný prístup k cenovo dostupnej a prístupnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 8 – odsek 6
V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov pre mužov a ženy tým, že pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám oboch pohlaví budú poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať dôchodkové práva, a to aj prostredníctvom doplnkových systémov, ktoré im zaručia dôstojný život. Reformy dôchodkových systémov by sa mali podporovať opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život a zvyšujú skutočný vek odchodu do dôchodku, akými je napríklad obmedzenie predčasného odchodu z trhu práce a zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem.
Členské štáty by mali bezodkladne zaistiť udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov pre mužov a ženy tým, že všetkým pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám budú poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať primerané zákonné dôchodkové práva, ktoré im zaručia dôstojný život a ktorých cieľom bude aj zabezpečiť primeraný príjem pre staršie osoby, ktorý bude aspoň nad hranicou chudoby. Mal by sa poskytovať nediskriminačný prístup k doplnkovým systémom, ktorý môže slúžiť ako doplnok pevných zákonných dôchodkov. V závislosti od inštitucionálnych opatrení a vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov by dôchodky v rámci prvého piliera samotné alebo v kombinácii s dôchodkom v rámci druhého piliera mali vytvoriť primeraný náhradný príjem na základe predchádzajúcej mzdy pracovníkov. Členské štáty by mali poskytnúť primerané dôchodkové body osobám, ktoré neboli na trhu práce z dôvodu poskytovania neformálnej starostlivosti. Reformy dôchodkových systémov, vrátane možného zvýšenia skutočného veku odchodu do dôchodku, by sa mali zahrnúť do rámca stratégií aktívneho a zdravého starnutia a podporovať opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život osobám, ktoré si želajú pracovať dlhšie. Pracovníci, ktorí sú blízko k odchodu do dôchodku, by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre dobrovoľné skrátenie pracovného času. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou a umožniť časovo primerané zavádzanie všetkých reforiem.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0355.
(2) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 201.


Odhad príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2019 – Oddiel I – Európsky parlament
PDF 384kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2019 (2018/2001(BUD))
P8_TA(2018)0182A8-0146/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 36,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2018(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2017 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu(7),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka v súvislosti s vypracovaním predbežného návrhu odhadov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2019, ktorú predložil Predsedníctvu,

–  so zreteľom na predbežný návrh odhadov, ktorý vypracovalo Predsedníctvo 16. apríla 2018 v súlade s článkom 25 ods. 7 a článkom 96 ods. 1 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na návrh odhadov, ktorý vypracoval Výbor pre rozpočet v súlade s článkom 96 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

–  zo zreteľom na článok 96 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0146/2018),

A.  keďže tento postup je štvrtý úplný rozpočtový postup prebiehajúci v novom volebnom období a šiesty počas viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

B.  keďže rozpočet na rok 2019 navrhnutý v správe generálneho tajomníka je zostavený so zreteľom na ročné zvýšenie stropu v okruhu V o infláciu, ako aj v reálnom vyjadrení, vďaka čomu je k dispozícii väčší priestor pre rast a investície, pokračuje sa vo vykonávaní politík na dosiahnutie úspor, vyvíjajú sa snahy o zvýšenie efektívnosti a zameriava sa na rozpočet založený na výkonnosti;

C.  keďže medzi prioritné ciele, ktoré generálny tajomník navrhol pre rozpočet na rok 2019, patria: kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019, bezpečnostné projekty, viacročné stavebné projekty, vývoj IT, zlepšenie služieb poskytovaných poslancom a podporovanie ekologického prístupu k doprave;

D.  keďže generálny tajomník pre predbežný návrh odhadov Európskeho parlamentu na rok 2019 navrhol rozpočet vo výške 2 016 644 000 EUR, čo predstavuje celkové zvýšenie o 3,38 % oproti rozpočtu na rok 2018 (vrátane 37,3 milióna EUR na zmenu volebného obdobia a 34,3 milióna EUR na iné mimoriadne výdavky) a podiel vo výške 18,79 % v okruhu V viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

E.  keďže takmer dve tretiny rozpočtu sú indexované výdavky, ktoré sa väčšinou týkajú odmien, dôchodkov, liečebných nákladov a príspevkov pre poslancov (23 %), ktorí sú stále vo funkcii a ktorí už odišli do dôchodku, a zamestnancov (34 %), ako aj pre budovy (13 %), pričom sú upravené podľa služobného poriadku a štatútu poslancov, osobitnej odvetvovej indexácie alebo miery inflácie;

F.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2016(8) zdôraznil, že rozpočet na rok 2016 by mal byť založený na realistickom základe a mal by byť v súlade so zásadami rozpočtovej disciplíny a riadneho finančného hospodárenia;

G.  keďže dôveryhodnosť Európskeho parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu v určitej miere závisí od jeho schopnosti riadiť svoje vlastné výdavky a rozvíjať demokraciu na úrovni Únie;

H.  keďže dobrovoľný dôchodkový fond bol zriadený v roku 1990 predpismi Predsedníctva upravujúcimi systém doplnkového (dobrovoľného) dôchodkového zabezpečenia(9);

Všeobecný rámec

1.  zdôrazňuje, že podiel rozpočtu Európskeho parlamentu v roku 2019 by sa mal udržať pod úrovňou 20 % okruhu V; poznamenáva, že úroveň odhadov na rok 2019 zodpovedá 18,53 %, čo je menej, ako hodnota dosiahnutá v roku 2018 (18,85 %) a predstavuje najnižší podiel okruhu V za viac ako pätnásť rokov;

2.  zdôrazňuje, že najväčšia časť rozpočtu Európskeho parlamentu sa stanovuje podľa zákonných alebo zmluvných záväzkov a podlieha ročnej indexácii;

3.  poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 budú výdavky v niektorých oblastiach podstatne vyššie, najmä v prípade poslancov, ktorí nebudú znovu zvolení, a ich asistentov, pričom úspory, hoci v menšom rozsahu, sa dosiahnu v iných oblastiach v dôsledku zníženia objemu parlamentnej činnosti vo volebnom roku;

4.  schvaľuje dohodu dosiahnutú v zmierovacom konaní medzi Predsedníctvom a Výborom pre rozpočet 26. marca 2018 a 10. apríla 2018 týkajúcu sa stanovenia výšky navýšenia rozpočtu na rok 2018 o 2,48 %, čo zodpovedá celkovej úrovni jeho odhadov na rok 2019 vo výške 1 999 144 000 EUR, zníženia úrovne výdavkov predbežného návrhu odhadov, ktorý schválilo Predsedníctvo 12. marca 2018, o 17,5 milióna EUR, a náležitého zníženia navrhovaných rozpočtových prostriedkov v týchto rozpočtových riadkoch: 1004 – Bežné cestovné výdavky; 105 – Jazykové a počítačové kurzy pre poslancov; 1404 – Stáže, príspevky a výmeny úradníkov; 1612 – Ďalšia odborná príprava; 1631 – Mobilita; 2000 – Nájomné; 2007 – Výstavba budov a úprava priestorov; 2022 – Údržba, prevádzka a upratovanie budov; 2024 – Spotreba energie; 2100 – Výpočtová technika a telekomunikácie; 2101 – Výpočtová technika a telekomunikácie – Opakujúce sa prevádzkové činnosti – Infraštruktúra; 2105 – Výpočtová technika a telekomunikácie – Investície do projektov; 212 – Nábytok; 214 – Technické zariadenie a vybavenie; 230 – Písacie a kancelárske potreby a rôzny spotrebný tovar; 238 – Ostatné administratívne výdavky; 300 – Náklady na služobné cesty zamestnancov medzi tromi pracoviskami; 302 – Výdavky na pohostenie a reprezentáciu; 3040 – Rôzne výdavky na interné schôdze; 3042 – Schôdze, kongresy, konferencie a delegácie; 3049 – Výdavky na služby cestovnej kancelárie; 3243 – Návštevnícke centrá Európskeho parlamentu; 3248 – Výdavky na audiovizuálne informácie; 325 – Výdavky súvisiace s kontaktnými kanceláriami; 101 – Rezerva na nepredvídané výdavky; poskytuje na položku 1400 – Ostatní zamestnanci – Generálny sekretariát a politické skupiny rozpočtové prostriedky vo výške 50 000 EUR, na položku 320 – Získavanie odborného poradenstva rozpočtové prostriedky vo výške 50 000 EUR a na položku 3211 – Výdavky na európske vedecké mediálne centrum rozpočtové prostriedky vo výške 800 000 EUR; víta skutočnosť, že tieto zmeny prijalo Predsedníctvo 16. apríla 2018;

5.  zdôrazňuje, že kľúčové funkcie Európskeho parlamentu sú spolurozhodovanie s Radou a rozhodovanie o rozpočte Únie, zastupovanie občanov a kontrolovanie činnosti ostatných inštitúcií;

6.  vyzdvihuje úlohu Európskeho parlamentu pri budovaní politického povedomia v Európe a pri presadzovaní hodnôt Únie;

7.  konštatuje neskoré prijatie predbežného návrhu odhadov a sprievodných dokumentov, ktoré dostal až po ich prijatí Predsedníctvom 12. marca 2018; žiada, aby v budúcich rokoch dostal správu o predbežnom návrhu odhadov, ktorú generálny tajomník vypracúva pre Predsedníctvo, včas, a to vrátane príloh;

Transparentnosť a zodpovednosť

8.  víta reakciu na žiadosť Výboru pre rozpočet vyjadrenú v rôznych rozpočtových uzneseniach týkajúcich sa dodatočných informácií o strednodobom a dlhodobom plánovaní, investíciách, zákonných povinnostiach, operačných výdavkoch a metodike na základe aktuálnych potrieb, a nie na základe koeficientov; konštatuje, že jednorazové platby sú užitočným a uznávaným nástrojom na zvýšenie flexibility a transparentnosti;

9.  konštatuje, že rovnako ako v prípade rozpočtov na predchádzajúce roky sa navrhuje vyčleniť sumu na mimoriadne investície a výdavky, t. j. investície a výdavky, ktoré sú pre Európsky parlament neobvyklé alebo atypické a vyskytujú sa zriedka; konštatuje, že v roku 2019 dosiahnu tieto investície a výdavky úroveň 71,6 milióna EUR vrátane 37,3 milióna EUR na zmenu volebného obdobia a 34,3 milióna EUR na iné mimoriadne výdavky; pripomína, že rozlíšenie medzi bežnými a mimoriadnymi výdavkami, ktoré sa zaviedlo v rozpočte na rok 2016 a bolo zahrnuté do každého ďalšieho rozpočtu, sa zaviedlo výhradne s cieľom reagovať na vykonávanie naliehavých opatrení týkajúcich sa bezpečnostných budov a kybernetickej bezpečnosti po teroristických útokoch; domnieva sa, že nadmerné využívanie tohto rozlíšenia, t. j. zahrnutie iných výdavkov medzi mimoriadne výdavky, vedie k chybným informáciám o vývoji rozpočtovej rezervy, a je teda v rozpore so zásadou transparentnosti výdavkov Európskeho parlamentu;

10.  očakáva, že rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2019 bude realistický a presný, pokiaľ ide o zosúladenie potrieb a ich nákladov, s cieľom zabrániť čo najviac nadmernej úrovni rozpočtu;

Brexit

11.  podotýka, že 8. decembra 2017 vyjednávači Únie a Spojeného kráľovstva v zásade dospeli k dohode o finančnom vyrovnaní týkajúcom sa vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie, ktorá obsahuje ustanovenie o tom, že Spojené kráľovstvo sa bude podieľať na ročných rozpočtoch Únie na roky 2019 a 2020, akoby stále bolo členským štátom Únie a bude prispievať svojím podielom k financovaniu záväzkov Únie, ktoré vznikli pred 31. decembrom 2020; poznamenáva, že dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie pre poslancov je včlenené medzi záväzky v súvahe EÚ a príspevok k nesplateným záväzkom potrebný na pokrytie dôchodkových záväzkov, ktoré vznikli pred rokom 2020, ale pokračujú aj po roku 2020, bude predmetom rokovaní;

12.  berie na vedomie, že Výbor pre ústavné veci schválil hlasovaním v pléne vo februári 2018 iniciatívnu správu o zložení Európskeho parlamentu, a najmä zníženie počtu poslancov na 705 po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie; konštatuje, že po neformálnom stretnutí 27 hláv štátov alebo predsedov vlád 23. februára 2018 predseda Tusk vyjadril širokú podporu tohto návrhu; konštatuje, že v prípade, že Spojené kráľovstvo bude na začiatku volebného obdobia 2019 až 2024 stále členským štátom, bude počet poslancov 751, kým nenadobudne vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie právnu účinnosť; poukazuje však na skutočnosť, že tento postup si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie Európskej rady po tom, čo získa súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že odhady Európskeho parlamentu momentálne odzrkadľujú aktuálnu situáciu, keď Európsky parlament tvorí 678 poslancov z 27 členských štátov v období od 30. marca 2019 do konca 8. legislatívneho obdobia a keď ho tvorí 705 poslancov z 27 členských štátov od začiatku 9. legislatívneho obdobia až do konca rozpočtového roka 2019; s uspokojením berie na vedomie úpravy navrhnuté generálnym tajomníkom, ktoré prijalo Predsedníctvo 12. marca 2018;

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019

13.  víta komunikačnú kampaň ako užitočnú snahu o vysvetlenie cieľov Únie a Európskeho parlamentu občanom; zdôrazňuje, že táto kampaň by mala byť zameraná okrem iného na vysvetlenie úlohy Únie, právomocí Európskeho parlamentu, jeho funkcií, ako je voľba predsedu Komisie, a jeho vplyvu na život občanov;

14.  pripomína, že ako sa schválilo v rozpočtovom postupe na rok 2018, celkový rozpočet kampane je 33,3 milióna EUR na dva roky, z čoho 25 miliónov EUR je vyčlenených na rok 2018 (vzhľadom na čas potrebný na uskutočnenie postupov verejného obstarávania a uzatvorenie zmlúv) a 8,33 milióna EUR na rok 2019; poukazuje na to, že Predsedníctvo v novembri 2017 schválilo stratégiu kampane založenú na analýze poznatkov získaných pri posledných voľbách;

15.  zdôrazňuje, že komunikačné procesy pre voľby do Európskeho parlamentu sa vyznačujú tromi úrovňami: najviditeľnejšia úroveň zahŕňa vnútroštátne a európske politické strany a ich kandidátov, druhá úroveň je proces navrhovania hlavných kandidátov (Spitzenkandidaten), ktorý bol prvýkrát uvedený v roku 2014, a tretia úroveň je inštitucionálna kampaň s cieľom pripomenúť, čo Európsky parlament je, čo robí, akým spôsobom ovplyvňuje životy občanov a prečo je účasť na voľbách dôležitá;

16.  zdôrazňuje, že samotný Európsky parlament nemá zdroje potrebné na oslovenie 400 miliónov oprávnených voličov, a preto na tento účel musí čo najlepšie využívať svoje vlastné siete multiplikátorov; domnieva sa, že aj komunikácia prostredníctvom webových sídel sociálnych médií by mala zohrávať dôležitú úlohu; poukazuje na to, že na európskej úrovni sa v roku 2018 zorganizuje séria konferencií za účasti občanov a zainteresovaných strán a že na vnútroštátnej úrovni bude kľúčová úloha styčných kancelárií; bude aj naďalej zapájať Európsky výbor regiónov a jeho miestnych a regionálnych zástupcov do prístupu vytvárania siete; domnieva sa, že v záverečnom období pred voľbami budú európske politické strany a národné strany spoločne zohrávať kľúčovú úlohu, najmä v rámci procesu navrhovania hlavných kandidátov; navrhuje preto, aby sa im umožnilo uskutočniť túto misiu s finančnými prostriedkami navýšenými osobitne pre rok 2019;

Bezpečnosť a kybernetická bezpečnosť

17.  konštatuje, že súčasťou rozpočtu na rok 2019 budú ďalšie splátky značných investícií začatých v roku 2016 s cieľom výrazne zlepšiť bezpečnosť Európskeho parlamentu; poukazuje na to, že tieto projekty sa vzťahujú na rôzne oblasti, najmä v súvislosti s budovami, t. j. zvýšenie bezpečnosti vstupu, vybavenia a personálu, ako v prípade projektu iPACS, ale aj zlepšenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti komunikácie;

18.  víta memorandum o porozumení medzi belgickou vládou a Európskym parlamentom, Radou, Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a ostatnými inštitúciami sídliacimi v Bruseli, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2017 a týka sa potvrdzovania kontrol bezpečnostných previerok pre všetkých externých dodávateľov, ktorí chcú vstúpiť do priestorov inštitúcií Únie; pripomína, že v odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rok 2018 vyzval generálneho tajomníka, aby zvážil vhodnosť možnosti rozšírenia uplatňovania tohto memoranda o porozumení na úradníkov, asistentov poslancov a stážistov s cieľom umožniť pred ich prijatím do zamestnania potrebné bezpečnostné previerky; žiada preto generálneho tajomníka, aby informoval Výbor pre rozpočet o pokroku dosiahnutom v súvislosti s týmto spisom;

19.  domnieva sa, že IT nástroje sú pre poslancov a zamestnancov dôležitými prostriedkami na vykonávanie ich práce, sú však náchylné na kybernetické útoky; víta preto mierne zvýšenie úrovne rozpočtových prostriedkov, ktoré umožnia inštitúcii lepšie chrániť svoj majetok a informácie tým, že bude pokračovať vo svojom akčnom pláne v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

Politika v oblasti nehnuteľností

20.  opakuje svoju žiadosť o transparentný rozhodovací proces v rámci politiky v oblasti nehnuteľností založený na včasnom poskytovaní informácií s náležitým zreteľom na článok 203 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

21.  berie na vedomie proces zlepšovania pracovného prostredia poslancov a zamestnancov, o ktorom rozhodlo Predsedníctvo v decembri 2017 a ktorý bude pokračovať aj v roku 2019 s cieľom poskytnúť flexibilné pracovné priestory pre poslancov s cieľom uspokojiť potreby vyplývajúce z meniacich sa pracovných modelov a poskytnúť im po voľbách v roku 2019 tri kancelárie v Bruseli a dve v Štrasburgu; zdôrazňuje však, že by bolo užitočnejšie, keby boli v Štrasburgu k dispozícii flexibilné miesta pre schôdze; všíma si náklady na údržbu budov Európskeho parlamentu v roku 2019 vrátane bezpečnostných a environmentálnych požiadaviek; vyjadruje pochybnosti v súvislosti s veľmi vysokými nákladmi na určité navrhované stavby, konkrétne: odstránenie knižnice a súvisiacich kancelárií, rekonštrukcia reštaurácie pre poslancov (budova ASP) a rekonštrukcia reštaurácie v budove Churchill; vyzýva generálneho tajomníka, aby poskytol Výboru pre rozpočet všetky informácie o týchto rozhodnutiach pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň v roku 2018, keďže sa domnieva, že niektoré projekty budú odložené;

22.  vyjadruje pochybnosti v súvislosti so sumou 1,58 milióna EUR plánovanou na štúdie renovácie budovy Spaak vzhľadom na to, že na to už bolo vyčlenených 14 miliónov EUR v rozpočte na rok 2018; vyzýva generálneho tajomníka, aby poskytol Výboru pre rozpočet všetky informácie o tomto rozhodnutí pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň v roku 2018;

23.  žiada o bližšie podrobnosti o stave nábytku v budove ASP v Bruseli, ktoré opodstatnili jeho výmenu, a o postupe, ktorý viedol k rozhodnutiu vybrať nový nábytok, najmä o pomere ceny a potreby výmeny;

24.  berie na vedomie aktualizované vyhlásenie o poslaní informačných kancelárií, ktoré sa teraz majú nazývať „styčné kancelárie“, v súlade s rozhodnutím Predsedníctva z novembra 2017; konštatuje, že hlavnou úlohou styčnej kancelárie je poskytovať informácie a komunikovať na miestnej úrovni v mene Európskeho parlamentu politicky neutrálnym spôsobom s cieľom poskytovať informácie o Únii a jej politikách prostredníctvom činností externých zainteresovaných strán na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj členov Európskeho výboru regiónov;

25.  konštatuje, že prvé časti východného krídla novej budovy KAD budú odovzdané a obsadené koncom roka 2018, pričom ostatné kancelárie východného krídla a konferenčné miestnosti budú obsadzované postupne v priebehu roka 2019; konštatuje, že bezprostredne potom začnú práce na západnom krídle;

26.  pripomína analýzu Dvora audítorov za rok 2014, v ktorej sa náklady na geografickú rozptýlenosť Európskeho parlamentu odhadli na 114 miliónov EUR ročne; okrem toho konštatuje závery svojho uznesenia z 20. novembra 2013 o umiestnení sídel inštitúcií Európskej únie(10), v ktorom sa uvádza, že 78 % všetkých služobných ciest riadnych zamestnancov Európskeho parlamentu je priamo podmienených jeho geografickým rozptýlením; zdôrazňuje, že v správe sa takisto odhaduje environmentálny vplyv geografickej rozptýlenosti na úrovni od 11 000 do 19 000 ton emisií CO2; zdôrazňuje potenciálne úspory, ktoré možno dosiahnuť v rámci rozpočtu Európskeho parlamentu, pokiaľ bude mať jedno sídlo, a preto žiada plán na zavedenie jediného sídla;

27.  pripomína záväzok Európskeho parlamentu vyplývajúci zo smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti(11), ktorým sa stanovuje, že inštitúcie „sa bez toho, aby tým boli dotknuté príslušné rozpočtové pravidlá a pravidlá obstarávania zaviažu, že budú na budovy, ktoré vlastnia alebo užívajú, uplatňovať rovnaké požiadavky, ako sú požiadavky vzťahujúce sa na budovy ústredných vlád členských štátov podľa článkov 5 a 6“ uvedenej smernice, z dôvodu veľkej viditeľnosti ich budov a vedúcej úlohy, ktorú by mali zohrávať v súvislosti s energetickou hospodárnosťou týchto budov“; zdôrazňuje, že je naliehavé dodržiavať toto vyhlásenie, v neposlednom rade vzhľadom na vlastnú vierohodnosť pri súčasných prebiehajúcich revíziách smerníc o energetickej hospodárnosti budov a o energetickej efektívnosti;

Otázky týkajúce sa poslancov Európskeho parlamentu a akreditovaných asistentov

28.  víta prácu sekretariátu Európskeho parlamentu, sekretariátov politických skupín a kancelárií poslancov zameranú na posilnenie postavenia poslancov v rámci ich mandátu; nabáda na pokračovanie rozvoja tých služieb, ktoré zvyšujú schopnosť poslancov kontrolovať prácu Komisie a Rady a zastupovať občanov;

29.  víta najmä neustále sa zvyšujúcu kvalitu poradenstva a výskumu, ktoré sa poslancom a výborom poskytujú prostredníctvom výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) a tematických sekcií; berie na vedomie strednodobé hodnotenie spolupráce medzi týmito dvoma službami, ktoré poskytol generálny tajomník v októbri 2017; žiada generálneho tajomníka, aby poskytol ďalšie informácie o tom, ako tieto dve služby koordinujú svoju činnosť s cieľom zabrániť duplicite a plniť potreby klientov; víta nové a existujúce osobitné projekty uplatnenia IT, ktoré sa budú úplne alebo čiastočne implementovať v priebehu roka 2019: projekt e-Parlament, projekt Systém na správu elektronických záznamov (Electronic Record Management System (ERMS)), program otvorenej digitálnej knižnice, nový projekt v oblasti výskumu a vývoja strojového učenia s prekladovými pamäťami a registračný nástroj pre účastníkov konferencií a podujatí;

30.  pripomína horeuvedené uznesenia z 5. apríla 2017 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2018 a z 25. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018 ; opakuje výzvu o transparentnosť, pokiaľ ide o príspevok na všeobecné výdavky poslancov; vyzýva Predsedníctvo Európskeho parlamentu, aby pracovalo na lepších usmerneniach týkajúcich sa zodpovednosti za výdavky povolené v rámci tohto príspevku bez toho, aby sa vytvárali dodatočné náklady alebo administratívne zaťaženie pre administratívu Európskeho parlamentu; berie na vedomie, že komplexný systém kontroly príspevku na parlamentný mandát poslancov by vyžadoval 40 až 75 nových administratívnych pracovných miest(12), čo je v rozpore s plánom znižovania počtu zamestnancov;

31.  pripomína zásadu nezávislosti mandátu; zdôrazňuje, že za použitie výdavkov na parlamentné činnosti zodpovedajú zvolení poslanci a že poslanci môžu na svojich osobných webových stránkach zverejniť svoj výkaz výdavkov z príspevku na všeobecné výdavky; zdôrazňuje, že jednorazová platba je v členských štátoch veľmi používaná a považovaná za užitočný nástroj; zdôrazňuje, že súčasné využívanie jednorazových platieb nevyžaduje dodatočných zamestnancov ani nezahŕňa dodatočné náklady pre administratívu Európskeho parlamentu a zabraňuje vzniku povinných dodatočných nákladov a administratívneho zaťaženia v prípade poslancov a ich kancelárií; opätovne zdôrazňuje, že zvýšenie účinnosti a transparentnosti príspevku na všeobecné výdavky neznamená zásah do súkromia;

32.  naliehavo žiada pracovnú skupinu Predsedníctva pre príspevok na všeobecné výdavky, aby dokončila svoju prácu s cieľom umožniť posúdenie odporúčaní založených na stanovisku Európskeho parlamentu vyjadrenom v októbri 2017 pred voľbami do 9. zákonodarného zboru;

33.  opakovane vyzýva Predsedníctvo, aby zabezpečilo dodržiavanie sociálnych a dôchodkových práv poslancov a akreditovaných asistentov poslancov a dostupnosť primeraných finančných prostriedkov; v tejto súvislosti opakuje svoju žiadosť nájsť realizovateľné riešenie pre tých akreditovaných asistentov, ktorí na konci súčasného obdobia pracovali bez prerušenia dve volebné obdobia, ale po dosiahnutí dôchodkového veku nebudú mať právo prístupu k európskemu systému dôchodkových práv, pretože im bude chýbať určitý čas z potrebnej desaťročnej služby, ktorá je stanovená v služobnom poriadku, z dôvodu konania predčasných volieb v roku 2014 a oneskorení pri potvrdzovaní nových zmlúv akreditovaných asistentov pre veľké pracovné zaťaženie v období po voľbách v roku 2009; pripomína, že v článku 27 ods. 2 štatútu poslancov Európskeho parlamentu sa stanovuje, že „nadobudnuté práva alebo budúce nároky zostávajú zachované v plnom rozsahu“; berie však na vedomie pretrvávajúce problémy v súvislosti s dobrovoľným dôchodkovým fondom a žiada Predsedníctvo a generálneho tajomníka, aby preskúmali všetky možnosti s cieľom minimalizovať zaťaženie rozpočtu Európskeho parlamentu;

34.  považuje rozpočtové prostriedky v rozpočtovom riadku 422 „Výdavky súvisiace s asistentskou výpomocou“ za primerané;

35.  berie na vedomie revíziu výšky príspevkov pre akreditovaných asistentov poslancov na účely ich služobných ciest medzi tromi pracoviskami Európskeho parlamentu; pripomína svoju výzvu Predsedníctvu, aby prijalo opatrenia s cieľom dosiahnuť od nasledujúceho legislatívneho obdobia úplnú harmonizáciu medzi úradníkmi, ostatnými zamestnancami a akreditovanými asistentmi;

36.  so zreteľom na nasledujúce volebné obdobie opätovne vyzýva Konferenciu predsedov, aby zrevidovala vykonávacie ustanovenia upravujúce prácu delegácií a služobné cesty mimo Únie; zdôrazňuje, že takáto revízia by mala brať do úvahy možnosť, že by akreditovaní asistenti za určitých podmienok sprevádzali poslancov na oficiálnych delegáciách a služobných cestách Európskeho parlamentu;

37.  vyzýva Predsedníctvo, aby zmenilo svoje rozhodnutie z 19. apríla 2010 o pravidlách týkajúcich sa stážistov poslancov, aby im bola zabezpečená dôstojná odmena; zdôrazňuje, že odmeňovanie stážistov v kanceláriách poslancov alebo v politických skupinách by malo aspoň pokryť životné náklady v Bruseli alebo v meste, kde sa stáže uskutočňujú;

38.  domnieva sa, že by sa mali poskytnúť primerané finančné prostriedky na vykonávanie plánu prispôsobenia preventívnych a včasných podporných opatrení na riešenie konfliktov a obťažovania medzi poslancami, akreditovanými asistentmi a ostatnými zamestnancami;

Otázky týkajúce sa zamestnancov

39.  znižuje plán pracovných miest svojho generálneho sekretariátu na rok 2019 o 59 pracovných miest (cieľ zníženia počtu zamestnancov o 1 %) v súlade s dohodou zo 14. novembra 2015, ktorú dosiahol s Radou v otázke všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2016, kde sa stanovilo pokračovanie ročných opatrení Európskeho parlamentu na znižovanie počtu zamestnancov do roku 2019;

40.  domnieva sa, že v čase, keď je pravdepodobné, že finančné a ľudské zdroje, ktoré sú k dispozícii inštitúciám Únie, budú stále viac obmedzené, je dôležité, aby samy inštitúcie boli schopné prijímať a udržať si najkvalitnejších pracovníkov s cieľom riešiť prichádzajúce zložité výzvy v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti;

41.  domnieva sa, že až do prestávky počas volieb bude Európsky parlament čeliť mimoriadnej situácii, ktorá bude výsledkom súbehu zvyčajného ruchu na konci volebného obdobia s komplexným balíkom legislatívnych návrhov týkajúcich sa VFR, brexitom a rastúcim počtom trialógov; domnieva sa, že na to, aby Európsky parlament a jeho výbory mohli vykonávať hlavné činnosti, je nevyhnutné naďalej zabezpečovať primeranú úroveň logistických a ľudských zdrojov;

42.  poveruje generálneho tajomníka, aby nadviazal na platné dohody o spolupráci medzi Európskym parlamentom, Európskym výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom; EPRS je v tejto veci veľmi dobrým príkladom; žiada, aby sa identifikovali oblasti vrátane, nie však výlučne IT služieb a bezpečnosti, v ktorých je možné zvýšiť synergie funkcií back-office využitím skúseností Európskeho parlamentu a oboch orgánov, pričom sa v plnej miere zohľadnia ťažkosti v oblasti správy a rozdiely z hľadiska rozsahu služieb s cieľom vypracovať spravodlivé dohody o spolupráci; ďalej žiada generálneho tajomníka, aby vypracoval štúdiu o možnej synergii v oblasti funkcií a služieb back-office s inými inštitúciami;

43.  žiada o posúdenie úspor a výhod pre každú stranu, ktoré sa dosiahli vďaka medziinštitucionálnej dohode o administratívnej spolupráci medzi Európskym parlamentom, Európskym výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, a to tak v oblastiach podliehajúcich spoločným službám, ako aj v oblastiach podliehajúcich spolupráci, a o vyhodnotení potenciálnych úspor a prínosov možných budúcich dohôd s inými inštitúciami a agentúrami;

44.  víta uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(13); zastáva názor, že uznesenie je dôležitým krokom k účinnejšiemu boju proti sexuálnemu obťažovaniu a všetkým formám nevhodného správania v Únii a jej inštitúciách vrátane Európskeho parlamentu; požaduje, aby sa na realizáciu požiadaviek uznesenia vyčlenili primerané zdroje;

Ďalšie otázky

45.  berie na vedomie zaužívanú prax „zberného prenosu“ (ramassage) na konci roka s cieľom prispieť na prebiehajúce stavebné projekty; na základe údajov za roky 2014, 2015, 2016 a 2017 zdôrazňuje, že tzv. zberný prenos na konci tohto roka sa vykonáva systematicky v tých istých kapitolách a hlave a až na niekoľko výnimiek aj presne v tých istých riadkoch; pýta sa preto, či sa tieto kapitoly a riadky plánovane nadhodnocujú s cieľom zhromaždiť finančné prostriedky na financovanie rozpočtovej politiky;

46.  spochybňuje potrebu umiestnenia slúchadiel s mikrofónom a inštaláciu webových kamier v kanceláriách v Bruseli a Štrasburgu pre všetkých asistentov poslancov, hoci väčšina z nich o to dokonca ani nepožiadala; spochybňuje preto náklady na takéto rozhodnutie a dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu; vyzýva generálneho tajomníka, aby poskytol Výboru pre rozpočet všetky informácie o tomto rozhodnutí;

47.  poznamenáva, že obmedzenia prístupu do priestorov stravovania Európskeho parlamentu boli zrušené 1. januára 2017; súhlasí s tým, aby každý, kto pracuje v budovách Európskeho parlamentu alebo vstupuje do jeho priestorov z dôvodu konania medziinštitucionálnej schôdze, mohol mať obed v jedálňach a reštauráciách Európskeho parlamentu; konštatuje však, že prístup do samoobslužnej jedálne v budove ASP v Bruseli a v budove LOW v Štrasburgu sa stal veľmi komplikovaným, keďže sa tam každodenne vyskytujú skupiny návštevníkov; preto žiada, aby sa rýchlo obnovili kontroly pri vstupe do týchto dvoch samoobslužných jedální, a to nie na kontrolu poslancov a zamestnancov iných inštitúcií, ale na systematické nasmerovanie skupín návštevníkov do reštauračných priestorov, ktoré sú pre nich určené;

48.  berie na vedomie prebiehajúci dialóg medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi; zdôrazňuje potrebu prekročiť rámec súčasného Európskeho parlamentného týždňa s cieľom umožniť trvalé synergie, pokiaľ ide o vzťahy medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi; v tejto súvislosti žiada, aby sa tento dialóg posilnil s cieľom dosiahnuť lepšie chápanie prínosu Európskeho parlamentu a Únie v členských štátoch;

49.  žiada o modernizáciu európskeho vedeckého mediálneho centra schváleného v rámci rozpočtu na rok 2018 v záujme spolupráce s televíznymi stanicami, sociálnymi médiami a ďalšími partnermi na účely odbornej prípravy mladých novinárov, najmä vo vzťahu k novému vedeckému a technologickému vývoju a k partnersky preskúmaným správam založeným na faktoch;

50.  víta úsilie Európskeho parlamentu o podporu udržateľnej mobility;

51.  vyzýva Európsky parlament, aby prijal ekologicky udržateľný prístup a aby bola väčšina každej činnosti vykonávanej v rámci neho šetrná k životnému prostrediu;

52.  berie na vedomie vytvorenie pracovnej skupiny pre mobilitu, ktorá by mala pracovať inkluzívne a s jasným mandátom; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí na svojich pracoviskách dodržiavať všetky platné regionálne právne predpisy vrátane oblasti mobility; vyjadruje podporu využívaniu existujúceho priameho vlakového spojenia medzi Európskym parlamentom v Bruseli a letiskom; žiada zodpovedné služby, aby v súvislosti s tým prehodnotili zloženie a veľkosť svojich vozových parkov; vyzýva Predsedníctvo, aby bezodkladne vytvorilo systém stimulov na podporu využívania bicyklov pri dochádzaní do zamestnania; poznamenáva, že takýto systém je už zavedený v iných inštitúciách, konkrétne v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore;

53.  vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby presadzovali kultúru zostavovania rozpočtu na výkonnosti v rámci celej administratívy Európskeho parlamentu a prístup štíhleho manažmentu s cieľom zvýšiť efektívnosť, zredukovať administratívu a obmedziť byrokraciu v rámci vnútornej činnosti tejto inštitúcie; zdôrazňuje, že skúsenosť so štíhlym manažmentom je neustálym zlepšovaním pracovného postupu vďaka zjednodušeniu a skúsenosti administratívnych pracovníkov;

o
o   o

54.  schvaľuje odhady na rozpočtový rok 2019;

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a odhady Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 15.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0114.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0408.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0458.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0172.
(9) Texty prijaté Predsedníctvom, PE 113.116/BUR./rev. XXVI/01-04-2009.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0498.
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0150.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0417.


Ochrana investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
PDF 283kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (2018/2628(RSP))
P8_TA(2018)0183B8-0186/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 4, 5, 6, 9 a 10 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

–  so zreteľom na články 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR),

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku č. 34 Výboru OSN pre ľudské práva k článku 19 ICCPR (slobody presvedčenia a prejavu),

–  so zreteľom na uznesenie 2141 (2017) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 24. januára 2017 o útokoch proti novinárom a o slobode médií v Európe,

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy z 30. apríla 2014 o ochrane žurnalistiky a o bezpečnosti novinárov a iných mediálnych aktérov,

–  so zreteľom na záväzky OBSE v oblasti slobody médií, slobody prejavu a voľného toku informácií,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM(4),

–  so zreteľom na otvorený list zo 6. marca 2018, ktorý adresovalo 17 organizácií za slobodu médií predsedovi Komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi,

–  so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie zo 14. marca 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ako aj hodnôt a zásad uvedených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, sú povinnosťami Únie a jej členských štátov a treba ich rešpektovať;

B.  keďže v článku 6 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa potvrdzuje, že základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

C.  keďže EÚ funguje na základe predpokladu vzájomnej dôvery o tom, že členské štáty sa budú správať v súlade s demokraciou, zásadami právneho štátu a základnými právami zakotvenými v EDĽP, Charte základných práv a ICCPR;

D.  keďže slobodné, nezávislé a nerušené médiá sú jedným zo základných kameňov demokratickej spoločnosti; keďže členské štáty majú povinnosť zabezpečiť slobodu tlače ochranu novinárov na svojom území;

E.  keďže sloboda prejavu a sloboda presvedčenia sú nevyhnutné predpoklady na úplnú realizáciu zásad transparentnosti a zodpovednosti;

F.  keďže EÚ a jej členské štáty sa zaviazali rešpektovať slobodu a pluralitu médií, ako aj právo na informácie a slobodu prejavu zakotvené v článku 11 Charty základných práv, článku 10 EDĽP a článku 19 ICCPR; keďže verejné kontrolné funkcie médií sú kľúčové na zachovanie týchto práv a na ochranu všetkých ostatných základných práv;

G.  keďže Únia má možnosť konať s cieľom chrániť spoločné hodnoty, na ktorých je založená; keďže zásady právneho štátu a základných práv by sa mali rovnakou mierou uplatňovať na všetky členské štáty;

H.  keďže slovenský investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho partnerka Martina Kušnírová boli nájdení zavraždení vo svojom dome vo Veľkej Mači 25. februára 2018;

I.  keďže právo na nezávislý a transparentný prístup k spravodlivosti je základným prvkom právneho štátu; keďže páchatelia týchto vrážd, ale aj predchádzajúcich prípadov ešte neboli postavení pred súd a kultúru beztrestnosti treba odsúdiť;

J.  keďže toto je piaty prípad vraždy novinára v členskom štáte EÚ za ostatných desať rokov(5) a druhá vražda investigatívneho novinára pracúceho s dokumentmi Panama Papers v EÚ po vražde Daphne Caruany Galiziovej na Malte v októbri 2017; keďže útoky na investigatívnu žurnalistiku sú trestné činy proti zásadám právneho štátu a demokracie;

K.  keďže Ján Kuciak sa špecializoval na vyšetrovanie rozsiahlych daňových únikov, daňových podvodov, korupcie a prania špinavých peňazí, a v jeho poslednom článku uverejnenom po jeho smrti sa venoval možnému zneužívaniu poľnohospodárskych dotácií EÚ talianskou mafiánskou skupinou Ndrangheta, do ktorého mohli byť zapojení aj vládni úradníci blízki vysokopostaveným politikom;

L.  keďže vražda viedla k najväčším pokojným protestom a pouličným demonštráciám od Nežnej revolúcie v roku 1989, na ktorých sa požadovala spravodlivosť, vyvodenie zodpovednosti, zásady právneho štátu, dodržiavanie slobody médií a opatrenia na boj proti korupcii; keďže protestujúci a slovenská verejnosť prejavili hlbokú nedôveru k štátnym inštitúciám a k predstaviteľom štátu vrátane polície; keďže treba obnoviť dôveru v štátne inštitúcie;

M.  keďže podľa Rady Európy zneužívanie a zločiny namierené voči novinárom majú výrazne nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu a zosilňujú jav autocenzúry;

N.  keďže projekt na oznamovanie organizovanej trestnej činnosti a korupcie oznámil, že mohli uniknúť osobné informácie Jána Kuciaka v nadväznosti na niekoľko žiadostí o poskytnutie informácií, ktoré podal u slovenských štátnych orgánov; keďže Ján Kuciak podal trestné oznámenie na prokuratúru potom, ako sa mu vyhrážal slovenský podnikateľ, a následne uviedol, že 44 dní po predložení vec nebola pridelená policajtovi a bola uzavretá bez vypočutia svedkov;

O.  keďže ochrana novinárov a novinárskych zdrojov vrátane a oznamovateľov korupcie sa v jednotlivých členských štátoch líši a väčšinou nezahŕňa poskytovanie účinnej ochrany pred pomstou, ohováraním, hrozbami, zastrašovaním alebo inými negatívnymi dôsledkami; keďže nedostatočnú ochrana, ktorú novinárom poskytujú niektoré členské štáty, ako aj rastúca nevraživosť voči nim zo strany niektorých verejných činiteľov, podstatne narúšajú ich základné slobody;

P.  keďže správa o monitorovaní plurality médií na Slovensku za rok 2016 zistila vysokú úroveň rizika, pokiaľ ide o politickú nezávislosť, a to predovšetkým preto, že miestne médiá sú financované, a často nepriamo vlastnené, obcami a sú vystavené možnému politickému tlaku; keďže v správe sa uvádzajú aj existujúce záruky, pokiaľ ide o ochranu novinárskych zdrojov, ako sú súdne preskúmanie a právne vymedzenia;

Q.  keďže podľa svetového rebríčka slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2017 sa ohováranie na Slovensku trestá odňatím slobody až na osem rokov, čo je najprísnejší trest za tento trestný čin v EÚ; keďže Slovensko je na 17. mieste v tomto rebríčku;

R.  keďže generálny tajomník organizácie Reportéri bez hraníc pri svojej návšteve Bratislave 2. marca 2018 vyjadril poľutovanie „nad desivou klímou pre novinárov“, ktorú udržiavajú a dokonca v niektorých členských štátoch vytvárajú mnohí európski politici vrátane vládnych činiteľov;

S.  keďže od roku 2007 bolo na Slovensku zaznamenaných viacero útokov na novinárov a dvaja novinári sú stále nezvestní;

T.  keďže podľa Svetového ekonomického fóra (2017 je Slovensko na 117. mieste, pokiaľ ide o korupciu, zo 137 sledovaných krajín; keďže počet stíhaní za trestné činy spojené s korupciou sa výrazne znížil; keďže v správe o krajine európskeho semestra za rok 2018, sa uvádza, že Slovensko nedosiahlo žiaden pokrok v posilňovaní boja proti korupcii;

U.  keďže Európsky parlament uskutočnil na Slovensku vyšetrovaciu misiu od 7. do 9. marca 2018 za účasti poslancov z Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre kontrolu rozpočtu;

V.  keďže zástupcovia mimovládnych organizácií vyjadrili podľa správy delegácie Európskeho parlamentu vážne obavy, najmä z možných konfliktov záujmov, napríklad medzi Generálnou prokuratúrou a orgánmi, ktoré by mali kontrolovať jej činnosť, a medzi ministrom vnútra a prezidentom policajného zboru; keďže okrem toho bol výber najvyšších prokurátorov opísaný ako vysoko spolitizovaný a bola vyjadrená kritika chýbajúceho nezávislého orgánu s právomocou skúmať sťažnosti na políciu; keďže bola spochybnená primeranosť ochrany slobody médií a transparentnosti vlastníctva médií;

W.  keďže pri kontrole Najvyššieho kontrolného úradu SR všetkých orgánov, ktoré spravujú a sprostredkúvajú fondy EÚ, nezrovnalosti boli zistené iba v prípade slovenskej Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“); keďže kontrolný úrad postúpil svoje zistenia slovenskému generálnemu prokurátorovi a Národnej kriminálnej agentúre;

1.  rozhodne odsudzuje zavraždenie slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej,

2.  vyjadruje zhrozenie nad skutočnosťou, že je to druhý smrteľný útok na novinára v EÚ za uplynulých šesť mesiacov po zavraždení novinárky Daphne Caruany Galiziovej 16. októbra 2017 na Malte;

3.  vyzýva slovenské orgány, aby využili všetky potrebné zdroje na to, aby zabezpečili úplné, dôsledné a nezávislé vyšetrenie vrážd a Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktoré zodpovedných páchateľov privedie pred spravodlivosť; víta zámer slovenských orgánov v priebehu vyšetrovania v plnej miere spolupracovať s medzinárodnými orgánmi presadzovania práva a talianskym riaditeľstvom pre vyšetrovania súvisiace s mafiou (DIA); dôrazne odporúča vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu pod spoločným vedením Europolu a umožnenie neobmedzeného prístupu k vyšetrovaciemu spisu;

4.  vyzýva slovenského generálneho prokurátora, aby opätovne preskúmal trestné oznámenie, ktoré predložil Ján Kuciak po hrozbách namierených proti nemu, a aby preskúmal správy o tom, že unikli osobné informácie potom, ako Ján Kuciak podal slovenský orgánom viaceré žiadosti o poskytnutie informácií;

5.  nalieha na slovenské orgány, aby zabezpečili ochranu investigatívnych novinárov pred akoukoľvek formou zastrašovania, ohovárania, hrozieb alebo fyzických útokov, a aby prijali účinné opatrenia na ochranu tých, ktorí využívajú svoje právo na slobodu prejavu, proti útokom, ktorých cieľom je umlčať ich;

6.  uznáva kľúčovú úlohu, ktorú investigatívni novinári môžu zohrávať ako strážcovia demokracie a právneho štátu; odsudzuje urážlivé poznámky politikov EÚ namierené voči novinárom; konštatuje, že najvyššia úroveň ochrany investigatívnych novinárov a oznamovateľov je v životnom záujme spoločnosti ako celku; nabáda Komisiu i členské štáty, aby predložili legislatívne alebo nelegislatívne návrhy na ochranu novinárov v EÚ, ktorí sú pravidelne predmetom žalôb určených na cenzúru ich práce alebo ich zastrašovanie, vrátane celoeurópskych pravidiel anti-SLAPP (Strategic Lawsuit Against Public Participation – strategická žaloba proti verejnej účasti );

7.  vyzýva Komisiu, aby chránila, podporovala a uplatňovala hodnoty zakotvené v Zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv, ako aj v ICCPR a v tejto súvislosti monitorovala a riešila problémy v súvislosti so slobodou a pluralitou médií v celej EÚ, a to pri dodržaní zásady subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament dôsledne informovala o prijatých krokoch;

8.  poukazuje na to, že oznamovatelia sa ukázali byť dôležitým zdrojom investigatívnej žurnalistiky a nezávislej tlače a že zaručenie dôvernosti zdrojov je zásadné pre slobodu tlače; preto zdôrazňuje, že oznamovatelia prispievajú k demokracii, transparentnosti politiky a hospodárstva a k informovanej verejnosti; vyzýva slovenské orgány a všetky členské štáty, aby zaistili ochranu osobnej bezpečnosti a životných podmienok investigatívnych novinárov a oznamovateľov; žiada Komisiu, aby navrhla účinnú, komplexnú a horizontálnu smernicu EÚ o ochrane oznamovateľov tým, že v plnej miere schváli odporúčania Rady Európy a uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017(6) a 24. októbra 2017;

9.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila stály systém finančnej podpory vrátane príslušného rozpočtu, prerozdelením existujúcich zdrojov na podporu nezávislej investigatívnej žurnalistiky;

10.  vyzýva konferenciu predsedov, aby predložila návrh o tom, ako by Európsky parlament mohol oceniť prácu Daphne Caruany Galiziovej a Jána Kuciaka a aby zvážila premenovanie stáže Európskeho parlamentu pre novinárov po Jánovi Kuciakovi;

11.  konštatuje, že správa o pluralizme v médiách za rok 2016, ktorú vypracovalo Centrum pre pluralitu a slobodu médií (CMPF), zistila stredné až vysoké riziko horizontálnej koncentrácie vlastníctva médií v Slovenskej republike; domnieva sa, že pluralita médií je vo viacerých členských štátoch ohrozená kontrolu médií zo strany politických orgánov alebo jednotlivcov alebo určitých obchodných organizácií; zdôrazňuje, že podľa všeobecnej zásady by vlády nemali zneužívať svoje postavenie ovplyvňovaním médií; odporúča zahrnutie podrobnejších informácií o vlastníctve médií do ročného monitorovania plurality médií;

12.  víta iniciatívu investigatívnej žurnalistiky v EÚ (IJ4EU), ktorej cieľom je podporovať a posilňovať cezhraničnú spoluprácu medzi investigatívnymi novinármi v EÚ;

13.  je znepokojený obvineniami z korupcie, zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ, zneužívania právomoci a konfliktov záujmov v Slovenskej republike, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenie stavu demokracie; vyzýva slovenské orgány dohľad a súdne orgány a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby vyšetrili všetky údajné nezrovnalosti a podvody, a to aj kolotočové podvody s DPH a tie, ktoré sa vzťahujú na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ostatné štrukturálne fondy;

14.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad možnou účasťou organizovaného zločinu na tejto vražde a nad rizikom jeho preniknutia do politiky, všetkých úrovní verejnej správy, do hospodárstva a financií; zdôrazňuje, že tento jav nesmieme podceňovať; pripomína, že medzinárodné zločinecké siete sú mimoriadne aktívne a že organizovaná trestná činnosť je čoraz rozsiahlejšia a sofistikovanejšia; vyzýva Slovensko a všetky členské štáty, aby zlepšili vzájomnú spoluprácu a koordináciu s cieľom podporiť vypracovanie spoločných štandardných postupov na základe osvedčených postupov tých právnych systémov, ktoré sú z hľadiska boja proti organizovanej trestnej činnosti najvyspelejšie;

15.  berie na vedomie, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vydal tri kritické správy o PPA; vyzýva slovenské orgány, aby zabezpečili dôkladné preskúmanie zistení Najvyššieho kontrolného úradu; vyzýva Európsky dvor audítorov, aby uskutočnil vyšetrovanie a zverejnil osobitnú správu o poľnohospodárskych platbách na Slovensku;

16.  vyzýva Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre finančnú trestnú činnosť, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, aby posúdil obvinenia z podvodov v oblasti DPH, prania špinavých peňazí a zneužívania európskych fondov, ako aj dostatočnosť vnútroštátnych právnych predpisov o zhabaní majetku po trestnej činnosti v tejto oblasti, s osobitným zreteľom na prácu Jána Kuciaka a iných investigatívnych novinárov;

17.  vyzýva Radu, aby spolupracovala so zúčastnenými členskými štátmi na čo najskoršom zriadení Európskej prokuratúry v záujme koordinovanej činnosti proti podvodom v EÚ a inej trestnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie;

18.  vyjadruje znepokojenie nad zisteniami uvedenými v správe, ktorú vypracoval jeho Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre kontrolu rozpočtu v nadväznosti na vyšetrovaciu misiu na Slovensku, v ktorej sa uvádza, že výber najvyšších prokurátorov sa považuje za vysoko spolitizovaný a že existuje viacero obvinení z korupcie vysokopostavených úradníkov, ktoré nevyústili do riadneho vyšetrovania; vyzýva slovenské orgány, aby posilnili nestrannosť orgánov presadzovania práva a aby sa zaoberali kľúčovými zisteniami a odporúčaniami uvedenými v správe o vyšetrovacej misii Európskeho parlamentu; žiada slovenskú vládu a parlament, aby prijali všetky opatrenia nevyhnutné na obnovenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie vrátane polície;

19.  opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa rozhodla nezverejniť správu EÚ o boji proti korupcii v roku 2017, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne obnovila svoje ročné monitorovanie boja proti korupcii vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby vyvinula systém presných ukazovateľov a jednoducho použiteľné, jednotné kritériá na meranie úrovne korupcie v členských štátoch a aby vyhodnotila ich protikorupčné politiky v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 8. marca 2016 o výročnej správe za rok 2014 o ochrane finančných záujmov Európskej únie(7);

20.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaručiť, aby sa spoločné európske hodnoty uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ zachovávali v plnom rozsahu a aby sa zaručili základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie;

21.  rozhodne požaduje pravidelne uskutočňovať monitorovanie a viesť dialóg za účasti všetkých členských štátov, Rady, Komisie a Európskeho parlamentu, aby sa zaručila ochrana základných hodnôt EÚ týkajúcich sa demokracie, základných práv a právneho štátu, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi Slovenskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0438.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0403.
(5) Pozri: https://rsf.org/en/journalists-killed
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.
(7) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 2.


Nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti zameraných na podporu demokracie, právneho štátu a základných hodnôt v Európskej únii
PDF 255kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o potrebe vytvoriť nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v Európskej únii na miestnej a vnútroštátnej úrovni presadzujú základné hodnoty (2018/2619(RSP))
P8_TA(2018)0184B8-0189/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv,

–  so zreteľom na závery Rady o uplatňovaní Charty základných práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(1),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

–  so zreteľom na správu Komisie z 24. januára 2017 s názvom Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny – Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COM(2017)0030),

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ, zverejnenú v januári 2018,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o financovaní organizácií občianskej spoločnosti Európskou úniou prijatú 19. októbra 2017(3),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spoločné európske základné hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, t. j. úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako aj zásady pluralizmu, nediskriminácie, tolerancie, spravodlivosti, solidarity a rovnosti medzi ženami a mužmi, nemožno považovať za samozrejmosť a treba ich neustále kultivovať a chrániť, pretože ich úpadok v ktoromkoľvek členskom štáte môže mať negatívne dôsledky pre EÚ ako celok;

B.  keďže aktívna a dobre rozvinutá občianska spoločnosť vo všetkých členských štátoch je najlepšou ochranou proti narušovaniu týchto hodnôt;

C.  keďže mnohé organizácie občianskej spoločnosti tieto hodnoty naďalej propagujú napriek tomu, že čelia stále väčším ťažkostiam pri získavaní potrebných finančných prostriedkov, aby mohli nezávisle a efektívne rozvíjať a vykonávať svoje aktivity;

D.  keďže napriek tomu, že EÚ poskytuje priame financovanie organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim v tretích krajinách s cieľom podporovať tieto hodnoty, možnosti financovania organizácií občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú tieto ciele v rámci EÚ, sú veľmi obmedzené, najmä pokiaľ ide o organizácie na miestnej a vnútroštátnej úrovni;

1.  opätovne zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti majú nezastupiteľnú úlohu, pokiaľ ide o dodržiavanie a presadzovanie hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ, t. j. úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, a zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní aktívneho občianstva v EÚ a sprostredkovaní informovanej verejnej diskusie ako súčasti pluralistickej demokracie;

2.  zdôrazňuje, že treba, aby EÚ navrhla nové a účinné spôsoby, ako chrániť a presadzovať tieto hodnoty v rámci Únie;

3.  v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala poskytovať cielenú finančnú podporu organizáciám občianskej spoločnosti zameraným na miestnej a vnútroštátnej úrovni na podporu a ochranu týchto hodnôt;

4.  žiada EÚ, aby v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci po roku 2020 vytvorila v rozpočte EÚ osobitný nástroj financovania, ktorý by sa mohol nazývať nástroj európskych hodnôt a slúžil by na podporu a ochranu hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ, najmä demokracie, právneho štátu a základných práv, s tým, že by naň mali byť vyčlenené finančné prostriedky prinajmenšom v rovnakej výške ako na európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, ktorý slúži rovnakým cieľom mimo hraníc Únie; odporúča, aby štrukturálnou prioritou tohto nástroja bolo vytvorenie zdravých a životaschopných organizácií občianskej spoločnosti na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktorá by boli schopné chrániť tieto hodnoty;

5.  domnieva sa, že tento nástroj by mal organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú podporou a ochranou týchto hodnôt v rámci EÚ, poskytovať granty na prevádzku (základné financovanie, ako aj granty na projekty a iniciatívy);

6.  zdôrazňuje, že nástroj by mala riadiť Komisia, ktorá by mala zaručiť rýchle a pružné postupy poskytovania grantov; odporúča najmä, aby postupy podávania žiadostí boli používateľsky ústretové a ľahko dostupné miestnym a vnútroštátnym organizáciám občianskej spoločnosti;

7.  domnieva sa, že nástroj by mal byť primárne zameraný na projekty a iniciatívy na podporu európskych hodnôt na miestnej a vnútroštátnej úrovni, napríklad na projekty občianskej participácie a zastupovania a iné kontrolné činnosti, a medzinárodné projekty a iniciatívy by mali zohrávať iba vedľajšiu úlohu; domnieva sa, že osobitný dôraz treba klásť na budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti spolupracovať so širokou verejnosťou a zvyšovať jej informovanosť o pluralistickej a participatívnej demokracii, právnom štáte a základných právach;

8.  zdôrazňuje, že tento nástroj by mal dopĺňať už existujúce európske a vnútroštátne nástroje a činnosti na podporu a ochranu týchto hodnôt, a preto by nemal byť na úkor iných európskych alebo vnútroštátnych finančných prostriedkov a činností v tejto oblasti;

9.  zdôrazňuje, že pri riadení tohto nového nástroja sa musí zabezpečiť finančná zodpovednosť, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie právnych povinností, plnú transparentnosť využívania zdrojov, riadne finančné hospodárenie a obozretné využívanie zdrojov;

10.  odporúča Komisii, aby každoročne vypracovala správu o fungovaní tohto nástroja a zverejnila zoznam financovaných organizácií a činností;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.
(3) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 9.


Porušovanie ľudských práv a zásad právneho štátu v prípade dvoch gréckych vojakov zatknutých a zadržiavaných v Turecku
PDF 247kWORD 42k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o porušovaní ľudských práv a zásad právneho štátu v prípade dvoch gréckych vojakov zatknutých a zadržiavaných v Turecku (2018/2670(RSP))
P8_TA(2018)0185B8-0194/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na to, že turecké orgány 1. marca 2018 zatkli dvoch gréckych vojakov, ktorí uviedli, že sa stratili v zlom počasí, a naďalej ich zadržiavajú,

–  so zreteľom na to, že túto konkrétnu časť hranice v zalesnenej oblasti Kastanies pozdĺž rieky Evros/Meriç často využívajú migranti, utečenci a obchodníci s ľuďmi na prechod cez hranicu a že poručík so seržantom vykonávali na hranici pravidelnú hliadku,

–  so zreteľom na výzvy predstaviteľov EÚ a NATO, na prepustenie vojakov, ako aj na výzvu Európskej rady z 22. marca 2018 a počas zasadnutia vedúcich predstaviteľov EÚ a Turecka 26. marca 2018,

–  so zreteľom na úsilie gréckej vlády zabezpečiť prepustenie a návrat vojakov,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom sa uvádza, že: „každý, kto je zatknutý, musí byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu“,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 4. marca 2018 turecký súd v Edirne rozhodol, že obaja vojaci, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní s maximálnou úrovňou zabezpečenia a sú obvinení z nezákonného vstupu do Turecka, zostanú vo väzbe;

B.  keďže obaja grécki vojaci sú v tureckom väzení už viac ako mesiac bez toho, aby voči nim bolo vznesené formálne obvinenie, takže sami nevedia, z akého trestného činu sú obvinení;

C.  keďže predchádzajúce prípady podobného náhodného prekročenia hranice gréckymi alebo tureckými vojakmi boli v minulosti vyriešené na mieste na úrovni miestnych vojenských orgánov oboch strán;

1.  vyzýva turecké orgány, aby urýchlene ukončili súdny proces a oboch gréckych vojakov prepustili a umožnili ich návrat do Grécka;

2.  vyzýva Radu, Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a všetky členské štáty EÚ, aby prejavili solidaritu s Gréckom a pri akýchkoľvek kontaktoch alebo komunikácii s tureckými predstaviteľmi žiadali okamžité prepustenie oboch gréckych vojakov a podporili každé úsilie v tejto veci;

3.  vyzýva turecké orgány, aby prísne rešpektovali zákonné postupy a v plnej miere dodržiavali ľudské práva zakotvené v medzinárodnom práve vrátane Ženevského dohovoru, a to v prípade všetkých dotknutých osôb;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie prezidentom, vládam a parlamentom Turecka a Grécka, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii, príslušným orgánom členských štátov a NATO.


Vykonávanie ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov
PDF 279kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov (2016/2149(INI))
P8_TA(2018)0186A8-0127/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej článok 5 týkajúci sa prenesenia právomocí a subsidiarity, článok 10 ods. 1 o zastupiteľskej demokracii, článok 10 ods. 2 o zastúpení občanov EÚ, článok 10 ods. 3 o práve občanov EÚ podieľať sa na demokratickom živote Únie, článok 11 o zastupiteľskej demokracii, článok 12 o úlohe národných parlamentov, článok 48 ods. 3 o riadnom revíznom postupe a článok 48 ods. 7 (premosťovacia doložka),

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a na protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a články 41 a 42 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. júna 1997 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi(1), zo 7. februára 2002 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci európskej integrácie(2), zo 7. mája 2009 o rozvoji vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy(3) a zo 16. apríla 2014 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(5), o rozpočtovej kapacite pre eurozónu(6) a o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(7),

–  so zreteľom na výročné správy Komisie o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi, najmä na správu za rok 2014 z 2. júla 2015 (COM(2015)0316) a za rok 2015 z 15. júla 2016 (COM(2016)0471) a na výročné správy Komisie o subsidiarite a proporcionalite, najmä správy za rok 2015 z 15. júla 2016 (COM(2016)0469) a za rok 2016 z 30. júna 2017 (COM(2017)0600),

–  so zreteľom na výročné správy Riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vzťahy s národnými parlamentmi, najmä na správu v polovici trvania z roku 2016 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o kontrole uplatňovania práva EÚ v roku 2015(8),

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie o budúcnosti Európy z 1. marca 2017 a správu o stave Únie prednesenú predsedom Komisie Jeanom-Claudom Junckerom z 13. septembra 2017, počas ktorej bol predložený plán postupu,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedov talianskej snemovne Camera dei deputati, francúzskeho zhromaždenia Assemblée Nationale, nemeckého snemu Bundestag a luxemburskej snemovne Chambre des Députés s názvom Väčšia európska integrácia: cesta vpred, podpísané 14. septembra 2015, ktoré v súčasnosti podporilo 15 komôr národných parlamentov v EÚ,

–  so zreteľom na závery prijaté Konferenciou predsedov parlamentov krajín Európskej únie na jej stretnutiach, ktoré sa uskutočnili od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, a osobitne zo stretnutia v Luxemburgu v roku 2016 a v Bratislave v roku 2017,

–  so zreteľom na príspevky a závery zo stretnutí Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, najmä na stretnutie, ktoré sa konalo vo Vallette a Taline v roku 2017 a na polročné správy konferencie COSAC,

–  so zreteľom na článok 13 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, v ktorej bola zakotvená organizácia medziparlamentných konferencií na účely diskusie o rozpočtových politikách a iných otázkach, na ktoré sa vzťahuje zmluva,

–  so zreteľom na rezolúciu Senátu Českej republiky zo 30. novembra 2016 (26. uznesenie z 11. volebného obdobia), na uznesenie talianskeho Senátu (Senato della Repubblica) z 19. októbra 2016 (dok. XVIII č. 164) a príspevky jeho výboru pre politiky Európskej únie z 2. mája 2017 (Prot. 573), ako aj na príspevky výboru pre záležitosti EÚ francúzskeho Národného zhromaždenia (Assemblée Nationale) z 31. mája 2017 (referenčné číslo 2017/058) a stáleho výboru pre európske záležitosti dolnej komory holandského parlamentu (Tweede Kamer der Staten-Generaal) z 22. decembra 2017 (list A(2018)1067),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0127/2018),

A.  keďže národné parlamenty aktívne prispievajú k dobrému ústavnému fungovaniu Európskej únie (článok 12 Zmluvy o EÚ), a zohrávajú teda dôležitú úlohu v demokratickej legitimite a v jej najúplnejšej realizácii;

B.  keďže parlamentná zodpovednosť národných vlád v rámci európskych záležitostí, ktorá závisí od jednotlivých vnútroštátnych praktík, je v súčasnej európskej zmluve základným kameňom úlohy národných parlamentov;

C.  keďže s cieľom zlepšiť zodpovednosť by národné parlamenty mali kontrolovať národné vlády rovnako, ako Európsky parlament kontroluje európske výkonné orgány; keďže sa však miera vplyvu národných parlamentov nad národnými vládami na úrovni členských štátov výrazne líši;

D.  keďže národné parlamenty sa často sťažujú na svoju obmedzenú účasť na záležitostiach Únie a chcú byť viac zapojené do vývoja európskeho integračného procesu;

E.  keďže z nedostatku transparentnosti v legislatívnom a rozhodovacom procese EÚ plynie riziko oslabenia výsad národných parlamentov, ktoré im vyplývajú zo zmlúv a ich príslušných protokolov, a najmä ich úlohy dohľadu nad ich vládami;

F.  keďže pluralita národných parlamentov je mimoriadne prospešná pre Úniu, pretože zosúladenie rôznorodých politických názorov v členských štátoch, môže posilniť a rozšíriť prierezové diskusie na európskej úrovni;

G.  keďže nedostatočné zastúpenie parlamentných menšín v oblasti európskych záležitostí by sa malo vyvážiť, pričom by sa mali plne rešpektovať väčšiny v každom národnom parlamente a zásada pomerného zastúpenia;

H.  keďže národné parlamenty zohrávajú úlohu pri revízii európskych zmlúv a nedávno boli vyzvané, aby sa zapojili do série demokratických fór EÚ;

I.  keďže európsku verejnú sféru by bolo možné podporiť viacerými fórami o budúcnosti Európy, ktoré majú usporiadať národné parlamenty a Európsky parlament ako prirodzení zástupcovia európskeho ľudu; keďže takéto fóra by sa mohli podporiť prostredníctvom spoločného európskeho týždňa, v ktorom by poslanci komôr národných parlamentov súčasne prediskutovávali európske záležitosti s komisármi a poslancami Európskeho parlamentu;

J.  keďže ako ukazujú nedávne volebné trendy, hospodárska, finančná a sociálna kríza zvýšila nedôveru občanov voči EÚ a rozčarovanie zo súčasného demokratického modelu zastúpenia, a to na európskej aj vnútroštátnej úrovni;

K.  keďže uplatňovanie práva vnútroštátnych parlamentov preverovať súlad so zásadou subsidiarity na základe tzv. systému včasného varovania čiastočne zlepšilo vzťahy medzi inštitúciami EÚ a národnými parlamentmi;

L.  keďže národné parlamenty sú niekedy kritické k systému včasného varovania, pričom tvrdia, že jeho ustanovenia nie sú v praxi ľahko uskutočniteľné a nemajú široký rozsah pôsobnosti;

M.  keďže bol dosiahnutý pokrok vo vykonávaní systému včasného varovania, ako to dokazujú najnovšie číselné údaje týkajúce sa celkového počtu stanovísk predložených národnými parlamentmi v rámci politického dialógu; keďže obmedzené používanie postupu „žltej karty“ a neúčinnosť postupu „oranžovej karty“ poukazujú na to, že ešte stále existuje priestor na zlepšenie a že je v tomto smere možná lepšia koordinácia medzi národnými parlamentmi;

N.  keďže osemtýždňové obdobie stanovené v článku 4 Protokolu č. 1 sa ukázalo byť nedostatočné pre včasné monitorovanie súladu so zásadou subsidiarity;

O.  keďže systém včasného varovania môže dopĺňať systém, ktorý v súčasnosti umožňuje národným parlamentom predkladať konštruktívne návrhy Komisii na zváženie a s náležitým ohľadom na právo iniciatívy;

P.  keďže viaceré národné parlamenty vyjadrili záujem o nástroj na zlepšenie politického dialógu, ktorý by im poskytol príležitosť predložiť Komisii konštruktívne návrhy na zváženie, a to s náležitým ohľadom na právo iniciatívy Komisie ;

Q.  keďže národné parlamenty môžu kedykoľvek vydávať stanoviská v rámci politického dialógu, splnomocniť svoje vlády k tomu, aby požiadali o vypracovanie legislatívnych návrhov prostredníctvom Rady, alebo v súlade s článkom 225 ZFEÚ jednoducho vyzvali Európsky parlament, aby predložil návrhy Komisii;

R.  keďže v tomto štádiu procesu európskej integrácie nie je možné zavedenie postupu červenej karty;

S.  keďže škála práv na informácie stanovená v Lisabonskej zmluve by sa mohla rozšíriť, ak by národné parlamenty mali viac zdrojov a času zaoberať sa dokumentmi, ktoré im postúpili európske inštitúcie;

T.  keďže IPEX, platforma pre nepretržitú výmenu informácií medzi národnými parlamentmi navzájom a medzi národnými parlamentmi a európskymi inštitúciami, by sa mal ďalej rozvíjať v súlade s digitálnou stratégiou, v rámci ktorej Európsky parlament zohráva významnú podpornú úlohu;

U.  keďže medziinštitucionálna spolupráca sa po nadobudnutí vstupe Lisabonskej zmluvy do účinnosti zlepšila a tzv. Barrosova iniciatíva – politický dialóg, ktorý Komisia začala v septembri 2006 a ktorý poskytuje národným parlamentom možnosť predložiť pripomienky, poskytuje pozitívnu spätnú väzbu alebo kritizuje návrhy Komisie;

V.  keďže národné parlamenty niekedy vyjadrujú nespokojnosť, pokiaľ ide o ich vzťahy s Európskou úniou, pričom tvrdia, že sú príliš zložité;

W.  keďže národné parlamenty majú príslušné kompetencie v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súlade s článkami 70, 85 a 88 ZFEÚ, a preto by mali zohrávať dôležitú úlohu v budúcnosti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Únie;

X.  keďže by mala existovať väčšia kontrola zo strany národných parlamentov a Európskeho parlamentu nad fiškálnymi a hospodárskymi politikami, prijatými rozhodnutiami a otázkami správy a riadenia na úrovni EÚ;

Y.  keďže rozsudok Súdneho dvora z 16. mája 2017 o zmiešanej povahe obchodnej dohody medzi EÚ a Singapurom zmenil spôsob, akým budú národné parlamenty zapojené do obchodných dohôd v budúcnosti;

Z.  keďže dohľadu nad európskou diskusiou na vnútroštátnej úrovni by pomohla lepšia interakcia a lepšia výmena informácií medzi poslancami EP a poslancami národných parlamentov, a tým by sa podporila skutočne európska parlamentná dimenzia a politická kultúra;

Kontrola činnosti vlády v oblasti európskych záležitostí

1.  domnieva sa, že uplatňovanie práv a povinností národných parlamentov vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy posilnil ich úlohu v rámci európskeho ústavného rámca, čím sa zabezpečil väčší pluralizmus a demokratická legitímnosť a zlepšilo sa fungovanie Únie;

2.  uznáva, že národné vlády sa podľa článku 10 ods. 2 Zmluvy o EÚ článku 10 ods. 2 a v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi ústavnými rámcami demokraticky zodpovedajú národným parlamentom; zastáva názor, že takáto zodpovednosť je základom úlohy komôr národných parlamentov v Európskej únii; nabáda národné parlamenty, aby v plnej miere vykonávali svoje európske funkcie na účel priameho ovplyvňovania a kontroly obsahu európskych politík, najmä prostredníctvom monitorovania svojich národných vlád vo funkcii členov Európskej rady a Rady;

3.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že národné parlamenty budú mať dosť času, kapacitu a potrebný prístup k informáciám, aby si mohli plniť svoju ústavnú úlohu, v rámci ktorej kontrolujú, a teda udeľujú legitimitu činnosti národných vlád, keď tieto vlády konajú na európskej úrovni, či už v rámci Rady alebo Európskej rady; uznáva, že táto európska funkcia by sa mala uskutočňovať v plnom súlade s príslušnými ústavnými tradíciami členských štátov; domnieva sa, že s cieľom zachovať a posilniť túto úlohu by sa mala posilniť a presadzovať existujúca výmena najlepších postupov a interakcia medzi národnými parlamentmi;

4.  domnieva sa, že transparentnosť pracovných metód a rozhodovacích procesov v inštitúciách EÚ je nevyhnutnou podmienkou, aby mohli národné parlamenty účinne plniť svoju inštitucionálnu úlohu vyplývajúcu zo zmlúv; ďalej požaduje, aby národné parlamenty v plnej miere využívali svoje právomoci s cieľom vykonávania kontroly nad činnosťou vlád na európskej úrovni, okrem iného aj tým, že vykonajú úpravy svojej vnútornej organizácie, harmonogramov a pravidiel, ktoré im to umožnia; ďalej navrhuje výmenu osvedčených postupov medzi komorami národných parlamentov, usporadúvanie pravidelných diskusií medzi príslušnými ministrami a špecializovanými výbormi národných parlamentov pred a po zasadnutí Rady a Európskej rady a pravidelné stretnutia medzi poslancami národných parlamentov, komisármi a poslancami Európskeho parlamentu;

5.  zastáva názor, že treba zabezpečiť, aby členské štáty neuplatňovali praktiku tzv. gold-platingu právnych predpisov EÚ a že národné parlamenty zohrávajú v tomto smere kľúčovú úlohu; zároveň pripomína, že tým nie je dotknuté právo členských štátov uplatňovať doložky zákazu zníženia úrovne ochrany a ustanoviť napríklad prísnejšie sociálne a environmentálne normy na vnútroštátnej úrovni;

6.  hoci podporuje politický dialóg s národnými parlamentmi a uznáva jasnú potrebu posilniť účasť Európskeho parlamentu, pripomína, že rozhodnutia sa musia prijímať v súlade s ústavnými právomocami a s prihliadnutím na jasné vymedzenie medzi príslušnými rozhodovacími právomocami národných a európskych orgánov;

7.  konštatuje, že Európsky parlament a národné parlamenty by mali byť lepšie zapojené do európskeho semestra, a odporúča, aby boli v rámci celého procesu lepšie skoordinované rozpočtové kalendáre na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom podnietiť účinnejšie využívanie tohto nástroja; okrem toho pripomína, že zosúladenie európskeho semestra s programami národných parlamentov by mohlo ďalej prispievať ku koordinácii hospodárskych politík, pričom zdôrazňuje, že pritom by sa nemali opomínať právomoci samosprávy a konkrétny rokovací poriadok každej parlamentnej komory;

8.  navrhuje zaviesť vnútroštátne obdobie určené na dialóg o rozpočte, počas ktorého by národné parlamenty mohli prerokovať európsky semester a prispieť k jeho tvorbe tým, že poveria svoje vlády mandátom v rámci ich vzťahov s Komisiou a Radou;

9.  zdôrazňuje, že Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) na svojom poslednom plenárnom zasadnutí v Tallinne uznala, že väčšina národných parlamentov sa aktívne zúčastňuje na plenárnych schôdzach, aby diskutovali o záležitostiach EÚ, či už pravidelne alebo príležitostne, a že ďalšie plenárne rozpravy o záležitostiach EÚ zvyšujú viditeľnosť Únie a poskytujú občanom príležitosť dozvedieť sa viac o programe EÚ a o postojoch politických strán k týmto otázkam;

Rozvíjanie európskej verejnej sféry

10.  konštatuje, že zosúladenie rôznych politických názorov v členských štátoch by mohlo posilniť a rozšíriť prierezové diskusie na európskej úrovni; odporúča preto, aby vnútroštátne parlamentné delegácie pri európskych inštitúciách odrážali politickú rozmanitosť; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam zásady pomerného zastúpenia členov rôznych politických strán;

11.  poznamenáva skutočnosť, že záväzná vôľa parlamentnej väčšiny by mohla byť vyjadrená v stanoviskách národných parlamentov v rámci alebo mimo rámca systému včasného varovania; podporuje však myšlienku, aby vnútroštátne parlamentné politické menšiny dostali možnosť vyjadriť svoj nesúhlasný postoj, ktorý by potom mohli byť zahrnuté do príloh k týmto stanoviskám; domnieva sa, že tieto stanoviská by mali vydávať v úplnom súlade so zásadou proporcionality a v súlade s rokovacím poriadkom každej komory národného parlamentu;

12.  berie na vedomie nedávnu výzvu na sériu demokratických konventov v celej Európe; v tejto súvislosti sa domnieva, že ustanovenie každoročného európskeho týždňa by poslancom Európskeho parlamentu a komisárom, najmä podpredsedom povereným problematikou klastrov, umožnilo predstúpiť pred všetky národné parlamenty s cieľom prediskutovať a vysvetliť európsky program spolu s poslancami Európskeho parlamentu a zástupcami občianskej spoločnosti; navrhuje preskúmanie svojho vlastného rokovacieho poriadku s cieľom podporiť iniciatívu a nabáda národné parlamenty, aby urobili to isté; ďalej sa domnieva, že stretnutia medzi národnými a európskymi politickými skupinami v rámci medziparlamentnej spolupráce EÚ by mohli predstavovať pridanú hodnotu vo forme autentickej európskej politickej diskusie;

Podpora reformy systému včasného varovania

13.   zdôrazňuje skutočnosť, že systém včasného varovania sa od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy používal veľmi málo, a domnieva sa, že by sa mohol zreformovať v súčasnom ústavnom rámci;

14.  konštatuje, že príklady, ako je otvorenie tzv. postupu žltej karty vo vzťahu k návrhu Komisie na revíziu smernice o vysielaní pracovníkov v roku 2016, dokazujú, že systém včasného varovania je funkčný; zdôrazňuje, že obmedzené používanie postupu „žltej karty“ by mohlo naznačovať, že v EÚ je celkovo dodržiavaná zásada subsidiarity; preto sa domnieva, že procedurálne nedostatky systému včasného varovania by sa nemali považovať za presvedčivý dôkaz nedodržiavania subsidiarity; okrem toho pripomína, že národné parlamenty môžu zasiahnuť a preskúmať otázku súladu so zásadou subsidiarity ešte pred predložením legislatívneho návrhu Komisiou vo forme zelených a bielych kníh alebo pred každoročným predstavením pracovného programu Komisie;

15.  pripomína, že Komisia je v súvislosti s akoukoľvek novou legislatívnou iniciatívou povinná preskúmať, či má EÚ právo prijímať opatrenia a či sú takéto opatrenia opodstatnené; okrem toho zdôrazňuje, že predchádzajúce skúsenosti dokázali, že vyznačiť deliacu čiaru medzi politickým rozmerom zásady subsidiarity a právnym rozmerom zásady proporcionality je niekedy ťažké a problematické; vyzýva preto Komisiu, aby sa vo svojich odpovediach na odôvodnené stanoviská vydané v rámci systému včasného varovania alebo mimo tohto rámca zaoberala okrem výkladu zásady subsidiarity aj proporcionalitou a prípadne akýmikoľvek obavami týkajúcimi sa navrhovaných možností politiky;

16.  berie na vedomie žiadosť viacerých národných parlamentov rozšíriť osemtýždňové obdobie, v ktorom môžu vydávať odôvodnené stanovisko podľa článku 3 Protokolu č. 1; zdôrazňuje však, že súčasný zmluvný rámec neupravuje predĺženie tejto lehoty; preto sa domnieva, že Komisia by mala zaviesť technickú lehotu na oznámenie v rámci systému včasného varovania s cieľom poskytnúť viac času medzi dňom, keď sú návrhy legislatívnych aktov technicky doručené komorám národných parlamentov, a dňom, od ktorého začne plynúť osemtýždňová lehota; v tejto súvislosti pripomína, že ďalšie praktické opatrenia pre fungovanie mechanizmu kontroly dodržiavania subsidiarity Komisia zaviedla do praxe Komisie v roku 2009;

17.  berie na vedomie žiadosť viacerých národných parlamentov rozšíriť osemtýždňové obdobie, v ktorom môžu vydávať odôvodnené stanovisko podľa článku 6 Protokolu č. 2;

18.  v súlade s politickým dialógom, ktorý Komisia začala v roku 2016, navrhuje využívanie systému, v rámci ktorého by národné parlamenty mohli predkladať konštruktívne návrhy Komisii s cieľom pozitívne ovplyvniť európsku diskusiu a právo iniciatívy Komisie; v tejto súvislosti navrhuje, aby si Komisia ponechala právo rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či tieto návrhy prijme alebo vydá formálnu odpoveď, v ktorej uvedie dôvody, prečo tak nespravila; poukazuje na to, že takýto postup nemôže znamenať právo na iniciatívu alebo právo zrušiť alebo zmeniť právne predpisy, pretože by sa tým zmarila metóda Únie a rozdelenie právomocí medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou, a tým by sa porušili zmluvy; medzitým odporúča, aby v prípade budúcej revízie zmlúv bolo právo na legislatívnu iniciatívu priznané Európskemu parlamentu ako priamemu zástupcovi občanov EÚ;

Uplatňovanie práva na informácie

19.  potvrdzuje, že článok 12 Zmluvy o EÚ a Protokol č. 1 dávajú národným parlamentom právo prijímať informácie priamo od európskych inštitúcií;

20.  zdôrazňuje, že národné parlamenty by mohli lepšie pracovať s informáciami, ktoré sú im zasielané buď prostredníctvom systému včasného varovania, alebo podľa ich práva na informácie, ak by platforma IPEX mala relevantnosť agory, alebo fóra pre neformálny trvalý dialóg medzi národnými parlamentmi a národnými parlamentmi a európskymi inštitúciami; rozhodol sa preto poskytnúť podporu prostredníctvom platformy na posilnenie politického dialógu; odporúča, aby národné parlamenty využívali platformu IPEX včas a tým zabezpečili včasné začatie mechanizmu vnútroštátnej kontroly; odporúča, aby sa IPEX využíval ako prostriedok na systematickú výmenu informácií a včasné upozorňovanie na záležitosti spojené so subsidiaritou; vidí potenciál pre rozvoj platformy IPEX ako hlavného kanálu určeného na komunikáciu a zasielanie príslušných dokumentov medzi inštitúciami EÚ a národnými parlamentmi a v tejto súvislosti sa zaväzuje ponúknuť pomoc správnym orgánom komôr národných parlamentov s tým, ako narábať s platformou; navyše podporuje zavedenie väčšieho množstva výmen medzi úradníkmi inštitúcií a politických skupín v rámci správnych orgánov Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

Príprava lepšej medziinštitucionálnej spolupráce

21.  berie na vedomie existujúcu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci konferencie COSAC, medziparlamentnej konferencie o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a v rámci článku 13 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by sa mala rozvíjať na základe zásad konsenzu, výmeny informácií a konzultácie, aby národné parlamenty mohli vykonávať kontrolu nad príslušnými vládami a správnymi orgánmi;

22.  pripomína, že súčasný rámec vzťahov medzi Úniou a národnými parlamentmi by sa mohol zjednodušiť a harmonizovať tak, aby bol efektívnejší a účinnejší; v tejto súvislosti vyzýva na preskúmanie spolupráce medzi Úniou a národnými parlamentmi v rámci existujúcich platforiem a fór s cieľom posilniť tieto vzťahy a prispôsobiť ich súčasným potrebám; trvá však na jasnom vymedzení rozhodovacích právomocí medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, podľa ktorého by národné parlamenty mali plniť svoju európsku funkciu na základe svojich národných ústav, najmä prostredníctvom vykonávania kontroly svojich národných vlád ako členov Európskej rady a Rady, čo je úroveň, na ktorej sú najpovolanejšie na to, aby kontrolovali európsky legislatívny proces; zamieta preto vytváranie spoločných parlamentných orgánov s rozhodovacími právomocami z dôvodov transparentnosti, zodpovednosti a spôsobilosti konať;

23.  poukazuje na to, že posilnenie politického a technického dialógu medzi parlamentnými výbormi na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni by bolo veľmi produktívnym krokom smerom k plnohodnotnej medziparlamentnej spolupráci; zvažuje možnosť vyčleniť dodatočné zdroje na dosiahnutie tohto cieľa a využívať videokonferencie tam, kde je to možné;

24.  uznáva význam medziparlamentných schôdzí výborov stanovených v článkoch 9 a 10 Protokolu č. 1; domnieva sa, že lepšiu medziinštitucionálnu spoluprácu by bolo možné dosiahnuť vtedy, ak by poslanci Európskeho parlamentu a národných parlamentov prikladali väčší význam medziparlamentným schôdzam výborov a ak by boli pripravované v úzkej spolupráci;

25.  odporúča, aby sa národné parlamenty plne podieľali na pokračujúcom rozvoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; domnieva sa, že takáto účasť by sa mala presadzovať v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom a za plného dodržiavania ustanovení vnútroštátnych ústav týkajúcich sa bezpečnostnej a obrannej politiky, a to i prostredníctvom spoločných medziparlamentných schôdzí zástupcov národných parlamentov a poslancov Európskeho parlamentu a politického dialógu medzi plnohodnotným výborom Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu a zodpovedajúcimi výbormi národných parlamentov; berie na vedomie možnosti, ktoré to poskytuje pre konštruktívnu kontrolu v tejto oblasti zo strany neutrálnych členských štátov EÚ;

26.  domnieva sa, že posilnenie politického a legislatívneho dialógu medzi národnými parlamentmi a s nimi by posilnilo súlad s cieľmi stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva;

o
o   o

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 200, 30.6.1997, s. 153.
(2) Ú. v. ES C 284 E, 21.11.2002, s. 322.
(3) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 94.
(4) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 40.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0049.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0050.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0048.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0421.


Výročná správa o politike hospodárskej súťaže
PDF 403kWORD 70k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže (2017/2191(INI))
P8_TA(2018)0187A8-0049/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 39, 42, 101 až 109 a 174,

–  so zreteľom na správu Komisie z 31. mája 2017 o politike hospodárskej súťaže za rok 2016 (COM(2017)0285) a na pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený ako sprievodný dokument toho istého dňa (SWD(2017)0175),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy(1),

–  so zreteľom na bielu knihu z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ (COM(2014)0449),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1084 zo 14. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 651/2014, pokiaľ ide o pomoc na prístavnú a letiskovú infraštruktúru, stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť pri pomoci na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva a pri pomoci na športovú a multifunkčnú rekreačnú infraštruktúru, ako aj schémy regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejšie regióny, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 702/2014 z hľadiska výpočtu oprávnených nákladov(2),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu (COM(2017)0142),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júla 2016 o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o dohodách EÚ o spolupráci v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže – ďalší postup(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(7) a svoje uznesenia na túto tému z predchádzajúcich rokov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb(8),

–  so zreteľom na príslušné pravidlá, usmernenia, rozhodnutia, uznesenia, oznámenia a dokumenty Komisie v oblasti hospodárskej súťaže,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2016,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(9),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0049/2018),

1.  víta správu Komisie z 31. mája 2017 o politike hospodárskej súťaže za rok 2016, z ktorej vyplýva, že pre budúcnosť Európy majú v spravodlivom konkurenčnom prostredí investície a inovácie zásadný význam;

2.  dôrazne podporuje nezávislosť Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže (NCA) pri plnení ich úlohy tvarovať a účinne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže EÚ v prospech všetkých občanov EÚ a podnikov pôsobiacich v EÚ;

3.  víta a podporuje ďalšie snahy Komisie udržovať popri štruktúrovanom dialógu s komisárkou pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovou pravidelný kontakt s členmi príslušného výboru Európskeho parlamentu a jeho pracovnou skupinou pre politiku hospodárskej súťaže; je presvedčený, že výročná správa Komisie o politike hospodárskej súťaže je zásadným krokom z hľadiska demokratickej kontroly a víta spätnú väzbu Komisie ku všetkým špecifickým požiadavkám, ktoré Európsky parlament prijal;

4.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelné informovanie Európskeho parlamentu a výmenu informácií o príprave a vykonávaní právnych predpisov EÚ, medzinárodných zmlúv a ďalších nezáväzných predpisov týkajúcich sa politiky hospodárskej súťaže, ako sa to uvádza v medziinštitucionálnej dohode (MID) medzi Komisiou a Európskym parlamentom; konštatuje, že toto informovanie neprebieha na uspokojivej úrovni, napríklad počas konzultácií o dohode medzi EÚ a Kanadou o výmene informácií v rámci konaní vo veciach hospodárskej súťaže; vyzýva Radu, aby čo najskôr ratifikovala dohodu medzi EÚ a Kanadou; má v úmysle podporovať pravidelné výmeny názorov v príslušnom výbore s Európskou sieťou pre hospodársku súťaž (ESHS) a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže;

5.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa dokončenia jednotného trhu, napríklad v energetickom (vrátane vlastnej spotreby) a dopravnom sektore, na digitálnom trhu a v rámci retailových finančných služieb, s cieľom zlepšiť presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ a dosiahnuť jednotné uplatňovanie v členských štátoch;

6.  konštatuje, že štátna pomoc môže byť nepostrádateľným nástrojom na zabezpečenie potrebnej infraštruktúry a dodávok pre odvetvia energetiky aj dopravy, najmä v Európe, kde prebieha prechod k čistejším a ekologickejším systémom dodávok a prepravy energie;

7.  konštatuje, že štátna pomoc môže byť nevyhnutná na zaručenie poskytovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, okrem iného v sektore energetiky, dopravy a telekomunikácií; zdôrazňuje, že štátna intervencia je často tým najlepším politickým nástrojom na poskytovanie služieb, ktoré majú zásadný význam z hľadiska podpory izolovaných, odľahlých či okrajových regiónov a ostrovov v Únii;

8.  domnieva sa, že je dôležité zaručiť hospodársku súťaž, čo si vyžaduje zachovanie možnosti cezhraničných akvizícií na vnútornom európskom trhu v oblasti finančných služieb vrátane poistenia;

9.  zdôrazňuje, že prepojenosť okrajových regiónov a ostrovov je významná aj z hľadiska zachovania a zvýšenia prijateľnej úrovne hospodárskej a sociálnej iniciatívy tým, že sa zachovajú nevyhnutné obchodné spojenia;

10.  zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytovať bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nekalých praktík a bez praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

11.  víta snahu GR pre hospodársku súťaž pokračovať v roku 2016 v budovaní stabilnej a vyrovnanej pracovnej sily; víta zároveň plán na zlepšenie riadenia ľudských zdrojov na GR pre hospodársku súťaž a skutočnosť, že fluktuácia zamestnancov klesla na najnižšiu úroveň od začiatku jej merania (z 13,9 % v roku 2015 na 10,8 % v roku 2016(10)); žiada Komisiu, aby prerozdelila dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje pre GR pre hospodársku súťaž a zabezpečila stabilné financovanie modernizácie elektronických a informačných nástrojov riaditeľstva s cieľom zvládnuť zvýšené pracovné zaťaženie a využívať technologický pokrok; znovu požaduje prísne oddelenie oddelení, ktoré vypracúvajú usmernenia a tých, ktoré sú zodpovedné za ich uplatňovanie;

12.  víta pokrok, ktorý dosiahlo GR pre hospodársku súťaž v oblasti rovnosti príležitostí, a to 36 % zastúpením žien v strednom manažmente;

13.  opäť zdôrazňuje, že korupcia vo verejnom obstarávaní výrazne negatívne ovplyvňuje európsku konkurencieschopnosť tým, že narúša trh; pripomína, že verejné obstarávanie je jednou z vládnych činností, ktoré sú najviac náchylné na korupciu; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch verejné obstarávanie financované zo zdrojov EÚ so sebou prináša väčšie riziko korupcie ako obstarávanie financované z vnútroštátnych zdrojov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zabraňovať zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ a podporovať zodpovednosť v oblasti verejného obstarávania; víta okrem toho zriadenie Európskej prokuratúry;

14.  berie na vedomie, že pravidlá EÚ nestanovujú termíny skončenia antitrustových vyšetrovaní, čo má za následok, že rozhodnutia sa niekedy prijímajú príliš neskoro, až po tom, ako sú konkurenti nútení odísť z trhu;

15.  vyzýva Komisiu, aby prijala orientačné usmernenia na skrátenie antitrustových vyšetrovaní a konaní vo veciach zneužívania dominantného postavenia na trhu s cieľom zabrániť neistote a nadmernej záťaži podnikov a vytvoriť také konkurenčné prostredie, ktoré bude na prospech spotrebiteľov; upozorňuje, že pružnejšie časové rámce by sa mali povoliť iba v zložitých prípadoch, v ktorých sa vyšetrovanie rozširuje aj na iné podniky;

16.  zdôrazňuje, že aj keď je potrebné vyvážiť rýchlosť vyšetrovania potrebou primeraného zachovania práv na obhajobu a kvalitou vyšetrovania, orientačné usmernenia môžu antitrustovým orgánom pomôcť efektívnejšie využívať svoje zdroje; konštatuje, že v záujme urýchlenia rozsiahlych antitrustových vyšetrovaní by Komisia a zainteresované strany mohli častejšie využívať zjednodušené antitrustové konania a zlepšiť prístup k príslušným spisom;

17.  berie na vedomie, že väčšina rozhodnutí o antitrustových otázkach sa prijíma na vnútroštátnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala, pri zohľadnení zásad subsidiarity a proporcionality, globálnu konzistentnosť a nezávislosť politiky hospodárskej súťaže a jej presadzovanie na vnútornom trhu s podporou Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS); zdôrazňuje, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je veľmi dôležitá, a preto víta návrh Komisie o ESHS+ zameraný na posilnenie kapacity vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži;

18.  domnieva sa, že Komisia by mala zisťovať, či majú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže k dispozícii primerané finančné, ľudské a technické zdroje, aby mohli vykonávať svoju prácu úplne nezávisle, a zabezpečiť, aby boli voľby alebo menovanie riaditeľov a vyššieho manažmentu transparentné a politicky nestranné; zdôrazňuje, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o rozpočet, je nevyhnutná na zabezpečenie účinného presadzovania práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže budú zverejňovať výročné správy obsahujúce štatistické údaje a odôvodnený súhrn svojej činnosti a požaduje, aby Komisia každoročne predkladala správu Európskemu parlamentu o týchto kľúčových bodoch; domnieva sa, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže musia mať zavedené postupy na zabezpečenie toho, aby ich zamestnanci a riaditelia počas primeraného obdobia po odchode zo svojho pracovného miesta nevykonávali také zamestnanie, ktoré by mohlo zakladať konflikt záujmov v súvislosti s konkrétnym prípadom, na ktorom pracovali počas svojho pôsobenia na vnútroštátnom orgáne na ochranu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje dôležitosť ESHS, ktorá poskytuje platformu na pravidelnú výmenu informácií medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť účinné a konzistentné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže; žiada Komisiu, aby zohľadňovala stanovisko vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže;

19.  domnieva sa, že štúdia o informovanosti a porozumení medzi podnikmi, najmä MSP, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži a pravidlá štátnej pomoci, by mohla byť užitočná z hľadiska posilnenia presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a môže slúžiť aj ako usmernenie;

20.  zastáva názor, že predbežné opatrenia, najmä v digitálnej ekonomike, môžu byť dôležitým nástrojom na to, aby sa zabezpečilo, že pochybenia v priebehu vyšetrovania vážne a nenapraviteľne nepoškodia hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dostupné možnosti buď na urýchlenie konaní pred orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže o uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, alebo na zjednodušenie prijímania predbežných opatrení; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vypracovala štúdiu a predložila Európskemu parlamentu a Rade svoje závery a v prípade potreby aj legislatívny návrh;

21.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s možnou reformou nariadenia o fúziách starostlivo preskúmala, či sa v súčasných postupoch posudzovania dostatočne zohľadňuje situácia na digitálnych trhoch; domnieva sa, že bude možno nevyhnutné upraviť hodnotiace kritériá fúzií v digitálnej ekonomike; ďalej zdôrazňuje, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by nemala byť zaručená iba pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, ale aj pri presadzovaní európskych pravidiel v oblasti fúzií; preto zdôrazňuje potrebu rovnocenných pravidiel na úrovni EÚ v tejto oblasti;

22.  víta trvalé úsilie Komisie objasniť rôzne aspekty vymedzenia štátnej pomoci, ako to vyplýva z jej oznámenia o pojme štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý je dôležitým pilierom iniciatívy na modernizáciu štátnej pomoci; berie na vedomie najmä úsilie Komisie objasniť pojmy „podnik“ a „hospodárska činnosť“; konštatuje však, že je stále ťažké, najmä pokiaľ ide o sociálne záležitosti, určiť hranicu medzi hospodárskymi a nehospodárskymi činnosťami; ďalej poukazuje na to, že je úlohou Súdneho dvora Európskej únie zaistiť riadny výklad zmluvy;

23.  pripomína, že spravodlivá daňová súťaž je dôležitá pre integritu vnútorného trhu a že všetky subjekty na trhu vrátane digitálnych spoločností by mali platiť spravodlivý podiel daní tam, kde vytvárajú svoj zisk a súťažiť za rovnakých podmienok; víta v tejto súvislosti hĺbkové vyšetrovanie Komisie a zdôrazňuje, že boj proti daňovým podvodom a agresívnemu daňovému plánovaniu je nevyhnutným predpokladom zabezpečenia rovnakých podmienok v rámci jednotného trhu a konsolidovania zdravých verejných rozpočtov; zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci sa vzťahujú aj na oslobodenie od dane a že je dôležité, aby sa odstránili postupy narúšajúce hospodársku súťaž, napr. selektívne daňové výhody; vyzýva členské štáty, aby Komisii zabezpečili prístup ku všetkým príslušným informáciám, ktoré si medzi sebou vymieňajú vnútroštátne daňové orgány, s cieľom posúdiť zlučiteľnosť ich daňových rozhodnutí a opatrení s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže;

24.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že orgány na ochranu hospodárskej súťaže nezasahujú proti spätnému rušeniu režimov podpory energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že táto nečinnosť ešte viac narúša hospodárska súťaž, keďže medzinárodní investori dosiahli odškodnenie, zatiaľ čo miestni nie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala škodlivý vplyv súčasných kapacitných platieb a platieb v súvislosti s jadrovým moratóriom na trhy s elektrickou energiou;

25.  požaduje revíziu usmernení o štátnej pomoci v daňovej oblasti tak, aby zahŕňali prípady nekalej hospodárskej súťaže presahujúce daňové rozhodnutia a transferové oceňovanie;

26.  zdôrazňuje potrebu jednoduchých a transparentných daňových politík a právnych predpisov;

27.  s radosťou víta rozhodnutie Komisie proti nezákonným daňovým výhodám, ktoré sa udelili Amazonu, a jej predchádzajúce prelomové rozhodnutia o protiprávnych selektívnych daňových výhodách, a zdôrazňuje, že včasné vymáhanie protiprávnej pomoci má zásadný význam; konštatuje, že Luxembursko oznámilo svoj úmysel odvolať sa voči rozhodnutiu vo veci Amazonu, presne tak ako Írsko v prípade Apple; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala situáciu vo všetkých členských štátoch a prijímala rozhodnutia proti akejkoľvek protiprávnej štátnej pomoci vo všetkých podobných prípadoch a zaručila tak rovnosť zaobchádzania a obnovila rovnaké podmienky;

28.  zdôrazňuje potrebu zdanenia digitálnych spoločností na základe ich skutočnej činnosti v členských štátoch prostredníctvom zachytávania obratu na digitálnych platformách, čím sa predíde konkurenčnému znevýhodneniu tých spoločností, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť prostredníctvom stálej fyzickej prítomnosti;

29.  domnieva sa, že spravodlivá hospodárska súťaž na vnútornom trhu môže byť narušená daňovým plánovaním, pretože noví účastníci trhu a MSP pôsobiace iba v jednej krajine sú znevýhodňovaní v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania cez rôzne rozhodnutia a nástroje, ktoré majú k dispozícii len oni; so znepokojením konštatuje, že výsledné nižšie daňové záväzky zaručujú nadnárodným spoločnostiam vyšší zisk po zdanení a vytvárajú nerovnaké podmienky v porovnaní s konkurentmi na jednotnom trhu, ktorí nevyužívajú agresívne daňové plánovanie a ich miesto vytvárania zisku je zároveň miestom ich zdanenia;

30.  žiada Komisiu, aby začala rokovať so všetkými štátmi a územiami, ktoré majú dobrý prístup na spoločný trh a nedostatočne účinný systém kontrol štátnej pomoci namierených proti nekalej daňovej súťaži;

31.  berie na vedomie možnosti využitia verejných prostriedkov na záchranu bánk, ktoré sú regionálne významné; vyzýva Komisiu, aby objasnila, za akých podmienok by to prichádzalo do úvahy, najmä pokiaľ ide o pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci a záchrany pomocou vnútorných zdrojov; domnieva sa, že súčasný právny rámec je nejasný a vyzýva Komisiu, aby ho zlepšila;

32.  pripomína, že podľa smernice o systémoch ochrany vkladov by sa používanie systémov ochrany vkladov na predchádzanie zlyhaniu úverovej inštitúcie malo uskutočňovať v jasnom rámci a v každom prípade by malo byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci;

33.  vyzýva Komisiu, aby každoročne vyhodnocovala, či sú aj naďalej splnené požiadavky na uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ vo finančnom sektore;

34.  domnieva sa, že v nadväznosti na finančnú krízu sa koncentrácia v bankovom sektore zvýšila a v niektorých prípadoch bola podporená európskymi a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu; vyzýva Komisiu, aby tento jav sledovala a vykonala štúdiu podľa jednotlivých krajín na európskej úrovni s cieľom preskúmať jeho účinky na hospodársku súťaž;

35.  víta záväzky komisárky Vestagerovej v rámci štruktúrovaného dialógu s Výborom pre hospodárske a menové veci dňa 21. novembra 2017 reflektovať na možné narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z programu nákupu cenných papierov podnikového sektoru Európskej centrálnej banky a podať o tom kvalitatívnu odpoveď; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem selektivity štátnej pomoci je základným kritériom, ktorý treba dôkladne preskúmať; ďalej v tejto súvislosti poukazuje na článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorý obsahuje zásadu lojality;

36.  vyzýva Európsku komisiu, aby pozorne monitorovala činnosti v sektore retailového bankovníctva a finančných služieb s cieľom odhaľovať porušenia antitrustových pravidiel a činnosti kartelov a úzko spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže pri presadzovaní antitrustových pravidiel EÚ;

37.  za prioritu považuje zabezpečenie toho, aby sa v prípade budúcich bankových kríz pravidlá štátnej pomoci dôsledne a nestranne dodržiavali a aby daňovníci neniesli bremeno záchrany bánk;

38.  podporuje zistenia z odvetvového prieskumu Komisie zameraného na elektronický obchod, že cezhraničný elektronický obchod môže prispieť k ďalšej integrácii jednotného trhu a môže priniesť konkurenčné výhody pre podniky a zvýšiť možnosti výberu pre spotrebiteľov, ale že opatrenia geografického blokovania predstavujú významné prekážky takejto integrácie; opakuje, že za určitých okolností to môže byť v rozpore s článkom 101; víta záväzok Komisie zamerať sa na presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, ktoré sa buď zaviedli alebo viac rozšírili v dôsledku vzniku a rastúceho významu digitálneho hospodárstva; rovnako víta zámer Komisie prehĺbiť dialóg s národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže týkajúcich sa elektronického obchodu;

39.  vyzýva hlavného európskeho vyjednávača pre brexit, aby v spolupráci s komisárkou Vestagerovou čo najskôr iniciovali spravodlivú a transparentnú diskusiu o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti hospodárskej súťaže;

40.  domnieva sa, že všetky prebiehajúce vyšetrovania(11) potenciálneho porušenia práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže zo strany Spojeného kráľovstva alebo spoločnosťami so sídlom v Spojenom kráľovstve by nemali byť ohrozované agendou brexitu, a že akékoľvek konečné rozhodnutia prijaté Komisiou po 29. marci 2019 by aj naďalej mali byť záväzné;

41.  berie na vedomie námietky Komisie a jej predbežný záver, že spoločnosť Google zneužila svoje dominantné postavenie na trhu ako internetový vyhľadávač tak, že protiprávne zvýhodňovala ďalšie svoje produkty: svoju službu porovnávania cien; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločnosť vykoná účinnú a rýchlu nápravu, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužívaniu dominantného postavenia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia dôsledne zanalyzovala a sledovala, do akej miery dokáže v praxi návrh spoločnosti Google obnoviť také rovnaké podmienky na trhu, ktoré umožnia rozvoj hospodárskej súťaže a inovácií; konštatuje, že bez skutočného štrukturálneho oddelenia všeobecných a osobitných vyhľadávacích služieb spoločnosti nemusí aukčný prístup poskytovať rovnaké zaobchádzanie; vyzýva Komisiu a výkonného riaditeľa spoločnosti Google, aby sa zúčastnili na spoločnom verejnom vypočutí Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa; zastáva názor, že všetky spoločnosti, a to aj v digitálnom sektore, by mali úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a zúčastňovať sa na verejných vypočutiach;

42.  vyzýva Komisiu, aby prijala ambicióznejšie kroky na odstránenie nezákonných prekážok hospodárskej súťaže v online prostredí s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov EÚ nerušené nakupovanie na internete od predajcov so sídlom v inom členskom štáte, pričom by zároveň nemala vytvárať nové prekážky spôsobené existujúcimi rozdielmi v spotrebiteľskom práve;

43.  vyzýva Komisiu, aby s náležitou starostlivosťou a čo najskôr uzavrela všetky ostatné otvorené antitrustové vyšetrovania, napríklad v prípade Android a AdSense, a vyšetrovania v oblasti vyhľadávania ciest a miestneho vyhľadávania, kde spoločnosť Google údajne zneužíva dominantné postavenie na úkor súčasných a potenciálnych konkurentov, ktorým bráni vo vstupe a rozvoji v tejto oblasti; zdôrazňuje, že Komisia musí byť dobre pripravená a vybavená na prvý prípad veľkých dát (big data), ktorý predstavuje približne 5,2 terabajtov údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že používanie osobných údajov veľkými technologickými spoločnosťami je bezprecedentné a spotrebitelia často nevedia, do akej miery sú ich údaje využívané, napríklad na profilovanie alebo cielenú reklamu; domnieva sa, že digitálne spoločnosti predstavujú špecifickú výzvu pre hospodársku súťaž a daňové orgány, najmä pokiaľ ide o algoritmy, umelú inteligenciu alebo hodnotu údajov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiky a nástroje presadzovania, ktoré sa budú zaoberať vznikom digitálnych ekonomík, a zabezpečila dostatok vlastných inžinierov a špecialistov v oblasti najmodernejších dostupných technológií na sledovanie a prijímanie opatrení v prípade vzniku protisúťažných situácií v oblasti digitálneho hospodárstva a hospodárstva založeného na platformách;

44.  zdôrazňuje význam prebiehajúcich vyšetrovaní vo farmaceutickom sektore, vzhľadom na nazhromaždené dôkazy o narušení trhu v tejto oblasti vrátane obmedzovania množstva, zmanipulovaných cien a dostupnosti generických liekov;

45.  víta informačný list Komisie zo 6. októbra 2017 potvrdzujúci vykonávanie neohlásených inšpekcií zameraných na prístup k informáciám o bankových účtoch konkurenčných služieb; vyzýva Komisiu, aby bola v tejto otázke aj naďalej obozretná, najmä keď regulačné technické predpisy o silnej autentifikácii zákazníka a bezpečnej komunikácii nadobudnú účinnosť;

46.  víta vyšetrovanie Komisie týkajúce sa kartelu nákladných vozidiel a jej závery;

47.  žiada Komisiu, aby vysvetlila pravidlá poskytovania štátnej pomoci európskym a mimoeurópskym leteckým spoločnostiam s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre ich aktivity zamerané na európske a mimoeurópske trhy; domnieva sa, že pomoc na reštrukturalizáciu môže mať za určitých okolností rušivé následky; domnieva sa, že rovnaké pravidlá hospodárskej súťaže by sa mali uplatňovať voči všetkým leteckým dopravcom lietajúcim do EÚ alebo z EÚ a voči národným, ako aj nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, pričom treba zohľadniť situáciu dopravcov, ktorých prevádzka nemá významný vplyv na trh; berie na vedomie, že Komisia schválila akvizíciu dcérskej spoločnosti Air Berlin LGW spoločnosťou Lufthansa s výhradou splnenia určitých podmienok, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby monitorovala situáciu v strednodobom horizonte a bojovala proti všetkým praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž v odvetví letectva, ktoré oslabujú právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa;

48.  žiada Komisiu, aby preskúmala hegemóniu, ktorú majú nízkonákladové letecké spoločnosti na rôznych leteckých trasách v Európe a cenové vzorce pre uvedené trasy; konštatuje, že takéto postavenie často získavajú agresívnym až koristníckym správaním sa na trhu, eliminovaním konkurencie a ponechaním na spotrebiteľoch, aby znášali bremeno vyšších poplatkov a nákladov;

49.  žiada Komisiu, aby dôkladne posudzovala všetky fúzie leteckých spoločností v súlade s postupom kontroly fúzií v EÚ vrátane ich vplyvu na konkurenciu na trhu a potenciálnu ujmu, ktorú môžu spôsobiť spotrebiteľom, najmä v dôsledku vyšších cien a obmedzenia priameho prístupu k miestu určenia;

50.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila realizáciu jednotného európskeho železničného priestoru, zabezpečila úplnú transparentnosť tokov peňazí medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi a overila, či má každý členský štát silný a nezávislý vnútroštátny antitrustový regulačný orgán;

51.  vyjadruje znepokojenie nad protisúťažnými účinkami spoločného vlastníctva veľkých inštitucionálnych investorov; domnieva sa, že skutočnosť, že títo investori vlastnia značnú časť akcií priamych konkurentov v tom istom odvetví, akými sú napr. letecké spoločnosti, vytvára akýsi oligopol a má nepriaznivé účinky na spotrebiteľov a ekonomiku ako takú, pretože obmedzuje hospodárska súťaž; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na odstránenie prípadných protisúťažných účinkov spoločného vlastníctva; vyzýva zároveň Komisiu, aby preskúmala spoločné vlastníctvo a vypracovala správu o vplyve spoločného vlastníctva na európske trhy, najmä na ceny a inovácie, a túto správu predložila Európskemu parlamentu;

52.  víta revíziu nariadenia (ES) č. 868/2004, ktorej cieľom je ochrana spravodlivej hospodárskej súťaže, zabezpečenie reciprocity a odstránenie nekalých praktík vrátane údajnej štátnej pomoci pre letecké spoločnosti od niektorých tretích krajín, a riešenie regulačných otázok vrátane pracovných podmienok a environmentálnych problémov; súhlasí s Komisiou, že najlepším riešením by bolo prijať nový komplexný právny nástroj s cieľom riešiť narušenie trhu v medzinárodnej doprave, podporovať zapojenie Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) do hospodárskej súťaže regionálnej leteckej dopravy a spravodlivá hospodárska súťaž založená na dohodách o leteckých dopravných službách; domnieva sa, že transparentnosť v ustanovení o spravodlivej hospodárskej súťaži je zásadným prvkom zaručenia rovnakých podmienok; zastáva názor, že toto nariadenie alebo iné vhodné legislatívne nástroje by mali zabraňovať protisúťažnému správaniu pri distribúcii leteniek, ako napríklad zavádzanie príplatkov alebo obmedzovanie prístupu k informáciám pre tých, ktorí využívajú iné rezervačné kanály, zo strany niektorých leteckých spoločností;

53.  pripomína, že letecká doprava zásadnou mierou prispieva k prepojenosti Únie medzi členskými štátmi navzájom, ako aj s tretími krajinami, zohráva kľúčovú úlohu v procese integrácie a konkurencieschopnosti EÚ a predstavuje zásadný prínos pre hospodársky rast a zamestnanosť; konštatuje, že celková prepojenosť EÚ závisí do veľkej miery na leteckých dopravných službách leteckých dopravcov EÚ;

54.  víta zámer Komisie zjednodušiť pravidlá pre verejné investície do prístavov a letísk, kultúry a najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje, že pri zohľadnení potreby prepojenosti najvzdialenejších a okrajových regiónov a v súlade so súčasnými usmerneniami Komisie by všetky letiská financované z rozpočtu EÚ alebo Európskou investičnou bankou mali vychádzať z pozitívnej analýzy nákladov a prínosov a strednodobej až dlhodobej prevádzkovej a ekonomickej životaschopnosti s cieľom vyhnúť sa financovaniu „letísk duchov“ v Európe;

55.  zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť transparentnosť a neutralitu letových informácií, rovnaké podmienky na trhu a v konečnom dôsledku chrániť možnosť európskych spotrebiteľov prijímať informované rozhodnutia; vyzýva preto Komisiu, aby sa pri revízii kódexu správania pre počítačové rezervačné systémy a nariadenia o leteckých službách držala týchto zásad;

56.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú hospodársku súťaž v odvetví dopravy s cieľom dokončiť jednotný trh, zohľadnila pritom verejný záujem a životné prostredie a zabezpečila prepojiteľnosť ostrovných a okrajových regiónov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala prípady, keď sú verejné siete prístavov a letísk spravované monopolmi;

57.  zdôrazňuje, že v ére globalizácie má medzinárodná spolupráca zásadný význam z hľadiska účinného uplatňovania zásad práva hospodárskej súťaže; v tejto súvislosti podporuje trvalé zapájanie Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže do multilaterálnych fór, napríklad do činnosti Medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž, Výboru pre hospodársku súťaž Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetovej banky a Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD); žiada Komisiu, aby do medzinárodných obchodných a investičných dohôd zahrnula oddiely o hospodárskej súťaži; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala zbližovanie politických nástrojov a postupov, aj prostredníctvom dvojstrannej spolupráce s tretími krajinami, podobne, ako v prípade dohody druhej generácie o spolupráci medzi EÚ a Švajčiarskom z roku 2013; víta začatie dialógu medzi Komisiou a Čínou o kontrole štátnej pomoci a starostlivo sleduje prijatie systému kontroly spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorým sa má zabezpečiť, že štátne opatrenia nebudú nepriaznivo ovplyvňovať vstup na trh a odchod z trhu a voľný pohyb tovaru; opakuje svoju žiadosť komisárke Vestagerovej, aby účinne zabezpečila, že Komisia bude pravidelne a aktuálne informovať príslušný výbor Európskeho parlamentu o svojej vonkajšej činnosti v oblasti politiky hospodárskej súťaže;

58.  zdôrazňuje, že je to práve spotrebiteľ, pre ktorého je fungujúca hospodárska súťaž v rámci jednotného európskeho trhu najväčším prínosom; domnieva sa, že striktné a nestranné presadzovanie politiky hospodárskej súťaže môžu významnou mierou prispievať k zásadným politickým prioritám, akými sú hlbší a spravodlivejší vnútorný trh, prepojený digitálny jednotný trh a energetická únia šetrná ku klíme; zdôrazňuje, že tradičné trhové modely politiky hospodárskej súťaže nemusia byť vždy vhodné pre digitálny trh, napr. obchodné modely založené na platformách alebo mnohostranné trhy;

59.  poukazuje na to, že jednotný súbor pravidiel na výpočet základu dane z príjmu právnických osôb by mohol odstrániť nekalú daňovú súťaž, akou je napríklad uzatváranie daňových dohôd medzi určitými nadnárodnými spoločnosťami a členskými štátmi; berie na vedomie prebiehajúce rokovania o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB);

60.  poukazuje na význam priaznivého regulačného rámca pre letiská na pritiahnutie a zmobilizovanie súkromných investícií; domnieva sa, že hodnotenie smernice o letiskových poplatkoch zo strany Komisie v spojení s účinnými konzultáciami s leteckými spoločnosťami a letiskami by malo pomôcť objasniť, či sú súčasné ustanovenia účinným nástrojom podpory hospodárskej súťaže a presadzovania záujmov európskych spotrebiteľov, alebo či je potrebná ich prepracovať;

61.  víta skutočnosť, že španielska vláda je pripravená uzavrieť leteckú dohodu medzi Španielskom a Ruskom, ktorá by umožnila priame lety medzi Barcelonou a Tokiom;

62.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala dvojstranné dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž;

63.  vyzýva Komisiu, aby zvážila a riešila možné účinky brexitu na hospodársku súťaž v sektore letectva, najmä v prípade, ak by to ovplyvnilo fungovanie Spojeného kráľovstva ako zmluvnej strany zmluvy o Spoločnom európskom leteckom priestore a následne obmedzilo prístup do všetkých destinácií v EÚ a naopak;

64.  domnieva sa, že zaistenie rovnakých podmienok pre podniky na vnútornom trhu závisí aj od úsilia rozhodne bojovať proti sociálnemu dampingu;

65.  vyzýva Komisiu, aby ďalej riešila dlhodobé účinky prerušenia rokovaní o budúcich právnych predpisoch v rámci stratégie EÚ v oblasti letectva;

66.  víta úvodné posúdenie vplyvu a verejné konzultácie o potravinovom dodávateľskom reťazci; poukazuje na to, že Európsky parlament už v minulosti vyzval Komisiu a vnútroštátne orgány, aby sa zaoberali obavami vyplývajúcimi z kombinovaného vplyvu rýchlej koncentrácie v sektore distribúcie na vnútroštátnej úrovni na prvotné články potravinového dodávateľského reťazca, distribútorov a spotrebiteľov na jednej strane a dohodami o spolupráci medzi veľkými distribučnými sieťami na európskej a medzinárodnej úrovni na strane druhej; vyjadruje presvedčenie, že tento štrukturálny vývoj vzbudzuje obavy z možných strategických spojenectiev, obmedzenia hospodárskej súťaže a menšieho priestoru pre investície do inovácií v potravinovom dodávateľskom reťazci, ohrozenia riadneho fungovania organizácií výrobcov, najmä malých poľnohospodárov, a výberu adaptívnych druhov na agro-ekologické podmienky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla záväzný regulačný rámec na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú poľnohospodárov;

67.  víta hĺbkové vyšetrovanie fúzie Monsanto-Bayer zo strany Komisie; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že ak by sa schválila fúzia Monsanto-Bayer, tri spoločnosti (ChemChina-Syngenta, Du Pont-Dow a Bayer-Monsanto) budú vlastniť a predávať až 60 % svetovej produkcie patentovaných osív a 64 % svetovej produkcie pesticídov a herbicídov; poukazuje na to, že takáto úroveň koncentrácie v dôsledku zníženej hospodárskej súťaže nepochybne povedie k zvyšovaniu cien, technologickej a hospodárskej závislosti poľnohospodárov od niekoľkých globálnych integrovaných platforiem, obmedzenej rôznorodosti osív a spôsobí odklon inovačnej činnosti od ekologického výrobného modelu zohľadňujúceho biologickú diverzitu a v konečnom dôsledku povedie k obmedzeniu inovácií; žiada preto Komisiu, aby pri preskúmaní úrovne koncentrácie a konkurenčných účinkov koncentrácie na rôzne relevantné trhy dôkladne zohľadnila skutočnosť, že v tomto sektore dochádza k viacerým fúziám súčasne;

68.  je hlboko znepokojený tým, že Komisia schválila fúziu spoločností Bayer-Monsanto, pretože napriek navrhovanému predaju aktív spoločnosti Bayer fúzia zhoršuje už ďalekosiahlu koncentráciu v sektore agropodnikania a vlastne bráni prechodu od chemicky závislej poľnohospodárskej výroby na skutočne udržateľné poľnohospodárstvo; požaduje revíziu zákona o hospodárskej súťaži, aby v budúcnosti bolo možné postaviť sa proti takýmto fúziám; preto dôrazne a naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila, či by fúzie v poľnohospodárskom sektore mohli viesť k značnému narušeniu efektívnej hospodárskej súťaže, a to nie prostredníctvom testu s obmedzeným rozsahom, ktorý sa zameriava iba na účinky fúzie na ceny, objem výroby a inovácie, ale zhodnotením plnej výšky sociálnych nákladov spojených s takýmito fúziami, s prihliadnutím na ich širší vplyv na ochranu životného prostredia a medzinárodné záväzky týkajúce sa biodiverzity, ako vyžaduje článok 11 ZFEÚ;

69.  domnieva sa, že obchodné subvencie a preferencie ako VSP a VSP +, ktoré sú poskytované tretím krajinám na podporu ľudských a pracovných práv, ale ktoré sa zároveň ukázali ako užitočný nástroj pri presadzovaní konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodnej scéne, sa vzhľadom na ich vplyv na priemysel EÚ musia náležite monitorovať a uplatňovať s obozretnosťou; vyzýva preto Komisiu, aby pozastavila preferenčné zaobchádzanie s nečlenskými krajinami, ktoré takéto postavenie zneužívajú;

70.  pripomína, že Komisia sleduje Luxembursko v súvislosti s daňovým zaobchádzaním so spoločnosťou McDonald’s od júna 2014 a rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie v decembri 2015, ale dodnes neprijala konečné rozhodnutie; žiada Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie o prijatie konečného rozhodnutia v tejto veci;

71.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne vyhodnocovala efektívnosť ochrany práv duševného vlastníctva v členských štátoch, ktorá je základným prvkom politiky hospodárskej súťaže v oblasti zdravotníctva; zdôrazňuje, že ochranné známky sú nevyhnutným prostriedkom identifikácie a odlišovania výrobkov na trhu; a že bez ochranných známok a možnosti spotrebiteľov rozlišovať medzi výrobkami bude pre výrobcov veľmi ťažké, ak nie nemožné, vstupovať na nové trhy; okrem toho sa domnieva, že zameranie hospodárskej súťaže na ceny sťažuje výrobcom s malým podielom na trhu, aby sa posilnili svoju pozíciu na trhu; zdôrazňuje preto, že odstránenie ochranných známok alebo obmedzenie ich použitia vytvára výraznú prekážku vstupu na trh a oslabuje dôležitý aspekt slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže v EÚ;

72.  dôrazne podporuje vyhlásenie Komisie vo výročnej správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2016, že „tak, ako sa globalizujú spoločnosti, tak sa musia aj orgány presadzovania hospodárskej súťaže“; domnieva sa, že globálne pravidlá hospodárskej súťaže, transparentnosť a koordinácia na najvyššej úrovni medzi orgánmi hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o výmenu informácií počas konaní vo veciach hospodárskej súťaže, sú základnými podmienkami pre rozvoj spravodlivého svetového obchodu; upozorňuje, že boj proti nekalým obchodným praktikám, a to aj prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže, by mal celosvetovo vytvárať rovnaké podmienky, ktoré budú prínosom pre pracujúcich, spotrebiteľov aj podniky, a mal by byť jednou z priorít obchodnej stratégie Únie; zdôrazňuje, že v diskusnom dokumente Komisie o využívaní globalizácie sa poukazuje na to, že Únia musí podniknúť kroky na obnovenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže, a žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne politiky v tejto oblasti;

73.  žiada modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu, aby sa stali silnejšími, rýchlejšími a účinnejšími; víta novú metódu výpočtu antidumpingových ciel, pomocou ktorej sa posudzujú deformácie trhov v tretích krajinách a ktorá musí pomôcť zachovať aspoň takú účinnosť, akú mali predchádzajúce antidumpingové opatrenia, v plnom súlade s našimi povinnosťami v rámci WTO; pripomína, že je dôležité zabezpečiť monitorovanie jej účinného vykonávania; okrem toho zdôrazňuje osobitný význam protisubvenčného nástroja v boji proti nekalej globálnej hospodárskej súťaži a pri vytváraní rovnakých podmienok ako v prípade pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci;

74.  zdôrazňuje, že zásada reciprocity musí byť jedným z pilierov obchodnej politiky Únie s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky EÚ najmä v oblasti verejného obstarávania; zdôrazňuje, že úsilie zamerané na zabezpečenie lepšieho prístupu na zahraničné trhy verejného obstarávania nesmie mať negatívny vplyv na vývoj pravidiel EÚ týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych kritérií; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Únia v oblasti verejného obstarávania mala medzinárodný nástroj, ktorým sa zavedie požadovaná reciprocita v prípadoch, keď obchodní partneri obmedzia prístup na svoje trhy verejného obstarávania; pripomína prínos priamych zahraničných investícií a zastáva názor, že návrh Komisie o monitorovaní zahraničných investícií by mal umožňovať väčšiu reciprocitu v oblasti prístupu na trhy;

75.  vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach a obchodovaní venovala pozornosť MSP s cieľom zlepšiť ich prístup na trhy a zvýšiť konkurencieschopnosť príslušných podnikov; v tejto súvislosti oceňuje úsilie, ktoré Komisia vynakladá v rámci boja proti nekalej hospodárskej súťaži v prípade veľkých podnikov, ale zdôrazňuje, že nanajvýš dôležité je aj presadzovanie spravodlivej hospodárskej súťaže v prípade malých a stredných podnikov;

76.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ a obchodné dohody môžu zohrávať úlohu v boji proti korupcii;

77.  upozorňuje na význam účinných a harmonizovaných európskych colných kontrol v boji proti nekalej hospodárskej súťaži;

78.  vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie vysvetlila, ako je v rámci súčasnej politiky hospodárskej súťaže možné riešiť nekalé obchodné praktiky;

79.  víta preto návrh Komisie týkajúci sa Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS +“) a odrádzajúce pokuty v oblasti politiky hospodárskej súťaže; zdôrazňuje navyše, že odmietnutie požiadaného orgánu vykonať rozhodnutie o uložení pokút by malo byť vždy riadne odôvodnené a mal by sa vytvoriť systém, prostredníctvom ktorého by sa prípadné spory medzi orgánmi v takýchto prípadoch dali vyriešiť;

80.  berie na vedomie prieskum v sektore elektronického obchodu a záverečnú správu z neho, z ktorej vyplýva, že v tomto sektore existujú niektoré obchodné praktiky s negatívnym dosahom na spravodlivú hospodársku súťaž a výber spotrebiteľov; v kontexte stratégie digitálneho jednotného trhu sa domnieva, že tento prieskum by mal byť súčasťou väčšieho úsilia Komisie o riadne uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže voči maloobchodným predajcom na internete;

81.  podporuje zámer Komisie zamerať sa na presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v rámci rozšírených obchodných postupov, ktoré vznikli alebo sa postupne vyvinuli v dôsledku nárastu elektronického obchodu a zdôrazňuje, že Komisia musí zvýšiť úsilie o zabezpečenie konzistentného uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch, a to aj pokiaľ ide o obchodné postupy týkajúce sa elektronického obchodu; zdôrazňuje, že vzhľadom na nerovnomerný vzťah medzi veľkými maloobchodnými predajcami na internete a ich dodávateľmi by Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali aktívne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže, keďže dodávatelia, najmä MSP, nemusia mať vždy k dispozícii nákladovo efektívne prostriedky na nápravu;

82.  vyzýva na posilnenie slobody výberu pre spotrebiteľov na digitálnom jednotnom trhu; domnieva sa, že právo na prenosnosť údajov zakotvené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679) je správny prístup k posilňovaniu práv spotrebiteľov a hospodárskej súťaže;

83.  zastáva názor, že účinná politika hospodárskej súťaže môže dopĺňať regulačné iniciatívy v oblasti jednotného digitálneho trhu a domnieva sa, že ak podnet na regulačné opatrenie vychádza v prvom rade z reakcie na trhové opatrenia niektorých účastníkov, škody by sa mohli riešiť prostredníctvom opatrení v oblasti hospodárskej súťaže na boj proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, bez toho, aby sa tým obmedzovali tí, ktorí chcú súťažiť;

84.  je znepokojený rozšíreným využívaním zmluvných obmedzení predaja cez internet výrobcami, čo potvrdzuje prieskum elektronického obchodu, a vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala tieto ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby nevytvárali neopodstatnené obmedzenia hospodárskej súťaže; zároveň žiada Komisiu, aby v súvislosti s týmito zmenami preskúmala usmernenia o vertikálnych obmedzeniach a nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010;

85.  berie na vedomie stanovisko generálneho advokáta Wahla z 26. júla 2017 vo veci Coty Germany GmbH/Parfümerie Akzente GmbH, že obmedzenia predaja cez internet obsiahnuté v distribučnej dohode by sa nemali považovať za závažné obmedzenia v zmysle nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010;

86.  zdôrazňuje, že prístup k spravodlivosti, ktorý môže zahŕňať aj dostupnosť kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, je zásadný pre dosiahnutie cieľov politiky hospodárskej súťaže EÚ; zdôrazňuje, že absencia týchto príležitostí oslabuje hospodársku súťaž, fungovanie vnútorného trhu a spotrebiteľské práva;

87.  pripomína, že ak sa má účinne bojovať proti praktikám, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, členské štáty musia prijať hospodársku politiku, ktorá bude v súlade so zásadami otvoreného trhového hospodárstva založeného na spravodlivej hospodárskej súťaži, keďže výlučne protekcionistické opatrenia poškodzujú jednotný trh; zdôrazňuje, že všetky aspekty nekalej súťaže musia byť odstránené vrátane nedeklarovanej práce a podvodného vysielania pracovníkov bez toho, aby sa to dotklo voľného pohybu pracovníkov ako jednej zo základných slobôd vnútorného trhu;

88.  domnieva sa, že konzultácia, ktorú uskutočňuje Komisia v súvislosti s možným zlepšením kontroly fúzií v EÚ, je veľmi dôležitá; domnieva sa, že sa musia prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, najmä v digitálnej oblasti, aby fúzie neobmedzovali hospodársku súťaž na vnútornom trhu; opätovne preto vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala, či súčasné postupy hodnotenia dostatočne zohľadňujú okolnosti týkajúce sa digitálnych trhov a internacionalizácie trhov; vyzýva ďalej Komisiu, aby zohľadnila úlohu prístupu k údajom a informáciám pri posudzovaní trhovej sily, či zlúčenie údajov a informácií o zákazníkoch počas fúzie nenarúša hospodársku súťaž a do akej miery prístup podniku k výhradným analytickým metódam a patentom vylučuje konkurentov; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby vysvetlila, akým spôsobom určuje minimálny počet subjektov na trhu potrebných na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, a spôsob, akým ponecháva možnosť pre nové spoločnosti, a najmä startupy, vstupovať na vysoko koncentrované trhy;

89.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania s cieľom bojovať proti narúšaniu hospodárskej súťaže, a to aj prostredníctvom sociálnych a environmentálnych kritérií, ako aj kritérií ochrany spotrebiteľa, podľa potreby, a presadzovať osvedčené postupy v procesoch verejných orgánov; domnieva sa, že rozvoj postupov elektronického verejného obstarávania uľahčí prístup MSP k verejným zákazkám, zvýši transparentnosť a zabezpečí účinnejšie sledovanie porušovania pravidiel hospodárskej súťaže; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala príležitosti prístupu na trh pre MSP prostredníctvom menších zmlúv v prípadoch, keď je to v súlade s hlavnými cieľmi verejného obstarávania, a pozorne monitorovala presadzovanie pravidiel centralizácie nákupov na trhoch verejného obstarávania;

90.  víta prijatie pravidiel o prenosnosti predplatených služieb v rámci stratégie pre digitálny jednotný trh, ktoré zlepšia hospodársku súťaž na vnútornom trhu a zabezpečia pre spotrebiteľov väčšie práva;

91.  domnieva sa, že kritériá pre pripojenie sa k systému selektívnej distribúcie alebo franchisingovej sieti by mali byť transparentné, aby sa zabezpečilo, že neporušujú politiku hospodárskej súťaže a slobodného fungovania jednotného trhu; zdôrazňuje, že tieto kritériá musia byť objektívne, kvalitatívne, nediskriminačné a nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť túto transparentnosť;

92.  berie na vedomie zvýšené riziko kolúzie medzi konkurentmi, okrem iného, kvôli používaniu softvéru na monitorovanie cien; domnieva sa, že zosúladené postupy sa môžu vyskytnúť napriek tomu, že kontakt medzi konkurentmi je slabší, než aký sa vyžaduje podľa platných noriem, alebo môžu byť dokonca automatizované, keďže algoritmy navzájom komunikujú bez ohľadu na smerovanie jedného alebo viacerých účastníkov trhu; žiada Komisiu, aby pozorne sledovala takéto nové výzvy pre voľnú hospodársku súťaž;

93.  víta úsilie Komisie o nadviazanie spolupráce s svojimi medzinárodnými partnermi a multilaterálnymi fórami v oblasti politiky hospodárskej súťaže; domnieva sa, že medzinárodná spolupráca je čoraz nevyhnutnejšia v prípadoch, keď spoločnosti, ktoré podliehajú opatreniam presadzovania, pôsobia naprieč viacerými jurisdikciami;

94.  domnieva sa, že rozšírenie siete dohôd o voľnom obchode, ktorých zmluvnou stranou bude Európska únia, bude prínosom pre presadzovanie práva hospodárskej súťaže na celom svete; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby hľadala ďalšie príležitosti obchodných dohôd a aby do prípadných budúcich dohôd zahrnula prísne antitrustové pravidlá a pravidlá o štátnej pomoci.

95.  domnieva sa, že v politike hospodárskej súťaže sa musí zohľadniť špecifický charakter sektora poľnohospodárstva; pripomína, že v článku 42 ZFEÚ sa kladie osobitný dôraz na sektor poľnohospodárstva, pokiaľ ide o právo hospodárskej súťaže, čo sa potvrdilo počas poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a to umožnením viacerých odchýlok a výnimiek z ustanovení článku 101 ZFEÚ; konštatuje, že v situácii, keď neustále hrozia hospodárske a klimatické riziká, je cieľom SPP zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárskeho spoločenstva; pripomína, že politika hospodárskej súťaže chráni väčšinou záujmy spotrebiteľov, ale neberie dostatočne do úvahy záujmy poľnohospodárskych výrobcov a ich ťažkosti; zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže musí brániť záujmy poľnohospodárskych výrobcov a spotrebiteľov rovnako, a to tým, že zabezpečí, že podmienky pre hospodársku súťaž a prístup na vnútorný trh budú spravodlivé, s cieľom podporiť investície a inovácie, zamestnanosť, životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov a vyvážený rozvoj vidieckych oblastí v EÚ, pričom sa bude zároveň presadzovať transparentnosť pre účastníkov trhu;

96.  trvá na tom, že pojem „spravodlivá cena“ by nemala byť vnímaná ako najnižšia možná cena pre spotrebiteľa, ale že táto cena musí byť primeraná a musí umožniť spravodlivé odmeňovanie všetkých účastníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

97.  domnieva sa, že kolektívne činnosti vykonávané organizáciami výrobcov a ich združeniami vrátane plánovania výroby a rokovaní o predaji a zmluvných podmienkach sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov SPP vymedzených v článku 39 ZFEÚ, a preto by sa na ne nemal vzťahovať článok 101 ZFEÚ, pokiaľ tento spoločný postup prebieha skutočne tak, aby prispieval k zlepšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárov; konštatuje, že výnimky podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) sa nevyužívajú v plnom rozsahu, a že nejednoznačnosť týchto výnimiek, ťažkosti pri ich vykonávaní a nejednotné uplatňovanie zo strany vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž neposkytujú poľnohospodárom a ich organizáciám dostatočnú právnu istotu; víta skutočnosť, že tzv. nariadenie (EÚ) 2017/2393(12) zjednoduší pravidlá týkajúce sa kolektívnej organizácie poľnohospodárov a objasní úlohu a právomoci organizácií výrobcov vykonávajúcich hospodársku činnosť v súvislosti s právom hospodárskej súťaže, aby sa posilnila ich vyjednávacia pozícia, pričom treba zabezpečiť zásady vymedzené v článku 39 ZFEÚ;

98.  víta skutočnosť, že so zreteľom na povzbudivé preskúmania vykonávania(13) a na spôsob, akým tzv. balík predpisov týkajúcich sa mlieka z roku 2012 prispieva k posilneniu postavenia poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca, sa má platnosť tohto balíka v rámci nariadenia (EÚ) 2017/2393 včas predĺžiť; vyzýva však Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu s cieľom zistiť, či by sa rozsah pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa zmluvných rokovaní v sektore mlieka a mliečnych výrobkov mal rozšíriť na iné poľnohospodárske odvetvia, keďže poľnohospodári a organizácie výrobcov by mali väčšiu voľnosť pri plánovaní výroby, právo na kolektívne vyjednávanie a rokovanie o predaji a o podmienkach zmlúv, ktoré jasnejšie stanovujú ceny a objemy;

99.  požaduje, aby sa výslovne ustanovila automatická výnimka z článku 101 ZFEÚ, na ktorú sa bude vzťahovať zásada nevyhnutnosti a proporcionality, čo umožní medziodvetvovým organizáciám v poľnohospodárstve plniť úlohy, ktoré im boli pridelené podľa nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov so zámerom podporovať ciele článku 39 ZFEÚ;

100.  navrhuje, aby sa ustanovenia nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré umožňujú prijímať regulácie dodávok v prípade syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením (článok 150), šunky s chráneným zemepisným označením alebo chráneným označením pôvodu (článok 172), v prípade vína (článok 167), rozšírili na výrobky označené značkou kvality, aby ponuka lepšie odrážala dopyt;

101.  víta skutočnosť, že nariadenie (EÚ) 2017/2393 zavádza postup, v rámci ktorého môže zoskupenie poľnohospodárov požiadať o vydanie nezáväzného stanoviska Komisie s cieľom určiť, či je dané kolektívne konanie zlučiteľné so všeobecnou výnimkou z pravidiel hospodárskej súťaže podľa článku 209 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov); vyzýva však Komisiu, aby so zreteľom na odporúčania pracovnej skupiny pre poľnohospodárske trhy objasnila rozsah pôsobnosti všeobecnej výnimky pre poľnohospodárstvo s cieľom spresniť výnimky takým spôsobom, aby bolo neuplatnenie článku 101 ZFEÚ – v náležitých prípadoch – vymáhateľné a uskutočniteľné;

102.  poukazuje na to, že v čase závažnej trhovej nerovnováhy, keď je ohrozený poľnohospodársky sektor a všetci občania sú zasiahnutí potenciálnym narušením dodávok základných potravín, musí trhovo orientovaná SPP poskytovať podporu poľnohospodárom a poskytnúť dodatočné, časovo obmedzené a riadne odôvodnené výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže; víta skutočnosť, že v dôsledku zmien vykonaných v súvislosti s nariadením (EÚ) 2017/2393 bude ľahšie uplatniť ustanovenia článku 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktorá umožňuje dočasné výnimky z právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže;

103.  vyzýva na ďalší rozvoj nástroja na monitorovanie cien potravín v Európe s cieľom zlepšiť odhaľovanie kríz v agropotravinárskom sektore, a to prostredníctvom lepších a viac rozčlenených údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zapojenia organizácií poľnohospodárov do vymedzovania a zhromažďovanie údajov;

104.  poukazuje na to, že Komisia uznala, že poľnohospodárski výrobcovia tvoria najmenej koncentrovanú časť potravinového dodávateľského reťazca, zatiaľ čo ich dodávatelia a odberatelia sú často oveľa väčší a vyznačujú sa väčšou mierou koncentrácie, čo vedie k nevyváženému vzťahu a negatívnym a nekalým praktikám – zo strany niektorých veľkých distribučných reťazcov, spracovateľov a maloobchodných prevádzkovateľov –, ktoré nie je možné riešiť iba prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže, a tak je potrebná súdržnosť s ostatnými politikami; vyzýva preto Komisiu, aby jasnejšie vymedzila pojem „dominantné postavenie“ a zneužitie tohto postavenia, pričom zohľadní stupeň koncentrácie a vyjednávacej sily vstupného, spracovateľského a maloobchodného odvetvia; okrem toho konštatuje, že tzv. nariadenie (EÚ) 2017/2393 zavedie určité ustanovenia o práve na písomné zmluvy a na rokovanie o zmluvných podmienkach na účely lepšieho zdieľania hodnôt v celom dodávateľskom reťazci, čo by malo pomôcť upokojiť vzťahy medzi zainteresovanými stranami, bojovať proti nekalým obchodným praktikám, zlepšiť reaktivitu poľnohospodárov na trhové signály, zlepšiť oznamovanie cien a cenový prenos a rýchlejšie prispôsobiť ponuku s dopytom; okrem toho vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby zabezpečili, že komodity budú riadne klasifikované a ocenené a že sa budú monitorovať a riešiť prípady zneužívania a nekalé obchodné praktiky, ktoré postihujú poľnohospodárov, a že budú penalizované; domnieva sa, že by mali byť preskúmané existujúce vnútroštátne programy s cieľom určiť najlepšie postupy, ktoré sa majú uplatňovať;

105.  uznáva, že právo hospodárskej súťaže sa neuplatňuje na riešenie nekalých obchodných praktík v potravinovom reťazci, či už na európskej alebo vnútroštátnej úrovni; konštatuje, že v tejto súvislosti boli zavedené osobitné vnútroštátne pravidlá, ale nepreukázali sa ako plne účinné pri riešení endemického problému nekalých obchodných praktík a nerovnováhy v potravinovom dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zverejnila a schválila oznamovaný legislatívny návrh EÚ o nekalých obchodných praktikách, zabezpečila harmonizovaný právny rámec, na základe ktorého sa lepšie chránia výrobcovia a poľnohospodári pred nekalými obchodnými praktikami, a zabezpečila ďalšiu konsolidáciu vnútorného trhu;

106.  poukazuje na to, že Európsky parlament už v minulosti vyzval Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby účinne reagovali na obavy, ktoré spôsobuje kombinovaný vplyv, aký má rýchla koncentrácia odvetvia distribúcie na vnútroštátnej úrovni a spojenectvá, ktoré sa vytvárajú medzi veľkými distribučnými sieťami na európskej a medzinárodnej úrovni, na subjekty predchádzajúce v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako aj na distribútorov a spotrebiteľov; vyjadruje presvedčenie, že tento štrukturálny vývoj vzbudzuje obavy z možných strategických spojenectiev, obmedzenia hospodárskej súťaže a menšieho priestoru pre investície do inovácií v potravinovom dodávateľskom reťazci;

107.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby po brexite považovali za prioritu posilnenie jednotného trhu zabezpečením úplného dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a ich odchýlok, ako aj ďalších noriem, s cieľom zabezpečiť právnu istotu a rovnaké podmienky v jednotlivých členských štátoch;

108.  konštatuje, že individuálny strop pomoci de minimis v sektore poľnohospodárstva sa v roku 2013 zdvojnásobil (z 7 500 EUR na 15 000 EUR), aby sa sektor mohol vyrovnať s nárastom klimatických, zdravotných a hospodárskych kríz; poukazuje na to, že vnútroštátny strop de minimis bol v tom čase upravený iba okrajovo (z 0,75 % na 1 % hodnoty vnútroštátnej poľnohospodárskej výroby), v dôsledku čoho majú členské štáty menší priestor pri poskytovaní pomoci poľnohospodárskym podnikom, ktoré majú ťažkosti; preto žiada, aby sa vnútroštátne strop pomoci de minimis zvýšili na 1,25 % vnútroštátnej poľnohospodárskej výroby s cieľom zmierniť ťažkú hospodársku situáciu poľnohospodárov; konštatuje, že jednotné pravidlá o pomoci de minimis by mali slúžiť na zlepšenie postavenia poľnohospodárov bez toho, že by si to vyžiadalo opätovný prenos poľnohospodárskych politík pod správu štátu;

109.  zdôrazňuje, že je dôležité vyčleniť finančné prostriedky, ktoré budú určené na umožnenie prístupu k vysokorýchlostným širokopásmovým sieťam, s cieľom držať krok s technologickým pokrokom a posilniť hospodársku súťaž, najmä vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

110.  zdôrazňuje, že otvorenie trhu EÚ veľmi konkurenčným obchodným partnerom a veľkým vývozcom poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahujú rôzne normy, môže predstavovať riziko pre najcitlivejšie odvetvia poľnohospodárstva v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na citlivú finančnú situáciu poľnohospodárskych výrobcov v Európe a ich zásadnú úlohu v našej spoločnosti v plnom rozsahu zohľadnila vplyv možných deformácií trhu vyplývajúcich z obchodných dohôd s tretími krajinami týkajúcich sa na nich.

111.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vnútroštátnym a prípadne regionálnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 156, 20.6.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 71.
(5) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 71.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0434.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0027.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0428.
(9) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(10) https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/file_import/aar-comp-2016_en_0.pdf
(11) Napríklad dôkladné vyšetrovanie možnej štátnej pomoci v súvislosti s daňovým oslobodením CFC Group UK (SA.44896).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu (Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15).
(13) Správy o vývoji situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a o vykonávaní ustanovení balíka predpisov týkajúcich sa mlieka (COM(2016)0724 a COM(2014)0354).


Zdržanlivosť v otázke očkovania a pokles úrovne zaočkovanosti v Európe
PDF 279kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (2017/2951(RSP))
P8_TA(2018)0188B8-0188/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na závery Rady o imunizácii detí: úspechy a výzvy v oblasti európskej imunizácie detí a ďalšie kroky(1), ktoré prijali ministri zdravotníctva členských štátov EÚ 6. júna 2011,

–  so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2014 o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2017)0339),

–  so zreteľom na globálny vakcinačný akčný plán (GVAP) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý v máji 2012 schválilo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,

–  so zreteľom na rezolúciu WHO 68.6, ktorú 26. mája 2015 prijalo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,

–  so zreteľom na európsky vakcinačný akčný plán WHO na obdobie 2015 – 2020, ktorý bol prijatý 18. septembra 2014,

–  so zreteľom na technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) z 27. apríla 2017 o informačných systémoch zameraných na imunizáciu v EÚ a EHP,

–  so zreteľom na technickú správu ECDC zo 14. júna 2017 o ochoreniach, ktorým možno predchádzať očkovaním, a imunizácii: hlavné kompetencie (Vaccine-preventable diseases and immunisation: Core competencies),

–  so zreteľom na politické vyhlásenie zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii, ktoré sa konalo 21. septembra 2016 v New Yorku,

–  so zreteľom na správu Svetovej banky z marca 2017 o infekciách rezistentných voči liekom: hrozba pre našu hospodársku budúcnosť (Drug-Resistant Infections: A Threat to Our Economic Future),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady 2009/1019/EÚ z 22. decembra 2009 o očkovaní proti sezónnej chrípke(3),

–  so zreteľom na rastúci počet osôb cestujúcich medzi kontinentmi,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o zdržanlivom prístupe k očkovaniu a poklese zaočkovanosti v Európe (O-000008/2018 – B8-0011/2018 a O-000009/2018 – B8-0012/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v decembri 2010 sa globálni lídri v oblasti zdravia zaviazali, že budú zabezpečovať objavovanie, vývoj a poskytovanie život zachraňujúcich očkovacích látok v globálnom meradle, najmä v najchudobnejších krajinách, a nasledujúcich 10 rokov (2011 – 2020) vyhlásili za „desaťročie očkovania“;

B.  keďže náklady na kompletný balík očkovacích látok pre jedno dieťa, a to dokonca aj pri najnižších svetových cenách, sa od roku 2001 do roku 2014 zvýšili 68-násobne; keďže toto zvýšenie cien je neodôvodnené a nezlučiteľné s cieľom trvalo udržateľného rozvoja týkajúcim sa zabezpečenia zdravého života a podpory blahobytu osôb všetkých vekových kategórií;

C.  keďže v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o odporúčané očkovacie látky a organizáciu zdravotníckych služieb;

D.  keďže všetky členské štáty EÚ schválili európsky vakcinačný akčný plán WHO na roky 2015 – 2020;

E.  keďže podporovanie vysokej zaočkovanosti chráni občanov pred nakazením chorobami, ktorým možno predchádzať očkovaním a ktoré sú v krajinách s nízkou zaočkovanosťou a nedostatočnou imunizáciou pandemické;

F.  keďže podľa celosvetového prieskumu, ktorý sa realizoval v rámci projektu „Vaccine Confidence Project“ (Monitorovanie dôvery v očkovacie látky), je v európskom regióne najvyšší počet negatívnych reakcií z hľadiska vnímania dôležitosti očkovacích látok a ich bezpečnosti a účinnosti, čo znamená najvyšší stupeň zdržanlivosti v otázke očkovania u obyvateľstva(4);

G.  keďže pokles zaočkovanosti v Európe viedol vo viacerých európskych krajinách k závažným epidémiám osýpok a s tým súvisiacim úmrtiam;

H.  keďže v rámci prístupu „jedno zdravie“ niektoré členské štáty považujú očkovanie hospodárskych a domácich zvierat za dôležité opatrenie a zaviedli ho do praxe, aby sa tak zabránilo vypuknutiu chorôb zvierat, ktoré by sa mohli šíriť cezhranične, a obmedzilo riziko ďalšieho šírenia nákazy, a to napríklad očkovanie proti infekciám spôsobeným baktériami Coxiella burnetii a iným bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ktoré predstavujú aj riziko pre verejné zdravie;

I.  keďže v období 2008 – 2015 bolo v Európe zaznamenaných 215 000 prípadov chorôb, s výnimkou chrípky, ktorým možno predchádzať očkovaním(5);

1.  uznáva, že očkovacie látky môžu mať potenciálnu úlohu pri boji proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), ktorá by sa mala bližšie skúmať;

2.  uznáva potenciálnu úlohu, ktorú môžu očkovacie látky zohrávať pri znižovaní potreby antibiotík, čím pomáhajú obmedziť šírenie AMR, ktorá by sa mala bližšie preskúmať; zdôrazňuje však, že najvyššou prioritou musí zostať bezodkladné zníženie nadmerného používania a zneužívania antibiotík a neúmyselnej expozície antibiotikám;

3.  konštatuje, že očkovaním sa každoročne predchádza približne 2,5 miliónu úmrtí na celom svete a znižujú sa náklady na liečbu špecifických chorôb vrátane antimikrobiálnej liečby;

4.  víta skutočnosť, že zavedenie rozsiahleho ochranného očkovania v Európe výrazne prispieva k odstráneniu či zníženiu počtu mnohých infekčných chorôb; vyjadruje však znepokojenie nad zdržanlivosťou v otázke očkovania, ktorá vyvoláva obavy, ako aj nad tým, že vnútroštátne odporúčania neberú do úvahy starnutie obyvateľstva, a vyzýva na väčšiu transparentnosť výroby očkovacích látok a na prijatie opatrení s cieľom upokojiť európskych občanov;

5.  upozorňuje na to, že očkovacie látky sa prísne testujú vo viacerých štádiách klinického skúšania, skôr než ich WHO predbežne kvalifikuje a než ich schváli Európska agentúra pre lieky (EMA), a pravidelne sa prehodnocujú; poukazuje na to, že výskumní pracovníci musia nahlásiť akýkoľvek konflikt záujmov;

6.  navrhuje, aby výskumní pracovníci, ktorí sa ocitli v situácii konfliktu záujmov, boli vylúčení z hodnotiacich panelov; požaduje zrušenie dôverného charakteru rokovaní hodnotiaceho panela agentúry EMA; navrhuje zverejnenie vedeckých a klinických údajov, z ktorých vychádzajú závery panela a ktorých anonymita je vopred zaručená;

7.  pripomína, že v Európskom akčnom pláne „jedno zdravie“ proti AMR sa uvádza, že imunizácia prostredníctvom očkovania je nákladovo efektívny zásah v boji proti antimikrobiálnej rezistencii v oblasti verejného zdravia(6);

8.  víta angažovanosť Komisie v otázke očkovania a začlenenie iniciatívy zameranej na očkovanie do pracovného programu Komisie na rok 2018; víta zverejnenie plánu pre odporúčanie Rady o posilnení spolupráce proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním;

9.  oceňuje skutočnosť, že Komisia vo svojom akčnom pláne AMR oznamuje, že bude dávať podnety na zlepšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a vakcín(7);

10.  víta nadchádzajúce spustenie spoločnej akcie spolufinancovanej programom EÚ v oblasti zdravia s cieľom zvýšiť zaočkovanosť;

11.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili právny základ imunizácie; poukazuje na to, že v súlade s cieľom 1 európskeho vakcinačného akčného plánu na obdobie 2015 – 2020 je zavedenie a vykonávanie vhodného legislatívneho rámca rozhodujúce pre vymedzenie vnútroštátnych priorít a pre konkrétnu realizáciu trvalo udržateľného záväzku týkajúceho sa imunizácie;

12.  dôrazne podporuje dohodu o spoločnom obstarávaní, ktorá poskytuje členským štátom a Komisii rámec na spoločné obstarávanie očkovacích látok, čím sa posilňuje spoločná kúpna sila členských štátov a zabezpečuje sa, aby boli očkovacie látky proti pandemickým a iným chorobám k dispozícii v dostatočných množstvách, aby bol k nim zaručený prístup a aby sa so všetkými zúčastnenými členskými štátmi zaobchádzalo rovnako;

13.  víta skutočnosť, že 24 členských štátov podpísalo dohodu o spoločnom obstarávaní, čo znamená, že dohoda sa vzťahuje na 447,8 milióna z celkového počtu 508,2 milióna občanov EÚ; vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte túto dohodu nepodpísali, aby tak urobili a tým zabezpečili, že dohoda sa bude vzťahovať na všetkých občanov EÚ;

14.  pripomína význam transparentnosti pri budovaní a udržiavaní dôvery verejnosti v lieky;

15.  pripomína význam nariadenia o klinickom skúšaní liekov(8) pri podnecovaní a uľahčovaní výskumu nových očkovacích látok a zabezpečení transparentnosti výsledkov klinického skúšania; vyzýva Komisiu a agentúru EMA, aby bezodkladne implementovali nariadenie o klinickom skúšaní, najmä prostredníctvom zriadenia portálu a databázy EÚ, ktorých realizácia sa v priebehu dvoch rokov výrazne oneskorila; ďalej vyzýva všetky zainteresované strany, aby zabezpečili, že súčasné premiestňovanie agentúry EMA z Londýna nespôsobí žiadne ďalšie narušenie alebo oneskorenie práce agentúry;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetci zdravotnícki pracovníci budú dostatočne očkovaní; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom návrhu na odporúčanie Rady o posilnení spolupráce proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním, zaoberala zaočkovanosťou zdravotníckych pracovníkov;

17.  je presvedčený, že iniciatíva Komisie týkajúca sa návrhu na odporúčanie Rady o posilnenej spolupráci proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním, ktorá sa má predložiť v druhom štvrťroku 2018 a ktorá bude zameraná na podporu členských štátov pri vykonávaní očkovacích programov, znižovaní zdržanlivosti v otázke očkovania, posilňovaní dodávok očkovacích látok a celkovom zlepšovaní zaočkovanosti, je správny krok; vyzýva Komisiu a Radu, aby pri príprave odporúčaní zohľadnili pozíciu Európskeho parlamentu;

18.  so znepokojením konštatuje, že epidemiologické údaje o súčasnej situácii v oblasti zaočkovanosti v členských štátoch poukazujú na značné nedostatky, pokiaľ ide o akceptovanie očkovania, ako aj a na to, že zaočkovanosť potrebná na zaručenie primeranej ochrany nie je dostatočná; vyjadruje obavy súvisiace s tým, že rastúca a rozsiahla zdržanlivosť v otázke očkovania nadobúda znepokojujúce rozmery v dôsledku celej škály zdravotných dôsledkov, ktoré spôsobuje v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na užitočnosť očkovania ako preventívneho nástroja zabezpečili, že zaočkovanosť sa rozšíri aj nad rámec raného detstva a že prístup založený na celoživotnom očkovaní sa bude vzťahovať na všetky skupiny obyvateľstva;

19.  zdôrazňuje, že slabnúca dôvera verejnosti v očkovacie látky na celom svete je dôvodom na obavy a veľkou výzvou pre odborníkov v oblasti verejného zdravia; konštatuje, že v Európe sa v súčasnosti v mnohých krajinách vyskytujú ohniská osýpok z dôvodu zdržanlivosti v otázke očkovania; vyzýva Komisiu, aby naďalej posilňovala svoju podporu zameranú na vnútroštátne snahy o očkovanie s cieľom zvýšiť zaočkovanosť;

20.  zdôrazňuje, že zvýšená transparentnosť v procese hodnotenia očkovacích látok a ich adjuvansov a financovanie nezávislých výskumných programov zameraných na ich možné vedľajšie účinky by prispela k obnoveniu dôvery v očkovanie;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili infraštruktúru na získavanie údajov na účely vysledovania vzorcov infekčných chorôb a skutočného vplyvu očkovacích látok s cieľom podporiť vykonávanie imunizačných programov;

22.  je znepokojený veľkými rozdielmi, pokiaľ ide o očkovacie látky, ktoré jednotlivé členské štáty odporúčajú, poskytujú alebo stanovujú; je takisto znepokojený tým, že tieto rozdiely v zaočkovanosti prehlbujú rozdiely v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a podkopávajú úsilie o zníženie výskytu a odstránenie chorôb, ktorým možno predchádzať;

23.  odsudzuje šírenie nespoľahlivých, zavádzajúcich a nevedeckých informácií o očkovaní, ktoré ešte zhoršujú mediálne spory, honba médií za senzáciami a nekvalitná žurnalistika; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali účinné opatrenia proti šíreniu dezinformácií, aby ďalej rozvíjali osvetové a informačné kampane zamerané na obnovenie dôvery v očkovacie látky a posilňovali osvetu a dialóg, najmä pokiaľ ide o rodičov, vrátane vytvorenia európskej platformy zameranej na zvýšenie zaočkovanosti, a tak zabránili tomu, že sa takéto zavádzajúce informácie ukážu ako účinné;

24.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť občanom inkluzívne, vecné a vedecky podložené informácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme boja proti nespoľahlivým, zavádzajúcim a nevedeckým informáciám o očkovaní uľahčovali dialóg so zainteresovanými stranami z radov občianskej spoločnosti, občianskych hnutí, akademickej obce, médií a vnútroštátnych zdravotníckych orgánov;

25.  je znepokojený obmedzeným rozpočtom vyčleneným osobitne na očkovanie v niektorých členských štátoch, ako aj vysokými cenami a veľkými cenovými rozdielmi niektorých život zachraňujúcich očkovacích látok, čo môže ešte viac prehĺbiť existujúce nerovnosti v oblasti zdravia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr realizovali opatrenia, ktoré Európsky parlament požaduje vo svojom uznesení z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom(9), pričom zdôrazňuje, že očkovanie je pre systémy zdravotnej starostlivosti z dlhodobého hľadiska jedným z najúčinnejších a nákladovo najefektívnejších zásahov v oblasti verejného zdravia;

26.  je znepokojený tým, že vysoké ceny očkovacích látok majú neprimeraný dosah na krajiny s nízkymi a strednými príjmami vrátane krajín, ktoré prichádzajú o podporu darcov, ktorú predtým získavali cez Gavi – alianciu pre očkovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu prístupu k očkovacím látkam v príslušných krajinách;

27.  víta nádejný pokrok, ktorý bol vďaka očkovaniu proti vírusu HPV dosiahnutý v boji proti nádorovým a iným ochoreniam spôsobovaným ľudským papilomavírusom (HPV); vyzýva členské štáty, aby tieto programy ďalej rozvíjali a skúmali spôsoby, ako zvýšiť zaočkovanosť a predchádzať iným formám rakoviny, napríklad zahrnutím chlapcov do očkovacích programov;

28.  domnieva sa, že zabezpečovanie skríningu a služieb očkovania má pre migrantov a utečencov prichádzajúcich do členských štátov EÚ zásadný význam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali, aké konkrétne očkovacie opatrenia sa vykonávajú v prípade migrantov a utečencov prichádzajúcich do krajín EÚ, a aby aktívne pracovali na riešení zistených nedostatkov;

29.  je znepokojený nedostatkom očkovacích látok a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali riešenia na zvýšenie ponuky a dostupnosti očkovacích látok vrátane opatrení na skladovanie očkovacích látok;

30.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali informačné kampane v radoch zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú očkovanie, v rámci ktorých sa bude zdôrazňovať ich morálna aj etická povinnosť chrániť verejné zdravie poskytovaním dostatočných informácií pacientom (alebo ich zákonným poručníkom) o očkovacích látkach, aby tak mohli prijímať informované rozhodnutia;

31.  zdôrazňuje, že zdravotnícki pracovníci sú základom akceptovania očkovania zo strany verejnosti a ich odporúčania sú neustále citované ako hlavný dôvod očkovania(10);

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali komplexný akčný plán EÚ, v ktorom poukážu na sociálny problém zdržanlivosti v otázke očkovania, posilnia záväzky členských štátov v oblasti imunizácie ako prioritného opatrenia v oblasti verejného zdravia vrátane prioritných a na regióny zameraných opatrení a zohľadnia rôznorodé okolnosti a špecifické problémy, ktorým čelia členské štáty;

33.  vyzýva Komisiu, aby umožnila harmonizovanejší a lepšie zosúladený harmonogram očkovania v celej EÚ, podieľala sa na výmene najlepších postupov, aby spoločne s členskými štátmi preskúmala možnosti vytvorenia platformy EÚ na monitorovanie bezpečnosti a účinnosti očkovacích látok, zabezpečila rovnomernú zaočkovanosť v celej Európe, znížila nerovnosti v oblasti zdravia a pomohla zvýšiť dôveru v očkovacie programy a očkovacie látky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla iniciatívy konkrétne zamerané na očkovanie, ako napríklad „európsky deň očkovania proti chrípke“, ktorý by umožnil každý rok zorganizovať očkovaciu kampaň v súlade s cieľom 75 % zaočkovanosti stanovenej v odporúčaniach Rady o sezónnej chrípke;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v rámci prístupu „jedného zdravia“ na zvýšenie zaočkovanosti u ľudí a v prípade potreby aj zvierat prostredníctvom finančných a politických stimulov, a tým aj na nákladovo účinnejší boj proti infekčným chorobám a antibiotickej rezistencii, okrem iného aj v súvislosti s budúcou spoločnou poľnohospodárskou politikou po roku 2020;

35.  vyzýva členské štáty, aby Komisii, ECDC a WHO včas poskytli údaje o očkovaní a chorobách, ktorým možno predchádzať očkovaním;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 202, 8.7.2011, s. 4.
(2) Ú. v. EÚ C 438, 6.12.2014, s. 3.
(3) Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 71.
(4) Larson, Heidi J. et al. (2016): The State of Vaccine Confidence 2016: Global Insights Through a 67-Country Survey (Stav dôvery k očkovacím látkam 2016: globálny náhľad cez prieskum uskutočnený v 67 krajinách). In: EBioMedicine, zväzok 12, 2016, s. 295 – 301.
(5) Rada pre zahraničné vzťahy, Mapy výskytu ohnísk chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním (Vaccine-Preventable Outbreak Maps), 2015.
(6) Pozri Akčný plán, s. 10.
(7) Pozri Akčný plán, s. 12.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1).
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0061.
(10) Leask J., Kinnersley P., Jackson C., Cheater F., Bedford H., Rowles G.: Communicating with parents about vaccination: a framework for health professionals (Komunikácia s rodičmi o očkovaní: rámec pre zdravotníckych pracovníkov). In: BMC Pediatrics, 2012, zväzok 12, s. 12 – 154.


Vykonávanie smernice o európskom ochrannom príkaze
PDF 611kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze (2016/2329(INI))
P8_TA(2018)0189A8-0065/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 8, 10, 18, 19,21 79 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 3, 6, 20, 21, 23, 24, 41, 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o odstránení násilia páchaného na ženách prijatú 20. decembra 1993,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku (General Comment) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 26. augusta 2016 k článku 6 („Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím“) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na rozhodnutia Rady (EÚ) 2017/865(1) a (EÚ) 2017/866 z 11. mája 2017(2) o podpísaní Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý podpísali všetky členské štáty,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(6), a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2012 s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(8) (ďalej len „EOP“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(9),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami(10),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie(11),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(12),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 10. júna 2011 o pláne na posilnenie práv a ochrany obetí, najmä v trestnom konaní(13),

–  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich(14),

–  so zreteľom program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Násilie páchané na ženách – prieskum v EÚ (Violence against women – an EU-wide survey),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(18),

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania (PE 603.272) smernice 2011/99/EÚ, ktoré vypracovalo oddelenie pre posudzovanie ex post výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0065/2018),

A.  keďže všetky formy násilia proti človeku sú priamym porušením jeho ľudskej dôstojnosti, ktorá je samotným základom všetkých základných ľudských práv, a preto sa musí rešpektovať a chrániť; keďže násilie páchané na ženách je surovou formou diskriminácie a porušenia ľudských a základných práv;

B.  keďže obete násilia a zneužívania sú vystavené riziku druhotnej a opakovanej viktimizácie, odvetných opatrení a zastrašovania; keďže poskytnutie potrebnej ochrany týmto obetiam, a to aj cezhraničnej, preto vo veľkej miere závisí od informovanosti obetí, spoločnosti ako celku a všetkých odborníkov z praxe, ktorí s nimi prichádzajú do styku vrátane príslušných aktérov, ako sú útulky;

C.  keďže nedostatočné poskytovanie primeranej ochrany človeku pred rodovo motivovaným násilím má negatívny účinok na spoločnosť ako celok;

D.  keďže jedným z najdôležitejších bezpečnostných aspektov každej spoločnosti je ochrana osobnej integrity a slobody každého jednotlivca; keďže Európsky program v oblasti bezpečnosti by mal v rámci priorít zahŕňať osobnú bezpečnosť a ochranu všetkých jednotlivcov pred rodovo motivovaným násilím;

E.  keďže násilie a fyzické, psychické a sexuálne zneužívanie sa neúmerne týka práve žien(19); keďže každá tretia žena v EÚ zažila od veku 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie; keďže rozsah a závažnosť násilia páchaného na ženách sa v niektorých členských štátoch často prehliada a bagatelizuje a keďže stále existuje znepokojujúca rozšírená tendencia obviňovať obete; keďže len približne tretina žien, ktoré boli fyzicky alebo sexuálne zneužívané svojimi partnermi, sa obrátila na príslušné orgány;

F.  keďže zaručenie rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach je základnou zásadou Európskej únie a základným prvkom boja proti rodovo motivovanému násiliu;

G.  keďže v Istanbulskom dohovore, ktorí EÚ a všetky členské štáty(20) síce podpísali, ale neratifikovali, sa stanovuje, že všetky jeho ustanovenia, najmä opatrenia na ochranu práv obetí, sa musia uplatňovať bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, a signatári sa v ňom vyzývajú, aby uznali sledovanie za trestný čin (článok 34); keďže ratifikácia a úplné vykonávanie Istanbulského dohovoru pomôže pri prekonávaní problémov v dôsledku EOP vytvorením súvislého európskeho právneho rámca na predchádzanie násiliu na ženách a na boj proti nemu;

H.  keďže v záujme zníženia odhadovaného počtu nenahlásených prípadov násilia musia členské štáty zaviesť a posilniť nástroje včasného varovania a ochrany, ktoré umožnia ženám, aby sa cítili bezpečne a mohli nahlásiť rodovo motivované násilie; keďže značne vysoký počet nezaznamenaných prípadov rodovo podmieneného násilia by mohol súvisieť s nedostatkom verejných zdrojov; keďže príslušné orgány musia mať štruktúry, ako napríklad útulky poskytujúce lekársku a forenznú podporu, psychologické poradenstvo a právnu pomoc, ktoré vytvárajú útočisko pre ženy, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia;

I.  keďže sloboda pohybu v EÚ znamená, že ľudia sa často premiestňujú z jednej krajiny do druhej; keďže EOP je založený na potrebe chrániť práva a slobody obetí, a najmä rešpektovať práva obetí a potenciálnych obetí na slobodu pohybu a zabezpečiť im trvalú ochranu pri uplatňovaní tohto práva;

J.  keďže predchádzanie násiliu prostredníctvom investovania do osvetových a informačných kampaní s efektívnym mediálnym pokrytím, vzdelávaním a odbornou prípravou odborníkov sú základným prvkom boja proti rodovému násiliu; keďže v Istanbulskom dohovore sa stanovuje povinnosť strán predchádzať rodovo motivovanému násiliu a stereotypom prostredníctvom riešenia úlohy médií; keďže všeobecný nedostatok informovanosti obetí, ktoré využívajú vnútroštátne ochranné opatrenia, o existencii EOP má negatívny vplyv na jeho vykonávanie; keďže kampane na zvyšovanie povedomia a senzibilizačné programy na boj proti zľahčovania domáceho a rodovo motivovaného násilia prispievajú k zvýšeniu ochoty obetí ohlasovať prípady zneužívania a žiadať o vnútroštátne a európske ochranné príkazy, ako aj k budovaniu ich dôvery v príslušné orgány;

K.  keďže v roku 2010, keď Európska rada navrhla EOP, bolo predmetom ochranných opatrení vo veci rodovo motivovaného násilia 118 000 žien s pobytom v EÚ; keďže v roku 2011 sa odhadovalo, že v EÚ bude v priemere 1 180 osôb potrebovať nepretržité cezhraničné ochranné opatrenia;

L.  keďže mimovládne organizácie v mnohých členských štátoch často zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore obetí;

M.  keďže EOP je nástroj vzájomného uznávania a spolupráce, ktorý nemôže správne fungovať, ani chrániť obete, kým ho v plnej miere nebudú uplatňovať všetky členské štáty;

N.  keďže najmä v prípadoch násilia niektoré členské štáty vydávajú ochranné opatrenia na základe trestného konania, zatiaľ čo iné krajiny vydávajú ochranné príkazy, ktoré sa zakladajú na občianskoprávnych konaniach;

O.  keďže v jednotlivých členských štátoch EÚ existuje široká škála ochranných príkazov a vzhľadom na odlišné súdne systémy v členských štátoch čelí vykonávanie EOP mnohým ťažkostiam, čo by mohlo ohroziť riadne uplatňovanie EOP v prospech obetí a znižovať počet vydaných EOP;

P.  keďže väčšina členských štátov nemá žiadny registračný systém na zber údajov o európskych ochranných príkazoch a neexistuje ani európsky centrálny register systému na zber všetkých relevantných údajov v rámci EÚ; keďže v dôsledku nedostatočných údajov je ťažké posúdiť vykonávanie európskeho ochranného príkazu a riešiť nedostatky v právnych predpisoch alebo vo vykonávaní;

Q.  keďže EOP sa vzťahuje na obete všetkých druhov trestných činov vrátane obetí terorizmu, obchodovania s ľuďmi, rodovo motivovaného násilia a organizovanej trestnej činnosti; keďže k zraniteľným osobám, ktoré sa stali obeťami trestných činov, by sa malo pri podávaní žiadosti o EOP pristupovať s osobitným ohľadom;

R.  keďže existuje silné prepojenie medzi fungovaním EOP a minimálnymi normami týkajúcimi sa práv, podpory a ochrany pre obete, ako sa stanovuje prostredníctvom smernice 2012/29/EÚ;

1.  vyzýva členské štáty, aby jasne odsúdili a aby sa zaviazali odstrániť všetky formy rodovo motivovaného násilia a násilia voči ženám a aby zabezpečili nulovú toleranciu voči týmto formám násilia;

2.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby začlenili rodové hľadisko do všetkých politík, najmä tých, v ktorých by mohlo existovať prepojenie so zvyšovaním povedomia o násilí páchanom na ženách a jeho odhaľovaním, s ochranou a zaručením integrity obetí;

Všeobecné hodnotenie implementácie tejto smernice a odporúčania určené na zlepšenie stavu vykonávania a fungovania EOP

3.  berie na vedomie, že všetky členské štáty, ktoré sú viazané smernicou o EOP, oznámili Komisii jej transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov;

4.  uvedomuje si pozitívny účinok, ktorý môže mať vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na cezhraničnú ochranu obetí; domnieva sa, že EOP má potenciál stať sa efektívnym nástrojom na ochranu obetí v modernom svete, pre ktorý sú typické vysoká mobilita a neexistujúce vnútorné hranice; so znepokojením však konštatuje, že od transpozície smernice o EOP bolo v členských štátoch identifikovaných len sedem európskych ochranných príkazov, hoci v posledných rokoch boli v členských štátoch vyžiadané a vydané tisíce vnútroštátnych ochranných príkazov(21);

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila do 11. januára 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní smernice o EOP; vyzýva Komisiu, aby splnila svoje povinnosti týkajúce sa podávania správ, ktoré sú stanovené v smernici, a zahrnula do svojej správy prehľad vnútroštátnych ochranných opatrení, činností odbornej prípravy, analýzu toho, či členské štáty dodržiavajú právo obetí na bezplatnú právnu pomoc, vrátane informácií o tom, či obete znášajú v súvislosti s ochranným príkazom nejaké náklady, a mapovanie informačných kampaní, ktoré prebiehajú v členských štátoch;

6.  pripomína, že pre vykonávajúci štát je povinnosť uznať EOP rovnakou prioritou ako pre vydávajúci štát aj napriek rôznym komplikáciám a právnym problémom, ktoré s tým súvisia;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri výkone EOP existuje značný rozdiel v koordinácii a komunikácii medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby zlepšili a posilnili spoluprácu a komunikáciu v súvislosti s EOP, pretože by sa tak zaviedli oveľa efektívnejšie postupy a súbežné cezhraničné opatrenia členských štátov;

8.  trvá na tom, že treba zlepšiť zhromažďovanie štatistických údajov, aby bolo možné posúdiť rozsah tohto problému a výsledky opatrení na zníženie rodovo motivovaného násilia; vyzýva členské štáty, aby štandardizovali a digitalizovali formuláre a postupy týkajúce sa EOP a vytvorili vnútroštátny registračný systém európskych ochranných príkazov s cieľom zhromažďovať údaje, ako aj zlepšiť výmenu informácií s Komisiou a členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby pravidelne zhromažďovali a predkladali Európskej komisii rodovo rozčlenené údaje a údaje o počte požadovaných, vydaných a vykonaných EOP, ako aj informácie o druhoch trestných činov;

9.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky registračný systém na zber informácií o EOP zo všetkých členských štátov;

10.  požaduje navrhnutie jednotného štandardného formulára platného v trestnoprávnych aj občianskoprávnych prípadoch vo všetkých členských štátoch, ktorý by sa používal pri žiadaní o ochranné príkazy a ich uznávaní; žiada, aby sa tiež nasadil digitálny systém riadenia, ktorý by uľahčoval koordináciu, normalizoval zhromaždené údaje a urýchlil by riadenie príkazov aj prípravu prevádzkových štatistík na úrovni EÚ;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili úplný zoznam príslušných orgánov zodpovedných za vydávanie a uznávanie EOP a zoznam ústredných orgánov zasielajúcich a prijímajúcich európske ochranné príkazy v členských štátoch a aby umožnili jednoduchý prístup k tomuto zoznamu, ktorý chráneným osobám a organizáciám na podporu obetí umožní požiadať o EOP alebo vyriešiť súvisiace otázky; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje vnútroštátne a miestne inštitúcie a príslušné orgány, aby zlepšili prístupnosť a použiteľnosť EOP spôsobom, ktorý vytvorí podmienky na vydávanie európskych ochranných príkazov;

12.  vyzýva Komisiu, aby podporila všetky formy výmeny osvedčených postupov a spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť náležité fungovanie EOP;

13.  zdôrazňuje, že obete trestných činov, ktoré majú k dispozícii vnútroštátny ochranný príkaz alebo zvažujú jeho získanie, by mal osobitný zodpovedný orgán automaticky ústne i písomne riadne informovať a upozorniť na možnosť požiadať počas trestného konania o EOP; zdôrazňuje, že chránená osoba by nemala mať povinnosť znášať finančné náklady pri podaní žiadosti o EOP;

14.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali individuálne posúdenie, pri ktorom využijú prístup zohľadňujúci rodové hľadisko, týkajúce sa poskytovania pomoci a podpory pri predkladaní žiadosti o EOP;

15.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prístupom obetí všetkých druhov trestných činov v niektorých členských štátoch k spravodlivosti a právnej pomoci, čo vedie k nedostatočnej informovanosti obetí o možnosti požiadať o EOP; domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť poskytovanie bezplatnej právnej pomoci, administratívnej podpory a primeraných informácií o EOP chráneným osobám, pretože je to rozhodujúce pre používanie a efektívnosť tohto nástroja, a to vo fáze jeho vydávania aj jeho presadzovania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili objem prostriedkov určených na monitorovanie a prevenciu násilia páchaného na ženách vo vidieckych oblastiach;

16.  nabáda členské štáty, aby chránené osoby informovali o ďalších zdrojoch sociálnej pomoci, ktoré sú dostupné v hostiteľskom členskom štáte, ako napríklad rodinné prídavky, ubytovanie a podobne, keďže tieto opatrenia nepatria do rozsahu pôsobnosti EOP;

17.  zdôrazňuje, že v rámci ochrany a doplnkovej sociálnej práce by sa mala venovať osobitná pozornosť detským obetiam a deťom obetí trestných činov, a to najmä v prípade, že existuje riziko sexuálneho útoku;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nezaručujú pred vydaním EOP, počas jeho vydávania ani po jeho vydaní prekladateľské a tlmočnícke služby do jazyka, ktorému obeť rozumie;

19.  zdôrazňuje, že obete by mali mať v priebehu postupov týkajúcich sa EOP vždy právo na vypočutie; zdôrazňuje, že prekladateľské a tlmočnícke služby musia byť dostupné a bezplatné počas celého procesu týkajúceho sa EOP; preto zdôrazňuje, že všetky príslušné dokumenty by mali byť preložené do jazyka, ktorému obeť rozumie;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevykonávajú dostatok osobitných opatrení určených obetiam v zraniteľných situáciách alebo obetiam s osobitnými potrebami; domnieva sa, že znižovanie verejných výdavkov často nepriaznivo ovplyvňuje zdroje dostupné na tieto osobitné opatrenia; vyzýva preto členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou a príslušnými organizáciami pracujúcimi v oblasti ochrany obetí prijali osobitné usmernenia a opatrenia, ktoré uľahčia obetiam v zraniteľných situáciách alebo obetiam s osobitnými potrebami získanie EOP;

21.  poukazuje na to, že v dôsledku rozširujúceho sa a nebezpečného trendu obchodovania s ľuďmi môže byť európsky ochranný príkaz veľmi prínosným nástrojom pre obete obchodovania s ľuďmi; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila EOP do stratégie EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

22.  domnieva sa, že na naplnenie tohto potenciálu a zabezpečenie rovnocenných ochranných opatrení vo vydávajúcom i vykonávajúcom štáte musí byť ochranný príkaz rýchly, účinný a efektívny a čo najviac automatizovaný a súvisiaca byrokracia sa musí obmedziť na minimum; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vydávaní a oznamovaní EOP stanovili príslušným orgánom členských štátov jasný a krátky časový rámec v dĺžke dvoch týždňov s cieľom zabrániť rastúcej neistote chránených osôb a tlaku, pod ktorým sa ocitajú, a aby v záujme dosiahnutia tohto istého cieľa poverili príslušné orgány, aby poskytovali obetiam v priebehu rozhodovania o ich žiadosti o EOP dostatočné informácie a tiež aby ich oboznamovali o každom incidente, ku ktorému dôjde v priebehu tohto procesu; naliehavo vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje orgánom pracujúcim s EOP s cieľom umožniť efektívny systém, ktorý bude zohľadňovať situáciu obete;

23.  vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili záujem chránenej osoby a aby boli útočiskom pre ľudí, ktorý nahlasujú násilie, tým, že budú v plnej miere dodržiavať povinnosť neinformovať osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, o mieste pobytu a iných údajoch týkajúcich sa chránenej osoby, pokiaľ to nie je striktne nevyhnutné na splnenie cieľov ochranného príkazu; zdôrazňuje, že vždy, keď páchateľ musí byť informovaný o podrobnostiach EOP, obeť musí byť informovaná o takomto rozhodnutí;

24.  vyzýva členské štáty, aby naplánovali osobitné postupy, ktoré uľahčia vydávanie EOP na ochranu rodinných príslušníkov žijúcich s obeťou, ktorá je už pod ochranou EOP;

25.  zdôrazňuje rastúcu účinnosť nových technológií, ako sú GPS monitorovacie systémy a aplikácie pre smartfóny, ktoré spustia poplach v prípade bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ako prostriedkov, ktoré umožňujú zlepšovať efektívnosť a prispôsobivosť európskych ochranných príkazov jednak vo vydávajúcom, jednak vo vykonávajúcom štáte; vyjadruje znepokojenie, že takéto nové technológie využíva len obmedzený počet členských štátov;

26.  zdôrazňuje význam monitorovania európskych ochranných príkazov vo vykonávajúcom štáte v súvislosti s hrozbou, ktorej je obeť vystavená, s cieľom určiť, či boli ochranné opatrenia správne vykonané a či bude potrebné ich revidovať;

27.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie tejto smernice a bezodkladne otvorila konania o nesplnení povinnosti proti všetkým členským štátom, ktoré ju nedodržiavajú;

28.  v súlade s často opakovanými názormi združení pre obete rodového násilia podporuje testovanie postupov, ktorými sa zmení tradičný prístup k spôsobu vnímania ochrany vo väčšine členských štátov; zdôrazňuje, že namiesto sústredenia sa na opatrenia určené obetiam, čo je častým javom, musia techniky na predchádzanie riziku zahŕňať prevenciu, dohľad, kontrolu a monitorovanie osôb spôsobujúcich ujmu, pričom použité preventívne opatrenia musia prioritne zahŕňať povinnú prevýchovu páchateľov;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné preskúmanie možných spôsobov, ako zlepšiť právne predpisy týkajúce sa EOP a ich účinné vykonávanie vo všetkých členských štátoch a praktickú podporu s cieľom zaručiť právo na medzinárodnú ochranu a na pomoc a podporu, ktorú obete násilia chránené na vnútroštátnej úrovni využívajú;

30.  vyzýva agentúry EÚ, ako sú Agentúra pre základné práva a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby pravidelne monitorovali vykonávanie smernice;

31.  žiada Komisiu, aby vyzvala občiansku spoločnosť na monitorovanie a podávanie správ o tejto tematike s cieľom zlepšiť fungovanie nástroja EOP v členských štátoch, pričom na tento účel by sa pre MVO sprístupnili finančné prostriedky EÚ;

32.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala výzvy na podporu výskumu využívania vnútroštátnych a európskych ochranných príkazov a aby koordinovala programy tak, aby sa v členských štátoch začali informačné kampane, ktoré obetiam trestných činov poskytnú informácie o možnosti požiadať o EOP a o cezhraničných ochranných opatreniach;

33.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a aby poskytli povinné praktické a prierezové kurzy odbornej prípravy založené na ľudských právach, zamerané na služby a určené pre všetkých verejných činiteľov pracujúcich pri výkone svojho povolania v rámci EOP s obeťami a ktorí majú kľúčový význam pre správne vykonávanie tejto smernice; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch by sa mala zaviesť osobitná a pravidelná odborná príprava a kurzy o EOP určené polícii, zamestnancom príslušných vnútroštátnych orgánov, odborníkom z právnej praxe, sociálnym pracovníkom a združeniam a mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú obeťami násilia; žiada, aby zamestnanci pracujúci na prípadoch rodovo motivovaného násilia absolvovali vhodnú odbornú prípravu vzhľadom na osobitné potreby žien, ktoré sú obeťami násilia, a aby mali dostatočné zdroje na stanovenie priority pre rodovo motivované násilie;

34.  vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na hlboko zakorenený charakter mizogýnie a sexizmu v našich spoločnostiach a na rastúce vystavenie detí a dospievajúcich násiliu na internete začlenili vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a nenásilia do učebných osnov základných a stredných škôl formou zapájania žiakov do diskusií a využívaním všetkých možných učebných príležitostí, ktoré sa na tento účel ponúkajú;

35.  poukazuje na to, že nové komunikačné prostriedky, napríklad prostredníctvom digitálnych platforiem, sa používajú ako nová forma rodovo motivovaného násilia, čo zahŕňa aj hrozby a obťažovanie; žiada preto členské štáty, aby pri vydávaní a/alebo vykonávaní EOP zvažovali aj tieto aspekty;

Všeobecné odporúčania týkajúce sa rodovo motivovaného násilia

36.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula ochranu všetkých občanov, najmä tých najzraniteľnejších, do Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, a to s dôrazom na obete trestných činov, akými sú obchodovanie s ľuďmi alebo rodovo motivované násilie, vrátane obetí terorizmu, ktoré tiež potrebujú osobitnú pozornosť, podporu a sociálne uznanie;

37.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla kampane na povzbudzovanie žien k ohlasovaniu všetkých foriem násilia na základe rodovej príslušnosti, aby mohli byť chránené a aby sa zlepšila presnosť údajov o rodovo motivovanom násilí;

38.  zdôrazňuje, že v súlade so správou o posúdení, ktorú vypracovala EPRS Európskeho parlamentu, je prvým dôvodom rozdielnych mier využívania vnútroštátnych a európskych ochranných príkazov to, že obete a mnohí odborníci nevedia o možnostiach, ktoré smernica ponúka; preto vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za svojich občanov a so zapojením príslušných mimovládnych organizácií začali dlhodobé osvetové a prierezové senzibilizačné kampane o dostupných ochranných nástrojoch a ich využívaní, adresované a) celej spoločnosti, b) potenciálnym obetiam, najmä ženám s platnými vnútroštátnymi ochrannými príkazmi, a c) odborníkom, ako sú príslušníci orgánov presadzovania práva, úradníci v súdnom systéme a poskytovatelia právnej pomoci a sociálnych a pohotovostných služieb, ktorí majú ako prví do činenia s obeťami; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky na spustenie informačných programov;

39.  uznáva existenciu portálu elektronickej justície, ktorý spravuje Komisia s príspevkami členských štátov; víta iniciatívu Komisie na rozšírenie existujúceho „kútika obetí“ v rámci tohto portálu elektronickej justície a na zahrnutie všetkých dôležitých informácií týkajúcich sa práv obetí vrátane usmernení podľa jednotlivých krajín o oznamovaní prípadov násilia; zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť „kútik obetí“ ako jednoducho použiteľný a praktický nástroj a zdroj informácií, ktorý by mal byť dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ; nabáda členské štáty, aby zaviedli užívateľsky priaznivé webové sídlo venované právam obetí, ktoré by zahŕňalo aj EOP a digitálnu platformu na oznamovanie s cieľom uľahčiť identifikáciu rodovo motivovaného násilia a ktoré by bolo jednoducho dostupné napr. prostredníctvom národných informačných portálov spravodlivosti;

40.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s mimovládnymi organizáciami na ochranu obetí násilia s cieľom vypracovať stratégie, v ktorých budú figurovať proaktívne a reaktívne opatrenia týkajúce sa rodovo motivovaného násilia, fungovanie nástroja EOP a potrebné zmeny v právnych predpisoch a podpora;

41.  vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt na podporu členských štátov v oblasti prevencie a potláčania všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia;

42.  vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku a prijala jednomyseľné rozhodnutie o označení násilia páchaného na ženách a dievčatách (a ďalších foriem rodovo motivovaného násilia) za trestný čin podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

43.  naliehavo požaduje opatrenia vedúce k postupnému zbližovaniu právnych predpisov vzťahujúcich sa na násilné správanie, ktoré vedie k ochranným príkazom; zdôrazňuje, že útoky zacielené na ženy sú mimoriadne závažnou záležitosťou a vo všetkých členských štátoch by sa mali stíhať ako trestný čin, pričom trestné súdy by mali vydávať ochranné opatrenia aj v prípadoch rodovo motivovaného násilia;

Za jednotný právny rámec EÚ o ochrane obetí

44.  víta skutočnosť, že sa 13. júna 2017 podpísalo pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru, ktorý sa riadi holistickým, komplexným a koordinovaným prístupom a kladie práva obete do centra pozornosti a ktorý by mali byť v plnej miere prepojený s EOP; vyzýva EÚ, aby dokončila široké pristúpenie k dohovoru s cieľom predchádzať násiliu na ženách, bojovať proti beztrestnosti a chrániť obete; zdôrazňuje význam tohto nástroja pri prekonávaní jednej z prekážok uplatňovania európskych ochranných príkazov, najmä nedostatočné uznanie prenasledovania ako trestného činu vo všetkých členských štátoch; v súlade so svojím uznesením z 12. septembra 2017 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru žiada Komisiu, aby vymenovala koordinátora EÚ pre násilie páchané na ženách, ktorý by zodpovedal za koordináciu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politík, nástrojov a opatrení EÚ na predchádzanie všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách a na boj proti tomuto násiliu a ktorý by konal ako zástupca EÚ vo Výbore strán dohovoru;

45.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte nespravili, aby ratifikovali a v plnej miere presadzovali Istanbulský dohovor a vyčlenili primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu a boj proti násiliu páchané na ženách a proti rodovo motivovanému násiliu, a to aj prostredníctvom posilnenia postavenia žien a dievčat, na ochranu obetí a na umožnenie odškodnenia obetí;

46.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky osoby, ktoré pri svojej práci prichádzajú do kontaktu s obeťami všetkých foriem násilia, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti Istanbulského dohovoru, absolvovali primeranú odbornú prípravu a mali k dispozícii protokoly a usmernenia, aby v rámci súdnych, lekárskych a policajných konaní nedošlo k diskriminácii či opakovanej viktimizácii;

47.  víta povinnosť stanovenú v Istanbulskom dohovore zriadiť celoštátne nonstop bezplatné telefónne linky pomoci, na ktorých volajúci dostanú poradenstvo v súvislosti so všetkými formami násilia, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor; nabáda členské štáty, aby používali tento nástroj v príslušných prípadoch a aby obetiam poskytovali informácie o EOP;

48.  zdôrazňuje, že justičné a praktické nedostatky vo vykonávaní tejto smernice možno odstrániť riadnym vzájomným pôsobením a koordináciou rôznych nástrojov EÚ na ochranu obetí, ako je napríklad rámcové rozhodnutie 2009/829/SVV o opatreniach dohľadu ako alternatívy k dočasnej väzbe a rámcové rozhodnutie o probačných opatreniach, nariadenie (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernica 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, v ktorej sa stanovilo právo na získanie informácií, bezplatných tlmočníckych služieb a prekladu informácií a v ktorej sa prijíma komplexný prístup k obetiam s osobitnými potrebami vrátane obetí rodovo motivovaného násilia;

49.  vyzýva členské štáty, aby informovali obete o iných ochranných opatreniach v prípade, že vykonávajúci štát prestane patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

50.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom preskúmať existujúce nástroje právnej ochrany obetí trestných činov a vytvoriť ucelený právny rámec EÚ určený na tento účel;

51.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako sa táto smernica uplatňuje v spojení so súvisiacim nástrojom v občianskych veciach, konkrétne s nariadením (EÚ) č. 606/2013, a aby navrhla usmernenia k tomu, ako by členské štáty mohli účinnejšie uplatňovať tieto dva právne nástroje EÚ, ktoré sa usilujú o ochranu obetí prostredníctvom uznávania ochranných opatrení prijatých podľa vnútroštátneho občianskeho alebo trestného súdneho konania;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre Európskej únie pre základné práva a Európskemu inštitútu pre rodovú rovnosť.

(1) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 11.
(2) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 13.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.
(4) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(5) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15.
(6) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.
(9) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.
(10) Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102.
(11) Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009, s. 20.
(12) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(13) Ú. v. EÚ C 187, 28.6.2011, s. 1.
(14) Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.
(16) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.
(17) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 2.
(18) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(19) Správa agentúry FRA s názvom Násilie páchané na ženách: prieskum v EÚ. Hlavné zistenia správy dokazujú, že každá tretia žena nad 15 rokov má skúsenosť s fyzickým a/alebo sexuálnym násilím; každá piata (18 %) zažila prenasledovanie (stalking) a každá druhá žena (55 %) bola konfrontovaná s jednou alebo viacerými formami sexuálneho obťažovania. Vzhľadom na tieto fakty sa násilie páchané na ženách nemôže považovať za okrajový problém, ktorý sa dotýka životov iba niektorých žien.
(20) https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures?desktop=true
(21) Štúdia EPRS o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze – posúdenie vykonávania na úrovni EÚ uvádza, že sa „odhaduje, že v roku 2010 sa ochranné opatrenia týkajúce sa rodovo motivovaného násilia vzťahovali na viac ako 100 000 žien s pobytom v EÚ“.


Vykonávanie bolonského procesu – súčasný stav a nadväzujúce opatrenia
PDF 264kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní bolonského procesu – súčasný stav a nadväzujúce opatrenia (2018/2571(RSP))
P8_TA(2018)0190B8-0190/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o prispievaní európskych inštitúcií k upevneniu a pokroku bolonského procesu(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 25. a 26. novembra 2013 o globálnom rozmere európskeho vysokoškolského vzdelávania(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. a 29. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania(4),

–  so zreteľom na spoločnú deklaráciu, ktorú v Bologni podpísali 19. júna 1999 ministri školstva 29 európskych krajín (Bolonská deklarácia),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2017 s názvom Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou (COM(2017)0673),

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o vykonávaní bolonského procesu – súčasný stav a nadväzujúce opatrenia (O-000020/2018 – B8-0014/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bolonský proces je medzivládnou iniciatívou, prostredníctvom ktorej sa krajiny usilujú otvoreným a konštruktívnym dialógom dosiahnuť spoločné ciele na základe medzinárodne dohodnutých záväzkov, a tak prispieť k vybudovaniu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA); keďže kvalitné vysokoškolské vzdelávanie je kľúčovým prvkom v rozvoji širokej, rozvinutej a vedomostnej spoločnosti, ktorá v konečnom dôsledku prispieva k budovaniu stabilnej, pokojnej a tolerantnej spoločnosti tým, že zabezpečuje rovnaké príležitosti a kvalitné vzdelávanie, ktoré je prístupné pre všetkých;

B.  keďže bolonský proces podporuje mobilitu zvyšovaním internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania a zlepšovaním kompatibility a porovnateľnosti noriem rôznych systémov vysokoškolského vzdelávania, pričom dodržiava zásady akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie, sa zameriava na posilňovanie kvality vysokoškolského vzdelávania a ponúka rovnaké príležitosti pre občanov;

C.  keďže EHEA bol rozbehnutý s cieľom zaviesť trojcyklový systém (bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium) a dosiahnuť, aby európske systémy vysokoškolského vzdelávania boli celosvetovo porovnatelnejšie a atraktívnejšie;

D.  keďže vzdelávanie je jedným z hlavných pilierov našej spoločnosti a keďže vysokoškolské vzdelávanie zohráva významnú úlohu pri podpore osobného rozvoja a rozvoja zručností, zvyšovaní zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, posilňovaní občianskej angažovanosti, aktívneho občianstva a porozumenia medzi kultúrami, ako aj pri podpore spoločných hodnôt a riešení výziev rýchlo sa meniaceho sveta;

E.  keďže Komisia začala nový program EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie na podporu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie; keďže do tohto procesu by mohli byť prostredníctvom konzultácií a výmeny najlepších postupov postupne zapojené aj ďalšie krajiny EHEA;

F.  keďže základom bolonského procesu je vytvorenie otvoreného a inkluzívneho EHEA založeného na kvalite a vzájomnej dôvere;

G.  keďže do bolonského procesu a EHEA je zapojených 48 krajín, medzi ktoré patrí mnoho významných susedov a partnerov EÚ; keďže vďaka bolonskému procesu sa posilňuje účinnosť partnerstiev s krajinami mimo EÚ v oblasti vysokoškolského vzdelávania a v príslušných krajinách sa poskytujú stimuly pre reformu vzdelávania a ďalších oblastí;

H.  keďže – vzhľadom na nerovnomerný pokrok pri vykonávaní bolonského procesu v EHEA a ťažkosti pri vykonávaní dohodnutých štrukturálnych reforiem v mnohých prípadoch – doterajšími dvomi veľkými úspechmi bolonského procesu sú zvýšená a zjednodušená mobilita študentov a spoločné diplomy;

I.  keďže v roku 2015 bolo Bielorusko prijaté do EHEA pod podmienkou, že bude dodržiavať požiadavky stanovené v pláne reforiem vysokoškolského vzdelávania v Bielorusku; keďže bieloruské orgány nesplnili do konca roku 2017 svoje povinnosti a mali by opäť pokračovať v reformách;

1.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby sa na politickej úrovni viac angažovali a podporili vzájomnú spoluprácu pri realizácii spoločne dohodnutých cieľov v celom EHEA a aby v tejto súvislosti v prípade potreby vypracovali primerané legislatívne rámce s cieľom konsolidovať vybudovanie tohto priestoru, posilniť jeho dôveryhodnosť a zabezpečiť, aby sa stal celosvetovo synonymom pre akademickú excelentnosť, a aby zároveň zvýšili možnosti mobility v snahe zabezpečiť zapojenie čo najväčšieho počtu študentov;

2.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby zabezpečili transparentné, prístupné a spravodlivé mechanizmy prideľovania grantov a príspevkov na podporu mobility; žiada EÚ a členské štáty, aby na účely podpory celoživotného vzdelávania zvýšili svoje rozpočty na vzdelávanie v snahe zaručiť, aby verejné vysokoškolské vzdelávanie bolo bezplatné a prístupné pre všetkých;

3.  vyzýva Komisiu a zúčastnené krajiny, aby uľahčili uznávanie obdobia akademického štúdia v zahraničí a tam získaných kreditov, ako aj kvalifikácií na akademické a odborné účely a predchádzajúceho vzdelávania, a aby vytvorili systémy zabezpečenia kvality; trvá na tom, aby Únia, členské štáty a univerzity zaviedli opatrenia na poskytovanie finančnej a administratívnej podpory študentom, akademickým pracovníkom a zamestnancom zo znevýhodneného prostredia prostredníctvom primeraného financovania, vrátane účasti na programoch mobility, a rozšírili prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu rozšírením príležitostí celoživotného vzdelávania na akademickej úrovni, podporovali doplnkové formy učenia sa, ako je neformálne a informálne učenie sa, a vytvárali otvorenejšie vzdelávacie dráhy odstránením existujúcich bariér medzi rôznymi úrovňami vzdelávania;

4.  vyzýva príslušné zainteresované strany a inštitúcie, aby predložili riešenie problému krátkodobých cyklov, v prípade ktorých sa pre prístup k bakalárskemu študijnému programu, resp. pre prijatie na takýto program, vyžaduje kvalifikačná skúška pre prijatie na univerzitu;

5.  vyzýva krajiny EHEA, aby podporili inkluzívnejšiu mobilitu študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a administratívnych zamestnancov, keďže mobilita prispieva k ich osobnému aj odbornému rozvoju a k zvýšenej kvalite vzdelávania, vyučovania, výskumu a administratívnych činností; presadzuje zahrnutie mobility do vzdelávacích programov a zlepšenie štúdia cudzích jazykov; vyzýva členské štáty, aby poskytli primerané verejné financovanie a aby takéto financovanie využívali efektívnejšie s cieľom zabezpečiť, aby študenti a výskumní pracovníci mali nevyhnutné zdroje na štúdium v zahraničí a aby im ich sociálne a ekonomické zázemie v tom neprekážalo;

6.  zdôrazňuje, že šírenie poznatkov, výskumu a vedy v krajinách EHEA je kľúčovou súčasťou stratégie EÚ na obdobie po roku 2020 a vo veľkej miere prispieva k podpore európskeho občianstva;

7.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie plnenia cieľov konferencie ministrov v Jerevane v roku 2015, pokiaľ ide o kvalitu vyučovania a učenia sa a podporu zamestnateľnosti absolventov počas ich pracovného života;

8.  zdôrazňuje význam zlepšovania sociálneho rozmeru vysokoškolského vzdelávania; vyzýva krajiny EHEA, aby účinne vykonali stratégiu EHEA týkajúcu sa sociálneho rozmeru a aby študentom so zdravotným postihnutím a zo znevýhodneného prostredia poskytli konkrétne príležitosti pre prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a pre jeho dokončenie;

9.  vyzýva krajiny EHEA, aby zabezpečili, že konzultácie a kritické posúdenia vo vzťahu k ich inštitúciám vysokoškolského vzdelávania sa uskutočnia na medzinárodnej úrovni, a aby pracovali na zlepšení koordinovaného prístupu k vykonávaniu spoločne dohodnutých reforiem na dosiahnutie cieľov bolonského procesu, ako aj na účinnom uznávaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť študentov a občiansku angažovanosť;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť prístup nedostatočne zastúpených skupín, najmä stanovením vymedzených kvantitatívnych cieľov týkajúcich sa prístupu a miery úspešného ukončenia; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť a podporovať prístup utečencov a žiadateľov o azyl ku všetkým inštitúciám v EHEA, a pripomína, že „atraktívnosť“ vysokoškolského vzdelávania v Európe spočíva rovnako v tom, že študenti nebudú žiadnym spôsobom diskriminovaný;

11.  vyzýva Komisiu, aby sledovala pokrok v oblasti cieľov bolonského procesu týkajúcich sa sociálneho rozmeru, ako aj širších cieľov týkajúcich sa inkluzívnosti;

12.  žiada konferenciu ministrov, ktorá sa uskutoční tento rok v Paríži, aby podala správu o plnení cieľa v podobe dokončenia vytvorenia EHEA, ktorý sa stanovil na poslednej konferencii ministrov (Jerevan, máj 2015);

13.  požaduje, aby sa na nasledujúcej konferencii ministrov EHEA v Paríži v roku 2018 predložilo kritické posúdenie bolonského procesu s cieľom a) určiť zostávajúce prekážky a možné riešenia a zabezpečiť riadne plnenie záväzkov, b) podporiť krajiny, ktoré v plnení hlavných záväzkov bolonského procesu zaostávajú, prostredníctvom zlepšenia budovania kapacít, a vytvoriť osobitné mechanizmy a postupy pre riešenie prípadov nedodržiavania súladu a c) preskúmať nové ciele EHEA na obdobie po roku 2020 a zlepšiť dialóg medzi vládami, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a výskumnými inštitútmi, a prispieť tak k vytvoreniu priestoru EHEA, ktorý bude integrovanejší, kvalitnejší, inkluzívnejší, atraktívnejší a konkurencieschopnejší;

14.  vyzýva krajiny EHEA, aby sa v rámci programu EHEA naďalej zaoberali Bieloruskom; vyzýva Komisiu, aby poskytla zdroje na činnosti požadované na realizáciu plánu reforiem vysokoškolského vzdelávania v Bielorusku;

15.  žiada sekretariát skupiny pre nadviazanie na bolonský proces, aby sledoval správy, podľa ktorých boli tie isté usmernenia vykonávané v jednotlivých krajinách EHEA rozdielne a rozdiely, pokiaľ ide o pôvod a výšku zdrojov, viedli k významným odlišnostiam medzi inštitúciami EHEA;

16.  zdôrazňuje význam posilňovania a vytvárania príležitostí pre spoločenskú diskusiu o odvetví vysokoškolského vzdelávania a problémoch, ktorým čelia zainteresované strany; vyzdvihuje význam podpory účasti študentov, výskumných pracovníkov, učiteľov a nepedagogických zamestnancov na riadení vysokoškolského vzdelávania;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zvýšilo verejné financovanie vzdelávania a aby sa dodržal hlavný cieľ EÚ, ktorým je do roku 2020 investovať do výskumu a vývoja 3 % HDP Únie;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 24.
(2) Ú. v. EÚ C 28, 31.1.2014, s. 2.
(3) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.
(4) Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.
(5) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 2.

Právne oznámenie