Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 a 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

–  so zreteľom na články 9, 145, 148, 149, 152, 153, 174 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 3, 4, 5, 8, 10 a 13,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 14. mája 2018 o hospodárskej politike eurozóny(2),

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 s názvom Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. mája 2018 s názvom Európsky semester 2018 – Odporúčania pre jednotlivé krajiny (COM(2018)0400),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2018 (COM(2017)0690),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 22. novembra 2017, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie z 22. novembra 2017 o ročnom prieskume rastu 2018 (COM(2017)0674),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 22. novembra 2017 na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2017)0677) a na pozíciu Európskeho parlamentu k tomuto návrhu z 19. apríla 2018(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 22. novembra 2017 na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2017)0770),

–  so zreteľom na správu Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Správa o mechanizme varovania 2018 (COM(2017)0771),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2017 s názvom Návrhy rozpočtových plánov na rok 2018: celkové posúdenie (COM(2017)0800),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Zhodnotenie odporúčania Komisie z roku 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (SWD(2017)0258),

–  so zreteľom na dokument Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 a na Európsky pakt pre rodovú rovnosť 2011 – 2020 a na závery Rady zo 7. marca 2011 k nemu(4),

–  so zreteľom na barcelonské ciele starostlivosti o deti, ktoré sa zameriavajú na to, aby do roku 2010 bola zabezpečená starostlivosť pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku nižšom ako tri roky,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2016 s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán (COM(2016)0581),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na balík predpisov o obehovom hospodárstve(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2016 s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci z 11. septembra 2018 o spôsoboch opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí sa zotavujú z úrazu a choroby, do kvalitného zamestnania(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o hospodárskych politikách eurozóny(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020(14),

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2018 s názvom Správa o primeranosti dôchodkov: primeranosť súčasných a budúcich príjmov v starobe v EÚ,

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2018 s názvom Správa o starnutí obyvateľstva: hospodárske a rozpočtové prognózy pre členské štáty EÚ (2016 – 2070),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce(15),

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu a na Turínsky proces, ktorý sa začal v roku 2014, s cieľom posilniť zmluvný systém Európskej sociálnej charty v rámci Rady Európy a jeho vzťahu s právom Európskej únie(16),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (september 2015),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2017 z marca 2017 s názvom Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv? Posúdenie záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0329/2018),

A.  keďže v júni 2018 bola sezónne upravená miera nezamestnanosti v eurozóne na úrovni 8,3 %, čo zodpovedalo poklesu z 9,0 % v júni 2017 a predstavovalo najnižšiu mieru zaznamenanú v eurozóne od decembra 2008; keďže rozdiely v mierach nezamestnanosti v členských štátoch eurozóny sú obrovské, ak sa vezme do úvahy, že najnižšia miera nezamestnanosti bola v januári 2018 zaznamenaná na Malte (3,9 %) a v Nemecku (3,4 %), zatiaľ čo najvyššia miera nezamestnanosti, ktorá naďalej vzbudzuje znepokojenie, bola zaznamenaná v Grécku (20,2 % v apríli 2018) a v Španielsku (15,2 %), pričom miera zamestnanosti bola v Grécku 57,8 % a v Španielsku 65,5 %;

B.  keďže v júni 2018 bola miera nezamestnanosti mladých ľudí v eurozóne na úrovni 16,9 %, pričom v júni 2017 predstavovala 18,9 %; aj keď táto miera neustále klesá, je aj naďalej neprijateľne vysoká a predstavuje viac ako dvojnásobok priemeru celkovej nezamestnanosti, pričom približne jeden z troch mladých ľudí je v niektorých krajinách nezamestnaný; keďže prvoradú zodpovednosť za boj proti nezamestnanosti nesú členské štáty, ktoré by mali vypracovať a vykonávať regulačné rámce pre trh práce, systémy vzdelávania a odbornej prípravy a aktívne politiky trhu práce, a to okrem iného s cieľom zabezpečiť vytváranie dôstojných pracovných príležitostí s dôstojnými odmenami;

C.  keďže aj rozdiely v mierach nezamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch eurozóny sú obrovské, pričom najnižšia miera nezamestnanosti mladých ľudí v eurozóne v júni 2018 bola zaznamenaná na Malte (5,5 %) a v Nemecku (6,2 %), zatiaľ čo najvyššia miera bola zaznamenaná v Grécku (42,3 % v apríli 2018), Španielsku (34,1 %) a Taliansku (32,6 %);

D.  keďže niektoré členské štáty sa boria so štrukturálnymi problémami trhu práce, ako je nízke zapojenie do trhu práce a nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami a kvalifikáciami; keďže stúpa potreba konkrétnych opatrení na to, aby neaktívna pracovná sila plnila požiadavky trhu práce, a mohla sa tak doň začleniť alebo opätovne začleniť;

E.  keďže celková miera zamestnanosti v eurozóne bola v roku 2017 na úrovni 71,0 %, zatiaľ čo miera zamestnanosti žien predstavovala 65,4 %; keďže cieľom Európskej únie v rámci stratégie Európa 2020 je dosiahnuť aspoň 75 % zamestnanosť osôb vo veku 20 až 64 rokov, a to aj prostredníctvom väčšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšej integrácie migrantov do pracovnej sily; keďže miera zamestnanosti v eurozóne prekročila ku koncu roka 2016 úroveň pred krízou a v druhom štvrťroku 2018 vzrástla o 1,5 % v porovnaní s rovnakým štvrťrokom predchádzajúceho roka; keďže však v niektorých členských štátoch stále nedosahuje úrovne zaznamenané pred desiatimi rokmi, majúc na pamäti, že vo východných krajinách je to skôr dôsledkom dlhodobého poklesu počtu celkového obyvateľstva než nepriaznivého vývoja na trhu práce; keďže klesajúci trend počtu hodín odpracovaných zamestnanou osobou v dôsledku rozširujúcej sa nedobrovoľnej práce na čiastočný pracovný úväzok je znepokojivý, pričom v roku 2017 sa dosiahol jemný pokles (o 0,3 %) v porovnaní s predošlým rokom, no toto číslo je stále na úrovni približne o 3,0 % nižšej než v roku 2008(17);

F.  keďže segmentácia trhu práce má najmä vplyv na ženy, nízko kvalifikovaných, mladých a starších ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a osoby s prisťahovaleckým pôvodom, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že budú zamestnaní na čiastočný úväzok a na dočasnú prácu, ktorá okrem neštandardných a netypických foriem zamestnania a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti naďalej pretrváva; keďže miera zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 rokov bola v roku 2017 v EÚ na úrovni 57 %, čo je 10 percentuálnych bodov pod všeobecnou mierou zamestnanosti, a rozdiel medzi pohlaviami bol 13 percentuálnych bodov, čo je o 3 percentuálne body viac než u celkového počtu obyvateľov v produktívnom veku; keďže podľa demografických údajov sa predvída stúpajúci počet starších pracovníkov;

G.  keďže univerzálny prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti je základnou potrebou, ktorú musia členské štáty zabezpečiť a do ktorej musia investovať;

H.  keďže v roku 2016 bolo percento osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v eurozóne na úrovni 23,1 %, čo je stále vyššie percento než v roku 2009, a miera chudoby zamestnaných osôb predstavovala 9,5 %; keďže 118 miliónov európskych občanov je stále ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia, čo je stále o 1 milión viac v porovnaní s úrovňou pred krízou; keďže cieľ stratégia Európa 2020, ktorým je zníženie rizika chudoby a sociálneho vylúčenia o 20 miliónov v porovnaní s referenčnou hodnotou roku 2008, sa stále ani zďaleka nedosahuje; keďže hoci sa miery materiálnej deprivácie znižujú, miery peňažnej chudoby a rizika ochudobnenia sa zvyšujú;

I.  keďže miera dlhodobej nezamestnanosti v eurozóne klesá (z 5 % v roku 2016 na 4,4 % v roku 2017), no keďže stále predstavuje 48,5 % celkovej nezamestnanosti, čo je neprijateľne vysoké číslo;

J.  keďže podľa výročného prieskumu Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe v roku 2018 (prieskum ESDE) sa obmedzené tempo rastu produktivity na zamestnanú osobu ovplyvňujúce nárast miezd spája s takými faktormi, ako sú vyšší podiel práce na čiastočný pracovný úväzok a nižší počet odpracovaných hodín;

K.  keďže miera zamestnanosti na čiastočný úväzok a miera dočasného zamestnania v eurozóne zostali od roku 2013 stabilné, hoci predstavujú značnú časť celkovej zamestnanosti, pričom práca na čiastočný úväzok tvorila v roku 2017 21,2 % všetkých zmlúv; keďže podiel práce na kratší pracovný čas u žien (31,4 %) je podstatne vyšší než u mužov (8,2 %), čo je jav, ktorý môže mať značné dôsledky pre nároky na príjem a sociálnu ochranu; keďže v roku 2016 predstavovali mladí ľudia zďaleka najväčšiu skupinu pracujúcich na zmluvu o dočasnej práci, keď 43,8 % zamestnancov vo veku 15 – 24 rokov pracovalo na zmluvu o dočasnej práci;

L.  keďže primeranosť dôchodkov je stále výzvou, pretože riziko sociálneho vylúčenia sa zvyšuje vekom, pričom rodový rozdiel v dôchodkoch vo výške 37 % stále predstavuje pre mnohé staršie ženy problém a zvyšuje ich riziko chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže nárok na dôchodok pre osoby s neštandardným zamestnaním a samostatne zárobkovo činné osoby je nižší ako v prípade zamestnancov;

M.  keďže prístup k sociálnym službám, ako napríklad starostlivosť o deti, zdravotná starostlivosť a dlhodobé služby starostlivosti. ako aj k cenovo dostupným službám podporujúcim mobilitu majú významný vplyv na primeranosť príjmov, a to najmä u ľudí s nízkymi príjmami alebo u ľudí poberajúcich sociálne dávky;

1.  poznamenáva, že hoci hospodárske podmienky v eurozóne sú v súčasnosti priaznivé a celková zamestnanosť stále rastie, oživenie hospodárstva nie je v eurozóne rovnomerne rozložené a stále je toho veľa, čo treba zlepšiť, najmä pokiaľ ide o hospodárske zbližovanie, boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti, rodovú nerovnováhu, segmentáciu trhu práce a nerovnosti na ňom, najmä v prípade zraniteľných skupín, ako aj pokiaľ ide o znižovanie počtu ľudí pracujúcich pod úrovňou svojej kvalifikácie, chudoby vo všeobecnosti a najmä chudoby zamestnaných osôb, odstraňovanie chudoby detí a podporovanie produktivity a rastu miezd; poznamenáva, že príjmová nerovnosť by bola oveľa vyššia, ak by nedochádzalo k prerozdeľovacím účinkom sociálnych transferov, ktoré v roku 2015 znížili podiel ľudí ohrozených chudobou približne o jednu tretinu (33,7 %); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že ich vplyv bol nedostatočný a v jednotlivých členských štátoch sa značne líšil, pričom v Belgicku, Fínsku a Írsku sa nimi znížila príjmová nerovnosť o viac ako 20 %, ale v Estónsku, Grécku, Taliansku, Lotyšsku a Portugalsku o menej než 10 %;

2.  zdôrazňuje, že uplatňovanie sociálnych práv a riadne fungovanie a účinnosť systému sociálnej ochrany, ktorý poskytuje primeranú ochranu všetkým pracovníkom bez ohľadu na druh ich pracovnoprávneho vzťahu, zmluvy alebo formy zamestnania, sú okrem aktívnych a udržateľných politík trhu práce dôležitými predpokladmi znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia, najmä u najzraniteľnejších osôb, ktorými sa zabezpečujú inkluzívne vnútroštátne trhy práce a posilňuje sa odolnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva eurozóny ako celku;

3.  víta zvýšenú finančnú podporu prostredníctvom programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP), aby členské štáty mohli uskutočniť reformy týkajúce sa vytvárania kvalitných pracovných miest na podporu zamestnanosti, znižovania nezamestnanosti s dôrazom na boj proti dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých a hľadanie možností na zvýšenie miezd; víta návrh Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti SRSP, aby sa vzťahoval aj na krajiny, ktorých menou nie je euro, s cieľom podporiť hospodársku a sociálnu konvergenciu v celej EÚ;

4.  berie do úvahy odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny na rok 2018 ako dôležitú súčasť procesu európskeho semestra a víta osobitnú pozornosť, ktorá sa v nich venuje sociálnym výzvam; nabáda Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi jednotlivými sociálnymi a hospodárskymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a aby dodržala doložku flexibility ustanovenú v Pakte stability a rastu, ako sa uvádza v odsúhlasenom stanovisku Rady k flexibilite stanovenej v Pakte stability a rastu; so znepokojením konštatuje, že iba 50 % odporúčaní na rok 2017 sa vykonalo úplne alebo čiastočne, a preto vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vykonanie týchto odporúčaní, a to najmä v týchto oblastiach:

5.  preto zdôrazňuje, že vytváranie dôstojných pracovných miest, prístup k sociálnej ochrane bez ohľadu na pracovnoprávny vzťah alebo druh zmluvy a rast miezd majú významný vplyv na znižovanie nerovností a rizika chudoby a sociálneho vylúčenia a zároveň prispievajú k zlepšovaniu životnej úrovne a podporujú oživenie hospodárstva; zdôrazňuje, že reformy členských štátov, ktoré Komisia presadzuje prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, by sa preto mali zamerať najmä na politiky, ktoré zvyšujú produktivitu a potenciál udržateľného rastu, podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest a znižujú nerovnosť a chudobu, najmä detskú chudobu; podporuje vytváranie foriem zamestnania na neurčitý čas, avšak pri súčasnom zabezpečení adaptability, podporovaní inkluzívneho trhu práce a zaisťovaní spravodlivej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

6.  víta oznámenie Komisie z 13. marca 2018 o monitorovaní vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2018)0130), v ktorom sa pilier zosúlaďuje s cyklom európskeho semestra tým, že v analýze prijatých opatrení a dosiahnutého pokroku na vnútroštátnej úrovni odráža priority Európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že sociálne a environmentálne ciele a záväzky EÚ musia byť považované za rovnaké priority ako hospodárske ciele; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili sociálne práva vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv, tak aby sa vytvoril skutočný sociálny rozmer v EÚ (prostredníctvom právnych predpisov, mechanizmov tvorby politiky a finančných nástrojov poskytovaných na príslušnej úrovni);

7.  konštatuje, že trhy práce krajín eurozóny sa výrazne líšia, čo predstavuje výzvu pre ich riadne fungovanie; preto a bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity, žiada o vykonávanie dobre navrhnutých politík a reforiem trhu práce na vytvorenie kvalitných pracovných miest, podporu rovnakých príležitostí, rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi a sociálneho a solidárneho hospodárstva, umožnenie rovnakého prístupu na trh práce a k sociálnej ochrane, uľahčenie mobility pracovnej sily, reintegráciu nezamestnaných a riešenie rodových nerovností a nerovnováhy; vyzýva členské štáty, aby vypracovali sociálne a hospodárske politiky v súlade so zásadami uvedenými v odporúčaní Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(19), konkrétne aby zabezpečili poskytovanie primeranej podpory príjmu, dostupné trhy práce a prístup ku kvalitným službám, pričom všetky tieto prvky sa považujú za základ udržateľných výstupov;

8.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť mieru zamestnanosti a presadzovať vytváranie dôstojných pracovných miest, najmä pokiaľ ide o dlhodobo nezamestnaných, nízkokvalifikovaných, mladých a starších pracovníkov, ženy, migrantov, osoby so zdravotným postihnutím, menšiny a marginalizované spoločenstvá, ako sú Rómovia, aby sa dosiahol cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je miera zamestnanosti na úrovni aspoň 75 %, a zmiernilo sa riziko chudoby, najmä chudoby detí a zamestnaných osôb, a sociálneho vylúčenia, ktorému sú vystavení; zdôrazňuje, že ak sa má dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je zníženie chudoby o 20 miliónov ľudí, je potrebné znížiť počet ľudí, ktorí žijú v chudobe; zdôrazňuje, že je potrebné znižovať chudobu detí prostredníctvom vykonávania celoeurópskej záruky pre deti;

9.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali akcie a stratégie v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv s cieľom riešiť sociálne potreby osôb, pre ktoré je trh práce nedostupný, najmä osôb čeliacich extrémnej deprivácii, ako sú bezdomovci, deti a mladí ľudia a ľudia s chronickou fyzickou alebo duševnou chorobou;

10.  požaduje vnútroštátne stratégie a celoeurópsku koordináciu v oblasti boja proti starnutiu obyvateľov na trhoch práce v reakcii na stúpajúci počet starších pracovníkov v rámci pracovnej sily EÚ vrátane zvyšovania informovanosti o smernici Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(20), zosúladenia nariadení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s cieľmi udržateľného zamestnania a s ohľadom na nové a vznikajúce riziká pri povolaniach, ako aj zabezpečenia prístupu k možnostiam celoživotného vzdelávania a zlepšenia politík podporujúcich zosúladenie pracovného a rodinného života;

11.  vyzýva členské štáty eurozóny, aby v plnej miere využili pozitívnu hospodársku prognózu a vykonávali reformy trhu práce, ktorými sa zamerajú na vytváranie pracovných miest podporovaním predvídateľných a bezpečných foriem zamestnania na neurčitý čas a právne určitých pracovných zmlúv, v ktorých sa uvádzajú podmienky zamestnania, zabraňovaním a bojom proti nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečením primeranej sociálnej ochrany bez ohľadu na pracovnoprávny vzťah alebo druh zmluvy; vyzýva členské štáty, aby prijali a vykonali navrhované odporúčanie Rady o prístupe k sociálnej ochrane a aby nabádali ľudí v neštandardných zamestnaniach, aby sa zaregistrovali do systémov sociálnej ochrany; poukazuje na dôležitosť prebiehajúcich rokovaní o smernici o predvídateľných a transparentných pracovných podmienkach;

12.  vyzýva členské štáty, aby investovali do služieb starostlivosti počas životného cyklu, aby pokračovali v úsilí o dosahovanie cieľov starostlivosti o deti prijatých v Barcelone v roku 2002 a aby vypracovali ciele starostlivosti pre staršie a závislé osoby; domnieva sa, že poskytovanie služieb starostlivosti v rámci rodiny by nemalo mať negatívny vplyv na sociálne dávky ani dôchodky; v tejto súvislosti žiada členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú akumuláciu dôchodkových práv;

13.  vyzýva členské štáty eurozóny, aby znížili rozdiely v dôchodkoch žien a mužov a zabezpečili medzigeneračnú rovnosť prostredníctvom zaistenia dôstojných a postačujúcich dôchodkových dávok s cieľom odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie v staršom veku a súčasne zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov a podporovať vyššie miery zamestnanosti na dôstojných pracovných miestach, z ktorých sa odvádzajú vyššie príspevky do verejných dôchodkových systémov a ktoré nadmerne nezaťažujú mladú generáciu; so znepokojením konštatuje, že vo väčšine členských štátoch eurozóny zostáva rozdiel v dôchodkoch žien a mužov vysoký, rovnako ako aj miera predčasného odchodu do dôchodku; poukazuje na to, že udržateľnosť dôchodkových systémov sa môže zvýšiť okrem iného znížením nezamestnanosti, účinným odstránením nelegálnej práce a integráciou migrantov a utečencov do trhu práce; víta odporúčanie Komisie predložené v správe o primeranosti dôchodkov za rok 2018 týkajúce sa potreby holistickej úvahy o primeranosti príjmov v starobe a finančnej udržateľnosti dôchodkových systémov; vyzýva na lepšiu analýzu situácie najstarších osôb, ktorých nároky na dôchodok sa mohli v dôsledku inflácie časom znížiť;

14.  domnieva sa, že reformy systémov sociálnej ochrany členských štátov sa musia navrhnúť tak, aby uľahčovali účasť na trhu práce osobám, ktoré môžu pracovať, a tak aby sa im pracovať oplatilo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podpora príjmu by mala byť zacielená na tých, ktorí to najviac potrebujú;

15.  so znepokojením konštatuje, že podiel voľných pracovných miest v eurozóne bol v prvom štvrťroku 2018 na úrovni 2,1 %, čo je oproti roku 2017 nárast z úrovne 1,9 %; zdôrazňuje, že je možné získať primerané zručnosti a riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami prostredníctvom zlepšenia kvality, prístupnosti a cenovej a celkovej dostupnosti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane cielenej kvalitnej odbornej prípravy, zlepšenia automatického uznávania kvalifikácií a posilnenia opatrení v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie s osobitným dôrazom na základné zručnosti, ako aj vytváraním príležitostí neformálneho vzdelávania pre dospelých, ktoré si vyžadujú primeranú podporu vrátane financovania na úrovni EÚ bez toho, aby bol dotknutý článok 149 ZFEÚ, a financovania na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; v tejto súvislosti požaduje cielené opatrenia na podporu zraniteľných skupín vrátane Rómov, ľudí so zdravotným postihnutím, osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, dlhodobo nezamestnaných, migrantov a utečencov; poukazuje na potrebu zvýšiť relevantnosť odborného vzdelávania pre trh práce a prijať kroky na zvýšenie jeho atraktívnosti v porovnaní s akademickou kariérou; podporuje pretrvávajúce vykonávanie a monitorovanie iniciatívy s názvom cesta zvyšovania úrovne zručností, ktorá má pomôcť ľuďom získať základné zručnosti 21. storočia; vyzýva členské štáty, aby uprednostnili komplexnú odbornú prípravu v oblasti digitálnych a podnikateľských zručností a aby zohľadnili prechod na digitálne hospodárstvo v kontexte zlepšovania zručností a rekvalifikácie;

16.  je hlboko znepokojený tým, že v EÚ19 medziročne od roku 2009 do roku 2016 klesal priemerný podiel všeobecných verejných výdavkov na vzdelávanie vyjadrený ako percento HDP(21); zdôrazňuje, že verejné vzdelávacie systémy s dostatočnými zdrojmi sú nevyhnutné na podporu rovnosti a sociálneho začlenenia;

17.  s veľkým znepokojením berie na vedomie stále vysoký počet európskych občanov s nízkou úrovňou gramotnosti alebo s problémami s gramotnosťou vrátane funkčnej a mediálnej negramotnosti, ktorá vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o zmysluplnú a účinnú účasť na verejnom živote a na trhu práce;

18.  podporuje presadzovanie systémov duálneho vzdelávania a iných podobných politík; zdôrazňuje, že účinné prepojenie medzi vzdelávaním, výskumom, inováciou a pracovným trhom môže mať rozhodujúci prínos k vytváraniu pracovných miest;

19.  zdôrazňuje, že bezpečné a primerané vzdelávacie prostredie je kľúčové pre vytvorenie dobrých podmienok pre študentov a učiteľov;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili osobitné opatrenia v rámci politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálnych vecí s cieľom zabezpečiť účinné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a zo znevýhodneného prostredia;

21.  poukazuje na potrebu plánovania a podpory organizovaných a aktualizovaných programov odborného poradenstva v školách, najmä na vidieku a v pohraničných, horských a ostrovných regiónoch;

22.  podporuje mobilitu študentov, pracovníkov, športovcov a umelcov v EÚ a eurozóne; je však znepokojený tým, že značné rozdiely v životnej úrovni a pracovných podmienkach v eurozóne spôsobujú nedobrovoľnú migráciu, čo ešte viac zhoršuje účinky tzv. úniku mozgov; poukazuje na to, že kľúčovým predpokladom boja proti tomuto javu je vytvorenie kvalitných pracovných miest, ako aj podpora účinných stratégií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a kariérneho poradenstva; požaduje, aby sa v rámci budúcich politík v oblasti vzdelávania a zamestnanosti tento jav účinne riešil aj prostredníctvom úplného rozvoja európskeho vzdelávacieho priestoru; poukazuje na potrebu vytvorenia európskej študentskej karty na podporu vzdelávacej mobility a uľahčenie vzájomného uznávania certifikátov, diplomov a odborných kvalifikácií, čím sa zníži administratívne zaťaženie a náklady pre študentov a inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy;

23.  zdôrazňuje, že podľa referenčných kritérií pre odborné vzdelávanie a prípravu 2020 (ET 2020) by do roku 2020 malo mať menej ako 15 % pätnásťročných osôb nedostatočné zručnosti v oblasti čítania, matematiky a vedy; víta začlenenie referenčného kritéria slabých výsledkov vo vzdelávaní u pätnásťročných osôb (pre slabé výsledky v matematike z prieskumu Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA)) do nového sociálneho prehľadu;

24.  pripomína, že podľa referenčných kritérií pre odborné vzdelávanie a prípravu 2020 (ET 2020) by sa do roku 2020 malo najmenej 95 % detí (od 4 rokov do veku povinnej školskej dochádzky) zapojiť do vzdelávania v ranom detstve; zdôrazňuje, že oblasť „starostlivosti v ranom detstve“ zahŕňa v sociálnom prehľade len jeden ukazovateľ: deti do troch rokov vo formálnej starostlivosti; zdôrazňuje, že v ňom chýbajú informácie o zapojení starších detí pred dosiahnutím veku povinnej školskej dochádzky, ako aj informácie o rozsahu poskytovania starostlivosti o deti podľa počtu poskytovaných hodín;

25.  berie na vedomie pozitívnu úlohu otvoreného vzdelávania a otvorených univerzít v procese získavania znalostí a zručností, najmä online programov odbornej prípravy pre zamestnancov, keďže ide o dynamickú formu učenia sa, ktorá spĺňa súčasné potreby a záujmy účastníkov;

26.  pripomína svoju výzvu, aby sa prostriedky na program Erasmus+ v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) najmenej strojnásobili s cieľom osloviť omnoho viac mladých ľudí, organizácií mládeže a žiakov stredných škôl a učňov v Európe; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala osobám pochádzajúcim zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia s cieľom umožniť im účasť na programe, ako aj osobám so zdravotným postihnutím v súlade s povinnosťami EÚ a členských štátov vyplývajúcimi z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD);

27.  pripomína strategický potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako zdroja pracovných miest a bohatstva v EÚ; zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel tvorí 11,2 % všetkých súkromných podnikov a 7,5 % všetkých osôb zamestnaných v celom hospodárstve EÚ a vytvára 5,3 % celkovej európskej hrubej pridanej hodnoty; zdôrazňuje úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu pri zachovaní a podpore európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a ich príspevok k hospodárskemu rastu, inovácii a zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí;

28.  zdôrazňuje, že primerané investície a plánovanie v oblasti vzdelávania, najmä v oblasti digitálnych zručností a programovania, sú nevyhnutné pre zabezpečenie konkurenčného postavenia Únie, dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily a zamestnateľnosti tejto pracovnej sily;

29.  vyzýva Komisiu, aby mladým ľuďom poskytla stimuly a technickú pomoc pri vytváraní ich podnikov a aby navrhla opatrenia na podporu podnikania, a to aj prostredníctvom školských učebných osnov v členských štátoch;

30.  zdôrazňuje potrebu uskutočňovať reformy, ktoré pripravia pracovný trh a pracovnú silu na digitálnu transformáciu, pokiaľ ide o ľudí všetkých vekových kategórií a pôvodu, a to prostredníctvom flexibilného prístupu zameraného na vzdelávajúce sa osoby, najmä zabezpečením primeraného poskytovania celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností, čo je základným predpokladom vedomostnej ekonomiky; poukazuje na význam celoživotného kariérneho poradenstva, aby sa zaistila účasť ľudí na vhodnej, pružnej a kvalitnej odbornej príprave a kariére; v tejto súvislosti pripomína obmedzenia prognózy zručností v dôsledku prudko sa meniaceho charakteru trhu práce a v tomto smere poukazuje na dôležitosť prierezových zručností, ako sú komunikácia, riešenie problémov, kreativita a schopnosť učiť sa, ktoré posilňujú odolnosť ľudí a ich schopnosť prispôsobiť sa zmene a nadobúdať nové zručnosti počas celého života; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby vnútroštátne systémy sociálnej ochrany poskytovali primeranú ochranu všetkým zamestnancom, a to aj v prípade nových foriem práce a nových druhov zmlúv, ako aj náležité krytie pre tých, ktorí nemôžu pracovať a ktorí si nedokážu nájsť prácu; žiada členské štáty, aby vypracovali politiky trhu práce, ktorými sa podporí mobilita medzi sektormi a rekvalifikácia pracovníkov, ktoré nadobudnú ešte väčší význam, keď sa naše trhy práce prispôsobia digitálnej transformácii našich hospodárstiev; v tejto súvislosti poukazuje na to, že treba zabezpečiť zapojenie odborových zväzov aj organizácií zamestnávateľov s cieľom zaistiť spravodlivú transformáciu;

31.  vyzýva členské štáty eurozóny, aby uskutočnili potrebné reformy a zvýšili sociálne investície v záujme zabezpečenia prístupnosti, celkovej a cenovej dostupnosti, kvality a nákladovej účinnosti svojich systémov zdravotnej starostlivosti; žiada, aby sa v rámci obnoveného európskeho cieľa výrazne zvýšila stredná dĺžka života v zdraví tým, že sa prevencia stanoví za prioritu nielen v liečebných opatreniach, ale aj v politikách EÚ v oblasti zdravia; požaduje aktívne vykonávanie kampaní zameraných na podporu zdravia;

32.  požaduje európsku stratégiu pre kvalitu a dostupnosť dlhodobých systémov starostlivosti, ktorá by vychádzala z prístupu k dlhodobej starostlivosti a podpore založeného na právach a komunite; požaduje vynaloženie značných investícií do dlhodobých služieb starostlivosti s cieľom pripraviť sa na predpokladané vyššie potreby súvisiace s demografickou zmenou; uznáva, že sektor dlhodobej starostlivosti ponúka neprimerané pracovné podmienky, a požaduje opätovné posúdenie práce v oblasti starostlivosti a pracovných podmienok v službách starostlivosti na zaistenie kvality dlhodobej starostlivosti;

33.  poukazuje na potrebu dobre navrhnutých politík na dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vrátane zabezpečenia cenovo dostupnej starostlivosti o deti, starostlivosti o najmenšie deti a dlhodobej starostlivosti, vyváženia rodového hľadiska pri úlohe starostlivosti medzi ženami a mužmi, podpory flexibilných pracovných podmienok a zavedenia výhodnej a platenej materskej, otcovskej, rodičovskej a opatrovateľskej dovolenky; v tejto súvislosti považuje prijatie vyváženej smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pre rodičov a opatrovateľov za nevyhnutný krok smerom k zlepšeniu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom; ďalej žiada o európsku iniciatívu o sociálnej ochrane a službách pre neformálnych opatrovateľov;

34.  zdôrazňuje význam posilnenia štruktúrovaného dialógu a účasti zamestnávateľských organizácií, odborových zväzov a organizácií občianskej spoločnosti pri prispievaní k rozvoju a vykonávaniu politík a reforiem v oblasti zamestnanosti a sociálnych politík a ich aktívneho zapájania sa do procesu európskeho semestra;

35.  domnieva sa, že ak sa má udržať a zvýšiť globálna konkurencieschopnosť, regulačný rámec trhu práce v členských štátoch musí byť jasný, jednoduchý a pružný, pričom sa súčasne musia dodržiavať prísne pracovnoprávne normy;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 179, 25.5.2018, s. 1. (3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0181. (4) Ú. v. EÚ C 155, 25.5.2011, s. 10. (5) Smernice (EÚ) 2018/849, (EÚ) 2018/850, (EÚ) 2018/851 a (EÚ) 2018/852. (6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0325. (7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0078. (8) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 89. (9) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 200. (10) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 156. (11) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 135. (12) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24. (13) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93. (14) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 117. (15) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 157. (16) https://www.coe.int/en/web/turin-european-social-charter/turin-process (17) http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8030&furtherPubs=yes (18) Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1. (19) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11. (20) Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s. 16. (21) Údaje Eurostatu.